{"guid": "ce989370-fdd6-4028-8d52-274560d1bb9b:5c845ac4-2e18-4e2a-988b-102d9baec17e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1323200038.1", "spisova_znacka": "8CoPr/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/10/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 8CoPr/10/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1323200038.1", "identifikacne_cislo": "1323200038", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c845ac4-2e18-4e2a-988b-102d9baec17e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1323200038.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323200038.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323200038.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoPr/10/2025\n1323200038\n30. 09. 2025\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2025:1323200038.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov\nsenátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: L.. I. N., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom XX. M. XXX, U., zastúpeného Mgr. Martinom Šišovským, advokátom so sídlom Krivá 1053/3,\nKošice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o určenie\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy 1.775,53 eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2025, č.k.\nB3-21Cpr/1/2023-142, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .\nVo výroku II. napadnutý rozsudok mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo\nvýške 1.752,92 eur brutto so 7% ročným úrokom z omeškania zo sumy 849,09 eur od 11.12.2022 do\nzaplatenia a 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023 do zaplatenia, do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamieta.\nŽalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi\nžalovaným označená ako \"Výpoveď daná zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce\nv znení neskorších predpisov zo dňa 01.07.2022, doručená žalobcovi dňa 06.07.2022, je neplatná a\npracovný pomer žalobcu u žalovaného založený Pracovnou zmluvou zo dňa 10.04.2017 naďalej trvá,\na uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu mzdy vo výške 1.775,53 eur brutto so\n7% ročným úrokom z omeškania zo sumy 871,70 eur od 11.12.2022 do zaplatenia a 7,50% ročným\núrokom z omeškania zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023 do zaplatenia, a priznal žalobcovi voči\nžalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%. Vec po právnej stránke posúdil podľa §\n61 ods. 1, ods. 3, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, § 66, § 74, § 77, § 14 ods.7,\n§ 79 ods. 1, § 131 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 3, § 134 ods. 4 Zákonníka práce v\nspojení s § 29 ods. 2, 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone\npráce vo verejnom záujme, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania\nmal za preukázané, že žalobca na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 bol u žalovaného\nzamestnaný ako radca - číslo činností podľa katalógu pracovných činností 01.09.05-Zabezpečovanie\nsprávy hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku, nepriemyselného hospodárstva a pomocných\nslužieb (napr. správy budov) s dohodnutým miestom výkonu práce Oddelenie nehnuteľností Centra\npodpory Prešov, miesto výkonu práce Prešov. Dňa 27.01.2022 žalovaný na osobnom pohovore oznámil\nžalobcovi nutnosť ukončenia jeho pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny zrušenia jeho\npracovnej pozície, v dôsledku čoho sa tento stal nadbytočným. Rozhodnutie o organizačnej zmene\n\nžalovaný preukázal Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 15 zo dňa 24.11.2021 v spojení\ns Prehľadom zmien v tabuľke zloženia a počtov Centra podpory Prešov. Žalovaný dal žalobcovi dňa\n01.07.2022 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP Výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť,\ns čím žalobca nesúhlasil a žiadal o prideľovanie práce žalovaným. Žalobca je osobou poberajúcou\ninvalidný dôchodok so zdravotným postihnutím. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 02.01.2023\ndomáhal určenia neplatnosti predmetnej Výpovede z pracovného pomeru doručenej mu dňa 06.07.2022\na určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017\nnaďalej trvá, ako i zaviazania žalovaného na zaplatenie žalobcovi náhrady mzdy. Mal z vykonaného\ndokazovania preukázané, že z Organizačného opatrenia ministra vnútra SR vyplýva, že boli vykonané\nzmeny v tabuľke zloženia a počtov špecifikovaných subjektov, a to i na Centre podpory Prešov, pričom\nsa jednalo o zníženie počtu zamestnancov na špecifikovaných úsekoch a pracovných pozíciách, pričom\nna Centre podpory Prešov sa na Oddelení nehnuteľností dňom 01.02.2022, na ktorom oddelení bol\nzaradený i žalobca, znižovali stavy 3 zamestnancov v pozícii radca. Mal preukázané, že súhlas úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny s Výpoveďou danou žalobcovi ako osobe so zdravotným postihnutím\nbol udelený správne zamestnávateľovi žalobcu Ministerstvu vnútra SR, ako táto skutočnosť vyplýva\nz Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 s prídavkom miesta výkonu práce Centrum podpory Prešov,\nčo však nemá vplyv na to, že tento súhlas bol udelený Ministerstvu vnútra SR so sídlom Bratislava,\nPribinova 2, pričom tento súhlas bol udelený i príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, z ktorého dôvodu považoval námietku žalobcu za nedôvodná. Nemal preukázané, žeby\nkonanie žalovaného ako zamestnávateľa v dôsledku blížiacej sa očakávanej organizačnej zmeny\nbolo v rozpore s dobrými mravmi a zároveň ani žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby pre\nžalovaného bol nepohodlnou osobou v dôsledku správania sa k nemu I.. Ľ. L.M.. V tomto smere jeho\ntvrdenia vyhodnotil len ako nedôvodné subjektívne pocity žalobcu ničím nepodložené, a to aj vo vzťahu\nnepreukázanej diskriminácii žalobcu na pracovisku. Poukázal na to, že žalobca namietal, že v čase,\nkeď bol na rodičovskej dovolenke sa na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR uvoľnilo\npracovné miesto po J. R., rod. A. vykonávajúcej totožný druh práce ako žalobca, táto sa presunula na\npersonálne oddelenie, avšak toto pracovné miesto nebolo ponúknuté žalobcovi, ale bolo obsadené úplne\nnovou zamestnankyňou U.. R. T. v apríli 2022, čím u predmetnej Výpovedi danej žalobcovi absentuje\npríčinná súvislosť s danou Výpoveďou a rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene. V tejto\nsúvislosti mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca nastúpil na materskú (rodičovskú)\ndovolenku od 03.02.2022 a zotrval na nej do 01.07.2022. Dňa 27.01.2022 sa konal pohovor žalovaného\nso žalobcom ohľadne skončenia jeho pracovného pomeru z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta,\nna ktorom pohovore bol žalobca oboznámený s tým, že žalovaný nemá pre neho k dispozícii voľné\npracovné miesto, a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce\ns tým, že nakoniec sa žalobca vyjadril, že súhlasí s ukončením pracovného pomeru u žalovaného\nvýpoveďou zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Následne dňa 03.02.2022 nastúpil žalobca\nna materskú dovolenku. V apríli 2022 sa na Oddelení nehnuteľnosti Centra podpory Prešov MV SR\nuvoľnilo pracovné miesto po L.. J. R., rod. A. na pozícii totožnej ako mal žalobca, pričom na toto\nuvoľnené pracovné miesto bola prijatá úplne nová zamestnankyňa U.. R. T. v apríli 2022. V konaní\nbolo preukázané, že v čase konania Pohovoru ohľadne skončenia pracovného pomeru žalobcu zo dňa\n27.01.2022 žalovaný nemal pre žalobcu vhodné voľné pracovné miesto, z ktorého dôvodu mu žiadne\nmiesto ani nemohol ponúknuť, pričom však počas trvania jeho rodičovskej dovolenky, kedy ešte nebol\nskončený pracovný pomer žalobcu u žalovaného, sa v apríli uvoľnilo pracovné miesto radcu na Oddelení\nnehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR, ktoré však žalovaný neponúkol žalobcovi ako v tom\nčase stálemu zamestnancovi, ale obsadil ho úplne novou zamestnankyňou. Stotožnil sa s tvrdením\nžalobcu, že pri predmetnej Výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 01.07.2022 absentuje príčinná\nsúvislosť medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene znižovania počtu zamestnancov\na obsadzovanie pracovného miesta úplne novými zamestnancami namiesto toho, aby toto miesto\nbolo ponúknuté v tom čase stálemu zamestnancovi - žalobcovi. Uviedol, že žalobca tiež namietal\nnesplnenie si ponukovej povinnosti žalovaným vo vzťahu k uvoľnenému pracovnému miestu po J.\nR., rod. A.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovi počas trvania jeho pracovného\npomeru u žalovaného nebolo ponúknuté voľné vhodné pre neho pracovné miesto radcu. Hmotnoprávnou\npodmienkou platnosti výpovede je, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,\na to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce a/alebo zamestnanec\nnie je ochotný prejsť na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste,\nktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto\ninú prácu a splnenie tejto ponukovej povinnosti musí v konaní preukázať zamestnávateľ. Zároveň sa\npre splnenie povinnosti tvrdenia na strane žalobcu ako zamestnanca predpokladá, že zamestnanec\n\noznačí konkrétne vhodné pracovné miesto, ktoré bolo ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce\nvoľné. V prejednávanej veci žalovaný tvrdil, že pre žalobcu ako osobu zdravotne postihnutú v mieste\nvýkonu práce Centrum podpory Prešov MV SR nedisponoval v čase prijatia organizačnej zmeny a ku\ndňu dania výpovede žiadnym vhodným pracovným miestom v mieste dohodnutom ako miesto výkonu\npráce. Žalobca poukazoval na to, že v apríli 2022, keď bol na rodičovskej dovolenke, bola na pracovné\nmiesto totožné s funkciou žalobcu (radca) na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR\nprijatá úplne nová zamestnankyňa, čo sa v konečnom dôsledku potvrdilo vykonaným dokazovaním\na túto skutočnosť nespochybnil ani žalovaný. Za daného stavu mal preto preukázané, že žalovaný\nku dňu dania výpovede žalobcovi z dôvodu nadbytočnosti (pohovor ohľadne skončenia pracovného\npomeru z 27.01.2022) mal k dispozícii voľné a vhodné pracovné miesto pre žalobcu, ktoré mu však\nneponúkol, čím si nesplnil žalovaný svoju ponukovú povinnosť voči žalobcovi, ktorému bezprostredne po\nnástupe do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky dal dňa 01.07.2025 Výpoveď z pracovného\npomeru. Ako irelevantné vyhodnotil tvrdenia žalovaného, že voľné pracovné miesto v apríli 2022\nneponúkol žalobcovi z dôvodu, že už v januári 2022 na osobnom pohovore žalobca pristúpil na skončenie\npracovného pomeru pre nadbytočnosť výpoveďou zo strany zamestnávateľa (v tom čase nemal žalovaný\npre žalobcu voľné pracovné miesto) ako i skutočnosť, že v apríli 2022 už žalovaný mal \"rozbehnuté\"\nkonanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako i na Odborovom zväze polície SR ohľadne udelenia\npredbežného súhlasu so skončením pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b)\nZP. Konštatoval, že žalobcovi bola zo strany žalovaného daná Výpoveď až 01.07.2022, teda pred daním\nmu Výpovede žalovaný mal nepochybne voľné a vhodné pracovné miesto radcu ponúknuť žalobcovi\nako stálemu zamestnancovi a nie uzatvárať nový pracovný pomer s úplne novou zamestnankyňou.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.\nb) ZP zo dňa 01.07.2022 danú žalovaným žalobcovi za neplatnú a určil, že pracovný pomer žalobcu u\nžalovaného naďalej trvá. Konštatoval, že žalobca si súčasne uplatňoval náhradu mzdy - funkčného platu\nza obdobie od 03.11.2022 do 30.12.2022 vo výške 1.775,53 eur s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa\n03.11.2022 oznámil žalovanému, že predmetnú Výpoveď zo dňa 01.07.2022 považuje za neplatnú a\ntrval naďalej na jeho zamestnávaní žalovaným. Žalobca v konaní preukázal, že žalobca bol odmeňovaný\npodľa zákona č. 553/2003 Z.z., v zmysle ktorého mal na základe Platového dekrétu zamestnanca\nzo dňa 06.07.2022 priznaný s účinnosťou od 01.07.2022 funkčný plat 934 eur mesačne. S ohľadom\nna uvedené a § 27 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. patril žalobcovi funkčný plat za november za 20\npracovných dní vo výške 871,70 eur a za december za 21 pracovných dní funkčný plat vo výške 903,83\neur. Žalobca nedôvodne namietal len výpočet náhrady mzdy za november 2022 (uviedol, že žalobcovi\npatrí funkčný plat 849,09 eur), za december výšku požadovaného funkčného platu nenamietal. Keďže\nžalovaný dostatočným spôsobom neosvedčil správnosť a spôsob výpočtu ním vyčísleného funkčného\nplatu žalobcu za november 2022, sa ohľadne výšky požadovanej náhrady mzdy stotožnil s výpočtom\nžalobcu a priznal žalobcovi náhradu mzdy - funkčný plat vo výške 1.775,53 eur. Je nepochybné, že\nžalovaný sa dostal do omeškania s nevyplatením žalobcovi mzdy za november a december 2022, v\ndôsledku čoho mu vznikol nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z mesačnej mzdy odo\ndňa nasledujúceho po dohodnutej splatnosti mesačného funkčného platu do zaplatenia, v dôsledku čoho\nsúd žalobcovi priznal aj 7% ročný úrok z omeškania zo sumy 871,70 eur od 11.12.2022 do zaplatenia a\n7,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1,\n2 OZ. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej\nprocesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej\nvýške 100%.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal\njeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa\n06.07.2022 (osobné prevzatie) po doručení právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Bratislava, č.k.: BA 1/RSK/ZAM/2022/62733 zo dňa 19.05.2023, o udelení predchádzajúceho\nsúhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a\npo ukončení rodičovskej dovolenky, ktorú žalobca čerpal na základe oznámenia zamestnávateľovi od\n03.02.2022 do 01.07.2022. Personálne zmeny, ktoré boli vykonávané v súvislosti s preradením L.. J.\nR.B. A. od 01.04.2022 z oddelenia nehnuteľnosti na oddelenie personálne CP Prešov, čím sa uvoľnilo\nmiesto pri výkone prác vo verejnom záujme a bolo obsadené dňa 15.04.2022 U.. R. T.E.. Žalobca v tomto\nčase čerpal rodičovskú dovolenku a súčasne už v tomto čase boli vedené konania ohľadom vydania\nrozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o udelení predchádzajúceho súhlasu na\n\nskončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. U.. Ľ.D. B.\nbol naposledy zaradený vo funkcii radca oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva\nvnútra SR, v pracovnom pomere od 01.05.2015. Pracovný pomer skončil dňa 15.09.2021 dohodou\nna základe vlastnej žiadosti. I.. D. Y. bola prijatá do pracovného pomeru dňa 15.04.2018 na funkciu\nradca oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR. Pracovný pomer bol\nuzatvorený na dobu určitú, a to na zastupovanie zamestnanca počas materskej a rodičovskej dovolenky.\nDňa 16.09.2021 bola menovaná, na základe vlastnej žiadosti o zmenu pracovných podmienok z doby\nurčitej na neurčitý čas, preradená na uvoľnené pracovné miesto po U.. Ľ. B.. L.. U. B. bol prijatý\ndo pracovného pomeru dňa 01.01.2021 na funkciu skladník oddelenia nehnuteľností Centra podpory\nPrešov Ministerstva vnútra SR. Dňa 16.09.2021 bol menovaný na základe vlastnej žiadosti preradený\nna pracovné miesto vo funkcii radca oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra\nSR, t.j. uvoľnené pracovné miesto po I.. D.A. Y., a to na dobu určitú na zastupovanie zamestnanca L.. C.\nU. počas jej rodičovskej dovolenky. Uvedené miesta boli v stave oddelenia nehnuteľnosti Centra podpory\nPrešov a nejednalo sa o novovytvorené miesta. Zdôraznil, že organizačné opatrenie bolo ministrom\nvnútra podpísané 24.11.2021 a účinnosť nadobudlo 01.02.2022. Žalovaný skončil pracovný pomer so\nžalobcom podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 61\nZákonníka práce z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skončil\ntak pracovný pomer so žalobcom v súlade so zákonom. Uviedol, že žalobca bol odmeňovaný podľa\nzákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,\nv zmysle ktorého mal na základe platového dekrétu zamestnanca č. CPPO-OP-2022/001216-250 zo\ndňa 06.07.2022 priznaný s účinnosťou od 01.07.2022 funkčný plat mesačne vo výške 934 eur. Podľa §\n29 zákona, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods.\n1 obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 - 6, plat pri výkone\ninej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na\njeho použitie. Podľa § 27 ods. 1 zákona tarifný plat, osobný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky\nurčené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za prácu vykonávanú v rozsahu ustanoveného\npracovného času. S ohľadom na vyššie uvedené by žalobcovi za mesiac november 2022 (za 20 prac.\ndní z 22 prac. dní) patril funkčný plat 849,09 EUR, a nie plat, ako je uvedený vo výroku rozsudku súdu\nprvej inštancie. Namietal, že priznanie úrokov z omeškania sa viaže na právoplatné rozhodnutie súdu.\nDo právoplatnosti rozhodnutia súdu o priznaní náhrady mzdy nie je totiž možné jednoznačne určiť, či\nsúd o priznaní tejto náhrady rozhodne, alebo budú dané dôvody na nepriznanie tejto náhrady a teda\nnie je možné určiť, že zamestnávateľ je v omeškaní skôr. Namietal priznanie výšky úrokov z omeškania\nzo sumy hrubej mzdy žalobcu, nakoľko žalobca by osobne celou takto vyplatenou mzdou nemohol\ndisponovať ani v prípade, ak by mu bola vyplácaná v bežnom pracovnom pomere. Mzda, priznaná podľa\nplatového výmeru, resp. dohodnutá v pracovnej zmluve, podlieha následnej odvodovej povinnosti (mzda\nbrutto). Zamestnancovi je do dispozície odovzdaná len mzda \"očistená\" od takýchto povinných platieb,\nt.j. mzda netto. V zmysle § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú\npríjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru príjmami zo závislej\nčinnosti. Podľa § 3 zákona o DP sú príjmy zo závislej činnosti predmetom dane, t. j. podliehajú daňovej\npovinnosti. Podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nje vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť (zárobková činnosť je v\nzmysle § 3 tohto zákona príjem zo závislej činnosti), príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem\npríjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Podľa § 128 tohto zákona je\nzamestnanec platiteľom poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie,\npoistenie v nezamestnanosti a zamestnávateľ aj platiteľom poistného na úrazové poistenie a poistného\ndo rezervného fondu solidarity. Zároveň podľa § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a\no zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov je vymeriavacím základom zamestnanca príjem zo závislej činnosti, v\nzmysle čoho je na účely tohto zákona zamestnanec a zamestnávateľ povinný platiť poistné. Z vyššie\nuvedených ustanovení zákonov vyplýva, že každý príjem zo závislej činnosti, ak nie je predmetom dane\nalebo nie je od dane oslobodený, podlieha dani z príjmu a odvodom poistného na sociálne poistenie a\nzdravotné poistenie. To znamená, že nie je možné žiadnej fyzickej osobe vyplatiť príjem tak, aby z nich\nzamestnávateľ neodviedol zákonom stanovené zrážky - preddavok na daň a poistné.\n3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok je zákonný a vecne správny\na odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku\nriadne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalovaného. Žalovaný vo svojom odvolaní\nvšak na túto argumentáciu súdu prvej inštancie vôbec nereflektuje, ale obmedzuje sa iba na doslovné\n\nopakovanie svojej argumentácie z prvoinštančného konania, ktorá nie je dôvodná. V konaní teda\nbolo nesporné, že v čase, kedy bol žalobca na rodičovskej dovolenke, sa na Oddelení nehnuteľností\nCentra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR uvoľnilo pracovné miesto po kolegyni L.. J. R.B. A.\n(za slobodna A.), s totožným druhom práce ako pozícia žalobcu, pričom toto uvoľnené pracovné\nmiesto bolo obsadené úplne novou zamestnankyňou zvonku, U.. R. T., a to od apríla 2022. Žalovaný\nobsadenie uvoľnenej pracovnej pozície po L.. J. R.F. A. úplne novou zamestnankyňou zvonku U.. R.\nT. obhajoval iba tým, že žalobca v tom čase čerpal rodičovskú dovolenku a súčasne už v tom čase\nboli vedené konania ohľadom vydania rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o\nudelení predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1\npísm. b) Zákonníka práce. V súdnom konaní bolo nepochybne preukázané a zároveň nesporné, že v\nobdobí od nadobudnutia účinnosti predmetného rozhodnutia o organizačnej zmene (t. j. od 01.02.2022)\ndo doručenia predmetnej výpovede žalobcovi (t. j. do 06.07.2022), konkrétne k 01.04.2022, došlo\nu žalovaného na Centre podpory Prešov (t. j. v mieste výkonu práce žalobcu) k uvoľneniu jedného\npracovného miesta s totožným druhom práce ako žalobca (konkrétne pracovné miesto L.. J. R. A.A.),\nčím došlo k vyriešeniu otázky zníženia stavu zamestnancov. Rovnako bolo nepochybne preukázané\na zároveň nesporné, že na toto uvoľnené pracovné miesto v tomto období, konkrétne k 15.04.2022,\nbola prijatá úplne nová zamestnankyňa zvonku (konkrétne U.. R. T.), a žalobcovi bola následne daná\nvýpoveď pre nadbytočnosť. To v súlade s judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo\n2580/2003, publikované ako R 45/2005) znamená absenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o\norganizačnej zmene a výpoveďou pre nadbytočnosť, čo je samo o sebe dôvodom neplatnosti predmetnej\nvýpovede. Dôvody, ktorými argumentoval žalovaný - t. j. trvanie rodičovskej dovolenky žalobcu a vedenie\nkonaní o udelení súhlasu v zmysle § 66 ods. 1 Zákonníka práce, sú pre účely posúdenia platnosti\npredmetnej výpovede úplne irelevantné. Súd prvej inštancie sa s otázkou náhrady mzdy (platu) zákonne\na vecne správne vysporiadal v napadnutom rozsudku. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nje čiastočne dôvodné.\n5. Pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je potrebné\npreukázať, že došlo k organizačnej zmene prijatím rozhodnutia zamestnávateľa alebo jeho príslušného\norgánu, že konkrétny zamestnanec sa stal nadbytočným a že je daná príčinná súvislosť medzi\nnadbytočnosťou zamestnanca a prijatou organizačnou zmenou, teda, že zamestnanec sa práve\nv dôsledku takéhoto rozhodnutia - jeho realizáciou stal nadbytočným. Samotné rozhodnutie\nzamestnávateľa o organizačných zmenách v konaní o neplatnosť výpovede súd nemôže preskúmavať\nz hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu, pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom; v\nprípade pochybnosti sa súd môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, a či\nho urobil zamestnávateľ. Zamestnanec sa stane nadbytočným v tom prípade, ak sa znižuje celkový\npočet zamestnancov alebo sa mení ich štruktúra, teda keď zamestnávateľ už nepotrebuje určité práce\nvôbec alebo v plnom rozsahu. Zamestnávateľom zákon týmto umožňuje, aby regulovali počet svojich\nzamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávali len taký počet zamestnancov a v takom\nkvalifikačnom zložení, ktorý zodpovedá ich potrebám. O výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje\nvýlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať.\n6. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobcu, ktorou sa domáhal určenia\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného\nútoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany,\nktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné\ndôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej\ninštancie, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi z dôvodu jeho nadbytočnosti je neplatná\npre absenciu príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Ku\ndňu 27.01.2022, kedy bola výpoveď prerokovaná zo žalobcom síce žalovaný nemal voľné pracovné\nmiesto, ktoré by bol povinný žalobcovi ponúknuť, avšak v období po prerokovaní výpovede a jej\ndaním doručením dňa 06.07.2022 sa uvoľnilo miesto s totožným druhom práce žalobcu, čím sa\nnaplnil účel sledovaný organizačnou zmenou, a to zrušiť pracovné miesto zastávané žalobcom, a\nnadbytočnosť žalobcu tak zanikla. Znížením stavu miest v apríli 2022 o také pracovné miesto, pre\n\nzrušenie ktorého mala byť žalobcovi daná výpoveď, sa dosiahol znížený počet miest sledovaný\norganizačnou zmenou, bez toho, aby bolo potrebné žalobcovi dať výpoveď z pracovného pomeru.\nŽalobca dôvodne namieta, že otázka organizačnou zmenou žalovaným sledovaného zníženia stavu\nna oddelení sa vyriešila odchodom kolegyne žalobcu zastávajúcej rovnakú pracovnú pozícii v apríli\n2022, príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu bola pretrhnutá, a\npreto nebol dôvod rozviazať so žalobcom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu jeho nadbytočnosti.\nPokiaľ bola žalobcovi daná výpoveď dňa 06.07.2022, bola mu daná z dôvodu, že sa stal nadbytočným\npre prijatie novej zamestnankyne zvonku (T.) v apríli 2022. Správny je preto právny záver súdu prvej\ninštancie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene a\nnadbytočnosťou žalobcu. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie\nk právnemu záveru, že pre nesplnenie tohto hmotnoprávneho predpokladu výpovede je skončenie\npracovného pomeru neplatné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\n7. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa je zákonným predpokladom platnosti výpovede z\npracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti a jej zmysel spočíva v ochrane pracovného pomeru tým,\nže pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných podmienok v podobe dohody\no zmene druhu dojednanej práce; vzhľadom k tomu, že účinky výpovede nastávajú až jej doručením\nzamestnancovi, k tomuto okamihu je potrebné posudzovať aj splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky\nplatnej výpovede\n8. Odvolací sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výpoveď z pracovného pomeru je\nneplatná aj z dôvodu nesplnenia si žalovaným ponukovej povinnosti, keď v tomto smere je rozhodujúci\nokamih dania výpovede, ku ktorému sa posudzuje či zamestnávateľ disponuje voľným pracovným\nmiestom, ktoré by bolo vhodné pre zamestnanca. V danom prípade preto nebol žalovaný povinný\nponúknuť žalobcovi prácu, ktorá sa uvoľnila odchodom kolegyne na oddelení v apríli 2022, a pre splnenie\nsi ponukovej povinnosti bol rozhodný deň dania výpovede 06.07.2022, ku ktorému nebolo preukázané,\nže by žalovaný nejakým voľným miestom pre žalobcu disponoval.\n9. Súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného\npomeru, avšak pochybil pri prepočte alikvótnej časti náhrady mzdy za mesiac november 2022. Správne\nvychádzal z funkčného platu žalobcu vo výške 934 eur. Za mesiac 11/2022 bol počet pracovných dní 22\na z nich patril žalobcovi nárok na náhradu mzdy za 20 dní, čo predstavuje sumu vo výške 849,09 eur\n(934 : 22 x20). Na rozdiel od súdu prvej inštancie preto odvolací súd ustálil, že žalobcovi vznikol nárok\nna náhradu mzdy za mesiace 11,12/2022 v celkovej výške 1.752,92 eur spolu s úrokom z omeškania 7%\nročne zo sumy 849,09 eur od 11.12.2022 a 7,5 % ročne zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023, a vo zvyšku\nžalobu zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. týkajúceho sa\nnáhrady mzdy zmenil podľa § 388 C.s.p.\n10. Priznanie úrokov z omeškania z priznanej náhrady mzdy je v súlade s ustálenou súdnou praxou\n(uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 460/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n6Cdo/246/2010). Zohľadnenie splnenie daňových a odvodových povinností vzťahujúcich sa k priznanej\nnáhrade mzdy brutto je na žalovanom zamestnávateľovi, a preto žalovaný nedôvodne namieta v\npodanom odvolaní priznanie výšky úrokov z omeškania zo sumy hrubej mzdy. Žalovaný, ktorý je ako\nzamestnávateľ povinný žalobcovi príjem z náhrady mzdy vyplatiť, vykoná zároveň zákonom stanovene\nzrážky, za výšku správnosti ktorých aj zodpovedá.\n11. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, priznal\nproti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O\nvýške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cpr/1/2023", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:42871f18-a9ec-44f1-99da-308fac715495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1"}], "citovane_v": []}