Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/10/2025 z 10. 9. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2025, sp. zn. 6CoPr/10/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3
Krajský súd Bratislava | 6CoPr/10/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3 | 2025-09-10 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d25c2a8-3e2d-47c0-92a9-311302f5c33f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6CoPr/10/2025
1321204853
10. 09. 2025
JUDr. Renáta Janáková
ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o.,
Panenská 6, Bratislava, IČO: 35905832, proti žalovanému: N.. T. G., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XX, X.,
zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku 26, Bratislava,
IČO: 36865192, o zaplatenie škody 549.511,48 eur, o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-45Cpr/21/2021 - 524 zo dňa
25.07.2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-45Cpr/21/2021 - 524 zo dňa 25.07.2024
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o prerušení konania do skončenia trestnej
veci vedenej pod Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX, na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania,
Bratislava.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 164 a § 165 ods. 2 C.s.p. uvádzajúc, že predmetom
sporu je uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému vo výške 549.511,48 eur titulom
všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi podľa § 179 ods.1,
ods. 2 Zákonníka práce na tom skutkovom základe, že žalovaný ako riaditeľ úseku marketingu
konal v rozpore s povinnosťami zamestnanca, úmyselným konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu
za obdobie rokov 2011 až 2014 vo výške 549.511,48 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej
agentúre, odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania, Bratislava pod Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX sa
vedie vyšetrovanie v trestnej veci pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
neznámy páchateľ vystupujúci ako riaditeľ Úseku marketingu v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. so sídlom
Bajkalská 30, Bratislava v rokoch od 2007 až do 2018, v mieste sídla spoločnosti PSS a.s., v rámci svojho
pôsobenia porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovení podľa § 81 písm. e) a § 82 písm. f) Zákonníka
práce a článkov 6.1 písm. m) a n) Pracovného poriadku spoločnosti PSS a.s. opatrovať alebo spravovať
cudzí majetok, vo veci bol vypočutý N.. T. G. L.., v procesnom postavení podozrivého. V trestom konaní
sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v predmetnom spore, v ktorom si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na náhrady škody titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú
spôsobil úmyselným konaním podľa § 179 ods. 1, ods.2 Zákonníka práce, za rozhodné obdobie od
júna 2011 do marca 2014 vo výške 549.511,48 eur, kedy bol žalovaný v pracovnom pomere so žalobcom
a vykonával pracovnú pozíciu ako riaditeľ úseku marketingu, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce zo

Zákonníka práce a z Pracovného poriadku spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
konanie vo veci prerušil.
3. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietne, resp.
uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný má
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) C.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
jeho argumentáciou o neexistencii dôvodov na prerušenie konania, čo uviedol už vo vyjadrení k návrhu
na prerušenie konania. Zastáva názor, že žalobca nepreukázal existenciu žiadnej otázky, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu o náhradu škody, a ktorú by si súd nemohol posúdiť sám. Rovnako
ani prvoinštančný súd v napadnutom uznesení nevymedzil žiadnu otázku, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu o náhrade škody, a ktorú by si súd nemohol posúdiť sám a žiadna takáto otázka
neexistuje.
4. Žalobca v konaní nepreukázal ani jeden zo zákonom stanovených predpokladov (§ 179 ods. 1
Zákonníka práce) na vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, pričom už absencia
unesenia dôkazného bremena vo vzťahu k čo i len jednému zo zákonných predpokladov, má za následok
neexistenciu zodpovednosti zamestnanca za prípadnú škodu.
5. Mal za to, že predmet dokazovania v trestnom konaní a v civilnom konaní o náhrade škody
vôbec nie je totožný a výsledok dokazovania v trestnom konaní nie je dostatočným podkladom na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody, prípadne dokazovanie potrebné na rozhodnutie o náhrade
škody presahuje potreby trestného stíhania, a to v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Žalovanému
nie je zrejmé, či si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v predmetnom trestnom konaní a nie je
vylúčené, že súd v tejto trestnej veci odkáže poškodeného s jeho nárokom na civilný proces podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku. V takom prípade by nebolo možné hovoriť o vyriešení otázky, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie (civilného) súdu o náhrade škody. Ani po právoplatnom skončení trestného
stíhania sa nemusí vyriešiť otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie (civilného) súdu, a pre
riešenie ktorej bolo civilné konanie prerušené, keďže trestné konanie môže byť aj zastavené. Tiež nie je
zrejmé, v akom postavení žalobca v trestnom konaní vystupuje. Zdôraznil, že voči žalovanému nebolo
vznesené žiadne obvinenie. Je možné dôvodne predpokladať, že s ohľadom na dobu, ktorá uplynula
od výsluchu žalovaného (2020) a od vydania uznesenia o začatí trestného stíhania v trestnom konaní
vedenom pod Č.: L.-XX/NKA-X.-XXXX, sú už orgánmi činnými v trestnom konaní riadne zabezpečené
všetky dôkazy, ktoré by mohli byť vykonané v trestnom konaní, a ktoré žalobca plánuje vykonať v
predmetnom civilnom konaní. Zároveň je možné predpokladať, že žalobca má tieto dôkazy k dispozícii,
avšak taktizuje s momentom ich predloženia. Je neprijateľné, aby takýmto postupom žalobcu došlo k
zásahu do práv žalovaného. Na predmetné civilné sporové konanie sa vzťahuje odklon od sudcovskej
a zákonnej koncentrácie v zmysle § 320 C.s.p., ktorý však slúži na ochranu zamestnanca ako slabšej
strany sporu, t.j. žalovaného a nie na ochranu zamestnávateľa, t.j. žalobcu.
6. Podľa žalovaného súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov, t.j. z listinných dôkazov (príkaz na
prehliadku iných priestorov a pozemkov zo dňa 26.09.2023, zápisnice o výsluchoch svedkov v trestnom
konaní dňa 27.06.2023 a 28.06.2023...), ako aj z písomného vyjadrenia zo dňa 24.11.2023, resp. zo dňa
15.07.2024 na dožiadanie súdu (o prebiehajúcom trestnom konaní) dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že v trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v predmetnom spore.
Zo žiadneho dôkazu, ako ani zo správy, resp. písomného vyjadrenia zo dňa 24.11.2023 na dožiadanie
súdu (o prebiehajúcom trestnom konaní) nevyplýva, že by sa v trestnom konaní riešila akákoľvek otázka,
ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie v predmetnom spore.
7. Zdôraznil, že neexistuje dôvod na prerušenie konania o náhradu škody (odhadom na neprimerane
dlhú dobu), ak už v čase rozhodnutia o prerušení konania existujú dôvody na zamietnutie takejto žaloby.
Žalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Napriek tomu, že samotné
premlčanie nároku je dôvodom na zamietnutie žaloby, súd prvej inštancie nesprávne a nehospodárne
prerušil konanie z dôvodu, že v prebiehajúcom trestnom konaní sa (údajne) rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu. V trestnom konaní sa však nepochybne nerieši a nevyrieši otázka
premlčania nároku žalobcu ako zamestnávateľa na náhradu škody (údajne) spôsobenej žalovaným
ako zamestnancom. Z odvolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd ani len neuvažoval o
žiadnom z uvedených aspektov svedčiacich o nehospodárnosti postupu, ktorým je prerušenie konania za
tohto skutkového a právneho stavu veci. Rozhodnutie, ktorým súd prerušil konanie je preto nesprávne,
nezákonné a navyše, úplne nedostatočne odôvodnené.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu napadnuté uznesenie žiadal ako vecne správne potvrdiť. V danom
prípade ide o fakultatívne prerušenie konania a je výlučne na rozhodnutí súdu, či k prerušeniu konania
pristúpi a počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, alebo si takúto otázku posúdi
sám. Prípadné návrhy či argumenty strán tak v tomto prípade nie sú relevantné, a to ani vyjadrenie
žalovaného k návrhu žalobcu na prerušenie konania. Jedným z limitov, na ktorý má súd prihliadať, je
kritérium hospodárnosti konania.
9. K neexistencii predbežnej otázky žalobca uviedol, že trestné konanie má zásadný význam pre toto
súdne konanie, nakoľko sa v ňom rieši okrem iného aj to, či žalovaný ako riaditeľ úseku marketingu
u žalobcu vytvoril schému spočívajúcu v systematickom nelegitímnom navyšovaní cien, ktoré žalobca
platil dodávateľom za (ne)poskytnuté marketingové a reklamné služby; táto skutočnosť je celkom zrejme
kľúčová v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní
domáha; predmetom trestného konania je okrem iného aj otázka vzniku škody, ktorej náhrady sa žalobca
voči žalovanému v tomto konaní domáha.
10. Žalobca je presvedčený, že výsledok predmetného trestného konania je predpokladom pre
spravodlivé rozhodnutie súdu v tomto konaní. Pokračovanie tohto súdneho konania bez ohľadu na
vývoj trestného konania môže privodiť pre žalobcu mimoriadne nepriaznivú a nespravodlivú situáciu,
ktorá by nastala v prípade, ak by súd právoplatne rozhodol o zamietnutí žaloby, avšak žalovaný by bol
následne právoplatne uznaný za vinného zo spáchania skutku, od ktorého žalobca v tomto súdnom
konaní odvodzuje žalobou uplatnený nárok na náhradu škody. V danom prípade by sa už žalobca
svojho nároku na náhradu škody v dôsledku uplynutia premlčacej doby (ak by žalovaný v tomto smere
uplatnil námietku premlčania) nedomohol. Navyše je tu aj otázka možného vzniku prekážky res iudicata.
Uvedené by tak viedlo k faktickému odňatiu práva žalobcu sa svojho nároku ďalej domáhať, čo by
bolo v priamom rozpore so zásadou právnej istoty a spravodlivosti. Predmetom Trestného konania sú
otázky, ktorých zodpovedanie má relevanciu pre toto súdne konanie. Preto celkom zrejme súd uvedené
identifikoval v tomto konaní ako predbežnú otázku, na ktorej vyriešenie v Trestnom konaní je vhodné
počkať.
11. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalovaného v replike a žalobca v duplike zotrvali na svojich
predošlých tvrdeniach.
12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 C.s.p.), prejednal vec - odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
13. V danom prípade bolo konanie pred súdom prvej inštancie prerušené do skončenia trestnej
veci vedenej pod Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX, na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania, a to
postupom podľa § 164 C.s.p.
14. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.
15. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie, ktoré nie je pre samotné konanie
nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami,
čo vyplýva priamo z dikcie § 164 C.s.p. a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim
hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto bude prerušenie konania predstavovať skôr
reštriktívnu výnimku ako pravidlo, t. j. takýto prístup by mal byť namieste len vo výnimočných prípadoch

(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 680.).
16. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konanie prerušil z dôvodu, že v
trestom konaní č. Č.P.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX (v ktorom bol žalovaný vypočutý ako podozrivý) sa rieši
otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v predmetnom spore, v ktorom si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na náhrady škody titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú
spôsobil úmyselným konaním podľa § 179 ods. 1, ods.2 Zákonníka práce, za rozhodné obdobie od júna
2011 do marca 2014 vo výške 549.511,48 eur, kedy bol žalovaný v pracovnom pomere so žalobcom
a vykonával pracovnú pozíciu ako riaditeľ úseku marketingu, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce zo
Zákonníka práce a z Pracovného poriadku spoločnosti.
17. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, aká konkrétna otázka sa rieši v uvedenom trestnom
konaní, ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie v predmetnom spore. Žalovaný preto v odvolaní
oprávnene namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nevymedzil žiadnu otázku, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu o náhrade škody, a ktorú by si súd nemohol posúdiť sám. Vo
vzťahu k trestnému stíhaniu je podstatná i tá skutočnosť, že voči žalovanému v uvedenom trestnom
stíhaní nebolo vznesené žiadne obvinenie a odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie nedáva žiadnu
odpoveď, ako uvedené trestné stíhanie môže ovplyvniť predmetný spor.
18. Pri aplikácii ustanovenia § 164 C.s.p. sa vyžaduje tiež vyvažovanie dvoch proti sebe stojacich
záujmov, a to záujmu na konaní bez prieťahov a záujmu na spravodlivom konaní s prihliadnutím
na hospodárnosť konania v podobe zohľadnenia aktuálneho stavu veci, resp. doterajšieho priebehu
konania, celkovej dĺžky konania či predmetu sporu, resp. jeho naviazanosti na plynutie času. Tiež
je potrebné dodať, že sa jedná o pracovnoprávny spor a daný typ konania ustálená judikatúra
tak ústavného súdu, ako aj štrasburských orgánov ochrany práva zaraďuje do kategórie konaní
privilegovaných vyžadujúcich si zvláštnu starostlivosť venovanú plynulosti a efektívnosti konania. Súd
prvej inštancie však bez toho, aby reálne zvážil, ktorý záujem na konaní bez prieťahov a na spravodlivom
konaní s prihliadnutím na hospodárnosť konania, nekonal v súlade so znením a s účelom ust. § 164
C.s.p., v zmysle ktorého má byť prerušenie konania reštriktívna výnimka, a nie pravidlo. Všeobecný súd
pri uplatňovaní procesného postupu o prerušení konania sa musí riadiť i požiadavkou, ktorá je zakotvená
v tomto čl. 48 ods. 2 ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
napadnutej veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (m. m.
IV. ÚS 246/2021).
19. Súd si musí uvedomiť a najmä zvážiť, či prerušenie konania prispeje (alebo je dokonca
predpokladom) k spravodlivému rozhodnutiu vo veci (t. j. k naplneniu dikcie čl. 46 ods. 1 ústavy) a tento
dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods.
2 ústavy), ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Pri fakultatívnom prerušení konania (na
rozdiel od obligatórneho podľa § 162 C.s.p.) je to práve súd, ktorý vyvažuje jednotlivé záujmy stojace
pri prerušení konania proti sebe - záujem na spravodlivom rozhodnutí veci a záujem na konaní bez
zbytočných prieťahov. Vyváženie stretu týchto záujmov v prospech záujmu na spravodlivom rozhodnutí
veci pretavené do rozhodnutia o prerušení konania musí byť v prípade fakultatívneho prerušenia konania
riadne zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia, ktorým sa konanie prerušuje (II. ÚS 199/2019).
20. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že v predmetnom konaní vzniesol námietku premlčania nároku
žalobcu a samotné premlčanie nároku je dôvodom na zamietnutie žaloby, a preto súd prvej inštancie
nesprávne a nehospodárne prerušil konanie z dôvodu, že v prebiehajúcom trestnom konaní sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Prerušenie konania, i keď z odôvodnenia
uznesenia nie je zrejmé, za účelom vyriešenia akej otázky v trestnom konaní, ktorá by mala mať význam
pre rozhodnutie v predmetnom spore, pripadá do úvahy až pre prípad, ak by v posudzovanom konaní
námietka žalovaného o premlčaní žalobcovho nároku nebola dôvodná, avšak až po jednoznačnom
ustálení otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci. Nepostačuje preto
poukázanie súdom prvej inštancie na skutočnosť, že žalovaný bol v uvedenom trestnom konaní vypočutý
ako podozrivý a tiež je potrebné zohľadniť, že voči žalovanému nebolo doposiaľ v uvedenej trestnej veci
vznesené obvinenie. Pokiaľ súd prvej inštancie bez toho, aby túto skutočnosť aj reálne zvážil, nekonal
tak v súlade so znením a s účelom § 164 C.s.p., v zmysle ktorého má byť prerušenie konania reštriktívna
výnimka, a nie pravidlo.

21. Vada napadnutého uznesenia preto spočíva v jeho nedostatočnom odôvodnení súdom prvej
inštancie, keďže absentuje vysporiadanie sa nielen s otázkou, ktorá sa rieši v trestnom konaní a ktorá
by mala mať význam pre rozhodnutie v predmetnom spore, ale aj vysporiadanie sa s ústavnoprávnou
hodnotou konania bez zbytočných prieťahov. Prerušenie konania ako výnimočné opatrenie musí byť
riadne odôvodnené, ktoré nenastane výhradným vysporiadaním sa a napokon aj uprednostnením
záujmu na nastolení spravodlivého výsledku konania. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu o
prerušení konania v sebe poníma aj prihliadnutie na hospodárnosť konania v podobe zohľadnenia (i)
aktuálneho stavu veci, resp. doterajšieho priebehu konania, (ii) celkovej dĺžky konania či (iii) predmetu
sporu, resp. jeho naviazanosti na plynutie času. Preto odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie nemožno v rámci základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý
proces hodnotiť ako dostatočné.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nezhodnotil existenciu otázky, ktorá má význam pre konanie, ako aj zásadu hospodárnosti konania,
a preto predčasne a nesprávne dospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konania trestnej veci vedenej pod Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX, na Ministerstve vnútra
Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava, 4.
oddelenie vyšetrovania, Bratislava. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1
písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom do pozornosti súdu prvej inštancie dáva
závery odvolacieho súdu.
23. V rozhodnutí, ktorým súd prvej inštancie rozhodnutie skončí, rozhodne súd prvej inštancie o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.), a to s ohľadom na procesný úspech strany
sporu v konaní.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 C.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).