{"guid": "af35dd47-45e1-4df6-96bf-fe71d09f10ee:0d25c2a8-3e2d-47c0-92a9-311302f5c33f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3", "spisova_znacka": "6CoPr/10/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/10/2025 z 10. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2025, sp. zn. 6CoPr/10/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3", "identifikacne_cislo": "1321204853", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Janáková", "sudca_id": 230, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-janakova-230", "datum_vydania": "2025-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d25c2a8-3e2d-47c0-92a9-311302f5c33f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6CoPr/10/2025\n1321204853\n10. 09. 2025\nJUDr. Renáta Janáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa,\na.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o.,\nPanenská 6, Bratislava, IČO: 35905832, proti žalovanému: N.. T. G., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XX, X.,\nzastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku 26, Bratislava,\nIČO: 36865192, o zaplatenie škody 549.511,48 eur, o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie\nžalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-45Cpr/21/2021 - 524 zo dňa\n25.07.2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-45Cpr/21/2021 - 524 zo dňa 25.07.2024\nz r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o prerušení konania do skončenia trestnej\nveci vedenej pod Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX, na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídia\nPolicajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania,\nBratislava.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 164 a § 165 ods. 2 C.s.p. uvádzajúc, že predmetom\nsporu je uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému vo výške 549.511,48 eur titulom\nvšeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi podľa § 179 ods.1,\nods. 2 Zákonníka práce na tom skutkovom základe, že žalovaný ako riaditeľ úseku marketingu\nkonal v rozpore s povinnosťami zamestnanca, úmyselným konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu\nza obdobie rokov 2011 až 2014 vo výške 549.511,48 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej\nagentúre, odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania, Bratislava pod Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX sa\nvedie vyšetrovanie v trestnej veci pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe\ncudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\nneznámy páchateľ vystupujúci ako riaditeľ Úseku marketingu v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. so sídlom\nBajkalská 30, Bratislava v rokoch od 2007 až do 2018, v mieste sídla spoločnosti PSS a.s., v rámci svojho\npôsobenia porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovení podľa § 81 písm. e) a § 82 písm. f) Zákonníka\npráce a článkov 6.1 písm. m) a n) Pracovného poriadku spoločnosti PSS a.s. opatrovať alebo spravovať\ncudzí majetok, vo veci bol vypočutý N.. T. G. L.., v procesnom postavení podozrivého. V trestom konaní\nsa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v predmetnom spore, v ktorom si žalobca uplatnil voči\nžalovanému nárok na náhrady škody titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú\nspôsobil úmyselným konaním podľa § 179 ods. 1, ods.2 Zákonníka práce, za rozhodné obdobie od\njúna 2011 do marca 2014 vo výške 549.511,48 eur, kedy bol žalovaný v pracovnom pomere so žalobcom\na vykonával pracovnú pozíciu ako riaditeľ úseku marketingu, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce zo\n\nZákonníka práce a z Pracovného poriadku spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd\nkonanie vo veci prerušil.\n3. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietne, resp.\nuznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný má\nza to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolacie\ndôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) C.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s\njeho argumentáciou o neexistencii dôvodov na prerušenie konania, čo uviedol už vo vyjadrení k návrhu\nna prerušenie konania. Zastáva názor, že žalobca nepreukázal existenciu žiadnej otázky, ktorá môže\nmať význam pre rozhodnutie súdu o náhradu škody, a ktorú by si súd nemohol posúdiť sám. Rovnako\nani prvoinštančný súd v napadnutom uznesení nevymedzil žiadnu otázku, ktorá môže mať význam pre\nrozhodnutie súdu o náhrade škody, a ktorú by si súd nemohol posúdiť sám a žiadna takáto otázka\nneexistuje.\n4. Žalobca v konaní nepreukázal ani jeden zo zákonom stanovených predpokladov (§ 179 ods. 1\nZákonníka práce) na vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, pričom už absencia\nunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k čo i len jednému zo zákonných predpokladov, má za následok\nneexistenciu zodpovednosti zamestnanca za prípadnú škodu.\n5. Mal za to, že predmet dokazovania v trestnom konaní a v civilnom konaní o náhrade škody\nvôbec nie je totožný a výsledok dokazovania v trestnom konaní nie je dostatočným podkladom na\nvyslovenie povinnosti na náhradu škody, prípadne dokazovanie potrebné na rozhodnutie o náhrade\nškody presahuje potreby trestného stíhania, a to v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Žalovanému\nnie je zrejmé, či si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v predmetnom trestnom konaní a nie je\nvylúčené, že súd v tejto trestnej veci odkáže poškodeného s jeho nárokom na civilný proces podľa § 288\nods. 1 Trestného poriadku. V takom prípade by nebolo možné hovoriť o vyriešení otázky, ktorá môže\nmať význam pre rozhodnutie (civilného) súdu o náhrade škody. Ani po právoplatnom skončení trestného\nstíhania sa nemusí vyriešiť otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie (civilného) súdu, a pre\nriešenie ktorej bolo civilné konanie prerušené, keďže trestné konanie môže byť aj zastavené. Tiež nie je\nzrejmé, v akom postavení žalobca v trestnom konaní vystupuje. Zdôraznil, že voči žalovanému nebolo\nvznesené žiadne obvinenie. Je možné dôvodne predpokladať, že s ohľadom na dobu, ktorá uplynula\nod výsluchu žalovaného (2020) a od vydania uznesenia o začatí trestného stíhania v trestnom konaní\nvedenom pod Č.: L.-XX/NKA-X.-XXXX, sú už orgánmi činnými v trestnom konaní riadne zabezpečené\nvšetky dôkazy, ktoré by mohli byť vykonané v trestnom konaní, a ktoré žalobca plánuje vykonať v\npredmetnom civilnom konaní. Zároveň je možné predpokladať, že žalobca má tieto dôkazy k dispozícii,\navšak taktizuje s momentom ich predloženia. Je neprijateľné, aby takýmto postupom žalobcu došlo k\nzásahu do práv žalovaného. Na predmetné civilné sporové konanie sa vzťahuje odklon od sudcovskej\na zákonnej koncentrácie v zmysle § 320 C.s.p., ktorý však slúži na ochranu zamestnanca ako slabšej\nstrany sporu, t.j. žalovaného a nie na ochranu zamestnávateľa, t.j. žalobcu.\n6. Podľa žalovaného súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov, t.j. z listinných dôkazov (príkaz na\nprehliadku iných priestorov a pozemkov zo dňa 26.09.2023, zápisnice o výsluchoch svedkov v trestnom\nkonaní dňa 27.06.2023 a 28.06.2023...), ako aj z písomného vyjadrenia zo dňa 24.11.2023, resp. zo dňa\n15.07.2024 na dožiadanie súdu (o prebiehajúcom trestnom konaní) dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, že v trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v predmetnom spore.\nZo žiadneho dôkazu, ako ani zo správy, resp. písomného vyjadrenia zo dňa 24.11.2023 na dožiadanie\nsúdu (o prebiehajúcom trestnom konaní) nevyplýva, že by sa v trestnom konaní riešila akákoľvek otázka,\nktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie v predmetnom spore.\n7. Zdôraznil, že neexistuje dôvod na prerušenie konania o náhradu škody (odhadom na neprimerane\ndlhú dobu), ak už v čase rozhodnutia o prerušení konania existujú dôvody na zamietnutie takejto žaloby.\nŽalovaný v tomto konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Napriek tomu, že samotné\npremlčanie nároku je dôvodom na zamietnutie žaloby, súd prvej inštancie nesprávne a nehospodárne\nprerušil konanie z dôvodu, že v prebiehajúcom trestnom konaní sa (údajne) rieši otázka, ktorá môže\n\nmať význam pre rozhodnutie súdu. V trestnom konaní sa však nepochybne nerieši a nevyrieši otázka\npremlčania nároku žalobcu ako zamestnávateľa na náhradu škody (údajne) spôsobenej žalovaným\nako zamestnancom. Z odvolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd ani len neuvažoval o\nžiadnom z uvedených aspektov svedčiacich o nehospodárnosti postupu, ktorým je prerušenie konania za\ntohto skutkového a právneho stavu veci. Rozhodnutie, ktorým súd prerušil konanie je preto nesprávne,\nnezákonné a navyše, úplne nedostatočne odôvodnené.\n8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu napadnuté uznesenie žiadal ako vecne správne potvrdiť. V danom\nprípade ide o fakultatívne prerušenie konania a je výlučne na rozhodnutí súdu, či k prerušeniu konania\npristúpi a počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, alebo si takúto otázku posúdi\nsám. Prípadné návrhy či argumenty strán tak v tomto prípade nie sú relevantné, a to ani vyjadrenie\nžalovaného k návrhu žalobcu na prerušenie konania. Jedným z limitov, na ktorý má súd prihliadať, je\nkritérium hospodárnosti konania.\n9. K neexistencii predbežnej otázky žalobca uviedol, že trestné konanie má zásadný význam pre toto\nsúdne konanie, nakoľko sa v ňom rieši okrem iného aj to, či žalovaný ako riaditeľ úseku marketingu\nu žalobcu vytvoril schému spočívajúcu v systematickom nelegitímnom navyšovaní cien, ktoré žalobca\nplatil dodávateľom za (ne)poskytnuté marketingové a reklamné služby; táto skutočnosť je celkom zrejme\nkľúčová v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní\ndomáha; predmetom trestného konania je okrem iného aj otázka vzniku škody, ktorej náhrady sa žalobca\nvoči žalovanému v tomto konaní domáha.\n10. Žalobca je presvedčený, že výsledok predmetného trestného konania je predpokladom pre\nspravodlivé rozhodnutie súdu v tomto konaní. Pokračovanie tohto súdneho konania bez ohľadu na\nvývoj trestného konania môže privodiť pre žalobcu mimoriadne nepriaznivú a nespravodlivú situáciu,\nktorá by nastala v prípade, ak by súd právoplatne rozhodol o zamietnutí žaloby, avšak žalovaný by bol\nnásledne právoplatne uznaný za vinného zo spáchania skutku, od ktorého žalobca v tomto súdnom\nkonaní odvodzuje žalobou uplatnený nárok na náhradu škody. V danom prípade by sa už žalobca\nsvojho nároku na náhradu škody v dôsledku uplynutia premlčacej doby (ak by žalovaný v tomto smere\nuplatnil námietku premlčania) nedomohol. Navyše je tu aj otázka možného vzniku prekážky res iudicata.\nUvedené by tak viedlo k faktickému odňatiu práva žalobcu sa svojho nároku ďalej domáhať, čo by\nbolo v priamom rozpore so zásadou právnej istoty a spravodlivosti. Predmetom Trestného konania sú\notázky, ktorých zodpovedanie má relevanciu pre toto súdne konanie. Preto celkom zrejme súd uvedené\nidentifikoval v tomto konaní ako predbežnú otázku, na ktorej vyriešenie v Trestnom konaní je vhodné\npočkať.\n11. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalovaného v replike a žalobca v duplike zotrvali na svojich\npredošlých tvrdeniach.\n12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§\n379, § 380 C.s.p.), prejednal vec - odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1\nC.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n13. V danom prípade bolo konanie pred súdom prvej inštancie prerušené do skončenia trestnej\nveci vedenej pod Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX, na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídia\nPolicajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania, a to\npostupom podľa § 164 C.s.p.\n14. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne\nalebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo\nak súd dal na také konanie podnet.\n15. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie, ktoré nie je pre samotné konanie\nnevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami,\nčo vyplýva priamo z dikcie § 164 C.s.p. a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim\nhľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto bude prerušenie konania predstavovať skôr\nreštriktívnu výnimku ako pravidlo, t. j. takýto prístup by mal byť namieste len vo výnimočných prípadoch\n\n(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 680.).\n16. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konanie prerušil z dôvodu, že v\ntrestom konaní č. Č.P.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX (v ktorom bol žalovaný vypočutý ako podozrivý) sa rieši\notázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v predmetnom spore, v ktorom si žalobca uplatnil voči\nžalovanému nárok na náhrady škody titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú\nspôsobil úmyselným konaním podľa § 179 ods. 1, ods.2 Zákonníka práce, za rozhodné obdobie od júna\n2011 do marca 2014 vo výške 549.511,48 eur, kedy bol žalovaný v pracovnom pomere so žalobcom\na vykonával pracovnú pozíciu ako riaditeľ úseku marketingu, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce zo\nZákonníka práce a z Pracovného poriadku spoločnosti.\n17. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, aká konkrétna otázka sa rieši v uvedenom trestnom\nkonaní, ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie v predmetnom spore. Žalovaný preto v odvolaní\noprávnene namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nevymedzil žiadnu otázku, ktorá\nmôže mať význam pre rozhodnutie súdu o náhrade škody, a ktorú by si súd nemohol posúdiť sám. Vo\nvzťahu k trestnému stíhaniu je podstatná i tá skutočnosť, že voči žalovanému v uvedenom trestnom\nstíhaní nebolo vznesené žiadne obvinenie a odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie nedáva žiadnu\nodpoveď, ako uvedené trestné stíhanie môže ovplyvniť predmetný spor.\n18. Pri aplikácii ustanovenia § 164 C.s.p. sa vyžaduje tiež vyvažovanie dvoch proti sebe stojacich\nzáujmov, a to záujmu na konaní bez prieťahov a záujmu na spravodlivom konaní s prihliadnutím\nna hospodárnosť konania v podobe zohľadnenia aktuálneho stavu veci, resp. doterajšieho priebehu\nkonania, celkovej dĺžky konania či predmetu sporu, resp. jeho naviazanosti na plynutie času. Tiež\nje potrebné dodať, že sa jedná o pracovnoprávny spor a daný typ konania ustálená judikatúra\ntak ústavného súdu, ako aj štrasburských orgánov ochrany práva zaraďuje do kategórie konaní\nprivilegovaných vyžadujúcich si zvláštnu starostlivosť venovanú plynulosti a efektívnosti konania. Súd\nprvej inštancie však bez toho, aby reálne zvážil, ktorý záujem na konaní bez prieťahov a na spravodlivom\nkonaní s prihliadnutím na hospodárnosť konania, nekonal v súlade so znením a s účelom ust. § 164\nC.s.p., v zmysle ktorého má byť prerušenie konania reštriktívna výnimka, a nie pravidlo. Všeobecný súd\npri uplatňovaní procesného postupu o prerušení konania sa musí riadiť i požiadavkou, ktorá je zakotvená\nv tomto čl. 48 ods. 2 ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie\nnapadnutej veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (m. m.\nIV. ÚS 246/2021).\n19. Súd si musí uvedomiť a najmä zvážiť, či prerušenie konania prispeje (alebo je dokonca\npredpokladom) k spravodlivému rozhodnutiu vo veci (t. j. k naplneniu dikcie čl. 46 ods. 1 ústavy) a tento\ndôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods.\n2 ústavy), ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Pri fakultatívnom prerušení konania (na\nrozdiel od obligatórneho podľa § 162 C.s.p.) je to práve súd, ktorý vyvažuje jednotlivé záujmy stojace\npri prerušení konania proti sebe - záujem na spravodlivom rozhodnutí veci a záujem na konaní bez\nzbytočných prieťahov. Vyváženie stretu týchto záujmov v prospech záujmu na spravodlivom rozhodnutí\nveci pretavené do rozhodnutia o prerušení konania musí byť v prípade fakultatívneho prerušenia konania\nriadne zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia, ktorým sa konanie prerušuje (II. ÚS 199/2019).\n20. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že v predmetnom konaní vzniesol námietku premlčania nároku\nžalobcu a samotné premlčanie nároku je dôvodom na zamietnutie žaloby, a preto súd prvej inštancie\nnesprávne a nehospodárne prerušil konanie z dôvodu, že v prebiehajúcom trestnom konaní sa rieši\notázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Prerušenie konania, i keď z odôvodnenia\nuznesenia nie je zrejmé, za účelom vyriešenia akej otázky v trestnom konaní, ktorá by mala mať význam\npre rozhodnutie v predmetnom spore, pripadá do úvahy až pre prípad, ak by v posudzovanom konaní\nnámietka žalovaného o premlčaní žalobcovho nároku nebola dôvodná, avšak až po jednoznačnom\nustálení otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci. Nepostačuje preto\npoukázanie súdom prvej inštancie na skutočnosť, že žalovaný bol v uvedenom trestnom konaní vypočutý\nako podozrivý a tiež je potrebné zohľadniť, že voči žalovanému nebolo doposiaľ v uvedenej trestnej veci\nvznesené obvinenie. Pokiaľ súd prvej inštancie bez toho, aby túto skutočnosť aj reálne zvážil, nekonal\ntak v súlade so znením a s účelom § 164 C.s.p., v zmysle ktorého má byť prerušenie konania reštriktívna\nvýnimka, a nie pravidlo.\n\n21. Vada napadnutého uznesenia preto spočíva v jeho nedostatočnom odôvodnení súdom prvej\ninštancie, keďže absentuje vysporiadanie sa nielen s otázkou, ktorá sa rieši v trestnom konaní a ktorá\nby mala mať význam pre rozhodnutie v predmetnom spore, ale aj vysporiadanie sa s ústavnoprávnou\nhodnotou konania bez zbytočných prieťahov. Prerušenie konania ako výnimočné opatrenie musí byť\nriadne odôvodnené, ktoré nenastane výhradným vysporiadaním sa a napokon aj uprednostnením\nzáujmu na nastolení spravodlivého výsledku konania. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu o\nprerušení konania v sebe poníma aj prihliadnutie na hospodárnosť konania v podobe zohľadnenia (i)\naktuálneho stavu veci, resp. doterajšieho priebehu konania, (ii) celkovej dĺžky konania či (iii) predmetu\nsporu, resp. jeho naviazanosti na plynutie času. Preto odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej\ninštancie nemožno v rámci základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý\nproces hodnotiť ako dostatočné.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nnezhodnotil existenciu otázky, ktorá má význam pre konanie, ako aj zásadu hospodárnosti konania,\na preto predčasne a nesprávne dospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť do právoplatného\nskončenia konania trestnej veci vedenej pod Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX, na Ministerstve vnútra\nSlovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava, 4.\noddelenie vyšetrovania, Bratislava. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1\npísm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom do pozornosti súdu prvej inštancie dáva\nzávery odvolacieho súdu.\n23. V rozhodnutí, ktorým súd prvej inštancie rozhodnutie skončí, rozhodne súd prvej inštancie o náhrade\ntrov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.), a to s ohľadom na procesný úspech strany\nsporu v konaní.\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 C.s.p.)\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\n\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45Cpr/21/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9deb162-130f-40a8-850c-d425fa48223b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.246.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 246/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 246/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.246.2021.2"}, {"guid": "ussr:4f0825bc-d357-4350-8499-487ec2eda4a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 199/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1"}], "citovane_v": []}