{"guid": "545afc8f-4bdd-4cdd-a7af-9fdd0527c995:ae61c763-5847-472a-8266-b0cd51501047", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1321010366.1", "spisova_znacka": "1To/111/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/111/2024 z 2. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 2. apríla 2025, sp. zn. 1To/111/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1321010366.1", "identifikacne_cislo": "1321010366", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2025-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-316.odsek-1", "nazov": "§ 316 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-316.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-316"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-316"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae61c763-5847-472a-8266-b0cd51501047", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1321010366.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1321010366.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1321010366.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1To/111/2024\n1321010366\n02. 04. 2025\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2025:1321010366.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nJUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného ml. W. K., pre zločin sexuálneho\nzneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry\nBratislava III, proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I, č. k. B3-6T/60/2021-447 z 23. apríla 2024, na\nverejnom zasadnutí konanom dňa 02. apríla 2025, pomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nI.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.\nII.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X.\nXXXX/XX, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I, č.k. B3-6T/60/2021-447 z 23.04.2024, bol obžalovaný ml. W.\nK., podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. 3Pv\n300/18/1103-53 zo dňa 31.05.2021, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania\npodľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že\nv čase od 10:00 až 11:00 hod. dňa 05. marca 2018 v rodinnom dome na Agátovej ulici č. 1708 v\nobci Rovinka vykonal pohlavný styk s maloletou S.G., nar. XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že mal\nvedomosť o veku maloletej\noslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bola poškodená S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/\nXX, I. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor\nokresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného a odvolanie podala aj poškodená.\nProkurátor odôvodnenie zdôvodnil podaním doručeným súdu dňa 06.09.2024. V dôvodoch odvolania\nprokurátor s rozhodnutím súdu nesúhlasí a dáva do pozornosti fotografiu na čl. 55, a upozorňuje na\nkomunikáciu obžalovaného s matkou, s ktorou sa inkriminovaného dňa dohovárali o spoločnom obede,\nkedy podľa výpovede jeho matky, obžalovaný za ňou išiel do Polusu asi o 12:00 hod, z čoho podľa\nprokurátora vyplýva, že „v čase spáchania skutku obžalovaný nebol na obede s matkou“.\nOhľadne konštatovania súdu, že poškodená sa dostala ku gynekologičke až po dvoch mesiacoch a jej\n„akútny“ zdravotný stav nemohol vzniknúť „tak dávno“ prokurátor zdôraznil výpoveď svedkyne MUDr. O.\n\nD. z hlavného pojednávania, ktorá skonštatovala, že pri vyšetrení zistila perforáciu panenskej blany a\n„nešlo o akútne poškodenie“, pretože do 7 dní sú ranky pri perforácii zahojené.\nProkurátor upriamil pozornosť na fotografie predložené poškodenou, na ktorých má byť osoba\nobžalovaného v izbe poškodenej a nesúhlasí, že bez pochybností nemožno uviesť obdobie, kedy\nbola fotografia urobená, pretože súdu bola predložená „iná fotografia, z toho istého obdobia, kde\nmá obžalovaný vlasy dvoch farieb (blond a hnedej), pričom na fotografii vyhotovenej údajne z izby\npoškodenej má čisto blond vlasy“, s ktorým záverom nesúhlasí, pretože na fotografii je uvedený presný\nčas a miesto, kedy a kde bola fotografia vyhotovená.\nK argumentácii obžalovaného ohľadne zlomenej ruky v inkriminovanom čase, prokurátor skonštatoval,\nže sa jednalo o termoplastovú ortézu a je možné, že obžalovaný si ju svojpomocne zložil a v čase skutku\nju mať nemusel.\nNegatívne hodnotenie osoby poškodenej zo strany súdu prvého stupňa prokurátor považuje za\nsubjektívne hodnotenie súdu, ktoré vychádza z výpovede obžalovaného mladistvého a to, že poškodená\nmohla mať pohlavný styk v inom čase, inom mieste a s inou osobou, za irelevantné.\nProkurátor nesúhlasí, že obžalovaného zo žalovaného skutku usvedčuje len poškodená a dáva do\npozornosti aj výpoveď svedkyne K. I., ktorá zopakovala, že o sexe jej hovorila nielen poškodená, ale\naj obžalovaný.\nZáverom prokurátor konštatoval, že poškodená podrobne popísala konanie obžalovaného, ale aj svoj\nnesúhlas so sexuálnym stykom a nepochybuje o jej dôveryhodnosti, čo v podstate potvrdila aj znalkyňa\nPhDr. Alena Kopányiová, podľa ktorej znaleckých záverov u poškodenej neboli zistené sklony ku\nkonfabulácii.\nNa podklade rozvedeného má za to, že bolo v dostatočnej miere preukázané, že poškodená mala\npohlavný styk s obžalovaným tak ako je popísané v obžalobnom návrhu a potom navrhol aby odvolací\nsúd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.\nOdvolanie voči rozsudku podala aj poškodená zastúpená právnym zástupcom podaním doručeným\nsúdu dňa 28.08.2024, ktoré je v podstate v obsahovej zhode s argumentáciu prokurátora. Napadnutý\nrozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Právny zástupca v mene klientky zdôraznil,\nže existuje tzv. technický dôkaz v podobe fotografie obžalovaného v dome poškodenej, čo vyvracia\njeho tvrdenie, že bol na obede s matkou. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením súdu, že svedok F. D. si\nobžalovaného nepamätal, avšak následne ho mal opoznať podľa fotografie. Za ďalší významný dôkaz\npovažuje fotografiu obžalovaného v izbe poškodenej a totožnosť obžalovaného bola potvrdená svedkom\nF. D., ktorý potvrdil, že na fotke je práve obžalovaný.\nČo sa týka fotografii obžalovaného so zlomenou rukou konštatuje, že nie je preukázané, kedy boli\nvyhotovené, a tiež že sa nejednalo o sadru, ale o ortézu, ktorú možno zložiť z ruky. V danom čase ortézu\nnemal a preto ju vo výpovedi neuvádzala.\nMá výhrady aj k hodnoteniu jej osoby zo strany súdu, k čomu dodáva, že nikdy nebolo preukázané, že\nby mala orálny sex s iným mužom, naopak bola slušným dievčaťom bez akýchkoľvek problémov.\nSexuálne zneužitie zo strany obžalovaného popísala tak ako ho zažila a vnímala a potom odvolateľka\nnavrhla aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nK odvolaniu prokurátora poskytol obžalovaný prostredníctvom obhajcu vyjadrenie podaním doručeným\nsúdu dňa 26.01.2025 a v rovnaký deň doručil aj vyjadrenie k odvolaniu poškodenej.\nK dôvodom odvolania prokurátora poukázal na to, že obžalovaný mal od poškodenej odísť okolo 11:00\nhod a mal sa stretnúť v Poluse s matkou, pričom skutočnosť, že sa stretli bola riadne potvrdená a\npreukázaná, aj keď presný čas ich stretnutia nie je známy, nedá sa vylúčiť, ale ani potvrdiť, že v čase ako\nobžalovaný uvádzal bol na obede s matkou. Podľa obhajoby je nereálne aby o 11:00 hod. odchádzal z\ndomu poškodenej z Rovinky a už o 11:30 hod. bol v Poluse s matkou.\n\nK prokurátorom uvádzaným záverom gynekologického vyšetrenia zdôraznil výpoveď MUDr. O. D.\na k týmto argumentoval informáciami z verejne dostupných zdrojov a zastáva názor, že závery\ngynekologického vyšetrenia nedokazujú skutočnosť, či došlo k pohlavnému styku dňa 05.03.2018 a\nvôbec nespájajú obžalovaného s týmto pohlavným stykom.\nK fotografii, ktorú prokurátor preferuje, skonštatoval, že na fotografii možno ľahko upraviť popis fotografie\na to dátum, miesto vyhotovenia a pod., a potom nemožno tento dôkaz považovať za vierohodný, pretože\nuvedené nebolo verifikované, pretože fotografia mohla byť vyhotovená skôr a aj neskôr.\nK ortéze a tvrdeniu prokurátora, že v daný deň si ju mohol z ruky zložiť, obhajca dôvodil: „...v tom čase\nmal zlomené kosti v ruke a nosil ortézu. Hybnosť jeho ruky tak bola značne obmedzená. Úkony, ktoré mal\nobžalovaný vykonať podľa výpovede poškodenej, t.j. vyzliecť seba aj poškodenú, je s takýmto druhom\nzranenia možné vykonávať len obtiažne“ a rozhodne nie „do minúty“, čo uvádzala poškodená.\nV ďalšom sa zaoberal osobou poškodenej a informáciami, ktoré boli získané od svedkov ohľadne\njej sexuálnych aktivít a k tomuto konštatoval, že závery ohľadne morálneho profilu poškodenej\nnevychádzajú len od obžalovaného, ale aj množstva výpovedí svedkov v iných konaniach.\nRozobral jednotlivé dôkazy a poukázal najmä na rozpory vo svedeckých výpovediach.\nObžalovaného usvedčuje len poškodená a aj napriek záverom znaleckého posudku týkajúceho sa\npoškodenej, má obhajoba za to, že závery nie sú dôkazom, že poškodená hovorí pravdu.\nK vyjadreniu prokurátora, že v priebehu prípravného konania nedošlo k žiadnym závažným procesným\npochybeniam, obhajoba nesúhlasí a dáva do pozornosti, že bolo vydané uznesenie o začatí trestného\nstíhania a i keď už v tomto čase bol známy páchateľ, obvinenie bolo vznesené až s odstupom 8\nmesiacov, čo spôsobilo, že obžalovaný od začiatku nemohol uplatňovať svoje zákonné práva, napr.\nformou lekárskeho vyšetrenia z dôvodu napr. ne/preukázania existencie pohlavných chorôb. Upozornil\naj na fakt, že poškodená bola vypočutá po takmer 10 týždňoch od skutku.\nS poukazom na rozvedené považuje rozsudok prvostupňového súdu za vecne a právne správny a\nnavrhol aby bol rozsudok v celom rozsahu potvrdený.\nČo sa týka vyjadrenia k odvolaniu poškodenej, toto považuje za zmätočné a jej pohľad na vydaný\nrozsudok, ktorý považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, za nedôvodný.\nObhajoba dala do pozornosti, že predmetom konania nebolo dokazovanie, či bol v čase skutku s matkou\nna obede, ale skutočnosť či obžalovaný spáchal, alebo nespáchal skutok kladený mu za vinu.\nK predloženej fotografii, ktorá mala preukazovať, že obžalovaný bol v izbe poškodenej uviedol,\nže poškodená nepredložila znalecký posudok preukazujúci skutočnosť kedy a kde bola fotografia\nvyhotovená.\nK zlomenej ruke a ortéze, ktorú v danom čase obžalovaný nosil sa vyjadril obdobne ako vo vyjadrení\nk odvolaniu prokurátora a dodal že tvrdenie poškodenej, že si v danom čase mal ortézu zložiť sa javia\nako vysoko účelové, pretože uvedenú skutočnosť v celom konaní neuvádzala.\nVyslovil nesúhlas s tvrdeniami poškodenej, že nebolo preukázané, že by v minulosti mala styk s inými\nmužmi, čo je podľa obhajoby v rozpore s viacerými vykonanými dôkazmi.\nAj ohľadne znaleckých záverov o posúdení poškodenej prezentoval rovnaké vyjadrenie ako k odvolaniu\nprokurátora.\nPovažujúc rozsudok súdu prvého stupňa za správny navrhol aby bol v celom rozsahu potvrdený.\nPreskúmavaná trestná vec bola odvolaciemu súdu predložená predkladacou správou dňa 19.11.2024.\nOdvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného ml. W. K. a jeho zákonného\nzástupcu B. K., ktorí o takýto postup požiadali a v neprítomnosti poškodenej S. M. a zástupkyne ÚPSVaR.\n\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla: „Ja navrhujem\nvyhovieť odvolaniu prokurátora. Poukazujem na písomné zdôvodnenie odvolania. Máme za to, že súd\nnesprávne dôkazy vyhodnotil a nesprávne rozhodol o oslobodení obžalovaného. Navrhujeme zrušiť\nnapadnutý rozsudok a vec súdu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.“\nSplnomocnenec poškodeného uviedol: „My zotrvávame na dôvodoch podaného odvolania, ktoré sme\nposkytli aj v písomnej forme. Upozorňujem, že trestné oznámenie nepodávala matka poškodenej p.\nD., ale urobila tak gynekologička. Čo sa týka fotografie nami predloženej na HP my sme navrhovali\nexpertízne skúmanie tohto dôkazu so zameraním na objasnenie, kedy bola fotografia vyhotovená.\nČo sa týka výpovedí svedkov, ktorí sa vyjadrovali k správaniu poškodenej v danom čase, tak\ndávam do pozornosti, že toto jej správanie bolo po skutku, kedy vlastne konanie obžalovaného\nbolo spúšťačom takéhoto správania poškodenej. Nesúhlasíme ako obhajoba vykresľuje poškodenú.\nNavrhujeme napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol.“\nObhajca obžalovaného predniesol: „Ja navrhujem, aby súd zamietol odvolania prokurátora a\npoškodenej. Máme za to, že je na mieste, aby bol prvostupňový rozsudok potvrdený. Ani v prípravnom\nkonaní a ani v konaní pred súdom nebolo preukázané, že sa skutok stal a nebolo preukázané ani\nto, že ho mal spáchať obžalovaný. Ku skutku vypovedala len poškodená, ktorej výpoveď nebola v\nkonaní ďalšími dôkazmi potvrdená, pretože výpoveď ďalšej svedkyne tínedžerky nepovažujem za tak\ndôveryhodnú. Navyše obžalovaný nebol svedkom D. opoznaný a tiež nebolo preukázané, že skutok\nspáchal obžalovaný. Zdôrazňujem, že vzhľadom na zdravotné obmedzenie obžalovaného, ktorý mal v\ntom čase zlomenú ruku, nemohol byť skutok spáchaný tak, ako vypovedala poškodená. Obžalovanému\nbolo obvinenie vznesené materiálne, ale nie formálne, pretože sa nemohol adekvátne brániť a predložiť\nsprávy o lekárskom vyšetrení ohľadne pohlavných chorôb, čím mu bolo odopreté právo sa účinne brániť.“\nPodľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 každý, kto\nje obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným\nspôsobom.\nPodľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za\nnevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\nPodľa § 2 ods. 18 Trestného poriadku konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon.\nDokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla\nponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.\nPodľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí\nalebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní\nvykonané, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 201 ods. 1 Trestného zákona\n(1) Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne\nzneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.\nPodľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo\ndokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nKrajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaných odvolaní primárne skúmal, či nie sú dané\npodmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo\nvzťahu k odvolaniu podaného krajskou prokuratúrou dané nie sú. Preto na podklade podaného odvolania\n\nokresnou prokuratúrou, postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť\na odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i\nsprávnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie podané poškodenou je\npodané neoprávnenou osobou.\nK výroku I.\nZ predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že Okresná prokuratúra Bratislava III, dňa 02.06.2021,\npod č.k. 3Pv 300/18/1103-53 podala na obžalovaného mladistvého W. K. obžalobu pre zločin sexuálneho\nzneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom v obžalobnom\nnávrhu a vyššie v tomto uznesení.\nSúd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného mladistvého W. K.,\nvýsluchom matky maloletej poškodenej - W. D., svedkov: K. I., B. K., F. D., O. D., E. P., A.. O. D., M. K. J.\nL., Z.. B. K., výsluchom znalkyne Z.. W. D., postupom podľa § 270 Trestného poriadku prehral záznam\nvýpovede maloletej poškodenej S.G, prečítaním znaleckého posudku JUDr. O. L., a oboznámením\nlistinných dôkazov a rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Na základe pomerne rozsiahleho dokazovania\nv prvom rade súd poukazuje na závažné pochybenia v rámci prípravného konania, kedy niektoré\ndôkazy a to najmä neopakovateľné neboli vykonané, pričom z nich najmä poukazuje prečo nebolo\nobžalovanému ihneď bez meškania vznesene obvinenie, keďže na základe skutočností zrejmých z\ntrestného oznámenia bol údajný páchateľ známy, pričom k tomu došlo až na základe záväzného pokynu\nprokurátora zo dňa 10.12.2018, teda viac ako 9 mesiacov po údajnom skutku. Na základe uvedeného by\nbolo možné vykonať odbery, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili skutočnosti tvrdené poškodenou. Rovnako\ntak nebolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, či obžalovaný bol v čase údajného\nspáchania skutku v Rovinke alebo na obede s matkou, ktorú skutočnosť súd hodnotil v prospech\nobžalovaného (v zmysle zásady in dubio pro reo). Čo sa týka samotnej účasti obžalovaného v Rovinke\nv čase spáchania skutku, tak ani svedok F. D. si nepamätá či to bol práve obžalovaný, ktorý bol u nich\ndoma. Práve aj tento svedok nebol v prípravnom konaní vypočutý a k jeho výsluchu došlo až na hlavnom\npojednávaní viac ako 5 rokov po skutku. Aj v tomto je vidno závažné pochybenie pri vyhľadávaní a\ndokumentovaní dôkazov v prípravnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať\npri vykonávaní dokazovania tak, aby súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie. V danom prípade pre\nzávažné pochybenia pri zabezpečovaní najmä neopakovateľných dôkazov sa prokuratúra ocitla v\ndôkaznej núdzi, ktorú súd musí vždy premietnuť do zásady v pochybnostiach v prospech obvineného.\nNemenej dôležitou skutočnosťou v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní je aj to,\nže poškodená sa dostala ku gynekologičke až po viac ako 2 mesiacoch a jej akútny zdravotný stav\nnetrval resp. nemohol vzniknúť tak „dávno“. K fotografiám predloženým poškodenou stranou, kde má byť\nosoba obžalovaného v izbe poškodenej je potrebné uviesť, že súd nevie jednoznačne a bez dôvodných\npochybností preukázať obdobie v ktorom bola fotografia odfotená, nakoľko súdu bola predložená iná\nfotografia z toho istého obdobia kde má obžalovaný vlasy dvoch farieb (blond a hnedej), pričom na\nfotografii vyhotovenej údajne z izby poškodenej má čisto blond vlasy. V období, kedy malo dôjsť ku\nskutku mal obžalovaný zlomenú ruku a nosil ortézu alebo sadru, pričom poškodená vo svojom výsluchu\ntúto podstatnú skutočnosť ani neuvádzala.“\nS uvedenými závermi súdu prvého stupňa odvolací súd bez výhrad súhlasí a tieto si v celom rozsahu\nosvojuje a ich opätovné rozoberanie a hodnotenie by bolo len opakovaním správnych úvah a záverov a\npreto na tieto rezultáty mestského súdu poukazuje a odkazuje.\nVo veci konajúci súd zistil, že obžalovanému mladistvému W. K. je obžalobou kladené za vinu, že dňa\n05.03.2018 v čase od 10:00 až 11:00 hod v rodinnom dome v Rovinke, Agátová 1708, vykonal pohlavný\nstyk s maloletou S.G., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mal vedomosť o veku maloletej (danom\nčase 14 rokov a 118 dní).\nSúd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v súlade so zásadou trestného\nkonania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na\nobjasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné stíhanie tak, ako to v prejednávanej\nveci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku, ktoré\nsúd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.\n\nAj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu\nvýroku ohľadne viny napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na\nďalej uvedené aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného\ndokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 ods. 10 Trestného poriadku.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného\nporiadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré\ndôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,\nako sa vyrovnal s obranou obžalovaných a tiež (a zvlášť) akými právnymi úvahami sa spravoval, keď\nposudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj\nodvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na tieto, ako na správne a v podstate\naj úplné, poukazuje.\nSúd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v\nsúlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo\naj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých\nokolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci\ntiež, a podľa názoru odvolacieho súdu aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel\nvyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného\nporiadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo\n- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech\nobvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním\nďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký\ndôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný\ndokazovať).\nPodľa názoru odvolacieho súdu odvolaním okresného prokurátora je súdu prvého stupňa vytýkané\nhodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení §\n2 ods. 12 Trestného poriadku, neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by\njednotlivo alebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným\nskutkovým zisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického\nmyslenia a uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť použitia jedného zo základných pravidiel\nvyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného\nporiadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo\n- v pochybnostiach v prospech obvineného“.\nOdvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje\nza potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje\nustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní\na súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o\nmieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné\nhodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány\nčinné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.\nVnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno\npreto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné\npresvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne\npodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia,\nktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne\na urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.\nb/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia\nvykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospieť aj k iným do\núvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému\nrozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného\nporiadku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by\nskutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa\n\nby nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dôkazy vykonané\nvo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má\nkonanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe\nhodnotenia dôkazov.\nNadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa.\nZ odôvodnenia súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku (už vyššie v tomto rozhodnutí čiastočne\ncitovaných) jasne vyplýva spôsob, akým sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi a odvolacími argumentmi\nprokuratúry, v ktorých táto naďalej pokračuje aj v dôvodoch odvolania.\nV prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy\ns iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ\nprimárne namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné\nhodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na\nhlavnom pojednávaní.\nV naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I.ÚS 8/96 <http://merit.slv.cz/I.US8/96>,\nIII.ÚS 197/02 <http://merit.slv.cz/III.US197/02>, III.ÚS 284/08 <http://merit.slv.cz/III.US284/08>). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,\nže skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III.ÚS 877/2016 z\n13.12.2016).\nTeda právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nOdvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre\nktorý je obžalovaný mladistvý stíhaný.\nObžalovaný mladistvý W. K. od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku s tým, že s\npoškodenou nemal žiaden pohlavný styk a v daný deň v Rovinke vôbec nebol a v Rovinke nikdy nebol.\nNa svoju obranu uviedol, že v daný deň bol s matkou M. K. na obede v obchodnom centre Polus, čo\ndosvedčuje aj komunikácia prostredníctvom sms (čl. 55) s matkou, preukázaná mobilným telefónom,\nako aj výpoveďou matky obžalovaného.\nRovnako obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a poprel spáchanie skutku a dodal,\nže v daný deň boli jarné prázdniny a nevstával skoro a potom si písal s mamou, ktorá ho zavolala na\nobed do Polusu a potom sa stretol s kamarátom E. P.. Uvedeného dňa sa so S. nestretol a ani sa stretnúť\nnemali a v danom čase bol doma v Bratislave na Námestí hraničiarov. S mamou sa skutočne stretol\na boli na obede v čase od 11:30 - 12:00. V Rovinke nikdy nebol. Poškodenú poznal asi cez kamaráta\nE. P., ktorý s ňou chodil do školy. Párkrát sa stretli, ale nevedel koľko má rokov a poškodená pôsobila\ndospelo. Potvrdil, že ohľadne poškodenej bol vyťažovaný políciou keď poškodená mala orálny sex s\njeho kamarátom na párty u neho doma a ďalší kamarát jej posielal intímne fotky.\nVýpoveď obžalovaného ohľadne stretnutia a spoločného obeda v Poluse potvrdila aj jeho matka M. K.\nna hlavnom pojednávaní, kedy potvrdila sms komunikáciu ohľadne spoločného obeda v Poluse ako aj\n\nto, že s obžalovaným spolu obedovali asi hodinu a pol a potom obžalovaný išiel za svojou priateľkou P.\nW.. Dodala, že syn je hokejista a v marci 2018 mal zlomenú ruku, nosil dlahu a ortézu a nemal žiadnu\npohlavnú chorobu, na ktorú by bol liečený.\nObdobne aj otec obžalovaného, B. K., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že syn mu tvrdil, že nič také\nz čoho je obvinený neurobil s tým, že dievča nepozná, ale v minulosti ohľadne poškodenej bol na polícii\nvypočúvaný. Potvrdil, že v uvedený deň bol obžalovaný doma a mal s matkou dohodnutý obed.\nV prospech obžalovaného vypovedala aj jeho stará matka ohľadne zlomenej ruky a zafarbených vlasov.\nProti obhajobný tvrdeniam obžalovaného stoja výpovede poškodenej, vtedy maloletej S.G., jej matky W.\nD. a K. I. a čiastočne aj F. D..\nSúd mal k dispozícii aj výpovede svedkov E. P., J. L. a O. D., avšak menovaní vypovedali o\nskutočnostiach získaných výlučne z počutia.\nTeda významnou a podstatnou sa javí výpoveď poškodenej S.G., ktorá vypovedala dňa 25.06.2018,\ntj. viac ako tri mesiace po skutku. Je potrebné dodať, že zjavne poškodená nemala záujem konanie\nobžalovaného vôbec niekomu oznamovať, pretože uvedené vyšlo najavo po tom ako matka poškodenej\nzistila zdravotné problémy maloletej dcéry a túto zobrala na gynekologické vyšetrenie, ktoré poškodená\nabsolvovala dňa 17.05.2018, pri ktorom lekárka zistila akútny vaginálny zápal a defloráciu, ktorý zápal u\nnej liečila a v dôsledku zistenia deflorácie, matka poškodenej podala trestné oznámenie dňa 17.05.2018,\ntj. po 2 mesiacoch 12 dní, od kedy malo dôjsť ku skutku, pričom až dňa 14.01.2019 bolo obžalovanému\nmladistvému vznesené obvinenie (9 mesiacov od dňa spáchania skutku).\nZ uvedeného je zrejmé, že maloletá poškodená nebola osobou, ktorá by sa zdôverila, resp. vôbec\nniekomu oznámila, že už mala pohlavný styk, i napriek tomu, že je, ako sama uviedla, „pod zákonom“.\nPoškodená (maloletá) bola vo veci vypočutá dňa 25.06.2018 (viac ako 3 mesiace po žalovanom skutku),\nkedy popísala, že k pohlavnému styku došlo v rodinnom dome v Rovinke, kam za ňou uvedeného dňa\nobžalovaný pricestoval a tohto videl aj dedko, ktorý odišiel s vnukom na prechádzku. Došlo k pohlavnému\nstyku, ku ktorému vypovedala, že ho nechcela a upozornila obžalovaného, že „ešte nemám 15, že som\nešte panna“ a tiež mu povedala, že to „nie je dobrý nápad, že predsa len som pod zákonom“, ale podľa\nvlastného priznania „sa mu poddala“.\nVo výpovedi doslova povedala, že „následne nejako deň alebo zopár dní na to som začala cítiť\nnepríjemné pálenie v medzinoží, mala som zvláštny výtok a svrbelo to“. Požiadala matku aby išli na\ngynekologické vyšetrenie. Vyšetrila ju MUDr. O. D., ktorá bola súdom vypočutá na hlavnom pojednávaní\ndňa 20.09.2022 (čl. 269), ktorá potvrdila, že poškodenú vyšetrovala a zistila akútny vaginálny zápal s\ntým, že baktérie (ureoplazma a mikoplazma) mohli byť aj tri mesiace, ale kvasinka bola akútny problém,\nurčite nie tri mesiace.\nUvedené konštatovanie lekárky, podľa odvolacieho súdu, nie je v súlade s tvrdeniami poškodenej, ktorá\nhovorila, že sa „nejako deň alebo zopár dní“ (po pohlavnom styku) začala cítiť nepríjemne, nakoľko\nakútny kvasinkový zápal sa mohol vyvíjať aj dva týždne, ale to je podľa lekárky individuálne, avšak\nkvasinka bola problém akútny.\nVýznamnou v tomto smere je aj výpoveď matky poškodenej W. D., ktorá vypovedala aj na hlavnom\npojednávaní (čl. 243) v tom smere, že dcéra sa jej zverila (s pohlavným stykom) „bolo to pár týždňov\npo tom, pričom lekárske vyšetrenie bolo tesne po tom, čo sa mi s tým priznala“, k čomu odvolací\nsúd opätovne dáva do pozornosti výpoveď lekárky - svedkyne A.. O. D. z pojednávania, k akútnosti\nzdravotného problému.\nČo sa týka výpovede matky poškodenej W. D. mal súd k dispozícii zápisnicu o podaní trestného\noznámenia zo dňa 17.05.2018 (deň kedy bola s poškodenou u lekárky na vyšetrení - 2 mesiace po\nskutku), v ktorej podrobnejšie popísala aj okolnosti dňa 05.03.2018, ktoré mala k dispozícii od dcéry\nv tom, že k dcére prišiel na návštevu kamarát a jej svokor (F. D.) išiel s jej synom, na prechádzku a\nuvádzala aj výchovné problémy s dcérou, ktoré podľa nej začali v decembri 2017. Zhodne vypovedala v\n\nprípravnom konaní (čl. 59), kedy sa vyjadrila k žalovanému skutku, ktoré okolnosti mala sprostredkované\nod dcéry, ale aj k problémovému správaniu sa dcéry, ktoré začalo v decembri 2017.\nNa pojednávaní konanom dňa 26.04.2022 (čl. 242) ozrejmila prečo s dcérou začali „riešiť gynekologičku“\na potvrdila, že v daný deň (05.03.2018) prišiel k deťom (k maloletej poškodenej a jej bratovi) svokor,\nktorý ale odišiel s vnukom na prechádzku a dcéra zostala doma s nejakým kamarátom.\nNa otázky položené na pojednávaní už korigovala svoje predchádzajúce vyjadrenia v tom, že s dcérou\nvýchovné problémy neboli, čo je v rozpore s jej tvrdením, že problémy začali v decembri 2017. Tiež\npotvrdila, že správanie dcéry sa zhoršilo po skutku a všetky problémy boli časovo ohraničené na koniec\nmarca (24.03.2018 alebo 25.03.2018), keď bola poškodená aj hospitalizovaná v detskej nemocnici na\nKramároch.\nV podanom trestnom oznámení matka poškodenej uviedla, že v deň 05.03.2018 boli prázdniny a so\nsvokrom bola dohodnutá, že príde k deťom. Doslova uviedla: „Ráno dedko, teda svokor aj prišiel. Asi\nokolo desiatej hodiny doobeda prišiel za dcérou domov nejaký dcérin kamarát, volá sa W.. Ja osobne\nho nepoznám. To bol dedko ešte doma. Ten však potom asi za hodinu z domu odišiel, išiel so synom\nna prechádzku“ a dcéru s kamarátom nechal doma.\nJe potrebné dodať, že v prípravnom konaní svedok F. D. (dedko poškodenej) vypočutý nebol a bol\nvypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2021 (čl. 262), ktorý však uviedol, že do domu v Rovinke\nprišiel o 08:00 hod a potom „ten pán) došiel cca o 08:45 hod. Uvedené časové súvislosti sú v rozpore\ns vyjadrením W. D. pri podávaní trestného oznámenia.\nJe potrebné orgánom činným v trestnom konaní a dozorujúcemu prokurátorovi vytknúť, že pri výsluchu\nW. D. (po vznesení obvinenia mladistvému obžalovanému) v prípravnom konaní nebol výsluch\nsvedkyne zameraný na potvrdenie časových súvislostí príchodu kamaráta do domu v Rovinke oproti jej\nvyjadreniam pri podávaní trestného oznámenia.\nAni pri výsluchu na hlavnom pojednávaní nebola táto okolnosť ozrejmená, pričom už v prípravnom\nkonaní bola k dispozícii sms komunikácia medzi obžalovaným a jeho matkou M. K.. Totiž ani z výpovede\npoškodenej nie je zrejmé, kedy mal obžalovaný za ňou do Rovinky pricestovať.\nUvedené má zásadný význam, pretože vyjadrenie matky poškodenej ohľadne časové údaja príchodu\n„kamaráta W.“ do domu v Rovinke o 10:00 hod a odchodu svokra na prechádzku „asi za hodinu“ je v\nrozpore s sms komunikáciou ohľadne dohodnutia spoločného obeda obžalovaného a mamou v Poluse,\npodľa ktorej sa s obžalovaným stretla v Poluse asi o 11:30-12:00 hod, ale najmä s výpoveďou svedka F.\nD.. Žiada sa dodať, že na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok F. D. obžalovaného vôbec neopoznal\nako kamaráta, ktorý mal prísť do domu v Rovinke uvedeného dňa v čase asi o 08:45 hod.\nV neprospech obžalovaného vypovedala svedkyňa K. I., ktorá v prípravnom konaní (čl. 98) vypovedala,\nže o pohlavnom styku obžalovaného a poškodenej sa dozvedela od oboch a to od W. pri telefonickom\nrozhovore a od S. osobne.\nPodľa svedkyne jej to W. povedal ihneď v deň skutku a S. na druhý deň, keď k nej išla prespať.\nMenovaná bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní (čl. 245), pričom odkázala na svoju výpoveď z\nprípravného konania a na pojednávaní si pamätala, že vedela, že mali spolu sex, ale na podrobnosti si už\nnespomenula, ale povedali jej to obaja, „keď som prišla do Bratislavy oni ma čakali na stanici a povedali\nmi to obaja“, Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne, bola prečítaná jej výpoveď z prípravného\nkonania, k čomu povedala „je to pravda“.\nTeda v prípravnom konaní uvádzala, že informáciu, že obžalovaný a poškodená mali spolu sex, mala od\nobžalovaného telefonicky v deň skutku a od poškodenej nasledujúci deň osobne, ale podľa jej výpovede\nz hlavného pojednávania, kedy spontánne vypovedala, po zložení prísahy, uviedla, že jej to povedali\nobaja, keď pricestovala do Bratislavy a čakali ju na sanici.\nObžalovaný rozhodne popiera, že niečo v tomto zmysle svedkyni oznamoval.\n\nBerúc do úvahy vyššie rozvedené, ako aj odôvodnenie súdom prvého stupňa (str. 2-4 rozsudku) aj\nohľadne výpovedí svedkov O. D., E. P. a J. L. s dôrazom na rozbor výpovedí vyššie rozvedených\nsvedkov, v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý\nje obžalovaný mladistvý stíhaný.\nK zdôrazneným rozporom vo výpovediach svedkov pristupuje aj záver znaleckého posudku znalkyne\nZ.. W. D. PhD., ktorá vyšetrovala poškodenú maloletú a posudzovala nielen mentálnu úroveň tendenciu\npoškodenej ku skresľovaniu a fabuláciám, ale aj osobnostný profil, ale v rozpore s ustálenou judikatúrou\nnajvyššieho súdu sa vyjadrovala k pravdivosti popisu udalostí, čo znalcovi rozhodne neprináleží (R\n12/1987).\nTeda podľa citovaného judikátu R 12/1987-II. znalec psychológ je oprávnený vyjadriť sa k tým rysom\nosobnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie je však oprávnený vyjadrovať sa k otázke,\nči je výpoveď vierohodná.\nReagujúc na odvolacie námietky prokurátora odvolací súd uvádza nasledovné:\nAk odvolateľ zdôrazňuje fotografiu čl. 55, tj. sms komunikáciu medzi obžalovaným ml. W. K. a jeho\nmatkou M. K. ohľadne spoločného obeda inkriminovaného dňa 05.03.2018, k čomu dodáva, že ak\nobžalovaný za matkou prišiel asi o 12:00 hod. potom „v čase spáchania skutku obžalovaný nebol na\nobede s matkou“, je zo strany odvolacieho súdu nutné poukázať na nasledovné skutočnosti, ktoré už v\nodôvodnení naznačil. Totiž matka poškodenej W. D., pri podaní trestného oznámenia uvádzala iný čas,\nkedy mal kamarát, resp. obžalovaný prísť do domu v Rovinke, ako to uvádzal svedok F. D., pričom tieto\nrozpory, resp. čas uvádzaný svedkyňou W. D. (kamarát prišiel okolo desiatej - čl. 7p.v.), nebol dôsledne\nobjasnený ani v ďalších jej výpovediach v prípravnom konaní a najmä nebol vyjasnený v súvislosti s\nčasovým údajom poskytnutým F. D. na hlavnom pojednávaní (prišiel o 08:45 hod), avšak obžalovaného\nna pojednávaní neopoznal ako kamaráta, ktorý na návštevu prišiel.\nI keď boli vyššie uvedení svedkovia vypočutí v iný deň konania hlavného pojednávania, prokurátorovi\nnič nebránilo uvedenú okolnosť doplňujúcim výsluchom objasniť. I keď svedkyňa vypovedala (čl. 243),\nže počas prechádzky F. D. s vnukom, s týmto volal a vlastne dostala informáciu, že dcéra je doma s\nnejakým kamarátom a dedka poslala domov, nebolo preverené a zistené, v akom čase sa telefonický\nrozhovor uskutočnil a teda kedy mal byť „nejaký kamarát“ v dome v Rovinke na návšteve u dcéry. Oproti\ntomu svedok F. D. vypovedal, že prišiel okolo 08:00 hod a kamarát prišiel o 08:45 hod. a potom išiel\ns vnukom von.\nOdvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o hlavné pojednávanie, prokurátor nebol dôsledný a nezisťoval\nvyššie naznačené okolnosti skutku ohľadne príchodu „kamaráta“ do domu v Rovinke, pričom mu\nbol známy dôkaz v podobe sms komunikácie ohľadne spoločného obeda. Nie je povinnosťou súdu\nsvedkov vypočuť k týmto prokurátorom nezisťovaným okolnostiam a nahrádzať tak procesné postavenie\nprokurátora, pretože by došlo týmto postupom k porušeniu zásady rovnosti strán.\nObžalobu v konaní pred súdom zastupuje podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku prokurátor, pričom\nvyjadrením obžalovacej zásady je nielen samotné podanie obžaloby na súd, ale aj jej zastupovanie\nv konaní pred súdom, ktoré vyžaduje aktívnu účasť prokurátora pri dokazovaní, resp. inak povedané\n- zastupovanie obžaloby prokurátorom pri jeho neaktívnej účasti, resp. pasivite v konaní pred súdom\nnemôže nahrádzať svojou aktivitou samotný súd, keďže procesné funkcie žalobcu a sudcu sú oddelené.\nAk prokurátor poukazuje na výpoveď svedkyne MUDr. O. D. (str. 2 odvolania), nie je zrejmé kam v\ndanom smere jeho námietka smeruje, pretože len opisuje výpoveď svedkyne neuvádzajúc, v čom u tejto\npreferuje, resp. namieta tento súdom vyhodnotený dôkaz.\nNesúhlasí s hodnotením dôkazu predloženému súdu zo strany poškodenej vo forme fotografií (čl.\n251-252) a je presvedčený, že na fotke čl. 252 je obžalovaný odfotený v detskej izbe poškodenej a\nfotka čl. 251 má preukazovať, že vznikla dňa 05.03.2018 ako je poškodenou predložené, je potrebné\nzdôrazniť, že dôkaz bol predložený splnomocnencom poškodenej v priebehu súdneho konania, na\nhlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2022, tj. po 4 rokoch a 52 dňoch od dátumu, kedy sa mal\nskutok stať.\n\nProkurátor v súvislosti s predloženými fotkami, ktoré majú dokladovať, že dňa 05.03.2018 o 11:01 hod.\nbol obžalovaný vyfotený v detskej izbe poškodenej, je presvedčený, že tento dôkaz, ktorý súd prvého\nstupňa vykonal oboznámením na hlavnom pojednávaní, jednoznačne preukazuje kedy bol vyhotovený a\no čase vyhotovenia fotografie nemá pochybnosti, odvolací súd tento názor nezdieľa a zároveň považuje\nza správne, že bol prvostupňovým súdom vykonaný ako dôkaz, ktorý bol získaný zákonným spôsobom,\navšak má pochybnosti o jeho dôveryhodnosti a presvedčivosti.\nTotiž súdna prax predpokladá aj získanie dôkazu z obsahu mobilného telefónu, avšak musia byť splnené\nzákonné podmienky získania takéhoto dôkazu.\nVykonanie dôkazov súdom zahŕňa aj vyhľadávanie dôkazov a ich zabezpečovanie a predkladanie\nprocesnými stranami, pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom nie sú v trestnom konaní\npoužiteľné a hodnotiteľné, pričom povinnosťou nadriadeného súdu je aj preskúmanie konania a to aj\nv tomto ohľade.\nPodľa § 119 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku.\n(3) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z\ndôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami\nsú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede\nnamieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre\ntrestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo\nprostriedkov operatívno-pátracej činnosti.\n(4) Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby podľa\n§ 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát.\nZ citovaných ustanovení je zrejmé, že dôkazy v trestnom konaní môže obstarávať tak prokurátor, ako\naj ostatné strany v konaní vrátane obhajoby, či poškodeného, pričom z tohto dôvodu môže byť postup\npri ich obstarávaní rôzny.\nAk takýto dôkaz sprístupní poškodená, potom posudzovanie pravosti alebo hodnovernosti takto\nvykonaného dôkazu z mobilného telefónu, potom nie je vecou zákonnosti vykonaného dôkazu, ale skôr\nhodnotenia takéhoto dôkazu vrátane jeho dôveryhodnosti, presvedčivosti, nie však zákonnosti (sp. zn.\n4Tdo/49/201).\nNemožno proti obžalovanému použiť dôkaz predložený matkou poškodenej W. D. len v podobe fotografie\ns označením času a dátumu jej vyhotovenia (bez verifikovania daných údajov), avšak prokurátor, ak\nna tento dôkaz poukazuje, mal na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol predložený dňa 26.04.2022 (čl.\n251-252) minimálne zisťovať pravosť uvedeného dôkazu jeho overením v mobilnom telefóne, z ktorého\nbol získaný, pričom absencia takéhoto konania, tj. overenia pravosti, vážne narúša dôveryhodnosť a\npresvedčivosť tohto dôkazu - fotografie z čl. 251.\nTeda súdu na základe požiadavky prokurátora, ak by takúto predniesol, nič nebránilo nahliadnuť do\nobsahu mobilného telefónu, z ktorého bola fotografia získaná, k čomu však nedošlo a prokurátor, na\npreverenie pravosti fotografie prezretím/nazretím do obsahu mobilného telefónu, súd o takýto postup\nnepožiadal a uspokojil sa len s „kópiou“, tj. vytlačenou fotografiou bez toho aby bol pôvod jej získania\n(vrátane dátumu a času fotenia), verifikovaný a potvrdený (k tomuto primerane rozhodnutie ESĽP vo\nveci Mukhtarli proti Azerbajdžanu a Gruzínsku z 05.09.2024).\nAk prokurátor zdôrazňuje, že poškodená v prípravnom konaní veľmi detailne popísala stretnutie s\nobžalovaným, ktorý prišiel k nej domov do Rovinky daného dňa, k čomu zdôrazňuje, že závery\nznaleckého posudku a výsluch znalkyne PhDr. W. D., ktorými bola „dôveryhodnosť poškodenej“\npreukázaná, krajský súd uvádza a pripomína: Znalec psychológ je povolaný sa vyjadriť k tým črtám\nosobnosti obvineného, prípadne svedka, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie je však\noprávnený vyjadrovať sa k otázke, či výpoveď obvineného alebo svedka je vierohodná alebo nie je.\nTakéto hodnotenie prislúcha súdu (R 12/1987-II.) Aj ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti\nkonštatoval, že posúdenie špecifickej vierohodnosti vypočúvanej osoby z hľadiska či dotknutá osoba\nv tom ktorom konkrétnom prípade klamala alebo hovorila pravdu, je otázkou, ktorá súvisí s právnym\n\nposúdením veci, ktoré patrí súdu nie znalcovi. Pri hodnotení špecifickej vierohodnosti vypočúvanej\nosoby, teda či v tom-ktorom konkrétnom prípade vypočúvaná osoba klame alebo hovorí pravdu, je\nlen na hodnotení súdu v súlade s už uvádzanými pravidlami pre hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods.\n12 Trestného poriadku, opierajúc sa pritom o existujúce dôkazy. Navyše ústavný súd uviedol, že aj\npri overovaní všeobecnej vierohodnosti vypočúvaných osôb nie je možné vylúčiť, že aj osoba, ktorá z\nhľadiska všeobecnej vierohodnosti by mala vypovedať pravdu, pokiaľ chce a je dostatočne motivovaná,\nmôže vypovedať v rozpore s tým, čo prežila a zažila (sp. zn. I. ÚS 548/2022).\nNebolo možné prehliadnuť dôkaz doložený do spisu, v rámci konania pred súdom, preukazujúci, že v\nčase žalovaného skutku mal obžalovaný z dôvodu zlomeniny ruky predpísanú termoplastovú ortézu, čo\npreukazujú lekárske správy vyhotovené MUDr. A. D. (čl. 404 a čl. 420) zo dňa 19.02.2018, 12.03.2018\na 11.04.2018.\nArgumentáciu prokurátora v tom, že keďže sa jednalo o termoplastovú ortézu, mohol ju „kedykoľvek\nsvojpomocne zložiť z ruky“, považuje odvolací súd za čisté špekulatívne tvrdenia, ktorými prokurátor\nreaguje na to, že ani poškodená, ani K. I. a ani F. D., ktorý mal „kamaráta“ v dome v Rovinke uvedeného\ndňa vidieť, o ortéze nevypovedali, čo je však významnejšie, že o tejto nevypovedala ani samotná\npoškodená. Javí sa neuveriteľným, že obžalovaný W. K. ako športovec (hokejista), pri zlomenine ruky,\nby pristupoval k liečbe zlomeniny ruky nezodpovedne tým, že by ortézu nenosil, pričom mu ortéza bola\nnasadená 19.02.2018 a žalovaný skutok je datovaný 05.03.2018, t.j. už po dvoch týždňoch by si ju\nsvojvoľne zložil.\nOdvolací súd teda s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov\nmusí v súlade so závermi prvostupňového súdu jednoznačne konštatovať, že dôkazy vykonané\nv prejednávanej veci v súlade s Trestným poriadkom na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez\ndôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, a to z toho pohľadu, že\nby sa stal žalovaný skutok. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vykonané dôkazy na hlavnom\npojednávaní vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2 ods. 12\nTrestného poriadku, a nie jednostranne ako je uvedené v odvolaní, pričom prvostupňový súd dospel po\nvykonanom dokazovaní ohľadom podanej obžaloby k správnemu záveru.\nNa uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia\nskutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené\na bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť,\nktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného\npriaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí\ntieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v\nprospech obžalovaného).\nPre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine\npravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne\npochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie\npochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech\nobžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné\npochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba\nrozhodnúť v prospech obžalovaného.\nZo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že\nobžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať\nžiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina\nmá rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný nemá povinnosť dokazovať\nsvoju nevinu.\nOdvolací súd dospel po vykonanom dokazovaní v zhode so závermi odvolaním napadnutého rozsudku\nk záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, resp. nebolo bez\nakýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto\n\nprvostupňový súd správne, v súlade so zákonom obžalovaného W. K. oslobodil spod obžaloby podľa\n§ 285 písm. a/ Trestného poriadku.\nK výroku II.\nZ ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva: Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí,\nodkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie\npred iným príslušným orgánom.\nPodľa § 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku platí: Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže\nodvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.\nAko už bolo v úvode tohto rozhodnutia uvedené, v merite veci bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorým bol\nobžalovaný ml. W. K., spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania\npodľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre\nktorý bol obžalovaný stíhaný.\nZároveň okresný súd postupom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú S. M. s nárokom na\nnáhradu škody odkázal na civilný proces.\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia a vzťahujúceho sa spisového materiálu, krajský súd dospel k\nzáveru, že odvolanie poškodenej S. M. podané ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní,\nbolo podané osobou neoprávnenou. Totiž poškodenej prislúcha právo odvolania len v rozsahu\nvymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Výrok o náhrade škody má však\noporu vo výroku o vine.\nOdvolací súd v postupe súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, aj\npoškodenú S. M. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nezistil pochybenie, nakoľko,\nak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody\nvždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.\nZ uvedeného teda vyplýva, že v konkrétnej prejednávanej trestnej veci, keď súd prvého stupňa\nobžalovaných spod obžaloby oslobodil, ani iný postup vo vzťahu k uplatnenému nároku poškodenej\nnebol možný.\nTento postup súdu prvého stupňa bol správny a zákonný a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu\nstotožňuje.\nNa základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno\nurobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a preto sa s názorom\nokresného súdu stotožnil a odvolanie okresného prokurátora, výrokom I. podľa § 319 Trestného poriadku\nako nedôvodné zamietol.\nNakoľko poškodená Sarah Ghalayini nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania voči\npredmetnému rozsudku, krajský súd jej odvolanie, výrokom II., podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku,\nzamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6T/60/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:981e21d1-c98c-440c-a56b-b706c2ac70ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.548.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.548.2022.1"}, {"guid": "ussr:9811b05e-f7a5-4d8e-8c81-e23b7e24eda3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 877/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 877/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}