{"guid": "8b093413-e491-4bca-891c-9b1627f1fd97:9b7207c0-b87f-492c-a182-1807f9cdfc8c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320208447.1", "spisova_znacka": "5Cob/57/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/57/2024 z 29. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2025, sp. zn. 5Cob/57/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1320208447.1", "identifikacne_cislo": "1320208447", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b7207c0-b87f-492c-a182-1807f9cdfc8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208447.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208447.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208447.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/57/2024\n1320208447\n29. 07. 2025\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1320208447.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej\na členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Železnice\nSlovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému:\nŽelezničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, za účasti\nintervenienta na strane žalovaného: Colonnade Insurance S.A., so sídlom Rue Jean Piret 1, L-2350,\nLuxemburg, Luxembursko, konajúceho prostredníctvom Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne\nz iného členského štátu, Moldavská cesta 8B, Košice, IČO: 50 013 602, o zaplatenie 24.801,62 eur\ns príslušenstvom, o odvolaní intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného\nsúdu Bratislava III č.k. 25Cb/224/2020 - 240 zo dňa 16.3.2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/224/2020 - 240 zo\ndňa 16.3.2023 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu\na druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celom\nrozsahu.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví\nšpecifikovanej istiny titulom náhrady časti škody na koľajovom vozidle a na železničnej infraštruktúre\nvo vlastníctve žalobcu v dôsledku nehody, pričom podľa príslušnej správy o zisťovaní príčin nehody za\nnehodu zodpovedá žalovaný.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstatných častiach z hľadiska podaného odvolania\nodôvodnil nasledovne:\n„27. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že dňa 1.10.2018 došlo v ŽST\nLiptovský Mikuláš k menšej dopravnej nehode, pri ktorej bola poškodená železničná infraštruktúra v\nspráve žalobcu. Zo Správy zo zisťovania príčin vzniku nehody mal súd za preukázané, že nehoda bola\nuzatvorená na Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s. bez preukázania zavinenia jej zamestnancom,\nišlo o technickú poruchu. Výšku škody 248.409,64 eur mal súd preukázanú kalkulačnými listami zo dňa\n10.7.2019 a 27.6.2019, ktorých prílohou boli doklady, ktoré odôvodňovali a špecifikovali priame náklady\nvzniknuté žalobcovi pri odstraňovaní škody spôsobenej nehodou. Žalobca si uplatnil náhradu škody u\nsvojho poistiteľa, spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá po odrátaní výzisku - šrot vo\nvýške 393,40 eur a dojednanej spoluúčasti vo výške 24.801,62 eur poskytla žalobcovi poistné plnenie\nvo výške 223.214,62 eur. Žalobca akceptoval odrátanie výzisku, avšak ohľadne náhrady spoluúčasti vo\nvýške 24.801,62 eur sa obrátil s uplatneným nárokom na náhradu škody voči škodcovi - žalovanému\n1) a to listom zo dňa 3.9.2019. Poistiteľ žalovaného 1) listom zo dňa 29.4.2020 doplatok odpočítanej\nspoluúčasti odmietol žalobcovi vyplatiť s odvolaním sa na skutočnú výšku škody 173.611,37 eur, ktorá\nbola vypočítaná na základe dokladov poskytnutých mu spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa,\na.s., pričom pri výpočte skutočnej výšky škody bola zohľadnená amortizácia 71,82 % (2,66 % ročne\nvzhľadom na vek poškodeného zariadenia 27 rokov).\n\n28. Súd pri rozhodovaní o oprávnenosti nároku žalobcu na náhradu škody spočívajúcu v nevyplatenej\nspoluúčasti vychádzal zo skutočnosti, že v danom prípade nebolo možné obnovenie pôvodného\nmajetkového stavu inak, ako za použitia nových náhradných dielov. Oprava poškodeného zariadenia\nsmerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti, žalobcovi ako poškodenému bolo „zhodnotenie“\nv podstatne vnútené konaním škodcu a preto nemožno prenášať povinnosť na úhradu nákladov na\nuvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a takýmto spôsobom ho znevýhodňovať voči\nškodcovi. Účelom priznania nároku na náhradu škody poškodenému je zabezpečenie kompenzácie\njeho majetkovej ujmy. Súd poukazuje v tomto smere na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS\n2221/2007, ktorý skonštatoval, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí\nsmerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen\nsúborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a\núčel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich\npoškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná\nmajetková ujma. V každom individuálnom prípade je preto treba starostlivo porovnávať majetkový\nstav poškodeného pred a po vzniku škody. Rozsah náhrady škody musí zohľadňovať výšku všetkých\nním vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu pôvodného majetkového stavu. Pokiaľ obnovenie\npôvodného majetkového stavu nie je možné inak ako za použitia nových dielov, nie je možné prenášať\npovinnosť k zníženiu nároku o amortizáciu na poškodeného, teda žalobcu. Rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa 24.3.2010, v ktorom sa konštatuje, že pri vynaložení určitej čiastky\nna opravu veci je potrebné odrátať od nej čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu\npred poškodením bolo revidované následnými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré sa odvolávali\npráve na vyššie citovaný nález Ústavného súdu ČR. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo\n48/2012 konštatoval, že škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu,\nktorá bola žalobcovi dopravnou nehodou vnútená, bola skutočnou škodou. V rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 5Cdo 200/2011 sa súd stotožnil s výkladom, že princípu spravodlivosti sa prieči to,\naby poškodený, ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vzniku škody na túto skutočnosť doplatil tým, že\nmu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady na\nopravu veci. Hoci sa vyššie uvedené rozhodnutie týkajú náhrady škody spôsobenej na motorovom\nvozidle, nie je dôvod pri poškodení železničnej infraštruktúry posudzovať určenie skutočnej výšky škody\niným spôsobom. Poškodenému bola oprava, resp. výmena poškodených zariadení vnútená konaním\nškodcu a teda nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby znášal ujmu v dôsledku krátenia nákladov\npotrebných na uvedenie poškodeného zariadenia do prevádzkového stavu. Súd je preto toho názoru, že\nkrátenie náhrady škody z dôvodu amortizácie by bolo v rozpore nielen s ustanovením § 443 Občianskeho\nzákonníka, ale aj so zásadou spravodlivého usporiadania veci tak ako to aj konštatoval Ústavný súd\nČR vo svojom náleze II ÚS 155/2016 zo dňa 6.6.2017, keď uviedol, že nie je možné prenášať na\npoškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a nedôvodne ho\nznevýhodňovať oproti škodcovi.\n29. Súd po vykonanom dokazovaní a s poukazom na ustálenú judikatúru súdov pri posudzovaní výšky\nskutočnej škody žalobe v plnom rozsahu vyhovel.\n30. Je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku voči žalobcovi a\npreto si žalobca okrem istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z\ndlžnej sumy a to odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby.\n...\n32. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení\núroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z\nomeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n33. Podľa Nariadenia vlády č. 141/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej\nrepubliky č. 87/1995 Z.z. je v § 3 uvedené, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov\nvyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s\nplnením peňažného dlhu.\n34. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky bola úroková sadzba v rozhodujúcom období vo výške\n0,00 % ročne, preto súd žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky vyhovel, keďže žalobcom uplatnená\núroková sadzba je v súlade so zákonom.\n35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.\n..\n39. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v\nplnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana plne úspešný. O výške trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“\n\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 442 ods. 1, ods. 2, § 443\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník (ObZ) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.\n5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/224/2020 - 240 zo dňa 16.3.2023\npodal včas odvolanie intervenient na strane žalovaného, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho\nrozsahu. Odvolateľ vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové\nzistenia/, písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.\n6. Odvolateľ založil svoju argumentáciu na tom, že žalobca svoj nárok v žalobe odôvodnil poukázaním\nna rozhodnutia:\n- Nález Ústavného súdu ČR (8p,zn, Íl ÚS 2221/2007)\n- Nález Ústavného súdu ČR (8p.zn. l. ÚS 1902/13) zo dňa 11.6.2014\n- Rozhodnutie NS SR (č 2Obdo 48/2012)\n- Rozhodnutie NS SR (Č 5Obdo 200/2011)\npričom žalobca z týchto rozhodnutí v žalobe vyvodil záver, že krátenie plnenia o amortizáciu\npoisťovateľom žalovaného bolo v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 443 OZ, ako aj v rozpore\ns aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR.\n7. Intervenient na strane žalovaného poukázal na to, že vo svojom podaní zo dňa 6.3.2023, tak aj\nna pojednávaní poprel tvrdenia žalobcu a vyjadril svoj názor, že nález Ústavného súdu ČR ostal\nžalobcom (aj niektorým súdom ) nepochopený a že tento nález (ani z neho vychádzajúce rozhodnutia) sa\nnevzťahuje na škodu na železničnej infraštruktúre, ktorá je predmetom tohto konania. Podľa odvolateľa\nsúd I. inštancie nepostupoval v napadnutom rozhodnutí v súlade s platnou legislatívou, ani v súlade s\nustálenou rozhodovacou praxou.\n8. Podľa odvolateľa sa prvoinštančný súd napadnutým rozhodnutím stotožnil s vyjadreniami žalobcu,\npričom sa vôbec nezaoberal argumentáciou intervenienta. Ani svoje právne závery v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia náležite nezdôvodnil. Nesúhlasil so záverom súdu I. inštancie, že „v\nrozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 200/2011 sa súd stotožnil s výkladom, že princípu\nspravodlivosti sa prieči to, že aby poškodený, ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody, na\ntúto skutočnosť doplatil tým, že mu nebude preplatená škoda v celom rozsahu, resp. všetky účelne\nvynaložené náklady na opravu veci.“ Podľa odvolateľa sa Najvyšší súd SR v označenom rozhodnutí\ns takýmto výkladom určite nestotožnil. Práve naopak, Najvyšší súd Slovenskej republiky poprel takýto\nnázor Okresného súdu v Prešove a dovolateľa a pri rozhodovaní sa stotožnil so závermi Krajského súdu,\nktorý rozhodnutie Okresného súdu v Prešove zmenil, a to tak, že žalobu zamietol, čo Najvyšší súd SR\nvysvetlil na str. 11 odôvodnenia svojho rozhodnutia o zamietnutí dovolania žalobcu.\n9. Ak sa teda prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí na str., 14 stotožnil s výkladom súdu v\nrozhodnutí sp.zn. 5Cdo 200/2011, t.j. že princípu spravodlivosti sa prieči to, že aby poškodený, ktorý\nnezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplatil tým, že mu nebude preplatená\nškoda v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady na opravu veci, tak v tom prípade sa\nstotožnil iba s výkladom Okresného súdu v Prešove, opisovaným na str. 2 rozhodnutia Najvyššieho súdu\nsp.zn. 5Cdo 200/2011, ktorého rozhodnutie bolo ale zmenené odvolacím súdom a potvrdené Najvyšším\nsúdom SR.\n10. Odvolateľ opakovane poukázal na dôvody, prečo je v danom prípade potrebné posudzovať žalovaný\nnárok na náhradu škody odlišne, ako to urobil súd I. inštancie v napadnutom odvolaní:\n11. Ako Ústavný súd ČR, tak aj Najvyšší súd SR v žalobcom a prvostupňovým súdom citovaných\nrozhodnutiach posudzoval vzťah medzi trhovou cenou (hodnotou) motorového vozidla a jeho technickou\nhodnotou pred a po dopravnej nehode. Výsledkom posúdenia bolo, že motorové vozidlo v dôsledku\ndopravnej nehody spravidla stráca na trhovej cene (hodnote), čo znamená, že v zásade sa opravou\nmotorového vozidla použitím nových náhradných dielov trhová hodnota nezvýši. Inak povedané,\nhavarované motorové vozidlo ani po oprave novými náhradnými dielmi nebude predajné za vyššiu cenu,\nako keby sa predávalo toto vozidlo nehavarované a novými dielmi neopravované.\n12. Z toho potom Ústavný súd vyvodil záver, že v tomto prípade (v prípade motorových vozidiel, ktorých\nhodnota prudko klesá), sa v dôsledku opravy motorového vozidla novými dielmi poškodený neobohatil.\nÚstavný súd dospel k názoru, že ak poisťovňa (v prípade plnenia z povinného zmluvného poistenia)\nuplatní amortizáciu v prípade havarovaného vozidla, tak poškodenému vlastníkovi vozidla, nebola zo\nstrany poisťovne poskytnutá dostatočná náhrada.\n13. Ako je zrejmé, Ústavný súd v tomto prípade (týkajúcom sa poškodenia motorového vozidla),\nvyhodnocoval úplne iné skutkové a technické okolnosti.\n\n14. Uvedené osobitosti/závery, týkajúce motorových vozidiel, ktoré boli riešené v náleze Ústavného súdu\nČR, však nemožno zovšeobecňovať aj na úplne iné prípady, ako napr. v tomto konaní, ako to urobil súd\nv napadnutom rozhodnutí.\n15. Podľa odvolateľa je však úplne jednoznačné, že opravou železničnej infraštruktúry v správe žalobcu,\n(ktorú o.i. užíva množstvo subjektov, čím dochádza k jej zvýšenému opotrebeniu a nutnosti opráv), resp.\njej výmenou za úplne nové zariadenie nedochádza k akejkoľvek strate na trhovej hodnote (ako je to\npri motorovom vozidle), a preto v tomto prípade je dôvodné opotrebovanie (tzv. amortizáciu) zohľadniť.\nNakoľko výmenou zariadenia za nové, nepochybne dochádza k zvýšeniu majetkovej (trhovej) hodnoty\nna strane poškodeného. A tým by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil.\n16. Zo skôr uvedených dôvodov použitie záverov českého Ústavného súdu, týkajúcich sa motorového\nvozidla nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad. Poukázal aj na to, že ani jedno z rozhodnutí, na\nktoré sa žalobca i prvostupňový súd odvolávali, neuvádza, že odpočet amortizácie je v rozpore s ust. §\n443 Občianskeho zákonníka, resp. že by sa opotrebenie v dôsledku veku poškodenej veci nemalo pri\nodškodňovaní brať do úvahy.\n17. Zároveň ani jedno toto rozhodnutie (týkajúce sa motorových vozidiel) neuviedlo, že zodpovedný,\nresp. jeho poisťovňa, by mali poškodenému majiteľovi auta nahradiť škodu vo výške ceny nového auta.\nTeda stále sa pri motorových vozidlách odškodňuje len do časovej ceny auta, teda do jeho všeobecnej\nhodnoty. V opačnom prípade sa potom jedná o totálnu škodu.\n18. Aplikáciou, resp. zovšeobecňovaním týchto rozhodnutí na všetky prípady, napr. na poškodenú\ninfraštruktúru žalobcu, žalobca žiada a súd mu v tom vyhovel, aby mu zodpovední uhrádzali náklady\nna opravu infraštruktúry v „nových cenách“, až do hodnoty celej infraštruktúry, čo je podľa odvolateľa\nabsurdná požiadavka a absurdný záver súdu.\n19. Ak by sa tieto závery aplikovali na všetky prípady náhrady škôd, tak napríklad ak vytopíme svojho\nsuseda, tak by sme mali susedovi zo svojich prostriedkov uhradiť škodu vo výške všetkých nákladov,\nktoré sused vynaložil napr. na nové parkety, nábytok, či akýkoľvek vytopením poškodený majetok, a to aj\nv prípade, že tento poškodený majetok bol opotrebený a mal vek napr. 50 rokov. Zároveň by tak zrejme\nmali postupovať aj súdy v prípade trestných činov, pri ktorých sa v zmysle trestného zákona od výšky\nškody odvíja trestná sadzba pre páchateľov.\n20. Prvostupňový súd neposkytol žiadny svoj právny názor v otázke, ktorá bola sporná, teda v otázke,\nči opotrebované veci majú, alebo nemajú pri určovaní náhrady škody podliehať amortizácii, ale pridŕžal\nsa len právneho názoru, ktorý žalobca uviedol v žalobe a vo svojich vyjadreniach. Súd I. inštancie sa\npreto podľa odvolateľa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s tvrdeniami a právnymi\nnázormi prezentovanými žalovaným a intervenientom na strane žalovaného.\n21. Podľa názoru intervenienta na strane žalovaného napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu\nnespĺňa náležitosti vymedzené v ustanoveniach § 220 ods. 2 a § 191 ods. 1 CSP, a preto je\nnepreskúmateľný a nezákonný. Prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia len uvádza časti\nrozsudkov, ktoré sú úplne vytrhnuté z kontextu, s týmto konaním nesúvisiace, dokonca aj zmätočné.\nNapr. v rozhodnutí sp. zn. 2 Obdo 48/2012 sa jasne uvádza to, čo tvrdil v každom podaní žalovaný a\nintervenient, a to že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava za použitia\nnových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo\npoškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.., atď.(str.3 a nasl.).\n22. Uvedené však nie je možné aplikovať na vymenené funkčné súčasti železničnej infraštruktúry.\nIntervenient tvrdil, že hodnota vymenenej infraštruktúry za zvyšuje, teda neznižuje sa, ako je to pri\nhaváriou poškodených a opravovaných motorových vozidlách v zmysle záverov uvedených rozhodnutí.\n23. Nesúhlasil preto so záverom, uvedeným v ods. 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa 24.3.2010 bolo revidované následnými\nrozhodnutiami najvyššieho súdu SR, ktoré sa odvolávali na cit. Nález Ústavného súdu ČR.\n24. Podľa odvolateľa je jednoznačné, že výmenou 27 ročných výhybiek, koľajníc a iných zariadení v\nspráve žalobcu za úplne nové zariadenie nedochádza k akejkoľvek strate na trhovej hodnote (ako je to\npri motorovom vozidle), a preto je v tomto prípade dôvodné opotrebovanie (tzv. amortizáciu) zohľadniť.\nNakoľko výmenou zariadenia za nové nepochybne dochádza k zhodnoteniu, a teda zvýšeniu majetkovej\n(trhovej) hodnoty na strane poškodeného.\n25. Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 443 ods. 1 OZ, podľa ktorého pri určení výšky škody na\nveci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Takže určujúcim kritériom pri stanovení výšky škody a\nhodnoty majetku je potom v súlade s § 443 cena veci, v čase jeho poškodenia. Rozdiel v hodnote\nmajetku sa následne uhrádza, či už peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu,\npričom platí, že ak škoda vznikne na opotrebovaných (použitých) veciach je potrebné vykonať odpočet\nopotrebovania poškodených vecí (tzv. \"amortizáciu“). Konkrétny spôsob výpočtu amortizácie vrátane\n\nsamotnej metodiky jej určenia je uvedený vo vyhl. MS SR č. 412/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej\nhodnoty majetku, v znení neskorších predpisov. Pričom vyhláška (konkrétne v Prílohe 6 písm. C)\nustanovuje, že na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia, avšak s\nprihliadnutím na pokles ceny vyplývajúcej z veku, amortizácie, funkčnosti, príp. s prihliadnutím na vzrast\nceny.\n26. Skutočnosť, že pri vyčíslení škôd spôsobených na starých veciach je potrebné vykonať odpočet\nopotrebenia, je potvrdené aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý v odôvodnení svojho\nrozhodnutia sp. zn. 5 Cdo 89/2008 zo dňa 24.2010 (na ktoré upozornil žalovaný v odpore) sa výslovne\nuvádza, že pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení\nurčitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať, čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu\nveci oproti jej stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec\noproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka\npredstavujúca opotrebenie veci (pozn.: podľa aktuálnej terminológie vyhl. MS SR č. 412/2004 Z.z. o\nstanovení všeobecnej hodnoty majetku - zhodnotenie poškodenej veci vykonanou opravou). Rovnako\ntak v ďalšom rozsudku sp. zn. 5 Cdo 200/2011 Najvyšší súd SR tento svoj názor potvrdil.\n27. Intervenient na strane žalovaného uviedol, že (k podanému odvolaniu) prikladá rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, v ktorých predmetom rozhodovania boli skutkovo totožné veci, ako je to v tomto\nkonaní.\n28. Keďže prvoinštančný súd v tomto konaní podľa odvolateľa rozhodol bez náležitého zhodnotenia\nskutkového stavu veci, na základe vykonaných dôkazov nesprávne právne posúdil danú situáciu a\nnesprávne rozhodol, navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu\nv plnom rozsahu zamietne.\n29. K odvolaniu intervenienta na strane žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.5.2023 tak,\nže sa v plnom rozsahu stotožňuje tak s výrokovou časťou, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.\nPodľa názoru žalobcu súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vystihol podstatu sporu, ktorý bol\npredmetom žaloby a aplikoval príslušné ustanovenia právnej normy na konkrétny skutkový stav. Uviedol,\nže k argumentom, uplatneným v odvolaní, sa vyjadril v konaní pred súdom I. inštancie v jeho písomných\npodaniach, ako aj na ústnom pojednávaní. Podané odvolanie považoval za nedôvodné. Bol názoru, že\nzo strany intervenienta nebola žiadnym spôsobom spochybnená výška škody, ktorú si žalobca uplatnil\nv rámci žaloby.\n30. Z napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že súd I. inštancie akceptoval právny názor\nžalobcu, čo nemôže spôsobiť nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Žalobca trval\nna tom, že dotknutú právnu argumentáciu, týkajúcu sa určenia náhrady škody akceptovali vo svojich\nrozhodnutiach aj iné súdy nižších inštancií, pričom niektoré z týchto rozhodnutí boli prílohou žaloby.\n31. K názoru o nemožnosti aplikovať záver českého Ústavného súdu na prejednávanú vec\nžalobca uviedol, že dotknutým rozhodnutím Ústavný súd ČR revidoval doterajšiu rozhodovaciu prax\nvšeobecných súdov napr. vo svojom náleze sp. zn. II US 2221/2007, v ktorom uviedol: „ak je za škodu\npovažovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi\nmajetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí sa aj rozsah náhrady škody zohľadniť\nvýšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného\nmajetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako\nprevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie\nje možné inak ako použitím nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne a smerovala iba k\nodstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie\nveci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi.... v\nneposlednom rade je potrebné brať do úvahy, že poškodenému ono diskutované „zhodnotenie“ bolo v\npodstate protiprávnym konaním vnútené.“ V náleze I.ÚS 1902/13 zo dňa 11.06.2014 Ústavný súd ČR tiež\nuviedol, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy (smerujúcej len k odstráneniu následkov škodnej\nudalosti) by mala byť pravidlom (bod 21). V ďalšom náleze II.US 155/2016 z 6.6.2017 sa riešil prípad\ntzv. totálnej škody na motorovom vozidle, pričom Ústavný súd ČR uviedol, že dva vyššie spomínané\nnálezy postulujú princíp v maximálne možnej miere plného odškodnenia, keďže nie je možné prenášať\nna poškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a nedôvodne ho\nznevýhodňovať oproti škodcovi. Túto právnu argumentáciu prevzali aj slovenské súdy. A to v rozhodnutí\nNS SR - sp. zn. 2Obdo 48/2012, v ktorom NS SR, súd konštatoval, že škoda, ktorá nastala na strane\nžalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá bola žalobcovi dopravnou nehodou vnútená, bola\nskutočná škoda.\n\n32. Preto námietku inervenienta, že si žalobca na úkor poisťovne obnovuje železničnú infraštruktúru,\noznačil za bezpredmetnú. Trval na tom, že v tomto konkrétnom prípade sa nejedná o poškodenie starého\na opotrebeného zariadenia a nedochádza k jeho zhodnoteniu, ale žalobcom uplatnený nárok predstavuje\nvýlučne vynaložené náklady na opravu, ktoré boli použité na odstránenie poškodenia a uvedenie\npoškodeného zariadenia do pôvodného funkčného a prevádzkyschopného stavu, ktoré zabezpečuje\ndopravu na príslušnom úseku trate.\n33. K odvolacej argumentácii ustanoveniami § 442 a 443 OZ o rozsahu náhrady škody žalobca uviedol,\nže v danom prípade je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej\nvýška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení. Rozsah náhrady\nškody musí zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k\nobnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave zabezpečovacieho zariadenia tak,\naby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné. Práce vykonané na odstránenie poškodení\nspôsobených nehodou boli iba výmenou a opravou poškodených dielov tak, aby bola zabezpečená\nich funkčnosť v rozsahu pred ich poškodením. Práce mali rozsah opravy v zmysle predpisu ZSR TS\n3-1 Práce na železničnom zvršku. Účelom tejto opravy nebolo zhodnotiť majetok žalobcu, ale udržať\njeho funkčný štandard. Zhodnotenie sa vykonáva rekonštrukciou, resp. modernizáciou zariadenia a\ncena takýchto prác je rádovo vyššia. Mal zato, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody voči\nžalovanému, nepredstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu.\n34. Žalobca zotrval na jeho skorších vyjadreniach a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako\nvecne správny § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n35. Ďalším podaním zo dňa 03.7.2023 žalobca zaslal súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.\n4Cob/14/2023-179 zo dňa 30.5.2023 (čl. 299).\n36. V podaní, doručenom súdu dňa 1.8.2023, žalovaný uviedol, že sa pripája k odvolaniu žalovaného\nk odvolaniu.\n37. Na skoršie vyjadrenie žalobcu reagoval odvolateľ podaním zo dňa 2.8.2023 (čl. 315), v ktorom\nuviedol, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí v bodoch 24. - 26. odôvodnenia citoval správne\nustanovenia právnej normy - občianskeho zákonníka, ktoré mal použiť na konkrétny skutkový stav, avšak\npodľa jeho názoru tieto ustanovenia nesprávne vyložil. Trval na tom, že napadnutým rozsudkom nebol\nzaviazaný na úhradu skutočnej škody a že súd I. inštancie nevychádzal pri určení výšky škody na veci/\nzariadeniach žalobcu z ceny v čase poškodenia.\n38. Poukázal na to, že z odseku 28. napadnutého rozsudku vyplýva, že k zhodnoteniu majetku žalobcu\ndošlo, ale bolo mu vnútené konaním škodcu. Súd I. inštancie v napadnutom rozsudku teda podľa\nodvolateľa sám uznal, že poškodené zariadenie žalobcu (27 ročná železničná infraštruktúra) bolo\nopravou zhodnotené.\n39. Intervenient na strane žalovaného k tomu uviedol, že každá škoda na veci, a z nej vyplývajúca\nnevyhnutná oprava je „vnútená“. Len ťažko možno tvrdiť, že existuje poškodený, ktorý by si želal\nškodu na svojej veci a následnú potrebu túto škodu reparovať. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že ním\nuplatnený nárok predstavuje výlučne vynaložené náklady na opravu, ktoré boli použité na odstránenie\npoškodenia a uvedenie poškodeného zariadenia do pôvodného funkčného a prevádzkyschopného\nstavu, ktoré zabezpečuje dopravu na príslušnom úseku trate. Obnovenie prevádzkyschopnosti a\nfunkčnosti uvedeného zariadenia bolo zákonnou povinnosťou žalobcu. To však neznamená, že žalobca\nsa môže pri realizácii tejto povinnosti obohacovať.\n40. Odvolateľ trval na tom, že rozhodovaciu prax súdov vo veciach nárokov na náhradu škody na\nmotorových vozidlách nemožno považovať za rozhodnutie v rovnakej veci, a to z dôvodov, ktoré uviedol\nv odvolaní. Poukázal na to, že v rozhodnutiach, ktoré v konaní uviedol intervenient a žalovaný, konkrétne\nv konaniach vedených na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5Cdo/89/2008 a sp. zn. 5Cdo/200/2011, boli\npredmetom rozhodovania skutkovo totožné veci, ako je tomu v tomto sporovom konaní, pričom rovnako\nsporným bolo práve určenie výšky škody v súvislosti s uplatnením/odpočtom amortizácie. Žalobcom v\npredmetných konaniach bol rovnako správca železničnej infraštruktúry, t.j. žalobca, pričom v obidvoch\nkonaniach bol neúspešný.\n41. Neobstojí teda ani odôvodnenie prvoinštančného súdu uvedené v bode 29 napadnutého rozsudku.\nPodľa odvolateľa naopak napadnuté rozhodnutie predstavuje odklon od ustálenej judikatúry súdov.\n42. K podaniu žalobcu zo dňa 3.7.2023, prílohou ktorého bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 4Cob/14/2023- 179, intervenient uviedol, že označený odvolací súd podľa jeho názoru svoj právny\nnázor zrozumiteľne a presvedčivo nevysvetlil, teda nevysvetlil, z akého dôvodu, prečo a na základe\nčoho by sa železničná infraštruktúra nemohla zhodnotiť. Podotkol, že mal záujem v danej veci podať\ndovolanie, čo však vzhľadom na zákonný majetkový cenzus nebolo prípustné.\n43. Intervenient na podanom odvolaní zotrval.\n\n44. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n45. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.\n1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n46. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie\nintervenienta na strane žalovaného je dôvodné.\n47. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n48. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n49. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n50. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n51. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n52. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n53. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n54. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej\ninštancie vo veci ďalej postupovať.\n55. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné\na relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov\nsa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo\nsvojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné\na jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade\naj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n56. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie časti škody na koľajovom vozidle a na železničnej\ninfraštruktúre vo vlastníctve žalobcu v dôsledku nehody, pričom podľa príslušnej správy o zisťovaní príčin\nnehody za nehodu zodpovedá žalovaný.\n57. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala na tvrdení, že súd I. inštancie uplatnený nárok\nnesprávne právne posúdil, keď na vec nesprávne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a zároveň,\nkeď rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ktoré\nvo veci použil, nesprávne aplikoval, keď z nich vyvodil závery, ktoré z týchto rozhodnutí nevyplývajú.\n\nZároveň sa náležite nevysporiadal s podstatnou argumentáciou odvolateľa, ktorú v konaní pred súdom\nI. inštancie uplatnil.\n58. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné to, že došlo ku škodovej udalosti, kedy sa tak\nstalo, kto za škodu zodpovedá. Sporný nebol ani rozsah poškodenia majetku žalobcu.\n59. Zásadnou spornou otázkou v konaní bolo to, v akom rozsahu má žalovaný povinnosť vzniknutú\nškodu žalobcovi nahradiť, a to najmä s ohľadom na to, či pri určení výšky škody je potrebné resp.\ndôvodné odpočítať amortizáciu, teda zníženie hodnoty poškodených vecí v dôsledku uplynutia času od\nich zaobstarania a v dôsledku ich používania.\n60. Obe procesné strany tak v konaní pred súdom I. inštancie ako aj v konaní pred odvolacím súdom\nk tejto otázke uplatnili rozsiahlu argumentáciu, ktorú podporili odkazom a citáciou viacerých súdnych\nrozhodnutí súdov vyššej inštancie.\n61. Súd I. inštancie sa touto otázkou zaoberal najmä v odseku 28, v ktorom okrem iného konštatoval,\nže: „Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa 24.3.2010, v ktorom sa konštatuje,\nže pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je potrebné odrátať od nej čiastku zodpovedajúcu\nzhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením bolo revidované následnými rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu SR“, pričom za takéto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR označil rozhodnutia sp. zn.\n2Obdo 48/2012 a sp. zn. 5Cdo 200/2011. Touto úvahou sa súd I. inštancie v podstate vysporiadal s celou\nargumentáciou žalovaného a intervenienta na jeho strane, ktorú uplatnili v konaní pred ním. Odvolací\nsúd poznamenáva, že sa jedná o obdobnú argumentáciu, ako uplatnil odvolateľ v odvolacom konaní.\n62. Svoj záver o tom, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa 24.3.2010\n(v časti záveru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je potrebné odrátať od nej čiastku\nzodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením) bolo revidované skôr označenými\nrozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, súd I. inštancie založil na nasledovných záveroch, ku ktorým mal\nNajvyšší súd SR (NS SR) dospieť:\n- v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo 48/2012 konštatoval, že škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu\nnákladov na vykonanú opravu, ktorá bola žalobcovi dopravnou nehodou vnútená, bola skutočnou\nškodou.\n- v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo 200/2011 sa súd stotožnil s výkladom, že princípu spravodlivosti sa prieči\nto, aby poškodený, ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody na túto skutočnosť doplatil tým,\nže mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady na\nopravu veci.\n63. Odvolací súd v nasledujúcej časti cituje odôvodňujúce časti skôr označených rozhodnutí na účely\nvalidácie záverov, ktoré z týchto rozhodnutí vyvodil súd I. inštancie v napadnutom rozhodnutí:\n64. V rozhodnutí sp. zn. 2Obdo 48/2012 zo dňa 28. marca 2013 Najvyšší súd SR dospel k nasledovnému\nzáveru: „Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právny výklad zákona krajským súdom\nzodpovedá požiadavke ústavne súladného výkladu zákona, a odlišný názor oproti dovolateľom uvedenej\njudikatúre, v súlade s ustanovením § 157 O. s. p. riadne odôvodnil. Dovolací súd sa stotožnil s právnym\nnázorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442\nods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a v zhode s okresným súdom vyložil ust. § 442 ods. 1,\n§ 443 Občianskeho zákonníka tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody,\nvykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla,\nbez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové.\nV konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití\nnových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo\npoškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného\nlen viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a\nk vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí\nbyť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný\na ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.\nj., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti\nvozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by\nbolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných\nustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi,\njeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom\nzákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v\ncelom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa\ntoto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého\n\nprocesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.“\n65. V rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 200/2011 zo dňa 28. marca 2013 Najvyšší súd SR preskúmaval závery\nnasledovného rozhodnutia odvolacieho súdu: „Krajský súd v Prešove na odvolanie oboch účastníkov\nrozsudkom z 22. februára 2011, sp. zn. 9 Co 9/2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s\ndopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej časti vo veci samej tak, že žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal\nzaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 177,81 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku. Mal za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec z hľadiska ustanovení § 442\nods. 3 a § 443 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní v\npreskúmavanej veci sú súdy povinné nielen správne vyložiť ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka,\nale pri svojom rozhodovaní musia aplikovať aj ďalšie právne normy upravujúce túto problematiku. V\npreskúmavanej veci sa jedná o vyhlášku číslo 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku\núčinnej od 1. septembra 2004. Príloha číslo 4 v časti B.6 tejto vyhlášky slovne upravuje aj výpočet\nvýšky škody a to tak, že v prípade, že zložka majetku je alebo by bola po vykonanej oprave v\ninom technickom stave (lepšom alebo horšom), ako to bolo pred opravou, znalec túto skutočnosť\nzohľadní. Podľa tam stanoveného spôsobu výpočtu výšky škody sa okrem iného musí odpočítať od\nvšeobecnej hodnoty zložky majetku v okamihu pred poškodením zistená všeobecná hodnota zložky\nmajetku po vykonanej oprave. Takto stanovený rozdiel predstavuje možné zhodnotenie vozidla po\noprave. Vzhľadom k tejto právnej úprave platnej v čase vzniku škody je naďalej plne aplikovateľný právny\nnázor vyslovený v rozsudku bývalého Najvyššieho súdu ČSSR R 13/1985, podľa ktorého pri škode\nspôsobenej na starších, opotrebovaných vozidlách postupujú súdy tak, že po vyjadrení znalca z odboru\nautomobilizmu odrátajú amortizáciu u tých nových častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich\npri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave zvýšila. Pri škode na veciach starších, použitých a\nčiastočne opotrebovaných je treba zisťovať všeobecnú cenu, ktorú tieto veci mali v dobe poškodenia\n(porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR R 22/1977). V dôsledku toho pri škodách na veciach\nopotrebovaných alebo použitých je treba naďalej vychádzať z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky\nna opravu veci, od tejto čiastky treba odpočítať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu\npred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napríklad výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému\nstavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odpočíta čiastka predstavujúca\ntoto zhodnotenie. Keďže žalovaná suma predstavuje práve čiastku, o ktorú bolo opravované vozidlo\nzhodnotené vykonanou opravou, odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého\nstupňa vo veci samej tak, že podanú žalobu zamietol. Rozsah amortizácie 70 % ustálený žalovaným\nzodpovedajúci kráteniu poistného plnenia zo strany žalovaného, nebol žalobcom v priebehu konania\nspochybňovaný, a preto ho bez ďalšieho aplikoval aj odvolací súd. V tejto súvislosti mal za to, že o takto\nustálenej výške amortizácie nie sú dôvodné a závažne pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). O trovách\nkonania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.“\n66. V rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 200/2011 zo dňa 28. marca 2013 Najvyšší súd SR dospel k nasledovným\nzáverom:\nVzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom, predmetom dovolacieho\nprieskumu bolo posúdenie veci v otázke rozsahu náhrady škody, vyplývajúcej zo škodovej udalosti.\n...\nVýchodiskom určenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu.\nVýška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil\nsám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s\nvecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia\ns príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990).\nVýška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny\nveci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985).\nPri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky\nna opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej\nstavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému\nstavu zhodnotila, od nákladov na uvedeniu veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka, predstavujúca\ntoto zhodnotenie (R 57/2003).\nV predmetnej veci žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia likvidoval škodu, ktorá vznikla\nžalobcovi poškodením hnacieho dráhového vozidla, ktoré je vlastníctvom žalobcu. Odvolací súd sa\nsprávne zaoberal otázkou výšky škody, a túto posudzoval z hľadiska výkladu § 443 Občianskeho\nzákonníka, ktorý výklad považuje i dovolací súd za správny. Hnacie dráhové vozidlo, ktoré bolo\npoškodené, bolo vecou použitou a opotrebovanou. Správne pri stanovení jeho ceny odvolací súd\n\nvychádzal z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá v prílohe č. 4\nustanovuje postupy stanovenia všeobecnej hodnoty strojových zariadení, dráhových vozidiel plavidiel a\nlietadiel, vzhľadom k charakteru poškodenej veci. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné zohľadniť, že\nhodnota poškodeného hnacieho dráhového vozidla sa po jeho oprave zhodnotila. Preto bolo potrebné\nvychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu poškodenej veci.\nDovolateľ nenamietal vo svojom dovolaní ani tak určenú výšku náhrady škody z hľadiska, že by odvolací\nsúd použil nesprávny právny predpis, ale namietal výklad odvolacieho súdu ohľadom rozsahu škody\ns poukazom na širšie súvislosti ústavného práva ochrany vlastníctva (majetku) poškodeného. S týmto\njeho ústavne pojatým výkladom náhrady škody pri zhodnotení poškodenej veci tak, že rozsah náhrady\nškody by mal umožniť účelovú a primeranú obnovu štruktúry majetku poškodeného, aby mohol byť\nnaďalej užívaný v takej miere a takým spôsobom ako pred poškodením, nie je možné vzhľadom na\nsúčasnú právnu úpravu súhlasiť. Odvolací súd vo veci rozhodol v súlade s platným a účinným právnym\nporiadkom Slovenskej republiky, ako aj v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu. Napriek tomu možno\npredpokladať, že takýto „široký“ výklad ochrany majetku poškodeného prezentovaný žalobcom by mohol\nvo viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného. Poškodený by tak\nmohol po oprave veci získať vec vo vyššej hodnote, ako mala pred poškodením, čo nie je v súlade s\nprávnym inštitútom náhrady škody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom\nje vecne správne. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom, a ktoré sú aj\nv súlade s pravidlami logického usudzovania, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v celom rozsahu\nstotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne dôvody, vedúce k zmene rozsudku prvého\nstupňa.\n67. Vzhľadom na vyššie uvedenú citáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 200/2011 je\nnepochybné, že k záveru, ktorý súd I. inštancie z tohto rozhodnutia vyvodil, označený súd nedospel.\nZ citovanej časti rozhodnutia je zároveň nepochybné, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 200/2011\nnepredstavuje odklon prípadne revíziu rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa 24.3.2010.\n68. Čo sta týka rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obdo 48/2012, z ktorého súd považoval za relevantný\nzáver, že škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá bola\nžalobcovi dopravnou nehodou vnútená, bola skutočnou škodou, tak iba tento záver NS SR bez ďalšieho\nneodôvodňuje záver súdu I. inštancie o tom, že týmto rozhodnutím došlo k revízii/zmene rozhodovacej\npraxe NS SR oproti jeho rozhodnutiu sp.zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa 24.3.2010.\n69. Odvolací súd musí konštatovať (zhodne s názorom odvolateľa), že z napadnutého rozhodnutia,\nkonkrétne z jeho odseku 28 nevyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa\n24.3.2010 bolo revidované následnými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutiami\nsp. zn. 2Obdo 48/2012 a sp.zn. 5Cdo 200/2011. Obzvlášť nepochopiteľný je tento záver súdu I. inštancie\nvo vzťahu k rozhodnutiu sp.zn. 5Cdo 200/2011, ktorý potvrdil závery skoršieho rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa 24.3.2010.\n70. Vzhľadom na skôr uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že konštatovanie súdu I. inštancie\no tom, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 89/2008 zo dňa 24.3.2010 bolo revidované\nnáslednými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 48/2012 a sp.zn. 5Cdo 200/2011 je\nnepreskúmateľné a vo vzťahu k neskôr označenému rozhodnutiu aj výslovne nesprávne. Pretože súd I.\ninštancie na uvedenom konštatovaní založil všetky ďalšie svoje závery, je nepreskúmateľnou aj zvyšná\nčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n71. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú aj argumentáciu odvolateľa o tom, že sa súd I. inštancie v\nnapadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou a s argumentáciou žalovaného,\nktorú uplatnili v konaní pred ním. Najmä sa nevysporiadal s tým, či je možné v danom prípade\nna prejednávanú vec aplikovať rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, týkajúce sa náhrady škody na\nmotorových vozidlách, vzhľadom na skutočnosť, že oprava motorového vozidla novým náhradným\ndielom spravidla nemá za následok jeho zhodnotenie a teda ani vznik prípadného bezdôvodného\nobohatenia. S tým súvisiacou otázkou, ktorú strana žalovaného uplatnila a s ktorou sa súd I. inštancie\nrovnako nevysporiadal je to, či a aký význam má pri určovaní rozsahu škody prípadné zvýšenie hodnoty\npoškodenej veci v dôsledku jej opravy.\n72. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov\nnepreskúmateľné, pričom nešlo o nedostatok, ktorý by mohol odstrániť tento súd pre absentujúce\nodôvodnenie rozhodujúcich otázok, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npodľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\n73. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodniť tak, aby obsahovalo odôvodnenie všetkých rozhodujúcich otázok a spĺňalo tak kritériá\npreskúmateľnosti. Riadne sa vysporiada aj s relevantnými námietkami účastníkov konania, vrátane\nnámietok, uplatnených v odvolacom konaní.\n74. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v\nrozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.\n75. Nad rámec skôr uvedeného, k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/14/2023-179 zo\ndňa 30.5.2023, ktoré v rámci odvolacieho konania predložil na podporu svojej argumentácie žalobca,\nodvolací súd uvádza, že na skutkový stav, ako ho zistil doposiaľ súd I. inštancie, toto rozhodnutie nie\nje možné aplikovať. V označenom rozhodnutí vo vzťahu k rozsahu náhrady škody súd konštatoval,\nže pri oprave motorového vozidla sa toto vozidlo vo všeobecnosti nezhodnotí, avšak pri železničnej\ninfraštruktúre je jej oprava resp. uvedenie do prevádzkyschopného stavu zákonnou povinnosťou\nžalobcu, čo podľa názoru súdu nemôže znamenať, že pri každej nehode sa železničná infraštruktúra\nzhodnotí, aj keď nie je predmetom obchodovania na trhu. Z tohto rozhodnutia podľa odvolacieho súdu\nvyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie na tom, že v posudzovanej veci nedošlo k zhodnoteniu\npoškodenej veci.\n76. Avšak v tejto veci súd I. inštancie vychádzal z predpokladu, založeného na nespornom tvrdení\nžalovaného, že k zhodnoteniu poškodenej veci došlo, avšak na toto zhodnotenie nemožno prihliadnuť.\n77. Odvolací súd ešte poznamenáva, že v prejednávanej veci žalovaný v podanom odpore (čl. 91)\nnamietal, že opravou došlo v danom prípade k zhodnoteniu poškodenej veci. Na túto námietku\nreagoval žalobca podaním zo dňa 30.11.2020 (čl. 134), štvrtá strana dole, kde však len uviedol, že\npožiadal o vyjadrenie jednu zo svojich organizačných zložiek, ktorej časť vyjadrenia odcitoval. Avšak\nsamotné skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že opravou došlo k zhodnoteniu opravenej veci nepoprel.\nPravdepodobne z tohto dôvodu súd I. inštancie v napadnutom rozhodnutí zhodnotenie opravenej veci\npovažoval za nesporné skutkové tvrdenie. K tejto otázke je ešte potrebné uviesť, že prípadné plnenie\nsi zákonných povinností žalobcom pri oprave železničnej infraštruktúry, ani skutočnosť, že poškodená\nvec v danom prípade nie je verejne obchodovateľnou, nemá žiadny vplyv na to, či došlo k zhodnoteniu\nopravovanej veci.\n78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/224/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ef0d7381-992f-4ca0-9a2a-a2dbb9fa888a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 155/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2016.1"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "8dda3748-b037-4b09-bfe1-50d64c9d4355:56a93b6b-4593-4af9-8ac5-6230397dea0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/14/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/14/2023 z 14. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-09-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8dda3748-b037-4b09-bfe1-50d64c9d4355:56a93b6b-4593-4af9-8ac5-6230397dea0d"}], "citovane_v": []}