{"guid": "6ea2d86f-6a09-43e4-9f8f-c3ca477d96bd:03b1845a-6f9f-47c6-8d5f-1e91837e5cb5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320208124.1", "spisova_znacka": "16CoPr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoPr/1/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 16CoPr/1/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1320208124.1", "identifikacne_cislo": "1320208124", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "nazov": "§ 49a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-49a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-60", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-19", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-49a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03b1845a-6f9f-47c6-8d5f-1e91837e5cb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208124.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208124.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320208124.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoPr/1/2024\n1320208124\n30. 09. 2025\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1320208124.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: O.E. K., E.. XX.X.XXXX, A. XXX/X,\nI., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, IČO:\n36 740 951, proti žalovanému: Regionálne cesty Bratislava a.s., Čučoriedková 6, Bratislava, IČO: 35\n947 161, zastúpenému: Kreston Slovakia Legal, s.r.o., Mlynské Nivy 55, Bratislava, IČO: 53 799 275,\no určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava III č. k. 21Cpr/24/2020-285, zo dňa 21.4.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania v pomere úspechu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa\n31.8.2020 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou uzatvorenou medzi\nžalobcom a žalovaným dňa 22.6.2020.\n2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 1.2.2011 uzavrel so žalovaným Pracovnú zmluvu, na základe\nktorej vykonával prácu vodiča. V zmysle Pracovnej náplne bol ako vedúci dopravy a vodič priamo\npodriadený riaditeľovi úseku pre výrobu a údržbu a zodpovedal za odborné a administratívne práce\nv oblasti správy a prevádzky organizačnej zložky v zmysle Organizačného poriadku žalovaného,\nPracovného poriadku žalovaného a iných interných predpisov a poriadkov určujúcich pracovné vzťahy\na pracovný postup. A.. M. ako novozvolený predseda predstavenstva a generálny riaditeľ žalovaného\nchcel so žalobcom ukončiť pracovný pomer už dňa 18.6.2020 z dôvodu zlej ekonomickej situácie\nžalovaného, nadbytočnosti žalobcu, prepúšťania zamestnancov a pod., pričom dohodu o skončení\npracovného pomeru (ďalej tiež len „Dohodu“) odmietol podpísať s odôvodnením, že má dva roky do\ndôchodku a bude pre neho problematické nájsť si novú prácu. Generálny riaditeľ uviedol, že miesto\nvodiča zaniká a mať vodiča je prežitok. Pred podpisom Dohody sa dožadoval prejednania a porady v\ndanej veci so svojim právnikom, na čo sa A.. M. vyhrážal skončením pracovného pomeru bez vyplatenia\nodstupného. Žalovaný tak evidentne úmyselne nechcel umožniť, aby si skončenie pracovného pomeru\nprediskutoval so svojim právnym zástupcom, pričom napokon dňa 22.6.2020 Dohodu o skončení\npracovného pomeru podpísal a na jej základe bolo dohodnuté ukončenie pracovného pomeru ku dňu\n30.6.2020. Argumentoval, že Dohodu podpísal z dôvodov uvádzaných generálnym riaditeľom, teda\nkvôli nepriaznivej ekonomickej situácii žalovaného, nadbytočnosti žalobcu, plánovaného prepúšťania\n\nzamestnancov, pričom prepusteným mal byť i žalobca. Dodal, že už v roku 2019 bolo zamestnancom\nzrejmé, že žalovaný sa nachádza v zlej ekonomickej situácii, hoci prijímal nových zamestnancov.\n3. Poukázal na to, že I.. Z. bola prijatá do zamestnania, keď sa hovorilo, že žalovaný je na tom\nekonomicky veľmi zle a je povinný vyhlásiť konkurz, s pracovnou náplňou vnútorná kontrola, ktorá\nfunkcia bola evidentne umelo vytvorená. Dal do pozornosti prepustenie dvoch zamestnancov, a to A.\nX., ktorá pracovala na pozícii tajomníčky predstavenstva a U.. O. X., ktorý pracoval na pozícii hlavný\nodborný zamestnanec - mostár, ktorým taktiež A.. M. oznámil, že pre nepriaznivú ekonomickú situáciu\na nadbytočnosť bude musieť pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov, nakoľko sa idú robiť\nracionalizačné opatrenia. Dohodu o skončení pracovného pomeru A.X. X. so žalovaným podpísala dňa\n19.6.2020 a U.. O. X. dňa 22.6.2020 a ich pracovný pomer bol ukončený ku dňu 30.6.2020. Dôvodil, že v\nprípade, ak k prepúšťaniu žalobcu, A. X. W. U.. X. došlo z dôvodu zlej ekonomickej situácie žalovaného,\nnevedel prečo v auguste 2020 bola na pozíciu asistenta predsedu predstavenstva a generálneho\nriaditeľa prijatá nová zamestnankyňa, nakoľko predošlá asistentka mala rizikové tehotenstvo, pričom\nfunkciu asistentky mohla vykonávať aj I.. Z.. Zároveň považoval za nelogické, že bol prepustený U.. O.\nX. W. E. U.. K. ako služobne mladší. Doplnil, že v roku 2019 uzatvoril žalovaný pracovný pomer s U.\nO. K. prijatým na Odbor správ a investícií, s A.. J. Č.W. prijatým na Odbor verejného obstarávania a v\napríli 2020 bol uzavretý pracovný pomer s I.. A. Z. prijatou na novovytvorenú pracovnú pozíciu vnútorná\nkontrola.\n4. Zdôraznil, že v júni 2020 nedošlo u žalovaného k žiadnej organizačnej zmene či vytvoreniu novej\norganizačnej štruktúry, ani nebol prijatý alebo schválený žiaden koncept reorganizácie. Ako dôvod\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru Dohodou zo dňa 22.6.2020 uviedol neexistenciu oprávnenia\nA.. X. M., ktorý Dohodu podpísal, konať za žalovaného, nakoľko v zmysle výpisu z obchodného registra\nbol ako predseda predstavenstva zapísaný až dňa 25.7.2020 a taktiež argumentoval omylom pri podpise\nDohody, nakoľko žalovaný vtedy uviedol, že je na tom finančne veľmi zle, v dôsledku čoho musí pristúpiť\nk prepúšťaniu svojich zamestnancov, vrátane žalobcu, z dôvodu nadbytočnosti, čím bol žalovaným\nuvedený do omylu, v dôsledku čoho Dohodu podpísal. Uviedol, že v prípade, ak by mal vedomosť\no tom, že žalovaný nepristúpi k prepúšťaniu zamestnancov, nikdy by Dohodu nepodpísal, nakoľko\nmal záujem pokračovať vo vykonávanej práci na svojej pozícii vzhľadom na svoj vek (dva roky do\nnadobudnutia nároku na starobný dôchodok) a predpoklad, že sa mu nepodarí zamestnať vzhľadom na\nvek a aktuálnu situáciu na trhu práce. Mal za to, že žalovaný uviedol nepravdivé skutočnosti, nakoľko\nk prepúšťaniu zamestnancov nedošlo, pričom tieto skutočnosti boli pri uzatváraní jeho vôle podpísať\nDohodu rozhodujúce. Dal zároveň do pozornosti, že podmienky v zmysle § 73 Zákonníka práce pre\nhromadné prepúšťanie neboli splnené a Dohoda neobsahuje uvedenie dôvodu skončenia pracovného\npomeru v zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až písm. c)\nZákonníka práce. Vo svojej argumentácii poukázal na § 49a Občianskeho zákonníka a k nemu sa\nviažuce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2008, sp. zn. 3Obo/40/2009 a sp. zn.\n3Cdo/113/2008.\n5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo\nvzťahu k skutkovému stavu zistil z Pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako zamestnávateľom\na žalobcom ako zamestnancom zo dňa 1.2.2011, že žalobcovi vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú,\npričom vykonával pre žalovaného prácu vodiča, s miestom výkonu práce Č. X, I.. Pracovná náplň bola\nneoddeliteľnou súčasťou Pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej bol žalobca zaradený do funkcie vedúci\ndopravy a vodič, v organizačnej zložke výrobného úseku a bol priamo podriadený riaditeľovi úseku pre\nvýrobu a údržbu. Z Podnikovej Kolektívnej zmluvy žalovaného na roky 2010-2022, v znení Dodatku 1, v\nzmysle kapitoly III, čl. 3 Odstupné a odchodné, bod 1 vyplynulo, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancom\nodstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo\npísm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho\nposudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, a to v sume podľa odpracovaných rokov v\norganizácii: od 2 do 5 rokov 3-násobok priemernej mesačnej mzdy, od 5 do 10 rokov\n4-násobok priemernej mesačnej mzdy, od 10 do 15 rokov 5-násobok priemernej mesačnej mzdy a nad\n15 rokov 6- násobok priemernej mesačnej mzdy, a to v prípade, že zamestnanec súhlasí s rozviazaním\npracovného pomeru dohodou pred začatím plynutia výpovednej doby.\n6. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplynulo, že žalovaný bol zapísaný do obchodného\nregistra ako akciová spoločnosť dňa 1.8.2005, štatutárnym orgánom (predsedom predstavenstva) bol od\n\n15.6.2020 A.. X. M.. Ďalej zistil, že Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.6.2020 uzavretou\npodľa § 60 Zákonníka práce medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom\ndošlo k rozviazaniu pracovného pomeru žalobcu založeného Pracovnou zmluvou č. 9/2011 zo dňa\n1.2.2011, ku dňu 30.6.2020. V zmysle čl. III Dohody táto nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej\npodpísania účastníkmi Dohody. V zmysle čl. III bod 1 sa žalovaný zaviazal žalobcovi vyplatiť mimoriadnu\nodmenu vo výške 4-násobku priemernej mesačnej mzdy, v zmysle bodu 3 sa žalovaný zaviazal žalobcovi\npreplatiť alikvótnu časť dovolenky. V zmysle čl. III bod 5 účastníci Dohody prehlásili, že sú plne spôsobilí\nna jej uzavretie, pred podpisom si ju prečítali, obsahu porozumeli, plne s ňou súhlasia a na znak svojej\nvôle byť Dohodou viazaní ju vlastnoručne podpísali. V zmysle čl. III bod 6 Dohody, účastníci Dohody\nprehlásili, že ich prejavy vôle byť Dohodou viazaní sú slobodné, jasné, určité a zrozumiteľné, ich zmluvná\nvoľnosť nie je ničím obmedzená a Dohodu nepodpisujú v tiesni, omyle, ani za nápadne nevýhodných\npodmienok. Predmetnú Dohodu za žalovaného podpísal A.. X. M. ako predseda predstavenstva a\ngenerálny riaditeľ a za žalobcu ju podpísal osobne žalobca.\n7. Podľa Čestného prehlásenia A. X. zo dňa 15.2.2023 pracovný pomer menovanej u žalovaného bol\nskončený podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu dňa 18.6.2020. K podpisu Dohody došlo tak,\nže novovymenovaný generálny riaditeľ A.. M. si ju dal zavolať kvôli nejakým materiálom a začal rozhovor\ninformáciou o zlej ekonomickej situácii spoločnosti, potrebe pristúpenia k radikálnym optimalizačným\nopatreniam a informoval ju, že spoločnosť pôjde do likvidácie a on musí pristúpiť k hromadnému\nprepúšťaniu, a že aj ju musí prepustiť z dôvodu nadbytočnosti. Požiadala preto menovaného, či by\nmohla kvôli odchodu do dôchodku byť prepustená neskôr, načo reagoval tak, že musí odísť a že teraz\nodíde s odstupným a potom nedostane nič; čas na rozmyslenie jej neposkytol. Keďže o zlej finančnej\nsituácii žalovaného mala vedomosť, nemala dôvod neveriť, že naozaj dôjde k hromadnému prepúšťaniu.\nGenerálny riaditeľ mal dohodu o skončení pracovného pomeru pripravenú na stole vopred a túto jej\ndal podpísať. Pod optikou týchto informácií a tlakom okolností dohodu podpísala, pričom nasledujúci\npracovný deň bol ukončený pracovný pomer dohodou z iniciatívy žalovaného aj so žalobcom a s jej\nsynom O. X.. Nakoľko ich vzniknutá situácia prekvapila, pri rozhovore zistili, že u všetkých troch bola\npoužitá zo strany generálneho riaditeľa rovnaká argumentácia o zlej finančnej situácii a s tým spojeným\nhromadným prepúšťaním, o nadbytočnosti a výhodnosti podpísania dohôd o skončení pracovného\npomeru ihneď kvôli financiám. U žalovaného nebolo pristúpené k žiadnym radikálnym personálnym\nopatreniam. V roku 2021 bola zriadená nová spoločnosť a v súvislosti s prechodom práv a povinností\nna novú spoločnosť prešla do nej väčšina zamestnancov žalovaného, ktorí o to prejavili záujem.\n8. Z Čestného prehlásenia U.. O. X. zo dňa 21.2.2023 vyplynulo, že v druhej polovici júna 2020 bol\nukončený pracovný pomer u žalovaného dohodou bez uvedenia dôvodu s U.. X., A. X. a žalobcom. Na\nzáklade spoločného rozhovoru so žalobcom a A. X. zistil, že zo strany nového generálneho riaditeľa\nA.. M. zazneli rovnaké argumenty, ktorými chcel dosiahnuť uzavretie dohody o skončení pracovného\npomeru bez toho, aby obsahovala dôvod skončenia. Pri ukončovaní pracovného pomeru mu A.. M. tvrdil,\nže nakoľko spoločnosť je na tom finančne zle, bude musieť prepustiť hromadne väčšinu zamestnancov,\nfirma pôjde do konkurzu, lebo nebudú peniaze na mzdy, odstupné, preto ho musí prepustiť. Na\nzáklade týchto informácií dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal, pričom informácie ho\nneprekvapili, nakoľko ich menovaný použil pri prepúšťaní jeho matky A. X.. Nepríjemným prekvapením\nbolo zistenie, že žiadne hromadné prepúšťanie sa do konca roka 2020 neuskutočnilo a v roku 2021\nodišli len zamestnanci z vlastnej iniciatívy, väčšina bola na dôchodku, navyše žalovaný prijal ďalších\nzamestnancov. A.. M. mu rovnako ako aj A. X. a žalobcovi povedal nepravdivé informácie o hromadnom\nprepúšťaní a keby vedel, že sa nikdy prepúšťať nebude, nepodpísal by Dohodu a nechal by sa vyhodiť\nvýpoveďou.\n9. Z Čestných prehlásení z februára až marca 2023 (založených do spisu žalobcom) súd prvej inštancie\nzistil, že skončenie pracovného pomeru dohodou u žalovaného iniciovali z dôvodu odchodu do dôchodku\nv roku 2020 A. I. dňa 31.8.2020 a v roku 2021 O.. O. G., U.. C. S., W. K., K. Š., F. E., G. Š. W. U. B.. Z\nvlastnej iniciatívy iniciovali skončenie pracovného pomeru dohodou v roku 2021 A. I., A.. W. I., X. S. a v\nroku 2020 K. O.. Podľa Účtovnej závierky žalovaného zostavenej k 31.12.2019, žalovaný v porovnaní s\nbezprostredne predchádzajúcim účtovným obdobím vykazoval stratu 2.653.837 eur.\n10. Zistil tiež, že v zmysle Zápisnice z rokovania predstavenstva žalovaného 04/2020 zo dňa 8.6.2020, k\nbodu programu Stanovisko predstavenstva k finančnej situácii žalovaného, predseda predstavenstva a\ngenerálny riaditeľ U.. A. Š. okrem iného konštatoval stratu spoločnosti v zmysle Účtovnej závierky za rok\n\n2019 s upozornením, že žalovaný dosiahol záporné vlastné imanie vo výške 2.391.315 eur, konštatoval\naj neuhradenosť faktúr od Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“) a skutočnosť, že\nprebieha komunikácia s audítorkou, ktorá vyhotovuje správu audítora o hodnotení účtovnej závierky,\npričom táto požaduje jasné stanovisko, či v roku 2020 dôjde k zlepšeniu finančnej situácie spoločnosti.\nZ výsledkov ročnej závierky bol názor audítorky taký, že žalovaný pôjde do konkurzu ak sa nezmení\nfinančná situácia, t. j. ak nepríde k dohode s BSK o finančnom vyrovnaní. Predstavenstvo navrhlo dve\nalternatívy a to konkurz alebo ozdravný proces.\n11. Zo Zápisnice z rokovania predstavenstva žalovaného (dozornej rady - pozn. odvolacieho súdu)\n02/2020 zo dňa 10.6.2020 vyplynulo, že programom bola Informácia predsedu predstavenstva a\ngenerálneho riaditeľa o aktivitách žalovaného, Výročná správa za rok 2019 a Ročná závierka za rok\n2019. K bodu Výročná správa za rok 2019 a Ročná závierka za rok 2019 predseda predstavenstva\na generálny riaditeľ žalovaného A.. A. Š. uviedol okrem iného, že organizačné zmeny u žalovaného\nprebehli v roku 2020, z ekonomického pohľadu vo výrobe v porovnaní s minulými rokmi je značný pokles.\nZ pohľadu ďalšieho postupu v prípade záporného vlastného imania zákon hovorí, že vedenie žalovaného\nje povinné v zákonnej lehote dať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dohoda o rokovaní s veriteľmi je spôsob\nako odložiť konkurz, ktoré návrhy mali byť pripravené a zaslané na BSK. Prebiehala komunikácia s\naudítorkou, ktorá požadovala jasné stanovisko, či v roku 2020 dôjde k zlepšeniu finančnej situácie\nspoločnosti, aby vedela napísať správu s jasnými odporúčaniami. Ak je predpoklad zlepšenia situácie\nv roku 2020 oproti minulým rokom, vyhlásenie konkurzu nie je nutné, čo by pripadalo do úvahy aj v\nprípade podpísania Dohody o urovnaní nezaplatených faktúr z rokov 2016 až 2019. Pripomenul, že\nekonomické problémy žalovaného vznikli aj v dôsledku rozpočtových opatrení bývalého vedenia BSK, v\nktorých bol rozpočet žalovaného krátený o sumu cca 1,57 mil. eur, suma historicky nebola uhradená a dlh\nbol prenášaný do ďalších rokov. Na rokovaní bol prítomný ako prizvaný A.. X. M. ako krízový manager.\n12. Podľa Zápisnice z rokovania predstavenstva žalovaného 05/2020 zo dňa 12.6.2020 bol predmetom\nrokovania okrem iného aj bod programu: Stanovisko predstavenstva k finančnej situácii žalovaného pokračovanie rokovania zo dňa 8.6.2020“, ku ktorému predseda predstavenstva a generálny riaditeľ\nžalovaného U.. A. Š. konštatoval, že predstavenstvo využilo zákonnú možnosť a nepodalo návrh na\nvyhlásenie konkurzu, nakoľko prebehli rokovania s veriteľmi o ich pohľadávkach, čo je v riešení a je nad\nhodnotu záporného vlastného imania.\n13. Zo Zoznamu prepustených zamestnancov žalovaného za obdobie rokov 2020 až 2021 vyplynulo,\nže v roku 2020 bol skončený pracovný pomer dohodou s A. X. (tajomník), O. X. (odborný zamestnanecmostár), žalobcom (referent dopravy), K. O. (referent dopravy), W. I. (odborný referent VO), O.. A.\nK. (generálnym riaditeľom), U.. A. Š.fánikom (ekonomickým riaditeľom) a Y. K. (ekonomický referent).\nZároveň bol skončený pracovný pomer dohodou s odchodom do dôchodku s A. I. (samost. ekon.\nzamestnanec), A. G.Á. (upratovačka), O. D. (informátor) a Y. K.. V roku 2021 bol skončený pracovný\npomer dohodou s A.. X. S. (odborný zamestnanec VO), U.. Y. Š. (ekonóm), A.. A. K. (asistentka\ngenerálneho riaditeľa), A.. J. Č. (odborný zamestnanec VO), O. D. (riaditeľ pre výrobu a údržbu), U. O.\n(odborný zamestnanec CO) a s U.. I.Í. Ž. (poradca generálneho riaditeľa). Pracovný pomer dohodou s\nodchodom do dôchodku bol skončený s O.. O. G. (vedúci VO), U.. C. S. (odborný zamestnanec VO), F.\nE. (vedúca OSI), W. K. (odborný zamestnanec pre správu majetku), C. Š. (odborný tech. zamestnanec\npre OSI), U. D. (vedúci strediska Malacky), K. Š. (vedúci strediska Senec), A.. A. A. (odborný referent\npre nákladnú dopravu) a F. X. (upratovačka). Zo Zoznamu zamestnancov žalovaného prijatých v roku\n2020 vyplynulo, že na dobu neurčitú boli prijatí od 1.7.2020 do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu\ninformátor do pobočiek: X. G., O. D. W. P. X. B. A., L. M., O. D. W. L. S. B. S., O. M., W. M. W. X.\nX.B. B. I., C. L., O. G., O. B. W. Z. U. do Pezinka a od 1.6.2020 bola prijatá A. Z. (vnútorná kontrola\na riadenie kvality).\n14. Žalobca vo výsluchu uviedol, že u žalovaného pracoval ako vodič generálneho riaditeľa od roku\n2011. V júni 2020 došlo k zmene predsedu predstavenstva, ktorým sa stal ako nový generálny riaditeľ\nA.. X. M., ktorý chcel so žalobcom ukončiť pracovný pomer už dňa 18.6.2020. V ten deň sa osobne\nstretli v kancelárii generálneho riaditeľa a menovaný mu oznámil, že žalovaný nemá financie, bude\nsa hromadne prepúšťať a že sa stal nadbytočným. Dal mu podpísať nejaký papier, pričom nevedel,\nči sa jednalo o dohodu o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď, kde bolo uvedené, že mu\nžalovaný vyplatí 4 mesačné platy a ku dňu 30.6.220 s ním ukončí pracovný pomer. Po prečítaní listiny\noznámil svoj nesúhlas s tým, že si doklad zoberie a poradí sa s právnikom, načo mu A.. M. povedal,\n\nže keď pôjde za právnikom, nedostane žiadnu sumu a aj tak bude prepustený. A.. M. povedal, že\nmá 60 rokov a úver, ale menovaného to nezaujímalo. Keďže mu predmetnú listinu na preštudovanie\nnevydal, za právnikom nešiel. Nakoľko chcel obdržať navrhnuté 4 mesačné platy, napokon s Dohodou\nsúhlasil. Dňa 22.6.2020 sa dostavil opätovne do kancelárie A.. M., pričom Dohoda bola pripravená na\nstole a bol ubezpečený, že po podpise mu budú vyplatené 4 mesačné platy, pretože žalovaný nemá\nfinancie. Dohodu podpísal pod nátlakom, keďže A.. M. mu povedal, že ak ju nepodpíše, 4 mesačné\nplaty neobdrží. Za nadbytočného bol označený z dôvodu, že bol vodičom generálneho riaditeľa, A.\nX. bola tajomníčkou generálneho riaditeľa a O. X. bol jej synom. Na otázky žalovaného ďalej uviedol,\nže jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je základné, celý život pracuje ako vodič a u žalovaného\nvykonával prácu vodiča generálneho riaditeľa, ktorému bol celý pracovný deň k dispozícii. Obsahu\npredmetnej Dohody rozumel, avšak nepochopil, z akého dôvodu A.. M. chce prepustiť práve jeho. Pojem\nhromadné prepúšťanie chápal tak, že keď mu A.. M. povedal, že firma končí, budú prepustení všetci\nzamestnanci žalovaného, nevedel však, dokedy sa toto prepúšťanie malo uskutočňovať. Potvrdil, že od\nroku 2019 bolo všeobecne známe, že žalovaný sa nachádza v zlej finančnej situácii. Uviedol, že tvrdenia\nžalovaného o racionalizačných opatreniach v roku 2020 sa nenaplnili, nakoľko do konca roka 2020 bolo\nokrem žalobcu a X.Ý. prepustených 7 zamestnancov, z toho piati sami iniciovali skončenie pracovného\npomeru a dvaja skončili z iniciatívy žalovaného, následne s účinnosťou od 1.7.2020 žalovaný prijal do\npracovného pomeru na neurčito 13 nových zamestnancov, pričom ak je firma v zlej ekonomickej situácii,\nvolí lacnejší spôsob spolupráce s novoprijatými zamestnancami, preto svoje skončenie pracovného\npomeru považoval zo strany žalovaného za účelové, keď pred podpisom Dohody mu boli poskytnuté\nmylné informácie, pod vplyvom ktorých Dohodu podpísal.\n15. Z výpovede predsedu predstavenstva žalovaného A.. X. M. vyplynulo, že keď v roku 2020 nastupoval\ndo spoločnosti žalovaného, tento vykazoval úpadok. Kvôli šetreniu finančných prostriedkov bola v\nroku 2021 zrušená pozícia generálneho riaditeľa, ktorú vykonával od nástupu do spoločnosti. Od jeho\nnástupu prebiehali rokovania s veriteľmi, pričom jedným z nevyhnutných krokov bolo znižovanie počtu\nzamestnancov, z čoho vyplývalo, že pozícia osobného vodiča generálneho riaditeľa bola nadbytočná,\npreto sa pristúpilo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou so žalobcom. Žalobcu si zavolal do\nkancelárie, vysvetlil mu situáciu, predostrel návrh Dohody a poskytol mu čas na rozmyslenie, návrh si\nmohol vziať na preštudovanie. Dodal, že organizačná štruktúra, v ktorej by sa počítalo s pracovným\nmiestom vodiča generálneho riaditeľa neexistovala. Odmietol, že by pred podpisom Dohody žalobcovi\nvýslovne uviedol ako dôvod uzavretia Dohody hromadné prepúšťanie; uviedol len, že bude pokračovať\nv znižovaní počtu zamestnancov. Pripustil, že v úvahách aj pred žalobcom sa mohol v myšlienkach\nzamýšľať nad legislatívnou úpravou, pri akom počte zamestnancov by sa jednalo o hromadné\nprepúšťanie, ale zámer hromadného prepúšťania nebol nikdy spomínaný. Rozhodnutie o organizačných\nzmenách, v dôsledku ktorých sa mala zrušovať pracovná pozícia žalobcu nebolo prijaté, k uzatváraniu\ndohôd o skončení pracovného pomeru u žalobcu a A. W. O. X. dochádzalo operatívne počas chodu\nspoločnosti, so zameraním sa na riešenie krízového stavu. Ozrejmil, že žalovaný, aj keď bol v roku 2020\nv ťažkej finančnej situácii, mal uzavretú zmluvu s BSK, ktorej predmetom bolo vykonávanie správy a\núdržby ciest 2. a 3. triedy, preto sa pri identifikácii pracovných miest, kde sa mal ukončiť pracovný pomer,\nvyhodnocovala nutnosť pozície na výkon činnosti v súvislosti so Zmluvou s BSK a efektivita vykonávania\ntýchto činností. Ozrejmil, že v roku 2020 bol do pracovného pomeru prijatý pán Č. na výkon agendy\nverejného obstarávania a taktiež pani Z. na úsek vnútorné procesy. Uviedol tiež, že časť zamestnancov\nprešla delimitáciou do príspevkovej organizácie podľa § 29 Zákonníka práce a doplnil, že v súčasnosti\nje žalovaný pripravený na likvidáciu, ku ktorej by malo dôjsť koncom roka 2023.\n16. Z výpovede A. X. ako žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.\n63Cpr/7/2020, zo dňa 16.1.2020, v spore vedenom proti rovnakému žalovanému o neplatnosť skončenia\npracovného pomeru dohodou zo dňa 19.6.2020 súd prvej inštancie zistil, že menovaná od roku 2008\nvykonávala prácu tajomníka, hovorcu, pričom uviedla zhodné skutočnosti ako v Čestnom prehlásení zo\ndňa 15.2.2023. Dodala, že čas na rozmyslenie si podpisu výpovede na prvom stretnutí s generálnym\nriaditeľom, ktorý jej navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou nežiadala, nakoľko jej povedal, že\nak dohodu nepodpíše, odíde bez 5-mesačného odstupného vo výške 7.000 eur. Z výpovede svedka O..\nO. G. v uvedenom konaní, zo dňa 29.3.2023 vyplynulo, že u žalovaného bol zamestnaný ako odborne\nspôsobilá osoba na verejné obstarávanie vo funkcii vedúci oddelenia. Pracovný pomer u žalovaného\nukončil dohodou na vlastnú žiadosť, keďže bol v dôchodkovom veku a mal ďalšie dve zamestnania.\nPracovnú náplň A. X. poznal, vypracovával organizačnú štruktúru a organizačný poriadok. Po nástupe\nA.. M. do funkcie generálneho riaditeľa v júni 2020 tento zvolal úvodnú poradu so zamestnancami, na\n\nktorej hovoril o perspektívach žalovaného, o zrušení spoločnosti nehovoril. Dlhy žalovaného vznikli v\ndôsledku negatívnej spolupráce s BSK. Svedok uviedol, že v organizačnej štruktúre nedošlo ohľadne\npracovnej pozície A. X. k žiadnej zmene, na základe ktorej by žalovaný bol oprávnený ponúkať ukončenie\npracovného pomeru dohodou. Pracovnú náplň menovanej doteraz vykonáva pani Z., ktorá nastupovala\nna novozriadenú funkciu kontrola kvality. Dodal, že žiadne rešerše ohľadne hromadného prepúšťania\nzamestnancov u žalovaného nevypracovával, nebol ani privolaný k žiadnym rokovaniam.\n17. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru žalobcu u žalovaného na základe Dohody zo dňa 22.6.2020, uzavretej v zmysle § 60 Zákonníka\npráce, a to z dôvodu jej podpísania zo strany žalobcu v tiesni a v omyle, podľa žalobcu v rozpore s § 49a\nObčianskeho zákonníka. Pôvodne žalobca v žalobe namietal neplatnosť Dohody z dôvodu neexistencie\noprávnenia A.. X. M. (v tom čase generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva žalovaného) konať\nza žalovaného, avšak v priebehu konania bolo preukázané, že A.. M. sa stal predsedom predstavenstva\nžalovaného dňa 15.6.2020, teda pred podpisom Dohody, a preto sa táto skutočnosť stala nespornou a A..\nM. bol oprávnený dňa 22.6.2020 za žalovaného konať. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či žalobca\nDohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.6.2020 podpísal v tiesni a v omyle, do ktorého ho\ndostal žalovaný a v dôsledku čoho Dohodu podpísal.\n18. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že ak právny úkon trpí vadami vôle\nalebo prejavu vôle, je absolútne neplatný. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho\nsprávania, tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Prejav vôle\nje odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka, rozpoznateľným v objektívnej realite. Právny úkon\nnie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka\nalebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže\nbyť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho\núčastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie\ntakej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne,\nak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho\nprejavu nastali. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe\nzhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k\nurčitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru možno posudzovať podľa § 43a\nObčianskeho zákonníka. Návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru je jednostranný\nadresovaný právny úkon a má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Obsah\ndohody o skončení pracovného pomeru nemusí byť na tej istej listine. Môže ísť o písomný návrh a jeho\npísomné prijatie. Nedodržanie písomnej formy dohody o skončení pracovného pomeru nespôsobuje jej\nneplatnosť. Pokiaľ prejav vôle v tomto dvojstrannom právnom úkone bez ohľadu na jeho formu nie je\nformulovaný výslovne, ale iným spôsobom, nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chceli účastníci\nprejaviť.\n19. Za nespornú označil skutočnosť, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako\nzamestnávateľom bola dňa 1.2.2011 uzavretá Pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol žalobcovi\npracovný pomer na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce vodič, so zaradením do funkcie\nvedúceho dopravy a vodiča v organizačnej zložke výrobného úseku, kedy bol priamo podriadený\nriaditeľovi úseku pre výrobu a údržbu. Zároveň bolo nesporné, že dňa 22.6.2020 došlo medzi stranami\nsporu k uzavretiu Dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 30.6.2020,\nbez uvedenia dôvodu, pričom žalovaný sa zaviazal vyplatiť žalobcovi mimoriadnu odmenu vo výške\n4-násobku priemernej mesačnej mzdy, ktorú mu aj vyplatil. Žalobca uplatňovaný nárok odôvodňoval\nskutočnosťami priebehu stretnutia zo dňa 18.6.2020 a 22.6.2020, na ktorom v tiesni a omyle podpísal\ndňa 22.6.2020 Dohodu, pričom omyl podľa tvrdenia žalobcu spočíval v tvrdeniach o zlej ekonomickej\nsituácii žalovaného, simulovanom účele prijatia optimalizačných opatrení, o hromadnom prepúšťaní\nzamestnancov a následnej nadbytočnosti žalobcu, ktoré skutočnosti boli prezentované zo strany\nžalovaného na uvedenom stretnutí a pod vplyvom ktorých žalobca Dohodu o skončení pracovného\npomeru podpísal.\n20. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané (a napokon aj za nesporné), že finančná\nekonomická situácia žalovaného bola nepriaznivá už od roku 2019, pričom táto skutočnosť bola medzi\nzamestnancami žalovaného známa a potvrdená jednak výpoveďami žalobcu, A.. M., A. X., U.. O.\nX., O.. O. G., ako i Zápisnicami z rokovania predstavenstva žalovaného z júna 2020 a Účtovnej\n\nzávierky žalovaného zostavenej k 31.12.2019. V tejto súvislosti, v zmysle uvedených Zápisníc bolo\npotrebné nepriaznivú finančnú situáciu (nezaplatené faktúry od BSK) riešiť dvomi alternatívami a to\nkonkurzom alebo ozdravným procesom. Z tohto dôvodu žalovaný, v zastúpení v tom čase generálnym\nriaditeľom a predsedom predstavenstva A.. X. M., na stretnutí dňa 18.6.2020 oznámil žalobcovi v\ndôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie potrebu prepúšťania zamestnancov s tým, že žalobca sa stal\nnadbytočným. Na uvedenom stretnutí predložil žalobcovi návrh dohody o skončení pracovného pomeru,\ns navrhovaným odstupným vo výške 4-mesačného priemerného platu, ktorú dohodu odmietol žalobca\npodpísať s tým, či si môže návrh dohody vziať so sebou na poradenie sa so svojim právnikom, čo mu\nA.. M. neumožnil; dňa 22.6.2020 však žalobca Dohodu podpísal dobrovoľne, bez nátlaku žalovaného.\n21. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalobca Dohodu podpisoval v tiesni, nakoľko odo dňa\n18.6.2020 mal možnosť si rozmyslieť, či Dohodu v zmysle § 60 Zákonníka práce podpíše alebo nie,\npričom sa rozhodol podpísať ju dobrovoľne, z dôvodu (ako sám uviedol) vidiny obdržania mimoriadnej\nodmeny 4 mesačných platov. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam žalobcu, že u neho A.. M. vyvolal\ntieseň v dôsledku vyhrážania sa, že keď Dohodu nepodpíše, žalovaný s ním skončí pracovný pomer\nbez vyplatenia odstupného, nakoľko žalobcovi nič nebránilo Dohodu nepodpísať a vyčkať na skončenie\npracovného pomeru zo strany žalovaného na základe výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce. Naviac žalobca poznal Podnikovú kolektívnu zmluvu, z ktorej vyplýval nárok zamestnancovi v\nprípade skončenia pracovného pomeru, ak zamestnanec súhlasil s rozviazaním pracovného pomeru\ndohodou pred začatím plynutia výpovednej doby, pri odpracovaní 5 až 10 rokov 4-násobok priemernej\nmesačnej mzdy, a preto nemal pochybnosť, že žalobca chcel uzavrieť Dohodu podľa § 60 Zákonníka\npráce a podpísal ju dňa 22.6.2020 po dôkladnom zvážení, slobodne a bez nátlaku, a už vôbec nie v\ntiesni. Žalobca sa po podpise Dohody nedomáhal u žalovaného jej neplatnosti, prípadne odstúpenia\nod nej a prideľovania práce podľa Pracovnej zmluvy, nedomáhal sa ani zapracovania nadbytočnosti do\nDohody, ako dôvodu skončenia pracovného pomeru podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, ale až dňa\n31.8.2020 sa podanou žalobou (spoločne s X.) domáhal určenia neplatnosti tejto Dohody.\n22. Pokiaľ ide o neplatnosť Dohody zo dňa 22.6.2020 z dôvodu omylu v pohnútke, ktorú neplatnosť\nodôvodňoval žalobca § 49 a § 49a Občianskeho zákonníka, poukázal na § 19 Zákonníka práce a\nuviedol, že sa jedná o možnosť odstúpenia od Dohody, čo však žalobca dosiaľ neurobil. Keďže je\nmožné odstúpiť len od platnej dohody, táto Dohoda je stále platná. Dal do pozornosti, že ak by tieseň\npri uzatváraní Dohody aj bola preukázaná, nemalo by to vplyv na jej platnosť, nakoľko uzavretie\nzmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok nespôsobuje jej neplatnosť, ale zakladá právo\núčastníka na odstúpenie od zmluvy. V tejto súvislosti uviedol, že v konaní bola preukázaná tvrdená\nzlá ekonomická situácia žalovaného, v dôsledku ktorej začal realizovať optimalizačné opatrenia v\nprepúšťaní zamestnancov, medzi ktorými bol i žalobca, ktorý sa stal pre žalovaného nadbytočným.\nZ listinných dôkazov mal za preukázané, že ku dňu 30.6.2020 žalovaný ukončil pracovné pomery\ns 5 zamestnancami, pričom v priebehu roku 2020 a 2021 ukončil pracovné pomery s ďalšími\nzamestnancami, čo potvrdzuje, že v roku 2020 došlo k optimalizačným opatreniam znížením počtu\nzamestnancov žalovaného, ktoré pracovné pomery boli skončené dohodou v zmysle § 60 Zákonníka\npráce buď bez uvedenia dôvodu alebo z dôvodu odchodu do dôchodku. Súd prvej inštancie nemal za\npreukázané, že A.. M. odôvodňoval návrh na uzavretie Dohody žalobcovi hromadným prepúšťaním,\ntento inštitút preukazovania dôvodu neplatnosti Dohody spomínal výlučne žalobca a A. X. so synom U..\nO. X., ktorí sa pred súdom domáhajú určenia neplatnosti skončenia ich pracovného pomeru dohodou\nu žalovaného z totožných dôvodov ako žalobca. K zamestnancom, ktorých žalovaný prijal v roku 2020\nna neurčito uviedol, že išlo o zamestnancov výlučne na pracovnú pozíciu informátor do pobočiek\nžalovaného, jedine jedna zamestnankyňa od 1.6.2020 bola prijatá na pracovnú pozíciu vnútornej kontroly\na riadenia kvality, čo nepreukazuje, že pracovná pozícia žalobcu ako vodiča nebola nadbytočná.\n23. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa určenia neplatnosti Dohody domáhal z\ndôvodu podstatného omylu podľa § 49a Občianskeho zákonníka, v ktorom konal v dôsledku zo\nstrany žalovaného úmyselného simulovania účelu organizačných opatrení a potreby prepúšťania\nzamestnancov pre zlú ekonomickú situáciu žalovaného a následnej nadbytočnosti žalobcu a tvrdenia\no nemožnosti ďalej ho zamestnávať pre neexistenciu voľných pracovných miest (nesplnenie ponukovej\npovinnosti), oznámenej žalobcovi na stretnutí 18.6.2020, bez ktorej informácie by Dohodu dňa 22.6.2020\nnepodpísal. Uviedol, že otázka omylu je osobitne upravená v § 19 ods. 1 Zákonníka práce a táto\nje odlišná od úpravy v § 49a Občianskeho zákonníka, ktorý je lex generalis vo vzťahu k Zákonníku\npráce, ktorý je však pre danú vec lex specialis a preto nie je možné § 49a Občianskeho zákonníka\n\naplikovať. Z § 19 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že ak by aj pri skončení pracovného pomeru dohodou\nžalobca konal v omyle, ako to tvrdí, bez ohľadu na to, či bola splnená podmienka, že žalovanému\ntento omyl musel byť známy a či sa týka takej okolnosti, bez ktorej by k zmluve nedošlo, nespôsobuje\nneplatnosť právneho úkonu (Dohody) vykonaného v omyle, ale zakladá právo žalobcu od Dohody\nodstúpiť. Dodal, že v konaní bolo preukázané, že žalobca svoje oprávnenie na odstúpenie od Dohody\nnevyužil a preto sa táto považuje za absolútne platný právny úkon. Poukázal na to, že odstúpiť možno\nlen od platne uzavretej dohody. Ak by teda bolo od Dohody účinne odstúpené, táto sa zrušuje od začiatku\na nemožno už uvažovať o jej neplatnosti, ako neexistujúceho právneho úkonu. Odstúpenie od zmluvy v\npracovnoprávnom vzťahu pre omyl v zmysle § 19 ods. 1 Zákonníka práce má právne účinky iba vtedy,\nak sú splnené zákonom stanovené podmienky, okrem iného, že účastník konal v omyle. Z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že skutočnosti tvrdené žalovaným ohľadom dôvodu uzavretia Dohody, a to\nnepriaznivá ekonomická situácia žalovaného, plánované prepúšťanie zamestnancov, nadbytočnosť\nžalobcu a nemožnosť ďalej ho zamestnávať, neboli v rozpore so skutočným stavom, teda neboli fiktívne.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie za použitia § 37 ods. 1, § 39,\n§ 48 ods. 1, § 49 a § 49a Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 4, § 15, § 18, § 19 ods. 1, § 59\nods. 1, § 60 ods. 1 až ods. 3 a § 77 Zákonníka práce dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko\nnemal za preukázané, že žalobca Dohodu zo dňa 22.6.2020 podpisoval v tiesni alebo v omyle. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému ako úspešnej\nprocesnej strane priznal proti žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania vo výške\n100 %, o konkrétnej výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n25. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a\nžalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov\njeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n26. Namietal záver súdu prvej inštancie, že pri uzatváraní dohody nekonal v tiesni, nakoľko mal\nza to, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri hodnotení dôkazov skutočnosť, ktorú žalovaný nikdy\nnepoprel, že žalovaný podmieňoval vyplatenie odmeny vo výške 4 priemerných mesačných zárobkov\nokamžitým podpisom Dohody, nakoľko vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu by mu neskôr takúto\nodmenu (odstupné) nevedel vyplatiť. Dodal, že vzhľadom na výšku platu (cca 2.356 eur/mesačne)\nbol vystavený tiesni pri prijímaní rozhodnutia o uzatvorení Dohody, nakoľko nechcel prísť pre neho o\nnezanedbateľnú časť finančných prostriedkov a tak podpis dohody nebol jeho slobodným a dôkladne\npremysleným rozhodnutím. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nezohľadnil účelové konanie žalovaného v osobe A.. X.\nM., kde tento bez existencie organizačnej zmeny prijatej jeho relevantným orgánom, v dôsledku ktorej\nsa žalobca stal nadbytočným, len slovne a na základne ničím nepodložených argumentov tvrdil jeho\nnadbytočnosť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaný nepreukázal na základe\nakých skutočností identifikoval 3 dni po nástupe do svojej funkcie nadbytočnosť žalobcu, keď o nej\nnerozhodol žiadny orgán žalovaného a nebola ani schválená zastupiteľstvom zriaďovateľa (BSK).\n27. Bol názoru, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nezobral tiež do úvahy, že na jednej\nstrane žalovaný tvrdil, že vznikla potreba prepúšťania zamestnancov ako jeden zo spôsobov prijímania\nracionalizačných opatrení, na strane druhej svedok O.. O. G. vypovedal, že bol svedkom toho, ako A.. M.\npred zamestnancami po nástupe do funkcie prezentoval perspektívu a víziu žalovaného a neprezentoval\nho ako spoločnosť smerujúcu do konkurzu. Do pozornosti dal, že súd prvej inštancie mu neuveril, že bol\npred podpisom Dohody uvedený do omylu aj napriek tomu, že žalovaný túto taktiku použil opakovane\nv ďalších dvoch prípadoch (u A. X. W. U.. O. X.), čo svedčí v prospech pravdivosti jeho tvrdenia,\nale na druhej strane uveril žalovanému, ktorý bez existencie písomného rozhodnutia o organizačnej\nzmene, tri dni po svojom nástupe identifikoval nadbytočnosť žalobcu, hoci deň po skončení jeho\npracovného pomeru prijal ďalších 13 zamestnancov na dobu neurčitú a tiež napriek tomu, že tvrdenia\nžalovaného o prepúšťaní zamestnancov sa preukázali ako nepravdivé, nakoľko väčšina zamestnancov\nodišla dobrovoľne a to bez toho, aby ich ku skončeniu pracovného pomeru niekto nabádal, práve naopak,\nbola im predtým ponúknutá možnosť prejsť do novovzniknutej spoločnosti. Namietal tiež, že súd prvej\ninštancie nevyhodnotil na ťarchu žalovaného, že ak sa stal nadbytočným, mal žalovaný obligatórne v\n\nDohode uviesť výpovedný dôvod v súlade s § 60 ods. 2 Zákonníka práce, preto v danom prípade šlo\nzo strany žalovaného o obchádzanie zákona. Rozporoval tvrdenie o tom, že poznal kolektívnu zmluvu,\nnakoľko s ňou nebol nikdy zo strany žalovaného oboznámený, nebol členom odborovej organizácie a\nnavyše má základné vzdelanie, pričom z titulu výkonu svojej pracovnej pozície ani nemal dôvod sa\noboznamovať účelovo s jej obsahom.\n28. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v otázke určenia neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru dohodou v zmysle § 77 Zákonníka práce, ktoré je špeciálnym\nustanovením Zákonníka práce, prostredníctvom ktorého sa zamestnanec aj zamestnávateľ môžu\ndomáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a to aj neplatnosti skončenia pracovného\npomeru dohodou. Uviedol, že sa nedomáhal určenia neplatnosti Dohody, ale určenia neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu neplatného právneho úkonu. Neplatnosť právneho\núkonu skončenia pracovného pomeru bola spôsobená tým, že pred samotným podpisom Dohody bol\nuvedený zo strany žalovaného do omylu. Ak by nebol uvedený do omylu dezinformáciami a nepravdivými\ntvrdeniami o pripravovanom hromadnom prepúšťaní, motivovaného zjavne za účelom vzbudenia záujmu\nskončiť pracovný pomer z jeho strany dvojstranným právnym úkonom, nikdy by Dohodu nepodpísal a to\naj vzhľadom na preddôchodkový vek a nulové uplatnenie sa na trhu práce. Dôvodil, že pohnútka skončiť\npracovný pomer má v tomto prípade právny význam, nakoľko sa stala súčasťou právneho úkonu a bola\nzahrnutá do jeho prejavenej vôle, keď bola určujúcou zložkou jeho vôle podpísať Dohodu a takýto omyl\nv pohnútke má za následok vadnosť právneho úkonu. Namietal, že právne neobstojí záver súdu prvej\ninštancie, že mal uplatniť\n§ 19 ods. 1 Zákonníka práce a v prípade ak bol uvedený do omylu, odstúpiť od Dohody, a preto je\ntáto platná. Zdôraznil, že uplatnenie § 19 ods. 1 Zákonníka práce zo všeobecných ustanovení prvej\nčasti Zákonníka práce je v danom prípade vylúčené z dôvodu existencie § 77 a § 80 Zákonníka práce,\nktoré sú lex specialis, a ktoré s právnym následkom neplatnosti uzatvorenej Dohody spájajú odlišné\nprávne následky ako § 19 ods. 1 Zákonníka práce pri neplatnosti akejkoľvek inej dohody uzatvorenej\nv zmysle ustanovení Zákonníka práce. Hoci z terminologického hľadiska ide v prípade § 19 ods. 1\na § 77 Zákonníka práce o rovnaký formálny prameň práva, dohoda o skončení pracovného pomeru\nuzatvorená podľa § 60 Zákonníka práce spája s jej uzatvorením iné právne následky aj vo vzťahu k\nprávam a povinnostiam zmluvných strán vzhľadom na právny následok zániku pracovného pomeru v\ndohodnutý deň a za dohodnutých podmienok, ako keby išlo o iný typ dohody uzatvorenej podľa ostatných\nustanovení Zákonníka práce (napr. dohoda o hmotnej zodpovednosti alebo dohoda o nerovnomernom\nrozvrhnutí pracovného času a pod.).\n29. Argumentoval, že vôľa subjektov dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru, teda aj vôľa\nzamestnanca pristúpiť k takejto forme skončenia pracovného pomeru je rozhodujúcou a ak teda prišlo k\nzjavnému poskytnutiu nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií zo strany žalovaného a na základe\ntýchto dospel k mylnému záveru o tvorbe svojej vôle k skončeniu pracovného pomeru, je to podstatná\na rozhodujúca skutočnosť, ktorá má zásadný a určujúci vplyv na skončenie pracovného pomeru,\nktoré by za iných okolností nikdy nenastalo na základe dvojstranného právneho úkonu bez ďalších\npracovnoprávnych nárokov spojených s inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru, ktoré by mohol\nzískať. Poukázal aj na osobitný spôsob preskúmania okolností, za ktorých bola uzatvorená dohoda o\nskončení pracovného pomeru v § 77 Zákonníka práce, odchylný od skúmania neplatnosti iných dohôd\nv pracovnoprávnych vzťahoch (podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce) a súčasne v prípade pozitívneho\nzáveru o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru na osobitnú úpravu práv a povinností\nsubjektov v § 80 Zákonníka práce (nárok na ušlú mzdu a pod.). Bol názoru, že odlišnosť situácie od\nklasickej neplatnosti dohody podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce zdôrazňuje aj diferenciácia úpravy\npostavenia subjektov pracovnoprávnych vzťahov podľa\n§ 80 Zákonníka práce, kedy je zamestnancovi poskytnutá osobitná zvýšená pracovnoprávna ochrana\nv podobe obmedzenia možnosti zamestnávateľa domáhať sa náhrady škody od zamestnanca v\ntakomto prípade a v prípade neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru ide o osobitný\nmechanizmus vychádzajúci z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky obsiahnutých v Dohovore\nMedzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982\n(ratifikovaný dňa 3.2.2010, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 172/2010 Z. z.), pričom\npodľa Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, a preto\nje aplikácia § 19 ods. 1 Zákonníka práce možná výlučne v prípade, ak ide o omyl, ktorý je druhému\núčastníkovi známy.\n\n30. Namietal, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že v roku 2020 bolo po 30.6.2020 okrem žalobcu\na A. W. O. X. ukončených celkovo 7 pracovných pomerov zamestnancov, z toho 5 skončili pracovný\npomer z vlastnej iniciatívy formou dohody, teda žalovaný nerealizoval ich prepustenie z organizačných\ndôvodov a ani z dôvodov optimalizačných opatrení ako to konštatoval súd prvej inštancie. Mal za\nto, že neobstojí záver súdu prvej inštancie, že žalovaný prepustil 28 zamestnancov v rokoch 2020 a\n2021, nakoľko žalovaný do konca roka 2020 prepustil z vlastnej iniciatívy dvoch zamestnancov, žalobcu\na jeho dvoch kolegov, ktorí vedú so žalovaným súdne spory, v roku 2021 dochádzalo ku skončeniu\npracovného pomeru bez akejkoľvek iniciatívy žalovaného, čo žalovaný nikdy nevyvrátil, len tvrdil, že\nžiadny právny predpis mu neprikazuje viesť evidenciu toho, kto inicioval skončenie pracovného pomeru\ndohodou, čo je v príkrom rozpore s tvrdením žalovaného o nutnosti vykonať optimalizačné opatrenia.\nDodal, že ak žalovaný mal takúto deklarovanú potrebu, mal mať pripravený prehľad zamestnancov,\nktorých sa opatrenia dotknú. Rovnako súdu prvej inštancie vytkol, že nevzal do úvahy, že z 13 prijatých\nzamestnancov deň po skončení pracovného pomeru so žalobcom, boli traja s miestom výkonu práce\nzhodnom s miestom výkonu práce žalobcu, pričom všetci boli prijatí na pracovný pomer na dobu\nneurčitú, čo je neštandardné u zamestnávateľa s ekonomickými problémami. Argumentoval, že ak bol\nnadbytočným, žalovaný mu mohol ponúknuť niektorú z 13-tich nových pozícií informátorov a namietal,\nže žalovaný ničím nepreukázal, že všetky pracovné pozície neboli v danom čase voľné a že by jednu\nz nich nemohol zastávať.\n31. S ohľadom na uvedené nesúhlasil so záverom, že plánované prepúšťanie nebolo fiktívne, a že ho\nžalovaný nemohol ďalej zamestnávať, keď sumarizujúc poukázal na to, že žiadna organizačná zmena\no nadbytočnosti iných zamestnancov nebola v rokoch 2020 a 2021 žalovaným prijatá, teda žiadne\nprepúšťanie zamestnancov nebolo a nemohlo byť ani plánované, pričom dodal, že súd prvej inštancie\nneodôvodnil ani na základe čoho dospel k záveru, že prepúšťanie zamestnancov bolo plánované.\nNestotožnil sa ani so záverom o neaplikovateľnosti § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko § 1 ods.\n4 Zákonníka práce odkazuje okrem iného pri posudzovaní platnosti právnych úkonov na všeobecné\nustanovenia Občianskeho zákonníka, keď bol názoru, že aplikácia § 19 ods. 1 Zákonníka práce nie je v\nprípade dohody o skončení pracovného pomeru právne možná, takže pri posudzovaní konania v omyle\nsa aplikuje § 49a Občianskeho zákonníka, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na závery obsiahnuté v\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoPr/3/2019, zo dňa 25.9.2019.\n32. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, keď mal za to, že\nje správny a spravodlivý, vychádza z dôkladne a náležite zisteného skutkového stavu, s posúdením\nargumentácie oboch sporových strán a správnou aplikáciou príslušných ustanovení pracovnoprávnych\npredpisov. Zdôraznil, že z dokazovania vyplynulo, že k podpisu Dohody zo strany žalobcu nedošlo\nokamžite po predložení návrhu zo strany žalovaného, ale Dohodu podpísal až na štvrtý deň od\npredloženia návrhu, čo žalobca účelovo opomenul vo svojich tvrdeniach o nátlaku a tiesni. Uviedol,\nže nepodmienil vyplatenie mimoriadnej odmeny (odstupného) okamžitým podpisom Dohody, nakoľko\ntáto bola podpísaná až na štvrtý deň po predložení a odmena bola v celej výške žalobcovi vyplatená,\nčo v konaní nebolo sporné. Žalobca teda disponoval dostatočným priestorom na premyslenie podpisu\na je zjavné, že k uzatvoreniu Dohody pristúpil slobodne, dobrovoľne a po dostatočnom uvážení,\npričom akýkoľvek tvrdený nátlak zo strany žalovaného je pochybný až nelogický. Argumentoval, že\ninterné a neformálne posúdenie, prípadne označenie pracovnej pozície za nadbytočnú v prípade,\nkeď zamestnávateľ nie je nútený vykonať formálne, zákonom predpokladané úkony a primárne\nvolí spôsob dohody a komunikácie s dotknutými zamestnancami o znížení personálnych kapacít,\nnezakladá dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu\nnadbytočnosti, nakoľko sa nadbytočnosť nekvalifikuje v intenciách pracovného práva. Neformálna\nkomunikácia medzi žalobcom a žalovaným v rámci, ktorej bola vyjadrená neekonomickosť vynakladania\nfinančných prostriedkov na ďalšie zachovávanie jeho pracovnej pozície, nemôže byť považovaná za\nnadbytočnosť v intenciách pracovného práva, na vyslovenie ktorej sa vyžaduje formalizovaný postup.\nK označeniu pracovnej pozície žalobcu za nadbytočnú v intenciách pracovného práva (formálnym\nrozhodnutím) u žalovaného nikdy nedošlo, a teda akékoľvek osobitné práva a povinnosti strán sporu\nnadväzujúce naň nemohli nikdy vzniknúť. Žalobca sa nestal nadbytočným vzhľadom na písomné\nrozhodnutie zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, avšak boli mu výlučne v\nrámci procesu uzatvárania Dohody neformálne komunikované dôvody nevyhnutnosti ukončenia jeho\npracovného pomeru, okrem iného aj neekonomickosť ďalšieho udržiavania jeho pracovnej pozície pre\nstratu jej právneho významu pre žalovaného. Vzhľadom na uvedené dôvodil, že súd prvej inštancie\n\nposúdil vec správne a súladne s ustanoveniami Zákonníka práce, keď posúdil skončenie pracovného\npomeru žalobcu dohodou bez povinnosti uvedenia dôvodu podľa § 61 Zákonníka práce.\n33. K svedeckej výpovedi O.. G. v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.\nB3-63Cpr/7/2020 uviedol, že obsahom výpovede svedka sú výlučne jeho subjektívne názory a závery,\nku ktorým dospel na základe vlastného hodnotenia okolností, ktoré mal len zreprodukované a v značnej\nmiere porovnával svoju osobnú skúsenosť s okolnosťami ukončenia svojho pracovného pomeru u\nžalovaného, pričom toto subjektívne hodnotenie nemalo žiadny vecný ani časový súvis s predmetom\nsporu. Svedok nepripravoval dohodu o skončení pracovného pomeru A. X., ani nebol zainteresovaný\ndo procesu skončenia jej pracovného pomeru. Poukázal tiež na rozhodovaciu prax všeobecných súdov,\nktoré pojednávajú o odstúpení od dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 19 ods. 1 Zákonníka\npráce, ako aplikovateľného právneho prostriedku za predpokladu dohody zaťaženej omylom (Krajský\nsúd v Bratislave sp. zn. 3CoPr/6/2017, zo dňa 29.6.2018, Krajský súd v Nitre sp. zn. 25Co/276/2011,\nzo dňa 27.3.2012). Bol názoru, že § 19 Zákonníka práce je plne aplikovateľný i v prípade dohody\no skončení pracovného pomeru zaťaženej kvalifikovaným omylom, preto nesúhlasil s argumentáciou\nžalobcu o nesprávnom právnom posúdení. Uviedol, že žalobca sám potvrdil, že pohnútkou, ktorá ho\nviedla k uzatvoreniu Dohody nebolo plánované prepúšťanie, ale nadobudnutie finančného prospechu\nv podobe mimoriadnej odmeny (odstupného), ktorá mu bola v celosti vyplatená, preto mal za to, že\nžalobca si ním tvrdenú pohnútku vyfabuloval, sledujúc unesenie dôkazného bremena pri preukazovaní\nexistencie omylu, pričom tvrdený omyl označil za vyfabulovaný, keď ani aplikáciou § 49a Občianskeho\nzákonníka nemožno odôvodiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru Dohodou, nakoľko nevyvolal\ntvrdený omyl a ani o takomto údajnom omyle nemohol v čase prejavenej vôle vedieť.\n34. Dôvodil, že výlučne na základe neurčitej odpovede člena štatutárneho orgánu (v znení „neviem,\nje to možné“) nemožno považovať za preukázané, že žalobcu navádzal ku skončeniu pracovného\npomeru poukazovaním na plánované hromadné prepúšťanie, keď daný výrok predstavoval výlučne\nneistý predpoklad, že možno boli niektoré myšlienkové pochody vyjadrené nahlas, avšak nie vedome a\ns cieľom ovplyvňovať žalobcu. Bol názoru, že nemôže obstáť poukaz žalobcu (s ohľadom na obdobné\nsúdne spory vedené proti žalovanému zo strany A. W. O. X. ) na vysokú nepravdepodobnosť, že\nby si traja zamestnanci zhodne vymysleli a účelovo použili rovnakú argumentáciu proti žalovanému.\nZdôraznil, že tak žalobca, ako aj A. W. O. X. majú rovnakého právneho zástupcu, prostredníctvom\nktorého podali každý samostatne žalobu proti žalovanému, v totožný deň a s takmer totožným znením,\npreto je nepravdepodobné, že by predložili vlastné a osobné vnímanie skutočnosti, bez spájania\nokolností zreprodukovaných ostatnými. Ako klamlivú odmietol argumentáciu žalobcu, že mu neposkytol\npracovnú pozíciu v rámci prechodu práv a povinností, nakoľko spoločnosť Regionálne cesty, a.s. nebola\nnikdy evidovaná v obchodnom registri a poprel akékoľvek prevody hospodárskej jednotky (vrátane\nzamestnancov) na prelome roku 2020 a 2021, keďže nim nikdy nedošlo.\n35. Oponoval aj tvrdeniu žalobcu, že prijal do pracovného pomeru 13 nových zamestnancov na\ntrvalý pracovný pomer na pozíciu informátor, keď neprijal žiadneho nového zamestnanca, ale 13\npracovníkov bolo formálne presunutých z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na trvalý\npracovný pomer v zmysle interných dohôd a za účelom súladu činnosti žalovaného so Zákonníkom\npráce (pominul faktor prechodnosti výkonov), výlučne teda len transformoval právny základ, na ktorom\nboli práce vykonávané, a to bez významnejšieho finančného dopadu na hospodárenie spoločnosti.\nPodotkol, že nakoľko sa mu podarilo s potrebným množstvom pracovníkov dohodnúť sa na skončení\npracovného pomeru formou dohody, nemusel pristupovať k výpovediam. Dal do pozornosti, že zo\nzoznamu predloženého v konaní vyplynulo, že v predmetnom období bolo ukončených 29 pracovných\npomerov. Zároveň bolo uzatvorených 14 nových pracovných pomerov, a to s 13 informátormi a so\nzamestnancom vnútornej kontroly a riadenia kvality, ktorý nahradil niekoľko bývalých zamestnancov,\nteda v skutočnosti boli vykonané procesy v rámci ktorých bol značne znížený počet zamestnancov, čo\nbolo aj riadne preukázané. K vyjadreniu pripojil vyjadrenie k výpovedi svedka na ústnom pojednávaní\nzo dňa 29.3.2023 z konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 63Cpr/7/2020 a\nzápisnicu o pojednávaní zo dňa 29.3.2023 v danom konaní.\n36. Žalobca v odvolacej replike oponoval tvrdeniu žalovaného, že z dôvodu, že podpísal dohodu o\nskončení pracovného pomeru až na 4. deň, mohol využiť konzultácie s právnikom, nakoľko mu nebolo\numožnené vziať si návrh dohody so sebou, nemohol sa teda poradiť so svojim právnikom alebo si\ncelkovú situáciu premyslieť. Zdôraznil, že každý jedinec sa vyrovnáva so stresom a nátlakom inak,\n\nteda nemožno konštatovať, že 4 či 5 dní bol dostatočný čas, aby žalovaného konanie, ktoré spôsobilo\ntento nátlak, prestalo na neho účinkovať. Mal za to, že k ozdravným procesom u žalovaného nedošlo,\nkeďže prezentovaná potreba optimalizácie podložená iba jeho subjektívnym názorom nenastala, keď\nnabral nových zamestnancov, ktorých nazval len transformáciou právneho základu. V ostatnom zotrval\nna argumentácii v podanom odvolaní.\n37. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom\nby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani\ndôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.\ns. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.9.2025\n(§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n38. Primárne odvolací súd uvádza, že právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v\npodradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec\npodľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu\nnesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho\nposúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu,\nale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej\ninterpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\n39. V súvislosti so žalobcom uplatnenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací\nsúd konštatuje, že vzhľadom na znenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podliehajú\nrežimu Zákonníka práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce; inak sa spravujú\nustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka, v\ndôsledku čoho právny úkon, ktorým sa iniciuje skončenie pracovného pomeru, musí spĺňať aj všeobecné\nnáležitosti pre platnosť právnych úkonov dané predpismi civilného práva (Občiansky zákonník).\nPlatnosť právneho úkonu, t. j. spôsobu skončenia pracovného pomeru je preto nutné posudzovať\nnielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru predpísaných\nZákonníkom práce (písomná forma výpovede, doručenie a pod.), ale aj z hľadiska náležitostí právnych\núkonov ako ich zakotvuje Občiansky zákonník, a to z hľadiska náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka,\nale aj súladu právneho úkonu so zákonom, dobrými mravmi, resp. v súvislosti s obchádzaním zákona.\n40. S poukazom na uvedené, proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru, ako dvojstranného\nprávneho úkonu, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza\nku skončeniu pracovného pomeru, ako aj existenciu požadovaných náležitostí tohto právneho úkonu\nje potrebné posudzovať tak podľa ustanovení Zákonníka práce o právnych úkonoch ako aj podľa\nObčianskeho zákonníka (§ 15 až § 19 Zákonníka práce a štvrtá hlava prvej časti Občianskeho\nzákonníka).\n41. Nakoľko žalobca namietal, že Dohodu podpísal v dôsledku omylu, do ktorého ho uviedol žalovaný,\nodvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie aplikoval v prejednávanej veci § 19 ods. 1\nZákonníka práce, vec nesprávne právne posúdil, a to z dôvodu, že aj keď predmetné ustanovenie\npredstavuje úpravu lex specialis, dopadá len na prípady, kedy možno pri omyle odstúpiť od právneho\núkonu (zmluvy). Keďže však Zákonník práce zakotvuje v § 77 možnosť domáhať sa neplatnosti\ndohody o skončení pracovného pomeru, žalobca dôvodne namietal, že na posúdenie predmetného\nprávneho úkonu nemožno aplikovať predmetný § 19 ods. 1 Zákonníka práce, ale subsidiárne sa\nvzťahujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, teda aj žalobcom uvádzaný §\n49a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je omyl dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak\nho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie\nrozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť.\n42. Je však potrebné uviesť, že ani toto právne posúdenie nemení záver súdu prvej inštancie o\nnepreukázaní omylu alebo tiesne žalobcu pri podpisovaní Dohody (ods. 31 až 33 napadnutého\n\nrozsudku). Ak zamestnávateľ a zamestnanec spoločne rokujú o skončení pracovného pomeru, len\nskutočnosť, že žalovaný ako zamestnávateľ ponúkol vyplatenie odstupného v prípade uzavretia dohody,\ns ohľadom na možnú platobnú neschopnosť vyplatiť odstupné, resp. iný finančný nárok pri neskoršom\nskončení pracovného pomeru, nemožno považovať podľa názoru odvolacieho súdu za nátlak, a to\nvzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného v danom období, o ktorej mal vedomosť aj\nžalobca.\n43. Zároveň bolo v konaní preukázané, že žalobca nebol nútený dohodu podpísať ihneď, keď s jej\nnávrhom bol oboznámený dňa 18.6.2020 a k podpisu pristúpil až dňa 22.6.2020, ktorý časový priestor\nmožno považovať za primeraný čas na uzatvorenie dohody. Aj keď žalobca mohol subjektívne pociťovať\ndanú situáciu a sled krokov žalovaného za určitý nátlak, bez ďalšieho však nemožno konštatovať, že by\nšlo o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle žalobcu pri uzavretí danej Dohody.\n44. Nemožno prisvedčiť ani dôvodnosti námietkam žalobcu, že žalovaný dôvodil potrebu skončenia jeho\npracovného pomeru nadbytočnosťou žalobcu bez toho, aby rozhodol vopred o organizačnej zmene,\nz ktorej by táto nadbytočnosť vyplynula, a že mu neponúkol niektoré z miest informátorov, ktorých\nnásledne prijal do trvalého pracovného pomeru. V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou\nmedzi zamestnancom a zamestnávateľom sa totiž nevyžaduje splnenie hmotnoprávnych podmienok\nnevyhnutných pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť [podľa § 63 ods.\n1 písm. b) Zákonníka práce], nie je teda potrebné písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej\nzmene a ani naplnenie ponukovej povinnosti.\n45. Z vykonaných dôkazov v konaní vyplynulo, že žalovaný organizačné zmeny avizoval a žalobca\nmohol vyčkať, kým budú vykonané a bude mu daná výpoveď, s potrebou dodržania všetkých náležitostí\na podmienok v zmysle Zákonníka práce, pričom bolo na jeho slobodnej vôli, či pristúpi k uzatvoreniu\nDohody. Nebolo sporné, že v danom čase bol žalovaný v nepriaznivej finančnej situácii a bolo jeho\nlegitímnou snahou optimalizovať svoje fungovanie, čo malo nesporne odraz aj v počte zamestnancov.\nV konaní bolo preukázané, že v období rokov 2020 až 2021 bol skončený pracovný pomer s viacerými\nzamestnancami (viď ods. 13 tohto rozhodnutia), keď je bez relevancie, že k takémuto skončeniu došlo\ndohodou a nie výpoveďou, pričom ak žalovanému postačovala miera zníženia počtu pracovných miest\nv dôsledku uzatvorených dohôd o skončení pracovného pomeru (bez ohľadu na dôvod ich uzavretia),\nnemožno mu za danej situácie pričítať na ťarchu, že nepristúpil k prijatiu rozhodnutia o organizačnej\nzmene.\n46. Ako irelevantnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu, že v Dohode nebol uvedený dôvod\nukončenia pracovného pomeru, keď aj v zmysle ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít neuvedenie\ndôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode nespôsobuje jej neplatnosť (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 26.11.2024, sp. zn. 9CdoPr/8/2024, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov SR č. 3/2025 pod č. 20).\n47. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj keď na základe\niného právneho posúdenia, ku ktorému sa strany konania v odvolacom konaní mali možnosť vyjadriť,\npodľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.\n48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal plný nárok na náhradu\ntrov konania na odvolacom súde, nakoľko mal vo veci plný úspech.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cpr/24/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9c587701-4896-4a0b-b26f-dffaafd61219:fe284018-37aa-488d-9da8-b6341e14586c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6718204691.1", "spisova_znacka": "15CoPr/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoPr/3/2019 z 24. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718204691.1"}, {"guid": "461d2414-9395-4ab3-9d36-d7f5e654a29e:b71ed63d-e348-4739-9c8a-f62e61025328", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1514217613.1", "spisova_znacka": "3CoPr/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoPr/6/2017 z 28. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1514217613.1"}, {"guid": "f38fd81d-a4e2-4fcc-a3bc-521c0334134c:42831f34-9ca3-47b3-8af1-eec0ce7d2ca8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4111212002.2", "spisova_znacka": "25Co/276/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/276/2011 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111212002.2"}], "citovane_v": []}