{"guid": "34139e1b-29b7-4cb1-9b30-cab5d19f039a:80c2b922-746b-42e0-9ca0-56eb45747e04", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320207099.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/11/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/11/2025 z 13. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2025, sp. zn. 9CoCsp/11/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1320207099.1", "identifikacne_cislo": "1320207099", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Posluchová", "sudca_id": 397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-posluchova-397", "datum_vydania": "2025-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80c2b922-746b-42e0-9ca0-56eb45747e04", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320207099.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320207099.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320207099.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9CoCsp/11/2025\n1320207099\n13. 11. 2025\nJUDr. Zuzana Posluchová\nECLI:SK:KSBA:2025:1320207099.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej\na členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu:\nPROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného:\nAdvokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857\n033, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, E. J., o zaplatenie 2.122,40\n€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.\nB3-16Csp/37/2020-108 zo dňa 21. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol a žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav vo veci (odsek 21. až 26 napadnutého rozsudku),\npričom svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 52 ods. 1, 2 a 3,\n§ 103, § 488, § 489, § 544 ods. 1 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj\nako „Občiansky zákonník“), ako aj ustanoveniami § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. b), § 261 ods. 6,\n§ 269 ods. 1, § 324 ods. 1,\n§ 387, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, § 394\nods. 1, § 397, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 504, § 506 a § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného\nzákonníka (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“). Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za\npreukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere na základe žiadosti žalovaného o\núver zo dňa 03.08.2015, v ktorej žalovaný deklaroval, že žiada o úver v sume 1.600,- € na investičný účel\nako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom Vladimír Vraník (IČO: 44 394 144). Žalovaný\nk žiadosti okrem iného pripojil živnostenský list, daňové priznanie za rok 2013 a 2014, a potvrdenie o\nvýške daňovej povinnosti. Na podklade predmetnej žiadosti sporové strany dňa 05.08.2015 uzatvorili\nzmluvu o revolvingovom úvere č. 226270 - 30072, v zmysle ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal\nposkytnúť žalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške\n3.384,- €, ktorá pozostávala z poskytnutej čiastky 1.600,- € a zo zmluvnej odmeny vo výške 1.784,€. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou 18-tich mesačných splátok v\nsume 188,- € splatných podľa splátkového kalendára (splatnosť prvej splátky bola dňa 29.09.2015 a\nposlednej splátky dňa 28.02.2017). Peňažný úver v sume 1.600,- € bol žalovanému poskytnutý dňa\n06.08.2015. Žalovaný na úhradu úveru vykonal nasledovné splátky, a to splátku dňa 26.08.2015 v sume\n376,- €, 6-krát splátku po 188,- € v dňoch 26.11.2015, 28.12.2015, 29.01.2016, 02.03.2016, 29.03.2016,\n28.04.2016 a splátku v sume 96,- € dňa 25.05.2016. Žalovaný žiadne ďalšie splátky nevykonal. Spolu\n\ntakto žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.600,- €. Keďže sa žalovaný dostal s platením splátok úveru do\nomeškania, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 17.07.2016, označeným ako „Pokus o zmier pred\nzačatím súdneho konania“, na zaplatenie zmluvných pokút podľa pripojených faktúr, konkrétne faktúry č.\n916001932 v sume 169,20 € splatnej dňa 24.06.2016 a faktúry č. 916002226 v sume 169,20 € splatnej\ndňa 27.07.2016, pričom vyúčtované zmluvné pokuty a neuhradené splátky žalobca vyzval žalovaného\nuhradiť najneskôr do troch pracovných dní na účet žalobcu. V predmetnej listine žalobca žalovaného\nupozornil, že je oprávnený podľa zmluvy zosplatniť naraz všetky splátky, tzn. aj tie, ktoré sa majú stať\nsplatnými v budúcnosti, spolu s ďalšou zmluvnou pokutou vo výške 50 % z výšky revolvingovej pôžičky,\na to aj prostredníctvom podpísanej blankozmenky.\n1.2. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobu v celom rozsahu zamietol, keď\ntúto vyhodnotil ako nedôvodnú. Úvodom rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal (nestotožnil) s\nnosnou argumentáciou žalovaného, ktorý v rámci svojej procesnej obrany v konaní tvrdil, že zmluvu o\nrevolvingovom úvere uzatvoril so žalobcom v postavení spotrebiteľa. Z obsahu žiadosti o úver zo dňa\n03.08.2015, ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere č. 226270 - 30072 zo dňa 05.08.2015\nMal súd za dostatočné preukázané, že žalovaný o úver žiadal ako podnikateľ zapísaný v živnostenskom\nregistri, pričom k žiadosti o úver pripojil daňové priznania s prílohami za predchádzajúce dva roky,\nako aj živnostenský list. Okrem toho predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančného úveru\nžalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Keďže žalovaný svoje tvrdené postavenie\nspotrebiteľa v konaní nepreukázal, súd záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného vyhodnotil ako vzťah\nobchodnoprávny.\n1.3. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal meritom veci, t. j žalovanou sumou vo výške 2.122,40 €,\nktorá je tvorená súčtom neuhradených splátok úveru (1.784,- €) a žalobcom vyfakturovaných zmluvných\npokút (2x 169,20 €). Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluvou o\nrevolvingovom úvere č. 226270 - 30072 zo dňa 05.08.2015 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému\núver v nominálnej výške 3.384,- € do ôsmich pracovných dní od doručenia podpísaného rovnopisu\nzmluvy. Žalobca dňa 06.08.2015 poskytol žalovanému úver vo výške 1.600,- €, a to prevodom na\núčet žalovaného. Rozdiel medzi nominálnou výškou úveru (3.384,- €) a reálne poskytnutou sumou\núveru (1.600,- €), ktorý zodpovedá sume 1.784 €, predstavuje (v zmysle zmluvy) zmluvnú odmenu za\nposkytnutie úveru. Táto odmena súčasne predstavuje úroky za poskytnutie úveru a podľa čl. 4.1. zmluvy\nje splatná ku dňu poskytnutia úveru, tzn. dňa 06.08.2015. Zo zmluvy o revolvingovom úvere pritom\nvyplýva, že žalovaný bol povinný poskytnutý úver splatiť formou osemnástich splátok po 188,- €, tzn.\n188,- € x 18 = 3.384 €, avšak bez upresnenia, čo predstavuje (z čoho sa skladá) suma splátky, keď z\núveru si žalobca úrok za poskytnutie úveru vopred zrazil (započítal). Súdu prvej inštancie tak nebolo\nzrejmé v akej časti žalovaný uhradil splátkami istinu, v akej časti úrok, príp. iné poplatky a čo predstavuje\nžalovaná suma (súčet neuhradených splátok) vo výške 1.784,- €. Okrem toho z predmetnej zmluvy\nnevyplýva osobitné dojednanie o výške úrokov za poskytnutie úveru, ktoré je dlžník povinný uhradiť\nspolu s istinou poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.\nRovnako žalobca v žalobe neuviedol a ani žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, kedy mal byť\npokus o zmier zo dňa 17.07.2016 spolu s penalizačnými faktúrami žalovanému doručený, ako ani to,\nna základe čoho došlo k zosplatneniu všetkých záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere ku dňu\n31.07.2016. Táto právna skutočnosť súdu prvej inštancie nevyplývala z predložených listinných dôkazov.\nKeďže zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu zosplatneniu zvyšnej časti úveru, súd prvej inštancie\nnemohol žalobcovi na základe takto tvrdeného skutkového stavu dlžnú sumu vo výške 1.784 € priznať.\nRovnako súd prvej inštancie žalobe nevyhovel ani v časti neuhradených penalizačných faktúr, keďže ich\ndoručenie žalovanému nebolo v konaní preukázané. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, či od zmluvy\no revolvingovom úvere z dôvodu porušenia povinností na strane žalovaného riadne odstúpil.\n1.4. Vo vzťahu k námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol (keďže v danom prípade nedošlo\nk zosplatneniu zostatku úveru a ani k účinnému odstúpeniu od zmluvy a na základe toho k\nvzniku povinnosti žalovaného vrátiť celú dlžnú sumu s úrokmi ku dňu odstúpenia), že si žalobca\nvoči žalovanému mohol uplatňovať iba zaplatenie jednotlivých dlžných neuhradených splátok podľa\nsplátkového kalendára, a to v štvorročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka.\nŽalobca však takto žalobu neformuloval, v žalobe absentovali podstatné skutkové tvrdenia pre priznanie\ntakéhoto nároku, v dôsledku čoho sa žalovaný nemal možnosť k uvedenej problematike riadne vyjadriť.\nAk by aj žalobca chýbajúce skutkové tvrdenia v priebehu konania doplnil, išlo by o zmenu žaloby podľa\n§ 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku o prípustnosti ktorej by musel súd najskôr rozhodnúť. Okrem\n\ntoho súd prvej inštancie aj napriek tomu považoval jednotlivé neuhradené splátky úveru (od 29.05.2016\naž do 28.02.2017) za premlčané.\n1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní bol\nplne úspešný žalovaný, ktorému však ako úspešnej strane žiadne trovy nevznikli, preto mu súd prvej\ninštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Uvedený rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho\nzmeny tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom\nrozsahu. Podľa žalobcu sú závery súdu prvej inštancie nesprávne a v rozpore so skutočnosťami, ktoré\nboli v konaní preukázané. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu o absencii dohody týkajúcej sa\núrokov za poskytnutý úver, keďže priamo zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že dohodnutá\nodmena (suma vo výške 1.784,- €) predstavuje úrok za jeho poskytnutie. Okrem toho zo zmluvy vyplýva\naj to, že žalovaný bol povinný uhradiť sumu 3.384,- € v 18-tich splátkach vo výške 188,- €, pričom\nžalovaný túto povinnosť nesplnil. Žalobca v odvolaní ďalej pokračoval, že záväzok žalovaného uhradiť\núrok bol splnený na začiatku zmluvného vzťahu (nešlo o v konaní spornú skutočnosť), a preto sa mal\nsúd prvej inštancie vysporiadať len s tým, či zo strany žalovaného došlo k úhrade všetkých splátok\núveru. Dohoda o tomto záväzku vychádza už z toho, že sú úroky uhradené. Splátkami sa už žiadny\núrok neuhrádza. K tejto skutočnosti žalobca dodal, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka\nnezakazuje takýto spôsob dohodnutia úroku (konkrétnou sumou), a preto podľa jeho názoru takáto\ndohoda neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Rovnako žiadne ustanovenie Obchodného\nzákonníka podľa žalobcu nezakazuje úhradu úrokov už pri poskytnutí úveru, pretože ustanovenie §\n503 Obchodného zákonníka (upravujúce inak splatnosť úrokov) je v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného\nzákonníka dispozitívnym ustanovením. Žalobca v odvolaní ďalej argumentoval tým, že ak súd prvej\ninštancie vychádzal z toho, že nebolo preukázané zosplatnenie všetkých záväzkov, potom v otázke\npremlčania mal vychádzať zo splatnosti jednotlivých neuhradených splátok, ktoré tvorili žalovanú sumu.\nTie súd prvej inštancie na základe dokazovania identifikoval ako splátky splatné od 29.05.2016 do\n28.02.2017. To znamená, že ak bola žaloba podaná na súde dňa 11.07.2020, potom pri aplikácii 4ročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka pre splátky splatné od 29.07.2016 až do\n28.02.2017 premlčacia doba objektívne nemohla uplynúť. Z tohto dôvodu je záver súdu o premlčaní\ncelej žalovanej sumy podľa žalobcu nesprávny. Žalobca sa napokon v odvolaní nestotožnil ani so\nzávermi súdu ohľadom žalobcom uplatnených zmluvných pokút (formou penalizačných faktúr), keď\npodľa názoru žalobcu nepreukázanie ich doručenia žalovanému nemá na ich uplatnenie v konaní žiaden\nvplyv, nakoľko tieto boli doručené žalovanému spolu s podanou žalobou zo strany súdu.\n3. Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení tak, ako v konaní pred súdom prvej inštancie,\nopätovne argumentoval tým, že nárok žalobcu je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka premlčaný,\nkeďže do omeškania s úhradou splátok v zmysle splátkového kalendára sa dostal už dňa 30.05.2016.\nTrojročná premlčacia doba tak v danom prípade podľa žalovaného už dávno uplynula. Žalovaný bol ďalej\nnázoru, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pretože úver, aj napriek tomu,\nže v zmluve figuruje jeho IČO, uzavrel ako súkromná osoba, peňažné prostriedky boli poslané na jeho\nsúkromný účet a použité boli na jeho súkromné účely. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 232/2023-39 zo dňa\n15. augusta 2023.\nZmluvu o revolvingovom úvere považoval žalovaný za neplatnú podľa § 53 Občianskeho zákonníka z\ndôvodu, že táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj za bezúročnú, keďže je nesúladná s\nustanovením § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n4. Ďalšie vyjadrenia stany sporu súdu nedoručili.\n5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v\nzmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím\nsúdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vo výroku správne žalobu zamietol, avšak nesprávne\naplikujúc ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka posudzoval dôvodnosť jednotlivých\n\nžalobcom uplatnených nárokov plynúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby najskôr posúdil\nsúladnosť zmluvy ako takej s dobrými mravmi.\n7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n7.1. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá\npodniká na základe živnostenského oprávnenia.\n7.2. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu\nna povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere.\n7.3. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka\nposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n7.4. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie\npeňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.\n7.5. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník\npovinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom\nalebo na základe zákona.\n7.6. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v\ndojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.\n7.7. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.\n8. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že sporové strany uzavreli zmluvu o\nrevolvingovom úvere na základe žiadosti žalovaného o úver zo dňa 03.08.2015, v ktorej žalovaný\ndeklaroval, že žiada o úver v sume 1.600,- € na investičný účel ako fyzická osoba podnikajúca pod\nobchodným menom Vladimír Vraník (IČO: 44 394 144). Žalovaný k žiadosti okrem iného pripojil\nživnostenský list, daňové priznanie za rok 2013 a 2014, a potvrdenie o výške daňovej povinnosti. Na\npodklade predmetnej žiadosti sporové strany dňa 05.08.2015 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere\nč. 226270 - 30072, v zmysle ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému na účely\nvýkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške 3.384,- €, ktorá pozostávala\nz poskytnutej čiastky 1.600,- € a zo zmluvnej odmeny vo výške 1.784,- €. Žalovaný sa zaviazal\nposkytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou 18-tich mesačných splátok v sume 188,- € splatných\npodľa splátkového kalendára (splatnosť prvej splátky bola dňa 29.09.2015 a poslednej splátky dňa\n28.02.2017). Peňažný úver v sume 1.600,- € bol žalovanému poskytnutý dňa 06.08.2015. Žalovaný na\núhradu úveru vykonal nasledovné splátky, a to splátku dňa 26.08.2015 v sume 376,- €, 6-krát splátku\npo 188,- € v dňoch 26.11.2015, 28.12.2015, 29.01.2016, 02.03.2016, 29.03.2016, 28.04.2016 a splátku\nv sume 96,- € dňa 25.05.2016. Žalovaný žiadne ďalšie splátky nevykonal. Spolu takto žalovaný uhradil\nžalobcovi sumu 1.600,- €.\n9. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam,\nna ich podklade k správnemu záveru (t. j. že žalobe nie je možné vyhovieť), avšak vychádzajúc z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd posudzoval jednotlivé žalobcom uplatnené nároky\nizolovane čo do ich dôvodu, výšky, spôsobu zosplatnenia zvyšnej časti úveru, či vo vzťahu k otázke\npremlčania jednotlivých splátok a penalizačných faktúr aplikujúc konkrétne ustanovenia Občianskeho\na Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie sa však bližšie nevenoval posúdeniu zmluvy o\nrevolvingovom úvere ako celku, berúc na zreteľ ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý právny\núkon priečiaci sa dobrým mravom sankcionuje jeho neplatnosťou, a to aj napriek tomu, že uvedené\nposúdenie, ktoré súd vykonáva aj bez námietok strán sporu ex offo, bolo súčasťou procesnej obrany\nžalovaného už od podaného odporu. Úvodom odvolací súd považoval za potrebné ozrejmiť, akú pozíciu\ndobré mravy v prostredí Slovenského právneho poriadku zastávajú, čo vzhľadom na absenciu ich\ndefiničného vymedzenia v Občianskom zákonníku znamenajú, a aký majú aplikačný dopad na toto\nkonanie.\n\n9.1. V súvislosti s dobrými mravmi je možné zdôrazniť ich viacero funkcií v práve. Na prvom mieste treba\nzdôrazniť, že dobré mravy plnia funkciu normy, ktorá sa má aplikovať. Ide teda o pravidlo správania,\nktoré určuje, ako sa má subjekt správať, aby jeho konanie sa nedostalo do rozporu s dobrými mravmi.\nV pravom slova zmysle tu ide o normu konania (norma agendi). Z toho potom možno odvodiť aj právnu\nreprobáciu správania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Môže ísť len o také správanie, ktoré možno\nodvodiť z právnej normy, ktorá ukladá (prikazuje) dodržiavanie dobrých mravov.\n9.2. Preventívna funkcia dobrých mravov spočíva jednak v tom, že je určitým korektívom správania ex\nante, teda pred robením právneho úkonu, t. j. pred samým správaním v štádiu rozhodovania. Subjekt,\nktorý zvažuje svoje správanie pri robení právnych úkonov, sa rozhoduje s plným vedomím, že ak sa\nprávny úkon dostane do rozporu s dobrými mravmi, hrozí mu sankcia neplatnosti. Ak napriek tomu urobí\nprávny úkon, ktorého obsah nie je v súlade s dobrými mravmi, postihne ho táto sankcia. Dopad sankcie\nza správanie v rozpore s dobrými mravmi má tiež svoje konkrétne preventívne pôsobenie. To platí aj v\nprípade výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, prípadne so zásadami poctivého obchodného styku.\n9.3. Interpretačná funkcia dobrých mravov spočíva v tom, že sudca pri rozhodovaní konkrétneho\nprípadu musí posúdiť, čo sú dobré mravy v konkrétnom prípade. Pritom vychádza zo základných zásad\novládajúcich súkromné právo. Obsah dobrých mravov je potrebné skúmať na základe týchto zásad.\nZároveň musí určiť, čo je v danom prípade s dobrými mravmi v rozpore, t. j. postupuje od všeobecného\nku konkrétnemu. Vo väčšej miere sa tu uplatní taká interpretácia, ktorá bude odstraňovať nejasnosti,\nktoré vyplývajú z právneho predpisu a spočívajú v našom prípade vo všeobecnosti a nejasnosti pojmu\ndobré mravy. Vyplýva to už z povahy zákonnej normy (skutkovej podstaty), ktorá je nielen všeobecná,\nale aj pojmovo (dobré mravy) široká či heterogénna. Interpretácia je východiskom pre aplikáciu práva.\nHodnotiaca funkcia dobrých mravov je súčasťou aplikácie práva ako jednej z foriem realizácie práva.\nOsobitne je ju potrebné zdôrazniť preto, lebo má zásadný význam pri aplikácii dobrých mravov v\nkonkrétnych prípadoch.\n9.4. Pri aplikácii práva je potrebné nielen objasniť skutkový stav, ale je potrebné objasniť aj právnu\nstránku daného prípadu, t. j. subsumovať daný prípad pod konkrétnu normu, teda určiť, ktorá právna\nnorma bude na daný stav aplikovaná. To znamená, že sudca musí posúdiť, či sa správanie v danom\nprípade prieči dobrým mravom, prípadne je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v\nčom tento rozpor spočíva.\n9.5. V zmysle judikatúry súdov SR dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, pričom\nnemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré správanie\nje možné akceptovať a ktoré správanie nie je prijateľné pre spoločnosť. Podľa nálezu Ústavného súdu\nSR sú dobré mravy pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria\nzáklad fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19\nz 24. februára 2011).\n9.6. Správanie sa proti dobrým mravom musí v sebe obsahovať prvky, ktoré dávajú zlý príklad (Knapp,\nV. Teorie práva. Praha, 2002, s. 156). Dobré mravy v jednotlivých právnych systémoch obmedzujú\nsúkromnú autonómiu. Používajú sa ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo\nčastejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/72/2008\nz 30. júna 2008).\n9.7. Konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva sú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka\no neplatnosti právnych úkonov postihnuté absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Na rozdiel od\nzneužitia práva zásadu contra bonos mores možno chápať objektívnejšie. Zásadne sa nevyžaduje, aby\nsi konajúci bol vedomý toho, že koná v rozpore s dobrými mravmi. V zneužití práva v porovnaní so\nsprávaním sa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je viac prítomná subjektívna stránka, zavinenie.\nV prípade zákonného príkazu vykonávať právo v súlade s dobrými mravmi nevystupujú dobré mravy\nako interpretačná pomôcka, ale ako všeobecná hranica výkonu subjektívnych práv. (pozri uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/7/2025 zo dňa 9. júla 2025)\n9.8. Odvolací súd sa pri interpretácii pravidiel správania sa žalobcu (t. j. čo je, nie je v rozpore s dobrými\nmravmi) priklonil k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi, a to hneď\n\nz viacerých dôvodov. V prejednávanom prípade sa strany zmluvou o revolvingovom úvere dohodli, že\nžalobca poskytne žalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v nominálnej výške\n3.384,- € do 8 pracovných dní od doručenia podpísaného rovnopisu zmluvy. Nominálna výška úveru\nvšak nepredstavuje reálny obnos peňazí poskytnutých žalovanému (pozri nižšie), keďže touto bola suma\nvo výške 1.600,- €. Žalobca teda žalovanému poskytol úver (peňažné prostriedky) vo výške 1.600,- €,\nnie vo výške 3.384,- € tak, ako sa výslovne zaviazal v bode 1.1. zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva\nďalej v bode 4.1 definuje zmluvnú odmenu ako úroky za poskytnutie úveru. Ide o sumu 1.784,- € splatnú\nku dňu poskytnutia úveru (nominálna výška úveru 3.384,- € - reálne poskytnuté peňažné prostriedky\n1.600,- € = 1.784,- €). Okrem toho sa strany sporu v bode 8.1 zmluvy súčasne dohodli, že si ku dňu\nposkytnutia úveru započítajú vzájomné pohľadávky, a to pohľadávku žalovaného na poskytnutie úveru v\nnominálnej výške 3.384,- € oproti pohľadávke žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 1.784,- €. Zmluva\no úvere je odplatným právnym úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných\nprostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa\npredstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V nadväznosti na podstatu zmluvy o úvere postráda podľa\nodvolacieho súdu akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už\nv deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru (1.600,- €) žalobca inkasuje už prvý deň viac\nako polovicu sumy (1.784,- €), ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy\no revolvingovom úvere (3.384,- €).\n9.9. Dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné\nnáležitosti úverovej zmluvy, pričom žalobca zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti,\ndo zmluvy špekulatívne zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom\ndôsledku sledujú jediný cieľ, a to aby zákon dodržaný nebol. Túto skutočnosť je možné vidieť nie len vo\nvyššie uvedenom úverovaní spôsobom, kedy podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia\núveru (bod 9.1 zmluvy), ale aj v samotnej výške úrokov, ktorú navyše žalobca zámerne nevyjadril\nv oblasti úverových zmlúv štandardným spôsobom (t. j. percentuálnou ročnou úrokovou sadzbou),\nale výšku úrokov vyjadril konkrétnou sumou (t. j. vyhol sa uvedeniu ročnej úrokovej sadzby), pričom\ntúto sumu zároveň označil ako zmluvnú odmenu (bod 4.1 zmluvy), aj keď ide o úrok za poskytnutie\núveru. Keďže v zmluve vnútorne chaotické podraďovanie inštitútov pod iné označenia samo o sebe\nnespôsobuje rozpor s dobrými mravmi, zameral sa odvolací súd na skúmanie výšky úrokov, keďže\nneprimerane vysoký úrok z úveru v rozpore s dobrými mravmi rozhodne je. Pri posúdení primeranosti\ndojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z\npraxe peňažných ústavov v rozhodnom období. V prejednávanom prípade mal žalovaný za poskytnutie\núveru v sume 1.600,- € uhradiť celkovo sumu 1.784,- € v 18 pravidelných splátkach po 188,- €.\nZa 18 mesiacov mal teda žalovaný okrem poskytnutej istiny (1.600,- €) vrátiť na zmluvnej odmene\n(ktorá však s poukazom na čl. 4.1 zmluvy predstavuje úroky) sumu 1.784,- €, čo predstavuje ročne\n1.189,32 € [(1.784,- € / 18 splátok) * 12 mesiacov]. Na istinu úveru mal žalovaný ročne vrátiť sumu\n1.066,67 € [(1.600,- € / 18 splátok) * 12 mesiacov]. Ročný úrok žalovaného tak predstavoval 111,50 %\n(1.066,67 € / 1.189,32 €). Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska (dostupných na internetovej\nstránke: Y.:/..D.-A.-P.-D.-A.-C.-X.-A.-J./) odvolací súd zistil, že priemerná úroková miera obchodných\nbánk v Slovenskej republike pre úvery poskytované nefinančným spoločnostiam S.11 (t. j. v zmysle\nsektorového manuálu Národnej banky Slovenska nezávislým právnym subjektom a trhovým výrobcom,\nktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb) s fixáciou úrokovej sadzby od\n1 do 5 rokov predstavovala v mesiaci august 2015 (mesiac, kedy bola uzatvorená zmluva a zároveň\npoukázané finančné prostriedky žalovanému) hodnotu 1,31 %. Strany úverovej zmluvy si teda dojednali\nročnú úrokovú mieru predstavujúcu viac ako osemdesiatpäť násobok obvyklej úrokovej miery (111,50 % /\n1,31 % = 85,12 %). Cena za požičanie peňazí (úrok) bol v danom prípade vyššia ako požičané peniaze,\nkeď v pomere k nominálnej hodnote úveru predstavovala podiel 52,72 % [(1.784,- € / 3.384,- €] * 100).\nOdplata za úver v uvedenom rozsahu zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo\nakceptovateľné z hľadiska dobrých mravov, a niet dôvodu na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov.\nOdvolací súd preto dospel k záveru, že dohodnutá výška úroku v zmluve o revolvingovom úvere je v\nrozpore s dobrými mravmi, nakoľko podstatne presahuje obvyklé úroky požadované za úvery bankami\nv mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy o úvere.\n9.10. Odvolací súd len okrajovo na margo vyššie uvedených úrokov dodáva, že argumentácia žalobcu\nv podanom odvolaní je prinajmenšom zmätočná a zavádzajúca. Žalobca v bode 3. podaného odvolania\nuviedol, že: „záväzok žalovaného uhradiť úrok bol splnený na začiatku zmluvného vzťahu. Zmluva o\núvere obsahuje a zakladá záväzok žalovaného uhradiť uvedený počet splátok, pričom dohoda o tomto\n\nzáväzku vychádza z toho, že sú úroky uhradené. Splátkami sa už žiadny úrok neuhrádza.“ Uvedené\ntvrdenie je však rozporné so všetkým, čo bolo predmetom súdneho konania a čo počas neho vyšlo\nnajavo. Predsa splátkami úveru bola uhrádzaná reálne požičaná peňažná čiastka (1.600,- €) a zmluvná\nodmena (1.784,-€), ktorá je priamo v zmluve definovaná ako úroky za poskytnutie úveru. Ak sa splátkami\nuhrádza zmluvná odmena, ktorá predstavuje úroky, ale súčasne úroky už boli uhradené, naskytá sa\notázka, čo vôbec malo byť časťou splátok zo strany žalovaného hradené. Uvedené len ďalej potvrdzuje\nzávery súdu, že zmluva revolvingovom úvere je rozporná s dobrými mravmi a že zmluvnou voľnosťou\nžalobca sledoval len svoj najlepší ekonomický záujem, obchádzajúc podstatu etablovaných inštitútov\nObčianskeho o Obchodného práva.\n10. Ak odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi,\na preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nemohol byť žalobca o podanej\nžalobe úspešný, nakoľko si ňou v konaní pred súdom prvej inštancie uplatňoval nároky plynúce z\nneplatného právneho úkonu a sumu 1.600,-€ žalovaný už žalobcovi uhradil (pozri odsek 9.). Ostaté\nargumenty sporových strán nemali na závery odvolacieho súdu žiaden relevantný dopad, a preto ani\nnie je nutné sa k nim separátne vyjadrovať. Uvedené sa týka aj žalobcom uplatňovanej zmluvnej\npokuty, pretože táto má akcesorickú povahu a viaže sa na hlavný záväzkový vzťah. Logicky vzaté, ak je\nhlavný záväzkový vzťah, ktorý má zmluvná pokuta zabezpečovať, v rozpore s dobrými mravmi a z tohto\ndôvodu neplatný, potom nie je možné polemizovať ani o dôvodnosti zmluvnej pokuty. Rovnako ani nosná\nprocesná obrana žalovaného nemala vplyv na výsledok konania. Žalovaný tak v konaní pred súdom\nprvej inštancie, ako aj v rámci odvolacieho konania tvrdil, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvoril\nv postavení spotrebiteľa. Skutočnosť, či záväzkový vzťah sporových strán mal občianskoprávnu alebo\nobchodnoprávnu povahu, t. j. či žalobca vystupoval ako spotrebiteľ alebo ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba (živnostník) nemala v procese posúdenia dobrých mravov relevantnejší význam. Odvolací\nsúd však pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vzťah sporových strán ako\nvzťah obchodnoprávny. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný o úver žiadal ako podnikateľ (bod\n1 žiadosti o úver) zapísaný v živnostenskom registri, pričom k žiadosti o úver sám žalovaný pripojil\ndaňové priznania s prílohami za predchádzajúce dva roky, ako aj živnostenský list (bod VI žiadosti o\núver). Okrem toho predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančného úveru žalovanému na účely\nvýkonu jeho podnikateľskej činnosti (bod 1.1 zmluvy o revolvingovom úvere). Žalobca preto predložením\nrelevantných listinných dôkazov uniesol dôkazné bremeno o povahe záväzkového vzťahu so žalovaným.\nPráve naopak, žalovaný svoje postavenie spotrebiteľa v konaní len tvrdil, avšak žiadnymi dôkazmi\nnepodložil. Z takto silnej dôkaznej pozície žalobcu je v tomto smere len ťažko akceptovateľné, že\npriemerne obozretný spotrebiteľ nerozpoznal, že neuzatvára spotrebiteľskú zmluvu o revolvingovom\núvere, ale ju uzatvára ako podnikateľský subjekt.\n11. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v tomto rozhodnutí použil ustanovenia, ktoré neboli použité\nsúdom prvej inštancie, a to ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd by mal povinnosť\npodľa § 382 C.s.p. vyzvať strany k možnému použitiu uvedených ustanovení. Nakoľko žalovaný sám v\nrámci svojej procesnej obrany na predmetné ustanovenie odkazoval, pričom žalobca sa k nemu počas\nkonania nevyjadril, súd považoval za nehospodárne na vyzývanie na vyjadrenie k aplikácií predmetného\nustanovenia.\n12. Žalobe žalobcu nebolo možné vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhovieť a odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.),\na to vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorom súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, ktorému však náhradu trov\nkonanie nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli.\n13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu vznikol nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovanému však podľa obsahu spisu žiadne trovy\nodvolacieho konania nevznikli, odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania. Nebude potom ani potrebné, aby o výške náhrady trov odvolacieho\nkonania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodoval súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Csp/37/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca270c1e-6a9f-4cdf-9e06-ad4b5e678b61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.232.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 232/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.232.2023.2"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "8254ac80-dc9b-4aa4-a5f5-c82d39b33da9:ae577644-4bdf-4a44-9157-b0561bcca330", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8117201067.1", "spisova_znacka": "1CdoPr/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/7/2025 z 9. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8117201067.1"}], "citovane_v": []}