{"guid": "174d78c0-9bf4-432d-85c2-782f702136ef:0b6539e0-10ed-4ae0-b4d1-0f45c46b9ecf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320206101.2", "spisova_znacka": "4CoPr/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoPr/8/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 4CoPr/8/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1320206101.2", "identifikacne_cislo": "1320206101", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b6539e0-10ed-4ae0-b4d1-0f45c46b9ecf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320206101.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320206101.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1320206101.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoPr/8/2024\n1320206101\n30. 04. 2025\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2025:1320206101.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov\nsenátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v spore žalobcu: T.. O. C.,\nO.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, E. Š.E., zast. Mgr. Patrícia Urbanová, advokátka, so\nsídlom Sládkovičova 9, Žilina, proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so\nsídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736, zast. TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská\n6, Bratislava, IČO: 35905832, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,\nna odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.03.2023, č. k.\n12Cpr/15/2020-320 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2024,\nč. k. B3-12Cpr/15/2020-389, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa\n8.4.2024 č. k. B3-12Cpr/15/2020-389 potvrdzuje.\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy zastavil (I.\nvýrok), žalobu žalobcu zamietol (II. výrok) a určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % (III. výrok).\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.05.2020 domáhal\nurčenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 09.01.2020.\nŽalobca žalobu dôvodil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2015 vykonával u žalovaného\npracovnú činnosť zodpovedajúcu dohodnutému druhu práce ako riaditeľ úseku ekonomického. Svoju\nprácu si žalobca vykonával riadne. Dňa 22.2.2019 bola žalobcovi navrhnutá dohoda o skončení\npracovného pomeru, ktorú odmietol, a to z dôvodu straty dôvery akcionára k osobe žalobcu, ktorá nebola\nbližšie objasnená. Žalobca pociťoval zo strany žalovaného nátlak, avšak dohodu o skončení pracovného\npomeru odmietol uzavrieť. Následne prebiehali medzi stranami sporu mimosúdne rokovania, ale bez\nvýsledku. V júli 2019 bolo akcionárom žalovaného - Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava\n- vyhlásené výberové konanie na pozíciu člena predstavenstva zodpovedného za ekonomický a\nfinančný úsek - CFO. Podľa popisu uvedeného akcionárom mali členovia predstavenstiev zároveň\nvykonávať činnosti, ktoré vykonávali ekonomickí riaditelia. Dňa 26.09.2019 Denník N informoval, že\nčlenom predstavenstva zodpovedným za ekonomický a finančný úsek /CFO/ sa má stať p. T. K..\nDňa 25.11.2019 sa konalo zasadnutie predstavenstva žalovaného a bola prijatá zmena organizačnej\nštruktúry žalovaného a Kompetenčného poriadku, v rámci tejto zmeny bolo prijaté uznesenie č.\n107/2019, kde bola o.i zrušená pracovná pozícia riaditeľa ekonomického úseku od 01.12.2019 a bolo\nschválené znenie Organizačného poriadku RS182/19 a znenie Kompetenčného poriadku RS181/19.\n\nNásledne boli žalobcovi v mesiaci december 2019 ponúknuté voľné pracovné miesta u žalovaného na\npozícii vodiča električky a revízora, čo žalobca odmietol prijať. Následne žalovaný doručil žalobcovi list\nzo dňa 09.01.2020 označený ako výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko\ns účinnosťou od 01.12.2019 malo dôjsť u žalovaného k organizačnej zmene a to na základe rozhodnutia\nspoločnosti o organizačnej zmene zo dňa 25.11.2019, v rámci ktorej bola o. i. zrušená pracovná pozícia\nriaditeľ ekonomického úseku, t.j. pracovná pozícia žalobcu. Žalobca oznámil žalovanému, že trvá na\nďalšom zamestnávaní listom zo dňa 19.03.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 20.03.2020.\nŽalovaný reagoval listom zo dňa 24.03.2020 a trval na platnosti výpovede. Žalobca má za to, že\norganizačná zmena prijatá predstavenstvom nie je v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou žalobcu.\nŽalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene je účelové, nakoľko ním mali\nprejsť kompetencie jednotlivých riaditeľov na členov predstavenstva, ale títo, vrátane žalobcu, boli vždy\ntiež členmi predstavenstva. Organizačná zmena nesleduje zefektívnenie práce, zmenu organizačnej\nštruktúry ani zníženie počtu zamestnancov. Rozhodnutie bolo prijaté iba s cieľom dať žalobcovi výpoveď.\nZmena spočívala iba v tom, že s vrcholovým manažmentom už nie sú uzatvárané pracovné zmluvy. Druh\npráce žalobcu sa nestal nadbytočným, teda skutočným dôvodom rozviazania pracovného pomeru neboli\nokolnosti spočívajúce v organizačnej zmene a nadbytočnosti žalobcu. Uvedené potvrdzuje aj porovnanie\nznenia Kompetenčného poriadku žalovaného účinného do dňa 30.11.2019 a Kompetenčného poriadku\nžalovaného účinného odo dňa 01.12.2019. Účelovosť rozhodnutia o organizačných zmenách podľa\nžalobcu preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný vyhlásil v mesiaci júl 2019 výberové konanie na\npozíciu člena predstavenstva - CFO, teda v čase, kedy žalobca už nevykonával prácu z dôvodu\nprekážky na strane zamestnávateľa, prebehlo výberové konanie na člena predstavenstva, ktorého\nobsah práce bol totožný s pracovnou pozíciou žalobcu. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že podľa jemu\ndostupných informácií žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 74 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), teda neprerokoval výpoveď so zástupcami\nzamestnancov. Tiež žalobca uviedol, že žalovaný nedodržal ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2\nZákonníka práce. Žalovaný ponúkol žalobcovi inú prácu, ale táto podľa žalobcu nebola pre neho vôbec\nvhodná. Žalobcovi neboli ponúknuté všetky voľné pracovné pozície u žalovaného, pričom z výtlačku z\nportálu profesia.sk zo dňa 12.12.2019 vyplýva, že žalovaný mal väčšie množstvo voľných pracovných\npozícií, než aké bolo žalobcovi ponúknuté. Žalobca následne poukázal na súdnu prax, podľa ktorej\nskutočnosť, že zamestnávateľ príjme iného zamestnanca na miesto, ktoré bolo uvoľnené odchodom\nzamestnanca, ktorému bola daná výpoveď pre nadbytočnosť, je spravidla dôkazom o neopodstatnenosti\npoužitého výpovedného dôvodu a tiež, že súd sa má v konaní o neplatnosť skončenia pracovného\npomeru zaoberať skutočným cieľom prijatej organizačnej zmeny. Tiež poukázal na rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/138/2016, podľa ktorého sa prieči dobrým mravom, ak zamestnávateľ\nzastiera pracovné pomery v kontexte iných právnych vzťahov a v skutočnosti s osobami zaobchádza\nako so zamestnancami. Žalobca si v závere žaloby uplatnil aj nárok na náhradu mzdy, pričom svoj nárok\nbližšie vôbec nešpecifikoval. Po výzve súdu na odstránenie vád žaloby žalobca vzal žalobu späť v časti\nnároku na zaplatenie náhrady mzdy, pričom navrhol, aby súd rozhodol vo veci samej tak, že skončenie\npracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 09.01.2020 je neplatné a žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 31.12.2015 pracovnú\nzmluvu a dňa 16.10.2015 uzavreli zmluvu o výkone funkcie, nakoľko žalobca bol s účinnosťou odo dňa\n16.10.2015 zvolený do funkcie člena predstavenstva žalovaného, pričom k zmluve o výkone funkcie bol\ndňa 17.10.2017 uzavretý dodatok č. 1. Mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta Slovenskej republiky\nBratislava rozhodlo dňa 07.02.2019 uznesením č. 39/2019 v bode B1. o odvolaní zástupcov Hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislava ako jediného akcionára žalovaného z predstavenstva žalovaného\na v bode B2. poverilo primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vykonať schválené\nzmeny pod bodom B1. Na základe toho bolo dňa 14.12.2019 prijaté rozhodnutie Hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislava ako jediného akcionára žalovaného o odvolaní dovtedajších členov\npredstavenstva žalovaného, medzi nimi aj žalobcu. S účinnosťou od 01.12.2019 došlo u žalovaného k\norganizačnej zmene, a to na základe rozhodnutia spoločnosti o organizačnej zmene zo dňa 25.11.2019,\nv rámci ktorej bola aj zrušená pracovná pozícia žalobcu - riaditeľ ekonomického úseku. Žalovaný\ninformoval žalobcu o organizačnej zmene prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobcu\ne-mailom zo dňa 03.12.2019 a e-mailom zo dňa 09.12.2019. Žalobcovi ponúkol iné vhodné miesta\ns prihliadnutím na možnosti žalovaného a kvalifikáciu žalobcu, keďže žalobca splnil predpoklady na\ntieto pracovné pozície, pričom pracovné pozície boli revízor a vodič električky. Žalobca ponúknuté\npracovné pozície neprijal, čo oznámil žalovanému e-mailom prostredníctvom právneho zástupcu dňa\n\n20.12.2019. Žalovaný tiež pred doručovaním výpovede ponúkol žalobcovi ešte raz možnosť uzavrieť\ndohodu o skončení pracovného pomeru, na čo žalobca nereagoval. Pred uplynutím výpovednej doby\nžalobca doručil žalovanému oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, na ktoré žalovaný reagoval\nlistom zo dňa 24.03.2020 a trval na platnosti výpovede, pričom žalobcovi ponúkol voľné pracovné\npozície ATP III (revízor) a viaceré robotnícke pozície, vrátane vodiča mestskej hromadnej dopravy.\nŽalovaný k argumentácii žalobcu uviedol, že výpoveď bola daná žalobcovi po nadobudnutí účinnosti\norganizačnej zmeny zo dňa 25.11.2019. Táto bola realizovaná z dôvodu racionalizácie procesov a cieľom\nbolo efektívnejšie a hospodárnejšie fungovanie. Pracovné pozície generálneho riaditeľa a riaditeľov\núsekov boli nadbytočné vzhľadom na duplicitu riadiacich kompetencií medzi predstavenstvom a týmito\npracovnými pozíciami. O organizačných zmenách boli na stretnutí dňa 18.11.2019 informovaní aj\nzástupcovia zamestnancov a Organizačná štruktúra, Organizačný poriadok a Kompetenčný poriadok\nboli tiež vopred prerokované a následne schválené jediným akcionárom rozhodnutím zo dňa 21.11.2019.\nŽalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že prechod kompetencií z riaditeľov na členov predstavenstva\nnie je spôsobilý sledovať zefektívnenie práce, nakoľko podstatou vykonanej organizačnej zmeny je\nodstránenie duplicity riadiacich kompetencií medzi predstavenstvom a jednotlivými riaditeľmi. Jednotliví\nčlenovia predstavenstva boli súčasne aj v pracovnom pomere na pozícii jednotlivých riaditeľov, čo síce je\nprávne možné, ale nie je to opodstatnené, keďže v pozícii člena predstavenstva sa kumulovala väčšina\núloh, ktoré boli náplňou práce jednotlivých riaditeľov. U jednotlivých riaditeľov tým súčasne chýbal prvok\nzávislej práce. Vo vzťahu k údajnej účelovosti organizačnej zmeny žalovaný uviedol, že je pravdou,\nže žalovaný naďalej potrebuje plnenie úloh, ktoré žalobca vykonával ako riaditeľ ekonomického úseku,\navšak z hľadiska efektívnosti postačuje, ak tieto bude vykonávať člen predstavenstva - CFO a nie je\ndôvod, aby tieto úlohy paralelne vykonával aj zamestnanec v pracovnom pomere. Žalovaný považuje\nza potrebné poznamenať, že člen predstavenstva nemá pracovnú náplň a nie je zamestnancom, teda\nvýkon funkcie člena predstavenstva nemožno stotožňovať s pracovným pomerom, aj keď sa v danom\nprípade v mnohých aspektoch jednotlivé kompetencie člena predstavenstva a riaditeľa ekonomického\núseku zhodovali. Vzťah člena predstavenstva k obchodnej spoločnosti nemá byť pracovnoprávnym,\nale má byť založený predovšetkým na zmluve o výkone funkcie. Výkon funkcie člena predstavenstva\nnie je druhom práce, t. j. nie je závislou prácou v podriadenosti zamestnávateľovi. Žalobca sa\nsnaží zámerne vyvolať dojem, že potreba ním vykonávanej práce naďalej trvá, výlučne na základe\nskutočnosti, že u žalovaného je naďalej potrebný člen predstavenstva, ktorý sa venuje veľmi podobnej\nagende. Žalovaný nespochybňuje, že potrebuje aj bude potrebovať členov predstavenstva, ale snaží\nsa eliminovať bezdôvodné zamestnávanie členov predstavenstva, tak že pod rúškom pracovnej zmluvy\nvykonávajú úlohy, ktoré majú aj tak vykonávať ako členovia predstavenstva. Jediný akcionár žalovaného\nzároveň otvorene a verejne komunikoval organizačnú zmenu tak, že noví členovia predstavenstva budú\nvykonávať činnosti, ktoré vykonávali jednotliví riaditelia spoločnosti. Žalovaný doplnil, že organizačná\nzmena nebola účelovo namierená len proti žalobcovi. Postupne bolo realizované výberové konanie na\npredsedu predstavenstva a troch členov predstavenstva žalovaného a obdobné organizačné zmeny boli\nvykonané aj v iných spoločnostiach, kde má Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava majetkovú\núčasť, čo vyplýva aj z uznesenia mestského zastupiteľstva č. 39/2019. Žalobcovi muselo byť zrejmé,\naké práva a povinnosti budú mať jednotliví členovia predstavenstva a aká organizačná zmena je\nplánovaná, keďže sa sám prihlásil do výberového konania na člena predstavenstva. Jeho pracovný\npomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2015 by bol skončený aj v prípade, ak by bol vo\nvýberovom konaní úspešný. Žalovaný uvádza, že si riadne splnil ponukovú povinnosť voči žalobcovi,\nkeďže žalobcovi opakovane ponúkol inú prácu, a to dňa 20.12.2019 pred daním výpovede a dňa\n24.03.2019 počas plynutia výpovednej doby. Žalovaný pri ponúknutí pracovných pozícií prihliadal aj na\nšpecifickú kvalifikáciu vodiča električky, kde sa vyžaduje aj preukaz na vedenie dráhového vozidla a\nsplnenie psychologickej a zdravotnej spôsobilosti, pričom táto práca je lepšie ohodnotená v porovnaní s\ninými pozíciami, ktoré žalobcovi neboli ponúknuté. Žalovaný dodal, že pre splnenie ponukovej povinnosti\nnie je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi všetky voľné pracovné pozície, ale postačuje\nponuka jedného voľného pracovného miesta (R NS 46/2000). Na ponuky pracovných pozícií, na ktoré\nžalobca poukázal v podanej žalobe, žalobca vo viacerých prípadoch nespĺňal požadované predpoklady,\nčoho si je žalobca vedomý. Niektoré z týchto pracovných pozícií boli v čase doručenia výpovede\nžalobcovi už obsadené. Žalovaný ponúkol viaceré pozície, ktoré žalobca bol vzhľadom na zdravotný stav,\nschopnosti a kvalifikáciu vykonávať. K absencii prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov\nžalovaný uviedol, že výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, pričom toto\nje konštatované aj v samotnej výpovedi. Žiadosť o prerokovanie výpovede bola všetkým odborovým\norganizáciám adresovaná dňa 12.12.2019 a tieto si ju prevzali v dňoch 12.12.2019 až 16.12.2019. Vo\nvšetkých prípadoch nastala právna fikcia prerokovania výpovede podľa § 74 Zákonníka práce po uplynutí\n\nzákonnej lehoty 7 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o prerokovanie výpovede. Žalovaný\nnavrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázal na skutočnosť, že\nžalovaný oznámil žalobcovi stratu dôvery akcionára v osobe žalobcu. Uviedol, že dňa 22.02.20219\nbol vyzvaný na odovzdanie zverených vecí - prenosný počítač, dokovacia stanica, užívateľský balík\nMS Office. Mal za to, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté predovšetkým s cieľom\npodania výpovede žalobcovi. Žalobca tiež predložil svoj životopis, z ktorého má vyplývať nevhodnosť\nžalobcovi ponúknutých pracovných pozícií zo strany žalovaného. Žalobca vidí príčinnú súvislosť svojej\nnadbytočnosti s výberovým konaním na pozíciu člena predstavenstva - CFO v mesiaci júl 2019. Z\nuvedeného má za to, že je vylúčená príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou\nžalobcu.\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že okolnosti z februára 2019, na ktoré poukázal žalobca,\nsú z hľadiska predmetu sporu irelevantné. Žalovaný po zmene vedenia vo februári 2019 zistil\nzásadné nedostatky na ekonomickom úseku. Vyjadril, že na žalobcu nebol vyvíjaný pri návrhu\nna dohodu o skončení pracovného pomeru nátlak. Domnieval sa, že žalobca mal týmto pojmom\nzrejme na mysli oznámenie o prekážkach v práci na strane žalovaného, keď s ohľadom na zásadnú\nstratu dôvery žalovaný nemohol žalobcovi umožniť vstup na pracovisko a nemal žiadny záujem na\nďalšom plnení pracovných úloh z jeho strany. Zdôraznil, že od tohto momentu až po skončenie\npracovného pomeru riadne plnil svoju povinnosť poskytovať žalobcovi náhradu mzdy za celé trvanie\nprekážok v práci na jeho strane, a to s vedomím, že nedostáva za dané nezanedbateľné a dlhodobé\nvýdavky žiadnu protihodnotu zo strany žalobcu. Opakovane tiež zdôraznil, že rovnakou organizačnou\nzmenou prešli v rovnakom období všetky mestské podniky, v ktorých malo Hlavné mesto Slovenskej\nrepubliky Bratislava majetkovú účasť. Konštatoval, že po voľbách v roku 2018 ako jeden z kľúčových\nnedostatkov v mestských podnikoch bolo identifikované práve neefektívne (duplicitné) nastavenie\norganizačnej štruktúry mestských podnikov. Považoval za nemysliteľné, aby členovia predstavenstva\nboli súčasne zamestnaní na výkon tých istých úloh paralelne aj v pracovnom pomere. Mal za\nto, že v procese prijatia organizačnej zmeny bola irelevantná strata dôvery žalovaného v žalobcu\nna začiatku roku 2019. Taktiež zdôraznil, že špecifickým aspektom prejednávanej veci je absencia\nvzťahov nadriadenosti a podriadenosti, ktorá je bežná v pracovnoprávnych vzťahoch, nakoľko žalobca\nbol dlhodobo súčasťou štatutárneho orgánu žalovaného. Pracovná náplň žalobcu bola súčasťou\nobchodného vedenia spoločnosti, pričom nebol na výkon iných pracovných činností než tých, ktoré\nmohol vykonávať ako člen predstavenstva.\n6. V rámci pojednávaní žalovaný uviedol, že v novom organizačnom nastavení stále funguje, čím\nznačne šetrí s finančnými prostriedkami, čo je dôležité z hľadiska hospodárenia s verejnými financiami.\nŽalobca odôvodnil vyvíjanie tlaku zo strany žalovaného tým, že musel odovzdať počítač, telefón, zobrať\nsi osobné veci a opustiť pracovisko. Uviedol, že u žalovaného boli voľné pracovné miesta ekonóma,\núčtovníka a tieto mu neboli ponúknuté. Uvedené žalovaný odmietol. Žalovaný mal tiež v čase prekážok\nv práci prijať na miesto ekonomického riaditeľa inú osobu, čo žalovaný taktiež odmietol. Žalobca tiež\nuviedol, že ako člen predstavenstva žalovaného sa zúčastňoval zasadnutí predstavenstva, prípadne\nzasadnutí dozornej rady a ako zamestnanec zodpovedal za účtovníctvo, kontroling, plánovanie a\nzostavovanie reportovacích hlásení. Žalobca neprijal ponúknuté pracovné pozície z dôvodu, že mu to\nprišlo diskriminačné, keďže je vysokoškolsky vzdelaný. V rámci písomného podania žalovaný uviedol,\nže zo zoznamu voľných pracovných miest od 01.01.2020 do 09.01.2020 je zrejmé, že v tomto čase boli u\nžalovaného voľné iba robotnícke pracovné pozície. Žalovaný mal za to, že si ponukovú povinnosť splnil,\nkeď žalobcovi ponúkol voľne pracovné miesto, keďže postačuje ponuka jedného voľného pracovného\nmiesta. Uviedol, že žalobca od 22.02.2019 do 31.03.2020 nevykonával žiadnu prácu pre žalovaného a je\ntak zavádzajúce jeho tvrdenie, že pri výkone práce sa dozvedel o voľných pracovných pozíciách. O tomto\npodľa žalovaného žalobca nemohol mať v relevantnom čase prehľad. Žalovaný tvrdil, že z listinných\ndôkazov vyplýva, že takéto miesta u žalovaného voľné neboli. Konštatoval, že žalovaný tiež neprijal na\npozíciu ekonomického riaditeľa inú osobu, ale poveril plnením jeho pracovných úloh svoju existujúcu\nzamestnankyňu T.. C.G. B., následne zamestnanca T.. Q. J. a následne predmetné činnosti vykonával\nT.. K., ale ako člen predstavenstva, ktorý nebol zamestnancom žalovaného. V rámci záverečnej reči\nžalobca uviedol, že na prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov nepostačuje predloženie\nmenného zoznamu, ale je nutné deklarovať vôľu skončiť pracovný pomer, pričom žalovaný nepredložil\n\nhodnoverný doklad o tom, že výpoveď bola aj skutočne prerokovaná. Žalovaný záverom uviedol, že\nžalobca nevie rozlíšiť, kedy za žalovaného konal ako člen predstavenstva a kedy plnil pracovné úlohy.\n7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 151 ods. 1, 2, § 391 ods. 1, 2,\n3 CSP, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2, § 61 ods. 2 a 3, § 62 ods. 2 a 7, § 74, § 77, § 79 ods.\n1 Zákonníka práce, § 191 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 192 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, a na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Uviedol,\nže primárnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo, po zistení, že žaloba bola podaná v zmysle\n§ 77 Zákonníka práce včas, posúdenie platnosti výpovede. Súd prvej inštancie posudzoval výpoveď\nz hľadiska existencie výpovedného dôvodu v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce, z hľadiska dodržania ponukovej povinnosti žalovaného podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, z\nhľadiska dodržania zákazu znovuvytvorenia zrušeného pracovného miesta podľa § 61 ods. 3 Zákonníka\npráce a z hľadiska dodržania povinnosti žalovaného prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov.\nMal za to, že vymedzený výpovedný dôvod výpovede zo dňa 09.01.2020 danej žalobcovi zo strany\nžalovaného je vymedzený tak zákonným ustanovením, ako aj skutkovo. Konštatoval, že žalobcovi bola\nzrejmá organizačná zmena žalovaného zo dňa 25.11.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.12.2019.\nZ vykonaných listinných dôkazov ako aj skutkových tvrdení žalovaného, ktoré mal za nesporné vyvodil,\nže bol žalobca s predmetnou organizačnou zmenou oboznámený ešte pred doručením výpovede z\npracovného pomeru žalobcovi, a to prostredníctvom právneho zástupcu, ktorému bola táto organizačná\nzmena zaslaná rovnako aj so znením Kompetenčného poriadku a Organizačného poriadku. Vzhľadom\nna prijaté organizačné opatrenie ustálil, že pracovné úlohy žalobcu boli prakticky úplne totožné s\nfunkčnými povinnosťami člena predstavenstva - CFO, ktorý bol inou osobou, odlišnou od žalobcu.\nPovažoval za potrebné poznamenať, že zmena člena predstavenstva predstavuje obchodnoprávny\nvzťah a je úplne nezávislý od pracovnoprávneho vzťahu. Teda ak žalobca mal akékoľvek námietky\nvoči odvolaniu žalobcu z funkcie člena predstavenstva a vymenovaniu nového člena predstavenstva,\nktorý neskôr vykonával činnosti, ktoré boli súčasne náplňou práce žalobcu, takéto námietky by mohli\nbyť predmetom konania o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia (§ 131 v spojení s §\n183 Obchodného zákonníka), avšak nemôžu byť preskúmavané súdom v konaní o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pracovná pozícia ekonomického\nriaditeľa bola na druhej strane vzťahom pracovnoprávnym, pričom ako uviedol takýto vzťah zanikol na\nzáklade organizačnej zmeny žalovaného, ktorej prijatie pred daním výpovede žalobcovi riadne žalovaný\npreukázal, rovnako ako preukázal, že s ňou bol žalobca vopred oboznámený.\n8. Považoval za plne akceptovateľné a legitímne, pokiaľ žalovaný rozhodol o organizačnej zmene,\nktorou došlo k zrušeniu pracovných pozícií jednotlivých riaditeľov úsekov, pokiaľ náplň práce na\ntýchto pracovných pozíciách súbežne predstavovala rozsah činností vykonávaných jednotlivými členmi\npredstavenstva titulom ich funkcie. Poukázal na to, že je zákonnou povinnosťou žalovaného mať\nvymenovaných členov predstavenstva, pričom títo už len z titulu ich funkcie ex offo vykonávajú činnosti\nsúvisiace so zastupovaním spoločnosti navonok voči tretím osobám, činnosti súvisiace s hospodárením\nspoločnosti, jej účtovným vedením a vedením účtovníctva. Funkcia člena predstavenstva sa teda už\naj bez ohľadu na vnútorné predpisy žalovaného značne prekrývala s náplňou práce žalobcu, ktorú\ntento mal na základe pracovnoprávneho vzťahu na pracovnej pozícii riaditeľa ekonomického úseku. Z\nKompetenčného poriadku a Organizačného poriadku účinných odo dňa 01.12.2019 mal preukázané, že\ncelú pracovnú náplň žalobcu, ktorú tento mal vykonávať na pracovnej pozícii riaditeľa ekonomického\núseku, mal súčasne vykonávať aj člen predstavenstva - CFO. Z uvedeného mal za zrejmé, že u\nžalovaného išlo o duplicitný výkon činností dvomi rôznymi osobami v dvoch rôznych právnych vzťahoch,\nčo považoval za legitímny dôvod na organizačnú zmenu, ktorej cieľom je zefektívnenie práce, zníženie\nnákladov a zníženie počtu zamestnancov tým, že pracovná pozícia žalobcu bola zrušená, a to s\nakcentom na hospodárnosť nakladania s finančnými prostriedkami, keďže pre majetkovú účasť jediného\nakcionára Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj „hlavné mesto“) u žalovaného ide\no financie verejné.\n9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalobcu o účelovosti výpovede, resp. organizačnej\nzmeny dôvodiac tým, že obdobné organizačné zmeny ako u žalovaného, boli vykonané vo všetkých\nspoločnostiach s účasťou hlavného mesta pre zefektívnenie, tak ako to vyplýva z uznesenia č.\n39/2019 mestského zastupiteľstva. Mal za preukázané, že hlavné mesto sledovalo plne legitímny cieľ\n\nzefektívnenia práce a hospodárneho nakladania s verejnými financiami vo viacerých spoločnostiach s\njeho majetkovou účasťou, čo vylučuje možnosť, že organizačné zmeny boli smerované proti žalobcovi\nosobne so skutočným cieľom skončiť s ním pracovný pomer. Tvrdenie žalobcu o tom, že konanie\nžalovaného malo byť diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi považoval za vágne a nepodložené,\nkeďže žalobca v konaní nijak bližšie nešpecifikoval žiadne konanie žalovaného, ktoré by nieslo znaky\ndiskriminácie, alebo konania s dobrými mravmi.\n10. Taktiež považoval súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu o tom, že v príčinnej súvislosti s\nnadbytočnosťou žalobcu je už rokovanie strán sporu z februára 2019, za nedôvodnú. Dôvodil tým, že\nžalovaným deklarovaná strata dôvery voči žalobcovi, prípadne jeho neuspokojivé plnenie pracovných\núloh, nebolo zo strany žalovaného podkladom pre skončenie pracovného pomeru. Vychádzal z toho,\nže nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer aj z\ndôvodu podľa § 61 ods. 1 písm. e), teda pre porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol, že žalovaný ako\njediný dôsledok straty dôvery voči žalobcovi vyvodil, že žalovanému prestal prideľovať prácu tým, že mu\noznámil existenciu prekážok v práci, avšak riadne si plnil povinnosť poskytovať žalobcovi náhradu mzdy.\nZ uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou\nžalovaného zo dňa 25.11.2019 účinnou dňa 01.12.2019 a žalovaným deklarovanou stratou dôvery v\nžalobcu z februára 2019. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval za dostatočne\nosvedčenú organizačnú zmenu u žalovaného ako výpovedný dôvod, ktorý založil nadbytočnosť\npracovanej pozície žalobcu. Preto nepovažoval za potrebné vykonávať za účelom preukázania okolností\nprijatia tejto organizačnej zmeny vykonávať dokazovanie, ktoré žalovaný navrhol podaním zo dňa\n13.10.2022, nakoľko by podľa neho bolo uvedené dokazovanie nehospodárne a nadbytočné.\n11. Súd prvej inštancie mal za nepreukázané tvrdenie žalobcu o tom, že na pracovnú pozíciu žalobcu\nmala byť prijatá iná osoba. Zdôraznil, že za prijatie iného zamestnanca na zrušenú pracovnú pozíciu\nžalobcu nemožno považovať uzavretie zmluvy o výkone funkcie s členom predstavenstva, a už vôbec\nnie, ak k uzavretiu tejto zmluvy došlo pred zrušením pracovnej pozície žalobcu. Opätovne poukázal na\nodlišnosť pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom a obchodnoprávneho\nvzťahu medzi členom orgánu spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, pričom ustanovenie § 61 ods.\n3 Zákonníka práce zakazuje zamestnávateľovi utvoriť zrušené pracovné miesto, nie však vymenovať\norgán spoločnosti. Zároveň konštatoval, že zákaz opätovného vytvorenia zrušeného pracovného miesta\na prijatia nového zamestnanca na zrušené pracovné miesto počas dvoch mesiacov sa počíta odo dňa\nskončenia pracovného pomeru, čiže k danému porušeniu zákazu v danom prípade nedošlo.\n12. Vo vzťahu k ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce uviedol, že ponúkanou prácou\nzamestnancovi môže byť práca s nižšími kvalifikačnými predpokladmi. Mal za preukázané, že žalovaný\nponúkol žalobcovi pred daním výpovede iné pracovné pozície, a to pozíciu vodiča električky a revízora.\nV tejto súvislosti uviedol, že z vykonaných listinných dôkazov, najmä z ponúk práce inzerovaných\nžalovaným, ako aj z prehľadov voľných pracovných miest u žalovaného síce vyplynulo, že žalovaný\nmal pred skončením pracovného pomeru so žalobcom voľné aj iné pracovné pozície, avšak je vecou\nžalovaného, ktoré z voľných pracovných pozícií žalovaný ponúkol žalobcovi. V ďalšom konštatoval,\nže na splnenie ponukovej povinnosti postačuje, ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi jednu\nvhodnú pracovnú pozíciu, pričom za vhodnú pracovnú pozíciu je potrebné považovať takú, na ktorú\nzamestnanec spĺňa predpoklady z hľadiska vzdelania, skúseností a schopností. Tvrdenia žalobcu o\nvoľných pracovných pozíciách na ekonomickom úseku považoval za nepreukázané, keďže uvedené\nžalovaný poprel a žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že o týchto pracovných pozíciách sa\ndozvedel pri výkone svojich pracovných pozícií a vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď bola žalobcovi\ndoručená v čase takmer 10 mesiacov odo dňa, kedy žalobca naposledy vykonával svoje pracovné\npovinnosti, považoval za nanajvýš nepravdepodobné a nedôveryhodné, že by žalobca mohol mať v čase\ndoručovania výpovede vedomosť o stavoch zamestnancov a potrebe prijatia nových zamestnancov na\nekonomickom úseku žalovaného. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný si\nriadne splnil svoju ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.\n13. K otázke splnenia povinnosti podľa § 74 Zákonníka práce, ktorou je prerokovanie výpovede\nso zástupcami zamestnancov sa súd prvej inštancie vyjadril tak, že zo žiadosti žalovaného zo dňa\n12.12.2019 o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa, na jednotlivých rovnopisoch, na\nktorej sa nachádzajú potvrdenia o prevzatí tejto žiadosti vyplýva, že žalovaný požiadal zástupcov\nzamestnancov o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa so zamestnancom - žalobcom\n\nako riaditeľom ekonomického úseku, a to dňa 13.12.2019 IOZ ZO DPB, a.s. Divízia autobusy, dňa\n16.12.2019 Odbory Autošofér, dňa 13.12.2019 BOZV MHD a dňa 12.12.2019 IOZ ZO DPB, a.s. Divízia\nED a TI. Z uvedeného tiež podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že výpoveď bola prerokovaná zo strany\nIOZ ZO DPB, a.s. Divízia autobusy dňa 08.01.2020. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle\nvyššie citovaného ustanovenia § 74 Zákonníka práce k splneniu tejto povinnosti môže dôjsť aj na základe\nfikcie prerokovania výpovede, ktorá nastáva po uplynutí 7 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti\nzamestnávateľovi zástupcom zamestnancov. Vychádzal z toho, že keďže žalovaný doručil žiadosť o\nprerokovanie výpovede so žalobcom zástupcom zamestnancov v dňoch 12.12.2019 až 16.12.2019,\nz uvedeného je zrejmé, že predo dňom 09.01.2020 (t. j. dátum výpovede) nevyhnutne muselo dôjsť\nbuď k prerokovaniu výpovede alebo uplynutiu doby 7 pracovných dní, kedy nastala fikcia prerokovania\nvýpovede. Uvedeným boli podľa názoru súdu prvej inštancie vyvrátené tvrdenia žalobcu o tom, že si\nžalovaný svoju povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov nesplnil.\n14. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov tak súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže v prejednávanej veci boli v čase dania výpovede žalobcovi splnené všetky zákonné podmienky na\nplatnú výpoveď, teda existoval výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, tento\nbol vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, že nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom, pričom\nžalovaný si súčasne splnil svoju zákonnú povinnosť ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu pred daním\nvýpovede, ako aj pred daním výpovede prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov. Súd prvej\ninštancie preto žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zamietol ako\nnedôvodnú.\n15. V ďalšom súd prvej inštancie rozhodol o späťvzatí žaloby v časti pôvodne uplatneného nároku na\nnáhradu mzdy podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP tak, že konanie zastavil, a to z dôvodu,\nže žalobca v tejto časti žalobu vzal späť písomným podaním zo dňa 19.08.2020. Nakoľko k späťvzatiu\nžaloby došlo pred prvým pojednávaním, súd prvej inštancie zastavil konanie bez zisťovania stanoviska\nžalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby.\n16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, keďže mal žalovaný\nplný úspech v konaní, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\n17. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru\na náhradu mzdy podal žalobca riadne a včas odvolanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP )\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\npísm. h) CSP). Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdení žalovaného\nbez toho, aby tieto boli preukázané. Bol názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu\nnázoru ohľadom výpovedného dôvodu, keď opomenul žalobcom predložený dôkaz do konania, a to\nodovzdávací protokol zo dňa 22.02.2019, pričom uviedol, že v konaní jasne poukázal na kauzálny\nnexus medzi nadbytočnosťou žalobcu a organizačnou zmenou, ktorá sa uskutočnila na základe\nrozhodnutia spoločnosti u žalovaného. Zdôraznil, že osobné stretnutie s p. M. V. bolo vyvolané,\nrespektíve uskutočnené len s jediným zámerom, a to vyvinúť nátlak na žalobcu, aby pristúpil k podpísaniu\npredloženej dohody o skončení pracovného pomeru. Z uvedeného mal za to, že v konaní jasne\npoukazoval aj preukázal účelovosť zo strany žalovaného. Mal za to, že išlo o šikanózne konanie zo strany\nžalovaného, ktoré preukázal rozhodnutím žalovaného o tzv. „hodinovej výpovedi“, a to vyššie uvedeným\nodovzdávacím protokolom. Uviedol, že bol zo strany žalovaného vyzvaný k okamžitému odovzdaniu\nzverených vecí (prenosný počítač, užívateľský balík MS Office Standard, dokovacia stanica zn. Lenovo)\na táto tzv. hodinová výpoveď bola uskutočnená so žalobcom ako ekonomickým riaditeľom na základe\npracovnej zmluvy nie členom predstavenstva. Tvrdil, že odo dňa 22.02.2019, kedy žalobca nepodpísal\ndohodu o skončení pracovného pomeru a bola daná prekážka v práci zo strany žalovaného ako\nzamestnávateľa, sledoval žalovaný iný cieľ ako racionalizáciu procesov a s tým súvisiace zabezpečenie\nefektívnosti práce, na základe ktorého došlo k organizačnej zmene v zmysle ktorej bola zrušená\npozícia riaditeľa ekonomického úseku. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie neskúmal rozhodnutie\no organizačnej zmene z pohľadu možného účelového konania žalovaného voči žalobcovi čím bol\npodľa jeho názoru jasne preukázaný účelový zámer konania žalovaného. Taktiež žalobca poukázal na\nskutočnosť, že Hlavné mesto SR Bratislava vyhlásilo v mesiaci júl 2019 výberové konanie na pozíciu\n\nčlena predstavenstva - CFO s obdobnou náplňou práce ako vykonával žalobca, a to práve v čase\nkedy žalobca nevykonával prácu pre žalovaného, respektíve nemohol si plniť svoje pracovné povinnosti\nvyplývajúce mu z jeho pracovnej zmluvy z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Namietal, že\nžalobcovi po úspešnom uskutočnení výberového konania nastala situácia, kedy žalovaný žalobcu už\nnemohol opätovne priradiť na pôvodnú pozíciu, keďže bola obsadená novým členom predstavenstva s\npridelenou náplňou práce ekonomického riaditeľa. Z uvedeného konania žalovaného je podľa žalobcu\nzrejmé, že žalobca sa stal pre žalovaného nadbytočným ešte pred účinnosťou organizačnej zmeny, a\npreto nie je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobcu a organizačnou zmenou účinnou odo\ndňa 09.01.2019. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom splnenej ponukovej\npovinnosti žalovaného dôvodiac tým, že žalovaný musí preukázať, že predtým ako dal žalobcovi\nvýpoveď, nedisponoval žiadnym vhodným voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté\nv pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť. V tejto\nsúvislosti poukázal na to, že inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca\nzdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj jeho kvalifikácii. Dodal, že takou prácou treba\nrozumieť predovšetkým prácu zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca a až potom prácu, ktorá pokiaľ\nmožno najviac zodpovedá kvalifikácii zamestnanca. Nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že je vecou\nžalovaného, ktoré z voľných pracovných pozícií ponúkne žalobcovi, uvedené nie je podľa žalobcu v\nsúlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou a ponúknutie pracovnej pozície vodiča električky\na revízora nezodpovedalo práci zodpovedajúcej kvalifikácii žalobcu. Záverom žalobca uviedol, že\npovažuje rozsudok v časti, v ktorej by mal súd jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov\nriadil, za nepreskúmateľný a neodôvodnený. S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že súd\nprvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa\naj napriek jednotným tvrdeniam žalobcu a predloženým dôkazom ustálil na tom, že žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zamietol ako nedôvodnú. Na základe vyššie uvedeného\nžalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nprípadne sám vo veci rozhodol.\n18. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že považuje odvolanie žalobcu v celom rozsahu za\nnedôvodné. Poukázal na to, že žalobca sa v odvolaní v celom rozsahu pridržiava svojej doterajšej\nargumentačnej línie vyplývajúcej z jeho predchádzajúcich písomných podaní a ústnych prednesov, s\nktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne jasne a podrobne vysporiadal.\nŽalobca podľa žalovaného v odvolaní nepredostrel žiadne nové argumenty, ktorým by sa súd prvej\ninštancie náležite nevenoval v doterajšom konaní. Žalovaný bol názoru, že argumenty žalobcu o možnej\núčelovosti organizačnej zmeny sú len jeho nepodložené domnienky. Uviedol, že súd prvej inštancie v\ntejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí dostatočne zdôvodnil, prečo nepovažoval za dôvodné vykonať\nďalšie dokazovanie za účelom preukázania okolností prijatia organizačnej zmeny, ako aj z čoho vyvodil\nzáver, že k diskriminačnému konaniu, resp. konaniu v rozpore s dobrými mravmi voči žalobcovi zo\nstrany žalovaného nedošlo. V ďalšom uviedol, že subjektívne hodnotenia žalobcu v súvislosti s jeho\nvýkonom práce, t. j. skutočnosť, že si žalobca neuvedomoval žiadne svoje pochybenia pri výkone\npráce a túto podľa jeho posúdenia vykonával riadne, sú taktiež irelevantné. Taktiež poukázal na to,\nže žalovaný neskončil pracovný pomer so žalobcom pre neuspokojivé plnenie jeho úloh, prípadne pre\nakékoľvek jeho porušenie pracovnej disciplíny, ale výlučne z dôvodu organizačných zmien v zmysle\n§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré nastali so značným časovým odstupom od predmetného\nstretnutia, pričom tento záver bol v konaní jasne preukázaný a vyplýva dostatočne aj z napadnutého\nrozsudku. Podľa žalovaného je úplne bežné, že zamestnávateľ využije svoje právo a zamedzí vstupu\nzamestnanca na pracovisko v prípade, ak považuje jeho ďalší prípadný výkon práce za rizikový pre\nzamestnávateľa tak, ako to bolo v prípade žalobcu a žalovaného. Keďže bolo podľa žalovaného zrejmé,\nže žalobca nemôže vykonávať svoju prácu na vrcholnej riadiacej pozícii u žalovaného bez toho, aby\nmal žalovaný relevantné pochybnosti o jeho konaní v súlade so záujmami žalovaného, žalovaný využil\ntoto svoje oprávnenie v zmysle Zákonníka práce. Dodal, že zároveň plne rešpektoval svoju povinnosť\nposkytovať žalobcovi za celé obdobie náhradu mzdy v príslušnej výške a za týmto účelom tak v\ndeň stretnutia 22.02.2019 žalobcovi predložil na podpis aj odovzdávací protokol, ktorý preukazoval\nodovzdanie všetkých žalobcovi zverených predmetov späť žalovanému. Žalovaný zdôraznil, že na\nuvedenom stretnutí žiadnym spôsobom nepristúpil ku jednostrannému skončeniu pracovného pomeru\nso žalovaným z dôvodov, ktoré by sa týkali straty dôvery v žalobcu. Taktiež na danom stretnutí nedošlo\nk žiadnej tzv. hodinovej výpovedi, pracovný pomer nebol žiadnym spôsobom na danom stretnutí\nukončený. Z uvedených dôvodov žalovaný nesúhlasil s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\n\ntrpí vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení či je založený na nesprávnom skutkovom\nzistení z vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že žalobca síce namieta, že sa stal nadbytočným\nešte pred účinnosťou organizačnej zmeny, avšak v čom vidí naplnenie odvolacích dôvodov nijakým\nspôsobom nešpecifikuje. Mal za to, že dostatočne vysvetlil, prečo v tomto prípade výberové konanie\nuskutočnené v júli 2019 nemôže odôvodňovať naplnenie týchto domnienok a taktiež, že skutkový stav vo\nvzťahu k organizačnej zmene bol v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázaný. Zdôraznil,\nže predmetné výberové konanie bolo zrealizované za účelom obsadenia pozície člena predstavenstva,\nnie zamestnanca, pričom tento záver jasne a nespochybniteľne vyplynul z vykonaného dokazovania. V\nďalšom uviedol že organizačná zmena spočívala v odstránení duplicity funkcií členov predstavenstva a\npracovných pozícií riaditeľov jednotlivých úsekov, čo bolo z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Podľa\nžalovaného súd prvej inštancie mal za jednoznačne preukázané to, kedy sa predmetná organizačná\nzmena stala účinnou, kedy sa stal žalobca nadbytočným a prečo nemožno prihliadať na skutočnosti\nsúvisiace s obsadzovaním pozícií členov predstavenstva žalovaného ako na porušenie povinnosti\nzákazu znovu utvorenia zrušeného pracovného miesta žalovaným. Ako aj uviedol súd prvej inštancie je\nnevyhnutné rozlišovať medzi pracovnoprávnym vzťahom medzi zamestnancom a zamestnávateľom a\nobchodnoprávnym vzťahom medzi členom orgánu spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, čo žalobca\nneberie do úvahy. Žalovaný taktiež uviedol vo vzťahu k námietkam žalobcu o ponukovej povinnosti, že si\ntúto splnil nad rámec zákona, kedy dňa 11.12.2019 ponúkol žalobcovi voľné pracovné miesta, ktoré boli\nnajlepšie platené spomedzi vtedy voľných pracovných miest u žalovaného, a ktoré najviac zodpovedali\nosobitným odborným kvalifikáciám žalobcu. Žalovaný ponúkol žalobcovi aj ďalšie pracovné miesta počas\ntrvania jeho výpovednej doby, čím postupoval vo vzťahu k žalobcovi nad rámec jeho zákonnej povinnosti.\nV rámci argumentácie žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.10.2019,\nsp. zn. 5CoPr/4/2019, podľa ktorého má ponuka tzv. vhodnej práce spĺňať priestorové a vecné kritérium,\nčo podľa žalovaného voľné pracovné miesta vodiča električky a revízora spĺňali. Vzhľadom na uvedené\npodľa žalovaného nemožno tvrdiť, že sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe. Záverom\nžalovaný zdôraznil, že žalobca v rámci svojich ústnych prednesov na pojednávaniach opakovane\nuviedol, že by žiadnu robotnícku pozíciu u žalovaného neprijal. Naopak, žalobca opakovane tvrdil, že\nmu mala byť ponúknutá pozícia v rámci administratívy, ktorá by viac zodpovedala jeho niekdajšej pozícii\nriaditeľa ekonomického úseku. V konaní však bolo preukázané, že u žalovaného boli v relevantnom\nobdobí voľné výlučne robotnícke pozície. Zároveň bolo v konaní preukázané, že administratívne pozície\nžalobcom označené ako údajne voľné u žalovaného voľné neboli. Preto bol žalovaný názoru, že jasne v\nkonaní preukázal, že si ponukovú povinnosť voči Žalobcovi riadne splnil. Vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.\n19. Odvolací súd viazaný ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov\npodaného odvolania a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, keďže\nsa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie\npojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n20. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie\nv\nrozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. l CSP) z hľadiska posúdenia\nopodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil\n(§ 191 CSP)\na na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite\nodôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada týkajúca\nsa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích\ndôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP); takú vadu napokon ani odvolatelia netvrdili.\n21. Žalobca podaným odvolaním namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a odvolanie zároveň dôvodil\ntým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.\n1 písm. h) CSP).\n22. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo na základe dokazovania zistené a zároveň nebolo\nsporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 31.12.2015, na základe ktorej vznikol\nžalobcovi u žalovaného pracovný pomer na dobu neurčitú na pozíciu riaditeľa ekonomického úseku.\nNa základe zmluvy o výkone funkcie zo dňa 16.10.2015 v znení jej dodatku mal žalobca vykonávať\n\nfunkciu člena predstavenstva, ktorá o. i. zahŕňala aj zastupovanie žalovaného voči tretím osobám,\nzabezpečenie vedenia riadneho účtovníctva, schvaľovanie náplne práce, miezd zamestnancov, riadenie\na kontrolu ich práce. V zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky\nBratislavy č. 39/2019 zo dňa 07.02.2019, prijatého k bodu Návrh na schválenie personálnych zmien\nv štatutárnych a kontrolných orgánoch strategických obchodných spoločností s majetkovou účasťou\nhlavného mesta SR Bratislavy, bolo schválené, odvolanie členov predstavenstiev a členov dozorných\nrád a zároveň vymenovanie nových členov predstavenstiev a členov dozorných rád u žalovaného\na zároveň v spoločnostiach Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Odvoz a likvidácia odpadu\na.s., Incheba, a.s., KSP, s.r.o., Národné tenisové centrum, a.s., METRO Bratislava a.s., Bratislavská\nintegrovaná doprava, a.s., Infra Services, a.s., BIONERGY, a.s. a RECAR Bratislava a.s. a zároveň\nbol primátor hlavného mesta SR Bratislavy poverený vykonaním týchto zmien. Rozhodnutím jediného\nakcionára žalovaného zo dňa 14.02.2019 bol odvolaný žalobca (ako aj ďalší členovia predstavenstva)\nz funkcie člena predstavenstva odvolávajúc sa na vyššie uvedené uznesenie mestského zastupiteľstva\nhlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 39/2019 zo dňa 07.02.2019. Pracovný pomer\nuzavretý so žalovaným bol skončený dohodou dňa 27.03.2019 s riaditeľom úseku generálneho riaditeľa,\ndňa 05.11.2019 s riaditeľom infraštruktúrneho úseku, dňa 12.09.2019 s riaditeľom úseku dopravy a\nslužieb, dňa 29.03.2019 s riaditeľom úseku obchodu a strategického rozvoja a dňa 29.03.2019 s\ngenerálnym riaditeľom. Žalovaný oznámil žalobcovi prekážky v práci odo dňa 22.02.2019. Hlavné mesto\nSR Bratislava vyhlásilo v júli 2019 výberové konanie na obsadenie pozícií členov predstavenstva, o.\ni. aj člena predstavenstva zodpovedného za ekonomický a finančný úsek (CFO) žalovaného, ktorú\npozíciu následne obsadil p. T. K.. Žalovaný informoval dňa 18.11.2019 zástupcov zamestnancov o\nzmene organizačnej štruktúry, ktorá má byť účinná od 01.12.2019. Hlavné mesto Slovenskej republiky\nBratislava ako jediný akcionár žalovaného dňa 21.11.2019 schválil nové znenie Kompetenčného\nporiadku, nové znenie Organizačného poriadku, zriadenie úseku predsedu predstavenstva a zrušenie\npracovných pozícií generálneho riaditeľa, riaditeľa ekonomického úseku, riaditeľa prevádzkového úseku\na riaditeľa infraštruktúrneho úseku. Predstavenstvo žalovaného na zasadnutí dňa 25.11.2019 uznesením\nč. 107/2016 schválilo zmenu organizačnej štruktúry žalovaného, ktorou bola o. i. zrušená pracovná\npozícia riaditeľa ekonomického úseku, bolo schválené nové znenie Organizačného poriadku RS182/19\na bolo schválené nové znenie Kompetenčného poriadku RS181/19. Uvedené uznesenie bolo pri\njeho navrhnutí odôvodnené racionalizáciou procesov a s tým súvisiacim zabezpečením efektívnosti\npráce. Listom zo dňa 11.12.2019 žalovaný oboznámil žalobcu s organizačnou zmenou o zrušení\npracovnej pozície riaditeľa ekonomického úseku a ponúkol mu pracovnú pozíciu revízora alebo\nvodiča električky, ktoré žalobca neprijal. Ku dňu 12.12.2019, 16.12.2019 a odo dňa 01.01.2020 do\n09.01.2020, kedy bola žalobcovi doručená výpoveď, boli u žalovaného voľné viaceré pracovné pozície.\nKu dňu 12.12.2019 to boli pracovné pozície - robotník v doprave, elektromechanik, autoelektrikár/\nklimatizér, vodič autobusu, vodič trolejbusu, strojný zámočník, autoelektrikár, automechanik, predavačka\ncestovných lístkov, webmaster, grafik/dizajnér, majster strediska údržby a plánovaných opráv divízie\nautobusy a karosár-klampiar, ku dňu 16.12.2019 - autoelektrikár, elektromechanik, elektromechanik,\nelektromontér, elektrotechnik - špecialista, karosár, lakovač, maliar - natierač, manipulačný robotník,\nmechanik elekt. zariadení, mechanik koľaj. tratí, operátor dopravy, predavačka, prevádzkový zámočník,\nrobotník v doprave, skladník, strojný zámočník, sústružník kovov, údržbár nehnuteľného majetku, vodič\nCMV - nákladné, zámočník PTZ, zvárač kovov a upratovačka, a odo dňa 01.01.2020 do 09.01.2020 autoelektrikár, elektromechanik, elektromechanik, elektromontér, elektrotechnik - špecialista, lakovač,\nmaliar - natierač, manipulačný robotník, mechanik, elekt. zariadení, mechanik koľaj. tratí, obsluha\nvykurovania, prevádzkový zámočník, robotník v doprave, skladník, strojný zámočník, sústružník kovov,\núdržbár nehnuteľného majetku, vodič autobusu, trolejbusu, električky, vodič CMV - nákladné, vodič\nCMV-špeciálne, zámočník PTZ, zvárač kovov, upratovačka a revízor. Žalovanému bol doručený dňa\n02.01.2020 Kompetenčný poriadok a Organizačný poriadok žalovaného. Žalovaný požiadal zástupcov\nzamestnancov o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa so zamestnancom - žalobcom\nako riaditeľom ekonomického úseku pred jej podaním žalobcovi. Žalovaný doručil žalobcovi list zo\ndňa 09.01.2020 označeného „skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.\nb) Zákonníka práce“, keďže došlo k organizačnej zmene účinnej od 01.12.2019, prijatej na základe\nrozhodnutia spoločnosti o organizačnej zmene zo dňa 25.11.2019, v rámci ktorej bola o.i. zrušená\npozícia riaditeľa ekonomického úseku, a teda pracovná pozícia žalobcu. Žalovaný ponúkol žalobcovi\niné pracovné pozície v mieste dohodnutom ako výkon práce žalobcu, a to pracovné pozície ATP III revízor, alebo vodič električky, ktorú žalobca neprijal, trval na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával,\nžalovaný však skončenie pracovného pomeru výpoveď považoval za platné.\n\n23. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy predložený dôkaz do konania, ktorým bol\nodovzdávací protokol zo dňa 22.02.2019, na základe ktorého žalobca odovzdal žalovanému zverené\nveci, čím boli podľa žalobcu sledované iné ciele na strane žalovaného ako zefektívnenie procesov.\nMal za to, že súd prvej inštancie neskúmal rozhodnutie o organizačnej zmene z pohľadu možnej\núčelovosti konania žalovaného voči osobe žalobcu. Zároveň namietal, že v čase kedy si žalobca\nnemohol plniť pracovné povinnosti z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, uskutočnil žalovaný\nvýberové konanie s obdobnou pracovnou náplňou ako mal žalobca, čím sa podľa neho stal nadbytočným\npre žalovaného ešte pred účinnosťou organizačnej zmeny, pričom z uvedeného podľa neho vyplýva,\nže nie je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobcu a organizačnou zmenou účinnou od\n09.01.2019. Z výpisu z obchodného registra bolo zrejmé, že dňa 14.02.2019 zanikla funkcia žalobcu\nako člena predstavenstva žalovaného. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom súdu prvej\ninštancie, že ak mal žalobca akékoľvek námietky na odvolanie žalobcu ako člena predstavenstva a\nvymenovanie nového člena predstavenstva, ktorý neskôr vykonával činnosti, ktoré boli súčasne náplňou\npráce žalobcu, uvedené mohlo byť predmetom konania o určenie neplatnosti rozhodnutia valného\nzhromaždenia. Taktiež súd prvej inštancie správne poznamenal, že členovia predstavenstva z titulu\nsvojej funkcie vykonávajú činnosti súvisiace so zastupovaním spoločnosti navonok voči tretím osobám,\nči vedenie účtovníctva. Funkcia člena predstavenstva sa teda už aj bez ohľadu na vnútorné predpisy\nžalovaného značne prekrývala s náplňou práce žalobcu, ktorú tento mal na základe pracovnoprávneho\nvzťahu na pracovnej pozícii riaditeľa ekonomického úseku. Predstavenstvo žalovaného na zasadnutí\nzo dňa 25.11.2019 schválilo uznesenie č. 107/2019, na základe ktorého bolo o. i. schválené nové\nznenie Organizačného poriadku RS 182/19 a nové znenie Kompetenčného poriadku RS 181/19, z\nktorých poriadkov bolo zrejmé, že pracovnú náplň žalobcu na pozícii riaditeľa ekonomického úseku mal\nvykonávať člen predstavenstva - CFO. Týmto uznesením došlo taktiež k schváleniu zmeny organizačnej\nštruktúry, na základe ktorej bola o. i. zrušená pozícia riaditeľa ekonomického úseku. V konaní nebolo\nsporné, že išlo o duplicitný výkon činností dvomi rôznymi osobami v dvoch rôznych právnych vzťahoch.\nZ uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že ide o legitímny\ndôvod na organizačnú zmenu, ktorej cieľom je zefektívnenie práce, zníženie nákladov a zníženie\npočtu zamestnancov tým, že pracovná pozícia žalobcu bola zrušená. Výkon činnosti je zabezpečený\nčlenom predstavenstva, a teda nie pracovnoprávnym vzťahom, ale obchodnoprávnym vzťahom na\nzáklade zmluvy o výkone funkcie. Ide teda o rozdielny právny vzťah, výkon funkcie štatutárneho\norgánu je odlišný od pracovnoprávneho vzťahu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že žalovaný\nmohol zmeniť svoju organizačnú štruktúru rozhodnutím predstavenstva a na základe toho upraviť aj\npracovné pozície a náplne práce. Uvedené rozhodnutie žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu\nnesleduje účelovosť rozhodnutia voči žalobcovi. Uznesením č. 107/2019 bola týmto spôsobom taktiež\nschválená zmena organizačnej štruktúry, na základe ktorej bola zrušená aj pozícia generálneho riaditeľa,\nriaditeľa prevádzkového úseku, či riaditeľa infraštruktúrneho úseku. Zároveň nebolo sporné, že obdobné\norganizačné zmeny ako u žalovaného boli vykonané vo všetkých spoločnostiach s majetkovou účasťou\nhlavného mesta SR Bratislava z dôvodu zefektívnenia práce a hospodárneho nakladania s verejnými\nfinanciami. Súd prvej inštancie správne podotkol, že uvedené vylučuje možnosť, že organizačné zmeny\nboli smerované proti žalobcovi osobne so skutočným cieľom skončiť s ním pracovný pomer. Žalobca\ntaktiež neosvedčil dôvody, pre ktoré by sa k nemu žalovaný správal diskriminačne, resp. konal v rozpore\ns dobrými mravmi. Odvolací súd taktiež udáva, že námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nevzal do\núvahy predložený dôkaz do konania, ktorým bol odovzdávací protokol zo dňa 22.02.2019, na základe\nktorého žalobca odovzdal žalovanému zverené veci, čím boli podľa žalobcu sledované iné ciele na\nstrane žalovaného ako zefektívnenie procesov, považuje za nedôvodné. Súd prvej inštancie sa podľa\nodvolacieho súdu dostatočne vysporiadal so situáciou, ktorá nastala medzi žalobcom a žalovaným vo\nfebruári 2019 dôvodiac tým, že v tomto období síce žalovaný stratil dôveru v žalobcu, avšak strata\ndôvery, prípadne jeho neuspokojivé plnenie pracovných úloh nebolo zo strany žalovaného podkladom\npre skončenie pracovného pomeru. Vychádzal z toho, že zo žiadneho dôkazu priamo ani nepriamo\nnevyplýva, že by žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer aj z dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm.\ne), teda pre porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný ako jediný\ndôsledok straty dôvery voči žalobcovi vyvodil, že žalovanému prestal prideľovať prácu tým, že mu\noznámil existenciu prekážok v práci, avšak riadne si plnil povinnosť poskytovať žalobcovi náhradu mzdy.\nOdvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd prvej inštancie\nnevzhliadol príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou žalovaného zo dňa 25.11.2019 účinnou dňa\n01.12.2019 a žalovaným deklarovanou stratou dôvery v žalobcu z februára 2019, a teda aj situáciou,\nkedy žalobca odovzdal žalovanému zverené veci.\n\n24. V ďalšom žalobca namietal, že žalovaný mal preukázať, predtým ako dal žalobcovi výpoveď, že\nnedisponoval žiadnym vhodným voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej\nzmluve ak miesto výkonu práce, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť. Žalobca taktiež namietal,\nže ponúknuté pracovné pozície vodiča električky a revízora nezodpovedali kvalifikácii žalobcu, nakoľko\ntieto boli na nižšej kvalifikačnej úrovni ako jeho pôvodná pracovná pozícia riaditeľa ekonomického\núseku. Odvolací súd udáva, že bolo nesporné, že žalovaný mal pred skončením pracovného pomeru\nso žalobcom aj iné voľné pracovné pozície. Súd prvej inštancie mal však dostatočne preukázané, či z\nponúk práce inzerovaných žalovaným ako aj z prehľadov voľných pracovných miest u žalovaného, že\nžalovaný nedisponoval iným vhodným voľným pracovným miestom, ktoré mohol ponúknuť žalobcovi v\nrámci ponukovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel\nk správnemu právnemu záveru, že si žalovaný vo vzťahu k žalobcovi svoju ponukovú povinnosť podľa\n§ 63 ods. 2 Zákonníka práce riadne splnil.\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že v\nprejednávanej veci boli v čase dania výpovede žalobcovi splnené všetky zákonné podmienky na platnú\nvýpoveď, teda existoval výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom si\nžalovaný súčasne splnil svoju zákonnú povinnosť ponúknuť žalobcovi inú vhodnú práce pred daním\nvýpovede a súd prvej inštancie tak rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.\n26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP. a teda žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou\nna ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie\npodľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou\nalebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cpr/15/2020", "guid": "bc9deb12-d363-498f-9d8b-24b023238f2d:cd628eae-1e48-4d23-b26d-f15f5f4f5dab", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e935d5f5-8134-46bd-817f-8a27b9936707:1c1363cc-4bed-4943-9774-a4fad0c5b3d4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3113218252.2", "spisova_znacka": "5CoPr/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoPr/4/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3113218252.2"}, {"guid": "562f7ea2-1b28-4331-8cfb-28107e5d0c67:eb6ba53d-b5ad-42f6-b026-eb323c2b0503", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7614207104.1", "spisova_znacka": "2Co/138/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/138/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7614207104.1"}, {"guid": "bc9deb12-d363-498f-9d8b-24b023238f2d:cd628eae-1e48-4d23-b26d-f15f5f4f5dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/15/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Cpr/15/2020 z 26. 10. 2021", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc9deb12-d363-498f-9d8b-24b023238f2d:cd628eae-1e48-4d23-b26d-f15f5f4f5dab"}], "citovane_v": []}