{"guid": "f36849fe-92c3-44a1-a3cc-9e662b7ef538:1be27787-9779-4244-8921-cddb9fbc6ef6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1319205232.2", "spisova_znacka": "2Cob/114/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/114/2023 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 2Cob/114/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1319205232.2", "identifikacne_cislo": "1319205232", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369", "nazov": "§ 369 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1be27787-9779-4244-8921-cddb9fbc6ef6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1319205232.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319205232.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319205232.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/114/2023\n1319205232\n30. 09. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:1319205232.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Xepap, spol. s r.o., so\nsídlom Jesenského 4703, Zvolen 960 01, IČO: 31 628 605, zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom\nMostová 2, Bratislava 811 02, IČO: 35 872 900, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja\na mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského 3760/50, 851 01 Bratislava, IČO: 00 164 381,\nv konaní o zaplatenie 332.196,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava III č. k. 26Cb/213/2019 - 311 zo dňa 27.3.2023 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/213/2019 - 311 zo dňa\n27.3.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 26Cb/213/2019 311 zo dňa 27.3.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 332.196,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne\nzo sumy 17.484,- Eur od 27.10.2015 do zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od 10.12.2015 do\nzaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od 24.12.2015 do zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od\n02.02.2016 do zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od 01.03.2016 do zaplatenia, denne zo sumy\n17.484,- Eur od 23.03.2016 do zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od 26.10.2016 do zaplatenia,\ndenne zo sumy 17.484,- Eur od 26.10.2016 do zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od 01.07.2016\ndo zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od 28.07.2016 do zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur\nod 27.08.2016 do zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od 27.09.2016 do zaplatenia, denne zo sumy\n17.484,- Eur od 03.11.2016 do zaplatenia, denne zo sumy 17.484,- Eur od 29.11.2016 do zaplatenia,\ndenne zo sumy 17.484,- Eur od 14.12.2016 do zaplatenia, denne zo sumy 11.656,- Eur od 08.02.2017\ndo zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 5.828,- Eur od 08.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 17.484,Eur od 09.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 17.484,- Eur od 28.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 17.484,Eur od 03.05.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania\ntak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa\n23.9.2019 proti žalovanému domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na\nzaplatenie sumy 332.196,- Eur s príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr za žalobcom poskytnuté\nservisné služby spojené s distribúciou školských učební, učebných textov a pracovných zošitov a iných\nmateriálnych didaktických prostriedkov (všetky faktúry znejúce na sumu 14.570,- Eur bez DPH, resp.\n\n17.484,- Eur s DPH, čísla faktúr: 1501300074, 1501300084, 1501300089, 1501300094, 1601300002,\n1601300009, 1601300019, 1601300023, 1601300033, 1601300038, 1601300049, 1601300053,\n1601300064, 1601300075, 1601300079, 1601300089, 1701300010, 1701300016, 1701300025). V\nžalobe poukázal na uzatvorenú Zmluvu v znení Dodatku č. 1 na distribúciu materiálnych didaktických\nprostriedkov pre školy. Súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a vydal dňa\n29.10.2019 platobný rozkaz sp. zn. 26Cb/213/2019 - 41.\n3. Žalovaný proti uvedenému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že zmluva č.\n0021/2011 na distribúciu didaktických prostriedkov pre školy, od ktorej odvodzuje žalobca svoj právny\nnárok na zaplatenie žalovanej sumy, bola v zmysle článku 5 ods. 5.1 uzavretá na dobu určitú do\n31.12.2013 s možnosťou predĺženia. K predĺženiu zmluvy zákonným spôsobom nedošlo, účinnosť\nzmluvy skočila uplynutím dňa 31.12.2013, neexistuje právny základ na nárok uplatnený v žalobe.\nDodatkom č. 1 k Zmluve č. 0021/2011 (ďalej Dodatok č. 1), došlo k úprave zmluvných dojednaní\ntýkajúcich sa práva žalobcu na úhradu nákladov spojených s uskladnením (vrátane starostlivej opatery\no učebnice), strážením a poistením takto uskladnených učebníc, a to na základe mesačnej paušálnej\nodmeny vo výške 14.570,- Eur bez DPH so splatnosťou mesačne pozadu. Predmetným dodatkom došlo\nsúčasne k predĺženiu doby platnosti a účinnosti zmluvy o ďalšie tri (3) kalendárne roky odo dňa podpisu\nDodatku. V súlade s uvedeným sa účinnosť zmluvy predpokladala do 20.12.2016. Žalovaný považuje\nDodatok č. 1 za absolútne neplatný právny úkon, čím spochybňuje právny titul zakladajúci nárok žalobcu\nna vymáhanie pohľadávky. Dodatok č. 1 bol uzavretý spôsobom nerešpektujúcim právnu úpravu zákona\nč. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní ale aj Obchodného zákonníka. Porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní malo za následok kontrolu zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý v predmetnej veci\nvydal rozhodnutie č. spisu 13297-3000/2014, č. záznamu 38690/2015 zo dňa 13.4.2015, ktorým bolo\nvyslovené porušenie § 58 zákona o verejnom obstarávaní a žalovanému bola uložená sankcia. Žalovaný\nje presvedčený, že súd musí prejudiciálne posúdiť platnosť predmetného Dodatku č. 1 k zmluve,\nktorým došlo k rozšíreniu zmluvných dojednaní nad rámec zákona, a to najmä vo vzťahu k nároku na\nskladné, ktoré je predmetom žaloby. Na dôvod absolútnej neplatnosti je súd povinný prihliadať z úradnej\npovinnosti. Paušálna mesačná odmena v Dodatku č. 1 neodzrkadľuje skutočné trhové ceny za\nskladné, a preto je v rozpore aj s ustanovením § 531 ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka\n(ďalej len „Obchodného zákonníka“), v zmysle ktorého je ukladateľ povinný zaplatiť skladné obvyklé\nv čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob skladovania. Vychádzajúc\nzo znenia dodatku, skladné bolo dohodnuté zmluvnými stranami paušálnou mesačnou sumou bez\nohľadu na množstvo uskladnených učebníc. Uvedené dojednanie preto nemôže požívať právnu\nochranu s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko povinnosť zaplatiť skladné vo výške\n14.570,- Eur bez DPH mesačne by prichádzalo do úvahy aj v prípade uskladnenia čo i len jednej\nučebnice. Dotknuté ustanovenie zmluvy je tak v príkrom rozpore so zásadou poctivého obchodného\nstyku. Žalovaný poukázal na Rámcovú dohodu o distribúcii učebníc a poskytovaní služieb súvisiacich\ns distribúciou č. 1020/2018 zo dňa 22.10. 2018, účinnou dňa 27.10.2018, ktorá bola uzatvorená medzi\nstranami sporu. V prípade, ak by súd posúdil platnosť Dodatku č. 1., platnosť a účinnosť zmluvy v znení\nDodatku č. 1 skončila dňom 20.12.2016, faktúra č. 1701300010 zo dňa 31.01.2017 za mesiac január\n2017, faktúra č. 1701300016 zo dňa 28.02.2017 za mesiac február 2017, faktúra č. 1701300025 zo\ndňa 28.02.2017 za mesiac marec 2017, každá vo výške 17.487,- Eur boli vystavené za obdobie, ktoré\nzmluva ani Dodatok č. 1 nepokrýva, a tak boli vystavené bez právneho titulu. Faktúra č. 1601300089\nzo dňa 30.12.2016 za mesiac december 2016 nezohľadňuje skutočnosť, že zmluva v znení Dodatku\nč. 1 skončila dňom 20.12.2016, čomu mala zodpovedať aj fakturovaná suma, a teda faktúra mala byť\nvystavená na sumu pomernú dĺžke trvania zmluvy v mesiaci december 2016. Faktúru č. 1601300079\nzo dňa 30.11.2016 za mesiac november 2016, žalovaný neeviduje v účtovníctve, a má za to, že\nmu nebola doručená. Dátum vyhotovenia faktúry je uvedený dňa 30.11.2016, teda deň neskorší než\ndátum jej odoslania. Preto ju nemožno považovať za oprávnený právny titul preukazujúci priznanie\npohľadávky žalobcu. Faktúry vystavené za roky 2014, 2015 a 2016 boli žalobcovi vrátené listom č.\n2016-10275/50804:13-02BB a listom č. 2017-1788/13567:3-sekr. Tieto boli podpísané osobami, ktoré\nnie sú oprávnené konať v mene a na účet vystaviteľa faktúr.\n4. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje Dodatok č. 1 k zmluve za platný. Verejné\nobstarávanie je zákonom ustanovený postup smerujúci k výberu zmluvného partnera. To znamená, že\nv zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie nie samotná zmluva, resp. v\ntomto prípade Dodatok je v rozpore so zákonom, ale postup žalovaného pri výbere zmluvného partnera\nbol v rozpore so zákonom. Úprava § 148a zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní samozrejme\n\nnevylučuje aplikáciu ustanovenia § 39 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho\nzákonníka“), avšak každé z uvedených ustanovení upravuje úplne iný dôvod neplatnosti právneho\núkonu. Z uvedeného (s poukazom na § 148a zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní) vyplýva, že nie\nsamotná zmluva je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní alebo inými predpismi, ale v rozpore\nso zákonom o verejnom obstarávaní bol postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý\npredchádzal uzatvoreniu zmluvy a ten jediný môže byť predmetom sporu. Postup podľa ustanovenia\n§ 148a zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní však v prípade Dodatku použitý nebol, nikto sa\nna súde určenia neplatnosti Dodatku v zákonnej prekluzívnej lehote (§ 148a ods. 10 zák. č. 25/2006)\nnedomáhal. Podkladom pre uzavretie Dodatku bol okrem iného list žalobcu „Výpočet nákladov spojených\nso skladovaním tovaru k Zmluve na distribúciu materiálnych didaktických prostriedkov pre školy“ zo\ndňa 26.11.2013, ktorý adresoval žalovanému. V predmetnom liste vyčíslil mesačné dodatočné náklady\nna plnenie Zmluvy a v tomto rozsahu bol aj Dodatok uzavretý. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvný\nvzťah síce formálne zanikol, avšak k poskytovaniu služieb žalovaným žalobcovi dochádzalo naďalej\nv nezmenenom rozsahu. Po ukončení zmluvy žalovaný požiadal o pokračovanie v plnení zo strany\nžalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že právny vzťah založený Zmluvou pokračoval aj po formálnom\nzániku Zmluvy. Pohľadávka voči žalovanému teda žalobcovi vznikla, a to na základe jeho objednávky,\nprípadne z titulu bezdôvodného obohatenia. Ako dôkaz pokračovania právneho vzťahu preukazuje\ntiež elektronickú komunikáciu so žalovaným o odovzdaní dokumentácie v zmysle bodu 2.4 Zmluvy,\npričom v zmysle uvedeného bodu mal žalobca povinnosť odovzdať žalovanému príslušnú dokumentáciu\n(požiadavky škôl, dodacie listy) najneskôr päť pracovných dní pred ukončením účinnosti Zmluvy; v tomto\nprípade vzájomného právneho vzťahu. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný za obdobie\nod 20.12.2016 do 31.03.2017 štandardne realizoval úhrady faktúr žalobcu za plnenie jeho záväzku\nv zmysle Zmluvy (nie však aj sumy v zmysle Dodatku), z čoho nepochybne vyplýva, že aj žalovaný\nmal za to, že služby zo strany žalobcu sú naďalej poskytované v Zmluvne dohodnutom rozsahu. V\nprípade sporných faktúr uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že faktúra č. 1601300079 zo dňa 30.11.2016\nza mesiac november 2016 mu nebola doručená a neeviduje ju v účtovníctve, v liste žalovaného zo\ndňa 23.3.2017 č. 2017-1788/13567-sekr. žalobcovi vrátil okrem iného faktúry za roky 2014 a 2016, pre\nich údajnú formálnu nesprávnosť. Medzi vrátenými faktúrami bola obsiahnutá aj faktúra č.1601300079\nzo dňa 30.11.2016, takže logicky žalovanému doručená byť musela. Pokiaľ ju žalovaný neevidoval v\núčtovníctve, ide o pochybenie na strane žalovaného, ktoré ale nemá žiaden vplyv na existenciu tejto\nčasti uplatnenej pohľadávky. K nepodpísaným faktúram štatutárnym zástupcom žalobca poukázal na\nustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Daňové doklady obsahovali náležitosti daňového\ndokladu v zmysle zákona č. zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.\n5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 269 ods. 2, § 369 Obchodného zákonníka v spojení\n§ 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustálil, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a\nžalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená Zmluva č. 0021/2011 dňa 31.01.2011 v znení Dodatku\nč. 1 zo dňa 20.12.2013. V súvislosti s posudzovaním nároku na zaplatenie žalovanej istiny tak, ako\nžiadal žalobca, bolo na základe námietok uplatnených v rámci procesnej obrany žalovaného potrebné\nposúdiť najmä platnosť Dodatku č.1 k zmluve. Okrem toho sa súd musel vysporiadať s otázkou, či a v\nakom rozsahu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté plnenie po skončení platnosti\nDodatku č. 1. V neposlednom rade sa súd prvej inštancie musel vysporiadať i s námietkou vystavenia\na doručenia daňových dokladov.\n6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný spochybnil platnosť\nprávneho titulu zakladajúceho nárok žalobcu na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Dodatok č. 1 bol\nuzatvorený spôsobom nerešpektujúcim právnu úpravu (toho času platného a účinného) zákona č.\n25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej ZVO), ale aj Obchodného zákonníka. Porušenie zákona ZVO malo za následok\nkontrolu zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý v predmetnej veci vydal rozhodnutie č.\nspisu 13297-3000/2014, č. záznamu 38690/2015 zo dňa 13.04.2015, príloha č. 1). Rozhodnutím\nbolo vyslovené porušenie § 58 zákona o verejnom obstarávaní a žalovanému bola uložená sankcia.\nDodatkom došlo k úprave čl. 3 bodu 3.1. tak, že náklady súvisiace s uskladnením, poistením, pričom k\nuvedenému pribudlo aj stráženie, boli z predmetných paušálnych platieb vyňaté a stali sa predmetom\nnového bodu 3.3. Žalovaný tvrdí, že bol porušený zákon ZVO a poukázal na judikatúru Ústavného\nsúdu SR a Najvyššieho súdu SR a dodal, že dodatok č. 1 k Zmluve napĺňa atribúty absolútnej\nneplatnosti. Žalobca uviedol, že žalovaný uverejnil vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2013 zo\ndňa 04.12.2013 pod zn. 19326 - DES Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante (v súlade\n\ns § 22 ods. 6 ZVO) a Dodatok uzavrel dňa 20.12.2013 (teda o 16 dní neskôr). Podľa § 148a ods. 6\npísm. a) ZVO neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody nie je možné\nvysloviť, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu\npodľa § 22 ods. 6 a zmluvu, koncesnú zmluvu na práce alebo rámcovú dohodu uzavrel najskôr jedenásty\ndeň odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v európskom vestníku. V zmysle citovaného zákonného\nustanovenia tak neplatnosť zmluvy (dodatku) nie je možné vysloviť. Žalovaný okrem porušenia zákona\nZVO neuvádzal iné dôvody prečo by mal byť Dodatok č. 1 neplatný. V danom prípade nebola v priebehu\nkonania sporná skutočnosť, že žalovaný je verejným obstarávateľom v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) ZVO.\nPredmet Zmluvy zo dňa 08.02.2011 v znení Dodatku č.1 zo dňa 20.12.2013, ktorá bola uzatvorená\npodľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, je vykonávanie komplexného servisu služieb spojených\ns distribúciou školských učebníc, učebných textov a pracovných zošitov... je určitým a zrozumiteľným\nspôsobom definovaný v článku 2 bod 2.1., z ktorého vyplýva, že predmetom je úprava vzájomných\nvzťahov, práv a povinností zmluvných strán. Článok 3 Zmluvy v spojení s Dodatkom č. 1 článok I. bod\n1. a 2. a článku III. obsahoval dohodu zmluvných strán o cene, platobných podmienkach a spôsobe\nfakturácie, dohodnutá cena a spôsob úhrady. V článku 6. bod 6.4. sa účastníci zmluvy dohodli na výške\núroku z omeškania v rozsahu 0,05% denne z neuhradenej sumy.\n7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ustálená judikatúra slovenského, ako aj českého ústavného\nsúdu jednoznačne preferuje výklad právneho úkonu, ktorý podporuje jeho platnosť (potius valeat\nactus quam pereat). Povedané slovami Ústavného súdu SR: „Ďalším základným princípom výkladu\nzmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť\nzmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie\nzmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia\nzmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a\nv rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 Ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy\npreferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom\nneplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“ (I. ÚS 242/07, podobne I. ÚS 640/2014, I. ÚS 184/2015, II. ÚS\n294/2018). Vo všeobecnosti však platí, že nie každý rozpor so zákonnou normou spôsobuje bez ďalšieho\nneplatnosť právneho úkonu. O rozpore so zákonom možno hovoriť v prípade rozporu s kogentnou\nnormou, resp. porušenia povinnosti ustanovenej kogentnou normou. Na konštatovanie neplatnosti je\npotrebné, aby sa rozpor so zákonom týkal obsahu alebo účelu daného právneho úkonu, nie napríklad\nspôsobu alebo okolností, za ktorých bol úkon urobený. Žalovaný oslovil žalobcu na predĺženie Zmluvy,\npričom žalovaný listom zo dňa 26.9.2013 vyjadril súhlas s jej predĺžením, žalovaný neurčoval postup\nako má dôjsť k uzatvoreniu Dodatku č. 1. Ustanovenie § 148a ZVO bolo novelizované veľkou novelou\nZVO - zákonom č. 503/2009 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2010. Toto ustanovenie predstavuje lex\nspecialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Platnosť\ndohody uzavretej vo verejnom obstarávaní je možné napadnúť z dôvodov uvedených v § 148a ZVO\nlen postupom podľa tohto zákona. Lehota na podanie žaloby je prekluzívna, to znamená, že márnym\nuplynutím lehoty právo na podanie žaloby zaniká (s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 7. júla 2010 č. k. III. ÚS 69/2010-60: „právnu úpravu podľa § 148 zákona o verejnom\nobstarávaní treba považovať za doplňujúcu vo vzťahu k právnej úprave uvedenej v ustanovení § 39\nObčianskeho zákonníka. Ustanovenia § 148a ZVO nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho\nzákonníka v prípadoch, keď právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho\nobchádza, prípadne sa prieči dobrým mravom.“).\n8. Ďalej bolo súdom prvej inštancie konštatované, že podpisom Dodatku č. 1 nedošlo ani k zhoršeniu\nprávneho postavenia žalovaného, žalovaný dôvodil neplatnosť Zmluvy o verejnom obstarávaní len cez\nrozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 13.4.2015. Žalovaný ďalší dôvod neplatnosti spornej\nzmluvy odôvodnil cez ustanovenie § 531 ods. 2 a\n§ 265 Obchodného zákonníka. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že samotná okolnosť, že\nsa účastníkom zmluvy na základe dohody o rozsahu predmetu plnenia nedostane plného ekvivalentu\nplnenia, ktoré sa zaviazal poskytnúť, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Účastníci zmluvného vzťahu si\nmôžu dohodnúť cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej (tržnej), pokiaľ takáto cena nie je v rozpore s\ncenovými predpismi. Nie je však vylúčené, že hrubý nepomer plnenia jednej zo strany k tomu, čo poskytla\ndruhá strana, môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami tohto konkrétneho prípadu (nie sám o sebe)\nnaplňovať znaky konania, ktoré už koliduje s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uvedeného treba dospieť\nk záveru, že nevyváženosť zmluvných plnení by nemala byť dôvodom neplatnosti zmluvy. Výsledok, že\nzmluvné plnenia sú navzájom v hrubom nepomere, nie je sám o sebe rozporný s dobrými mravmi alebo\n\npoctivým obchodným stykom. Takým môže byť proces pri uzatváraní zmluvy, ktorý k uzatvoreniu zmluvy\nviedol, pokiaľ mohol určitým spôsobom diskvalifikovať slobodu vôle zmluvnej strany. Pre posúdenie preto\nsúd prvej inštancie vyhodnocoval aj okolnosti uzatvorenia Dodatku č. 1, pričom žalovaný poukázal na\n§ 531 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je ukladateľ povinný zaplatiť skladné obvyklé\nv čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na povahu vecí, dĺžku a spôsob skladovania. Poukázal na\ninú rámcovú dohodu zo dňa 21.12.2019, podľa ktorej výška ceny je nižšia oproti spornému Dodatku\nč. 1. Súd prvej inštancie uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 20.12.2013 nevyhodnotil ako neplatný odporujúci poctivému obchodnému styku. Žalovaný nepreukázal osobitné okolnosti, ktoré predchádzali\nuzatvoreniu zmluvy, aby ju súd vyhodnotil ako odporujúcu poctivému obchodnému styku. Uvedené\nnevyplýva ani z vyjadrenia žalovaného, ktorý len poukázal na iné znenie zmluvy. Žalovaný oslovil žalobcu\no pokračovanie v zmluvnom vzťahu, mal teda dostatočný časový priestor, aby si vyhodnotil a porovnal\nprípadné iné cenové ponuky, predmet zmluvy. K námietke žalovaného, že daňové doklady neboli\npodpísané štatutárnym zástupcom žalobcu súd prvej inštancie odkázal na § 15 Obchodného zákonníka,\npodľa ktorého, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky\núkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Účtovníčka s určitosťou patrí medzi osoby, ktorá\nje oprávnená vystavovať daňové doklady.\n9. Na základe uvedeného preto ustálil, že žalobcovi titulom platne uzatvorenej Zmluvy na distribúciu\nmateriálnych didaktických prostriedkov pre školy zo dňa 8.2.2011 v znení Dodatku č.1 zo dňa 20.12.2013\nvznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške 273.916,- Eur, titulom vystavených daňových dokladov faktúr\nč. 1501300074, 1501300084, 1501300089, 1501300094, 1601300002, 1601300009, 1601300019,\n1601200023, 1601300033, 1601300038, 1601300049, 1601300053, 1601300064, 1601300075,\n1601300079, 1601300089 t.j. do doby účinnosti zmluvného vzťahu t.j. do 20.12.2016. Faktúrou č.\n1601300089 vo výške 17.484,- Eur bol uplatnený nárok žalobcu za mesiac december, avšak zmluvný\nvzťah bol ukončený dňa 20.12.2016. Súd uvedený uplatnený nárok prepočítal na každý deň, t.j. 582,80\nEur (ročný priemer 30 dní). Pokiaľ žalovaný tvrdí, že faktúra č. 1601300079 zo dňa 30.11.2016 za\nmesiac november 2016 mu nebola doručená a neeviduje ju v účtovníctve, je treba poukázať na list\nžalovaného zo dňa 23.03.2017 č. 2017-1788/13567-sekr., ktorým žalobcovi vrátil okrem iného faktúry\nza roky 2014 a 2016, pre ich údajnú formálnu nesprávnosť. Medzi vrátenými faktúrami bola obsiahnutá\naj faktúra č. 1601300079 zo dňa 30.11.2016, takže logicky žalovanému doručená byť musela. Súd prvej\ninštancie preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 58.280,- Eur, titulom bezdôvodného\nobohatenia (plnenie poskytnuté po 20.12.2016). Uvedená istina pozostáva za poskytnuté plnenie za\nmesiac december 2016 v sume 5.828,- Eur (10x582,80 Eur), mesiac január, február, marec 2017\ná 17.484,- Eur (daňové doklady: 1601300089, 1701300010, 1701300016, 1701300025). Súd prvej\ninštancie poukázal tiež na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 458 Občianskeho\nzákonníka. Žalovaný nepoprel, že v rozhodnom období využíval služby žalobcu, avšak za poskytnuté\nslužby nechce poskytnúť žiadne protiplnenie. Žalobca predložil faktúru č. 1701300075 v sume 42.000,Eur za obdobie august - september 2017, kedy poskytoval plnenie na základe objednávky žalovaného zo\ndňa 16.8.2017, t.j. v tomto období za jeden mesiac zaplatil žalovaný cenu 21.000,- Eur. Preto aj námietky\no neprimeranosti ceny po ukončení zmluvného vzťahu súd považoval za nedôvodné. V Zmluve v článku\nč. 6 bod 6.4. si strany dohodli 0,05% denný úrok z omeškania. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi\nnárok na zmluvný úrok z omeškania s ohľadom na existenciu zmluvného vzťahu t.j. do 20.12.2016 a\npo 20.12.2016. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania podľa § 369\nods. 2 Obchodného zákonníka.\n10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 písm. f)\na písm. h) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta.\n12. Žalovaný vo svojom odvolaní žiada, aby odvolací súd posúdil otázku platnosti právneho titulu z\npozície súdu vyššieho stupňa ako otázku prejudiciálnu, pretože podľa žalovaného súd prvej inštancie\nneaplikoval náležite § 39 Občianskeho zákonníka a rovnako tak zásadu poctivého obchodného styku.\n\nŽalovaný poukázal na rozhodnutie Úradu pre Verejné obstarávanie č. záznamu 38690/2015 a jeho\nkonštatovanie, že priamym rokovacím konaním v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o\nverejnom obstarávaní došlo k zmene charakteru služieb vysúťažených vo verejnej súťaži. Úrad pred VO\nďalej uviedol, že zákazka zadaná priamym rokovacím konaním nie je v súlade so základným projektom\na nemožno sa ani stotožniť s názorom, že by išlo o zadávanie rovnakých, resp. totožných služieb.\nÚrad pre VO v rozhodnutí poukázal tiež na skutočnosť, že výpočet predpokladanej hodnoty zákazky\nmá zohľadňovať akékoľvek plánované opakované plnenia. Žalovaný je preto názoru, že s ohľadom na\nvyššie uvedené nedostatky a porušenia zákona o VO v procese predchádzajúcemu uzavretiu Dodatku\nč. 1, je tento dodatok absolútne neplatným úkonom, keďže bol uzatvorený spôsobom nerešpektujúcim\nprávnu úpravu. Takéto porušenie zákona o VO konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Úrad pre verejné\nobstarávanie s tým, že obsahom Dodatku bol umelo a protizákonne rozšírený aj predmet zákazky\ncharakterizovaný vo verejnej súťaži, na základe ktorej došlo k uzatvoreniu zmluvy. Žalovaný je názoru,\nže v danom prípade nastal podľa § 39 Občianskeho zákonníka rozpor obsahu alebo účelu právneho\núkonu a tiež aj obchádzanie zákona. V danom prípade bola narušená hospodárska súťaž, čoho\ndôsledkom bola skutočnosť, že vo vzťahu k potenciálnym dodávateľom služieb bol s jediným účastníkom\nrokovacieho konania a teda žalobcom uzavretý Dodatok č. 1, ktorým bol umelo a protizákonne zmenený\npredmet zákazky. Žalovaný tiež uviedol, že v danom prípade nastal rozpor s dobrými mravmi, pretože je\nžalovaný presvedčený, že paušálna mesačná odmena neodzrkadľuje skutočné trhové ceny za skladné,\nktoré bolo predmetom Dodatku č. 1 a bolo vymedzené paušálnou mesačnou sumou bez ohľadu na\nmnožstvo uskladnených učebníc. Účinnosťou tohto dodatku došlo k tomu, že skladné bolo vyňaté z\nodmeny za komplexné služby poskytované žalobcom, napriek tomu, že sa podmienky, za ktorých boli\nposkytované služby zo strany žalobcu, vrátane skladovania po účinnosti Dodatku č. 1 nezmenili a tieto\nboli rovnaké, ako pred jeho účinnosťou, žalovaný dodal, že tento Dodatok č. 1 je taktiež v hrubom\nrozpore s ustanovením § 531 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný priložil k odvolaniu prieskum\ntrhu z roku 2019, ktorý preukazuje výšku obvyklého resp. trhového skladného. Dojednanie o výške\nskladného je v príkrom rozpore so zákonom a zakladá nerovnoprávne postavenie strán. V tejto súvislosti\npoukázal žalovaný na Rámcovú dohodu č. 1020/2018 zo dňa 22.10.2018 uzatvorenú medzi žalobcom\na žalovaným, ktorá určovala cenu za skladné nižšiu, než bola dojednaná v Dodatku č. 1. V ďalšej\nčasti odvolania žalovaný uviedol, že platnosť a účinnosť Zmluvy v znení Dodatku č. 1 skončila dňom\n20.12.2016, nemožno preto žalobcovi priznať nárok na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia vo\nvýške de facto zmluvnej dojednanej paušálnej náhrady za skladné za obdobie, kedy už zmluva nebola\núčinná. Faktúra č. 1701300010 zo dňa 31.1.2017, faktúra č. 1701300016 zo dňa 28.2.2017 a faktúra č.\n1701300025 zo dňa 28.3.2017 tak boli vystavené bez právneho titulu, pretože po 20.12.2016 neexistoval\nmedzi stranami sporu právny vzťah založený zmluvou. Preto sa nemožno stotožniť ani s názorom\nsúdu prvej inštancie, na základe ktorého priznal žalobcovi plnenie titulom bezdôvodného obohatenia\nvo výške paušálnej náhrady podľa zmluvy za čas, kedy zmluva už nebola účinná a preto súd prvej\ninštancie podľa žalovaného rozhodol v rozpore s § 531 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný v\nodvolaní tiež zopakoval argumentáciu s poukazom na § 58 zákona o verejnom obstarávaní a tiež na už\nmenované rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie. Na základe uvedeného má preto žalovaný za\nto, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal náležite s posúdením otázky platnosti Dodatku č. 1 podľa\n§ 39 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia aj napriek úprave Zákona o verejnom obstarávaní\nnie je vylúčená, čo priznal aj samotný súd prvej inštancie, pričom tiež má žalovaný za to, že súd\nprvej inštancie nesprávne priznal právnu ochranu plneniam, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku. Žalovaný poukázal na judikatúru súdov SR - rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 1Cob/84/2014 z 9.3.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.1.2008 a na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 zo dňa 22.6.2017. S poukazom na uvedené je preto žalovaný\nnázoru, že je potrebné usúdiť, že Dodatok č. 1 zmluvy napĺňa atribúty absolútnej neplatnosti a na takúto\nneplatnosť by mal odvolací súd prihliadať ex offo s prihliadnutím na § 265 Obchodného zákonníka a\nnepriznať právnu ochranu nárokom, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.\n13. Na odvolanie žalovaného reagoval žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní namieta,\nže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom k prvému\nodvolaciemu dôvodu neuviedol žalovaný v odvolaní žiadnu bližšiu argumentáciu, preto má žalobca za\nto, že tento odvolací dôvod nie je daný. Žalobca považuje za potrebné uviesť, že ak vzniklo pochybenie\nv procese vedúcemu k uzavretiu Dodatku, bol aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie\nžaloby o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu Úrad pre verejné obstarávanie (ktorý takúto žalobu\nnepodal). Samotný Dodatok svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a ani\n\nsa neprieči dobrým mravom, preto nie je dôvod považovať ho za neplatný podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka. Žalovaný v odvolaní tiež argumentoval tým, že „Skladné vo výške 17.484,- eur za kalendárny\nmesiac s určitosťou nie je obvyklým skladným“ a následne túto svoju odvolaciu myšlienku podrobne\nrozviedol, pričom na podporu svojho tvrdenia predložil internetové inzeráty, predmetom ktorých sú\nprenájmy rôznych skladovacích priestorov. K tomu si žalobca dovoľuje uviesť, že v posudzovanej právnej\nveci nebol predmetom zmluvy prenájom skladovacích priestorov, prípadne len uskladnenie materiálnych\ndidaktických prostriedkov pre školy, ale najmä ich distribúcia, stráženie, poistenie a ďalšie služby.\nPredovšetkým je však potrebné poukázať na to, že zo strany žalovaného ide o neprípustné prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené tvrdenia a\ndôkazy mohol žalovaný použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak neurobil tak. V odvolacom\nkonaní preto nie sú prípustné (§ 366 CSP). Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na Rámcovú dohodu o\ndistribúcii učebníc a poskytovaní služieb súvisiacich s distribúciou č. 1020/2018 zo dňa 22.10.2018 aj\njej dodatok č. 1 zo dňa 21.12.2018 (uzavreté medzi žalobcom a žalovaným), pričom argumentoval, že\nv rámci tohto zmluvného vzťahu mali byť služby žalobcu poskytované lacnejšie ako v rámci právneho\nvzťahu posudzovaného v tomto konaní. Je preto názoru, že Dodatok je v rozpore s poctivým obchodným\nstykom, a preto je neplatný. Žalobca k tomuto odvolaciemu bodu uvádza, že ide o úplne iný právny\nvzťah, uzavretý v inom období, s iným predmetom plnenia, iným rozsahom plnenia, inými zmluvnými\npodmienkami. Tieto dva právne vzťahy nie sú vôbec porovnateľné a už vôbec nemôžu slúžiť ako\nargumentácia v prospech neplatnosti jedného z nich. Žalobca v zmysle vyššie uvedeného považuje\nnapadnutý rozsudok za vecne správny a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.\n14. Žalovaný doručil súdu odvolaciu dupliku zo dňa 9.6.2023, v ktorej uviedol, že zotrváva na svojich\nargumentoch týkajúcich sa spochybnenia platnosti Dodatku č. 1 prezentovaných v odvolaní a pridŕža sa\nich. Žalovaný aj naďalej považuje uzatvorený dodatok za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný je\npresvedčený, že dojednanie o výške skladného v zmysle Dodatku č. 1 je v príkrom rozpore so zákonom\na zakladá hrubo nerovnoprávne postavenie strán a preto nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že\nide o novoty v odvolacom konaní. Práve naopak, ide o preukázanie, že v konaní došlo k vadám,\nktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný poukázal na argumenty,\nktoré už uviedol vo svojom odvolaní a ktoré sa týkajú aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka a § 265\nObchodného zákonníka. Žalovaný tiež zopakoval, že platnosť a účinnosť zmluvy v znení Dodatku č. 1\nskončila dňom 20.12.2016 a nemožno preto priznať žalobcovi nárok na plnenie titulom bezdôvodného\nobohatenia vo výške 58.280,- Eur za skladné za obdobie, v ktorom zmluva už nebola účinná. Vo vzťahu k\nnárokom žalobcu priznaným súdom prvej inštancie titulom bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol\nv tomto vyjadrení námietku premlčania, nakoľko chýba zmluva, ako právna skutočnosť a preto nie je na\nvydanie bezdôvodného obohatenia možné použiť tretiu časť Obchodného zákonníka, ale je potrebné\npoužiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 107 a 2 ročnú premlčaciu dobu. Žalovaný\ntiež uvádza, že zmluvnými stranami dodatkom dohodnutou výškou odplaty za uskladnenie, stráženie\na poistenie učebníc nie je možné považovať za objektívny dôkaz o peňažnej čiastke, ktorú by obvykle\nbolo nevyhnutné vynaložiť v danom čase a mieste za porovnateľné poskytovanie služieb, ale jedná sa\nlen o jednostranné určenie ceny zo strany žalobcu, ktorá nie je objektivizovaná trhovou situáciou ani\nnijakým spôsobom verifikovaná. Žalovaný znovu poukázal na tú istú judikatúru súdov SR. Na záver\nvyjadrenia vzniesol aj námietku premlčania vo vzťahu k nárokom žalobcu, ktoré boli priznané súdom\nprvej inštancie titulom absolútne neplatného právneho úkonu (Dodatku č. 1), nakoľko tieto plnenia v\nsúlade s argumentáciou žalovaného boli poskytnuté z neplatného právneho úkonu a zakladajú nárok na\nbezdôvodné obohatenie, ktoré je však v predmetnom prípade premlčané.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 10.9.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel\nodvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu spisu a odvolania žalovaného\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných\ndôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie\nodôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie\ni s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza\nnasledovné:\n19. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil\nDodatok č. 1 ako platný, keďže neaplikoval náležite § 39 Občianskeho zákonníka a zásadu poctivého\nobchodného styku. Podľa žalovaného závažné porušenia zákona o verejnom obstarávaní v procese\npredchádzajúcom uzavretiu Dodatku č. 1 vedú k záveru, že Dodatok č. 1 bol uzatvorený spôsobom\nnerešpektujúcim právnu úpravu. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v konaní\nnebolo sporné, že dňa 13.4.2015 vydal Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej\nsprávy pre verejné obstarávanie (ďalej len Úrad pre VO) rozhodnutie č. záznamu 38690/2015, č.\nspisu 13297-3000/2014, ktorým uložil žalovanému pokutu v celkovej výške 100.000,- Eur za to, že so\nžalobcom uzavrel Dodatok č. 1 priamym rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie\npodľa § 58 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní alebo ZVO). Ako vyplýva z\ntvrdenia žalovaného i z citovaného rozhodnutia, v tomto prípade nie samotný Dodatok č. 1 je v rozpore\nso zákonom, ale postup žalovaného pri výbere zmluvného partnera. Je potrené zdôrazniť, že v konaní\nnebolo sporné, že na súde sa nikto postupom podľa § 148a ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní\nneplatnosti Dodatku v zákonnej prekluzívnej lehote nedomáhal. Ustanovenie § 148a zákona o verejnom\nobstarávaní je kvalitatívne významne odlišným ustanovením od predtým účinného § 148, nakoľko\nustanovuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu (ods.\n1), dôvody takejto žaloby (ods. 5), okruh účastníkov konania (ods. 3), prekluzívne lehoty na podanie\nžaloby (ods. 9, ods. 10) ako i podmienky, za splnenia ktorých súd nemôže rozhodnúť o neplatnosti\nzmluvy (ods. 6). To znamená, že za účinnosti ustanovenia § 148a zákona o verejnom obstarávaní\n(účinný v čase uzavretia Dodatku č. 1) a po zrušení § 148 ZVO, je možné domáhať sa neplatnosti\nzmluvy ako výsledku verejného obstarávania výlučne a) postupom podľa § 148a zákona o verejnom\nobstarávaní, ak dôvodom neplatnosti zmluvy má byť porušenie tohto zákona, b) z dôvodu podľa § 39\nObčianskeho zákonníka, ak zmluva svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza\nalebo sa prieči dobrým mravom, pričom však dôvodom tvrdenej neplatnosti nie je porušenie zákona o\nverejnom obstarávaní. Ustanovenie § 148a zákona o verejnom obstarávaní je tak komplementárnym\nk ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka, obdobne ako tomu bolo v prípade ustanovenia § 148\nZVO, avšak už nie je naďalej možné domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní v procese verejného obstarávania vedúceho k\nuzavretiu zmluvy. Pre tento dôvod neplatnosti zmluvy je § 148a ZVO špeciálnym ustanovením a výlučne\nza splnenia tam ustanovených podmienok môže byť zmluva vyhlásená za neplatnú. Žalovaným tvrdená\nneplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní v procese predchádzajúcom uzavretiu Dodatku č. 1 nemá oporu v zákone ani v judikatúre\ncitovanej súdom prvej inštancie.\n20. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej je žalovaný presvedčený,\nže existujú aj iné dôvody pre vyslovenie neplatnosti Dodatku č. 1, konkrétne naplnenie všetkých\ntroch skutkových podstát § 39 OZ. Možno súhlasiť so žalovaným, že následkom naplnenia jednej zo\nskutkových podstát § 39 Občianskeho zákonníka: a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu,\nb) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) právny úkon sa prieči dobrým mravom, je\nabsolútna neplatnosť právneho úkonu. O rozpor obsahu právneho úkonu so zákonom ide vtedy, ak sú\nv rozpore so zákonom práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah právneho úkonu. O rozpor so zákonom\nz hľadiska účelu ide vtedy, ak účel právneho úkonu smeruje k porušeniu zákona. Nie je sporné, že\nsamotné porušenie zákona o verejnom obstarávaní konštatoval vo svojom rozhodnutí úrad pre VO. Sám\nžalovaný však konštatuje, že uzavretie Dodatku č. 1 bolo výsledkom takéhoto porušenia a odvolací súd\ndodáva, že ak vzniklo pochybenie v procese vedúceho k uzavretiu Dodatku č. 1, bol v zmysle § 148a\nzákona o verejnom obstarávaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o určenie\n\nneplatnosti tohto právneho úkonu Úrad pre verejné obstarávanie (ktorý takúto žalobu nepodal). Samotný\nDodatok č. 1 svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, preto nie je dôvod považovať ho za\nneplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty obchádzanie\nzákona, je potrebné zaujať ten istý názor, keďže žalovaný neplatnosť odôvodňuje opätovne porušením\npredpisov o verejnom obstarávaní v procese predchádzajúcom uzatvoreniu Dodatku č. 1. Žalovaný\nuvádza, že vychádza z argumentácie Úradu pre VO prezentovanej v samotnom rozhodnutí, podľa ktorej\ntým, že napriek nesplneniu zákonných podmienok na priame rokovacie konanie došlo k jeho realizácii\na následnému uzavretiu Dodatku č. 1, došlo k obídeniu zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného\nteda vyplýva, že nie samotná zmluva, resp. Dodatok č. 1 obchádza zákona, ale postup verejného\nobstarávateľa (priame rokovacie konanie bez splnenia podmienok) bol v rozpore so ZVO.\n21. Žalovaný v odvolaní odôvodňuje rozpor s dobrými mravmi tým, že Dodatkom č. 1 došlo k úprave\nzmluvných dojednaní týkajúcich sa práva žalobcu na úhradu nákladov spojených s uskladnením (vrátane\nstarostlivej opatery o učebnice), strážením a poistením takto uskladnených učebníc, a to na základe\nmesačnej paušálnej odmeny vo výške 17.484,- Eur s DPH so splatnosťou mesačne pozadu. Omeškanie\ns úhradou takto vymedzenej paušálnej odmeny malo mať za následok možnosť žalobcu uplatniť si úrok z\nomeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje ročný úrok vo výške 18,25%. Žalovaný\nje presvedčený, že paušálna mesačná odmena neodzrkadľuje skutočné trhové ceny za skladné, a preto\nDodatok č. 1 je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný je naviac presvedčený, že Dodatok č. 1 je\naj v hrubom rozpore s ustanovením § 531 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je ukladateľ\npovinný zaplatiť skladné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob\nskladovania.\n22. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že\nnevyváženosť zmluvných plnení nie je sama o osebe dôvodom neplatnosti zmluvy, tým môže byť iba\nproces vedúci k uzatvoreniu zmluvy, pokiaľ mohol diskvalifikovať slobodu vôle zmluvnej strany. V tejto\nsúvislosti poukazuje odvolací súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo\n244/2018, podľa ktorého: „Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa\nnevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena\nobvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané\nani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je zvlášť hrubý\nnepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy\nvýsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra\nbonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá\nspoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.“\n23. Žalovaný v odvolaní tiež argumentoval tým, že „Skladné vo výške 17.484,- Eur za kalendárny\nmesiac s určitosťou nie je obvyklým skladným“ a následne túto svoju odvolaciu námietku podrobne\nrozviedol, pričom na podporu svojho tvrdenia predložil internetové inzeráty, predmetom ktorých sú\nprenájmy rôznych skladovacích priestorov. Odvolací súd poukazuje na to, že zo strany žalovaného ide o\nneprípustné prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.\nUvedené tvrdenia a dôkazy mohol žalovaný použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak neurobil\ntak. V odvolacom konaní preto nie sú prípustné (§ 366 CSP).\n24. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n25. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,\nje obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky\npoužiť a boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe\nnových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených\npodmienok.\n\n26. Z obsahu spisu ako aj samotného rozsudku vyplýva, že žalovaný v priebehu prvoinštančného\nkonania neargumentoval, t.j. netvrdil a nepredložil dôkazy v akej výške bolo obvyklé skladné. Žalovaný\nsa preto mýli, ak uvádza, že nejde o novoty a má byť nimi preukázané, že došlo k vadám, ktoré mohli\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu\nbránili uviesť túto obranu už v prvoinštančnom konaní, naviac je potrebné uviesť, že predmetom zmluvy\nnebol len prenájom skladovacích priestorov, ale aj ďalšie služby.\n27. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že priznanie istiny a úrokov z omeškania\nžalobcovi je aj v rozpore s poctivým obchodným stykom. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka\nje priamo aplikovateľná norma, preto je v prípade absencie vlastnej úpravy následkov porušenia\npoctivosti v obchodnom styku, potrebné vychádzať zo všeobecnej maximy a takému výkonu práv\nnepriznať ochranu. V rozhodnutiach slovenských súdov je možné stretnúť sa s uplatnením zásad\npoctivého obchodného styku vo vzťahu k dojednanej výške zmluvnej pokuty, či úrokov z omeškania.\n„Ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám poctivého obchodného styku\nodporuje, nemožno výkonu práva z takejto dohody priznať súdnu ochranu. To znamená, že súd nemôže\npriznať úroky vo výške, ktorá by uvedeným zásadám odporovala, i keď bola výška úrokov zmluvne\ndohodnutá. Podľa ústavného súdu ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka však neobmedzuje súd\npriznať zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške, ktorá nie je v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku.” Je však potrebné dodať, že predpokladom kvalifikácie nejakého konania ako\nrozporného so zásadami poctivého obchodného styku nie je len samotná disproporcia medzi výškou\ndojednanej sankcie a povahou zabezpečenej povinnosti, ale musia pristúpiť ešte ďalšie skutočnosti,\nnapríklad zneužitie hospodárskej prevahy zmluvnou stranou. Pôsobenie zásady poctivého obchodného\nstyku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní.\nO šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných\nsubjektov. Podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaný\nnepreukázal osobitné okolnosti vedúce k záveru, že výkon práva žalobcu je v rozpore s poctivým\nobchodným stykom.\n28. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne priznal\nžalobcovi plnenie titulom bezdôvodného obohatenia vo výškach paušálnej náhrady podľa zmluvy za čas,\nkedy zmluva už účinná nebola. Žalovaný je presvedčený, že súd tým rozhodol v rozpore s § 531 ods.\n2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Ak výška skladného nie je dojednaná v zmluve, je ukladateľ\npovinný zaplatiť skladné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob\nskladovania.\" Možno súhlasiť so žalovaným, že platnosť a účinnosť zmluvy v znení Dodatku č. 1 skončila\ndňom 20.12.2016, v konaní však bolo preukázané, že žalovaný plnil aj po formálnom ukončení zmluvy.\nSúd prvej inštancie priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia nárok na zaplatenie istiny vo\nvýške 58.280,- Eur s tým, že uvedená istina pozostáva z poskytnutého plnenia za mesiac december\n2016 zo sumy 5.828,- Eur (10x 582,80 Eur) a za mesiace január, február, marec 2017 á 17.484,- Eur,\nzo sumy 52.452,- Eur (daňové doklady: 1601300089, 1701300010, 1701300016, 1701300025).\n29. Odvolací súd síce súhlasí, že plnenie tiulom bezdôvodného obohatenia za čas, kedy už zmluva\nnebola účinná, nemožno automaticky odvíjať od paušálnych náhrad počas platnosti a účinnosti zmluvy,\nje treba však uviesť, že žalovaný výšku bezdôvodného obohatenia výslovne nerozporoval. Žalovaný v\nkonaní iba namietal, že predmetné faktúry boli vystavené bez právneho titulu a po dátume 20.12.2016\nneexistoval medzi účastníkmi právny vzťah založený zmluvou.\n30. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a\nim zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej\nzásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nZ uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj\nnepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej\nskutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).\n31. V danom prípade je takýmto stavom vo vzťahu k plneniu titulom vydania bezdôvodného obohatenia\npráve to, že ak žalobca tvrdil, že nárok na zaplatenie po formálnom zániku zmluvy je z dôvodu\npokračovania zmluvného vzťahu bezdôvodným obohatením a nárok vyčíslil vo výške paušálnych\n\nnáhrad počas zmluvy, žalovaný ak chcel byť v konaní úspešný, bolo jeho povinnosťou spochybniť aj\nsamotnú výšku bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z obsahu spisu (vyjadrenie žalovaného zo dňa\n26.3.2020), žalovaný len namietal, že po 20.12.2016 neexistoval právny vzťah a výšku nespochybnil.\nUrobil tak až v podanom odvolaní, preto odvolací súd poukazuje na už citované ustanovenie § 366 CSP.\n32. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že Dodatok č. 1 nie je neplatný podľa\n§ 39 Občianskeho zákonníka, výkon práva žalobcu nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom,\npreto má žalobca nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej ceny vo výške 273.916,- Eur a vzhľadom\nna faktické plnenie aj po zániku zmluvy a obranu žalovaného (nerozporovanie výšky bezdôvodného\nobohatenia a neoznačenie dôkazov na preukázanie obvyklej ceny), má žalobca nárok aj na vydanie\nbezdôvodného obohatenia vo výške 58.280,- Eur. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/213/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:fd2fe6f9-a640-4663-9657-9bda1929e406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 294/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.294.2018.1"}, {"guid": "ussr:0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1"}, {"guid": "ussr:cad58090-fb18-40c6-9c0b-3f4dd43cd970", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cad58090-fb18-40c6-9c0b-3f4dd43cd970"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "c9890517-a322-4db3-9506-96fc04b6b79d:f125f533-f29a-45f0-9d6c-f2c459f5487c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1207206784.3", "spisova_znacka": "1Cob/84/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/84/2014 z 8. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1207206784.3"}], "citovane_v": []}