{"guid": "d27c74d5-3661-4c33-bae9-8ad41c027d84:c3538118-49e5-4336-a03f-3a5d2cbc5445", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1319200066.1", "spisova_znacka": "3Co/30/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/30/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 3Co/30/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1319200066.1", "identifikacne_cislo": "1319200066", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3538118-49e5-4336-a03f-3a5d2cbc5445", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1319200066.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319200066.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1319200066.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/30/2024\n1319200066\n30. 04. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:1319200066.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.\nPatricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: X.. S. J., R.. XX.X.XXXX, D. N. C. C.X. X,\nD., zast.: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská\nrepublika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o\nnáhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.\n12C/2/2019-220, zo dňa 16.9.2022, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovanej proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody vo výške 156.498 eur titulom\nnesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Okresný súd Bratislava I rozsudkom\nsp. zn. 3T/125/2008 zo dňa 10.5.2013 uznal žalobcu vinným na základe obžaloby zo dňa 30.10.2008 z\ntrestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v\ntrvaní dvoch rokov s podmienkou skúšobnej doby v trvaní 5 rokov; zároveň mu bola uložená povinnosť\nuhradiť škodu poškodenej vo výške 153.498,90 eura. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2To\n106/2013 zo dňa 2.12.2013 zrušil napadnutý rozsudok, pričom v časti povinnosti náhrady škody tento\nponechal v platnosti. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Tdo 79/2014 zo dňa 28.1.2016 zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I a vec vrátil na nové konanie,\nnakoľko z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že konaním žalobcu vznikla\npoškodenej spoločnosti škoda. Následne Okresný súd Bratislava I rozhodol v intenciách dovolacieho\nsúdu rozsudkom sp. zn. 3T 125/2008 dňa 28.2.2017 tak, že žalobcu spod obžaloby oslobodil. Krajský\nsúd v Bratislave uznesením sp. zn. 3To 64/2017 zo dňa 14.11.2017 zamietol odvolanie prokurátora. Dňa\n26.3.2018 žalobca podal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na\nnáhradu škody zo dňa 14.3.2018. Dňa 11.5.2018 bola zo strany Generálnej prokuratúry SR žalobcovi\ndoručená odpoveď na žiadosť - List zo dňa 3.5.2018,\nč.VI-4 Gc54/18/1000-5 v ktorej mu oznámili,\nže nie sú splnené podmienky na uspokojenie jeho nárokov. Nesprávny úradný postup Generálnej\nprokuratúry SR podľa žalobcu spočíval v tom, že v trestnom konaní postupovala v rozpore so zákonom,\nkeď podala obžalobu na žalobcu aj napriek skutočnosti, ktorú konštatoval NS SR vo svojom rozhodnutí\nv dovolacom konaní, že z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že konaním\nžalobcu vznikla poškodenej spoločnosti škoda a že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného\nčinu, pričom žalobca žiadal už v prípravnom konaní predložiť originál účtovníctva, pričom mu nebolo\n\nvyhovené, čím podľa NS SR došlo k porušeniu práva žalobcu ako obvineného na obhajobu. Nesprávny\núradný postup prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave mal za následok podanie obžaloby voči\nžalobcovi v rozpore so zákonom, jeho odsúdenie v rozpore so zákonom a uloženie povinnosti náhrady\nškody vo výške sumy 153.498,90 eura. Až využitie mimoriadneho opravného prostriedku prispelo k\nzjednaniu nápravy príslušného prokurátora. Následkom nesprávneho úradného postupu prokurátora\nKrajskej prokuratúry v Bratislave boli porušené práva žalobcu garantované Európskym dohovorom o\nľudských právach a to práva na obhajobu spočívajúce v navrhovaní dôkazov. Vzhľadom na porušenie\npráv žalobcu nesprávnym úradným postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave žiadal žalobca o\nzadosťučinenie - úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil na sumu 156.498 eur.\n3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin\nsprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 Trestného zákona uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva\npolicajného zboru v Bratislave Úradu justičnej a kriminálnej polície\nČVS: KRP-75/OEK-BA-2007 zo\ndňa 23.5.2007. Uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo doručené 30.5.2007. Sťažnosť žalobcu proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 2Kv\n66/07 zo dňa 8.6.2007. Žalobca si náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil z titulu nesprávneho úradného\npostupu. Žalovaná namietla, že od oznámenia (doručenia) uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi (už\npred podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku 26.3.2018) uplynulo viac ako 10 rokov a preto\nje právo žalobcu na náhradu škody z titulu uznesenia o vznesení obvinenia premlčané podľa § 19 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ žalobca považoval za nesprávny úradný postup podanie obžaloby dňa\n30.10.2008, tak z rozsudku NS SR nevyplýva, že nesprávneho úradného postupu sa dopustila žalovaná;\nuvedený rozsudok preukazuje porušenie práva žalobcu na obhajobu súdmi a nie žalovanou.\n4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa domáhal v zmysle § 9 zákona\nč. 514/2003\nZ. z. náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovanej v prípravnom konaní s\nodôvodnením, že žalovaná voči žalobcovi podala obžalobu na základe toho, že nespoľahlivo zistila\nskutkový stav, dôkazy, ktoré získala, boli v rozpore s platným právnym poriadkom, neboli vyhodnotené\nspôsobom, ako ukladá právny poriadok SR a pod. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa\n14.3.2018 žalobca uviedol, že sa domáha škody, ktorá mu „objektívne“ vznikla vo výške 153.498 eur,\nna rozdiel od žaloby a pred súdom, kde naopak uvádzal, že sa domáha náhrady škody, avšak už ako\nnie skutočnej škody, ale nemajetkovej ujmy. Podobne na rozdiel od žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku zo dňa 14.3.2018, v ktorej sa domáhal nároku nákladov na trovy konania v trestnom konaní vo\nvýške 3.000 eur, žalobou zo dňa 13.8.2018 si trovy konania trestného konania neuplatnil; uvádzal iba\nnemajetkovú ujmu 153.498 eur, vrátane nákladov na trovy konania v trestnom konaní rozporne vo výške\n15.800 eur, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov. Súd prvej inštancie uviedol, že podanie obžaloby nie\nje ani nezákonným rozhodnutím ani žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9\nzákona č. 514/2003 Z. z. Nesprávny úradný postup žalovanej v prípravnom konaní do podania obžaloby\ndňa 30.10.2008 mal naviac za premlčaný, prípadný nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím zase z viacerých dôvodov za nedôvodný.\n5. Žalovaná vzniesla už v rámci prípravy pojednávania námietku premlčania uplatneného nároku.\nPoukázala na to, že obžaloba, na ktorú sa žalobca odvoláva, nie je meritórnym rozhodnutím podľa\nTrestného poriadku a preto prokurátor podanou obžalobou ani nemohol porušiť právo obvineného\nna obhajobu. Jediné meritórne rozhodnutie, ktoré bolo vydané v trestnom konaní orgánmi činnými v\ntrestnom konaní bolo uznesenie o vznesení obvinenia, oznámené žalobcovi dňa 30.5.2007 a od tohto\ndátumu do podania žaloby o nesprávnom úradnom postupe dňa 13.8.2018 uplynula v zmysle § 19 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z. z. dokonca aj\n10-ročná premlčania lehota na uplatnenie práva na náhradu\nškody a súčasne 3-ročná subjektívna premlčania lehota podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,\nktorá nemôže presiahnuť 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, resp. uplynutím 10-ročnej objektívnej\npremlčacej lehoty končí\n3-ročná subjektívna premlčacia lehota. Právny zástupca žalobcu\nk vznesenej námietke premlčania uviedol, že žalobu podal dňa 13.8.2018 včas, nakoľko najvyšší súd\nrozsudkom sp. zn. 6 Tdo 7/2014 zo dňa 28.1.2016 rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nz 5.12.2013,\nsp. zn. 2To 106/2013 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon,\nv neprospech žalobcu.\n6. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že pri nesprávnom úradnom postupe, na rozdiel od\nškody uplatňovanej vydaním nezákonného rozhodnutia, pre plynutie premlčacej doby nemá právny\nvýznam zrušenie rozhodnutia, ktorému prípadne i predchádzal nesprávny úradný postup, ani deň jeho\n\ndoručenia (oznámenia) poškodenému. Predpoklad hypotézy právnej normy § 19 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z. z. (pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu) sa totiž nespája s vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu\nzodpovedá, ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola\nvyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o\ntom, kto za škodu zodpovedá. Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby pri žalobcom\nnamietanom nesprávnom úradnom postupe je okamih, kedy sa poškodený, t. j. žalobca, dozvedel o\nškode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno\nzistiť vznik škody\n(v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z. Preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť úradného postupu bola v inom\nkonaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom konaní reparovateľné a či výsledky\ntakéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe; v uvedenom okamihu teda nemusí\nbyť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednosti\npovinného subjektu. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 173/2019-18 zo\ndňa 17.12.2019 „je zrejmé, že pri nárokoch zo zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje\njediná, a to subjektívna premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za škodu“.\n7. S ohľadom na vyššie uvedené a ustálenú súdnu prax, keďže právny zástupca žalobcu voči\nžalovanému uplatňoval nárok titulom nesprávneho úradného postupu, výslovne s uvedením právneho\nnároku podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., súd prvej inštancie uviedol, že na posúdenie námietky\npremlčania vznesenou žalovanou sa vzťahuje iba jediná a to trojročná premlčacia doba v zmysle § 19\nods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá začína plynúť dňom, kedy sa žalobca o škode dozvedel. Keďže\nžalobca ako v žiadosti o prekovanie nároku, tak i v žalobe uviedol, že ide o nesprávny úradný postup\nv súvislosti s prípravným konaním, s konaním prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý voči\nnemu podal obžalobu, súd prvej inštancie v zhode so žalovanou uviedol, že v rámci prípravného konania\nnebola takýmto rozhodnutím obžaloba, ale uznesenie o vznesení obvinenia pre trestný čin sprenevery\nvyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS:\nKRP-75/OEK-BA2007 zo dňa 23.5.2007, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.5.2007, čo nesporoval a\nz ktorého sa o škode dozvedel. Žalobcovi tak nasledujúcim dňom po doručení uznesenia, od 31.5.2007\nzačala plynúť trojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a\ntáto mu márne uplynula dňa 31.5.2010, pričom už aj samotnú žiadosť o prerokovanie náhrady škody\nsi u žalovanej uplatnil po takmer 11 rokoch, dňa 14.3.2018, teda po lehote. Z uvedeného dôvodu súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania, ktorú vzniesla žalovaná ohľadom žalobcom\nnamietaného nesprávneho úradného postupu žalovaného v prípravnom konaní, je dôvodná a žalobu z\ntohto titulu zamietol.\n8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu\nškody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o\nšpecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri\nktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobca sa domáhal nápravy ujmy, ktorá mu bola spôsobná v\ndôsledku vzneseného obvinenia, ktoré nebolo napravené ani v rámci dozorovej činnosti prokurátora,\npretože napokon bola podaná obžaloba v trestnej veci obžalovaného, ktorý (ako sa ukázalo neskôr), bol\nspod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.2.2017, pretože nebolo\ndokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Oslobodenie spod obžaloby (z tohto\ndôvodu) má na účely naplnenia podmienok existencie nezákonného rozhodnutia a na účely výkladu § 6\nzákona č. 514/2003 Z. z. rovnaký účinok ako zrušenie rozhodnutia príslušným orgánom, pretože až po\noslobodzujúcom rozhodnutí sa zbavil účinku nezákonného (na účely zákona 514/2003 Z. z.) rozhodnutia.\n9. Pokiaľ sa žalobca podľa súdu prvej inštancie domáhal voči žalovanej náhrady škody z titulu\nnezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. orgánom činným v trestnom konaní,\nv tomto prípade by jeho nárok premlčaný nebol, pretože premlčacia doba práva na náhradu škody\nzačína plynúť odo dňa oznámenia (doručenia) zrušujúceho rozhodnutia (ÚS SR sp. zn. III. ÚS 339/08, z\n25.11.2008), čo v danom prípade bolo doručením rozsudku NS SR\nsp. zn. 6Tdo 79/2014 zo dňa\n28.1.2016; žalobca teda žalobu dňa 13.8.2018 podal včas, v zákonnej lehote v zmysle § 19 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. Pre tento prípad sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca preukázal splnenie\nvšetkých predpokladov z hľadiska objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu, t. j. v prvom rade\npreskúmaním prerokovania nároku v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. (pri uplatnení nároku\n\nna súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,\na z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný). Žalobca si prostredníctvom právneho zástupcu z radov\nadvokátov v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 14.3.2018 uplatnil „objektívnu škodu“\nvo výške 153.498 eur + 3.000 eur ako trovy trestného konania, spolu vo výške 156.498 eur. Zákon č.\n514/2003 Z. z. nepozná termín „objektívna škoda“; podľa domnienky súdu prvej inštancie mal právny\nzástupca žalobcu zrejme na mysli § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom zákon uvádza termín\n„skutočná škoda“. Právny zástupca žalobcu v žalobe zo dňa 13.8.2018 a tiež pred súdom prvej inštancie\nrozporne uviedol, že si v spore uplatňuje nárok iný, nie nárok na náhradu „skutočnej škody“, ale nárok\nna náhradu „nemajetkovej ujmy“, ako to má na mysli § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v rozsahu\n153.498 eur, v ktorom sú ale podľa jeho tvrdenia zahrnuté trovy konania žalobcu v rámci trestného\nkonania, ale opäť v inej výške ako ich uvádzal v žiadosti o prerokovanie zo dňa 14.3.2018, nie vo výške\n3.000 eur, údajne vo výške 15.800 eur. Uvedené v konečnom dôsledku znamená, že náhrada škody\nvo výške 156.498 eur, žalobcom uplatnená v žiadosti o prerokovanie zo dňa 14.3.2018, je rozdielna od\nsumy požadovanej žalobou vo výške 153.498 eur, v dôsledku čoho súd prvej inštancie mal za pravdivú\nnámietku žalovanej, že žalobca sa v spore domáha nároku v rozsahu a vo výške, ktorý nebol žalovanou\npodľa jej odpovede zo dňa 3.5.2018 predbežne prerokovaný. Tým, že uvedený predpoklad v zmysle §\n16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. nebol zo strany žalobcu v konaní preukázaný, nebol preukázaný\nnárok na náhradu škody voči žalovanej.\n10. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone\nverejnej moci nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam\nupravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia\nzákonných podmienok, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, existencia\nškody, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným\npostupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná\na nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží\nna poškodenom. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu škody\nvzniknutej v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci,\nresp. nezákonným rozhodnutím. V zmysle ustálenej judikatúry „škodou sa chápe ujma, ktorá nastala\nv majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi.\nPoškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak\nna žalobcovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad,\nmusí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje“.\n11. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď vôbec nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy vo výške\n153.498 eur. Splnil výlučne elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu do jeho práv, avšak bez toho, že\nby súčasne preukázal zásah v takej intenzite, ktorý by spoľahlivo preukazoval existenciu nemajetkovej\nujmy a zároveň odôvodňoval nevyhnutnosť peňažnej satisfakcie nemajetkovej ujmy. Zákon nezakladá\nprezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy, t. j. že by v prípade nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho\núradného postupu, automaticky dochádzalo k vzniku práva osoby, ktorá bola poškodená nezákonným\nrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy. S ohľadom na\ndikciu § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je prvoradá nepeňažná satisfakcia, ktorá bola žalobcovi\nnepochybne poskytnutá samotným oslobodením spod obžaloby. Požadovanú náhradu nemajetkovej\nujmy nie je možné založiť na prezumpcii jej dôvodnosti, naopak žalobca je povinný preukázať existenciu\nnemajetkovej ujmy v požadovanej výške pri rešpektovaní zásady primeranosti, čo však neučinil a\nžiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca preukazoval len dvomi lekárskymi správami z r. 2015, že\nnavštevuje psychiatrickú ambulanciu. K žiadosti o odročenie pojednávaní predkladal správy o návšteve\nNÚSCH. Konštatoval, že žalovanej založil do spisu mnoho dôkazov o svojom zdravotnom stave. Do\nspisu žiadne iné dôkazy nezaložil, nenavrhol vykonanie dokazovania, pričom považoval za dostačujúce\nsvoje strohé skutkové vyjadrenia vo všeobecnej rovine, že je dôležité prihliadať na to, v akom rozsahu mu\nbola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Súd prvej inštancie nemal tieto jeho tvrdenia\nza dostatočné a preukázané, najmä vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 153.498 eura. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobu zamietol. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP; plne úspešnému žalovanému nepriznal nárok\nna náhradu trov konania z dôvodu, že mu nevznikli.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť\na vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že žalobu\n\npodal až potom, čo ho Najvyšší súd SR oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej\ninštancie, že si nedôvodne osvojil právne stanovisko žalovanej, ktorá vzniesla námietku premlčania,\npričom premlčaciu dobu nemožno odvíjať od momentu neprávoplatných rozsudkov, ale od nadobudnutia\nvykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/64/2017, zo dňa 4.11.2017, ktorý\npotvrdil oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/125/2008, zo dňa 28.2.2017,\nv kontexte rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/79/2014. Od inej udalosti, ako je rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave, nie je podľa žalobcu možné počítať začiatok premlčacej doby. Napadnutý\nrozsudok mal na uvedenom základe za nezákonný, nakoľko žalobu podal včas podľa § 101 Občianskeho\nzákonníka.\n13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný nesprávny\núradný postup žalovanej, vznik nemajetkovej ujmy žalobcovi a ani príčinná súvislosť medzi žalobcom\nnamietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Navyše žalobca si uplatnil\nnáhradu nemajetkovej ujmy v rozpore s § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. pretože maximálna suma\nodškodnenia, ktorú by bolo možné priznať podľa citovanej právnej úpravy, je 24.000 eur, ako aj v rozpore\ns § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v\ninom rozsahu, než v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Odvolacia námietka žalobcu o začiatku\nplynutia premlčacej lehoty práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci neobstojí.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku správne konštatoval, že podanie obžaloby nie je ani\nnezákonným rozhodnutím, ani žalobcom v spore namietaným nesprávnym úradným postupom v zmysle\n§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Nesprávny úradný postup žalovanej v prípravnom konaní do podania\nobžaloby dňa 30.10.2008 mal súd prvej inštancie za premlčaný. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval,\nže na posúdenie námietky premlčania vznesenou žalovanou sa vzťahuje iba jediná a to trojročná\npremlčacia doba, ktorá začína plynúť dňom, kedy sa žalobca o škode dozvedel. Keďže žalobca v žiadosti\no prekovanie nároku, ako aj v žalobe uviedol, že ide o nesprávny úradný postup v súvislosti s prípravným\nkonaním, s konaním prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý voči nemu podal obžalobu,\ntakýmto rozhodnutím nebola obžaloba, ale uznesenie o vznesení obvinenia Krajského riaditeľstva PZ v\nBratislave, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: KRP-75/OEK-BA2007 zo dňa 23.5.2007, ktoré bolo\nžalobcovi doručené dňa 30.5.2007 a z ktorého sa o škode dozvedel. Žalobcovi nasledujúcim dňom po\ndoručení tohto uznesenia, od 31.5.2007 začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle\n§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a táto mu márne uplynula dňa 31.5.2010, pričom už aj samotnú\nžiadosť o prerokovanie náhrady škody si u žalovanej uplatnil po takmer 11 rokoch, dňa 14.3.2018, teda\npo lehote.\n14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie dospel\nk nesprávnemu právnemu záveru, keď nerešpektoval právny názor v právoplatnom oslobodzujúcom\ntrestnom rozsudku. Dvojmesačná lehota podľa zákona č. 514/2003 Z. z. mohla začať najskôr plynúť\naž momentom riadneho doručenia oslobodzujúceho trestného rozsudku; žalobcovi táto lehota márne\nneuplynula. Vysloviť názor, že začala plynúť už momentom rozhodnutia v prípravnom konaní, odporuje\nkonštrukcii zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá predpokladá súdny prieskum nesprávneho rozhodnutia, resp.\núradného postupu. Tvrdenia žalovanej, že oslobodzujúci rozsudok v tomto prípade nemá vplyv na riadne\na najmä zákonné začatie plynutia kasačnej lehoty mal za prejav právnej absurdity.\n15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné.\n16. Odvolacie konanie je v zmysle § 379 a § 380 CSP ovládané zásadou viazanosti odvolacieho súdu\nrozsahom a dôvodmi odvolania. To znamená, že odvolací súd skúma správnosť len tých záverov a\npostupov súdu prvého stupňa, o ktorých odvolateľ tvrdí, že správne neboli; nie je potom oprávnený\nskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska všetkých skutkových a právnych záverov, na ktorých je\nzaložené ani z hľadiska celého procesu, ktorý rozhodnutiu predchádzal. Pokiaľ napadnuté rozhodnutie aj\nvychádza z nesprávnych záverov a postupov, no ich nesprávnosť nie je v odvolaní namietaná, odvolací\nsúd nie je oprávnený tieto závery a postupy preskúmavať a nemôže na nich založiť rozhodnutie o\nodvolaní. Prekročil by tým odvolanie účastníka a porušil zásadu dispozitívnosti sporového konania.\nVýnimku zo zásady viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania predstavujú len prípady\n\nuvedené v § 379 písm. a), b), c) a § 380 ods. 2 CSP, o ktoré sa však v tomto prípade nejedná, a preto sa\nodvolací súd zoberal iba správnosťou záveru súdu prvého stupňa, ktorý namietol žalobca v odvolaní.\n17. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 156.498 eur titulom nesprávneho\núradného postupu spočívajúceho v podaní obžaloby voči nemu dňa 27.10.2008. Žalovaná vzniesla\nnámietku premlčania uplatneného nároku. Z hľadiska procesnej ekonómie ďalšieho postupu v konaní\nsa preto súd prvej inštancie prioritne zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania a dospel\nk záveru, že jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej lehoty pri žalobcom namietanom\nnesprávnom úradnom postupe je okamih, kedy sa poškodený, t. j. žalobca, dozvedel o škode. Pri\nuplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného sa na premlčanie\ntotiž vzťahuje iba jediná a to trojročná premlčacia lehota v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.\nz., ktorá začína plynúť dňom, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t. j. dňom doručenia uznesenia o\nvznesení obvinenia 30.5.2007. Odo dňa 31.5.2007 mu začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia\nlehota v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a táto mu márne uplynula dňa 31.5.2010, pričom\nuž aj samotnú žiadosť o prerokovanie náhrady škody si u žalovanej uplatnil po takmer 11 rokoch, dňa\n14.3.2018, teda po lehote. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka\npremlčania, ktorú vzniesla žalovaná ohľadom žalobcom namietaného nesprávneho úradného postupu\nžalovanej v prípravnom konaní, je dôvodná a žalobu z tohto titulu zamietol.\n18. Jediným odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní žalobcu bolo tvrdenie, že premlčaciu lehotu\nnemožno odvíjať od momentu neprávoplatných rozsudkov, ale od nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/64/2017, zo dňa 4.11.2017, ktorý potvrdil oslobodzujúci rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/125/2008, zo dňa 28.2.2017, v kontexte rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6Tdo/79/2014. Od inej udalosti, ako je rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nnemožno podľa žalobcu počítať začiatok premlčacej lehoty; žalobu podal včas podľa § 101 Občianskeho\nzákonníka. Vychádzajúc z obsahu odvolania tak žalobca namietol skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne otázky premlčania uplatneného\npráva na náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu, vzhľadom na žalovanou\nuplatnenú námietku premlčania; začiatkom premlčacej lehoty v predmetnej veci je podľa žalobcu deň\n4.11.2017 ako deň vydania rozsudku (správne uznesenia - pozn. odvolacieho súdu) Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 3To/64/2017.\n19. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd konštatuje, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie\nalebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)\nrozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.\n21. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať\nrokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená\nškoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.\n22. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podlieha premlčaniu. Právna úprava\npremlčania nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. komplexná, keďže tento právny predpis upravuje iba\npremlčaciu lehotu práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a osobitný prípad\nprerušenia jej plynutia. Ostatné otázky premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone\nverejnej moci sa v zmysle § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. spravujú ustanoveniami Občianskeho\nzákonníka. Platná právna úprava rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu premlčania práva na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Subjektívna premlčacia lehota práva na náhradu škody\nspôsobenej pri výkone verejnej moci (bez ohľadu na to, či škoda bola spôsobená nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom) je trojročná a začína\n\nplynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode; z hľadiska určenia začiatku plynutia subjektívnej\npremlčacej lehoty práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej\nmoci nie je relevantný okamih, kedy sa poškodený dozvie, kto zodpovedá za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Pokiaľ je však podmienkou uplatnenia práva\nna náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, plynie\ntáto trojročná premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia príslušného orgánu,\nktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola\nspôsobená škoda. Právna úprava začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci je tak v zákone č. 514/2003 Z. z. stanovená odlišne od\nzačatia plynutia všeobecnej subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhradu škody ustanovenej v §\n106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia lehota práva na náhradu škody spôsobenej\nrozhodnutím orgánu verejnej moci je desaťročná a premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď bolo\npoškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Táto premlčacia\nlehota sa neuplatní, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. V\nprípade práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci sa\nvšak toto právo premlčuje len v subjektívnej premlčacej lehote. V ďalšom sa odvolací súd plne stotožňuje\nso závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 6. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.\n23. Žalobca v odvolaní nespochybnil uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pre nesprávny\núradný postup. Pokiaľ potom súd prvej inštancie pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy titulom nesprávneho úradného postupu aplikoval subjektívnu premlčaciu lehotu podľa § 19 ods.\n1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. s tým, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo\ndňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, správne vychádzal z horeuvedených záverov, že pri nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu nie je podmienkou uplatnenia\nuvedeného nároku zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, kedy plynie premlčacia lehota odo\ndňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie,\ntak ako je upravené\n§ 19 ods. 1 veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. Vydanie uznesenia\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/64/2017 dňa 4.11.2017 preto nemá žiaden vplyv na začiatok\nplynutia premlčacej lehoty výslovne uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy titulom žalobcom\nnamietaného nesprávneho úradného postupu. Nedôvodný bol preto aj poukaz žalobcu na včasnosť\npodanej žaloby s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka, keď právna úprava premlčacej lehoty\npráva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je daná zákonom č. 514/2003 Z. z.\n25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd s opätovným poukazom na viazanosť odvolacími dôvodmi\nuzatvára, že žalobca neuviedol v odvolaní také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu\nnapadnutého rozsudku, ani jeho zrušenie. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa § 387\nods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnej\nžalovanej nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy\nv odvolacom konaní nevznikli.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/2/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:729aae91-f793-40de-a3f5-8500da49cbff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.173.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.173.2019.1"}, {"guid": "ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b"}, {"guid": "cf0f7f17-5800-4c3b-b222-80a72a21c2b6:82b004e2-4bff-464c-9a5f-8ab69dc4e76c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6916010111.1", "spisova_znacka": "3To/64/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/64/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6916010111.1"}, {"guid": "3a544788-b06f-46af-bb6d-2384125e0014:498a255d-0a69-41b2-8ada-faca00ab6dcc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3511010355.1", "spisova_znacka": "2To/106/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/106/2013 z 29. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3511010355.1"}], "citovane_v": []}