{"guid": "2f073138-80c2-45c0-9e0b-623c9d0d2ae3:08b44faf-021e-46ca-b360-b48efd9c6e85", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1318205827.1", "spisova_znacka": "16CoPr/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoPr/12/2024 z 30. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2025, sp. zn. 16CoPr/12/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1318205827.1", "identifikacne_cislo": "1318205827", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-36.odsek-4", "nazov": "§ 36 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-36.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-36.odsek-6", "nazov": "§ 36 ods. 6 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-36.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-95.odsek-2", "nazov": "§ 95 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-95.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-95"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2017/55#paragraf-36", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-37", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-59", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-95"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08b44faf-021e-46ca-b360-b48efd9c6e85", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205827.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205827.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205827.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoPr/12/2024\n1318205827\n30. 10. 2025\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2025:1318205827.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: B.. V. A., G.. XX.X.XXXX, Na O. XXXX/\nXX, K., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava,\nIČO: 00 166 073, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a iné, na odvolanie žalobcu\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-16Cpr/17/2018-193, zo dňa 16.1.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru a určenia, že tento pomer naďalej trvá a zaplatenia ušlého\nfunkčného platu vo výške 973,50 eura mesačne za obdobie od 1.8.2018 do právoplatnosti rozsudku,\np o t v r d z u j e.\nII. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zvyšnej časti\nnevyčerpanej dovolenky v rozmedzí 0,5 dňa vo výške 22,13 eura a v súvisiacom výroku o trovách\nkonania, z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol. Druhým\nvýrokom priznal žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že\nžalobou zo dňa 21.9.2018, v znení jej doplnenia zo dňa 19.11.2018 na výzvu súdu podľa § 129 ods. 1 a 2\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), sa žalobca voči žalovanému domáhal (i) neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného, vzniknutého na základe služobnej\nzmluvy č. 152/2018/32/39 a ukončeného na základe zákona podľa § 71 ods. 2 a § 80 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“) a určenia, že tento pomer\nnaďalej trvá, (ii) zaplatenia ušlého funkčného platu vo výške 973,50 eur mesačne za obdobie od 1.8.2018\ndo právoplatnosti rozsudku, (iii) zaplatenia zvyšnej časti nevyčerpanej dovolenky v rozmedzí 0,5 dňa vo\nvýške 22,13 eura a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že jeho štátnozamestnanecký\npomer v dočasnej štátnej službe u žalovaného vznikol 1.5.2018, na základe služobnej zmluvy č.\n152/2018/32/39 zo dňa 25.4.2018 podľa § 36 ods. 4 písm. a) bod 1 zákona o štátnej službe, na dobu\nzastupovania štátnej zamestnankyne B.. V. V., O.. počas materskej a rodičovskej dovolenky, vo funkcii\nhlavný štátny radca, v odbore štátnej služby 2.06 - Justícia, v organizačnom útvare Odbor rekodifikácia\nobčianskeho práva. Žalovaný so žalobcom skončil štátnozamestnanecký pomer na základe zákona k\n31.7.2018, na základe uplynutia dočasnej štátnej služby podľa § 71 ods. 2 a § 82 ods. 1 písm. a) zákona\no štátnej službe, o čom žalovaný vystavil žalobcovi potvrdenie o štátnej službe č. 152/2018/32/40 zo\ndňa 26.7.2018, ktoré spolu so služobným hodnotením žalobca prevzal 13.8.2018. Doklad o výplate\nmzdy za júl prevzal žalobca 15.8.2018. Ďalej žalobca opísal skutkové okolnosti pred skončením\nštátnozamestnaneckého pomeru a to, že 18.7.2018 s ním vykonal riaditeľ odboru O.. B.. M. Š., O.. (ďalej\nlen „riaditeľ odboru“) na základe podnetu žalovaného pohovor, pretože žalobca 14.7.2018 na sociálnej\n\nsieti facebook (ďalej aj „FB“) uverejnil súkromný komentár na základe svojho náboženského vyznania\na viery a politického alebo iného zmýšľania, ktorým vyjadril odmietavé stanovisko voči pochodu PRIDE,\nuskutočnenému v Bratislave 14.7.2018. Žalovaný v rozhovore pre internetovú stránku www.aktuality.sk\noznačil toto vyjadrenie žalobcu za homofóbne. Na tomto osobnom pohovore riaditeľ odboru oboznámil\nžalobcu s negatívnym postojom žalovaného voči uvedeným súkromným výrokom a upozornil ho, aby v\nnasledujúcom období v záujme udržania svojho štátnozamestnaneckého miesta verejne neuplatňoval\nslobodu prejavu. Z dôvodu spokojnosti s výsledkami práce žalobcu, bolo toto upozornenie iba ústne.\nZároveň riaditeľ odboru, ktorý mal znalosť o tom, že B.. V. sa po skončení rodičovskej dovolenky\nnemá záujem vrátiť na svoje štátnozamestnanecké miesto, na ktorom ju žalobca zastupoval, oboznámil\nžalobcu so zákonnou možnosťou zotrvať a pokračovať naďalej v štátnozamestnaneckom pomere\nžalobcu žalovaného, a to zmenou štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona štátnej službe, na\nčo mal dať riaditeľ odboru pokyn osobnému úradu žalovaného. Osobný úrad tento pokyn riaditeľa\nodboru nevykonal, pričom žalobca uviedol, že 26.7.2018 riaditeľ odboru telefonoval žalobcovi na jeho\nsúkromné číslo, a v rozpore s predchádzajúcim tvrdením uviedol, že riaditeľ odboru sa mal v tento deň\ndozvedieť, že B.. V. nebude od 1.8.2018 vykonávať štátnu službu na danom štátnozamestnaneckom\nmieste a do skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru bude čerpať nevyčerpanú časť dovolenky.\nPreto žalobcu s ohľadom na to, že na tomto štátnozamestnaneckom mieste po 31.7.2018 nebude\nnikto vykonávať štátnu službu, riaditeľ odboru ubezpečil, že iniciuje vyhlásenie vonkajšieho výberového\nkonania v čo v najkratšom čase tak, aby sa mal žalobca možnosť naň prihlásiť, nakoľko žalovaný\nodmietol zmeniť jeho štátnozamestnanecký pomer (z dočasnej na stálu službu). Žalobca ďalej tvrdil,\nže riaditeľ odboru žalobcovi tiež prisľúbil, že sa bude snažiť o to, aby pri výberovom konaní žalovaný\nneprihliadol na žalobcovo vyjadrenie na FB zo dňa 14.7.2018, ktoré malo byť podľa informácií riaditeľa\nodboru hlavnou príčinou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a neochoty žalovaného\nštátnozamestnanecký pomer žalobcu zmeniť. Nakoľko mal žalobca aj naďalej záujem pracovať v\nštátnej službe na rovnakom štátnozamestnaneckom mieste a odbore, podal 27.7.2018 prostredníctvom\nÚstredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“) elektronicky žiadosti o zaradenie do výberových\nkonaní, ktoré žalovaný cez ÚPVS vyhlásil a následne sa zúčastnil nasledovných výberových konaní\nVK/2018/4712, VK/2018/4725, VK/2018/4726, VK/2018/4727 a VK/2018/4728, pričom po úspešných\npísomných častiach výberových konaní, v ústnej časti nebol žalobca úspešný ani v jednom výberovom\nkonaní. Žalovaný 6.9.2018 vyhlásil výberové konanie VK/2018/5796 na štátnozamestnanecké miesto,\nna ktorom žalobca pracoval od 1.5. do 31.7.2018, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Žalobca na základe\nvšetkých uvedených okolností dospel k presvedčeniu, že žalovaný s ním ukončil štátnozamestnanecký\npomer na základe zákona len účelovo a len kvôli tomu, že uverejnil na FB svoj osobný názor\nvyjadrujúci jeho náboženské vyznanie, vieru, politické alebo iné zmýšľanie konštatujúc, že nebol v\nrozpore so zákonom ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom ale to, že žalovaný sa s ním\nnestotožnil. Žalobca pritom uviedol, že aj riaditeľ odboru a aj žalobca mali záujem na pokračovaní\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a podľa žalobcu existoval a trval zákonný dôvod na jeho\npokračovanie s odkazom na ustanovenia § 36 ods. ods. 4 písm. a) bod 1 a ods. 6, § 37 písm. e), §\n55 ods. 1 písm. e) a ods. 2 a § 59 písm. a) zákona o štátnej službe. Žalobca preto ďalej konštatoval,\nže žalovaný pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom konal diskriminačne, v rozpore\ns princípom nestrannosti, stability štátnozamestnaneckého pomeru, rovnakého zaobchádzania a so\nzákazom diskriminácie v zmysle Čl. 5, 8 a 9 a § 4 ods. 1 až 4 zákona o štátnej službe a § 2 zákona\nč. 365/2004 Z. z. (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), pričom nerešpektoval žalobcove súkromie,\nnáboženské vyznanie alebo vieru, politické či iné zmýšľanie a ústavné právo podľa článku 26 Ústavy\nSlovenskej republiky. Diskriminačný postup žalovaného žalobca videl aj v tom, že na ústnej časti\nvýberových konaní VK/2018/4726 a VK/2018/4725 sa predseda komisie spýtal žalobcu či zmenil\nsvoj postoj s ohľadom na vyjadrenie na FB zo dňa 14.7.2018 a preto žalovaný nepostupoval podľa\nzásady rovnakého zaobchádzania, nerešpektoval žalobcovo súkromie a nekonal súlade s princípom\ntransparentného zamestnávania v zmysle Čl. 3 a 9 a § 4 ods. 2 zákona o štátnej službe. Za ďalšiu\ndiskrimináciu žalobca označil aj to, že v uvedených výberových konaniach bol žalobca v písomných\nčastiach úspešný a až v ústnych častiach neúspešný. Pritom vo výberových konaniach VK/2018/4712 a\nVK/2018/4725 bol žalobca jediným zúčastneným uchádzačom vo výberových konaniach VK/2018/4727\na VK/2018/4728 bol hodnotený pozitívne s otázkou, či by bol spôsobilý nastúpiť na jednu z uvedených\nštátnozamestnaneckých miest od 1.9.2018. Ako diskriminačný postoj žalovaného žalobca považoval\naj to, že vo výberovom konaní VK/2017/2787 dňa 12.12.2017 bol žalobca úspešný ale vo výberovom\nkonaní VK/2018/4726 dňa 15.8.2018 bol neúspešný, pričom išlo o to isté štátnozamestnanecké miesto,\ns tou istou pracovnou náplňou a teda podľa žalobcu mu bol zo strany žalovaného zamedzený rovnaký\nprístup k zamestnaniu v zmysle Čl. 3 a § 6 ods. 2 písm. a) antidiskriminačného zákona. Žalobca v\n\nžalobe ešte s poukazom na § 166 ods. 3 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) uviedol, že žalovaný mal\nvedieť o návrate B.. V. z materskej alebo rodičovskej dovolenky najmenej dňa 1.7.2018, no žalobcu\no tom informoval až pri doručení oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe\nzákona 26.7.2018. Z toho podľa žalobcu vyplýva zrejmý úmysel žalovaného so žalobcom pokračovať v\nštátnozamestnaneckom pomere aj po návrate B.. V., keď podľa informácie riaditeľa odboru bolo známe,\nže menovaná nemá záujem pokračovať na danom štátnozamestnaneckom mieste a zároveň je z toho\nzrejmé, že žalovaný sa rozhodol nepokračovať v štátnozamestnaneckom pomere so žalobcom až na\nzáklade spomínaného komentára žalobcu na FB dňa 14.7.2018. Vo vzťahu k žalovaným peňažným\nnárokom, ktoré si uplatnil za obdobie po tom, čo jeho štátnozamestnanecký pomer mal skončiť, žalobca\nv žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nuviedol, že s ohľadom na námietku žalovaného o zmätočnom označení žalovaného v spore a tejto\nsúvislosti vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie označeného štátu - Slovenskej republiky,\nsúd prvej inštancie v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. konštatoval, že žalobca v písomnej žalobe (čl.\n7) jednoznačne označil ako žalovaného: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, i keď vo\nformulárovom podaní bol nesprávne označený štát Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava. Uvedené považoval za zrejmú nesprávnosť a omyl\npri vypĺňaní elektronického formulára „Žaloba/Návrh na začatie konania“, nakoľko súčasne bolo v prílohe\nelektronicky súdu doručené aj písomne vyhotovenie žaloby kde bol ako žalovaný subjekt žalobcom\njednoznačne označené: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11\nBratislava, ktoré ako služobný úrad žalobcu je pasívne vecne legitimovaná v spore o neplatné skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru podľa § 15 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a § 176 zákona o štátnej službe.\n3. V danom prípade neboli sporné rozhodujúce skutkové okolnosti a to, že žalobca bol u\nžalovaného na základe služobnej zmluvy č. 152/2018/32/39 zo dňa 25.4.2018, od 1.5.2018 v\nštátnozamestnaneckom pomere, prijatý do dočasnej štátnej služby podľa § 36 ods. 4 písm. a) bod 1\nzákona o štátnej službe, na dobu do skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky štátnej\nzamestnankyne B.. V. V., O.., do funkcie hlavný štátny radca v odbore štátnej služby 2.06 - Justícia, v\norganizačnom útvare Odbor rekodifikácia občianskeho práva a dohodnutou skúšobnou dobou v trvaní\ntri mesiace. Rovnako nebolo sporným, že 26.7.2018 bolo žalobcovi doručené oznámenie - Skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. 152/2018/32/40 (ďalej aj „Oznámenie“), podľa\nktorého štátnozamestnanecký pomer žalobcu v dočasnej štátnej službe, končí na základe zákona\nuplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 71 ods. 2 § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, dňom\n31.7.2018. V konaní tiež nebolo sporným, že B.. V. V., O.. ukončila rodičovskú dovolenku k 31.7.2018.\n4. Spornými v konaní boli skutkové okolnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u\nžalovaného a v tejto súvislosti existencia priamej diskriminácie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, pre\njeho komentári uverejnenom na facebooku dňa 14.7.2018 a tiež existencia dôvodov v zmysle zákona\no štátnej službe, pre ktoré by mal štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvať aj naďalej,\npo 31.7.2018.\n5. Súd prvej inštancie ozrejmil, že pre zamestnanecké a obdobné vzťahy, upravené Zákonníkom práce\na ďalšími osobitnými zákonmi, je charakteristické, že v prípade neplatnosti právneho úkonu, ide takmer\nvždy o neplatnosť absolútnu. Práve jediným prípadom relatívnej neplatnosti, je neplatnosť skončenia\npracovného (aj iného obdobného, tzn. aj štátnozamestnaneckého) pomeru, ktorej sa dotknutá strana\nmusí v zákonnej, prekluzívnej lehote dovolať žalobou na súde. To korešponduje aj s úpravou týkajúcou\nsa právnych úkonov v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce a\nZákona o štátnej službe (v danom prípade zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, v znení účinnom od 1.5.2018). V posudzovanej veci ide o včas podanú žalobu\nv zmysle § 137 písm. d) C. s. p., v zákonnej lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy došlo k skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru podľa § 95 ods. 2 zákona o štátnej službe.\n6. Obmedzená možnosť aplikácie ustanovení Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy je\ndefinovaná v § 1 ods. 3 zákona o štátnej službe v rozsahu použitia Zákonníka práce podľa § 171\ncit. zákona v nadväznosti na § 2 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa tejto právnej úpravy možno sporné\nskončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného na základe zákona k 31.7.2018\npodrobiť preskúmaniu podľa ustanovení zákona o štátnej službe (§ 36, § 37, § 51, § 71 ods. 2 a §\n\n82) z hľadiska dodržania zákonných predpokladov pre tento spôsob skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru a z hľadiska dodržania zásady rovnakého zaobchádzania zmysle § 4 zákona o štátnej\nslužbe a § 6 a § 8 Antidiskriminačného zákona. Zákon o štátnej službe v ustanovení § 71 zákona\no štátnej službe kogentným spôsobom upravuje spôsoby skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,\npri uplatnení ktorých je potrebné dodržať požadované hmotnoprávne náležitosti v zmysle ďalších\nustanovení, upravujúcich jednotlivé formy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Okrem iného\ncit. ustanovenie upravuje aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona (§ 71 ods.\n2). Zákonným predpokladom pre tento spôsob a určenia štátnozamestnaneckého pomeru je platné\nuzatvorenie písomnej služobnej zmluvy (§ 48 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 171 zákona\no štátnej službe a § 17 ods. 2 Zákonníka práce), v ktorej bola medzi služobným úradom a štátnym\nzamestnancom pri založení štátnozamestnaneckého pomeru ako je podstatná obsahová náležitosť,\ndohodnutá určitá doba trvania štátnej služby, a to len v zákonom vymedzených prípadoch (§ 36 ods.\n3 až ods. 7). Zákon o štátnej službe práce pri založení štátnozamestnaneckého pomeru služobnou\nzmluvou (§ 50) ukladá služobnému úradu so štátnym zamestnancom povinnosť uzavrieť služobnú\nzmluvu písomne pod sankciou jej neplatnosti (§ 51 ods. 1). V danom prípade skutkové okolnosti,\nrozhodné pre posúdenie žalobou napadnutého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u\nžalovaného neboli sporné a preto súd vychádzal z citovaných ustanovení zákona o štátnej službe s\npodporným použitím Zákonníka práce a Antidiskriminačného zákona, ktoré aplikoval na posudzovaný\nprávny vzťah.\n7. V danom prípade nebolo sporným, že žalobca a žalovaný uzatvorili platnú služobnú zmluvu,\npo predchádzajúcom úspešnom absolvovaní vonkajšieho výberového konania žalobcom 27.2.2018,\nVK/2018/553 a podanej žiadosti o prijatie do štátnozamestnaneckého pomeru zo 7.3.2018, na základe\nktorej bol žalobca prijatý na štátnozamestnanecké miesto hlavného štátneho radcu u žalovaného, v\nodbore štátnej služby 2.06 - Justícia, v organizačnom útvare Odbor rekodifikácia občianskeho práva,\na to do dočasnej štátnej služby na určitú dobu, na zastupovanie štátnej zamestnankyne B.. V. V., O..\npočas materskej a rodičovskej dovolenky podľa § 36 ods. 4 písm. a) bod 1 zákona o štátnej službe. V\nslužobnej zmluve bolo zvýraznené, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu trvá do skončenia materskej\ndovolenky a rodičovskej dovolenky štátnej zamestnankyne B.. V. V., O..\n8. Rovnako nesporne bolo v konaní zistené, že uvedená zamestnankyňa B.. V., ktorá čerpala od\n21.7.2015 do 14.3.2016 materskú dovolenku a po jej skončení od 15.3.2016 rodičovskú dovolenku do\ndovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (tzn. do 24.8.2018) žalovanému listom zo dňa 28.6.2018 oznámila,\nže rodičovskú dovolenku chce ukončiť k 31.7.2018. Zároveň oznámila žalovanému, že by chcela\nskončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou k 31.8.2018 a do skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru požiadala o možnosť vyčerpať dovolenku, s čím žalovaný súhlasil. Na základe toho B.. V. a\nžalovaný uzatvorili 7.8.2018 dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, podľa ktorej sa jej\nštátnozamestnanecký pomer u žalovaného skončil dňom 31.8.2018 v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) a §\n72 zákona o štátnej službe.\n9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli dodržané zákonné podmienky\npre založenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a žalovaného v dočasnej štátnej službe zo\nzákonom predpokladaných dôvodov - na zastupovanie štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke\na rodičovskej dovolenke podľa § 36 ods. 4 písm. a) bod 1 zákona o štátnej službe. Potom platí,\nže pokiaľ nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu v rámci plynutia skúšobnej\ndoby dojednanej na 3 mesiace, štátnozamestnanecký pomer žalobcu ako štátneho zamestnanca v\ndočasnej štátnej službe, sa skončí uplynutím dohodnutej doby na základe zákona podľa § 71 ods. 2\nzákona o štátnej službe. Napriek uvedenému, nepochybne zákonnému postupu žalovaného, žalobca\nv danom spore argumentoval, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý vykonával u\nžalovaného v dočasnej štátnej službe došlo nezákonne, nakoľko bol v jeho prípade porušený princíp\nrovnakého zaobchádzania a žalovaný voči nemu vystupoval diskriminačne. Žalobca toto nerovnaké\nzaobchádzanie videl najmä v tom, že aj keď uzatvoril písomnú služobnú zmluvu do dočasnej štátnej\nslužby, ktorá predstavovala štátnu službu na dobu určitú, vymedzenú konkrétnou právnou skutočnosťou,\na to na zastupovanie inej štátnej zamestnankyne počas jej materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,\nžalovaný mal alebo mohol pristúpiť na zmenu tejto dočasnej štátnej služby žalobcu na stálu službu,\nčo podľa žalobcu žalovaný v iných prípadoch, napr. aj v prípade B.. V., urobil. Žalobca sa odvolával\npritom na ústne prísľuby riaditeľa odboru B.. Š., ktorý pred žalobcom komunikoval názor, že po uplynutí\ndočasnej štátnej služby žalovaný nebude mať žiadny problém vykonať zmenu štátnozamestnaneckého\n\npomeru žalobcu na stálu službu a tiež odkazoval bez bližšieho odôvodnenia na právnu úpravu v\nzmysle 55 ods. 2 a § 52 zákona o štátnej službe, ktoré odcitoval. Okrem toho argumentoval aj\nznením § 36 ods. 4 bod 1 zákona o štátnej službe, v ktorom sa uvádza že dočasná štátna služba\nz tohto dôvodu trvá po dobu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je na materskej dovolenke,\nrodičovskej dovolenke alebo na dovolenke bezprostredne nadväzujúcej na materskú alebo rodičovskú\ndovolenku, preto vzhľadom na skutočnosť, že po skončení rodičovskej dovolenky B.. V. dňa 31.7.2018,\ntáto zamestnankyňa čerpala dovolenku do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku\ndňu 31.8.2018, mal trvať aj štátnozamestnanecký pomer žalobcu naďalej. Podľa názoru žalobcu bolo\ndôvodom nerovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného, jeho verejný komentár na FB dňa\n14.7.2018, v ktorom uverejnil svoj súkromný odmietavý názor na pochod PRIDE, uskutočnený toho\ndňa v Bratislave, ktorým mal žalobca prezentovať svoje náboženské vyznanie vieru a tiež politické\nalebo iné zmýšľanie vyjadreniami o „chorobomyseľnosti ideológie LGBTI“, ktorý žalovaný v rozhovore\npre internetovú stránku www.aktuality.sk označil za homofóbne. Pri tomto závere žalobca vychádzal\naj z pohovoru s riaditeľom odboru B.. Š., ktorý ho v súvislosti s týmto komentárom upozornil, aby\nv nasledujúcom období v záujme udržania svojho štátnozamestnaneckého miesta žalobca verejne\nneprezentoval takéto názory a odstránil so svojej stránky na FB informáciu, že je zamestnancom\nžalovaného. Menoval pritom viacerých predstaviteľov MS SR v rôznych funkciách, vrátane vtedajšieho\nministra, štátnych tajomníkov a pod., pre ktorých malo byť vyjadrenie žalobcu na FB principiálne\nneprípustné, pretože boli zároveň členmi výboru pre práva LGBT osôb. Diskriminačné konanie mala\npotvrdzovať aj otázka M.. M.. Y. na ústnej časti výberového konania, či žalobca zmenil svoj postoj v\nsúvislosti uvedeným vyjadrením na FB.\n10. Súd prvej inštancie uvedenú argumentáciu žalobcu považoval za bezpredmetnú, vzhľadom\nna splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu zo zákona dňom uplynutia dočasnej štátnej služby dohodnutej podľa služobnej zmluvy,\ntzn. uplynutím konkrétne vymedzenej doby, na ktorú bola dohodnutá. Mal za zrejmé, že dôvodom\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bolo uplynutie času a nie komentár žalobcu\nuverejnený na FB. Existencia zákonom predpokladaného postupu, čo v danom prípade bolo splnené,\nvylučuje, že tento postup je diskriminačný v zmysle citovanej právnej úpravy o zákaze nerovnakého\nzaobchádzania. Tvrdenia žalobcu o prísľuboch riaditeľa odboru B.. Š. súd prvej inštancie považoval\nrovnako za bezpredmetné a nevidel dôvod vykonávať v tomto smere dokazovanie, nakoľko riaditeľ\nodboru nebol subjektom s právomocou konať za služobný úrad vo veciach vzniku zmeny a zániku\nštátnozamestnaneckého pomeru a jeho prípadný postoj vo vzťahu k žalobcovi, nemohol žiadnym\nspôsobom ovplyvniť to, že nastala právna skutočnosť vymedzujúca dobu trvania dočasnej štátnej\nslužby žalobcu. Čo sa týka odkazu na ustanovenie § 36 ods. 4 bod 1 zákona o štátnej službe, toto\nustanovenie vymedzuje jeden z možných zákonných dôvodov pre prijatie občana do dočasnej štátnej\nslužby na základe výberového konania a to buď na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý je na\nmaterskej dovolenke prípadne, ktorý je na rodičovskej dovolenke alebo počas doby dovolenky štátneho\nzamestnanca bezprostredne nadväzujúcej na predchádzajúcu materskú alebo rodičovskú dovolenku. V\nkonaní bolo nesporné, že doba trvania dočasnej štátnej služby vymedzená v služobnej zmluve žalobcu\nzahŕňala dobu trvania materskej a rodičovskej dovolenky štátnej zamestnankyni B.. V., avšak nezahŕňala\ndobu dovolenky, ktorá mala na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku tejto zamestnankyne\nbezprostredne nadväzovať. Žalobca pred podpísaním služobnej zmluvy mohol žiadať inú formuláciu\nvymedzenej doby trvania dočasnej štátnej služby s ohľadom na zákonnú možnosť podľa citovaného\nustanovenia. Žalobca tak neurobil a písomnú služobnú zmluvu uzatvoril/vlastnoručne podpísal so\nžalovaným v znení jednoznačne a nezameniteľne vymedzujúcom zákonný dôvod trvania dočasnej\nštátnej služby podľa § 36 ods. 4 bod 1 zákona o štátnej službe tak, že štátnozamestnanecký pomer\nžalobcu trvá do skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky štátnej zamestnankyne B.. V. V.,\nO... Pokiaľ žalobca odkazoval na omyl pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, neuviedol v čom omyl\npri podpisovaní služobnej zmluvy mal spočívať, keď doba trvania dočasnej služby bola jednoznačne a\nnezameniteľne v služobnej zmluve vymedzená. Naviac v prípade omylu platí právna úprava podľa §\n171 zákona o štátnej službe v nadväznosti na § 19 ods. 1 Zákonníka práce, žalobca netvrdil a teda\nani nepreukázal, že by od služobnej zmluvy z toho dôvodu odstúpil. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný\nmal povinnosť v jeho prípade pristúpiť ku zmene štátnozamestnaneckého pomeru dohodou formou\npísomného dodatku k zmluve, v zmysle § 55 ods. 1 a 2 § 52 zákona o štátnej službe súd prvej inštancie\nuviedol, že § 52 zákona o štátnej službe upravuje skúšobnú dobu a danej veci sa netýka. Citované\nustanovenie § 55 v odseku 1 zase vymedzuje, čo sa považuje za zmenu štátnozamestnaneckého\npomeru, ktorým je okrem iného podľa písm. e) aj dôvod zastupovania podľa § 36 ods. 4 písm. a)\n\nzákona o štátnej službe a v odseku 2 upravuje spôsob, akým sa táto zmena štátnozamestnaneckého\npomeru vykoná, avšak neukladá služobnému úradu povinnosť vykonať zmenu štátnozamestnaneckého\npomeru na požiadanie štátneho zamestnanca. Obdobne sa za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru\npovažuje aj zmena druhu štátnej služby z dočasnej služby na stálu štátnu službu v zmysle § 59 zákona\no štátnej službe, ktorý však viaže tento postup na dohodu služobného úradu a štátneho zamestnanca\na to v dvoch prípadoch, pričom ide o zmenu v nadväznosti na § 34 zákona o štátnej službe, tzn. po\npredchádzajúcom úspešnom absolvovaní výberového konania alebo hromadného výberového konania\n(§ 59 písm. b/), okrem prípadov vymedzených v § 59 písm. a) v spojení s § 35 zákona o štátnej\nslužbe, upravujúceho možnosť prijatia občana do stálej štátnej služby bez výberového konania na\nzáklade jeho žiadosti v zmysle § 35 písm. a) zákona o štátnej službe podľa osobitného predpisu (ide o\nzákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,\nZboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákon č. 200/1998 Z.\nz. o štátnej službe colníkov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č.\n281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov). Bez právneho významu považoval súd prvej\ninštancie aj námietky žalobcu ohľadom oznámenia zo strany žalovaného, že jeho štátnozamestnanecký\npomer skončí 31.7.2018, keď § 82 ods. 5 zákona o štátnej službe neukladá konkrétnu lehotu, kedy\nmá byť toto oznámenie zamestnancovi doručené a vymedzuje iba jeho písomnú formu a po obsahovej\nstránke údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, čo v danom prípade žalovaný\nsplnil. Skoršie alebo neskoršie doručenie tohto oznámenia zamestnancovi, nespôsobuje vo vzťahu\nk zákonnému dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona podľa § 82 zákona o\nštátnej službe, žiadne právne následky. Predmetné písomné oznámenie obsahuje všetky formálne a\nobsahové náležitosti z hľadiska jeho určitosti, zrozumiteľnosti a naplnenia zákonného dôvodu v zmysle\n§ 82 ods. 1 písm. a) a ods. 5 v nadväznosti na § 37 písm. e) zákona o štátnej službe, podľa ktorého\ndočasná štátna služba štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods.\n4 písm. a) trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené, pričom\nštátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.\n11. Súd prvej inštancie preto v danom prípade nemal preukázaný žiaden zákonný dôvod, pre ktorý\nby štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného mal trvať aj po 31.7.2018, kedy zanikol\nvymedzený dôvod dočasnej štátnej služby. Rovnako nemal preukázaný žiaden zákonný dôvod, pre ktorý\nby mal služobný úrad povinnosť vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu ohľadom\ndôvodu dočasnej štátnej služby alebo druhu štátnej služby z dočasnej na stálu štátnu službu bez\núspešného absolvovania výberového konania. Žalobca uviedol, že 27.7.2018 prostredníctvom ÚPVS\nelektronicky doručil žalovanému žiadosti o zaradenie do vyhlásených výberových konaní, pričom sa\nviacerých aj zúčastnil (VK/2018/4712, VK/2018/4725, VK/2018/4726, VK/2018/4727 a VK/2018/4728),\navšak v týchto konania nebol úspešný a teda nemohla byť na základe nich vykonaná zmena\nštátnozamestnaneckého pomeru, resp. zmena druh štátnej služby a prijatý do stálej štátnej služby.\nVonkajšieho výberového konania VK/2018/6148, ktoré vyhlásil žalovaný dňa 21.9.2018 na obsadenie\nrovnakého štátnozamestnaneckého miesta ale v stálej službe, ktoré žalobca vykonával práve v dočasnej\nštátnej službe, sa už žalobca nezúčastnil. Nakoľko súd nie je príslušný a nemá právomoc preskúmavať\nvýsledok výberového konania a to ani ako otázku predbežnú, považoval vo vzťahu k prejednávanej\nveci tvrdenia žalobcu, že dôvodom neúspechu žalobcu v ústnej časti výberových konaní, ktorých sa\nzúčastnil, bolo diskriminačné konanie žalovaného z rovnakého dôvodu, z ktorého považoval žalobca za\nneplatné aj skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru (verejný komentár na FB dňa 14.7.2018),\nza nepreukázané a bezpredmetné.\n12. Za správnu nepovažoval súd prvej inštancie ani argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný s\nním skončil štátnozamestnanecký pomer, nakoľko k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo\nna základe zákona, dňom uplynutia dohodnutej dočasnej štátnej služby, tzn. zákonom aprobovaným\nspôsobom a nie jednostranným rozhodnutím služobného úradu. Služobný úrad písomným oznámením\nz 26.7.2018, č. 153/2018/32/40 iba deklaroval skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na\nzáklade zákona, dňom skončenia rodičovskej dovolenky B.. V., vymedzujúcim určitú dobu trvania\ndočasnej štátnej služby žalobcu podľa služobnej zmluvy. Aj preto nemohol žalovaný konať pri skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu diskriminačne, nakoľko k jeho skončeniu nedošlo konaním\nžalovaného, ale zo zákona, čo vylučuje, že žalovaný konal diskriminačne.\n13. V súvislosti s otázkou diskriminácie žalobcu vyššie opísaným spôsobom súd prvej inštancie\nuviedol, že zásada rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie patrí medzi základné zásady\n\npracovného práva, vrátane štátnozamestnaneckých vzťahov a je zakotvená v Čl. 9 Princípov štátnej\nslužby a v § 4 zákona o štátnej službe v nadväznosti na § 6 a § 8 antidiskriminačného zákona. K\nodlišnému zaobchádzaniu, ktoré nie je objektívne a ospravedlniteľné dochádza vtedy, keď neexistuje\nlegitímny cieľ, primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Povinným\nsubjektom dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania je nielen štát ale aj neštátne subjekty, fyzické\nosoby a právnické osoby a pre oblasť štátnozamestnaneckých vzťahov je to služobný úrad a štátny\nzamestnanec. Zákon o štátnej službe okrem princípu rovnakého zaobchádzania obsahuje aj ďalšie\nprincípy, na ktorých sú založené štátnozamestnanecké vzťahy a platia rovnako pre služobný úrad ako\naj pre štátneho zamestnanca. Ide o princíp politickej neutrality a nestrannosti, v zmysle ktorých sa\nvždy uprednostňuje verejný záujem pred politickým názorom a záujmom a rovnako tak pred osobným\nzáujmom s požiadavkou konať politicky neutrálne a objektívne, byť zdržanlivý v prejavoch politických a\nosobných názoroch, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.\n14. V nadväznosti na uvedené k samotným vyjadreniam žalobcu o „chorobomyseľnosti ideológie LGBTI“,\nktoré žalobca označil za prejav slobody vierovyznania a politického alebo iného zmýšľania, poukázal\nsúd prvej inštancie na ustanovenie § 112 písm. h) zákona o štátnej službe a citované princípy štátnej\nslužby, ktoré štátnemu zamestnancovi zakazuje vedome šíriť a sprostredkovávať nepravdivé, pravdu\nskresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo\npovesť ostatných štátnych zamestnancov, porušenie, ktorého možno považovať v zmysle § 117 za\nporušenie služobnej disciplíny. Uvedené ustanovenie nevymedzuje zákaz takéhoto konania štátneho\nzamestnanca len v rámci výkonu štátnej služby, ale všeobecne. Rovnako princíp politickej neutrality a\nnestrannosti ukladá služobnému úradu a aj štátnemu zamestnancovi konať objektívne a vo verejnom\nzáujme a byť zdržanlivý pri prejavoch politického názoru a súkromných postojov a záujmov, pokiaľ by\nich bolo možné spájať s výkonom štátnej služby.\n15. Nakoľko však v danom prípade súd prvej inštancie nezistil, že by dôvodom skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu malo byť akékoľvek diskriminačné konanie zo strany\nžalovaného, keďže jeho štátnozamestnanecký pomer skončil na základe zákona, vyjadreniami žalobcu\nna FB sa bližšie nezaoberal a uvedené vyjadrenie žalobcu nepovažoval za diskriminačný dôvod\nv súvislosti so sporným skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu 31.7.2018. Súd prvej\ninštancie v postupe žalovaného služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu nezistil vo vzťahu k žalobcovi protiprávnosť postupu ani z dôvodu porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania (diskriminácie). Postup žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil za\nsúladný so zákonom a tvrdenia žalobcu založené na porušení zásady rovnakého pri skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, rovnako ako argumenty o okolnostiach výberových konaní,\nposúdil za bezpredmetné.\n16. Ohľadom odkazu žalobcu na porušovanie Ústavy SR, Charty a ďalších noriem vyššej právnej sily\nsúd prvej inštancie uviedol, ustanovenia Charty základných práv Európskej únie, ktorá je od 1.12.2009\nsúčasťou primárneho práva EÚ a ďalším základných noriem, na ktoré sa žalobca odvolával, nie sú\npriamo aplikovateľné na daný právny vzťah, nakoľko ustanovenia Charty sa vzťahujú na členské štáty\nlen ak vykonávajú právo Únie (Čl. 51 ods. 1). Uvedené je potrebné chápať v tom kontexte, že pre\nvnútroštátne právo, sú ustanovenia Charty okrem iného predovšetkým významným interpretačným\npravidlom a ich priamy účinok sa uplatňuje najmä v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, v rámci skúmania\nústavnosti a zákonnosti rozhodnutí a právnych aktov vnútroštátnych orgánov, resp. v rozhodovacích\nprocesoch Súdneho dvora. Ide o všeobecné právne princípy, ktoré korešpondujú s ústavnými zásadami\na princípmi obsiahnutými v Ústave SR a zväčša sú tieto všeobecné právne princípy implementované\nvo vnútroštátnom právnom poriadku. Priama neaplikovateľnosť článkov Charty je nahradená priamou\naplikáciou vnútroštátnej úpravy v predpisov hmotného práva, v ktorých sú rovnaké princípy zakotvené\nv základných článkoch danej normy a tieto zdroje práva nevymedzujú hmotnoprávny rámec pre vzťah\nžalobcu a žalovaného tak, aby ich bolo možné naň priamo aplikovať (tzn. v základných článkoch\nZákonníka, princípoch zákona o štátnej službe a ďalších predpisoch hmotného práva).\n17. Čo sa týka ďalších nárokov - funkčný plat v sume 973,50 eura mesačne a nevyčerpanú dovolenku\nv sume 22,13 eura, ktoré si žalobca uplatňoval za obdobie od 1.8.2018 do právoplatnosti rozsudku, tzn.\nza obdobie po spornom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, žalobca k týmto nárokom neuviedol\nžiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých si uplatňoval, iba vyčíslil ich výšku. Na základe toho ustálil,\nže si ich žalobca uplatňoval z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 96\n\nzákona o štátnej službe. Ich zákonným predpokladom je právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnom\nskončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorého zákonným dôsledkom je, že štátnozamestnanecký\npomer trvá naďalej s povinnosťou zamestnávateľa vyplatiť štátnemu zamestnancovi funkčný plat do\ndňa opätovného zaradenia do štátnej služby. Nakoľko žalobca v základe žaloby nebol úspešný a súd\nprvej inštancie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru na\nzáklade zákona bolo neplatné, neboli dané žiadne zákonné dôvody na vznik nároku na funkčný plat a\nnevyčerpanú dovolenku za obdobie od 1.8.2018 z titulu neplatne skončeného štátnozamestnaneckého\npomeru.\n18. Vzhľadom k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, právne významných pre posúdenie predmetu\nsporu, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (§ 319 C. s. p.). V\ntomto odkázal na zákonnú úpravu, podľa ktorej je súd povinný odôvodniť tie najpodstatnejšie a právne\nnajvýznamnejšie skutkové tvrdenia, z ktorých vychádza jeho rozhodnutie, pričom aj podľa judikatúry\nÚstavného súdu SR „...odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na úplne každé vyjadrenie\nalebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument\núčastníka konania (II. ÚS 76/07).“\n19. Nakoľko súd prvej inštancie na základe preukázaných skutkových okolností nezistil pochybenie\nv postupe žalovaného v prípade napadnutého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu,\ndospel k záveru, že žaloba je nedôvodná vo všetkých jej bodoch, nakoľko ku skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu došlo zo zákona uplynutím dočasnej štátnej služby. Súd\nprvej inštancie nemal preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by mal určiť neplatnosť skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného, ani žiadny dôvod, pre ktorý by mal určiť, že\nštátnozamestnanecký pomer medzi stranami sporu trvá naďalej, na základe čoho nebol daný ani žiadny\nvecný ani právny základ pre priznanie žalovanej náhrady funkčného platu a náhrady za nevyčerpanú\ndovolenku od 1.8.2018. Preto súd prvej inštancie v zmysle § Článku 1, 5, 8 a 9, § 1 ods. 1, ods. 3, § 4\nods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 15 ods. 1 písm. a), § 34, § 35, § 36 ods. 1, ods. 4 bod 1, ods. 6, ods. 7, §\n37 písm. e), § 40 ods. 1, ods. 3, ods. 5, § 41 ods. 18, § 48 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, § 51 ods. 2 písm.\nk), § 55 ods. 1 písm. e), § 55 ods. 2, § 59, § 71 ods. 2, § 82 ods. 1 písm. a), § 95 ods. 2, § 96 ods. 1,\n§ 112 ods. 1 písm. h), § 171 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom od 1.5.2018 (ďalej len „zákon o štátnej službe“), § 2 ods. 1, § 17 ods. 2, § 19\nods. 1 Zákonníka práce, § 2 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom\nzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (antidiskriminačný zákon) v znení účinnom od 2.1.2016, zamietol žalobu v celom rozsahu.\n20. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s princípom úspechu\nv konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal voči\nžalovanému podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške\ntohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C. s. p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším\nsúdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.\n21. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené\njeho právo na spravodlivý proces a súdnu ochranu podľa ČI. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb.\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobe vyhovieť. Podstatným\nzhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola\nnámietka, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou na druhom\npojednávaní dňa 4.5.2023, v ktorom upozorňoval na skutočnosť, že jeho štátnozamestnanecký pomer\nbol uzavretý na zastupovanie B.. V. V. (ďalej len „.. V.“.) počas materskej a rodičovskej dovolenky,\navšak podľa vyhlásenia výberového konania žalovaného na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta\nB.. V. (identifikátor VK/2018/553) bolo uvedené zastupovanie zamestnanca na materskej dovolenke,\nrodičovskej dovolenke, alebo na dovolenke, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku\nalebo na rodičovskú dovolenku. Žalovaný na prvom pojednávaní 4.10.2022 oponoval, že pokračovanie\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu počas čerpania dovolenky B.. V. nemohlo nastať z dôvodu,\nže žalobcov štátnozamestnanecký pomer bol uzavretý len na zastupovanie B.. V. počas materskej a\nrodičovskej dovolenky. Žalobca na druhom pojednávaní 4.5.2023 poukázal na to, že je pravdou, že\npodľa služobnej zmluvy žalobcu a žalovaného (152/2018/32/39) uzatvorenej 25.4.2018, v skutočnosti\n\n2.5.2018, je trvanie do skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky B.. V., avšak B.. V. v\ndaný deň, teda 25. 4. 2018, už nečerpala materskú dovolenku, ale len rodičovskú dovolenku, pretože\nmaterská dovolenka B.. V. skončila už v roku 2016, teda 14.3.2016. Už týmto žalovaný uviedol žalobcu\ndo omylu, pretože B.. V.Á., ktorú zastupoval, už viac ako dva roky nebola na materskej dovolenke.\n22. Súd prvej inštancie na tento omyl upozorňoval a upozorňoval aj na iné pochybenie zo strany\nžalovaného pri uzatváraní štátnozamestnaneckého pomeru, a to podpis služobnej zmluvy 2.5.2018, teda\nv prvý deň nástupu na štátnozamestnanecké miesto, aj keď v služobnej zmluve bol uvedený dátum\nuzavretia dňa 25.4.2024. Na daný argument súd prvej inštancie reagoval prekvapivo, akoby bolo preňho\nnovinkou, že v štátnej správe k takýmto pochybeniam bežne nedochádza. V súvislosti s tým upozornil\nna to, že napadnutý rozsudok má na poslednej strane uvedený dátum vydania rozsudku 16.1.2024,\nteda deň vyhlásenia rozsudku, avšak rozsudok bol v skutočnosti vydaný dňa 17.6.2024. Na skutočnosť\nvymedzenia doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnej zmluve, ktorá bola v rozpore s\nvymedzením vo výberovom konaní (identifikátor VK/2018/553) nemal potrebu žalovaného upozorňovať,\na to z dôvodu dôvery v jeho dobromyseľnosť, keďže ako uviedol na pojednávaní dňa 4.10.2022 aj vo\nvyjadrení zo dňa 5.11.2019 mal za to, že jeho štátnozamestnanecký pomer bude pokračovať po skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru B.. V., keďže B.. V. nemala záujem, resp. deklarovala, že nebude\npokračovať v danej funkcii na danom štátnozamestnaneckom mieste, čo bolo následne preukázané aj\npredloženými podkladmi žalovaného, a to žiadosťou B.. V. zo dňa 28.6.2018, podľa ktorej: a) žiadala o\nukončenie rodičovskej dovolenky ku dňu 31.7.2018, b) žiadala o možnosť čerpania riadnej dovolenky\nod 1.8.2018 do 31.8.2018 a c) zároveň žiadala o dohodu o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nso žalovaným ku dňu 31.8.2018. Žalovaný s predmetom žiadosti B.. V. súhlasil, čo potvrdil kompetentný\nzamestnanec podpisom a slovom „SÚHLASÍM“. Žalovaný teda 28.6.2018 vedel o tom, že B.. V. chce\nskončiť rodičovskú dovolenku 31.7.2018, avšak žalobcu o danej skutočnosti, na základe čoho ukončil\nso žalobcom štátnozamestnanecký pomer, informoval až 26.7.2018, t. j. skoro mesiac po tom ako sa\no danej skutočnosti dozvedel a päť dní pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Mal\nza to, že o danej skutočnosti nebol informovaný žalovaným z dôvodu, že jeho štátnozamestnanecký\npomer mal po skončení štátnozamestnaneckého pomeru B.. V. pokračovať, ako bolo žalobcovi zo\nstrany žalovaného už skôr uvedené, ešte pred podpisom služobnej zmluvy, avšak k tejto skutočnosti\nnedošlo, a to z dôvodu vyjadrenia sa žalobcu na sociálnej sieti Facebook zo dňa 16.7.2018. Žalovaný\nodo 28.6.2018 mal vedomosť o tom, že B.. V. bude od 1.8.2018 do 31.8.2018 čerpať riadnu dovolenku\na k 31.8.2018 skončí jej štátnozamestnanecký pomer, keďže s jej návrhom súhlasil, aj keď dohoda\no skončení štátnozamestnaneckého pomeru B.. V. so žalovaným bola podpísaná 7.8.2018. Na\nštátnozamestnaneckom mieste B.. V. sa teda od 1.8.2018 nevykonávala štátna služba, až do 31.8.2018,\nkedy jej štátnozamestnanecký pomer skončil. Zároveň toto štátnozamestnanecké miesto bolo od\n1.9.2018 do uzavretia služobnej zmluvy s B.. G. Q., neobsadené. Žalovaný mal zákonnú možnosť v\nsúlade s § 36 ods. 6 zákona o štátnej službe so žalobcom pokračovať v štátnozamestnaneckom pomere,\nkeďže B.. V. od 1.8.2018 do 31.8.2018 čerpala riadnu dovolenku, avšak nekonal, aj keď v obdobnej\nsituácii sa B.. V. nachádzala niekoľko krát, a to v júni 2011, vo februári 2012, februári 2014 a v auguste\n2014, ako vyplýva z podkladov predložených žalovaným. Práve takého konanie žalovaného považuje\nžalobca za diskriminačné, priamo porušujúce § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, ako žalobca\nuviedol aj v záverečnej reči zo dňa 2.6.2023, a s týmito argumentmi žalobcu uvedenými na druhom\npojednávaní dňa 4.5.2023 sa súd prvej inštancie nevysporiadal, resp. ich nebral v úvahu.\n23. Poukázal na to, v danom prípade došlo k diskriminačnému konaniu podľa § 2a ods. 2\nantidiskriminačného zákona (priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou\nzaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou\nosobou v porovnateľnej situácii), pretože žalovaný konal so žalobcom rozdielne, menej priaznivo, ako\nkonal s B.. V. v júni 2011, vo februári 2012, vo februári 2014 a v auguste 2014, keďže s ňou niekoľko krát\npokračoval v štátnozamestnaneckom pomere, a to po skončení dôvodu jej dočasnej štátnej služby, kedy\nzastupovala štátneho zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo dovolenky,\nktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku. Súd prvej\ninštancie síce uvádza, že zákon o štátnej službe „neukladá služobnému úradu povinnosť vykonať zmenu\nštátnozamestnaneckého pomeru na požiadanie štátneho zamestnanca“, avšak ani v prípadoch B.. V. v\njúni 2011, vo februári 2012, vo februári 2014 a v auguste 2014 túto povinnosť nemal, napriek tomu zmenu\njej štátnozamestnaneckého pomeru niekoľko krát vykonal. V prípade štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu mal žalovaný rovnakú možnosť so žalobcom pokračovať v štátnozamestnaneckom pomere,\nakú mal pri B.. V., avšak tak nekonal. Preto má za to, že ide o vzorový prípad diskriminačného konania\n\nžalovaného vo vzťahu k žalobcovi, porušujúce ustanovenia antidiskriminačného zákona a zákona o\nštátnej službe.\n24. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že „bez právneho významu považoval súd aj\nnámietky žalobcu ohľadom oznámenia zo strany žalovaného, že jeho štátnozamestnanecký pomer\nskončí 31.7.2018, keď § 82 ods. 5 zákona o štátnej službe neukladá konkrétnu lehotu kedy má byť\ntoto oznámenie zamestnancovi doručené a vymedzuje iba jeho písomnú formu a po obsahovej stránke\núdaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, čo v danom prípade žalovaný splnil“,\npoukázal napríklad na § 38 zákona o štátnej službe, podlá ktorého „Do štátnej služby je možné prijať\nna základe písomnej žiadosti o prijatie občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa\npredpoklady, ktoré sú vymenované v písmenách a) až f) a v odseku 2“. Ani v tomto ustanovení zákon\no štátnej službe neukladá služobnému úradu konkrétnu lehotu, kedy má prijať občana do štátnej\nslužby po splnení podmienok vymenovaných v § 38 zákona o štátnej službe, avšak služobný úrad\nmá konať na základe princípu efektívneho riadenia, ako je uvedené v ČI. 4 zákona o štátnej službe\n(Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Princíp efektívneho riadenia\nštátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi\nštátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby prostredníctvom\nsystemizácie štátnozamestnaneckých miest a služobného hodnotenia.) a nie bezdôvodne konať „na\nposlednú chvíľu“ a informáciu, ktorá sa týka štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca,\ndanému štátnemu zamestnancovi oznámiť takmer mesiac po skutočnosti, ktorá môže myť vplyv na\njeho štátnozamestnanecký pomer. Ako už uviedol, táto nečinnosť žalovaného bola z dôvodu, že do dňa\n16.7.2018 žalovaný mal záujem pokračovať v štátnozamestnaneckom pomere so žalobcom, avšak jeho\nzáujem sa zmenil po vyjadrení žalobcu na sociálnej sieti Facebook dňa 16.7.2018, čo možno považovať\nza diskriminačné konanie žalovaného voči žalobcovi, na čo žalobca poukazuje počas celého konania\na súdu prvej inštancie boli nielen zo strany žalobcu, ale aj zo strany žalovaného, predložené dôkazy a\ntvrdenia to potvrdzujúce, ktoré nebral v úvahu a dostatočne sa s nimi nevysporiadal.\n25. Mal za to, že žalovaný konal so žalobcom rozdielne, menej priaznivo ako niekoľko krát s B.. V.,\na to z dôvodu uverejnenia komentáru žalobcu na sociálnej sieti Facebook 16.7.2018, na čo neustále\npočas konania poukazoval. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že existencia zákonom predpokladaného\npostupu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vylučuje diskriminačný postup žalovaného v zmysle\ncitovanej právnej úpravy o zákaze nerovnakého zaobchádzania, poukázal na to, že toto tvrdenie nemá\noporu v zákone o štátnej službe, pretože samotný zákon o štátnej službe v § 95 ods. 2 veta práva\nhovorí, že ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na\nzáklade zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia\npísomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona.\n26. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie v odseku 83 a jeho vyjadreniami na facebookovej\nstránke, poukázal na to, že súd prvej inštancie v odseku 80 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza,\nže „nie je príslušný a nemá právomoc preskúmavať výsledok výberového konania a to ani ako otázku\npredbežnú“, avšak v odseku 83 odôvodnenia si uzurpoval právomoc posudzovať pravdivosť a pravdu\nskresľujúce vyjadrenie žalobcu na sociálnej sieti Facebook zo dňa 16.7.2018, na základe čoho považuje\nkonanie žalobcu za porušenie pracovnej disciplíny podľa § 117 zákona o štátnej službe. To, že si súd\nprvej inštancie dovolil v rozsudku hodnotiť vyjadrenie žalobcu a klasifikovať ho ako nepravdivé, pravdu\nskresľujúce alebo zavádzajúce, aj keď mu táto právomoc neprislúcha podľa žiadneho zákona a svojvoľne\nsi vyložil znenie § 117 zákona o štátnej službe, žalobca má aj v súvislosti s vystupovaním sudkyne súdu\nprvej inštancie na pojednávaniach vo vzťahu k nemu za to, že zo strany súdu prvej inštancie počas\nkonania a nakoniec aj vydaním napadnutého rozsudku, došlo k nestrannosti, zaujatosti, arbitrárnosti a\nohýbaniu práva, čo možno považovať za porušenie § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a naplnenie skutkovej podstaty trestného činu\nohýbanie práva podľa § 326a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.\n27. Pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k finančným nárokom uviedol, že žalobca neuviedol žiadne\nskutkové tvrdenia týkajúce sa vyplatenia funkčného platu v sume 973,50 eura a nevyčerpanej dovolenky\nv sume 22,13 eura, a teda má za to, že si ich žalobca uplatňoval z titulu neplatného skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru podľa § 96 zákona o štátnej službe, poukázal na skutočnosť, že jasne\nuviedol skutkové tvrdenia v žalobe, a to konkrétne v kópii dokladu o výplate mzdy za júl, podľa ktorého\nmal žalobca do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda do 31.7.2018 nárok na dovolenku 6,5\n\ndňa, avšak žalovaný mu vyplatil dovolenku len za 6 dní, pričom ostalo nevyplatených 0,5 dňa dovolenky.\nToto skutkové tvrdenie žalobca uviedol aj v petite žaloby, kde uviedol okrem vyčíslenia nevyplatenej\nzvyšnej časti nevyčerpanej dovolenky aj podklad, na základe ktorého si daný nárok uplatňuje. Preto toto\ntvrdenie súdu prvej inštancie považuje za nepravdivé a rozhodnutie v tejto časti žaloby za arbitrárne. Mal\nza to, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o neúplnosti skutkových tvrdení žalobcu k vyplateniu\nnevyčerpanej dovolenky v sume 22,13 eura, mal ho počas konania vyzvať na ich preukázanie, tak\nako to urobil v spornej veci existencie dôvodov - konkrétnych skutkových okolností, pre ktoré by mal\nštátnozamestnanecký vzťah žalobcu a žalovaného pokračovať. Súd prvej inštancie tak neurobil a podľa\nzápisnice z pojednávania zo dňa 4.10.2022 uviedol ako spornú vec iba existenciu dôvodov - konkrétnych\nskutkových okolností, pre ktoré by mal štátnozamestnanecký vzťah žalobcu a žalovaného pokračovať.\n28. Ak súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu, zamietol tak\naj vyplatenie zvyšnej časti nevyčerpanej dovolenky v rozmedzí 0,5 dňa za júl 2018, na vyplatenie\nktorej má žalobca nárok bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie rozhodne o tom, či bol žalobcov\nštátnozamestnanecký pomer skončený platne alebo neplatne, pretože žalobca mal zákonný nárok\nna vyplatenie 6,5 dňa nevyčerpanej dovolenky, avšak žalovaný mu vyplatil iba 6 dní nevyčerpanej\ndovolenky. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku ani nezaoberal tým, z akého\nprávneho dôvodu zamieta žalobu v časti vyplatenia zvyšnej časti nevyčerpanej dovolenky v rozmedzí 0,5\ndňa za júl 2018. Zamietnutie tejto časti subsumoval pod obdobie uplatňovania si finančných nárokov za\nobdobie od 1.8.2018, čo nie je správne, pretože nárok vyplatenia zvyšnej časti nevyčerpanej dovolenky\nv rozmedzí 0,5 dňa za júl 2018 prislúcha obdobiu do 31.7.2018.\n29. Mal za to, že odkaz súdu prvej inštancie na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS\n76/07) nemožno považovať za relevantný, pretože súd prvej inštancie vo svojom rozsudku neodôvodnil\ntie najpodstatnejšie a právne najvýznamnejšie skutkové tvrdenia, z ktorých vychádzalo jeho rozhodnutie,\na na ktoré žalobca počas celého konania poukazoval a podkladal dôkazmi predloženými ním a\nžalovaným, ale zúžil ich len na tvrdenia, ktoré vedel odôvodniť a ktoré vyznievali v neprospech žalobcu.\nSúd prvej inštancie voči nemu konal nestranne, zaujato, arbitrárne a ohýbal právo podľa vlastného\nosobného názoru, pričom neprihliadal na ustanovenia zákona o štátnej službe, antidiskriminačného\nzákona, Zákonníka práce a iných právnych predpisov, ktorých porušenie zo strany žalovaného žalobca\nuvádzal.\n30. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa\nurčenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a určenia, že tento pomer naďalej\ntrvá a zaplatenia ušlého funkčného platu vo výške 973,50 eura mesačne za obdobie od 1.8.2018\ndo právoplatnosti rozsudku potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.); v\nčasti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zvyšnej časti nevyčerpanej dovolenky v rozmedzí 0,5 dňa vo\nvýške 22,13 eura a v súvisiacom výroku o trovách konania, napadnutý rozsudok zrušil a vec v tomto\nrozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa\n30.10.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n31. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení\nvysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu\na to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu\nžaloby v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, určenia, že\ntento pomer naďalej trvá a zaplatenia ušlého funkčného platu vo výške 973,50 eura mesačne za obdobie\nod 1.8.2018 do právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie v tejto časti vykonal náležité dokazovanie\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako\naj na posúdenie relevantnosti procesnej obrany žalovaného. Zhodnotením výsledkov vykonaného\ndokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom\na na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru, určenie, že tento pomer naďalej trvá a zaplatenia ušlého funkčného\nplatu vo výške 973,50 eura mesačne za obdobie od 1.8.2018 do právoplatnosti rozsudku.\n\n32. Na margo žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu, že súd prvej inštancie napadnutým\nrozsudkom porušil jeho právo na spravodlivý proces a súdnu ochranu podľa ČI. 46 ods. 1 zákona č.\n460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky a podľa ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, odvolací súd uvádza, že námietka porušenia práva na spravodlivý proces spadá pod\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú\nvadu v zmysle ustanovenia § 365 písm. b)\nC. s. p. sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b/ nesprávny procesný postup\nsúdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na\nspravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Ustanovenie § 365 písm. b) C. s. p. zakladá prípustnosť a dôvodnosť odvolania\nv prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\nPod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný)\nprocesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré\nsa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená\naj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný\npostup“ sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných\noprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia,\navšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť\npodstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci rozhodol.\n33. Žalobca v podanom odvolaní neidentifikuje žiadne také konanie súdu prvej inštancie, ktoré by\nspočívalo v zjavnom porušení procesných ustanovení a súčasne mu znemožnilo realizáciu jeho\nprocesných oprávnení, resp. možnosť jeho aktívnej účasti v spore, a ktoré predchádzalo vydaniu\nsúdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho žalobca znemožnil odvolaciemu súdu prieskum odvolaním\nnapadnutého rozsudku z vyššie uvedených hľadísk relevantných pre naplnenie odvolacieho dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..\n34. V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal v odôvodení svojho\nrozhodnutia so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie, odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej\nsúdnej praxe, celkom výnimočne, keď jeho písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce z R 2/2016, ktoré\nsú aktuálne aj naďalej), môže byť naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..\nZa nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať\npredovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej\nbola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia,\npriečiacu sa pravidlám logického uvažovania. V súdenej veci sa o takýto prípad nejedná.\n35. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z\nktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo\npovažoval žalobu v časti týkajúcej určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,\nurčenia, že tento pomer naďalej trvá a zaplatenia ušlého funkčného platu vo výške 973,50 eura mesačne\nza obdobie od 1.8.2018 do právoplatnosti rozsudku za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej\ninštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za\nporušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej\ninštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5 Cdo 165/2011) a len samotná polemika odvolateľa s právnymi závermi súdu prvej inštancie, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval\nk riešeniu niektorého problému, nenapĺňa odvolací dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..\n36. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie;\nz odôvodnenia napadnutého rozsudku najmä vyplýva, že skutočnosti relevantné pre platné skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru neboli v danom prípade ani sporné (odsek 73 napadnutého\n\nrozsudku). Žalobca a žalovaný uzatvorili platnú služobnú zmluvu, po predchádzajúcom úspešnom\nabsolvovaní vonkajšieho výberového konania žalobcom 27.2.2018, VK/2018/553 a podanej žiadosti\no prijatie do štátnozamestnaneckého pomeru zo 7.3.2018, na základe ktorej bol žalobca prijatý na\nštátnozamestnanecké miesto hlavného štátneho radcu u žalovaného, v odbore štátnej služby 2.06\n- Justícia, v organizačnom útvare Odbor rekodifikácia občianskeho práva, a to do dočasnej štátnej\nslužby na určitú dobu, na zastupovanie štátnej zamestnankyne B.. V. V., O.. počas materskej a\nrodičovskej dovolenky podľa § 36 ods. 4 písm. a) bod 1 zákona o štátnej službe. V služobnej zmluve\nbolo zvýraznené, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu trvá do skončenia materskej dovolenky a\nrodičovskej dovolenky štátnej zamestnankyne B.. V. V., O.. Rovnako nesporne bolo v konaní zistené,\nže uvedená zamestnankyňa B.. V.Á., oznámila žalovanému, že rodičovskú dovolenku chce ukončiť k\n31.7.2018, s čím žalovaný súhlasil. V danom prípade teda štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil\nuplynutím dohodnutej doby na základe zákona (§ 71 ods. 2 v spojení s § 82 ods. 1 písm. a/ zákona o\nštátnej službe), t. j. 31.7.2018 (odsek 74-76 napadnutého rozsudku). Pokiaľ potom štátnozamestnanecký\npomer žalobcu ako štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe skončil na základe zákona\nuplynutím dohodnutej doby, je zrejmé, že dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu\nbolo uplynutie času. Žalobca napokon tento rozhodujúci argument súdu prvej inštancie, na ktorom založil\nsvoje rozhodnutie, v podanom odvolaní žiadnymi relevantnými tvrdeniami nespochybňuje. Záver súdu\nprvej inštancie, že argumentácia žalobcu, na ktorej zakladá podanú žalobu (odsek 77) je vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti bezpredmetná, považuje odvolací súd za správny. Tvrdenia žalobcu,\nktorými argumentuje v podanom odvolaní (vymedzenie doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru v\nslužobnej zmluve v rozpore s vymedzením vo výberovom konaní, diskriminácia žalobcu z dôvodu jeho\nvyjadrenia na facebooku, informovanie žalobcu o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru iba päť\ndní pred jeho skončením a pod.) neboli spôsobilé ovplyvniť zákonom predpokladaný právny následok\nzániku štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím doby, na ktorú bol podľa služobnej zmluvy dojednaný.\nNejedná sa preto o argumenty, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie, a s ktorými by sa súd prvej\ninštancie musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať. A pokiaľ tak aj nad rámec nosného\ndôvodu, pre ktorý žalobu zamietol urobil, avšak nie v súlade s predstavami žalobcu, nezakladá to\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..\n37. Odvolací súd súčasne poukazuje aj na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva\n(odsek 81), že súd prvej inštancie nepovažoval za správne tvrdenie žalobcu, že žalovaný s ním\nskončil štátnozamestnanecký pomer, nakoľko k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v danom\nprípade došlo na základe zákona, dňom uplynutia dohodnutej dočasnej štátnej služby, tzn. zákonom\naprobovaným spôsobom a nie jednostranným rozhodnutím služobného úradu. V tejto súvislosti\nodvolací súd pripomína, že konanie o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru\npredpokladá existenciu právneho úkonu žalovaného ako nevyhnutý predpoklad na takéto určenie.\nKľúčovým pritom je, že určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa nemožno\ndomáhať tam, kde predmetom takéhoto určenia nie je právny úkon, tak ako tomu bolo aj v súdenej\nveci. A hoci žalobca v podanom odvolaní poukazuje na znenie § 95 ods. 2 veta prvá zákona o štátnej\nslužbe, podľa ktorého, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého\npomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo\ndňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona,\ntakéhoto určenia (že nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona) sa\nžalobca podanou žalobou nedomáhal. Už len samotná tá skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k\nskončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe na základe právneho úkonu so strany\nžalovaného, ale na základe zákona, bolo dôvodom, pre ktorý mal súd prvej inštancie žalobu o určenie\nneplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zamietnuť.\n38. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie nemal preukázaný ani\nžiaden zákonný dôvod, pre ktorý by mal štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvať aj po\n31.7.2018, keď konkrétne z odseku 79 napadnutého rozsudku vyplýva, že v konaní nebolo preukázané,\nže v danom prípade došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru uzavretím dodatku k služobnej\nzmluve, resp. k uzavretiu novej služobnej zmluvy. A pretože v danom prípade nebolo preukázané,\nže po zániku štátnozamestnaneckého pomeru bola písomne uzavretá nová služobná zmluva (§ 48\nods. 1 zákona o štátnej službe), resp. počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru bol písomne\nuzavretý dodatok k služobnej zmluve (§ 55 ods. 2 zákona o štátnej službe) a nebol preukázaný ani\nžiaden iný zákonný dôvod, pre ktorý by štátnozamestnanecký pomer žalobcu trval aj po jeho skončení\n(uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý), súd prvej inštancie správne žalobu aj v tejto časti zamietol.\n\nArgumentácia žalobcu založená na tom, ako žalovaný mal alebo nemal postupovať, resp. tvrdenia\nžalobcu o tom, že postupoval voči nemu diskriminačne, v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania\nv porovnaní s B.. V., O.., že pri uzatváraní štátnozamestnaneckého pomeru bol uvedený do omylu (hoci\nz obsahu podanej žaloby ani nie je zrejmé, aké právne následky vo vzťahu k predmetu sporu z tejto\nskutočnosti vyvodzuje) a pod., je bez právnej relevancie, nakoľko nebola spôsobilá viesť k záveru o trvaní\nštátnozamestnaneckého pomeru po jeho zániku. K tomu by mohlo dôjsť iba zákonom aprobovaným\nspôsobom, ktorý predpokladá existenciu písomne uzavretej služobnej zmluvy, resp. jej dodatku, ktorou\nvšak žalobca nedisponuje.\n39. Nad rámec vyššie uvedeného, v súvislosti s tvrdením žalobcu o diskriminácii a nerovnakom\nzaobchádzaní, odvolací súd akcentuje, že v prípade ak dotknutá osoba tvrdí, že v pracovnoprávnom\nvzťahu alebo v inom obdobnom vzťahu došlo k porušeniu práv a povinností vyplývajúcich z rovnakého\nzaobchádzania, potom sa môže domáhať, aby bolo upustené od takéhoto porušovania, aby boli\nodstránené následky tohto porušovania a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 9 ods. 2\nzákona č. 365/2004 Z. z.). Na upustenie od neoprávnených zásahov slúži negatórna, zdržovacia\nžaloba (actio negatoria). Účelom zdržovacej (negatórnej) žaloby je predovšetkým dosiahnuť to, aby\npôvodca zásahu upustil od konkrétneho neoprávneného konania. Nevyhnutnou podmienkou úspešnej\nžaloby je, aby neoprávnený zásah stále trval, prípadne pokračoval, alebo aby existovalo konkrétne\nnebezpečenstvo alebo hrozba jeho opakovania v budúcnosti. Povinnosť žalobcu bude v tomto\nprípade vždy formulovaná negatívne (niečo nerobiť), čo poukazuje na jej výraznú preventívnu povahu.\nNa odstránenie nepriaznivých následkov neoprávneného zásahu slúži odstraňovacia žaloba (actio\nrestitutoria). Pri práve na odstránenie následku neoprávneného zásahu ide o to, aby pôvodca zásahu\nniečo konkrétne vykonal a tak obnovil stav, ktorý existoval pred neoprávneným zásahom. Podstatou\ntohto právneho prostriedku je teda odstrániť zdroj závadných následkov vyvolaných neoprávneným\nzásahom a tak obnoviť pôvodný stav. Satisfakčná žaloba (actio satisfactoria) napokon slúži na\nposkytnutie primeraného zadosťučinenia vo forme morálnej alebo finančnej (peňažnej) satisfakcie. Z\nvyššie uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ v danom prípade štátnozamestnanecký pomer žalobcu\nskončil uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, a pre jeho ďalšie trvanie absentoval zmluvný základ\n(platne uzavretá služobná zmluva), z dôvodu porušenia práv a povinností vyplývajúcich z rovnakého\nzaobchádzania do úvahy prichádzala už iba žaloba na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Takú\nvšak žalobca nepodal.\n40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie zaujal jasné\nstanovisko k podstatným tvrdeniam žalobcu, a preto ani z pohľadu námietky žalobcu, že písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nodvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..\n41. K námietke žalobcu, že v súvislosti s vystupovaním sudkyne na pojednávaniach vo vzťahu k nemu\na nakoniec aj vydaním rozsudku došlo k porušeniu nestrannosti a zaujatosti, odvolací súd uvádza, že\núčelom námietky zaujatosti je vylúčiť sudcu z prejednania a rozhodovania veci/sporu. Zaujatosť sudcu\nje z pohľadu rozhodovania o jeho vylúčení právne významná len dovtedy, kým nerozhodne. Neskôr\nmôže byť rozhodnutie vylúčeným sudcom odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. c/ C. s. p.) alebo\ndovolacím dôvodom (§ 420 písm. e/ C. s. p.) (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2024,\nsp. zn. 6Nc/2/2024, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 6/2024 pod č. 80).\nÚstavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania na súde prvej inštancie\nzabezpečuje tým, že sudca sám namietne svoju zaujatosť, ak si je vedomý svojho vylúčenia, alebo\nkvalifikovanou námietkou zaujatosti sudcu, vznesenou stranou sporu, ak sa o dôvode na vylúčenie\nsudcu dozvie. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzuje § 49 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., podľa ktorého sudca\nje vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám,\nich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho\nnezaujatosti; vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.\n42. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená námietka zaujatosti, ktorú v zmysle vyššie\nuvedených právnych východísk posudzoval ako uplatnenie námietky, že vo veci rozhodoval vylúčený\nsudca (§ 365 ods. 1 písm. c/ C. s. p.) je nedôvodná, keďže žalobca síce poukázal na vystupovanie\nsudkyne na pojednávaniach, avšak neidentifikoval žiadne konkrétne konanie vec prejednávajúcej\nsudkyne, ktoré by malo napĺňa požiadavku podľa § 49 ods. 1 C. s. p.; súčasne dôvodom na vylúčenie\n\nsudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§\n49 ods. 3 C. s. p.).\n43. Za dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal\ns nárokom na zaplatenie zvyšnej časti nevyčerpanej dovolenky za 0,5 dňa vo výške 22,13 eura. Pokiaľ\nsúd prvej inštancie uviedol, že žalobca k peňažným nárokom neuviedol v žalobe žiadne skutkové\ntvrdenia, a preto aj nárok žalobcu v tejto časti posúdil ako nárok spojený s určením neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru, odvolací súd uvádza, že z podania doručeného žalobcom súdu prvej\ninštancie 19.11.2018 (č. l. 63) vyplýva, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému vyplatiť zvyšnú\nčasť nevyčerpanej dovolenky v rozmedzí 0,5 dňa vo výške 22,13 eura, ako vyplýva z dokladu o výplate\nza júl 2018. A i keď opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok nemožno\nnahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C. s .p.), odvolací súd má za to, že už zo žalobného\npetitu je zrejmé, že nárok žalobcu na doplatenie nevyčerpanej dovolenky nie je nárokom spojeným s\nurčením neplatnosti, či trvania štátnozamestnaneckého pomeru, ale nárokom, ktorý si žalobca uplatňuje\nza dovolenku, na ktorú mal nárok do zániku štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ prípadne mal súd\nprvej inštancie pochybnosti o povahe uplatneného nároku, mohol tieto pochybnosti odstrániť postupom\npodľa § 150 ods. 2 C. s. p.. A nakoľko súd prvej inštancie sa z dôvodu nesprávneho posúdenia\npovahy nároku na zaplatenie nevyčerpanej časti dovolenky, jeho dôvodnosťou/nedôvodnosťou vôbec\nnezaoberal, je nutné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto zamietajúcej časti je\nnepreskúmateľné. Rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti tak nezodpovedá požiadavkám kladeným\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 C. s. p.), ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede\nna relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k uplatnenému nároku a k argumentácii\nstrán konania; súd prvej inštancie týmto znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom vzhľadom na absenciu\nzákladných náležitostí rozhodnutia v tejto časti, keď úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, preto neprichádza do úvahy, aby dopĺňal dôvody takéhoto rozhodnutia.\nA pretože uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd na\nuvedenom základe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie\nzvyšnej časti nevyčerpanej dovolenky za 0,5 dňa vo výške 22,13 eura a v súvisiacom výroku o trovách\nkonania, podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. v zrušil a vec v tomto\nrozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n44. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v zrušenom rozsahu vec opätovne prejedná, riadne podľa\nnávrhov strán vykoná dokazovanie (v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku\no dokazovaní); vykonané dôkazy zhodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo;\nna základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo\nvzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné. Po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o\nskutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.\ns. p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné a aby bolo v plnej miere\nnaplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.\n45. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania\n(§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p.).\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cpr/17/2018", "guid": "68458d6d-88c4-4099-87ad-191741127407:7ba984d4-bcab-4da8-84bd-faa1c95e460c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "7c9f638f-c48a-426e-9e1d-268fe0f96a75:c2b0fa2a-10e9-421a-bab6-4f465268514f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6723201873.1", "spisova_znacka": "6Nc/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nc/2/2024 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6723201873.1"}, {"guid": "68458d6d-88c4-4099-87ad-191741127407:7ba984d4-bcab-4da8-84bd-faa1c95e460c", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cpr/17/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cpr/17/2018 z 30. 5. 2019", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2019-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/68458d6d-88c4-4099-87ad-191741127407:7ba984d4-bcab-4da8-84bd-faa1c95e460c"}], "citovane_v": []}