{"guid": "f7f68871-c902-4b30-afd6-596d9d5551d5:da1edb2b-2238-494c-9a14-715162f0253c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1318205650.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/15/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/15/2023 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2025, sp. zn. 15CoCsp/15/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1318205650.1", "identifikacne_cislo": "1318205650", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da1edb2b-2238-494c-9a14-715162f0253c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205650.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205650.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318205650.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15CoCsp/15/2023\n1318205650\n26. 11. 2025\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1318205650.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: A.. K. V. S. K.\nX. T. C. A. S. Y. Á. , X. G.C. XX.XX.XXXX, R., právne zastúpená: Advokátska kancelária Consiliaris,\ns.r.o., IČO: 47 248 301, Bratislava, Ružová dolina č. 8, za ktorú koná JUDr. Branislav Kšiňan, proti\nžalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava, Tomášikova č. 48, právne zastúpená:\nAdvokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s.r.o., IČO: 36 863 017, Košice, Bočná č. 10, za ktorú\nkonajú Mgr. Marek Dubovský a JUDr. Nicola Hlaváčiková, o neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere, o\nneplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie\nžalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa\n15. novembra 2022, č. k. 61 Csp 65/2018-164, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 15. novembra\n2022, č. k. 61 Csp 65/2018-164, p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.11.2022, č. k. 61 Csp 65/2018-164, vo výroku I. žalobu\nzamietol a vo výroku II. priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nVychádzal zo žaloby doručenej dňa 12.9.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala aby súd prvej inštancie\nurčil, že:\n- zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.7.2006, uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom\na žalovanou ako veriteľom v znení zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2007 je\nneplatná;\n- zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 28.7.2006, 31.5.2007 a 24.7.2007, uzatvorená medzi\nžalobkyňou ako záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom je neplatná;\n- záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci R., okres R., kat. úz. R., zapísané na LV\nč. XXXX, vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor, rodinný dom so súp. č. XXXX, stojaci na\npozemku parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X, o výmere 225 m2, druh pozemku: zastavané plochy\na nádvoria, ďalej pozemok parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X,\no výmere 73 m2, druh\npozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra „C“\ns parc. č. XXX/X, o výmere\n225 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra „C“ s parc. č. XXX, o\nvýmere 362 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X, o výmere 67\nm2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria neexistuje. Žalobu odôvodnila najmä tým, že žalobkyňa\nako dlžník uzatvorila so žalovanou ako veriteľom, Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa\n28.7.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 388.368,85 € (11.700.000,- Sk) v znení\nZmluvy\no splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2007 (ďalej len ako\n\n„zmluva o úvere“ alebo „úverová zmluva“). Záväzok z predmetnej zmluvy o úvere bol/je zabezpečený\nv prospech žalovanej ako záložného veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam\nzo dňa 28.7.2006, 31.5.2007 a 24.7.2007 (zápis v katastri nehnuteľností: Záložné právo v prospech\nSlovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Suché mýto 4,816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653, na: pozemky\nparc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X a na rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X podľa VXXXXXXX, zo dňa 14.01.2008/, a to nasledujúcimi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci R., okres\nR., kat. úz. R., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným ú radom R., katastrálny odbor: rodinný\ndom so súp. č. XXXX, stojaci na pozemku parcela registra \"C\" s parc. č. XXX/X o výmere 225 m2, druh\npozemku: zastavané plochy a nádvoria, ďalej pozemok parcela registra \"C\" s parc. č. XXX/X o výmere\n73 m2, druh pozemku : zastavané plochy\na nádvoria, pozemok parcela registra \"C\" s parc.\nč. XXX/X o výmere 225 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra \"C\"\ns parc. č. XXX o výmere 362 m2, druh pozemku: záhrady , pozemok parcela registra \"C\" s parc. č. XXX/\nX o výmere 67 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len ako „nehnuteľnosti“ alebo\n„záloh“). Žalobkyňa uviedla, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalovaná oznámila svoj zámer\npredaja zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o\ndoplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) na základe\nuvedenej záložnej zmluvy, avšak tento postup považovala za neoprávnený, nakoľko zmluva o úvere a s\nňou spojená záložná zmluva bola podľa nej neplatná. Zmluva o úvere sa v zmysle zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) podľa žalobkyne mala považovať za spotrebiteľskú\nzmluvu, na ktorú sa viaže záložná zmluva. Nestotožnila sa s tým, že úverová zmluva sa spravovala\nustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), keďže\nžalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Úverová zmluva a záložná zmluva sa mala\npovažovať za spotrebiteľskú zmluvu, a to s ohľadom na § 52 ods. 2, ods. 4 Občianskeho zákonníka.\nPredurčujúcou otázkou malo byť určenie neplatnosti úverovej zmluvy, nakoľko odporuje zákonu a zákon\nobchádza tým, že mala byť zriadená podľa zákona o bankách\nč. 483/2001\nZ.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), čo sa však nestalo. Súd\npri určení neplatnosti zmluvy ako celku, aj jej jednotlivých klauzúl postupuje ex offo, aj bez návrhu\núčastníka konania (správne „strany sporu“ - poznámka odvolacieho súdu), na žalobcovi je iba povinnosť\nsúdu predložiť zmluvu na posúdenie, potom záložná zmluva nadväzujúca na takúto úverovú zmluvu je\nneplatná zo zákona. Záložná zmluva mala byť neplatná už od samého počiatku v zmysle § 37, § 39\nObčianskeho zákonníka, z čoho vyplýva nezákonnosť a neplatnosť dražby, nakoľko návrh na dražbu\nbol podaný na základe neplatnej záložnej zmluvy. Podľa názoru žalobkyne pri podpise záložnej zmluvy\nbolo v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, zaťažené vadou slobody prejavu vôle, nakoľko žalobkyňa\nneuzatvorila predmetnú záložnú zmluvu slobodne a vážne, pred podpisom predmetnej záložnej zmluvy\nsi nemala možnosť obe zmluvy (úverovú zmluvu a záložnú zmluvu) prečítať, preto takéto úkony voči\nžalobcovi sú neplatné a to aj pre nerozvážnosť, s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove\nzo dňa 28.9.20211, sp. zn. 3 Co 3/2011 a zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 18 Co 109/2011. Neplatný\nje podľa žalobkyne predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti,\nnedostatočnej schopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo\npre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom\nnepomere k takémuto plneniu. Celá záložná zmluva, ktorá nadväzovala na neplatnú zmluvu o úvere\nbola tak skonštruovaná, že obe napadnuté zmluvy ako celok aj v jednotlivých ustanoveniach, ktoré\ntvoria nedeliteľnú súčasť posudzovaných zmlúv a podstatným spôsobom určujú podmienky, ktorými sa\nriadia vzťahy účastníkov zmluvy, ktoré sú neplatné, nakoľko zakladajú značnú nerovnováhu v zmluvných\nvzťahoch a zmluvy sú koncipované tak, že nezabezpečujú rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného\nvzťahu, nakoľko obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v ustanovení § 53 ods. 1, ods.\n4 Občianskeho zákonníka. Následne poukázala na jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka a\nsúdnu prax.\n2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 21\nods. 2 zákona\no dobrovoľných dražbách; § 2 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, 10, § 151a,\n§ 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka; § 497 Obchodného zákonníka; § 2 ods. 1 zákona o\nbankách § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch a\no zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z.z.“); § 11 ods. 4, § 25 ods. 1, 2 zákona č.\n129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“); § 28 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o\n\núveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov; čl. 8, § 132 ods. 2, § 137 písm. c) a d)\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Konštatoval, že zákon č. 258/2001\nZ.z. bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia\nveci súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba je nedôvodná. Zmluvu o úvere a na ňu nadväzujúcu zmluvu\no zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam posúdil ako spotrebiteľské zmluvy, nakoľko žalobkyňa\nnekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala\nako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Mal za preukázané, že\nžalovaná (banka) ako veriteľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov a žalobkyňa ako\nspotrebiteľ dňa 28.7.2006 uzatvorili písomnú úverovú zmluvu. Sporným v konaní predovšetkým bolo, či\nje v konaní daný naliehavý právny záujem, ktorý by mala žalobkyňa preukázať, či je žaloba prípustná\npodľa\n§ 137 C.s.p. Sporným bol aj samotný predmet sporu. Keďže išlo o určovaciu žalobu,\nsúd prvej inštancie sa zaoberal tým, či je vo veci daný naliehavý právny záujem, a či je potrebné, aby\nho žalobkyňa preukazovala (137 písm. c/, d/ C.s.p.). Konštatoval, že napriek predbežnému právnemu\nposúdeniu veci podľa § 181 ods. 2 C.s.p. žalobkyňa naliehavý právny záujem\nv konaní\nnielenže nepreukázala, ale v zásade ani netvrdila. Poukázala len na to, že pokiaľ ide\no\nzmluvu o úvere, táto je spotrebiteľskou zmluvou o úvere, a preto naliehavý právny záujem na určení\njej neplatnosti a tiež naň nadväzujúcej záložnej zmluvy nie je potrebné preukazovať, keďže neplatnosť\nje oprávnená žalovať v zmysle osobitného predpisu, a to zákona\nč.\n129/2010 Z.z. (§ 11 ods. 4 citovaného zákona). V tejto súvislosti súd prvej inštancie ale poukázal na\nto, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 28.7.2006, a teda právny vzťah vzniknutý na základe tejto\nzmluvy posudzoval podľa zákona účinného k okamihu vzniku zmluvného vzťahu, s tým, že v rozhodnom\nčase uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy bol platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý upravoval\nniektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nspôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a\nďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon však aj negatívnym výpočtom ustanovil, na ktoré\nzmluvy sa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahoval, a to okrem iných sa tento\nzákon nevzťahoval napríklad na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo\nprojektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich\núdržbu alebo na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej\n200,- € a nad hodnotu\nv Sk zodpovedajúcu 20.000,- € s tým, že ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom\núvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa\npovažuje za jediný spotrebiteľský úver. Zmluva\no úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie\núveru na bývanie vo výške 11.700.000,- Sk (388.368,85 €) nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na\nktorú by bolo možné aplikovať uvedený zákon, zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa\nod 1.1.2018 môže spotrebiteľ domáhať žalobou podľa § 137 písm. d) C.s.p. určenia neplatnosti zmluvy\no spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského\núveru. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Malacky\nsp. zn. 31 C 5/2020,\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 90/2021, v zmysle ktorého: „Keďže\nje v uzatvorenej zmluve o splátkovom úvere taktiež uvedené, že ide o úver na bývanie, súd uvádza,\nže rovnako na predmetnú zmluvu nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch\nna bývanie, keďže podľa prechodných ustanovení predmetného zákona (§ 28) sa ustanovenia tohto\nzákona nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené pred 21.03.2016. Z hľadiska právnej istoty\nsúd uvádza, že právnym posúdením predmetnej v podstate totožnej zmluvy žalovaného ako bankovej\ninštitúcie sa už\nv minulosti zaoberalo viacero súdov vrátane súdov druhého stupňa a všetky\ndospeli k totožnému právnemu posúdeniu a teda, že predmetná zmluva s obdobnými parametrami nie\nje zmluvou\no spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (napríklad Krajský\nsúd\nv Banskej Bystrici č.k. 17 Co 66/2020, IČS: 6316204770, Krajský súd v Nitre rozsudok\n6 CoCsp 30/2020 zo dňa 28.04.2021 zo dňa 28.04.2021, IČS: XXXXXXXXXX, Krajský súd v Nitre č.k.\n25 Co 53/2020 zo dňa 23.09.2020, IČS: XXXXXXXXXX, Krajský súd v Trnave č.k.\n23\nCoCsp 2/2020 zo dňa 29.06.2020, IČS: XXXXXXXXXX). Súd sa teda najmä zaoberal otázkou procesnej\nprípustnosti podanej žaloby, ktorej predmetom bolo určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o\nzriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Zmluvy, iné právne úkony ich existencia, platnosť, či\nneplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd posúdil podanú žalobu\no určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku ako žalobu\nna určenie právnej skutočnosti, pričom podmienkou prípustnosti takejto žaloby je, že možnosť takejto\nžaloby vyplýva z osobitného predpisu. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku teda pripúšťa\nžalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak to vplýva z právneho predpisu. Keďže\nuzatvorená zmluva o splátkovom úvere a ani záložná zmluva nie je spotrebiteľským úverom\nv\n\nzmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nie je možné ani aplikovať ustanovenie §\n11 ods. 4 zákona o spotrebiteľským úveroch v aktuálnom znení, ktoré síce umožňuje určenie neplatnosti\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak v danom prípade jednak predmetom sporu nie je spotrebiteľský\núver spadajúci pod predmetný zákon. V danom prípade neexistuje osobitný predpis, ktorý by žalobu\npodanú žalobkyňou na určenie právnej skutočnosti pripúšťal. Súd preto musí konštatovať, že podaná\nžaloba je procesne neprípustná, čo je dôvod, pre ktorý súd musí žalobu zamietnuť. Rovnako posúdil\nprípustnosť žaloby na určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve napríklad Krajský súd v Trenčíne\nv rozhodnutí 19Co/1298/2018 zo dňa 25.09.2019, v ktorom uviedol, že žalobu na určenie neplatnosti\nzáložnej zmluvy je potrebné posudzovať podľa § 137 písm. d) CSP, pričom niet právneho predpisu,\nz ktorého by vyplývala možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného\npráva a z toho dôvodu musela byť žaloba ako procesne neprípustná zamietnutá. Účastník zmluvného\nvzťahu nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, pričom súd je viazaný obsahom\nžalobného petitu (§ 216 CSP). Zabezpečenie úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v\nprospech banky je prirodzeným nástrojom pre obmedzenie strát vyplývajúcich z platobnej neschopnosti\ndlžníka (t.j. klienta banky). Slúži totiž na zabezpečenie úveru tak, že v prípade jeho nesplácania je banka\noprávnená domáhať sa uspokojenia zo založenej nehnuteľnosti tým, že táto nehnuteľnosť bude predaná\na banka si prostriedky do výšky nesplatenej časti úveru ponechá.“ K námietkam žalobkyne týkajúcich\nsa platnosti predmetnej zmluvy súd prvej inštancie opätovne poukázal na citovaný rozsudok Okresného\nsúdu Malacky, v zmysle ktorého: „Pri finančných produktoch ako sú úvery na kúpu nehnuteľností,\nalebo úverov vo vyššej peňažnej hodnote je zabezpečenie úveru záložným právom na nehnuteľnosť\nprirodzeným nástrojom udržania stability bankového systému. Žalobkyňa mala slobodnú možnosť\nvýberu subjektu na trhu poskytovateľov úverov, s ktorými bude rokovať a následne uzatvoria úverovú\nzmluvu a záložnú zmluvu. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít,\npodľa ktorej ochranu spotrebiteľa nie je možné poňať ako ochranu jeho nerozvážnosti. Žalobkyňa mala\nmožnosť si vybrať banku spĺňajúcu jej požiadavky, pričom na slovenskom trhu žalovaný nebol ojedinelým\nsubjektom\na žalobkyňa nebola nijako ani nútená súhlasiť s podmienkami úverového\nvzťahu a záložnej zmluvy. Ako spotrebiteľ si musela byť vedomá, že nie je len subjektom práva ale\naj subjektom povinností vyplývajúcich z úverového vzťahu a rizík z následkov z uzatvorenej záložnej\nzmluvy v prípade, že tieto povinnosti poruší. Záujemca o získanie úveru má vždy možnosť preskúmať\nrelevantný bankový trh a vybrať si správny produkt vyhovujúci jeho podmienkam. Žalobkyňa sama\nprejavila záujem o uzatvorenie zmluvy o úvere a aj zmluvy o zriadení záložného práva\na musela\nbyť oboznámená aj s možnosťou výkonu záložného práva, pričom so všetkými podmienkami súhlasila\nsvojim podpisom na uvedených zmluvách /viď taktiež rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 6CoCsp\n30/2020 zo dňa 28.04.2021/. Navyše v prípade spotrebiteľských zmlúv zákon umožňuje spotrebiteľom\ndomáhať sa určenia neprijateľnosti (neplatnosti) jednotlivých zmluvných podmienok, ak sa domnievajú,\nže spôsobujú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Je taktiež pravdou, že súd je povinný skúmať ex\noffo zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, avšak žalobkyňa sa v konaní nedomáhala určenia\nneprijateľnosti (neplatnosti) konkrétnych zmluvných podmienok, ale neplatnosti zmluvy ako celku, v\nprípade ktorej hmotnoprávne podmienky neustanovujú takúto možnosť. Samotná smernica 93/13/EHS\no neprijateľných zmluvných podmienkach ako aj súdna prax jednoznačne dospela k záveru, že zmyslom\nskúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok nie prioritne vyslovenie neplatnosti právneho úkonu ako\ncelku, ale odstránenie dojednaní zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v zmysle Občianskeho zákonníka\npovažované za neprijateľné.“ Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11 CoCsp\n60/2021, podľa ktorého: „Zákon ustanovuje súdom z úradnej povinnosti preskúmavať neprijateľnosť\nzmluvných podmienok\nv spotrebiteľských zmluvách, avšak toto preskúmanie je vždy viazané na\nkonkrétny nárok, ktorého sa žalobca domáha, môže sa jednať o nárok na plnenie, na náhradu škody\nalebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s takto uplatnenými nárokmi by súd\npreskúmaval ex offo neprijateľné podmienky nachádzajúce v jednotlivých ustanoveniach spotrebiteľskej\nzmluvy o úvere. V predmetnom spore sa však žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o\núvere v dôsledku existencie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom jej žaloba je v tejto časti s\npoukazom na § 137 písm. d) CSP neprípustná, a v spore tak nefiguroval ďalší nárok žalobkyne, v\nsúvislosti s ktorým by súd ex offo neprijateľné zmluvné podmienky skúmal. V dôsledku tejto skutočnosti\nby súd preskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok vykonal nad rámec predmetu sporu, ktorý\nje spôsobilý určiť výlučne len žalobca podanou žalobou a formulovaním žalobného petitu. Skúmaním\nneprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere by šlo o konanie súdu nad rámec predmetu sporu,\nčo by bolo\nv rozpore s procesným predpisom.“ Dôvodil, že žalobkyňa v žalobe síce poukázala\nna to, že úverová aj záložná zmluva zakladajú značnú nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a obsahujú\nneprijateľné zmluvné podmienky, avšak bližšie neuviedla, v čom má spočívať namietané nerovnovážne\n\npostavenie a neprijateľnosť podmienok. Žalobkyňa ani len skutkovým tvrdením nevymedzila konkrétne,\nktoré ustanovenia zmluvy spôsobujú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech žalobkyne, ktorá by navyše podľa zákona mala byť pri spotrebiteľských zmluvách\nznačná. Žalobkyňa ďalej síce tvrdila, že nemala možnosť prečítať si zmluvy, a to s „predstihom“, avšak\ndôvody, ktoré by jej v tom bránili vôbec neuviedla. Poukázala na uspokojenie domnelej pohľadávky bez\npredchádzajúceho preskúmania súdom oprávnenosti výšky domnelej pohľadávky, formou dobrovoľnej\ndražby a na uplatňovanie plnenia z neplatnej zmluvnej podmienky, avšak žiadnu konkrétnu podmienku,\nktorá by mala byť neplatná, nekonkretizovala. Opakovane v žalobe iba poukázala na neplatnosť\ndotknutých zmlúv z dôvodu, že žalobkyňa ich nepodpísala vážne a absenciu predchádzajúcej súdnej\nkontroly. V tomto smere opätovne poukázal na citovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave, v zmysle\nktorého: „žalobkyňa odôvodnila svoje tvrdenia vo všeobecnej rovine\nk údajne neprijateľným\nzmluvným podmienkam. Opísanie rozhodujúcich skutočností je prejavom povinnosti tvrdenia, teda\npovinnosti substancovať svoje skutkové tvrdenia tak, aby\nz nich mohol súd vyvodiť, o čom má\nrozhodovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ani § 295 CSP nevylučuje (nenahrádza) povinnosť\nstrany a ani spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP), t. j. súd nemôže ani v spotrebiteľskom spore\nvykonávať dokazovanie ohľadne tvrdení, ktoré strana v spore nepredniesla. Súd tiež poukazuje na to,\nže naliehavý právny záujem je základným predpokladom každej určovacej žaloby. Bez jeho existencie\nje vylúčené zaoberanie sa žalobou z hľadiska jej vecnej dôvodnosti. Zmluvy a iné právne úkony, jej\nexistencia a platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami. Žalobný návrh znejúci na určenie\nprávnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného predpisu, je potrebné považovať za vadný. Procesná\nprípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP je daná výlučne vtedy,\nak podanie takejto žaloby predpokladá osobitný predpis. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti o\núvere nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V danej veci zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou\nzmluvou o úvere, a teda platnosť zmluvy o úvere v danom prípade nemožno napadnúť neplatnosťou v\nzmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Prípadným vyhovením žalobe by\nsa nevyriešil stav neistoty právneho postavenia, ohrozenia práva, a neznamenalo by to úplné vyriešenie\nobsahu spornosti právneho vzťahu strán sporu. Z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem\nna určení neplatnosti zmluvy\no úvere ani na určení neplatnosti zmluvy o zriadení\nzáložného práva.“ Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobkyne na určenie neplatnosti úverovej\nzmluvy a záložnej zmluvy poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n31.3.2020, sp. zn.\n4 Cdo 113/2019, dospel k záveru, že na takomto určení nie je daný\nnaliehavý právny záujem vyžadovaný aktuálne účinným ustanovením § 137 písm. c), d) C.s.p. Verdikt\nsúdu prvej inštancie v znení, že úverová zmluva je neplatná, by žiadnym spôsobom neslúžil potrebám\npraktického života, pretože by na jeho základe nedošlo k definitívnemu vyriešeniu sporných otázok a\nani odstráneniu jestvujúceho stavu neistoty medzi stranami sporu. Rozhodnutie\no\nplatnosti či neplatnosti úverovej zmluvy by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba\npredpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia jednou zo strán. Následne\nopätovne vychádzajúc z citovaného rozsudku Krajského súdu v Trnave zopakoval, že na právny vzťah\nstrán sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, preto takáto žaloba nie je prípustná. Pokiaľ mala\nžalobkyňa pochybnosti, či dražobník postupuje pri príprave dražby v súlade so zákonom, je oprávnená\npodať na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky podnet na vykonanie kontroly v zmysle §\n33a a nasl. zákona\no dobrovoľných dražbách. Po úspešnom vykonaní\ndražby sa môže domáhať na súde určenia jej neplatnosti za splnenia podmienok v zmysle § 21 ods.\n2 zákona o dobrovoľných dražbách,\na teda zákonodarca dostatočným spôsobom\nzabezpečil ochranu práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese.\nŽalobkyňa tiež žiadala určiť neexistenciu záložného práva, k čomu súd prvej inštancie poukázal najmä\nna to, že záložné právo už nebolo k dotknutým nehnuteľnostiam ani evidované na liste vlastníctva.\nV danom prípade bolo nesporné, že záložné právo zaniklo (§ 151md ods. 1 písm. i/ Občianskeho\nzákonníka). Opakovane poukázal na závery Krajského súdu v Trnave, že: „ani výkon záložného práva\nnie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkov porušenia povinnosti zo strany dlžníka\nhradiť pohľadávku riadne a včas. Dobrovoľná dražba potom predstavuje osobitné verejné konanie,\nktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby. Ide\no spôsob\nvýkonu záložného práva, ktorý vyžaduje naplnenie všetkých zákonných podmienok obsiahnutých v\nzákone o dobrovoľných dražbách. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na ktorého realizáciu slúži\ninštitút dobrovoľnej dražby, upravený v zákone o dobrovoľných dražbách. Zabezpečenie úveru záložnou\nzmluvou je zákonom dovolené a rovnako je dovolené pristúpiť k realizácii záložného práva v prípade,\nak dlžník úveru riadne nespláca. Ani skutočnosť, že predmetom zálohu by bolo obydlie žalobkyne, nie\n\nje dôvodom na vyhovenie žalobe. Výkon záložného práva je iba realizáciou práva záložného veriteľa\nvyplývajúceho zo záložnej zmluvy. Je to postup smerujúci k uspokojeniu jeho zabezpečenej pohľadávky.\nŽalobkyňa má k dispozícii iný možný právny prostriedok ako žiadaný v žalobe, na prípadnú ochranu\nsvojich práv. Zákon o dobrovoľných dražbách v ust.. § 21 ods. 2 poskytuje osobe, ktorá tvrdí, že dražbou\nbola dotknutá na svojich právach, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo namieta porušenie\nustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby (Rozsudok\nKrajského súdu Trnava sp. 11CoCsp/60/2021). Nesporné podľa súdu prvej inštancie bolo, že žalobkyňa\npodala žalobu o určenie neplatnosti dražby na súde\na toto konanie prebiehalo na súde prvej\ninštancie pod sp. zn. 19 C 67/2017. V konaní podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách malo\npotom byť (v prípade, ak to žalobca namieta), prejudiciálne posudzovaná aj otázka neplatnosti záložnej\nzmluvy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.\n3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 262 ods. l a ods. 2 a § 255 ods.\nl a úspešnosťou žalovanej, ktorej preto v súlade so zásadou úspechu priznal proti žalobkyni nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Proti rozsudku vo veci samej podala žalobkyňa v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z\ndôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365\nods. 1 písm. h/ C.s.p.). V úvode odvolania žalobkyňa zopakovala svoju argumentáciu už uvedenú v\nžalobe. Následne odvolanie odôvodnila tým, že naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365\nods. 1 písm. h) C.s.p. videla predovšetkým\nv nesprávnom právnom vyhodnotení\npotreby preukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Naďalej zotrvala na názore, že procesné\npodmienky k podaniu žaloby boli splnené, nakoľko podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby\nsa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý\nspôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo\nnie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,\nak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného\npredpisu. Slovo ,,najmä“ podľa žalobkyne znamená možnosť, aby súdy konali a rozhodovali aj o iných\npredmetoch konania ako sú uvedené v ustanovení § 137 písm. a) až d) C.s.p., a teda aj o predmete\nkonania, ktorým je určenie neplatnosti zmluvy o úvere, určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam a o neexistencii záložného práva k nehnuteľnosti. Výpočet žalôb podľa §\n137 C.s.p. je len demonštratívny, nie konečný, pričom poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej\nrepubliky vydané po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (uznesenie Krajského súdu v\nTrnave sp. zn. 10 Co 201/2016; rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 24 C 74/2016; rozhodnutie\nOkresného súdu Martin sp. zn. 5 C 305/2015; rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14 C\n668/2015). Rovnako uvedomujúc si nemožnosť považovať predmetné rozhodnutia súdov za ustálenú\nrozhodovaciu prax súdov, poukázala na odlišnosť názorov ohľadom výkladu ustanovenia § 137 Civilného\nsporového poriadku od názoru prezentovaného žalovanou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti\nsa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie uvedeným najmä v bode 48. odôvodnenia rozsudku.\nNeprijateľné podmienky v podanej žalobe skonkretizovala a svoje tvrdenia v podanej žalobe neuviedla\nlen vo všeobecnej rovine, práve naopak, svoje konkrétne tvrdenia podoprela na vec sa vzťahujúcou\njudikatúrou preukazujúcou jeho domnienky potvrdzujúce neplatnosť uzatvorených zmlúv. Odvolaciemu\nsúdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že nové znenie rozsudku bude\nznieť nasledovne: „Súd určuje, že zmluva\no splátkovom úvere č. 0186950484\nzo dňa 28.07.2006 uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná.\nSúd určuje, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.07.2006 uzatvorená\nmedzi žalobcom ako záložcom\na žalovaným ako záložným veriteľom je neplatná.\nSúd určuje, že záložné právo\nk nehnuteľnostiam nachádzajúcim\nsa v katastrálnom území Senec, obec R., okres R., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom\nkatastrálnym odborom Okresného úradu Senec: - pozemok parcelné číslo XXX/X- zastavaná plocha a\nnádvorie o výmere 138 m2; - pozemok parcelné číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n218 m2; - pozemok parcelné číslo XXX - záhrada o výmere 444 m2; - rodinný dom so súpisným číslom\nXXXX nachádzajúci sa na pozemku s parcelným číslom XXX/X; neexistuje. Žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ V prípade, že odvolací súd po preskúmaní\nveci zaujme stanovisko, že nie sú splnené predpoklady na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie tak,\nako je uvedené vyššie, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie.\n\n5. Žalovaný odvolanie nepodal. K odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.\n6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže\nneboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobkyni nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2025; o termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.\n1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).\n7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n9. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu\na z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie\nžiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým\nžalobu zamietol a priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd\nprvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191\nC.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania\nvyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.\nodôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,\nna ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci\na\nrozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi\ntvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z\nodôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a\naj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol\npresvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o čiastočnom\nvyhovení žalobe a jej zamietnutí vo zvyšnej časti. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa\nodvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie\nje potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím\nnámietkam žalobkyne.\n10. Odvolací súd podotýka, že argumentácia žalobkyne v odvolaní spočívala výlučne\nv\nzopakovaní svojich tvrdení uvádzanými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Nakoľko sa\nsúd prvej inštancie s týmito tvrdeniami náležite a vyčerpávajúco vysporiadal\nv odvolaním\nnapadnutom rozsudku a odvolací súd sa s predmetnými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu\nstotožnil, tak sa odvolací súd týmito tvrdeniami nezaoberal.\n11. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v podanej žalobe skonkretizovala neprijateľné podmienky a\nsvoje tvrdenia neuviedla len vo všeobecnej rovine, práve naopak, svoje konkrétne tvrdenia podoprela na\nvec sa vzťahujúcou judikatúrou preukazujúcou jeho domnienky potvrdzujúce neplatnosť uzatvorených\nzmlúv. Odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v žalobe (ani\nneskôr pred súdom prvej inštancie) skutočne žiadnym spôsobom nekonkretizovala ňou namietané\nneprijateľné podmienky. V žalobe odkázala uvedením spisových značiek a konkrétnym súdom na súdne\nrozhodnutia, ktoré majú predstavovať „na vec sa vzťahujúcu judikatúru“, avšak konkrétne neprijateľné\nzmluvné podmienky prejednávaných právnych úkonov nijako nešpecifikovala, uviedla ich bez bližšieho\nzdôvodnenia a mimo kontextu znenia žaloby, keďže podstatnou bola argumentácia o absolútnej\nneplatnosti zmlúv pre porušenie ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu túto\nodvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n12. K odvolacej námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n13. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].\n14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, preto by jej vznikol\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Keďže ale bola žalovaná v odvolacom\nkonaní nečinná, trovy konania jej nevznikli, a tak jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61Csp/65/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "5161b91e-92eb-47e3-9f8e-b76b8c4b4c08:4b0b0a2a-2c2c-4d95-90d8-0478a8660a38", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/60/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/60/2021 z 7. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-06-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5161b91e-92eb-47e3-9f8e-b76b8c4b4c08:4b0b0a2a-2c2c-4d95-90d8-0478a8660a38"}, {"guid": "395cac2a-67c0-4c3f-9d6c-06191f3be288:010efdf4-0b24-4347-b545-c8dd40de05fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/90/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/90/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/395cac2a-67c0-4c3f-9d6c-06191f3be288:010efdf4-0b24-4347-b545-c8dd40de05fd"}, {"guid": "fde81707-ddbd-47de-9bbd-0abc9d2760ed:ac3efd9a-eaea-4b43-8465-cef6393edc31", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8819201036.1", "spisova_znacka": "23CoCsp/2/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoCsp/2/2020 z 19. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8819201036.1"}, {"guid": "135ed187-41da-4d77-9a11-2382e23df667:5918cc4d-7fb3-444d-bede-061183c0705e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7819202039.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/30/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/30/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7819202039.1"}, {"guid": "c0ff5170-7d48-4d97-99d9-cf061b2d9b12:062f8859-6873-474f-8df5-fff95a8898f6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4119200004.1", "spisova_znacka": "25Co/53/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/53/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4119200004.1"}, {"guid": "135d1021-04f4-420f-9393-4308d04fb0e5:617edecf-38a9-46ae-92b3-c2b0a7d9c0c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3819204184.1", "spisova_znacka": "17Co/66/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/66/2020 z 30. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3819204184.1"}, {"guid": "4c6d686b-c5a6-48d0-b025-1e95918a764a:c74bdfca-ca3e-46fa-afc5-2976d08c6c83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214226330.1", "spisova_znacka": "10Co/201/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/201/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214226330.1"}, {"guid": "9d4e36a3-56de-48a7-a86c-a9bc4be42540:0d6acf1c-b510-4eb6-96a3-554ddeaa79d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1", "spisova_znacka": "18Co/109/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}], "citovane_v": []}