{"guid": "57628e30-5f96-4d14-8126-45cca7f61edf:dccc17cb-0f77-447a-8a2e-094cd6f4e288", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1318010616.1", "spisova_znacka": "1To/47/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/47/2024 z 13. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. januára 2025, sp. zn. 1To/47/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1318010616.1", "identifikacne_cislo": "1318010616", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2025-01-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. f) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dccc17cb-0f77-447a-8a2e-094cd6f4e288", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1318010616.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318010616.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1318010616.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1To/47/2024\n1318010616\n13. 01. 2025\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2025:1318010616.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nJUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného J. L., pre prečin ublíženia na\nzdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava III, č. k. 46T/96/2018-422 z 21. apríla 2023, na verejnom zasadnutí konanom\ndňa 13. januára 2025, pomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava\nIII, č. k. 46T/96/2018-422 z 21. apríla 2023 vo výroku o náhrade škody.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení A. G.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. 9, U. a L. zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom C. 5, Z., IČO:XXXXXXXX,\nodkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom (bývalého) Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/96/2018 bol obžalovaný\nJ. L. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,\nna skutkovom základe, že\ndňa 11.12.2016 v čase o 04.10 hod. na ceste 1/63 na 19 km v smere z mesta Šamorín na obec Dunajská\nLužná ako vodič osobného motorového vozidla zn. V. G., EČ: L. porušujúc ustanovenia § 16 ods. 1 a §\n15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam\na pri predchádzaní nezachoval dostatočný bočný odstup od predchádzaného osobného motorového\nvozidla zn. VW Polo, EČ:DS-XXXFG, ktoré viedol E. Q., nar. dňa XX.XX.XXXX,trvale bytom B. č.XX,\nv dôsledku čoho na rovnom úseku dostal šmyk a narazil do predchádzaného osobného motorového\nvozidla, potom s vozidlom zišiel vpravo mimo vozovku, kde zadnou časťou vozidla narazil do stromu a\nnásledne sa vozidlo prevrátilo na strechu, pričom vo vozidle zn. V. G., EČ: DS-XXXCG sa na mieste\nspolujazdca nachádzali poškodená B. A., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XX, ktorá pri nehode\nutrpela otras mozgu, zlomeninu tela druhého krčného stavca, pomliaždenie a odreninu záhlavia s dobou\nliečenia cca 12 týždňov a poškodená A. G., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Indačská 750/9,\nktorá utrpela pomliaždenie mozgu s krvácaním pod tvrdou mozgovou blanou, zlomeninu tela druhého\nkrčného stavca, odlomenie dolného okraja predného oblúka prvého krčného stavca, tržnú zmliaždenú\nranu temena hlavy s dobou liečenia 14 až 16 týždňov, počas ktorých poškodené vymeškali vyučovanie,\nmuseli dodržiavať fyzický pokoj na lôžku, B. A. musela nosiť krčnú ortézu, A. G. bola dočasne ochrnutá\na mala problémy s dýchaním.\nPodľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona mu bol uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon bol postupom podľa § 49 ods. 1\npísm. a, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)\nmesiacov.\n\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nvšetkého druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody poškodeným\n-A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., D. X vo výške 6.800 € a\n-L. zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom C. 5, Z. vo výške 14.468,83 €.\nProti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal obžalovaný po porade\ns obhajcom odvolanie, ktorého dôvody súdu doručil dňa 02.02.2024 a v týchto zdôraznil, že odvolanie\nsmeruje do viny a trestu.\nOdvolateľ má za to, že obžalovaný J. L. žalovaný skutok nespáchal a súd skutkový stav ustálil nesprávne\na neúplne, z ktorého dôvodu nemohol obžalovaného uznať za vinného.\nJe presvedčený, že nebolo preukázané, nad akúkoľvek pochybnosť, že v jazde obžalovaný akokoľvek\npochybil, t.j. že by pochybil pri predbiehaní iného vozidla a tiež nebolo preukázané, že v dôsledku šmyku\nnarazil do vozidla zn. Volkswagen Polo a tiež nebolo preukázané kde sa nehoda presne stala, či to bolo\nv jazdnom pruhu obžalovaného, alebo v protismernom pruhu úplne, alebo čiastočne. Zastáva názor,\nže nebolo preukázané, že sa vozidlo obžalovaného správalo tak ako je uvádzané v posudku ústavu.\nNaznačuje aj závery posudku ohľadne vedenia vozidla zn. VW Polo svedkom E. Q., podľa ktorých možno\nusudzovať aj o nesprávnej technike jazdy menovaného, čo mohlo mať vplyv na vznik dopravnej nehody.\nOdvolateľ má za to, že bez posúdenia relevantných objektívnych stôp, len na základe vyjadrení vodičov a\nšpekulácií znalca, nemožno dospieť k ustáleniu takého skutkového stavu, ktorý je vyjadrený v obžalobe\na rozsudku a teda „nebolo dostatočne preukázané, že obžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim\nschopnostiam, ani to, že nezanechal dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla, a ani to,\nže ktorýkoľvek prvok automaticky mal za následok šmyk alebo samotnú nestabilitu vozidla a následný\nnáraz do predbiehaného vozidla“.\nV ďalšom odvolateľ vytýka, že skutková veta nereflektuje ani na zistenia znalcov ani na zistenia súdu\nohľadne žalovaného porušenia ustanovenia § 16 ods. 1, § 15 ods. 3 zákona č, 8/2009 Z.z., nakoľko\npodľa odvolateľa je zrejmé, že v čase zrážky a ani predtým obžalovaný neprekročil maximálne povolenú\nrýchlosť v danom úseku a tiež nebolo dokázané, že v dôsledku nezanechania bočného odstupu od\npredchádzaného vozidla dostal šmyk, v dôsledku čoho mal naraziť do predchádzaného vozidla.\nObhajca v ďalšom spochybňuje znalecké závery (str. 3 odvolania), ktoré označil za „čistú špekuláciu“ pri\nneustálenom skutkovom stave a je presvedčený, že „podľa odbornej verejnosti je samotný počítačový\nprogram PC-CRASH len akýmsi vodítkom pre orgány činné v trestnom konaní a súd, ako mohlo\ndôjsť k nehode, a akákoľvek animácia a závery znalcov sú nedostatočné pre závery súdu o vyslovení\nviny obžalovaného“, podľa odvolateľa zvlášť platí ak ide o znalecké posudky vypracované v prípade\nnedostatočného zadokumentovania miesta nehody.\nMá za to, že dôkazmi nedošlo k vylúčeniu verzie, že svedok E. Q. počas predbiehajúceho manévru\nobžalovaným, toho obmedzil a vytvoril mu prekážku a tiež nebola vylúčená verzia, že E. Q. mohol\ndo vozidla obžalovaného naraziť a skôr sa domnieva, že svedok E. Q. nenechal obžalovaného aby\nho predbehol a skôr na ceste mienili pretekať, v dôsledku čoho obžalovaný stratil stabilitu a neboli\nodstránené pochybnosti o tom, či k nehode mohlo „v skutočnosti dôjsť tak, ako prezentoval obžalovaný,\nresp. znalec D.. V., resp. inak“.\nV ďalšom je odvolateľ presvedčený, že kolíznu situáciu vyvolal vodič E. Q. svojou nesprávnou technikou\njazdy a to obmedzením obžalovaného v predchádzaní, vytýka znaleckému ústavu, že ak ustálil, že\nnesprávnym prvkom bola jazda obžalovaného, mal ustáliť, že takým istým prvkom bola aj jazda svedka\nE. Q..\nV ďalšej časti odvolania odvolateľ rozoberá znalecký posudok vypracovaný Ing. Korbeľom s tým, že\nvýpovede svedkov nepotvrdzujú závery znalca a posudok D.. V. obsahuje určitý iný záver, z ktorého\nnevyplýva nesprávna technika jazdy ani žiadne pochybenie obžalovaného pri dopravnej nehode, k čomu\nvytýka prvostupňovému súdu, že zo závermi D.. K. A. a ani Ing. E. V. sa nijako nevysporiadal a vôbec\n\nneuviedol, ktoré tvrdenia znalca Ing. E. V. boli pre súd neakceptovateľné a prečo nepovažoval jeho\nzistenia za preukázané a má za to, že ani znalecký ústav „nijako vierohodne nevyvrátil zistenia znalca\nD.. E. V. ohľadom príčin dopravnej nehody“.\nZáverom odvolania zdôraznil zásady trestného konania, najmä zistený skutkový stav, o ktorom nie sú\ndôvodné pochybnosti s tým, že je potrebné objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako\naj okolnosti svedčiace v jeho prospech, najmä zásadu in dubio pro reo, nakoľko zastáva názor, že je\nnamieste pochybnosť o akejkoľvek vine obžalovaného.\nZáverom odvolateľ uviedol: „Rozsudku je teda možné vytknúť to, že neeliminoval pochybnosti o vine\nobžalovaného, je založený na nepresvedčivých záveroch dvoch znaleckých posudkov z oblasti dopravy,\npričom akékoľvek úvahy o inom nehodovom deji neguje. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s\ndôkazmi v prospech obžalovaného a nijako nevysvetlil, prečo považuje dôkazy svedčiace v neprospech\nobžalovaného za nepochybné a prečo naopak nepovažuje žiadne dôkazy produkované obhajobou a\nsvedeckými výpoveďami za také, ktoré by boli čo i len z časti v prospech obžalovaného. Rozhodnutie\nsúdu je založené na nesprávnom zistení skutkového stavu, ktoré bolo ustálené len na základe\nnepresvedčivých a nepostačujúcich záverov posudkov Ústavu súdneho inžinierstva a znalca Ing.\nKorbeľa. Neboli splnené podmienky na vynesenie rozsudku aj pre neúplné zistenie skutkového stavu\nani v základných otázkach, dôvody sme opísali vyššie. Súd teda na takýchto nejasných a nesúladných\nzáveroch nemohol založiť svoje rozhodnutie nijako. Je pritom tiež zrejmé, že súd musí hodnotiť dôkazy\njednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, ktorá úvaha napadnutého rozhodnutia tiež absentuje. Žiaden\ndôkaz pritom nie je možné nadradiť inému dôkazu. V danom prípade treba konštatovať pochybnosti\ntakej kvantity a kvality, ktoré nemôžu ostať bez povšimnutia, s nimi sa súd musel zaoberať, tieto\nvyhodnotiť, odstrániť, nakoľko v opačnom prípade môže byť výsledkom len také rozhodnutie, ktoré\nnie je dostatočne odôvodnené, nie je presvedčivé, je tendenčné a arbitrárne. Nakoľko bol na základe\nvykonaných dôkazov ustálený skutkový stav neúplne a nesprávne a súd na ňom nepochybne založil\nsvoje rozhodnutie, logicky je tak aj jeho rozhodnutie nesprávne. Tieto pretrvávajúce pochybnosti v\npodstatných častiach nehodového deja tak zakladajú pochybnosti o samotnej vine obžalovaného. Za\ntýchto okolností by bolo spravodlivé, ak by odvolací súd napravil pochybenie súdu prvej inštancie\na obžalovaného s prihliadnutím na spomínanú zásadu in dubio pro reo spod obžaloby oslobodil. S\npoukazom na obsah vyššie uvedeného a na zásadu in dubio pro reo žiadame, aby odvolací súd po\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmena a), Trestného\nporiadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“\nPreskúmavaná trestná vec bola odvolaciemu súdu predložená predkladacou správou dňa 05.06.2024.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca predniesol: „My naše odvolanie dopĺňame vyjadrením\nk záverom znalcov, pričom zdôrazňujeme oznámenie Ing. Korbeľom, že prichádzalo do úvahy niekoľko\nverzií nehodového deja a sám nemal dostatok informácií a podkladov čo sa týka zadokumentovania\nmiesta nehody. Poukazujeme zároveň na vyjadrenie Doc. Kohúta, ktorý tiež uznal, že neboli dostatočne\nzadokumentované stopy, ktoré by napomohli pri vypracovaní znaleckého posudku. Čo sa týka vyjadrenia\nznalca Kohúta, zdôrazňujeme, že tento uviedol, že nemali dostatok podkladov pre posúdenie či vozidlo\nVW Polo obmedzovalo alebo neobmedzovalo obžalovaného pri predbiehaní. Ani jedno vozidlo nebolo v\nsmerovej nestabilite. Nebolo preukázané, kde došlo ku kontaktu, ako sa vozidlo obžalovaného dostalo\ndo priekopy, pretože nemali vstupné údaje ako vôbec došlo k dopravnej nehode. Tieto otázky neboli\nzo strany súdu dostatočne vyhodnotené, absentovali údaje oboch vozidiel, napríklad stachografu a\npodobne. Nevieme čo spôsobilo nestabilitu, čo spôsobilo zrážku, Ak došlo k akcelerácii vozidla a obaja\njazdili 90 km/hod. pri oboch vylučuje to predbiehanie obžalovaného. Navrhujem, aby z uvedených\ndôvodov súd napadnutý rozsudok zrušil, obžalovaného spod obžaloby oslobodil, prípadne, aby vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.“\nProkurátorka majúc za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny a zákonný, navrhla odvolanie\nobžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.\nObžalovaný uviedol: „Pripájam sa k prednesu môjho obhajcu. Stotožňujem sa aj s návrhom, aby súd\nma oslobodil, prípadne vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.“\n\nPodľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za\nnevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\nPodľa § 2 ods. 18 Trestného poriadku konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon.\nDokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla\nponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.\nPodľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí\nalebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní\nvykonané, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona\n(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť\nmesiacov až dva roky.\n(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1\na) závažnejším spôsobom konania, alebo ...\nPodľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Trestného poriadku\n(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.\n(3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od\nostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine,\nzruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku\n(3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade\nskutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi\nvykonanými pred odvolacím súdom.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nNa základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré\nz rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §\n317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,\nproti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na\nchyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného J. L. je\ndôvodné, avšak v inom smere ako sa domáha.\nZo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,\nže rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a to ohľadom výroku o\nvine a treste.\nZ pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovaného J. L.\nbola Okresnou prokuratúrou Bratislava III pod č.k. 1Pv 52/17/1103-25 dňa 16.07.2018 podaná obžaloba\npre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §\n138 písm. h/ Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vyššie v tomto rozhodnutí.\nNa hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J. L.,\nvýsluchom poškodených A. G. a B. A., svedkov V. Q., E. Q. a X. K., výsluchom znalcov z odboru\ncestná doprava Ing. Tomáša Korbeľa, Ing. Ladislava Šipulu a za znalecký ústav výsluchom doc. Ing.\nPavla Kohúta, so súhlasom procesných strán oboznámil znalecký posudok MUDr. Jozefa Lohnerta č.\n66/2017, znalecký posudok Ing. Tomáša Korbeľa č. 61/2017, znalecký posudok Ing. Ladislava Šipulu,\nznalecký posudok ÚSI Žilina č. 62/2021, oboznámil listinné dôkazy - správa z poisťovne, lekárska\nspráva, záznam o dopravnej nehode, záznam o dychovej skúške a ďalšie listinné dôkazy vrátane\n\nhodnotenia na obžalovaného a v odôvodnení rozsudku konštatoval: „Pri uznaní viny súd vychádzal\npredovšetkým z výpovede obžalovaného J. L., zo znaleckého posudku prof. MUDr. Jozefa Lohnerta\nCSc., ako aj zo znaleckých posudkov znalca z odboru cestná doprava Ing. Tomáša Korbeľa a Ústavu\nsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. K tvrdeniam obžalovaného, že v danom úseku žiadna právna\nnorma nezakazuje prebiehanie sa vozidiel súd poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009\nZ.z. o cestnej premávke, ktoré uvádza, že „vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim\nschopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a\niným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný\nzastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.“ V danom prípade sa dopravná nehoda stala v\nskorých ranných hodinách, začiatkom decembra, v úseku mimo obce, t.j. bez pouličného osvetlenia,\npričom zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva, že na povrchu vozovky je námraza alebo ujazdený\nsneh - neposypané. Za takýchto jazdných podmienok bol ihneď po opustení mesta Šamorín obžalovaný\npredídený vozidlom VW Polo, ktoré sa po krátkom čase rozhodol predbehnúť zase obžalovaný. Z\nuvedeného správania oboch vodičov je zrejmé, že viac ako technika jazdy a stav vozovky ich zaujímalo,\nkto bude prvé vozidlo pri jazde do Bratislavy. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 15 ods. 3 zák. č.\n8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktoré uvádza, že „vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť\nvodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru\njazdy. Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla;\npritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné\npodmienky a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého\nmotocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50\nkm hŻ1 a 1,5 m v ostatných prípadoch.“ Z vyššie uvedených citácií zákonných noriem je zrejmé, že\nobžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným\npodmienkam, stavu a povahe vozovky. Rovnako pri predchádzaní obmedzil predchádzané vozidlo,\nnezachoval dostatočný odstup a prišlo ku kontaktu oboch vozidiel. Poukazovanie na skutočnosť, že nie\nje zrejmé, po akom čase sa vodič VW Polo otočil a vrátil na miesto nehody je irelevantné. Z výpovedí\nsvedkov sa dá stanoviť, že to bolo v podstate ihneď ako zistil, že nevidí svetlá druhého vozidla. Pokiaľ\nide o presné miesto zrážky, súd poukazuje na výpoveď znalca Ing. Korheľa na hlavnom pojednávaní,\npočas ktorej uviedol, že poloha vozidiel v okamihu stretu je zdokumentovaná, vzhľadom na absenciu\nbrzdných dráh, resp. črepín je možné, že presné miesto stretu mohlo byť mierne na inom mieste, avšak\npoloha vozidiel v okamihu stretu je jednoznačná. Presné miesto stretu áut nie je dôležité pre posúdenie\nsprávnosti techniky jazdy oboch vodičov. Z uvedeného vyplýva, že presné miesto zrážky vozidiel nie je\npre posúdenie dopravnej nehody podstatné, podstatná je poloha oboch vozidiel a tá je jednoznačná.\nPokiaľ ide o tvrdenie, že obžalovaný v danom úseku neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/\nh, súd sa prikláňa k takémuto tvrdeniu. Avšak znovu poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č.\n8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktoré uvádza, že „vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä\nsvojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe\nvozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. A v tejto súvislosti súd musí uviesť, že obžalovaný\nsvojou jazdou neprispôsobil rýchlosť okolnostiam jazdy, najmä stavu vozovky. Pokiaľ ide o poukazovanie\nna závery znaleckého posudku Ing. Ladislava Šipulu, z ktorého vyplýva, že za spôsobenie nehody\njednoznačne zodpovedá vodič vozidla VW, tu treba uviesť, že so závermi Ing. Šipulu nesúhlasí jednak\ndruhý znalec Ing. Korbeľ, ale najmä znalecká organizácia - Ústav súdneho inžinierstva, ktorá uviedla,\nže nemožno jednoznačne tvrdiť, že došlo k bráneniu v predchádzaní zo strany vodiča vozidla VW a\npreto sa nestotožňujú zo závermi znalca Ing. Šipulu z hľadiska vyhodnotenia technickej príčiny vzniku\ndopravnej nehody. Záverom k dokazovaniu súd uvádza, že argumenty uvedené v posudkoch Ústavu\nsúdneho inžinierstva a znalca Ing. Korheľa ohľadom príčin vzniku dopravnej nehody boli pre súd výrazne\nhodnovernejšie, ako závery znalca Ing. Sipulu. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani prezentovaná\npolemika Ing. Šipulu k záverom posudku znaleckej organizácie ÚSI Žilina. Súd odmietol vykonať dôkazy\nnavrhnuté obhajobou - výsluch matky svedka E. Q. - J. Q., nakoľko svedkyňa nebola na mieste dopravnej\nnehody a informácie i nej má iba od svojho syna, ktorý bol riadne vypočutý. Rovnako súd zamietol aj\nnávrh na opakovaný výsluch svedkov E. Q., X. K., V. Q., nakoľko svedkovia boli na hlavnom pojednávaní\npred výsluchom riadne poučení a po výpovedi nesignalizovali súdu potrebu doplniť výpoveď. Napokon\nsúd zamietol aj návrh na zabezpečenie zvukového záznamu nahlásenia dopravnej nehody, nie je zrejmé,\naké okolnosti by mohol tento záznam objasniť. Všetky tieto dôkazy sa týkajú okolností, ktoré možno zistiť\ninými už skôr navrhnutými dôkazmi. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd obranu obžalovaného\nza zavádzajúcu v snahe vyhnúť sa následkom svojho protiprávneho konania a jednoznačne vyvrátenú\nvykonaným dokazovaním.“\n\nTeda pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na\nzáklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a\nústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v\nrozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.\nSkutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na\nhlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom\npojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre\nzákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich\nsúhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel\nstanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nnemožno nič vytknúť.\nOkresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku\npodrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými\núvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako\nsa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval\ndokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu.\nTeda odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného\nčinu (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na\n§ 138 písm. h/ Trestného zákona), je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo\npodľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie\nskutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom\nrozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom\npojednávaní. Vzhľadom na to, odvolací súd v otázke skutkových zistení, odkazuje na veľmi podrobne\nrozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil (už vyššie\ncitované). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z\nneho správne skutkové zistenia.\nJe potrebné uviesť, že obžalovaný J. L. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby\npoužitých v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd\nprvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej\nby zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných\nv súlade s Trestným poriadkom.\nSkutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v\nnapadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne\nrozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a dostatočným\nspôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne\nzávery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.\nNadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa.\nZ dôvodov súdu prvého stupňa (už vyššie v tomto rozhodnutí citovaných) jasne vyplýva spôsob, akým sa\nvysporiadal s obhajobou obžalovaného, v ktorej obžalovaný naďalej pokračuje aj v dôvodoch odvolania.\nZávery súdu prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a nemá zákonný dôvod na zmenu\ntýchto záverov.\nV prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy\ns iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ\n\nprimárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu\nvlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného\nna hlavnom pojednávaní.\nV naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96 <http://merit.slv.cz/I.US8/96>,\nIII. ÚS 197/02 <http://merit.slv.cz/III.US197/02>, III. ÚS 284/08 <http://merit.slv.cz/III.US284/08>). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,\nže skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III. ÚS 877/2016 z\n13.12.2016).\nTeda právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nV tejto časti odvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa o vine obžalovaného J. L. nezistil\npochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o vine.\nReagujúc na odvolacie námietky obžalovaného J. L., krajský súd prioritne uvádza, že úvahy mestského\nsúdu v prejednávanej veci sú na hranici preskúmateľnosti, ale keďže rozhodnutia súdov tvoria v\ndvojinštančnom konaní jednotu, poskytne vlastné úvahy k vykonaným dôkazom a ich vyhodnoteniu:\nK odvolacej námietke, že dôkazmi nebolo preukázané, že by obžalovaný pochybil pri predbiehaní iného\nvozidla a že v dôsledku šmyku narazil do predbiehaného vozidla a ocitol sa mimo vozovky a tiež že\nnebolo preukázané, že by ku kontaktu vozidiel došlo v pravom jazdnom pruhu, odvolací súd uvádza\nnasledovné, odvolávajúc sa na znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva ako aj\nna výpoveď za ústav povereného znalca na hlavnom pojednávaní, kedy bolo znaleckým posúdením\nako aj vyjadrením znalca preukázané, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla Škoda Felícia, a\nobžalovaný to nepoprel, na ceste zo Šamorína v smere do Dunajskej Lužnej predbiehal motorové vozidlo\nzn. VW Polo, ktoré riadil E. Q. a to dňa 11.12.2016 o 04:00 hod. , pričom pri manévri predchádzania\nvozidlom akceleroval, logicky keďže mienil vozidlo pred ním jazdiace predbehnúť a toto vozidlo jazdilo\nrýchlosťou 90 km/h, pričom už pri predchádzaní, v protismernom pruhu došlo k strate smerovej stability\nvozidla obžalovaného a po „strate smerovej stability došlo takmer k vyrovnaniu rýchlosti vozidiel a\nnáslednému kontaktu vozidiel (pravej prednej časti vozidla Škoda s ľavým bokom vozidla Volkwagen).\nV okamihu kontaktu bola vypočítaná rýchlosť vozidla Škoda Felícia v úrovni cca 89 km/h (str. 54\nposudku ústavu) a v posudku ústavu bolo jasne konštatované, že „techniku jazdy vodiča vozidla\nŠkoda nepovažujeme za správnu“, pričom nesprávnym prvkom jeho techniky jazdy bolo, že predbiehací\nmanéver začal v úseku, kde je dovolená maximálna rýchlosť 90 km/h, a predchádzal vozidlo, ktoré sa\ntiež pohybovalo takmer rovnako rýchlo, navyše manéver vykonával za nepriaznivých poveternostných\npodmienok, keď vozovka bola mokrá, vonkajšia teplota nízka (3 °C) a tmou znížené rozhľadové pomery.\nOdvolací súd dáva do pozornosti v posudku rozvedené grafické znázornenie priebehu nehodového deja,\npodľa ktorého 7s pred zrážkou vozidlo Škoda (vedené obžalovaným), bolo v predbiehaní v protismernom\npruhu, v čase 4,6s pred zrážkou obžalovaný mohol rozpoznať začiatok straty smerovej stability vozidla\nŠkoda Felícia (a začal reagovať), 3,6s pred zrážkou obžalovaný prestal pôsobiť na akceleračný pedál\nvozidla a je to zároveň koniec reakčnej doby vozidla a v čase 0,9s pred zrážkou obžalovaný vykonával\nkorekciu natáčaním volantu s cieľom obnoviť smerovú stabilitu vozidla Škoda.\nV dôsledku straty smerovej stability vozidla Škoda došlo ku kontaktu s vozidlo, zn. VW Polo a z\npoškodenia jednotlivých vozidiel vyplynulo, že došlo ku kontaktu medzi pravou prednou časťou vozidla\nŠkoda a ľavým bokom vozidla VW Polo a vtedy mali vozidlá približne rovnaké rýchlosti.\nTvrdenie odvolateľa, že nebolo dôkazmi preukázané, že by obžalovaný dostal šmyk a v jeho dôsledku\nnarazil do vozidla VW Polo, nemožno považovať za relevantné, totiž sám obžalovaný J. L. to vo výpovedi\n\nna hlavnom pojednávaní uviedol, že dostali šmyk, avšak to bolo v dôsledku, že E. Q. (vodič auta VW\nPolo) začal pri predbiehacom manévri obžalovaného smerovať vozidlo na auto obžalovaného, čo ale\nnekorešponduje so záznamom dopravnej nehody spísanom 11.12.2016 o 04:10 hod. (čl.147), v ktorom\nje k priebehu dopravnej nehody uvedené, že keď bol na „úrovni predchádzaného vozidla dostal šmyk a\nnarazil do predchádzaného vozidla“, ktorý záznam obžalovaný podpísal bez výhrad a nespomínal, že\nby ho vozidlo VW Polo akýmkoľvek spôsobom obmedzilo, či už manévrom doľava, alebo akceleráciou\npočas predbiehania.\nK poveternostným podmienkam sa žiada dať do pozornosti zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej\nnehody (čl. 152) z 11.12.2016 o 04:15 hod., podľa ktorej stav vozovky „je námraza alebo ujazdený sneh\n- neposypané“.\nJe pravda, že v znaleckom posudku ústavu je konštatované, že nesprávna technika jazdy Škoda v\nkombinácii s nepriaznivými poveternostnými podmienkami - znížená viditeľnosť v tme, stav a povrch\nvozovky - mokrá a nízka teplota (3 °C) spolu s rýchlosťou vozidla, bola potom prvkom nehodového deja,\nktorá má príčinnú súvislosť so vznikom dopravnej nehody, nakoľko pri správnej technike jazdy vodiča\nby k dopravnej nehode nedošlo a tiež, že podľa ústavu nie je možné vylúčiť ani prípadnú nesprávnu\ntechniku jazdy vodiča VW Polo (E. Q.), ktorá bola tiež prvkom nehodového deja, za predpokladu, že\nskutočne tento robil manéver doľava, v čase keď bol obžalovaným predbiehaný, prípadne došlo už z\njeho strany k akcelerácii počas predbiehania, čo však z dokazovania nevyplynulo.\nTotiž svedok E. Q. potvrdil, že v čase keď zbadal, že ho vozidlo obžalovaného začína predbiehať išiel\nrýchlosťou asi 85 km/h a videl predbiehajúce vozidlo, nemenil spôsob jazdy ani rýchlosť, išiel stále\nrovnako a umožnil obžalovanému bezpečne predbiehať, avšak ako bolo vozidlo obžalovaného na úrovni\nľavých predných dverí zacítil náraz (čl. 70). Rovnako nemenne vypovedal aj na hlavnom pojednávaní\ndňa 03.05.2019 (čl. 263), pričom dodal, že autom jazdil v pravom pruhu, bližšie ku krajnici, nezvykol\njazdiť pri stredovej čiare.\nAko už bolo vyššie naznačené obžalovaný pri výpovedi v prípravnom konaní (čl. 15p.v.) priznal\nspáchanie skutku, riadne podpísal záznam o dopravnej nehode (čl. 147) a tiež zápisnicu o obhliadke\nmiesta dopravnej nehody (čl. 152) a informácie o možných manévroch E. Q. vozidlo VW Polo poskytol\naž na hlavnom pojednávaní v tom smere, že ho menovaný ako vodič sa snažil vyľakať keď išiel trochu\ndoľava a začal zrýchľovať.\nAk obžaloba konštatuje, že vôbec nebolo preukázané, či sa nehoda (kontakt vozidiel) udiala v pravom\njazdnom pruhu tak, odvolací súd dáva do pozornosti výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania\n(čl. 237), keď na otázku v akých miestach sa vozidlá stretli v čase zrážky odpovedal: „z môjho hľadiska\nto bolo pravé predné koleso, z jeho hľadiska ľavé predné dvere, bolo v pravom pruhu“, teda sám\nvnímal, že ku kontaktu došlo v pravom jazdnom pruhu, pričom aj znalec za ústav pri výsluchu na\nhlavnom pojednávaní (čl. 364) uviedol, že sa nejaví pravdepodobný priebeh nehodového deja, že ku\nkontaktu došlo po tom čo vozidlo VW Polo už bolo predbehnuté obžalovaným, čo zdôvodnil tým, že v\nokamihu kontaktu vozidiel boli rýchlosti vyrovnané a predná časť vozidla zn. Škoda sa nenachádzala\npred prednou časťou vozidla zn. VW Polo, pričom znalec pri výsluchu potvrdil, že vozidlo obžalovaného\nuž bolo v čase kontaktu v nestabilnom stave, pri tomto konštatovaní vychádzali zo zadokumentovaných\nstôp, tj. z charakteru poškodenia vozidla VW Polo (na jeho ľavom boku) ako aj opisu nehodového deja\núčastníkmi nehody. Už pred kontaktom zistili znižovanie rýchlosti vozidla obžalovaného, na čo musel\nexistovať nejaký podnet na spomalenie. Dodal, že obe vozidlá v šmyku neboli, pretože ich pozdĺžne osi\nboli rovnobežné a vozidlo Škoda bolo v stave nestability, ktorá sa po strete v pravom jazdnom pruhu s\nvozidlom VW Polo, rozvinula.\nAk odvolateľ naznačuje aj možnosť nesprávnej techniky jazdy zo strany vodiča VW Polo E. Q.), k čomu\ndáva do pozornosti v posudku uvedené, že technicky nie je možné vylúčiť, že vodič vozidla VW Polo\nmohol vykonávať akceleráciu, resp. priečne premiestnenie vľavo smerom do jazdného pruhu vozidla\nŠkoda a týmto vytvoriť kolíznu situáciu pre vozidlo Škoda s tým, že oba deje nehody sú technicky\nprijateľné, k čomu krajský súd dáva do pozornosti vyjadrenie znalca na hlavnom pojednávaní, kedy\nzdôraznil, že podľa výpovedí účastníkom nehody ku kontaktu došlo v pravom pruhu (obžalovaný - čl.237,\nsvedok E. Q. - čl. 264) a svedok trval a tom, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu manévru a ani\nobžalovanému nebránil predbiehať ho.\n\nV danom okamihu je potrebné podotknúť, že obžalovaný sa môže brániť akýmkoľvek spôsobom, ktorý\nuzná za vhodný. Vo všeobecnosti pri výsluchu poškodeného a rovnako aj svedka sa tak na hlavnom\npojednávaní, ako aj v prípravnom konaní uplatňujú osobitné pravidlá uvedené v § 131 ods. 3, § 265 až\n§ 267 Trestného poriadku. V prvom rade svedok vypovedá pod prísahou, že bude vypovedať pravdu\na vedome nič nezamlčí. Pred prísahou je svedok upozornený na význam svedeckej výpovede a na\nnásledky krivej prísahy. Pri posudzovaní skutkového stavu sa preto kladie dôraz na dôkaz výsluchom\nsvedka, ako na najdôležitejší dôkazný prostriedok. Krajský súd upozorňuje, že výsluchy poškodených a\nsvedkov, boli vykonané procesným spôsobom, po zložení prísahy.\nAk odvolateľ zdôrazňuje, že dokazovaním nebolo dostatočne preukázané, že obžalovaný neprispôsobil\nrýchlosť jazdy svojim schopnostiam a že nevytvoril dostatočný bočný odstup od predchádzaného\nvozidla, opätovne odvolací súd dáva do pozornosti znalecký posudok vypracovaný ústavom ako aj\nvýpoveď znalca na položené otázky ohľadne rýchlosti oboch vozidiel v čase začatia predbiehania,\nktorý uviedol: „rozhodnutie predbiehať je v časovom úseku 7-10s pred zrážkou, pričom silné údaje\nvieme určiť v čase zrážky, avšak v časovom úseku pred ňou a najmä čím viac sa vraciame v čase\nod okamihu zrážky máme slabšie údaje. Takže nemohlo to byť výrazne nad 90 km/h, ale mohlo to\nbyť výrazne pod 90 km/h, mohlo to byť aj 70 km/h, maximálny limit na tomto úseku je 90 km/h“. K\notázke či je možné konštatovať, že obžalovaný neprekročil rýchlosť 90 km/h, znalec doslova uviedol:\n„zadokumentovaný je až pohyb vozidla po tráve, ale z komplexu všetkých dôkazov je zrejmé, že vtedy\nuž vozidlo spomaľovalo, preto ak zohľadním aj opis nehodového deja môžem uviesť, že vozidlo Škoda\nrozhodne predchádzalo nesprávnym spôsobom, nakoľko z technických stôp viem, že v okamihu stretu\nmali rovnakú rýchlosť v oblasti 90 km/h“ a dodal „z ktorého vyplýva, že vozidlo rotáciou na ceste stratilo\nčasť svojej rýchlosti a z rýchlosti nárazu do stromu a pohybu, ktorý tomuto nárazu predchádzal vieme\nvypočítať rýchlosť na začiatku rotácie“. Teda podľa znalca „je vysoká pravdepodobnosť, že prišlo k\nprekročeniu tejto maximálnej rýchlosti“ čo odpovedal na otázku či obžalovaný mohol prekročiť povolenú\nrýchlosť na danom úseku.\nZdôraznil, že nemožno ignorovať ani poveternostné podmienky - zníženú viditeľnosť tmou, nízku teplotu\na mokrú vozovku. K uvedenému krajský súd dodáva, že v osobe obžalovaného, v čase skutku, išlo osobu\nvo veku 18 rokov a 261 dní a vodičské oprávnenie mu bolo udelené 08.03.2016, tj. od času získania\nvodičského oprávnenia do dopravnej nehody uplynul čas 9 mesiacov 3 dni, z čoho možno jednoznačne\nvyvodiť, že sa jednalo o vodiča s minimálnymi, resp. nedostatočnými skúsenosťami.\nOdvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že výsledky znaleckého posúdenia a vyjadrenia znalcov\nje možné považovať za špekuláciu ako to naznačuje vo svojom odôvodnení odvolania (str. 2 dôvody\nodvolania). Totiž znalecký ústav, ktorý v konečnom dôsledku hodnotí aj posudok znalca Ing. Tomáša\nKorbeľa ako aj posudok znalca vypracovaného na základe objednávky odvolateľa, Ing. Ladislava Šipulu,\nk svojím záverom ohľadne analýzy nehodového deja, dospel a vychádzal zo spisového materiálu,\nzadokumentovaných stôp, konečnej polohy vozidla Škoda Felícia, poškodení vozidiel, fotodokumentácie\na jednotlivých výpovedí a bol použitý aplikačný software „PC-CRASH“. Krajský súd považuje za\nvýznamné odvolateľovi uviesť, že znalecký posudok bol vypracovaný znaleckým ústavom, pričom platí,\nže znalecký ústav vypracováva posudok vo výnimočných a v obzvlášť závažných prípadoch, ktoré\nsi vyžadujú osobitné vedecké posúdenie, pričom zároveň sa vyhodnocujú aj posudky vypracované\ninými znalcami. Teda znalecký ústav vypracováva v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje osobitné\nvedecké posúdenie, v ktorých prípadoch sa kladú vysoké podmienky z hľadiska osobitného odborného\nkvalifikovania veci a teda ide o situácie, ktoré si vyžadujú využitie postupov, prístupov a metód,\nktoré presahujú rámec bežného znaleckého posudzovania, resp. pri ktorých sa vyžaduje príslušná\nšpecializovaná kvalifikácia spracovateľov takéhoto znaleckého posudku, čo nastalo aj v prejednávanom\nprípade.\nPotom odvolací súd nemôže akceptovať vyjadrenie odvolateľa, že sa jedná o „špekuláciu znalcov“ (str.\n2 odvolania).\nK výtke, že skutková veta nereflektuje na zistenia znalcov ohľadne porušenia § 16 ods. 1 § 15 ods.\n3 zákona č. 8/2009 Z.z. je potrebné dodať nasledovné: podľa § 15 ods. 3 [(3) Vodič nesmie pri\npredchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je\npovinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný\nbočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i\n\npredchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup\npri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej\ndovolenej rýchlosti do 50 km . h na -1 a 1,5 m v ostatných prípadoch] a § 16 ods. 1 [(1) Vodič je povinný\nrýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným\npodmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť\nlen primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad],\nkrajský súd tento názor nezdieľa, pretože vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojím\nschopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky\na iným okolnostiam a teda uvedené povinnosti obžalovaný J. L. v danom čase výrazne podcenil.\nAko už bolo naznačené jednalo sa v čase dopravnej nehody o mladého vodiča vo veku necelých 19\nrokov a vodičské oprávnenie mu bolo vydané 9 mesiacov a 3 dni pred nehodou a možno konštatovať,\nže mal rozhodne menej skúseností s vedením motorového vozidla a podľa názoru odvolacieho súdu\nprecenil svoje schopnosti, keď sa rozhodol predbiehať iné motorové vozidlo a podcenil poveternostné\npodmienky dňa 11.12.2016 o 04:00 hod, keď podľa zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody\nbolo konštatované, že na „vozovke je námraza alebo ujazdený sneh - neposypané“, bola znížená\nviditeľnosť tmou a nízka teplota (3 °C), a vozidlo, ktoré sa rozhodol predbiehať jazdilo rýchlosťou 90 km/\nh (maximálne povolenou v danom úseku), pričom podľa znalca „je vysoká pravdepodobnosť, že prišlo\nk prekročeniu tejto maximálne povolenej rýchlosti“ (90 km/h -čl. 366).\nZároveň platí, že vodič musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla, pričom\nopätovne je nutné zdôrazniť, že obaja vodiči - obžalovaný J. L. aj E. Q. uviedli, že ku kontaktu\ndošlo v pravom jazdnom pruhu, z čoho možno vyvodiť, že porušenie povinnosti obžalovaným dodržať\ndostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla bolo dané, k čomu znovu zdôrazňuje zistenie\nznaleckého posúdenia a to, že v okamihu kontaktu došlo k znižovaniu rýchlosti vozidla, ktoré viedol\nobžalovaný a teda musel mať nejaký podnet na spomalenie, čo pri predchádzaní nie je bežné, pričom\nvozidlá v šmyku neboli a vozidlo Škoda bolo v stave nestability, ktorá sa po kontakte rozvinula.\nZnalec dodal, že ak by obe vozidlá boli v okamihu kontaktu v stabilnom stave „majú rovnakú\npravdepodobnosť, že zostanú na vozovke a nerozvinie sa nestabilita, avšak v danom prípade po zrážke\nsa rozvinula nestabilita u vozidla Škoda, z čoho vyplýva, že už tam bola predtým určitá nestabilita, ktorá\nsa rozvinula“ (čl. 365).\nK názoru odvolateľa, že samotný počítačový program PC-CRASH je len vodítkom pre orgány činné\nv trestnom konaní a súd ako mohlo dôjsť k nehode a „akákoľvek animácia a závery znalcov sú\nnedostatočné pre závery súdu o vyslovení viny obžalovaného“, je potrebné uviesť, že otázka viny je\notázka právna a pri jej ustálení je potrebné hodnotiť a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy jednotlivo,\nale aj v ich súhrne. Znalecké posúdenie je len jedným z dôkazov a tento je medzi ostatnými dôkazmi\nrovnocenným a nelíši sa od iných dôkazov, pokiaľ ide o povinnosť súdu hodnotiť ho v záujme zistenia\npravdy v súvislosti so všetkými ostatnými výsledkami dokazovania (R 56/1953).\nPotom si odvolací súd dovoľuje konštatovať, že odvolateľ pri svojich odvolacích úvahách nevzal do\núvahy ďalšie, vo veci vykonané dôkazy, a na tieto neprihliadol komplexne, teda v ich vzájomnom súhrne.\nAk odvolateľ uvádza, že dôkazmi nedošlo k vylúčeniu verzie, že svedok E. Q. v čase keď ho\nobžalovaný predbiehal, tento natáčal vozidlo doľava, resp. akceleroval, vysvetlil spracovateľ posudku,\nkedy zdôraznil, že k posúdeniu techniky jazdy VW posudku, ktorá mohla byť nesprávna pred okamihom\nkontaktu vozidiel a mohla sa podieľať na vzniku dopravnej nehody, nemali technické podklady, pretože\nneboli zadokumentované žiadne stopy, ktoré by umožnili vykonať technické posúdenie a krajský súd\ndodáva, že k uvedenému pristúpilo vyhodnotenie výpovedí oboch účastníkov dopravnej nehody.\nZo znaleckého posudku je však zrejmé, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo:\n-nesprávna technika jazdy vozidla Škoda (v kumulácii s nepriaznivými poveternostnými podmienkami a\nrýchlosťou) bola prvkom nehodového deja, ktorý má príčinnú súvislosť so vznikom dopravnej nehody,\nnakoľko pri správnej technike jazdy vodiča, by k dopravnej nehode nedošlo,\n-nie je možné vylúčiť ani prípadnú nesprávnu techniku jazdy VW Polo, ktorá mohla byť tiež prvkom\nnehodového deja, za predpokladu, že svedok E. Q. v čase predchádzania svojho vozidla urobil manéver\ndoľava, resp. akceleroval počas predbiehania, čo však menovaný svedok kategoricky odmietol a jak\nv prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní zdôrazňoval, že vozidlo viedol rovno, vo svojom\n\njazdnom pruhu a obžalovanému umožnil predchádzanie, ktorú svedeckú výpoveď je tiež potrebné vziať\ndo úvahy.\nK odvolateľom preferovanému znaleckému posudku vypracovanému Ing. Ladislavom Šipulom, je\npotrebné dať do pozornosti, že posudok znaleckého ústavu konštatoval, že sa nemožno so závermi\nposudku vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Šipulom stotožniť.\nAk má za to, že ústav keď ustálil nesprávnu techniku jazdy obžalovaného mal tiež konštatovať aj\nnesprávnu techniku jazdy svedka E. Q., krajský súd uvádza, že v posudku sa tak stalo, pričom vo vzťahu\nk možnej nesprávnej technike jazdy svedka E. Q. tento záver bol podmienený ďalšími skutočnosťami\n(manéver doľava, resp. akcelerácia), čo však zo zadokumentovaných stôp konštatovať nemohli, ale súd\nznovu opakuje, že rozhodnutie o vine obžalovaného J. L. sa nedovíja výlučne od záverov posudku, ale\naj na podklade ďalších vykonaných dôkazov.\nK výtke, že súd sa nezaoberal závermi znalca Ing. Tomáša Korbeľa a ani nevysvetlil, ktoré tvrdenia\nIng. Ladislava Šipulu boli pre súd neakceptovateľné a ani spracovateľ znaleckého posudku ústavu\nvierohodne nevyvrátil zistenia znalca Ing. Ladislava Šipulu k príčinám vzniku dopravnej nehody,\nje potrebné dať odvolateľovi do pozornosti, že práve odlišné závery znalcov Ing. Tomáša Korbeľa\n(zadávateľom bol orgán činný v trestnom konaní) a Ing. Ladislava Šipulu (zadávateľom bol obžalovaný)\nviedli prvostupňový súd k pribratiu znaleckého ústavu na vypracovanie znaleckého posudku (§ 147\nods. 1 Trestného poriadku). V podstate posudkom znaleckého ústavu došlo aj k posúdeniu znaleckých\nposudkov oboch znalcov a v závere znalecký ústav konštatoval:\n„Znalec Ing. Tomáš Korbeľ vo svojom znaleckom posudku č. 61/2017 vyhodnotil techniku jazdy vodiča\nvozidla Škoda ako nesprávnu, čo je v určitej zhode so závermi, ku ktorým dospeli aj spracovatelia tohto\nznaleckého posudku. Pri vyhodnotení technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody sa Ing. Korbeľ\nnezaoberal skutočnosťou, že mohlo dôjsť k bráneniu predchádzania vozidla Škoda (zo strany vodiča\nvozidla VW). V dôsledku uvedeného Ing. Korbeľ vyhodnotil technickú príčinu predmetnej dopravnej\nnehody nekomplexne.\nZnalec Ing. Ladislav Šipula vo svojom znaleckom posudku č. 20/2019 určil ako technickú príčinu\ndopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla VW, pričom nezohľadnil skutočnosť, že\ntechnika jazdy vodiča vozidla Škoda nebola správna.\nIng. Šipula vyhodnotil priebeh technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody iba vo vzťahu k opisu\nnehodového deja zo strany vodiča vozidla Škoda. V predmetnom prípade však po vozidle VW neboli\nzadokumentované žiadne stopy, ktoré by umožňovali jednoznačne vyhodnotiť akým spôsobom sa toto\nvozidlo pohybovalo a preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že došlo k bráneniu v predchádzaní zo strany\nvodiča vozidla VW. S ohľadom na uvedené sa nestotožňujeme so závermi znalca Ing. Šipulu z hľadiska\nvyhodnotenia technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody“.\nTeda prvostupňový súd pribral do konania znalecký ústav, nakoľko sa v procese odstraňovania chýb\n(hlavné pojednávanie čl. 284 zo dňa 04.10.2019) nepodarilo odstrániť vady v spojitosti so správnosťou,\núplnosťou alebo jasnosťou znaleckého posudku (k tomu R 13/1971-II.) a zároveň išlo o prípad, ktorý sa\nvyznačuje výnimočnosťou a zvláštnou závažnosťou a záver k obom posudkom znalecký ústav obsiahol\nvo svojom závere posudku. Ani odvolací súd nevidel priestor na spochybnenie posudku vypracovaného\nznaleckým ústavom.\nZ pohľadu vyššie rozvedeného sa potom nadriadený súd absolútne stotožňuje s právnym posúdením\nskutku obžalovaného a s jeho závermi aj ohľadne kvalifikačných znakov a konštatuje, že obžalovaný J.\nL. ako trestnej zodpovedný subjekt inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal\nporušením dôležitej povinnosti, ktorá mu bola uložená zákonom, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví\npodľa § 157 ods. 1 Trestného zákona tak ako správne súd prvého stupňa ustálil.\nČo sa týka uloženého trestu prvostupňový súd k druhu a výmere trestu uviedol: „Ohľadom osoby\nobžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný. V rámci úvah o treste súd vychádzal zo\nvšeobecných zásad uvedených v § 34 Trestného zákona a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery\nprihliadal na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,\nosobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zistil\n\njednu poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život\n(§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Vzhľadom na celkové okolnosti\nprípadu, prihliadajúc na jeho postoj k prejednávanej veci, je podľa názoru súdu na mieste pôsobiť\ntrestom v podobe trestu odňatia slobody, avšak s podmienečným odkladom. Pri rozpätí trestnej sadzby\njeden rok až tri roky a osem mesiacov (po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona) súd\nvymeral obžalovanému trest v trvaní šestnásť mesiacov, t.j. pri spodnej hranici trestnej sadzby. Súd\nprihliadol najmä na doposiaľ riadne vedený život obžalovaného a prihliadol aj na dlhší časový odstup od\nspáchania trestného činu. Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, súd považuje za dostačujúci\ntrest s podmienečným odkladom jeho výkonu. V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a), § 50\nods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú\ndobu vo výmere osemnásť mesiacov. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní dva roky. Trestný čin a jeho následky nastali v súvislosti s vedením\nmotorového vozidla obžalovaným, pričom k naplneniu obligatórnych znakov došlo práve konaním\nobžalovaného v rámci vedenia vozidla, keď porušil povinnosti vodiča ustanovené v § 15 ods. 3 a § 16 ods.\n1 zákona c. 8/2006 Z.z. o cestnej premávke. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd vymeral trest zákazu\nčinnosti pri spodnej hranici trestnej sadzby, s ohľadom na prevládajúci pomer poľahčujúcich okolností.“\nTeda uložený trest považuje krajský súd nielen za zákonný, ale aj za spravodlivý a tento zodpovedá\nnielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu\nvymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa\nustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. V tomto smere sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje\ns úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku.\nK výroku o náhrade škody.\nV tomto smere sa odvolací súd s výrokom súdu prvého stupňa ohľadne uplatneného nároku na náhradu\nškody a zaviazaním obžalovaného na náhradu škody poškodeným A. G. vo výške 6800 eur a L.\nzdravotná poisťovňa a.s. vo výške 14 468,83 eur nemohol stotožniť a to z nasledovných dôvodov: Totiž z\nvykonaných dôkazov vyplýva, že poškodené A. G. a B. A., ktoré utrpeli zranenia obsiahnuté v skutkovej\nvete rozsudku, vo vozidle, ktoré viedol obžalovaný J. L., sediac na zadných sedadlách auta, pripútané\nbezpečnostným pásom neboli.\nUvedený záver možno konštatovať na podklade znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru\nzdravotníctvo, Prof. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc (str. 11 posudku, čl. 91 spisu), kedy konštatoval, že\nje veľmi pravdepodobné, že konkrétne zranenia rozvedené v rozsudku by nevznikli, ak by poškodené\nboli pripútané bezpečnostným pásom. A. G. aj B. A. na hlavnom pojednávaní dňa 03.05.2019 (čl. 260)\npotvrdili, že nemali zapnutý pás, resp. vzadu (v aute) sa nezvykli pripútať.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke platí, že osoba sediaca na sedadle povinne\nvybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením, je povinná toto zariadenie\npoužiť a potom nepripútanie sa pásom oboch menovaných malo za následok rozsah poškodenia\nich zdravia v rozsahu ako bolo konštatované v znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo. Avšak\nrozhodujúcou skutočnosťou pre vznik škody bolo hrubé porušenie povinností vodiča - obžalovaného J.\nL., ktorý rozhodujúcou mierou zavinil dopravnú nehodu.\nInak povedané, ak pre porušenie povinnosti použiť bezpečnostný pás vznikne (na zdraví) ťažší následok\nnemožno tento prisúdiť vodičovi, ale len poškodeným, pretože vodič, ktorý zaviní nehodu, môže\nzodpovedať len za následok, ktorý by vznikol pri použití bezpečnostného pásu.\nVyššie naznačené zohľadnila zjavne aj poisťovňa Kooperatíva poisťovňa a.s. Bratislava, ktorá do\nspisového materiálu doložila „oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 18.07.2018 vo vzťahu k poškodenej\nB. A. vo výške 1722,00 eur a zo dňa 22.11.2017 vo vzťahu k poškodenej A. G. vo výške 5100,00 eur,\nz titulu ich spoluzavinenia krátené o 25 % (čl. 210 a 211 spisu), ktoré listiny súd prvého stupňa úplne\nodignoroval a na tieto nereagoval, čo napravil odvolací súd zrušiac (podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Trestného\nporiadku) výrok o náhrade škody a keďže by dokazovanie vo vzťahu k tomuto výroku značne predĺžilo\ntrestné konanie, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že podľa § 288 ods.\n1 Trestného poriadku poškodených: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 9, U. a L. zdravotná poisťovňa\na.s., so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO:XXXXXXXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný\nproces\n\nVzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie krajský súd rozhodol tak, ako je citované vo výroku tohto\nuznesenia a to na podklade odvolania podaného obžalovaným J. L., v jeho prospech.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "46T/96/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9811b05e-f7a5-4d8e-8c81-e23b7e24eda3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 877/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 877/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f36253d6-bb96-4594-b2e2-ebb432c09765:949a0d47-dcdf-4100-922b-3fc6a249a7c5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4424010302.3", "spisova_znacka": "1To/2/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/2/2026 z 17. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4424010302.3"}, {"guid": "76d4af1c-a436-4dab-8086-ffafc035144f:0eb884fa-2ac3-4e14-98c2-7c5978002d77", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3125010430.1", "spisova_znacka": "9PP/51/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/51/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3125010430.1"}]}