{"guid": "a9b22f4a-5c6b-4afb-bc81-a6bc9c8ca7f0:33077001-72a2-4a34-9e87-cd8e376a7978", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1317219196.3", "spisova_znacka": "16Co/83/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/83/2022 z 29. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2025, sp. zn. 16Co/83/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1317219196.3", "identifikacne_cislo": "1317219196", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "nazov": "§ 603 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-603"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-603"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33077001-72a2-4a34-9e87-cd8e376a7978", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1317219196.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1317219196.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1317219196.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/83/2022\n1317219196\n29. 07. 2025\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1317219196.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov:\n1/ V.. V. G., T.. XX.X.XXXX, H.-M. Č.. XXXX, H., 2/ V.. S. Č., T.. XX.X.XXXX, T. XXX/X, H., proti\nžalovaným: 1/ Ľ. S., T.. XX.X.XXXX, G. XXXXX/XX, H., 2/ N. P., T.. XX.X.XXXX, Y. XXX/X, H., o uloženie\npovinnosti prejavu vôle, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III\nč. k. 61C/90/2017-246, zo dňa 7.3.2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nII. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ a žalovanej 2/ povinnosť prejaviť\nvôľu voči žalobcovi 1/ pri uzavretí kúpnej zmluvy, a to ponúknuť žalobcovi 1/ na kúpu spoluvlastnícky\npodiel vo veľkosti 1/12 k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 75 m2,\npozemku parcely registra „X. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 92 m2 a pozemku parcely registra\n„. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 28 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne\núzemie M., obec H. - I.. Č.. M., okres H. V., a to za kúpnu cenu vo výške 1.032,11 eura (výrok I.),\nžalovanému 1/ a žalovanej 2/ uložil povinnosť prejaviť vôľu voči žalobcovi 2/ pri uzavretí kúpnej zmluvy,\na to ponúknuť žalobcovi 2/ na kúpu spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/12 k pozemku parcely registra\n„. Č.. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 75 m2, pozemku parcely registra „. Č.. XXXX/XX - ostatné\nplochy vo výmere 92 m2 a pozemku parcely registra „X.\nČ.. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 28 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne\núzemie M., obec H. - I.. Č.. M., okres H. V., a to za kúpnu cenu vo výške 1.032,11 eura (výrok II.)\na žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %\n(výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2017,\nopravenou a doplnenou podaním zo dňa 5.4.2018, domáhali uloženia povinnosti prejaviť vôľu ponúknuť\nna predaj spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcely registra „. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/XX Z. Č.. XXXX/\nXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie M. (ďalej tiež „pozemky“), a\nto každému žalobcovi vo veľkosti 1/12 k celku, za kúpnu cenu 1.032,11 eura, z titulu porušenia ich\nzákonného predkupného práva, ktoré im ako spoluvlastníkom daných nehnuteľností podľa zápisu v\nkatastri nehnuteľností svedčí.\n2. Žalobu vecne odôvodnili tým, že spolu s C. G. Z. I. G. boli spoluvlastníkmi predmetných pozemkov.\nKúpnou zmluvou zo dňa 5.4.2017 C. G., ako jeden zo spoluvlastníkov, previedol svoj spoluvlastnícky\npodiel vo veľkosti 1/6 k celku na žalovaných bez toho, aby ho predtým ponúkol na predaj ostatným\nspoluvlastníkom. Žalovaní následne listom zo dňa 20.5.2017 ponúkli v rámci predkupného práva\n\nžalobcom spoluvlastnícky podiel k predmetným pozemkom za 10.000 eur a žalobcovia túto ponuku\nprijali listom zo dňa 6.6.2017. Nakoľko však k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, žalovaní listom zo\ndňa 1.12.2017 opätovne ponúkli žalobcom svoj spoluvlastnícky podiel, ale už za sumu 30.000 eur (t. j.\n923,07 eura/m2). Takto určená kúpna cena sa však žalobcom javila ako neprimerane vysoká vzhľadom\nna umiestnenie a druh pozemku, ako aj na skutočnosť, že žalovaní sami tieto predmetné pozemky kúpili\nza cenu 2.064,22 eura (t. j. 63,51 eura/m2), čo je podiel súhrnnej kúpnej ceny 45.000 eur určenej v\nkúpnej zmluve zo dňa 5.4.2015 pripadajúci na výmeru predmetných pozemkov. Argumentovali preto, že\npri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.2015 medzi C. G. ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi,\ndošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcov ako ostatných spoluvlastníkov predmetných\npozemkov a podanou žalobou sa preto domáhajú nároku vyplývajúceho z porušenia predkupného\npráva, a to aby im žalovaní (ako nadobúdatelia) predaný spoluvlastnícky podiel ponúkli za rovnakých\npodmienok, za ktorých ho kúpili od C. G..\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nuviedol, že uznesením zo dňa 22.1.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ a 2/\nuložil povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/6 k predmetným\nnehnuteľnostiam vo forme predaja, zámeny, darovania, vkladu do majetku právnickej osoby, prenajatia\na vypožičania, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uvedené uznesenie v spojení\ns potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/174/2018, zo dňa 22.6.2018,\nnadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2018.\n4. Vo vzťahu k skutkovému stavu súd prvej inštancie zistil, že podľa výpisu z listu vlastníctva č.\nXXXXX pre katastrálne územie M., obec H. - I.. Č.. M., okres H. V., boli ku dňu 5.5.2015 ako podieloví\nspoluvlastníci predmetných pozemkov zapísaní (i) žalobca 1/ v podiele 1/3 k celku, (ii) žalobca 2/ v\npodiele 1/3 k celku, (iii) I. G. v podiele 1/6 k celku a (iv) C. G. v podiele 1/6 k celku. Na základe kúpnej\nzmluvy zo dňa 5.5.2015 predávajúci C. G. a žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci uskutočnili prevod výlučného\nvlastníckeho práva k pozemku parcely registra „. Č.. XXXX/XX - záhrady vo výmere 293 m2 a pozemku\nparcely registra „. Č.. XXXX/XX - vinice o výmere\n383 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. ako aj spoluvlastníckeho\npodielu na pozemkoch, ktoré sú predmetom žaloby (zapísaných na liste vlastníctva XXXXX pre\nkatastrálne územie M. - pozn. odvolacieho súdu) vo veľkosti 1/6 k celku, a to všetko za dohodnutú\nkúpnu cenu v súhrnnej výške 45.000 eur. Vklad vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k prevádzaným\nnehnuteľnostiam bol povolený do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Bratislava,\nkatastrálneho odboru č. V-11229/15 zo dňa 22.5.2015, ku ktorému dňu zároveň kúpna zmluva\nnadobudla účinky. Medzi stranami nebolo sporné, že predávajúci C. G. pred uskutočnením predaja\nsvojho spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom vo veľkosti 1/6 k celku neponúkol tento\nspoluvlastnícky podiel na kúpu ostatným spoluvlastníkom - žalobcovi 1/, žalobcovi 2/ a I. G..\n5. Z dohody opomenutých podielových spoluvlastníkov o výkone predkupného práva uzavretej dňa\n20.12.2017 medzi žalobcom 1/, žalobcom 2/ a I. G.Z. vyplynulo, že sa vzájomne dohodli na výkone\npredkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka tak, že „podiel, na ktorý má zákonný nárok\nz dôvodu výkupu podielu pomerne podľa veľkosti podielov spoluvlastník 3 (t. j. I. G. - pozn. súdu prvej\ninštancie), nadobudnú rovným dielom spoluvlastníci 1 a 2 (t. j. žalobca 1/ a žalobca 2/ - poznámka súdu\nprvej inštancie). Účastníci tejto dohody súhlasia s tým, že spoluvlastníci 1 a 2 sa budú ako opomenutí\npodieloví spoluvlastníci domáhať svojho zákonného nároku podľa § 140 Občianskeho zákonníka a\nzároveň aj takto zmluvne modifikovaného nároku (t. j. aj spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka 3\nna základe jeho súhlasu) od kupujúcich v súdnom konaní; konkrétne spoluvlastník 1 sa bude od\nkupujúcich domáhať spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/12 k celku a spoluvlastník 2 sa bude domáhať\nspoluvlastníckeho podielu vo výške 1/12 k celku“.\n6. Vykonanou obhliadkou predmetných nehnuteľností a ich okolia bolo zistené, že predmetné pozemky\nsú cca 2,5 m široké a dlhé cca 50 až 60 m. Povrch majú súvisle vybetónovaný a sú takmer po celej\nsvojej dĺžke lemované oplotením vysokým cca 2 m. Od pohľadu zo Stupavskej ulice (t. j. z ich „dolného\nkonca“) predmetné pozemky stúpajú pomerne strmo do kopca a mierne sa ohýbajú doľava, pričom slúžia\nako príjazdová cesta k susediacim pozemkovým jednotkám. Šírka daných pozemkov neumožňuje, aby\nsa na nich obišli dve osobné motorové vozidlá (nieto nákladné motorové vozidlá) a neumožňuje ani\nodstavenie (parkovanie) motorového vozidla tak, aby ho bolo možné iným motorovým vozidlom obísť.\nUvedené pozemky oblieha celkom päť uzavretých súkromných pozemkových jednotiek, a to pri ústí do\n\nStupavskej ulice z ľavej strany pozemky a stavba I. G. (list vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie\nM.) a nad nimi prevádzané pozemky C. G. (list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M.). Pri ústí\ndo Stupavskej ulice z pravej strany dané pozemky lemujú pozemky a stavba U. Š. (list vlastníctva č.\nXXXX pre katastrálne územie M.) a nad nimi pozemky a stavba žalobcu 2/ (list vlastníctva č. XXXX\npre katastrálne územie M.); na svojom „hornom konci“ ústia do pozemkov so stavbou žalobcu 1/ (list\nvlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie M.).\n7. Zároveň súd prvej inštancie zistil, že k prevádzaným pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č.\nXXXX pre katastrálne územie M. svedčilo výlučné vlastnícke právo najskôr predávajúcemu C. G., ktorý\nho kúpnou zmluvou zo dňa 5.5.2015 previedol na žalovaných 1/ a 2/. Aktuálnym vlastníkom týchto\npozemkov je N.. N. H., a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovanými 1/ a 2/, ktorá\nnadobudla účinky povolením jej vkladu do katastra nehnuteľností ku dňa 23.3.2021. Na prevádzaných\npozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX sa nenachádza žiadna stavba a sú pokryté trávnym\nporastom s menšími krovinami a drevinami a jedným vyšším stromom. Prístup k nim je možný zospodu\n(t. j. na ich „spodnom konci“) z pozemkov, ktoré sú predmetom konania. Tieto pozemky zapísané na liste\nvlastníctva č. XXXX lemujú z pravej strany pozemky žalobcu 1/ (zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX)\na z ľavej strany pozemky so stavbou zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX Z. Č.. XXXX, ktoré sú buď\nvo výlučnom vlastníctve N.. N. H. (pozemky so stavbou zapísané na liste vlastníctva č. XXXX) alebo v\npodielovom spoluvlastníctve N.. N. H.Á. vo veľkosti 1/5 k celku (pozemok zapísaný na liste vlastníctva\nč. XXXX). K pozemkom zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX Z. Č.. XXXX je zabezpečený prístup z\nverejnej komunikácie, teda N.. N. H. ako aktuálny vlastník prevádzaných pozemkov zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXXX má k týmto pozemkom zabezpečený aj prístup z verejnej komunikácie cez svoje\nvlastné pozemky.\n8. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy\nmedzi predávajúcim C. G. a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi dňa 5.5.2015, boli žalobcovia 1/ a 2/\npodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (každý zo žalobcov vo veľkosti 1/3 k celku), a\nteda vo vzťahu k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu predávajúceho C. G. vo veľkosti 1/6 k celku\nim svedčilo zákonné predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, keďže tento prevod\nsa nekonal medzi predávajúcim a jemu blízkymi osobami. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že\npredávajúci C. G. pred prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu neponúkol tento podiel ostatným\nspoluvlastníkom, a teda ani žalobcom, z čoho vyplynulo, že žalobcovia majú v konaní aktívnu vecnú\nlegitimáciu domáhať sa nápravy z porušenia predkupného práva.\n9. Na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že v otázke ochrany spoluvlastníka, ktorého predkupné\nprávo bolo porušené, sa rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ustálila na tom názore, že\nak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku\nkúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu\nna tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu\nuvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových\nspoluvlastníkov § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa\naj na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602\na nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj\nmožnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z § 603 ods. 3\nObčianskeho zákonníka. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti\nzo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia\nrelatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči\nnadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých\npodmienok, za ktorých ho kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa\noprávnený spoluvlastník domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav\nvôle nadobúdateľa (§ 229 C. s. p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však\nzačne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému\nspoluvlastníkovi voľbu či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí (napr. rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Cdo/28/2009, sp. zn. 3Cdo/122/2009, sp. zn. 4Cdo/48/2009 a sp. zn. 8Cdo/124/2018).\n10. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade si žalobcovia ako oprávnení spoluvlastníci\nzvolili možnosť ochrany svojho porušeného predkupného práva, ktorú zákon predpokladá, a to možnosť\nspočívajúcu v domáhaní sa proti nadobúdateľom - žalovaným, aby im predaný spoluvlastnícky podiel\n\nponúkli na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpili od povinnej osoby - predávajúceho C.\nG. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2015, preto overoval totožnosť podmienok, ktoré žalobcovia\npožadujú od žalovaných pri ponúknutí predaného spoluvlastníckeho podielu im na kúpu.\n11. Zistil pritom, že žalobcovia sa žalobou domáhajú nahradenia prejavu žalovaných ponúknuť im na\nkúpu totožný predmet kúpy (t. j. spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch vo veľkosti 1/6 k\ncelku) a za kúpnu cenu zodpovedajúcu výmere pripadajúcej na tento spoluvlastnícky podiel. Keďže v\nkúpnej zmluve zo dňa 5.5.2015 si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu len súhrnne, a nie osobitne pre\npozemky zapísané na liste vlastníctva\nč. XXXX a osobitne pre príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto\nkonania, z prevádzanej výmery pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v súčte 676 m2\na 1/6 zo súčtu výmery v žalobe špecifikovaných pozemkov 195 m2 za kúpnu cenu 45.000 eur,\npripadá na 1/6 zo súčtu výmery predmetných pozemkov suma 2.064,22 eura. Komparáciou skutočností\nvyplývajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2015 a žalobnej žiadosti žalobcov vyplynulo, že v danom\nprípade podmienky týkajúce sa predmetu kúpy a kúpnej ceny, ktoré sú pojmovými znakmi a zároveň\npodstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy (essentialia negotii) podľa § 588 Občianskeho zákonníka,\nmožno považovať za totožné. Dodal, že totožnosť podmienok kúpy prevedeného spoluvlastníckeho\npodielu s navrhovanou povinnosťou žalovaných ponúknuť tento spoluvlastnícky podiel žalobcom na\nkúpu (predaj) žalovaní v spore žiadnym spôsobom nepopierali, a preto nemal dôvodné pochybnosti o\npravdivosti tejto skutočnosti, a to že uvedený spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch ako\npredmet kúpy bol prevádzaný za kúpnu cenu 2.064,22 eura (§ 186 ods. 2 C. s. p.).\n12. Ďalej sa zaoberal tým, či žalobcovia 1/ a 2/ ako oprávnení podieloví spoluvlastníci majú skutočne\nnárok aj na to, aby im bol ponúknutý na kúpu celý prevedený spoluvlastnícky podiel na predmetných\npozemkoch vo veľkosti 1/6 k celku. Objasňujúc právny stav uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít vyplýva, že dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,\nmôže uplatňovať nárok len na pomernú časť predaného podielu podľa veľkosti svojho vlastného\nspoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva nemôže bez\ndohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu,\npokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v\nžiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len\nna pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril\ntým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny\nspoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda\nz každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k\npodielom ostatných spoluvlastníkov (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 a sp. zn.\n8Cdo/124/2018).\n13. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti, aby im žalovaní\nako nadobúdatelia ponúkli prevedený spoluvlastnícky podiel na kúpu. Výsledkom tohto sporu teda má\nbyť uloženie povinnosti učiniť ponuku (návrh, ofertu) na uzavretie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho\npodielu v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka, pričom každý z podielových spoluvlastníkov má právo\nvykúpiť tento prevedený podiel pomerne podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, ak sa títo\nspoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva inak (§ 140 veta druhá Občianskeho zákonníka).\nV danom prípade sa opomenutí spoluvlastníci, t. j. žalobca 1/, žalobca 2/ a I. G., dohodli dňa 20.12.2017 o\nvýkone predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka tak, že spoluvlastnícky podiel, ktorý\nmá byť predmetom prevodu, nadobudnú žalobcovia 1/ a 2/ rovným dielom, a to aj čo do časti pripadajúcej\nspoluvlastníkovi I. G., pričom všetci účastníci tejto dohody súhlasili s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa budú\nako opomenutí spoluvlastníci domáhať svojho zákonného nároku podľa § 140 Občianskeho zákonníka\na zároveň aj touto dohodou modifikovaného nároku (t. j. aj spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka I. G.\nna základe jeho súhlasu) v súdnom konaní od kupujúcich (žalovaných). Na základe uvedeného dospel\nk záveru, že opomenutí spoluvlastníci sa dohodli o výkone predkupného práva, a preto žalobcom 1/ a\n2/ svedčí procesný nárok domáhať sa ponúknutia predmetného spoluvlastníckeho podielu (vo veľkosti\n1/6 k celku) na kúpu, a to každému zo žalobcov vo veľkosti 1/12 k celku.\n14. Zdôraznil, že žalovaní v rámci svojej procesnej obrany namietali, že predmetné pozemky, slúžiace\nako prístupová cesta, sú príslušenstvom k hlavnej veci, ktorou sú v danom prípade pozemky zapísané na\nliste vlastníctva č. XXXX, v prospech ich (vtedajšieho) výlučného vlastníka C. G.. Na základe uvedeného\n\nargumentovali, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa zásadne musia týkať aj príslušenstva.\nSúd prvej inštancie sa nestotožnil s uvedeným výkladom žalovaných a uviedol, že rozhodovacia prax\nnajvyšších súdnych autorít sa prikláňa práve k opačnému záveru. Príslušenstvo veci, teda veci, ktoré\npatria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvalo užívali (§ 121 ods.\n1 Občianskeho zákonníka), neprestávajú byť týmto určením vecami v právnom zmysle podľa\n§ 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To znamená, že príslušenstvo tvoria veci samostatné, ktoré\nmôžu byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ich právny režim nesleduje zo zákona bez\nďalšieho režim hlavnej veci. Platné právo nemá ustanovenie o tom, že by na nadobúdateľa hlavnej\nveci prechádzalo aj príslušenstvo veci. K prevodu príslušenstva na nadobúdateľa hlavnej veci je\nvždy potrebné prejaviť zákonom predpísaným spôsobom vôľu previesť aj príslušenstvo. Ak nebola\nvôľa previesť aj príslušenstvo hlavnej veci právne významným spôsobom prejavená, príslušenstvo na\nnadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Opačný názor nemožno oprieť o žiadne ustanovenie platného\npráva (viď R 7/1987, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/18/2011 aj rozsudok veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/2772/2000, publikovaný v českej\nZbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 75/2004, ktorý je s ohľadom na argument príbuznosti\nprávnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí).\n15. Na základe uvedeného uzavrel, že príslušenstvo veci v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka\n(accessio) nesleduje bez ďalšieho právny režim hlavnej veci (res principalis). Ak sa teda prevádza\nvlastnícke právo k hlavnej veci, samo o sebe to neznamená, že sa zároveň prevádza aj vlastnícke právo k\njej príslušenstvu. V relácii prejednávanej veci ale v kúpnej zmluve zo dňa 5.5.2015 bolo medzi zmluvnými\nstranami výslovne dojednané, že predmetom prevodu sú pozemky zapísané na liste vlastníctva č.\nXXXX (žalovanými označované ako „hlavné pozemky“) a zároveň aj príslušný spoluvlastnícky podiel\nk pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, vo veľkosti 1/6 k celku. Z uvedeného vyplynulo, že\nzmluvné strany (predávajúci C. G. a žalovaní) prejavili vôľu predať aj predmetný spoluvlastnícky podiel,\na preto sa ďalej zaoberal otázkou, či pozemok vôbec môže byť príslušenstvom iného pozemku (ako veci\nhlavnej) a pri jej riešení opätovne dospel k opačnému záveru, aký prezentovali žalovaní.\n16. Argumentoval, že v prípade príslušenstva veci právna úprava v § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nnerozlišuje medzi vecami hnuteľnými a nehnuteľnými, a preto hnuteľná vec môže byť príslušenstvom\ninej hnuteľnej veci alebo aj nehnuteľnej veci. Avšak z občianskoprávnej doktríny (odbornej literatúry), ako\naj rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že nehnuteľná vec nemôže byť príslušenstvom inej nehnuteľnej\nveci, teda pozemok nemôže byť príslušenstvom iného pozemku. Z tejto zásady existujú v praxi určité\nvýnimky, keď príslušenstvo predstavované nehnuteľnou stavbou je funkčne späté buď s pozemkom,\nalebo s inou nehnuteľnosťou. Za príslušenstvo pozemku sa tak považuje napr. murovaná studňa, bazén\nči oplotenie, alebo príslušenstvom nehnuteľnej stavby sa môže stať napr. vedľa stojaca stodola či kôlňa.\nVo všetkých týchto prípadoch výnimiek bola nehnuteľným príslušenstvom pozemku vždy iba stavba ako\nnehnuteľnosť; ani jednom prípade nešlo o prípad, že by príslušenstvom pozemku bol iný pozemok.\n17. Uviedol preto, že v prejednávanej veci sa tak uplatní základné pravidlo, a to že nehnuteľná vec\nnemôže byť príslušenstvom inej nehnuteľnej veci. Preto ani predmetné pozemky (hoci slúžiace ako\nprístupová cesta) nemôžu byť príslušenstvom k iným pozemkom (vrátane pozemkov zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXXX), a to ani v tom prípade, že k týmto iným pozemkom už žiadna iná verejná prístupová\ncesta nevedie. K uvedenému poznamenal, že predpokladom charakteru príslušenstva, okrem toho,\nže obidve veci, t. j. hlavná vec aj príslušenstvo musia byť trvalo a funkčne prepojené spoločným\nhospodárskym účelom, je tiež existencia vlastníckeho práva jedného vlastníka k hlavnej veci a zároveň\naj k príslušenstvu. Je tomu tak z dôvodu, že o tom, či sa určitá vec stane príslušenstvom hlavnej\nveci rozhoduje výlučne vlastník hlavnej veci. Inak povedané, hlavná vec aj príslušenstvo musia patriť\nrovnakému vlastníkovi; ak tomu tak nie je, nejde o príslušenstvo hlavnej veci. Uvedené platí aj pre\nprípad, že vlastník hlavnej veci je len spoluvlastníkom vedľajšej veci; čiže ak vlastník hlavnej veci je iba\nspoluvlastníkom vedľajšej veci, potom táto vedľajšia vec nemôže byť príslušenstvom hlavnej veci.\n18. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa\n5.5.2015 boli predmetné pozemky v podielovom spoluvlastníctve štyroch rôznych osôb (žalobcov 1/ a\n2/, I. G. Z. C. G.) a nie vo výlučnom vlastníctve jedného vlastníka, čo a priori vylučuje ich charakter\npríslušenstva k tzv. „hlavným pozemkom“ zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré boli vo výlučnom\nvlastníctve predávajúceho C. G.. Predmetné pozemky teda výlučne nepatrili C. G., a preto len on\nsám a bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov nemohol určiť, aby tvorili k „hlavnej veci“ (pozemkom\n\nzapísaným na liste vlastníctva č. XXXX) príslušenstvo. Rovnako, ak predmetné pozemky patrili štyrom\nrôznym spoluvlastníkom, nemohli títo spoluvlastníci rozhodnúť o tom, že budú tvoriť príslušenstvo takého\npozemku, ktorý už ale im štyrom vlastnícky nepatril, ale patril len jednému z nich. V danom prípade teda\nneboli splnené podmienky pre záver o tom, že predmetné pozemky sú príslušenstvom prevádzaných\npozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to z dôvodu, že (i) príslušenstvom nehnuteľnej\nveci zásadne nemôže byť iná nehnuteľná vec a (ii) príslušenstvo výlučne vlastnícky nepatrilo vlastníkovi\nhlavnej veci (v dôsledku čoho nemohol byť naplnený vôľový prvok u vlastníka hlavnej veci určiť toto\npríslušenstvo na trvalé užívanie s hlavnou vecou, keďže mu príslušenstvo v celosti nepatrilo).\n19. Žalovaní taktiež namietali, že výkon práva žalobcov z porušenia ich zákonného predkupného práva k\nspoluvlastníckemu podielu na predmetných pozemkoch je v rozpore s dobrými mravmi, keďže iná cesta\nk prevádzaným pozemkom zapísaným na liste vlastníctva\nč. XXXX nevedie (resp. v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2015 neviedla), čím sa\nznemožní prístup k nim a ich užívanie, pričom poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n22Cdo/4741/2015 a na usporiadanie vlastníckych a užívacích práv k prístupovej ceste v developerských\nprojektoch. Dôvodili tiež, že na týchto pozemkoch nemôžu stavať, pretože stavebný úrad im nevydá\nstavebné povolenie, ak k stavebnému pozemku nie je zabezpečený prístup. Rozpor s dobrými mravmi\nzároveň odôvodnili tým, že sa spolu s ostatnými spoluvlastníkmi finančne podieľali na vybudovaní\nnového asfaltového koberca na daných pozemkoch, a to sumou pripadajúcou na ich spoluvlastnícky\npodiel vo veľkosti 1/6 k celku, vo výške 792,67 eura.\n20. Vo vzťahu k uvedeným námietkam žalovaných súd prvej inštancie dospel k záveru, že argumentácia\nuznesením Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4741/2015 je neopodstatnená, pretože nedopadá na\nzistený skutkový a právny stav posudzovanej veci (t. j. nie je k skutkovému stavu veci dostatočne\npriliehavá). Predmetom konania, ktorým sa zaoberal Najvyšší súd ČR, bolo porušenie zákonného\npredkupného práva k „nebytovej jednotke (garáži), v budove s príslušným podielom na spoločných\nčastiach tejto budovy a pozemkoch (...) s výhradným právom parkovania na parkovacom mieste č. 1“,\npričom posúdenie súladu výkonu práva spoluvlastníka na uplatnenie porušeného predkupného práva\ns dobrými mravmi Najvyšší súd ČR vyhodnocoval aj z toho aspektu, že „spoluvlastníctvo spoločnej\ngaráže sa má čo najviac blížiť právu jednotlivých spoluvlastníkov užívať príslušné garážové státia, a to\nv nadväznosti na vlastníctvo bytových jednotiek“. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu ČR sa teda\ntýka právneho režimu garážových (parkovacích) státí v garážach nachádzajúcich sa v bytovom dome,\nkeď na rozdiel od uvedeného, v prejednávanej veci predmetné pozemky ale v žiadnom prípade ako\ngaráž neslúžia a s ohľadom na ich úzky charakter, kde sa vedľa seba neobídu dva osobné automobily,\nnemôžu funkčne slúžiť ani ako parkovacie státie.\n21. Dodal, že rovnako nemohla s úspechom obstáť ani argumentácia riešením príjazdovej cesty\nobdobným ako v developerských projektoch, o čom ako príklad žalovaní predložili výpis k parcele č.\nXXXX/XX v katastrálnom území S., ktorá slúži ako príjazdová cesta k pozemkom a stavbám v lokalite\nS. F., keď v danom prípade z vykonanej obhliadky vyplynulo, že predmetné pozemky a ich okolie žiaden\ncharakter developerského projektu a s tým spojenej výstavby nemajú. Neexistoval tu žiaden developer\nako „prvý“ vlastník celej lokality, ktorý z pozície svojho vlastníctva dokáže predať jednotlivé pozemky tak,\naby každý nový nadobúdateľ stavby a pozemku v tejto lokalite bol zároveň spoluvlastníkom príjazdovej\ncesty v príslušnom spoluvlastníckom podiele pripadajúcom na výmeru pozemkov, ktoré má vo svojom\nvýlučnom vlastníctve (avšak ani uvedené riešenie nie je pravidlom, pretože z verejne dostupných\ninformačných zdrojov vyplýva, že existuje mnoho developerských projektov, kde si príjazdovú cestu\nponecháva vo výlučnom vlastníctve sám developer a prístup vlastníkom k ich stavbám a pozemkom\nzabezpečuje tým, že zriadi k tejto ceste vecné bremeno práva prechodu a prejazdu v ich prospech - pozn.\nsúdu prvej inštancie). Napokon doplnil, že samotná skutočnosť, že všetci vlastníci stavieb a pozemkov\nv lokalite realizácie developerských projektov (ako napr. S. F.) sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi\npozemku slúžiaceho ako príjazdová cesta, ešte sama o sebe nič nevypovedá o tom, ako sa bude alebo\nnebude realizovať zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a či tu nie je v jednotlivých\nzmluvách dohodnutá osobitná úprava, pričom žalovaní ohľadom tejto skutočnosti neprodukovali žiadny\ndôkaz.\n22. V danej súvislosti poznamenal, že žalovanými predložený dôkaz, ktorý mal vypovedať o „skutočných“\nvlastníckych a užívacích pomeroch v lokalite Devínske záhrady (výpis k parcele príjazdovej cesty\nč. XXXX/XX v katastrálnom území Devín) vyhodnotil ako značne zavádzajúci, pretože podľa výpisu\n\nz listu vlastníctva (a nie iba výpisu parcely), na ktorom je táto parcela zapísaná, teda podľa listu\nvlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S., na predmetnej parcele slúžiacej ako príjazdová cesta,\nktorú síce spoluvlastnia jednotliví vlastníci pozemkov a stavieb v tejto lokalite, je v časti C: Ťarchy\nzapísané „vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez\npozemok registra C KN parc. č. XXXX/XX v prospech vlastníka pozemkov (a teda nielen stavieb pozn. súdu prvej inštancie) registra C KN parc. č. (...)“, pričom ďalej sú uvedené jednotlivé parcely\npozemkov, ku ktorým táto príjazdová cesta vedie. Zhrňujúc uzavrel, že z uvedeného vyplynulo, že v\nprípade developerského projektu, na ktorý žalovaní poukázali, jednotliví vlastníci majú z titulu vecného\nbremena zabezpečený prístup k ich pozemkom aj v prípade, že by sa v dôsledku následných prevodov\nvlastníctva nestali spoluvlastníkmi príjazdovej cesty. Pokiaľ teda žalovaní odôvodňovali rozpor výkonu\npráva žalobcov na uplatnenie porušeného predkupného práva s dobrými mravmi poukazom na riešenie\nvlastníckych a užívacích pomerov v developerských projektoch (konkrétne S. F.), súd prvej inštancie\ndospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky, a to jednak pre skutkovú odlišnosť posudzovaného\nprípadu, ako aj pre jej vecnú neopodstatnenosť, pretože v žalovanými prezentovanom príklade majú\njednotliví vlastníci pozemkov danej lokality zabezpečené užívanie príjazdovej cesty z titulu práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu a prejazdu bez ohľadu na to, či zároveň sú alebo nie sú\nspoluvlastníkmi tejto príjazdovej cesty.\n23. Za nenáležitú považoval tiež námietku rozporu výkonu práva žalobcov s dobrými mravmi v súvislosti\ns tým, že vyhovením žalobe sa dosiahne stav, kedy sa žalovaní nebudú môcť dostať k prevádzaným\npozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX z verejnej prístupovej cesty alebo cez svoje vlastné\npozemky (čo už ale v čase rozhodovania nebola pravda, pretože žalovaní už neboli vlastníkmi týchto\nprevádzaných pozemkov a tieto vlastnila N.. N. H., ktorá má k nim zabezpečený prístup z verejnej\nkomunikácie cez svoje vlastné pozemky). Primárne uviedol, že žiadny zákon neustanovuje, že každý\njeden pozemok nevyhnutne musí mať prístup z verejnej komunikácie a rovnako ani žiadnemu vlastníkovi\nneukladá, aby sám konal tak, že sa vzdá časti svojho vlastníckeho práva alebo ho obmedzí za\núčelom, aby vlastník susediaceho pozemku, ku ktorému nie je prístup z verejnej komunikácie, mal tento\nprístup zabezpečený. Skutočnosť, že vlastník pozemku nemá zabezpečený prístup k nemu z verejnej\nkomunikácie, nemôže sama osobe (s ohľadom na už uvedený výklad) eliminovať zákonné predkupné\nprávo ostatných podielových spoluvlastníkov súkromných pozemkov, cez ktoré by sa dal tento prístup\nzabezpečiť, alebo viesť k záveru, že každé uplatnenie porušeného predkupného práva za takejto situácie\nbude považované za výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. Týmto výkladom by sa celkom poprel\núčel § 140 Občianskeho zákonníka, a preto ho treba považovať za nesprávny.\n24. Poukázal na skutočnosť, že ak vlastník pozemku nie je vlastníkom prístupovej cesty k nemu, má\nviaceré legálne možnosti, ako si tento prístup zabezpečiť, a to napríklad:\n(i) dohodou s vlastníkom prístupovej veci o odkúpení časti tejto prístupovej cesty alebo spoluvlastníckeho\npodielu na tejto prístupovej ceste, (ii) dohodou o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve\nprechodu a prejazdu, (iii) dohodou o nájme prístupovej cesty alebo (iv) v prípade, že je zároveň\nvlastníkom stavby, má možnosť podať žalobu o zriadenie vecného bremena cesty. Ako nedôvodný\nvyhodnotil argument, že žiadny stavebný úrad nevydá stavebné povolenie pre stavbu na pozemku, ku\nktorému jeho vlastník nemá zabezpečenú prístupovú cestu, keďže stavebno-právne predpisy poskytujú\nriešenie aj pre takúto situáciu, kedy stavebný úrad môže za účelom uskutočnenia stavby uložiť tým, ktorí\nmajú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo\nsvojich pozemkov alebo stavieb (§ 135 ods. 1 Stavebného zákona). Preto ani prípad, ak k (stavebnému)\npozemku nevedie prístupová cesta, nemá bez ďalšieho za následok nevydanie stavebného povolenia a\nnemožnosť výstavby na tomto pozemku. S ohľadom na uvedené možné zákonné riešenia situácie, kedy\nvlastník pozemku nie je zároveň vlastníkom príjazdovej cesty alebo nemá zabezpečený prístup z verejnej\nkomunikácie dospel k záveru o neopodstatnenosti námietky žalovaných o výkone práva žalobcov na\nuplatnenie porušeného predkupného práva v rozpore s dobrými mravmi, keď vo všeobecnosti platí, že\nkto vykonáva svoje právo, nikomu neškodí (neminem laedit, qui iure suo utitur).\n25. Ako úplne absurdnú súd prvej inštancie vyhodnotil námietku rozporu výkonu práva žalobcov z\nporušenia ich predkupného práva s dobrými mravmi spočívajúcu v tom, že žalovaní sa finančne\npodieľali na úprave povrchu predmetných pozemkov slúžiacich ako príjazdová cesta. Dôvodil, že\ntáto námietka v žiadnom prípade nemôže napĺňať výnimočnosť aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Fungovanie systému písaného práva je založené najmä na dôslednom dodržiavaní pravidiel\nvyplývajúcich z právnych predpisov (vrátane pravidla ponúknuť spoluvlastnícky podiel na kúpu ostatným\n\nspoluvlastníkom ako prvým - pozn. súdu prvej inštancie) a korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu\nprincípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z\nprávnych noriem (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2895/99).\n26. Doplnil, že ak sa niekto finančne podieľal na zhodnotení veci, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, mu v\nskutočnosti nepatrila, má dostatočné zákonné možnosti efektívne sa domáhať vrátenia vynaložených\nprostriedkov, a nie cez korektív dobrých mravov, ktorým by sa vo výsledku poprelo právo opomenutého\npodielového spoluvlastníka z porušeného predkupného práva, ktoré mu zákon výslovne priznáva.\nZdôraznil, že absurdnosť tejto námietky podčiarkuje fakt, že žalovaní sú ešte stále spoluvlastníkmi\npredmetných pozemkov a z ich vyjadrení je zrejmé, že dané pozemky ako príjazdovú cestu plne využívali\n(a to odo dňa ich nadobudnutia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2015 až do ich predaja v roku\n2021). Neexistuje preto racionálny dôvod, prečo by sa nemali finančne podieľať na jej rekonštrukcii,\noprave a údržbe, ak ju sami užívali. Je samozrejmé, že spoluvlastník má znášať primerané náklady na\nzachovanie a opravy spoločnej veci, tak ako ich má znášať napríklad aj oprávnený z vecného bremena\n(§ 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka).\n27. Záverom dal žalovaným do pozornosti, že nie každý výkon práva oprávnených osôb zákonným\nspôsobom, s ktorým nesúhlasia, je automaticky výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, ako sa to\npočas celého konania snažili neúspešne prezentovať. Ak mali žalovaní za to, že riešenie usporiadania\nvlastníckych a užívacích pomerov v prípadoch, kedy vlastník pozemku nie je vlastníkom prístupovej\ncesty je nedostatočné a je potrebná jeho zmena či precizovanie, ide o výhradu, ktorá má smerovať\nna zákonodarcu. Súdy, súc viazané zákonom, rozhodujú podľa platného právneho stavu (de lege lata)\na nie podľa želania účastníka konania, ako by mala právna úprava vyzerať (de lege ferenda). Do\npráva na spravodlivý proces totižto nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal\na riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jeho\nvôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn.\nI. ÚS 50/04, sp. zn. I. ÚS 98/97, sp. zn. II. ÚS 3/97 a sp. zn. II. ÚS 251/03).\n28. Konkludujúc uvedené súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že pri\nuzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2015 medzi predávajúcim C. G. a žalovanými ako kupujúcimi došlo\nk porušeniu zákonného predkupného práva žalobcov ako oprávnených podielových spoluvlastníkov\npredmetných pozemkov, čo založilo ich nárok domáhať sa práva na uplatnenie porušeného predkupného\npráva. Keďže v konaní nebolo zistené, že by na posudzovanú vec dopadala akákoľvek zákonná či\nzmluvná výnimka, na základe ktorej by predkupné právo žalobcov a právo na uplatnenie práva z jeho\nporušenia nemalo platiť a rovnako nebol zistený výkon žalobou uplatneného práva žalobcov v rozpore\ns dobrými mravmi, súd prvej inštancie za použitia § 3 ods. 1, § 140, § 603 ods. 3 a § 605 Občianskeho\nzákonníka žalobe ako dôvodnej vyhovel a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť prejaviť vôľu voči žalobcom\n1/ a 2/. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a keďže\nžalobcovia mali v konaní plný úspech, vznikol im proti neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p).\n29. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a\nžalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393\nods. 2 C. s. p.) bola námietka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n30. S poukazom na právne závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n22Cdo/4741/2015, ktorý rozhodoval v čase, keď podľa predchádzajúcej právnej úpravy v ČR bolo ešte\nplatné predkupné právo podielových spoluvlastníkov, a ktorým argumentovali aj na súde prvej inštancie,\nako aj s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietali záver súdu prvej inštancie, že výkon\npredkupného práva zo strany žalobcov nie je v rozpore s dobrými mravmi. Argumentovali, že dôvodom\nrozporu s dobrými mravmi je fakt, že výkonom predkupného práva žalobcovia znemožnia užívanie\n„hlavného“ pozemku, ktorého vlastníctvo a najmä výkon vlastníckeho práva priamo súvisí s existenciou\nprístupovej cesty na pozemok. Žalobcovia nadobudnutím spoluvlastníckych podielov žalovaných\n\nnebudú mať zmenený účel využitia prístupovej cesty, jednoznačne však dôjde k znemožneniu užívania\nhlavného pozemku, na užívanie ktorého bola prístupová cesta zriadená a ktorému predmetný pozemok\nv spoluvlastníctve slúži.\n31. Nestotožnili sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že argumentácia v uznesení Najvyššieho súdu\nČR sp. zn. 22Cdo/4741/2015 nie je dostatočne priliehavá, nakoľko v danom rozhodnutí sa nejedná o\nspoluvlastníctvo pozemku (prístupovej cesty), ale o spoluvlastníctvo podielu na nebytovom priestore,\nktorý je spojený s užívaním parkovacích miest. Dôvodili, že je irelevantné o spoluvlastníctvo akej\nnehnuteľnosti ide, nakoľko toto nemalo vo vyjadrenom právnom názore Najvyššieho súdu ČR relevanciu.\nZároveň dali do pozornosti, že v konaní poukázali na to, že v rôznych katastrálnych územiach v SR sa\nnachádzajú pozemky, kde vlastníci jednotlivých pozemkov sú zároveň spoluvlastníkmi prístupovej cesty\nk nim a teda pri predaji svojho pozemku spolu s podielom na prístupovej ceste dochádza k porušeniu\npredkupného práva ostatných spoluvlastníkov, pričom ako jeden z mnohých príkladov uviedli výpis k\nparcele C-KN č. XXXX/XX v katastrálnom území S.. Dodali, že aj keď súd prvej inštancie správne\npoukázal na to, že napriek spoluvlastníctvu bolo v tomto konkrétnom projekte zriadené právo prechodu\nako vecné bremeno, v mnohých iných situáciách sa však zriaďuje len spoluvlastnícke právo k prístupovej\nceste, na preukázanie čoho pripojili k odvolaniu výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie\nD. a pozornosť upriamili na skutočnosť, že vlastník pozemku (v prílohe označeného ako parcela C-KN\nč. XXXX/X) nemá zriadené právo prechodu cez prístupovú cestu, parcelu č. XXXX/X a táto cesta je v\nspoluvlastníctve vlastníkov priľahlých pozemkov.\n32. Odmietli aj argumentáciu súdu prvej inštancie, že ak vlastník pozemku nie je vlastníkom prístupovej\ncesty k nemu, môže sa domáhať žalobou o zriadenie vecného bremena cesty a argumentovali, že\nuvedený názor nemá oporu v zákone. Domáhať sa práva prechodu je podľa právnej úpravy možné len v\nprípade určenia práva prechodu, ktoré vzniklo vydržaním (určovacou žalobou) alebo je možné domáhať\nsa zriadenia práva prechodu podľa\n§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak z dôvodu, že na predmetnom pozemku, ku ktorému vedie\nprístupová cesta, sa nenachádza stavba, nemôže sa vlastník pozemku domáhať zriadenia vecného\nbremena. Zároveň boli názoru, že súd prvej inštancie nesprávne poukázal na § 135c (§ 135 ods. 1 - pozn.\nodvolacieho súdu) Stavebného zákona, ktorý upravuje len povinnosti vlastníkov susedných pozemkov\npočas samotnej výstavby, nie zriaďovanie prechodu k budúcej stavbe na pozemku.\n33. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedli, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie považujú za vecne správne, precízne a logicky odôvodnené. Stotožnili sa s konštatovaním\nsúdu prvej inštancie, že rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR\nsp. zn. 22Cdo/4741/2015 sa týka úplne inej skutkovej veci, keď mali za to, že nie je možné stotožňovať\nposudzovanie právneho režimu garážového státia [o ktorom sa aj Najvyšší súd ČR vyjadruje že\n„...jednotlivé parkovacie státia nemôžu byť samostatným predmetom vlastníctva a podľa judikatúry\nNajvyššieho súdu pritom nie je garáž (a tým skôr garážové státie) ani príslušenstvom bytu“] s právnym\nrežimom samostatných pozemkov. Mali potom za prirodzené, že aj právne posúdenie nárokov z\ngarážových státí a garáží je diametrálne odlišné od právneho posúdenia nárokov zo samostatných\npozemkov ako typickej nehnuteľnej veci, ktorá je nepochybne samostatným predmetom vlastníctva, k\nčomu poukázali aj na právne závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.\n34. Dodali, že žalovaní fakticky založili svoje odvolanie na skutočnosti, že „až do nedávnej doby“\nboli výlučnými vlastníkmi pozemkov, ktoré nazývali „hlavnými“. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia\nna § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p., podľa ktorej je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho\nvyhlásenia. Boli názoru, že ak žalovaní previedli vlastníctvo k uvedeným pozemkom na tretiu osobu,\nnemôžu sa dovolávať v čase vyhlásenia rozsudku ochrany na tom skutkovom základe, že potrebujú\nvedľajší pozemok z dôvodu výkonu vlastníckeho práva k tzv. hlavnému pozemku, pričom do pozornosti\ndali aj skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súčasná vlastníčka týchto „hlavných“\npozemkov, má tieto sprístupnené z dostupnej verejnej komunikácie, preto námietka žalovaných, ktorou\nsa domáhajú ochrany (hoci pochybného) práva, ktoré v súčasnosti ani nemajú, nemôže v nijakom\nprípade obstáť.\n35. V súvislosti s novým dôkazom, ktorý žalovaní pripojili k odvolaniu, ktorým chceli preukázať, ako\nsi vzájomné vzťahy upravujú iné subjekty občianskoprávnych vzťahov uviedli, že úprava uvedených\nvlastníckych a spoluvlastníckych vzťahov je výlučne na vôli strán, ktoré zmluvu uzatvárali a takéto zmluvy\n\nnie sú pre konajúci súd smerodajné. Poznamenali, že ak by iné subjekty občianskoprávnych vzťahov\nnavzájom porušovali svoje práva vyplývajúce z predkupného práva, neznamená to, že sa uvedeným\nkonaním založí akási „protiprávna zvyklosť“, ktorá bude pre súd záväzná a ktorú by bol povinný súd\nakceptovať a stotožniť sa s ňou. Bližšie sa k uvedenej argumentácii žalovaných nevyjadrovali, nakoľko\npredmetný dôkaz bol predložený až v odvolacom konaní. Na doplnenie dali do pozornosti, že žalovaní\nsami uviedli, že si uvedomujú, že v konaní pred súdom prvej inštancie dôvodili listom vlastníctva,\nktorý súd prvej inštancie zhodnotil správne (a teda ním nepreukázali mienené skutkové tvrdenia), preto\npredložili iný list vlastníctva, ktorý má preukázať údajne jednu z „mnohých iných situácií“ ako bola\ntá, ktorou dôvodili v konaní na súde prvej inštancie. S poukazom na súdnu prax (napr. rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/77/2020) a § 154 C. s. p. žalobcovia mali za to, že nielen\nskutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení sú prostriedkami procesného útoku a prostriedkami\nprocesnej obrany, ale rovnako tak sú to v zmysle § 149 C. s. p. aj návrhy na vykonanie dôkazov,\nnámietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ak teda žalovaní\ndoložili nové dôkazy, tieto nie je možné v odvolacom konaní vykonať, pričom zdôraznili, že ani táto\nskutočnosť nič nemení na tom, že novo predložený list vlastníctva nijako nemôže spochybniť práva\nžalobcov vyplývajúce z § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\n36. Žalovaní 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ k podanému odvolaniu odvolacou replikou nevyjadrili.\n37. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom\nby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani\ndôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto\nho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.7.2025 (§ 387 ods. 1, §\n219 ods. 3 C. s. p.).\n38. Ťažiskom odvolacej argumentácie bola už v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnená námietka\nžalovaných, že výkon predkupného práva žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že ním\ndochádza k znemožneniu užívania „hlavného“ pozemku, na užívanie ktorého bola zriadená prístupová\ncesta nachádzajúca sa na dotknutých pozemkoch, ktorých spoluvlastníkmi sú aj žalobcovia.\n39. Odvolací súd konštatuje, že nemožnosť prístupu vlastníka na pozemok inak ako cez pozemok iného\nvlastníka, nemôže sama o sebe založiť rozpor zákonného predkupného práva ostatných podielových\nspoluvlastníkov pozemku, cez ktorý sa dá tento prístup zabezpečiť, s dobrými mravmi. Zároveň je\npotrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo sporné, že v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaní\nodpredali „hlavný pozemok“ zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., a to kúpnou\nzmluvou, ktorá nadobudla účinky povolením jej vkladu do katastra nehnuteľností ku dňu 23.3.2021,\npričom nová vlastníčka N.. N. H. má prístup k uvedenému pozemku z verejnej komunikácie cez svoje\nďalšie pozemky.\n40. S poukazom na § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p., v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav\nv čase jeho vyhlásenia tak možno konštatovať, že žalovaní ani neboli v čase rozhodnutia súdu prvej\ninštancie vlastníkmi pozemku, ku ktorému by bol prístup len cez pozemok v spoluvlastníctve žalobcov\nvedený na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie M.. Na základe uvedeného a v zhode\nso závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach poukazuje (ods. 20 a 20.1 napadnutého\nrozhodnutia), odvolací súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.\n41. Neobstojí ani poukaz žalovaných na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4741/2015 vo\nveci, ktorej predmetom bolo porušenie zákonného predkupného práva k nebytovej jednotke (garáži) a\nkde bola posudzovaná aj otázka súladu výkonu predkupného práva s dobrými mravmi. Hodno uviesť,\nže právne závery súdu nie je možné interpretovať bez súvisu so skutkovými zisteniami konkrétneho\nprípadu, z ktorých vyplývajú. V otázke rozporu uplatneného práva žalobcov s dobrými mravmi nemožno\npreto než prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že argumentácia uvedeným rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu ČR je neopodstatnená, nakoľko v danom rozhodnutí bol riešený skutkovo odlišný prípad, týkajúci sa\nporušenia zákonného predkupného práva k nebytovej jednotke (garáži), v budove s príslušným podielom\nna spoločných častiach tejto budovy a pozemkoch, a teda právne závery obsiahnuté v danom rozhodnutí\nnemožno vztiahnuť na žalobcami uplatnený nárok.\n\n42. Rovnako je bez relevancie aj námietka žalovaných, že v rôznych katastrálnych územiach v SR\nsa nachádzajú aj pozemky, kde vlastníci jednotlivých pozemkov sú zároveň spoluvlastníkmi prístupovej\ncesty k nim, keďže súkromnoprávna zmluvná úprava vlastníckych a spoluvlastníckych vzťahov nie je pre\nsúd záväzná, pričom uvedenou námietkou sa zaoberal v napadnutom rozhodnutí aj súd prvej inštancie,\nna ktorého argumentáciu odvolací súd v podrobnostiach odkazuje (ods. 19 a 19.1 napadnutého\nrozhodnutia). V súvislosti s listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., ktorý žalovaní na\npreukázanie dôvodnosti danej argumentácie predložili v odvolaní ako nový dôkaz odvolací súd uvádza,\nže z dôvodu, že žalovaní nepreukázali ani netvrdili naplnenie podmienok uvedených v § 366 C. s. p. na\npredloženie prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,\nna uvedenú listinu ako na neprípustnú novotu neprihliadal.\n43. Bez dôvodnosti je aj námietka žalovaných o nesprávnosti argumentácie súdu prvej inštancie, že\nak vlastník pozemku nie je vlastníkom prístupovej cesty k nemu, môže sa domáhať žalobou zriadenia\nvecného bremena cesty, keď žalovaní namietali, že táto možnosť je daná v zmysle § 151o Občianskeho\nzákonníka len v prípade, ak je na pozemku, ku ktorému vedie prístupová cesta, postavená stavba.\nRovnako nedôvodná je aj námietka, že súd prvej inštancie nesprávne poukázal aj na § 135 ods. 1\nStavebného zákona, keďže tento neupravuje zriaďovanie prechodu k budúcej stavbe na pozemku.\n44. Odvolací súd konštatuje, že možnosti vlastníka pozemku zabezpečiť si prístup k pozemku ak nie je\nvlastníkom prístupovej cesty, súd prvej inštancie vymenoval v odseku 20.2. napadnutého rozhodnutia\nvo všeobecnosti, teda nie len pre okolnosti prejednávanej veci a k predmetnej, žalovanými namietanej\nmožnosti v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka uviedol, že táto je možná práve v prípade, ak je\nuvedený vlastník zároveň vlastníkom stavby, pričom rovnako poukázal aj na možnosti stavebného úradu\nv zmysle § 135 ods. 1 zákona\nč. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) pre prípad výstavby stavby na takomto pozemku.\n45. Pretože žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali\nvecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvo výroku vecne správny potvrdil.\n46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom\nkonaní plný úspech, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61C/90/2017", "guid": "50ed135c-97ed-4cae-8703-3bc1cbd8c61c:1ad4dc1f-24fa-4fe5-ab0c-65f13de7cac7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "32be5f82-7e82-4224-9f2a-d97b30171ea5:695a2b9f-3aef-472e-ba1e-1fe3a1961423", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5816201415.1", "spisova_znacka": "8Cdo/124/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/124/2018 z 17. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5816201415.1"}, {"guid": "2ab4be69-68c4-49c3-acec-b9ee0e98bf09:af1de386-6d7f-4ae3-9f49-d143777c6346", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1113202695.2", "spisova_znacka": "10Co/77/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/77/2020 z 30. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1113202695.2"}, {"guid": "0dd6f463-eb3f-4ef6-a719-9963a254ae57:2b349244-9bae-4787-8bc8-adb47db438df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7111209454.3", "spisova_znacka": "3Co/174/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/174/2018 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7111209454.3"}], "citovane_v": [{"guid": "9f19feed-e608-43d5-b6e8-ae52a3f67bc2:ee48ff00-5171-4a54-9460-df40d809ba4f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122384464.1", "spisova_znacka": "14C/62/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/62/2022 z 28. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122384464.1"}]}