{"guid": "22ad6136-c8ef-41b7-bfed-9c4a205c2280:360a8480-b2c3-49a2-8f88-38cb380023b7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1317200822.4", "spisova_znacka": "4Cob/84/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/84/2023 z 11. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. decembra 2025, sp. zn. 4Cob/84/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1317200822.4", "identifikacne_cislo": "1317200822", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2025-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "nazov": "§ 266 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-2", "nazov": "§ 266 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-47a.odsek-4", "nazov": "§ 47a ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-47a.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-47a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-47a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/360a8480-b2c3-49a2-8f88-38cb380023b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1317200822.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1317200822.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1317200822.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/84/2023\n1317200822\n11. 12. 2025\nJUDr. Elena Kúšová\nECLI:SK:KSBA:2025:1317200822.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek\nsenátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Nemocnica Dr.\nVojtecha Alexandra v Kežmarku n.o., Huncovská 1788/42, 060 01 Kežmarok, IČO: 37 886 436, zast.\nMINAT Law s. r. o., Prievozská 6A, 821 09 Bratislava, IČO: 53 204 786, proti žalovanému v 2. rade:\nMEDLINE s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 45 866 031, v 3. rade:\nCARELINE s. r. o., Rustaveliho 4, 831 06 Bratislava, IČO: 45 236 712, obaja zastúpení: Capitol Legal\nGroup, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 257\n211, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.\n23Cb/14/2017-1078 zo dňa 12. decembra 2022, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/14/2017-1078 zo dňa 12.\ndecembra 2022 p o t v r d z u j e .\nŽalovaní v 2. a v 3. rade majú proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným\nv 2. a 3. rade v plnom rozsahu náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nV odôvodnení rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2017\ndomáhal, aby súd určil neplatnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1.\nrade dňa 04.01.2010 vrátane jej dodatku č. 1 zo dňa 03.02.2012, zmluvy uzatvorenej podľa § 269 ods.\n2 Obchodného zákonníka medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 03.12.2012 a zmluvy\no postúpení časti práv a povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.\nrade a žalobcom na jednej strane a žalovanými v 2. a 3. rade na druhej strane dňa 04.04.2011.\n2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb/14/2017-836 zo dňa 10.10.2018, ktorým\nžalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade v plnom rozsahu náhradu trov\nkonania.\n3. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/87/2019-927\nzo dňa 20.08.2020 rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 23Cb/14/2017-836 zo dňa 10.10.2018 zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nV odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že žalobca v konaní namietal, že znenie dodatku\nč. 1 k mandátnej zmluve je priveľmi vágne, neisté a pochybné, nie je presne špecifikované, čo sa\nrozumie pod pojmom „značná námaha“, v dôsledku čoho nemožno tento prejav vôle považovať za\n\nurčitý, čoho následkom je neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 OZ. Taktiež namietal, že výška odplaty\ndojednaná v dodatku č. 1 je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie sa uvedenými\nnámietkami žalobcu nezaoberal a žiadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal. Hoci súd dospel k záveru,\nže žalobca spolupôsobil pri reštrukturalizácii žalobcu, neustálil, či žalobca pritom vynaložil „značnú\nnámahu“ a žiadnym spôsobom nedal odpoveď na otázku, čo je potrebné považovať pod pojmom „značná\nnámaha“. Súd prvej inštancie sa teda v napadnutom rozsudku opomenul vysporiadať so skutočnosťou,\nči je predmet dodatku č. 1 vymedzený dostatočne určito, t.j. či je dostatočne zrejmé, k čomu sa zmluvné\nstrany uzavretím tohto dodatku zaviazali.\nV dôsledku uvedeného považoval odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný,\nnakoľko chýba jeho relevantné odôvodnenie. Okrem toho súd prvej inštancie neskúmal ani žalobcom\nnamietanú výšku odplaty určenej dodatkom č. 1 a jej súlad so zásadou poctivého obchodného styku,\nresp. s dobrými mravmi, a to i napriek tomu, že podľa Dohody o zmene splatnosti odmeny zo dňa\n27.05.2013 (čl. 40-41) mal žalovanému v 1. rade za rok 2012 v zmysle čl. III mandátnej zmluvy (v\nznení dodatku č. 1) vzniknúť nárok na zaplatenie sumy 1.486.175,04 eur (1.235.979,20 eur bez DPH),\npredstavujúci 50 % odmenu zlepšeného finančného toku.\nAko dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení\nrozsudku nevysporiadal so všetkými dôkazmi (napr. svedeckou výpoveďou B.. D., obsahom predbežnej\nsprávy z finančnej kontroly, listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k vyjadreniu zo dňa 07.02.2018).\nPodľa názoru odvolacieho súdu mal súd v rámci presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\naspoň uviesť ako tieto dôkazy vyhodnotil, resp. z akých dôvodov na uvedené dôkazy neprihliadal,\nnakoľko je zrejmé, že najmä predbežná správa z finančnej kontroly bola z hľadiska argumentácie žalobcu\njedným z hlavných prostriedkov jeho procesného útoku.\nPodľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá § 220 ods. 2 CSP,\nnakoľko sa súd nevysporiadal s otázkou určitosti predmetu dodatku č. 1 k mandátnej zmluve a súladom\nodmeny dohodnutej týmto dodatkom s dobrými mravmi a neuviedol, ako vyhodnotil relevantné dôkazy\npredložené žalobcom, rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku\nčoho\nje nepreskúmateľné.\nVo vzťahu k znaleckému posudku znaleckej organizácie ATLC, k.s., ktorý žalobca predložil ako dôkaz\naž v odvolacom konaní odvolací súd uviedol, že keďže žalobca tento dôkaz nepredložil v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, ale až v odvolacom konaní a nejde o prípady uvedené v § 366 písm. a) až d)\nCSP, dospel k záveru, že predmetný znalecký posudok nebol predložený včas, preto na tento dôkaz\nneprihliadal.\n4. Po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom sa v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie\nvyjadrili žalobca i žalovaní v 2. a 3. rade. Žalobca dňa 14.04.2022 žiadal o pripustenie zmeny žaloby,\nktorú súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Cb/14/2017-1042 zo dňa 24.08.2022 nepripustil.\n5. Súd prvej inštancie uviedol, čo zistil zo svedeckej výpovede B.. G. D. a B.. B. E., z obsahu predbežnej\nsprávy z finančnej kontroly ako aj zo správy nezávislého audítora z overovania riadnej individuálnej\núčtovnej závierky neziskovej organizácie ku dňu 31.12.2020 z apríla 2021. Zároveň v bode 35. a 36.\nrozsudku vysvetlil, z akých dôvodov neprihliadal na Znalecký posudok č. 5/2019 predložený žalobcom\nani na Znalecký posudok č. 4/2019 predložený žalovanými v 2. a 3. rade.\n6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 266 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 2 ods. 1, 2, 3, 4, § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií), § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, §\n262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n7. Súd prvej inštancie mal za to, že ním vydaný napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/14/2017- 836 zo\ndňa 10.10.2018 v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č.k. 4Cob/87/2019-922 zo dňa\n19.08.2020 je v rámci právneho názoru a hodnotenia skutkového stavu správny, okrem otázky určitosti\npredmetu Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve a súladu odmeny dohodnutej týmto dodatkom s dobrými\nmravmi s potrebou uviesť vyhodnotenie relevantných dôkazov predložených žalobcom. V ostatnom\n- teda otázke neplatnosti mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (spoločnosťou PP PARTNERSHIP s. r. o., IČO: 35 891 696) dňa 04.01.2010 zmluvy uzatvorenej podľa\nust. § 269 ods. 2 OBZ medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 03.12.2012 a zmluvy o\n\npostúpení časti práv a povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.\nrade a žalobcom na jednej strane a žalovanými v 2. a 3. rade na druhej strane dňa 04.04.2011, odkázal\nna odôvodnenie rozsudku č.k. 23Cb/14/2017-836 zo dňa 10.10.2018 v zmysle zrušujúceho uznesenia\nodvolacieho súdu č.k. 4Cob/87/2019-922 zo dňa 19.08.2020.\n8. K otázke určitosti predmetu Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve súd uviedol: Žalobca a žalovaný v\n1. rade (spoločnosť PP PARTNERSHIP s. r. o.) uzavreli dňa 03.02.2012 Dodatok č. 1 k mandátnej\nzmluve zo dňa 04.01.2010. Predmetom tohto Dodatku č. 1 bola zmena mandátnej zmluvy zo dňa\n04.01.2010 v čl. III ods. 1 tak, že nové znenie tohto zmluvného dojednania znelo „Zmluvné strany sa\ndohodli, že PP PARTNERSHIP s. r. o. z dôvodu značnej námahy vynaloženej za účelom ozdravenia\nzariadenia prostredníctvom súdom povolenej reštrukturalizácie má nárok, v prípade zániku zmluvy podľa\nčl. VII bod 1, bod 2 alebo bod 3, na odmenu vo výške 50 % z rozdielu medzi pohľadávkami žalobcu\nku dňu 31.12.2011 a pohľadávkami, ktoré budú veriteľom skutočne vyplatené vo výške podľa súdom\npotvrdeného reštrukturalizačného plánu žalobcu.“ Súd prvej inštancie zaujal právne stanovisko, že takto\nšpecifikovaný predmet Dodatku č. 1 je vymedzený dostatočne určito tzn., je dostatočne zrejmé, k čomu\nsa zmluvné strany uzavretím tohto Dodatku č. 1 zaviazali vzhľadom na vymedzený pojem „značná\nnámaha“. Keďže na predmetnú mandátnu zmluvu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka z\ndôvodov, uvedených v zrušenom rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa však odvolací súd stotožnil,\nsúd prvej inštancie použil na výklad Dodatku č. 1 ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 266\nods. 1 OBZ sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu,\nže tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto\ninterpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel\nprejaviť určitú vôľu. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený, popierala, že jej úmysel konajúceho\nbol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel\ntu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je\nmožné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, podľa ust. § 266 ods. 2 OBZ sa vykladá podľa významu, ktorý\nby mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Ide o určitú objektivizáciu\nadresáta právneho úkonu. Pri výslovnom prejave vôle, sa prejavená vôľa vykladá aj podľa výrazov,\nktoré sa použijú v obchodnom styku. Súd prvej inštancie mal preto za to, že pre vznik nároku na\nodmenu nie je nevyhnutné vykonať a preukazovať vynaloženie „značnej námahy“, nakoľko tento nárok\nje podmienený akoukoľvek činnosťou mandatára, ktorá bola vykonaná za účelom ozdravenia žalobcu\nako predmetu samotnej mandátnej zmluvy. Uviedol, že úmysel, ktorý bol vyjadrený pri uzatváraní\nDodatku č. 1, teda dojednanie odmeny mandatára za činnosť vynaloženú za účelom ozdravenia\nžalobcu na základe reštrukturalizácie, bol v konaní dostatočne preukázaný, okrem iného aj výpoveďou\nreštrukturalizačného správcu Ing. Vladimíra Šatníka, ktorý potvrdil, že spoločnosť PP PARTNERSHIP\ns. r. o. ako mandatár mu poskytovala súčinnosť nielen pred vypracovaním reštrukturalizačného plánu,\nale aj po začatí reštrukturalizácie, zúčastňovala sa rokovaní s veriteľmi, podieľala sa na príprave a\nposudzovaní podkladov mesačných správ aj schvaľovacej schôdze. Reštrukturalizačný správca taktiež\nuviedol, že žalobcu v reštrukturalizačnom konaní zastupovala spoločnosť PP PARTNERSHIP s. r.\no na základe mandátnej zmluvy. Právnou praxou je stanovisko, že jedným zo základných princípov\nvýkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k\nneplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie\nzmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia\nzmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Súd prvej inštancie teda majúc za to,\nže zmluvná voľnosť daná Obchodným zákonníkom sa plne premietla do uzavretia Dodatku č. 1, ktorý\nnebol uzavretý v tiesni, ale naopak slobodne a vážne, ako v ňom zmluvné strany konštatovali, takže\nnemožno tento Dodatok č. 1 považovať za uzavretý v rozpore s § 37 a § 39 OZ. Navyše súd prvej\ninštancie odkázal na § 266 ods. 4 OBZ, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci\nrôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz\npoužila. Predmetný Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, rovnako samotnú mandátnu zmluvu pripravoval a\nich návrh predkladal žalobca (ktorý neuvádzal opak týkajúci sa predkladania návrhu mandátnej zmluvy\na jej dodatku č. 1) a ktorý sám použil výraz „značná námaha“, ktorého neurčitosť a vágnosť v konaní\nnapadol, takže tento výraz je nutné vykladať na ťarchu žalobcu.\n9. K súladu odmeny dohodnutej Dodatkom č. 1 s dobrými mravmi súd prvej inštancie zaujal právne\nstanovisko, že odmena mandatára podľa Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve nie je v rozpore so\nzásadou poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, pretože žalobca nepreukázal v konaní, že\ntakto dohodnutá odmena mandatára negatívne ovplyvnila hospodársky výsledok žalobcu, tým došlo\n\nk prehlbovaniu jeho straty, v dôsledku čoho bol žalobca nútený vstúpiť do reštrukturalizácie, pričom\ndôvodom pre vstup do reštrukturalizácie boli záväzky žalobcu, ktoré nebol schopný uhradiť z bežnej\nprevádzky zariadenia nemocnice. Tu súd prvej inštancie konštatoval, že výška odmeny podľa čl. III\nmandátnej zmluvy bola dohodnutá tak, že „zmluvné strany sa vzájomne zaväzujú, že v okamihu,\nkedy opatrenia prijaté v súvislosti s vykonávaním mandátnych činností povedú k takému zvýšeniu\nekonomickej efektivity zariadenia, že dôjde zo strany NKK k zlepšovaniu finančného toku (tzv. bežná\nlikvidita), bude odmena PPP navýšená o 50 % + DPH tohto zlepšeného finančného toku. Zúčtovacím\nobdobím tejto odmeny je kalendárny rok s tým, že ak dochádza k zlepšovaniu bežnej likvidity v priebehu\nroka je vyplácaná štvrťročná záloha tejto odmeny vo výške 80 %. Na základe auditovanej ročnej\nuzávierky dôjde k ročnému zúčtovaniu. Odmena je vyplatená na základe faktúry, ktorej súčasťou je\nvýpočet zlepšenia bežnej likvidity.“ V zmysle výročnej správy žalobcu výpočet finančnej odmeny za\nrok 2012 vychádza z porovnania stavu ku dňu 31.12.2011 a stavu ku dňu 31.12.2012, pričom rozdiel\npredstavuje zlepšenie finančného toku a v zmysle citovaného ustanovenia mandátnej zmluvy 50 %\npredstavuje čiastku vo výške 1.235.979,20 eur. Podľa výročnej správy za rok 2012 a v zmysle ustanovení\nmandátnej zmluvy bol výpočet bežnej likvidity - 2.523.284,- eur, čo bola bežná likvidita za rok 2011 a +\n51.326,- eur, čo bola bežná likvidita za rok 2012. Odmena podľa Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve bola\ndohodnutá tak, že „Zmluvné strany sa dohodli, že PPP z dôvodu značnej námahy vynaloženej za účelom\nozdravenia zariadenia prostredníctvom súdom povolenej reštrukturalizácie má nárok, v prípade zániku\nzmluvy podľa čl. VII bod 1, bod 2 alebo bod 3, na odmenu vo výške 50 % z rozdielu medzi pohľadávkami\nNKK ku dňu 31.12.2011 a pohľadávkami, ktoré budú veriteľom skutočne vyplatené vo výške podľa súdom\npotvrdeného reštrukturalizačného plánu NKK.“ Súd prvej inštancie tak výšku odmeny podľa Dodatku\nč. 1 nepovažoval za odporujúcu zásade poctivého obchodného styku podľa § 265 OBZ, resp. dobrým\nmravom podľa § 37 a 39 OZ. Rovnako aj pri dohodnutej odmene v Dodatku č. 1 mal súd prvej inštancie\nza to, že zmluvná voľnosť daná Obchodným zákonníkom sa plne premietla do uzavretia Dodatku č. 1,\nktorý nebol uzavretý v tiesni, ale naopak slobodne a vážne, ako v ňom zmluvné strany konštatovali,\ntakže nemožno tento Dodatok č. 1 považovať za uzavretý v rozpore s § 37 a § 39 OZ. Navyše súd\nprvej inštancie opätovne odkázal na § 266 ods. 4 OBZ, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje\nvýraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v\nkonaní tento výraz použila. Predmetný Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, rovnako samotnú mandátnu\nzmluvu pripravoval a ich návrh predkladal žalobca (ktorý neuvádzal opak týkajúci sa predkladania návrhu\nmandátnej zmluvy a jej dodatku č. 1) a ktorý sám navrhol výšku odmeny mandatára, ktorej výšku v\nkonaní napadol, takže výšku tejto odmeny je nutné vykladať na ťarchu žalobcu.\n10. Žalobca ďalej tvrdil, že nakoľko dňa 10.10.2018 došlo k zániku spoločnosti PP PARTNERSHIP s.\nr. o. ako mandatára, týmto dňom zanikla aj mandátna zmluva. Zánik mandátnej zmluvy niektorým zo\nspôsobov uvedených v čl. VII je v zmysle Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve spojený so vznikom nároku\nna odmenu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, nakoľko mal za to, že nedošlo\nk zániku spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. ako mandatára, pretože síce ako subjekt práva zanikol,\navšak s právnym nástupcom, ktorým je žalovaný v 2. rade, ktorý vstúpil do práv a povinností spoločnosti\nPP PARTNERSHIP s. r. o. ako mandatára, čím sa sám stal mandatárom.\n11. Žalobca v konaní ďalej tvrdil, že „Dodatok č. 1 je neúčinný z dôvodu, že v rozpore s ust. § 47a OZ\nnebol nikdy zverejnený, a teda sa považuje za neuzavretý.“ Súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením\nžalobcu, majúc za to, že neúčinnosť Dodatku č. 1 z dôvodu jeho nezverejnenia v rozpore s § 47a ods.\n4 OZ nie je daná vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že ide v zmysle § 47a\nods. 1 OZ o povinne zverejňovanú zmluvu, pretože ju neuzatvorila povinná osoba v zmysle § 2 zákona\nč. 211/2000 Z. z.\n12. Žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, keďže podľa súdu prvej inštancie nebol daný ani\njeden z tvrdených dôvodov neplatnosti tak Mandátnej zmluvy zo dňa 04.01.2010 ani jej Dodatku č. 1 zo\ndňa 03.02.2012, rovnako ako dohody o postúpení práv a povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy\na dohody uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zo dňa 03.12.2012, keďže\nplatnosť alebo účinnosť tak mandátnej zmluvy, ako aj jej Dodatku č. 1 nebola podmienená súhlasom\nmestského zastupiteľstva mesta Kežmarok z dôvodu, že žalobca ako aj žalovaný v 1. rade (spoločnosť\nPP PARTNERSHIP s. r. o.) predstavovali v čase ich uzavretia samostatné právne subjekty, pričom v\nsúvislosti s výkonom ich činnosti mohli nezávisle od vôle iných subjektov v rámci zásady zmluvnej\nvoľnosti vstupovať do záväzkových vzťahov. Mandátna zmluva, ako aj jej Dodatok č. 1 obsiahli všetky\nzákonom požadované podstatné náležitosti. Zo strany žalobcu nebolo preukázané také konanie p. F.,\n\nktorým by porušil zákaz konkurencie podľa ust. § 27 zákona č. 213/1997 Z. z. s tým, že následok\nporušenia takéhoto zákazu by nemal za následok neplatnosť mandátnej zmluvy, ako aj jej Dodatku č. 1,\nale zodpovednosť uvedenej osoby za škodu, ktorú porušením tohto zákazu spôsobila. Rovnako nebol\nžalobcom preukázaný tvrdený dôvod neplatnosti Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve, ktorým malo byť čo\nnajväčšie odčerpanie finančných prostriedkov žalovaným v 1. rade, teda že právny úkon žalovaného v\n1. rade absentoval vážnu vôľu (simulovaný právny úkon). Rovnako nebol žalobcom preukázaný tvrdený\ndôvod neplatnosti Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve, ktorým mala byť neurčitosť jeho predmetu, ktorý\nbol dostatočne určitý, mandatárom vykonaný a na ťarchu žalobcu vykladaný, čo platí aj pre žalobcom\ntvrdený dôvod neplatnosti Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve spočívajúci v neprimeranej odmene. Žalobca\nzároveň neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by dohoda uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a\nžalovaným v 2. rade bola neplatná.\n13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol konajúci súd v súlade s princípom úspechu v konaní\ntak, že žalovaným v 2. a 3. rade ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.\nSvoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.\n1 písm. h) CSP.\n15. Namietal, že súd prvej inštancie pri tvorbe odôvodnenia rozsudku vychádzal najmä z opisu\ndoterajšieho priebehu súdneho konania, pričom „vlastnej tvorbe“ venoval minimum strán. Napríklad,\nsúd sa dôvodom neplatnosti Dodatku č. 1 venuje až od ods. 53. rozsudku, pričom medzitým opätovne\nbez akejkoľvek reakcie na argumenty žalobcu len opakuje a kopíruje svoje predchádzajúce stanoviská\nz pôvodného rozsudku, ktoré sa v podstatnej časti ani len netýkajú dôvodov neplatnosti Dodatku\nč. 1. Súd výrok rozsudku odôvodňuje v ods. 53 len kopírovaním argumentov žalovaných, pričom\nžiadnym spôsobom nereaguje na tvrdenia žalobcu ohľadne neurčitosti Dodatku č. 1 (viď napr. ods. 7\naž 18 vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.07.2022). V argumentácii súdu pritom zjavne absentujú základné\nprincípy logiky, keď určitosť Dodatku č. 1 odôvodňuje skutkovými okolnosťami nesúvisiacimi s určitosťou\nprávneho úkonu, napr. výpoveď svedka B.. H. Š.Á. o tom, ako údajne spoločnosť PP PARTNERSHIP\ns. r. o. poskytovala súčinnosť v rámci reštrukturalizácie. Súd svoj názor o určitosti Dodatku č. 1 opieral\nhlavne o výkladové pravidlá stanovené v Obchodnom zákonníku, avšak bez toho, aby citované právne\nnormy aplikoval na posudzovaný prípad a viacmenej len s odkazom na citované relevantné ustanovenia\nbez bližšieho vysvetlenia dospel ku kategorickému záveru, že Dodatok č. 1 je určitý. Súd sa tak v\notázke určitosti Dodatku č. 1 žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu spočívajúcimi v\nnemožnosti identifikovať plnenie, ktoré mala spoločnosť PP PARTNERSHIP s. r. o. podľa Dodatku č.\n1 plniť. Súd zároveň žiadnym spôsobom nereagoval ani na tvrdenia žalobcu o potrebe posudzovania\nskutkového a právneho stavu vo vzájomných súvislostiach, t.j. pri zohľadnení takto naformulovanej\npovinnosti spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. v kontexte dojednanej odmeny a kontexte odmeny\nsprávcu (viď ods. 18 vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.07.2022). Súd rovnako ako pri posudzovaní určitosti\nDodatku č. 1, tak aj pri posudzovaní súladu dojednanej odmeny v Dodatku č. 1 s dobrými mravmi, úplne\nodignoroval akékoľvek argumenty žalobcu a nepovažoval za potrebné sa k nim akokoľvek vyjadriť. Mal\nza to, že dôvodením súladu dojednanej odmeny podľa Dodatku č. 1 s dobrými mravmi výkladovými\npravidlami súd ignoruje základné pravidlá logiky, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku o to viac\nnezrozumiteľné. Súd sa v otázke súladu odmeny dojednanej v Dodatku č. 1 s dobrými mravmi žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že nemôže byť za akýchkoľvek okolností za asistenciu\npri reštrukturalizácii dohodnutá odmena niekoľkonásobne vyššia, ako je odmena osoby s licenciou\nreštrukturalizáciu vykonávať - správcu. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal za to, že napadnutý\nrozsudok neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu a neobsahuje\nodpovede, na skutočnosti a argumentáciu žalobcu, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné. Rozsudok je tak ako celok nepreskúmateľný, nepresvedčivý a arbitrárny.\n16. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nemohol Znalecký posudok č. 5/2019 zo\ndňa 24.06.2019 akceptovať z dôvodu, že názor odvolacieho súdu v otázke jeho pripustenia je pre\n\nprvostupňový súd záväzný. Odvolací súd totiž vo svojom rozhodnutí neuviedol svoj právny názor o\ntom, či po vrátení veci môže byť znalecký posudok použitý alebo nie. Odvolací súd len uviedol, že\nnakoľko nebolo tvrdené a tým pádom ani preukázané splnenie podmienok novôt v súdnom konaní podľa\nust. § 366 CSP, on sám na tento znalecký posudok neprihliadal. Žalobca považoval za neprijateľné,\naby napriek existencii dôkazu svedčiacemu jednoznačne v jeho prospech, ktorého vykonanie žalobca\nviackrát navrhoval, ho súd odmietol odkazujúc na uplatnenie sudcovskej koncentrácie, a to obzvlášť v\nprípade, keď vykonanie tohto znaleckého posudku nebolo časovo náročné a jeho jednotlivé časti už\naj tak boli v vo vyjadreniach žalobcu viackrát citované. Žalobca mal za to, že odmietnutie vykonania\nnavrhovaného dôkazu - znaleckého posudku - titulom použitia sudcovskej koncentrácie bolo v rozpore\nso zásadou spravodlivosti civilného procesu, a preto sa súd dopustil pochybenia, keď vykonanie\npredmetného znaleckého posudku odmietol.\n17. Žalobca nesúhlasil so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, podľa ktorého návrh Mandátnej\nzmluvy ako aj návrh Dodatku č. 1 pripravoval a predkladal žalobca. Zdôraznil, že v priebehu súdneho\nkonania nebolo zo strany žalobcu ani zo strany žalovaného nikdy ani len tvrdené, kto pripravoval\nuvedené návrhy. Súd nikde v rozsudku neuviedol, ako k tomuto záveru dospel, rovnako ako pri závere,\nže výšku odmeny pre spoločnosť PP PARTNERSHIP s.r.o. navrhol žalobca, s ktorým tvrdením odvolateľ\ntaktiež nesúhlasil. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že tak návrh Mandátnej zmluvy ako aj návrh Dodatku\nč. 1 vrátane výpočtu odmeny v ňom dojednanej vyšiel a bol pripravený zo strany p. F., resp. spoločnosti\nPP PARTNERSHIP s. r. o., ktorá ako v každom štandardnom vzťahu z pozície poskytovateľa služieb\npripravila a predložila svoje návrhy zmluvných dokumentov. Poukázal i na nesprávne skutkové zistenie\nsúdu, kde v súvislosti s výkladom Dodatku č. 1 uvádza, že úmysel vyjadrený Dodatkom č. 1 bol zmluvným\nstranám známy, čo údajne vyplynulo z výsluchu B.. H. Š., t.j. reštrukturalizačného správcu, ktorý však\nnebol zmluvnou stranu Dodatku č. 1. Reštrukturalizačný správca zároveň vo svojej výpovedi opisuje len\nkonanie jednej zo zmluvných strán Dodatku č. 1, t.j. spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. a z jeho\nvýsluchu preto ani objektívne nie je možné zistiť vedomosť druhej strany - žalobcu o úmysle vyjadreného\nDodatkom č. 1.\n18. Nestotožnil sa s právnym posúdením súdu o určitosti Dodatku č. 1 a namietal, že súd sa\nnevysporiadal s argumentáciou žalobcu o neurčitosti Dodatku č. 1. Súd sa pri výklade Dodatku č. 1\nvôbec nezaoberal okolnosťami súvisiacimi s uzatváraním Dodatku č. 1, ani okolnosťami súvisiacimi\ns uzatváraním Mandátnej zmluvy a rovnako ani následným správaním zmluvných strán, pričom toto\nsprávanie a reálne plnenie povinností z Mandátnej zmluvy spoločnosťou PP PARTNERSHIP s. r. o.\npreukazuje Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 24.06.2019, ktorý však súd odmietol ako dôkaz vykonať.\nŽalobca zdôraznil, že od začiatku tohto súdneho konania poukazuje na konflikt záujmov zhmotnený\nv osobe p. F., pričom súd túto skutkovú okolnosť pri svojich právnych úvahách vôbec nezohľadňoval,\na to napriek tomu, že má na merito veci zásadný význam. V tejto súvislosti zdôraznil, že iniciátorom\nuzatvorenia tak Mandátnej zmluvy, ako aj jej Dodatku č. 1 bol v práve p. F.. Tvrdil, že pokiaľ súd hodnotil\nDodatok č. 1 z pohľadu jeho určitosti prostredníctvom výkladových právnych noriem Obchodného\nzákonníka, mal aplikovať všetky výkladové pravidlá, t.j. vrátane § 266 ods. 3 OBZ. Nestotožnil sa\nso záverom súdu, že dané ustanovenie Dodatku č. 1 je potrebné vykladať tak, že na vznik nároku\nspoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. na odmenu postačí vynaložiť akúkoľvek činnosť za účelom\nozdravenia zariadenia - žalobcu, keď nie je zrejmé, ako súd k takémuto právnemu záveru dospel.\nŽalobca zároveň v súvislosti s neurčitosťou Dodatku č. 1 uviedol, že pojem značná námaha treba\nvnímať aj v kontexte celého citovaného ustanovenia, pričom poukázal najmä na výšku dohodnutej\nodmeny. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že súd určitosť Dodatku č.\n1 nesprávne právne posúdil, a to jednak z dôvodu, že pri právnom posúdení vychádzal z nesprávne\nzisteného skutkového stavu, a jednak z dôvodu, že neaplikoval relevantnú právnu normu (§ 266 ods. 3\nOBZ), pričom právne posúdenie určitosti realizoval súd bez súvislosti so súladom dohodnutej odmeny\ns dobrými mravmi, a to napriek tomu, že v danom prípade sú tieto 2 vady Dodatku č. 1 neoddeliteľne\nspäté. Žalobca zastával názor, že Dodatok č. 1 je neurčitý, v dôsledku čoho je absolútne neplatný.\n19. Za nesprávne považoval aj právne posúdenie súladu odmeny dohodnutej v Dodatku č. 1 s dobrými\nmravmi, keď súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, a to: (i) že návrh Dodatku č.\n1 vypracoval a predložil žalobca, (ii) že odmenu dohodnutú v Dodatku č. 1 navrhol žalobca. Poukázal na\nto, že súd sa nevysporiadal s vytknutým nedostatkom zo strany odvolacieho súdu v bode 34. zrušujúceho\nuznesenia. Považoval za absurdné, aby za akýchkoľvek okolností bola v súlade s dobrými mravmi taká\ndohoda, podľa ktorej si zmluvné strany za asistenciu pre reštrukturalizácii dohodnú odmenu násobne\n\nvyššiu ako je odmena osoby s licenciou reštrukturalizáciu vykonávať - správcu. To, že v prejedávanom\nprípade bol p. F. v zjavnom konflikte záujmov (na jednej strane ako konateľ veriteľov - žalovaní v 2.\na 3. rade, na druhej strane ako konateľ spoločnosti - PP PARTNERSHIP s.r.o., ktorej cieľom bolo\nozdraviť žalobcu, t.j. znížiť záväzky žalobcu v čo najväčšom rozsahu a zároveň predsedom správnej\nrady žalobcu) je už len „čerešničkou na torte“ celého prípadu a zároveň ďalším argumentom svedčiacim\nv prospech tvrdenia žalobcu, že tak Mandátna zmluva, ako aj Dodatok č. 1 boli uzavreté žalobcom v\ndôsledku omylu vyvolanom p. F., resp. spoločnosťami, za ktoré konal.\n20. Žalobca ďalej namietal nesprávne posúdenie povinnosti žalobcu zverejniť Dodatok č. 1. Poukázal\nna to, že otázka či žalobca bol povinnou osobou podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., resp.\notázka, či Dodatok č. 1 bol povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 47a ods. 1 OZ, resp. § 5a ods. 1 a 2\nzákona č. 211/2000 Z. z., sú otázkami právnymi a nie skutkovými. Žalobcovi nebolo zrejmé, aké dôkazy\nmal súdu predkladať, aby preukázal, že Dodatok č. 1 bol povinne zverejňovanou zmluvou podľa ust. §\n47a ods. 1 OZ. Uviedol, že žalobca je neziskovou organizáciou založenou výlučne Mestom Kežmarok,\nčím spĺňa definičné pojmy „povinnej osoby podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Vzhľadom\nna skutočnosť, že Dodatok č. 1 sa v súlade s § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. týka nakladania\ns majetkom povinnej osoby - žalobcu, pričom v žiadnom prípade podľa názoru žalobcu sa nejedná o\nbežný obchodný styk v rozsahu jeho činnosti, mal žalobca za to, že Dodatok č. 1 možno považovať za\npovinne zverejňovanú zmluvu podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\n21. Za nesprávne odvolateľ považoval aj právne posúdenie platnosti Mandátnej zmluvy z dôvodu\nuvedenia žalobcu do omylu, keď súd argumentáciu žalobcu v tomto smere odignoroval. Mal za to,\nže spoločnosť PP PARTNERSHIP s. r. o. pri uzatváraní mandátnej zmluvy úmyselne uviedla žalobcu\ndo omylu v otázke vôli a schopnosti spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. plniť činnosti, na ktoré sa\nzaviazala v Mandátnej zmluve a Dodatku č. 1, pričom v skutočnosti mala táto spoločnosť, resp. osoba\nza ňu konajúca, záujem len vytvoriť právny rámec, ktorý by jej umožňoval vo veľkom rozsahu čerpať\nfinančné prostriedky patriace žalobcovi. Z uvedeného dôvodu v nadväznosti ust. § 49a OZ mal žalobca\nza to, že Mandátna zmluva a následne aj Dodatku č. 1 sú v dôsledku omylu na strane žalobcu neplatné.\n22. Žalobca ďalej uviedol, že prioritne zastáva právny názor, že Mandátna zmluva vrátane všetkých na\nňu nadväzujúcich právnych úkonov je absolútne neplatná z dôvodu absencie vôle na strane obidvoch\nzmluvných strán (žalobcu a spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o.) reálne vstúpiť do zmluvného vzťahu\na predstavovala len formálny právny rámec na vyvádzanie finančných prostriedkov z dispozície žalobcu.\nZároveň uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o dôvod absolútnej neplatnosti právnych úkonov,\nktoré sú súdy povinné skúmať v priebehu celého súdneho konania ex offo, táto námietka neplatnosti\nje vznesená včas a riadne a je nevyhnutné, aby sa s ňou súdy vysporiadali. S poukazom na uvedené\nžalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná\nprávo na náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu. Pokiaľ odvolací súd bude mať za to,\nže neexistujú dôvody na zmenu, žalobca navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové\nkonanie a rozhodnutie.\n23. K odvolaniu žalobu sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 08.02.2023. Podľa\nnázoru žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie reaguje v odôvodnení rozsudku na skutkové tvrdenia\nžalobcu ako aj žalovaných, avšak len na tie, ktoré boli procesné prípustné, čo však neplatí pre Znalecký\nposudok č. 5/2019, ktorý žalobca nepredložil včas. Pokiaľ ide o posúdenie určitosti predmetu Dodatku\nč. 1 a súladu dohodnutej odmeny s dobrými mravmi, žalovaný v 2. rade sa plne stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku a mal za to, že ani jeden z odvolacích dôvodov nie je daný. Okrem toho sa\npridržal svojej doterajšej argumentácie a žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal\nžalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n24. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2023 žalovaný v 3. rade súd informoval, že vyjadrenie zo dňa\n08.02.2023 sa považuje aj za vyjadrenie žalovaného v 3. rade.\n25. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.05.2023. Zdôraznil,\nže odvolací súd vo svojom rozhodnutí neuviedol svoj právny názor o tom, či po vrátení veci môže\nbyť Znalecký posudok č. 5/2019 použitý alebo nie, bolo na vôli súdu prvej inštancie, či použije alebo\nnepoužije sudcovskú koncentráciu na ten ktorý dôkaz, pričom podľa názoru žalobcu v zmysle § 153\nCSP po vrátení veci súd prvej inštancie mohol a mal prijať predmetný znalecký posudok ako dôkaz. Mal\n\nza to, že odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu - Znaleckého posudku č. 5/2019 bolo v rozpore\nso zásadou spravodlivosti civilného procesu.\n26. Dňa 30.08.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, označené ako „Doplnenie argumentácie\nodvolania žalobcu“, v ktorom uviedol, že Mesto Kežmarok v nadväznosti na svoju žiadosť obdržalo od\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky stanovisko zo dňa 26.07.2024 (ďalej len „Stanovisko“),\nktorého obsah je relevantný aj pre posúdenie dôvodnosti odvolania. Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky v Stanovisku reagovalo na 3 otázky položené Mestom Kežmarok, ktoré je\nzriaďovateľom žalobcu, a to konkrétne na nasledujúce otázky: Bola nezisková organizácia založená\nmestom v období rokov 2011 - 2013 povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona (zákon č. 211/2000\nZ. z.)? je povinná osoba povinná zverejniť dodatok k zmluve uzavretý po 1.1.2011, ak bola zmluva\nuzavretá do 31.12.2010? Ak je odpoveď na otázku č. 2 áno, spôsobuje nezverejnenie takéhoto dodatku\nnásledky predpokladané v § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka? Vzhľadom na závery Stanoviska k\notázke súvisiacej s povinnosťou zverejniť Dodatok č. 1, mal žalobca za to, že keďže Dodatok č. 1 nebol\nzverejnený ani do 3 mesiacov od jeho uzatvorenia, možno ho v súlade s ustanovením § 47a ods. 4 OZ\npovažovať za neuzavretý, a teda neúčinný, a teda na jeho základe nemohli vzniknúť jeho zmluvným\nstranám žiadne práva a povinnosti.\n27. K podaniu žalobcu doručenému súdu dňa 30.08.2024 sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním\ndoručeným súdu dňa 01.10.2024. Podľa žalovaného v 2. rade nie je možné na Stanovisko prihliadať,\nnakoľko ho žalobca ako dôkaz nepredložil v rámci zákonnej koncentrácie konania na súde prvej\ninštancie a v odvolacom konaní nemôže byť prezentované ani ako novota, pretože žalobca sa na MS\nSR mohol obrátiť so žiadosťou o poskytnutie stanoviska už práve počas prvoinštančného konania.\nVo vzťahu k samotnému Stanovisku uviedol, že odpoveď MS SR na druhú otázku vychádza z\nnedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu, nakoľko Mesto Kežmarok evidentne neposkytlo\nMSSR spomínaný štatút žalobcu. Pokiaľ by sa tak stalo, logicky by MS SR reagovalo inak aj na\ntretiu otázku týkajúcu sa následkov nezverejnenia Dodatku č. 1 Mandátnej zmluvy podľa § 47a ods.\n4 OZ. Stanovisko MS SR tak nepredstavuje dôkaz o neúčinnosti Dodatku č. 1 Mandátnej zmluvy pre\nnesplnenie si povinnosti zverejniť ho podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\n28. Dňa 1.12.2025 (t.j. v čase, keď odvolací súd rozhodol o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku\nv zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP) bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako\noznámenie o zmene právneho zastúpenia a doplnenie argumentácie odvolania žalobcu.\nV podaní advokátska kancelária MINAT Law s. r. o., Bratislava, IČO: 53 204 786 oznámila prevzatie\nprávneho zastúpenia dňom 19.11.2025.\nSúčasne žalobca poukázal na zápisnicu z výsluchu C. G. zo dňa 3.6.2025 v trestnom konaní vedenom\nna Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove pod ČVS: KRP-22/2-VIS-PO-217, ktoré sa vedie\npre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho\nmajetku podľa § 273 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Žalobca poukázal na obsah zápisnice,\nkde podľa argumentácie žalobcu C. G. uviedol, že podpísal to, čo mu predložil p. F. a môže byť, že\npodpísal všetky zmluvy.\nNavrhovateľ predloženú zápisnicu z výsluchu svedka považuje za novotu v súdnom konaní, o ktorej\nnemal vedomosť a nedisponoval jej znením. Žalobca má za to, že zmluvy sú absolútne neplatné z\ndôvodu ich rozporu s dobrými mravmi a trvá na svojom odvolacom návrhu v celom rozsahu.\nPodanie žalobcu zo dňa 1.12.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené bez príloh, t.j. bez dokladov\npreukazujúcich vyššie uvedené.\n29. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379\na § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade\ns § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského\nsúdu v Bratislave. Po oboznámení sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a podaniami sporových strán\nodvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.\n30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n31. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/14/2017-l 078 zo dňa 12. decembra 2022,\npretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi\nskutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred\nsúdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver\nnevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.\nNa zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n32. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nemohol Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa\n24.06.2019 akceptovať z dôvodu, že názor odvolacieho súdu v otázke jeho pripustenia je pre súd prvej\ninštancie záväzný. Mal za to, že odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu - znaleckého posudku titulom použitia sudcovskej koncentrácie bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti civilného procesu, a\npreto sa súd dopustil pochybenia, keď vykonanie predmetného znaleckého posudku odmietol. Odvolací\nsúd konštatuje, že odvolateľ v tejto súvislosti dôvodne poukazoval na to, že odvolací súd vo svojom\nzrušujúcom rozhodnutí neuviedol svoj záväzný právny názor o tom, či po vrátení veci súdu prvej inštancie\nmôže byť znalecký posudok použitý alebo nie, odvolací súd len uviedol, že nakoľko nebolo tvrdené a\ntým pádom ani preukázané splnenie podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní podľa ust. § 366\nCSP, odvolací súd na tento znalecký posudok neprihliadal. Bolo na úvahe súde prvej inštancie zvážiť, či\npo zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, v nasledujúcom procesnom\npostupe sa rozhodne Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 24.06.2019 predložený žalobcom akceptovať,\nvykonať ako dôkaz a na jeho závery prihliadnuť, alebo využije sudcovskú koncentráciu konania a na\ntento dôkaz neprihliadne.\n33. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 35. rozsudku) je zrejmé, že súd prvej inštancie\nna uvedený znalecký posudok neprihliadol. Poukázal na to, že žalobca zdôvodnil nepredloženie\nZnaleckého posudku č. 5/2019 do vydania pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie tým, že tento\nznalecký posudok bol vypracovaný až dňa 24.06.2019, teda po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie.\nV tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že toto súdne konanie je vedené od januára 2017. Súd\nprvej inštancie mal pritom zo znenia Znaleckého posudku č. 5/2019 za to, že zakladateľ žalobcu\nako jeho zadávateľ si objednal jeho vypracovanie až dňa 19.03.2019, teda viac ako 5 mesiacov po\nvynesení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie, čím sám žalobca preukázal, že si tento dôkaz\nzabezpečil až po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie, navyše keď nešlo o dôkaz, ktorého potrebu\npredloženia by nebolo možné predvídať žalobcom už pri podaní žaloby dňa 24.01.2017. Keďže však\nišlo o dôkaz, ktorého vypracovanie mohol žalobca zabezpečiť aj v priebehu dokazovania a ešte pred\nvynesením pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie, v čom mu nebránila žiadna objektívna prekážka,\nalebo žalobca existenciu takejto objektívnej prekážky súdu prvej inštancie nepreukázal, nemožno\nvytknúť súdu prvej inštancie, že na tento žalobcom predložený dôkaz s poukazom na § 153 CSP\nneprihliadal. V ustanovení § 153 ods. 1, 2, 3 CSP je zakotvená sudcovská koncentrácia konania\na v čl. 8 CSP je všeobecne vyjadrená povinnosť riadneho vedenia sporu tak, že strany sporu sú\npovinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom\nhospodárnosti. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť\nzdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom\nsudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými\nprocesnými úkonmi. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením\nzákladného princípu zakotveného v článku 5 CSP, podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné\núkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej\nprocesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti\npredložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia\npredpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, pričom procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu\nmohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).\n34. Čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie po zrušení pôvodného\nrozsudku odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, v zmysle pokynu Krajského súdu v\nBratislave, sa zaoberal otázkou určitosti predmetu Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve a súladom odmeny\ndohodnutej týmto Dodatkom č. 1 s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Skutočnosť\nna ktorú poukazoval odvolateľ, a síce, že napadnuté rozhodnutie je značne obsiahle a obsahuje aj\n\npredchádzajúce stanoviská konajúceho súdu z pôvodného (zrušeného) rozsudku, nespôsobuje jeho\nnesprávnosť.\n35. K otázke určitosti predmetu Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve súd prvej inštancie zaujal stanovisko,\nže takto špecifikovaný predmet Dodatku č. 1 je vymedzený dostatočne určito, tzn. je dostatočne zrejmé,\nk čomu sa zmluvné strany uzavretím tohto dodatku zaviazali vzhľadom na vymedzený pojem „značná\nnámaha“. Konajúci súd pritom uviedol, ako pojem „značná námaha“ v danom prípade, vzhľadom na\nokolnosti prejednávanej veci, vyložil. Odvolateľ s uvedeným záverom súdu nesúhlasil a trval na tom,\nže Dodatok č. 1 je neplatný z dôvodu nemožnosti identifikovať plnenie, ktoré mala spoločnosť PP\nPARTNERSPIIP s.r.o. podľa Dodatku č. 1 plniť. Odvolateľ v tomto smere poukazoval na nesprávnosť\nzáveru konajúceho súdu, ktorý uviedol, že predmetný Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, rovnako\nsamotnú mandátnu zmluvu pripravoval a ich návrh predkladal žalobca. Žalobca uviedol, že návrh\nMandátnej zmluvy a Dodatku č. 1 nepripravoval on, ale p. F., resp. spoločnosť PP PARTNERSPIOP\ns.r.o. Odvolací súd pripúšťa, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho\nmal súd prvej inštancie za to, že predmetný Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, rovnako ako samotnú\nmandátnu zmluvu pripravoval a ich návrh predkladal žalobca. Napriek tomu uvedený nedostatok\nnespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v konaní neboli preukázané\ntaké okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany\nmedzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka,\nktoré by svedčali v prospech uvedenej argumentácie, súd prvej inštancie pristúpil k interpretácii prejavu\nvôle v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz\npripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní\ntento výraz použila. Keďže touto osobou bol práve žalobca (napadol neurčitosť a vágnosť použitého\nvýrazu „značná námaha“), aplikáciou uvedeného výkladového pravidla obsiahnutého v ustanovení §\n266 ods. 4 Obchodného zákonníka, možno dospieť k záveru, že tento výraz je nutné vykladať na ťarchu\nžalobcu, ako konštatoval súd prvej inštancie v bode 53. napadnutého rozsudku. Zároveň, ako správne\nuviedol súd prvej inštancie, jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý\nnevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú\nobidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. V aplikačnej praxi je totiž\nnevyhnutné dôsledne zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s\njednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Týmto spôsobom je vyjadrený a podporovaný\nprincíp autonómie zmluvných strán.\n36. Odvolací súd zdôrazňuje, že z judikatúry súdov vyplývajú požiadavky, aby dôvody pre vyslovenie\nabsolútnej neplatnosti právnych úkonov boli kriticky skúmané a aby takýto záver súdy vyslovovali len\nv materiálne odôvodnených prípadoch. Takéto skúmanie nesmie byť formalistické alebo mechanické.\nTáto požiadavka vyplýva zo zásady zmluvnej autonómie. Zásah štátu do súkromnoprávneho vzťahu\nprostredníctvom vyslovenia jeho absolútnej neplatnosti zo strany súdu má byť výnimočným opatrením\n- súd musí prihliadnuť ku všetkým vzájomným vzťahom jednotlivých, do úvahy prichádzajúcich\nargumentov a posúdiť ich váhu v konkrétnom prípade s ohľadom na špecifiká danej kauzy. Súd nesmie\ntieto kritériá aplikovať mechanicky. Takýto postup dáva prioritu výkladu nielen právnych úkonov, ale aj\nsamotných zákonných ustanovení ktorý ne vyvodzuje absolútnu neplatnosť zmluvy (právneho úkonu),\npred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, pokiaľ sú možné oba výklady.\n37. Ďalšou otázkou, ktorou sa mal súd prvej inštancie po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím\nsúdom zaoberať, bol súlad odmeny dohodnutej Dodatkom č. 1 s poctivým obchodným stykom, resp.\ndobrými mravmi. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní veci výšku odmeny podľa Dodatku\nč. 1 nepovažoval za odporujúcu zásade poctivého obchodného styku podľa ust. § 265 Obchodného\nzákonníka, resp. dobrým mravom podľa ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil\ns právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluvná voľnosť daná Obchodným zákonníkom sa plne\npremietla do uzavretia Dodatku č. 1, ktorý nebol uzavretý v tiesni, ale naopak slobodne a vážne, ako v\nňom zmluvné strany konštatovali. Konajúci súd pritom poukázal na skutočnosť, že odmena mandatára\npodľa Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku\na dobrými mravmi, pretože žalobca nepreukázal v konaní, že takto dohodnutá odmena mandatára\nnegatívne ovplyvnila hospodársky výsledok žalobcu, tým došlo k prehlbovaniu jeho straty, v dôsledku\nčoho bol žalobca nútený vstúpiť do reštrukturalizácie, pričom dôvodom pre vstup do reštrukturalizácie\nboli záväzky žalobcu, ktoré nebol schopný uhradiť z bežnej prevádzky zariadenia nemocnice.\n\n38. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne povinnosti zverejniť Dodatok č. 1, kedy žalobca na podporu\nsvojej argumentácie ako prílohu podania zo dňa 30.08.2024 doložil do súdneho spisu „Odpoveď zo\ndňa 26.07.2024, na podanie vo veci povinných osôb a povinného zverejňovania zmlúv podľa zákona č.\n211/2000 Z. z. zo dňa 05.06.2024“ poskytnutú zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\ndňa 26.07.2024, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tento dôkaz mohol\nuplatniť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní\npred súdom prvej inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by tento dôkaz uplatnil včas. I keď samotné\nstanovisko je datované 26.07.2024, žalovaný v 2. rade dôvodne poukazoval na to, že žalobca mohol\ntakéto stanovisko vyžiadať už skôr, a to v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade nejde o\nnovotu v odvolacom konaní, ktorá by bola prípustná v zmysle ustanovenia § 366 CSP, preto naň odvolací\nsúd neprihliadal.\n39. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie platnosti mandátnej zmluvy z dôvodu\nuvedenia žalobcu do omylu zo strany spoločnosti PP PARNERSHIP s.r.o. pri uzatváraní mandátnej\nzmluvy v otázke jej vôle a schopnosti plniť činnosti, na ktoré sa zaviazala, pričom podľa tvrdení\nžalobcu v skutočnosti mala táto spoločnosť záujem len vytvoriť právny rámec, ktorý by jej umožňoval\nvo veľkom rozsahu čerpať finančné prostriedky patriace žalobcovi. Ako žalobca sám uviedol, ide o novú\nargumentáciu, ktorá nebola v doterajšom priebehu súdneho konania, až do vyjadrenia žalobcu zo dňa\n21.07.2022, posudzovaná. Odvolací súd uvedenú argumentáciu vyhodnotil ako účelovú, keď je zrejmé,\nže žalobca po tom, čo sa jeho predošlá argumentácia sa v konaní preukázaná ako nedôvodná, účelovo\nmení a dopĺňa tvrdené dôvody neplatnosti predmetnej mandátnej zmluvy, avšak ide len o domnienky\nžalobcu bez ich náležitého preukázania. Za nepodložené, a teda nepreukázané, odvolací súd považoval\ni tvrdenie žalobcu ohľadne neplatnosti mandátnej zmluvy a súvisiacich právnych úkonov z dôvodu\nabsencie vôle na strane obidvoch zmluvných strán.\n40. K argumentácii prezentovanej žalobcom v poslednom podaní zo dňa 1.12.2025 k namietanej vade\nvôle odvolací súd uvádza, že vadou vôle je napríklad fyzické alebo psychické násilie, alebo duševná\nporucha konajúceho, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo.\nJe potrebné poukázať na skutočnosť, že záujmy a postoje účastníkov, t.j. strán sporu v priebehu súdneho\nkonania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. To znamená, že\nobsah právneho úkonu nemôže súd vykladať podľa toho, ako sa v priebehu súdneho konania správajú\njeho účastníci.\nNa to, akú mali účastníci pri uzavretí zmluvy vôľu alebo aké tu boli ďalšie skutočnosti rozhodné pre\nvýklad prejavu vôle podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné usudzovať predovšetkým\npodľa okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá. Zmyslom výkladu prejavu vôle nie je zisťovať, čo si\nkonajúci s niekoľkoročným odstupom času myslí a ako svoje názory postupne mení, ale objasniť, čo\nbolo skutočne prejavené.\nOdvolací súd opäť poukazuje na zásadu, že výklad, ktorý robí ustanovenie zmluvy platným či účinným,\nmá prednosť pred výkladom vedúcim k záveru o neplatnosti, či neúčinnosti tohto ustanovenia. Z toho\nvyplýva, že v prípade pochybnosti o platnosti či neplatnosti zmluvného ustanovenia je potrebné dať\nprednosť výkladu, že dohodnuté ustanovenie je platné (in favorem contractus).\n41. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\nDo práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. (Uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. augusta 2004)\n42. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.\n23Cb/14/2017-1078 zo dňa 12. decembra 2022 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.\n\n43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalovaní v 2. a 3. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n44. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch\nmesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval\nv prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/14/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "82cbc5ea-ced7-4125-8cd3-194be1bcba77:606612cc-128a-4d0b-956a-44edb720791a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7219207072.1", "spisova_znacka": "4Cob/87/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/87/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7219207072.1"}, {"guid": "e20df9f8-6cf9-4e24-a7b4-10d68eedb5f7:4500904c-ced6-4714-9b5f-2c1cae0d0307", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/14/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cb/14/2017 z 27. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e20df9f8-6cf9-4e24-a7b4-10d68eedb5f7:4500904c-ced6-4714-9b5f-2c1cae0d0307"}], "citovane_v": []}