{"guid": "92c4b1f4-2f5e-445a-87db-b0fdd6149ea1:f1527b9e-70c2-420b-a8ec-caa4d7f56e53", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1315202428.4", "spisova_znacka": "4Cob/117/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/117/2023 z 30. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2025, sp. zn. 4Cob/117/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1315202428.4", "identifikacne_cislo": "1315202428", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Dana Šiffalovičová", "sudca_id": 903, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-siffalovicova-903", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1527b9e-70c2-420b-a8ec-caa4d7f56e53", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1315202428.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1315202428.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1315202428.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/117/2023\n1315202428\n30. 01. 2025\nJUDr. Dana Šiffalovič\nECLI:SK:KSBA:2025:1315202428.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu\nJUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: AB Rybničná s. r. o., Rybničná\n40, 831 06 Bratislava, IČO: 34 104 241, proti žalovanému: HABEAS CORPUS, občanské sdružení,\nOcelkova 643/20, Černý Most,\n198 00 Praha 9, Česká republika, IČ: 701 08 102, o zaplatenie 1.455,82 eur\ns príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.\n25Cb/63/2015-741 zo dňa 14. novembra 2022 v znení opravného uznesenia č.k. 25Cb/63/2015-873 zo\ndňa 5. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/63/2015-741 zo dňa 14.\nnovembra 2022 v znení opravného uznesenia č.k. 25Cb/63/2015-873 zo dňa\n5. septembra 2023 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 1.455,82\neur s 0,5 % úrokom z omeškania denne, a to zo sumy 0,17 eur od 27.02.2011 do zaplatenia, zo sumy\n0,17 eur od 25.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.454,90 eur od 18.6.2011 do 2.8.2011, zo sumy 0,07\neur od 03.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.454,90 eur od 18.09.2011 do 20.09.2011, zo sumy 0,17 eur\nod 21.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.454,90 eur od 17.12.2011 do 19.12.2011, zo sumy 0,17 eur od\n20.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.454,90 eur od 18.03.2012 do 28.03.2012, zo sumy 0,17 eur od\n29.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.454,90 eur od 17.06.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo\ndňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 09.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd\nzaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.455,82 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatných faktúr,\nktorými žalobca vyúčtoval prenájom nebytových priestorov a služieb s prenájmom spojených na základe\nuzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.02.2011 (ďalej aj „Zmluva“).\n3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 29.09.2016 rozsudkom č.k. 25Cb 63/2015-87, ktorým\nžalobe v plnom rozsahu vyhovel. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Bratislave\nuznesením zo dňa 05.12.2019 č.k. 4Cob/61/2018-245 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že žalovanému nebolo doručené doplnenie návrhu zo\ndňa 27.07.2016 spolu s prílohami, čím mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k argumentom žalobcu\nuvedeným v tomto doplnení návrhu. Keďže prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\nvychádzal aj z doplneného návrhu a pripojených listinných dôkazov malo to za následok, že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n4. Súd prvej inštancie následne doplnil dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu X.. K. K. a štatutárneho\nzástupcu žalovaného X.. S. N. a po opätovnom oboznámení sa s obsahom písomných dokladov\n\nzaložených v spise zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca (vystupujúci v tom čase pod obchodným\nmenom IMCa, spol. s r.o.) ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom Zmluvu, predmetom\nktorej bol prenájom nebytových priestorov - miestnosti č. 533 b o výmere 33 m2 a spoločných priestorov\nvo výmere 6 m2 nachádzajúcich sa v administratívnej budove na Rybničnej č. 40 v Bratislave, ktorá je\nvo vlastníctve žalobcu. Nájomné bolo dohodnuté v čl. VI bod 3 vo výške 629,89 eur bez DPH štvrťročne\n+ 114,53 eur bez DPH štvrťročne za užívanie spoločných priestorov a v čl. VII bod 3 bola dohodnutá\nsuma 468 eur štvrťročne bez DPH ako platba za energie, služby a prevádzkové náklady. Žalobca\nvyúčtoval prenájom a ceny služieb s nájmom spojených faktúrami, ktoré žalovaný sčasti neuhradil a\nfaktúrou č. 1206050 na sumu 1.454,90 eur splatnou 16.06.2012, za obdobie júl - september 2012, ktorú\nžalovaný neuhradil vôbec. Dňa 04.07.2012 žalovaný písomne vypovedal nájom nebytových priestorov.\nDňa 26.09.2012 bol spísaný Protokol o odovzdaní prenajatých priestorov a kľúčov prenajímateľovi v\nsúvislosti s výpoveďou nájmu.\n5. Štatutárny zástupca žalovaného X.. S. N. vo svojej výpovedi dňa 25.06.2020 uviedol, že žalovaný\nje medzinárodnou organizáciou s pracoviskom v Prahe a so zriadeným detašovaným pracoviskom v\nBratislave, pre ktoré boli prenajaté kancelárske priestory v administratívnej budove na Rybničnej ulici.\nVedenie kancelárie mal na starosti zamestnanec K.. S. C.. Z dôvodu jeho zdravotných problémov a\nz dôvodu nemožnosti nájsť za neho náhradu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou, ktorú\nžalobca akceptoval ku dňu 30.09.2012. Od K.. S. C. nemal žalovaný žiadne informácie o nejakých\nproblémoch týkajúcich sa prenájmu priestorov, práve naopak, potvrdil, že spolupráca so žalobcom bola\nvždy korektná. Mal za to, že zábezpeka bola riadne uhradená, avšak vzhľadom na odstup času doklad\no úhrade nemal štatutárny zástupca žalovaného k dispozícii. V prípade, ak sa preukáže, že zábezpeka\nuhradená bola, pristúpi žalovaný k zápočtu. Potvrdil, že podpísal Protokol o odovzdaní prenajatých\npriestorov a prevzal aj upomienku datovanú dňom 28.08.2012, zobral ju na vedomie, avšak žiadnym\nspôsobom už na ňu ďalej nereagoval. K.. C. žalovanému nič neoznámil ohľadne možnosti, že bude\nmusieť znášať prípadné poplatky banky za medzištátny bankový prevod.\n6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa kapitoly II čl. 2 bod 1, kapitoly II čl. 3 bod 1, kapitoly II\noddiel 6 čl. 22 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o príslušnosti a uznávaní a výkone\nsúdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I) (ďalej len „Nariadenie Brusel\nI“), § 3 ods. 1, 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len\n„zákon č. 116/1990 Zb.“), § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný\nzákonník“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“).\n7. Keďže ide o spor s medzinárodným prvkom, súd prvej inštancie v prvom rade ustálil svoju príslušnosť\n(právomoc) na konanie podľa Nariadenia Brusel I.\n8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ\nuzatvoril so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov presne vyšpecifikovaných\nv čl. II Zmluvy, nachádzajúcich sa v administratívnej budove na Rybničnej č. 40 v Bratislave, ktorá je vo\nvlastníctve žalobcu. Nájomný pomer mal v zmysle Zmluvy trvať od 14.02.2011 na dobu neurčitú, avšak\nžalovaný listom zo dňa 04.07.2012 Zmluvu o nájme vypovedal. V zmysle čl. X bod 1 Zmluvy trojmesačná\nvýpovedná lehota začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, t.j.\ndňom 01.08.2012, mala uplynúť 31.10.2012, avšak žalobca výpoveď akceptoval ku dňu 30.09.2012;\nakceptácia je výslovne uvedená aj v upomienke datovanej dňom 28.08.2012, ktorú osobne prevzal X..\nS. N. tak, ako to potvrdil vo svojej výpovedi. Žalobca v súlade s článkami VI a VII Zmluvy vyúčtoval\nžalovanému nájomné a služby s nájmom spojené, ktoré žalovaný v stanovenej lehote za obdobie február\n2011 až september 2012 uhrádzal s omeškaním alebo neuhradil vôbec, čím mu vznikol záväzok voči\nžalobcovi vo výške 1.455,82 eur, ktorý pozostáva z nasledovných položiek:\n- faktúra č. 1102055 na sumu 738,08 eur splatná 26.02.2011, za obdobie od 14.02. do 31.03.2011,\nuhradená dňa 18.02.2011 vo výške 737,91 eur, neuhradená vo výške 0,17 eur,\n- faktúra č. 1103102 na sumu 1.454,90 eur splatná 24.03.2011, za obdobie apríl - jún 2011, uhradená\ndňa 15.03.2011 vo výške 1.454,73 eur, neuhradená vo výške 0,17 eur,\n- faktúra č. 1106095 na sumu 1.454,90 eur splatná 17.06.2011, za obdobie júl - september 2011,\nuhradená dňa 03.08.2011 vo výške 1.454,83 eur, neuhradená vo výške 0,07 eur,\n- faktúra č. 1109057 na sumu 1.454,90 eur splatná 17.09.2011, za obdobie október - december 2011,\nuhradená dňa 21.09.2011 vo výške 1.454,73 eur, neuhradená vo výške 0,17 eur,\n\n- faktúra č. 1112053 na sumu 1.454,90 eur splatná 16.12.2011, za január - marec 2012, uhradená dňa\n20.12.2011 vo výške 1.454,73 eur, neuhradená vo výške 0,17 eur,\n- faktúra č. 1203039 na sumu 1.454,90 eur splatná 17.03.2012, za obdobie apríl - jún 2012, uhradená\ndňa 29.03.2012 vo výške 1.454,73 eur, neuhradená vo výške 0,17 eur,\n- faktúra č. 1206050 na sumu 1.454,90 eur splatná 16.06.2012, za obdobie júl - september 2012, ktorú\nžalovaný neuhradil vôbec.\n9. Súd konštatoval, že štatutárny zástupca žalovaného mal vedomosť o neuhradení faktúry č. 1206050,\nnakoľko osobne prevzal upomienku vystavenú žalobcom dňa 28.08.2012, avšak mal za to, že tento\nnedoplatok mal byť vysporiadaný z uhradenej zálohy. Žalovaný však dôkazné bremeno neuniesol a\nnepreukázal, že zábezpeku vo výške 3 mesačných nájmov do 10 pracovných dní po podpise Zmluvy\nzaplatil, podpisom zmluvy potvrdil svoj záväzok zábezpeku zložiť, ale nie samotné zaplatenie tejto\nzábezpeky tak, ako to vyžadoval čl. VI bod 4 Zmluvy. Neuhradené centové zostatky predstavujú províziu\nbanky za medzištátny prevod finančných prostriedkov.\n10. Súd dal do pozornosti, že z ustanovenia § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že dlžník,\nt.j. žalovaný svoj dlh splní nie poukázaním finančných prostriedkov, ale až ich pripísaním na účet\nveriteľa. Z výpisov z účtov, ktoré žalobca založil do spisu je zrejmé, že z poukázaných čiastok si banka\nstiahla provízie za prevod a o uvedené čiastky bola nižšie sumy pripísané na účet žalobcu, v dôsledku\nčoho nedošlo k úhrade celého dlhu. Dospel k záveru, že žalobca svoj nárok dostatočným spôsobom\npreukázal, a preto žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel.\n11. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, uplatnil si žalobca\nv súlade s čl. 6 bod 4 Zmluvy úroky z omeškania vo výške 0,5 % z dlžného nájomného denne. Súd prvej\ninštancie žalobe aj v tejto časti vyhovel, a to s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1, 2 Obchodného\nzákonníka. Nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky posudzoval podľa Obchodného zákonníka, a\nto s poukazom na interpretačné pravidlo vymedzené v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že\nzmluva o nájme nebytových priestorov je ako zmluvný typ upravená iba v zákone č. 116/1990 Zb. o\nnájme a podnájme nebytových priestorov a Občianskom zákonníku, čiže na právny vzťah medzi stranami\nsporu vzniknutý na základe takejto zmluvy sa budú aplikovať ustanovenia tejto zmluvy a Občianskeho\nzákonníka, avšak omeškanie bude potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje\nkomplexnú úpravu, a teda aplikácia Občianskeho zákonníka je vylúčená, keďže takýto postup nie je\nmožné oprieť o ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko tu absentuje v ňom ustanovená\npodmienka, že túto otázku nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka. Žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana plne úspešný.\n12. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že neakceptoval žiadosť štatutárneho zástupcu žalovaného o\nodročenie pojednávania určeného na deň 14.11.2022 z dôvodu jeho práceneschopnosti. Pojednávania,\nktoré sa mali konať v dňoch 23.09.2021, 04.04.2022, 27.06.2022, 12.09.2022 boli odročené práve na\nzáklade žiadosti štatutárneho zástupcu žalovaného z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu,\nktorý mu znemožňoval osobnú účasť na pojednávaní. Pred pojednávaním, ktoré bolo stanovené na\ntermín 12.09.2022 súd oznámil žalovanému, že žiadosť o odročenie pojednávania akceptuje, ale\nzároveň ho vzhľadom na opakujúce sa žiadosti vyzval, aby si v súlade s ust. § 183 ods. 1 CSP\nustanovil zástupcu, ktorý ho bude na pojednávaní zastupovať. Žalovaný výzvu súdu prevzal dňa\n15.09.2022, podľa názoru súdu od tohto dátumu mal dostatočný časový priestor na zvolenie zástupcu\nna zastupovanie na pojednávaní dňa 14.11.2022, a preto súd jeho opätovnú žiadosť o odročenie\npojednávania neakceptoval (uvedenú skutočnosť mu vzhľadom na krátkosť času oznámil mailovým\npodaním na adresy oznámené súdu žalovaným) a rozhodol vo veci aj v jeho neprítomnosti.\n13. Uznesením č.k. 25Cb/63/2015-873 zo dňa 5. septembra 2023 súd prvej inštancie opravil v záhlaví\nrozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 63/2015-741 zo dňa 14. novembra 2022 IČO\nžalovaného tak, že správne má byť: „IČO: 701 08 102“.\n14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Tvrdil, že v konaní,\nktoré prechádzalo vydaniu napadnutého rozsudku a napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie porušil\npráva garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoje podanie odôvodnil\ntým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1\n\npísm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa\n§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú\nprípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli\nuplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n15. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil a nesprávne právne posúdil Zmluvu o nájme\nnebytových priestorov zo dňa 11.02.2011, a to z pohľadu hmotného a procesného práva a prednosti\nvýkladu zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve, pokiaľ tieto nie sú v rozpore so zákonom či v\nrozpore s dobrými mravmi. Konkrétne z textu Zmluvy podľa názoru odvolateľa vyplýva, že tá bola\nuzavretá v režime občianskeho práva a nie v režime obchodného práva. Zdôraznil, že o Obchodnom\nzákonníku či nájme priestoru za účelom podnikania nie je v Zmluve ani slovo. HABEAS CORPUS nebol\na nie je založená za účelom podnikania, čo je jasne deklarované v čl. I Zmluvy, kde je uvedené, že\nspoločnosť je zapísaná v Registri MV ČR pod čj: VS 1-1/45006/00-R, ďalej v čl. III Zmluvy je jasne\nuvedené, že predmet nájmu bude nájomca využívať ako kancelárske priestory za účelom súvisiacim s\nvýkonom administratívnych a kancelárskych prác nájomcu. V režime občianskeho práva by tak mali byť\nposudzované tiež otázky premlčania, úrokov, atď. Žalovaný uviedol, že nájom platil vždy riadne a včas\nv čiastke, ktorú žalobca požadoval. Požiadavky na platenie tzv. centových nedoplatkov za faktúry odo\ndňa 14.02.2011 do 9/2011 považoval za nemiestne, tieto sú zrejme dané dohodou medzi žalobcom a\njeho bankou, čo ale nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý nie je účastníkom dohody medzi žalobcom\na jeho bankou. Žalovaný pritom žiadne upomienky ani dlžné faktúry od žalobcu neobdržal, chýbajú\ndoklady o ich doručení žalovanému. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd dňa 11.02.2011,\nžalovaný vzniesol námietku premlčania údajného dlhu bez toho, aby dlh uznal. Uviedol, že ak by sme\nmali predmetnú zmluvu považovať za platnú, potom podľa čl. XI ods. 4 žalobca nedoložil druhý pokus\no doručenie dlžných faktúr a upomienky. Taktiež nebola žiadna snaha riešiť spor podľa čl. XI ods. 5\ndanej zmluvy. Skutkové okolnosti podľa názoru odvolateľa vyzerajú tak, že žalobca úmyselne či vplyvom\nobjektívnych okolností vyvolal túto situáciu, aby sa mohol pokúsiť domáhať čiastky 0,5 % denne z údajne\ndlžnej čiastky, ktorý postup je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku.\n16. Ďalej namietal, že súd opomenul, neprejednal a nerozhodol o včas o podanom návrhu žalovaného\nzo dňa 26.11.2021, čím bol žalovaný ukrátený na svojich právach. Súd taktiež odmietol odročiť\npojednávanie nariadené na deň 14.11.2022 napriek včasnej, odôvodnenej a doloženej žiadosti\nžalovaného, nútil žalovaného k voľbe zástupcu, odmietal poskytnúť lehotu a odmietol návrhy a námietky\nžalovaného zo dňa 04.11.2022 bez toho, aby sa s nimi vysporiadal v napadnutom rozsudku, konal a\nrozhodoval dňa 14.11.2022 cez odpor žalovaného v neprítomnosti žalovaného, zneužil na danú situáciu\nzjavne neaplikovateľné ust. § 183 CSP. Namietal, že súd opomenul prejednať a rozhodnúť o návrhoch\nžalovaného v podaní zo dňa 07.04.2020, vrátane návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka.\nPoukázal na to, že nebola vyriešená otázka zábezpeky podľa ust. čl. VII odst. 4 Zmluvy a súd v rozpore\ns dojednaním Zmluvy hodil bremeno preukázania úhrady zábezpeky výhradne na žalovaného bez toho,\naby skúmal Zmluvu ako takú a jej súvislosti. Mal za to, že súd nerešpektoval ust. čl. XI ods. 5 Zmluvy.\nZa danej situácie je tzv. zmluvný úrok 0,5 % denne z dlžnej sumy nájomného za deň omeškania zjavne\nv rozpore so zákonom, zásadami spravodlivosti a dobrými mravmi. Podľa názoru žalovaného je možné\npovažovať za prípustný zákonný úrok z omeškania podľa občianskeho práva. Okrem toho namietal,\nže súd nevysvetlil, z akého dôvodu napadnutý rozsudok doručoval prostredníctvom Obvodného súdu\npre Prahu 9, hoci doposiaľ nie sú vyriešené sabotáže v doručovaní, ktoré mali zjavne za cieľ poškodiť\nžalovaného a žalovaný si vymienil doručovať v predmetnej veci poštu priamo na doručovaciu adresu\nžalovaného v ČR.\n17. Žalovaný následne zrekapituloval priebeh konania vrátane doručovania písomností žalovanému.\nPoukázal na svoje podanie zo dňa 07.04.2020, ktorého obsah zopakoval a taktiež na svoje ďalšie\npodania. Ďalej žalovaný poukázal na svoje podanie zo dňa 04.11.2022, ktorým žiadal o odročenie\npojednávania vytýčeného na deň 14.11.2022, ktorého obsah zopakoval. S poukazom na uvedené\nžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.02.2023. Napadnutý\nrozsudok žalobca považoval za správny a spravodlivý a plne sa s ním stotožnil. Odvolanie žalovaného\n\noznačil za nedôvodné a s ohľadom na jeho argumentáciu aj značne nezrozumiteľné. Poukázal na to,\nže žalovaný v odvolaní opätovne predkladá argumentáciu, ktorú používal počas konania, prípadne ju\ndopĺňa (t.j. predkladá nové dôkazy), pričom dokazovanie vo veci bolo skončené. Mal za to, že súd prvej\ninštancie sa vysporiadal s odvolacími dôvodmi, pre ktoré odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/61/2018-245\nzo dňa 05.12.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti\na argumentáciou žalovaného v odvolaní žalobca poukázal na ustálenú judikatúru vo veci vykonávania\nnavrhnutých dôkazov, a to uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 170/2018 zo dňa 25.11.2008 a sp.\nzn. 5Cdo 247/2010 zo dňa 11.01.2011, ako aj ust. § 185 CSP. Žalobca považoval konanie žalovaného\nza zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Jedná sa tak o porušenie základných\nprincípov CSP s č.l. 5 CSP, pričom súd má postupovať v súlade s čl. 17 CSP. Z obsahu súdneho\nspisu aj napadnutého rozsudku a priebehu celého konania žalobca považoval tvrdenia žalovaného\nza účelové, pričom žalovaný podľa názoru žalobcu zjavne konal tak, aby nastali zbytočné prieťahy v\nkonaní a odďaľovalo sa rozhodnutie vo veci samej, pričom jeho argumentácia môže vyznievať účelovo\naž absurdne. Žalobca s ohľadom na vyššie uvedené navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť v celom\nrozsahu a potvrdiť napadnutý rozsudok.\n19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.03.2023, v ktorom\npoukázal na dovolanie podané voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/61/2018-245 zo\ndňa 05.12.2019, ktorému žalovaný vytýkal vady, a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/5/2021\nzo dňa 27.04.2021, ktorým dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol. Uviedol, že dovolaním\nnamietané vady vyriešené neboli, pretrvávajú a môžu byť a sú uplatnené riadne a kontinuálne včas\nznovu.\n20. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.05.2023. Odvolaciu\nrepliku žalovaného považoval za značne nezrozumiteľnú. Podotkol, že žalovaný svojimi rozsiahlymi\nvyjadreniami odvracia pozornosť od podstaty veci, t.j. sporu vo veci samej a snaží sa vyhnúť\nnepriaznivým následkom vlastného konania - neuhrádzania splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval\nprenájom nebytových priestorov a služieb s prenájmom spojených na základe uzatvorenej zmluvy zo\ndňa 11.02.2011 vytváraním obrazu porušenia jeho základných ľudských práv, medzinárodných zmlúv\na dohôd.\n21. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.07.2023. Uviedol, že\nžalobca svoje tvrdenia uvedené v podaniach zo dňa 07.02.2023 a 24.05.2023 žiadnym spôsobom\nnedoložil a ani nenavrhol dôkazy na ich podporu, hoci má dôkaznú povinnosť. Mal za to, že čo sa týka\nodvolacích dôvodov, ktoré žalovaný definoval a doložil vo svojom odvolaní zo dňa 26.12.2022, tieto\nžalobca nesporoval, takže je nutné ich považovať za nesporné.\n22. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.\n23. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n24. Aj keď rozsudok súdu prvej inštancie bol už raz odvolacím súdom zrušený, v danom prípade išlo o\nzrušenie rozsudku z procesných dôvodov a samotným meritom veci sa odvolací súd nezaoberal, preto\npodľa právneho názoru odvolacieho súdu nejde o situáciu predvídanú ustanovením § 390 CSP, kedy by\nodvolací súd bol povinný sám vo veci rozhodnúť.\n25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n26. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n\n27. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia istiny 1.455,82 eur s\npríslušenstvom titulom neuhradených faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval prenájom nebytových priestorov\na služieb spojených s prenájmom na základe uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa\n11.02.2011 (ďalej aj „Zmluva“). Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 25Cb/63/2015-87\nzo dňa 29.09.2016, ktorý bol na základe odvolania podaného žalovaným zrušený a vec vrátená súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/61/2018-245 zo\ndňa 05.12.2019. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že žalobca svoj nárok dostatočným\nspôsobom preukázal, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi\nistinu 1.455,82 eur spolu s úrokom z omeškania, pričom žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP.\n28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu\nna príslušenstvo pohľadávky podľa Obchodného zákonníka, z čoho možno usúdiť, že súd prvej inštancie\nprávny vzťah medzi sporovými stranami na základe uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov\nzo dňa 11.02.2011 považoval za obchodnoprávny. Ako k uvedenému záveru súd prvej inštancie dospel\nvšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé nie je. Odvolateľ pritom namietal, že Zmluva bola\nuzavretá v režime občianskeho práva a nie v režime obchodného práva. Žalovaný v tejto súvislosti\npoukazoval na skutočnosť, že o Obchodnom zákonníku či nájme predmetného priestoru za účelom\npodnikania žalovaného nie je v Zmluve ani slovo, HABEAS CORPUS nebol a nie je založený za\núčelom podnikania a v čl. III Zmluvy (Účel nájmu) je jasne uvedené, že predmet nájmu bude nájomca\nvyužívať ako kancelárske priestory na účely súvisiace s výkonom administratívnych a kancelárskych\nprác. Mal za to, že za danej situácie je tzv. zmluvný úrok 0,5 % denne z dlžnej sumy nájomného\nza deň omeškania zjavne v rozpore so zákonom, zásadami spravodlivosti a dobrými mravmi. Podľa\nnázoru žalovaného je možné považovať za prípustný zákonný úrok z omeškania podľa občianskeho\npráva. Odvolací súd po oboznámení sa so stanovami spolku HABEAS CORPUS (č.l. 546 a nasl.\nsúdneho spisu), Výpisom zo spolkového registra ČR \"HABEAS CORPUS\", L 11238 vedená u Městského\nsoudu v Praze, ako aj obsahom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.02.2011, nemal\npreukázané splnenie podmienok v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka na to, aby predmetný vzťah\nbolo možné považovať za obchodnoprávny. Aj v čl. XI ods. 2 Zmluvy sa uvádza, že „Právne vzťahy\nmedzi nájomcom a prenajímateľom vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadi Zákonom o nájme a podnájme\nnebytových priestorov, Občianskym zákonníkom a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi platnými\nna území Slovenskej republiky, pokiaľ nie je v tejto zmluve ustanovené osobitne inak.“ Vzhľadom na\nuvedené žalovaný dôvodne poukazoval na to, že zmluva nebola uzavretá v režime obchodného práva,\nale riadi sa režimom Občianskeho zákonníka a v režime občianskeho práva mali byť posudzované tiež\notázky premlčania, príslušenstva, atď.\n29. Keďže Zmluva bola uzavretá v režime občianskeho práva, nemôže byť platné ustanovenie čl. IV\nods. 4 Zmluvy, v ktorom boli dojednané úroky z omeškania pri omeškaní nájomcu s platbou akejkoľvek\nsplátky nájomného, a/alebo iných dohodnutých platieb, vo výške 0,5 % denne z dlžného nájomného\nza každý deň omeškania s príslušnou platbou. V občianskoprávnych vzťahoch sa totiž výška sadzby\núrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než\nzákonom stanovenej výške na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahoch, kde sa uprednostňuje dohoda\npodnikateľov o výške úrokov z omeškania. Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia §\n517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že\nkogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné (porovnaj\nrozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000).\nDohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v\nzmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie NS SR z 18.\naugusta 2010, sp. zn. 4MCdo/8/2010). (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/65/2022 zo dňa\n22.02.2024). V danom prípade tak bolo pri úrokoch z omeškania namieste aplikovať občianskoprávnu\núpravu a nie obchodnoprávnu, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie.\n30. Žalovaný v odvolaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd dňa\n09.02.2015, vznáša námietku premlčania údajného dlhu, bez toho, aby dlh uznával. Zo súdneho\nspisu odvolací súd zistil, že uvedenú námietku žalovaný vzniesol už v podaní zo dňa 07.04.2020\n(č.l. 338 súdneho spisu), avšak súd prvej inštancie sa ňou v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a\nžiadnym spôsobom nevysporiadal. Vzhľadom na to, že i na premlčanie uplatneného nároku žalobcu sa\n\nvzťahuje občianskoprávna úprava, je potrebné, aby súd prvej inštancie preskúmal dôvodnosť žalovaným\nuplatnenej námietky premlčania.\n31. Odvolací súd podotýka, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v\nodvolaní namietal, že žiadne dlžné faktúry od žalobcu neobdržal, chýbajú doklady o doručení faktúr\nžalovanému. Ani s touto námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia riadne nevysporiadal. Čo sa týka faktúr č. 1102055, č. 1103102, č. 1106095, č. 1109057,\nč. 1112053 a č. 1203039, tieto boli zo strany žalovaného, okrem tzv. centových nedostatkov, ktoré\npredstavujú províziu banky za medzištátny prevod finančných prostriedkov, uhradené, a teda je zrejmé,\nže žalovaný predmetnými faktúrami disponoval. Je však potrebné, aby sa konajúci súd uvedenou\nnámietkou žalovaného zaoberal v súvislosti s faktúrou č. 1206050, ktorú žalovaný neuhradil vôbec. Hoci\nsúd prvej inštancie poukázal na to, že štatutárny zástupca žalovaného mal vedomosť o neuhradení\nfaktúry č. 1206050, nakoľko osobne prevzal upomienku vystavenú žalobcom dňa 28.08.2012, z faktúry\nč. 1206050 (č.l. 17 súdneho spisu) je zrejmé, že táto bola vyhotovená dňa 01.06.2012 a splatná dňa\n16.06.2012, k prevzatiu upomienky zo dňa 28.08.2012 žalovaným došlo dňa 30.09.2012 (č.l. 19 súdneho\nspisu). Zo zápisnice z pojednávania dňa 25.06.2020 pritom vyplýva, že štatutárny zástupca žalovaného\nuviedol, že „Faktúru ktorú žalobca eviduje ako neuhradené sme dostali až v balíku dokladov v marci\n2020, k upomienke priložená nebola“ (č.l. 396 súdneho spisu). I keď mal žalovaný vedomosť o faktúre\nč. 1206050, je potrebné ustáliť moment, kedy sa dostal do omeškania s jej úhradou.\n32. Žalovaný v odvolaní okrem toho namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhoch zo\ndňa 26.11.2021, 04.11.2022 a 07.04.2020, v ktorom navrhol doplnenie dokazovania výsluchom svedka.\nOdvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov\nvykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy, zároveň je však\npotrebné, aby v súlade s § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy. Súd však žalovaným navrhnuté dokazovanie nevykonal a v rozpore s uvedeným\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, z akých dôvodov takto postupoval. Z hľadiska\npresvedčivosti rozhodnutia je taktiež namieste, aby konajúci súd uviedol, ako sa vysporiadal s návrhmi\nžalovaného v uvedených podaniach, resp. prečo tieto nepovažuje za relevantné.\n33. Odvolací súd na záver poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 302/2008 z\n30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu\nsúdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho\nsúdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací\nsúd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť\nprieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z\nhľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“\n34. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, odvolací súd rozsudok Okresného súdu\nBratislava III č.k. 25Cb/63/2015-741 zo dňa 14. novembra 2022 v znení opravného uznesenia č.k.\n25Cb/63/2015-873 zo dňa 5. septembra 2023 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391\nods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd postupovať vo vyššie\nnaznačenom smere. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade\ntrov odvolacieho konania.\n35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/63/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "5808069e-5f81-4f71-bfd9-65169da32bdb:e62efa44-5328-4591-90f0-bc94e94d7a6c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8203899959.1", "spisova_znacka": "4Cdo/65/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/65/2022 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8203899959.1"}, {"guid": "e60baa79-2ca7-4954-a7e2-eda21b0ec5d9:618aef38-d803-4b41-b71e-562acba38c35", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/63/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/63/2015 z 2. 3. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2015-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e60baa79-2ca7-4954-a7e2-eda21b0ec5d9:618aef38-d803-4b41-b71e-562acba38c35"}], "citovane_v": []}