Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/22/2024 z 28. 1. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2025, sp. zn. 3To/22/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1
Krajský súd Bratislava | 3To/22/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1 | 2025-01-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Hospodárske trestné činy
Citované ustanovenia: § 320 ods. 1 písm. c) TP, § 281 ods. 1 TP, § 281 ods. 3 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9dec6ad-17fe-46b7-a9f4-3520b5fe9cd0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3To/22/2024
1315011032
28. 01. 2025
JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1

Uznesenie
Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného O.. C.. D. E.,
pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015 zo dňa 22.09.2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
28.01.2025 pomerom hlasov 3:0 takto
rozhodol:
Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok.
Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodu § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s použitím §
2 ods. 1 Trestného zákona súd trestné stíhanie vedené proti
obžalovanému O.. C.. D. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T., R. XXXX/XX
pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
ako predseda a štatutárny orgán Matice slovenskej, v rozpore s ustanovením § 82 písm. f) v spojení
s ustanovením § 81 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), ktoré mu ukladajú povinnosť
chrániť spravovaný majetok pred zneužitím a prijať včasné a účinné opatrenia na ochranu spravovaného
majetku dňa 19.12.2007 na bližšie neustálenom mieste v Bratislave podpísal v mene Matice slovenskej
zmluvu o prevzatí dlhu voči veriteľovi spoločnosti Matičný fond a.s., ktorou bezodplatne zaviazal Maticu
slovenskú na úhradu záväzku, ktorý mal byť v zmysle článku III. bod 3 zmluvy o prevzatí dlhu premlčaný
s tým, že celková výška prevzatého dlhu bola v sume 6.500.001 Sk (215.760,51,- Euro), pričom
tento dlh bol následne uhradený z majetku Matice slovenskej dňa 27.06.2008 vo výške 5.100.001 Sk
(169.289,02,-Euro) a dňa 05.02.2009 vo výške 46.471,49,- Euro, čím Matici slovenskej spôsobil škodu
na majetku v celkovej výške 6.097.308,20 Sk (202.393,55,-Euro)
zastavuje
nakoľko je trestné stíhanie premlčané.
Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Matica slovenská so sídlom Martin,
P. Mudroňa 1 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015 zo dňa 22.09.2023, bol
podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaný O.. D. E., C.. oslobodený spod obžaloby Krajskej
prokuratúry Bratislava pod č. k. 1Kv 47/2012 zo dňa 10.12.2015 vedenej pre obzvlášť závažný zločin

porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko skutok nie je
trestným činom.
Okresný súd Bratislava III v poradí prvým rozsudkom zo dňa 09.12.2016 uznal obžalovaného O.. D. E.,
C.. za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného
zákona, t.j. došlo k právnemu prekvalifikovaniu skutku na nedbanlivostný trestný čin.
Na hlavných pojednávaniach v predmetnej veci boli vypočutí obžalovaný O.. D. E., C.., poškodený
O.. E. Q., B.., svedkovia O.. D. A., O.. P. H., O.. W. D., O.. D. T., D.. H. T., O.. D. P., O.. I. A., D.
L., H.. E. T., O.. O. E., D.. I. R., so súhlasom prítomných procesných strán prečítal výpoveď svedkov
D. H., L. L. R., E. U., Mgr. A. U., E.. J. E., I. H., E.. C. W., H.. O. R., D. I., O.. E. J., O.. U. P.,
O.. L. T., oboznámil listinné dôkazy - stanovisko dozorného výboru č.l. 686-689, zmluva o prevzatí
dlhu zo dňa 06.05.1999 č.l. 697-698, výpis z účtu VÚB č.l. 699, štatút a rokovací poriadok Finančnej
rady Matice slovenskej č.l. 700- 706, zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 04.12.2001 č.l. 707-711, zmluva
o prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007 č.l. 712-714, výpisy z účtu Istrobanka č.l. 715-716, štandardné
pravidlá pre nakladanie s majetkom Matice slovenskej (ďalej iba MS) č.l. 717-719, úradný záznam
č.l. 720, základné dokumenty č.l. 721-803, vyjadrenie dozorného výboru č.l. 804-870, správy audítora
č.l. 871-909, správa o činnosti a hospodárení za roky 1999-2009 č.l. 910-1243, zasadnutie MS č.l.
1244-1277, zápisnica z rokovaní r.1999 č.l. 1278- 1295, návrh rozpočtu r. 1998 č.l. 1296-1301, správa o
hospodárení r.1997 č.l. 1302-1311, zápisnica výboru Matice slovenskej r.1998 č.l. 1312-1314, audítorská
správa Neografia roky 2001-2010 č.l. 1315-1533, audítorská správa MS r. 2001-2010 č.l. 1534-1613,
zápisnica valné zhromaždenie Neografia č.l. 1614-1664, zápisnica dozornej rady Neografia rok 2010
č.l. 1665-1670, zápisnica predstavenstva a dozornej rady Neografia r. 2001 - 2010 č.l. 1671-2310, valné
zhromaždenie MS č.l. 2311-2448, zápisnice dozornej rady MS č.l. 2449-2500, zápisnice výboru MS č.l.
2501-2605, výpis z obchodného registra č.l. 2679-2680, osobné posudky obžalovaného č.l. 2606-2643,
2679-2681, pracovná zmluva č.l. 2797-2797b, informácia dozorného výboru MS č.l. 2798-2800, dohoda
o vzájomnom uznaní záväzkov č.l. 2801, vyčíslenie dividend vyplatených MS z Matičného fondu č.l.
2822, správa o účasti MS v spoločnosti Konštantín č.l. 2839, výzva - upomienka č.l. 2840-2841,
zasadnutie výboru MS rok 2012 č.l. 2856- 2858, register trestov č.l. 2862, informácia o zmenách stavu
individuálneho účtu Ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave na č.l. 2863-2871, lekárska správa č.l.
2881 a osobné posudky obžalovaného.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia opisuje konkrétne zistenia vyplývajúce z
vykonaných výsluchov, prečítaných svedeckých výpovedí a listinných dôkazov.
Na základe odvolaní podaných Krajskou prokuratúrou Bratislava a obhajobou rozhodoval vo veci Krajský
súd Bratislava, ktorý dňa 06.09.2017 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Po rozhodnutí krajského súdu bol v ďalšom konaní predložený už len jediný nový dôkaz - znalecký
posudok doc. Ing. I. U..
Súd rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby,
keďže dospel k záveru, že obžalobe sa nepodarilo dostatočne presvedčivo dokázať vinu obžalovaného.
V skutku absentujú základné obligatórne znaky skutkovej podstaty, nie je preukázaná subjektívna
stránka, ako ani objektívna stránka trestného činu. Dlh, ktorý Matica Slovenská prevzala, ako sa v rámci
dokazovania preukázalo, premlčaný nebol a jej úhrada nespôsobila škodu, ako ju vníma prokuratúra.
Nie je možné vnímať žiadne konanie bývalého predsedu MS za svojvoľné, s úmyslom poškodzovať
akékoľvek záujmy MS.
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)
Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak

priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)
Proti tomuto rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015 zo dňa 22.09.2023 podal
ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 22.09.2023 odvolanie prokurátor do výroku o vine a
treste v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 04.12.2023. Poukázal
predovšetkým na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To/35/2017, zo dňa 06.09.2017,
ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. d) písm. f) Tr. por. zrušil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu
Bratislava III, zo dňa 09.12.2016, sp. zn. 46T 72/2015, ktorým bol obžalovaný O.. D. E. C.. uznaný za
vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Zároveň konštatoval pochybenie okresného súdu, keď
konanie obžalovaného kladeného mu za vinu, posúdil ako vedomú nedbanlivosť. Krajský súd prisvedčil
argumentom uvádzaným v odvolaní prokurátorky, že obžalovaný vedel, že je štatutárnym orgánom MS
a ako jej predseda bol povinný spravovať a opatrovať jej majetok tak, aby nedochádzalo ku škodám na
majetku MS, t.j. konať v jej záujme a v jej prospech. Obžalovaný z hľadiska úmyselného zavinenia teda
nemusel presne vedieť o tom, že ustanovenia ukladajúce mu povinnosť chrániť spravovaný majetok pred
zneužitím sú upravené v ustanovení § 82 písm. f/, v spojení s ustanovením § 81 písm. e/ Zák. č. 311/2001
z.z. , ale v danom prípade postačuje predstava obžalovaného že majetok MS nie je jeho vlastníkom, že
s ním nemôže zaobchádzať ľubovoľne a že musí konať vždy v záujme MS a to tak, aby nedochádzalo
k škodám na jej majetku. Obžalovaný vedel, ako dlhoročný predseda MS a poznal celú genézu dlhu
voči matičnému fondu, ktorá začala ešte v roku 1998, pričom mal vedomosť o tom, že dňa 06.05.1999
uzatvoril v mene MS so spoločnosťou Konštantín investičná spoločnosť a.s. v likvidácii zmluvu, ktorej
predmetom bolo prevzatie dlhu, ktorý mala spoločnosť Konštantín voči matičnému investičnému fondu,
a.s. vo výške 4.809 418,20,-Sk. Dlh prevzala MS v zastúpení obžalovaným s tým, že spoločnosť
Konštantín jej za to uhradí sumu 491 000,-sk a 350 000,-sk do 30.06.1999, čo sa napokon aj stalo.
Taktiež mal vedomosť o tom, že dňa 04.12.2001 podpísal v mene MS ďalšiu zmluvu o prevzatí dlhu medzi
MS, spoločnosťou Neografia, a.s. a spoločnosťou matičný fond, a.s. z ktorej vyplýva, že dlh MS voči
Matičnému fondu a.s. predstavuje sumu vo výške 6.938 308,20,- Sk s tým, že tento dlh preberá na seba
spoločnosť Neografia, a.s.., ktorá sa stáva dlžníčkou MF a.s. MS sa zaviazala spoločnosti Neografia
a.s. zaplatiť odplatu za prevzatie záväzku a to formou prevodu 19 824 ks akcií na doručiteľa MF a.s.
v nominálnej hodnote 1.000,-Sk za jednu akciu pri cene 350,-sk za jednu akciu s tým že spoločnosť
Neografia, a.s. sa zaviazala uhradiť dlh Matičnému fondu a ani nezískala od matice slovenskej akcie
Matičného fondu, ktorý zostal neuhradený od roku 1997.
Ako ďalej uvádza prokurátor, krajský súd konštatoval, že obžalovaný ďalej vedel, že MS nie je
väčšinovým akcionárom spoločnosti Matičný fond a.s. (bola vlastníkom len 27,2% akcií Matičného
fondu) a že nejde o spoločnosť, ktorú by právne, či fakticky ovládala (podobne ako to bolo napríklad pri
spoločnosti Neografia a.s.) a rovnako tak vedel, že dividendy vyplácané touto akciovou spoločnosťou od
roku 2007 (rok podpisu tretej zmluvy o prevzatí dlhu) sú vo vzťahu k výške dlhu v zanedbateľnej výške
(napríklad v roku 2007 bola MS vyplatená dividenda vo výške 7.045,74 euro, pričom výška preberaného
dlhu bola cez 200.000 euro). Z hľadiska vyplávaných dividend v roku 2007 teda obžalovaný vedel aj
to, že Matičný fond nevytvárala dlhodobo taký zisk, aby podiel MS na tomto zisku mohol predstavovať
vyššie čiastky (od roku 1999 do roku 2009, čo bol posledný rok kedy k výplate dividend došlo bola MS
vyplatená celková čiastka 66.188,90 euro). Obžalovaný teda vedel (neexistovalo nič z čoho by mohol
usudzovať opak), že sa reálne nedá očakávať, že by Matičný fond produkoval v budúcnosti vyšší zisk
než tomu bolo v posledných desiatich rokoch.
Napriek uvedeným skutočnostiam, o ktorých obžalovaný ako predseda MS vedel a na ktorých sa aj
osobne zúčastnil (podpisovanie zmlúv o prevzatí dlhu) pristúpil v mene MS k podpísaniu tretej zmluvy
o prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007 (ktorá je súčasťou skutkovej vety obžaloby) a to so spoločnosťou
Neografia as. a spoločnosťou Matičný fond as. Predmetom tejto zmluvy bolo bezodplatné prevzatie
dlhu, ktorý mala spoločnosť Neografia a.s. voči Matičnému fondu a.s. na základe druhého prevzatia
dlhu z roku 2001 a to MS. Celková výška prevzatého dlhu bola 6.500.001 Sk. Na podklade tejto zmluvy
následne MS v dvoch častiach v roku 2008 a 2009 uhradila celý prevzatý dlh.
Obžalovaný celkom určite mal vedomosť aj o tom, že ním uzatvorená zmluva bola naplnená, t. j. že došlo
k úbytku na majetku MS a to bez akéhokoľvek protiplnenia, či inej výhody, ktorá by z uzatvorenia zmluvy

o prevzatí dlhu a jeho uhradenia plynula pre MS. Napokon, obžalovaný poznajúc genézu dlhu od roku
1998 a jeho postupného presúvania medzi viacerými subjektmi, vedel aj to, že MS nebola povinná v roku
2007 bezodplatne prevziať dlh voči Matičnému fondu, nemusela tak urobiť a už vôbec tento dlh nemusela
uhradiť (navyše, predmetný dlh zostal neuhradený od roku 1998 a nič v roku 2007 nenasvedčovalo tomu,
že by MS tento dlh musela prevziať na seba a to dokonca bezodplatne). Opätovne je nutné zdôrazniť,
že MS bola len menšinovým akcionárom Matičného dlhu, išlo o úplne odlišný subjekt než bola MS a
obžalovaný reálne nemohol očakávať, že by prevzatie tohto dlhu v roku 2007 a jeho postupná úhrada
v rokoch 2008 a 2009 mohlo spôsobiť nejakú ekonomickú, či inú výhodu pre MS. Obžalovaný tu zjavne
vedome konal v záujme iného subjektu (Matičného fondu), než v záujme subjektu, v mene ktorého konal.
Keďže podpisom zmluvy o bezodplatnom prevzatí dlhu dňa 19.12.2007 chcel spôsobiť následok
spočívajúci v úbytku na majetku MS, jeho vôľa smerovala k tomu, aby MS uhradila Matičnému fondu
dlh bez toho, aby MS mala z tohto konania akýkoľvek majetkový či nemajetkový prospech, evidentne
chcel, aby došlo k neopodstatnenému zmenšeniu majetku MS. Z pohľadu MS išlo teda o podpísanie
nevýhodnej zmluvy z ktorej MS nemala a ani nemohla mať žiadny prospech, ale práve naopak prospech
z jej uzatvorenia mohol mať iba matičný fond, ktorému bol dlh uhradený po viac ako desiatich rokoch
a spoločnosť Neografia a.s. , ktorá bola bezodplatne zbavená dlhu voči matičnému fondu, ktorý na
seba prevzala v roku 2001. Vzhľadom k tomu, že MS neovládala matičný fond a vzhľadom k tomu,
že išlo o dlh, ktorý nebol roky uhradený a naviac k úhrade, ktorého nenútila MS žiadna skutočnosť
išlo o prevzatie dlhu bezodplatné a nič nenasvedčujúce tomu, že by prevzatie dlhu a jeho úhrada zo
strany MS bolo ospravedlniteľným konaním jej štatutára t.j. obžalovaného. Obžalovaný teda chcel bez
akéhokoľvek prospechu presunúť časť jej majetku na úplne iný subjekt. Nepochybne teda chcel spôsobiť
na jej majetku škodu a následok vo forme škody si musel predstaviť ako nutný. V konaní obžalovaného
ide o priamy úmysel a teda nemožno hovoriť o tom, že by obžalovaný nechcel spôsobiť uhradenie
bezodplatne prevzatého dlhu matičnému fondu, resp., že by na jeho prevzatie a úhradu mal rozumný
dôvod.
Konanie obžalovaného bolo podľa krajského súdu potrebné hodnotiť ako konanie úmyselným zavinením
podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže obžalovaný vedel ale aj chcel spôsobiť MS úbytok na
jej majetku a to prevzatím a úhradou dlhu na ktorého prevzatie a úhradu nemala MS žiadny právny
ekonomický či iný dôvod a ktorého prevzatie a úhrada bola celkom evidentne v rozpore so záujmami MS.
Zároveň krajsky súd konštatoval pochybenie okresného súdu aj vo výroku o náhrade škody, keď
nezaviazal obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku na úhradu škody vo výške 202.
393,55,- Euro, pretože výrok o náhrade škody nadväzuje na výrok o vine, pričom z ustanovenia § 287
ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že súd uloží obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu,
ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný
za vinného.
Krajský súd v Bratislave uviedol, že názor súdu, že vyplácanie dividend by mohlo znižovať nárok na
náhradu škody uplatnený poškodeným subjektom v rámci adhézneho konania je nesprávny a treba
zdôrazniť, že dividenda je podiel akcionára na zisku, ktorý bol vyplatený akciovou spoločnosťou, ide
teda o právo na podiel na zisku a nie o kompenzáciu za škodu spôsobenú trestným činom. Keďže MS
bola akcionárom Matičného fondu, prináležalo jej právo na podiel na zisku, pričom vyplatené dividendy
MS sa stali jej vlastníctvom a vyplácali sa zo zisku Matičného fondu. Nešlo teda o finančné prostriedky,
ktoré by matičný fond vrátil Matici slovenskej po úhrade prevzatého dlhu, teda o finančné prostriedky,
ktoré boli najskôr vyplatené matičnému fondu zo strany matice slovenskej na podklade zmluvy o prevzatí
dlhu a ktoré by následne matičný fond z časti vrátil matici slovenskej. Výplata dividend nemohla mať
teda spojitosť s protiprávnym konaním obžalovaného, v dôsledku ktorého vznikla MS škoda vo výške
úhrady prevzatého dlhu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že na základe doposiaľ vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné
pojmové znaky obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona - pričom uložil súdu prvého stupňa vykonané dôkazy
vyhodnotiť zákonom predpísaným spôsobom a rozhodnúť v intenciách naznačených odvolacím súdom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má prokurátor za to, že tým, že Mestský súd Bratislava
I, v rozsudku sp. zn. B3-46T/72/2015, zo dňa 22.09.2023, ktorým podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodil obžalovaného Ing. D. E., C.. spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava č. k. 1Kv 47/2012,
zo dňa 10.12.2015, pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, jednoznačne porušil
ustanovenie § 327 ods. 1 Trestného poriadku, pretože nerešpektoval právny názor Krajského súdu v
Bratislave vyslovený v uznesení 1To/35/2017 zo dňa 06.09.2016,
K znaleckému posudku predloženému obhajobou prokurátor uvádza, že išlo o jediný nový dôkaz,
ktorý bol vykonaný po zrušení predchádzajúceho rozsudku. Tento dôkaz však absolútne nezmenil
predchádzajúcu dôkaznú situáciu a nemá žiadny vplyv na skutkové a právne závery. Uvedený znalecký
posudok považuje za nezákonný, pretože bol vypracovaný v rozpore s § 145 ods. 1 Trestného poriadku,
podľa ktorého znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť
právne závery, čo však znalkyňa v tomto znaleckom posudku robí. Navyše, zo znaleckého posudku
vyplynulo, že znalkyňa ani nedisponovala kompletným účtovníctvom MS a v podstate vychádzala iba
z dôkazov založených v spise, ktoré má hodnotiť súd a nie znalec a navyše, znalkyňa viackrát v
znaleckom posudku cituje zákony, napr. Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií z
hľadiska hospodárenia MS, pričom právne normy nemožno znalecky dokazovať, pretože platí pravidlo
“súd pozná právo“. Táto námietka sa týka otázky číslo 1. v znaleckom posudku Zistiť, s akými
finančnými prostriedkami hospodárila MS v období rokov 2006 až 2010, znalecký posudok obsahuje
aj pre posúdenie veci irelevantné otázky ako napríklad otázku číslo 2 „Aký bol podiel štátnych či
neštátnych príjmov v MS?“, čo nemá žiadny súvis so žalovaným skutkom, pretože predmetom obžaloby
je, že obžalovaný nehospodárne nakladal s majetkom MS a nie s príjmami, ktoré by patrili Slovenskej
republike. K otázke číslo 3 „Zistiť aké boli majetkové a personálne prepojenia medzi MS, Matičným
fondom a Neografiou a. s. v rokoch 2006 až 2010,“ je potrebné uviesť, že odpoveď vyplýva z už
zabezpečených a vykonaných dôkazov navyše, odkiaľ má znalkyňa to, že MS má záujem na dobrom
hospodárení Matičného fondu, je potrebné uviesť, že v tomto prípade nejde o odborný záver znalca,
ale o jeho špekuláciu a domnienku. Pokiaľ ide o otázku číslo 4, „Na základe uzatvorených zmlúv zo
dňa 06.05.1999, 04.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.04.2014 a zmluvy zo dňa 19.12.2007, posúdiť
ich ekonomický a účtovný význam pre zmluvné strany, t.j. pre MS, Matičný fond a Neografiu a.s.“ t.j.
posúdenie ekonomického a účtového významu uzatvorených zmlúv, tak tu ide o neprípustné riešenie
právnej otázky zo strany znalca, pretože na túto otázku má dať odpoveď súd, a v podstate ju už dal, a
to Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Je potrebné zdôrazniť, že celá odpoveď
je založená na domnienkach a špekuláciách znalca.
Absolútne mimo kompetencie znalca je napríklad otázka číslo 5: „Zistiť, ktoré osoby z MS podpisovali
zmluvu zo dňa 06.05.1999, 04.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.04.2014 a zmluvu zo dňa 19.12.2007“,
pretože táto skutočnosť sa nemôže zisťovať znaleckým dokazovaním, nakoľko sa má zisťovať
vykonaním listinného dôkazu, a to samotnej zmluvy, a dotknuté listinné dôkazy, a už boli na hlavnom
pojednávaní vykonané. K otázke číslo 6 „Boli použité štátne príjmy na úhradu prevzatého dlhu, na
základe zmluvy zo dňa 19.12.20077“, je potrebné zdôrazniť, že je irelevantná, nesúvisí so skutkom
nepochopiteľne sa opäť spomínajú štátne príjmy, pričom skutok sa týka nakladania s majetkom MS.
Ku otázke číslo 7; „Posúdiť, či uvedené ekonomické rozhodnutia mali vplyv na ekonomickú situáciu MS,“
je potrebné zdôrazniť, že je irelevantná, pretože celková ekonomická situácia nesúvisí so skutkom, pri
žalovanom trestnom čine postačí na naplnenie znaku skutkovej podstaty spôsobenie škody a je bez
významu, akú mala MS celkovú hospodársku situáciu.
Otázku číslo 8: „Posúdiť aké boli finančné riziká pri investovaní v spolupráci s Matičným fondom,“ taktiež
považujem za irelevantnú pre skutok, znalkyňa opätovne hodnotí dôkazy, špekuluje o možných rizikách
a v podstate opakuje už známu obhajobu obžalovaného, s ktorou sa vyrovnal už Krajský súd v Bratislave.
K otázke číslo 9: „Posúdiť vplyv na dobré meno MS a Matičného fondu z pohľadu zmluvných vzťahov
vyplývajúcich zo zmlúv zo dňa 10.05.1999, 4.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.04.2014 a zmluvy zo dňa
19.12.2007,“ je potrebné zdôrazniť, že je mimo kompetencie tohto znalca zaoberať sa dobrým menom,
opakuje obhajobu, nie sú tam odborné závery.

K otázke číslo 10: „Aká bola ekonomická situácia MS pred podpísaním zmluvy zo dňa 19.12.2007 v roku
2006 a po jej podpísaní v rokoch 2007 až 2009“ je potrebné jednoznačne dať do pozornosti, že znalecký
posudok nemôže slúžiť ako oponentúra k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave.
Na podklade vyššie uvedených dôvodov prokuratúra opätovne poukazuje na to, že vyššie uvedený
znalecký posudok nemá atribúty dôkazu, a nemal byť súdom ani ako dôkaz na hlavnom pojednávaní
vykonaný a už vôbec vzhľadom k citovanému zrušujúcemu rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave
nemohlo vykonanie toho znaleckého posudku viesť k rozhodnutiu podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku, pretože z jeho vykonania na hlavnom pojednávaní nevyplynuli nijaké nové skutkové okolnosti,
iba znalkyňa, v rozpore s Trestným poriadkom hodnotila už vykonané dôkazy, hoci jej takáto kompetencia
z jeho ustanovení nevyplýva.
Pokiaľ ide o naplnenie znakov objektívnej stránky žalovaného trestného činu, prokuratúra uvádza, že
súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými okolnosťami
uvedenými v obžalobnom návrhu, ktoré sa týkajú protiprávneho konania obžalovaného spočívajúceho v
jeho konaní v rozpore s ustanovením § 82 písm. f) v spojení s ustanovením § 81 písm. e) Zákonníka práce
v súvislosti s uzatvorením zmluvy o (bezodplatnom) prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007 v dôsledku čoho
došlo k neoprávnenému úbytku na majetku MS (v mene ktorej obžalovaný konal) vo výške 202.393,55€.
Napriek tomu, že súd prvého stupňa akceptoval závery obžaloby ohľadne skutkového stavu veci v
plnom rozsahu, považuje prokuratúra za potrebné, zdôrazniť, že na hlavnom pojednávaní nebolo medzi
stranami sporné, že obžalovaný bol v postavení štatutárneho orgánu MS, pričom za tento subjekt
podpísal dňa 19.12.2007 zmluvu o prevzatí dlhu voči veriteľovi Matičný fond a.s., ktorá bola bezodplatná,
pričom podľa samotnej podpísanej zmluvy malo ísť o premlčaný nárok veriteľa. Taktiež je nesporné, že
MS na podklade tejto zmluvy prevzatý dlh celý uhradila zo svojho majetku, a to v dňoch 27.06.2008 a
05.02.2009 v celkovej výške 202.393,55 euro.
Trestnoprávne relevantným protiprávnym konaním obžalovaného je teda jeho podpísanie zmluvy o
prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007, ktoré bolo proti záujmom subjektu v mene ktorého konal, nakoľko mu
spôsobilo len úbytok na majetku, pričom zaviazalo MS k prevzatiu a úhrade dlhu. Skutočnosť, že tento dlh
bol uhradený v dvoch častiach a to v roku 2008 a 2009 znamená len čas dokonania trestného činu, ktorý
sa obžalovanému kladie za vinu. Z tohto hľadiska je právne bez významu, či v čase dokonania trestného
činu bol alebo nebol obžalovaný práceneschopný, pretože podstatným tu je skutočnosť, že v roku 2007
podpísal v mene MS zmluvu o prevzatí dlhu. Práve podpis tejto zmluvy zo strany obžalovaného zaviazal
MS k úhrade prevzatého dlhu.
To, či preberaný dlh bol aj skutočne premlčaný je bez právneho významu, nakoľko podľa obsahu zmluvy
ho zmluvné strany za premlčaný považovali. Podstatným, z hľadiska protiprávnosti konania obvineného,
je však to, že neexistoval žiadny racionálny ekonomický dôvod na to, aby MS dlh, ktorý mal vzniknúť
pred viac ako desiatimi rokmi, preberala na seba, a aby ho uhrádzala. Z čisto ekonomického hľadiska
MS išlo o tzv. ekonomicky nezmyselnú obchodnú transakciu, za ktorú sa považujú prípady záväzkovoprávnych vzťahov pri ktorých ide zjavne o zmluvu nevýhodnú pre jednu zmluvnú stranu, je absolútne
proti záujmom jednej zmluvnej strany, jedna zmluvná strana nemá žiadnu majetkovú či inú výhodu z
uzatvorenia takejto zmluvy a prakticky neexistuje nič čo by mohlo túto nevýhodnosť ospravedlniť. Alebo
povedané inak, išlo o takú obchodnú transakciu, ktorú by riadny hospodár, pokiaľ by išlo o nakladanie s
jeho vlastným majetkom, nikdy nevykonal. To platí o to viac, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že MS a Matičný fond a.s. boli dva samostatné subjekty, pričom MS nebola väčšinovým akcionárom
Matičného fondu a.s. Medzi týmito osobami teda celkom určite nebol vzťah ovládanej a ovládajúcej
osoby (§ 66a a nasl. Obchodného zákonníka).
Pokiaľ trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zák.
viaže trestnú zodpovednosť za porušenie povinnosti spravovať alebo opatrovať cudzí majetok, ktorá
bola páchateľovi uložená zákonom, je nutné ho v tejto časti považovať za skutkovú podstatu s tzv.
blanketnou dispozíciou, pretože odkazuje na mimotrestnú právnu úpravu a jej porušením podmieňuje
trestnú zodpovednosť. Pokiaľ ide o MS, tak je potrebné uviesť, že zákon č. 68/1997 Z. z. o MS
žiadnu výslovnú povinnosť, vo vzťahu k predsedovi MS, ktorá by sa týkala povinnosti spravovať alebo
opatrovať jej majetok neobsahuje, a takúto povinnosť neobsahujú ani stanovy MS, ktoré sa vydávajú
na podklade ustanovenia § 5 ods. 6 zákona o MS. Len pre úplnosť je potrebné dodať, že na skutok

uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania sa nevzťahuje ani zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní
s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, pretože tento zákon sa v zmysle § 1 ods. 3 písm. a) nevzťahuje
na hospodárenie s peňažnými prostriedkami.
Zákonom uloženú povinnosť spravovať alebo opatrovať cudzí majetok je však možné vyvodiť aj pri
zamestnancoch, či vedúcich zamestnancoch vo vzťahu k majetku zamestnávateľa v zmysle Zákonníka
práce (č. 311/2001 Z. z.). To platí aj vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je v pracovnom (služobnom)
pomere k štátu, štátnemu orgánu, samosprávnemu orgánu ako aj k verejnoprávnej inštitúcii ako je
napríklad MS. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 5 ods. 4 zákona o MS vzniká pracovný
pomer predsedu MS voľbou. Je preto zrejmé, že na predsedu MS sa vzťahuje Zákonník práce, pričom
predseda MS je na strane jednej jej štatutárnym orgánom (t. j. vystupuje v mene MS, teda v pozícii
zamestnávateľa vo vzťahu k ostatným pracovníkom MS, ktorí sú s MS v pracovnom pomere) a na strane
druhej je aj on sám zamestnancom MS, ktorého pracovný pomer vzniká voľbou. V tomto smere sa preto
aj na predsedu MS vzťahujú ustanovenia § 81 a § 82 Zákonníka práce, ktoré vymedzujú povinnosti
zamestnancov ako aj vedúcich zamestnancov a aj ich povinnosti vo vzťahu k majetku zamestnávateľa.
Povinnosť spravovať a opatrovať majetok MS zo strany jej predsedu vyplýva priamo z ustanovení § 81
písm. e) v spojení s § 82 písm. f) Zákonníka práce, teda z konkrétneho zákonného ustanovenia a je
daná tiež prirodzeným vzájomným vzťahom určitej osoby (v danom prípade predsedu MS) k cudziemu
majetku (k majetku MS), ktorý vyplýva z jeho právneho postavenia. Nositeľom povinnosti opatrovať
alebo spravovať cudzí majetok je teda aj fyzická osoba konajúca v mene právnickej osoby ako jej
štatutárny orgán. V tejto súvislosti je možné podporne vychádzať aj z judikatúry Najvyššieho súdu
ČR (R 25/2008) podľa ktorej zákonný znak trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku spočívajúci v tom, že páchateľ poruší podľa zákona mu uloženú povinnosť opatrovať alebo
spravovať cudzí majetok možno naplniť aj porušením povinností obsiahnutých v ustanovení Zákonníka
práca, ktoré sa týkajú povinností zamestnancov a vedúcich zamestnancov. Pokiaľ je páchateľ povinný
a oprávnený vykonávať náležitú starostlivosť s majetkom zamestnávateľa a nakladať so zverenými
hodnotami (napríklad uzatvárať obchodné zmluvy) potom sa jeho povinnosť vyplývajúca zo Zákonníka
práce stáva konkrétnou povinnosťou pri správe cudzieho majetku (v zmysle § 237 ods. 1 Trestného
zákona).
Vzhľadom k uvedenému je potrebné uviesť, že na obvineného sa vzťahoval Zákonník práce. Opätovne
je nutné zdôrazniť, že podľa § 5 ods. 4 zákona o MS vzniká pracovný pomer jej predsedu voľbou.
Predmetný zákon teda výslovne označuje pomer predsedu MS k tejto verejnoprávnej ustanovizni za
pomer pracovný. Ustanovenie § 42 ods. 2 Zákonníka práce pritom výslovne počíta s tým, že osobitný
predpis (v danom prípade je týmto osobitným predpisom zákon o MS) môže ustanoviť voľbu alebo
vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu. Skutočnosť, že obvinený bol
ako predseda MS v pracovnom pomere a že sa na neho vzťahovali aj ustanovenia Zákonníka práce
napokon vyplýva aj z toho, že mal uzatvorenú písomnú pracovnú zmluvu a po uplynutí funkčného
obdobia s ním MS uzatvorila dohodu o skončení pracovného pomeru. V tejto súvislosti možno poukázať
aj na zmluvy o mzde, ktoré obvinený ako predseda MS priebežne uzatváral počas vykonávania svojej
funkcie, ktoré obsahovo vychádzajú z ustanovenia § 43 Zákonníka práce a vyslovene odkazovali na
to, že tvoria neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy (č. I. 2609 - 2618).Tiež treba poukázať aj na
to, že obžalovaný Ing. E. bol v Sociálnej poisťovni vedený v kategórii zamestnanec, a fakt, že bol
v pracovnoprávnom vzťahu s MS ako zamestnanec, podporuje nepriamo aj skutočnosť, že terajší
predseda má s MS uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce, ktorú prokuratúra
predložila na hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2016.
Pokiaľ by aj obžalovaný namietal, že nemal zmluvne uloženú povinnosť spravovať, či opatrovať cudzí
majetok, tak je potrebné uviesť, že povinnosť riadne hospodáriť so zvereným majetkom, či povinnosť
vykonať včasné a účinné opatrenia na ochranu zvereného majetku je povinnosťou, ktorá mu vyplývala
priamo zo zákona (konkrétne zo Zákonníka práce) a nie je nutné, aby bola vyslovene uvedená aj
ako súčasť pracovnej zmluvy. Pokiaľ obžalovaný namietal, že podpísanie zmluvy o prevzatí dlhu bolo
výsledkom kolektívneho rozhodnutia MS a preto nemôže niesť zodpovednosť za podpísanie zmluvy
o prevzatí dlhu a za následne uhradenie tohto dlhu. Túto obhajobu nemožno akceptovať a to ani v
prípade, ak by skutočne podpísanie zmluvy o prevzatí dlhu bolo výsledkom kolektívneho vnútorného
rozhodnutia MS. V prvom rade je nutné uviesť, že funkciu predsedu MSj nie je možné považovať
za bezvýznamnú v hierarchii riadenia a rozhodovania a znižovať jej význam. Predseda MS je podľa

zákona o MS jej štatutárnym orgánom, je to jej najvyšší predstaviteľ, ktorý reprezentuje MS navonok
(t. j. aj v obchodnoprávnych vzťahoch s inými subjektami). V žiadnom prípade teda nemožno funkciu
predsedu považovať len za akúsi druhoradú, či čestnú funkciu, v ktorej sa osoba ktorá ju vykonáva len
obmedzuje na mechanické (automatické) podpisovanie toho, čo jej predloží iný orgán MS bez toho, aby
za takéto rozhodovanie niesla zodpovednosť, či spoluzodpovednosť (napríklad spoločne s ostatnými
členmi kolektívneho orgánu, ktorý také rozhodnutie urobili či odporučili).
Pre úplnosť možno podľa prokurátora dodať, že pri rozhodovaní kolektívneho orgánu bude teda v
praktickom živote prichádzať do úvahy vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti fyzických osôb
tvoriacich kolektívny orgán najmä pri iniciátoroch kolektívneho rozhodnutia, pri členoch kolektívneho
orgánu, ktorí sa preukázateľne podieľali na vydaní takéhoto rozhodnutia (hlasovali za jeho prijatie) ako aj
pri realizátoroch kolektívneho rozhodnutia, ktorými sú spravidla členovia štatutárneho orgánu právnickej
osoby (sem spadá aj konanie obvineného ako predsedu MS). To sa týka hlavne štatutárnych orgánov, t.
j. tzv. vrcholových manažérov, za ktorého možno považovať aj predsedu MS, ktorých nemôže zaväzovať
nezákonné, respektíve protiprávne rozhodnutie kolektívneho orgánu právnickej osoby, ktorým sú alebo
môžu byť dokonca naplnené znaky trestného činu.
Škoda na cudzom majetku je ďalším znakom objektívnej stránky trestného činu porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku, pričom škodou sa rozumie hlavne zmenšenie majetku, t. j. skutočná škoda
spočívajúca v ujme prejavujúcej sa v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Ide teda o zmenšenie
hodnoty opatrovaného alebo spravovaného majetku, ku ktorému by nebolo došlo, keby bol majetok
riadne spravovaný alebo opatrovaný. Je to najmä úbytok majetkových hodnôt, ktorý nastal v dôsledku
porušenia povinnosti spravovať alebo opatrovať cudzí majetok. V tomto smere je nesporné, že MS
vznikol reálny úbytok na jej majetku úhradou dlhu (v dvoch splátkach realizovaných v roku 2008 a 2009),
ktorý MS na seba prevzala a to vo výške 202.393,55,- Euro (ide o škodu veľkého rozsahu v zmysle
ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona).
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno podľa prokuratúry urobiť nepochybný záver,
že obžalovaný konal úmyselne a to v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.
Znaky subjektívnej stránky trestného činu sú rovnako ako aj ostatné znaky skutkovej podstaty
predmetom dokazovania v trestnom konaní, avšak na rozdiel od ostatných znakov skutkovej podstaty
(napríklad objektívnej stránky), je možné o nich viesť dokazovanie spravidla len dôkazmi nepriamymi,
t. j. zisťovaním vonkajších okolností, z ktorých je možné usudzovať zavinenie alebo motív páchateľa
a z ktorých sa dá, podľa zásad správneho myslenia usudzovať vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu
alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom (judikatúra R 62/1973, R 41/1976). Len
zo skutočnosti, že obvinený skutok poprel, nemožno preto vyvodiť, že zistenie priameho úmyslu
neprichádza do úvahy. Tento úmysel, tak ako aj iné formy zavinenia, možno zistiť aj na podklade iných
dôkazov, než z priznania obvineného (R 60/1972).
Pre zavinenie sú dôležité nielen jeho formy (úmysel a nedbanlivosť) ale aj ich obsah, z ktorého vyplýva,
na aké okolnosti sa zavinenie musí vzťahovať, aby mohlo dôjsť k naplneniu všetkých znakov skutkovej
podstaty konkrétneho trestného činu. Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú
znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ ide o znaky skutkovej podstaty trestného činu, postačí
ak páchateľ pozná fakty, ktoré im možno podradiť (napríklad páchateľ nevie aká suma predstavuje v
Trestnom zákone výšku škody veľkého rozsahu, ale vie, že z jeho protiprávneho konania vznikne škoda
niekoľko miliónov SK, čo pre vyvodenie úmyselného zavinenia postačí). Z hľadiska objektívnej stránky
trestného činu sa zavinenie musí vzťahovať na príčinný vzťah (nie je potrebné, aby páchateľ presne
predvídal priebeh príčinného vzťahu, postačí, ak bol zahrnutý zavinením páchateľa len vo všeobecných
rysoch), na účinok ako aj na konanie, ktorého subjektívna zložka je určená vôľovou povahou páchateľa.
Pokiaľ sa aplikujú teoretické východiská o zavinení v trestnom práve (vedomostná a vôľová
zložka zavinenia s tým, že absencia vôľovej zložky je rozlišovacím kritériom medzi úmyselným a
nedbanlivostným zavinením) na posudzovaný prípad tak je možné zistiť, že o naplnení vedomostnej
zložky zavinenia u obžalovaného nemôžu existovať žiadne relevantné pochybnosti. V tomto smere
nemal žiadne pochybnosti ani súd prvého stupňa.

Z hľadiska naplnenia vedomostnej zložky zavinenia u obžalovaného možno zhrnúť, že obžalovaný vedel,
že je štatutárny orgán MS a ako jej predseda (vrcholový orgán oprávnený konať v mene MS navonok
vo vzťahu k tretím osobám) je povinný spravovať a opatrovať jej majetok (ktorý je vo vzťahu k nemu
majetkom cudzím) a konať tak, aby nedochádzalo k škodám (úbytku) na majetku MS, t. j. konať v jej
záujme a v jej prospech. Obžalovaný, z hľadiska úmyselného zavinenia, teda nemusel presne vedieť o
tom, že ustanovenia ukladajúce obžalovanému povinnosť chrániť spravovaný majetok pred zneužitím
sú upravené v ustanovení § 82 písm. f) v spojení s ustanovením § 81 písm. e) zákona č. 311/2001
Z. z. (Zákonník práce), ale postačí aj len laická predstava obžalovaného, že majetok MS nie je jeho
vlastníctvom, že s ním nemôže zaobchádzať ľubovoľne podľa svojich predstáv, že musí konať vždy
v záujme (v prospech) MS a to tak, aby nedochádzalo k škodám na jej majetku. Vzhľadom na jeho
postavenie v MS a na jeho vzdelanie, obžalovaný celkom určite mal o týchto skutočnostiach vedomosť.
Obžalovaný vedel a poznal, ako dlhoročný predseda MS, celú genézu dlhu voči Matičnému fondu,
ktorá začala ešte v roku 1998. Obžalovaný teda vedel, že dňa 06.05.1999 uzatvoril v mene MS so
spoločnosťou Konštantín investičná spoločnosť a.s. v likvidácii zmluvu predmetom ktorej bolo prevzatie
dlhu, ktorý mala spoločnosť Konštantín voči Matičnému investičnému fondu a.s. vo výške 4.809.418,20
Sk. Dlh prevzala MS (zastúpená obžalovaným) s tým, že spoločnosť Konštantín jej za to uhradí sumu
491.000 Sk a 350.000 Sk do 30.06.1999, čo sa napokon aj stalo. Už tu išlo o zjavný nepomer medzi
výškou pohľadávky, ktorú na seba preberala MS a výškou odplaty, ktorú za prevzatie dlhu zaplatila MS
spoločnosť Konštantín. Ako predseda MS taktiež vedel, že dňa 04.12.2001 podpísal v jej mene ďalšiu
zmluvu o prevzatí dlhu tentoraz medzi MS, spoločnosťou Neografia a.s. a spoločnosťou Matičný fond
a.s., z ktorej vyplýva, že dlh MS voči Matičnému fondu a.s. predstavuje sumu vo výške 6.938.308,20
Sk s tým, že tento dlh preberá na seba spoločnosť Neografia a.s., ktorá sa stáva dlžníkom Matičného
fondu a.s. MS sa zaviazala spoločnosti Neografia a.s. zaplatiť odplatu za prevzatie záväzku a to formou
prevodu 19.824 kusov akcií na doručiteľa emitenta Matičný fond a.s. v nominálnej hodnote 1.000 Sk za
jednu akciu pri cene 350 Sk za jednu akciu s tým, že spoločnosť Neografia a.s. sa zaviazala uhradiť
dlh Matičnému fondu. Obžalovaný taktiež vedel, že vyššie uvedená zmluva (zo dňa 04.12.2001)
sa nenaplnila, t. j. spoločnosť Neografia a.s. neuhradila dlh Matičnému fondu a ani nezískala od
Matice slovenskej akcie Matičného fondu. Obžalovaný teda vedel, že dlh voči Matičnému fondu zostal
neuhradený prakticky od roku 1997 s tým, že Matičný fond tento dlh voči MS a ani potom voči spoločnosti
Neografia a.s. žiadnym spôsobom nevymáhal.
Obžalovaný ďalej podľa prokuratúry vedel, že MS nie je väčšinovým akcionárom spoločnosti Matičný
fond a.s. (bola vlastníkom len 27,2% akcií Matičného fondu) a že nejde o spoločnosť, ktorú by právne,
či fakticky ovládala (podobne ako to bolo napríklad pri spoločnosti Neografia a.s.) a rovnako tak vedel,
že dividendy vyplácané touto akciovou spoločnosťou od roku 2007 (rok podpisu tretej zmluvy o prevzatí
dlhu) sú vo vzťahu k výške dlhu v zanedbateľnej výške (napríklad v roku 2007 bola MS vyplatená
dividenda vo výške 7.045,74 euro, pričom výška preberaného dlhu bola cez 200.000 euro). Z hľadiska
vyplávaných dividend v roku 2007 teda obžalovaný vedel aj to, že Matičný fond nevytvárala dlhodobo
taký zisk, aby podiel MS na tomto zisku mohol predstavovať vyššie čiastky (od roku 1999 do roku 2009,
čo bol posledný rok kedy k výplate dividend došlo bola MS vyplatená celková čiastka 66.188,90 euro).
Obžalovaný teda vedel (neexistovalo nič z čoho by mohol usudzovať opak), že sa reálne nedá očakávať,
že by Matičný fond produkoval v budúcnosti vyšší zisk než tomu bolo v posledných desiatich rokoch.
Napriek uvedeným skutočnostiam, o ktorých obžalovaný ako predseda MS vedel a na ktorých sa aj
osobne zúčastnil (podpisovanie zmlúv o prevzatí dlhu) pristúpil v mene MS k podpísaniu tretej zmluvy
o prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007 (ktorá je súčasťou skutkovej vety obžaloby) a to so spoločnosťou
Neografia a.s. a spoločnosťou Matičný fond a.s. Predmetom tejto zmluvy bolo bezodplatné prevzatie
dlhu, ktorý mala spoločnosť Neografia a.s. voči Matičnému fondu a.s. na základe druhého prevzatia
dlhu z roku 2001 a to MS. Celková výška prevzatého dlhu bola 6.500.001 Sk. Na podklade tejto zmluvy
následne MS v dvoch častiach v roku 2008 a 2009 uhradila celý prevzatý dlh. Obžalovaný celkom určite
mal vedomosť aj o tom, že ním uzatvorená zmluva bola naplnená, t. j. že došlo k úbytku na majetku
MS a to bez akéhokoľvek protiplnenia, či inej výhody, ktorá by z uzatvorenia zmluvy o prevzatí dlhu a
jeho uhradenia plynula pre MS.
A napokon, obžalovaný poznajúc genézu dlhu od roku 1998 a jeho postupného presúvania medzi
viacerými subjektmi, vedel aj to, že MS nebola povinná v roku 2007 bezodplatne prevziať dlh voči
Matičnému fondu, nemusela tak urobiť a už vôbec tento dlh nemusela uhradiť (navyše, predmetný dlh

zostal neuhradený od roku 1998 a nič v roku 2007 nenasvedčovalo tomu, že by MS tento dlh musela
prevziať na seba a to dokonca bezodplatne). Opätovne je nutné zdôrazniť, že MS bola len menšinovým
akcionárom Matičného dlhu, išlo o úplne odlišný subjekt než bola MS a obžalovaný reálne nemohol
očakávať, že by prevzatie tohto dlhu v roku 2007 a jeho postupná úhrada v rokoch 2008 a 2009 mohlo
spôsobiť nejakú ekonomickú, či inú výhodu pre MS. Obžalovaný tu zjavne vedome konal v záujme iného
subjektu, než v záujme subjektu, v mene ktorého konal.
Z hľadiska naplnenia volovej zložky zavinenia u obžalovaného možno zhrnúť, že obžalovaný podpisom
zmluvy o bezodplatnom prevzatí dlhu dňa 19.12.2007 (ktorá bola následne naplnená uhradením
prevzatého dlhu) chcel spôsobiť následok spočívajúci v úbytku na majetku MS. Jeho vôľa teda smerovala
k tomu, aby MS uhradila Matičnému fondu dlh a to bez toho, aby MS mala z tohto konania akýkoľvek
majetkový, či nemajetkový prospech. Obžalovaný evidentne chcel, aby došlo k neopodstatnenému
zmenšeniu majetku MS, pričom reálne nemohol počítať so žiadnou relevantnou okolnosťou, ktorá by
mohla ospravedlniť toto jeho konanie vo vzťahu k majetkovým, respektíve iným záujmom MS. Z pohľadu
MS išlo teda o podpísanie zjavne nevýhodnej zmluvy, z ktorej podpísania nemala a ani nemohla mať MS
žiadny prospech, ale práve naopak, prospech z jej uzatvorenia mohol mať iba Matičný fond (ktorému
bol dlh uhradený po viac ako desiatich rokoch od jeho vzniku) a spoločnosť Neografia a.s. (ktorá bola
bezodplatne zbavená dlhu voči Matičnému fondu, ktorý na seba prevzala v roku 2001).
Vzhľadom k tomu, že MS neovládala Matičný fond a.s. (nič také z dokazovania nevyplynulo, práve
naopak, z dokazovania vyplynulo, že bola len menšinovým akcionárom) a vzhľadom k tomu, že išlo o dlh,
ktorý nebol roky uhradený a k úhrade ktorého nenútila MS žiadna skutočnosť a navyše išlo o prevzatie
dlhu bezodplatné, nič nenasvedčuje tomu, že by prevzatie dlhu a jeho úhrada zo strany MS bolo
ospravedlniteľným konaním jej štatutára, t. j. obžalovaného. Obžalovaný teda chcel, bez akéhokoľvek
prospechu, či záujmu MS, presunúť časť jej majetku na úplne iný subjekt. Vykonal teda takú obchodnú
transakciu, ktorú by, pokiaľ by išlo o jeho vlastný majetok, nikdy nebol zrealizoval. Nepochybne teda
chcel spôsobiť na jej majetku škodu a následok vo forme škody si musel predstaviť ako nutný.
Prokurátor tiež zvýrazňuje, že obžalovaný počas dokazovania v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní hľadal rôzne dôvody, ktoré by mohli ospravedlniť prevzatie dlhu MS, respektíve, ktoré by
mohli naznačovať, že prevzatie dlhu mohlo byť aj v záujme, či na prospech MS. Žiadny z obžalovaným
uvádzaných dôvodov však nie je možné označiť za relevantný a skutočnosť, že tieto dôvody menil podľa
výsledkov dokazovania svedčí skôr pre záver, že len účelovo hľadal čokoľvek, čo by mohlo zmeniť jeho
iracionálne (protiprávne) konanie na konanie racionálne.
Tak napríklad, obžalovaný v prípravnom konaní tvrdil, že prevzatie dlhu MS bolo akousi snahou o
ochranu dobrého mena MS, či Matičného fondu, respektíve ochranou Matičného fondu pred jeho
prevzatím finančnou skupinou. Táto obhajoba obžalovaného je však zjavne neakceptovateľná, nakoľko
na konci roku 2007 (v čase podpisu zmluvy o prevzatí dlhu) už žiadne prevzatie fondu inou osobou
nehrozilo a ak dlh nebol uhradený ani desať rokov po jeho vzniku a neohrozoval svojou existenciou dobré
meno Matice slovenskej, či Matičného fondu, celkom určite by ho neohrozoval ani v prípade ak by nebol
uhradený v rokoch 2008 a 2009. Napokon, obžalovaný ani nevysvetlil, ako môže viac ako desaťročný
dlh spoločnosti Konštantín, ktorá bola už v roku 1999 v likvidácii ohrozovať v roku 2007 dobré meno MS.
Následne obžalovaný prichádza s verziou, že MS nemohla byť úhradou dlhu spôsobená žiadna škoda,
nakoľko dlh bol uhradený z dividend, ktoré MS obdržala od spoločnosti Neografia a.s. Táto obhajoba je
absolútne právne neakceptovateľná a neudržateľná, pretože MS bola akcionárom spoločnosti Neografia
a.s. a dividendy jej boli vyplácané zo zisku dosiahnutého spoločnosťou Neografia a.s. Vyplatené
dividendy sa preto stali súčasťou majetku MS, z čoho vyplýva, že dlh bol uhradený z majetku MS a nie
z majetku spoločnosti Neografia a.s.
Ďalej obžalovaný ponúka verziu, že ak by MS neparticipovala na riešení dlhov Matičného fondu a tento
by nebol splatený, vznikli by veľké problémy Neografie a následne aj MS. Je zrejmé, že aj táto verzia
obžalovaného je účelová a ide len o snahu o dodatočné nájdenie rácia vykonanej majetkovej dispozície.
Nie je vôbec jasné aké problémy by mohli vzniknúť spoločnosti Neografia. Tu treba pripomenúť, že
dlh voči Matičnému fondu ťažil spoločnosť Neografia a.s. od roku 2001. Spoločnosť Neografia a.s. ho
neuhradila, v podstate ho ignorovala a žiadne problémy z toho nemala (a už vôbec nie hospodárske). Je
absolútne nevysvetliteľné, čo by sa v tomto ohľade malo v roku 2007 zmeniť, teda prečo by neuhradenie

dlhu mohlo spôsobiť spoločnosti Neografia a.s. problémy. Ak by jej aj teoreticky mohlo spôsobiť problémy
neuhradenie dlhu v roku 2007, potom je nevysvetliteľné prečo tento dlh neuhradila priamo spoločnosť
Neografia a.s. zo svojho majetku (je pritom na úrovni notoriety, že spoločnosť Neografia a.s. hospodárila
s kladnými hospodárskymi výsledkami).
A napokon, obžalovaný predostrel aj verziu, podľa ktorej úhradou dlhu zo strany MS sa zabezpečovala
výplata dividend z Matičného fondu a.s. Ani táto obhajoba obžalovaného nemá logický základ. V
prvom rade je nutné uviesť a zopakovať, že MS a Matičný fond a.s. boli dve samostatné právnické
osoby, ktoré mali vlastný samostatný majetok, pričom MS nebola ani väčšinovým akcionárom Matičného
fondu a.s. MS teda nebola vlastníkom, či spoluvlastníkom Matičného fondu. Rovnako tak nie je možné
spájať vyplatenie dividend Matičným fondom a.s. s tým, či vznikla alebo nevznikla MS (t. j. úplne
inému subjektu) škoda na majetku, nakoľko prípadná možná výplata dividend akcionárom v budúcnosti
nemá žiadnu príčinnú súvislosť so vznikom škody na majetku MS. Skutočnosť, či v budúcnosti príde k
vyplateniu dividend zo strany určitej akciovej spoločnosti pritom nezávisí len od jej hospodárenia, ale aj
od rozhodnutia valného zhromaždenia tejto akciovej spoločnosti, ktoré môže byť aj také, že k výplate
dividend, napriek vytvoreniu zisku, nepríde. Napokon, na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že z
Matičného fondu plynuli MS dividendy len v zanedbateľnej výške vo vzťahu k výške dlhu, ktorý MS na
seba preberala a od roku 2009 už nevyplácala žiadne dividendy, pričom od roku 2011 je v likvidácii. V
roku 2007 pritom neexistovalo nič (napríklad audit hospodárenia Matičného fondu), čo by obžalovaného
ako ekonomicky vzdelaného človeka oprávňovalo predpokladať, že úhradou dlhu môže prísť k zlepšeniu
hospodárskych výsledkov Matičného fondu. Pokiaľ by sa obžalovaný domnieval, že by MS ako akcionár
mala pristúpiť k úhrade dlhu Matičnému fondu, potom by bolo logické, aby sa na tejto úhrade podieľali
aj zvyšní akcionári, ktorí v súhrne, bez MS, držali cez 70% akcií Matičného fondu.
S odkazom na podrobne spracované dôvody odvolania prokurátor navrhol, aby odvolací súd postupom
podľa § 321 ods.1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu a postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Dňa 30.01.2024 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie obžalovaného, v ktorom reaguje na
sťažnosť podanú prokurátorom, kde uviedol, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na základe
ktorého bolo rozhodnuté rozsudkom, s ktorým sa obžalovaný v celom rozsahu stotožnil a súhlasí s
právnymi závermi, ktoré prvostupňový súd prijal a náležite odôvodnil. Obhajoba sa pridržiava doterajších
prednesov a písomných stanovísk vyjadrených najmä, nie však výlučne, v záverečnej reči prednesenej
na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2016 aj 22.09.2023.
Podľa názoru obhajoby súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy navrhnuté obžalobou aj obhajobou,
tieto vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a náležite sa s nimi vysporiadal v
rozsudku, ktorý obsahuje 54 strán. Odôvodnenie rozsudku obsahuje úvahy súdu o tom, ktoré skutočnosti
považuje za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa súd spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení
zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou, či
konanie obžalovaného, ktorého opis obsahuje skutková veta obžaloby, môže naplniť znaky skutkovej
podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4
písm. a) Trestného zákona. Stotožňuje sa so stanoviskom súdu prvého stupňa, ktoré uviedol na strane
53 rozsudku, kde zdôraznil že opis skutku v obžalobe nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku kvalifikovanej prokuratúrou podľa § 237 ods. 1, ods.
4 písm. a) Trestného poriadku, pretože nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky tohto trestného činu.
Z uvedeného dôvodu súd zastáva názor, že tento skutok nie je trestným činom, a preto obžalovaného
spod obžaloby oslobodil.
Odvolaním prokurátorka namieta právne posúdenie skutku. V odvolaní sa prokurátorka vyjadruje a
samostatne vyhodnocuje jeden z vykonaných dôkazov, t.j. znalecký posudok číslo 4/2018 zo dňa
10.06.2018, vypracovaný doc. Ing. I. U. H.. a predkladá svoje vlastné úvahy ako by mal aj odvolací
súd vyhodnotiť tento vykonaný dôkaz. V ďalšej časti odvolania na strane 6 až 13 sa odvolanie zaoberá
znakmi skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, vinou obžalovaného, kde opäť prokurátorka
vyhodnocuje dôkazy a predkladá svoje úvahy o protiprávnom konaní, o porušení povinností spravovať
alebo opatrovať cudzí majetok, posudzuje rozhodovanie obžalovaného ako predsedu MS a predkladá

svoje hodnotenie dôkazov v podobe následku konania. Na strane 11 a 12 sa dostáva k teoretickej
časti zavinenia podľa § 15 Tr. zák. a od strany 13 až po stranu 17 sa odvolanie zaoberá vlastným
vyhodnotením vykonaných dôkazov, ktoré by mali viesť odvolací súd k rovnakému hodnoteniu dôkazov...
s tým, že prokurátorka trvá na tom, že obžalovaný spáchal skutok úmyselne. Inak povedané, v
odvolaní prokurátorky nie je žiaden návrh na vykonanie dôkazu, resp. na zabezpečenie ďalšieho dôkazu
za účelom zistenia skutkového stavu veci. Poznamenali, že ani prokurátorka nespochybnila zistený
skutkový stav.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava v závere odvolania navrhla, aby odvolací súd rozsudok
Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015 zo dňa 22.09.2023 zrušil v zmysle § 321 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec späť na opätovné
prejednanie prvostupňovému súdu.
Z procesnej stránky je odvolanie prokurátorky založené na tom, že sa nestotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku. V odvolaní prokurátorky sa neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ide v zásade
len o zdôvodnenie jej názoru na hodnotenie dôkazov. V § 317 ods. 1) Trestného poriadku je vyjadrenie
revízneho princípu v rozsahu determinovanom týmto ustanovením na preskúmanie len tých výrokov,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo
týmto napadnutým výrokom rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré
síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti
rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371
ods. 1) Trestného poriadku.
V zmysle zákonných náležitostí, ktoré musí spĺňať každé odvolanie, ako riadny opravný prostriedok,
nemôže chýbať aj odvolací návrh, ktorý prejavuje vôľu odvolateľa v tom, čoho sa odvolaním domáha.
Teda v čom spočíva jeho záujem v rámci podania odvolania voči rozsudku prvostupňového súdu. Pri
odvolaní ako riadnom opravnom prostriedku sa uplatňujú dva základné princípy, a to apelačný a kasačný
princíp. Kasačný princíp spočíva v možnosti druhostupňového sudu vec vrátiť na opätovné prejednanie
prvostupňovým súdom. To znamená, že v prípade aplikácie kasačného princípu, odvolací súd nemá
právomoc na to, aby pri zrušení prvostupňového rozsudku, o veci rozhodol sám. Naopak je povinný vec
vrátiť pôvodnému súdu, aby znova trestnú vec prejednal a pristúpil k určitému rozhodnutiu. Apelačný
princíp na druhú stranu ustanovuje možnosť odvolacieho súdu rozhodnutie zrušiť, vec prejednať a
vydať o nej náležité rozhodnutie. Odvolanie je skĺbením uvedených dvoch právnych princípov opravných
prostriedkov, ktoré sa vzájomne podmieňujú a dopĺňajú. V zmysle apelačného princípu, tak odvolací
súd má teda právo celý prípad znova preskúmať, čiže môže znovu prehodnotiť dôkazy predložené
súdom prvej inštancie, prípadne zhromaždiť nové dôkazy. V podstate tak môže vykonať rovnaký
proces, aký prebehol u súdu prvej inštancie, a na základe tohto „opakovaného konania“ vydá nové
rozhodnutie vo veci. Princíp apelácie upravuje § 322 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý vymedzuje,
kedy môže súd pristúpiť k využitiu apelačného princípu. Odvolací súd je tak oprávnený vo veci sám
rozhodnúť, ak posúdenie veci nie je spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k
iným skutkovým záverom. Z uvedeného vyplýva záver, že kasačný princíp sa aplikuje v prípadoch, ak
odvolací súd vyhodnotí, to že nedošlo k riadnemu a bezpochybnému objasneniu skutkového stavu veci
prvostupňovým súdom a posúdenie skutku odvolacím súdom by vytváralo zbytočné prieťahy.
Podstata kasačného princípu spočíva v tom, že ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie považuje za
nesprávne, a takéto rozhodnutie zruší, vráti vec na nové prejednanie a rozhodnutie súdu, ktorý pôvodne
rozhodol. Kasačný princíp v dôsledku silného pôsobenia apelačného princípu je pri odvolaní v trestnom
práve výrazne oslabený. Vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému súdu prichádza do úvahy
len mimoriadnych prípadoch, spočívajúcich v neprimeraných ťažkostiach vo vzťahu k dokazovaniu
skutkového stavu veci, pričom jeho doplnením môže dôjsť k iným skutkovým záverom. Ak táto
podmienka nie je naplnená, tak ako v tom konaní, odvolací súd z dôvodu právnej úpravy podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku, rozhodne sám vo veci.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že skutok bol
dostatočne a komplexne zistený prvostupňovým súdom, a námietky odvolania smerujú len k jeho
právnemu posúdeniu, nie je na mieste, aby druhostupňový súd využil účinky kasácie.

Ako ďalšie evidentné pochybenie zo strany prokurátorky vníma obhajoba samotnú formuláciu
konečného návrhu. Ako už bolo vyššie uvedené, na uplatnenie kasačného princípu sa vyžaduje splnenie
podmienok vymedzených v § 322 ods. 1 Trestného poriadku, teda vrátiť vec späť na prejednanie
a rozhodnutie je možné, len ak doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými
ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Keďže prokurátorka vidí nezákonnosť
oslobodzujúceho rozsudku výlučne v právnej kvalifikácii, nemôže navrhnúť, aby súd v zmysle § 322
ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil, pretože skutkový stav nie je potrebné viac objasňovať, dokazovať.
V tomto prípade, tak nie sú naplnené náležitosti aplikácie kasačnej zásady a odvolací súd by mal
teoreticky aplikovať jedine apeláciu. To znamená, že odvolací súd by mal sám vo veci rozhodnúť. V
danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 322 ods. 4 Trestného poriadku, ktorá ale
ohraničuje možnosti odvolacieho súdu, keď „Odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného
zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený “.
Obhajoba poukazuje na rozpor odvolacieho návrhu s tvrdeniami uvedenými v odôvodnení odvolania
na strane 4, kde prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava uvádza, že Mestský súd Bratislava I
oslobodzujúcim rozsudkom nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave uvedeného v
uznesení sp.zn. 1To/35/2017 zo dňa 06.09.2016, a to napriek záväznosti stanoviska odvolacieho
súdu voči prvostupňovému súdu. Týmto tvrdením naráža na fakt, že Mestský súd Bratislava I mal
ako prvostupňový súd svojim oslobodzujúcim rozsudkom porušiť § 327 ods. 1 Trestného poriadku.
Záväznosť právneho názoru vysloveného odvolacím súdom pri vrátení veci na opätovné prejednanie
a rozhodnutie je vyslovene otázkou procesnou, čo preukazuje aj skutočnosť, že príslušná úprava
sa nachádza v právnom predpise, ktorý je kodifikáciou Trestného práva procesného. Uvedená
argumentácia prokurátorky je tak v rozpore s jej konečným návrhom, keďže ním žiada zrušiť
oslobodzujúci rozsudok z dôvodu porušenia hmotnoprávnych noriem upravených v Trestnom zákone.
Vyvstáva teda otázka či, resp. kedy môže súd nerešpektovať právny názor vyššieho súdu. Odpoveď
je, že súd prvého stupňa v zásade musí rešpektovať právny názor vyšších súdov. Neplatí to však
absolútne. Česko-slovenská judikatúra a teória prišla na tri prípady, kedy právny názor netreba slepo
nasledovať. Prvým prípadom je situácia, kedy po vrátení veci vyjdú na povrch nové skutočnosti, ktoré
odôvodňujú odklon od právneho názoru. Viď napr. judikát R 68/1971. Medzi tieto skutočnosti možno
radiť aj rozhodnutia v prejudiciálnych otázkach podľa § 109(1)(b) a 109(2)(c) OSP. R., M., M., S. a
kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár - I. diel. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2012. Druhým
prípadom je, keď určitá súdna autorita, napr. ústavný, najvyšší súd alebo Súdny dvor, na danú otázku
zaujme iný názor. Porovnaj III. ÚS 46/2013 alebo C-173/09 a tiež I. ÚS 632/2016 33/2016. No a o tretí
- asi celkom jasný - prípad pôjde pri zmene legislatívy. Viď napr. NSS ČR, 2 Afs 216/2004.
Obhajoba poukázala na to, že v prípravnom konaní OČTK zabezpečili značné množstvo dôkazov a na
hlavnom pojednávaní tieto dôkazy boli vykonané, okrem iného aj Stanovy MS, výpisy z obchodného
registra spoločností Neografia, a.s., Matičný fond, a.s., v likvidácii, KONŠTANTÍN investičná spoločnosť
a.s. v likvidácii, ďalej Správy o činnosti a hospodárení v MS za roky 2006 až 2010, Zmluva o prevzatí
dlhu voči Matičnému fondu, a.s., zo dňa 6.5.1999, Zmluva o prevzatí dlhu voči Matičnému fondu, a.s., zo
dňa 4.12.2001, Dodatok č.1 k zmluve, zo dňa 4.12.2001, podpísaný dňa 29.4.2004, Zmluva o prevzatí
dlhu voči Matičnému fondu, a.s., zo dňa 19.12.2007, Audítorské správy v spoločnosti Neografia, a.s., za
roky 2001 až 2008, Vyjadrenie Dozorného výboru MS k účtovnej závierke MS za rok 2007, Audítorská
správa MS za rok 2006, Súvaha MS za rok 2006 až 2009, Výkaz ziskov a strát MS za rok 2006 až 2009,
Poznámky k účtovnej závierke MS za rok 2006 až 2009.
Pri všetkej úcte voči krajskému súdu, obhajoba musí konštatovať, že vyššie vymenované dôkazy boli
len zabezpečené a vykonané ale neboli dostatočne analyzované a vyhodnotené pred tým, ako Krajský
súd v Bratislave vyslovil právny názor uvedený v uznesení sp.zn. 1To/35/2017 zo dňa 06.09.2016. V
danom prípade bolo nutné zamyslieť sa nad tým, či ide o otázky skutkové, k riešeniu ktorých postačia
určité odborné znalosti OČTK, či súdu alebo je už nutné pribrať na riešenie odborných skutkových
otázok znalca. Obhajoba dospela k záveru, že v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov prvého a
druhého stupňa chýba posúdenie odborných skutkových otázok znalcom, a preto obhajoba požiadala
znaleckú organizáciu Business Valuation Institute s.r.o. o vypracovanie Znaleckého posudku, ktorý bol
vypracovaný ako pod číslom 4/2018 zo dňa 10.06. 2018. Na pojednávaní bola vypočutá pani doc.
Ing. I. U., H.., ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti, ktorá sa vyjadrila k vypracovanému
znaleckému posudku. Obhajoba je toho názoru, že týmito dôkaznými prostriedkami dostali jasnú

odpoveď na otázku ekonomického opodstatnenia prevzatia dlhu Maticou slovenskou. V objednávke na
vypracovanie posudku bolo položených 11 otázok, na ktoré znalecká organizácia odpovedala. Otázky
boli koncipované tak, aby si mohli po oboznámení sa so znaleckým posudkom vytvoriť komplexný
obraz o financovaní MS za roky 2006 až 2010, o majetkových a personálnych prepojeniach medzi MS,
Matičným fondom a Neografiou, a.s. v rokoch 2006 až 2010, o ekonomickom a účtovnom význame
uzatvorených zmlúv zo dňa 6.5.1999, 4.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.04.2014, a zmluvy zo dňa
19.12.2007 pre MS, Matičný fond a Neografiu, a.s., o tom, aký mali dopad tieto zmluvy na ekonomickú
situáciu MS, a dobré meno MS a Matičného fondu z pohľadu zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo zmlúv
zo dňa 6.5.1999, 4.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.4.2014, a zmluvy zo dňa 19.12.2007.
Súdna prax akceptuje, že súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa, ale
nemôže dôjsť k porušeniu § 2 ods. 12 Trestného poriadku o voľnom hodnotení dôkazov, tzn. že orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Ak teda súd prvého stupňa po vrátení veci vykonal dôkaz - Znalecký posudok číslo 4/2018 zo dňa
10.06.2018, na základe ktorého vyšli na povrch nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú odklon od právneho
názoru, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave vyslovil v uznesení sp. zn. 1To/35/2017 zo dňa 06.09.2016,
je tento postup súdu prvého stupňa zákonný, t.j. lege artis.
Počas pojednávania ako aj v odvolaní prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava spochybňovala
znalecký posudok číslo 4/2018 zo dňa 10.06.2018, vypracovaný doc. Ing. I. U. PhD., znalkyne
znaleckej organizácie Business Valuation Institute, s.r.o., odbor ekonómia a manažment, účtovníctvo a
daňovníctvo, personalistika, kontroling a financie. Prokurátorka opakovane aj v odvolaní zvádza, cituje:
„ celá odpoveď je založená na domnienkach a špekuláciách znalca“. Prokurátorka však nepredložila
žiaden odborne erudovaný argument, ktorým by vyvrátila analýzu a závery vyjadrené v znaleckom
posudku doc. Ing. Anny Harumovej, PhD.
Znalkyňa bola náležite poučená súdom prvého stupňa a plne si uvedomuje následky vyhotovenia
nepravdivého znaleckého posudku. Vzhľadom na jej odbornosť by nikdy neuviedla iba domnelé závery.
Ako znalkyňa Odbor: Ekonómia a manažment, Odvetvie: Účtovníctvo a daňovníctvo a Kontroling je
doc. Ing. I. U., PhD zapísaná v zozname znalcov od roku 2001, pričom do dnešného dňa vykonáva
aktívne svoju znaleckú činnosť. Zdôraznil, že doc. Ing. I. U., PhD. je dlhodobo uznávaná a rešpektovaná
odborníčka vo svojom odbore, čo ju robí vysoko kvalifikovanou pre rolu súdnej znalkyne. doc. Ing.
I. U., PhD zodpovedná za znaleckú činnosť spoločnosti Business Valuation Institute s.r.o., ktorá roky
viedla alebo spolupracovala aj zo znaleckými ústavmi a podieľala sa aj na legislatívnej činnosti v oblasti
znalectva formou spolupráce s Ministerstvom spravodlivosti. Menovaná je vysokoškolský pedagóg a
je autorkou viacerých publikácií zaoberajúcich sa znaleckou činnosťou, vrátane riešenia vedeckých
projektov na uvedenú problematiku. Nezanedbateľná je aj jej spolupráca so zahraničím a to hlavne s
Vysokou školu ekonomickou v Prahe, Inštitútom oceňování majetku v Prahe a Českou komorou odhadců
majetku. Je jednou zo zakladateľov Slovenskej komory znalcov a niekoľko rokov robila prezidentku
komory. Zaslúžila sa aj o vydanie Medzinárodných ohodnocovacích štandardov - šieste vydanie 2003
(International Valuation Standards).
Rozsiahle znalosti a bohatá skúsenosť znalkyne, jej umožňujú vysvetliť ekonomickú stránku predmetnej
trestnej veci. Výsledky jej znaleckého skúmania sú preskúmateľné, zrozumiteľné, presné, spoľahlivé,
bez zjavných pochybností o ich správnosti. Sú starostlivo spracované, objektívne a argumentačne
podložené.
Napriek urážlivému vyjadreniu prokuratúry Krajskej prokuratúry Bratislava k záverom znaleckého
posudku, obžaloba nepreukázala opak záverov znaleckého posudku. Prokurátorka nepredložila, ani
prvostupňovému, ani odvolaciemu súdu vyjadrenie k tomu, prečo výsledky znaleckého skúmania
pokladá za nesprávne z hľadiska vedeckých poznatkov, a to aj napriek tomu, že opakovane zdôrazňuje,
že cituje: „celá odpoveď je založená na domnienkach a špekuláciách znalkyne.“ Z odôvodnenia
odvolania nevyplýva, v čom vidí prokuratúra domnienky a špekulácie. Okrem nesúhlasu s položenými
otázkami nešpecifikuje, prečo odpovede znalkyne sú odborne nesprávne. Napriek uvedenému obžaloba
nepredložila relevantné dôkazy, ktorými by objasnila súdu z pohľadu poznatkov ekonómie to, prečo

obžalovaný mal uzavretím zmlúv o prevzatí dlhu Matičného fondu, a.s. konať nehospodárne, neefektívne
a bez odbornej starostlivosti. V prípade ak má prokuratúra pochybnosti o znaleckého posudku odbornosti
je dôležité, aby tieto pochybnosti boli podložené konkrétnymi dôkazmi alebo argumentmi. Ak prokuratúra
spochybňuje kvalifikáciu alebo spôsobilosť akéhokoľvek znalca, je logické očakávať, že tak robí na
základe jasných a objektívnych kritérií, ktoré môžu byť dôkladne preukázané a obhájené. V záujme
spravodlivosti a transparentnosti riadenia je nevyhnutné, aby takéto tvrdenie nebolo založené na
nejasných predpokladoch alebo subjektívnych názoroch.
V trestnom konaní musí byť vina obžalovaného bezpochyby preukázaná. Úlohou prokurátora je uniesť
dôkazné bremeno za dokázanie viny obžalovaného v celom rozsahu a súd musí pri rozhodovaní o
vine obžalovaného vystupovať výlučne ako nestranný orgán. Je teda na prokurátorovi, či unesie alebo
neunesie dôkazné bremeno. V predmetnej trestnej veci možno jednoznačne uviesť, že prokurátorka
neuniesla dôkazné bremeno a na podklade v konaní vykonaného dokazovania bol vydaný oslobodzujúci
rozsudok.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný trvá na svojej nevine. V plnom rozsahu
sa obhajoba aj Ing. D. E., C.. stotožňujú s rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp.zn.
B3-46T/72/2015-3415 zo dňa 22.09.2023 a odmietajú dôvody zrušenia tohto rozsudku z dôvodov, ktoré
uviedla v odvolaní prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože nemajú oporu v zákone ani vo
vykonanom dokazovaní, a to aj vo vzťahu ku konečnému návrhu odvolania. Rozsudok pokladá obhajoba
za zákonný, správny a spravodlivý, keďže súd náležite zistil skutkový stav veci, adekvátne a dostačujúco
objasnil aké dôkazy vykonal, ktoré vyhodnotil ako relevantné, a prečo právne posúdil skutok tak, ako to
uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Na základe vyššie uvedeného preto obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol, aby odvolací súd
vydal v zmysle § 319 Trestného poriadku uznesenie, ktorým by odvolanie prokurátora Krajskej
prokuratúry Bratislava proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015, zo dňa
22.09.2023 zamietol.
Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie
zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom
prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo ods. 2.
Podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu
niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Odvolací súd po predložení veci zistil jednu z okolností uvedených v § 9 ods. 1 <https://www.aspi.sk/
products/lawText/1/60426/1/ASPI%253A/301/2005%20Z.z.%25239.1> Trestného poriadku t.j. dôvod
neprípustnosti trestného stíhania. V zmysle § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie
nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné
stíhanie premlčané. Zistiac uvedenú skutočnosť odvolací súd vykonal vo veci neverejné zasadnutie
postupom podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 10.12.2015 bola na bývalý Okresný
súd Bratislava III podaná obžaloba na vtedy obvineného Ing. D. E. C.. pre obzvlášť závažný zločin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe zo dňa 10.12.2015 sp. zn. 1Kv/47/12/1100.
K spáchaniu žalovaného skutku malo dôjsť najneskôr dňa 05.02.2009 a uznesenie o vznesení obvinenia
O.. D. E. C.. bolo vydané vyšetrovateľom OR PZ Bratislava I dňa 22.09.2014.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú

účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700,-€. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000,-€. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000,-€. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650.000,-€. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.
Podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 kto inému spôsobí malú škodu tým,
že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú
právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok,
potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
Podľa § 237 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 odňatím slobody na
šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním
väčšiu škodu.
Podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 trestnosť činu zaniká
uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.
Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 premlčanie trestného stíhania sa
prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi
úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k
trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.
Podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 prerušením premlčania sa začína
nová premlčacia doba.
Ku zmene právnej kvalifikácie skutku došlo na základe zákona č. 40/2024 Z.z., ktorou sa upravili jednak
trestné sadzby pri trestnom čine porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237
Trestného zákona a jednak výška škody v § 125 ods. 1 Trestného zákona, ako aj doby premlčania
trestného stíhania vo vzťahu k výmerám zákonom ustanovených trestných sadzieb.
Pri posudzovaní, či trestné stíhanie je premlčané je potrebné v prvom rade mať zodpovedanú základnú
otázku, či v rámci trestného konania premlčacia doba uplynula bez vznesenia obvinenia, alebo v rámci
tejto doby bolo vznesené obvinenie. Vznesenie obvinenia, o ktorého premlčanie ide (ako aj po ňom
nasledujúcimi úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie, súdu) je jedným
z dôvodov, kedy sa táto premlčacia doba preruší v zmysle zhora citovaného zákonného ustanovenia § 87
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pričom druhý dôvod v zmysle písm. b/ je spáchanie nového trestného
činu. Ak jedna z týchto situácii nastane, premlčacia doba sa prerušuje a začína plynúť premlčacia doba
odznova v zmysle § 87 ods. 4 Trestného zákona. Pôvodná, dovtedy plynúca, premlčacia doba sa anuluje,
zrušuje, stáva sa neplatnou a začína plynúť nová premlčacia doba.
V posudzovanom prípade možno na podklade predloženého spisového materiálu prijať jednoznačný
záver, že k vzneseniu obvinenia došlo až po uplynutí päťročnej premlčacej doby (dňa 22.09.2014) a
zároveň nedošlo v rámci plynutia premlčacej doby k spáchaniu trestného činu postihnuteľného rovnakým
alebo prísnejším trestom. Znamená to, že k prerušeniu premlčania u obžalovaného nedošlo a nezačala
plynúť nová premlčacia doba. Uplynutím piatich rokov od spáchania skutku, teda dňom 06.02.2014
došlo k zániku trestnosti činu, pre ktorý bola v tejto veci podaná obžaloba, nakoľko absentuje vydanie
uznesenia o vznesení obvinenia v lehote piatich rokov od spáchania skutku.
Novelizáciou Trestného zákona dochádza podľa názoru odvolacieho súdu k povinnému spätnému
prehodnocovaniu „včasnosti“ vzneseného obvinenia z pohľadu nezávisle existujúceho hmotného práva,

teda z pohľadu, či bolo obvinenie, ako procesný úkon, vznesené ešte v rámci plynutia skrátenej
premlčacej doby, ako hmotnoprávne relevantnej právnej udalosti.
Pokiaľ ide náhradu škody spôsobenej trestným činom, odvolací súd odkázal poškodenú spoločnosť
Matica Slovenská so sídlom Martin, P. Mudroňa 1 s nárokom na náhradu škody v zmysle § 281 ods. 3
Trestného poriadku na civilný proces, nakoľko ide o obligatórny výrok za predpokladu, že poškodená
spoločnosť si nárok riadne a včas uplatnila. Splnenie tejto zákonnej podmienky bolo v konaní spoľahlivo
preukázané
Sumarizujúc vyššie popísané úvahy, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový rozsudok je
potrebné ako nezákonný zrušiť. Vzhľadom k tomu, že medzičasom došlo ku zmene právnej úpravy a
trestný čin kladený obžalovanému za vinu je premlčaný, postupoval odvolací súd po zrušení rozsudku
mestského súdu podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku a z dôvodu § 9 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku s použitím § 2 ods. 1 Trestného zákona trestné stíhanie vedené proti obžalovanému zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.