{"guid": "aea5741d-ab73-495f-baa2-2ef7894f3b77:c9dec6ad-17fe-46b7-a9f4-3520b5fe9cd0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1", "spisova_znacka": "3To/22/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/22/2024 z 28. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2025, sp. zn. 3To/22/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1", "identifikacne_cislo": "1315011032", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Vojteková Fejérová", "sudca_id": 453, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-vojtekova-fejerova-453", "datum_vydania": "2025-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-320.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 320 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-320.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-320"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-281.odsek-1", "nazov": "§ 281 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-281.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-281"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-281.odsek-3", "nazov": "§ 281 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-281.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-281"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-320", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-281"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9dec6ad-17fe-46b7-a9f4-3520b5fe9cd0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3To/22/2024\n1315011032\n28. 01. 2025\nJUDr. Denisa Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1\n\nUznesenie\nKrajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného O.. C.. D. E.,\npre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a)\nTrestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015 zo dňa 22.09.2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa\n28.01.2025 pomerom hlasov 3:0 takto\nrozhodol:\nPodľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok.\nPodľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodu § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s použitím §\n2 ods. 1 Trestného zákona súd trestné stíhanie vedené proti\nobžalovanému O.. C.. D. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T., R. XXXX/XX\npre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že\nako predseda a štatutárny orgán Matice slovenskej, v rozpore s ustanovením § 82 písm. f) v spojení\ns ustanovením § 81 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), ktoré mu ukladajú povinnosť\nchrániť spravovaný majetok pred zneužitím a prijať včasné a účinné opatrenia na ochranu spravovaného\nmajetku dňa 19.12.2007 na bližšie neustálenom mieste v Bratislave podpísal v mene Matice slovenskej\nzmluvu o prevzatí dlhu voči veriteľovi spoločnosti Matičný fond a.s., ktorou bezodplatne zaviazal Maticu\nslovenskú na úhradu záväzku, ktorý mal byť v zmysle článku III. bod 3 zmluvy o prevzatí dlhu premlčaný\ns tým, že celková výška prevzatého dlhu bola v sume 6.500.001 Sk (215.760,51,- Euro), pričom\ntento dlh bol následne uhradený z majetku Matice slovenskej dňa 27.06.2008 vo výške 5.100.001 Sk\n(169.289,02,-Euro) a dňa 05.02.2009 vo výške 46.471,49,- Euro, čím Matici slovenskej spôsobil škodu\nna majetku v celkovej výške 6.097.308,20 Sk (202.393,55,-Euro)\nzastavuje\nnakoľko je trestné stíhanie premlčané.\nPodľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Matica slovenská so sídlom Martin,\nP. Mudroňa 1 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015 zo dňa 22.09.2023, bol\npodľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaný O.. D. E., C.. oslobodený spod obžaloby Krajskej\nprokuratúry Bratislava pod č. k. 1Kv 47/2012 zo dňa 10.12.2015 vedenej pre obzvlášť závažný zločin\n\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného\nzákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko skutok nie je\ntrestným činom.\nOkresný súd Bratislava III v poradí prvým rozsudkom zo dňa 09.12.2016 uznal obžalovaného O.. D. E.,\nC.. za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného\nzákona, t.j. došlo k právnemu prekvalifikovaniu skutku na nedbanlivostný trestný čin.\nNa hlavných pojednávaniach v predmetnej veci boli vypočutí obžalovaný O.. D. E., C.., poškodený\nO.. E. Q., B.., svedkovia O.. D. A., O.. P. H., O.. W. D., O.. D. T., D.. H. T., O.. D. P., O.. I. A., D.\nL., H.. E. T., O.. O. E., D.. I. R., so súhlasom prítomných procesných strán prečítal výpoveď svedkov\nD. H., L. L. R., E. U., Mgr. A. U., E.. J. E., I. H., E.. C. W., H.. O. R., D. I., O.. E. J., O.. U. P.,\nO.. L. T., oboznámil listinné dôkazy - stanovisko dozorného výboru č.l. 686-689, zmluva o prevzatí\ndlhu zo dňa 06.05.1999 č.l. 697-698, výpis z účtu VÚB č.l. 699, štatút a rokovací poriadok Finančnej\nrady Matice slovenskej č.l. 700- 706, zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 04.12.2001 č.l. 707-711, zmluva\no prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007 č.l. 712-714, výpisy z účtu Istrobanka č.l. 715-716, štandardné\npravidlá pre nakladanie s majetkom Matice slovenskej (ďalej iba MS) č.l. 717-719, úradný záznam\nč.l. 720, základné dokumenty č.l. 721-803, vyjadrenie dozorného výboru č.l. 804-870, správy audítora\nč.l. 871-909, správa o činnosti a hospodárení za roky 1999-2009 č.l. 910-1243, zasadnutie MS č.l.\n1244-1277, zápisnica z rokovaní r.1999 č.l. 1278- 1295, návrh rozpočtu r. 1998 č.l. 1296-1301, správa o\nhospodárení r.1997 č.l. 1302-1311, zápisnica výboru Matice slovenskej r.1998 č.l. 1312-1314, audítorská\nspráva Neografia roky 2001-2010 č.l. 1315-1533, audítorská správa MS r. 2001-2010 č.l. 1534-1613,\nzápisnica valné zhromaždenie Neografia č.l. 1614-1664, zápisnica dozornej rady Neografia rok 2010\nč.l. 1665-1670, zápisnica predstavenstva a dozornej rady Neografia r. 2001 - 2010 č.l. 1671-2310, valné\nzhromaždenie MS č.l. 2311-2448, zápisnice dozornej rady MS č.l. 2449-2500, zápisnice výboru MS č.l.\n2501-2605, výpis z obchodného registra č.l. 2679-2680, osobné posudky obžalovaného č.l. 2606-2643,\n2679-2681, pracovná zmluva č.l. 2797-2797b, informácia dozorného výboru MS č.l. 2798-2800, dohoda\no vzájomnom uznaní záväzkov č.l. 2801, vyčíslenie dividend vyplatených MS z Matičného fondu č.l.\n2822, správa o účasti MS v spoločnosti Konštantín č.l. 2839, výzva - upomienka č.l. 2840-2841,\nzasadnutie výboru MS rok 2012 č.l. 2856- 2858, register trestov č.l. 2862, informácia o zmenách stavu\nindividuálneho účtu Ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave na č.l. 2863-2871, lekárska správa č.l.\n2881 a osobné posudky obžalovaného.\nSúd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia opisuje konkrétne zistenia vyplývajúce z\nvykonaných výsluchov, prečítaných svedeckých výpovedí a listinných dôkazov.\nNa základe odvolaní podaných Krajskou prokuratúrou Bratislava a obhajobou rozhodoval vo veci Krajský\nsúd Bratislava, ktorý dňa 06.09.2017 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého\nstupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nPo rozhodnutí krajského súdu bol v ďalšom konaní predložený už len jediný nový dôkaz - znalecký\nposudok doc. Ing. I. U..\nSúd rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby,\nkeďže dospel k záveru, že obžalobe sa nepodarilo dostatočne presvedčivo dokázať vinu obžalovaného.\nV skutku absentujú základné obligatórne znaky skutkovej podstaty, nie je preukázaná subjektívna\nstránka, ako ani objektívna stránka trestného činu. Dlh, ktorý Matica Slovenská prevzala, ako sa v rámci\ndokazovania preukázalo, premlčaný nebol a jej úhrada nespôsobila škodu, ako ju vníma prokuratúra.\nNie je možné vnímať žiadne konanie bývalého predsedu MS za svojvoľné, s úmyslom poškodzovať\nakékoľvek záujmy MS.\nZásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne\nzistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne\nurčiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých\ndosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)\nAj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky\ndokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak\n\npriamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,\nktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)\nProti tomuto rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015 zo dňa 22.09.2023 podal\nihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 22.09.2023 odvolanie prokurátor do výroku o vine a\ntreste v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 04.12.2023. Poukázal\npredovšetkým na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To/35/2017, zo dňa 06.09.2017,\nktorým podľa § 321 ods. 1 písm. d) písm. f) Tr. por. zrušil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu\nBratislava III, zo dňa 09.12.2016, sp. zn. 46T 72/2015, ktorým bol obžalovaný O.. D. E. C.. uznaný za\nvinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák., za čo mu bol\nuložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,\naby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Zároveň konštatoval pochybenie okresného súdu, keď\nkonanie obžalovaného kladeného mu za vinu, posúdil ako vedomú nedbanlivosť. Krajský súd prisvedčil\nargumentom uvádzaným v odvolaní prokurátorky, že obžalovaný vedel, že je štatutárnym orgánom MS\na ako jej predseda bol povinný spravovať a opatrovať jej majetok tak, aby nedochádzalo ku škodám na\nmajetku MS, t.j. konať v jej záujme a v jej prospech. Obžalovaný z hľadiska úmyselného zavinenia teda\nnemusel presne vedieť o tom, že ustanovenia ukladajúce mu povinnosť chrániť spravovaný majetok pred\nzneužitím sú upravené v ustanovení § 82 písm. f/, v spojení s ustanovením § 81 písm. e/ Zák. č. 311/2001\nz.z. , ale v danom prípade postačuje predstava obžalovaného že majetok MS nie je jeho vlastníkom, že\ns ním nemôže zaobchádzať ľubovoľne a že musí konať vždy v záujme MS a to tak, aby nedochádzalo\nk škodám na jej majetku. Obžalovaný vedel, ako dlhoročný predseda MS a poznal celú genézu dlhu\nvoči matičnému fondu, ktorá začala ešte v roku 1998, pričom mal vedomosť o tom, že dňa 06.05.1999\nuzatvoril v mene MS so spoločnosťou Konštantín investičná spoločnosť a.s. v likvidácii zmluvu, ktorej\npredmetom bolo prevzatie dlhu, ktorý mala spoločnosť Konštantín voči matičnému investičnému fondu,\na.s. vo výške 4.809 418,20,-Sk. Dlh prevzala MS v zastúpení obžalovaným s tým, že spoločnosť\nKonštantín jej za to uhradí sumu 491 000,-sk a 350 000,-sk do 30.06.1999, čo sa napokon aj stalo.\nTaktiež mal vedomosť o tom, že dňa 04.12.2001 podpísal v mene MS ďalšiu zmluvu o prevzatí dlhu medzi\nMS, spoločnosťou Neografia, a.s. a spoločnosťou matičný fond, a.s. z ktorej vyplýva, že dlh MS voči\nMatičnému fondu a.s. predstavuje sumu vo výške 6.938 308,20,- Sk s tým, že tento dlh preberá na seba\nspoločnosť Neografia, a.s.., ktorá sa stáva dlžníčkou MF a.s. MS sa zaviazala spoločnosti Neografia\na.s. zaplatiť odplatu za prevzatie záväzku a to formou prevodu 19 824 ks akcií na doručiteľa MF a.s.\nv nominálnej hodnote 1.000,-Sk za jednu akciu pri cene 350,-sk za jednu akciu s tým že spoločnosť\nNeografia, a.s. sa zaviazala uhradiť dlh Matičnému fondu a ani nezískala od matice slovenskej akcie\nMatičného fondu, ktorý zostal neuhradený od roku 1997.\nAko ďalej uvádza prokurátor, krajský súd konštatoval, že obžalovaný ďalej vedel, že MS nie je\nväčšinovým akcionárom spoločnosti Matičný fond a.s. (bola vlastníkom len 27,2% akcií Matičného\nfondu) a že nejde o spoločnosť, ktorú by právne, či fakticky ovládala (podobne ako to bolo napríklad pri\nspoločnosti Neografia a.s.) a rovnako tak vedel, že dividendy vyplácané touto akciovou spoločnosťou od\nroku 2007 (rok podpisu tretej zmluvy o prevzatí dlhu) sú vo vzťahu k výške dlhu v zanedbateľnej výške\n(napríklad v roku 2007 bola MS vyplatená dividenda vo výške 7.045,74 euro, pričom výška preberaného\ndlhu bola cez 200.000 euro). Z hľadiska vyplávaných dividend v roku 2007 teda obžalovaný vedel aj\nto, že Matičný fond nevytvárala dlhodobo taký zisk, aby podiel MS na tomto zisku mohol predstavovať\nvyššie čiastky (od roku 1999 do roku 2009, čo bol posledný rok kedy k výplate dividend došlo bola MS\nvyplatená celková čiastka 66.188,90 euro). Obžalovaný teda vedel (neexistovalo nič z čoho by mohol\nusudzovať opak), že sa reálne nedá očakávať, že by Matičný fond produkoval v budúcnosti vyšší zisk\nnež tomu bolo v posledných desiatich rokoch.\nNapriek uvedeným skutočnostiam, o ktorých obžalovaný ako predseda MS vedel a na ktorých sa aj\nosobne zúčastnil (podpisovanie zmlúv o prevzatí dlhu) pristúpil v mene MS k podpísaniu tretej zmluvy\no prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007 (ktorá je súčasťou skutkovej vety obžaloby) a to so spoločnosťou\nNeografia as. a spoločnosťou Matičný fond as. Predmetom tejto zmluvy bolo bezodplatné prevzatie\ndlhu, ktorý mala spoločnosť Neografia a.s. voči Matičnému fondu a.s. na základe druhého prevzatia\ndlhu z roku 2001 a to MS. Celková výška prevzatého dlhu bola 6.500.001 Sk. Na podklade tejto zmluvy\nnásledne MS v dvoch častiach v roku 2008 a 2009 uhradila celý prevzatý dlh.\nObžalovaný celkom určite mal vedomosť aj o tom, že ním uzatvorená zmluva bola naplnená, t. j. že došlo\nk úbytku na majetku MS a to bez akéhokoľvek protiplnenia, či inej výhody, ktorá by z uzatvorenia zmluvy\n\no prevzatí dlhu a jeho uhradenia plynula pre MS. Napokon, obžalovaný poznajúc genézu dlhu od roku\n1998 a jeho postupného presúvania medzi viacerými subjektmi, vedel aj to, že MS nebola povinná v roku\n2007 bezodplatne prevziať dlh voči Matičnému fondu, nemusela tak urobiť a už vôbec tento dlh nemusela\nuhradiť (navyše, predmetný dlh zostal neuhradený od roku 1998 a nič v roku 2007 nenasvedčovalo tomu,\nže by MS tento dlh musela prevziať na seba a to dokonca bezodplatne). Opätovne je nutné zdôrazniť,\nže MS bola len menšinovým akcionárom Matičného dlhu, išlo o úplne odlišný subjekt než bola MS a\nobžalovaný reálne nemohol očakávať, že by prevzatie tohto dlhu v roku 2007 a jeho postupná úhrada\nv rokoch 2008 a 2009 mohlo spôsobiť nejakú ekonomickú, či inú výhodu pre MS. Obžalovaný tu zjavne\nvedome konal v záujme iného subjektu (Matičného fondu), než v záujme subjektu, v mene ktorého konal.\nKeďže podpisom zmluvy o bezodplatnom prevzatí dlhu dňa 19.12.2007 chcel spôsobiť následok\nspočívajúci v úbytku na majetku MS, jeho vôľa smerovala k tomu, aby MS uhradila Matičnému fondu\ndlh bez toho, aby MS mala z tohto konania akýkoľvek majetkový či nemajetkový prospech, evidentne\nchcel, aby došlo k neopodstatnenému zmenšeniu majetku MS. Z pohľadu MS išlo teda o podpísanie\nnevýhodnej zmluvy z ktorej MS nemala a ani nemohla mať žiadny prospech, ale práve naopak prospech\nz jej uzatvorenia mohol mať iba matičný fond, ktorému bol dlh uhradený po viac ako desiatich rokoch\na spoločnosť Neografia a.s. , ktorá bola bezodplatne zbavená dlhu voči matičnému fondu, ktorý na\nseba prevzala v roku 2001. Vzhľadom k tomu, že MS neovládala matičný fond a vzhľadom k tomu,\nže išlo o dlh, ktorý nebol roky uhradený a naviac k úhrade, ktorého nenútila MS žiadna skutočnosť\nišlo o prevzatie dlhu bezodplatné a nič nenasvedčujúce tomu, že by prevzatie dlhu a jeho úhrada zo\nstrany MS bolo ospravedlniteľným konaním jej štatutára t.j. obžalovaného. Obžalovaný teda chcel bez\nakéhokoľvek prospechu presunúť časť jej majetku na úplne iný subjekt. Nepochybne teda chcel spôsobiť\nna jej majetku škodu a následok vo forme škody si musel predstaviť ako nutný. V konaní obžalovaného\nide o priamy úmysel a teda nemožno hovoriť o tom, že by obžalovaný nechcel spôsobiť uhradenie\nbezodplatne prevzatého dlhu matičnému fondu, resp., že by na jeho prevzatie a úhradu mal rozumný\ndôvod.\nKonanie obžalovaného bolo podľa krajského súdu potrebné hodnotiť ako konanie úmyselným zavinením\npodľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže obžalovaný vedel ale aj chcel spôsobiť MS úbytok na\njej majetku a to prevzatím a úhradou dlhu na ktorého prevzatie a úhradu nemala MS žiadny právny\nekonomický či iný dôvod a ktorého prevzatie a úhrada bola celkom evidentne v rozpore so záujmami MS.\nZároveň krajsky súd konštatoval pochybenie okresného súdu aj vo výroku o náhrade škody, keď\nnezaviazal obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku na úhradu škody vo výške 202.\n393,55,- Euro, pretože výrok o náhrade škody nadväzuje na výrok o vine, pričom z ustanovenia § 287\nods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že súd uloží obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu,\nak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný\nza vinného.\nKrajský súd v Bratislave uviedol, že názor súdu, že vyplácanie dividend by mohlo znižovať nárok na\nnáhradu škody uplatnený poškodeným subjektom v rámci adhézneho konania je nesprávny a treba\nzdôrazniť, že dividenda je podiel akcionára na zisku, ktorý bol vyplatený akciovou spoločnosťou, ide\nteda o právo na podiel na zisku a nie o kompenzáciu za škodu spôsobenú trestným činom. Keďže MS\nbola akcionárom Matičného fondu, prináležalo jej právo na podiel na zisku, pričom vyplatené dividendy\nMS sa stali jej vlastníctvom a vyplácali sa zo zisku Matičného fondu. Nešlo teda o finančné prostriedky,\nktoré by matičný fond vrátil Matici slovenskej po úhrade prevzatého dlhu, teda o finančné prostriedky,\nktoré boli najskôr vyplatené matičnému fondu zo strany matice slovenskej na podklade zmluvy o prevzatí\ndlhu a ktoré by následne matičný fond z časti vrátil matici slovenskej. Výplata dividend nemohla mať\nteda spojitosť s protiprávnym konaním obžalovaného, v dôsledku ktorého vznikla MS škoda vo výške\núhrady prevzatého dlhu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nže na základe doposiaľ vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné\npojmové znaky obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa\n§ 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona - pričom uložil súdu prvého stupňa vykonané dôkazy\nvyhodnotiť zákonom predpísaným spôsobom a rozhodnúť v intenciách naznačených odvolacím súdom.\n\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má prokurátor za to, že tým, že Mestský súd Bratislava\nI, v rozsudku sp. zn. B3-46T/72/2015, zo dňa 22.09.2023, ktorým podľa § 285 písm. b) Tr. por.\noslobodil obžalovaného Ing. D. E., C.. spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava č. k. 1Kv 47/2012,\nzo dňa 10.12.2015, pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri\nspráve cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, jednoznačne porušil\nustanovenie § 327 ods. 1 Trestného poriadku, pretože nerešpektoval právny názor Krajského súdu v\nBratislave vyslovený v uznesení 1To/35/2017 zo dňa 06.09.2016,\nK znaleckému posudku predloženému obhajobou prokurátor uvádza, že išlo o jediný nový dôkaz,\nktorý bol vykonaný po zrušení predchádzajúceho rozsudku. Tento dôkaz však absolútne nezmenil\npredchádzajúcu dôkaznú situáciu a nemá žiadny vplyv na skutkové a právne závery. Uvedený znalecký\nposudok považuje za nezákonný, pretože bol vypracovaný v rozpore s § 145 ods. 1 Trestného poriadku,\npodľa ktorého znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť\nprávne závery, čo však znalkyňa v tomto znaleckom posudku robí. Navyše, zo znaleckého posudku\nvyplynulo, že znalkyňa ani nedisponovala kompletným účtovníctvom MS a v podstate vychádzala iba\nz dôkazov založených v spise, ktoré má hodnotiť súd a nie znalec a navyše, znalkyňa viackrát v\nznaleckom posudku cituje zákony, napr. Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií z\nhľadiska hospodárenia MS, pričom právne normy nemožno znalecky dokazovať, pretože platí pravidlo\n“súd pozná právo“. Táto námietka sa týka otázky číslo 1. v znaleckom posudku Zistiť, s akými\nfinančnými prostriedkami hospodárila MS v období rokov 2006 až 2010, znalecký posudok obsahuje\naj pre posúdenie veci irelevantné otázky ako napríklad otázku číslo 2 „Aký bol podiel štátnych či\nneštátnych príjmov v MS?“, čo nemá žiadny súvis so žalovaným skutkom, pretože predmetom obžaloby\nje, že obžalovaný nehospodárne nakladal s majetkom MS a nie s príjmami, ktoré by patrili Slovenskej\nrepublike. K otázke číslo 3 „Zistiť aké boli majetkové a personálne prepojenia medzi MS, Matičným\nfondom a Neografiou a. s. v rokoch 2006 až 2010,“ je potrebné uviesť, že odpoveď vyplýva z už\nzabezpečených a vykonaných dôkazov navyše, odkiaľ má znalkyňa to, že MS má záujem na dobrom\nhospodárení Matičného fondu, je potrebné uviesť, že v tomto prípade nejde o odborný záver znalca,\nale o jeho špekuláciu a domnienku. Pokiaľ ide o otázku číslo 4, „Na základe uzatvorených zmlúv zo\ndňa 06.05.1999, 04.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.04.2014 a zmluvy zo dňa 19.12.2007, posúdiť\nich ekonomický a účtovný význam pre zmluvné strany, t.j. pre MS, Matičný fond a Neografiu a.s.“ t.j.\nposúdenie ekonomického a účtového významu uzatvorených zmlúv, tak tu ide o neprípustné riešenie\nprávnej otázky zo strany znalca, pretože na túto otázku má dať odpoveď súd, a v podstate ju už dal, a\nto Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Je potrebné zdôrazniť, že celá odpoveď\nje založená na domnienkach a špekuláciách znalca.\nAbsolútne mimo kompetencie znalca je napríklad otázka číslo 5: „Zistiť, ktoré osoby z MS podpisovali\nzmluvu zo dňa 06.05.1999, 04.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.04.2014 a zmluvu zo dňa 19.12.2007“,\npretože táto skutočnosť sa nemôže zisťovať znaleckým dokazovaním, nakoľko sa má zisťovať\nvykonaním listinného dôkazu, a to samotnej zmluvy, a dotknuté listinné dôkazy, a už boli na hlavnom\npojednávaní vykonané. K otázke číslo 6 „Boli použité štátne príjmy na úhradu prevzatého dlhu, na\nzáklade zmluvy zo dňa 19.12.20077“, je potrebné zdôrazniť, že je irelevantná, nesúvisí so skutkom\nnepochopiteľne sa opäť spomínajú štátne príjmy, pričom skutok sa týka nakladania s majetkom MS.\nKu otázke číslo 7; „Posúdiť, či uvedené ekonomické rozhodnutia mali vplyv na ekonomickú situáciu MS,“\nje potrebné zdôrazniť, že je irelevantná, pretože celková ekonomická situácia nesúvisí so skutkom, pri\nžalovanom trestnom čine postačí na naplnenie znaku skutkovej podstaty spôsobenie škody a je bez\nvýznamu, akú mala MS celkovú hospodársku situáciu.\nOtázku číslo 8: „Posúdiť aké boli finančné riziká pri investovaní v spolupráci s Matičným fondom,“ taktiež\npovažujem za irelevantnú pre skutok, znalkyňa opätovne hodnotí dôkazy, špekuluje o možných rizikách\na v podstate opakuje už známu obhajobu obžalovaného, s ktorou sa vyrovnal už Krajský súd v Bratislave.\nK otázke číslo 9: „Posúdiť vplyv na dobré meno MS a Matičného fondu z pohľadu zmluvných vzťahov\nvyplývajúcich zo zmlúv zo dňa 10.05.1999, 4.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.04.2014 a zmluvy zo dňa\n19.12.2007,“ je potrebné zdôrazniť, že je mimo kompetencie tohto znalca zaoberať sa dobrým menom,\nopakuje obhajobu, nie sú tam odborné závery.\n\nK otázke číslo 10: „Aká bola ekonomická situácia MS pred podpísaním zmluvy zo dňa 19.12.2007 v roku\n2006 a po jej podpísaní v rokoch 2007 až 2009“ je potrebné jednoznačne dať do pozornosti, že znalecký\nposudok nemôže slúžiť ako oponentúra k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave.\nNa podklade vyššie uvedených dôvodov prokuratúra opätovne poukazuje na to, že vyššie uvedený\nznalecký posudok nemá atribúty dôkazu, a nemal byť súdom ani ako dôkaz na hlavnom pojednávaní\nvykonaný a už vôbec vzhľadom k citovanému zrušujúcemu rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave\nnemohlo vykonanie toho znaleckého posudku viesť k rozhodnutiu podľa § 285 písm. b) Trestného\nporiadku, pretože z jeho vykonania na hlavnom pojednávaní nevyplynuli nijaké nové skutkové okolnosti,\niba znalkyňa, v rozpore s Trestným poriadkom hodnotila už vykonané dôkazy, hoci jej takáto kompetencia\nz jeho ustanovení nevyplýva.\nPokiaľ ide o naplnenie znakov objektívnej stránky žalovaného trestného činu, prokuratúra uvádza, že\nsúd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými okolnosťami\nuvedenými v obžalobnom návrhu, ktoré sa týkajú protiprávneho konania obžalovaného spočívajúceho v\njeho konaní v rozpore s ustanovením § 82 písm. f) v spojení s ustanovením § 81 písm. e) Zákonníka práce\nv súvislosti s uzatvorením zmluvy o (bezodplatnom) prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007 v dôsledku čoho\ndošlo k neoprávnenému úbytku na majetku MS (v mene ktorej obžalovaný konal) vo výške 202.393,55€.\nNapriek tomu, že súd prvého stupňa akceptoval závery obžaloby ohľadne skutkového stavu veci v\nplnom rozsahu, považuje prokuratúra za potrebné, zdôrazniť, že na hlavnom pojednávaní nebolo medzi\nstranami sporné, že obžalovaný bol v postavení štatutárneho orgánu MS, pričom za tento subjekt\npodpísal dňa 19.12.2007 zmluvu o prevzatí dlhu voči veriteľovi Matičný fond a.s., ktorá bola bezodplatná,\npričom podľa samotnej podpísanej zmluvy malo ísť o premlčaný nárok veriteľa. Taktiež je nesporné, že\nMS na podklade tejto zmluvy prevzatý dlh celý uhradila zo svojho majetku, a to v dňoch 27.06.2008 a\n05.02.2009 v celkovej výške 202.393,55 euro.\nTrestnoprávne relevantným protiprávnym konaním obžalovaného je teda jeho podpísanie zmluvy o\nprevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007, ktoré bolo proti záujmom subjektu v mene ktorého konal, nakoľko mu\nspôsobilo len úbytok na majetku, pričom zaviazalo MS k prevzatiu a úhrade dlhu. Skutočnosť, že tento dlh\nbol uhradený v dvoch častiach a to v roku 2008 a 2009 znamená len čas dokonania trestného činu, ktorý\nsa obžalovanému kladie za vinu. Z tohto hľadiska je právne bez významu, či v čase dokonania trestného\nčinu bol alebo nebol obžalovaný práceneschopný, pretože podstatným tu je skutočnosť, že v roku 2007\npodpísal v mene MS zmluvu o prevzatí dlhu. Práve podpis tejto zmluvy zo strany obžalovaného zaviazal\nMS k úhrade prevzatého dlhu.\nTo, či preberaný dlh bol aj skutočne premlčaný je bez právneho významu, nakoľko podľa obsahu zmluvy\nho zmluvné strany za premlčaný považovali. Podstatným, z hľadiska protiprávnosti konania obvineného,\nje však to, že neexistoval žiadny racionálny ekonomický dôvod na to, aby MS dlh, ktorý mal vzniknúť\npred viac ako desiatimi rokmi, preberala na seba, a aby ho uhrádzala. Z čisto ekonomického hľadiska\nMS išlo o tzv. ekonomicky nezmyselnú obchodnú transakciu, za ktorú sa považujú prípady záväzkovoprávnych vzťahov pri ktorých ide zjavne o zmluvu nevýhodnú pre jednu zmluvnú stranu, je absolútne\nproti záujmom jednej zmluvnej strany, jedna zmluvná strana nemá žiadnu majetkovú či inú výhodu z\nuzatvorenia takejto zmluvy a prakticky neexistuje nič čo by mohlo túto nevýhodnosť ospravedlniť. Alebo\npovedané inak, išlo o takú obchodnú transakciu, ktorú by riadny hospodár, pokiaľ by išlo o nakladanie s\njeho vlastným majetkom, nikdy nevykonal. To platí o to viac, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé,\nže MS a Matičný fond a.s. boli dva samostatné subjekty, pričom MS nebola väčšinovým akcionárom\nMatičného fondu a.s. Medzi týmito osobami teda celkom určite nebol vzťah ovládanej a ovládajúcej\nosoby (§ 66a a nasl. Obchodného zákonníka).\nPokiaľ trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zák.\nviaže trestnú zodpovednosť za porušenie povinnosti spravovať alebo opatrovať cudzí majetok, ktorá\nbola páchateľovi uložená zákonom, je nutné ho v tejto časti považovať za skutkovú podstatu s tzv.\nblanketnou dispozíciou, pretože odkazuje na mimotrestnú právnu úpravu a jej porušením podmieňuje\ntrestnú zodpovednosť. Pokiaľ ide o MS, tak je potrebné uviesť, že zákon č. 68/1997 Z. z. o MS\nžiadnu výslovnú povinnosť, vo vzťahu k predsedovi MS, ktorá by sa týkala povinnosti spravovať alebo\nopatrovať jej majetok neobsahuje, a takúto povinnosť neobsahujú ani stanovy MS, ktoré sa vydávajú\nna podklade ustanovenia § 5 ods. 6 zákona o MS. Len pre úplnosť je potrebné dodať, že na skutok\n\nuvedený v uznesení o začatí trestného stíhania sa nevzťahuje ani zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní\ns majetkom verejnoprávnych inštitúcií, pretože tento zákon sa v zmysle § 1 ods. 3 písm. a) nevzťahuje\nna hospodárenie s peňažnými prostriedkami.\nZákonom uloženú povinnosť spravovať alebo opatrovať cudzí majetok je však možné vyvodiť aj pri\nzamestnancoch, či vedúcich zamestnancoch vo vzťahu k majetku zamestnávateľa v zmysle Zákonníka\npráce (č. 311/2001 Z. z.). To platí aj vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je v pracovnom (služobnom)\npomere k štátu, štátnemu orgánu, samosprávnemu orgánu ako aj k verejnoprávnej inštitúcii ako je\nnapríklad MS. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 5 ods. 4 zákona o MS vzniká pracovný\npomer predsedu MS voľbou. Je preto zrejmé, že na predsedu MS sa vzťahuje Zákonník práce, pričom\npredseda MS je na strane jednej jej štatutárnym orgánom (t. j. vystupuje v mene MS, teda v pozícii\nzamestnávateľa vo vzťahu k ostatným pracovníkom MS, ktorí sú s MS v pracovnom pomere) a na strane\ndruhej je aj on sám zamestnancom MS, ktorého pracovný pomer vzniká voľbou. V tomto smere sa preto\naj na predsedu MS vzťahujú ustanovenia § 81 a § 82 Zákonníka práce, ktoré vymedzujú povinnosti\nzamestnancov ako aj vedúcich zamestnancov a aj ich povinnosti vo vzťahu k majetku zamestnávateľa.\nPovinnosť spravovať a opatrovať majetok MS zo strany jej predsedu vyplýva priamo z ustanovení § 81\npísm. e) v spojení s § 82 písm. f) Zákonníka práce, teda z konkrétneho zákonného ustanovenia a je\ndaná tiež prirodzeným vzájomným vzťahom určitej osoby (v danom prípade predsedu MS) k cudziemu\nmajetku (k majetku MS), ktorý vyplýva z jeho právneho postavenia. Nositeľom povinnosti opatrovať\nalebo spravovať cudzí majetok je teda aj fyzická osoba konajúca v mene právnickej osoby ako jej\nštatutárny orgán. V tejto súvislosti je možné podporne vychádzať aj z judikatúry Najvyššieho súdu\nČR (R 25/2008) podľa ktorej zákonný znak trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho\nmajetku spočívajúci v tom, že páchateľ poruší podľa zákona mu uloženú povinnosť opatrovať alebo\nspravovať cudzí majetok možno naplniť aj porušením povinností obsiahnutých v ustanovení Zákonníka\npráca, ktoré sa týkajú povinností zamestnancov a vedúcich zamestnancov. Pokiaľ je páchateľ povinný\na oprávnený vykonávať náležitú starostlivosť s majetkom zamestnávateľa a nakladať so zverenými\nhodnotami (napríklad uzatvárať obchodné zmluvy) potom sa jeho povinnosť vyplývajúca zo Zákonníka\npráce stáva konkrétnou povinnosťou pri správe cudzieho majetku (v zmysle § 237 ods. 1 Trestného\nzákona).\nVzhľadom k uvedenému je potrebné uviesť, že na obvineného sa vzťahoval Zákonník práce. Opätovne\nje nutné zdôrazniť, že podľa § 5 ods. 4 zákona o MS vzniká pracovný pomer jej predsedu voľbou.\nPredmetný zákon teda výslovne označuje pomer predsedu MS k tejto verejnoprávnej ustanovizni za\npomer pracovný. Ustanovenie § 42 ods. 2 Zákonníka práce pritom výslovne počíta s tým, že osobitný\npredpis (v danom prípade je týmto osobitným predpisom zákon o MS) môže ustanoviť voľbu alebo\nvymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu. Skutočnosť, že obvinený bol\nako predseda MS v pracovnom pomere a že sa na neho vzťahovali aj ustanovenia Zákonníka práce\nnapokon vyplýva aj z toho, že mal uzatvorenú písomnú pracovnú zmluvu a po uplynutí funkčného\nobdobia s ním MS uzatvorila dohodu o skončení pracovného pomeru. V tejto súvislosti možno poukázať\naj na zmluvy o mzde, ktoré obvinený ako predseda MS priebežne uzatváral počas vykonávania svojej\nfunkcie, ktoré obsahovo vychádzajú z ustanovenia § 43 Zákonníka práce a vyslovene odkazovali na\nto, že tvoria neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy (č. I. 2609 - 2618).Tiež treba poukázať aj na\nto, že obžalovaný Ing. E. bol v Sociálnej poisťovni vedený v kategórii zamestnanec, a fakt, že bol\nv pracovnoprávnom vzťahu s MS ako zamestnanec, podporuje nepriamo aj skutočnosť, že terajší\npredseda má s MS uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce, ktorú prokuratúra\npredložila na hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2016.\nPokiaľ by aj obžalovaný namietal, že nemal zmluvne uloženú povinnosť spravovať, či opatrovať cudzí\nmajetok, tak je potrebné uviesť, že povinnosť riadne hospodáriť so zvereným majetkom, či povinnosť\nvykonať včasné a účinné opatrenia na ochranu zvereného majetku je povinnosťou, ktorá mu vyplývala\npriamo zo zákona (konkrétne zo Zákonníka práce) a nie je nutné, aby bola vyslovene uvedená aj\nako súčasť pracovnej zmluvy. Pokiaľ obžalovaný namietal, že podpísanie zmluvy o prevzatí dlhu bolo\nvýsledkom kolektívneho rozhodnutia MS a preto nemôže niesť zodpovednosť za podpísanie zmluvy\no prevzatí dlhu a za následne uhradenie tohto dlhu. Túto obhajobu nemožno akceptovať a to ani v\nprípade, ak by skutočne podpísanie zmluvy o prevzatí dlhu bolo výsledkom kolektívneho vnútorného\nrozhodnutia MS. V prvom rade je nutné uviesť, že funkciu predsedu MSj nie je možné považovať\nza bezvýznamnú v hierarchii riadenia a rozhodovania a znižovať jej význam. Predseda MS je podľa\n\nzákona o MS jej štatutárnym orgánom, je to jej najvyšší predstaviteľ, ktorý reprezentuje MS navonok\n(t. j. aj v obchodnoprávnych vzťahoch s inými subjektami). V žiadnom prípade teda nemožno funkciu\npredsedu považovať len za akúsi druhoradú, či čestnú funkciu, v ktorej sa osoba ktorá ju vykonáva len\nobmedzuje na mechanické (automatické) podpisovanie toho, čo jej predloží iný orgán MS bez toho, aby\nza takéto rozhodovanie niesla zodpovednosť, či spoluzodpovednosť (napríklad spoločne s ostatnými\nčlenmi kolektívneho orgánu, ktorý také rozhodnutie urobili či odporučili).\nPre úplnosť možno podľa prokurátora dodať, že pri rozhodovaní kolektívneho orgánu bude teda v\npraktickom živote prichádzať do úvahy vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti fyzických osôb\ntvoriacich kolektívny orgán najmä pri iniciátoroch kolektívneho rozhodnutia, pri členoch kolektívneho\norgánu, ktorí sa preukázateľne podieľali na vydaní takéhoto rozhodnutia (hlasovali za jeho prijatie) ako aj\npri realizátoroch kolektívneho rozhodnutia, ktorými sú spravidla členovia štatutárneho orgánu právnickej\nosoby (sem spadá aj konanie obvineného ako predsedu MS). To sa týka hlavne štatutárnych orgánov, t.\nj. tzv. vrcholových manažérov, za ktorého možno považovať aj predsedu MS, ktorých nemôže zaväzovať\nnezákonné, respektíve protiprávne rozhodnutie kolektívneho orgánu právnickej osoby, ktorým sú alebo\nmôžu byť dokonca naplnené znaky trestného činu.\nŠkoda na cudzom majetku je ďalším znakom objektívnej stránky trestného činu porušovania povinnosti\npri správe cudzieho majetku, pričom škodou sa rozumie hlavne zmenšenie majetku, t. j. skutočná škoda\nspočívajúca v ujme prejavujúcej sa v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Ide teda o zmenšenie\nhodnoty opatrovaného alebo spravovaného majetku, ku ktorému by nebolo došlo, keby bol majetok\nriadne spravovaný alebo opatrovaný. Je to najmä úbytok majetkových hodnôt, ktorý nastal v dôsledku\nporušenia povinnosti spravovať alebo opatrovať cudzí majetok. V tomto smere je nesporné, že MS\nvznikol reálny úbytok na jej majetku úhradou dlhu (v dvoch splátkach realizovaných v roku 2008 a 2009),\nktorý MS na seba prevzala a to vo výške 202.393,55,- Euro (ide o škodu veľkého rozsahu v zmysle\nustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona).\nZ dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno podľa prokuratúry urobiť nepochybný záver,\nže obžalovaný konal úmyselne a to v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.\nZnaky subjektívnej stránky trestného činu sú rovnako ako aj ostatné znaky skutkovej podstaty\npredmetom dokazovania v trestnom konaní, avšak na rozdiel od ostatných znakov skutkovej podstaty\n(napríklad objektívnej stránky), je možné o nich viesť dokazovanie spravidla len dôkazmi nepriamymi,\nt. j. zisťovaním vonkajších okolností, z ktorých je možné usudzovať zavinenie alebo motív páchateľa\na z ktorých sa dá, podľa zásad správneho myslenia usudzovať vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu\nalebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom (judikatúra R 62/1973, R 41/1976). Len\nzo skutočnosti, že obvinený skutok poprel, nemožno preto vyvodiť, že zistenie priameho úmyslu\nneprichádza do úvahy. Tento úmysel, tak ako aj iné formy zavinenia, možno zistiť aj na podklade iných\ndôkazov, než z priznania obvineného (R 60/1972).\nPre zavinenie sú dôležité nielen jeho formy (úmysel a nedbanlivosť) ale aj ich obsah, z ktorého vyplýva,\nna aké okolnosti sa zavinenie musí vzťahovať, aby mohlo dôjsť k naplneniu všetkých znakov skutkovej\npodstaty konkrétneho trestného činu. Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú\nznakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ ide o znaky skutkovej podstaty trestného činu, postačí\nak páchateľ pozná fakty, ktoré im možno podradiť (napríklad páchateľ nevie aká suma predstavuje v\nTrestnom zákone výšku škody veľkého rozsahu, ale vie, že z jeho protiprávneho konania vznikne škoda\nniekoľko miliónov SK, čo pre vyvodenie úmyselného zavinenia postačí). Z hľadiska objektívnej stránky\ntrestného činu sa zavinenie musí vzťahovať na príčinný vzťah (nie je potrebné, aby páchateľ presne\npredvídal priebeh príčinného vzťahu, postačí, ak bol zahrnutý zavinením páchateľa len vo všeobecných\nrysoch), na účinok ako aj na konanie, ktorého subjektívna zložka je určená vôľovou povahou páchateľa.\nPokiaľ sa aplikujú teoretické východiská o zavinení v trestnom práve (vedomostná a vôľová\nzložka zavinenia s tým, že absencia vôľovej zložky je rozlišovacím kritériom medzi úmyselným a\nnedbanlivostným zavinením) na posudzovaný prípad tak je možné zistiť, že o naplnení vedomostnej\nzložky zavinenia u obžalovaného nemôžu existovať žiadne relevantné pochybnosti. V tomto smere\nnemal žiadne pochybnosti ani súd prvého stupňa.\n\nZ hľadiska naplnenia vedomostnej zložky zavinenia u obžalovaného možno zhrnúť, že obžalovaný vedel,\nže je štatutárny orgán MS a ako jej predseda (vrcholový orgán oprávnený konať v mene MS navonok\nvo vzťahu k tretím osobám) je povinný spravovať a opatrovať jej majetok (ktorý je vo vzťahu k nemu\nmajetkom cudzím) a konať tak, aby nedochádzalo k škodám (úbytku) na majetku MS, t. j. konať v jej\nzáujme a v jej prospech. Obžalovaný, z hľadiska úmyselného zavinenia, teda nemusel presne vedieť o\ntom, že ustanovenia ukladajúce obžalovanému povinnosť chrániť spravovaný majetok pred zneužitím\nsú upravené v ustanovení § 82 písm. f) v spojení s ustanovením § 81 písm. e) zákona č. 311/2001\nZ. z. (Zákonník práce), ale postačí aj len laická predstava obžalovaného, že majetok MS nie je jeho\nvlastníctvom, že s ním nemôže zaobchádzať ľubovoľne podľa svojich predstáv, že musí konať vždy\nv záujme (v prospech) MS a to tak, aby nedochádzalo k škodám na jej majetku. Vzhľadom na jeho\npostavenie v MS a na jeho vzdelanie, obžalovaný celkom určite mal o týchto skutočnostiach vedomosť.\nObžalovaný vedel a poznal, ako dlhoročný predseda MS, celú genézu dlhu voči Matičnému fondu,\nktorá začala ešte v roku 1998. Obžalovaný teda vedel, že dňa 06.05.1999 uzatvoril v mene MS so\nspoločnosťou Konštantín investičná spoločnosť a.s. v likvidácii zmluvu predmetom ktorej bolo prevzatie\ndlhu, ktorý mala spoločnosť Konštantín voči Matičnému investičnému fondu a.s. vo výške 4.809.418,20\nSk. Dlh prevzala MS (zastúpená obžalovaným) s tým, že spoločnosť Konštantín jej za to uhradí sumu\n491.000 Sk a 350.000 Sk do 30.06.1999, čo sa napokon aj stalo. Už tu išlo o zjavný nepomer medzi\nvýškou pohľadávky, ktorú na seba preberala MS a výškou odplaty, ktorú za prevzatie dlhu zaplatila MS\nspoločnosť Konštantín. Ako predseda MS taktiež vedel, že dňa 04.12.2001 podpísal v jej mene ďalšiu\nzmluvu o prevzatí dlhu tentoraz medzi MS, spoločnosťou Neografia a.s. a spoločnosťou Matičný fond\na.s., z ktorej vyplýva, že dlh MS voči Matičnému fondu a.s. predstavuje sumu vo výške 6.938.308,20\nSk s tým, že tento dlh preberá na seba spoločnosť Neografia a.s., ktorá sa stáva dlžníkom Matičného\nfondu a.s. MS sa zaviazala spoločnosti Neografia a.s. zaplatiť odplatu za prevzatie záväzku a to formou\nprevodu 19.824 kusov akcií na doručiteľa emitenta Matičný fond a.s. v nominálnej hodnote 1.000 Sk za\njednu akciu pri cene 350 Sk za jednu akciu s tým, že spoločnosť Neografia a.s. sa zaviazala uhradiť\ndlh Matičnému fondu. Obžalovaný taktiež vedel, že vyššie uvedená zmluva (zo dňa 04.12.2001)\nsa nenaplnila, t. j. spoločnosť Neografia a.s. neuhradila dlh Matičnému fondu a ani nezískala od\nMatice slovenskej akcie Matičného fondu. Obžalovaný teda vedel, že dlh voči Matičnému fondu zostal\nneuhradený prakticky od roku 1997 s tým, že Matičný fond tento dlh voči MS a ani potom voči spoločnosti\nNeografia a.s. žiadnym spôsobom nevymáhal.\nObžalovaný ďalej podľa prokuratúry vedel, že MS nie je väčšinovým akcionárom spoločnosti Matičný\nfond a.s. (bola vlastníkom len 27,2% akcií Matičného fondu) a že nejde o spoločnosť, ktorú by právne,\nči fakticky ovládala (podobne ako to bolo napríklad pri spoločnosti Neografia a.s.) a rovnako tak vedel,\nže dividendy vyplácané touto akciovou spoločnosťou od roku 2007 (rok podpisu tretej zmluvy o prevzatí\ndlhu) sú vo vzťahu k výške dlhu v zanedbateľnej výške (napríklad v roku 2007 bola MS vyplatená\ndividenda vo výške 7.045,74 euro, pričom výška preberaného dlhu bola cez 200.000 euro). Z hľadiska\nvyplávaných dividend v roku 2007 teda obžalovaný vedel aj to, že Matičný fond nevytvárala dlhodobo\ntaký zisk, aby podiel MS na tomto zisku mohol predstavovať vyššie čiastky (od roku 1999 do roku 2009,\nčo bol posledný rok kedy k výplate dividend došlo bola MS vyplatená celková čiastka 66.188,90 euro).\nObžalovaný teda vedel (neexistovalo nič z čoho by mohol usudzovať opak), že sa reálne nedá očakávať,\nže by Matičný fond produkoval v budúcnosti vyšší zisk než tomu bolo v posledných desiatich rokoch.\nNapriek uvedeným skutočnostiam, o ktorých obžalovaný ako predseda MS vedel a na ktorých sa aj\nosobne zúčastnil (podpisovanie zmlúv o prevzatí dlhu) pristúpil v mene MS k podpísaniu tretej zmluvy\no prevzatí dlhu zo dňa 19.12.2007 (ktorá je súčasťou skutkovej vety obžaloby) a to so spoločnosťou\nNeografia a.s. a spoločnosťou Matičný fond a.s. Predmetom tejto zmluvy bolo bezodplatné prevzatie\ndlhu, ktorý mala spoločnosť Neografia a.s. voči Matičnému fondu a.s. na základe druhého prevzatia\ndlhu z roku 2001 a to MS. Celková výška prevzatého dlhu bola 6.500.001 Sk. Na podklade tejto zmluvy\nnásledne MS v dvoch častiach v roku 2008 a 2009 uhradila celý prevzatý dlh. Obžalovaný celkom určite\nmal vedomosť aj o tom, že ním uzatvorená zmluva bola naplnená, t. j. že došlo k úbytku na majetku\nMS a to bez akéhokoľvek protiplnenia, či inej výhody, ktorá by z uzatvorenia zmluvy o prevzatí dlhu a\njeho uhradenia plynula pre MS.\nA napokon, obžalovaný poznajúc genézu dlhu od roku 1998 a jeho postupného presúvania medzi\nviacerými subjektmi, vedel aj to, že MS nebola povinná v roku 2007 bezodplatne prevziať dlh voči\nMatičnému fondu, nemusela tak urobiť a už vôbec tento dlh nemusela uhradiť (navyše, predmetný dlh\n\nzostal neuhradený od roku 1998 a nič v roku 2007 nenasvedčovalo tomu, že by MS tento dlh musela\nprevziať na seba a to dokonca bezodplatne). Opätovne je nutné zdôrazniť, že MS bola len menšinovým\nakcionárom Matičného dlhu, išlo o úplne odlišný subjekt než bola MS a obžalovaný reálne nemohol\nočakávať, že by prevzatie tohto dlhu v roku 2007 a jeho postupná úhrada v rokoch 2008 a 2009 mohlo\nspôsobiť nejakú ekonomickú, či inú výhodu pre MS. Obžalovaný tu zjavne vedome konal v záujme iného\nsubjektu, než v záujme subjektu, v mene ktorého konal.\nZ hľadiska naplnenia volovej zložky zavinenia u obžalovaného možno zhrnúť, že obžalovaný podpisom\nzmluvy o bezodplatnom prevzatí dlhu dňa 19.12.2007 (ktorá bola následne naplnená uhradením\nprevzatého dlhu) chcel spôsobiť následok spočívajúci v úbytku na majetku MS. Jeho vôľa teda smerovala\nk tomu, aby MS uhradila Matičnému fondu dlh a to bez toho, aby MS mala z tohto konania akýkoľvek\nmajetkový, či nemajetkový prospech. Obžalovaný evidentne chcel, aby došlo k neopodstatnenému\nzmenšeniu majetku MS, pričom reálne nemohol počítať so žiadnou relevantnou okolnosťou, ktorá by\nmohla ospravedlniť toto jeho konanie vo vzťahu k majetkovým, respektíve iným záujmom MS. Z pohľadu\nMS išlo teda o podpísanie zjavne nevýhodnej zmluvy, z ktorej podpísania nemala a ani nemohla mať MS\nžiadny prospech, ale práve naopak, prospech z jej uzatvorenia mohol mať iba Matičný fond (ktorému\nbol dlh uhradený po viac ako desiatich rokoch od jeho vzniku) a spoločnosť Neografia a.s. (ktorá bola\nbezodplatne zbavená dlhu voči Matičnému fondu, ktorý na seba prevzala v roku 2001).\nVzhľadom k tomu, že MS neovládala Matičný fond a.s. (nič také z dokazovania nevyplynulo, práve\nnaopak, z dokazovania vyplynulo, že bola len menšinovým akcionárom) a vzhľadom k tomu, že išlo o dlh,\nktorý nebol roky uhradený a k úhrade ktorého nenútila MS žiadna skutočnosť a navyše išlo o prevzatie\ndlhu bezodplatné, nič nenasvedčuje tomu, že by prevzatie dlhu a jeho úhrada zo strany MS bolo\nospravedlniteľným konaním jej štatutára, t. j. obžalovaného. Obžalovaný teda chcel, bez akéhokoľvek\nprospechu, či záujmu MS, presunúť časť jej majetku na úplne iný subjekt. Vykonal teda takú obchodnú\ntransakciu, ktorú by, pokiaľ by išlo o jeho vlastný majetok, nikdy nebol zrealizoval. Nepochybne teda\nchcel spôsobiť na jej majetku škodu a následok vo forme škody si musel predstaviť ako nutný.\nProkurátor tiež zvýrazňuje, že obžalovaný počas dokazovania v prípravnom konaní a na hlavnom\npojednávaní hľadal rôzne dôvody, ktoré by mohli ospravedlniť prevzatie dlhu MS, respektíve, ktoré by\nmohli naznačovať, že prevzatie dlhu mohlo byť aj v záujme, či na prospech MS. Žiadny z obžalovaným\nuvádzaných dôvodov však nie je možné označiť za relevantný a skutočnosť, že tieto dôvody menil podľa\nvýsledkov dokazovania svedčí skôr pre záver, že len účelovo hľadal čokoľvek, čo by mohlo zmeniť jeho\niracionálne (protiprávne) konanie na konanie racionálne.\nTak napríklad, obžalovaný v prípravnom konaní tvrdil, že prevzatie dlhu MS bolo akousi snahou o\nochranu dobrého mena MS, či Matičného fondu, respektíve ochranou Matičného fondu pred jeho\nprevzatím finančnou skupinou. Táto obhajoba obžalovaného je však zjavne neakceptovateľná, nakoľko\nna konci roku 2007 (v čase podpisu zmluvy o prevzatí dlhu) už žiadne prevzatie fondu inou osobou\nnehrozilo a ak dlh nebol uhradený ani desať rokov po jeho vzniku a neohrozoval svojou existenciou dobré\nmeno Matice slovenskej, či Matičného fondu, celkom určite by ho neohrozoval ani v prípade ak by nebol\nuhradený v rokoch 2008 a 2009. Napokon, obžalovaný ani nevysvetlil, ako môže viac ako desaťročný\ndlh spoločnosti Konštantín, ktorá bola už v roku 1999 v likvidácii ohrozovať v roku 2007 dobré meno MS.\nNásledne obžalovaný prichádza s verziou, že MS nemohla byť úhradou dlhu spôsobená žiadna škoda,\nnakoľko dlh bol uhradený z dividend, ktoré MS obdržala od spoločnosti Neografia a.s. Táto obhajoba je\nabsolútne právne neakceptovateľná a neudržateľná, pretože MS bola akcionárom spoločnosti Neografia\na.s. a dividendy jej boli vyplácané zo zisku dosiahnutého spoločnosťou Neografia a.s. Vyplatené\ndividendy sa preto stali súčasťou majetku MS, z čoho vyplýva, že dlh bol uhradený z majetku MS a nie\nz majetku spoločnosti Neografia a.s.\nĎalej obžalovaný ponúka verziu, že ak by MS neparticipovala na riešení dlhov Matičného fondu a tento\nby nebol splatený, vznikli by veľké problémy Neografie a následne aj MS. Je zrejmé, že aj táto verzia\nobžalovaného je účelová a ide len o snahu o dodatočné nájdenie rácia vykonanej majetkovej dispozície.\nNie je vôbec jasné aké problémy by mohli vzniknúť spoločnosti Neografia. Tu treba pripomenúť, že\ndlh voči Matičnému fondu ťažil spoločnosť Neografia a.s. od roku 2001. Spoločnosť Neografia a.s. ho\nneuhradila, v podstate ho ignorovala a žiadne problémy z toho nemala (a už vôbec nie hospodárske). Je\nabsolútne nevysvetliteľné, čo by sa v tomto ohľade malo v roku 2007 zmeniť, teda prečo by neuhradenie\n\ndlhu mohlo spôsobiť spoločnosti Neografia a.s. problémy. Ak by jej aj teoreticky mohlo spôsobiť problémy\nneuhradenie dlhu v roku 2007, potom je nevysvetliteľné prečo tento dlh neuhradila priamo spoločnosť\nNeografia a.s. zo svojho majetku (je pritom na úrovni notoriety, že spoločnosť Neografia a.s. hospodárila\ns kladnými hospodárskymi výsledkami).\nA napokon, obžalovaný predostrel aj verziu, podľa ktorej úhradou dlhu zo strany MS sa zabezpečovala\nvýplata dividend z Matičného fondu a.s. Ani táto obhajoba obžalovaného nemá logický základ. V\nprvom rade je nutné uviesť a zopakovať, že MS a Matičný fond a.s. boli dve samostatné právnické\nosoby, ktoré mali vlastný samostatný majetok, pričom MS nebola ani väčšinovým akcionárom Matičného\nfondu a.s. MS teda nebola vlastníkom, či spoluvlastníkom Matičného fondu. Rovnako tak nie je možné\nspájať vyplatenie dividend Matičným fondom a.s. s tým, či vznikla alebo nevznikla MS (t. j. úplne\ninému subjektu) škoda na majetku, nakoľko prípadná možná výplata dividend akcionárom v budúcnosti\nnemá žiadnu príčinnú súvislosť so vznikom škody na majetku MS. Skutočnosť, či v budúcnosti príde k\nvyplateniu dividend zo strany určitej akciovej spoločnosti pritom nezávisí len od jej hospodárenia, ale aj\nod rozhodnutia valného zhromaždenia tejto akciovej spoločnosti, ktoré môže byť aj také, že k výplate\ndividend, napriek vytvoreniu zisku, nepríde. Napokon, na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že z\nMatičného fondu plynuli MS dividendy len v zanedbateľnej výške vo vzťahu k výške dlhu, ktorý MS na\nseba preberala a od roku 2009 už nevyplácala žiadne dividendy, pričom od roku 2011 je v likvidácii. V\nroku 2007 pritom neexistovalo nič (napríklad audit hospodárenia Matičného fondu), čo by obžalovaného\nako ekonomicky vzdelaného človeka oprávňovalo predpokladať, že úhradou dlhu môže prísť k zlepšeniu\nhospodárskych výsledkov Matičného fondu. Pokiaľ by sa obžalovaný domnieval, že by MS ako akcionár\nmala pristúpiť k úhrade dlhu Matičnému fondu, potom by bolo logické, aby sa na tejto úhrade podieľali\naj zvyšní akcionári, ktorí v súhrne, bez MS, držali cez 70% akcií Matičného fondu.\nS odkazom na podrobne spracované dôvody odvolania prokurátor navrhol, aby odvolací súd postupom\npodľa § 321 ods.1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom\nrozsahu a postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v\npotrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nDňa 30.01.2024 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie obžalovaného, v ktorom reaguje na\nsťažnosť podanú prokurátorom, kde uviedol, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie na základe\nktorého bolo rozhodnuté rozsudkom, s ktorým sa obžalovaný v celom rozsahu stotožnil a súhlasí s\nprávnymi závermi, ktoré prvostupňový súd prijal a náležite odôvodnil. Obhajoba sa pridržiava doterajších\nprednesov a písomných stanovísk vyjadrených najmä, nie však výlučne, v záverečnej reči prednesenej\nna hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2016 aj 22.09.2023.\nPodľa názoru obhajoby súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy navrhnuté obžalobou aj obhajobou,\ntieto vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a náležite sa s nimi vysporiadal v\nrozsudku, ktorý obsahuje 54 strán. Odôvodnenie rozsudku obsahuje úvahy súdu o tom, ktoré skutočnosti\npovažuje za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa súd spravoval pri\nhodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení\nzákona posudzoval dokázané skutočnosti. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou, či\nkonanie obžalovaného, ktorého opis obsahuje skutková veta obžaloby, môže naplniť znaky skutkovej\npodstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4\npísm. a) Trestného zákona. Stotožňuje sa so stanoviskom súdu prvého stupňa, ktoré uviedol na strane\n53 rozsudku, kde zdôraznil že opis skutku v obžalobe nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku kvalifikovanej prokuratúrou podľa § 237 ods. 1, ods.\n4 písm. a) Trestného poriadku, pretože nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky tohto trestného činu.\nZ uvedeného dôvodu súd zastáva názor, že tento skutok nie je trestným činom, a preto obžalovaného\nspod obžaloby oslobodil.\nOdvolaním prokurátorka namieta právne posúdenie skutku. V odvolaní sa prokurátorka vyjadruje a\nsamostatne vyhodnocuje jeden z vykonaných dôkazov, t.j. znalecký posudok číslo 4/2018 zo dňa\n10.06.2018, vypracovaný doc. Ing. I. U. H.. a predkladá svoje vlastné úvahy ako by mal aj odvolací\nsúd vyhodnotiť tento vykonaný dôkaz. V ďalšej časti odvolania na strane 6 až 13 sa odvolanie zaoberá\nznakmi skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, vinou obžalovaného, kde opäť prokurátorka\nvyhodnocuje dôkazy a predkladá svoje úvahy o protiprávnom konaní, o porušení povinností spravovať\nalebo opatrovať cudzí majetok, posudzuje rozhodovanie obžalovaného ako predsedu MS a predkladá\n\nsvoje hodnotenie dôkazov v podobe následku konania. Na strane 11 a 12 sa dostáva k teoretickej\nčasti zavinenia podľa § 15 Tr. zák. a od strany 13 až po stranu 17 sa odvolanie zaoberá vlastným\nvyhodnotením vykonaných dôkazov, ktoré by mali viesť odvolací súd k rovnakému hodnoteniu dôkazov...\ns tým, že prokurátorka trvá na tom, že obžalovaný spáchal skutok úmyselne. Inak povedané, v\nodvolaní prokurátorky nie je žiaden návrh na vykonanie dôkazu, resp. na zabezpečenie ďalšieho dôkazu\nza účelom zistenia skutkového stavu veci. Poznamenali, že ani prokurátorka nespochybnila zistený\nskutkový stav.\nProkurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava v závere odvolania navrhla, aby odvolací súd rozsudok\nMestského súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015 zo dňa 22.09.2023 zrušil v zmysle § 321 ods.\n1 písm. d) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec späť na opätovné\nprejednanie prvostupňovému súdu.\nZ procesnej stránky je odvolanie prokurátorky založené na tom, že sa nestotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku. V odvolaní prokurátorky sa neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ide v zásade\nlen o zdôvodnenie jej názoru na hodnotenie dôkazov. V § 317 ods. 1) Trestného poriadku je vyjadrenie\nrevízneho princípu v rozsahu determinovanom týmto ustanovením na preskúmanie len tých výrokov,\nproti ktorým odvolateľ podal odvolanie, a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo\ntýmto napadnutým výrokom rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré\nsíce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti\nrozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371\nods. 1) Trestného poriadku.\nV zmysle zákonných náležitostí, ktoré musí spĺňať každé odvolanie, ako riadny opravný prostriedok,\nnemôže chýbať aj odvolací návrh, ktorý prejavuje vôľu odvolateľa v tom, čoho sa odvolaním domáha.\nTeda v čom spočíva jeho záujem v rámci podania odvolania voči rozsudku prvostupňového súdu. Pri\nodvolaní ako riadnom opravnom prostriedku sa uplatňujú dva základné princípy, a to apelačný a kasačný\nprincíp. Kasačný princíp spočíva v možnosti druhostupňového sudu vec vrátiť na opätovné prejednanie\nprvostupňovým súdom. To znamená, že v prípade aplikácie kasačného princípu, odvolací súd nemá\nprávomoc na to, aby pri zrušení prvostupňového rozsudku, o veci rozhodol sám. Naopak je povinný vec\nvrátiť pôvodnému súdu, aby znova trestnú vec prejednal a pristúpil k určitému rozhodnutiu. Apelačný\nprincíp na druhú stranu ustanovuje možnosť odvolacieho súdu rozhodnutie zrušiť, vec prejednať a\nvydať o nej náležité rozhodnutie. Odvolanie je skĺbením uvedených dvoch právnych princípov opravných\nprostriedkov, ktoré sa vzájomne podmieňujú a dopĺňajú. V zmysle apelačného princípu, tak odvolací\nsúd má teda právo celý prípad znova preskúmať, čiže môže znovu prehodnotiť dôkazy predložené\nsúdom prvej inštancie, prípadne zhromaždiť nové dôkazy. V podstate tak môže vykonať rovnaký\nproces, aký prebehol u súdu prvej inštancie, a na základe tohto „opakovaného konania“ vydá nové\nrozhodnutie vo veci. Princíp apelácie upravuje § 322 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý vymedzuje,\nkedy môže súd pristúpiť k využitiu apelačného princípu. Odvolací súd je tak oprávnený vo veci sám\nrozhodnúť, ak posúdenie veci nie je spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k\niným skutkovým záverom. Z uvedeného vyplýva záver, že kasačný princíp sa aplikuje v prípadoch, ak\nodvolací súd vyhodnotí, to že nedošlo k riadnemu a bezpochybnému objasneniu skutkového stavu veci\nprvostupňovým súdom a posúdenie skutku odvolacím súdom by vytváralo zbytočné prieťahy.\nPodstata kasačného princípu spočíva v tom, že ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie považuje za\nnesprávne, a takéto rozhodnutie zruší, vráti vec na nové prejednanie a rozhodnutie súdu, ktorý pôvodne\nrozhodol. Kasačný princíp v dôsledku silného pôsobenia apelačného princípu je pri odvolaní v trestnom\npráve výrazne oslabený. Vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému súdu prichádza do úvahy\nlen mimoriadnych prípadoch, spočívajúcich v neprimeraných ťažkostiach vo vzťahu k dokazovaniu\nskutkového stavu veci, pričom jeho doplnením môže dôjsť k iným skutkovým záverom. Ak táto\npodmienka nie je naplnená, tak ako v tom konaní, odvolací súd z dôvodu právnej úpravy podľa § 322\nods. 1 Trestného poriadku, rozhodne sám vo veci.\nZ uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že skutok bol\ndostatočne a komplexne zistený prvostupňovým súdom, a námietky odvolania smerujú len k jeho\nprávnemu posúdeniu, nie je na mieste, aby druhostupňový súd využil účinky kasácie.\n\nAko ďalšie evidentné pochybenie zo strany prokurátorky vníma obhajoba samotnú formuláciu\nkonečného návrhu. Ako už bolo vyššie uvedené, na uplatnenie kasačného princípu sa vyžaduje splnenie\npodmienok vymedzených v § 322 ods. 1 Trestného poriadku, teda vrátiť vec späť na prejednanie\na rozhodnutie je možné, len ak doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými\nťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Keďže prokurátorka vidí nezákonnosť\noslobodzujúceho rozsudku výlučne v právnej kvalifikácii, nemôže navrhnúť, aby súd v zmysle § 322\nods. 1 Trestného poriadku vec vrátil, pretože skutkový stav nie je potrebné viac objasňovať, dokazovať.\nV tomto prípade, tak nie sú naplnené náležitosti aplikácie kasačnej zásady a odvolací súd by mal\nteoreticky aplikovať jedine apeláciu. To znamená, že odvolací súd by mal sám vo veci rozhodnúť. V\ndanom prípade prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 322 ods. 4 Trestného poriadku, ktorá ale\nohraničuje možnosti odvolacieho súdu, keď „Odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného\nzo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený “.\nObhajoba poukazuje na rozpor odvolacieho návrhu s tvrdeniami uvedenými v odôvodnení odvolania\nna strane 4, kde prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava uvádza, že Mestský súd Bratislava I\noslobodzujúcim rozsudkom nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave uvedeného v\nuznesení sp.zn. 1To/35/2017 zo dňa 06.09.2016, a to napriek záväznosti stanoviska odvolacieho\nsúdu voči prvostupňovému súdu. Týmto tvrdením naráža na fakt, že Mestský súd Bratislava I mal\nako prvostupňový súd svojim oslobodzujúcim rozsudkom porušiť § 327 ods. 1 Trestného poriadku.\nZáväznosť právneho názoru vysloveného odvolacím súdom pri vrátení veci na opätovné prejednanie\na rozhodnutie je vyslovene otázkou procesnou, čo preukazuje aj skutočnosť, že príslušná úprava\nsa nachádza v právnom predpise, ktorý je kodifikáciou Trestného práva procesného. Uvedená\nargumentácia prokurátorky je tak v rozpore s jej konečným návrhom, keďže ním žiada zrušiť\noslobodzujúci rozsudok z dôvodu porušenia hmotnoprávnych noriem upravených v Trestnom zákone.\nVyvstáva teda otázka či, resp. kedy môže súd nerešpektovať právny názor vyššieho súdu. Odpoveď\nje, že súd prvého stupňa v zásade musí rešpektovať právny názor vyšších súdov. Neplatí to však\nabsolútne. Česko-slovenská judikatúra a teória prišla na tri prípady, kedy právny názor netreba slepo\nnasledovať. Prvým prípadom je situácia, kedy po vrátení veci vyjdú na povrch nové skutočnosti, ktoré\nodôvodňujú odklon od právneho názoru. Viď napr. judikát R 68/1971. Medzi tieto skutočnosti možno\nradiť aj rozhodnutia v prejudiciálnych otázkach podľa § 109(1)(b) a 109(2)(c) OSP. R., M., M., S. a\nkol. Občiansky súdny poriadok. Komentár - I. diel. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2012. Druhým\nprípadom je, keď určitá súdna autorita, napr. ústavný, najvyšší súd alebo Súdny dvor, na danú otázku\nzaujme iný názor. Porovnaj III. ÚS 46/2013 alebo C-173/09 a tiež I. ÚS 632/2016 33/2016. No a o tretí\n- asi celkom jasný - prípad pôjde pri zmene legislatívy. Viď napr. NSS ČR, 2 Afs 216/2004.\nObhajoba poukázala na to, že v prípravnom konaní OČTK zabezpečili značné množstvo dôkazov a na\nhlavnom pojednávaní tieto dôkazy boli vykonané, okrem iného aj Stanovy MS, výpisy z obchodného\nregistra spoločností Neografia, a.s., Matičný fond, a.s., v likvidácii, KONŠTANTÍN investičná spoločnosť\na.s. v likvidácii, ďalej Správy o činnosti a hospodárení v MS za roky 2006 až 2010, Zmluva o prevzatí\ndlhu voči Matičnému fondu, a.s., zo dňa 6.5.1999, Zmluva o prevzatí dlhu voči Matičnému fondu, a.s., zo\ndňa 4.12.2001, Dodatok č.1 k zmluve, zo dňa 4.12.2001, podpísaný dňa 29.4.2004, Zmluva o prevzatí\ndlhu voči Matičnému fondu, a.s., zo dňa 19.12.2007, Audítorské správy v spoločnosti Neografia, a.s., za\nroky 2001 až 2008, Vyjadrenie Dozorného výboru MS k účtovnej závierke MS za rok 2007, Audítorská\nspráva MS za rok 2006, Súvaha MS za rok 2006 až 2009, Výkaz ziskov a strát MS za rok 2006 až 2009,\nPoznámky k účtovnej závierke MS za rok 2006 až 2009.\nPri všetkej úcte voči krajskému súdu, obhajoba musí konštatovať, že vyššie vymenované dôkazy boli\nlen zabezpečené a vykonané ale neboli dostatočne analyzované a vyhodnotené pred tým, ako Krajský\nsúd v Bratislave vyslovil právny názor uvedený v uznesení sp.zn. 1To/35/2017 zo dňa 06.09.2016. V\ndanom prípade bolo nutné zamyslieť sa nad tým, či ide o otázky skutkové, k riešeniu ktorých postačia\nurčité odborné znalosti OČTK, či súdu alebo je už nutné pribrať na riešenie odborných skutkových\notázok znalca. Obhajoba dospela k záveru, že v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov prvého a\ndruhého stupňa chýba posúdenie odborných skutkových otázok znalcom, a preto obhajoba požiadala\nznaleckú organizáciu Business Valuation Institute s.r.o. o vypracovanie Znaleckého posudku, ktorý bol\nvypracovaný ako pod číslom 4/2018 zo dňa 10.06. 2018. Na pojednávaní bola vypočutá pani doc.\nIng. I. U., H.., ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti, ktorá sa vyjadrila k vypracovanému\nznaleckému posudku. Obhajoba je toho názoru, že týmito dôkaznými prostriedkami dostali jasnú\n\nodpoveď na otázku ekonomického opodstatnenia prevzatia dlhu Maticou slovenskou. V objednávke na\nvypracovanie posudku bolo položených 11 otázok, na ktoré znalecká organizácia odpovedala. Otázky\nboli koncipované tak, aby si mohli po oboznámení sa so znaleckým posudkom vytvoriť komplexný\nobraz o financovaní MS za roky 2006 až 2010, o majetkových a personálnych prepojeniach medzi MS,\nMatičným fondom a Neografiou, a.s. v rokoch 2006 až 2010, o ekonomickom a účtovnom význame\nuzatvorených zmlúv zo dňa 6.5.1999, 4.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.04.2014, a zmluvy zo dňa\n19.12.2007 pre MS, Matičný fond a Neografiu, a.s., o tom, aký mali dopad tieto zmluvy na ekonomickú\nsituáciu MS, a dobré meno MS a Matičného fondu z pohľadu zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo zmlúv\nzo dňa 6.5.1999, 4.12.2001 a jej dodatku zo dňa 29.4.2014, a zmluvy zo dňa 19.12.2007.\nSúdna prax akceptuje, že súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa, ale\nnemôže dôjsť k porušeniu § 2 ods. 12 Trestného poriadku o voľnom hodnotení dôkazov, tzn. že orgány\nčinné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného\npresvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne\nnezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nAk teda súd prvého stupňa po vrátení veci vykonal dôkaz - Znalecký posudok číslo 4/2018 zo dňa\n10.06.2018, na základe ktorého vyšli na povrch nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú odklon od právneho\nnázoru, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave vyslovil v uznesení sp. zn. 1To/35/2017 zo dňa 06.09.2016,\nje tento postup súdu prvého stupňa zákonný, t.j. lege artis.\nPočas pojednávania ako aj v odvolaní prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava spochybňovala\nznalecký posudok číslo 4/2018 zo dňa 10.06.2018, vypracovaný doc. Ing. I. U. PhD., znalkyne\nznaleckej organizácie Business Valuation Institute, s.r.o., odbor ekonómia a manažment, účtovníctvo a\ndaňovníctvo, personalistika, kontroling a financie. Prokurátorka opakovane aj v odvolaní zvádza, cituje:\n„ celá odpoveď je založená na domnienkach a špekuláciách znalca“. Prokurátorka však nepredložila\nžiaden odborne erudovaný argument, ktorým by vyvrátila analýzu a závery vyjadrené v znaleckom\nposudku doc. Ing. Anny Harumovej, PhD.\nZnalkyňa bola náležite poučená súdom prvého stupňa a plne si uvedomuje následky vyhotovenia\nnepravdivého znaleckého posudku. Vzhľadom na jej odbornosť by nikdy neuviedla iba domnelé závery.\nAko znalkyňa Odbor: Ekonómia a manažment, Odvetvie: Účtovníctvo a daňovníctvo a Kontroling je\ndoc. Ing. I. U., PhD zapísaná v zozname znalcov od roku 2001, pričom do dnešného dňa vykonáva\naktívne svoju znaleckú činnosť. Zdôraznil, že doc. Ing. I. U., PhD. je dlhodobo uznávaná a rešpektovaná\nodborníčka vo svojom odbore, čo ju robí vysoko kvalifikovanou pre rolu súdnej znalkyne. doc. Ing.\nI. U., PhD zodpovedná za znaleckú činnosť spoločnosti Business Valuation Institute s.r.o., ktorá roky\nviedla alebo spolupracovala aj zo znaleckými ústavmi a podieľala sa aj na legislatívnej činnosti v oblasti\nznalectva formou spolupráce s Ministerstvom spravodlivosti. Menovaná je vysokoškolský pedagóg a\nje autorkou viacerých publikácií zaoberajúcich sa znaleckou činnosťou, vrátane riešenia vedeckých\nprojektov na uvedenú problematiku. Nezanedbateľná je aj jej spolupráca so zahraničím a to hlavne s\nVysokou školu ekonomickou v Prahe, Inštitútom oceňování majetku v Prahe a Českou komorou odhadců\nmajetku. Je jednou zo zakladateľov Slovenskej komory znalcov a niekoľko rokov robila prezidentku\nkomory. Zaslúžila sa aj o vydanie Medzinárodných ohodnocovacích štandardov - šieste vydanie 2003\n(International Valuation Standards).\nRozsiahle znalosti a bohatá skúsenosť znalkyne, jej umožňujú vysvetliť ekonomickú stránku predmetnej\ntrestnej veci. Výsledky jej znaleckého skúmania sú preskúmateľné, zrozumiteľné, presné, spoľahlivé,\nbez zjavných pochybností o ich správnosti. Sú starostlivo spracované, objektívne a argumentačne\npodložené.\nNapriek urážlivému vyjadreniu prokuratúry Krajskej prokuratúry Bratislava k záverom znaleckého\nposudku, obžaloba nepreukázala opak záverov znaleckého posudku. Prokurátorka nepredložila, ani\nprvostupňovému, ani odvolaciemu súdu vyjadrenie k tomu, prečo výsledky znaleckého skúmania\npokladá za nesprávne z hľadiska vedeckých poznatkov, a to aj napriek tomu, že opakovane zdôrazňuje,\nže cituje: „celá odpoveď je založená na domnienkach a špekuláciách znalkyne.“ Z odôvodnenia\nodvolania nevyplýva, v čom vidí prokuratúra domnienky a špekulácie. Okrem nesúhlasu s položenými\notázkami nešpecifikuje, prečo odpovede znalkyne sú odborne nesprávne. Napriek uvedenému obžaloba\nnepredložila relevantné dôkazy, ktorými by objasnila súdu z pohľadu poznatkov ekonómie to, prečo\n\nobžalovaný mal uzavretím zmlúv o prevzatí dlhu Matičného fondu, a.s. konať nehospodárne, neefektívne\na bez odbornej starostlivosti. V prípade ak má prokuratúra pochybnosti o znaleckého posudku odbornosti\nje dôležité, aby tieto pochybnosti boli podložené konkrétnymi dôkazmi alebo argumentmi. Ak prokuratúra\nspochybňuje kvalifikáciu alebo spôsobilosť akéhokoľvek znalca, je logické očakávať, že tak robí na\nzáklade jasných a objektívnych kritérií, ktoré môžu byť dôkladne preukázané a obhájené. V záujme\nspravodlivosti a transparentnosti riadenia je nevyhnutné, aby takéto tvrdenie nebolo založené na\nnejasných predpokladoch alebo subjektívnych názoroch.\nV trestnom konaní musí byť vina obžalovaného bezpochyby preukázaná. Úlohou prokurátora je uniesť\ndôkazné bremeno za dokázanie viny obžalovaného v celom rozsahu a súd musí pri rozhodovaní o\nvine obžalovaného vystupovať výlučne ako nestranný orgán. Je teda na prokurátorovi, či unesie alebo\nneunesie dôkazné bremeno. V predmetnej trestnej veci možno jednoznačne uviesť, že prokurátorka\nneuniesla dôkazné bremeno a na podklade v konaní vykonaného dokazovania bol vydaný oslobodzujúci\nrozsudok.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný trvá na svojej nevine. V plnom rozsahu\nsa obhajoba aj Ing. D. E., C.. stotožňujú s rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp.zn.\nB3-46T/72/2015-3415 zo dňa 22.09.2023 a odmietajú dôvody zrušenia tohto rozsudku z dôvodov, ktoré\nuviedla v odvolaní prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože nemajú oporu v zákone ani vo\nvykonanom dokazovaní, a to aj vo vzťahu ku konečnému návrhu odvolania. Rozsudok pokladá obhajoba\nza zákonný, správny a spravodlivý, keďže súd náležite zistil skutkový stav veci, adekvátne a dostačujúco\nobjasnil aké dôkazy vykonal, ktoré vyhodnotil ako relevantné, a prečo právne posúdil skutok tak, ako to\nuviedol vo výrokovej časti rozsudku.\nNa základe vyššie uvedeného preto obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol, aby odvolací súd\nvydal v zmysle § 319 Trestného poriadku uznesenie, ktorým by odvolanie prokurátora Krajskej\nprokuratúry Bratislava proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B3-46T/72/2015, zo dňa\n22.09.2023 zamietol.\nKrajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za\npredpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.\nPodľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie\nzastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom\nprvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo ods. 2.\nPodľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu\nniektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.\nOdvolací súd po predložení veci zistil jednu z okolností uvedených v § 9 ods. 1 <https://www.aspi.sk/\nproducts/lawText/1/60426/1/ASPI%253A/301/2005%20Z.z.%25239.1> Trestného poriadku t.j. dôvod\nneprípustnosti trestného stíhania. V zmysle § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie\nnemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné\nstíhanie premlčané. Zistiac uvedenú skutočnosť odvolací súd vykonal vo veci neverejné zasadnutie\npostupom podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku.\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 10.12.2015 bola na bývalý Okresný\nsúd Bratislava III podaná obžaloba na vtedy obvineného Ing. D. E. C.. pre obzvlášť závažný zločin\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného\nzákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe zo dňa 10.12.2015 sp. zn. 1Kv/47/12/1100.\nK spáchaniu žalovaného skutku malo dôjsť najneskôr dňa 05.02.2009 a uznesenie o vznesení obvinenia\nO.. D. E. C.. bolo vydané vyšetrovateľom OR PZ Bratislava I dňa 22.09.2014.\nPodľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú\n\núčinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre\npáchateľa priaznivejší.\nPodľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda\nprevyšujúca sumu 700,-€. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000,-€. Značnou\nškodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000,-€. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda\nprevyšujúca sumu 650.000,-€. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty\nveci a rozsahu činu.\nPodľa § 237 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 kto inému spôsobí malú škodu tým,\nže poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok,\npotrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.\nPodľa § 237 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 odňatím slobody na\nšesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním\nväčšiu škodu.\nPodľa § 87 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 trestnosť činu zaniká\nuplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti\ndovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.\nPodľa § 87 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 premlčanie trestného stíhania sa\nprerušuje\na) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi\núkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k\ntrestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo\nb) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký\nalebo prísnejší.\nPodľa § 87 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 prerušením premlčania sa začína\nnová premlčacia doba.\nKu zmene právnej kvalifikácie skutku došlo na základe zákona č. 40/2024 Z.z., ktorou sa upravili jednak\ntrestné sadzby pri trestnom čine porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237\nTrestného zákona a jednak výška škody v § 125 ods. 1 Trestného zákona, ako aj doby premlčania\ntrestného stíhania vo vzťahu k výmerám zákonom ustanovených trestných sadzieb.\nPri posudzovaní, či trestné stíhanie je premlčané je potrebné v prvom rade mať zodpovedanú základnú\notázku, či v rámci trestného konania premlčacia doba uplynula bez vznesenia obvinenia, alebo v rámci\ntejto doby bolo vznesené obvinenie. Vznesenie obvinenia, o ktorého premlčanie ide (ako aj po ňom\nnasledujúcimi úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie, súdu) je jedným\nz dôvodov, kedy sa táto premlčacia doba preruší v zmysle zhora citovaného zákonného ustanovenia § 87\nods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pričom druhý dôvod v zmysle písm. b/ je spáchanie nového trestného\nčinu. Ak jedna z týchto situácii nastane, premlčacia doba sa prerušuje a začína plynúť premlčacia doba\nodznova v zmysle § 87 ods. 4 Trestného zákona. Pôvodná, dovtedy plynúca, premlčacia doba sa anuluje,\nzrušuje, stáva sa neplatnou a začína plynúť nová premlčacia doba.\nV posudzovanom prípade možno na podklade predloženého spisového materiálu prijať jednoznačný\nzáver, že k vzneseniu obvinenia došlo až po uplynutí päťročnej premlčacej doby (dňa 22.09.2014) a\nzároveň nedošlo v rámci plynutia premlčacej doby k spáchaniu trestného činu postihnuteľného rovnakým\nalebo prísnejším trestom. Znamená to, že k prerušeniu premlčania u obžalovaného nedošlo a nezačala\nplynúť nová premlčacia doba. Uplynutím piatich rokov od spáchania skutku, teda dňom 06.02.2014\ndošlo k zániku trestnosti činu, pre ktorý bola v tejto veci podaná obžaloba, nakoľko absentuje vydanie\nuznesenia o vznesení obvinenia v lehote piatich rokov od spáchania skutku.\nNovelizáciou Trestného zákona dochádza podľa názoru odvolacieho súdu k povinnému spätnému\nprehodnocovaniu „včasnosti“ vzneseného obvinenia z pohľadu nezávisle existujúceho hmotného práva,\n\nteda z pohľadu, či bolo obvinenie, ako procesný úkon, vznesené ešte v rámci plynutia skrátenej\npremlčacej doby, ako hmotnoprávne relevantnej právnej udalosti.\nPokiaľ ide náhradu škody spôsobenej trestným činom, odvolací súd odkázal poškodenú spoločnosť\nMatica Slovenská so sídlom Martin, P. Mudroňa 1 s nárokom na náhradu škody v zmysle § 281 ods. 3\nTrestného poriadku na civilný proces, nakoľko ide o obligatórny výrok za predpokladu, že poškodená\nspoločnosť si nárok riadne a včas uplatnila. Splnenie tejto zákonnej podmienky bolo v konaní spoľahlivo\npreukázané\nSumarizujúc vyššie popísané úvahy, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový rozsudok je\npotrebné ako nezákonný zrušiť. Vzhľadom k tomu, že medzičasom došlo ku zmene právnej úpravy a\ntrestný čin kladený obžalovanému za vinu je premlčaný, postupoval odvolací súd po zrušení rozsudku\nmestského súdu podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku a z dôvodu § 9 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku s použitím § 2 ods. 1 Trestného zákona trestné stíhanie vedené proti obžalovanému zastavil.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný\nprostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "46T/72/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81cbd3f2-fdad-48aa-a7b9-35b5fc5d0e7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.632.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 632/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 632/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.632.2016.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}], "citovane_v": []}