Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/4/2021 z 30. 4. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 7CoPr/4/2021, ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2 Krajský súd Bratislava | 7CoPr/4/2021 | ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2 | 2025-04-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: predpis č. 370/1997 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb695400-c7eb-41fe-b83f-2f1b90bf34b1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 7CoPr/4/2021 1314217605 30. 04. 2025 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, IČO: 30 845 572, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., zastúpenému: ONDRUŠEK & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 867 942, so sídlom Tranovského 47, Bratislava o zaplatenie 17 362,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.7.2020, č.k. 44CPr/1/2015-473, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 973,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6 973,90 eur od 19.5.2005 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % s povinnosťou úhrady do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania (výrok III.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 150 ods. 1, 2, 4, 6, § 150a ods. 1, § § 154 ods. 1, 3, § 155 ods. 1, § 157 ods. 1, § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe účinného ku dňu zistenia schodku (ďalej len „zákon o vojenskej službe“) a vecne tým, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 12.7.2017, č.k. 44CPr/1/2015-359 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7CoPr 14/2017-384 zo dňa 31.7.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že ak súd prvej inštancie v dôsledku vyvodenia neplatnosti dohody o hmotnej zodpovednosti pre jej neurčitosť posudzoval zodpovednosť žalovaného podľa zásad všeobecnej zodpovednosti, nepostupoval správne. Zodpovednosť žalovaného bolo potrebné posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej službe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku. Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá, existencia služobného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Odvolací súd ďalej uviedol, že v danom prípade bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Vznik a výška schodku neboli predmetom posudzovania súdu prvej inštancie, ktorý sa v tomto smere ani nezaoberal predloženými dôkazmi, nakoľko pri posudzovaní všeobecnej zodpovednosti vyvodil absenciu zavineného porušenia služobných povinností a ďalšími predpokladmi zodpovednosti (vrátane vzniku škody) sa nezaoberal. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť pri ďalšom prejednaní veci riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a v súlade s ním zaoberať sa vznikom a výškou škody (schodku) ako predpokladom osobitnej zodpovednosti žalovaného, ktorý bol v priebehu konania sporný a doposiaľ nebol predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na závery odvolacieho súdu predmetom posúdenia zostal vznik a výška schodku ako predpokladu osobitnej zodpovednosti žalovaného. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že inventúry z 10/2003 a 3/2004 boli vykonané nekorektne dosadením fiktívnej konštanty 8525,62 pri inventúre v 3/2004 a taktiež je nepochybná existencia schodku. Prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého treba zodpovednosť žalovaného posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej službe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku. Ide teda o osobitný druh zodpovednosti (§ 154 a nasledujúce), pri ktorej sa zavinenie vojaka predpokladá. Pri tejto zodpovednosti súd skúma iba to, či sú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti ( plnenie služobných povinností pri výkone vojenskej služby, písomná forma, vlastnoručný podpis účastníkov dohody ) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách zverených na vyúčtovanie. Po vzniku hmotnej zodpovednosti (zodpovednosti zvýšenej tzv. kvalifikovanej) sa prezumuje, že vzniknutý schodok spôsobil vojak. Ak sa má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať, že schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. V danom prípade odvolací súd konštatoval, že bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu k žalobcovi (služobný pomer žalovaného u žalobcu trval od 01.07.2000 do 31.08.2006 ), existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. 4. Prvoinštančný súd konštatoval, že schodok bol v danom prípade zistený a existoval, a táto skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná. Taktiež nebolo sporné, že schodok vznikol nekorektným vykonaním inventúry dosadením konštanty. Žalovaný sporoval, že predmetnú konštantu dosadil práve on. Pokiaľ ide o vznik a výšku schodku, súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov v rámci trestného konania, ktoré vyplývajú zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T 3/2009-VOS. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.4.2014, č.k. 3T/3/2009-VOS (právoplatné dňa 19.5.2014) prvoinštančný súd zistil, že v trestnej veci obvineného žalovaného pre trestný čin porušovania služobných povinností súd trestné stíhanie proti žalovanému zastavil, nakoľko je premlčané a to v zmysle ustanovenia § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 381 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s tým, že podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam sa poškodená organizácia - žalobca s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Uznesenie obsahuje špecifikáciu skutku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období od 19.9.2002 do 30.3.2004 ako príslušník ozbrojených síl SR, zaradený ministerstvom obrany SR do mierovej misie UNFICYP SLOVCON na Cypre, na základni umiestnenej v meste Famagusta spôsobil pri výkone svojej funkcie " PX Manager " schodok vo výške 7.544,17 CYP (cyperských libier) z prostriedkov verejného rozpočtu z poskytnutej zálohy ministerstvom obrany SR na prevádzku obchodnej jednotky PX/DF, ktorý sa pokúsil zakryť tak, že upravil v počítači výpočtový vzorec k výsledkom inventúry zo dňa 17.3.2004 tým spôsobom, že vložil do tohto vzorca ničím nepodloženú konštantu v nominálnej výške 8525,62, následkom čoho nebol pri inventúre zistený schodok, ale naopak zisk vo výške 3,41 CYP a spôsobil tak Ministerstvu obrany SR škodu vo výške 523 600 Sk, čo činí po prepočte podľa konverzného kurzu 17 380,33 eur. Z výsluchu žalovaného a jednotlivých výsluchov osôb, ktoré boli vypočuté v rámci trestného konania jednoznačne vyplýva, že práve žalovaný bol tou osobou, ktorá pri inventúrach k 21.10.2003 a k 17.3.2004 výlučne nahadzovala vstupné údaje do počítača (v rozsahu údajov o fyzicky spočítanom tovare, hotovosti v pokladni, zaplatených a nezaplatených faktúr), svoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do súborov žalovaného nemala prístup iná osoba. Žalovaný vytlačil inventarizačný zápis, ktorý podpísali členovia inventarizačnej komisie, pričom žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval nejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri hmotnej zodpovednosti za PX/DF. Žalovaný pracoval vo funkcii správca skladu klubu veliteľskej roty jednotky mierových síl OSN UNFICYP dňom 26.9.2002, vo vzťahu k tejto funkcii uzavrel dňa 22.9.2003 platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti (§ 154 ods. 3 zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe), teda prevzal zodpovednosť za prípadné schodky na zverených hodnotách, ktorý je povinný vyúčtovať a nahradiť skutočnú škodu v plnej výške vtedy, keď nepreukáže, že tento schodok nezavinil. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal, že vznik schodku nezavinil. 5. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku A. F. G. H., znalca v odbore ekonomika a manažment odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo č. 16/2006 pribratého v rámci trestného konania zistil, že k manipuláciám pri inventúrach dosadzovaním rôznych údajov a čísel, ktoré nezodpovedali výpočtovému vzorcu a nemali opodstatnenie vo vzťahu ku skutočným hodnotám dochádzalo pri inventúre vykonanej od 18.9.2003 do 21.10.2003 a k ďalšej manipulácii došlo pri inventúre od 25.1. do 17.3.2004, kedy bol pozmenený vzorec nesprávnym spôsobom. Znalec k stanoveným otázkam uviedol, že manipulácia pri inventúrach dosadzovaním rôznych údajov a čísel, ktoré nezodpovedali výpočtovému vzorcu a nemali opodstatnenie vo vzťahu ku skutočným hodnotám dochádzalo pri inventúrach vykonaných od 18.9.2003 do 21.10.2003 a od 25.1.2004 do 17.3.2004. Ďalej uviedol, že vo výsledkoch inventúry vykonanej k 21.10.2003 mala byť správna hodnota rozdielu v pokladni + 1 090,17 CYP a v inventúre k 17. 03.2004 mínus 4 628,59 CYP. Konštatoval, že skutočný stav a skutočná výška schodku v obchodnej jednotke PX bola stanovená znalcom na 4 628,59 CYP a schodok začal vznikať pri inventarizácii dňa 21.10.2003. Znalec ďalej uviedol, že zistil, že v rámci Slovenskej misie UNFICYP, SLOVCON na Cypre na základni v meste Famagusta prevádzkovali ozbrojené sily obchodnú jednotku, pričom z prostriedkov verejného rozpočtu boli obchodnej jednotke poskytnuté zálohy Ministerstva obrany SR na prevádzku a to vo výške 7 000 USD dňa 21.5.2001 a vo výške 5 000 USD dňa 28.8.2003. 6. Zo Správy Hlavného finančného úradu oddelenia finančnej kontroly Ministerstva obrany SR o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 prvoinštančný súd zistil, že činnosť kontingentu ozbrojených síl SR mierovej misie OSN/ UNICYP je zabezpečovaná na základe Memoranda o porozumení medzi OSN a vládou SR uzatvoreného dňa 7.2.2002. V zmysle tohto dokumentu je kategória WELFARE v zodpovednosti OSN. Na základe rozhodnutia zo dňa 21.5.2001 bola na prevádzku PX/ DF poskytnutá záloha vo výške 7 000 USD. Na základe rozhodnutia bola dňa 28.8.2003 zvýšená záloha na prevádzku PX/DF o 5 000 USD na celkovú výšku 12 000 USD. Poskytnutie tejto zálohy však nebolo nutné, pretože podľa platných predpisov UN mohla byť prevádzka PX/DF vykonávaná aj bez nej. Úhrada dodávateľských faktúr z dvoch výhradných dodávateľov UN sa môže uskutočniť až na základe predaja dodaného tovaru. Objednávka tovaru sa mala vykonávať na základe skutočných požiadaviek profesionálnych vojakov (u alkoholu a cigariet v limite stanovenom UN). Vzhľadom na vykázaný sortiment tovaru v PX/DF toto nebolo dodržiavané. Inventúra pokladničnej hotovosti, tovaru a zásob v PX/DF bola vykonaná dňa 3.6.2004. Zostatok pokladničnej hotovosti – 2 649,76 CYP, nákupná cena množstvá tovaru – 10 049,48 CYP, počiatočná suma vložená do PX/DF (dotácia MO SR) - 5 550 CYP, suma neuhradených faktúr ku dňu 3.6.2004 – 14 693,41 CYP. Schodok v hospodárení PX/DF – 7 544,17 CYP. Kontrolou vedenia účtovnej dokumentácie bolo zistené, že v predajni sa pokladničná hotovosť uschováva v trezore, ale nevedie sa pokladničná kniha od začiatku fungovania misie, nevedie sa žiadna účtovná kniha, kde by bol denne alebo v akejkoľvek inej periodicite zaznamenaný prírastok a úbytok tovaru a to od začiatku fungovania misie, vedie sa kniha faktúr zavedená od 30.1.2003 na dodávateľské faktúry od dvoch výhradných dodávateľov, nie je však možné skontrolovať, či sú v tejto knihe zaznačené všetky došlé faktúry, nie je možné skontrolovať či sú v zošitoch vlepené všetky došlé faktúry a nie na nich vyznačené žiadne potvrdenie o dátume úhrady týchto faktúr, na došlých faktúrach neexistovalo a ani neexistuje žiadne potvrdenie od PX Clerka o prevzatí dodaného tovaru do predajne, nie je možné skontrolovať, či všetok objednaný na zakúpený tovar bol skutočne do predajne aj dodaný a predávaný, PX manager si bez dokladu vyberal finančnú hotovosť z pokladne za účelom nákupu tovaru a bez dokladu vracal jej nespotrebovanú časť, v počítačovej evidencii inventúr bola pri inventúre zo dňa 17.3.2003 zistená zámena medzi údajmi o nákupnej cene tovaru a predajnej cene tovaru, ktorá sa následne prelínala do každej ďalšej vykonanej inventúry, preverením inventúry vykonanej dňa 17.3.2004 bolo kontrolnou skupinou zistené, že do vzorca výpočtu prebytku/schodku v počítači bola dosadená ničím nepodložená konštanta 8 525,62 CYP, na základe, ktorej bol výsledok inventúry + 3,41 CYP. Po odstránení tejto konštanty kontrolná skupina potvrdila záporný výsledok inventúry. Tým, že kontrolovaný subjekt dlhodobo neviedol predpísanú účtovnú evidenciu, porušil UN stanovené normy. Z dôvodu, že nákupy tovarov do PX/DF boli realizované aj z prostriedkov verejného rozpočtu MO SR, nebol dodržaný zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole. Kontrolou bolo zistené, že pri vynakladaní verejných prostriedkov v rámci PX/DF nie je vôbec vykonávaná predbežná finančná kontrola. Od začiatku prevádzkovania PX/DF nebola vykonávaná žiadna zdokumentovateľná kontrola zo strany vedenia SLOVCON, hoci to normy UN ukladajú. Aj táto skutočnosť umožnila pravdepodobne dlhodobo spôsobovať škodu v hospodárení. Odborná pripravenosť zodpovedných pracovníkov prevádzkujúcich PX/DF bola na veľmi nízkej úrovni. Následne kontrolná skupina v nadväznosti na závažné zistenia poskytla veliteľovi a terajším zodpovedným pracovníkom v oblasti hospodárenia v PX/DF odbornú pomoc v zavedení najnutnejšej účtovnej a finančnej evidencie, kontrolnej činnosti a vo vykonávaní inventarizácie. 7. Vzhľadom na zistené skutočnosti z vykonaného dokazovania, keď na hodnotách (zálohy Ministerstva obrany SR na prevádzku obchodnej jednotky) zverených žalovanému vznikol schodok, za ktorý na základe platnej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedá žalovaný, dokazovaním bola zistená manipulácia s výpočtovým vzorcom prebytok/schodok v pokladni, s údajmi o neuhradených faktúrach, dosadenie nekorektnej konštanty, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za schodok, ktorý je predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o výšku schodku, žalobca ho vyčíslil vo výške 7 544,17 CYP na základe výsledkov zistených škodovou komisiu dňa 9.5.2004 a zo správy o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 ako aj zo správy o vyšetrení škody zo dňa 9.6.2004. Zo Správy o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 bolo zistené, že výsledkom inventúry v PX/DF bol zistený schodok vo výške 7 544,17 CYP, čo pri prepočte kurzom na SKK činilo 523 060 SKK, t. j. 17 362,41 eur. Výška schodku bola v rámci trestného konania predmetom znaleckého skúmania, pričom znalec dospel k výške schodku 4 628,59 CYP, čo pri prepočte kurzom platným k 17.3.2004 (1 CYP = 68,086 SKK) činí 315 142,1787 SKK, čo je 10 460,80 eur. Túto výšku schodku súd prvej inštancie považoval za preukázanú, keď znalec v posudku uviedol, že pri stanovení čiastky 4 628,59 CYP vychádzal zo skutočnosti, že výsledok inventúry podpísali členovia inventarizačnej komisie. Znalec sa nezúčastnil fyzicky inventarizácie a pri výške schodku sa oprel o prvotné účtovné doklady podpísané členmi inventarizačnej komisie. Znalcovi boli predložené i druhé údaje na počítačovej diskete, ktoré však nie sú nikým podpísané. V tejto zostave vykazujú neuhradené faktúry vo výške 18 254,61 CYP, čo by pri takto vykázaných neuhradených faktúrach činilo skutočnú výšku schodku obchodnej jednotky v čiastke 8 522,21 CYP. Vzhľadom na to, že znalec nebral do úvahy pri vyčíslení schodku údaje na CD nosiči, súd prvej inštancie nenariadil dokazovanie navrhnuté žalovaným na skúmanie, kedy vznikol tento obsah na nosiči. Za tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie nemal za preukázanú výšku schodku nad sumu 10 460,80 eur ( t. j. 4 628,59 CYP ). 8. Prvoinštančný súd podľa § 160 ods. 3 zák. č. 370/1997 Z.z. vzhľadom na zistenia kontrolných orgánov žalobcu, na túto okolnosť prihliadol tak, že pristúpil k zníženiu rozsahu povinnosti náhrady škody u žalovaného. Konštatoval, že hlavný finančný úrad - oddelenie finančnej kontroly Ministerstva obrany SR v správe o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 uviedol, že je preukázané, že od začiatku fungovania misie sa neviedla príslušná účtovná dokumentácia (pokladničná kniha, účtovná kniha, kniha faktúr až od 30.1.2003, evidencia úhrad jednotlivých faktúr, vykazovanie neuhradených faktúr ). Tento úrad konštatoval, že práve pravdepodobne absencia akejkoľvek zdokumentovateľnej kontroly zo strany vedenia SLOVCON umožnila dlhodobo spôsobovať škodu v hospodárení PX/ DF. Kontrola uviedla, že kontrolovaný subjekt dlhodobo neviedol predpísanú účtovnú evidenciu, hoci sa vynakladali verejné prostriedky v rámci predajne PX/DF, odborná pripravenosť zodpovedných pracovníkov prevádzkujúcich PX/DF bola na veľmi nízkej úrovni. Následne až kontrolná skupina v nadväznosti na závažné zistenia poskytla veliteľovi a terajším zodpovedným pracovníkom v oblasti hospodárenia v PX/DF odbornú pomoc pri zavedení najnutnejšej účtovnej a finančnej evidencie, kontrolnej činnosti a vo vykonávaní inventarizácie. Z uvedeného vyplynulo, že zo strany štátu (žalobcu) išlo o markantné porušenie povinnosti kontrolovať žalovaného ako aj ostatných hmotne zodpovedných vojakov za chod predajne, keď nebola vedená ani elementárna účtovná evidencia. Túto skutočnosť potvrdila vo svojom vyjadrení aj znalkyňa z odboru účtovníctvo F. A. H., pribratá v rámci trestného konania na zodpovedanie otázok vzniku a výšky schodku, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 2.4.2006 uviedla, že na základe predložených podkladov konštatuje, že tieto sú nedostatočné, nepreukazné a zmätočné. Nie je možné takéto podklady podrobiť znaleckému skúmaniu, nakoľko nie je vedená účtovná evidencia, ktorá má byť predmetom skúmania. Následne bol poverený ďalší znalec (F. H.), ktorý síce vypracoval znalecký posudok, v ňom však uviedol, že nemal možnosť spätne preveriť neuhradené faktúry a skutočnú výšku schodku k 17.3.2004, teda pripustil možnosť modifikácie výšky schodku. Na podklade priebežných výsledkov zistených škodovou komisiou zo dňa 9.5.2004 sa konštatovalo, že overený údaj o výške neuhradených faktúr ku dňu 17.3.2004 podľa skutočných výpisov o neuhradených faktúrach je 17 951,71 CYP, ktorý však nezodpovedá ani údaju inventúry a ani evidencii inventúrnych zápisov v počítači. Vo svetle týchto zistení je zrejmé, že zo strany štátu nebola splnená povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 150 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní sústavne kontrolovať, či vojak plní svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám. V tomto smere nebol žalovaný pri plnení svojich služobných povinností nikým kontrolovaný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že štát ako žalobca zanedbaním kontrolnej funkcie zo strany priameho nadriadeného (výpoveď svedka C. v trestnom konaní, že nemal a ani nežiadal prístup k počítačovým súborom žalovaného), nekontrolovanie spôsobu vedenia účtovných dokladov obchodnej jednotky vo svojich dôsledkoch umožnili vznik škody na zverených hodnotách. Za tejto situácie súd prvej inštancie znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3, t. j. o sumu 3 486,90 eur a uložil žalovanému povinnosť uhradiť schodok vo výške 6 973,90 eur a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol. Žalovaný nesplnil svoj záväzok uhradiť vzniknutý schodok riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy úrok z omeškania v zmysle § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania t. j. ku dňu nasledujúcom po vydaní uznesenia sp.zn. OPv 239/04 zo dňa 18.5.2005, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči žalovanému, t.j. od 19.5.2005. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pomer úspechu strán sporu prvoinštančný súd určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V tomto konaní sa žalobca domáhal zaplatenia 17 362,41 eur (100%), žalobca bol úspešný v rozsahu 40 % ( 6 973,90 eur), žalovaný bol úspešný v rozsahu 10 388,51 eur, t.j. 60 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného celkový úspech žalovaného predstavuje 20 %. 9. Proti rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nebolo v konaní sporné, že schodok bol zistený a existoval, a že schodok vznikol nekorektným vykonaním inventúry dosadením konštanty. Zároveň konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že výlučne žalovaný pri inventúrach nahadzoval vstupné údaje do počítača, svoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do súborov žalovaného nemala prístup iná osoba, s tým, že žalovaný vytlačil inventarizačný zápis, ktorí podpísali členovia inventarizačnej komisie, pričom žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval nejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri hmotnej zodpovednosti za PX/DF. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný pracoval vo funkcii správca skladu klubu veliteľskej roty jednotky mierových síl OSN UNFICYP dňom 26.9.2002, vo vzťahu k tejto funkcii uzavrel dňa 22.9.2003 platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, teda prevzal zodpovednosť za prípadné schodky na zverených hodnotách, ktorý je povinný vyúčtovať a nahradiť skutočnú škodu v plnej výške vtedy, keď nepreukáže, že tento schodok nezavinil, pričom v konaní nepreukázal, že vznik schodku nezavinil. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za schodok, ktorý je predmetom tohto konania. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore s vyššie uvedeným svoje rozhodnutie uzavrel s tým, že znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3 a uložil žalovanému povinnosť uhradiť schodok vo výške 6 973,90 eur a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol. Žalobca uviedol, že s konečným rezultátom vyplývajúcim z rozsudku sa nie je možné v plnom rozsahu stotožniť a zastával názor, že obsahuje tak skutkové, ako aj právne vady, ktoré spôsobujú jeho čiastočnú nesprávnosť a dôvodnosť podaného odvolania. 10. K výške schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že výška schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP bola stanovená znalcom na sumu 4 628,59 CYP, a to počítajúc s výškou neuhradených faktúr k 17.3.2004 vo výške 14 360,99 CYP, tento vo svojom znaleckom posudku č. 16/2006 zo dňa 12.12.2006 taktiež zdôraznil, že mu boli predložené aj údaje na počítačovej diskete. Práve v tejto zostave boli vykázané neuhradené faktúry ku dňu 17.3.2004 vo výške 18 254,61 CYP. Vo vzťahu k tomuto faktu znalec uviedol, že pri takto vykázaných neuhradených faktúrach by bola skutočná výška schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP v čiastke 8 522,21 CYP, a to zároveň konštatujúc, že nemal možnosť spätne preveriť neuhradené faktúry a ich skutočnú výšku ku dňu 17.3.2004. V prípade, ak by mal možnosť tieto účtovné doklady znalec prepočítať, mohol by sa validne a kvalifikovane oprieť o stanovenie inej výšky schodku. V naznačených intenciách bola vykonaním komparácie výpisov o neuhradených faktúrach u dodávateľských obchodov (NAAFI, G.S.I.) odbornými orgánmi Ministerstva obrany SR stanovená skutočná výška neuhradených faktúr ku dňu 17.3.2004 vo výške 17 951,71 CYP (vyplývajúca z ďalších podkladov založených v pripojenom trestnom spise mimo znaleckého posudku č. 16/2006), za dosadenia ktorej do výpočtového vzorca stanoveného znalcom v znaleckom posudku č. 16/2006 by mala byť výška schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP vo výške 8 219,31 CYP, ktorá bola v predmetnej právnej veci uplatňovaná len do výšky 7 544,17 CYP (523 000 Sk; 17 362,41 eur). Žalobca namietal, že hodnotenie jednotlivých dôkazov z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti, t.j. tzv. „individuálna selekcia“ a následné hodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, a to vo vzťahu k výške schodku v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP nad sumu 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59 CYP) v napadnutom rozsudku absentuje, keďže vyššie uvedené fakty týkajúce sa výšky schodku v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP, a to mimo čiastočnej akceptácie znaleckého posudku č. 16/2006 súd prvej inštancie nevzal do úvahy, resp. sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia v žiadnom smere nevysporiadal. Mal za to, že nevykonaním navrhnutých dôkazov (trestného spisu ako celku), či nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov (len čiastočná akceptácia znaleckého posudku č. 16/2006 bez ohľadu na fakt, že bola v konaní tvrdená a aj preukázaná manipulácia s jednotlivými vstupnými údajmi zaznamenanými v inventarizačných zápisoch), dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam o preukázaní výšky schodku v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP len do výšky 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59 CYP). Za nepostačujúce považoval len strohé konštatovanie, že súd nemal za preukázanú výšku schodku nad sumu 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59 CYP). 11. K moderácii rozsahu povinnosti náhrady škody zo strany konajúceho súdu poukázal na znenie § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom v rozhodnom období, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, prípadne v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán alebo, ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, súd. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nemohol v zmysle § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. určiť náhradu škody v predmetnej právnej veci nižšou sumou, nakoľko Okresný súd Bratislava III nebol v danej veci odvolacím orgánom (odvolacím orgánom je v zmysle zákona č. 370/1997 Z.z. najbližší nadriadený služobný orgán), pričom tiež nebolo preukázané, že sa jedná o škodu spôsobenú trestným činom, ktorú by mohol moderovať súd (uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.4.2014, sp.zn. 3T/3/2009-VOS bolo totižto trestné stíhanie zastavené a v trestnom práve sa uplatňuje prezumpcia neviny). V tejto súvislosti mal žalobca za to, že prvoinštančný súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, a tak vec nesprávne právne posúdil. Považoval za absolútne zmätočné, aby súd prvej inštancie najskôr v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného skonštatoval, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval nejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri hmotnej zodpovednosti za PX/DF, že práve žalovaný bol tou osobou, ktorá pri inventúrach výlučne nahadzovala vstupné údaje do počítača (v rozsahu údajov o fyzicky spočítanom tovare, hotovosti v pokladni, zaplatených a nezaplatených faktúr), svoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do súborov žalovaného nemala prístup iná osoba, že v konaní žalovaný nepreukázal, že vznik schodku nezavinil, a to za vyslovenia, že súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za schodok, ktorý je predmetom tohto konania, a následne, a to s odkazom na markantné porušenie povinnosti sústavne kontrolovať žalovaného ako aj ostatných hmotne zodpovedných vojakov za chod predajne, kde nebola vedená ani elementárna účtovná evidencia, znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3. Žalobca poukázal na znenie § 154 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z., podľa ktorého ak vojak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo za iné hodnoty (ďalej len „zverené hodnoty“), ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách v celej výške (zodpovednosť s prezumpciou viny) a na znenie § 154 ods. 4 zákona č. 370/1997 Z.z., podľa ktorého vojak sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Žalobca uviedol, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vojak sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia, avšak žalovaný sa v predmetnej právnej veci neexkulpoval, čo konštatoval aj konajúci súd, hoci následne v rozpore s predchádzajúcimi závermi v tom istom súdnom rozhodnutí poukázal na pochybenia žalobcu a znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3. Uvedený rozsah zníženia konajúci súd opäť v žiadnom smere neodôvodnil. Mal za to, že vo všeobecnosti sa žalovaný môže na základe vykonaného dokazovania v tom ktorom konaní zbaviť zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, a to celkom alebo čiastočne, alebo sa tejto zodpovednosti nezbaví. Zastával však názor, že pokiaľ konajúci súd najskôr deklaruje, že žalovaný sa svojej zodpovednosti nezbavil, nepreukázal, že by vznik schodku nezavinil, avšak neskôr tento svoj rezultát súd prvej inštancie implicitne zneguje, nevytvára takýto postup súdu práve dojem presvedčivosti. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti, ak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, vznik schodku umožnil. Konštatoval, že nie každé nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré sa konajúci súd snažil prostredníctvom svojho rozhodnutia predostrieť, je skutočnosťou, ktorá vedie k zbaveniu, či k čiastočnému zbaveniu sa hmotne zodpovedného subjektu zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách – právne relevantné je len také nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré má negatívny dopad na možnosti subjektu hospodáriť so zverenými hodnotami (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2009, sp.zn. 3MCdo/24/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.9.2010, sp.zn. 5Cdo/123/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.7.2020, sp.zn. 8Cdo/206/2019). Žalobca uviedol, že žalovaný mal v súlade s jeho funkčným zameraním v plnom rozsahu zachovanú možnosť riadne hospodáriť v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP so zverenými hodnotami, ako aj možnosť sám svojim vlastným konaním zabrániť vzniku schodku, čo však neučinil. Mal za to, že akákoľvek sústavná kontrola žalovaného, na ktorú poukázal prvoinštančný súd, neznamená nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré by zbavovalo žalovaného zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, a to čo i len čiastočne, o to viac v umocnení faktu, že v napadnutom rozsudku absentuje právny základ na realizáciu predmetného. 12. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s vykonanými dôkazmi, resp. dôkazy v ich celosti nevykonal, a tieto tiež nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čoho dôsledkom bolo, že konajúci súd nezistil v dostatočnej miere rozhodujúce skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil, čo viedlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby žalobcu a k jeho zaviazaniu na náhradu trov konania, či k samotnej zmätočnosti tohto súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu aj zvyšnej časti žalovanej sumy vo výške 10 388,51 eur (17 362,41 eur – 6 973,90) s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10 388,51 eur od 19.5.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom tiež žalobcovi prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. 13. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný včas z dôvodov, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, resp. na základe zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby bol rozsudok v napadnutej časti zmenený odvolacím súdom, alternatívne, aby bol rozsudok zrušený a vrátený prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že sa nejaví posúdenie jednotlivých dôkazov ako dôsledné a v niektorých častiach aj logické, pričom v konaní uviedol a preukázal viacero okolností, ktoré nie iba vážnym spôsobom spochybňujú tvrdenia žalobcu o skutkovom stave na misii na Cypre, ale predovšetkým o vykonávaní inventúry a písomných záznamoch o inventúrach, ktoré podpisovalo vždy viacero osôb (vrátane žalovaného). Odvolanie žalovaný opieral o dve kľúčové oblasti, a to nepreukázanie vykonania pozmeňovania výsledkov inventúry žalovaným a nesprávne skutkové zistenia/závery v rozsudku, a nesprávne posúdenie podielu viny žalovaného na schodku súdom, ktoré v prípade, ak sa ustáli výška škody a ak by sa uznalo nevyvinenie žalovaného za spôsobený schodok, malo by prihliadať nielen na podiel viny samotného žalobcu (ako jeho inštitucionálne zlyhanie), ale aj zlyhanie ďalších osôb pri vykonávaní inventúry (individuálne zlyhanie iných vojakov) a na kompetencie osoby výslovne zodpovednej za inventúru (WELFARE/PX Officer). 14. Žalovaný poukázal na to, že z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise je zrejmé a nie je sporné, že dokumenty s názvom „Výsledok inventúry“ (v rámci niektorých boli identifikované neoprávnené zmeny) podpisovali vždy viaceré osoby, a to niekedy 3 osoby, inokedy 4 osoby (napr. Výsledky inventúry vykonanej dňa 21.10.2003 podpísali C., I., J., B. a Výsledky inventúry vykonanej dňa 17.3.2004 podpísali C., J., J., B.). Ďalej uviedol, že dokument „Výsledok inventúry“ bol vytlačený z počítača s predpokladom, že bol potom prekontrolovaný až následne podpísaný. Dokument bola vlastne tabuľka vytvorená v programe MS Excel a nešlo o žiaden účtovný softvér (MS Excel je „obyčajný“ tabuľkový editor). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že niektorí svedkovia tvrdia, že údaje do počítača z ručne vykonaných kontrol tovaru, hotovosti, atď. zadával do počítača žalovaný, pričom pri ňom napr. svedok C. niekedy bol a niekedy nebol. Nie je vôbec zrejmé, kedy bol a kedy nebol, a ak nebol, tak prečo nebol (ak bol on osobou zodpovednou za inventúry) a v ktorých dňoch bol a v ktorých nebol. Nijaký svedok však neuviedol, že by žalovaný zadal do počítača nejaké iné údaje, než zadať mal a kto dokument následne pred tlačou skontroloval a kto ho vytlačil. Žalovaný nepovažoval za preukázané (a popiera to), že nesúvisiace konštanty zadával do tabuľky v Exceli práve on. Okrem toho, predmetná excel tabuľka sa používala na tejto misii „dedične“ a dlhé obdobie, čiže nešlo o tabuľku vytvorenú žalovaným ani na podnet žalovaného. Naopak, ten dával podnety na to, aby bol zabezpečený aspoň nejaký „normálny“ účtovný softvér (hoci si na to napr. svedok C. nespomína). Podľa metadát excel súborov napálených na CD nachádzajúcom sa v súdnom spise, všetky výsledky inventúry boli prvý raz vytvorená už dňa 21.10.1999 (stačí vykonať pravý klik myšou – Vlastnosti – Podrobnosti) a následne bol tento súbor už iba menený. Autorom je osoba nazvaná „Horst“. 15. Žalovaný v odvolaní tiež uviedol, že ak by však uznal, že schodok (resp. škoda na majetku žalobcu) vznikol a že žalovaný ako vojak mal osobitný druh zodpovednosti (§ 154 a nasl. zákona č. 370/1997 Zz. o vojenskej službe, ktorý bol v celosti zrušený k 31.12.2005), pri ktorej sa zavinenie vojaka predpokladá, prichádza do úvahy len otázka možného vyvinenia sa žalovaného, ak by preukázal, že schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Práve z dôvodu, že žalovaný používal excel tabuľku kreovanú v roku 1999 autorom „Horst“, ktorá sa pri inventúrach používala „vždy“ a zadával údaje práve do nej, a z dôvodu, že podľa názoru žalovaného nie je stále dostatočne preukázané, že túto tabuľku neoprávnene pozmenil práve žalovaný zadaním nesúvisiacich konštánt (nikto to nikdy nevidel a nikto výslovne neuviedol, že to musel byť práve len žalovaný a nikto iný a tiež ani nikto nepočul od žalovaného, že by mu to žalovaný povedal či už priamo alebo nepriamo), je na mieste uvažovať o aplikácii § 154 ods. 4 zákona o vojenskej službe („Vojak sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.“). Podľa názoru žalovaného bolo preukázané iba to, že žalovaný používal excel tabuľku poskytnutú mu žalobcom a pri niektorých inventúrach do nej zadával údaje niekedy za prítomnosti svedka C. a niekedy bez jeho prítomnosti. Nebolo preukázané, že nesúvisiace konštanty zadal práve on a nebolo preukázané ani to, v koľkých inventúrach sa také konštanty nachádzali (podľa správy škodovej komisie boli prekontrolované aj výsledky inventúr spätne do mesiaca 10/2003, pričom žalovaný nastúpil na misiu na Cypre v septembri 2002, nie je známe ani logické, prečo sa nekontrolovalo dlhšie obdobie, časovo náročné to rozhodne nebolo – kontrola napr. jedného listu A4 s niekoľkými riadkami v tabuľke). Žalovaný nebol v škodovej komisii, ani mu nebolo umožnené sa kontroly zúčastniť ani namietať voči jej postupom, prakticky bol s výsledkom oboznámený až keď bola vec „uzavretá“. Uznal, že toto možno nie sú konkrétne či nepriestrelné argumenty, ktorými by žalovaný preukázal, že schodok vznikol celkom bez jeho zavinenia, ale očakávať ku dnešnému dňu také niečo je žiaľ nereálne (a to ani pri príkladnej súčinnosti žalobcu – napr. počítač z misie nie je k dispozícii). 16. V odvolaní žalovaný tiež namietal nelogické skutkové závery, resp. premisy, ktoré v danom konaní neboli zmysluplným spôsobom, resp. vôbec žalobcom vysvetlené. Poukázal na to, že ak by to bol žalovaný, kto pozmeňoval excel tabuľku, nenechal by ju uloženú v počítači tak, aby mohla byť použitá ako dôkaz proti nemu, aby sa na jeho podvod mohlo pomerne jednoducho prísť, ale po vytlačení Výsledkov inventúry by akiste tabuľku zamazal alebo sa vyhovoril na nejakú stratu dát alebo niečo podobné (bol rok 2004). Dôležitá bola len papierová verzia, elektronicky sa dáta neuchovávali/nezálohovali a účtovný softvér, ktorý by robil automatické zálohy na misii nebol. Samozrejme na podvod by sa raz prišlo, ale stopy z počítača by boli zahladené. Tiež poukázal na to, že ak by vedel, že používaná excel tabuľka je chybná (nevieme od akého obdobia tam mohli byť používané nesúvisiace konštanty) a v budúcnosti môže byť z toho problém, nenechával by vadné súbory v počítači, ale by ich zmazal. Položil otázku, že ak by mal svoje súbory v počítači chránené heslom a nikto tretí sa k nim nemohol dostať, ako je potom možné, že tabuľky s inventarizáciami sú napálené na CD a je ich možné otvoriť. Ak by bola pravda, že k súborom žalovaného v počítači nikto nemal prístup (a teda asi ani po jeho odchode), tak potom na CD to nie sú „jeho“ súbory, ale iné súbory. Nespochybnil, že predmetné tabuľky naozaj mohol vypĺňať, no nemôže osvedčiť pôvod elektronických dokumentov, ktorý neosvedčil ani žalobca. Okrem toho na pojednávaní dňa 27.7.2020 poukázal na rozporuplné a nevysvetliteľné metadáta týchto súborov, keď pri žiadnom zo súborov nie je dátum poslednej tlače a dátum posledného uloženia súboru zhodný s dátumom vykonania inventúry, napr. práve pri inventúre zo dňa 17.3.2004 je dátum poslednej tlače 22.3.2004, dátum posledného uloženia, resp. poslednej úpravy tabuľky dňa 10.5.2004, čo je dokonca až po správe škodovej komisie...). Tvrdil, že existuje preto opodstatnená pochybnosť o tom, že aký súbor na CD napálený vlastne je, kto ho vytvoril, prípadne pozmenil a kedy. Správna replika žalobcu z pojednávania dňa 17.7.2020 bola tá, že pre zistenie škody/schodku sú relevantné písomné (vytlačené) a podpísané dokumenty a nie elektronické. Avšak práve z písomných dokumentov nie je možné sledovať, kto mohol tabuľku pozmeňovať v počítači a teda práveže tým nie je zrejmé, že by to bol žalovaný. Je tým zrejmé len to, že tabuľka obsahuje nesúvisiace konštanty. Z dopytu ohľadom vtedy používaného počítača vyplynulo, že tento už nebude možné nájsť (a teda ani podrobiť skúmaniu), čo je škoda, nakoľko škodová komisia medzi svojimi opareniami uviedla aj to, že jednak „zálohovala počítačové údaje na zapisovateľné médium CD“, ale tiež aj vykonala „zabezpečenie a zálohovanie evidencie výsledkov v počítači“. V dôsledku nemožnosti skúmania počítača nie je možné ustáliť ani to, že „koho“ súbory sú na CD napálené: tzv. B., ktoré mal mať chránené heslom alebo C., komu patrilo heslo na ich otvorenie (C. alebo B.) a či sa používalo sa na danej funkcii v misii aj pred tým. Správanie žalovaného, ktorý by vložil do excel tabuľky nesúvisiace konštanty a potom tabuľky ponechal uložené v počítači podľa názoru žalovaného postráda akúkoľvek logiku, pretože by tým vedome sám seba uviedol nie do podozrenia ale do absolútneho rizika odhalenia. A pretože schodok bol pomerne vysoký (viac ako 10 000 eur či 17 000 eur), akiste by páchateľovi nebolo ľahostajné, aby po sebe nechal stopy vedúce priamo k nemu. Spoliehať sa na to, že vojaci sú počítačovo negramotní (v roku 2004) považoval za naivné. 17. Žalovaný v ďalšom obsahu odvolania poukázal na nesprávne posúdenie podielu viny žalovaného na schodku súdom. Uviedol, že ak by pristúpil na premisu, že škoda (schodok) vznikla, a že za ňu má zodpovedať (podľa jeho názoru a aj podľa názoru súdu) aj žalovaný, malo by sa potom prihliadať pri určení podielu na takomto schodku minimálne na to, že žalobca sám svojim inštitucionálnym zlyhaním tak pri podpore misie na Cypre (napr. nezabezpečením príslušného aspoň jednoduchého účtovného softvéru či vôbec žiadnou odbornou prípravou na funkciu PX Managera) ako aj pri kontrole (ktorú vôbec nevykonával) a iných zlyhaniach, prispel nielen k tomu, že ku schodku, ale najmä nemožnosti spoľahlivého a hodnoverného a najmä nespochybniteľného určenia konkrétneho páchateľa došlo. Uvedené zlyhania sú podľa názoru žalovaného závažného charakteru, ktorý je možné označiť za hrubú nedbanlivosť. Poukázal na výsledok inventúry zo dňa 17.3.2004, ktorú podpísali štyri osoby a teda všetky tieto osoby zodpovedali za správnosť celej inventúry (čo vyplýva aj z textu pri ich podpisoch „Za správnosť zodpovedá:“). Ak uvážime, že nesúvisiaca konštanta bola vložená do riadku, v ktorom sa nachádzal rozdiel iba dvoch čísiel nachádzajúcich sa v tabuľke, nedá sa dosť dobre vysvetliť, že si to skutočne nikto nevšimol, že údaj nesedí. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že individuálne zlyhali všetci štyria (C., J., J., B.) a osobitne A. C. ako z nich najvyššie postavený, s kvázi „dvojnásobným podielom viny“. Žalovaný si uvedomoval, že nešlo o typickú spoločnú hmotnú zodpovednosť, ale nepochybne chyba nastala v tom, že štyri osoby (je z tohto pohľadu jedno, či bol niekto z nich „páchateľom“) nesčítali/neskontrolovali dve čísla a dokument podpísali ako správny, čo rozhodne nemožno nazvať riadnym plnením služobných povinností (k tomu v protiklade § 151 ods. 1 Zákona o vojenskej službe, podľa ktorého vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním). Žalovaný uviedol, že významným bol rozdiel vo funkčných povinnostiach medzi funkciami PX Manager (žalovaný) a WELFARE/PX Officer (A. C.) z pohľadu kontrol a inventarizácie. Žalovaný mal realizovať mesačné inventarizácie s písomnou správou vrátane všetkých faktúr a nákladov. A. C. ako jeho nadriadený mal riadiť a kontrolovať činnosť PX manažéra - chod PX/DF, vykonávanie inventúr a kontrolu účtovnej evidencie, a ďalej raz mesačne vykonávať inventúru v kluboch a v PX, pričom zodpovednou osobou za vykonávanie inventúry bol práve A. C. a teda on sa nemohol zbaviť zodpovednosti za nesprávne vykonanie inventúry. Žalovaný tvrdil, že mal vykonávať iba mesačné inventarizácie, pričom mesačné inventúry mal vykonávať A. C.. Excel tabuľky, kde došlo k vloženiu nesúvisiacich konštánt boli práve inventúrami (viď aj názov „VÝSLEDOK INVENTÚRY“. A hoci mali byť vykonávané mesačne, žalobca v danom čase vôbec nezistil ani nenamietal, že sa nevykonávali mesačne ale menej často. Na doplnenie uviedol, že zodpovednosť „nadriadeného“ alebo skúsenejšieho je v zákone posudzovaná prísnejšie, „dvojnásobne“ (§ 159 ods. 1 Zákona o vojenskej službe, podľa ktorého pri spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa vojakom určí podiel náhrady škody podľa pomeru ich služobných príjmov alebo minimálnej mzdy, pričom služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu vedúceho pracoviska alebo jeho zástupcu, sa započítava v dvojnásobnej výške). Podľa názoru žalovaného ak štyri osoby vlastne nekontrolovali dokument, ktorý podpísali (a to žiaľ vrátane žalovaného, to treba priznať), tak potom je jednoznačné, že za takto flagrantne skreslenú inventúru nesú zodpovednosť tieto štyri osoby, aj v zmysle ust. § 151 ods.1 Zákona o vojenskej službe (Vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním). Súd prvej inštancie preto podľa názoru žalovaného správne postupoval, ak určil žalovanému uhradiť iba určitý podiel na súdom určenej výške schodku, keďže v zmysle ust. § 151 ods. 2 Zákona o vojenskej službe ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinností zo strany štátu, zodpovednosť vojaka sa pomerne obmedzí. Domnieval sa však, že podiel žalovaného určený súdom v rozsudku nezodpovedá primerane okolnostiam tohto prípadu, a to najmä zodpovednostiam a povinnostiam WELFARE/PX Officer-a, ostatných osôb, ktoré podpísali správnosť inventúry (a boli na to vyškolené žalobcom), spôsobu vykonania inventúry, možnostiam, ktoré štát (žalobca) vytváral na riadne plnenie pracovných úloh, a ne/vykonávania ani len rutinných kontrolných činností jednak nadriadenými žalovaného ale aj žalobcom ako takým. Pochybenia na strane žalobcu boli podľa názoru žalovaného tak výrazného charakteru, že na jednej strane umožňovali de facto akékoľvek manipulácie s inventúrami, keďže ich nikto vlastne nikdy nekontroloval a nezisťoval ani len formálnu správnosť jednotlivých súčtov a zároveň nezabezpečením podmienok na výkon činnosti PX Managera, resp. účtovných činností, umožnil žalobca aj len hocijako primitívnym spôsobom falšovať údaje v inventúre (čo by v účtovnom softvéri nešlo). Podľa názoru žalovaného by preto, v prípade ustálenia faktu, že došlo ku škode na majetku/schodku, bola zodpovednosť žalovaného v zmysle citovaných ustanovení určená podielom na tejto sume tak, že najprv sa podiel zodpovednosti medzi žalobcu a vojakov rozdelí v pomere 1:1 a následne podiel vojakov rozdelí medzi štyri osoby (C., J., J., B.), t.j. žalovaný by bol povinný uhradiť žalobcovi sumu 2 170,30 eur. Z pohľadu toho, že má ísť o schodok na zverených hodnotách prevzatých žalovaným, sa to môže javiť ako „prísne“ voči žalobcovi, avšak za daných konkrétnych okolností tohto prípadu sa to javí žalovanému úplne primerané a najmä spravodlivé. 18. Žalovaný uviedol, že stále spochybňuje, že škoda na majetku žalobcu vznikla, keďže nie je úplne zrejmé, či škoda do dnešného dňa bola vôbec spôsobená, nakoľko išlo o použitie poskytnutých záloh (7 000 a 5 000 USD) a tieto sa musia vyúčtovať, až potom môže byť plne konštatované, že škoda je spôsobená a ide o misiu OSN. Zároveň poukázal na stanovisko MO SR, Sekcia legislatívy a práva zo dňa 10.8.2004, že „nejde o schodok ani o škodu na majetku štátu v správe MO SR„ a takisto MO SR, Úradu na zabezpečenie medzinárodnej spolupráce zo dňa 3.8.2004 o tom, že „PX DUTY FREE SHOP, jeho fungovanie a finančné hospodárenie je v zodpovednosti OSN a nie MO SR“ a „ÚZMS nevznikla žiadna škoda na peniazoch a nemá dôvod riešiť škodu, ktorá vznikla v PX/DF SHOP.“ Vznik škody neskonštatoval ani trestný súd, hoci obžaloba bola podaná a v rámci nej aj uplatnený nárok na náhradu škody. Nie je však vôbec zrejmé, čo sa zmenilo z pohľadu legislatívny či fungovanie misie na Cypre medzi augustom 2004 a podaním obžaloby na žalovaného. Podľa názoru žalovaného nie je možné raz tvrdiť niečo aj s príslušným (a logickým) odôvodnením a inokedy potom niečo iné, lebo to zrazu asi lepšie vyhovuje. Ak škoda/schodok v zmysle týchto listín (teraz) nevznikli, tak nie je dôvod, aby bola v danej veci uložená žalovanému povinnosť žalobcovi niečo zaplatiť, a teda by mal súd žalobu zamietnuť celkom. Ohľadom výroku III. žalovaný namietal jeho obsah pre prípad, ak dôjde ku zmene výroku I. (a II.), nakoľko inak je postup prvoinštančného súdu v zásade správny, ak neprihliadneme na určité matematické zaokrúhlenie. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil, alternatívne tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, nakoľko škoda na majetku žalobcu, resp. schodok nevznikol alebo, že zmení výšku sumy, ktorú bude žalovaný povinný žalobcovi uhradiť v intenciách horeuvedených dôvodov o podiele žalovaného na vzniku škody, prípadne, aby rozsudok z týchto dôvodov zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 21.12.2020, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k spochybňovaniu zodpovednosti žalovaného a napádaniu posúdenia podielu viny žalovaného za schodok na zverených hodnotách žalobca upriamil pozornosť na jednotlivé svedecké výpovede, či listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise, ktorý bol pripojený do predmetného súdneho konania, prostredníctvom ktorých bola vo vzťahu k inventúre vykonanej dňa 17.3.2004 okrem iných skutočností preukázaná manipulácia s výpočtovým vzorcom – prebytku/schodku v pokladni, a to dodatočným vložením ničím nepodloženej konštanty, či nesprávne uvedenie vstupných údajov v inventúre vykonanej dňa 17.3.2004 o neuhradených faktúrach ku dňu 17.3.2004, t.j. dosadenie nereálnej hodnoty výšky neuhradených faktúr ku dňu 17.3.2004, smerujúc v konečnom dôsledku k bráneniu inventarizačného overenia účtovnej jednotky, t.j. k overeniu reálneho stavu hospodárenia v PX/DUTY FREE SHOPE, a to či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve tejto účtovnej jednotky zodpovedá skutočnosti, ktorých odkrytím, bol bez akýchkoľvek pochybností zistený a definovaný schodok na zverených hodnotách, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať. V intenciách predloženého bolo tiež preukázané, že škoda vznikla na finančných prostriedkoch Ministerstva obrany SR, resp. na verejných finančných prostriedkoch Slovenskej republiky poskytnutých pre účely Ministerstva obrany SR, a to ako finančná záloha, ktorá bola uvoľnená pre účely fungovania PX/DUTY FREE SHOPU z dôvodu zabezpečenia väčšieho komfortu kontingentu. Opakovane zdôraznil, že žalovaný počas pôsobenia na Cypre, kde zastával, a to aj v rozhodnom čase, funkciu správcu skladu klubu veliteľskej roty jednotky mierových síl OSN UNFICYP, pozíciu PX Managera, (a teda na podklade bodu 310, 311, 312 Povinnosti funkcionárov zväzkov, útvarov a jednotiek Armády Slovenskej republiky č. SVševojsk-1-1 mal ako správca skladu okrem iného zodpovedať za správny príjem, výdaj a evidenciu materiálu, jeho množstvo v sklade, správne uloženie a ošetrovanie, bol povinný viesť skladovú evidenciu v súlade s platným predpisom a porovnávať jej správnosť a evidenciu, organizovať a vykonávať práce preberania, ukladania, ošetrovania a výdaja materiálu a dodržiavať pritom správne zásady vykonávania týchto činností, vlastnoručným podpisom potvrdzovať výdaj a príjem materiálu a uvádzať na účtovnom doklade len skutočne manipulované množstvo, či na základe účtovných dokladov preberať a vydávať materiál v predpísanej akosti a mernej jednotke, a na podklade dokumentu K. J. L. M. 4 na čísle listu 163-175 trestného spisu mal plniť tiež úlohy ako PX Manager, a to napr. poskytovať príslušné oprávnenia na nákup tovaru, rokovať s dodávateľmi a poskytovať ponuky, nakupovať tovar dvakrát do týždňa, vykonávať kontroly prijatého tovaru, realizovať výpočet maloobchodných cien, prezentovať obchod, realizovať zápisy v knihách, uskutočňovať predaj tovaru v otváracích hodinách a pri zvláštnych príležitostiach, kontrolovať zásoby, účtovníctvo, došlé faktúry, náklady PX, vystavovať faktúry, realizovať mesačné inventarizácie s písomnou správou vrátane všetkých faktúr a nákladov, udržiavať čistotu v PX budove a tiež v okolí), vkladal do výpočtového vzorca jednotlivé vstupné údaje pre účely inventarizácie danej účtovnej jednotky, PX DUTY FREE SHOPU, ku ktorým podľa jeho vlastných tvrdení nemal nik iný prístup, boli chránené prostredníctvom hesla, ktoré nik iný nepoznal. Upriamil pozornosť na to, že na podporu vyššie uvedeného v odvolaní poukázal na jednotlivé závery prvoinštančného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, s konečným záverom, že žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, vznik schodku umožnil, a to vzhľadom na funkčné vymedzenie žalovaného v rozhodnom čase, ako aj platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný mal v súlade s jeho funkčným zameraním v plnom rozsahu zachovanú možnosť riadne hospodáriť v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP so zverenými hodnotami, ako aj možnosť sám svojim vlastným konaním zabrániť vzniku schodku, čo však neučinil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a fakty žalobca zotrval na návrhu prezentovanom prostredníctvom odvolania. 20. Podľa § 150 ods. 1, 2, 4 a 6 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku, t.j. 5.5.2004) služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní zabezpečovať vojakom podmienky na výkon služby tak, aby mohli riadne plniť služobné úlohy a aby to neohrozilo ich zdravie a majetok. Ak zistia závady, sú povinní urobiť opatrenia na ich odstránenie. Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní sústavne kontrolovať, či vojak plní svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám. Vojak je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť služobný orgán alebo nadriadeného vojaka, alebo vedúceho pracoviska. Ak vojak pri plnení služobných povinností zistí, že nie sú vytvorené podmienky na ochranu majetku štátu, je to povinný oznámiť služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi, alebo vedúcemu pracoviska. 21. Podľa § 150a ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) vojak zodpovedá za škodu spôsobenú na majetku štátu. 22. Podľa § 154 ods. 1 a 3 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak vojak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo za iné hodnoty (ďalej len "zverené hodnoty"), ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách v celej výške. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná. 23. Podľa § 155 ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak vojak prevzal na základe dohody hmotnú zodpovednosť, môže od nej odstúpiť, ak je ustanovený do inej funkcie, ak mu bol výkon funkcie prerušený alebo ak bol poverený výkonom inej funkcie, alebo ak bol dočasne pozbavený výkonu funkcie, alebo ak služobný orgán alebo nadriadený vojak, alebo vedúci pracoviska v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal písomné upozornenie vojaka, neodstránil závady vo výkone služby, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. 24. Podľa § 157 ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) vojak, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu zásadne v peniazoch. 25. Podľa § 160 ods. 3 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, prípadne v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán alebo, ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, súd. 26. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné. 27. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 25.7.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 17 362,41 eur titulom náhrady škody zo zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách na podklade uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 22.9.2003. 28. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol a zároveň žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na odvolanie žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 22.9.2003. Uviedol, že zodpovednosť žalovaného bolo potrebné posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej službe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku. Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá, existencia služobného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Konštatoval, že v danom prípade bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Keďže vznik a výška schodku neboli predmetom posudzovania súdu prvej inštancie, ktorý sa v tomto smere ani nezaoberal predloženými dôkazmi, nakoľko pri posudzovaní všeobecnej zodpovednosti vyvodil absenciu zavineného porušenia služobných povinností a ďalšími predpokladmi zodpovednosti (vrátane vzniku škody) sa nezaoberal, úlohou súdu prvej inštancie pri ďalšom prejednaní veci bolo riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a v súlade s ním zaoberať sa vznikom a výškou škody (schodku) ako predpokladom osobitnej zodpovednosti žalovaného, ktorý bol v priebehu konania sporný. 29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu správne vychádzal z platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaného, pričom zodpovednosť žalovaného posudzoval ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej službe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku, pri ktorej sa zavinenie vojaka predpokladá, pričom súd skúma iba to, či sú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti ( plnenie služobných povinností pri výkone vojenskej služby, písomná forma, vlastnoručný podpis účastníkov dohody ) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách zverených na vyúčtovanie s tým, že ak sa má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať, že schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Vychádzajúc z uvedeného a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania následne správne vyvodil, že na hodnotách zverených žalovanému vznikol schodok, za ktorý na základe platnej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedá žalovaný, keďže dokazovaním bola zistená manipulácia s výpočtovým vzorcom prebytok/schodok v pokladni, s údajmi o neuhradených faktúrach a dosadenie nekorektnej konštanty. 30. Pokiaľ žalovaný namietal, že výsledky inventúr podpisovali vždy viaceré osoby, odvolací súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na vyvodenie zodpovednosti žalovaného za vzniknutý schodok, ktorá žalovanému vyplývala z uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti. Vzhľadom na osobitnú zodpovednosť žalovaného za schodok na zverených hodnotách pri plnení jeho služobných povinností, zistený schodok a absenciu nahlásenia nedostatkov, ktoré by mu bránili pri hmotnej zodpovednosti, je bez významu, že inventarizačný zápis, ktorý vyhotovil žalovaný, podpísali členovia inventarizačnej komisie. Táto skutočnosť nezbavuje žalovaného jeho zodpovednosti a nepreukazuje, že žalovaný schodok nezavinil. Rovnako je nedôvodná argumentácia žalovaného, týkajúca sa pochybností o tom, či údaje do počítača z ručne vykonaných kontrol ako aj nesúvisiace konštanty zadával žalovaný, kto bol pri zadávaní pri žalovanom prítomný, prípadne, či používaná excel tabuľka vrátane konštánt bola vytvorená pred tým ako žalovaný nastúpil do svojej funkcie, ktorý „iba“ pokračoval v zadávaní údajov do takto vytvorenej tabuľky, nakoľko podstatným pre posúdenie zodpovednosti žalovaného bola existencia schodku. Bez relevancie k vyvodeniu zodpovednosti za schodok sú aj úvahy žalovaného o rozporuplnosti metadát súborov obsahujúcich tabuľky s inventarizáciami za súčasného záveru znaleckého dokazovania ohľadom výšky schodku. Ani argumentácia žalovaného o nesplnení si povinností ďalších osôb (členov inventarizačnej komisie, nadriadeného) nie je vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti žalovaného podstatná za súčasnej absencie dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti týchto osôb. 31. V súvislosti s otázkou vzniku škody u žalobcu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktorý sa s touto otázkou riadne a zrozumiteľne vysporiadal, keď z vykonaného dokazovania vyvodil, že na základe rozhodnutia zo dňa 21.5.2001 bola na prevádzku PX/DF poskytnutá záloha vo výške 7 000 USD a na základe rozhodnutia bola dňa 28.8.2003 zvýšená záloha na prevádzku PX/DF o 5 000 USD na celkovú výšku 12 000 USD, pričom išlo o zálohy Ministerstva obrany SR na prevádzku obchodnej jednotky z prostriedkov verejného rozpočtu, ktorú skutočnosť konštatoval aj znalec v znaleckom posudku vypracovanom v trestnom konaní v roku 2006, t.j. po tom, čo vedúci odd. správneho a sociálneho práva OPZ SELP MO SR v liste zo dňa 10.8.2004 uviedol, že v danej veci nejde o schodok, ale o platobnú neschopnosť a riaditeľ ÚZMS sekcia legislatívy práva MO SR v liste zo dňa 3.8.2004 uviedol, že ÚZMS nevznikla žiadna škoda na peniazoch. Ak teda záver o vzniku škody na majetku žalobcu (na prostriedkoch z verejného rozpočtu) vyplynula z rozhodnutí Ministerstva obrany SR (zo dňa 21.5.2001 a 25.8.2003, ktoré bolo v konaní predložené a z ktorého vyplýva, že bola zvýšená stála zúčtovateľná záloha poskytnutá na prevádzku PX duty free shop v sume 7 000 USD o 5 000 USD z devízového účtu MO SR), z ktorých podkladov vychádzal aj znalec ustanovený v trestnom konaní v roku 2006, potom na skutkové zistenie súdu prvej inštancie v otázke vzniku škody na majetku žalobcu nemajú vplyv čiastkové odpovede vedúcich sekcií žalobcu z roku 2004. 32. Výšku schodku súd prvej inštancie ustálil na sumu 10 460,80 eur vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným záverom a námietku žalobcu v tejto súvislosti nepovažoval za dôvodnú. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že pri stanovení výšky schodku vychádzal z prvotných účtovných dokladov z výsledkov inventúry zo dňa 17.3.2004, ktorú podpísala inventarizačná komisia. Zároveň konštatoval, že mu boli predložené aj druhé údaje na počítačovej diskete, ktoré ale nie sú nikým podpísané, pričom nemal možnosť spätne preveriť neuhradené faktúry a ich skutočnú výšku ku dňu 17.3.2004 a v prípade, ak by mal možnosť tieto účtovné doklady prepočítať, mohol by sa validne a kvalifikovane oprieť o stanovenie inej výšky schodku. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ sa znalec v posudku vypracovanom v roku 2006 nevedel validne a kvalifikovane vyjadriť k časti údajov, ktoré mu boli predložené, nemožno vyvodiť, že žalobca na základe výstupov šetrenia komisie z roku 2004 dostatočným spôsobom preukázal inú výšku schodku v civilnom konaní aká bola ustálená v znaleckom posudku pre účely trestného konania. Súd prvej inštancie preto správne považoval za preukázanú výšku schodku uvedenú v znaleckom posudku, t.j. 10 460,80 eur, keď žalobca rozpor medzi výsledkami kontrolnej komisie a závermi znalca v trestnom konaní dostatočným spôsobom neozrejmil a nepreukázal, že schodok vznikol v ním tvrdenej výške. 33. Vo vzťahu k zníženiu náhrady je potrebné uviesť, že nemožno zamieňať dôvody pre zníženie náhrady a dôvody pre úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti (preukázaním, že škoda vznikla bez zavinenia škodcu). Inštitút zodpovednosti za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu a platí zásada, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil. Zníženie náhrady predstavuje výnimku z tejto zásady a umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pristúpil k zníženiu náhrady z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich predovšetkým v okolnostiach, za ktorých ku škode došlo. Znamená to, že pri určení zodpovednosti žalovaného za vznik škody prihliadol na zanedbanie kontrolnej funkcie zo strany priameho nadriadeného žalovaného a na absenciu kontroly spôsobu vedenia účtovných dokladov zo strany žalobcu, ktoré skutočnosti umožnili vznik škody na zverených hodnotách (a jej navyšovanie za dlhšie časové obdobie). S ohľadom na skutočnosť, že pri vykonaní finančnej kontroly boli zistené také nedostatky v oblasti kontroly, ktoré umožňovali dlhodobé spôsobovanie škody v hospodárení prevádzkovej jednotky, je možné práve túto okolnosť vyhodnotiť ako dôvod pre zníženie náhrady, a to o 1/3 tak, ako to vykonal súd prvej inštancie. Berúc do úvahy výšku spôsobenej škody s ohľadom na skutočnosť, že v prípade škodcu ide o fyzickú osobu (naviac v konaní oslobodenú od súdnych poplatkov prevyšujúcich sumu 50 eur), sa takéto zníženie náhrady javí ako primerané. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu o nemožnosti znížiť náhradu s odkazom na ust. § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. konštatuje, že v čase podania žaloby bol zákon č. 370/1997 Z.z. zrušený, preto obmedzenia vyplývajúce subjektom rozhodujúcim o znížení náhrady uvedené v § 160 ods. 3, ktoré sú procesného charakteru, nemožno v danom prípade aplikovať. Súdu vyplýva moderačné právo zo všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník, konkrétne z § 450. 34. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že ani jedna zo sporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).