{"guid": "954d7c86-509e-4906-985a-f51b62a3f1de:fb695400-c7eb-41fe-b83f-2f1b90bf34b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2", "spisova_znacka": "7CoPr/4/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/4/2021 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 7CoPr/4/2021, ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2", "identifikacne_cislo": "1314217605", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1997/370", "nazov": "predpis č. 370/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/370", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/370-1997"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb695400-c7eb-41fe-b83f-2f1b90bf34b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoPr/4/2021\n1314217605\n30. 04. 2025\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika,\nv mene ktorej koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, IČO: 30 845 572, so sídlom Kutuzovova 8,\nBratislava proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., zastúpenému: ONDRUŠEK &\nPARTNERS, s.r.o., IČO: 36 867 942, so sídlom Tranovského 47, Bratislava o zaplatenie 17 362,41 eur s\npríslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava\nIII zo dňa 27.7.2020, č.k. 44CPr/1/2015-473, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nŽiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 973,90\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6 973,90 eur od 19.5.2005 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a\nžalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % s povinnosťou\núhrady do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady\ntrov konania (výrok III.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 150 ods. 1, 2, 4, 6, § 150a ods. 1, § § 154\nods. 1, 3, § 155 ods. 1, § 157 ods. 1, § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe\núčinného ku dňu zistenia schodku (ďalej len „zákon o vojenskej službe“) a vecne tým, že v poradí\nprvým rozsudkom zo dňa 12.7.2017, č.k. 44CPr/1/2015-359 žalobu zamietol a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením\nč.k. 7CoPr 14/2017-384 zo dňa 31.7.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na\nďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že ak súd prvej inštancie v dôsledku\nvyvodenia neplatnosti dohody o hmotnej zodpovednosti pre jej neurčitosť posudzoval zodpovednosť\nžalovaného podľa zásad všeobecnej zodpovednosti, nepostupoval správne. Zodpovednosť žalovaného\nbolo potrebné posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej službe v znení\núčinnom ku dňu zistenia schodku. Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme schodku\nna zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa\npredpokladá, existencia služobného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných\n(služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Odvolací súd ďalej uviedol, že v danom\nprípade bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, existencia\nplatnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných\n(služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Vznik a výška schodku neboli predmetom\n\nposudzovania súdu prvej inštancie, ktorý sa v tomto smere ani nezaoberal predloženými dôkazmi,\nnakoľko pri posudzovaní všeobecnej zodpovednosti vyvodil absenciu zavineného porušenia služobných\npovinností a ďalšími predpokladmi zodpovednosti (vrátane vzniku škody) sa nezaoberal. Odvolací súd\nuložil súdu prvej inštancie povinnosť pri ďalšom prejednaní veci riadiť sa právnym názorom vysloveným\nodvolacím súdom a v súlade s ním zaoberať sa vznikom a výškou škody (schodku) ako predpokladom\nosobitnej zodpovednosti žalovaného, ktorý bol v priebehu konania sporný a doposiaľ nebol predmetom\nposudzovania súdom prvej inštancie.\n3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na závery odvolacieho súdu predmetom posúdenia\nzostal vznik a výška schodku ako predpokladu osobitnej zodpovednosti žalovaného. Uviedol, že medzi\nstranami nebolo sporné, že inventúry z 10/2003 a 3/2004 boli vykonané nekorektne dosadením fiktívnej\nkonštanty 8525,62 pri inventúre v 3/2004 a taktiež je nepochybná existencia schodku. Prvoinštančný\nsúd sa pri rozhodovaní riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého treba\nzodpovednosť žalovaného posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej\nslužbe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku. Ide teda o osobitný druh zodpovednosti (§ 154 a\nnasledujúce), pri ktorej sa zavinenie vojaka predpokladá. Pri tejto zodpovednosti súd skúma iba to, či\nsú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti\n( plnenie služobných povinností pri výkone vojenskej služby, písomná forma, vlastnoručný podpis\núčastníkov dohody ) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný\nvyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách zverených na vyúčtovanie. Po\nvzniku hmotnej zodpovednosti (zodpovednosti zvýšenej tzv. kvalifikovanej) sa prezumuje, že vzniknutý\nschodok spôsobil vojak. Ak sa má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať,\nže schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. V danom prípade\nodvolací súd konštatoval, že bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu\nk žalobcovi (služobný pomer žalovaného u žalobcu trval od 01.07.2000 do 31.08.2006 ), existencia\nplatnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných\n(služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.\n4. Prvoinštančný súd konštatoval, že schodok bol v danom prípade zistený a existoval, a táto\nskutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná. Taktiež nebolo sporné, že schodok vznikol\nnekorektným vykonaním inventúry dosadením konštanty. Žalovaný sporoval, že predmetnú konštantu\ndosadil práve on. Pokiaľ ide o vznik a výšku schodku, súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov v\nrámci trestného konania, ktoré vyplývajú zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T 3/2009-VOS.\nZ uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.4.2014, č.k. 3T/3/2009-VOS (právoplatné dňa\n19.5.2014) prvoinštančný súd zistil, že v trestnej veci obvineného žalovaného pre trestný čin porušovania\nslužobných povinností súd trestné stíhanie proti žalovanému zastavil, nakoľko je premlčané a to v zmysle\nustanovenia § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 381 ods. 1 Trestného poriadku s použitím\n§ 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s tým, že podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam sa\npoškodená organizácia - žalobca s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.\nUznesenie obsahuje špecifikáciu skutku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný na tom skutkovom základe,\nže v presne nezistenom období od 19.9.2002 do 30.3.2004 ako príslušník ozbrojených síl SR, zaradený\nministerstvom obrany SR do mierovej misie UNFICYP SLOVCON na Cypre, na základni umiestnenej v\nmeste Famagusta spôsobil pri výkone svojej funkcie \" PX Manager \" schodok vo výške 7.544,17 CYP\n(cyperských libier) z prostriedkov verejného rozpočtu z poskytnutej zálohy ministerstvom obrany SR na\nprevádzku obchodnej jednotky PX/DF, ktorý sa pokúsil zakryť tak, že upravil v počítači výpočtový vzorec\nk výsledkom inventúry zo dňa 17.3.2004 tým spôsobom, že vložil do tohto vzorca ničím nepodloženú\nkonštantu v nominálnej výške 8525,62, následkom čoho nebol pri inventúre zistený schodok, ale naopak\nzisk vo výške 3,41 CYP a spôsobil tak Ministerstvu obrany SR škodu vo výške 523 600 Sk, čo činí po\nprepočte podľa konverzného kurzu 17 380,33 eur. Z výsluchu žalovaného a jednotlivých výsluchov osôb,\nktoré boli vypočuté v rámci trestného konania jednoznačne vyplýva, že práve žalovaný bol tou osobou,\nktorá pri inventúrach k 21.10.2003 a k 17.3.2004 výlučne nahadzovala vstupné údaje do počítača (v\nrozsahu údajov o fyzicky spočítanom tovare, hotovosti v pokladni, zaplatených a nezaplatených faktúr),\nsvoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do súborov žalovaného nemala prístup iná osoba.\nŽalovaný vytlačil inventarizačný zápis, ktorý podpísali členovia inventarizačnej komisie, pričom žalovaný\nnepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval nejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri hmotnej\nzodpovednosti za PX/DF. Žalovaný pracoval vo funkcii správca skladu klubu veliteľskej roty jednotky\nmierových síl OSN UNFICYP dňom 26.9.2002, vo vzťahu k tejto funkcii uzavrel dňa 22.9.2003 platnú\ndohodu o hmotnej zodpovednosti (§ 154 ods. 3 zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe), teda prevzal\n\nzodpovednosť za prípadné schodky na zverených hodnotách, ktorý je povinný vyúčtovať a nahradiť\nskutočnú škodu v plnej výške vtedy, keď nepreukáže, že tento schodok nezavinil. Súd prvej inštancie\nuzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal, že vznik schodku nezavinil.\n5. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku A. F. G. H., znalca v odbore ekonomika a manažment\nodvetvie účtovníctvo a daňovníctvo č. 16/2006 pribratého v rámci trestného konania zistil, že k\nmanipuláciám pri inventúrach dosadzovaním rôznych údajov a čísel, ktoré nezodpovedali výpočtovému\nvzorcu a nemali opodstatnenie vo vzťahu ku skutočným hodnotám dochádzalo pri inventúre vykonanej\nod 18.9.2003 do 21.10.2003 a k ďalšej manipulácii došlo pri inventúre od 25.1. do 17.3.2004, kedy bol\npozmenený vzorec nesprávnym spôsobom. Znalec k stanoveným otázkam uviedol, že manipulácia pri\ninventúrach dosadzovaním rôznych údajov a čísel, ktoré nezodpovedali výpočtovému vzorcu a nemali\nopodstatnenie vo vzťahu ku skutočným hodnotám dochádzalo pri inventúrach vykonaných od 18.9.2003\ndo 21.10.2003 a od 25.1.2004 do 17.3.2004. Ďalej uviedol, že vo výsledkoch inventúry vykonanej k\n21.10.2003 mala byť správna hodnota rozdielu v pokladni + 1 090,17 CYP a v inventúre k 17. 03.2004\nmínus 4 628,59 CYP. Konštatoval, že skutočný stav a skutočná výška schodku v obchodnej jednotke PX\nbola stanovená znalcom na 4 628,59 CYP a schodok začal vznikať pri inventarizácii dňa 21.10.2003.\nZnalec ďalej uviedol, že zistil, že v rámci Slovenskej misie UNFICYP, SLOVCON na Cypre na základni\nv meste Famagusta prevádzkovali ozbrojené sily obchodnú jednotku, pričom z prostriedkov verejného\nrozpočtu boli obchodnej jednotke poskytnuté zálohy Ministerstva obrany SR na prevádzku a to vo výške\n7 000 USD dňa 21.5.2001 a vo výške 5 000 USD dňa 28.8.2003.\n6. Zo Správy Hlavného finančného úradu oddelenia finančnej kontroly Ministerstva obrany SR o\nvýsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 prvoinštančný súd zistil, že činnosť kontingentu\nozbrojených síl SR mierovej misie OSN/ UNICYP je zabezpečovaná na základe Memoranda o\nporozumení medzi OSN a vládou SR uzatvoreného dňa 7.2.2002. V zmysle tohto dokumentu je kategória\nWELFARE v zodpovednosti OSN. Na základe rozhodnutia zo dňa 21.5.2001 bola na prevádzku PX/\nDF poskytnutá záloha vo výške 7 000 USD. Na základe rozhodnutia bola dňa 28.8.2003 zvýšená\nzáloha na prevádzku PX/DF o 5 000 USD na celkovú výšku 12 000 USD. Poskytnutie tejto zálohy\nvšak nebolo nutné, pretože podľa platných predpisov UN mohla byť prevádzka PX/DF vykonávaná aj\nbez nej. Úhrada dodávateľských faktúr z dvoch výhradných dodávateľov UN sa môže uskutočniť až\nna základe predaja dodaného tovaru. Objednávka tovaru sa mala vykonávať na základe skutočných\npožiadaviek profesionálnych vojakov (u alkoholu a cigariet v limite stanovenom UN). Vzhľadom na\nvykázaný sortiment tovaru v PX/DF toto nebolo dodržiavané. Inventúra pokladničnej hotovosti, tovaru a\nzásob v PX/DF bola vykonaná dňa 3.6.2004. Zostatok pokladničnej hotovosti – 2 649,76 CYP, nákupná\ncena množstvá tovaru – 10 049,48 CYP, počiatočná suma vložená do PX/DF (dotácia MO SR) - 5 550\nCYP, suma neuhradených faktúr ku dňu 3.6.2004 – 14 693,41 CYP. Schodok v hospodárení PX/DF – 7\n544,17 CYP.\nKontrolou vedenia účtovnej dokumentácie bolo zistené, že\nv predajni sa pokladničná hotovosť uschováva v trezore, ale nevedie sa pokladničná kniha od začiatku\nfungovania misie, nevedie sa žiadna účtovná kniha, kde by bol denne alebo v akejkoľvek inej periodicite\nzaznamenaný prírastok a úbytok tovaru a to od začiatku fungovania misie, vedie sa kniha faktúr\nzavedená od 30.1.2003 na dodávateľské faktúry od dvoch výhradných dodávateľov, nie je však možné\nskontrolovať, či sú v tejto knihe zaznačené všetky došlé faktúry, nie je možné skontrolovať či sú v zošitoch\nvlepené všetky došlé faktúry a nie na nich vyznačené žiadne potvrdenie o dátume úhrady týchto faktúr,\nna došlých faktúrach neexistovalo a ani neexistuje žiadne potvrdenie od PX Clerka o prevzatí dodaného\ntovaru do predajne, nie je možné skontrolovať, či všetok objednaný na zakúpený tovar bol skutočne do\npredajne aj dodaný a predávaný, PX manager si bez dokladu vyberal finančnú hotovosť z pokladne za\núčelom nákupu tovaru a bez dokladu vracal jej nespotrebovanú časť, v počítačovej evidencii inventúr\nbola pri inventúre zo dňa 17.3.2003 zistená zámena medzi údajmi o nákupnej cene tovaru a predajnej\ncene tovaru, ktorá sa následne prelínala do každej ďalšej vykonanej inventúry, preverením inventúry\nvykonanej dňa 17.3.2004 bolo kontrolnou skupinou zistené, že do vzorca výpočtu prebytku/schodku v\npočítači bola dosadená ničím nepodložená konštanta 8 525,62 CYP, na základe, ktorej bol výsledok\ninventúry + 3,41 CYP. Po odstránení tejto konštanty kontrolná skupina potvrdila záporný výsledok\ninventúry. Tým, že kontrolovaný subjekt dlhodobo neviedol predpísanú účtovnú evidenciu, porušil UN\nstanovené normy. Z dôvodu, že nákupy tovarov do PX/DF boli realizované aj z prostriedkov verejného\nrozpočtu MO SR, nebol dodržaný zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, zákon č. 431/2002 Z.z.\no účtovníctve a zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole. Kontrolou bolo zistené, že pri vynakladaní\nverejných prostriedkov v rámci PX/DF nie je vôbec vykonávaná predbežná finančná kontrola. Od\nzačiatku prevádzkovania PX/DF nebola vykonávaná žiadna zdokumentovateľná kontrola zo strany\n\nvedenia SLOVCON, hoci to normy UN ukladajú. Aj táto skutočnosť umožnila pravdepodobne dlhodobo\nspôsobovať škodu v hospodárení. Odborná pripravenosť zodpovedných pracovníkov prevádzkujúcich\nPX/DF bola na veľmi nízkej úrovni. Následne kontrolná skupina v nadväznosti na závažné zistenia\nposkytla veliteľovi a terajším zodpovedným pracovníkom v oblasti hospodárenia v PX/DF odbornú\npomoc v zavedení najnutnejšej účtovnej a finančnej evidencie, kontrolnej činnosti a vo vykonávaní\ninventarizácie.\n7. Vzhľadom na zistené skutočnosti z vykonaného dokazovania, keď na hodnotách (zálohy Ministerstva\nobrany SR na prevádzku obchodnej jednotky) zverených žalovanému vznikol schodok, za ktorý na\nzáklade platnej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedá žalovaný, dokazovaním bola zistená\nmanipulácia s výpočtovým vzorcom prebytok/schodok v pokladni, s údajmi o neuhradených faktúrach,\ndosadenie nekorektnej konštanty, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za\nschodok, ktorý je predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o výšku schodku, žalobca ho vyčíslil vo výške\n7 544,17 CYP na základe výsledkov zistených škodovou komisiu dňa 9.5.2004 a zo správy o výsledku\nnáslednej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 ako aj zo správy o vyšetrení škody zo dňa 9.6.2004. Zo\nSprávy o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 bolo zistené, že výsledkom inventúry v\nPX/DF bol zistený schodok vo výške 7 544,17 CYP, čo pri prepočte kurzom na SKK činilo 523 060 SKK,\nt. j. 17 362,41 eur. Výška schodku bola v rámci trestného konania predmetom znaleckého skúmania,\npričom znalec dospel k výške schodku 4 628,59 CYP, čo pri prepočte kurzom platným k 17.3.2004\n(1 CYP = 68,086 SKK) činí 315 142,1787 SKK, čo je 10 460,80 eur. Túto výšku schodku súd prvej\ninštancie považoval za preukázanú, keď znalec v posudku uviedol, že pri stanovení čiastky 4 628,59\nCYP vychádzal zo skutočnosti, že výsledok inventúry podpísali členovia inventarizačnej komisie. Znalec\nsa nezúčastnil fyzicky inventarizácie a pri výške schodku sa oprel o prvotné účtovné doklady podpísané\nčlenmi inventarizačnej komisie. Znalcovi boli predložené i druhé údaje na počítačovej diskete, ktoré však\nnie sú nikým podpísané. V tejto zostave vykazujú neuhradené faktúry vo výške 18 254,61 CYP, čo by pri\ntakto vykázaných neuhradených faktúrach činilo skutočnú výšku schodku obchodnej jednotky v čiastke\n8 522,21 CYP. Vzhľadom na to, že znalec nebral do úvahy pri vyčíslení schodku údaje na CD nosiči, súd\nprvej inštancie nenariadil dokazovanie navrhnuté žalovaným na skúmanie, kedy vznikol tento obsah na\nnosiči. Za tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie nemal za preukázanú výšku schodku nad sumu 10\n460,80 eur ( t. j. 4 628,59 CYP ).\n8. Prvoinštančný súd podľa § 160 ods. 3 zák. č. 370/1997 Z.z. vzhľadom na zistenia kontrolných orgánov\nžalobcu, na túto okolnosť prihliadol tak, že pristúpil k zníženiu rozsahu povinnosti náhrady škody u\nžalovaného. Konštatoval, že hlavný finančný úrad - oddelenie finančnej kontroly Ministerstva obrany\nSR v správe o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 uviedol, že je preukázané, že\nod začiatku fungovania misie sa neviedla príslušná účtovná dokumentácia (pokladničná kniha, účtovná\nkniha, kniha faktúr až od 30.1.2003, evidencia úhrad jednotlivých faktúr, vykazovanie neuhradených\nfaktúr ). Tento úrad konštatoval, že práve pravdepodobne absencia akejkoľvek zdokumentovateľnej\nkontroly zo strany vedenia SLOVCON umožnila dlhodobo spôsobovať škodu v hospodárení PX/\nDF. Kontrola uviedla, že kontrolovaný subjekt dlhodobo neviedol predpísanú účtovnú evidenciu, hoci\nsa vynakladali verejné prostriedky v rámci predajne PX/DF, odborná pripravenosť zodpovedných\npracovníkov prevádzkujúcich PX/DF bola na veľmi nízkej úrovni. Následne až kontrolná skupina v\nnadväznosti na závažné zistenia poskytla veliteľovi a terajším zodpovedným pracovníkom v oblasti\nhospodárenia v PX/DF odbornú pomoc pri zavedení najnutnejšej účtovnej a finančnej evidencie,\nkontrolnej činnosti a vo vykonávaní inventarizácie. Z uvedeného vyplynulo, že zo strany štátu (žalobcu)\nišlo o markantné porušenie povinnosti kontrolovať žalovaného ako aj ostatných hmotne zodpovedných\nvojakov za chod predajne, keď nebola vedená ani elementárna účtovná evidencia. Túto skutočnosť\npotvrdila vo svojom vyjadrení aj znalkyňa z odboru účtovníctvo F. A. H., pribratá v rámci trestného\nkonania na zodpovedanie otázok vzniku a výšky schodku, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 2.4.2006\nuviedla, že na základe predložených podkladov konštatuje, že tieto sú nedostatočné, nepreukazné a\nzmätočné. Nie je možné takéto podklady podrobiť znaleckému skúmaniu, nakoľko nie je vedená účtovná\nevidencia, ktorá má byť predmetom skúmania. Následne bol poverený ďalší znalec (F. H.), ktorý síce\nvypracoval znalecký posudok, v ňom však uviedol, že nemal možnosť spätne preveriť neuhradené\nfaktúry a skutočnú výšku schodku k 17.3.2004, teda pripustil možnosť modifikácie výšky schodku. Na\npodklade priebežných výsledkov zistených škodovou komisiou zo dňa 9.5.2004 sa konštatovalo, že\noverený údaj o výške neuhradených faktúr ku dňu 17.3.2004 podľa skutočných výpisov o neuhradených\nfaktúrach je 17 951,71 CYP, ktorý však nezodpovedá ani údaju inventúry a ani evidencii inventúrnych\nzápisov v počítači. Vo svetle týchto zistení je zrejmé, že zo strany štátu nebola splnená povinnosť\n\nvyplývajúca z ustanovenia § 150 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého služobný orgán a nadriadený\nvojak sú povinní sústavne kontrolovať, či vojak plní svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo\nku škodám. V tomto smere nebol žalovaný pri plnení svojich služobných povinností nikým kontrolovaný.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že štát ako žalobca zanedbaním kontrolnej funkcie zo strany\npriameho nadriadeného (výpoveď svedka C. v trestnom konaní, že nemal a ani nežiadal prístup k\npočítačovým súborom žalovaného), nekontrolovanie spôsobu vedenia účtovných dokladov obchodnej\njednotky vo svojich dôsledkoch umožnili vznik škody na zverených hodnotách. Za tejto situácie súd\nprvej inštancie znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3, t. j. o sumu 3 486,90 eur a uložil\nžalovanému povinnosť uhradiť schodok vo výške 6 973,90 eur a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol.\nŽalovaný nesplnil svoj záväzok uhradiť vzniknutý schodok riadne a včas, čím sa dostal do omeškania\nso splnením peňažného záväzku, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy úrok z\nomeškania v zmysle § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vo výške o 8 percentuálnych bodov\nvyššie ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania t. j. ku dňu nasledujúcom\npo vydaní uznesenia sp.zn. OPv 239/04 zo dňa 18.5.2005, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči\nžalovanému, t.j. od 19.5.2005. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pomer úspechu strán sporu prvoinštančný\nsúd určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V tomto konaní sa\nžalobca domáhal zaplatenia 17 362,41 eur (100%), žalobca bol úspešný v rozsahu 40 % ( 6 973,90 eur),\nžalovaný bol úspešný v rozsahu 10 388,51 eur, t.j. 60 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu\nžalovaného celkový úspech žalovaného predstavuje 20 %.\n9. Proti rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,\nže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom tiež rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie\nv odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nebolo v konaní sporné, že schodok bol zistený\na existoval, a že schodok vznikol nekorektným vykonaním inventúry dosadením konštanty. Zároveň\nkonštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že výlučne žalovaný pri inventúrach\nnahadzoval vstupné údaje do počítača, svoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do súborov\nžalovaného nemala prístup iná osoba, s tým, že žalovaný vytlačil inventarizačný zápis, ktorí podpísali\nčlenovia inventarizačnej komisie, pričom žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval\nnejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri hmotnej zodpovednosti za PX/DF. Súd prvej inštancie ďalej\nuviedol, že žalovaný pracoval vo funkcii správca skladu klubu veliteľskej roty jednotky mierových síl OSN\nUNFICYP dňom 26.9.2002, vo vzťahu k tejto funkcii uzavrel dňa 22.9.2003 platnú dohodu o hmotnej\nzodpovednosti, teda prevzal zodpovednosť za prípadné schodky na zverených hodnotách, ktorý je\npovinný vyúčtovať a nahradiť skutočnú škodu v plnej výške vtedy, keď nepreukáže, že tento schodok\nnezavinil, pričom v konaní nepreukázal, že vznik schodku nezavinil. Vzhľadom na zistené skutočnosti\nsúd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za schodok, ktorý je predmetom tohto\nkonania. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore s vyššie uvedeným svoje rozhodnutie\nuzavrel s tým, že znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3 a uložil žalovanému povinnosť\nuhradiť schodok vo výške 6 973,90 eur a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol. Žalobca uviedol, že s\nkonečným rezultátom vyplývajúcim z rozsudku sa nie je možné v plnom rozsahu stotožniť a zastával\nnázor, že obsahuje tak skutkové, ako aj právne vady, ktoré spôsobujú jeho čiastočnú nesprávnosť a\ndôvodnosť podaného odvolania.\n10. K výške schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že\nvýška schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP bola stanovená znalcom na sumu 4 628,59\nCYP, a to počítajúc s výškou neuhradených faktúr k 17.3.2004 vo výške 14 360,99 CYP, tento vo svojom\nznaleckom posudku č. 16/2006 zo dňa 12.12.2006 taktiež zdôraznil, že mu boli predložené aj údaje\nna počítačovej diskete. Práve v tejto zostave boli vykázané neuhradené faktúry ku dňu 17.3.2004 vo\nvýške 18 254,61 CYP. Vo vzťahu k tomuto faktu znalec uviedol, že pri takto vykázaných neuhradených\nfaktúrach by bola skutočná výška schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP v čiastke 8\n522,21 CYP, a to zároveň konštatujúc, že nemal možnosť spätne preveriť neuhradené faktúry a ich\nskutočnú výšku ku dňu 17.3.2004. V prípade, ak by mal možnosť tieto účtovné doklady znalec prepočítať,\nmohol by sa validne a kvalifikovane oprieť o stanovenie inej výšky schodku. V naznačených intenciách\nbola vykonaním komparácie výpisov o neuhradených faktúrach u dodávateľských obchodov (NAAFI,\nG.S.I.) odbornými orgánmi Ministerstva obrany SR stanovená skutočná výška neuhradených faktúr ku\ndňu 17.3.2004 vo výške 17 951,71 CYP (vyplývajúca z ďalších podkladov založených v pripojenom\n\ntrestnom spise mimo znaleckého posudku č. 16/2006), za dosadenia ktorej do výpočtového vzorca\nstanoveného znalcom v znaleckom posudku č. 16/2006 by mala byť výška schodku obchodnej jednotky\nPX/DUTY FREE SHOP vo výške 8 219,31 CYP, ktorá bola v predmetnej právnej veci uplatňovaná len\ndo výšky 7 544,17 CYP (523 000 Sk; 17 362,41 eur). Žalobca namietal, že hodnotenie jednotlivých\ndôkazov z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti, t.j. tzv. „individuálna selekcia“ a následné\nhodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, a to vo vzťahu k výške schodku v obchodnej\njednotke PX/DUTY FREE SHOP nad sumu 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59 CYP) v napadnutom rozsudku\nabsentuje, keďže vyššie uvedené fakty týkajúce sa výšky schodku v obchodnej jednotke PX/DUTY\nFREE SHOP, a to mimo čiastočnej akceptácie znaleckého posudku č. 16/2006 súd prvej inštancie nevzal\ndo úvahy, resp. sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia v žiadnom smere nevysporiadal. Mal za\nto, že nevykonaním navrhnutých dôkazov (trestného spisu ako celku), či nesprávnym vyhodnotením\nvykonaných dôkazov (len čiastočná akceptácia znaleckého posudku č. 16/2006 bez ohľadu na fakt, že\nbola v konaní tvrdená a aj preukázaná manipulácia s jednotlivými vstupnými údajmi zaznamenanými v\ninventarizačných zápisoch), dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam o preukázaní\nvýšky schodku v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP len do výšky 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59\nCYP). Za nepostačujúce považoval len strohé konštatovanie, že súd nemal za preukázanú výšku\nschodku nad sumu 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59 CYP).\n11. K moderácii rozsahu povinnosti náhrady škody zo strany konajúceho súdu poukázal na znenie §\n160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom v rozhodnom období, podľa\nktorého ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, alebo\nstratou zverených predmetov, prípadne v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok, môže\nnáhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán alebo, ak ide o škodu spôsobenú trestným činom,\nsúd. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nemohol v zmysle § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z.\nurčiť náhradu škody v predmetnej právnej veci nižšou sumou, nakoľko Okresný súd Bratislava III nebol\nv danej veci odvolacím orgánom (odvolacím orgánom je v zmysle zákona č. 370/1997 Z.z. najbližší\nnadriadený služobný orgán), pričom tiež nebolo preukázané, že sa jedná o škodu spôsobenú trestným\nčinom, ktorú by mohol moderovať súd (uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.4.2014, sp.zn.\n3T/3/2009-VOS bolo totižto trestné stíhanie zastavené a v trestnom práve sa uplatňuje prezumpcia\nneviny). V tejto súvislosti mal žalobca za to, že prvoinštančný súd na zistený skutkový stav aplikoval\nnesprávnu právnu normu, a tak vec nesprávne právne posúdil. Považoval za absolútne zmätočné,\naby súd prvej inštancie najskôr v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného skonštatoval, že\nžalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval nejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri\nhmotnej zodpovednosti za PX/DF, že práve žalovaný bol tou osobou, ktorá pri inventúrach výlučne\nnahadzovala vstupné údaje do počítača (v rozsahu údajov o fyzicky spočítanom tovare, hotovosti v\npokladni, zaplatených a nezaplatených faktúr), svoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do\nsúborov žalovaného nemala prístup iná osoba, že v konaní žalovaný nepreukázal, že vznik schodku\nnezavinil, a to za vyslovenia, že súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za schodok, ktorý je\npredmetom tohto konania, a následne, a to s odkazom na markantné porušenie povinnosti sústavne\nkontrolovať žalovaného ako aj ostatných hmotne zodpovedných vojakov za chod predajne, kde nebola\nvedená ani elementárna účtovná evidencia, znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3. Žalobca\npoukázal na znenie § 154 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z., podľa ktorého ak vojak na základe dohody\no hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu\nalebo za iné hodnoty (ďalej len „zverené hodnoty“), ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý\nschodok na zverených hodnotách v celej výške (zodpovednosť s prezumpciou viny) a na znenie § 154\nods. 4 zákona č. 370/1997 Z.z., podľa ktorého vojak sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne,\nak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Žalobca uviedol, že z\nvyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vojak sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že\nschodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia, avšak žalovaný sa v predmetnej právnej\nveci neexkulpoval, čo konštatoval aj konajúci súd, hoci následne v rozpore s predchádzajúcimi závermi\nv tom istom súdnom rozhodnutí poukázal na pochybenia žalobcu a znížil preukázanú náhradu škody\nžalovanému o 1/3. Uvedený rozsah zníženia konajúci súd opäť v žiadnom smere neodôvodnil. Mal za\nto, že vo všeobecnosti sa žalovaný môže na základe vykonaného dokazovania v tom ktorom konaní\nzbaviť zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, a to celkom\nalebo čiastočne, alebo sa tejto zodpovednosti nezbaví. Zastával však názor, že pokiaľ konajúci súd\nnajskôr deklaruje, že žalovaný sa svojej zodpovednosti nezbavil, nepreukázal, že by vznik schodku\nnezavinil, avšak neskôr tento svoj rezultát súd prvej inštancie implicitne zneguje, nevytvára takýto postup\nsúdu práve dojem presvedčivosti. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti,\n\nak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak,\naby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, vznik schodku umožnil. Konštatoval, že nie každé\nnevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré sa konajúci súd snažil prostredníctvom svojho\nrozhodnutia predostrieť, je skutočnosťou, ktorá vedie k zbaveniu, či k čiastočnému zbaveniu sa hmotne\nzodpovedného subjektu zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách – právne relevantné\nje len také nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré má negatívny dopad na možnosti\nsubjektu hospodáriť so zverenými hodnotami (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2009, sp.zn.\n3MCdo/24/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.9.2010, sp.zn. 5Cdo/123/2009, uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 22.7.2020, sp.zn. 8Cdo/206/2019). Žalobca uviedol, že žalovaný mal v\nsúlade s jeho funkčným zameraním v plnom rozsahu zachovanú možnosť riadne hospodáriť v obchodnej\njednotke PX/DUTY FREE SHOP so zverenými hodnotami, ako aj možnosť sám svojim vlastným konaním\nzabrániť vzniku schodku, čo však neučinil. Mal za to, že akákoľvek sústavná kontrola žalovaného, na\nktorú poukázal prvoinštančný súd, neznamená nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré by\nzbavovalo žalovaného zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, a to čo i len čiastočne, o to\nviac v umocnení faktu, že v napadnutom rozsudku absentuje právny základ na realizáciu predmetného.\n12. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s vykonanými dôkazmi,\nresp. dôkazy v ich celosti nevykonal, a tieto tiež nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čoho\ndôsledkom bolo, že konajúci súd nezistil v dostatočnej miere rozhodujúce skutočnosti, dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetnú právnu vec nesprávne právne\nposúdil, čo viedlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby žalobcu a k jeho zaviazaniu na náhradu trov konania,\nči k samotnej zmätočnosti tohto súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd\nrozhodol vo veci sám tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu aj zvyšnej časti žalovanej sumy vo výške\n10 388,51 eur (17 362,41 eur – 6 973,90) s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 8 %\nročne zo sumy 10 388,51 eur od 19.5.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku, pričom tiež žalobcovi prizná náhradu trov konania v celom rozsahu.\n13. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný včas z dôvodov, že súd prvej inštancie neúplne\nzistil skutkový stav veci, resp. na základe zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaného\ndokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby bol rozsudok v napadnutej časti zmenený odvolacím\nsúdom, alternatívne, aby bol rozsudok zrušený a vrátený prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Namietal, že sa nejaví posúdenie jednotlivých dôkazov ako dôsledné a v niektorých\nčastiach aj logické, pričom v konaní uviedol a preukázal viacero okolností, ktoré nie iba vážnym\nspôsobom spochybňujú tvrdenia žalobcu o skutkovom stave na misii na Cypre, ale predovšetkým o\nvykonávaní inventúry a písomných záznamoch o inventúrach, ktoré podpisovalo vždy viacero osôb\n(vrátane žalovaného). Odvolanie žalovaný opieral o dve kľúčové oblasti, a to nepreukázanie vykonania\npozmeňovania výsledkov inventúry žalovaným a nesprávne skutkové zistenia/závery v rozsudku, a\nnesprávne posúdenie podielu viny žalovaného na schodku súdom, ktoré v prípade, ak sa ustáli výška\nškody a ak by sa uznalo nevyvinenie žalovaného za spôsobený schodok, malo by prihliadať nielen\nna podiel viny samotného žalobcu (ako jeho inštitucionálne zlyhanie), ale aj zlyhanie ďalších osôb\npri vykonávaní inventúry (individuálne zlyhanie iných vojakov) a na kompetencie osoby výslovne\nzodpovednej za inventúru (WELFARE/PX Officer).\n14. Žalovaný poukázal na to, že z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise je zrejmé a nie je sporné,\nže dokumenty s názvom „Výsledok inventúry“ (v rámci niektorých boli identifikované neoprávnené\nzmeny) podpisovali vždy viaceré osoby, a to niekedy 3 osoby, inokedy 4 osoby (napr. Výsledky inventúry\nvykonanej dňa 21.10.2003 podpísali C., I., J., B. a Výsledky inventúry vykonanej dňa 17.3.2004\npodpísali C., J., J., B.). Ďalej uviedol, že dokument „Výsledok inventúry“ bol vytlačený z počítača s\npredpokladom, že bol potom prekontrolovaný až následne podpísaný. Dokument bola vlastne tabuľka\nvytvorená v programe MS Excel a nešlo o žiaden účtovný softvér (MS Excel je „obyčajný“ tabuľkový\neditor). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že niektorí svedkovia tvrdia, že údaje do počítača z ručne\nvykonaných kontrol tovaru, hotovosti, atď. zadával do počítača žalovaný, pričom pri ňom napr. svedok\nC. niekedy bol a niekedy nebol. Nie je vôbec zrejmé, kedy bol a kedy nebol, a ak nebol, tak prečo nebol\n(ak bol on osobou zodpovednou za inventúry) a v ktorých dňoch bol a v ktorých nebol. Nijaký svedok\nvšak neuviedol, že by žalovaný zadal do počítača nejaké iné údaje, než zadať mal a kto dokument\nnásledne pred tlačou skontroloval a kto ho vytlačil. Žalovaný nepovažoval za preukázané (a popiera to),\nže nesúvisiace konštanty zadával do tabuľky v Exceli práve on. Okrem toho, predmetná excel tabuľka\n\nsa používala na tejto misii „dedične“ a dlhé obdobie, čiže nešlo o tabuľku vytvorenú žalovaným ani na\npodnet žalovaného. Naopak, ten dával podnety na to, aby bol zabezpečený aspoň nejaký „normálny“\núčtovný softvér (hoci si na to napr. svedok C. nespomína). Podľa metadát excel súborov napálených\nna CD nachádzajúcom sa v súdnom spise, všetky výsledky inventúry boli prvý raz vytvorená už dňa\n21.10.1999 (stačí vykonať pravý klik myšou – Vlastnosti – Podrobnosti) a následne bol tento súbor už\niba menený. Autorom je osoba nazvaná „Horst“.\n15. Žalovaný v odvolaní tiež uviedol, že ak by však uznal, že schodok (resp. škoda na majetku\nžalobcu) vznikol a že žalovaný ako vojak mal osobitný druh zodpovednosti (§ 154 a nasl. zákona č.\n370/1997 Zz. o vojenskej službe, ktorý bol v celosti zrušený k 31.12.2005), pri ktorej sa zavinenie\nvojaka predpokladá, prichádza do úvahy len otázka možného vyvinenia sa žalovaného, ak by preukázal,\nže schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Práve z dôvodu,\nže žalovaný používal excel tabuľku kreovanú v roku 1999 autorom „Horst“, ktorá sa pri inventúrach\npoužívala „vždy“ a zadával údaje práve do nej, a z dôvodu, že podľa názoru žalovaného nie je stále\ndostatočne preukázané, že túto tabuľku neoprávnene pozmenil práve žalovaný zadaním nesúvisiacich\nkonštánt (nikto to nikdy nevidel a nikto výslovne neuviedol, že to musel byť práve len žalovaný a\nnikto iný a tiež ani nikto nepočul od žalovaného, že by mu to žalovaný povedal či už priamo alebo\nnepriamo), je na mieste uvažovať o aplikácii § 154 ods. 4 zákona o vojenskej službe („Vojak sa zbaví\nzodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez\njeho zavinenia.“). Podľa názoru žalovaného bolo preukázané iba to, že žalovaný používal excel tabuľku\nposkytnutú mu žalobcom a pri niektorých inventúrach do nej zadával údaje niekedy za prítomnosti\nsvedka C. a niekedy bez jeho prítomnosti. Nebolo preukázané, že nesúvisiace konštanty zadal práve on\na nebolo preukázané ani to, v koľkých inventúrach sa také konštanty nachádzali (podľa správy škodovej\nkomisie boli prekontrolované aj výsledky inventúr spätne do mesiaca 10/2003, pričom žalovaný nastúpil\nna misiu na Cypre v septembri 2002, nie je známe ani logické, prečo sa nekontrolovalo dlhšie obdobie,\nčasovo náročné to rozhodne nebolo – kontrola napr. jedného listu A4 s niekoľkými riadkami v tabuľke).\nŽalovaný nebol v škodovej komisii, ani mu nebolo umožnené sa kontroly zúčastniť ani namietať voči jej\npostupom, prakticky bol s výsledkom oboznámený až keď bola vec „uzavretá“. Uznal, že toto možno\nnie sú konkrétne či nepriestrelné argumenty, ktorými by žalovaný preukázal, že schodok vznikol celkom\nbez jeho zavinenia, ale očakávať ku dnešnému dňu také niečo je žiaľ nereálne (a to ani pri príkladnej\nsúčinnosti žalobcu – napr. počítač z misie nie je k dispozícii).\n16. V odvolaní žalovaný tiež namietal nelogické skutkové závery, resp. premisy, ktoré v danom konaní\nneboli zmysluplným spôsobom, resp. vôbec žalobcom vysvetlené. Poukázal na to, že ak by to bol\nžalovaný, kto pozmeňoval excel tabuľku, nenechal by ju uloženú v počítači tak, aby mohla byť použitá ako\ndôkaz proti nemu, aby sa na jeho podvod mohlo pomerne jednoducho prísť, ale po vytlačení Výsledkov\ninventúry by akiste tabuľku zamazal alebo sa vyhovoril na nejakú stratu dát alebo niečo podobné (bol\nrok 2004). Dôležitá bola len papierová verzia, elektronicky sa dáta neuchovávali/nezálohovali a účtovný\nsoftvér, ktorý by robil automatické zálohy na misii nebol. Samozrejme na podvod by sa raz prišlo, ale\nstopy z počítača by boli zahladené. Tiež poukázal na to, že ak by vedel, že používaná excel tabuľka\nje chybná (nevieme od akého obdobia tam mohli byť používané nesúvisiace konštanty) a v budúcnosti\nmôže byť z toho problém, nenechával by vadné súbory v počítači, ale by ich zmazal. Položil otázku,\nže ak by mal svoje súbory v počítači chránené heslom a nikto tretí sa k nim nemohol dostať, ako je\npotom možné, že tabuľky s inventarizáciami sú napálené na CD a je ich možné otvoriť. Ak by bola\npravda, že k súborom žalovaného v počítači nikto nemal prístup (a teda asi ani po jeho odchode), tak\npotom na CD to nie sú „jeho“ súbory, ale iné súbory. Nespochybnil, že predmetné tabuľky naozaj mohol\nvypĺňať, no nemôže osvedčiť pôvod elektronických dokumentov, ktorý neosvedčil ani žalobca. Okrem\ntoho na pojednávaní dňa 27.7.2020 poukázal na rozporuplné a nevysvetliteľné metadáta týchto súborov,\nkeď pri žiadnom zo súborov nie je dátum poslednej tlače a dátum posledného uloženia súboru zhodný\ns dátumom vykonania inventúry, napr. práve pri inventúre zo dňa 17.3.2004 je dátum poslednej tlače\n22.3.2004, dátum posledného uloženia, resp. poslednej úpravy tabuľky dňa 10.5.2004, čo je dokonca\naž po správe škodovej komisie...). Tvrdil, že existuje preto opodstatnená pochybnosť o tom, že aký\nsúbor na CD napálený vlastne je, kto ho vytvoril, prípadne pozmenil a kedy. Správna replika žalobcu z\npojednávania dňa 17.7.2020 bola tá, že pre zistenie škody/schodku sú relevantné písomné (vytlačené) a\npodpísané dokumenty a nie elektronické. Avšak práve z písomných dokumentov nie je možné sledovať,\nkto mohol tabuľku pozmeňovať v počítači a teda práveže tým nie je zrejmé, že by to bol žalovaný. Je\ntým zrejmé len to, že tabuľka obsahuje nesúvisiace konštanty. Z dopytu ohľadom vtedy používaného\npočítača vyplynulo, že tento už nebude možné nájsť (a teda ani podrobiť skúmaniu), čo je škoda, nakoľko\n\nškodová komisia medzi svojimi opareniami uviedla aj to, že jednak „zálohovala počítačové údaje na\nzapisovateľné médium CD“, ale tiež aj vykonala „zabezpečenie a zálohovanie evidencie výsledkov v\npočítači“. V dôsledku nemožnosti skúmania počítača nie je možné ustáliť ani to, že „koho“ súbory sú\nna CD napálené: tzv. B., ktoré mal mať chránené heslom alebo C., komu patrilo heslo na ich otvorenie\n(C. alebo B.) a či sa používalo sa na danej funkcii v misii aj pred tým. Správanie žalovaného, ktorý by\nvložil do excel tabuľky nesúvisiace konštanty a potom tabuľky ponechal uložené v počítači podľa názoru\nžalovaného postráda akúkoľvek logiku, pretože by tým vedome sám seba uviedol nie do podozrenia\nale do absolútneho rizika odhalenia. A pretože schodok bol pomerne vysoký (viac ako 10 000 eur či 17\n000 eur), akiste by páchateľovi nebolo ľahostajné, aby po sebe nechal stopy vedúce priamo k nemu.\nSpoliehať sa na to, že vojaci sú počítačovo negramotní (v roku 2004) považoval za naivné.\n17. Žalovaný v ďalšom obsahu odvolania poukázal na nesprávne posúdenie podielu viny žalovaného\nna schodku súdom. Uviedol, že ak by pristúpil na premisu, že škoda (schodok) vznikla, a že za ňu má\nzodpovedať (podľa jeho názoru a aj podľa názoru súdu) aj žalovaný, malo by sa potom prihliadať pri\nurčení podielu na takomto schodku minimálne na to, že žalobca sám svojim inštitucionálnym zlyhaním\ntak pri podpore misie na Cypre (napr. nezabezpečením príslušného aspoň jednoduchého účtovného\nsoftvéru či vôbec žiadnou odbornou prípravou na funkciu PX Managera) ako aj pri kontrole (ktorú\nvôbec nevykonával) a iných zlyhaniach, prispel nielen k tomu, že ku schodku, ale najmä nemožnosti\nspoľahlivého a hodnoverného a najmä nespochybniteľného určenia konkrétneho páchateľa došlo.\nUvedené zlyhania sú podľa názoru žalovaného závažného charakteru, ktorý je možné označiť za\nhrubú nedbanlivosť. Poukázal na výsledok inventúry zo dňa 17.3.2004, ktorú podpísali štyri osoby\na teda všetky tieto osoby zodpovedali za správnosť celej inventúry (čo vyplýva aj z textu pri ich\npodpisoch „Za správnosť zodpovedá:“). Ak uvážime, že nesúvisiaca konštanta bola vložená do riadku,\nv ktorom sa nachádzal rozdiel iba dvoch čísiel nachádzajúcich sa v tabuľke, nedá sa dosť dobre\nvysvetliť, že si to skutočne nikto nevšimol, že údaj nesedí. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že\nindividuálne zlyhali všetci štyria (C., J., J., B.) a osobitne A. C. ako z nich najvyššie postavený, s\nkvázi „dvojnásobným podielom viny“. Žalovaný si uvedomoval, že nešlo o typickú spoločnú hmotnú\nzodpovednosť, ale nepochybne chyba nastala v tom, že štyri osoby (je z tohto pohľadu jedno, či bol\nniekto z nich „páchateľom“) nesčítali/neskontrolovali dve čísla a dokument podpísali ako správny, čo\nrozhodne nemožno nazvať riadnym plnením služobných povinností (k tomu v protiklade § 151 ods.\n1 Zákona o vojenskej službe, podľa ktorého vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným\nporušením povinností pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním). Žalovaný\nuviedol, že významným bol rozdiel vo funkčných povinnostiach medzi funkciami PX Manager (žalovaný)\na WELFARE/PX Officer (A. C.) z pohľadu kontrol a inventarizácie. Žalovaný mal realizovať mesačné\ninventarizácie s písomnou správou vrátane všetkých faktúr a nákladov. A. C. ako jeho nadriadený\nmal riadiť a kontrolovať činnosť PX manažéra - chod PX/DF, vykonávanie inventúr a kontrolu účtovnej\nevidencie, a ďalej raz mesačne vykonávať inventúru v kluboch a v PX, pričom zodpovednou osobou\nza vykonávanie inventúry bol práve A. C. a teda on sa nemohol zbaviť zodpovednosti za nesprávne\nvykonanie inventúry. Žalovaný tvrdil, že mal vykonávať iba mesačné inventarizácie, pričom mesačné\ninventúry mal vykonávať A. C.. Excel tabuľky, kde došlo k vloženiu nesúvisiacich konštánt boli práve\ninventúrami (viď aj názov „VÝSLEDOK INVENTÚRY“. A hoci mali byť vykonávané mesačne, žalobca\nv danom čase vôbec nezistil ani nenamietal, že sa nevykonávali mesačne ale menej často. Na\ndoplnenie uviedol, že zodpovednosť „nadriadeného“ alebo skúsenejšieho je v zákone posudzovaná\nprísnejšie, „dvojnásobne“ (§ 159 ods. 1 Zákona o vojenskej službe, podľa ktorého pri spoločnej hmotnej\nzodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa vojakom určí podiel náhrady škody podľa pomeru\nich služobných príjmov alebo minimálnej mzdy, pričom služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý\nvykonáva funkciu vedúceho pracoviska alebo jeho zástupcu, sa započítava v dvojnásobnej výške).\nPodľa názoru žalovaného ak štyri osoby vlastne nekontrolovali dokument, ktorý podpísali (a to žiaľ\nvrátane žalovaného, to treba priznať), tak potom je jednoznačné, že za takto flagrantne skreslenú\ninventúru nesú zodpovednosť tieto štyri osoby, aj v zmysle ust. § 151 ods.1 Zákona o vojenskej službe\n(Vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení služobných\npovinností alebo v priamej súvislosti s ním). Súd prvej inštancie preto podľa názoru žalovaného správne\npostupoval, ak určil žalovanému uhradiť iba určitý podiel na súdom určenej výške schodku, keďže v\nzmysle ust. § 151 ods. 2 Zákona o vojenskej službe ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj\nporušením povinností zo strany štátu, zodpovednosť vojaka sa pomerne obmedzí. Domnieval sa však,\nže podiel žalovaného určený súdom v rozsudku nezodpovedá primerane okolnostiam tohto prípadu,\na to najmä zodpovednostiam a povinnostiam WELFARE/PX Officer-a, ostatných osôb, ktoré podpísali\nsprávnosť inventúry (a boli na to vyškolené žalobcom), spôsobu vykonania inventúry, možnostiam,\n\nktoré štát (žalobca) vytváral na riadne plnenie pracovných úloh, a ne/vykonávania ani len rutinných\nkontrolných činností jednak nadriadenými žalovaného ale aj žalobcom ako takým. Pochybenia na strane\nžalobcu boli podľa názoru žalovaného tak výrazného charakteru, že na jednej strane umožňovali de\nfacto akékoľvek manipulácie s inventúrami, keďže ich nikto vlastne nikdy nekontroloval a nezisťoval ani\nlen formálnu správnosť jednotlivých súčtov a zároveň nezabezpečením podmienok na výkon činnosti\nPX Managera, resp. účtovných činností, umožnil žalobca aj len hocijako primitívnym spôsobom falšovať\núdaje v inventúre (čo by v účtovnom softvéri nešlo). Podľa názoru žalovaného by preto, v prípade\nustálenia faktu, že došlo ku škode na majetku/schodku, bola zodpovednosť žalovaného v zmysle\ncitovaných ustanovení určená podielom na tejto sume tak, že najprv sa podiel zodpovednosti medzi\nžalobcu a vojakov rozdelí v pomere 1:1 a následne podiel vojakov rozdelí medzi štyri osoby (C., J., J., B.),\nt.j. žalovaný by bol povinný uhradiť žalobcovi sumu 2 170,30 eur. Z pohľadu toho, že má ísť o schodok\nna zverených hodnotách prevzatých žalovaným, sa to môže javiť ako „prísne“ voči žalobcovi, avšak za\ndaných konkrétnych okolností tohto prípadu sa to javí žalovanému úplne primerané a najmä spravodlivé.\n18. Žalovaný uviedol, že stále spochybňuje, že škoda na majetku žalobcu vznikla, keďže nie je úplne\nzrejmé, či škoda do dnešného dňa bola vôbec spôsobená, nakoľko išlo o použitie poskytnutých záloh\n(7 000 a 5 000 USD) a tieto sa musia vyúčtovať, až potom môže byť plne konštatované, že škoda je\nspôsobená a ide o misiu OSN. Zároveň poukázal na stanovisko MO SR, Sekcia legislatívy a práva zo\ndňa 10.8.2004, že „nejde o schodok ani o škodu na majetku štátu v správe MO SR„ a takisto MO SR,\nÚradu na zabezpečenie medzinárodnej spolupráce zo dňa 3.8.2004 o tom, že „PX DUTY FREE SHOP,\njeho fungovanie a finančné hospodárenie je v zodpovednosti OSN a nie MO SR“ a „ÚZMS nevznikla\nžiadna škoda na peniazoch a nemá dôvod riešiť škodu, ktorá vznikla v PX/DF SHOP.“ Vznik škody\nneskonštatoval ani trestný súd, hoci obžaloba bola podaná a v rámci nej aj uplatnený nárok na náhradu\nškody. Nie je však vôbec zrejmé, čo sa zmenilo z pohľadu legislatívny či fungovanie misie na Cypre\nmedzi augustom 2004 a podaním obžaloby na žalovaného. Podľa názoru žalovaného nie je možné raz\ntvrdiť niečo aj s príslušným (a logickým) odôvodnením a inokedy potom niečo iné, lebo to zrazu asi\nlepšie vyhovuje. Ak škoda/schodok v zmysle týchto listín (teraz) nevznikli, tak nie je dôvod, aby bola v\ndanej veci uložená žalovanému povinnosť žalobcovi niečo zaplatiť, a teda by mal súd žalobu zamietnuť\ncelkom. Ohľadom výroku III. žalovaný namietal jeho obsah pre prípad, ak dôjde ku zmene výroku I.\n(a II.), nakoľko inak je postup prvoinštančného súdu v zásade správny, ak neprihliadneme na určité\nmatematické zaokrúhlenie. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd\nodvolaním napadnutý rozsudok zmenil, alternatívne tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, nakoľko\nškoda na majetku žalobcu, resp. schodok nevznikol alebo, že zmení výšku sumy, ktorú bude žalovaný\npovinný žalobcovi uhradiť v intenciách horeuvedených dôvodov o podiele žalovaného na vzniku škody,\nprípadne, aby rozsudok z týchto dôvodov zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\n19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 21.12.2020, v ktorom uviedol, že vo\nvzťahu k spochybňovaniu zodpovednosti žalovaného a napádaniu posúdenia podielu viny žalovaného\nza schodok na zverených hodnotách žalobca upriamil pozornosť na jednotlivé svedecké výpovede, či\nlistinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise, ktorý bol pripojený do predmetného súdneho konania,\nprostredníctvom ktorých bola vo vzťahu k inventúre vykonanej dňa 17.3.2004 okrem iných skutočností\npreukázaná manipulácia s výpočtovým vzorcom – prebytku/schodku v pokladni, a to dodatočným\nvložením ničím nepodloženej konštanty, či nesprávne uvedenie vstupných údajov v inventúre vykonanej\ndňa 17.3.2004 o neuhradených faktúrach ku dňu 17.3.2004, t.j. dosadenie nereálnej hodnoty výšky\nneuhradených faktúr ku dňu 17.3.2004, smerujúc v konečnom dôsledku k bráneniu inventarizačného\noverenia účtovnej jednotky, t.j. k overeniu reálneho stavu hospodárenia v PX/DUTY FREE SHOPE,\na to či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve tejto účtovnej jednotky\nzodpovedá skutočnosti, ktorých odkrytím, bol bez akýchkoľvek pochybností zistený a definovaný\nschodok na zverených hodnotách, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať. V intenciách predloženého\nbolo tiež preukázané, že škoda vznikla na finančných prostriedkoch Ministerstva obrany SR, resp. na\nverejných finančných prostriedkoch Slovenskej republiky poskytnutých pre účely Ministerstva obrany\nSR, a to ako finančná záloha, ktorá bola uvoľnená pre účely fungovania PX/DUTY FREE SHOPU\nz dôvodu zabezpečenia väčšieho komfortu kontingentu. Opakovane zdôraznil, že žalovaný počas\npôsobenia na Cypre, kde zastával, a to aj v rozhodnom čase, funkciu správcu skladu klubu veliteľskej\nroty jednotky mierových síl OSN UNFICYP, pozíciu PX Managera, (a teda na podklade bodu 310,\n311, 312 Povinnosti funkcionárov zväzkov, útvarov a jednotiek Armády Slovenskej republiky č. SVševojsk-1-1 mal ako správca skladu okrem iného zodpovedať za správny príjem, výdaj a evidenciu\n\nmateriálu, jeho množstvo v sklade, správne uloženie a ošetrovanie, bol povinný viesť skladovú evidenciu\nv súlade s platným predpisom a porovnávať jej správnosť a evidenciu, organizovať a vykonávať práce\npreberania, ukladania, ošetrovania a výdaja materiálu a dodržiavať pritom správne zásady vykonávania\ntýchto činností, vlastnoručným podpisom potvrdzovať výdaj a príjem materiálu a uvádzať na účtovnom\ndoklade len skutočne manipulované množstvo, či na základe účtovných dokladov preberať a vydávať\nmateriál v predpísanej akosti a mernej jednotke, a na podklade dokumentu K. J. L. M. 4 na čísle\nlistu 163-175 trestného spisu mal plniť tiež úlohy ako PX Manager, a to napr. poskytovať príslušné\noprávnenia na nákup tovaru, rokovať s dodávateľmi a poskytovať ponuky, nakupovať tovar dvakrát\ndo týždňa, vykonávať kontroly prijatého tovaru, realizovať výpočet maloobchodných cien, prezentovať\nobchod, realizovať zápisy v knihách, uskutočňovať predaj tovaru v otváracích hodinách a pri zvláštnych\npríležitostiach, kontrolovať zásoby, účtovníctvo, došlé faktúry, náklady PX, vystavovať faktúry, realizovať\nmesačné inventarizácie s písomnou správou vrátane všetkých faktúr a nákladov, udržiavať čistotu v PX\nbudove a tiež v okolí), vkladal do výpočtového vzorca jednotlivé vstupné údaje pre účely inventarizácie\ndanej účtovnej jednotky, PX DUTY FREE SHOPU, ku ktorým podľa jeho vlastných tvrdení nemal nik iný\nprístup, boli chránené prostredníctvom hesla, ktoré nik iný nepoznal. Upriamil pozornosť na to, že na\npodporu vyššie uvedeného v odvolaní poukázal na jednotlivé závery prvoinštančného súdu, s ktorými\nsa v celom rozsahu stotožňuje, s konečným záverom, že žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti,\nak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak,\naby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, vznik schodku umožnil, a to vzhľadom na funkčné\nvymedzenie žalovaného v rozhodnom čase, ako aj platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti.\nŽalovaný mal v súlade s jeho funkčným zameraním v plnom rozsahu zachovanú možnosť riadne\nhospodáriť v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP so zverenými hodnotami, ako aj možnosť\nsám svojim vlastným konaním zabrániť vzniku schodku, čo však neučinil. Vzhľadom na všetky uvedené\nskutočnosti a fakty žalobca zotrval na návrhu prezentovanom prostredníctvom odvolania.\n20. Podľa § 150 ods. 1, 2, 4 a 6 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku, t.j.\n5.5.2004) služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní zabezpečovať vojakom podmienky na výkon\nslužby tak, aby mohli riadne plniť služobné úlohy a aby to neohrozilo ich zdravie a majetok. Ak zistia\nzávady, sú povinní urobiť opatrenia na ich odstránenie. Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní\nsústavne kontrolovať, či vojak plní svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám. Vojak je\npovinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Ak hrozí škoda, je povinný na\nňu upozorniť služobný orgán alebo nadriadeného vojaka, alebo vedúceho pracoviska. Ak vojak pri plnení\nslužobných povinností zistí, že nie sú vytvorené podmienky na ochranu majetku štátu, je to povinný\noznámiť služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi, alebo vedúcemu pracoviska.\n21. Podľa § 150a ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) vojak zodpovedá\nza škodu spôsobenú na majetku štátu.\n22. Podľa § 154 ods. 1 a 3 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak\nvojak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti,\nceniny, tovar, zásoby materiálu alebo za iné hodnoty (ďalej len \"zverené hodnoty\"), ktoré je povinný\nvyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách v celej výške. Dohoda o hmotnej\nzodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.\n23. Podľa § 155 ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak vojak prevzal\nna základe dohody hmotnú zodpovednosť, môže od nej odstúpiť, ak je ustanovený do inej funkcie, ak\nmu bol výkon funkcie prerušený alebo ak bol poverený výkonom inej funkcie, alebo ak bol dočasne\npozbavený výkonu funkcie, alebo ak služobný orgán alebo nadriadený vojak, alebo vedúci pracoviska v\nčase do jedného mesiaca po tom, čo dostal písomné upozornenie vojaka, neodstránil závady vo výkone\nslužby, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.\n24. Podľa § 157 ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) vojak, ktorý\nzodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu zásadne v peniazoch.\n25. Podľa § 160 ods. 3 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak bola\nškoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených\npredmetov, prípadne v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok, môže náhradu škody nižšou\nsumou určiť len odvolací orgán alebo, ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, súd.\n\n26. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s\npoužitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného\nnie sú dôvodné.\n27. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa\n25.7.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 17 362,41 eur titulom náhrady škody zo zodpovednosti\nza schodok na zverených hodnotách na podklade uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa\n22.9.2003.\n28. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol a zároveň žalovanému priznal\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu. Na odvolanie žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave ako\nodvolací súd tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nOdvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o hmotnej\nzodpovednosti, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 22.9.2003. Uviedol, že zodpovednosť\nžalovaného bolo potrebné posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej\nslužbe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku. Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme\nschodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca,\nktoré sa predpokladá, existencia služobného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení\npracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Konštatoval, že v danom\nprípade bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, existencia\nplatnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných\n(služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Keďže vznik a výška schodku neboli\npredmetom posudzovania súdu prvej inštancie, ktorý sa v tomto smere ani nezaoberal predloženými\ndôkazmi, nakoľko pri posudzovaní všeobecnej zodpovednosti vyvodil absenciu zavineného porušenia\nslužobných povinností a ďalšími predpokladmi zodpovednosti (vrátane vzniku škody) sa nezaoberal,\núlohou súdu prvej inštancie pri ďalšom prejednaní veci bolo riadiť sa právnym názorom vysloveným\nodvolacím súdom a v súlade s ním zaoberať sa vznikom a výškou škody (schodku) ako predpokladom\nosobitnej zodpovednosti žalovaného, ktorý bol v priebehu konania sporný.\n29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu správne\nvychádzal z platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaného, pričom zodpovednosť\nžalovaného posudzoval ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej službe v znení\núčinnom ku dňu zistenia schodku, pri ktorej sa zavinenie vojaka predpokladá, pričom súd skúma iba to, či\nsú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti\n( plnenie služobných povinností pri výkone vojenskej služby, písomná forma, vlastnoručný podpis\núčastníkov dohody ) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný\nvyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách zverených na vyúčtovanie s\ntým, že ak sa má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať, že schodok nezavinil,\nprípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Vychádzajúc z uvedeného a na podklade\nvýsledkov vykonaného dokazovania následne správne vyvodil, že na hodnotách zverených žalovanému\nvznikol schodok, za ktorý na základe platnej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedá žalovaný,\nkeďže dokazovaním bola zistená manipulácia s výpočtovým vzorcom prebytok/schodok v pokladni, s\núdajmi o neuhradených faktúrach a dosadenie nekorektnej konštanty.\n30. Pokiaľ žalovaný namietal, že výsledky inventúr podpisovali vždy viaceré osoby, odvolací súd\nkonštatuje, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na vyvodenie zodpovednosti žalovaného za vzniknutý\nschodok, ktorá žalovanému vyplývala z uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti. Vzhľadom na\nosobitnú zodpovednosť žalovaného za schodok na zverených hodnotách pri plnení jeho služobných\npovinností, zistený schodok a absenciu nahlásenia nedostatkov, ktoré by mu bránili pri hmotnej\nzodpovednosti, je bez významu, že inventarizačný zápis, ktorý vyhotovil žalovaný, podpísali členovia\ninventarizačnej komisie. Táto skutočnosť nezbavuje žalovaného jeho zodpovednosti a nepreukazuje, že\nžalovaný schodok nezavinil. Rovnako je nedôvodná argumentácia žalovaného, týkajúca sa pochybností\no tom, či údaje do počítača z ručne vykonaných kontrol ako aj nesúvisiace konštanty zadával\nžalovaný, kto bol pri zadávaní pri žalovanom prítomný, prípadne, či používaná excel tabuľka vrátane\n\nkonštánt bola vytvorená pred tým ako žalovaný nastúpil do svojej funkcie, ktorý „iba“ pokračoval\nv zadávaní údajov do takto vytvorenej tabuľky, nakoľko podstatným pre posúdenie zodpovednosti\nžalovaného bola existencia schodku. Bez relevancie k vyvodeniu zodpovednosti za schodok sú aj úvahy\nžalovaného o rozporuplnosti metadát súborov obsahujúcich tabuľky s inventarizáciami za súčasného\nzáveru znaleckého dokazovania ohľadom výšky schodku. Ani argumentácia žalovaného o nesplnení si\npovinností ďalších osôb (členov inventarizačnej komisie, nadriadeného) nie je vo vzťahu k vyvodeniu\nzodpovednosti žalovaného podstatná za súčasnej absencie dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti\ntýchto osôb.\n31. V súvislosti s otázkou vzniku škody u žalobcu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia\nsúdom prvej inštancie, ktorý sa s touto otázkou riadne a zrozumiteľne vysporiadal, keď z vykonaného\ndokazovania vyvodil, že na základe rozhodnutia zo dňa 21.5.2001 bola na prevádzku PX/DF poskytnutá\nzáloha vo výške 7 000 USD a na základe rozhodnutia bola dňa 28.8.2003 zvýšená záloha na prevádzku\nPX/DF o 5 000 USD na celkovú výšku 12 000 USD, pričom išlo o zálohy Ministerstva obrany SR\nna prevádzku obchodnej jednotky z prostriedkov verejného rozpočtu, ktorú skutočnosť konštatoval aj\nznalec v znaleckom posudku vypracovanom v trestnom konaní v roku 2006, t.j. po tom, čo vedúci odd.\nsprávneho a sociálneho práva OPZ SELP MO SR v liste zo dňa 10.8.2004 uviedol, že v danej veci nejde\no schodok, ale o platobnú neschopnosť a riaditeľ ÚZMS sekcia legislatívy práva MO SR v liste zo dňa\n3.8.2004 uviedol, že ÚZMS nevznikla žiadna škoda na peniazoch. Ak teda záver o vzniku škody na\nmajetku žalobcu (na prostriedkoch z verejného rozpočtu) vyplynula z rozhodnutí Ministerstva obrany SR\n(zo dňa 21.5.2001 a 25.8.2003, ktoré bolo v konaní predložené a z ktorého vyplýva, že bola zvýšená\nstála zúčtovateľná záloha poskytnutá na prevádzku PX duty free shop v sume 7 000 USD o 5 000 USD\nz devízového účtu MO SR), z ktorých podkladov vychádzal aj znalec ustanovený v trestnom konaní v\nroku 2006, potom na skutkové zistenie súdu prvej inštancie v otázke vzniku škody na majetku žalobcu\nnemajú vplyv čiastkové odpovede vedúcich sekcií žalobcu z roku 2004.\n32.\nVýšku schodku súd prvej inštancie ustálil na sumu 10 460,80 eur vychádzajúc zo záverov\nznaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným záverom\na námietku žalobcu v tejto súvislosti nepovažoval za dôvodnú. Znalec v znaleckom posudku uviedol,\nže pri stanovení výšky schodku vychádzal z prvotných účtovných dokladov z výsledkov inventúry zo\ndňa 17.3.2004, ktorú podpísala inventarizačná komisia. Zároveň konštatoval, že mu boli predložené aj\ndruhé údaje na počítačovej diskete, ktoré ale nie sú nikým podpísané, pričom nemal možnosť spätne\npreveriť neuhradené faktúry a ich skutočnú výšku ku dňu 17.3.2004 a v prípade, ak by mal možnosť tieto\núčtovné doklady prepočítať, mohol by sa validne a kvalifikovane oprieť o stanovenie inej výšky schodku.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ sa znalec v posudku vypracovanom v roku 2006 nevedel validne\na kvalifikovane vyjadriť k časti údajov, ktoré mu boli predložené, nemožno vyvodiť, že žalobca na základe\nvýstupov šetrenia komisie z roku 2004 dostatočným spôsobom preukázal inú výšku schodku v civilnom\nkonaní aká bola ustálená v znaleckom posudku pre účely trestného konania. Súd prvej inštancie preto\nsprávne považoval za preukázanú výšku schodku uvedenú v znaleckom posudku, t.j. 10 460,80 eur, keď\nžalobca rozpor medzi výsledkami kontrolnej komisie a závermi znalca v trestnom konaní dostatočným\nspôsobom neozrejmil a nepreukázal, že schodok vznikol v ním tvrdenej výške.\n33. Vo vzťahu k zníženiu náhrady je potrebné uviesť, že nemožno zamieňať dôvody pre zníženie\nnáhrady a dôvody pre úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti (preukázaním, že škoda vznikla\nbez zavinenia škodcu). Inštitút zodpovednosti za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu a platí\nzásada, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil. Zníženie náhrady\npredstavuje výnimku z tejto zásady a umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu\nškody primerane znížiť. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pristúpil k\nzníženiu náhrady z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich predovšetkým v okolnostiach, za\nktorých ku škode došlo. Znamená to, že pri určení zodpovednosti žalovaného za vznik škody prihliadol\nna zanedbanie kontrolnej funkcie zo strany priameho nadriadeného žalovaného a na absenciu kontroly\nspôsobu vedenia účtovných dokladov zo strany žalobcu, ktoré skutočnosti umožnili vznik škody na\nzverených hodnotách (a jej navyšovanie za dlhšie časové obdobie). S ohľadom na skutočnosť, že pri\nvykonaní finančnej kontroly boli zistené také nedostatky v oblasti kontroly, ktoré umožňovali dlhodobé\nspôsobovanie škody v hospodárení prevádzkovej jednotky, je možné práve túto okolnosť vyhodnotiť ako\ndôvod pre zníženie náhrady, a to o 1/3 tak, ako to vykonal súd prvej inštancie. Berúc do úvahy výšku\nspôsobenej škody s ohľadom na skutočnosť, že v prípade škodcu ide o fyzickú osobu (naviac v konaní\noslobodenú od súdnych poplatkov prevyšujúcich sumu 50 eur), sa takéto zníženie náhrady javí ako\n\nprimerané. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu o nemožnosti znížiť náhradu s odkazom na\nust. § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. konštatuje, že v čase podania žaloby bol zákon č. 370/1997\nZ.z. zrušený, preto obmedzenia vyplývajúce subjektom rozhodujúcim o znížení náhrady uvedené v § 160\nods. 3, ktoré sú procesného charakteru, nemožno v danom prípade aplikovať. Súdu vyplýva moderačné\nprávo zo všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník, konkrétne z § 450.\n34. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\nako vecne správne potvrdil.\n35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že ani jedna zo\nsporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán\nnemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44CPr/1/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}