{"guid": "e78c2cac-38c4-4b96-ad66-d70f65917eeb:1a60af2b-b8fa-40a7-a2d2-09ad2b5c81bc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1222203367.2", "spisova_znacka": "7CoCsp/27/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/27/2025 z 17. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2025, sp. zn. 7CoCsp/27/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1222203367.2", "identifikacne_cislo": "1222203367", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a60af2b-b8fa-40a7-a2d2-09ad2b5c81bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1222203367.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222203367.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1222203367.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/27/2025\n1222203367\n17. 12. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1222203367.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nso sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom\nPrievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X,\nC., právne zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552,\no zaplatenie 3.115,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 28.05.2025, č.k. B2-7Csp/86/2022–304, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že žaloba žalobcu sa v časti, ktorou\nsa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.757,80 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.757,80 eur od 22.07.2021 do zaplatenia, z a m i e t a.\nII. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 2.757,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.757,80 eur\nod 22.07.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), priznal žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania vo výške 77,02 % (výrok II.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu (výrok III.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 497, § 504 a § 506 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 52 ods. 1 a § 517 ods. 2 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a\nd), § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 1 zákona\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ust. § 92 ods. 8\nzákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995\nZ.z. a vecne tým, že sa v zmysle záverov odvolacieho súdu (v uznesení č.k. 7CoCsp/18/2024-258\nzo dňa 30.09.2024) v prvom rade venoval posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní s\npoukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia\nbyť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu (preukázateľné\nzaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi v omeškaní a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie\ndlhšie ako 90 dní) a žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená\npohľadávka bankou, je povinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a\nklient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Súd prvej inštancie\nuviedol, že postupca (Tatra banka, a.s.) bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na\n\nžalobcu len za splnenia zákonných podmienok stanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v\nspojení s ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preukázanie splnenia zákonných podmienok\npre postúpenie žalovanej pohľadávky je predpokladom pre vyvodenie záveru, či žalobca je alebo nie\nje v konaní aktívne vecne legitimovaný. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie\nskonštatoval, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) listom zo dňa 04.01.2020 - Výzva\npred mimoriadnou splatnosťou, vyzval žalovaného na úhradu, okrem iných, sumy v omeškaní vo\nvýške 3.171,05 eur s identifikačným údajom 2917993736, s označeným typom produktu „Nepovolené\nprečerpanie na účte“. Čo sa týka identifikácie samotnej pohľadávky súd prvej inštancie doplnil, že\npožadovaná suma v omeškaní je identická so sumou uplatnenou v konaní, identifikačný údaj je číslo\núčtu, čo vyplývalo aj zo Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby (žalovaného). K údaju „Typ produktu“\npoukázal na ustanovenie čl. 2.5. Všeobecných obchodných podmienok D. C. E. (ďalej len „VOP“), z\nktorého bolo zrejmé, že nepovoleným prečerpaním je pohľadávka banky voči klientovi, ktorú je banka\noprávnená zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to aj v prípade, ak na účte nie je dostatok finančných\nprostriedkov a na to, že v danom prípade došlo k zúčtovaniu pohľadávky banky voči dlžníkovi, ktorá\nvznikla čerpaním finančných prostriedkov z povoleného prečerpania. Z dôvodu, že na predmetnom\núčte nebol dostatok finančných prostriedkov, účet sa dostal do nepovoleného prečerpania v zmysle čl.\n2.5. VOP. Predmetná výzva bola žalovanému doručovaná na adresu A. X, C., ktorá je uvedená aj na\nZmluve o bežnom účte fyzickej osoby, pričom zo sledovania zásielky podľa podacieho čísla vyplýva,\nže zásielka bola vrátená odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote, preto ju súd prvej inštancie\npovažoval za riadne zaslanú, a dospel k záveru, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku.\nZo špecifikácie úveru vyplynulo dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, keď k\npostúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 21.07.2021\nmedzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej len „Zmluva\no postúpení pohľadávok“), a prvá kreditná operácia označená ako „Úhrada pohľadávky banky“ vo výške\n20 eur bola vykonaná dňa 02.12.2020. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval splnenie podmienky\npodľa ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu a dojednaní\nZmluvy o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte č. XXXXXXXXXX zo dňa\n29.08.2012 (ďalej len „Zmluva“) - čl. V - Konečná splatnosť voliteľného prečerpania - vyplýva, že konečná\nsplatnosť voliteľného prečerpania (úveru) bola viazaná na deň podania žiadosti o zrušenie bežného\núčtu, alebo deň podania žiadosti o zrušenie balíka služieb k bežnému účtu, ktorý obsahuje produkt\nvoliteľné prečerpanie, alebo deň podania odstúpenia od úverovej zmluvy alebo deň poskytnutia iného\ntypu kontokorentného úveru na bežný účet alebo deň, kedy banka požiada o splatenie tohto úveru. S\npoukazom na druh úveru (voliteľné prečerpanie splatné na požiadanie - čl. V Zmluvy), možno podľa\nnázoru súdu prvej inštancie Výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020 považovať za úkon,\nktorým banka požiadala o splatenie tohto úveru, čím nastala konečná splatnosť voliteľného prečerpania.\nK namietanej účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok mal súd prvej inštancie za to, že Zmluvou o\npostúpení pohľadávok bola pohľadávka vymáhaná v tomto konaní postúpená na žalobcu a súd prvej\ninštancie nebol oprávnený skúmať, či bola uhradená odplata (naviac z výpisu z účtu žalobcu vyplýva,\nže 26.07.2021 bola uhradená odplata podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok). Súd prvej inštancie preto\npovažoval Zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú a účinnú a konštatoval, že žalobca je aktívne vecne\nlegitimovaným subjektom v konaní. Predmetom sporu bol nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy, ktorá\nbola súčasťou (bod V.) Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby, v ktorom prípade možno žalovaného s\nurčitosťou považovať za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nnekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej\nstrane žalobcu (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť zrejme právneho predchodcu žalobcu)\nmožno považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení Zmluvy konal v rámci predmetu\nsvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné pri posudzovaní predmetného\nprávneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv\nobsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré poskytujú výraznú\nochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na\nuvedené skutočnosti a na ním citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že\nžaloba je dôvodná iba čiastočne, keď z celkovej uplatnenej sumy 3.115,17 eur za dôvodný považoval\nnárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 2.757,80 eur a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne\nzo sumy 2.757,80 eur od 22.07.2021 do zaplatenia, pričom vychádzal zo špecifikácie predloženej\nžalobcom dňa 14.01.2024, z ktorej vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal\npočas existencie povoleného prečerpania sumu 24.654,33 eur a uhradil sumu 21.896,53 eur, ktorá bola v\nplnom rozsahu započítaná na vyčerpané finančné prostriedky, žalovanému boli vyúčtované poplatky vo\nvýške 15 eur a úroky v celkovej výške 342,37 eur (3.115,17-15- 342,37=2.757,80 eur). Vo zvyšnej časti\n\nsúd prvej inštancie zotrval na závere, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,\nkeď preskúmaním Zmluvy dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou\npovoleného prečerpania v zmysle ust. § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v Zmluve\nabsentuje podstatná náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a\nto celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.\nV Zmluve je uvedená výška voliteľného prečerpania 200 eur, alebo výška určená bankou v súlade s\nObchodnými podmienkami balíkov služieb Tatra banky, a.s. (ďalej len „OP“). Súd prvej inštancie mal za\nto, že výška voliteľného prečerpania predstavujem výšku úveru, teda finančné prostriedky poskytnuté\nbankou v prípade vlastných prostriedkov na účte a keďže Zmluva okrem sumy 200 eur obsahuje aj\nodkaz na OP, z časti IV. OP (Obchodné podmienky jednotlivých produktov a služieb poskytovaných\nk bežnému účtu v EUR v rámci balíkov služieb), bodu 1.1. OP vyplýva, že voliteľné prečerpanie má\nbanka právo poskytnúť k bežným účtom v EUR v rámci balíka služieb Tatra Personal až do výšky\n3.500 eur na základe zmluvy o poskytnutí voliteľného prečerpania, pričom nie je bližšie určená presná\nvýška povoleného prečerpania. Zo špecifikácie predloženej žalobcom vyplynulo, že žalovanému bolo\nposkytované povolené prečerpanie aj vo vyšších sumách a sám žalobca v špecifikácii uviedol, že\nžalovaný sa do povoleného prečerpania dostal obratom zo dňa 13.03.2019, kedy realizoval platbu\nplatobnou kartou vo výške 2.999 eur (zostatok na účte po vykonaní obratu predstavoval sumu -995,60\neur), teda výška poskytnutého povoleného prečerpania nezodpovedná sume 200 eur podľa Zmluvy,\nnevyplýva ani zo žiadnej inej listiny predloženej žalobcom ani z OP, kde je stanovená len maximálna\nvýška. Nakoľko Zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských\núveroch, žalobcom poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto nemá žalobca\nnárok na úroky a poplatky, ale len na poskytnutú sumu úveru po odpočítaní toho, čo žalovaný plnil.\nČo sa týka uplatneného nároku žalovaného na priznanie náhrady separátnych trov konania, súd prvej\ninštancie uviedol, že dôvodom odročenia pojednávania dňa 15.12.2023 bola potreba bližšej špecifikácie\nuplatnenej pohľadávky, čo si vyžaduje aj matematické operácie, ktoré nie je povinný vykonať konkrétny\nzástupca žalobcu na pojednávaní. K námietke platnosti inkorporácie VOP do zmluvného vzťahu, keď\nžalovaný tvrdil, že s týmito sa oboznámil až v priebehu súdneho konania a že pred podpisom Zmluvy ani v\nčase jej podpisu s nimi nebol zo strany pôvodného veriteľa oboznámený a nikdy s nimi neprejavil súhlas,\nsúd prvej inštancie poukázal na čl. VII. „Záverečné ustanovenia“ ods. 2 Zmluvy o bežnom účte fyzickej\nosoby, z ktorého vyplýva prehlásenie majiteľa účtu o tom, že sa oboznámil s VOP pôvodného veriteľa\nTatra banka, a.s., a tieto prevzal pri podpise predmetnej zmluvy. Ak teda žalovaný tvrdí, že napriek tomu\nsa s VOP pred podpisom Zmluvy o bežnom účte neoboznámil, musel by uviesť aj relevantný dôvod,\npre ktorý tak neurobil resp. nemohol urobiť (napr. že v čase podpisu zmluvy nevedel alebo nemohol\nčítať), čo však žalovaný netvrdil. Čo sa týka prejavenia súhlasu so znením VOP, súd prvej inštancie\nuviedol, že v prípade nesúhlasu ich žalovaný nemusel akceptovať, Zmluvu o bežnom účte nemusel\npodpísať a že podľa čl. VII ods. 2 Zmluvy o bežnom účte zároveň platí, že VOP, okrem iných dokumentov,\nžalovaný prevzal pri jej podpise. Preto len samotné tvrdenie žalovaného, že mu neboli odovzdané,\nnepovažoval súd prvej inštancie za dostatočné. Poukázal aj na to, že čl. VII ods. 5 Zmluvy o bežnom účte\nobsahuje vyhlásenie majiteľa účtu, že pri uzatvorení obchodu bol informovaný o všetkých skutočnostiach\ntýkajúcich sa podmienok obchodu, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve, pričom žalovaný nijako\nnepreukázal opak. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. §\n255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vychádzal z toho,\nže celková výška uplatneného nároku bola 3.115,17 eur, žalobca bol úspešný v časti 2.757,80 eur\n(88,51 %), vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol rozsudkom č.k. B2-7C/86/2022-228 zo\ndňa 16.02.2024, pričom jeho výrok II. nebol napadnutý odvolaním, čo predstavuje úspech žalovaného\n(11,49 %), preto celkový úspech žalobcu predstavuje 77,02 % (88,51 – 11,49). O nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní úspešný v plnom\nrozsahu, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a),\nb), d), f), g) a h) CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie\n\nprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby\nodvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania v plnom rozsahu a zároveň, aby\nzaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu separátnych trov konania za odročené pojednávanie zo\ndňa 15.12.2023 v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným\nuznesením. Súd prvej inštancie nesprávne podľa žalovaného považoval Výzvu pred mimoriadnou\nsplatnosťou zo dňa 04.01.2020 za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a považoval\nodôvodnenie rozhodnutia za nedostatočné a nepresvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP) a v konečnom dôsledku\nza zmätočné, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Za účelové, nesprávne\na porušujúce právo na spravodlivý proces rovnako považoval posúdenie súdu prvej inštancie v ods.\n25 odôvodnenia a namietal, že žalobca v priebehu sporu nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia o\nnepovolenom prečerpaní, ktoré vyvodil súd prvej inštancie, v celom spore uvádzal, že pôvodný veriteľ\nposkytol žalovanému povolené prečerpanie a svoju pohľadávku odôvodňoval a odvádzal práve z\npovoleného prečerpania. O tom, že zo strany pôvodného veriteľa došlo k zúčtovaniu jeho pohľadávky\nvoči žalovanému, ktorá vznikla čerpaním finančných prostriedkov z povoleného prečerpania spôsobom\npodľa čl. 2.5 VOP, teda že z povoleného prečerpania sa vlastne údajne stalo nepovolené prečerpania,\nsa žalovaný dozvedel prvýkrát až z odôvodnenia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, teda\nbez akejkoľvek procesnej aktivity žalobcu a bez toho, aby žalobca v tomto smere uplatnil akýkoľvek\nprostriedok procesného útoku. Žalobca netvrdil, že by došlo k nepovolenému prečerpaniu na bežnom\núčte žalovaného, a že by predmetom postúpenia bola pohľadávka z nepovoleného prečerpania. Súd\nprvej inštancie tak zjavne svojvoľne, arbitrárne, jednostranne, v prospech žalobcu ako silnejšej strany\nv spore a v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces, vniesol do dokazovania stav, ktorý nikto\nnetvrdil, čím vec nesprávne právne posúdil, pretože žalobca v konaní uplatňoval svoju pohľadávku z\npovoleného prečerpania, ku ktorej ale žalobca nepreukázal žiadnu výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8\nzákona o bankách, a touto výzvou nie je ani Výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020,\npretože sa neviaže k povolenému prečerpaniu, z ktorého žalobca uplatňoval žalovanú pohľadávku.\nPostúpenie pohľadávky z povoleného prečerpania je podľa žalovaného neplatné aj z dôvodu rozporu\ns ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmysle Zmluvy bolo povolené prečerpanie\ndojednané na dobu neurčitú. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie tiež nesprávne uviedol,\nže čo sa týka identifikácie samotnej pohľadávky, požadovaná suma v omeškaní je identická so sumou\nuplatnenou v tomto konaní a že identifikačný údaj je číslo účtu, čo vyplýva aj zo zmluvy o bežnom účte\nfyzickej osoby. V súdnom konaní žalobca uplatňoval sumu vo výške 3.115,17 eur s príslušenstvom,\nale vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie\nsumy vo výške 3.171,05 eur, teda zjavne nejde o identickú sumu a číslo účtu ako identifikačný údaj\nby bol totožný v prípade povoleného prečerpania aj nepovoleného prečerpania, pretože obe z nich\nsú viazané na jeden účet. Žalovaný mal za to, že záver súdu prvej inštancie o danosti aktívnej\nlegitimácie nemôže byť správny, pretože k pohľadávke, ktorú žalobca uplatňoval v tomto konaní\n(pohľadávka z povoleného prečerpania), pôvodný veriteľ nedoručil žalovanému žiaden právny úkon, a\nteda nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky tak z dôvodu rozporu s ust. § 92 ods. 8 zákona\no bankách, ako aj z dôvodu rozporu s ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z pokusu o zmier\nzo dňa 04.05.2022 vyplýva, že žalobca si uplatňoval zaplatenie sumy vo výške 3.115,17 eur titulom\nneuhradeného úveru, kde úverom môže byť iba povolené prečerpanie (nepovolené prečerpanie nie\nje úverom, ide o sankčný mechanizmus predpokladaný vo VOP). S poukazom na bodu 2.5.2 VOP\nbola banka oprávnená vyzvať spotrebiteľa na vyrovnanie nepovoleného prečerpania, pričom bolo len\na výlučne na strane banky, akú lehotu určí na jeho vyrovnanie. Súd prvej inštancie tak opomenul\npreskúmať, či dané zmluvné dojednanie nepredstavuje neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku resp.\nči je platné, preto aj v tomto ohľade je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Napokon ani lehota 5\ndní, ktorá je uvedená vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020, nie je vzhľadom\nna výšku dlhu ani lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi\npredpismi a dobrými mravmi. Súd prvej inštancie si podľa žalovaného protirečí, ak dospel k záveru, že\nsa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle ust. § 10 zákona\no spotrebiteľských úveroch, preto je rozhodnutie nesprávne a odôvodnenie zmätočné a nedostatočne\npresvedčivé. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoCsp/1/2025 zo\ndňa 27.03.2015, na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktoré vo\nsvojom odôvodnení zhrnul Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 11CoCsp/11/2023 zo dňa\n24.08.2023 (sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, v\nktorých vyslovil, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú výzvu\n\nbanky“, sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022). Súd prvej inštancie sa tak v napadnutom rozsudku\nodkláňa od rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a rozhodovacej praxe odvolacieho súdu,\nktorý odklon však žiadnym spôsobom (nie ešte presvedčivo) neodôvodňuje, čím dochádza k porušeniu\npráva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Názor prvoinštančného súdu o splnení podmienok\npostúpenia pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou\nzo dňa 04.01.2020 je v kontexte vyššie uvedenej judikatúry nesprávny, nakoľko tento právny úkon\nnepredstavuje právny úkon podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný mal naďalej za to,\nže nakoľko žalobca v predmetnej otázke neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, žalobu je\nnevyhnutné zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej\ninštancie podľa žalovaného nepostupoval správne, keď berúc do úvahy záver, že spotrebiteľský úver\nje bezúročný a bez poplatkov, pri výpočte sumy, na ktorú má žalobca nárok, bral do úvahy peňažné\noperácie od 13.03.2019, kde vychádzal zo špecifikácie žalobcu. V špecifikácii žalobca uviedol, že\npredchádzajúce operácie na bežnom účte nie sú predmetom konania, keďže okamihom keď sa žalovaný\ndostal na účte do plusových hodnôt došlo k splateniu povoleného prečerpania a teda k jeho zániku, preto\nje potrebné vykonať prieskum jednotlivých finančných tokov medzi pôvodným veriteľom a žalovaným,\npretože predmetom prieskumu zo strany súdu prvej inštancie bolo iba obdobie od 13.03.2019, ale\nobdobie od uzavretia zmluvy do 13.03.2019 nebolo predmetom skúmania a právneho posúdenia zo\nstrany súdu prvej inštancie. Ak sa jednalo o povolené prečerpanie, tak toto bolo predmetom úročenia, a\nteda okrem istiny veriteľ okamihom, keď sa žalovaný dostal na účte do plusových hodnôt, skonzumoval\nalebo mohol skonzumovať nielen istinu svojej tvrdenej pohľadávky, ale aj jej príslušenstvo, preto súd\nprvej inštancie nepostupoval správne, keď berúc do úvahy záver, že spotrebiteľský úver je bezúročný\na bez poplatkov, pri výpočte sumy, na ktorú má žalobca nárok, bral do úvahy iba peňažné operácie od\n13.03.2019. Súd prvej inštancie na vec neaplikoval ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka\na na ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch síce odkázal v odôvodnení rozsudku, teda\nzrejmé, že ho aplikoval na prejednávaný prípad, avšak vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca\nv konaní neuniesol ani len bremeno tvrdenia (nie to ešte dôkazné bremeno), že by bol takým subjektom,\nako to vyžaduje ust. § 17 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko neboli splnené\npodmienky na postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ani podľa ust. § 17\nzákona o spotrebiteľských úveroch na žalobcu a termín konečnej splatnosti podľa Zmluvy ešte nenastal,\nžalobcovi nepatrí aktívna vecná legitimácia v spore.\n4. K odvolaniu žalovaného sa na výzvu súdu prvej inštancie vyjadril žalobca tak, že sa plne stotožňuje\ns napadnutým rozsudkom a navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\na § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne.\n7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa\nžalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.06.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy\n3.115,17 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe\nZmluvy o postúpení pohľadávok (zo dňa 21.07.2021 medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako\npostupcom a žalobcom ako postupníkom) postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému\nzo Zmluvy (Zmluvy o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte č. 2917993736\nzo dňa 29.08.2012), na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky (povolené\nprečerpanie), pričom žalovaný neplnil riadne a včas dohodnuté podmienky splácania peňažných\nprostriedkov upravených v Zmluve, vo VOP a v OP. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu\npostúpenia sumu vo výške 3.115,17 eur (všetko istina bez úroku, úroku z omeškania, poplatkov a\npoistenia splátok) a žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka od 22.07.2021 (dňom nasledujúcim po dni postúpenia pohľadávky).\n8. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n\n9. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky\nzahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo\nlen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo\npobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť\npísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez\nsúhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred\npostúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v\ncelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením\nčo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol\njeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať\npostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na ktorom základe vznikla postúpená pohľadávka;\nbanka, alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných\nzáväzkových vzťahoch medzi bankou, alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok\na v rozsahu ustanovenom zákonom.\n10. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak\nprechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a (a) ide o prechod\nalebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku\nzahraničnej banky, a (b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti\nspotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti\nspotrebiteľského úveru.\n11. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu\ndlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n12. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n13. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa\nmá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva.\n14. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí\nurčené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.\n15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď\nvzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský vzťah a správne podrobil Zmluvu ex offo\nsúdnemu prieskumu. V konaní však bolo pre rozhodnutie vo veci primárnym, či žalobca má aktívnu\nlegitimáciu na vymáhanie v žalobe uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, preto rovnako postupoval\nsprávne, ak sa zaoberal týmto posúdením, avšak jeho záver o tom, že žalobca je v dôsledku platného\npostúpenia a splnenia predpokladov ustanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s ust.\n§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (ako predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky)\naktívne vecne legitimovaným, nie je podľa odvolacieho súdu správny.\n16. K skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza,\nže vo všeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa\nktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania.\nPokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi proti sebe, jedná\nsa buď o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu) alebo o vecnú legitimáciu pasívnu (na strane\nžalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie,\nalebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá\nalebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie\nnie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany sú účastníkmi určitého\nhmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo nie sú.\n\n17. Bez vyriešenia otázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože\nskúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu.\nPreskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma\nvždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku\nvecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie\nvyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je\nkonajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) (pozri nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37).\n18. Súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou\nzo dňa 04.01.2020 vyzval žalovaného na úhradu, okrem iných, sumy v omeškaní vo výške 3.171,05\neur s identifikačným údajom XXXXXXXXXX, s označeným typom produktu „Nepovolené prečerpanie\nna účte“, k identifikácii pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že požadovaná suma v omeškaní je\nidentická so sumou uplatnenou v konaní, identifikačným údajom je číslo účtu žalovaného a k údaju „Typ\nproduktu“ poukázal na ustanovenie čl. 2.5. VOP a na to, že keďže na účte žalovaného nebol dostatok\nfinančných prostriedkov, účet žalovaného sa dostal do nepovoleného prečerpania v zmysle čl. 2.5. VOP.\nS poukazom na druh úveru (voliteľné prečerpanie splatné na požiadanie - čl. V Zmluvy) považoval súd\nprvej inštancie Výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020 (doručenú žalovanému) za\núkon, ktorým banka požiadala o splatenie úveru, čím nastala končená splatnosť voliteľného prečerpania.\nSúd prvej inštancie vyvodil aj to, že zo špecifikácie úveru predloženej žalovaným vyplynulo dlžníkovo\nnásledné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, keď k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo\nZmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.07.2021 a prvá kreditná operácia vo výške 20\neur bola vykonaná žalovaným dňa 02.12.2020 a skonštatoval aj splnenie podmienky podľa ust. § 17\nods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku uvedených záverov súd prvej inštancie\npovažoval Zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú a účinnú a konštatoval, že žalobca je aktívne vecne\nlegitimovaným subjektom v konaní.\n19. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky podľa ust. §\n92 ods. 8 zákona o bankách ani podľa ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch z pôvodného veriteľa\nTatra banka, a.s. na žalobcu a termín konečnej splatnosti podľa Zmluvy ešte nenastal, preto žalobcovi\nnesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore.\n20. Odvolací súd opakovane uvádza, že pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný\n(hoci aj nebankový) subjekt je nevyhnutné splniť určité podmienky; tieto sú v prípade práv vyplývajúcich\nzo zmluvy o spotrebiteľskom úvere definované vo všeobecnej úprave vyplývajúcej z ust. Občianskeho\nzákonníka (§ 53 ods. 9, § 565) a v osobitnej úprave vyplývajúcej z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách,\nktorý odkazuje aj na osobitnú úpravu v ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\n21. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v\nprípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Vyžaduje sa preukázateľné zaslanie\npísomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90\ndní. Žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je\npovinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient napriek tomu zostal v\nomeškaní so splnením svojho záväzku minimálne 90 dní. Splnenie osobitných zákonných predpokladov\npostúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom\n(mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej\nbanky. Postupca (Tatra banka, a.s.) tak bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému\nna žalobcu len za splnenia zákonných podmienok stanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách\nv spojení v spojení s ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch; preukázanie splnenia zákonných\npodmienok pre postúpenie žalovanej pohľadávky je predpokladom pre vyvodenie záveru, či žalobca je\nalebo nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.\n22. Je treba poukázať na to, že možnosť (resp. nemožnosť) postúpenia pohľadávky pri spotrebiteľskom\núvere je osobitne upravená v ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu\nk ust. § 524 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka povahu špeciálneho právneho predpisu a\n\nmá pri uplatňovaní prednosť pred týmto všeobecným právnym predpisom. Ust. § 524 ods. 1 a §\n525 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne upravujú podmienky postúpenia pohľadávok, pričom\nmožnosť postúpiť pohľadávku môže byť vylúčená alebo obmedzená nielen zmluvným dojednaním, ale i\nzákonným ustanovením. V tom prípade treba vychádzať z možnej neplatnosti postúpenia porušujúceho\nzákonný zákaz alebo obmedzenie. Podľa ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch zásadne práva\nvyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže veriteľ previesť na tretiu osobu. Z toto zákazu\nsú dané výnimky v prípade naplnenia ďalších tam uvedených predpokladov, ktorými sú, že dochádza k\npostúpeniu z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného\npredpisu na veriteľa, ktorý má oprávnenie na poskytovanie úverov vydané Národnou bankou Slovenska,\nresp. na banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a zároveň pohľadávka, ktorá sa\npostupuje musí byť po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo musí byť splatná pred\ntermínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, na čo potom nadväzuje právna úprava ust. § 53\nods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (ak bolo dohodnuté plnenie dlhu v splátkach).\n23. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka\nvoči žalovanému postúpená spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom a na žalobcu ako postupníka\n(č.l. 45-64), ktoré postúpenie pohľadávky bolo postupcom oznámené listom zo dňa 28.07.2021 (č.l.\n125-126) žalovanému ako dlžníkovi. V súdenej veci malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je\npredmetom konania na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom z vykonaného dokazovania ani\npo zrušení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že v čase tohto postúpenia uplynul termín\nkonečnej splatnosti úveru (voliteľného prečerpania) podľa Zmluvy alebo v čase postúpenia pohľadávky\nsa táto pohľadávka z úveru stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\nt.j. že došlo k tzv. mimoriadnemu zosplatneniu v súlade so zákonom.\n24. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie (zhodným s argumentáciou žalobcu)\no tom, že s poukazom na druh úveru - voliteľné prečerpanie splatné na požiadanie a na čl. V Zmluvy,\nje Výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020 úkonom právneho predchodcu žalobcu,\nktorým banka (Tatra banka, a.s.) požiadala o splatenie tohto úveru, a teda že nastala končená splatnosť\nvoliteľného prečerpania. Z vykonaného dokazovania a obsahu spisu vyplýva len to, že postupca (Tatra\nbanka, a.s.) Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020 (č.l. 122-123) vyzval žalovaného\nna úhradu tam uvedených súm v lehote do 5 kalendárnych dní o.i. titulom nepovoleného prečerpania\nna účte 2917993736 v sume 3.171,05 eur s tým, že ak pohľadávka v omeškaní nebude v stanovenej\nlehote uhradená, pristúpi banka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vo Výzve pred mimoriadnou\nsplatnosťou uvedených úverov (kreditná karta, 3x spotrebiteľský úver a nepovolené prečerpanie na účte)\na bude oprávnená pohľadávku postúpiť na vymáhanie externej inkasnej spoločnosti alebo advokátskej\nkancelárii. Zo Zmluvy (čl. V – Konečná splatnosť voliteľného prečerpania, č.l. 65) vyplýva, že konečná\nsplatnosť voliteľného prečerpania (úveru) je viazaná na deň podania žiadosti o zrušenie bežného účtu,\nalebo deň podania žiadosti o zrušenie balíka služieb k bežnému účtu, ktorý obsahuje produkt voliteľné\nprečerpanie, alebo deň podania odstúpenia od úverovej zmluvy alebo deň poskytnutia iného typu\nkontokorentného úveru na bežný účet alebo deň, kedy banka požiada o splatenie tohto úveru.\n25. V konaní nebolo preukázané vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti spotrebiteľského úveru\nzo Zmluvy. Na rozdiel od súdu prvej inštancie a žalobcu odvolací súd nemá za to, že Výzvou pred\nmimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na splatenie úveru\n(povoleného prečerpania), nakoľko takýto úkon banky z obsahu Výzvy pred mimoriadnou splatnosťou\nzo dňa 04.01.2020 nevyplýva. Ako bolo uvedené vyššie, už z označenia listu „Výzva pred mimoriadnou\nsplatnosťou“ a jej obsahu vyplýva len výzva na úhradu omeškaných súm/splátok, nie výzva na splatenie\ncelého úveru vo forme voliteľného prečerpania, keď Výzva pred mimoriadnou splatnosťou výslovne\npredpokladá následný úkon banky v prípade neuhradenia pohľadávky v omeškaní, a to vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti úveru. Berúc uvedené do úvahy a akcentujúc ochranu spotrebiteľa ako slabšej\nstrany, žalovanému z Výzvy pred mimoriadnou splatnosťou nemohlo byť zrejmé (ako tvrdí žalobca), že\nide o úkon preukazujúci ukončenie voliteľného prečerpania splatného na požiadanie. Správne namietal\nžalovaný aj to, že dlžná suma je identifikovaná ako „nepovolené prečerpanie“ (úver, titulom ktorého sa\nžalobca domáha nároku v konaní, bol poskytnutý ako povolené prečerpanie) a nie je správne ani tvrdenie\nsúdu prvej inštancie o tom, že suma v omeškaní uvedená vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou vo\nvýške 3.171,05 eur je identická so sumou uplatnenou v konaní vo výške 3.115,17 eur titulom postúpenia.\nUvedené kumulatívne vedie k záveru, že konečná splatnosť voliteľného prečerpania (úveru) nenastala\nVýzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 04.01.2020.\n\n26. Ak nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (k platnému a účinnému zosplatneniu úveru)\nprávnym predchodcom žalobcu a ak ani nastala konečná splatnosť úveru pred samotným postúpením\npohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok, ide o pohľadávku, ktorú nie je možné postúpiť, keďže jej\npostúpenie je objektívne neprípustné (t.j. zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je\nsvojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ust. § 39\nObčianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj navonok voči\ndlžníkovi. Postúpenie pohľadávky na žalobcu z tzv. „živého“ úveru zakladá v zmysle ust. § 17 ods. 1\nzákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť Zmluvy o postúpení\npohľadávok, teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.\n27. Na základe uvedeného zistenia o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že zamietol žalobu žalobcu (aj) v\nčasti, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.757,80 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.757,80 eur od 22.07.2021 do zaplatenia.\n28. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n29. O trovách konania (celkových, t.j. prvoinštančného aj odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd\npodľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom k výsledku\ntohto odvolacieho konania je zrejmé, že kumulatívne plne úspešnou stranou v konaní je žalovaný\n(prihliadajúc na už právoplatne zamietnutú časť žaloby výrokom II. rozsudku č.k. B2-7C/86/2022-228\nzo dňa 16.02.2024, ktorý nebol napadnutý odvolaním), preto odvolací súd priznal žalovanému voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n30. Na okraj, vo vzťahu k súdom prvej inštancie formulovanému výroku o trovách konania (výrok II. a\nIII.), odvolací súd opakovane poukazuje na to, že výroku o nároku na náhradu trov konania, aby bol\ntento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v\nňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade\ntrov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania\nv spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným\ntitulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti“ (rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn.\n6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Naviac, prvoinštančné ako aj odvolacie konanie tvoria z\nhľadiska predmetu a cieľa konania jeden nerozlučný celok, a preto sa trovy konania posudzujú ako\ncelok, čo znamená, že po zrušení rozsudku prvej inštancie odvolacím súdom mal súd prvej inštancie\nposudzovať celé konanie a jeho výsledok (nie samostatne každý stupeň), rozhodnúť o trovách celého\nkonania (prvostupňového aj odvolacieho) a prihliadnuť na to, kto mal úspech v tomto celom priebehu.\n31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\n\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Csp/86/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97166575-3feb-482d-9cfd-ffa68e6b9a22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "56a5beb7-95ea-430a-83eb-dd84d0457cef:b8851a24-a8fd-495b-985f-f666cb03cdaf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1", "spisova_znacka": "7Cdo/134/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/134/2017 z 26. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1"}, {"guid": "6a8c7e4d-6d8d-4ded-bff6-392f053aa073:4e566cde-5c13-44c6-a27f-bb1af2dbd3c6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7724200335.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/1/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7724200335.1"}, {"guid": "56fe2b64-9529-47bf-88f5-8165b410f335:7cdfc3b4-e897-4d38-b3d7-1ba44b330b0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/11/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoCsp/11/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/56fe2b64-9529-47bf-88f5-8165b410f335:7cdfc3b4-e897-4d38-b3d7-1ba44b330b0c"}], "citovane_v": []}