{"guid": "f3a1393f-fbae-4612-98ee-1b160ba09c6f:d383cd72-09ac-40f2-b612-e45a688c3295", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1221204567.2", "spisova_znacka": "3Cob/157/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/157/2024 z 12. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2025, sp. zn. 3Cob/157/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1221204567.2", "identifikacne_cislo": "1221204567", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2025-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d383cd72-09ac-40f2-b612-e45a688c3295", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1221204567.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1221204567.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1221204567.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/157/2024\n1221204567\n12. 02. 2025\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2025:1221204567.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu BFF Central Europe s.r.o.,\nMostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zast. Mgr., Tomáš\nČentéš, PhD., advokát, Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Univerzitná\nnemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie 421.522,99 EUR\ns prísl.,o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/148/2021-553\nzo dňa 1.2.2024, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/148/2021-553 zo dňa\n1. 2. 2024 p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n421.522,99 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 415.610,56 Eur od 15.9.2021\ndo zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 7.520,- Eur a\nžalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.9.2021\ndomáhal zaplatenia istiny v sume 415.610,56 EUR s príslušenstvom titulom plnenia ručiteľského\nzáväzku, vyčísleného úroku z omeškania v sume 5.912,43 EUR a paušálnej náhrady nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky v sume 7.520,- EUR. Žalobu odôvodnil tým, že právny vzťah\nmedzi ním, veriteľom a žalovaným, sa s poukazom na ust. § 261 ods. 2 Obch. zák. spravuje\nObchodným zákonníkom. Voči žalovanému uplatňuje zaplatenie istiny žalovaných pohľadávok spolu s\npríslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením žalovaných pohľadávok, preto si pri každej jednotlivej\npohľadávke uplatňuje zaplatenie zákonných úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obch. zák..\nSúčasne sa domáha aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením každej jednotlivej\npohľadávky zo súboru pohľadávok zahrnutých v žalovanej istine podľa § 369c ods. 1 Obch. zák. v\nspojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. V súvislosti s paušálnou náhradou\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávok poukazuje na dokument FAQ, zverejnený Európskou\nkomisiou vo vzťahu k vysvetleniu ustanovení smernice Late Payment Directive 2011/7/EU (Smernica\nEurópskeho parlamentu a Rady EÚ 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011, o boji proti oneskoreným platbám\nv obchodných transakciách). Predmetná Smernica, ktorá v článku 6 priznáva veriteľovi nárok na\npaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením omeškanej pohľadávky, bola implementovaná\ndo slovenského právneho poriadku a ako prevzatý všeobecne záväzný právny akt EÚ je uvedená\n\nv zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v Prílohe k zákonu č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník. V čl. 7 dokumentu (FAQ), ktorý obsahuje konkretizáciu úmyslov a cieľov\njednotlivých ustanovení Smernice, je explicitne vyjadrené, že nárok veriteľa na paušálnu náhradu\nnákladov vo výške 40,00 EUR vzniká vo vzťahu ku každej jednotlivej neuhradenej faktúre a to aj vtedy,\nak veriteľ uplatňuje splatné nároky z jednotlivých faktúr voči tomu istému dlžníkovi. Žalobou si žalobca\nuplatňuje zaplatenie 188 jednotlivých pohľadávok, z ktorých každá má vlastný právny dôvod, odlišný\nokamih vzniku a termín splatnosti. Z dôvodu hospodárnosti súdneho konania a v snahe racionalizovať\nrozhodovanie o nároku si žalobca uplatňuje úrok z omeškania súhrnne z celej žalovanej istiny od\n15.9.2021.\n3. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že žalobca sa na základe Zmluvy o poskytovaní finančných\nslužieb č. R/17/2021 zo dňa 29.04.2021 zaviazal veriteľovi, spoločnosti MEDILAS spoločnosť s ručením\nobmedzeným, so sídlom Malinová 2/A, 811 02 Bratislava, IČO: 31 332 528 poskytnúť finančné služby\nspočívajúce v prevzatí ručenia a splnení záväzkov dlžníka-žalovaného, špecifikovaných v predmetnej\nzmluve. Toho istého dňa, 29.4.2021, zároveň vydal Ručiteľské vyhlásenie, ktorým veriteľovi vyhlásil, že\nveriteľa uspokojí, ak mu dlžník (žalovaný) nesplní svoje splatné záväzky, do súhrnnej výšky 300.000,Eur. Veriteľ listom zo dňa 11.6.2021 vyzval žalovaného na úhradu splatných záväzkov (k danému\ndňu v sume 500.478,19 Eur) spolu s oznámením, ktorým bol informovaný, že ak v stanovenej lehote\nveriteľovi nezaplatí splatné pohľadávky, vyzve veriteľ na úhradu týchto záväzkov žalobcu, z titulu jeho\nručiteľského záväzku. Keďže žalovaný na výzvu nesplnil svoju povinnosť uhradiť splatné záväzky\nveriteľovi, veriteľ predložil listom zo dňa 22.06.2021, označenom ako Predloženie faktúr a výzva na\nplnenie - uplatnenie si záväzku z ručenia, žalobcovi zoznam vystavených faktúr za plnenie dodané\ndlžníkovi a vyzval ho na plnenie namiesto dlžníka. Následne listom zo dňa 23.6.2021 označenom\nako Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia, vyzval žalovaného ako dlžníka, aby uplatnil všetky\nnámietky, ktoré je oprávnený uplatniť voči veriteľovi. Ako ručiteľ na základe výzvy splnil dňa 12.7.2021\nza dlžníka - žalovaného záväzky v súhrnnej výške 296.486,96 Eur, čím vstúpil do práv veriteľa vo\nvzťahu k týmto pohľadávkam (ďalej len pohľadávky 1), z čoho odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na\npodanie žalobného návrhu. Túto skutočnosť oznámil žalovanému listom označeným ako Oznámenie o\nplnení z ručenia zo dňa 16.7.2021 a vyzval žalovaného na úhradu pohľadávok uvedených v priloženom\nzozname pohľadávok. Právnym dôvodom vzniku pohľadávok 1 sú splatné peňažné nároky pôvodného\nveriteľa ako dodávateľa zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb na zaplatenie odplaty za tieto\nopakované dodávky žalovanému ako kupujúcemu (odberateľovi), v súlade s objednávkami žalovaného\nod pôvodného veriteľa. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí súčasť Oznámenia o uplatnení nárokov z ručenia\nzo dňa 16.7.2021, eviduje ako veriteľ voči žalovanému celkom 68 jednotlivých pohľadávok, pričom pri\nkaždej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo\nvýške 40,- EUR. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada\nsumu 2.720,- Eur (68 x 40,- Eur). Žalobou si vo vzťahu k pohľadávkam 1 nárokuje zaplatenie istiny\n296.486, 96 Eur, príslušenstva tvoreného kapitalizovanými úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny\nfaktúr od prvého dňa omeškania voči nemu do 14.9.2021 vo výške 4.678,80 Eur, úroku z omeškania\nvo výške 9 % zo sumy 296.486,96 Eur odo dňa 15.9.2021 do zaplatenia a paušálnej náhrady vo výške\n2.720,- Eur.\n4. Na základe Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. R/24/2021 zo dňa 23.6.2021 uzavretej\npodľa § 269 ods. 2 Obch. zák. sa žalobca zaviazal veriteľovi, spoločnosti PHARMOS, a.s. so sídlom:\nLevická 11, 851 01 Bratislava, IČO: 35 974559, poskytnúť finančné služby spočívajúce v prevzatí\nručenia a splnení záväzkov dlžníka - žalovaného, špecifikovaných v predmetnej zmluve. Toho istého\ndňa, 23.6.2021 vydal Ručiteľské vyhlásenie, ktorým veriteľovi vyhlásil, že veriteľa uspokojí, ak mu dlžník\n(žalovaný) nesplní svoje splatné záväzky, do súhrnnej výšky 123.971,92 Eur. Veriteľ listom zo dňa\n28.6.2021 vyzval žalovaného na úhradu splatných záväzkov (k danému dňu v sume 123.971,92 Eur)\nspolu s oznámením, ktorým bol dlžník informovaný, že ak v stanovenej lehote veriteľovi nezaplatí splatné\npohľadávky, vyzve veriteľ na úhradu žalobcu z titulu jeho ručiteľského záväzku. Keďže žalovaný na\nvýzvu nesplnil povinnosť uhradiť splatné záväzky veriteľovi, veriteľ mu predložil listom zo dňa 9.7.2021\nfaktúry vystavené dlžníkovi za dodané plnenia a vyzval ho ako ručiteľa na plnenie namiesto dlžníka.\nNásledne listom zo dňa 12.7.2021 označenom ako Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia, v\nktorom vyzval žalovaného ako dlžníka, aby uplatnil všetky námietky, ktoré je oprávnený uplatniť voči\nveriteľovi. Ako ručiteľ na základe výzvy veriteľa za dlžníka - žalovaného dňa 3.8.2021 splnil záväzky\nv súhrnnej výške 123.971,92 Eur, čím vstúpil do práv veriteľa vo vzťahu k týmto pohľadávkam (ďalej\nlen pohľadávky 2), z čoho odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu. Túto\n\nskutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 9.8.2021, označeným ako Oznámenie o plnení z ručenia,\na vyzval žalovaného na úhradu pohľadávok na vlastný účet. Keďže bol informovaný, že vo vzťahu\nk faktúre č. 2130005886 vo výške 4.839,98 Eur bol vystavený dobropis, predmetnú pohľadávku si\nďalej voči žalovanému neuplatňuje. Rovnako si neuplatňuje sumu 8,34 Eur, ktorá predstavuje sumu\ndobropisu vystaveného k faktúre č. 2130003901. Zostávajúca suma na úhradu z faktúry č. 2130003901\ntak predstavuje sumu 508,92 Eur. Zoznam faktúr, ktoré sú súčasťou pohľadávok 2, ku dňu podania\nžaloby v celkovej sume istiny 119.123,60 Eur, priložil aj vo forme excelovskej tabuľky, spolu s výpočtom\núroku z omeškania za jednotlivé nezaplatené faktúry za obdobie od prvého dňa omeškania voči nemu\ndo 14.6.2021, ktorý predstavuje sumu 1.233,63 Eur. Právnym dôvodom vzniku pohľadávok 2 sú splatné\npeňažné nároky pôvodného veriteľa ako dodávateľa zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb na\nzaplatenie odplaty za tieto opakované dodávky žalovanému ako kupujúcemu (odberateľovi), v súlade\ns objednávkami žalovaného od pôvodného veriteľa. Žalobca eviduje ako veriteľ voči žalovanému\ncelkom 120 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu\nnáhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,- Eur. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé\npohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 4.800,- Eur (120 x 40,- Eur). Touto žalobou si vo vzťahu\nk pohľadávkam 2 nárokuje zaplatenie istiny 119.123,60 Eur, príslušenstva tvoreného kapitalizovanými\núrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny faktúr od prvého dňa omeškania voči nemu do 14.9.2021 vo\nvýške 1.233,63 Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 119.123,60 Eur odo dňa 15.9.2021 do\nzaplatenia, paušálnej náhrady vo výške 4.800,- Eur.\n5. Žalovaný sa vyjadril, že je štátna príspevková organizácia založená za účelom poskytovania\nzdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v súlade so\nzákonom č. 576/2004 Z.z.. Svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme na báze verejných financií,\npričom všetky finančné transakcie sú realizované výlučne cez štátnu pokladnicu. Napriek opakujúcemu\nsa zápornému hospodárskemu výsledku a dlhodobo nepriaznivej finančnej situácii v zdravotníctve\nsa snaží dostáť svojich záväzkov a vyhnúť sa zbytočným súdnym sporom, ktoré len navyšujú stav\nexistujúcich záväzkov o trovy súdneho konania a právneho zastúpenia. Podľa žalovaného je žaloba\nnedôvodná, žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, a preto žiadal žalobu po vykonanom\ndokazovaní v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na to, že žalobca vystupuje ako ručiteľ v zmysle § 303\na nasl. Obch. zák. a poskytuje plnenie dodávateľom liekov, zdravotníckeho materiálu a služieb namiesto\nžalovanej na základe jej objednávok formou využívania inštitútu ručenia - ručiteľským vyhlásením a že\nnemá ako overiť, či žalobca ako ručiteľ skutočne uhradil pôvodným veriteľom 100% finančných nárokov\nuplatnených a vyčíslených v petite žaloby, navrhol, aby žalobca predložil doklad o tom, kedy a v akej\nvýške previedol sumy z ručenia na pôvodných veriteľov na základe ručiteľského vyhlásenia a následne,\naby súd nepriznal žalobcovi žiadnu finančnú (regresnú) náhradu nad rámec tohto plnenia. Ak uvedenú\nskutočnosť žalobca nepreukáže žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na charakter zabezpečovacieho\ninštitútu akým je ručenie pre neunesenie dôkazného bremena. Zdôraznil, že žalobca ako ručiteľ nie\nje účastníkom právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a ním ako dlžníkom. Žalobca sa písomne\nzaviazal, že uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí sám dlžník. Žalobca ako ručiteľ\nnevstupuje do záväzkového vzťahu na miesto dlžníka, ako je to pri postúpení pohľadávok, ale len ako\nsekundárny dlžník vedľa primárneho dlžníka. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že plnil pôvodnému veriteľovi\naj úroky z omeškania, nevznikol mu nárok na plnenie voči nemu. Preto žiada zamietnuť žalobu aj pokiaľ\nide o priznanie úrokov z omeškania.\n6. K paušálnej náhrade nákladov žalovaný uviedol, že dokument Late Payment Directive 2011/7/EU\n- The provisions of the directive, FAQs, v zmysle ktorého si toto príslušenstvo pohľadávky žalobca\nuplatňuje je žalobcom na tento prípad nesprávne interpretovaný a má len odporúčací charakter. Prioritu\nmá národná legislatíva s poukazom na ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka SR v spojení s\nnariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Žalovaný ma za to, že žalobca si uplatnil paušálnu náhradu\nnákladov v sume 7.520,- Eur v rozpore so zákonom, a to aj v prípade, že si uplatnil pohľadávku\nz viacerých titulov (faktúr). Takáto paušálna náhrada nákladov sa totiž nepriznáva samostatne ku\nkaždej pohľadávke, ale ide o nárok na úhradu sumy len vo výške 40,- Eur v zmysle § 2 nariadenia č.\n21/2013 Z.z., ktorá predstavuje náklady pri vedení evidencie zmluvných záväzkov. Žalovaný namieta\noprávnenosť žalobcom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov v sume 7.520,- Eur, ktorá nezodpovedá\núčelu zákona. Aj v tejto časti považuje nárok žalobcu za nedôvodný a žiada ho v prípade úspechu\nžalobcovi priznať len vo výške 40,- Eur a vo zvyšku zamietnuť.\n\n7. Žalovaný vo vzťahu k písomným objednávkam, na základe ktorých dodávajú pôvodní veritelia\ntovar žalovanému uviedol, že obsahujú zákaz postúpenia pohľadávok tretej osobe. Tento zákaz\npostúpenia bol v praxi nahradený/obchádzaný/ využívaním inštitútu ručenia-ručiteľským vyhlásením,\nčo nahradilo samotné zakázané postúpenie pohľadávok, kedy žalobca mohol vstupovať na základe\npostúpenia v plnom rozsahu do práv a povinností pôvodného veriteľa. Z uvedeného dôvodu možno\npovažovať ručenie za simulovaný (zastretý) právny úkon. Aj v iných konaniach už poukázal na existenciu\nPríkazu Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že UNB /žalovaný/\nnemôže uzavrieť takú zmluvu, ktorá by neobsahovala zákaz postúpenia pohľadávky, a preto by k\nsamotnému postúpeniu pohľadávky (teda k zmene osoby veriteľa) ani nemalo dôjsť. Keďže objednávky\nobsahovali zákaz postúpenia, žalovaný má za to, že prevzatie ručenia zo strany žalobcu, jeho\núhrada a nadobudnutie pohľadávky pôvodných veriteľov voči žalovanému ručiteľom BFF (subrogácia)\npredstavujú v skutočnosti simulovaný právny úkon, ktorým mal byť zastretý skutočný zmluvne zakázaný\nprávny úkon postúpenia pohľadávky. V danom prípade by tak bol ručiteľský záväzok ručiteľa BFF a\njeho subrogačný nárok voči dlžníkovi UNB /žalovanému/ absolútne neplatný, keďže skutočnou vôľou\nručiteľa BFF a pôvodných veriteľov bolo postúpenie pohľadávok voči dlžníkovi UNB, ktoré je však v\nzmysle § 525 ods. 2 Obč. zák. nemožné (zakázané) pre existenciu dohody medzi pôvodnými veriteľmi\na dlžníkom UNB, ktorá vylučuje takéto postúpenie. Zároveň vzniesol proti ručiteľskému vyhláseniu zo\ndňa 29.4.2021 a ručiteľskému vyhláseniu zo dňa 23.6.2021 námietku ich neurčitosti. Ručiteľský záväzok\nje koncipovaný ako ručenie za (všetky) záväzky UNB „z potvrdených objednávok tovaru a služieb“\nuzavretých medzi UNB a ako dlžníkom a spoločnosťou ako veriteľom, a to do ručenia v súhrnnej výške\n1.649.074,91 EUR (PHARMOS) a v súhrnnej výške 300.000,- EUR (MEDILAS). Takéto vymedzenie\nzabezpečovaného záväzku v ručiteľskom vyhlásení nespĺňa zákonné požiadavky. Podľa platného práva\nvyhlásenie o ručení (§ 303 Obch. zák.) je určité, ak obsahuje označenie, resp. vymedzenie určitého\nručením zabezpečovaného záväzku. V danej veci predmetné ručiteľské vyhlásenie BFF nevymedzuje\nzabezpečované záväzky určitým spôsobom a nie je z neho zrejmé, či sa týka len už existujúcich (t.j.\nminulých) záväzkov, alebo aj záväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti. V ručiteľskom vyhlásení BFF nie sú\nzáväzky vymedzené nezameniteľným spôsobom, naopak jednotlivé záväzky, ktoré pod toto ručiteľské\nvyhlásenie spadajú možno prakticky ľubovoľne meniť.\n8. Podľa súdu prvej inštancie je uplatnený nárok žalobcu skutkovo i právne v celom rozsahu\nopodstatnený. K otázkam samotnej výšky žalovanej istiny ako aj príslušenstva sa žalovaný nevyjadroval,\npričom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu jednak z dôvodu neplatnosti ručiteľského\nvyhlásenia, jeho neurčitého vymedzenia, nadobudnutia pohľadávky pôvodných veriteľov voči nemu\nručiteľom (subrogácia), keďže sa má v skutočnosti jednať o simulovaný právny úkon, ktorým mal byť\nzastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia pohľadávky a v konečnom dôsledku aj z\ndôvodu nepreukázania poskytnutia plnenia z ručiteľských vyhlásení veriteľom. O existencii a platnosti\nručiteľských vyhlásení nemal súd prvej inštancie žiadne pochybnosti, nakoľko tieto spĺňali tak formálne\nako aj obsahové náležitosti. K ručeniu konajúci súd uviedol, že jeho podstatou (obsahom) je sľub\nručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je potrebná aj akceptácia (hoci aj\nneformálna, faktická) veriteľa, že tento sľub prijíma; bez nej nemôže byť ručenie voči nemu účinné.\nV danom prípade veritelia žalobcu ako ručiteľa vyzvali na plnenie a toto od žalobcu prijali, preto o\nakceptácii veriteľov nemožno mať akékoľvek pochybnosti. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne\naj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou\nplatnosti vyhlásenia, čo v prípade oboch ručiteľských vyhlásení dodržané bolo. Keďže vyhlásenie je\njednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky\nna platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka,\nveriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Táto obsahová náležitosť bola\ndodržaná, keďže jednotlivé subjekty (ručiteľ, veriteľ a dlžník) boli vo vyhlásení presne identifikované\nobchodným menom, sídlom, identifikačným číslom. Z vyhlásenia musí byť ďalej zrejmé, o aký záväzok\nide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska\njeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. V oboch prípadoch súd o identifikácii záväzkov\nnemal pochybnosti, keď v prípade veriteľa MEDILAS s.r.o. sa má jednať o záväzky z potvrdených\nobjednávok uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom pričom v prípade veriteľa PHARMOS a.s. bol navyše\nidentifikovaný konkrétnou sumou a zoznamom jednotlivých faktúr, ktorý bol prílohou tohto vyhlásenia.\n9. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nadobudnutia pohľadávok pôvodných veriteľov\nvoči nemu ručiteľom (subrogácia), keďže sa má v skutočnosti jednať o simulovaný právny úkon, ktorým\nmal byť zastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia pohľadávky konajúci súd uviedol,\n\nže postúpenie pohľadávky podľa ust. § 524 Obč. zák. je vo svojej podstate odlišným inštitútom a\nabsolútne nezávislým na inštitúte ručenia v zmysle ust. § 303 Obch. zák. Ručenie je zabezpečovacím\ninštitútom, pričom podstatou postúpenia pohľadávky je zmena v osobe veriteľa. Dohoda o zákaze\npostúpenia pohľadávky na základe pokynu Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2017, ktorá má vylučovať\nzmluvné postúpenie pohľadávok, nemôže mať vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia. Žalobca sa\nvystavením písomných ručiteľských vyhlásení nedopustil konania v rozpore s právnymi predpismi.\nVystavenie ručiteľského vyhlásenia nepredpokladá aktivitu zo strany pôvodného veriteľa či dlžníka, preto\nsa zákaz postúpenia nemôže na jednostranný právny úkon ručiteľa, vzťahovať. Okrem toho, v danom\nprípade sa jedná o peňažnú pohľadávku, ktorá nie je spätá s osobou pôvodného veriteľa. Plnením\npohľadávky ručiteľom sa postavenie dlžníka nezhoršuje a z toho plynúce zmena v osobe veriteľa\npeňažnej pohľadávky nemá vplyv na jej obsah. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemôže obstáť ani\nargument žalovaného o nepreukázaní poskytnutia plnenia z ručiteľských vyhlásení veriteľom. Z výpisov\nz účtov ako aj znenia Zmlúv o poskytnutí finančných služieb (čl. IV. ods. 4.1) jednoznačne vyplýva, že\nžalobca plnil na účet veriteľov, pričom časť pohľadávky bola predmetom započítania. Potom, čo žalobca\njednak oznámil žalovanému, že veritelia si uplatnili voči nemu nároky z ručenia na základe ručiteľských\nvyhlásení a následnom oznámení, že tieto pohľadávky veriteľom plnil, vznikol mu nárok na zaplatenie\nistiny 415.610,56 Eur. Keďže bol žalovaný so splnením peňažného záväzku v omeškaní, žalobcovi\nvzniklo právo požadovať aj úrok z omeškania. Žalobcom požadovaná výšku úroku z omeškania je\nplne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom\nobdobí 0,00 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo\nžalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni plnenia ručiteľského záväzku do zaplatenia. Časť úroku\nz omeškania bola žalobcom kapitalizovaná ku dňu 14.9.2021 v sume 4.678,80 Eur (MEDILAS s.r.o.)\na v sume 1.233,63 Eur (PHARMOS a.s.), t.j. v celkovej sume 5.912,43 Eur (táto sumy bola vo výroku\nprirátaná k istine) a od 15.9.2021 vo výške 9% ročne zo sumy plnenia 415.610,56 Eur do zaplatenia.\n10. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní, popri úroku z omeškania súd priznal žalobcovi aj nárok na\nzaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 7.520,- Eur. Súd\nprvej inštancie poukázal na Článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES zo 16.\nfebruára o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá sa má vykladať v tom\nzmysle, že minimálna paušálna suma vo výške 40 Eur ako náhrada nákladov veriteľa na vymáhanie\nvzniknutých v dôsledku oneskorenej platby dlžníka je splatná za každú obchodnú transakciu nezaplatenú\npo termíne splatnosti a uvedenú na faktúre, vrátane prípadu, keď je táto faktúra spomedzi ďalších faktúr\npredmetom jednej administratívnej sťažnosti alebo žaloby.“ (rozsudok Súdneho dvora z 20.10.2022 vo\nveci C-585/20). Súd poukázal aj na rozhodovaciu prax NS SR ako súdu dovolacieho, a to konkrétne\nuznesenie NS SR z 30. novembra 2022 sp. zn. 2Obdo/59/2021, ktorým bola nastolená právna otázka\nvyriešená, a to dokonca ustálene, keď najvyšší súd svoj právny názor k právnej otázke (odpoveď na to\nako má byť právna otázka riešená) publikoval v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky (I. ÚS 115/2020) č. 1/2023 pod poradovým č. 11, v ktorom bol vyslovený nasledovný\nprávny názor: „I. Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok\npodľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo\nvýške 40,- Eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo\nposkytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní.\nTakáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo\nk poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. II. Výška náhrady nákladov spojených\ns uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí\nna dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po\nuplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.“ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255\nods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a\nh) C.s.p.. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne nesprávny pre spôsob, akým súd\nvyhodnotil dôkazy vo vzťahu k námietkam žalovaného v otázkach skúmania aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu. K zákazu postúpenia pohľadávok tretej osobe v zmysle písomných objednávok žalovaného\nžalovaný uviedol, že tento zákaz postúpenia bol v praxi nahradený/ obchádzaný využívaním inštitútu\nručenia-ručiteľským vyhlásením, čo nahradilo samotné zakázané postúpenie pohľadávok, kedy žalobca\nmohol vstupovať na základe postúpenia v plnom rozsahu do práv a povinností pôvodného veriteľa.\nZ uvedeného dôvodu možno považovať ručenie za simulovaný (zastretý) právny úkon. Žalovaný už\npoukázal aj v iných konaniach na existenciu Príkazu Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2017, z ktorého\n\njednoznačne vyplýva, že UNB/ žalovaný/ nemôže uzavrieť takú zmluvu, ktorá by neobsahovala zákaz\npostúpenia pohľadávky, a preto by k samotnému postúpeniu pohľadávky (teda k zmene osoby veriteľa)\nani nemalo dôjsť. Existencia uvedenej klauzuly v objednávkach nebola zo strany žalobcu spochybnená.\nNapokon je nastavená ako riadený dokument priamo v nemocničnom systéme. Ak teda pôvodný veriteľ\npostúpil pohľadávky za existencie platnej zmluvnej klauzuly o zákaze postúpenia dohodnutej medzi\nUNB a pôvodným veriteľom, takáto zmena v osobe veriteľa by mala za následok absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu. Keďže objednávky obsahovali zákaz postúpenia, žalovaný má za to, že prevzatie\nručenia zo strany BFF /žalobcu/, jeho úhrada a nadobudnutie pohľadávky pôvodných veriteľov voči\nUNB ručiteľom BFF (subrogácia) predstavujú v skutočnosti simulovaný právny úkon, ktorým mal byť\nzastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia pohľadávky. V opačnom prípade by nemal\nžalobca dôvod meniť postúpenie pohľadávok na inštitút ručenia. Ručiteľský záväzok ručiteľa BFF a jeho\nsubrogačný nárok voči dlžníkovi UNB je teda absolútne neplatný, keďže skutočnou vôľou ručiteľa BFF a\npôvodných veriteľov bolo postúpenie pohľadávok voči dlžníkovi UNB, ktoré je však v zmysle § 525 ods.\n2 Obč. zák. nemožné (zakázané) pre existenciu dohody medzi pôvodnými veriteľmi a dlžníkom UNB,\nktorá vylučuje takéto postúpenie.\n12. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na § 265 Obch. zák. podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore\nso zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Žalovaný je názoru, že by malo\ndôjsť k prelomeniu arbitrárneho rozhodovania súdov v posudzovaní záväzkových vzťahov, do ktorých\nsú nútené vstupovať štátne nemocnice pri obstarávaní liekov a zdravotníckeho materiálu vo vyššom\nverejnom záujme za účelom ochrany a záchrany zdravia a života ľudí, t.j. vo vyššom verejnom záujme\nako je tvorba podnikateľského zisku vyťažená z dlhodobo existujúcej a všeobecne známej insolventnosti\nštátnych nemocníc.\n13. K ručiteľskému vyhláseniu žalovaný uviedol, že predmetné ručiteľské vyhlásenie BFF nevymedzuje\nzabezpečované záväzky určitým spôsobom a nie je z neho zrejmé, či sa týka len už existujúcich (t.j.\nminulých) záväzkov, alebo aj záväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti. V ručiteľskom vyhlásení BFF nie sú\nzáväzky vymedzené nezameniteľným spôsobom, naopak jednotlivé záväzky, ktoré pod toto ručiteľské\nvyhlásenie spadajú možno prakticky ľubovoľne meniť. Neuvádza sa ani jednoznačne špecifikovaný\nprávny dôvod vzniku zabezpečovaných záväzkov, ani nie je zrejmé, či sa jedná o peňažné alebo\nnepeňažné záväzky dlžníka UNB. Ide o neplatné právne úkony. V rozsudku súdu prvej inštancie boli\nodignorované objednávky so zákazom postúpenia.\n14. Žalovaný v odvolaní poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie v rozsudku úplne odignoroval\nVyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 30.11.2023 pod č. R1-3.2/545-2/2022 z 28.11.2022. Vo\nvyjadrení sa uvádza, že dňa 9.3.2023 bola žalovanému ako poddlžníkovi doručená výzva Všeobecnej\núverovej banky, a.s.. Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25 (ďalej len „VÚB“) ako záložného veriteľa\nna splnenie založenej pohľadávky. Záložný veriteľ VÚB poukazuje na záložné práva registrované v\nNotárskom centrálnom registri záložcu: PHARMOS, a.s.. Levická 11, 949 01 Nitra, IČO: 35974559,\nďalej len „PHARMOS\". Z uvedenej výzvy vyplýva, že VÚB má záložné právo ku všetkým existujúcim\naj budúcim pohľadávkam spoločnosti PHARMOS okrem iných aj voči Univerzitnej nemocnici Bratislava\n- bez špecifikácie faktúr, jednoducho na všetky existujúce aj budúce pohľadávky voči tretím stranám\n- záložné právo bolo registrované dňa 29.6.2017. Žalovaný zistil, že žalobca si uplatňuje zaplatenie\npohľadávok /faktúr/, ktoré sú predmetom registrovaného záložného práva záložného veriteľa VÚB\nregistrovaného v Notárskom centrálnom registri. Pohľadávky si uplatňuje žalobca ako uvádza v žalobe\nna základe ručiteľského vyhlásenia spoločnosti PHARMOS (pôvodného veriteľa UNB). Všetky faktúry\nspoločnosti PHARMOS a.s., za ktoré prevzal ručenie žalobca BFF Central Európe s.r.o., majú poznámku\n„spôsob platby: VUB Faktoring\" a faktúry musia byť zaplatené na účet VÚB Z. XXXX XXXX XXXX XXXX\nXXXX, a teda nie na účet pôvodného veriteľa PHARMOS v UniCredit Bank Slovakia (výzva na plnenie\nz 09.07.2021) a ani na účet žalobcu BFF. Žalovaný má za to, že spoločnosť PHARMOS neoprávnene a\nzavádzajúco vyzývala UNB na plnenie v prospech účtu UniCredit Bank Slovakia SIBAN:Z. XXXX XXXX\nXXXX XXXXXXXX, hoci na jej faktúrach bolo uvedené, že plniť treba v prospech účtu záložného veriteľa\nVÚB. Žalobca spôsobil, že voči UNB vymáhala zároveň tú istú pohľadávku VÚB aj BFF Central Európe.\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu,\nalternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň\nžalovaný žiadal o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n\n15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý k námietke žalovaného o neplatnosti ručenia\nuviedol, že ručenie upravené v § 303 a nasl. Obch. zák. je inštitút zabezpečenia pohľadávky, ktorý\nje úplne odlišný od inštitútu zmluvného postupovania pohľadávok, ktorý je upravený v § 524 a nasl.\nObč. zák., ktorý nie je zabezpečovacím inštitútom, iba spôsobom zmeny vlastníctva pohľadávky. Aj\npodľa právnej úpravy je jasné, že sa jedná o dva rozdielne právne inštitúty, či už z pohľadu podmienok\nich platného vzniku alebo ich účelu a zaradenia z hľadiska vnútornej systematiky príslušnej právnej\nnormy. Preto pokiaľ žalovaný tvrdí, že ručením sa obchádza interný pokyn pána ministra zdravotníctva\nSR č. 7/2017, je takéto tvrdenie pre toto konanie bezpredmetné. Jednak, čo sa týka príkazu ministra\nzdravotníctva SR (interný pokyn), v zmysle ktorého teda mali byť uzatvárané objednávky medzi\nnemocnicami a dodávateľmi tak, že by zakazovali postúpenie pohľadávky, tak tento tzv. interný predpis\nsa môže vzťahovať len na štatutárov nemocníc. Ním nemôžu byť viazané iné subjekty súkromného\npráva, čiže ani žalobca. V tomto prípade ale žiadne zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a\npôvodnými veriteľmi neboli uzatvorené. V tomto prípade išlo o ručenie na základe ručiteľských vyhlásení\nvystavených podľa Obch. zák.. Využiť inštitút ručenia upraveného v Obchodnom zákonníku je právom\nkaždého subjektu akéhokoľvek záväzkového vzťahu, v ktorom je tento inštitút možné použiť. Neexistuje\nžiadne obmedzenie, ktoré by zakazovalo pôvodným veriteľom neprijať vyhlásenie ručiteľa a takýmto\nspôsobom docieliť zabezpečenie svojej pohľadávky. Kým zmluvná cesia si vyžaduje dvojstranný právny\núkon v podobe dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, ktorú uzatvoria veriteľ s dlžníkom, tak pri\nručení nie je žiadna ingerencia dlžníka potrebná, keďže ručenie je jednostranný právny úkon ručiteľa,\nktorého adresátom je veriteľ dlžníka. Akékoľvek námietky žalovaného o tom, že ručiteľ teda žalobca,\nvynechal žalovaného zo zabezpečenia jeho záväzkov ručením, sú bezpredmetné a bez právneho\nvýznamu. Navyše žalovaný sa síce zmieňuje o simulovanom právnom úkone vo vzťahu k ručiteľskému\nvyhláseniu, ale zrejme mal na mysli disimuláciu, teda zastieranie iného právneho úkonu. Žalobca v\nodvolaní poukázal aj na rozhodnutia iných súdov v skutkovo identických konaniach, ktoré dospeli k\nrovnakým záverom ako súd prvej inštancie v prejednávanej veci.\n16. K ustanoveniu § 265 Obch. zák., na ktoré poukázal žalovaný, žalobca založil uznesenie\nKrajského súdu v Prešove, sp.zn. 7Cob/74/2020 zo dňa 20.10.2022, ktorý vo svojom rozhodnutí o.i.\nuviedol, že „samotná skutočnosť, že žalovaným je nemocnica, ešte neodôvodňuje, aby si nemocnica\nriadne a včas neplnila svoje záväzky voči veriteľom, resp. postupníkom. Nemocnica ako štátna\npríspevková organizácia je štandardným účastníkom zmluvných vzťahov. Žalobca nie je subjekt, ktorý\nje zodpovedný za nefungujúci systém verejného zdravotníctva a za finančné poddimenzovanie štátnych\nnemocníc. Samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe dodania\nzdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované\npríslušenstvo nemravné a nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani postúpenie pohľadávky a jej\npríslušenstva na postupníka a nepoctivým a nemravným nie je ani skutočnosť, že postupník zažaluje\nžalovaného a domáha sa okrem iného zaplatenia postúpeného príslušenstva. Odvolací súd poukazuje\naj na to, že žalobca, na ktorého boli postúpené predmetné pohľadávky, nie je viazaný obchodnými\nzvyklosťami, ktoré mohli existovať medzi žalovaným a jeho dodávateľmi, t.j. pôvodnými veriteľmi.“ V\nkontexte uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.zn.7Cob/74/2020, ako aj ďalších rozhodnutí žalobca\nnevzhliadol nič, na základe čoho by bolo možné považovať žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému\nza nárok v rozpore s poctivým obchodným stykom.\n17. K námietke žalovaného, že všetky existujúce aj budúce pohľadávky spoločnosti PHARMOS,\na.s. sú zaťažené záložným právom VÚB, a.s, ako záložného veriteľa žalobca uviedol, že nepopiera ,\nže pohľadávky boli ku dňu 29.06.2017 (a následne ku dňu 06.07.2017 a 13.09.2017) zaťažené\nzáložným právom Všeobecnej úverovej banky, a. s., avšak má za to, že v dôsledku plnenia pôvodnému\nveriteľovi na základe komerčného produktu ručenia, predmetom ktorého je poskytnutie ručiteľského\nzabezpečenia pohľadávok pôvodného veriteľa voči žalovanej, došlo z titulu prevodu pohľadávok v rámci\nobchodného styku z pôvodného veriteľa na žalobcu ako ručiteľa k zániku akéhokoľvek záložného práva\nVšeobecnej úverovej banky, a. s. v zmysle § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné,\nže predmetné pohľadávky vznikli z obchodného styku v rámci dodania objednaných liekov, liečiv a\niného zdravotníckeho materiálu žalovanému zo strany pôvodného veriteľa, pričom v rámci obchodného\nstyku boli aj prevedené, keď ich splnil žalobca miesto žalovaného v rámci svojej podnikateľskej činnosti\nv súvislosti s podnikateľskou činnosťou pôvodného veriteľa. Takýto výklad má elementárnu logiku\naj v tom, že slúži na ochranu ručiteľa, ktorý by sa inak dostal do situácie, že splnil pohľadávky z\nobchodného styku miesto nepoctivého omeškaného dlžníka a následne by bol pri výkone záložného\npráva záložným veriteľom žalovaný ako poddlžník povinný plniť záložnému veriteľovi a nie ručiteľovi\n\nako novému veriteľovi žalovaného. V dôsledku plnenia žalobcu ako ručiteľa záložné práva VÚB, a.s.\nzanikli a nie je preto žalovaný ako dlžník, resp. poddlžník vystavený situácii, kedy by mal dvoch veriteľov\npopri sebe (záložného veriteľa VÚB, a.s. a veriteľa - žalobcu, ktorý ako ručiteľ subrogáciou nadobudol\nvlastnícke právo k predmetným pohľadávkam). Žalobca ako ručiteľ plnil miesto žalovaného pôvodnému\nveriteľovi jeden a pol roka predtým, ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva. Žalobca\nmá za to, že v okamihu plnenia žalobcom spoločnosti PHARMOS, a.s. dňa 3.8.2021 došlo k zániku\nzáložného práva záložného veriteľa vo vzťahu k pohľadávkam uplatnením žalobou žalobcu a jediným\nveriteľom žalovaného je preto žalobca. Žalovaný sa preto môže dovolávať solučných účinkov vo vzťahu\nk predmetným pohľadávkam a ich príslušenstvu len peňažným plnením na účet žalobcu (§ 324 ods.\n1 a 2 Obchodného zákonníka). Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100%.\n18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR č. 2Obdo/73/2022 z 31.1.2024, kde Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Prešove z\n21.6.2022 č.k. 5Cob/5/2022-1298 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov z 27.10. 2021 č.\nk. 22Cb/72/2019-1143 v časti príslušenstva zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie Okresnému súdu Prešov. Z rozhodnutia NS SR o.i. vyplýva, že „žalobcovi ako veriteľovi aj\npôvodnému veriteľovi a žalovanému ako zdravotníckemu zariadeniu bola známa koncepcia oddlžovania.\nPrebiehali rokovania so žalobcom aj na úrovni MZ SR, čo žalobca nepopiera. Žalobca však nechcel\npokračovať v oddlžovaní, keďže bolo pravidlom pri oddlžovaní veriteľov vzdanie sa svojho práva na\npríslušenstvo a ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol výsledok taký, že by sa žalobca svojho nároku chcel\nvzdať, práve naopak. Takéto konanie žalobcu v kontexte celého súdneho konania ako aj všetkých iných\nprebiehajúcich súdnych konaní s tým istým žalobcom možno považovať podľa žalovaného za konanie\nžalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi v zmysle § 265 ObZ. Súd prvej\ninštancie nesprávne právne posúdil súdny prípad, keď priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky.“\nŽalovaný tiež zdôraznil, že nie je zapísaný v obchodnom registri ako podnikateľ ,nemá v predmete\nčinnosti obchodovanie s liekmi a zdravotníckym materiálom, nemôže v obchodných vzťahoch používať a\nvyužívať rovnaké práva ako žalobca. Narúša sa tak významným spôsobom zásada rovnosti účastníkov.\nŽalovaný vstupuje do záväzkového vzťahu vo finančnej tiesni, lebo vopred vie, že nebude môcť vykonať\nriadne a včas úhradu za lieky a zdravotné pomôcky, napriek tomu je v záujme vyššieho verejného záujmu\nzáchrany ľudského života a zdravia nútený vstúpiť do záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti opätovne\npoukázal na § 265 Obch. zák.. V ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich skutkových a právnych\ntvrdeniach.\n19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.\nPokiaľ ide o rozsudok NSSR zo dňa 31.1.2024, sp. zn. 2Obdo/73/2022, ktorý je jediným novým\npredmetom vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.6.2024, upozornil, že žalovaný sa snaží tento rozsudok\ndezinterpretovať v neprospech žalobcu. Žalobca sa následne vo svojom odvolaní vyjadroval k\njednotlivým bodom predmetného rozsudku NS SR. Uviedol, že je absurdné, aby sa z neplatenia\nštátnych nemocníc stala v SR obchodná zvyklosť, ktorá by mala mať za právny následok odpadnutie\nnároku veriteľa voči nemocnici na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Rovnako je neprípustné, aby\nsa z dobrovoľného a nezáväzného systému oddlžovania nemocníc vyvodzovala akákoľvek právna\nzvyklosť, keďže ide o dobrovoľný, nie povinný systém oddlženia a ten veriteľ, ktorý sa ho nezúčastní,\nneprichádza podľa žiadnej platnej a účinnej právnej normy o svoju pohľadávku alebo jej príslušenstvo.\nTakýto právny predpis jednoducho neexistuje. Podľa žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom\nabsolútne odignoroval existenciu smernice Európskej únie a Rady EÚ č. 7/2011/EÚ. Rovnako absolútne\nignoroval kogentné ustanovenia § 369 až 369d Obchodného zákonníka, ktorých znenie je výsledkom\naj transpozície smernice EÚ do národného právneho poriadku. Žalobca tiež poukázal aj na bod 84\nrozhodnutia NS SR podľa ktorého „ avšak za takej situácie, kedy pôvodní veritelia - postupcovia - sa tejto\nkoncepcie zúčastňujú a svoje nepísané pravidlo o neuplatnení príslušenstva k pohľadávke podchytili v\nrámci koncepcie oddlženia aj písomne a svojho práva na príslušenstvo sa vzdali, by bolo v rozpore so\nsamotným cieľom a účelom Vládou Slovenskej republiky vytvorenej Koncepcie oddlženia zdravotníckych\nzariadení, ak by sa postupník domáhal takého práva, ktorého sa postupca preukázateľne vzdal. Jedine\nv prípade, ak by sa pôvodný veriteľ - postupca tejto koncepcie oddlženia nezúčastnil, by bolo podľa\nnajvyššieho súdu možné prijať právny záver konajúcich súdov, že uplatnenie nároku na príslušenstvo\nzo strany postupníka nemôže byť klasifikované ako rozporné s poctivým obchodným stykom a dobrými\nmravmi a išlo by o ich legitímny nárok, na ktorý by prípadná obchodná zvyklosť nemala žiaden vplyv,\n\nčo však nie je prejednávaný prípad.“ V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaný v žiadnom svojom\npísomnom prednese, vyjadrení, stanovisku alebo ústnom prednese na pojednávaní v rámci konania\nB2-25Cb/148/2021 pred súdom prvej inštancie nikdy ani len jedným slovom netvrdil, že by si čo i len\njednu zo žalovaných pohľadávok uplatnil pôvodný veriteľ v štátnom oddlžení alebo, že by sa v oddlžení\nvo vzťahu k čo i len jednej pohľadávke, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, vzdal práva na\npríslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených\ns uplatnením pohľadávky. Žalobca v prípade rozsudku NS SR tiež uviedol, že išlo o pohľadávky,\nktoré žalobca nadobudol ako postupník na základe zmluvnej cesie. V prejednávanej veci však ide o\npohľadávky, ktoré nadobudol žalobca voči žalovanému na základe plnenia z ručenia. Ide tak o úplne\nodlišný právny titul nadobudnutia pohľadávok voči dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok NS\nSR zo dňa 31.01.2024, sp. zn. 2Obdo/73/2022 je bez akékoľvek právneho významu pre konanie medzi\nžalobcom a žalovaným.\n20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods.3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.2.2025. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n21. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n22. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.\n24. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom\nžalovaného uvádza:\n25. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenia istiny\n421.522,99 Eur s prísl. a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky titulom plnenia\nručiteľského záväzku v zmysle ručiteľských vyhlásení. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej\ninštancie, že v danom prípade je uplatnený nárok skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený,\nstotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok\nzmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Z konania\npred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.\n26. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a k\nsimulovanému právnemu úkonu žalobcu, ktorým mal byť zastretý skutočný zakázaný úkon /postúpenie\npohľadávky/ odvolací súd uvádza, že sa s uvedenou námietkou nestotožňuje. Žalovaný v odvolaní\nargumentoval tým, že zákaz postúpenia pohľadávok tretej osobe uvedený v písomných objednávkach\nbol v praxi nahradený /obchádzaný využívaním inštitútu ručenia-ručiteľským vyhlásením, čo malo\nnahradiť samotné zakázané postúpenie pohľadávok. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie postúpenie\npohľadávky podľa ust. § 524 Obč. zák. je vo svojej podstate odlišným inštitútom a absolútne nezávislým\nna inštitúte ručenia v zmysle ust. § 303 Obch. zák. Ručenie je inštitút zabezpečenia pohľadávky, pričom\npodstatou postúpenia pohľadávky je zmena v osobe veriteľa. Je potrebné tiež zdôrazniť, že Dohoda o\nzákaze postúpenia pohľadávky na základe pokynu Ministerstva zdravotníctva SR č.7/2017, ktorá má\nvylučovať zmluvné postúpenie pohľadávok, nemôže mať vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia. V\nprejednávanej veci nedošlo k uzatvoreniu žiadnych zmlúv o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a\npôvodnými veriteľmi, ale išlo o ručenie na základe ručiteľských vyhlásení vystavených podľa Obch.zák..\n\nPôvodný veriteľ žalovaného nepostúpil žiadnu svoju pohľadávku na žalobcu, preto neobstojí tvrdenie\nžalovaného v odvolaní o neplatnosti právneho úkonu, ktorým je ručiteľské vyhlásenie a jeho subrogačný\nnárok. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca sa vystavením písomných\nručiteľských vyhlásení nedopustil konania v rozpore s právnymi predpismi. Vystavenie ručiteľského\nvyhlásenia nepredpokladá aktivitu zo strany pôvodného veriteľa či dlžníka, preto sa zákaz postúpenia\nnemôže na jednostranný právny úkon ručiteľa vzťahovať. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že\nmomentom splnenia záväzku ručiteľom dochádza v dôsledku zákonnej cesie /§ 308 Obch. zák./ k\nzmene jeho postavenia. Ručiteľ nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a dochádza k zániku jeho\nzáväzku k veriteľovi /pôvodnému/. Dôsledok splnenia ručiteľského záväzku ručiteľom sa označuje\ntermínom subrogácia, ktorá znamená vstup ručiteľa do práv a do právneho postavenia veriteľa vo\nvzťahu k hlavnému dlžníkovi. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, body 27.-29. s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.\n27. Odvolací súd sa nestotožnil s ani odvolacou námietkou žalovaného, že ručiteľský záväzok\nvymedzený v ručiteľskom vyhlásení nespĺňa zákonné požiadavky. V nadväznosti na formálne náležitosti\nsamotného ručiteľského vyhlásenia zákon vyžaduje jeho písomnú formu. Určitosť zabezpečovaného\nzáväzku vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu /výšky pohľadávky/, obsahu /stanovenie konkrétnych\npráv a povinností zmluvných strán/, ako aj právneho titulu. Taktiež z účelu predmetného vyhlásenia\nvyplýva nutnosť presnej identifikácie jednotlivých subjektov, teda veriteľa, dlžníka a ručiteľa a zo znenia\n§ 303 Obch. zák. možno vyvodiť aj nutnosť dodržania obsahovej stránky vyhlásenia-záväzok uspokojiť\nveriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje\nsúhlas a ani žiadny iný úkon dlžníka. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor,\nže všetky zákonom stanovené náležitosti ručiteľského vyhlásenia boli splnené. V ručiteľskom vyhlásení\nboli riadne identifikované jednotlivé subjekty, ďalej určitosť zabezpečovaného záväzku a jeho presná\nšpecifikácia ako aj právny titul. Splnené bolo aj dodržanie obsahovej stránky vyhlásenia-záväzok\nuspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu\nprvej inštancie tiež vyplýva, že v prípade veriteľa MEDILAS s.r.o. sa má jednať o záväzky z potvrdených\nobjednávok uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom, pričom v prípade veriteľa PHARMOS a.s. bol navyše\nidentifikovaný konkrétnou sumou a zoznamom jednotlivých faktúr, ktorý bol prílohou tohto vyhlásenia.\n28. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého\nobchodného styku /§ 265 Obch. zák./ odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej\nveci nezistil také konanie žalobcu, ktoré by vykazovalo znaky rozporu so zásadami poctivého\nobchodného styku. Uzatvorenie zmluvy o poskytovaní finančných služieb medzi žalobcom a pôvodnými\nveriteľmi žalovaného a ako aj Ručiteľské vyhlásenie žalobcu je obchodnou praxou v rámci záväzkových\nvzťahov v podnikateľskom prostredí, realizované v súlade so zákonom. Z konania žalobcu nijako\nnevyplýva, že by tento pri uzatváraní zmluvy ako aj Ručiteľských vyhlásení postupoval nepoctivo, alebo\nže by jeho konanie bolo vedené s úmyslom spôsobiť žalovanému ujmu. Tu odvolací súd poukazuje na\nžalobcom predložené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/74/2020 zo dňa 20.10.2020,\nz ktorého o.i. vyplýva, že „samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na\nzáklade dodania zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa\nktorého je žalované príslušenstvo nemravné a nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani postúpenie\npohľadávky a jej príslušenstva na postupníka a nepoctivým a nemravným nie je ani skutočnosť, že\npostupník zažaluje žalovaného a domáha sa okrem iného zaplatenia postúpeného príslušenstva.“\nOdvolací súd na zdôraznenie uvádza, že žalobcom riadne uplatnenie si svojho nároku v rámci konania\npred súdom nemôže byť považované ako rozporné s poctivým obchodným stykom, pričom žalovaný\nako dlžník je povinný plniť si svoje zmluvné záväzky, či už pôvodnému veriteľovi alebo žalobcovi, ktorý\nako ručiteľ nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľa.\n29. K odvolacej námietke žalovaného, že pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti PHARMOS, a.s.\nsú zaťažené záložným právom VÚB, a.s, ako záložného veriteľa a tieto pohľadávky si žalobca na\nzáklade ručiteľského vyhlásenia uplatňuje v konaní bez aktívnej vecnej legitimácie, odvolací súd uvádza,\nže ani s touto odvolacou námietkou sa nestotožňuje. Žalobca ako ručiteľ na základe výzvy pôvodného\nveriteľ /Pharmos, a.s./ uhradil pohľadávku dlžníka-žalovaného priamo pôvodnému veriteľovi, čím došlo\nk zániku zabezpečenej pohľadávky a tým aj záložného práva v zmysle ust. § 151md ods.1 písm. a /\nObč. zák../ záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky/. V nadväznosti na uvedené došlo\nk zániku záložného práva záložného veriteľa-VÚB, a.s.. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že k\nprevodu pohľadávky z pôvodného veriteľa spoločnosti Pharmos, a.s. na ručiteľa-žalobcu nedošlo,\n\nnapriek tomu, že ručiteľ v zmysle ust. § 308 Obch. zák., ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda\nvoči dlžníkovi práva veriteľa. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 311 ods.1 Obch. zák., podľa ktorého\nručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. V nadväznosti na vyššie uvedené je\npotrebné zdôrazniť, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému je pohľadávkou z titulu, že splnil záväzok\nv zmysle ručiteľského vyhlásenia, a nie pohľadávky titulom jej prevodu z pôvodného veriteľa - Pharmos,\na.s. na žalobcu. Z uvedeného je námietka žalovaného, že pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti\nPHARMOS, a.s. sú zaťažené záložným právom VÚB, a.s, ako záložného veriteľa nedôvodná. Napriek\nnámietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia nezaoberal výzvou VÚB,\na.s. ako záložného veriteľa adresovanou žalovanému na splnenie založenej pohľadávky a ani otázkou\nzániku zálohu /pôvodne vo vyjadrení žalovaného zo dňa 30.1.2023/, odvolací súd zastáva názor, že\nuvedená skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a\nnezakladá dôvod na jeho zrušenie.\n30. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nzistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného\nsúdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho\npožiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n31. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p potvrdil.\n32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný\nžalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške\npriznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie\nv lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý\nvydá súdny úradník.\n33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/148/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "d3d3cc0c-e6c3-4e76-8aac-947db3766262:0455db98-2028-406f-8d2f-fd83922b6933", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8119213167.1", "spisova_znacka": "2Obdo/73/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/73/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8119213167.1"}, {"guid": "d1dc5650-bc26-46c5-a1f0-39593c20bc03:82b62d75-05d1-42c7-a50a-daa3db72718c", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cob/74/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/74/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d1dc5650-bc26-46c5-a1f0-39593c20bc03:82b62d75-05d1-42c7-a50a-daa3db72718c"}, {"guid": "eaac0a97-f0f1-4b86-983b-a4a070f0c368:3ceda8c8-a16e-4bd2-8fb9-7069eaca8a54", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/72/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/72/2019 z 9. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eaac0a97-f0f1-4b86-983b-a4a070f0c368:3ceda8c8-a16e-4bd2-8fb9-7069eaca8a54"}], "citovane_v": [{"guid": "2011f7d9-6987-4201-ad66-e85bc77fa4b8:f2aacbcf-75cc-4b49-a409-2db9fb9dfef8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:3122208094.1", "spisova_znacka": "41Cob/195/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/195/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:3122208094.1"}, {"guid": "93bb670f-6887-4bc6-acf0-43c88c1d769c:9a31aa72-6f43-4407-bf13-cc98a7f19d69", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2121208059.13", "spisova_znacka": "60Cb/40/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 60Cb/40/2021 z 21. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2121208059.13"}, {"guid": "2f3c2f5b-f297-4471-93a5-54685bfeb7ad:4b3894b0-de76-4f2b-98c3-0c6f419bba8e", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3124201202.9", "spisova_znacka": "37Cb/11/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/11/2024 z 5. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3124201202.9"}]}