{"guid": "11036168-db1c-43d3-bf84-3411cf927cfd:a42dec33-e5ad-4481-9cba-4e1cf1e50216", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1221200734.1", "spisova_znacka": "2Co/81/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/81/2024 z 24. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2025, sp. zn. 2Co/81/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1221200734.1", "identifikacne_cislo": "1221200734", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2025-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a42dec33-e5ad-4481-9cba-4e1cf1e50216", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1221200734.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1221200734.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1221200734.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/81/2024\n1221200734\n24. 09. 2025\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2025:1221200734.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: L. W., narodený\nXX.XX.XXXX, bytom B. XX, L., zastúpený: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská 28, Košice,\nIČO: 00 620 157, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom: Bajkalská 19B,\nBratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: MGA IURIS s. r. o., so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47\n233 028, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 23. októbra 2023 č.k. B2-32C/9/2021-870, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. októbra 2023 č.k. B2-32C/9/2021-870\nv napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 23. októbra 2023 č.k. B2-32C/9/2021-870 v prvom\nvýroku zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 3.323,30 eur, spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.588,10 eur od 06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 735,20\neur od 07.12.2021 do zaplatenia, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 24.129,30 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20.617,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia\na zo sumy 3.512,30 eur od 10.08.2021 do zaplatenia, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia vo výške 12.064,65 eur, náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo\nvýške 862,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 862,90 eur od 06.04.2021\ndo zaplatenia, náhrady za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 16.12.2019 do 31.12.2020\nvo výške 179,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 179,88 eur od\n06.04.2021 do zaplatenia, náhrady za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 01.01.2021 do\n31.03.2021 vo výške 43,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14,56\neur od 16.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 14,56 eur od 16.02.2021 do zaplatenia a zo sumy 14,56 eur\nod 16.03.2021 do zaplatenia, a náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 541,87 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 541,87 eur od 06.04.2021 do zaplatenia. V druhom\nvýroku súd prvej inštancie konanie zastavil v časti o zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 12.004,05\neur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.004,05 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022\nvo výške 680,78 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 77.342,55 eur, úroku\nz omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72.277,55 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo výške\n4.099,03 eur a zo sumy 5.065,- eur od 10.08.2021 do 25.05.2022 vo výške 199,82 eur, náhrady za\nstratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 2.651,37 eur, úroku z omeškania vo výške\n5,00 % ročne zo sumy 2.651,37 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo výške 150,37 eur, náhrady za\n\nstratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 16.12.2019 do 31.03.2021 vo výške 855,72 eur, úroku z\nomeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 855,72 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo výške 48,53\neur, náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 2.709,36 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00\n% ročne zo sumy 2.709,36 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo výške 153,66 eur. V treťom výroku súd\nprvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 0,45 eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 0,45 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 0,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00\n% ročne zo sumy 0,45 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia vo výške 15.469,- eur, náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo výške 1,02 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1,02 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, náhradu\nnákladov spojených s liečením vo výške 301,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne\nzo sumy 182,30 eur od 10.02.2022 do zaplatenia a zo sumy 118,90 eur od 21.06.2022 do zaplatenia, a\nto všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo štvrtom výroku súd prvej inštancie vo\nzvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán\nsporu nemá právo na náhradu trov zastavujúceho konania.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým\nby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (i) náhradu za bolesť vo výške 25.881,- eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25.881,- eur od 06.04.2021 do\nzaplatenia, (ii) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 206.170,- eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 206.170,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (iii) zvýšenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 103.085,- eur, (iv) náhradu za stratu na zárobku počas\npráceneschopnosti vo výške 5.737,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy\n5.737,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (v) náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo výške 1.798,88\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.798,88 eur od 06.04.2021 do\nzaplatenia, (vi) náhradu liečebných nákladov vo výške 5.418,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5,00 % ročne zo sumy 5.418,70 eur od 06.04.2021 do zaplatenia. Taktiež žiadal, aby žalovaný\nvyplácal žalobcovi (vii) náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme mesačného peňažného\ndôchodku v sume 145,56 eur, počnúc od 01.01.2021 do budúcna, s pravidelným zvyšovaním podľa\nzákonnej valorizácie, vždy do 15. dňa v mesiaci, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z\nkaždej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia.\n3. Žalobu uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.12.2018 približne o 18:20 hod. došlo v obci\nL. na priamom úseku cesty I. v úseku 7,3 km na ulici P.. Y. v smere do centra obce k dopravnej nehode a\nto tak, že žalobca vychádzal z pohostinstva V., prechádzal priamym smerom od východu z pohostinstva\npo chodníku až k ceste, následne začal prechádzať cez cestu, pričom počas prechádzania cez cestu\nho zrazilo z ľavej strany prichádzajúce motorové vozidlo N. L., EČV: B., ktoré viedol vodič T. Q.. Zo\nznaleckého posudku č. XX/XXXX znalca R.. I.. I. W., znalca z odboru doprava cestná, strojárstvo okrem\niného vyplynulo, že vodič motorového vozidla sa pri dopravnej nehode pohyboval rýchlosťou oscilujúcou\nokolo hodnoty 60 km/h, a to v mieste, kde bola povolená maximálna rýchlosť 50 km/h. Motorové\nvozidlo sa pred zrážkou s chodcom pohybovalo so zapnutými tlmenými svetlometmi, čomu zodpovedala\nrýchlosť primeraná rozhľadovým pomerom v hodnote 44 km/h až 54 km/h. Zo znaleckého posudku\nďalej vyplývalo, že vodič motorového vozidla by dopravnej nehode zabránil v prípade, ak by sa pred\ndopravnou nehodou pohyboval s motorovým vozidlom rýchlosťou nižšou ako 54 km/h. Žalobca zastáva\nnázor, že v prejednávanom prípade boli naplnené všetky obligatórne predpoklady zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. V rámci\npredmetnej dopravnej nehody bola škoda na zdraví žalobcu vyvolaná osobitnou povahou prevádzky\npohybujúceho sa motorového vozidla, keďže práve v dôsledku jednotlivých charakteristických vlastností\ntejto osobitnej prevádzky motorového vozidla došlo k stretu so žalobcom a k následnému vzniku ťažkých\npoškodení zdravia. To založilo právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri uvedenej dopravnej\nnehode, a to práve z titulu tejto osobitnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu.\nOkrem toho došlo aj k naplneniu zodpovednosti za škodu vodiča motorového vozidla v zmysle § 420 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Z predloženého znaleckého posudku totiž vyplynulo, že vodič motorového\nvozidla porušil právnu povinnosť stanovenú v § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), keď prekročil v\ndanom mieste maximálne povolenú rýchlosť. Porušenie tejto právnej povinnosti je zároveň v príčinnej\nsúvislosti so škodlivým následkom na zdraví žalobcu, pretože podľa zistení znalca, ak by bol vodič\nmotorového vozidla dodržal predmetnú právnu povinnosť, dopravnej nehode by zabránil. Žalobca ďalej\n\npoukázal na to, že zodpovedný vodič, resp. prevádzkovateľ motorového vozidla má v zmysle § 4 ods.\n1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001\nZ.z.“) právo, aby poisťovateľ, u ktorého bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, za neho uhradil náhradu škody žalobcovi ako poškodenému. V zmysle § 15 ods.\n1 zákona o PZP môže žalobca ako poškodený uplatniť svoje nároky na náhradu škody z poistenej\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo voči poisťovateľovi. Keďže\nvšak zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla nebola v čase\ndopravnej nehody poistená, je povinný poskytnúť náhradu škody za zodpovedný subjekt Slovenská\nkancelária poisťovateľov (žalovaný) z poistného garančného fondu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b)\nzákona o PZP, pričom poškodený môže uplatňovať nárok na náhradu škody priamo voči žalovanému\nv zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa žalobcu tak v konaní bola daná pasívna vecná\nlegitimácia žalovaného. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie bolestného vo výške\n25.881,- eur. Podľa lekárskeho posudku vypracovaného L.. T. W., U.. z Národného rehabilitačného\ncentra Kováčová zo dňa 30.10.2020 bolo bolestné ohodnotené vo výške 1185 bodov. Pre určenie\nvýšky náhrady za bolesť bolo podľa žalobcu potrebné brať do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok\n2020, kedy bolo ukončené liečenie žalobcu. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č.\nS08817-2020-OL zo dňa 29.05.2020 bola pre rok 2020 ustanovená výška náhrady za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia za jeden bod vo výške 21,84 eur. Náhrada za bolesť tak predstavovala\nzaokrúhlene sumu 25.881,- eur. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vo výške 206.170,- eur. Podľa lekárskeho posudku vypracovaného L.. T. W.,\nU.. z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 30.10.2020 bolo sťaženie spoločenského\nuplatnenia ohodnotené vo výške 9 440 bodov. Pre určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia bolo podľa žalobcu potrebné brať do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok 2020, kedy bol\nustálený zdravotný stav žalobcu. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavovala\nzaokrúhlene sumu 206.170,- eur. Žalobca uplatnením zo dňa 16.12.2020 navrhol žalovanému uzavrieť\ndohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri čom navrhol zvýšenie\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. K dohode o vyrovnaní nedošlo. Úraz vo veku\n60 rokov zanechal u žalobcu také následky, ktoré degradovali kvalitu jeho ďalšieho života. Žalobca\nsa následkom úrazu stal úplne nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých a je natrvalo vylúčený\nz doterajšieho, ako aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života a je odkázaný\nna 24-hodinovú starostlivosť a opateru. Je pripútaný na invalidný vozík, resp. na lôžko, nedokáže\nsa postaviť, umyť, obliecť. Potrebuje pomoc v bežných denných a sebaobslužných činnostiach. Je\nuzavretý, zle spáva, často ho budia zlé sny, vyhýba sa spoločnosti a jeho myslenie je negativistické.\nNásledkom úrazu sa stal invalidným s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac\nako 70 %. Na základe komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky\nbola u žalobcu určená miera funkčnej poruchy 100 %. Zdravotný stav po úraze a následky z neho\nvyplývajúce podľa žalobcu odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa\n§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o\nzdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len “zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia“). Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia o 50 %, čo pri základnom bodovom hodnotení 9440 bodov, t.j. 206.170,- eur, predstavuje\nsumu 103.085,- eur. Žalobca si uplatnil takisto nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej\nneschopnosti vo výške 5.737,- eur a pri invalidite vo výške 1.798,88 eur. Priemerný hrubý zárobok\nžalobcu za 3. štvrťrok 2018 podľa potvrdenia zamestnávateľa KORA MONT, s. r. o zo dňa 27.11.2020 bol\n606,66 eur. Po valorizácii v zmysle zákona č. 285/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z.z. o\nnáhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, sa hrubý zárobok od 01.01.2019 podľa žalobcu zvyšuje o 2,6 %,\nt.j. na sumu 622,43 eur. Následkom dopravnej nehody bol žalobca práceneschopný od 17.12.2018 do\n15.12.2019. Na základe potvrdenia o príjme zamestnávateľa zo dňa 27.11.2020 bola žalobcovi vyplatená\nnáhrada príjmu vo výške 91,39 eur. Podľa potvrdení o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou\npoisťovňou zo dňa 26.11.2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.02.2019 boli žalobcovi\nvyplatené nemocenské dávky vo výške 1.934,32 eur. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok\nna náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 17.12.2018 do 15.12.2019, ktorá\n\npredstavuje sumu 5.737,- eur. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.03.2020\nbol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 16.12.2019 vo výške 480,20 eur mesačne. Strata na\nzárobku pri invalidite od 16.12.2019 do 31.12.2020 tak predstavuje sumu spolu vo výške 1.798,88\neur. Od 01.01.2021 do budúcna a do zmeny pomerov (valorizácia) si potom žalobca uplatnil nárok na\nmesačný peňažný dôchodok vo výške 145,56 eur. Žalobca ďalej žiadal úhradu liečebných nákladov\nspolu vo výške 5.418,70 eur. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca uviedol, že prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu si uplatnil svoje nároky u žalovaného podaním zo dňa 16.12.2020. Žalovaný\nuplatnenie nároku prevzal dňa 21.12.2020. Žalobca si podanou žalobou ako poškodený uplatnil právo na\nnáhradu škody priamo voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca je preto voči žalovanému v postavení veriteľa\nk dlžníkovi, pričom predmetom nároku žalobcu je peňažné plnenie náhrady škody. Žalobca si preto\npodanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy náhrady škody v\nzmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (s výnimkou nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorej rozhoduje súd). Žalovaný bol povinný v zmysle §\n11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej\nudalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie\na následne v zmysle § 11 ods. 7 tohto zákona bol povinný do 15 dní od skončenia prešetrovania\nposkytnúť poistné plnenie žalobcovi. Preto si žalobca v žalobnom návrhu uplatnil aj nárok na zaplatenie\núroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov\na 15 dní od prevzatia uplatnenia žalovaným dňa 21.12.2020, t.j. od 06.04.2021 až do zaplatenia.\nŽalobca v priebehu konania poukázal na to, že v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom\nPolicajného zboru v Šali, Okresným dopravným inšpektorátom pod ČVS: ORP-l/DI-SA-2021 vo veci\ndopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 17.12.2018 bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX\nznalcom I.. T. F.. Znalec v tomto znaleckom posudku dospel k obdobným záverom ako znalec R.. I.. I. W. v\nznaleckom posudku č. XX/XXXX. Z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že ak by vodič jazdil maximálne\ndovolenou rýchlosťou 50 km/h, primeranou reakciou by zrážke so žalobcom zabránil zastavením vozidla\npred miestom stretu. Obaja znalci rovnako skonštatovali, že žalobca z technického hľadiska nevytvoril\nvodičovi vozidla náhlu prekážku. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali, Odborom\nkriminálnej polície ČVS: ORP-101/VYS-SA-2021 zo dňa 17.05.2021, bolo vznesené obvinenie vodičovi\nT. Q. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nOkresnou prokuratúrou Galanta bola voči vodičovi T. Q. podaná obžaloba č. 2Pv/25P21/2202-27 zo dňa\n15.03.2022. Uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 11T/8/2022-451 zo dňa 21.03.2022 bolo trestného\nstíhanie T. Q. zastavené z dôvodu, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez\nvýznamu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený (rozsudkom Krajského\nsúdu v Nitre č.k. 1To/32/2021-3446 zo dňa 28.06.2021 bol T. Q. uznaný za vinného z obzvlášť závažného\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a\nobchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona\na bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov). Písomnými podaniami žalobca navrhol\nzmenu (rozšírenie) žaloby, a to tak, že po zmene žaloby sa domáhal zaplatenia: (i) náhrady za bolesť\nvo výške 33.233,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25.881,- eur od\n06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 7.352,- eur od 07.12.2021 do zaplatenia, (ii) náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vo výške 241.293,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne\nzo sumy 206.170,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 35.123,- eur od 10.08.2021 do zaplatenia,\n(iii) zvýšenia náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie vo výške 120.646,50 eur, (iv) náhrady za\nstratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 5.737,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n5,00 % ročne zo sumy 5.737,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (v) náhrady za stratu na zárobku\npri invalidite vo výške 1.798,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy\n1.798,88 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (vi) náhrady liečebných nákladov vo výške 5.418,70 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.418,70 eur od 06.04.2021 do zaplatenia,\n(vii) náhrady za stratu na zárobku pri invalidite vo forme mesačného peňažného dôchodku v sume\n145,56 eur, počnúc od 01.01.2021 do budúcna, s pravidelným zvyšovaním podľa zákonnej valorizácie,\nvždy do 15. dňa v mesiaci, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z každej mesačnej\ndávky od 16. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia, a to až do zmeny pomerov. Zmenu žaloby\nžalobca odôvodnil tým, že znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom L.. S. L. bolo\nbolestné ohodnotené vo výške 1.521,63 bodov. Predmetné ohodnotenie bolo o 336,63 bodov vyššie v\nporovnaní s ohodnotením bolestného obsiahnutým v lekárskom posudku o bolestnom (1.185 bodov),\nktorý vypracoval L.. T. W., U.. dňa 30.10.2020, a ktorý tvoril prílohu žaloby. Vzhľadom na zvýšenie\nbodového ohodnotenia bolestného navrhol rozšírenie žaloby v časti náhrady za bolesť o náhradu vo\n\nvýške 7.352,- eur (336,63 bodov x 21,84 eur). Žalobca taktiež navrhol rozšírenie žaloby v časti náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 35.123,- eur, a to na základe lekárskeho posudku L.. R.\nK. zo dňa 15.04.2021. Žalobca tak navrhol rozšírenie žaloby v časti náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia o náhradu vo výške 35.123,- eur (1.550 bodov x 22,66 eur v zmysle opatrenia Ministerstva\nzdravotníctva SR č. S14243-2021-OL). Okrem uvedeného žalobca navrhol rozšírenie žaloby v časti\nsťaženia spoločenského uplatnenia aj o sumu 17.561,50 eur, ktorá predstavuje zvýšenie náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 35.123,- eur o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004\nZ.z. (35.123,- eur x 0,50). Žalobca podaním zo dňa 19.04.2021 navrhol žalovanému uzavrieť dohodu o\nvyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. K uzavretiu dohody o vyrovnaní nedošlo.\nŽalobca si preto uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy\n35.123,- eur (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) od 10.08.2021 až do zaplatenia a zo sumy\n7.352,- eur (náhrada za bolesť) od 07.12.2021 až do zaplatenia. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením\nzo dňa 28.01.2022 č.k. 32C/9/2021-334, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2022. Podaním zo\ndňa 12.04.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu 10 % z uplatneného nároku na\nnáhradu škody, keď zohľadnil svoju spoluvinu na vzniknutej škode v rozsahu 10 %. Žalobca v tejto\nsúvislosti uviedol, že žalobu podal bez zohľadnenia vlastného spoluzavinenia z dôvodu, aby prerušil\nplynutie premlčacej doby vo vzťahu k maximálne možnému rozsahu svojich nárokov na náhradu škody.\nPri nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a nároku na náhradu za stratu na\nzárobku pri invalidite zároveň opravil počítaciu chybu, keď bola za december 2019 uplatnená duplicitná\nnáhrada. Náhradu za stratu na zárobku pri invalidite upravil jej dopočítaním do dňa 31.03.2021, odkedy\nmu bol Sociálnou poisťovňou priznaný starobný dôchodok. V tejto časti súd prvej inštancie posúdil\npodanie žalobcu ako zmenu žaloby. Podaním doručeným súdu dňa 14.07.2022 žalobca vzal žalobu späť\nv časti, v ktorej mu žalovaný dňa 26.05.2022 poskytol plnenie spolu vo výške 100.895,24 eur (pozri ods.\n8 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobou uplatnená pohľadávka z titulu bolestného tak po čiastočnom\nspäťvzatí predstavovala sumu 17.905,65 eur (29.909,70 eur - 12.004,05 eur) s príslušenstvom, z\ntitulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 139.821,15 eur (217.163,70 eur - 77.342,55 eur) s\npríslušenstvom, z titulu straty na zárobku počas práceneschopnosti sumu 2.222,73 eur (4.874,10 eur 2.651,37 eur) s príslušenstvom, z titulu straty na zárobku pri invalidite sumu 1.156,31 eur (2.012,03 eur 855,72 eur) s príslušenstvom a z titulu liečebných nákladov sumu 2.167,47 eur (4.876,83 eur - 2.426,03\neur - 283,33 eur) s príslušenstvom. Podaním zo dňa 20.12.2022 žalobca navrhol zmenu (rozšírenie)\nžaloby, keď si uplatnil ďalšie liečebné náklady v súvislosti s poškodením jeho zdravia po zohľadnení\nspoluviny v rozsahu 10 %. Dňa 21.10.2021 si u žalovaného uplatnil liečebné náklady v celkovej výške\n364,62 eur (po zohľadnení spoluviny vo výške 10 % vo výške 328,16 eur), pričom žalovaný si uplatnenie\nprevzal dňa 25.10.2021. Dňa 01.03.2021 si u žalovaného uplatnil ďalšie liečebné náklady v celkovej\nvýške 237,80 eur (po zohľadnení spoluviny vo výške 10 % vo výške 213,86 eur), pričom žalovaný si\nuplatnenie prevzal dňa 03.03.2022. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 328,16\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 10.02.2022 do zaplatenia a zaplatenia\nsumy 213,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 19.06.2022 do zaplatenia.\nUznesením zo dňa 26.01.2023 č.k. 32C/9/2021-587, právoplatným dňa 30.01.2023, súd prvej inštancie\npripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa po zmene žaloby domáhal zaplatenia: (i) náhrady za bolesť\nvo výške 17.905,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11.288,85 eur\nod 06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 6.616,80 eur od 07.12.2021 do zaplatenia, (ii) náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 139.821,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00\n% ročne zo sumy 113.275,45 eur od 06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 26.545,70 eur od 10.08.2021\ndo zaplatenia, (iii) zvýšenia náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie vo výške 108.581,85 eur,\n(iv) náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 2.222,73 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.222,73 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (v) náhrady za\nstratu na zárobku pri invalidite vo výške 1.156,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %\nročne zo sumy 763,31 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 131,- eur od 16.01.2021 do zaplatenia,\nzo sumy 131,- eur od 16.02.2021 do zaplatenia a zo sumy 131,- eur od 16.03.2021 do zaplatenia, (vi)\nnáhrady liečebných nákladov vo výške 2.709,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne\nzo sumy 2.167,47 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 328,16 eur od 10.02.2022 do zaplatenia\na zo sumy 213,86 eur od 19.06.2022 do zaplatenia.\n4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovi nároky\nuplatnené v konaní vôbec nevznikli, pretože škoda na zdraví, ktorú žalobca utrpel pri dopravnej nehode,\nvznikla výlučne zavinením samotného žalobcu. K nehode totiž došlo tak, že žalobca vychádzajúci z\npohostinstva V. v tmavom oblečení, priamo z chodníka vedúceho od pohostinstva prechádzal cez cestu\n\nkrížom, a to mimo priechod pre chodcov, ktorý sa pritom nachádzal neďaleko, pričom si nevšimol\nprichádzajúce vozidlo a pokračoval prechádzaním cez cestu a následne narazil do pravej bočnej časti\nvozidla N., následne po náraze prepadol cez jeho prednú kapotu na vozovku. Z objasňovania priestupku\nOkresným dopravným inšpektorátom v Šali pod č. ORPZ-SA-OPD51-74/2018 podľa žalovaného\nvyplýva, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo porušovanie povinností samotným žalobcom, keď\ntento porušoval viaceré povinnosti vyplývajúce mu z § 53 ods. 4, § 43 ods. 1 a § 3 ods. 2 písm. a) o\nzákona o cestnej premávke. Žalovaný ďalej argumentoval, že na správanie žalobcu mala nepochybne\nvplyv skutočnosť, že v tom čase bol pod značným vplyvom alkoholu. Následným lekárskym vyšetrením\ns časovým odstupom po dopravnej nehode v rámci úkonov pri ošetrovaní žalobcu v zdravotníckom\nzariadení približne štyri hodiny po dopravnej nehode, bolo u žalobcu zistené množstvo alkoholu na úrovni\n1,05 g/kg. Podľa žalobcu v čase dopravnej nehody musela byť hladina alkoholu u žalobcu podstatne\nvyššia, jej úroveň zodpovedala strednému stupňu opitosti (1,5 až 1,9 g/kg). Žalovaný poukázal aj na\nvyjadrenie samotného žalobcu pri podaní vysvetlenia zo dňa 21.01.2019, v ktorom žalobca nielenže\npotvrdil porušovanie svojich povinností a požitie alkoholu, ale aj skonštatoval, že pri vstupe do vozovky\nsi nevšimol žiadne svetlá, a tak sa rozhodol, že cez ňu prejde. Žalovaný zároveň poukázal aj na\nvýpoveď vodiča T. Q. pri podaní vysvetlenia dňa 17.12.2018 bezprostredne po dopravnej nehode, v ktorej\nuviedol, že žalobca pri prechádzaní cez cestu žiadnym spôsobom ani len nereagoval na prichádzajúce\nvozidlo. Podľa žalovaného aj zo znaleckého posudku I.. W. vyplýva, že prípadná nesprávna technika\njazdy vodiča Q. nebola v príčinnej súvislosti so škodou vzniknutou žalobcovi. I.. W. totiž na str. 32\nsvojho znaleckého posudku uviedol, že žalobca tým, že vstúpil do koridoru jazdy vozidla N., vytvoril\nkolíznu situáciu, pričom by donútil aj vodiča vozidla jazdiaceho povolenou rýchlosťou k náhlej zmene\nrýchlosti, resp. k pohybu vozidla a k stretu vozidla a žalobcu by došlo aj v takom prípade, a to ako pri\nbrzdení s polovičnou intenzitou, ako aj pri intenzívnom havarijnom brzdení. Z uvedených skutočností\nje podľa žalovaného zrejmé, že jedinou príčinou dopravnej nehody a vzniku škody na zdraví žalobcu\nje zavinené porušovanie povinností samotným žalobcom. Z tohto dôvodu zodpovedá za vzniknutú\nškodu výlučne žalobca v súlade s § 441 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k jednotlivým žalobou\nuplatneným nárokom žalovaný uviedol, že nemôže súhlasiť s tým, že pri náhrade za bolesť treba\nvychádzať z hodnoty bodu pre rok 2020 podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S08817-2020OL zo dňa 29.05.2020. Náhradou bolesti sa totiž nahrádza ujma spôsobená poškodením na zdraví,\njeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Pritom sa hodnotí výlučne akútna fáza vytrpenej\nbolesti. Náhrada za bolesť sa ohodnocuje na základe lekárskeho posudku, ktorý sa vydáva, len čo je\nzdravotný stav natoľko ustálený, že možno k tomuto ohodnoteniu pristúpiť. Z tohto hľadiska je \"ukončenie\nliečenia\" právne bez významu. K dopravnej nehode došlo k decembri roku 2018, preto nepochybne k\nodzneniu akútnej fázy bolesti došlo v priebehu roku 2019; výška náhrady za bolesť v roku 2019 podľa\nopatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592-2019-OL zo dňa 15.05.2019 bola 20,26 eur/1 bod.\nVo vzťahu k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom žalovaný poukázal\nna to, že tento žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil zvýšenie tohto ohodnotenia na maximálnu\nmožnú mieru postupom podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., keď iba všeobecne odkázal na\ntoto ustanovenie. To je v rozpore s § 8 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, pretože z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností\nposudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov, pričom podľa § 8 ods. 1 písm. f) tohto zákona je\njednou z náležitostí lekárskeho posudku aj zdôvodnenie jeho hodnotenia. Žalovaný nesúhlasil ani s\nrozsahom uplatneného mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu.\nPoukázal na to, že pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí\nsúd zohľadniť jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí ako aj tie stránky, ktoré sú\nosobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho dovtedajšie pôsobenie. Podľa žalovaného by\nu žalobcu bolo na mieste zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na úrovni 15 %. K náhrade za\nstratu na zárobku po dobu trvania dočasnej práceneschopnosti a po jej skončení žalovaný uviedol,\nže z ustanovení § 445, § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na účely tejto náhrady sa\nmá vychádzať z priemerného zárobku pred škodou na zdraví. Z týchto ustanovení a ani z ustanovení\npredpisu, na ktorý odkazoval žalobca, nevyplýva, že by sa výška tohto priemerného zárobku mala\n\"valorizovať\" postupom uvádzaným žalobcom. Vzhľadom na to potom výška priemerného zárobku na\núčely náhrady straty na zárobku je 606,66 eur. Výška náhrady straty na zárobku za obdobie dočasnej\npráceneschopnosti (od 18.12.2018 do 15.12.2019) je potom 5.302,74 eur (606,66 eur x 12 - 91,39\neur - 1.934,32 eur). Výška náhrady straty na zárobku pri invalidite je potom za obdobie od 16.12.2019\ndo 31.12.2020 celkom 1.412,75 eur (606,66 eur x 12,5 - 6.170,50 eur/0,5x480,20 eur + 12x494,20\neur/). Od 01.01.2021 je táto náhrada vo výške 99,56 eur mesačne (606,66 eur - 507,10 eur). Žalovaný\nnesúhlasil ani s uplatnenými cestovnými nákladmi. V obdobiach, ku ktorým sa spravidla vzťahujú,\n\nbol totiž žalobca v ústavnej zdravotnej starostlivosti (od 17.12.2018 do 10.01.2019 a následne od\n10.01.2019 do 18.01.2019 a od 02.05.2019 do 13.05.2019), v ošetrovateľskej starostlivosti (v období od\n18.01.2019 do 01.05.2019 a následne od 13.05.2019 do 16.07.2019), resp. v rehabilitačnej starostlivosti\n(od 16.07.2019 do 24.09.2019 a od 16.04.2020 do 21.05.2020); z toho dôvodu nebolo vykonanie\nvšetkých týchto ciest v príčinnej súvislosti s jeho liečením. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania\nžalovaný uviedol, že v súlade s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. v zákonnej lehote žalobcovi písomne\nlistom zo dňa 22.12.2020 vysvetlil dôvody, pre ktoré mu odmietol poskytnúť požadované plnenie. Preto si\nžalovaný splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., a preto žalobcovi\nprávo na úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. nevzniklo. V priebehu konania\nžalovaný uviedol, že vzhľadom na pochybnosti o správnosti ohodnotenia nárokov žalobcu na náhradu\nškody, ktoré sa odškodňujú náhradou bolesti a náhradou sťaženia spoločenského uplatnenia, dal\nvypracovať spoločnosti forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znaleckej organizácii\nz odboru zdravotníctvo a farmácia znalecký posudok za účelom ich odstránenia. Znalecká organizácia\nvypracovala znalecký posudok č. XXX/XXXX, v ktorom ohodnotila nepriaznivý následok posudzovaný\npodľa pol. 253 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. celkom 260 bodmi bez navýšenia. Zároveň znalecká\norganizácia ohodnotila v zostávajúcej časti sťaženie spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku\nč. XX/XXXX, v ktorom dospela k záveru, že popri uvedenom treba sťaženie spoločenského uplatnenia\nžalobcu ohodnotiť 6.875 bodmi. Vo vzťahu k rozšíreniu žaloby žalobcom v časti náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku vypracovaného L.. R. K. zo dňa 15.04.2021\nžalovaný uviedol, že požiadal znaleckú organizáciu o doplnenie ňou spracovaného znaleckého posudku\nza účelom ustálenia, či už v tomto svojom ohodnotení znalecká organizácia zohľadnila aj tie nepriaznivé\nnásledky, ktoré vo svojom lekárskom posudku zo dňa 15.04.2021 uvádza L.. K.. Znalecká organizácia\nnásledne v doplnení č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX (znalecký úkon č. XX/XXXX) zo dňa\n04.04.2022 uviedla, že pokiaľ sa týka: (i) ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu\npoložkou č. 255 podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. (ktoré ohodnotila L.. K. 700 bodmi + 50\n% navýšením, t.j. celkom 1.050 bodmi), s týmto sa znalecká organizácia nestotožňuje a zistené trvalé\npsychické následky žalobcu posúdila podľa položky č. 253 s bodovým ohodnotením 260 bodov bez\nnavýšenia (tak ako to už urobila v posudku č. XXX/XXXX), (ii) ohodnotenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia žalobcu položkou č. 321c podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. (ktoré ohodnotila L..\nK. 250 bodmi + 100 % navýšením), voči tomuto znalecká organizácia nemá výhrady. Ohodnotenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu potom podľa žalovaného predstavuje spolu 7.635 bodov\n(260 bodov + 6.875 bodov + 500 bodov) a nie žalobcom uvádzaných 10.990 bodov (9.440 bodov\npodľa lekárskeho posudku L.. W. zo dňa 30.10.2020 a 1.550 bodov podľa lekárskeho posudku L.. K. zo\ndňa 15.04.2021). Žalovaný ďalej argumentoval, že v konaní nebolo preukázané iné obdobie ustálenia\nzdravotného stavu z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia, preto v súlade s § 8 ods. 4 zákona č.\n437/2004 Z.z. treba vychádzať z toho, že k nemu došlo najneskôr uplynutím jedného roka od dopravnej\nnehody (ku ktorej došlo dňa 17.12.2018); výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku\n2019 (podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592- 2019-OL zo dňa 15.05.2019) bola\n20,26 eur/1 bod. Preto, ak žalobcovi vzniklo právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,\njeho výška je 154.685,10 eur (a nie žalobcom uplatňovaných 241.293,- eur). Uvedené má potom vplyv\naj na výšku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu k náhrade bolesti\nžalovaný uviedol, že jej ohodnotenie preskúmala znalecká organizácia v znaleckom posudku č. XX/\nXXXX, v ktorom dospela k záveru, že jej ohodnotenie lekárskym posudkom L.. W. zo dňa 30.10.2020\n(ktorý ju ohodnotil 1.185 bodmi) je preukázané a opodstatnené. Žalovaný teda v tomto rozsahu náhradu\nza bolesť nenamietal. Aj vzhľadom k záverom znaleckej organizácie žalovaný nesúhlasil s posudkom\nL.. S. L. č. XX/XXXX, ktorý predložil žalobca, keďže - ako to vyplýva zo samotného posudku L.. L. - jeho\npodkladom nebolo vyšetrenie samotného žalobcu, ale výlučne jemu dostupná zdravotná dokumentácia.\nŽalovaný v tejto časti (uplatnenej až zmenou žaloby, t.j. vo výške 7.352,- eur) takisto vzniesol námietku\npremlčania. Žalovaný takisto nesúhlasil s tým, že z hľadiska ohodnotenia náhrady bolesti žalobcu má byť\nrozhodným obdobie roku 2020, keď malo dôjsť k ukončeniu jeho liečenia. Samotná náhrada za bolesť\nsa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorého obsahom je ohodnotenie bolesti za podmienok\nstanovených v zákone. Z tohto hľadiska sa však neohodnocuje všetka a akákoľvek bolesť spôsobená\npoškodením zdravia, jeho liečením, resp. odstraňovaním jeho následkov, ale v súlade s § 9 ods. 1 veta\ndruhá zákona č. 437/2004 Z.z. výlučne akútna fáza bolesti. Rovnako je potom bez významu, kedy bol\nspracovaný lekársky posudok, resp. kedy došlo k ukončeniu dočasnej práceneschopnosti poškodeného.\nV prejednávanom prípade došlo podľa žalovaného k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu z hľadiska\nnáhrady bolesti v priebehu prvej polovice roku 2019, keď po vyhojení dekubít, ktoré bolo skonštatované\npri chirurgickej kontrole žalobcu dňa 17.06.2019, už prebiehala výlučne ambulantná a rehabilitačná\n\nliečba žalobcu, ktorá nespôsobovala žiadnu akútnu bolesť. S ohľadom na závery znaleckých posudkov\nI.. W. a I.. F. žalovaný poukázal na to, že nielen vodič T. Q. porušil svoju povinnosť, keď viedol vozidlo\nvyššou ako povolenou rýchlosťou (50 km/h), ale rovnako aj žalobca porušil viacero svojich povinností,\nkeď prechádzal cez vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, a to aj napriek tomu, že v\nbezprostrednej blízkosti sa tento nachádzal, a zároveň vstúpil na vozovku bez toho, aby sa presvedčil, či\ntak môže urobiť bez nebezpečenstva. Podľa žalovaného by tak sám žalobca, ktorý sa svojim zavineným\nprotiprávnym konaním podieľal na vzniku kolíznej situácie, mal znášal jemu vzniknutú škodu v rozsahu\n50 %. V súlade s uvedeným žalovaný pristúpil k plneniu v tomto konaní žalobcom uplatnených nárokov\nv preukázanej výške.\n5. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.04.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne\nspäť, a to v rozsahu 10 % z uplatneného nároku na náhradu škody, keď zohľadnil svoju spoluvinu na\nvzniknutej škode v rozsahu 10 %. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.07.2022 žalobca vzal\nžalobu späť v časti, v ktorej mu žalovaný dňa 26.05.2022 poskytol plnenie t.j. spolu vo výške 100.895,24\neur. Keďže žalovaný nevyslovil s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas z vážnych dôvodov, súd prvej\ninštancie v súlade s § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie\nv späťvzatej časti zastavil. Pre prehľadnosť súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania v dvoch\nsamostatných výrokoch. Súd prvej inštancie tak vo veci samej rozhodoval o žalobou uplatnenom nároku\nv rozsahu tak, ako súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 26.01.2023 č.k. 32C/9/2021-587,\nprávoplatným dňa 30.01.2023\n6. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa ustanovení § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 427\nods. 1, 2, § 428, § 441, § 444, §445, § 446, § 447, § 449 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, §\n3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 4 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2 písm. b), ods.3, 5, zák.č. 381/2001 Z.z.,\n§ 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 8 ods. 4, § ods. 1, 3, 5, § 10 ods. 1, 4, 5, zák.\nč. 437/2004 Z.z. a vecne tak, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody\nna zdraví je dôvodný len čiastočne. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie náhrady\nza bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka, v spojení\ns príslušnými ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti\na pri invalidite podľa § 445 a § 446 Občianskeho zákonníka a nárok na náhradu účelne vynaložených\nnákladov spojených s liečením v zmysle § 449 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z lekárskeho\nposudku L.. T. W. o bolestnom zo dňa 30.10.2020, lekárskeho posudku L.. T. W. o sťažení spoločenského\nuplatnenia zo dňa 30.10.2020 a lekárskeho posudku L.. R. K. o sťažení spoločenského uplatnenia zo\ndňa 15.04.2021, ako aj zo znaleckého posudku znalca L.. S. L. č. XX/XXXX zo dňa 25.04.2021. V\nprejednávanom prípade mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za preukázané,\nže základ nároku žalobcu je daný a rovnako je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného. V konaní\nbolo nesporné, že žalobca utrpel zranenia (škodu na zdraví) v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala\ndňa 17.12.2018 približne o 18:20 hod. v obci L. na priamom úseku cesty I. v úseku 7,3 km na ulici P.. Y.\nv smere do centra obce, a to tak, že žalobca vychádzal z pohostinstva V., prechádzal priamym smerom\nod východu z pohostinstva po chodníku až k ceste, následne začal prechádzať cez cestu, pričom počas\nprechádzania cez cestu ho zrazilo z ľavej strany prichádzajúce motorové vozidlo N. L., EČV: B., ktoré\nviedol vodič T. Q.. Takisto nebolo sporu o tom, že žalobca v dôsledku predmetnej dopravnej nehody utrpel\nviacero zranení, najmä tržné rany hlavy, stlačenie hrudníka, zlomeninu rebra, poúrazový pneumotorax,\npomliaždenie pečene, luxačnú zlomeninu stavcov Th11-Th12, poranenie mozgu a pomliaždenie miechy\nTh-L prechodu s následkom poúrazovej paraplégie, inkontinencie moču a stolice, chronické fibrotické\nposttraumatické zmeny, jazvy a keloidné jazvy a organické zmeny osobnosti a ďalšie následky. Keďže\nprevádzkovateľ osobného motorového vozidla N. L., EČV: B. (vodič T. Q.), nemal v čase dopravnej\nnehody uzatvorenú poistnú zmluvu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., žalobca ako poškodený si mohol\nsvoj nárok na náhradu škody na zdraví uplatniť priamo proti žalovanému, ktorý poskytuje poistné plnenie\nza škodu z poistného garančného fondu okrem iného aj v prípade, ak bola škoda spôsobená prevádzkou\nmotorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.\n7. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku R.. I.. I. W. č. XX/XXXX zo dňa 01.07.2020 a znaleckého\nposudku I.. T. F. č. XX/XXXX zo dňa 30.03.2021 zistil, že vznik dopravnej nehody (technicky) zapríčinilo\nkonanie chodca (žalobcu), ako aj nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla T. Q.. Podľa\nznalca I.. T. F. vozidlo N. L. jazdilo rýchlosťou 57 až 63 km/h v obci, kde bola maximálne dovolená rýchlosť\n50 km/h. Vodič reagoval na pohyb chodca z pravej strany na vozovku z technického hľadiska včas. Vodič\n\nreagoval vyhýbaním sa vľavo spolu s brzdením, z technického hľadiska reagoval správnym spôsobom.\nChodec vstúpil na vozovku z pravej strany, cez vozovku sa pohyboval rýchlosťou \"normálnej\" chôdze\n(približne 4 km/h) mimo vyznačeného priechodu pre chodcov; v tomto okamihu mal možnosť vidieť zľava\nprichádzajúce osvetlené vozidlo, jeho konanie preto nie je technicky vysvetliteľné (príčina je iného ako\ntechnického rázu). Po vstupe z pravej strany na vozovku chodec pri pohľade vľavo mal možnosť vidieť\nzľava prichádzajúce osvetlené vozidlo, na toto vozidlo mal možnosť reagovať; jeho konanie (t.j. pohyb za\ndaných podmienok cez vozovku) technicky nie je vysvetliteľné (príčina je iného ako technického rázu).\nChodec napriek tomu pokračoval v pohybe cez vozovku, kedy pri jeho polohe v ľavej časti pravého\njazdného pruhu bezprostredne pred úrovňou stredovej deliacej čiary došlo k čelnému nárazu vozidla\npravou prednou časťou do vonkajšieho boku predkročenej ľavej nohy chodca, pričom chodec po celý čas\nod vstupu na vozovku mal možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo. Skutočnosť, že na toto\nvozidlo nereagoval, technicky nie je vysvetliteľná (príčina je iného ako technického rázu). Nárazom došlo\nk podrazeniu ľavej nohy chodca a k jeho odhodeniu v smere nárazu, t.j. doprava s následnou rotáciou\ntela nad vrchnou časťou pravého predného blatníka. Po prvotnom náraze telo vrchnou časťou narazilo\ndo oblasti čelného skla v jeho pravej časti. Telo následne rotovalo vedľa boku pravého predného blatníka\ns jeho dopadom na vozovku na úrovni pravého predného kolesa vozidla. Technickou príčinou vzniku\ndopravnej nehody bolo podľa znalca konanie chodca, ktorý (i) prechádzal vozovku mimo vyznačeného\npriechodu pre chodcov napriek tomu, že v bezprostrednej blízkosti sa tento priechod nachádzal, (ii)\nvstúpil na vozovku bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Vozidlo N. L.\njazdilo rýchlosťou 57 km/h až 63 km/h v obci s maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/h, pričom pri\ndodržaní maximálne dovolenej rýchlosti jazdy a pri konaní vodiča porovnateľnom ako počas nehodového\ndeja by vodič vzniku nehodového deja zabránil (vozidlo by zastavilo pred miestom stretu). Chodec v\nčase vstupu na vozovku z pravej strany pred stretom i po celý čas pohybu od pravého okraja vozovky\npo miesto stretu pri pohľade vľavo mal možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo, mal preto\nmožnosť i zodpovedajúcim spôsobom konať a počkať so vstupom na vozovku dovtedy, kým vozidlo\nprejde. Konanie chodca nie je technicky vysvetliteľné (príčina je iného ako technického rázu), pričom\npre chodca je podstatne jednoduchšie zmeniť smer a rýchlosť pohybu, ako pre vozidlo pohybujúce\nsa výrazne vyššou rýchlosťou. Vodič vozidla jazdil rýchlosťou primeranou rozhľadu (55 až 78 km/h) a\njazdil rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná dohľadu (52 až 55 km/h). Chodec pred vstupom\nna vozovku a pohybom z pravého okraja vozovky nevytvoril vodičovi vozidla prekážku z technického\nhľadiska náhlu (náhla prekážka je prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená takým spôsobom, že vodič pri\nsprávnej technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže odvrátiť dopravnú nehodu), aj\nkeď jeho pohyb mal prvky kolízneho vstúpenia do koridoru pohybu vozidla. K obdobným záverom dospel\nvo svojom znaleckom posudku aj znalec R.. I.. I. W.. Podľa tohto znalca by chodec zabránil zrážke,\nak by komunikáciu prechádzal rýchlejšie (v úrovni rýchlej chôdze) alebo pomalšie (v rýchlosti pomalej\nchôdze). Vodič vozidla by zabránil zrážke, ak by bola rýchlosť vozidla nižšia ako 54 km/h.\n8. Uvedené znalecké posudky sa však líšili v odpovedi na otázku, či vodič v čase dopravnej nehody\njazdil rýchlosťou primeranou rozhľadu (čo je významné z hľadiska povinnosti vodiča zakotvenej v §\n16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Podľa znalca I.. T. F. vodič jazdil rýchlosťou\nprimeranou rozhľadu (55 až 78 km/h) ale vyššou ako bola rýchlosť primeraná dohľadu (52 až 55 km/h).\nPodľa znalca R.. I.. W. mala rýchlosť primeraná rozhľadu hodnotu 44 až 54 km/h. Pojem \"rozhľad\" je\nmožné stotožniť so vzdialenosťou, ktorú reflektory vozidla účinne osvetľujú, čo je z technického hľadiska\nplocha ohraničená v rovine vozovky priemetom svetelného kužeľa s hranicami osvetlenia cca 1,5 Lx.\nTáto vzdialenosť je u bežných vozidiel od 40 do 70 m. Pojem \"rozhľad\" je širší ako pojem \"dohľad\", ktorý\nv sebe zahŕňa aj rozpoznanie prekážky. Napriek tomu, že obaja znalci vo svojich znaleckých posudkoch\nrozlišujú medzi pojmom \"rozhľad\" a pojmom \"dohľad\", iba znalec I.. F. vychádzal pri výpočte rýchlosti\njazdy primeranej vzdialenosti rozhľadu vodiča z hodnoty 40 až 70 m (str. 32 znaleckého posudku č.\nXX/XXXX). Znalec R.. I.. W. naopak vychádzal z hodnoty 31,44 m až 43,60 m (str. 19-20 a str. 22-23\nznaleckého posudku č. XX/XXXX), čo však nebola všeobecne uvádzaná hodnota rozhľadu bežných\nvozidiel, ale konkrétne hodnoty, ku ktorým dospel na základe matematickej simulácie po zohľadnení\nkonkrétnych skutkových okolností predmetnej dopravnej nehody (oblečenie chodca bez reflexných\nprvkov, mokrý povrch vozovky, svetelné podmienky v mieste kolízie). To však nezodpovedá definícii\npojmu \"rozhľad\" tak, ako bola táto uvedená v oboch znaleckých posudkoch. Súd preto vychádzal zo\nzáveru znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca I.. T. F., podľa ktorého vodič vozidla jazdil rýchlosťou\nprimeranou rozhľadu.\n\n9. Zo záverov oboch znaleckých posudkov je však zrejmé, že vodič vozidla N. L. porušil svoju povinnosť\nstanovenú v § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, t.j. jazdil v obci rýchlosťou vyššou než\n50 km/h, pričom v rozpore s 4 § ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. nedbal na zvýšenú opatrnosť voči\nchodcom. Vodič síce jazdil rýchlosťou primeranou rozhľadu a z technického hľadiska správne reagoval\nna vzniknutú prekážku, avšak prekročil maximálne dovolenú rýchlosť v obci o prinajmenšom 7 km/h.\nAj keď chodec vstúpil do jeho jazdnej dráhy kolíznym spôsobom, z technického hľadiska mu nevytvoril\nnáhlu prekážku. Vodič vozidla by totiž zrážke zabránil, ak by jazdil maximálne povolenou rýchlosťou v\nobci 50 km/h, resp. ak by jazdil rýchlosťou nižšou ako 54 km/h. Naproti tomu žalovaný porušil svoje\npovinnosti zakotvené v § 53 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke: chodec je pri\nprechádzaní cez cestu povinný prednostne použiť priechod pre chodcov (ktorý sa nachádzal v tesnej\nblízkosti); pri prechádzaní cez cestu mimo priechodu pre chodcov smie chodec prechádzať, len ak s\nohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov na zmenu smeru\nalebo rýchlosti jazdy; pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez\nnebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.\n10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že škoda na zdraví žalobcu\nvznikla v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky predmetného motorového vozidla N. L.,\nktoré šoféroval vodič T. Q.. Vznik dopravnej nehody z technického hľadiska zapríčinila (okrem iného)\nnesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla T. Q., ktorý jazdil rýchlosťou 57 km/h až 63 km/h\nv obci s maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/h. Chodec (žalobca) vstupom do jazdnej dráhy\nvozidla nevytvoril prekážku z technického hľadiska náhlu, t.j. pri dodržaní maximálne dovolenej rýchlosti\njazdy a pri konaní vodiča porovnateľnom ako počas nehodového deja by vodič vzniku nehodového deja\nzabránil (vozidlo by zastavilo pred miestom stretu). Konajúci súd sa v tejto súvislosti stotožnil s právnym\nnázorom žalobcu, že nesprávnu techniku jazdy vodiča je potrebné považovať za zlyhanie (nedostatok)\nčinnosti organizmu osoby použitej v prevádzke, ktoré je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke v zmysle\n§ 428 Občianskeho zákonníka. Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke sa vždy považujú okolnosti, ktoré\nsúvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, a ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou.\nV takom prípade sa prevádzkovateľ nemôže svojej zodpovednosti zbaviť, do úvahy prichádza iba jeho\nčiastočná liberácia z dôvodu spoluzavinenia poškodeného v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka.\n11. Ďalej dospel súd prvej inštancie k záveru, že v prípade žalobcu je dané jeho spoluzavinenie na\nutrpenej škode na zdraví v rozsahu 50 %. Vychádzal pritom najmä zo záverov znaleckých posudkov R..\nI.. W. a I.. F., z ktorých vyplýva, že primárnou (technickou) príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie\nchodca (žalobcu), ktorý (i) prechádzal vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov napriek tomu,\nže v bezprostrednej blízkosti sa tento priechod nachádzal, (ii) vstúpil na vozovku bez toho, aby sa\npresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva (závery I.. F.). Aj keď žalobca nevytvoril vodičovi\nvozidla prekážku z technického hľadiska náhlu (čo je primárny dôvod vzniku zodpovednosti vodiča podľa\n§ 420 Občianskeho zákonníka, resp. zodpovednosti žalovaného podľa § 428 Občianskeho zákonníka),\njeho \"pohyb do komunikácie mal prvky kolízneho vstúpenia do koridoru pohybu os. mot. vozidla\" (závery\nR.. I. W.). Vodič, ktorého rýchlosť bola primeraná jeho rozhľadovým pomerom, zareagoval na vstup\nchodca do vozovky vyhýbaním sa vľavo spolu s brzdením, čo bol z technického hľadiska správny\nspôsob. Naproti tomu žalobca mal pred vstupom na vozovku možnosť pri zachovaní náležitej pozornosti\nvidieť zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo, a teda mal možnosť dopravnej nehode ľahko zabrániť.\nPre chodca je pritom podstatne jednoduchšie zmeniť smer a rýchlosť pohybu ako pre hmotné vozidlo\npohybujúce sa výrazne vyššou rýchlosťou. Jeho konanie podľa znalca I.. F. nie je technicky vysvetliteľné\na príčina je iného ako technického rázu. Žalobca ako chodec (účastník cestnej premávky) porušil\nzávažným spôsobom hneď niekoľko svojich povinností zakotvených v § 53 ods. 1, 3 a 4 zákona č.\n8/2009 Z.z. o cestnej premávke: chodec je pri prechádzaní cez cestu povinný prednostne použiť priechod\npre chodcov (ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti); pri prechádzaní cez cestu mimo priechodu pre\nchodcov smie chodec prechádzať, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich\nvozidiel nedonúti ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy; pred vstupom na vozovku sa\nchodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie\nsa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Žalobca vstúpil na vozovku za tmy v tmavom oblečení\na bez reflexných prvkov, čo je takisto potrebné pričítať na jeho ťarchu. Žalobca vstúpil na vozovku\nv tesnej blízkosti priechodu pre chodcov (za týmto priechodom) na mieste, na ktorom nefungovalo\npouličné osvetlenie (ako to vyplýva zo záznamu dopravnej nehody a zo zápisnice o obhliadke miesta\ndopravnej nehody). Žalobca teda vstúpil na vozovku na mieste, kde vzhľadom na blízky osvetlený\npriechod pre chodcov nebol a ani nemohol byť vodičom očakávaný. Ako pritom vyplýva z výpovede\n\nsamotného žalobcu v priestupkovom konaní, bol si veľmi dobre vedomý nebezpečnosti (riskantnosti)\nsvojho konania, no napriek tomu chodil z pohostinstva domov krížom cez cestu pravidelne a priechod\npre chodcov nikdy nepoužil. Žalobca uviedol vo svojej výpovedi nasledovné: \"Z krčmy ako uvádza\nnešiel cez priechod pre chodcov, ktorý je vzdialený zhruba 10 metrov od pohostinstva, ale krížom\ncez cestu chodí pravidelne z pohostinstva domov, nakoľko z pohostinstva vedie priamo chodník ku\nceste. Deti mu vždy vraveli, aby chodil cez priechod, ale nikdy prechod nepoužil.\" Žalobca mal pred\nvstupom na vozovku a po celý čas svojho pohybu na vozovke až po miesto stretu možnosť vidieť zľava\nprichádzajúce osvetlené vozidlo. Mal teda možnosť zodpovedajúcim spôsobom konať, t.j. počkať, kým\nvozidlo prejde. Podľa záverov znalca R.. I.. W. mal žalobca možnosť zabrániť zrážke dokonca aj tým,\nže by cez vozovku prešiel rýchlejšie alebo pomalšie. Ako však vyplýva z výpovedí vodiča vozidla a\njeho spolujazdkyne, žalobca na prichádzajúce vozidlo žiadnym spôsobom nereagoval (čo zodpovedá\naj záverom znalcov) a pokračoval vo svojej chôdzi nezmenenou rýchlosťou a smerom až do okamihu\nstretu. Podľa konštatovania znalca I.. F. konanie žalobcu nie je technicky vysvetliteľné a príčina je\niného ako technického rázu. Pravdepodobné vysvetlenie, prečo žalobca hrubým spôsobom porušil svoje\npovinnosti chodca a prečo takýmto ľahkovážnym spôsobom ohrozil svoj život a zdravie, spočíva v tom,\nže žalobca práve išiel z pohostinstva, v ktorom požil alkohol; alkohol pritom začal požívať už cestou\nz práce. Podľa výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy krvi odobratej žalobcovi po viac ako štyroch\nhodinách po dopravnej nehode mal žalobca koncentráciu etylalkoholu v krvi 1,05 g/kg (‰), pričom v krvi\nmal navyše prítomný toluén, ktorý - ako je všeobecne známe - sa užíva ako droga. Účinky toluénu sa\ndostavia už behom niekoľkých minút. Počas akútneho ovplyvnenia toluénom dochádza aj k zmenám\nvnímania reality. Táto droga spôsobuje euforické pocity, poruchy vnímania i halucinácie. Konajúci súd na\nzáklade všetkých vyššie uvedených skutkových okolností prejednávaného prípadu konštatuje, že miera\nzavinenia a závažnosť porušenia povinností zo strany žalobcu je vyššia ako u vodiča T. Q.. Avšak s\nohľadom na väčšiu zraniteľnosť chodca ako účastníka cestnej premávky a tomu zodpovedajúce zvýšené\nnároky kladené na vodiča motorového vozidla (ktoré predstavuje pre chodcov väčšie nebezpečenstvo),\nsúd stanovil mieru spoluzavinenia žalobcu v rozsahu 50 %.\n12. Žalobca si v konaní uplatňoval v prvom rade nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle § 444\nObčianskeho zákonníka. Pri stanovení výšky náhrady za bolesť (bolestného) a náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sa vychádza z ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o\nnáhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie\nnáhrady za bolesť vo výške 25.881,- eur. Vychádzal pritom z lekárskeho posudku L.. T. W., U.. zo dňa\n30.10.2020, v ktorom bola utrpená bolesť ohodnotená na 1185 bodov, a z hodnoty jedného bodu za rok\n2020 vo výške 21,84 eur (1185 bodov x 21,84 eur = 25.881,- eur po zaokrúhlení na najbližšie celé euro\nsmerom nahor). Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk č. XX/\nXXXX zo dňa 11.02.2022, podľa ktorého bolo bodové hodnotenie utrpenej bolesti o počte XXXX bodov\nuvedené v lekárskom posudku L.. T. W., U.. zo dňa 30.10.2020 na základe predložených podkladov a\nzdravotnej dokumentácie vyhodnotené ako preukázané. Žalovaný teda nenamietal bodové ohodnotenie\nutrpenej bolesti, nesúhlasil však so stanovením hodnoty jedného bodu v sume 21,84 eur (t.j. podľa\nopatrenia Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2020). Podľa žalovaného došlo k ustáleniu zdravotného\nstavu žalobcu z hľadiska náhrady za bolesť v roku 2019, kedy bola hodnota jedného bodu v sume 20,26\neur (podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2019). Žalobca v podaní doručenom súdu\ndňa 06.12.2021 rozšíril žalobu v časti o zaplatenie náhrady za bolesť o sumu 7.352,- eur, keď vychádzal\nzo znaleckého posudku L.. S. L. č. XX/XXXX zo dňa 25.04.2021. Tento znalec vo svojom znaleckom\nposudku ohodnotil utrpenú bolesť na 1521,63 bodov, čo pri hodnote jedného bodu v sume 21,84 eur\nčiní bolestné vo výške 33.233,- eur po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor (25.881,- eur\n+ 7.352,- eur = 33.233,- eur). Žalobca sa teda pred čiastočným späťvzatím žaloby domáhal zaplatenia\nbolestného vo výške 33.233,- eur.\n13. Súd prvej inštancie pri stanovení bodového hodnotenia bolesti vychádzal z lekárskeho posudku L..\nT. W., U.. zo dňa 30.10.2020, keďže tento bol potvrdený aj znaleckým posudkom znaleckej organizácie\nforensic.sk č. XX/XXXX zo dňa 11.02.2022. Znalecký posudok znalca L.. S. L. č. XX/XXXX zo dňa\n25.04.2021 bol vypracovaný až po viac ako dvoch rokoch od nehody, pričom znalec nevychádzal z\nosobného vyšetrenia žalobcu, ale len z \"prepúšťacích správ z oddelení a ďalšej dostupnej zdravotnej\ndokumentácie\". Z tohto znaleckého posudku navyše ani nie je zrejmé, z akej zdravotnej dokumentácie\nznalec vychádzal, keďže v samotnom znaleckom posudku je citovaná len časť ambulantných nálezov\na prílohy tohto znaleckého posudku neboli v tomto konaní predložené (s výnimkou prílohy č. 1). Závery\ntohto znaleckého posudku tak v tomto konaní neboli plne preskúmateľné. Navyše, ak by aj súd prvej\n\ninštancie vychádzal z tohto znaleckého posudku, žalovaný vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy\n7.352,- eur (uplatnenej v zmene žaloby doručenej súdu dňa 06.12.2021) vzniesol námietku premlčania,\nktorú konajúci súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd prvej inštancie by teda žalobu v tejto časti aj tak musel\nzamietnuť z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania.\n14. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že zdravotný stav žalobcu bol pre účely bodového\nhodnotenia bolesti ustálený v prvej polovici roku 2019. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti stotožnil\ns argumentáciou žalovaného, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu muselo dôjsť najneskôr po\nvyhojení preležanín (dekubít), ktoré bolo skonštatované pri chirurgickej kontrole žalobcu dňa 17.06.2019,\npo ktorom už nasledovala len ambulantná a rehabilitačná liečba (ako vyplýva zo žalobcom predložených\nlekárskych správ). Bolesťou sa totiž rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením\nalebo odstraňovaním jeho následkov, pričom sa hodnotí výlučne akútna fáza vytrpenej bolesti (§ 9\nods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). Náhrada za bolesť sa ohodnocuje na základe lekárskeho posudku,\nktorý sa vydáva, len čo je zdravotný stav natoľko ustálený, že možno k tomuto ohodnoteniu pristúpiť. Z\ntohto hľadiska je ukončenie liečenia či okamih vyhotovenia lekárskeho posudku právne bez významu.\nK dopravnej nehode došlo v decembri 2018, k odzneniu akútnej fázy bolesti preto nepochybne muselo\ndôjsť približne v polovici roku 2019, odkedy žalobca absolvoval už len ambulantnú a rehabilitačnú liečbu.\nO tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca musel dozvedieť najneskôr dňa 17.10.2019, keď jeho\nmanželka (splnomocnená žalobcom) prevzala fotokópiu priestupkového spisu Okresného riaditeľstva\nPZ v Šali č. ORPZ-SA-OPDP51-74/2018-P. Uvedené vyplýva priamo z tohto priestupkového spisu.\nPriestupkový spis pritom obsahoval aj záznam dopravnej nehode, v ktorom boli uvedené identifikačné\núdaje vodiča vozidla N. L. T. Q.. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1\nObčianskeho zákonníka tak žalobcovi začala plynúť (najneskôr) dňa 17.10.2019 a uplynula mu dňa\n17.10.2021. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.352,- eur až podaním doručeným súdu dňa\n06.12.2021, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Námietka premlčania vznesená žalovaným\nby preto bola dôvodná.\n15. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej\ninštancie vychádzal z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia\nohodnotili, pričom výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určil\nsumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej\nŠtatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok\nna náhradu, za jeden bod (t.j. v zmysle opatrení Ministerstva zdravotníctva SR), pričom výsledná suma\nsa zaokrúhlila na najbližšie celé euro smerom nahor (§ 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z.). Ako uviedol\nsúd už vyššie, za okamih vzniku nároku na náhradu súd prvej inštancie považoval okamih, keď došlo\nk ustáleniu zdravotného stavu žalobcu.\n16. K ustáleniu zdravotného stavu pre účely bodového hodnotenia bolesti došlo v roku 2019, súd prvej\ninštancie preto vychádzal pri stanovení hodnoty jedného bodu z opatrenia Ministerstva zdravotníctva\nSR za rok 2019, v zmysle ktorého náhrada za jeden bod bola vo výške 20,26 eur. Podľa lekárskeho\nposudku L.. T. W., U.. zo dňa 30.10.2020 boli žalobcovi zistené nasledovné diagnózy: položka č. 2 tržná rana hlavy okcipitálne vľavo chirurgicky ošetrená - 10 bodov, položka č. 78 - stlačenie hrudníka s\núrazovou asfyxiou s pohmoždením pľúc - 150 bodov, položka č. 81b - zlomenina XI. rebra vľavo, rebier\nXII. obojstranne - 35 bodov, položka č. 86b - poúrazový pneumothorax vľavo ošetrený hrudnou drenážou\n- 60 bodov, položka č. 86e - fluidothorax vľavo (poúrazové krvácanie do hrudníka liečené konzervatívne)\n- 45 bodov, položka č. 87 - kontúzia pečene (pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa) - 30 bodov,\npoložka č. 90b - lacerácia sleziny - 80 bodov, položka č. 105d - instabilná luxačná zlomenina Th11Th12 (podvrtnutie hrudnej chrbtice) - 100 bodov, položka č. 106a - zlomenina processus spinosus Th11\n- 25 bodov, položka č. 107a - abrupcia laterálnej hrany tela stavca Th12 (zlomenina tela stavca so\nznížením do 1/3) - 100 bodov, položka č. 106f - zlomenina oblúkov Th11 a Th12 ako laminektómia Th11\na Th12 - 120 bodov + navýšenie podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50 %, t.j. spolu 180 bodov,\npoložka č. 226 - kontúzno-hemoragické poranenie mozgu frontálne vpravo - 200 bodov, položka č. 229\n- pomliaždenie miechy Th-L prechodu (traumatická lézia miechy v rozsahu Th9 až Th12) - 170 bodov.\nSpolu tak bolo bolestné ohodnotené na 1185 bodov, čo pri hodnote jedného bodu vo výške 20,26 eur činí\nbolestné vo výške 24.009,- eur (po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor). Po zohľadnení\nspoluzavinenia zo strany žalobcu v rozsahu 50 % tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie bolestného\nvo výške 12.004,50 eur. Keďže žalovaný už zaplatil žalobcovi bolestné vo výške 12.004,05 eur (a v\ntejto časti žalobca vzal žalobu späť), súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\n\nbolestné vo výške 0,45 eur (12.004,50 eur - 12.004,05 eur) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 17.905,20\neur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n17. Žalobca si podanou žalobou ďalej uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia vo výške 206.170,- eur. Vychádzal pritom z lekárskeho posudku L.. T. W., U.. zo dňa\n30.10.2020, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 9440 bodov a z hodnoty\njedného bodu za rok 2020 vo výške 21,84 eur (9440 bodov x 21,84 eur = 206.170,- eur po zaokrúhlení\nna najbližšie celé euro smerom nahor). Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.11.2021 rozšíril\nžalobu v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 35.123,- eur, keď\nvychádzal z lekárskeho posudku L.. R. K. zo dňa 25.04.2021, v ktorom bolo sťaženie spoločenského\nuplatnenia ohodnotené na (ďalších) 1550 bodov a z hodnoty jedného bodu za rok 2021 vo výške 22,66\neur (1550 bodov x 22,66 eur = 35.123,- eur). Žalobca sa teda pred čiastočným späťvzatím žaloby\ndomáhal zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 241.293,- eur (206.170,eur + 35.123,- eur). Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk č.\nXXX/XXXX zo dňa 02.08.2021, znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk č. XX/XXXX zo dňa\n11.02.2022 a doplnenie č. 1 znaleckého úkonu znaleckej organizácie forensic.sk č. XXX/XXXX zo dňa\n04.04.2022, v ktorých bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu predstavovalo\nspolu 7635 bodov (260 bodov + 6875 bodov + 500 bodov). Žalovaný rovnako ako pri bolestnom\nnesúhlasil so stanovením hodnoty jedného bodu v sume 21,84 eur (t.j. podľa opatrenia Ministerstva\nzdravotníctva SR za rok 2020), resp. v sume 22,66 eur (t.j. podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva\nSR za rok 2021). Podľa žalovaného došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu z hľadiska náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2019, kedy bola hodnota jedného bodu v sume 20,26 eur\n(podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2019).\n18. Konajúci súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že k ustáleniu zdravotného\nstavu pre účely bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo v priebehu roka\n2019. V konaní totiž nebolo preukázané iné obdobie ustálenia zdravotného stavu z hľadiska sťaženia\nspoločenského uplatnenia, preto treba v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. vychádzať z\ntoho, že k nemu došlo po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Keďže k dopravnej nehode\ndošlo dňa 17.12.2018, k ustáleniu zdravotného stavu došlo v priebehu roka 2019. Tomu nasvedčuje aj\nskutočnosť, že žalobca od polovice roka 2019 podstupoval už len ambulantnú a rehabilitačnú liečbu,\npričom prvú rehabilitáciu v Národnom rehabilitačnom centre absolvoval v období od 16.07.2019 do\n24.09.2019. Všetky diagnózy, ktoré sú obsiahnuté v lekárskom posudku L.. T. W., U.. zo dňa 30.10.2020\n(v časti sťaženia spoločenského uplatnenia), pritom boli obsiahnuté aj v prepúšťacej správe Národného\nrehabilitačného centra zo dňa 24.09.2019. Vyššie uvedený záver o ustálení zdravotného stavu žalobcu\nv roku 2019 platí aj vo vzťahu k diagnóze \"strata penisu alebo ťažká deformácia penisu nad 60\nrokov\" (položka 321c), obsiahnutej až v lekárskom posudku L.. R. K. zo dňa 15.04.2021, keďže žalobca\nv konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by sa táto diagnóza vyvinula u žalobcu až neskôr a nie ihneď\npo dopravnej nehode v dôsledku poúrazovej paraplégie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti opätovne\nzdôraznil, že dátum vydania lekárskeho posudku bol pre určenie okamihu ustálenia zdravotného stavu\npoškodeného právne bezvýznamný.\n19. Súd prvej inštancie pri stanovení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia\nvychádzal zo znaleckých posudkov znaleckej organizácie forensic.sk č. XXX/XXXX zo dňa 02.08.2021 a\nč. XX/XXXX zo dňa 11.02.2022 a z doplnenia č. 1 znaleckého úkonu znaleckej organizácie forensic.sk č.\nXXX/XXXX zo dňa 04.04.2022, keďže tieto znalecké posudky obsahovali odôvodnené závery, ktoré tak\nboli súdom preskúmateľné. Aj ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. predpokladá taký postup,\nže ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení\nsťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 - teda\npoškodený a osoba zodpovedná za poškodenie na zdraví - požiadať o vydanie znaleckého posudku\npodľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch).\nNaproti tomu žalobcom predložené lekárske posudky o sťažení spoločenského uplatnenia (vypracované\nL.. T. W., U.. a L.. R. K.) neobsahovali odôvodnenie, takže boli zo strany súdu nepreskúmateľné. To je\npritom v priamom rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého má\nlekársky posudok (okrem iného) obsahovať hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie. Bodové hodnotenie\nbolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je pritom odbornou (vedeckou) otázkou, ktorú si súd\nnemôže posúdiť sám. V rozsahu, v ktorom žalovaný neakceptoval sťaženie spoločenského uplatnenia\n(ale aj bolesti) v zmysle ním predložených znaleckých posudkov, tak išlo o sporné skutočnosti, vo vzťahu\n\nku ktorým žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. To malo za následok zamietnutie žaloby v tejto\nprevyšujúcej časti. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že lekársky posudok L.. T.\nW., U.. o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.10.2020 neobsahoval zdôvodnenie bodového\nhodnotenia, pričom tento lekársky posudok súčasne vo vzťahu ku všetkým diagnózam zvyšuje bodové\nhodnotenie v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. na dvojnásobok (t.j. na maximum), a to\nbez akéhokoľvek zdôvodnenia. Za zdôvodnenie pritom s určitosťou nie je možné považovať strohú\ncitáciu zákonného ustanovenia. Takéto bodové hodnotenie je nielen nepreskúmateľné, ale takisto\nnedôveryhodné, keďže zvýšenie bodového hodnotenia na maximum by malo byť vyhradené len na\ntie najvážnejšie prípady, keď je možnosť poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (takmer)\núplne vylúčená. Žalobca síce zostal po nehode ochrnutý na dolné končatiny a odkázaný na použitie\ninvalidného vozíka, čo je nepochybne veľké obmedzenie, avšak s určitosťou nejde o totálne vylúčenie\nz rodinného a spoločenského života. Jedným z kritérií, ktoré sa majú v tejto súvislosti zohľadniť, je aj\nvek poškodeného, pretože obmedzenie či strata možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti je určite\nvýraznejšie u mladého človeka ako u človeka vo veku 60 rokov (ako mal žalobca v čase dopravnej\nnehody). Uvedené závery súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu uplatnili aj na lekársky posudok\nL.. R. K. o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.04.2021. Tento lekársky posudok takisto\nneobsahoval odôvodnenie bodového hodnotenia ani odôvodnenie zvýšenia bodového hodnotenia podľa\n§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Spolu s lekárskym posudkom žalobca priložil lekársku správu\nL.. R. K. zo dňa 20.10.2020, z ktorej vyplýva, že žalobca absolvoval jedno psychiatrické vyšetrenie.\nV tejto lekárskej správe je len v krátkosti uvedené, že \"psychiatrická symptomatológia v súvislosti\ns nehodou je najmä v oblasti emotivity a nálady, ktorá vykazuje trvalú poruchu - dystýmiu\", pričom\ndiagnostický záver je adaptačná porucha s depresívnou symptomatológiou. Z lekárskeho posudku,\nresp. z lekárskej správy, však vôbec nie je zrejmé, aký je vzťah diagnózy položka č. 255 (vážne\nduševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických\nčiniteľov a tiesnivých situácií) k diagnóze položka č. 253 (vážne mozgové alebo duševné poruchy po\nťažkom poranení hlavy) obsiahnutej v lekárskom posudku L.. T. W., U.. Nie je teda zrejmé, či by tieto\ndiagnózy vedľa seba obstáli alebo či jedna z týchto diagnóz vylučuje druhú (keďže v oboch prípadoch\nide o duševnú poruchu). Žalobca si však podanou žalobou uplatnil náhradu za obe tieto diagnózy. V\nlekárskom posudku L.. R. K. takisto nebolo nijako zohľadnené dôvodné podozrenie, že žalobca trpí\nzávislosťou od alkoholu. Naopak, znalecká organizácia forensic.sk vo svojom znaleckom posudku č.\nXXX/XXXX zo dňa 02.08.2021 a v jeho doplnení č. 1 zo dňa 04.04.2022 podrobne zdôvodnila, prečo u\nžalobcu považuje za dôvodnú len položku č. 253 (vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom\nporanení hlavy) o hodnote 260 bodov. Poukázala na to, že žalobca utrpel okrem iného aj poranenie\ncentrálneho nervového systému - mozgu - bez potreby neurochirurgickej operačnej intervencie. Žalobca\nv rámci hospitalizácie absolvoval jedno psychiatrické vyšetrenie dňa 09.01.2019, pri ktorom vyšetrujúci\npsychiater skonštatoval nasledovné: \"...len drobné organické rezíduá, predpokladám reverzibilný vývoj,\nanamn. susp. abúsus alkoholu, bez odvykacích prejavov, osobnosť s reverzibilnými org. drobnými\nrezíduami, v popredí somatomotorický deficit neurologického charakteru. Záver: organické zmeny\nosobnosti - posttraumatickej etiol. s reverzibilným vývojom.\" Znalecká organizácia ďalej poukázala na\nto, že u žalobcu v záznamoch z hospitalizácií nebol uvádzaný záznam o zhoršenej spolupráci, na\nneurologických kontrolách bola uvádzaná aj diagnóza organického psychosyndrómu. U žalobcu neboli\nzáznamy o potrebe psychiatrického vedenia a liečby. U žalobcu boli opakovane záznamy o diagnóze\ntoxickej hepatopatie s opakovaným záchytom zvýšených hodnôt GMT (ide o pečeňový enzým, ktorého\nhodnoty bývajú zvýšené u konzumentov alkoholu). Znalecká organizácia ďalej poukázala na to, že\nžalobca nie je v pravidelnej psychiatrickej liečbe a cestou neurológa sú riešené najmä somatické\nnásledky škodovej udalosti. U žalobcu bola diagnostikovaná aj toxická hepatopatia, pričom je záznam\no tom, že žalobca si \"po robote zvykol dať niečo\" (alkohol), čo je podľa znaleckej organizácie potrebné\nvziať do úvahy v zmysle jednoznačnosti príčinnej súvislosti diagnózy organického psychosyndrómu so\nškodovou udalosťou, ktorá je z tohto dôvodu limitovaná.\n20. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie pri stanovení bodového hodnotenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckých posudkov znaleckej organizácie forensic.sk.\nPodľa týchto znaleckých posudkov súd priznal žalobcovi nasledovné bodové hodnotenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia: položka č. 253 - organické zmeny osobnosti posttraumatickej etiológie - 260\nbodov, položka č. 301a - iné následky poranenia pľúc jednostranné - 400 bodov + navýšenie podľa § 10\nods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50 %, t.j. spolu 600 bodov, položka č. 304e - poúrazové obmedzenie\nhybnosti chrbtice o 200 % ťažké - 800 bodov + navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.\no 50 %, t.j. spolu 1200 bodov, položka č. 306 - poúrazová paraplégia - 2470 bodov + navýšenie podľa\n\n§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50 %, t.j. spolu 3705 bodov, položka č. 314 - nedomykavosť\nritných zvieračov - 900 bodov, položka č. 316c - porucha močenia následkom poranenia močových\norgánov ťažká - 300 bodov, položka č. 432b - rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách,\nomrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie - 50 bodov, položka č. 433b - keloidné jazvy\npo poraneniach, popáleninách alebo po operačných zákrokoch podlá lokalizácie - 120 bodov, položka\nč. 321c - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu nad 60 rokov - 250 + navýšenie podľa § 10 ods. 4\nzákona č. 437/2004 Z.z. o 100 %, t.j. spolu 500 bodov. Spolu tak bolo sťaženie spoločenského uplatnenia\nohodnotené na 7635 bodov, čo pri hodnote jedného bodu vo výške 20,26 eur činí náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vo výške 154.686,- eur (po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom\nnahor). Po zohľadnení spoluzavinenia zo strany žalobcu v rozsahu 50 % tak žalobcovi vznikol nárok na\nzaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 77.343,- eur. Keďže žalovaný už\nzaplatil žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 77.342,55 eur (a v tejto časti\nžalobca vzal žalobu späť), súd prvej inštancie uložil týmto rozsudkom žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 0,45 eur (77.343,- eur - 77.342,55\neur) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 139.820,70 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n21. Žalobca si uplatnil takisto nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa\n§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., a to v maximálnom rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie dospel\nna základe zohľadnenia konkrétnych okolností prejednávaného prípadu k záveru, že odôvodnené je\nzvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu 20 %. Žalobca zostal v\ndôsledku predmetnej dopravnej nehody ochrnutý na dolné končatiny a odkázaný na invalidný vozík\n(diagnóza poúrazová paraplégia dolných končatín), trpí na inkontinenciu moču a stolice a následky má\ntakisto aj v duševnej oblasti (diagnóza organické zmeny osobnosti posttraumatickej etiológie). Žalobca\nutrpel predmetné zranenia vo veku 60 rokov, t.j. necelé tri roky pred odchodom na starobný dôchodok.\nPosudkom Sociálnej poisťovne zo dňa 12.02.2020 bolo určené, že miera poklesu schopnosti žalobcu\nvykonávať zárobkovú činnosť je 75 %. Komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nNové Zámky zo dňa 31.01.2020 bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu v rozsahu 100 %, a teda\nžalobca bol uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca v dôsledku zdravotného\npostihnutia nie je schopný samostatného pohybu (premiestňuje sa mechanickým vozíkom), je odkázaný\nna individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na sprievod a pomoc inej fyzickej osoby\npri preprave a premiestňovaní. Žalobca je schopný verbálnej komunikácie a kontaktu so sociálnym\nprostredím. Vybavovanie úradných záležitostí a sprievod na lekárske vyšetrenia mu zabezpečuje\nrodina. Žalobca nie je schopný samostatne vykonávať sebaobslužné úkony. Pri úkonoch sebaobsluhy,\npri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizácii základných sociálnych aktivít je odkázaný na\npomoc inej fyzickej osoby. Žalobcovi bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie a peňažný\npríspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva,\nbielizne, obuvi a bytového zariadenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie boli u žalobcu dané okolnosti\nhodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú primerané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal\nnajmä na priznanú invaliditu žalobcu a na výrazný zásah zdravotného postihnutia do jeho bežného\nživota. V žalobcovom prípade však nejde o najzávažnejšie možné sťaženie spoločenského uplatnenia,\nktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd\nv prvom rade poukazuje na to, že žalobcovi sa úraz stal vo veku 60 rokov, t.j. vo veku blízkom\ndôchodkovému veku. Žalobca tak už mal možnosť realizovať sa v osobnej (rodinnej) či spoločenskej\nsfére, o čom svedčí aj skutočnosť, že má manželku a štyri deti. Žalobca mal pred úrazom bežné záľuby\na vykonával bežné domáce práce; nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej\nalebo športovej oblasti. Čo sa týka žalobcovho zdravotného stavu, resp. jeho zdravotného postihnutia,\nv jeho prípade nejde o úplné ochrnutie celého tela (všetkých štyroch končatín), ktoré by znamenalo\núplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Žalobcove horné končatiny zostali v plnej miere funkčné.\nNejde ani o prípad ležiaceho pacienta vyžadujúceho napr. podávanie umelej výživy, polohovanie a\npod. Rozumové schopnosti žalobcu zostali zachované, žalobca je schopný (verbálnej) komunikácie a\nsociálnej interakcie. Zohľadňujúc všetky tieto skutkové okolnosti konajúci súd považuje za primerané\nzvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 %. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (po zohľadnení jeho spoluzavinenia v rozsahu 50 %) vo\nvýške 77.343,- eur. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenie\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15.469,- eur (20 % zo sumy 77.343,- eur po\nzaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 93.112,85 eur) žalobu\nako nedôvodnú zamietol.\n\n22. Okrem nároku na náhradu škody na zdraví si žalobca uplatnil takisto aj nárok na náhradu za stratu\nna zárobku počas pracovnej neschopnosti v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka za obdobie od\n17.12.2018 do 15.12.2019 vo výške 5.737,- eur a nárok na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite\nv zmysle § 447 Občianskeho zákonníka za obdobie od 16.12.2019 do 31.03.2021 vo výške 2.235,56\neur (1.798,88 eur + 3 x 145,56 eur). Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu KORA MONT, s.r.o. zo dňa\n27.11.2020 o príjme žalobcu vyplýva, že žalobca mal pred práceneschopnosťou (v 3. štvrťroku 2018)\nhrubý zárobok vo výške 606,66 eur. Žalobca si pre účely náhrady za stratu na zárobku túto svoju hrubú\nmzdu každoročne valorizoval (o 2,60 %, 2,50 % a 2,30 %), a to analogicky podľa ustanovení zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o úrazovej rente. Súd prvej inštancie tento žalobou uplatnený nárok\nv časti prevyšujúcej mesačný hrubý zárobok žalobcu vo výške 606,66 eur zamietol, pretože žalobca\nv tomto konaní nijako nepreukázal, že jeho hrubá mzda by sa za riadneho chodu vecí (nebyť jeho\núrazu) valorizovala ním uvádzaným spôsobom. Súd prvej inštancie sa síce stotožnil s názorom žalobcu,\nže inflácia znižuje hodnotu peňazí v priebehu času, avšak samotná existencia inflácie nehovorí nič o\ntom, akým spôsobom (a či vôbec) sa v čase menila hrubá mzda dohodnutá medzi zamestnancom a\nzamestnávateľom. Za obdobie od 17.12.2018 do 15.12.2019 by žalobca dosiahol hrubý zárobok vo\nvýške 7.260,36 eur (293,55 eur za 15 dní v decembri 2018 + 11 x 606,66 eur + 293,55 eur za 15 dní v\ndecembri 2019). Žalobcovi bola za toto obdobie vyplatená náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške\n91,39 eur a nemocenské dávky vo výške 1.934,40 eur. Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti\nžalobcu za obdobie od 17.12.2018 do 15.12.2019 tak činí sumu 5.234,57 eur (7.260,36 eur - 91,39 eur\n- 1.934,40 eur). Po zohľadnení spoluzavinenia zo strany žalobcu v rozsahu 50 % tak žalobcovi vznikol\nnárok na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 2.617,29\neur. Keďže žalovaný už zaplatil žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti\nvo výške 2.651,37 eur (a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť), a teda mu zaplatil viac, než podľa\npráva mal, súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej nespäťvzatej časti (o zaplatenie 2.222,73 eur) ako\nnedôvodnú zamietol. Za obdobie od 16.12.2019 do 31.03.2021 by žalobca dosiahol hrubý zárobok vo\nvýške 9.413,02 eur (313,12 eur za 16 dní v decembri 2019 + 15 x 606,66 eur). Žalobcovi bol za toto\nobdobie vyplatený invalidný dôchodok vo výške 7.699,55 eur (247,85 eur za 16 dní v decembri 2019 +\n12 x 494,20 eur + 3 x 507,10 eur). Strata na zárobku pri invalidite žalobcu za obdobie od 16.12.2019 do\n31.03.2021 tak činí sumu 1.713,47 eur (9.413,02 eur - 7.699,55 eur). Po zohľadnení spoluzavinenia zo\nstrany žalobcu v rozsahu 50 % tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku\npri invalidite vo výške 856,74 eur. Keďže žalovaný už zaplatil žalobcovi náhradu za stratu na zárobku\npri invalidite vo výške 855,72 eur (a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť), súd prvej inštancie uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo výške 1,02 eur\n(856,74 eur - 855,72 eur) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 1.155,26 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n23. Žalobca si napokon uplatnil nárok na náhradu účelných nákladov spojených s liečením spolu\nvo výške eur 5.960,72 (5.418,70 eur + 328,16 eur + 213,86 eur). Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Žalobca si žalobou\nuplatnil nárok na zaplatenie liečebných nákladov vo výške 5.418,70 eur. Konkrétne išlo o náklady na\nzdravotnícky materiál, lieky, osobnú prepravu, ošetrovateľské služby a náklady na úpravu kúpeľne\nvo výške 4.852,05 eur a cestovné náklady (cesty z bydliska do zdravotníckych zariadení a späť) vo\nvýške 566,65 eur. Zmenou žaloby zo dňa 20.12.2022 si žalobca uplatnil liečebné náklady vo výške\n328,16 eur a vo výške 213,86 eur. Uviedol, že ide o: (i) náklady na lieky, zdravotnícke potreby, osobnú\nprepravu a odber krvi za obdobie od 21.12.2020 do 07.10.2021 vo výške 364,62 eur, z ktorých si po\nzohľadnení svojho spoluzavinenia vo výške 10 % uplatnil sumu 328,16 eur, (ii) náklady na lieky, osobnú\nprepravu a odber krvi za obdobie od 14.10.2021 do 10.02.2022 vo výške 237,80 eur, z ktorých si po\nzohľadnení svojho spoluzavinenia vo výške 10 % uplatnil sumu 213,86 eur. Medzi sporovými stranami\nbolo vynaloženie týchto liečebných nákladov nesporné, žalovaný (v zastúpení právnym zástupcom)\nneskôr v priebehu konania - na pojednávaniach dňa 04.05.2023 a dňa 21.09.2023 - tieto liečebné\nnáklady uznal (nerozporoval ich). Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že ide o nesporné skutkové\ntvrdenia žalobcu, ktoré v tomto konaní ani nebolo potrebné preukazovať. Výšku a vynaloženie týchto\nliečebných nákladov mal súd navyše preukázané zo žalobcom predložených pokladničných dokladov,\npríjmových pokladničných dokladov, fotografií kúpeľne a dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.\nŽalobcovi vznikli náklady spojené s liečením spolu vo výške 6.021,12 eur (5.418,70 eur + 364,62 eur +\n237,80 eur). Po zohľadnení spoluzavinenia zo strany žalobcu v rozsahu 50 % vznikol žalobcovi nárok\nna zaplatenie náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 3.010,56 eur. Keďže žalovaný už uhradil\nžalobcovi náklady spojené s liečením vo výške 2.709,36 eur (a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť), súd\n\nprvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov spojených s liečením\nvo výške 301,20 eur (3.010,56 eur - 2.709,36 eur) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 2.408,29 eur) žalobu\nako nedôvodnú zamietol.\n24. Žalovaný bol povinný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti skončiť\nprešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť\nžalobcovi výšku poistného plnenia (§ 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.). Následne bol povinný\nposkytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej\npovinnosti poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.). Nedodržaním týchto lehôt\nsa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, bol preto povinný zaplatiť žalovanému aj\nzákonné úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.). Žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu\nškody voči žalovanému listom zo dňa 16.12.2020, doručeným žalovanému dňa 21.12.2020, žalovaný\nbol preto povinný plniť do 05.04.2021 a od 06.04.2021 bol v omeškaní. Náhradu liečebných nákladov\nvo výške 328,16 eur si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 21.10.2021, doručeným žalovanému\ndňa 25.10.2021, žalovaný bol preto povinný plniť do 09.02.2022 a od 10.02.2022 bol v omeškaní.\nNáhradu liečebných nákladov vo výške 213,86 eur si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa\n01.03.2022, doručeným žalovanému dňa 03.03.2022, žalovaný bol preto povinný plniť do 18.06.2022\na od 19.06.2022 bol v omeškaní. Súd prvej inštancie v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného\naj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t.j. vo výške o päť percentuálnych bodov\nvyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania)\nz jednotlivých súm tak, ako to žalobca žiadal v žalobe, teda od 06.04.2021 až do zaplatenia (a v prípade\nliečebných nákladov od 10.02.2022 do zaplatenia, resp. od 21.06.2022 do zaplatenia). Vo zvyšnej časti\nuplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1\nCivilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo\nstrán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie totiž vyhodnotil úspech žalobcu\na úspech žalovaného v spore ako približné rovnaký.\n26. Proti výroku IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca\nodvolanie, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca nesúhlasil s posúdením miery jeho spoluzavinenia škody zo strany súdu prvej inštancie. Za\nnesprávny považoval záver súdu o väčšej závažnosti porušenia povinnosti zo strany žalobcu ako chodca\nv porovnaní s porušením právnej povinnosti zo strany vodiča motorového vozidla. Uviedol, že konečná\núvaha o tom, nakoľko sa na vzniku škody podieľal sám poškodený a v akom rozsahu nesie zodpovednosť\nza škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody\ntak na strane škodcu, ako aj na strane poškodeného. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie,\nktorý ohľadne primeranosti rýchlosti rozhľadovým pomerom uprednostnil záver zo znaleckého posudku\nI.. F., podľa ktorého vodič jazdil rýchlosťou primeranou rozhľadovým pomerom. Ten totiž vychádzal len\nzo všeobecných rozhľadových pomerov bez zohľadnenia špecifík daného miesta, večernej doby a stavu\nvozovky. I.. W. tieto osobitosti, ktoré mali vplyv na rozsah rozhľadu v danom mieste a čase, zohľadnil.\nJeho postup nebol v rozpore s definíciou rozhľadu, ako to uviedol súd prvej inštancie, pretože stanovil\nvzdialenosť, ktorú reflektory vozidla účinne osvetľujú, avšak s aktualizáciou na dané podmienky miesta\ndopravnej nehody. Podstatným pri definícii pojmu rozhľadu je totiž prívlastok účinne, t.j. nestačí len\nosvetlenie určitého priestoru, ale toto osvetlenie priestoru musí byť aj účinné, teda dostatočné napr.\nna rozoznanie prekážky. Práve táto účinnosť môže byť rôzna v závislosti od aktuálnych svetelných\npodmienok, stavu povrchu vozovky a pod. Vzhľadom k tomu bol vo vzťahu k posúdeniu primeranosti\nrýchlosti k rozhľadu relevantný záver I.. W., ktorý konkrétnosti času a miesta dopravnej nehody správne\nzohľadnil a nijako tým nepoprel pojem a definíciu rozhľadu. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to,\nže miera spoluzavinenia na strane žalobcu stanovená súdom vo výške 50 % je neprimerane vysoká.\nŽalobca v odvolaní rovnako nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie odmietol vychádzať pri určovaní\nnáhrady za bolesť zo znaleckého posudku č. XX/XXXX L.. S. L. podaného pre účely trestného konania, v\nktorom bola hodnotená bolesť žalobcu v súvislosti s jeho úrazom pri dopravnej nehode počtom 1521,63\nbodov. Poznamenal, že námietky uvedené zo strany súdu proti tomuto znaleckému posudku nemali\nspôsobilosť spochybniť jeho preskúmateľnosť a tieto námietky mali frázovitý charakter bez toho, aby\nspochybňovali závery tohto znaleckého posudku. Doba dvoch rokov od dopravnej nehody nemôže\nmať vplyv na preskúmateľnosť záverov znaleckého posudku, keďže znalec vychádzal z písomne\n\nzaznamenaných údajov v zdravotnej dokumentácii žalobcu, teda z verifikovateľných dokumentov, na\nktorých obsah nemá plynutie doby dvoch rokov žiaden vplyv. Rovnako to platí o absencii osobného\nvyšetrenia žalobcu. Dodal, že lekársky posudok L.. W. ani znalecký posudok znaleckej organizácie\nneobsahoval žiadnu citáciu zdravotnej dokumentácie žalobcu, pričom znalecký posudok znaleckej\norganizácie len stroho konštatoval, že sa stotožňuje s lekárskym posudkom bez toho, aby vôbec\nobsahoval popis znaleckého skúmania. Znalecká organizácia rovnako osobne nevyšetrila žalobcu, čo\nvšak v danom prípade nebolo pre súd prvej inštancie prekážkou, aby jej závery bral za relevantné.\nRovnako namietal vznesenú námietku premlčania žalovaného. Podľa právneho názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sú všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného známe, až keď\nsa celý liečebný proces skončí. Ide teda jednak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samotnom úraze, ako\naj pri liečení a po ňom. Liečením sa však nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie,\nale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda doba od začiatku do skončenia liečenia. Napokon\nide aj o bolesť, ktorou trpí poškodený, napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Okrem uvedeného žalobca\nzdôraznil tvrdenie uvedené v žalobe, že si žalobou uplatnil celú náhradu škody na zdraví, ktorá mu bola\nspôsobená na základe skutkových okolností tvrdených v žalobe. Žalobca si žalobou uplatnil celý nárok\nna náhradu škody vzniknutej pri dopravnej nehode dňa 17.12.2018 aj v prípade, že táto náhrada bola\nneskôr kvantifikovaná na základe iných položiek bolesti či sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré\nvyplývajú z listín predložených žalovaným resp. ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného v konaní. Aj\npreto už podanou žalobou došlo k spočívaniu premlčacej doby ohľadne celého nároku na náhradu za\nbolesť v zmysle § 112 OZ, a preto ani z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu. Žalobca rovnako\ntrval aj na správnosti bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, z ktorého vychádzal\npri uplatnení svojich nárokov. Uviedol, že súdu prvej inštancie neprekážalo, že znalecká organizácia,\nz ktorej znaleckých posudkov vychádzal, žalobcu osobne nevyšetrila, čo súd považoval za prekážku\npre akceptáciu znaleckého posudku L.. L.. Znalecké posudky predložené zo strany žalovaného pritom\nnemali ani obsahové náležitosti znaleckého posudku v zmysle § 17 ods. 5 Zákona č. 382/2004 Z.z. o\nznalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“) pričom dodal, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti\npredložených lekárskych posudkov, je možné ich odstrániť znaleckým posudkom, ktorý však logicky\nmusí byť podaný v súlade s právnymi predpismi, t.j. musí nielen formálne ale aj obsahovo spĺňať\nvšetky požiadavky vyžadované zákonom. V opačnom prípade nemožno brať znalecký posudok do\núvahy a musí sa vychádzať z predložených lekárskych posudkov. Žalobca nesúhlasil ani so zvýšením\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a o\nnáhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 %, nakoľko ho považoval za neprimerane nízke s\npoukazom na závažnosť jeho stavu a rozsahu jeho trvalého zdravotného poškodenia. Tvrdil, že zásada\nproporcionality bola plne zabezpečená práve systémom bodového hodnotenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia za jednotlivé poškodenie zdravia. Mal za to, že zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona\no náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe zvyšovania\npodľa percentuálnych bodov túto proporcionalitu nijako nemôže narušiť aj v prípade, že je priznané\nmaximálne 50 % zvýšenie, nakoľko toto zvýšenie sa uplatňuje len z náhrady určenej proporcionálne\npodľa počtu bodov a zvyšuje sa o percentuálne body z takto proporcionálne určenej náhrady, pričom\nargumentoval tým, že pri rovnakom percentuálnom zvýšení osobe s menej závažným poškodením\nzdravia by patrila podstatne nižšia suma zvýšenia ako osobe so závažnejším poškodením zdravia. To\nzásadne popiera a vyvracia argument, že priznanie zvýšenia náhrady o 50 % aj v menej závažnom\nprípade narúša či popiera princíp proporcionality resp. že nejakým spôsobom je nespravodlivé voči\nosobám so závažnejším poškodením zdravia, resp. že stiera rozdiely vo výške náhrady medzi menej\nzávažnými a závažnejším prípadmi. Záver, že zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona o náhrade za\nbolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia hoci aj v maximálnej miere 50 % tak u menej\npoškodenej osoby ako aj u viac poškodenej osoby popiera či porušuje princíp proporcionality, žalobca\noznačil na základe vyššie uvedeného jednoznačného argumentu za falošnú a nesprávnu premisu.\nZáverom žalobca dodal, že okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na\nindividuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky\nvysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv.\nbežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít\nnazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné\nnielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov\nobčianskeho konania.\n\n27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval\nza správny a za dostatočne odôvodnený. V rámci svojho vyjadrenia žalovaný k spoluzodpovednosti\nžalobcu, nad rámec dôvodov, ktoré podrobne opísal súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia,\npoukázal na to, že ak škodu nezapríčinil výlučne škodca, ale svojím zavineným konaním sa na nej\npodieľal aj samotný poškodený, pri posudzovaní miery spoluzodpovednosti poškodeného treba zvážiť\nnielen všetky skutočnosti, pre ktoré došlo ku škode určitého druhu a rozsahu, ale v rámci toho aj to,\nako a v akom rozsahu jednotlivé z týchto skutočností prispeli k vzniku škody a jej rozsahu. Doplnil,\nže konanie ako na strane vodiča vozidla, tak aj samotného žalobcu viedlo k stretu vozidla, keď obaja\nporušovali svoje povinnosti z právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič\npritom na vzniknutú kolíznu situáciu reagoval zodpovedajúcim spôsobom, na rozdiel od žalobcu, ktorý\nna vzniknutú situáciu nereagoval vôbec, hoci mu v tom nielenže nič nebránilo, ale bolo to pre neho ako\nchodca aj jednoduchšie. Toto bolo pritom nepochybne ovplyvnené aj tým, že žalobca v tom čase bol\npod vplyvom návykových látok. Tie povinnosti z predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,\nktorých porušovaním sa žalobca podieľal na vzniku škody, pritom porušoval opakovane a to aj napriek\nupozorneniam svojich blízkych osôb. K výške náhrady za bolesť a premlčaniu časti tohto nároku\nžalovaný vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením žalobcu, že rozhodným pre začatie plynutia premlčacej doby\nmá byť doba, keď sa liečebný proces končí. Pri tom argumentoval tým, že ohodnotenie bolesti možno\nvykonať okamihom ustálenia zdravotného stavu osoby poškodenej škodou na zdraví v čase, keď došlo\nk odozneniu akútnej fázy bolesti. Týmto okamihom je potom bolesť zistená a možno objektívne vykonať\njej ohodnotenie. Z tohto hľadiska je potom právne bez významu aj prípadne prebiehajúca liečba, ak\nnie je spojená s akútnou bolesťou. Rovnako je potom úplne právne bez významu, kedy bol spracovaný\nposudok, resp. kedy došlo k ukončeniu dočasnej práceneschopnosti poškodeného. Vo vzťahu k tej\nčasti náhrady bolesti, ktorú žalobca v konaní uplatnil až zmenou žaloby zo dňa 06.12.2021, ktorú súd\npripustil unesením zo dňa 28.01.2022, a ktorú žalobca opiera o posudok L.. S. L. č. XX/XXXX, uviedol,\nže k tomuto došlo po viac ako 2 rokoch od ustálenia zdravotného stavu žalobcu z hľadiska náhrady\nbolesti. K ustáleniu došlo u žalobcu v priebehu prvej polovice roku 2019, keď po vyhojení dekubít, ktoré\nbolo skonštatované pri chirurgickej kontrole žalobcu 17.06.2019 (na ktoré odvoláva L.. L. v posudku\nna str. 42) už prebiehala výlučne ambulantná a rehabilitačná liečba žalobcu, ktorá nespôsobovala\nžiadnu akútnu bolesť. Teda žalobca sa dozvedel o škode na zdraví, ktorú utrpel pri dopravnej nehode\n17.12.2018, ktorá sa odškodňuje náhradou bolesti, najneskôr 17.06.2019. Tú náhradu bolesti vo výške\n7.352,- eur, ktorú žalobca v konaní uplatnil až zmenou žaloby zo dňa 06.12.2021, ktorú súd pripustil\nunesením zo dňa 28.01.2022, preto žalobca uplatnil až po uplynutí premlčacej doby a z tohto dôvodu\nbola žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie vznesená námietka premlčania dôvodná a aj\nv tejto časti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Žalovaný ďalej uviedol, že civilné\nsporové konanie je kontradiktórne, ktoré je ovládané dispozičným a prejednacím princípom. Žalobca\nžalobou uplatnil nárok na náhradu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý skutkovo vymedzil\na ktorý ním zvoleným spôsobom kvantifikoval. Po začiatku konania pritom pristúpil k zmene žaloby,\nkeď túto v časti o náhradu bolesti rozšíril o tú časť, ktorú dovtedy neuplatňoval. Pred rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie o pripustení zmeny žaloby pritom súd o nárokoch v zmenenej podobe nie je\noprávnený rozhodovať; opačným postupom konajúceho súdu by došlo k zásahu do práva na spravodlivý\nproces. Z uvedeného dôvodu žalobca nesúhlasil so žalobcom uvedeným, že žalobou uplatnil nárok na\nnáhradu bolesti ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia ako celok a predloženie lekárskych posudkov,\nktorými ich preukazuje, neznamená, že uplatňuje náhradu škody len za tie položky, ktoré sú uvedené v\nposudkoch, ale má uplatňovať celú náhradu škody, hoci táto bude kvantifikovaná až v priebehu konania\nna základe iných položiek. K výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a rozsahu jej\nmimoriadneho zvýšenia sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že zvyšovanie jednotlivých\npoložiek ohodnocujúcich sťaženie spoločenského uplatnenia lekárom postupom podľa § 10 ods. 4\nzákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia má byť ovplyvnené\nsubjektívnym stanoviskom lekára, a toto má závisieť najmä od jeho osobnej preferencie ako k nemu\npristúpi. Pri tom upozornil na skutočnosť, že uvedený zákon pri určovaní výšky náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia (ale aj náhrady bolesti) vychádza zo zásady proporcionality a primeranosti a\nv súlade s touto zásadou musí postupovať aj posudzujúci lekár pri rozhodovaní o prípadnom zvyšovaní\ntejto náhrady podľa § 10 ods. 4 a pri tomto zohľadňovať objektívne kritériá, nakoľko táto náhrada ako\ncelok musí byť primeraná. V závere svojho vyjadrenia sa žalovaný nestotožnil so žalobcom uvedeným\nzvýšením náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % a záver súdu prvej inštancie o navýšení\nnáhrady najviac o 15 % označil za správny.\n\n28. V odvolacej replike žalobca poukázal na to, že pri posúdení miery spoluviny je potrebné brať\ndo úvahy a zohľadniť všetky okolnosti vzniku škody, ktoré sú právne významné. Za takúto okolnosť\nvšak nie je možné rozhodne považovať okolnosť, či žalobca opakovane porušoval svoju povinnosť\ntým, že aj inokedy prechádzal cez cestu mimo priechod pre chodcov alebo nie a brať do úvahy len\nskutočnosti a okolnosti, vzťahujúce sa a týkajúce sa konkrétneho škodového deja a teda správania sa\npoškodeného pri konkrétnom vzniku škody. Ďalej zastal názor, že reakcia žalobcu na kolíznu situáciu,\nktorú mu žalovaný vytýka ako ďalší protiprávny prvok v jeho konaní je už zahrnutá v samotnom správaní\nžalobcu, ktorý sa rozhodol prejsť cez cestu napriek blížiacemu sa motorovému vozidlu. Nemožno\npreto túto skutočnosť osobitne hodnotiť v neprospech žalobcu. Rovnako možnosť takéhoto hodnotenia\nnevyplývala zo žiadneho vykonaného dôkazu. Trval tak na tom, že závažnosť porušenia jednotlivých\nprávnych povinností zo strany žalobcu ako chodca na jednej strane a vodiča motorového vozidla na\ndruhej strane je minimálne rovnaká, ak nie vyššia na strane vodiča. Ďalej žalobca uviedol, že akútna\nfáza bolesti je rozhodujúca pre určenie konkrétnej bodovej sadzby za konkrétne poškodenie zdravia.\nNeznamená to však, že pre hodnotenie bolesti ako jedného uceleného komplexného nároku na náhradu\nškody na zdraví je podstatná len akútna fáza bolesti pri konkrétnom poškodení zdravia a na iné\nskutočnosti v celom priebehu liečby už nie je potrebné prihliadať. Práve naopak, ustanovenia zákona\no náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia upravujú nárok na náhradu\nza bolesť ako komplexný nárok, ktorý má zadosťučiniť a odškodniť poškodenú osobu za celý priebeh\nliečby poškodenia zdravia a odstraňovania jeho následkov. Následne dodal, že aj napriek námietkam\nžalovaného ohľadne tvrdeniam žalobcu, že si žalobou uplatnil celú náhradu škody somatického\ncharakteru vrátane celej náhrady za bolesť, žalobca na tomto tvrdení naďalej trvá. Zdôraznil, že\nsi žalobou uplatňuje celú náhradu škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená a to aj v prípade,\nak by boli v priebehu konania v rámci vykonávania dokazovania hodnotené bolesť alebo sťaženie\nspoločenského uplatnenia vzťahujúce sa k tejto škode na zdraví iným bodovým hodnotením alebo\ninými položkami v zmysle zákona. Dodal, že musel svoje nároky v žalobe kvantifikovať vtedy pre neho\ndostupným bodovým hodnotením bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, aby bola žaloba určitá.\nMal za to, že vzhľadom na odbornú zložitosť bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského\nuplatnenia najmä v prípade závažného poškodenia zdravia či v prípade hodnotenia viacerých poškodení\nzdravia, je nespravodlivé zaťažiť žalobcu prostredníctvom inštitútu premlčania zodpovednosťou za\nsprávnosť bodového hodnotenia, nakoľko toto závisí výlučne od odborného posúdenia a nijako nezávisí\nprocesné zodpovedného správania žalobcu. Preto mal za to, že už podanou žalobou došlo k spočívaniu\npremlčacej doby ohľadne celého nároku na náhradu za bolesť v zmysle § 112 OZ, a preto nemohlo dôjsť\nk premlčaniu. Ďalej tvrdenia žalovaného o chýbajúcich zákonných náležitostiach žalobcom predložených\nlekárskych posudkov označil za nepravdivé. Mal za to, že lekárske posudky predložené žalobcom a\nvypracované L.. W. a L.. K. mali všetky zákonné náležitosti v súlade s § 8 ods. 1 a 2 zákona o náhrade\nza bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Trval tak na svojej argumentácii, že\nvýška bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa preukazuje predovšetkým lekárskym\nposudkom, ktorý v danom prípade nebol spochybnený znaleckým posudkom, nakoľko žalovaným\npredložený znalecký posudok nebol podaný v súlade s právnymi predpismi a nemohol byť považovaný\nza zákonný dôkaz. V závere si ohľadne posúdenia nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia opäť si dovolil poukázať na to, že žalobca trpí jedným z najťažších poškodení\nzdravia. Ide o prípad straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer\nvyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom\nzmarené. Preto ide u žalobcu o prípad, kedy je adekvátne zvýšenie náhrady na hornej hranici možného\nzvýšenia. Potvrdzuje to nesporný fakt, že u žalobcu bola uznaná invalidita v miere 75 % a miera funkčnej\nporuchy bola u neho stanovená na 100 %.\n29. V odvolacej duplike žalovaný zotrval na svojom názore o tom, že bolo zrejmé, že žalobca sám\nsvojim zavineným protiprávnym konaním podstatným spôsobom prispel k vzniku škodového následku,\npričom toto porušovanie bolo jednou z dvoch hlavných príčin vzniku škody žalobcu. Komparáciou týchto\nokolností na strane žalobcu s okolnosťami na strane vodiča vozidla, bolo možné dospieť k záveru, že\nokolnosti na strane žalobcu a okolnosti na strane vodiča vozidla, ktoré viedli k vzniku škody na zdraví\nžalobcu, sú vo svojej podstate vyvážené. Preto bolo na mieste, aby žalobca spoluzodpovedal za jemu\nvzniknutú škodu v rozsahu 50 %. K opodstatnenosti vznesenia námietky premlčania poznamenal, že\nžalobca časť náhrady škody, ktorú uplatnil až zmenou žaloby zo dňa 06.12.2021 uplatnil po uplynutí\npremlčacej doby a z tohto dôvodu bola potom voči tejto časti nároku vznesená námietka premlčania\nopodstatnená. Argumentoval pri tom tým, že u žalobcu po vyhojení dekubít, ktoré bolo konštatované\npri chirurgickej kontrole žalobcu 17.06.2019, na ktoré odkazuje L.. L. vo svojom posudku, už prebiehala\n\nvýlučne bežná ambulantná liečba a bežná rehabilitácia žalobcu. Zdravotný stav žalobcu už bol ustálený,\ntento nepodstupoval ďalšie operácie, resp. lekárske zákroky, netrpel infekciami pod., jeho zdravotný\nstav sa nezhoršoval. Z tohto dôvodu sa potom žalobca o škode, ktorá sa odškodňuje náhradou bolesti,\ndozvedel najneskôr 17.06.2019. Táto skutočnosť mala potom vplyv na výšku nároku na náhradu bolesti,\nktorý žalobcovi v súvislosti s poškodením zdravia vznikol (bolo treba vychádzať z hodnoty bodu pre rok\n2019). Zároveň týmto dňom začala plynúť subjektívna premlčacia doba tohto nároku v súlade s § 106\nods. 1 Občianskeho zákonníka a to aj v tej časti, ktorú uplatnil až po začiatku konania zmenou žaloby\nzo 06.12.2021 na základe posudku L.. S. L. č. XX/XXXX nad rámec tej, ktorá už vyplývala z lekárskeho\nposudku L.. W. zo dňa 30.10.2020.\n30. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie\npojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné\npodmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správny\npotvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP)\n31. Žalobca v rámci svojho podaného odvolania v súhrne namietal 1) nesprávne určenú výšku\nspoluzavinenia, súčasne namietal 2) nesprávne určenú hodnotu bodu pri určení bolestného (t.j. či bolo\ntreba použiť hodnotu bodu z roku 2019, alebo z roku 2020 a 2021), 3) nesprávne vyhodnotené jednotlivé\nznalecké posudky, týkajúce sa počtu bodov za náhradu za bolesť, 4) nesprávne vyhodnotené premlčanie\nčasti uplatneného nároku, 5) nesprávne posúdenie znaleckých posudkov pri sťažení spoločenského\nuplatnenia, 6) a výšku mimoriadneho zvýšenia pri sťažení spoločenského uplatnenia.\n32. Rozhodujúcou námietkou žalobcu v rámci podaného odvolania bolo namietanie rozsahu\nspoluzavinenia vodiča a poškodeného (t.j. žalobcu) na vzniku dopravnej nehody. K tejto otázke sa\npodrobne v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyjadril súd prvej inštancie, pričom odvolací súd v\npodrobnostiach odkazuje na odôvodnenie tohto rozsudku a s týmto sa plne stotožňuje. Žalobca v rámci\npodaného odvolania poukazoval na rozhľadové podmienky vodiča a prekročenie rýchlosti vodiča a s\nohľadom na väčšiu zraniteľnosť chodca ako účastníka cestnej premávky a väčšieho nebezpečenstva\nprameniaceho z prevádzky motorového vozidla navrhol zmeniť mieru spoluzodpovednosti žalobcu v\nrozsahu nižšom ako 50 %. Odvolací súd má za to, že s týmito argumentami žalobcu vznesenými aj\nv rámci podaného odvolania sa už riadne vysporiadal súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho\nrozhodnutia. Zo skutkových okolností danej veci je zrejmé, že žalobca nepoužil prechod pre chodcov,\nhoci bol v tesnej blízkosti miesta jeho prechodu cez vozovku, pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil,\nže tak môže urobiť bez nebezpečenstva, žalobca vstúpil na vozovku v tmavom oblečení, bez reflexných\nprvkov, pričom si bol vedomý nebezpečnosti svojho konania. Žalobca mal možnosť pred vstupom na\nvozovku a po celý čas svojho pohybu na vozovke až po miesto stretu vidieť zľava prichádzajúce\nosvetlené vozidlo. Žalobca sám mal možnosť zabrániť zrážke tým, že by vozovku prešiel rýchlejšie alebo\npomalšie. Zároveň podľa výsledkov toxikologicko - chemickej analýzy krvi, mal okrem etylakoholu krvi\n1,05 g/kg (‰), navyše prítomný toulén, ktorý sa používa ako droga. Za týchto okolností nemôže ani\nodvolací súd pričítať žalobcovi nižšie spoluzavinenie ako 50 %, a to bez ohľadu na skutočnosti žalobcu\ntvrdené v rámci podaného odvolania (a to aj za možnosti preukázania ich pravdivosti, čo sa však v danej\nveci nenastalo). Preto odvolací súd argumenty žalobcu vznesené v rámci podaného odvolania v tejto\nčasti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré v tejto časti nie sú dostatočné pre zmenu rozsudku súdu prvej\ninštancie. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n33. Žalobca v rámci podaného odvolania taktiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil\nhodnotu bodu, rozhodujúcu pre určenie bolestného, nakoľko k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo\naž po skončení liečenia, t.j. v roku 2020 a nie v roku 2019, a preto bolo potrebné pri výpočte použiť\nhodnotu bodu vo výške určenej v roku 2020. K týmto skutočnostiam odvolací súd uvádza, že je\nnevyhnutné rozlišovať medzi ukončením liečby a ustálením zdravotného stavu. Zásadný rozdiel je v\ntom, že ukončenie liečby (liečenia) je nevyhnutné pre správne ustálenie hodnoty bodu, t.j. pre správne\nurčenie bolestného, zatiaľ čo ustálenie zdravotného stavu je rozhodujúce pre správne určenie bodu v\nrámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre určenie hodnoty bodu v rámci bolestného je rozhodujúce\nukončenie liečby tak, aby lekár vedel vyčísliť bolesť podľa bodovníka. Inak povedané, rozhodujúce pre\nustálenie bolestného je moment, kedy sa liečba poškodeného skončila, t.j. dá sa objektívne zhodnotiť\n\nkoľko a akých bolestí poškodený pretrpel. Na základe uvedeného lekár vystaví lekársky posudok slúžiaci\nako podklad pre priznanie bolestného. Z opisu skutkového stavu v danom prípade vyplýva, že dňa\n17.12.2018 došlo k dopravnej nehode, t.j. k poškodeniu zdravia žalobcu. Z dokladov založených v\nsúdnom spise, ako aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že k ustáleniu zdravotného\nstavu muselo dôjsť najneskôr po vyhojení preležanín (dekubitov), pričom uvedené bolo konštatované\npri chirurgickej kontrole žalobcu dňa 17.06.2019, po ktorej nasledovala len ambulantná a rehabilitačná\nliečba. K týmto tvrdeniam súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že žalobca bol dvakrát operovaný,\nprvýkrát ihneď po dopravnej nehode v decembri 2018, druhýkrát v januári 2019. Z dokladov založených\nv súdnom spise taktiež vyplýva, že žalobca bol niekoľkokrát hospitalizovaný a prvýkrát nastúpil na\nústavnú rehabilitačnú liečbu do Kováčovej dňa 16.07.2019, pričom túto ukončil dňa 24.09.2019. Ani\nz lekárskeho posudku L.. T. W., ktorý bol vyhotovený ako prvý (dňa 30.10.2020), ani zo znaleckého\nposudku znalca L.. S. L. zo dňa 25.04.2021 nevyplýva, že by predmetom ohodnotenia bolestného bola\naj rehabilitačná liečba a bolesti súvisiace s touto rehabilitačnou liečbou. Preto odvolací súd taktiež nemá\nza to, že by k ustáleniu zdravotného stavu došlo až po opakovanej rehabilitačnej liečbe, t.j. v roku\n2020, tak ako to tvrdí žalobca. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že lekársky posudok L.. T. W., zo dňa\n30.10.2020, bol predložený samotným žalobcom, zatiaľ čo znalecký posudok L.. S. L. zo dňa 25.04.2021,\nbol vyhotovený ako druhý a taktiež predložený žalobcom, avšak žiadnym spôsobom nevysvetľuje, prečo\nsa znalec v rámci ohodnocovania utrpenej bolesti odchýlil od pôvodného lekárskeho posudku, prečo\nzvýšil napríklad počet bodov za poškodenie miechy (t.j. TH 9 - TH 12 zo 170 bodov na 420 bodov),\nprečo zvýšil počet bodov za zlomeninu tela stavca (TH 12 zo 180 bodov na 329,13 bodov). Takéto\nnavýšenie počtu bodov bez zjavného vysvetlenia uvedeného v znaleckom posudku vyhotovenom dva\nroky po ustálení zdravotného stavu poškodeného oproti predchádzajúcemu lekárskemu posudku L..\nT. W. považuje odvolací súd za nepreskúmateľné, a preto sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie\no ustálení počtu bodov v rozsahu 1.185 bodov, t.j. tak, ako bol tento rozsah vyčíslený L.. T. W.,\nlekárom, ktorý prvý vypracoval lekársky posudok. Tento bol taktiež v tomto rozsahu potvrdený znaleckým\nposudkom predloženým síce žalovaným, ale vypracovaným znaleckou organizáciou forensic.sk. Tak,\nako už súd prvej inštancie uviedol hodnotu bodu určuje § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za\nbolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,\no zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a\nobčianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výška náhrady za\nbolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom\nSlovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa\nodseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Pre\nsprávne určenie výšky bodu bolo nevyhnutné určiť v ktorom roku vznikol nárok na náhradu bolestného.\nTak, ako už bolo vyššie uvedené nárok na náhradu bolestného vzniká v tom roku, v ktorom došlo\nk ustáleniu zdravotného stavu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že k ustáleniu\nzdravotného stavu došlo nepochybne v roku 2019 a to nielen z dôvodu, že bola ukončená ústavná liečba\na pacient bol liečený iba ambulantne, ale aj z dôvodu, že v roku 2019 už žalobca podstúpil rehabilitačnú\nliečbu a táto nebola predmetom ohodnocovania vytrpenej bolesti v žiadnom predloženom lekárskom\nani znaleckom posudku. Pokračovanie rehabilitačnej liečby bez vytrpenej bolesti nezakladá nárok na\npriznanie bolestného, nakoľko tento sa odvíja od vytrpenej bolesti a môže zahŕňať aj určitú časť liečby,\navšak iba pokiaľ pretrvávajú bolesti s touto liečbou súvisiace a tieto skutočnosti sa premietnu aj do\nlekárskeho posudku ohľadom určenia bolestného, čo sa však v danom prípade nestalo. Rovnako tak nie\nje významný čas vyhotovenia lekárskeho posudku, tak ako to tvrdí žalobca, nakoľko lekársky posudok\nsa mohol vyhotoviť už v priebehu liečby, prípadne hneď po skončení prvej rehabilitačnej liečby, ktorá\nbola ukončená v roku 2019 a nie až následne v priebehu nariadenej ďalšej rehabilitačnej starostlivosti.\nNa základe uvedeného odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie ustálil, že bolo potrebné\nvychádzať z hodnoty bodu za rok 2019 t.j. zo sumy 20,26 eur, t.j. bolestné, čo predstavuje v danom\nprípade sumu 1.185 bodov x 20,26 eur = 24.008,10 eur - 50 % spoluzavinenie t.j. 12.004,50 eur, pričom\nzo strany žalovaného došlo k úhrade sumy 12.004,05 eur, a preto súd prvej inštancie správne vypočítal\nzostávajúcu výšku bolestného ktoré predstavuje už iba sumu 0,45 eur. Súd prvej inštancie žalobu vo\nzvyšku t.j. v časti o zaplatenie sumy 17.905,20 eur zamietol a odvolací súd sa s týmto postupom súdu\nprvej inštancie ako so správnym postupom stotožňuje. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd\nnemal potrebu sa samostatne vyjadrovať k otázke premlčania časti toho nároku na priznanie bolestného.\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti bolestného ako vecne a právne správny potvrdil (§\n387 ods. 1, 2 CSP).\n\n34. Žalobca v rámci svojho odvolania namietal súdom prvej inštancie stanovený počet bodov za\nsťaženie spoločenského uplatnenia. Je všeobecne známe, že sťaženie spoločenského uplatnenia je\nstav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné\núkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho\nspoločenských úloh (ďalej len \"následok\") - § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť\na o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia\nsa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a\nto v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Pri\nurčovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia\nna zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia\nmôže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie alebo stratu\nmožnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel\npoškodenie na zdraví. Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia\nspoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v\nlekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného\npo zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.\nSúd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku pri určovaní počtu bodov za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckých posudkov znaleckej organizácie forensic.sk, keďže\ntieto znalecké posudky podľa názoru súdu prvej inštancie obsahovali odôvodnené závery, ktoré boli\nsúdom preskúmateľné. V tomto prípade súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. f)\nzákona č. 437/2004 Z.z. podľa ktorého lekársky posudok obsahuje hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie.\nSúd prvej inštancie mal za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, v zmysle\nním predložených znaleckých posudkov, nakoľko tieto neobsahovali zdôvodnenie priznaného rozsahu\nsťaženia spoločenského uplatnenia. Konkrétne poukázal na lekársky posudok L.. T. W. o sťažení\nspoločenského uplatnenia a súčasne na lekársky posudok L.. R. K. o sťažení spoločenského uplatnenia,\npričom ani jeden z týchto lekárskych posudkov neobsahuje zdôvodnenie bodového hodnotenia ani\nzdôvodnenie toho, prečo lekári pristúpili k zvýšeniu bodového hodnotenia v zmysle § 10 ods. 4 zák.č.\n437/2004 Z.z. na dvojnásobok (t.j. na maximum). Naopak znalecká organizácia forensic.sk, vo svojom\nznaleckom posudku a v jeho doplnení podrobne zdôvodnila jednotlivé bodové hodnotenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia a tieto závery vyhodnotil súd prvej inštancie ako jednoznačne preskúmateľné.\nV tomto smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré je v tejto\nčasti veľmi zrozumiteľné a jednoznačné. Odvolanie žalobcu do tohto výroku bolo odôvodnené hlavne\ntým, že znalecké posudky zo strany žalovaného nemali obsahové náležitosti znaleckého posudku v\nzmysle ust. 17 ods. 5 zák. č. 382/2004 Z.z. bez nejakého konkrétneho zdôvodnenia. Odvolateľ však v\nrámci podaného odvolania neuviedol, čo konkrétne absentuje v znaleckých posudkoch predložených\nžalovaným. Preto odvolací súd toto tvrdenie žalobcu považuje za všeobecné a ničím nepodložené. Za\nrovnako nedôvodnú odvolaciu námietku považuje odvolací súd tvrdenie žalobcu, že výška bodového\nhodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa preukazuje predovšetkým lekárskym posudkom.\nNa tieto argumenty odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že primárne pri určovaní počtu bodov\nza sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z lekárskeho posudku, ale platí aj ustanovenie\n§ 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia podľa ktorého, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o\nsprávnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené\nv odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Inak povedané,\nak u žalovaného vznikli pochybnosti ohľadom počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia,\nnakoľko počet bodov bol stanovený v dvoch lekárskych posudkoch predložených žalobcom odlišne\na bez bližšieho zdôvodnenia (druhý lekársky posudok bol navýšený o 1550 bodov), je prirodzené,\nže žalovaný si nechal za týmto účelom (t.j. za účelom preverenia počtu bodov určených za sťaženie\nspoločenského uplatnenia) vypracovať znalecký posudok, ktorý jasne zdôvodňuje počet bodov za\nsťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi 7635 bodov, pri hodnote\njedného bodu vo výške 20,26 eur, čo predstavuje sumu 154.686,- eur. Po zohľadnení spoluzavinenia\nzo strany žalobcu vo výške 50 % tak žalobcovi súd prvej inštancie vypočítal sumu náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 77.343,- eur, pričom súd prvej inštancie priznal iba zvyšok\nneuhradenej časti tohto nároku, t.j. iba sumu vo výške 0,45 eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Na základe uvedeného odvolací súd argumenty žalobcu k tomuto nároku vznesené v rámci\npodaného odvolania nepovažuje za také, ktoré by boli schopné zmeniť správnosť záverov súdu prvej\n\ninštancie v tejto časti napadnutého výroku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti ako\nvecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n35. V ďalšom sa odvolací súd nestotožnil ani s odvolacou argumentáciou žalobcu, že mu prináleží nárok\nna mimoriadne zvýšenie SSU v rozsahu až 50 % a nie v rozsahu 20 % tak, ako to určil súd prvej\ninštancie. Žalobca v rámci podaného odvolania zdôraznil, že paraplégia je jedno z najťažších poškodení\nzdravia, pričom úlohu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je primárne odlíšiť menej\nzávažné prípady poškodenia zdravia od tých závažnejších. Odvolateľ má za to, že aj priznanie zvýšenia\no 50 % u menej závažných prípadov žiadnym spôsobom nenarúša princíp proporcionality náhrady,\nktorý je v takomto prípade plne zabezpečený a zachovaný. Žalobca zdôraznil, že invalidita bola určená\nvo výške 75 % a miera funkčnej poruchy bola u neho stanovená na 100 %. Má za to, že okolnosti\nhodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, a to\nbez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského\nangažovania v oblastiach umenia, vedy, športu, či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Odvolateľ\npoukázal na to, že uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových\naktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním je nekorektné, nielen z hľadiska etiky,\nale je aj porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania. Odvolací súd v súvislosti s touto\nodvolacou argumentáciou žalobcu zdôrazňuje, že otázkami aplikácie zák. 437/2004 Z.z. ustanovenia § 5\nods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. sa zaoberal najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach. Tak v rozhodnutí sp.zn.\n5 Cdo 212/2012, ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky ako judikát R 35/2013 dospel k záveru, podľa ktorého ustanoveniu § 5\nods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zodpovedá interpretácia, podľa ktorej je priznanie invalidity jedným,\nnie však jediným z predpokladov, pri splnení ktorého môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50\n%. V ďalšom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 192/2015 najvyšší súd uviedol, že odškodnenie za SSU má\nvo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné\núkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho\nspoločenských úloh. Pre správne určenie výšky odškodnenia za SSU je nevyhnutné najskôr zistiť,\naké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody,\na aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom\nvyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa\nv živote a spoločnosti. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní\nrozsahu odškodnenia musí súd dbať na to, aby jeho rozhodnutie rešpektovalo princíp proporcionality,\nktorý vyžaduje existenciu vzťahu primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou.\nZ uvedeného je zrejmé, že najvyšší súd v prípadoch, v ktorých doteraz posudzoval opodstatnenosť\naplikácie a správnosť interpretácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., riešil viaceré právne otázky, pri\nktorých prijal aj právne závery týkajúce sa tohto ustanovenia. Aj v rozhodnutí z 21. júna 2018 sp.zn. 3\nCdo 209/2018, najvyšší súd posudzoval právnu otázku správnosti interpretácie ustanovenia § 5 ods.\n5 zákona č. 437/2004 Z.z., keď uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s\npoškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,\nna uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2\nods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.). Náhrada za SSU sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe\nnásledkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného\nuplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). V prípadoch hodných osobitného\nzreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť\nnajviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Bodové hodnotenie za sťaženie SSU môže\nposudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti\npoškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na\nzdraví (§ 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004). Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho\nrozsudku uviedol, že v žalobcovom prípade nejde o závažnejšie sťaženie spoločenského uplatnenia,\nktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri\nsvojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že žalobcovi sa stal úraz vo veku 60 rokov, t.j. vo veku blízkom\ndôchodkovému veku, že mal možnosť realizovať sa v osobnej, rodinnej, či spoločenskej sfére, o čom\nsvedčí aj to, že mal manželku a štyri deti. Pred úrazom mal bežné záľuby a vykonával bežné domáce\npráce, avšak nedosahoval mimoriadne výkony v pracovnej, kultúrnej, či športovej oblasti. Pokiaľ ide\no zdravotné postihnutie žalobcu, súd prvej inštancie zdôraznil, že nejde o úplné ochrnutie celého tela\n(všetkých štyroch končatín), ktoré by znamenalo úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nejde ani\no prípad ležiaceho pacienta vyžadujúceho podávanie umelej výživy, či polohovanie. Zároveň poukázal\nna to, že rozumové schopnosti žalobcu zostali zachované, nakoľko je schopný verbálnej komunikácie a\n\nsociálnej interakcie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval za primerané\nzvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 %. Odvolací súd v danej veci konštatuje,\nže nárok na zvýšenie náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., je nárok opierajúci\nsa o ustanovenie, ktoré patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to\nznamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale\nzávisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám\nvymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám\npodľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru\n- rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu\nv zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje\ntým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež\nhľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady\nmusí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne\nokolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho\nindividuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach\nživota, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného\nsa nevyhnutne musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. Pri rozhodovaní\no zvýšení náhrady za SSU súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých\nľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať\nsa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky,\nktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie\n(stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia\nsúdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom\npri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto\nstránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k\npovahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť\ndôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku;\nrozhodujúcou však zostáva ich jednota. Vo všeobecnosti treba pripustiť, že v niektorom individuálnom\nprípade pôjde o tak mimoriadne závažné poškodenie zdravia osoby spoločensky sa dosiaľ nijako\nosobitne neangažovanej (napríklad v prípade mimoriadne ťažkého poškodenia zdravia v detskom veku),\nktoré - aj s prihliadnutím na minimalizovanú predpokladanú budúcu kvalitu jej života - odôvodní priznanie\nzvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v hornej hranici stanoveného limitu (§ 5\nods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Takéto zvýšenie je aj podľa názoru odvolacieho súdu vyhradené\nprípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený\nzo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené.\nOdvolací súd v súvislosti s tým pripomína, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska\nurčenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného, ktorý\npri svojom rozhodovaní zohľadnil aj súd prvej inštancie. Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá\nustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na\nzreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Invalidita - hľadisko\npriamo v tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa poškodeného v\nspoločnosti pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že aj ďalšie (v\nzákone síce výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská musia\nbyť tiež bez vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej sfére.\nZvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.\nsa teda neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v\nspoločnosti (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch\nďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi\nvšeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať\nmieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou. Ako už bolo uvedené,\núvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona\nč. 437/2004 Z.z.) nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená\nna objektívnych a rozumných dôvodoch, a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou\nexistoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za SSU treba považovať\ntaké rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah\nprimeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (3 Cdo 464/2015). V rozhodnutí\nsp.zn. 3 Cdo 192/2015 najvyšší súd uviedol, že dôvod zasiahnuť do úvahy odvolacieho súdu o výške\n\nodškodnenia za SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. dovolacím súdom by mohol byť daný\nlen v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. K vyššie uvedenému odvolací súd dodáva, že\nsúd prvej inštancie priznaním mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za SSU v rozsahu 20 % túto zásadu\nv danom spore dodržal. Pokiaľ ide o spôsob a životný štýl žalobcu po dopravnej nehode, tak je určite\nmožné prijať ten záver, že dopravná nehoda spôsob a štýl života žalobcu ovplyvnila, resp. pozmenila,\na to natrvalo. Žalobca je doživotne pripútaný na invalidný vozík a plne odkázaný na pomoc tretej\nosoby pri zvládaní svojich každodenných životných potrieb (v tomto smere sa zlepšenie do budúcna\nani nepredpokladá). Na druhej strane však súd prvej inštancie správne prihliadol aj na vek žalobcu (60\nrokov), kedy došlo k poškodeniu jeho zdravia, t.j. až v čase, keď je žalobca vo veku blízkemu dôchodku,\nmá štyri deti. Súčasne súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na doterajší spôsob života\nžalobcu a jeho aktivity. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd\nprvej inštancie pri stanovení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 % zachoval\nzásadu primeranosti, a preto odvolanie v tejto časti nároku považuje odvolací súd za nedôvodné. Na\nzáklade uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto zamietajúcej časti presahujúcej\nsumu vo výške 15.469,- eur ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). S ohľadom\nna vyššie uvedené odvolací súd ustálil, že žiaden dôvod uvedený žalobcom v podanom odvolaní nie\nje schopný zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej\nzamietajúcej časti ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n36. Výroky, ktorým bolo konanie zastavené (výrok I., II), ani výrok ktorým bola časť nároku priznaná\n(výrok III) neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť.\n37. O trovách tohto odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení\ns § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.\nOdvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania\nvyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých\nfázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku\nna náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie\npotom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. V\ndanej veci mal v tomto odvolacom konaní úspech len žalovaný, nakoľko odvolanie žalobcu odvolací súd\nvyhodnotil ako nedôvodné, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n38. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne\nsa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,\naby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n39. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo\nsa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).\n\n40. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/9/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "05305250-c9d0-4f70-895f-7b0edd8a5faa:b6eedd24-8dfe-4828-b123-37459f418c00", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1519010518.1", "spisova_znacka": "1To/32/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/32/2021 z 30. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1519010518.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b236bba7-26d6-46d8-81cd-47c6f551c420", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.476.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.476.2025.2"}]}