Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/98/2023 z 31. 3. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2025, sp. zn. 5Co/98/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1
Krajský súd Bratislava | 5Co/98/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1 | 2025-03-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb6db570-7394-4a83-af12-8ccb1b6e39b4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Co/98/2023
1220203038
31. 03. 2025
JUDr Janka Richterová
ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov
JUDr. Juraja Považana a Renáty Janákovej v spore žalobcu: P.. Š. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. C., S. Č..
XX, zastúpený Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom v Jelenci č. 353, proti žalovanému:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu škodu, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 07.decembra 2022 č. k. 16C/48/2020-150, takto
rozhodol:
Odvolací súd vo vyhovujúcej časti a v časti, týkajúcej sa ušlého zisku, rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdzuje;
v zamietajúcej časti, týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u
j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
vo výške 7.500 € s príslušenstvom podľa § 5 ods. 1, 17 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a vo zvyšku (ušlý zisk 76.837 €, náhrada nemajetkovej ujmy 110.000
€) žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo zastavené uznesením okresnej
prokuratúry z dôvodu, že skutok (neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 21 ods. 1, Tr. zák.) nie je trestným činom. Pre rozhodujúci výsledok trestného konania,
ktoré nevyústilo do odsúdenia žalobcu, dospel potom k záveru, že žaloba bola podaná opodstatnene.
Zohľadnil rozhodnutie ESĽP vo veci žalobcu, ktorý konštatoval prieťahy v trestnom stíhaní, ktoré museli
na osobe žalobcu zanechať určité negatívne následky, či už na jeho psychickom alebo fyzickom zdraví,
preto priznal náhradu nemajetkovej ujmy za každý rok trestného stíhania ( v rokoch 2014 až 2019) vo
výške 1.500 €, teda spolu 7.500 €.
3. Náhradu nemajetkovej ujmy do uplatnenej sumy 110.000 €, pre údajné trestné stíhanie v trvaní
89 mesiacov, vyhodnotil za neprimeranú. Z pripojených lekárskych správ, najmä vo vzťahu k tvrdenej
psychickej ujme, podľa záverov súdu nemožno jednoznačne konštatovať, že táto bola vyvolaná trestným
stíhaním. Z vyjadrenia psychiatra vyplýva, že žalobca je vedený v psychiatrickej ambulancii od roku
2014, jeho bližší zdravotný stav však nešpecifikuje.
4. Žalobca vyčíslil ušlý zisk na sumu 76.837 €, zodpovedajúcu priemernej mesačnej mzde v národnom
hospodárstve v rokoch 2011 až 2019. Súd dospel k záveru, že neobstojí argument žalobcu o tom, že
sa nemohol zamestnať pre prebiehajúce trestné stíhanie, údajne pre požadovanie výpisu z registra

trestov, keďže v tomto registri sa neuvádza, že voči určitej osobe sa vedie trestné stíhanie. Tvrdenia
o nemožnosti zamestnať sa nepotvrdili ani v spore vypočutí svedkovia; podobne z predložených listín
o neúspešnom výberovom konaní nevyplýva, že sa tak stalo z dôvodu, že voči žalobcovi bolo vedené
trestné stíhanie. Od 01.07.2014 bol žalobca evidovaný ako SZČO. Trestné stíhanie podľa záverov
súdu nezačalo v roku 2011, pretože rozhodnutia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zo dňa 23.08.2011
i zo dňa 10.10.2013 boli neprávoplatnými rozhodnutiami, zrušenými prokurátorom, v dôsledku čoho
nenapĺňajú znaky nezákonného rozhodnutia. Trestné stíhanie žalobcu bolo začaté až dňa 18.09.2014
a skončené dňa 28.10.2019.
5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany.
6. Žalobca vyčítal súdu, že neprihliadol na začatie trestného stíhania už v roku 2011, keďže trestné
konanie je potrebné hodnotiť ako jeden celok od prvého vzneseného obvinenia. Výšku priznanej
nemajetkovej ujmy preto považoval za neadekvátnu a neprimeranú ujme, ktorá žalobcovi vznikla
v profesijnej, rodinnej a spoločenskej oblasti vzhľadom na intenzitu a dĺžku trvania zásahu, ani s
prihliadnutím na limitáciu v zák. č. 215/2006 Z.z. Vytkol súdu, že vôbec neobjasnil, akými úvahami
sa riadil, keď považoval za primeranú náhradu za jeden rok trestného stíhania práve sumu 1.500 €.
Zdôraznil, že ušlý zisk sa neprejavil zmenšením majetku žalobcu, ale stratou očakávaného prínosu.
7. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že trestné stíhanie netrvalo od roku 2011, pretože prvé dve
uznesenia o vznesení obvinenia nenadobudli právoplatnosť. Stotožnil sa so závermi súdu, že v časti
ušlého zisku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdil, že súd prv inštancie správne uzavrel, že v
časti nemajetkovej ujmy uplatnená suma nezodpovedala podmienkam podľa § 17 ods. 4 zákona.
8. Žalovaný podal odvolanie do vyhovujúcej časti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.
Nestotožnil so záverom súdu o relevantnosti výsledkov trestného konania a pokiaľ toto neskončí
odsudzujúcim rozsudkom, v ňom vydané rozhodnutia je potrebné považovať za nezákonné. Tvrdil, že
žaloba je celkom nedôvodná, pretože v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia boli splnené
všetky zákonné predpoklady pre jeho vydanie, konanie žalobcu naplnilo formálne znaky príslušnej
skutkovej podstaty. K zastaveniu trestného stíhania došlo pre zistenie nízkej závažnosti prečinu. Ďalej
namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia v časti v priznanej nemajetkovej ujmy, keď súd
len všeobecne konštatoval, že trestné stíhanie muselo mať následok vo vzťahu k jeho psychickému
zdraviu a k jeho profesionálnemu, rodinnému a spoločenskému uplatneniu. Lekárske správy pritom
príčinnú súvislosť medzi ťažkosťami žalobcu v psychickom zdraví a trestným stíhaním nepreukázali.
Poukázal tiež na vedenie civilného sporu, súvisiaceho s predmetným trestným stíhaním, ktoré mohlo
tiež vyplývať na zdravotný stav žalobcu. Považoval za nenáležité, aby náhrada nemajetkovej ujmy
bola odôvodnená dĺžkou trestného stíhania, keďže za prieťahy v trestnom konaní žalobcovi bolo
rozhodnutím ESĽP priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.080 €. Namietal tiež
priznanie príslušenstva pohľadávky, keď nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia.
9. Odvolací súd prejednal odvolanie oboch strán v rozsahu a z dôvodov v nich vymedzených (§ 379 a
§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je opodstatnené len čiastočne.
10. Súd v spore o náhradu ušlého zisku i nemajetkovej ujmy v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu
pre prečin neoprávneného zásahu do práva domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
1, 3, písm. a) Tr. zák., ktoré skončilo zastavením prokurátora z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom, vykonal dokazovane v dostatočnom rozsahu, dospel k správnemu záveru o danosti objektívnej
zodpovednosti štátu podľa § 5 zák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu nezákonného rozhodnutia - uznesenia
o vznesení obvinenia a v časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy i v časti, týkajúcej sa uplatnenej
majetkovej škody-ušlého zisku, svoje rozhodnutie i dostatočne odôvodnil.
11. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu čo do základu za vecne opodstatnenú, rozhodol v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, či už všeobecných súdov, ústavného súdu, ale aj ESĽP
(porovnaj II. ÚS 25/11, I. ÚS 320/16, 1Cdo/53/93, R 37/2014). Pre posúdenie vecnej opodstatnenosti
žaloby trestne stíhanej osoby nie je rozhodujúce, či v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia
boli splnené zákonné podmienky pre takýto postup orgánov činných v trestnom konaní, relevantný
je výsledok trestného konania, ktorý jednoznačne vyznel v prospech žalobcu. V takomto prípade sa

nevyžaduje, aby nezákonné rozhodnutie (uznesenie o začatí trestného stíhania/vznesení obvinenia)
bolo ako nezákonné zrušené (§ 6 ods. 1). Štát je potom povinný odškodniť nezákonne stíhanú osobu,
keď trestné stíhanie u každého celkom jednoznačne a bez potreby akéhokoľvek ďalšieho dokazovania
vždy predstavuje zásah do osobnostných práv stíhaného, v príčinnej súvislosti s ktorým môže dochádzať
i k vecnej škode, ku škode na zdraví apod.
12. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v danom prípade nemožno považovať za
postačujúce konštatovanie porušenia práva (§ 17 ods. 2). Náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 7.500 €
podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje sumu, ktorá by bola neprimeraná zásahu, trvajúcemu po
dlhší čas, a to i vo vzťahu k odškodňovaniu obetí násilných trestných činov (§ 5, 6 zák. č. 215/2006 Z. z.,
§ 13 zák. č. 274/2017), keď päťdesiatnásobok minimálnej mzdy v r. 2014 predstavuje sumu 17.600 €,
v r. 2019 sumu 26.100 €. Po dobu piatich rokov (2014-2019) bol žalobca objektívne vystavený neistote,
či z dôvodu, pre ktorý viedol civilný spor, bude sankcionovaný orgánmi činnými v trestnom konaní a
odsúdený trestným súdom. Posudzovanie predpokladov pre trestné stíhanie osôb v prípadoch, kedy
prichádza do úvahy ochrana práv pred civilným súdom na základe inštitútov súkromného práva, musí
byť orgánmi činnými v trestnom konaní osobitne citlivo posudzované.
13. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe ku vzniku omeškania pri náhrade nemajetkovej ujmy podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. (na rozdiel od § 13 OZ) nedochádza až márnym uplynutím paričnej lehoty v rozhodnutí
súdu, ale už márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z.
(porovnaj 8 Cdo191/20, 7 Cdo 243/19, 2 Cdo 155/11).
14. Za tohto stavu žalobca opodstatnene namietal, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoje
úvahy o neprimeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, presahujúcej priznanú sumu 7.500 €. V odôvodnení
absentujú akékoľvek úvahy súdu o tom, prečo považoval za dostatočnú práve náhradu (len) vo výške
1.500 € za každý rok existencie trestného stíhania, predovšetkým pri hornej limitácii škody podľa zák. č.
215/2006 Z. z., resp. zák. č. 274/2017 Z. z. až vo výške 17.600 €/26.100 €. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie vôbec nevyhodnotil vykonané dokazovanie, v podstate neprihliadol a nevyhodnotil výpoveď
žalobcu a z rozhodnutia nemožno vyvodiť, akým spôsobom aplikoval ustanovenie § 17 ods. 3 zákona, v
zmysle ktorého len okolnosť trvania trestného stíhania nezohľadňuje príkladmo vymedzené relevantné
skutočnosti. Odvolací súd poukazuje na okolnosti tohto prípadu, keď trestné stíhanie malo súvisieť s
tým, že žalobca žil so svojou partnerkou (a jej matkou) v dome jej rozvedenej matky.
15. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že k zásahu do
osobnostných práv žalobcu z dôvodu nezákonného rozhodnutia dochádzalo až od r. 2014, keď skoršie
uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi z r. 2011 a 2013 nemožno považovať za nezákonné
pre nenadobudnutie ich právoplatnosti. Rovnako súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom,
že žalobca doposiaľ predloženými lekárskymi správami nepreukázal, že k zhoršeniu jeho zdravotného
stavu došlo práve v súvislosti s trestným stíhaním.
16. V časti ušlého zisku 76.837 €, predstavujúceho priemernú mzdu zamestnanca v národnom
hospodárstve v rokoch 2011-2019, sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a na
jeho závery v plnom rozsahu poukazuje. Zo samotnej existencie trestného stíhania nemožno uzavrieť,
že nebyť trestného stíhania, žalobca by dosahoval mzdu/príjem, zodpovedajúci práve priemernej mzdy v
rozhodnom období. V tejto časti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného
bremena v otázke príčinnej súvislosti s tvrdeným ušlým ziskom a neväzobným trestným stíhaním žalobcu
(základ nároku). Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno o rozsahu ušlého zisku v tvrdenej výške.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v zamietajúcej
časti, týkajúcej sa uplatneného ušlého zisku, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP); vo vzťahu
k nepriznanej náhrade nemajetkovej ujmy (rozdiel medzi uplatnenou náhradou 110.000 € a priznanou
náhradou 7.500 €) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods.
1 písm. b), § 391 ods. 1,2 CSP). Absencia riadneho odôvodnenia rozsudku v tejto časti predstavuje
porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces v rozsahu, v ktorom tento nedostatok nemožno napraviť
pred odvolacím súdom.
18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách konania, vrátane odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).