{"guid": "7158fdbf-efad-48a4-8ec7-c1172c9935f8:cb6db570-7394-4a83-af12-8ccb1b6e39b4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1", "spisova_znacka": "5Co/98/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/98/2023 z 31. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2025, sp. zn. 5Co/98/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1", "identifikacne_cislo": "1220203038", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Janka Richterová", "sudca_id": 227, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-richterova-227", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb6db570-7394-4a83-af12-8ccb1b6e39b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/98/2023\n1220203038\n31. 03. 2025\nJUDr Janka Richterová\nECLI:SK:KSBA:2025:1220203038.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov\nJUDr. Juraja Považana a Renáty Janákovej v spore žalobcu: P.. Š. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. C., S. Č..\nXX, zastúpený Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom v Jelenci č. 353, proti žalovanému:\nSlovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v\nBratislave, Štúrova č. 2, o náhradu škodu, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 07.decembra 2022 č. k. 16C/48/2020-150, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd vo vyhovujúcej časti a v časti, týkajúcej sa ušlého zisku, rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdzuje;\nv zamietajúcej časti, týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u\nj e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu\nvo výške 7.500 € s príslušenstvom podľa § 5 ods. 1, 17 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a vo zvyšku (ušlý zisk 76.837 €, náhrada nemajetkovej ujmy 110.000\n€) žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení uviedol, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo zastavené uznesením okresnej\nprokuratúry z dôvodu, že skutok (neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému\npriestoru podľa § 21 ods. 1, Tr. zák.) nie je trestným činom. Pre rozhodujúci výsledok trestného konania,\nktoré nevyústilo do odsúdenia žalobcu, dospel potom k záveru, že žaloba bola podaná opodstatnene.\nZohľadnil rozhodnutie ESĽP vo veci žalobcu, ktorý konštatoval prieťahy v trestnom stíhaní, ktoré museli\nna osobe žalobcu zanechať určité negatívne následky, či už na jeho psychickom alebo fyzickom zdraví,\npreto priznal náhradu nemajetkovej ujmy za každý rok trestného stíhania ( v rokoch 2014 až 2019) vo\nvýške 1.500 €, teda spolu 7.500 €.\n3. Náhradu nemajetkovej ujmy do uplatnenej sumy 110.000 €, pre údajné trestné stíhanie v trvaní\n89 mesiacov, vyhodnotil za neprimeranú. Z pripojených lekárskych správ, najmä vo vzťahu k tvrdenej\npsychickej ujme, podľa záverov súdu nemožno jednoznačne konštatovať, že táto bola vyvolaná trestným\nstíhaním. Z vyjadrenia psychiatra vyplýva, že žalobca je vedený v psychiatrickej ambulancii od roku\n2014, jeho bližší zdravotný stav však nešpecifikuje.\n4. Žalobca vyčíslil ušlý zisk na sumu 76.837 €, zodpovedajúcu priemernej mesačnej mzde v národnom\nhospodárstve v rokoch 2011 až 2019. Súd dospel k záveru, že neobstojí argument žalobcu o tom, že\nsa nemohol zamestnať pre prebiehajúce trestné stíhanie, údajne pre požadovanie výpisu z registra\n\ntrestov, keďže v tomto registri sa neuvádza, že voči určitej osobe sa vedie trestné stíhanie. Tvrdenia\no nemožnosti zamestnať sa nepotvrdili ani v spore vypočutí svedkovia; podobne z predložených listín\no neúspešnom výberovom konaní nevyplýva, že sa tak stalo z dôvodu, že voči žalobcovi bolo vedené\ntrestné stíhanie. Od 01.07.2014 bol žalobca evidovaný ako SZČO. Trestné stíhanie podľa záverov\nsúdu nezačalo v roku 2011, pretože rozhodnutia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zo dňa 23.08.2011\ni zo dňa 10.10.2013 boli neprávoplatnými rozhodnutiami, zrušenými prokurátorom, v dôsledku čoho\nnenapĺňajú znaky nezákonného rozhodnutia. Trestné stíhanie žalobcu bolo začaté až dňa 18.09.2014\na skončené dňa 28.10.2019.\n5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany.\n6. Žalobca vyčítal súdu, že neprihliadol na začatie trestného stíhania už v roku 2011, keďže trestné\nkonanie je potrebné hodnotiť ako jeden celok od prvého vzneseného obvinenia. Výšku priznanej\nnemajetkovej ujmy preto považoval za neadekvátnu a neprimeranú ujme, ktorá žalobcovi vznikla\nv profesijnej, rodinnej a spoločenskej oblasti vzhľadom na intenzitu a dĺžku trvania zásahu, ani s\nprihliadnutím na limitáciu v zák. č. 215/2006 Z.z. Vytkol súdu, že vôbec neobjasnil, akými úvahami\nsa riadil, keď považoval za primeranú náhradu za jeden rok trestného stíhania práve sumu 1.500 €.\nZdôraznil, že ušlý zisk sa neprejavil zmenšením majetku žalobcu, ale stratou očakávaného prínosu.\n7. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že trestné stíhanie netrvalo od roku 2011, pretože prvé dve\nuznesenia o vznesení obvinenia nenadobudli právoplatnosť. Stotožnil sa so závermi súdu, že v časti\nušlého zisku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdil, že súd prv inštancie správne uzavrel, že v\nčasti nemajetkovej ujmy uplatnená suma nezodpovedala podmienkam podľa § 17 ods. 4 zákona.\n8. Žalovaný podal odvolanie do vyhovujúcej časti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.\nNestotožnil so záverom súdu o relevantnosti výsledkov trestného konania a pokiaľ toto neskončí\nodsudzujúcim rozsudkom, v ňom vydané rozhodnutia je potrebné považovať za nezákonné. Tvrdil, že\nžaloba je celkom nedôvodná, pretože v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia boli splnené\nvšetky zákonné predpoklady pre jeho vydanie, konanie žalobcu naplnilo formálne znaky príslušnej\nskutkovej podstaty. K zastaveniu trestného stíhania došlo pre zistenie nízkej závažnosti prečinu. Ďalej\nnamietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia v časti v priznanej nemajetkovej ujmy, keď súd\nlen všeobecne konštatoval, že trestné stíhanie muselo mať následok vo vzťahu k jeho psychickému\nzdraviu a k jeho profesionálnemu, rodinnému a spoločenskému uplatneniu. Lekárske správy pritom\npríčinnú súvislosť medzi ťažkosťami žalobcu v psychickom zdraví a trestným stíhaním nepreukázali.\nPoukázal tiež na vedenie civilného sporu, súvisiaceho s predmetným trestným stíhaním, ktoré mohlo\ntiež vyplývať na zdravotný stav žalobcu. Považoval za nenáležité, aby náhrada nemajetkovej ujmy\nbola odôvodnená dĺžkou trestného stíhania, keďže za prieťahy v trestnom konaní žalobcovi bolo\nrozhodnutím ESĽP priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.080 €. Namietal tiež\npriznanie príslušenstva pohľadávky, keď nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až na základe\nsúdneho rozhodnutia.\n9. Odvolací súd prejednal odvolanie oboch strán v rozsahu a z dôvodov v nich vymedzených (§ 379 a\n§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je opodstatnené len čiastočne.\n10. Súd v spore o náhradu ušlého zisku i nemajetkovej ujmy v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu\npre prečin neoprávneného zásahu do práva domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.\n1, 3, písm. a) Tr. zák., ktoré skončilo zastavením prokurátora z dôvodu, že skutok nie je trestným\nčinom, vykonal dokazovane v dostatočnom rozsahu, dospel k správnemu záveru o danosti objektívnej\nzodpovednosti štátu podľa § 5 zák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu nezákonného rozhodnutia - uznesenia\no vznesení obvinenia a v časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy i v časti, týkajúcej sa uplatnenej\nmajetkovej škody-ušlého zisku, svoje rozhodnutie i dostatočne odôvodnil.\n11. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu čo do základu za vecne opodstatnenú, rozhodol v\nsúlade s ustálenou rozhodovacou praxou, či už všeobecných súdov, ústavného súdu, ale aj ESĽP\n(porovnaj II. ÚS 25/11, I. ÚS 320/16, 1Cdo/53/93, R 37/2014). Pre posúdenie vecnej opodstatnenosti\nžaloby trestne stíhanej osoby nie je rozhodujúce, či v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia\nboli splnené zákonné podmienky pre takýto postup orgánov činných v trestnom konaní, relevantný\nje výsledok trestného konania, ktorý jednoznačne vyznel v prospech žalobcu. V takomto prípade sa\n\nnevyžaduje, aby nezákonné rozhodnutie (uznesenie o začatí trestného stíhania/vznesení obvinenia)\nbolo ako nezákonné zrušené (§ 6 ods. 1). Štát je potom povinný odškodniť nezákonne stíhanú osobu,\nkeď trestné stíhanie u každého celkom jednoznačne a bez potreby akéhokoľvek ďalšieho dokazovania\nvždy predstavuje zásah do osobnostných práv stíhaného, v príčinnej súvislosti s ktorým môže dochádzať\ni k vecnej škode, ku škode na zdraví apod.\n12. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v danom prípade nemožno považovať za\npostačujúce konštatovanie porušenia práva (§ 17 ods. 2). Náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 7.500 €\npodľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje sumu, ktorá by bola neprimeraná zásahu, trvajúcemu po\ndlhší čas, a to i vo vzťahu k odškodňovaniu obetí násilných trestných činov (§ 5, 6 zák. č. 215/2006 Z. z.,\n§ 13 zák. č. 274/2017), keď päťdesiatnásobok minimálnej mzdy v r. 2014 predstavuje sumu 17.600 €,\nv r. 2019 sumu 26.100 €. Po dobu piatich rokov (2014-2019) bol žalobca objektívne vystavený neistote,\nči z dôvodu, pre ktorý viedol civilný spor, bude sankcionovaný orgánmi činnými v trestnom konaní a\nodsúdený trestným súdom. Posudzovanie predpokladov pre trestné stíhanie osôb v prípadoch, kedy\nprichádza do úvahy ochrana práv pred civilným súdom na základe inštitútov súkromného práva, musí\nbyť orgánmi činnými v trestnom konaní osobitne citlivo posudzované.\n13. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe ku vzniku omeškania pri náhrade nemajetkovej ujmy podľa zák.\nč. 514/2003 Z.z. (na rozdiel od § 13 OZ) nedochádza až márnym uplynutím paričnej lehoty v rozhodnutí\nsúdu, ale už márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z.\n(porovnaj 8 Cdo191/20, 7 Cdo 243/19, 2 Cdo 155/11).\n14. Za tohto stavu žalobca opodstatnene namietal, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoje\núvahy o neprimeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, presahujúcej priznanú sumu 7.500 €. V odôvodnení\nabsentujú akékoľvek úvahy súdu o tom, prečo považoval za dostatočnú práve náhradu (len) vo výške\n1.500 € za každý rok existencie trestného stíhania, predovšetkým pri hornej limitácii škody podľa zák. č.\n215/2006 Z. z., resp. zák. č. 274/2017 Z. z. až vo výške 17.600 €/26.100 €. V tejto súvislosti súd prvej\ninštancie vôbec nevyhodnotil vykonané dokazovanie, v podstate neprihliadol a nevyhodnotil výpoveď\nžalobcu a z rozhodnutia nemožno vyvodiť, akým spôsobom aplikoval ustanovenie § 17 ods. 3 zákona, v\nzmysle ktorého len okolnosť trvania trestného stíhania nezohľadňuje príkladmo vymedzené relevantné\nskutočnosti. Odvolací súd poukazuje na okolnosti tohto prípadu, keď trestné stíhanie malo súvisieť s\ntým, že žalobca žil so svojou partnerkou (a jej matkou) v dome jej rozvedenej matky.\n15. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že k zásahu do\nosobnostných práv žalobcu z dôvodu nezákonného rozhodnutia dochádzalo až od r. 2014, keď skoršie\nuznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi z r. 2011 a 2013 nemožno považovať za nezákonné\npre nenadobudnutie ich právoplatnosti. Rovnako súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom,\nže žalobca doposiaľ predloženými lekárskymi správami nepreukázal, že k zhoršeniu jeho zdravotného\nstavu došlo práve v súvislosti s trestným stíhaním.\n16. V časti ušlého zisku 76.837 €, predstavujúceho priemernú mzdu zamestnanca v národnom\nhospodárstve v rokoch 2011-2019, sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a na\njeho závery v plnom rozsahu poukazuje. Zo samotnej existencie trestného stíhania nemožno uzavrieť,\nže nebyť trestného stíhania, žalobca by dosahoval mzdu/príjem, zodpovedajúci práve priemernej mzdy v\nrozhodnom období. V tejto časti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného\nbremena v otázke príčinnej súvislosti s tvrdeným ušlým ziskom a neväzobným trestným stíhaním žalobcu\n(základ nároku). Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno o rozsahu ušlého zisku v tvrdenej výške.\n17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v zamietajúcej\nčasti, týkajúcej sa uplatneného ušlého zisku, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP); vo vzťahu\nk nepriznanej náhrade nemajetkovej ujmy (rozdiel medzi uplatnenou náhradou 110.000 € a priznanou\nnáhradou 7.500 €) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods.\n1 písm. b), § 391 ods. 1,2 CSP). Absencia riadneho odôvodnenia rozsudku v tejto časti predstavuje\nporušenie práva žalobcu na spravodlivý proces v rozsahu, v ktorom tento nedostatok nemožno napraviť\npred odvolacím súdom.\n18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách konania, vrátane odvolacieho konania.\n\n19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota\nplynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/48/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1a3d70cd-ec7e-4a71-ae2d-58da51e7424d:706df354-2243-4c57-8bb7-7f89e4806b63", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7915212971.2", "spisova_znacka": "6Cdo/200/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/200/2024 z 27. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7915212971.2"}]}