{"guid": "3b3fe54a-2bc7-4b5e-aa0f-d661a5ef3253:e3dfb6b8-fe1f-484e-ac28-21f189fd8a7c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1220201362.2", "spisova_znacka": "7Co/122/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/122/2024 z 17. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2025, sp. zn. 7Co/122/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1220201362.2", "identifikacne_cislo": "1220201362", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-03-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3dfb6b8-fe1f-484e-ac28-21f189fd8a7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1220201362.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1220201362.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1220201362.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/122/2024\n1220201362\n17. 03. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1220201362.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkýň: 1/ A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, D., 2/ B. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, D., 3/ A.\nH. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., všetky žalobkyne právne zast. J. K. B., advokátom\nvykonávajúcim advokáciu ako konateľ spoločnosti Mičinský & Partners s.r.o., so sídlom Francisciho 2,\nBratislava, IČO: 51 296 969, proti žalovanej: L. M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, D., právne\nzast. J. N. O., advokátkou vykonávajúcou advokáciu ako konateľka spoločnosti A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ\ns.r.o., so sídlom Mandľová 28, Bratislava, IČO: 36 699 705, o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkýň a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 15.01.2024, č.k. B2-16C/22/2020–506, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. a III. mení nasledovne:\n„II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na liste\nvlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec Bratislava-Ružinov, okres D. L., a to k bytu č. XX\nnachádzajúcemu sa na X. p. bytového domu na J. P. Q. D., vchod č. XX, súpisné č. XXXX, postaveného\nna pozemkoch parc. č. XXXX/XX (evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX), XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/\nXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX (neevidovaných na liste vlastníctva), XXXX/XXX, XXXX/\nXXX, XXXX/XXX (evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX), XXXX/XXX, XXXX/XXX (neevidovaných na\nliste vlastníctva), XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,\nXXXX/XXX (evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX) a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 666/100000.\nIII. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie\nA., obec Bratislava-Ružinov, okres D. L., a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. p. bytového domu na\nJ. P. Q. D., vchod č. XX, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX/XX (evidovanej\nna liste vlastníctva č. XXXX), XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/\nXX (neevidovaných na liste vlastníctva), XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX (evidovaných na liste\nvlastníctva č. XXXX), XXXX/XXX, XXXX/XXX (neevidovaných na liste vlastníctva), XXXX/XXX, XXXX/\nXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX (evidovaných na liste\nvlastníctva č. XXXX) a k bytu prislúchajúci podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu a na príslušenstve o veľkosti 666/100000 do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ až 3/, a\nto v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku pre každú zo žalobkýň v 1/ až 3/.“\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. p o t v r d z u j e.\nIII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku V. m e n í tak, že žalobkyne 1/ až 3/ m a j\nú proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\nIV. Žalobkyne 1/ až 3/ m a j ú proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania zo\ndňa 28.09.2020 (výrok I.), zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. XX nachádzajúcemu\nsa na X. poschodí bytového domu na J. P. Q. D., vchod č. XX, súpisné č. XXXX a prislúchajúcemu\npodielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti\n666/100000, vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec D., G. D. L.. (ďalej len\nako „byt“ alebo aj ako „nehnuteľnosť“) (výrok II.), byt prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkýň\n1/ až 3/, každej v podiele 1/3 k celku (výrok III.), žalobkyniam 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 26.784 eur ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu v lehote 30\ndní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo\nstrán sporu (výrok V.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods.\n1, § 139 ods. 1 až 3, § 141 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností\na o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny\nzákon“) a vecne s poukazom na možnosť každého zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti požiadať súd\no zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v prípade, ak sa nevedia na takomto zrušení a\nvyporiadaní dohodnúť a na postupnosť spôsobov a zásady jeho vyporiadania (ak nie dané dôvody hodné\nosobitného zreteľa pre jeho nevyporiadanie, súd skúma, či nemožno vec v podielovom spoluvlastníctve\nreálne rozdeliť podľa výšky podielov, a ak reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže vec za\nprimeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ak ani takýto spôsob vyporiadania nie je\nmožný, pretože žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa\npodielov), na charakter konania iudicium duplex, tým, že rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva k bytu v spore, kde jeho účastníkmi boli riadne všetci evidovaní spoluvlastníci bytu.\nSúd prvej inštancie najskôr rozhodol o procesnom návrhu žalovanej na prerušenie konania v zmysle\nust. § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do skončenia konania\nvedeného pod sp. zn. B2-46D/562/2016 o návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva po ich otcovi L. R.\nF., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, predmetom ktorého je novoobjavený majetok, a to rozdielna\nnehnuteľnosť v k.ú. E. Q.. Uviedol, že pokiaľ žalovaná svoj návrh odôvodňovala tým, neskončené\ndedičské konanie môže mať vplyv na ich vyporiadanie v predmetnom konaní a ich spoločné vzťahy chce\nriešiť komplexne, jej návrh súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný, keďže dedičské konanie sa týka\ninej nehnuteľnosti a nemá vplyv na vlastníctvo či výšku spoluvlastníckych podielov na byte, preto uzavrel,\nže nie sú splnené podmienky fakultatívneho prerušenia konania podľa ust. § 164 CSP a nejednalo sa\nani o prípad obligatórneho prerušenia konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Žalobkyne\n1/ až 3/ a žalovaná zhodne navrhovali zrušiť ich spoluvlastníctvo k bytu, pričom každá zo strán sporu\nnavrhovala rozdielny spôsob vyporiadania prikázaním veci za náhradu. Reálne rozdelenie predmetu\nvyporiadania súd prvej inštancie nepovažoval za dobre možné, vychádzajúc zo samotnej povahy veci (3izbový panelákový byt) a z technickej náročnosti či nemožnosti a aj neprimeranej finančnej nákladnosti,\npričom strany sporu nepreukazovali objektívnu a účelnú možnosť rozdelenia bytu a takýto spôsob\nvyporiadania ani nežiadali. Súd prvej inštancie po konštatovaní, že nezistil a v konaní neboli tvrdené\nžiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré by\nnebolo možné vyporiadať spoluvlastníctvo spôsobom prikázania veci za primeranú náhradu, uviedol, že\nžalobkyne 1/ až 3/ navrhovali prikázanie bytu do ich podielového spoluvlastníctva za náhradu žalovanej\nurčenú podielom jej spoluvlastníckeho podielu, vychádzajúc z hodnoty bytu 216.000 eur určenej nimi\npredloženým Znaleckým posudkom č. 37/2022, vypracovaným dňa 10.05.2022 znalkyňou L. J. S. (ďalej\nlen „Znalecký posudok č. 37/2022“), žalovaná navrhovala (formálne vzájomnou žalobou, čo súd prvej\ninštancie vzhľadom na povahu sporu iudicium duplex považoval za jej vlastný návrh vyporiadania)\nprikázať byt do jej výlučného vlastníctva za náhradu žalobkýň 1/ až 3/ vychádzajúc z hodnoty bytu\n150.000 eur (žalovaná na poslednom pojednávaní predpokladala hodnotu okolo 180.000 eur a na ten\núčel navrhovala vykonať súdom nariadené znalecké dokazovanie). Pri spôsobe prikázania bytu súd prvej\ninštancie zohľadnil predovšetkým kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov, účelnosti využitia veci\n(bytu) a preukázanie dostatočných finančných prostriedkov za vyplatenie primeranej náhrady. K veľkosti\n\npodielov uviedol, že každá zo žalobkýň 1/ až 3/ vlastnila podiel 292/1000 (spolu 876/1000), t.j. 87,6\n% k celku, žalovaná vlastnila podiel 31/250 (124/1000), t.j. 12,4 % k celku, teda že už spoluvlastnícky\npodiel každej zo žalobkýň je viac ako dvojnásobný k podielu žalovanej a neopomenul ani nesúlad\nstrán sporu v otázke spoločného vlastníctva a užívania predmetného bytu, ktorého boli voči žalovanej\ndominantnými vlastníčkami (spolu ako aj každá zvlášť). Súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné\nžalovanou tvrdené „spochybňovanie hodnovernosti“ veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobkýň 1/ až\n3/ (čo do výšky podielu 177/1000 nadobudnutých darovaním od ich matky N. F. na základe darovanej\nzmluvy zo dňa 23.06.2015) a pri otázke hodnovernosti spoluvlastníckych podielov vychádzal z ust. § 70\nkatastrálneho zákona, keď žalovaná námietku uvádzala len vo všeobecnej rovine, nepreukazovala, že\nby sa určenia rozdielneho spoluvlastníckeho podielu či neplatnosti darovacej zmluvy domáhala žalobou,\nžalovaná neuviedla, že by námietky vznášala v rámci samotného dedičského konania v roku 2018;\npoukazovala len na nepresnosť údaja o výmere bytu ako predmete darovania v darovacej zmluve,\npreto súd prvej inštancie tieto námietky nepovažoval za dostatočne špecifikované. Doplnil, že v zmysle\ndarovacej zmluvy matka žalobkyniam 1/ až 3/ darovala 531/1000 (3 x 177/1000) zo svojich 615/1000\n(123/200), pričom zvyšných 84/100 zdedila žalovaná (osvedčenie o dedičstve sp. zn. 46D/332/2016, č.l.\n387). Za nedôvodné považoval súd prvej inštancie aj námietky žalovanej o účelnejšom využití bytu, ktoré\nby mal súd v danom prípade uprednostniť, ktoré skutočnosti v konaní nepreukázala. Súd prvej inštancie\nuviedol, že pri rozhodovaní o prikázaní veci zohľadňuje aj to, aby sa vec mohla účelne využiť, pod čím\ntreba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená a že pri prikázaní veci je nutné\nprihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového\nspoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku sporných situácií; na uvedené súd prvej inštancie\nprihliadal aj v danom prípade, keď v konaní nebolo sporným, že medzi stranami sú vážne narušené\nvzájomné vzťahy, ktoré vplývajú aj na otázku užívania bytu, bol nepochybný záujem na samotnom\nzrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva či novom určení spoluvlastníckych vzťahov, keď spoluvlastnícke\nnezhody strán sporu znemožňovali spoločnú dohodu o užívanú bytu a narúšali jeho pokojné užívanie.\nZa nepreukázané a účelové považoval súd prvej inštancie tvrdenia žalovanej o tom, že byt je spojený\nspoločným prechodom s jej vedľajším bytom č. XX, o existencii rozhodnutia na spriechodnenie bytu a\nnapokon o neoprávnenom konaní žalobkýň pri ich svojvoľnom zamurovaní prechodu, keď žalovaná v\ntejto súvislosti uviedla aj to, že predloží stavebné povolenie, právoplatné dňa 04.03.2009. Neexistenciu\nprechodu a oddelenosť bytu v súčasnosti preukazuje Znalecký posudok č. 12/2018 zo dňa 06.02.2018\nvypracovaný znalcom L. C. T. (ďalej len „Znalecký posudok č. 12/2018“), Znalecký posudok č. 37/2022\na dňa 03.11.2022 doložená fotografia (č.l. 430). Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na notársku\nzápisnicu o darovacej zmluve zo dňa 13.05.2009 (č.l. 434), v ktorej sa poukazuje aj na notárovi\npredložené rozhodnutie právoplatné dňa 04.03.2009 a je v nej konštatované, že k vybúraniu dverného\notvoru medzi bytom (č. XX) a bytom žalovanej (č. XX) došlo spolu s následným zamurovaním iného\ndverného otvoru v byte (ktoré žalovaná v konaní namietala ako neoprávnené konanie žalobkýň) a\nže dané stavebné úpravy sa vykonali za účelom odčlenenia izby z bytu a jej pričlenenia do bytu\nžalovanej ako daru od jej rodičov, pričom žalovaná vyhlásila, že stav daru jej je dobre známy. Súd prvej\ninštancie uviedol, že pokiaľ chcela žalovaná avizovaným predložením stavebného rozhodnutia z roku\n2009 preukazovať (bez ďalších súvislostí vyplývajúcich z notárskej zápisnice) len dočasnú priechodnosť\nbytov, nebolo zrejmé, akú by to mohlo mať relevanciu, takýto návrh v konaní riadne predložený nebol\na zo strany žalovanej nebolo preukázané, že nemala možnosť rozhodnutie predložiť včas, keď sama\nním disponovala (v mobile). Súd prvej inštancie považoval vykonanie (avizovaného) dokazovania aj za\nrozporné zásadám koncentrácie a hospodárnosti konania, keď by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania (§ 153 ods. 2 CSP) a doplnil, že v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobkýň o zväčšení\nbytu (garsónky) žalovanej v roku 2009 odčlenením izby z bytu a že darovanie jednej miestnosti z bytu\nrodičmi strán sporu pre žalovanú v roku 2009 možno vnímať (dotvára istý celkový obraz) aj v súvislosti\nso žalovanou namietaným neskorším darovaním zo strany ich matky (darovala časť spoluvlastníckeho\npodielu na byte) žalobkyniam 1/ až 3/ v roku 2015, ako aj o veľkosti spoluvlastníckych podielov strán\nsporu. Pokiaľ teda žalovaná v konaní len všeobecne uviedla, že došlo ku kráteniu jej dedičského podielu\noproti žalobkyniam, čo bližšie ani nešpecifikovala, v konaní to nemohlo mať relevanciu a tieto svoje\nnámietky mala žalovaná možnosť uplatniť priamo v dedičskom konaní či v súdnom konaní. Ak žalovaná\nv priebehu sporu navrhovala pripojenie dedičského spisu sp. zn. 46D/332/2016 pre prípad, že nedôjde\nk mimosúdnej dohode, následne na uvedenom netrvala, pričom osvedčenie o dedičstve je súčasťou\nspisu (č.l. 386). K ďalším tvrdeniam žalovanej o zamedzení prístupu do bytu, neodovzdaní jej kľúčov,\nbránení vo výkone spoluvlastníckych práv, či (ne)platení predpisu platieb voči správcovi bytu, dal súd\nprvej inštancie do pozornosti ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (o miere podieľaní sa na právach\na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci) a ust. § 139 ods. 2 Občianskeho\n\nzákonníka (ktorý upravuje spôsob rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou veci)\na poukázal na to, že v prejednávanej veci nebol oprávnený rozhodovať o nárokoch týkajúcich sa\nhospodárenia či užívania bytu, keď uvedené nebolo predmetom konania. Pokiaľ žalovaná navrhovala\ndokazovanie výzvou žalobkýň na predloženie kľúčov od bytu žalovanej a sprístupnenie jej bytu, súd\nprvej inštancie návrh ako neúčelný a nadbytočný nepripustil, mal pritom za preukázané umožnenie\nprístupu právnej zástupkyni žalovanej za účelom vykonávaného súkromného znaleckého dokazovania\na ak žalovaná neskôr tvrdila, že vlastné znalecké dokazovanie nemohla vykonať pre odopretie jej\nprístupu, toto tvrdenie nepreukázala a žalobkyne uviedli, že by to bolo aj v ich záujme a na taký účel\nby byt žalovanej sprístupnili. V konaní nebolo preukázané ani žalovanou tvrdené násilné správanie\nžalobkýň voči nej, keď relevantným by mohlo byť skutočné fyzické alebo psychické násilie páchané\npriamo na žalovanej, za ktoré žalovaná mylne a neopodstatnene považovala tvrdené nesprístupnenie\njej bytu zo strany žalobkýň, nedovolanie jej ho užívať či neodovzdanie kľúčov. Súd prvej inštancie\ndoplnil, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by takým mohlo byť ňou tvrdené konanie žalobkyne\n2/ zo dňa 29.10.2019, ktorá sa ju mala snažiť natlačiť do bytu a ani to, že k niečomu takému vôbec\ndošlo a pokiaľ žalovaná v konaní navrhovala výsluch strán sporu za účelom preukázania násilného\nsprávania (resp. za účelom zodpovednosti za zmarenie mimosúdnych rokovaní), napokon na takom\nnávrhu netrvala. V konaní bolo preukázané, že byt bol na základe rozhodnutia všetkých žalobkýň\nprenechaný do užívania žalobkyne 2/, ktorá byt obýva, má v ňom svoje veci, o čom svedčí aj doložený\nnávrh čestného vyhlásenia spísaného v súvislosti s poskytnutím možnosti právnej zástupkyne žalovanej\nzúčastniť sa znaleckej obhliadky bytu (č.l. 428); žalovaná uvedenú skutočnosť nevyvrátila, keď v rámci\nsvojich tvrdení len poukazovala na občasné a nie neustále užívanie bytu, o čom má mať ako vlastníčka\nvedľajšieho bytu vedomosť. Za významné v tejto veci súd prvej inštancie považoval zachovanie účelu\nvyužitia bytu v súčasnosti obývaného žalobkyňou 2/ na základe dohody všetkých žalobkýň, t.j. ďalšie\nnerušené a účelné užívanie bytu zabezpečené súladom (novourčených) spoluvlastníkov a uviedol,\nže osobitný (prednostný) význam nemohli mať tvrdenia žalovanej, že byt viac potrebuje, má k nemu\ncitový vzťah, je ŤZP, je maliarka, má pred bytovým domom parkovacie státie, mala by nižšie náklady\nna presťahovanie, resp. že žalobkyne majú svoj trvalý pobyt inde. Súd prvej inštancie uviedol, že\nžalovaná má svoj byt (býva vo vedľajšom byte), ktorý vlastní a má tam trvalý pobyt a nepreukázala\ntakú vážnu potrebu na prikázaní bytu, ktorú by bolo potrebné uprednostniť a byt prikázať jej ako\nvýrazne menšinovej (12,4 %) spoluvlastníčke, keď zároveň ani nepreukázala, že aj aktuálne toho času\ndisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady spoluvlastníckych\npodielov žalobkýň - schopnosť vyplatiť žalobkyne 1/ až 3/ preukazovala žalovaná ku dňu 30.09.2021\n(výpisom účtu zo dňa 24.09.2021 a notárskou zápisnicou zo dňa 30.09.2021), a to vo výške 157.680 eur\n(vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti 180.000 eur), čo potvrdila aj poslednom pojednávaní; pokiaľ ďalej\nuvádzala, že je schopná ich vyplatiť aj v súčasnosti, uvedené nebolo v konaní preukázané. Súd prvej\ninštancie poukázal na to, že sa pri vyporiadaní prikázaním veci musí zaoberať otázkou, či spoluvlastník/\nspoluvlastníci, ktorým by vec mala byť prikázaná, disponujú potrebnými finančnými prostriedkami, resp.\nexistujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom a\ndal do pozornosti, že sama žalovaná v konaní uvádzala, že v súvislosti so zabezpečením finančných\nprostriedkov počas mimosúdneho rokovania predávala svoj súčasný byt (uviedla, že aby žalobkyne\nmohla vyplatiť, za tým účelom pristúpila k predaju svojho bytu) a doložila aj zmluvu o budúcej kúpnej\nzmluve zo dňa 05.08.2021 (č.l. 235) s vyčiernením všetkých údajov o výškach častí kúpnej ceny, ktorá\nsa týkala bytu č. XX, s lehotou na uzatvorenie kúpnej zmluvy najneskôr do 06.10.2021 a splatnosť\nprvej časti kúpnej ceny v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve (05.08.2021). Nie je preto podľa súdu\nprvej inštancie zrejmé, či dokladované prostriedky dňa 30.09.2021 (ne)pochádzali sčasti z prostriedkov\nprvej časti kúpnej sumy. Žalovaná následne v konaní aj naďalej tvrdila, že vlastní a býva v susednom\nbyte č. XX, nemožno tak bez ďalšieho predpokladať, že by k jeho predaju došlo a žalovaná by týmto\nspôsobom získala tvrdené finančné prostriedky. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pristúpil k\nzrušeniu podielového spoluvlastníctva k bytu a jeho prikázaniu do podielového spoluvlastníctva žalobkýň\n1/ až 3/ v zmysle ich návrhu každej v podiele 1/3 k celku (výrok II. a III.). Čo sa týka výšky primeranej\nfinančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, vychádzal z nimi predloženého súkromného\nZnaleckého posudku č. 37/2022, spĺňajúceho všetky náležitosti v zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP,\nktorý stanovil všeobecnú hodnotu bytu na sumu 216.000 eur. Námietku žalovanej, že znalec nemal k\ndispozícii všetky doklady, konkrétne poukazujúc na stavené povolenie z roku 2009, považoval súd prvej\ninštancie za nedôvodnú, keď v Znaleckom posudku č. 37/2022 znalec riadne vychádzal z aktuálnej\noddelenej dispozície bytu, rovnako ako tomu bolo aj v prípade Znaleckého posudku č. 12/2018 (č.l. 27).\nŽalovanou poukazované nesprávnosti v obsahu Znaleckého posudku č. 37/2022 o tom, že sa obhliadka\nbytu vykonala za účasti žalovanej, ktorá byt sprístupnila, považoval súd prvej inštancie za zrejmé\n\nnesprávnosti, ktoré ani medzi stranami neboli sporné a nemali žiaden vplyv na závery o hodnote bytu\n(znalecké dokazovanie sa vykonalo s umožnením účasti právnych zástupcov strán sporu, čo žalovaná\nnevyvrátila nepreukázanými tvrdeniami o zamedzení účasti jej právnej zástupkyni a tiež zmätočnými\ntvrdeniami o tom, že sa do vchodu či bytu nemohla dostať). Žalovaná namietala neaktuálnosť stanovenej\nhodnoty bytu z dôvodu zmien v cenách nehnuteľností od 05/2022 do rozhodnutia súdu prvej inštancie\ntým, že v súčasnosti je hodnota bytu nižšia a len nekonkrétne poukazovala na všeobecné údaje NBS,\naktuálny vývoj trhu s tvrdením min. znížením 10 %, ktoré považovala za všeobecne známe okolnosti.\nSúd prvej inštancie uviedol, že táto námietka žalovanej pri spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva\nprikázaním bytu žalobkyniam 1/ až 3/ pôsobí v neprospech samotnej žalovanej, avšak ani žalobkyne\ns jej argumentáciou o neaktuálnej hodnote bytu nesúhlasili a neupravovali ani nežiadali znížiť nimi\nnavrhovanú sumu primeranej náhrady žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel (vypočítanú z hodnoty bytu\nv zmysle Znaleckého posudku č. 37/2022). Súd prvej inštancie dodal, že je prirodzený istý vývoj v cenách\nnehnuteľností s možnosťou klesania ale aj stúpania (najmä z dlhodobého hľadiska a príslušnej mestskej\nčasti hlavného mesta), stanovenú hodnotu bytu Znaleckým posudkom č. 37/2022 však nepovažoval za\nneaktuálnu a pokiaľ žalovaná trvala na nariadení znaleckého dokazovania súdom za účelom stanovenia\naktuálnej (nižšej) hodnoty bytu, súd prvej inštancie toto dokazovanie nevykonal pre jeho neúčelnosť,\nnadbytočnosť, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, pričom takéto dokazovanie žalovaná v konaní\nuž navrhovala a nebolo vykonané z dôvodov na jej strane v zmysle ust. § 253 ods. 3 CSP (nezložila\npreddavky). Súd prvej inštancie tak určil výšku primeranej náhrady žalovanej vychádzajúc z celkovej\nhodnoty bytu 216.000 eur a spoluvlastníckeho podielu žalovanej 31/250, t.j. 12,4 %, čo predstavuje\nsumu 26.784 eur, ktorú zhodne navrhovali žalobkyne. Žalobkyne 1/ až 3/ preukázali disponovanie týmito\nfinančnými prostriedkami výpisom z účtu žalobkyne 3/ zo dňa 13.05.2022 a keďže sa nejedná o značnú\nsumu a na strane žalobkýň ide o 3 spoločne zaviazané subjekty, pričom disponovanie prostriedkami\nna ich strane ani ničím nepodmieňovali, možno ho predpokladať aj v súčasnosti; lehotu na plnenie súd\nprvej inštancie určil v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP na 30 dní, ktorú považoval v danom prípade (aj\nvzhľadom na predpokladanú dispozíciu prostriedkami) za dostatočnú na vyplatenie náhrady. Vzhľadom\nna uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalobkyne 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej\nsumu 26.784 eur titulom primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel (výrok IV.). O nároku na\nnáhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 257 CSP a\ntento nepriznal žiadnej zo strán sporu (výrok V.) pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,\nkeď prihliadal jednak osobitný charakter sporu (iudicium duplex), v ktorom súd podľa ust. § 216 ods. 2\nCSP nie je viazaný žalobným petitom a v ktorom žalobcom a žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán\nsporu, že žalobkyne 1/ až 3/ síce boli (formálne) úspešné v spore, keď súd prvej inštancie rozhodol v\nsúlade s ich posledným návrhom, bral však zreteľ na to, že súd v tomto prípade rozhoduje priamo podľa\nkritérií stanovených v ust. § 142 Občianskeho zákonníka, preto nemožno v celom rozsahu prenášať\nzodpovednosť za výsledok konania na žalovanú. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že žalobkyne v\npriebehu konania menili navrhovaný spôsob vyporiadania, keď spočiatku pripúšťali tiež prikázanie veci\ndo výlučného vlastníctva žalovanej, čo následne zmenili, pričom uvedené ovplyvnilo priebeh sporu. Čo\nsa týka protichodných tvrdení o zmarení mimosúdneho riešenia sporu, súd prvej inštancie vychádzal\nz preukázanej skutočnosti o tom, že žalovaná v danom čase uzavrela zmluvu o budúcej zmluve na\npredaj svojho bytu a disponovala finančnými prostriedkami (vo vzťahu k náhrade z hodnoty bytu 180.000\neur), z čoho možno predpokladať toho času jej skutočný záujem na vyporiadaní prikázaním bytu do jej\nvlastníctva.\n3. Proti rozhodnutiu vo výroku II.. III. a IV. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie\nprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala napadnutý\nrozsudok rušiť a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie, keď rozsudok bol vydaný na základe\nnedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Namietala,\nže odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s výrokovou časťou a priebehom prvoinštančného\nkonania a vykonanými dôkazmi, keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal s protinávrhom žalovanej zo\ndňa 04.10.2021 na prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná uviedla, že vo výroku\nII. a III. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nedostatočne popísal nehnuteľnosť/byt v zmysle\nzákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení a ust. § 42 katastrálneho zákona, na základe čoho je rozsudok\n\nnezapísateľný v katastri nehnuteľností, pri rozhodovaní vo veci sa neriadil CSP, podľa ktorého je pre\nrozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia s odkazom na ust. § 217 CSP a že súd prihliada\nku všetkému, čo nastalo za konania až do vyhlásenia rozsudku. Žalovaná uviedla, že rozsudok bol\nvydaný na základe neaktuálneho Znaleckého posudku č. 37/2022, ktorý bol vypracovaný na základe\ncien v roku 2022, ktoré sa v roku 2024 stali neaktuálnymi, nakoľko medzičasom do vyhlásenia rozsudku\ndošlo k poklesu cien nehnuteľností min. o 10 %, čo je dokumentované zverejnenými údajmi jednak\nŠtatistického úradu SR ako aj NBS, a preto Znalecký posudok č. 37/2022 nemôže byť podkladom\npre rozhodnutie v roku 2024. Žalobkyne podľa žalovanej zámerne neposkytli znalkyni L. S. všetky\npotrebné doklady pre ocenenie (že ide o prechodový byt aj podľa Znaleckého posudku č. 12/2018 a č.\n77/2012, ktoré predmetné stavebné povolenie na účel prechodového bytu obsahujú) a zaviedli znalkyňu\naj súd, žalovaná so Znaleckým posudkom č. 37/2022 nesúhlasila, ide tak o sporný posudok a aj keď\nprvoinštančný súd prijal uznesenie, že nariadi znalecké dokazovanie súdom, toto nevykonal. Žalovaná\nna pojednávaniach preukázala, že byt je stavebne určený ako prechodový byt s bytom žalovanej (č.\nXX), a to na základe právoplatného stavebného povolenia stavebného úradu – Mestskej časti Bratislava\n– Ružinov č.SU/2009/6531-4/MML-2 zo dňa 15.01.2009 a Znaleckého posudku č. 12/2018, ktorý tento\nzásadný a stavebnotechnický údaj obsahuje. Aj laik vie, že na hodnotu bytu má vplyv to, či ide o\nprechodový byt alebo nie. Prvoinštančný súd sa s touto podstatnou právnou otázkou nevysporiadal,\nodkázal len na Znalecký posudok č. 37/2022, ktorý však podľa žalovanej nie je relevantný, nakoľko o\ntom, o aký byt ide, môže rozhodovať len stavebný úrad. Je nesporné, že stavebný úrad rozhodol, že\nide o prechodový byt, keď k zmene stavebného povolenia nedošlo a byt je spojený s bytom č. 42 aj\nelektroinštaláciou a pre zachovanie prístupu k stavbe alebo na pozemok sú potrebné stavebné úpravy,\nsúd si zadováži vyjadrenie stavebného úradu. S poukazom na ust. § 205 CSP žalovaná uviedla, že z\nprávoplatného stavebného povolenia vyplýva, že byt je prechodový a na to, aby bol samostatným bytom,\nje potrebné požiadať o vydanie stavebného povolenia na zrušenie prechodu a realizovať odstránenie\nvybudovaného prechodu; akákoľvek stavebná úprava na odstránenie prechodu bez právoplatného\nstavebného povolenia v byte je podľa žalovanej v zmysle stavebného zákona nedovolená, poukázala\nna ust. § 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a zopakovala, že byt bol stavebným úradom určený ako prechodový,\nnespĺňa podmienku samostatnej bytovej jednotky, navyše je elektroinštalačne prepojený s bytom č.\nXX. Nakoľko konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 Občianskeho\nzákonníka je iudicium duplex a Občiansky zákonník upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné, zákonná\núprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie\nveci; uvedeným sa podľa žalovanej prvoinštančný súd neriadil, keď žalobkyne 1/ až 3/ byt nevyužívajú\nna bývanie, majú vlastné byty, nezdržujú sa tam, neplatili správcovi ani predpis zálohových platieb a\nžalobkyňa 2/ sa v byte zdržuje len občasne, žalobkyne 1/ až 3/ byt nepotrebujú, nakoľko majú vlastné\nbyty, kde majú aj trvalé bydlisko; uvedené žalovaná preukázala a žalobkyne to nepopreli, teda ide o\nnespornú skutočnosť. Žalovaná preukázala, že byt potrebuje pre seba, nakoľko ide o osobu s vyšším\nvekom a ťažkým zdravotným postihnutím, je povolaním maliarka a pre obmedzenú pohyblivosť (barle,\nvozík) a aj pre výkon svojho povolania, vie byt účelnejšie využiť, preto sa protinávrhom domáhala\nprikázania bytu do svojho výlučného vlastníctva a preukázala, že je schopná žalobkyne vyplatiť z ich\npodielu na byte, keď žalobkyne s cenou bytu vo výške 180.000 eur súhlasili, nenamietali ju, nakoľko\ntúto cenu sami požadovali, vyporiadanie týmto spôsobom ale odmietli; pre zaistenie nárokov žalobkýň\nžalovaná zložila sumu 157.680 eur do notárskej úschovy v prospech žalobkýň. O protinávrhu žalovanej\nprvoinštančný súd nerozhodol, čo žalovaná považujeme za vadu konania. Zohľadňovanie veľkosti\npodielov musí podľa žalovanej v rovnováhe korešpondovať účelnému využitiu veci, preto pri konkrétnom\nkonečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej veci a taktiež ich hodnotu,\npomer rozdelených vecí svojou účelnosťou, prístupom a polohou a týmito zásadami a postupmi sa\nprvoinštančný súd neriadil, neprihliadal na listinné dôkazy predložené a namietané žalovanou (znalecké\nocenenie, stavebný účel bytu po vydaní právoplatného stavebného povolenia, prechodový byt), teda v\ntomto konaní došlo k vadám konania, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie a rozhodnutie\nvo veci. Žalovaná uviedla, že od roku 2016 žalobkyne užívajú byt nad rámec svojich spoluvlastníckych\npodielov a dlhodobo neoprávnene obmedzujú spoluvlastnícke právo žalovanej k tomuto bytu od roku\n2012 (po úmrtí otca L. R. F.), vymenili na byte zámok na dverách a znemožnili vstup žalobkyne do bytu\na dlhodobo jej ho odmietajú sprístupniť, pričom žalovaná opakovane žiadala od žalobkýň prístup k bytu,\navšak neúspešne. V byte sa nachádzajú aj osobné veci žalovanej, ku ktorým žalovaná nemá dlhodobo\nprístup (od roku 2012), nemohla sa ona ani jej právny zástupca oboznámiť so stavom bytu (účasť\nžalobkyne odmietli). Svoj záujem o nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalobkýň k bytu žalovaná\nuplatnila už v dedičskom konaní po matke N. F.. S týmito nespornými skutočnosťami sa prvoinštančný\n\nsúd nevysporiadal. Poukázala na ust. § 208 ods. 1 písm. a), b), e) Trestného zákona a že k protiprávnemu\nkonaniu dochádza aj neoprávneným zásahom do práva k bytu a ide o trestný čin. Poukázala aj na\nto, že žalobkyne sa o byt riadne nestarajú a neplnia si povinnosti riadne a včas platiť predpis platieb\nza byt voči správcovi domu a byt je v pôvodnom stave bez akýkoľvek udržiavacích prác. Žalovaná vo\nvýške svojho spoluvlastníckeho podielu pravidelne prispieva na úhradu predpisu platieb za byt správcovi\ndomu, napriek tomu, že žalobkyne dlhodobo obmedzujú jej spoluvlastnícke práva k bytu. Žalovaná\nopakovane pozývala (prostredníctvom sms) každú žalobkyňu na stretnutie, na ktorom by si otázky\nzrušenia podielového spoluvlastníctva prerokovali, avšak ani jedna zo žalobkýň neprejavila záujem o\nstretnutie so žalovanou, pri stretnutí so žalovanou neodpovedajú na jej pozdrav, žalobkyne dlhodobo\nobmedzovali žalovanú aj v návštevách matky a dňa 29.10.2021 žalobkyňa 2/ v nočných hodinách\nbezdôvodne fyzicky napadla žalovanú. Zopakovala, že žalobkyne neoprávnene a dlhodobo bránili\nžalovanej v prístupe k spoločnému majetku a žiadala, aby súd prvej inštancie neoprávnené konanie\nžalobkýň vzal do úvahy ako násilné a dlhodobé zlé správanie žalobkýň voči žalovanej, keď žalovaná, aby\nnevyvolávala ďalšie spory, neuplatnila zatiaľ svoje majetkové práva na náhradu za neužívanie spoločnej\nveci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu súdnou cestou, čo nevylučuje, že nedošlo zo strany\nžalobkýň k násilnému správaniu voči žalovanej v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré\nspočíva nielen v obmedzovaní jej vlastníckych práv ale aj v psychickom násilí žalobkýň voči žalovanej.\nTvrdenie žalobkýň (aj prvoinštančného súdu), že si svoje práva neuplatnila na súde, je podľa žalovanej\nirelevantné a s vecou nesúvisiace. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd buď napadnutý rozsudok zrušil\na vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie prvoinštančného súdu alebo napadnutý rozsudok zmenil\ntak, že návrh žalobkýň zamietne, zruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu, prikáže ho do\nvýlučného vlastníctva žalovanej a zaviaže žalovanú zaplatiť z titulu náhrady za spoluvlastnícke podiely\nžalobkýň 1/ a 3/ každej sumu vo výške 43.800 eur do tridsiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozsudku.\n4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobkyne podaním zo dňa 24.06.2024 a uviedli, že nesúhlasia\ns tvrdeniami žalovanej v odvolaní a v celom rozsahu ich popierajú. Žalovaná rovnako ako v\nprvoinštančnom konaní uvádza repetitívne tvrdenia, na ktoré žalobkyne v priebehu prvoinštančného\nkonania opakovane reagovali a vysporiadal sa s nimi aj prvoinštančný súd. Žalovaná podľa žalobkýň\nignoruje svoje povinnosti strany v spore, najmä substancovane tvrdiť a úmyselne predlžuje trvanie\nsporu neplnením si povinností v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a koncentrácie konania.\nŽalobkyne sa v celom rozsahu okrem výroku V. stotožňujú s rozsudkom súdu prvej inštancie, považujú\nho za spravodlivý a vecne aj právne správny, ktorému predchádzala snaha o mimosúdne vyriešenie veci\npred iniciovaním konania, ale aj počas samotného konania. Žalobkyne rozporovali námietky žalovanej\nohľadne procesného postupu prvoinštančného súdu a údajnej zmene ceny bytu, že žalovaná sa snaží\nv odvolaní tvrdiť, že súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne a nerešpektoval ust. § 217\nCSP, keď prvoinštančné konanie trvalo cca 4 roky, v priebehu ktorých si konajúci súd obstaral rozsiahly\nspisový materiál, vykonal viaceré pojednávania a procesne postupoval správne. Skutočnosť, že v\npriebehu konania údajne podľa žalovanej kolísala cena bytu na trhu nehnuteľností nemôže byť na ujmu\nžalobkýň, ktoré v konaní predložili Znalecký posudok č. 37/2022, ktorý má všetky zákonné náležitosti\na ktorým sa má súd v konaní riadiť; súd prvej inštancie napriek tomu chcel v konaní nariadiť znalecké\ndokazovanie, avšak žalovaná nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania, v dôsledku čoho\nsama zavinila, že nedošlo k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu ceny bytu. Žalovaná síce opakovane\ntvrdila v konaní zmenu v cene bytu, avšak nikdy sama nepredložila tvrdenie o tom, aká by podľa nej\ncena bytu mala byť (a to dokonca ani teraz v jej odvolaní), čím opäť porušila zásadu sporového konania\ntvrdiť. Žalobkyne sa k tvrdeniam o hodnote bytu opakovane vyjadrili, dokonca navýšili zmenou žalobného\npetitu výšku navrhovanej odplaty za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Tvrdenia žalovanej o rozdiele v\ncene bytu a nesprávnom postupe prvoinštančného súdu sú iba účelovými tvrdeniami, ktorými sa snaží\nzhojiť svoje pochybenia pri vedení sporu na prvoinštančnom súde a odvolací súd by na ne nemal\nprihliadať. K namietanej nesprávnosti Znaleckého posudku č. 37/2022 a prechodovosti bytu uviedli, že\nk rovnakým tvrdeniam sa žalobkyne v konaní už vyjadrili, predložili Znalecký posudok č. 37/2022 a\nvysvetlili stavebnú uzavretosť bytu, že byt je v katastri nehnuteľností riadne zapísaný ako samostatný byt,\npreto nemôže byť pochybnosť o jeho stavebnej uzavretosti a predložili aj fotografiu uzavretia údajného\nprechodu do susediaceho bytu žalovanej, preto všetky tvrdenia o prechodovosti bytu a nesprávnosti\nZnaleckého posudku č. 37/2022 sú zavádzajúce a odvolací súd by nemal na ne brať ohľad. Popreli\núdajnú účelnosť využitia bytu žalovanou a vyjadrili sa k osočovaniu žalobkýň tak, že žalovaná má sama\nsvoju bytovú otázku vyriešenú (vlastní susedný byt), v ktorom trvale býva, k užívaniu bytu žalobkyňou\n2/ uviedli, že táto byt obýva a tvrdenia žalovanej o tom, že je ŤZP nepreukazujú skutočnosť, že\n\nby účelnejšie využila byt. Napriek tomu, že je žalovaná ŤZP podľa informácií žalobkýň sa pohybuje\nv bytovom dome, kde sa nachádza byt, samostatne bez barlí a bez invalidného vozíka. Akékoľvek\nosočovanie žalobkýň o ich nevhodnom správaní k žalovanej už žalobkyne popreli a trvali na tom, že sa k\nžalovanej nesprávali nevhodne alebo nezákonne; uvádzanie ustanovení Trestného zákona bez ďalšieho\nnevecne a nezmyselne svedčí len o snahe žalovanej negatívne vykresliť správanie žalobkýň, žalobkyne\na žalovaná majú dlhodobo narušený súrodenecký vzťah najmä z dôvodu na strane žalovanej, preto nie\nje medzi stranami sporu možná normálna komunikácia. Žalobkyne užívajú byt oprávnene, dohodli sa na\nužívaní bytu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (žalovaná vlastní spoluvlastnícky\npodiel k bytu o veľkosti cca 12 %, preto je zjavné, že nemá sama možnosť rozhodnúť o užívaní bytu)\na pravidelne uhrádzajú platby spojené s užívaním bytu v plnej výške (napriek tomu žalovaná uhrádza\ndobrovoľne časť platieb). Žalobkyne sa snažili vyriešiť vec mimosúdne, žalovaná ale nemala záujem\ndohodnúť sa a museli preto vec riešiť súdne. Žalobkyne navrhli, aby odvolací súd zamietol odvolanie\nžalovanej a aby potvrdil rozsudok v časti výrokov I. až IV. a priznal žalobkyniam náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkýň viac nevyjadrila.\n6. Proti rozhodnutiu vo výroku V. o nároku na náhradu trov konania podali žalobkyne v zákonnej\nlehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a mali za to, že súd prvej inštancie mal\npriznať nárok na náhradu trov konania žalobkyniam, nakoľko mali 100 % úspech v spore, snažili sa\no mimosúdne vyriešenie veci a spor zapríčinila výlučne žalovaná, ktorá úmyselne predlžovala spor.\nUviedli, že charakter sporu iudicium duplex nemôže byť na ťarchu žalobkýň a neexistujú okolnosti hodné\nosobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyniam. Žalobkyne namietali, že súd prvej\ninštancie vyhovel žalobe žalobkýň v celom rozsahu, t.j. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k\nbytu a prikázal ho do podielového spoluvlastníctva žalobkýň každej v podiele 1/3 k celku s tým, že sú\npovinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 26.784 eur ako náhradu jej spoluvlastníckeho\npodielu. Prvoinštančný súd sa v celom rozsahu stotožnil s navrhovaným žalobným petitom a potvrdil, že\nžalobkyne mali legitímne záujmy v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, čo viedlo k\nich úspechu v spore. Samotný konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že žalobkyne boli v\nspore úspešné, preto mali za to, že je potrebné prihliadať na zásadu úspechu vo veci (aj v sporoch, ktoré\nmajú charakter iudicium duplex), ktorú dopĺňa zásada zavinenia (neakceptácia akéhokoľvek spôsobu\nriešenia sporu žalovanou pred doručeným samotnej žaloby na súd alebo počas mimosúdnych rokovaní).\nAk by prvoinštančný súd správne právne posúdil vec v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, dospel by k\npriznaniu náhrady trov konania žalobkyniam voči žalovanej v rozsahu 100 %. Žalobkyne opakovane\nnavrhovali mimosúdne riešenie sporu, aktívne a promptne pristupovali k zneniu návrhu dohody o zrušení\na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom predaja spoluvlastníckych podielov žalobkýň\nžalovanej do jej výlučného vlastníctva, ako aj ku komunikácii so žalovanou, žalovaná počas obdobia\nmimosúdneho rokovania, ktoré trvalo viac ako tri mesiace, nebola ochotná, resp. schopná deklarovať\nžalobkyniam existenciu finančných prostriedkov na kúpu spoluvlastníckych podielov žalobkýň, čo\nznamenalo pre žalobkyne stav právnej neistoty. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že\nžalobkyne v priebehu konania menili navrhovaný spôsob vyporiadania (spočiatku pripúšťali prikázanie\nveci do výlučného vlastníctva žalovanej, čo následne zmenili) a že uvedené ovplyvnilo i priebeh sporu,\nk čomu žalobkyne uviedli, že mali záujem o mimosúdne riešenie veci (nielen pred podaním žaloby\nna súd, ale aj v priebehu sporu) so žalovanou, ale v dôsledku správania a konania žalovanej museli\nnevyhnutne od takejto možnosti ustúpiť, keďže žalovaná dlhodobo nespolupracovala so žalobkyňami\na zámerne spor predlžovala tým, že vo veci sústavne nesubstancovane a neúplne tvrdila, žiadala\nznalecké dokazovanie a následne nezaplatila preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Rovnako\nz dôvodu konania a správania žalovanej, z dôvodu opakovaných neúspešných mimosúdnych rokovaní\na v nadväznosti na vývoj sporu neboli žalobkyne viacej ochotné akceptovať alternatívne riešenie v\npodobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prisúdenia bytu žalovanej\n(keďže nebola ochotná, resp. schopná riadne deklarovať existenciu finančných prostriedkov na kúpu\nspoluvlastníckych podielov žalobkýň). Zmena žalobného petitu v časti výšky sumy zodpovedajúcej\nprimeranej peňažnej náhrade za spoluvlastnícky podiel žalovanej, ktorú žalobkyne navýšili v zmysle\nZnaleckého posudku č. 37/2022, bola v prospech žalovanej, preto nemožno uvedené hodnotiť negatívne\nvo vzťahu k žalobkyniam a považovať za spor predlžujúce alebo negatívne ovplyvňujúce zmenu\nžalobného petitu. Boli to práve žalobkyne, ktoré sa v spore správali aktívne, predložili Znalecký\nposudok č. 37/2022 na ohodnotenie bytu, spolupracovali s konajúcim súdom, boli procesne aktívne v\n\nzáujme čo najskoršieho vyriešenia veci. Žalobkyne sa ešte pred riešením sporu prostredníctvom súdu\npreukázateľne opakovane snažili o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovanou (najskôr\nústne a následne prostredníctvom doručenia výzvy na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva),\nktorá akýkoľvek návrh odmietla resp. sa k návrhu nevyjadrila. Žalobkyne žalovanej navrhli viaceré\nalternatívy (odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej z ich strany (resp. jednou z nich), predaj\nspoluvlastníckych podielov žalovanej do jej výlučného vlastníctva či predaj bytu a rozdelenie zisku),\nktoré žalovaná neakceptovala, je preto zrejmé, že spor bol zapríčinený a vyvolaný výhradne správaním\nžalovanej. Žalovaná tiež úmyselne predlžovala spor prostredníctvom predstieranej snahy o mimosúdne\nriešenie veci a marením navrhovaných procesných úkonov (žiadala nariadiť znalecké dokazovanie,\navšak neuhradila preddavok na trovy znaleckého dokazovania), z dôvodu nekonania žalovanej spor trvá\nvyše 60 mesiacov a žalobkyniam vznikli trovy konania a vysoké náklady spojené s uplatnením ich práva\nna súde. Žalobkyne zdôraznili, že náhrada trov konania má slúžiť ako nástroj na kompenzáciu nákladov,\nktoré vznikli pri obhajobe právnych záujmov žalobkýň a ktoré sa z dôvodu úmyselného predlžovania\nsporu zo strany žalovanej výrazne navýšili oproti predpokladanej výške nákladov resp. trov konania.\nSúd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal na osobitný charakter sporu\niudicium duplex, v ktorom podľa ust. § 216 ods. 2 CSP nie je viazaný navrhovaným žalobným petitom, k\nčomu žalobkyne považovali za potrebné zdôrazniť, že samotný charakter sporu nemôže byť na ťarchu\nktorejkoľvek zo strán sporu pri priznaní nároku na náhradu trov konania a je potrebné prihliadať na\núspech v spore. Samotný konajúci súd v odôvodnení konštatuje, že žalobkyne boli (formálne) úspešné,\npreto je potrebné reflektovať na zásadu úspechu vo veci. Žalobkyne poukázali na ustálenú judikatúru nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č. k. III. ÚS 138/2022 z 23.06.2022 a\nmali za to, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania voči\nžalovanej. Odôvodnenie výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania v nadväznosti na aplikáciu\nust. § 257 CSP je podľa názoru žalobkýň strohé a stručné, pričom súd by mal podľa ust. § 257 CSP\nrozhodovať iba vo výnimočných prípadoch, čo podporuje aj ustálená judikatúra (uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, nález ÚS\nSR zo dňa 11.02.2020, sp. zn. III. ÚS 135/2019-33). Žalobkyne zdôraznili, že za dôvod hodný osobitného\nzreteľa nie je možné považovať osobitný charakter sporu (iudicium duplex) či skutočnosť, že žalovaná\ndokladovala súdu uzavretú zmluvu o budúcej zmluve na predaj bytu, nakoľko uvedené skutočnosti sú pre\ndaný typ sporu typické a ničím výnimočné. Žalobkyne mali za to, že z dôvodu 100 % úspešnosti v spore a\ns ohľadom na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, prvoinštančný súd nesprávne právne\nposúdil povinnosť náhrady trov konania a navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti výroku V.\ntak, že žalobkyne majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkýň vyjadrila podaním zo dňa 17.09.2024 a uviedla, že výrok V.\nnapadnutého rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania považuje za vecne správny a žiada ho\npotvrdiť, mala za to, že prvoinštančný súd sa náležite vyporiadal s okolnosťami osobitného zreteľa pre\nnepriznanie náhrady trov konania, nakoľko ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\n(iudicium duplex), kde súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a v rámci posudzovania dôvodov hodných\nosobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na sociálne, rodinné, osobné či iné pomery\nstrán sporu (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 158/2015), výpočet dôvodov hodných osobitné zreteľa zahŕňa:\nneprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť\ndoposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné\npomery strany sporu a nízky príjem. Existencia dôvodov osobitného zreteľa v tomto konaní vyplýva\npriamo zo súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že práve žalobkyne neboli ochotné sa dohodnúť na\nzrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalovanou napriek tomu, že žalovaná splnila ich\nvšetky podmienky, ktoré požadovali pre ukončenie sporu zmierom, t.j. akceptácia ceny vyporiadania,\nktorú žalobkyne sami požadovali a preukázanie zloženia tejto ceny do notárskej úschovy v prospech\nžalobkýň. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že vznik súdneho konania a jeho priebeh zapríčinili\nžalobkyne, ktoré nechceli cenu so žalovanou dohodnúť, žalovaná sa aktívne snažila súdne konanie\nukončiť zmierom, s čím však nesúhlasili žalobkyne a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Povaha\na okolnosti tohto sporu podporujú aj použitie ust. § 257 CSP, keď žalobkyne dlhodobo bránili žalovanej\nvykonávať práva podielového spoluvlastníka k bytu, a to aj napriek skutočnosti, že išlo o rodičovský\nbyt, v ktorom strany sporu vyrástli, zadržiavali a zadržiavajú jej v byte veci, ktoré sú vo výlučnom a\npodielovom spoluvlastníctve žalovanej, bránia žalovanej vstúpiť do bytu, vymenili kľúče a odmietajú\nho poskytnúť žalovanej, na čo boli aj počas súdneho konania viackrát vyzvané. Uvedené dlhodobé\nkonanie žalobkýň voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a zákonom samo o sebe zakladá dôvod\nosobitného zreteľa, nakoľko ide aj o rodinné pomery účastníkov konania, ktoré sú sestrami. Skutočnosť,\n\nže žalovaná sa nedomáhala súdnou cestou svojich práv, pretože nemala záujem zhoršovať ich vzájomné\nvzťahy, nemôže byť posudzované v neprospech žalovanej. Navyše žalovaná je osobou s vyšším vekom\na ťažkým zdravotným postihnutím a v mieste bydliska má aj zriadené ako osoba so ŤZP aj vlastné\nparkovacie miesto priamo pred vchodom do domu, čo bolo aj preukázané v súdnom konaní.\n8. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobkyne podaním zo dňa 18.11.2024 a uviedli, že žalovaná sa\nstotožňuje s výrokom V. rozsudku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (údajná neochota žalobkýň\nsa dohodnúť so žalovanou, vek žalovanej a jej ťažké zdravotné postihnutie, zriadenie vlastného\nparkovacieho miesto v mieste bydliska pred vchodom do bytového domu) k čomu žalobkyne namietali,\nže nie je pravdou, že žalobkyne nemali záujem sa dohodnúť so žalovanou, opakovane navrhovali\nmimosúdne riešenie sporu, aktívne a promptne pristupovali k zneniu návrhu dohody o zrušení\na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom predaja spoluvlastníckych podielov žalobkýň\nžalovanej do jej výlučného vlastníctva, ako aj ku komunikácii so žalovanou, po dobu mimosúdneho\nrokovania (viac ako tri mesiace) žalovaná nebola ochotná resp. schopná riadne deklarovať žalobkyniam\nexistenciu finančných prostriedkov na kúpu spoluvlastníckych podielov, že záujem o mimosúdne riešenie\nveci zo strany žalobkýň existoval nielen pred podaním žaloby, ale aj v priebehu sporu, no v dôsledku\nsprávania a konania žalovanej museli žalobkyne od tejto možnosti ustúpiť. Argument žalovanej vyšším\nvekom je podľa žalobkýň rovnako nutné vyhodnotiť ako nepodstatný a nedôvodný, nakoľko všetky\nžalobkyne, rovnako ako žalovaná, sú v dôchodkovom veku, spomínané parkovacie miesto priamo pred\nvchodom do bytového domu vyhradené na evidenčné číslo D. (vozidlo žalovanej) nie je vyhradeným\nparkovacím miestom pre osobu s preukazom ŤZP, ale jedná sa o obyčajné parkovacie miesto bez\nvyznačenia ŤZP, teda ani tento deklarovaný dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na\nnáhradu trov konania žalobkyniam voči žalovanej neexistuje. Žalobkyňa 1/ je naviac tiež osobou ŤZP\na poberateľkou invalidného dôchodku od roku 2009, ktorý predstavuje jej jediný príjem v jednočlennej\ndomácnosti, preto nepriznanie náhrady trov konania žalobkyniam výrazne negatívne zasahuje do práv\nžalobkyne 1/. Žalobkyne sú presvedčené, že v konaní neexistujú na strane žalovanej žiadne dôvody\nhodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli byť dôvodom pre nepriznanie trov konania.\n9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania v medziach dôvodov\nodvolania (§ 379 písm. c), § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovanej vo veci samej nie je podané dôvodne a odvolanie žalobkýň do výroku o\ntrovách konania je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska\nposúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nstrán sporu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe\ndospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a\ndostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).\n10. Odvolací súd konštatuje, že po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd, nezistil v postupe súdu\nprvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska uplatnených\nnárokov, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,\nz vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v rozsahu výrokov II. až IV. stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387\nods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na\nne poukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami v uvedenom rozsahu\n\nvyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalovanej v merite veci a žalobkýň vo vzťahu k nároku o trovách\nkonania.\n11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že strany sporu\n(sestry) sú podielovými spoluvlastníkmi bytu (č. XX na X. poschodí bytového domu na J. P. XX Q. D.)\nso spoluvlastníckym podielom každej zo žalobkýň 1/ až 3/ o veľkosti 292/1000 (t.j. 3 x 29,2 %, spolu\n87,6 %) a žalovanej o veľkosti 31/250 (124/1000, t.j. 12,4 %). Na základe rozhodnutia žalobkýň 1/ až\n3/ ako väčšinových spoluvlastníčok byt obýva žalobkyňa 2/, medzi žalobkyňami 1/ až 3/ a žalovanou\nsú vážne narušené vzťahy a nesúlad v otázke užívania bytu. V konaní strany sporu zhodne súhlasili\na navrhovali zrušenie podielového spoluvlastníctva k bytu, avšak rôznymi spôsobmi vyporiadania\n(žalobkyne navrhovali prikázať byt žalobkyniam každej v podiele 1/3 a vyplatenie primeranej náhrady\n(po zmene žaloby) žalovanej vo výške 26.784 eur, žalovaná navrhovala prikázanie bytu do jej vlastníctva\nza primeranú náhradu každej zo žalobkýň vo výške 43.800 eur). V konaní bolo nesporné, že žalovaná\nje vlastníčkou vedľajšieho bytu č. XX, ktorý má s bytom (v podielovom spoluvlastníctve strán sporu)\nspoločnú stenu, v ktorej bol v minulosti vybudovaný priechod medzi bytmi, vo vzťahu ku ktorému\nsúd prvej inštancie skonštatoval, že v súčasnosti priechod neexistuje a byt je oddelený a samostatný\n(uvedené súd prvej inštancie dovodil z notárskej zápisnice o darovacej zmluve zo dňa 13.05.2009,\nktorej účastníkmi boli darcovia L. R. F., nar. XX.XX.XXXX a N. F., nar. XX.XX.XXXX (rodičia strán\nsporu) a žalovaná ako obdarovaná a z rozhodnutia vydaného Mestskou časťou Bratislava - Ružinov č.\nSÚ/2009/6531-4/MML.2, právoplatného dňa 04.03.2009, podľa ktorého sa dverný otvor bytmi č. 41 a\nč. 42 zamuroval v súlade s projektovou dokumentáciou vyhotovenou autorizovaným L. B. D. a podľa\nzápisnice schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 29.10.2008, z ktorej vyplýva\nschválenie realizácie stavebnej zmeny bytov a predmetom darovania bola miestnosť, vytvorená na\nzáklade vykonaných stavebných prác a pripojená k bytu č. XX; súčasťou notárskej zápisnice je aj\nvyhlásenie žalovanej, že stav predmetu daru je jej dobre známy). Súd prvej inštancie mal za preukázané,\nže žalobkyne 1/ až 3/ ku dňu 13.05.2022 disponovali finančnými prostriedkami v navrhovanej výške\nprimeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej v sume 26.877,36 eur, že žalovaná k dňu\n30.09.2021 disponovala finančnými prostriedkami v sume 157.680 eur, zloženými do notárskej úschovy\nna účel vyplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkýň 1/ až 3/ v rámci mimosúdnych\nrokovaní a že podľa Znaleckého posudku č. 37/2022 bola ku dňu 10.05.2022 všeobecná hodnota bytu\n216.000 eur.\n12. Podľa ust. § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých\nvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže\nvzniknúť len medzi manželmi.\n13. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci\npodieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.\n14. Podľa ust. § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej\nveci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou\nvecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak\nsa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o\ndôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.\n15. Podľa ust. § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení\nspoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda\nmusí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné\npotvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom\nvyporiadaní písomnú formu.\n16. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a\nvykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a\nna účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu\njednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť\na na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo\nspoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.\n\n17. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší\na nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.\n18. Podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva\nrozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka\ninej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu\nosobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.\n19. Podľa ust. § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,\nak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,\ngeometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia,\nnázov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,\nalebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje\no bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa\nnepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.\n20. Napriek podrobnému a presvedčivému vysvetleniu súdu prvej inštancie žalovaná v odvolaní voči\nrozhodnutiu vo veci samej len opakuje svoje námietky tak, ako ich už uvádzala v konaní na súde\nprvej inštancie. Účelom odvolacieho konania však nie je, aby odvolací súd opakovane posudzoval a\nvyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom\nodvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne podľa\nodvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti\nnapadnutého rozhodnutia nie je možné nahrádzať tým, že odvolateľ bude len trvať na tvrdeniach a\nargumentoch uvedených v konaní na súde prvej inštancie, resp. tým, že v odvolaní zopakuje tvrdenia a\nargumenty uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolateľ umožní odvolaciemu súdu prieskum\nvecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam a záverom súdu\nprvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu\nprvej inštancie nielen uvedie, ktoré zistenia a závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne,\nale tiež konkretizuje, prečo sú nesprávne (viď. primerane\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/82/2023 z 25.04.2024).\n21. V podanom odvolaní odvolateľka uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc\nza to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací\ndôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod\nostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak\nv prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom\npredpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom\ndokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v\nčlánku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),\nporušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v\nrozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Naplnenie citovaného\nodvolacieho dôvodu odvolací súd nezistil.\n22. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP,\nje v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových\nzistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý\npreukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak\niba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým\nodvolacím dôvodom.\n23. K odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j.\nže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)\nodvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal\n\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n24. K námietke oboch odvolateľov, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní\nsprávne, ak po vyvodení neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového\nspoluvlastníctva, v prvom rade posudzoval možnosť reálneho rozdelenia spoločnej veci (bytu) a správne\ndovodil, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná (vychádzajúc z povahy veci (3-izbový panelákový\nbyt), z technickej náročnosti či nemožnosti a neprimeranej finančnej nákladnosti rozdelenia bytu a z\ntoho, že strany sporu nepreukazovali objektívnu a účelnú možnosť rozdelenia bytu a vyporiadanie\nrozdelením bytu nežiadali), v dôsledku čoho pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán\nsporu prikázaním spoločnej veci do podielového spoluvlastníctva žalobkýň, každej so spoluvlastníckym\npodielom o veľkosti 1/3, za primeranú náhradu žalovanej. S dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie\nbyt prikázal žalobkyniam do podielového spoluvlastníctva, sa odvolací súd rovnako stotožňuje (veľkosť\nspoluvlastníckych podielov strán sporu k bytu – žalovaná je vlastníčkou menšinového podielu o veľkosti\n124/1000, účelnosť využitia bytu – žalovaná svoje námietky o účelnejšom využití bytu nepreukázala,\nsúd prvej inštancie uprednostnil vytvorenie priaznivých a nerušených podmienok pre využitie veci\na zabránenie sporných situácií do budúcna a preukázanie dostatočných finančných prostriedkov za\nvyplatenie primeranej náhrady výpisom z účtu žalobkyne 3/, zohľadňujúc nepreukázané a účelové\ntvrdenie žalovanej o tom, že byt je spojený spoločným prechodom s jej vedľajším bytom č. 42).\n26. Pokiaľ žalovaná namietala, že sa súd prvej inštancie sa nevysporiadal s protinávrhom žalovanej\n(vzájomnou žalobou) na prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, uvedené nie je dôvodné\na nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie správne uviedol,\nže vzhľadom na povahu sporu (iudicium duplex) podanie žalovanej označené ako vzájomná žaloba\npovažoval za návrh žalovanej na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom tak, že prikáže byt\ndo jej výlučného vlastníctva za náhradu žalobkýň 1/ až 3/ (vychádzajúc z hodnoty bytu 150.000 eur a\nna poslednom pojednávaní z hodnoty okolo 180.000 eur, na ktorý účel navrhovala žalovaná vykonať\nsúdom nariadené znalecké dokazovanie).\n27. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nezohľadnil stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217\nCSP), ak bol rozsudok vydaný na základe neaktuálneho Znaleckého posudku č. 37/2022, považuje\nodvolací súd za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou vznesenou\ntotožne v konaní pred súdom prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku jednak tým, že pokiaľ\nžalovaná namietala pokles hodnoty bytu od 05/2022 do rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedené\npri spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním bytu žalobkyniam 1/ až 3/ pôsobí v neprospech\nžalovanej a aj tým, že hodnotu bytu stanovenú Znaleckým posudkom č. 37/2022 nepovažoval za\nneaktuálnu a pokiaľ žalovaná trvala na nariadení znaleckého dokazovania súdom za účelom stanovenia\naktuálnej hodnoty bytu, súd prvej inštancie toto dokazovanie nevykonal s poukazom na neúčelnosť,\nnadbytočnosť a na to, že totožný návrh žalovaná v konaní už vzniesla a znalecké dokazovanie nebolo\nvykonané z dôvodov na jej strane pre nezloženie preddavku na náklady znaleckého dokazovania, ktorý\npostup súdu prvej inštancie je súladný s ust. § 253 ods. 3 CSP ako aj so závermi NS SR v rozhodnutí\nsp. zn. 5Cdo 107/2019, v ktorom NS SR upresnil, v ktorých prípadoch môžu súdy nevykonať dôkaz\nnavrhnutý stranou (dôkaz nemá relevanciu k predmetu konania, dôkaz nemá vypovedaciu hodnotu vo\nvzťahu k skutočnosti, ktorá sa tvrdí, dôkaz je nadbytočný).\n28. Rovnako správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s námietkami žalovanej o tom, že žalobkyne\nneposkytli pri vypracovaní Znaleckého posudku č. 12/2018 znalkyni podklady preukazujúce, že byt\nje prechodový (stavebné povolenie právoplatné dňa 04.03.2009) a že žalobkyne konali neoprávnene\npri zamurovaní prechodu, ak poukázal na to, že žalovaná uviedla, že predloží ňou namietané\n\nstavebné povolenie, právoplatné dňa 04.03.2009, ktorý návrh žalovanej vyhodnotil ako uplatnený\nv rozpore so zásadou koncentrácie a hospodárnosti konania (§ 153 ods. 2 CSP). K odvolaniu\npripojenému stavebnému povoleniu (rozhodnutia vydaného Mestskou časťou Bratislava - Ružinov č.\nSÚ/2009/6531-4/MML.2) a dôkazov o spojení bytu s jej bytom č. 42 odvolací súd poukazuje na to, že\nžalovaná uvedené dôkazy neprodukovala pred súdom prvej inštancie, ale až ako nový (ďalší) dôkaz v\nodvolacom konaní, odvolací súd preto tieto dôkazy (prostriedky procesného útoku a obrany) považuje\nza novoty, na ktoré nemôže v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko predpoklady ustanovené v ust. §\n366 CSP za daných okolností splnené neboli.\n29. Súd prvej inštancie rovnako správne na základe vykonaného dokazovania dovodil, že neexistenciu\nprechodu a oddelenosť bytu preukazuje Znalecký posudok č. 12/2018 aj Znalecký posudok č. 37/2022,\nvrátane fotodokumentácie bytu a že notárska zápisnicu o darovacej zmluve zo dňa 13.05.2009\npoukazuje na rozhodnutie právoplatné dňa 04.03.2009 a je v nej konštatované, že k vybúraniu dverného\notvoru medzi bytom (č. XX) a bytom žalovanej (č. XX) došlo spolu s následným zamurovaním iného\ndverného otvoru v byte (ktoré žalovaná v konaní namietala ako neoprávnené konanie žalobkýň) a že\nstavebné úpravy sa vykonali za účelom odčlenenia izby z bytu a jej pričlenenia do bytu žalovanej\nako daru od jej rodičov. Nie je tak pravou, ako namietala žalovaná, že prvoinštančný súd sa s\ntouto podstatnou právnou otázkou nevysporiadal. Odvolací súd dodáva, že vyporiadávaný byt je ako\nsamostatný predmet vlastníctva zapísaný v katastri nehnuteľností (§ 70 katastrálneho zákona), ktorého\núdaje je potrebné považovať za hodnoverné, pokiaľ nie je preukázaný opak.\n30. Súd prvej inštancie v plnom rozsahu prihliadal na žalovanou namietané poradie\ntaxatívne vymedzených spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prihliadal na veľkosť\nspoluvlastníckych podielov aj na účelné využitie veci, keď skonštatoval, že bolo preukázané, že byt bol\nna základe rozhodnutia všetkých žalobkýň (majúcich spolu spoluvlastnícke podiely v súčte 876/1000, t.j.\n87,6 %) prenechaný do užívania žalobkyne 2/, ktorá byt obýva (o čom svedčí aj doložený návrh čestného\nvyhlásenia spísaného v súvislosti s umožnením účasti právnej zástupkyni žalovanej na znaleckej\nobhliadke bytu a žalovaná uvedené nevyvrátila a obmedzila sa (aj v podanom odvolaní) na tvrdenia\no občasnom užívaní bytu a že žalobkyne 1/ až 3/ majú iné vlastné bytu – čo má však aj žalovaná).\nRovnako správne súd prvej inštancie zohľadnil potrebu zachovania účelu využitia bytu žalobkyňou 2/ a\nnerušené užívanie bytu (s ktorým súhlasia žalobkyne ako sumárne väčšinové podielové spoluvlastníčky\na po vyporiadaní aj ako novourčené podielové spoluvlastníčky) a nepovažoval za prednostné pre spôsob\nvyporiadania žalovanou (rovnako aj v odvolaní) tvrdené skutočnosti (vek žalovanej, že byt potrebuje\nviac, že má k nemu citový vzťah, že má status ŤZP a je maliarka, že má pred bytovým domom vyhradené\nparkovacie státie, že žalobkyne majú trvalý pobyt inde a pod.).\n31. Argumentácia žalovanej týkajúca sa rozsahu (ne)užívania bytu vrátane (ne)úhrady platieb spojených\ns jeho užívaním spadajú pod aplikáciu ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 139 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie (a sú samostatným nárokom\npodielových spoluvlastníkov, ktorý nebol predmetom konania v prejednávanej veci) a poukázal na to, že\nv prejednávanej veci nebol oprávnený rozhodovať o nárokoch týkajúcich sa hospodárenia či užívania\nbytu, keď uvedené nebolo predmetom konania. Opakované námietky žalovanej o násilnom správaní sa\nžalobkýň (žalobkyne 2/) nebolo v konaní preukázané (čo skonštatoval aj súd prvej inštancie), za ktoré\nžalovaná mimo iné mylne považovala jej vylúčenie z užívania bytu (nesprístupnenie bytu a neodovzdanie\nkľúčov).\n32. Ako bolo uvedené vyššie, jedným zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nsúdom (vychádzajúc z premisy, že žiadna osoba nie je povinná zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve\nproti svojej vôli a spoluvlastníci môžu podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať aj dohodou,\na ak sa nedohodnú, ktorýkoľvek spoluvlastník sa môže obrátiť na súd so žalobou o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva) je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom\nza primeranú náhradu (§ 142 Občianskeho zákonníka), ktorý spôsob vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva je možný až vtedy, ak podielové spoluvlastníctvo nie je možné vyporiadať rozdelením\n(viď. záver v ods. 25 odôvodnenia vyššie). V takom prípade môže byť spoločná vec (i) prikázaná\ndo výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov alebo (ii) prikázaná do vlastníctva viacerým\nspoluvlastníkom (vznik nového podielového spoluvlastníctva) alebo (iii) môže byť jej časť oddelená\nod doterajších spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní o prikázaní veci súd obligatórne prihliada najmä na\nveľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka\n\nvoči ostatným spoluvlastníkov, ktoré kritéria však nie sú jediné a súd pri posudzovaní, komu prikáže\nspoločnú vec vychádza zo súhrnu všetkých okolností, ktoré sú v danej veci relevantné (uznesenie NS\nSR z 28.09.2011 sp. zn. 1 Cdo 33/2010). Odvolací súd pripomína, že hľadisko kredibility (solventnosti)\nsa stáva samostatnou podmienkou pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a okolnosťou,\nku ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení toho, komu má byť vec prikázaná. Na druhej strane\nprvok solventnosti zdôrazňuje hľadisko, že u spoluvlastníka, ktorého podiel bol prikázaný, ide o nútené\nodňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať i ústavné podmienky v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť primeranú\nnáhradu. O výške, spôsobe a časových okolnostiach tejto náhrady rozhoduje všeobecný súd. Podľa\nsúdnej praxe základom pre stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena obvyklá v danom mieste\na čase rozhodovania s tým, že túto súd určí zodpovedajúcim podielom z celej veci, nie cenou, za ktorú\nby bolo možné podiel predať.\n33. Prihliadajúc na zhora uvedené, tieto premisy pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva\nsúd prvej inštancie rešpektoval, skúmal aj zohľadnil, keď vychádzal zo záverov Znaleckého posudku\nč. 37/2022 a pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti (bytu) vo výške\n216.000 eur (a znalecké dokazovanie na návrh žalovanej v súlade s ust. § 253 ods. 3 CSP nevykonal\npre nezaplatenie vyrubeného preddavku), zaviazal žalobkyne na vyplatenie finančnej náhrady za\nspoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 31/250 (124/1000), a to vo výške 26.784 eur a vychádzal z\npreukázania solventnosti žalobkýň, ktorým sa byt prikazuje do podielového spoluvlastníctva (potvrdením\nz banky žalobkyne 3/).\n34. Sumarizujúc uvedené, naplnenie žalovanou namietaných odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil,\npreto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. až IV. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne\nsprávny potvrdil, pričom k zmene (úprave) výrokov II. a III. pristúpil formálne za účelom vykonateľnosti v\nsúlade s ust. § 232 ods. 1 CSP a spôsobilosti listiny na zápis do katastra nehnuteľností, prihliadajúc na\nnález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 122/2012 z 03.10.2012, podľa ktorého: „Z viazanosti súdu petitom vyplýva,\nže súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu\npetitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd\nmusí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže\npriznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.\nNie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý\nbol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu\nvo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia\nformulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná“.\n35. Výrok V. o trovách konania napadli žalobkyne a namietali nesprávne právne posúdenie súdom\nprvej inštancie v tom ohľade, že vzhľadom na plný úspech v spore, snahu o mimosúdne vyriešenie\nveci a zapríčinenie a predlžovanie sporu výlučne žalovanou, bolo dôvodným priznať im nárok na\nnáhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mali 100 % úspech v spore\n(súd prvej inštancie v súlade so žalobným návrhom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu\nk bytu, prikázal byt do podielového spoluvlastníctva žalobkýň každej v podiele 1/3 s tým, že sú\npovinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 26.784 eur ako náhradu za jej spoluvlastnícky\npodiel). Poukázali na to, že charakter sporu (iudicium duplex) nemôže byť na ťarchu žalobkýň, že\nneexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyniam,\nže žalobkyne opakovane navrhovali mimosúdne riešenie sporu, aktívne pristupovali k zneniu návrhu\ndohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom predaja spoluvlastníckych\npodielov žalobkýň žalovanej do jej výlučného vlastníctva a ku komunikácii so žalovanou, žalovaná\npočas mimosúdnych rokovaní (viac ako 3 mesiace) nebola schopná deklarovať žalobkyniam existenciu\nfinančných prostriedkov na kúpu spoluvlastníckych podielov žalobkýň, čo pre ne predstavovalo stav\nprávnej neistoty. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že žalobkyne v konaní menili navrhovaný\nspôsob vyporiadania (spočiatku pripúšťali prikázanie veci do výlučného vlastníctva žalovanej) a že\nuvedené ovplyvnilo priebeh sporu, uviedli, že mali záujem o mimosúdne riešenie veci (aj pred\npodaním žaloby), ale v dôsledku správania žalovanej museli od takejto možnosti ustúpiť, keď žalovaná\nnesubstancovane a neúplne tvrdila, žiadala znalecké dokazovanie a nezaplatila preddavok na trovy\nznaleckého dokazovania, žalobkyne neboli viac ochotné akceptovať alternatívne riešenie (keďže nebola\nschopná deklarovať existenciu finančných prostriedkov na kúpu spoluvlastníckych podielov žalobkýň)\na že zmena petitu v časti výšky sumy zodpovedajúcej primeranej peňažnej náhrade za spoluvlastnícky\n\npodiel žalovanej bola navýšená v zmysle Znaleckého posudku č. 37/2022 v prospech žalovanej.\nŽalobkyne boli aktívne, predložili Znalecký posudok č. 37/2022 na ohodnotenie bytu, spolupracovali\nso súdom, pred riešením sporu prostredníctvom súdu sa preukázateľne snažili o vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva so žalovanou, navrhli viaceré alternatívy (odkúpenie spoluvlastníckeho\npodielu žalovanej, predaj spoluvlastníckych podielov žalovanej do jej výlučného vlastníctva či predaj\nbytu a rozdelenie zisku), ktoré žalovaná neakceptovala, teda spor bol vyvolaný správaním sa žalovanej.\nNamietali, že pri priznaní nároku na náhradu trov konania je potrebné prihliadať na úspech v spore,\nže samotný súd konštatoval formálny úspech žalobkýň, ktorý bolo potrebné reflektovať a poukázali na\njudikatúru ÚS SR majúc za to, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a súd by mal podľa ust. §\n257 CSP rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch (ktorým dôvodom nie je charakter sporu alebo to, že\nžalovaná dokladovala uzavretie zmluvy o budúcej zmluve na predaj bytu, nakoľko uvedené skutočnosti\nsú pre daný typ sporu typické).\n36. V namietanom rozsahu je dôvodné sa stotožniť s námietkami žalobkýň v tom ohľade, že výrok súdu\nprvej inštancie, ktorým nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nezodpovedá súdom\nprvej inštancie aplikovanému ust. § 257 CSP, a to aj s poukazom na nález ÚS SR zo dňa 02.04.2020,\nsp. zn. I. ÚS 387/2019-60, podľa ktorého: „Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť\n„stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov\nkonania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP\noporu“.\n37. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že základom rozhodovania o náhrade trov konania v spore, ktorý skončil\nrozhodnutím vo veci samej (tak, ako tomu bolo v prípade napadnutého rozsudku), je ust. § 255 CSP, z\nktorého je zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa má úspešnej strane priznať plná náhrada trov\nkonania a v prípade čiastočného úspechu do úvahy prichádza tomu korešpondujúce čiastočné priznanie\nnáhrady trov. V spore žalobkýň bolo rozhodnuté v súlade s ich žalobou čo sa týka spôsobu vyporiadania\nspoluvlastníctva aj výšky primeranej finančnej náhrady (táto bolo zmenou žaloby zvýšená v prospech\nžalovanej), z čoho možno vyvodiť záver, že im mala byť priznaná náhrada trov konania zohľadňujúca\ntento výsledok sporu. Spor medzi sporovými stranami spočíval v zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva, keď z dôvodu nemožnosti reálnej deľby bytu, súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu\npodielového spoluvlastníctva strán sporu prikázaním bytu žalobkyniam do podielového spoluvlastníctva\nza primeranú náhradu žalovanej ako ustupujúcej podielovej spoluvlastníčky (§ 142 Občianskeho\nzákonníka) a vychádzal z hodnoty bytu (216.000 eur) a za primeranú náhradu vyrovnávacieho podielu\npovažoval sumu 26.784 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom\nkonkrétneho konania, pričom súčasťou priebehu konania je z pohľadu rozhodovania o náhrade trov\nkonania jeho výsledok, ktorým je v spore žalobkýň rozhodnutie súdu v súlade s ich žalobou (po\nzmene žaloby v prospech žalovanej na základe ocenenia bytu podľa Znaleckého posudku č. 37/2022).\nVyvodenie úspechu žalobkýň súdom prvej inštancie (i keď s dovetkom, že boli „formálne úspešné“)\nindikuje posudzovanie (pomeru) úspechu strán sporu vo veci podľa ust. § 255 CSP. Aplikáciu ust. §\n257 CSP odôvodnil súd prvej inštancie existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa (prihliadal na\ncharakter sporu (iudicium duplex), v ktorom súd nie je viazaný petitom a v ktorom žalobcom a žalovaným\nmôže byť ktorákoľvek zo strán sporu, že žalobkyne 1/ až 3/ síce boli úspešné, ale súd prvej inštancie\nrozhodoval podľa kritérií ust. § 142 Občianskeho zákonníka, preto nemožno prenášať zodpovednosť za\nvýsledok konania na žalovanú, že žalobkyne v priebehu konania menili navrhovaný spôsob vyporiadania\n(spočiatku pripúšťali prikázanie veci do výlučného vlastníctva žalovanej, čo následne zmenili a ovplyvnilo\nto priebeh sporu) a bolo preukázané, že v rámci mimosúdneho riešenia veci žalovaná uzavrela zmluvu\no budúcej zmluve na predaj svojho bytu a disponovala finančnými prostriedkami (vo vzťahu k náhrade\nz hodnoty bytu 180.000 eur), z čoho predpokladal jej skutočný záujem na vyporiadaní prikázaním bytu\ndo jej vlastníctva).\n38. Ohľadne aplikácie ust. § 257 CSP súdna prax dovodila zásady týkajúce sa o.i. výkladu pojmu\n„z dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Ust. § 257 CSP predstavuje výnimku z pravidla, podľa\nktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s\nuplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna\nzo strán sporu. Ust. § 257 CSP má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej\nnespravodlivosti a zohľadňujú sa osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj\na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. ÚS SR zdôrazňuje aj to, že ust. § 257 CSP by\nmalo byť aplikované s použitím tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch\n\nsporových strán, a to tak, že súd prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania\nnáhrady trov, ale aj na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá. Moderačné právo\nohľadom náhrady trov konania je možné využiť aj vo vzťahu k odchýlke od zásady zodpovednosti\nstrany za výsledok konania (§ 255 CSP), aj vo vzťahu k výnimke zo zásady zodpovednosti za zavinenie\nzastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP), vo vzťahu k nepriznaniu trov konania ako celku alebo len ich\nčasti. Pokiaľ sa súd rozhodne, že vo vzťahu k trovám konania využije moderačné právo, je povinný\naplikáciu výnimky riadne a presvedčivo odôvodniť a správne formulovať výrok, do ktorého sa využitie\nmoderačného práva pretavuje (viď vyššie). Ust. § 257 CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré\nby zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd\npovinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na\nktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom\nhodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej\nsituácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom\nprocesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov\nprávnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu\nk určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Ust. § 257 CSP\nneslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (nález ÚS ČR, I. ÚS\n2862/07). Použitie ust. § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková\na majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Judikatúra súdov\nza dôvody odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP spočívajúce v postupe (či opomenutí) strán sporu\npovažuje aj prípady, kedy úspešnej strane sporu nemusí byť náhrada trov priznaná vtedy, ak v dôsledku\njej (ne)konania vznikli aj tie trovy, ktoré by nemuseli byť vynaložené, ak by si procesné povinnosti plnila\nskôr či lepšie (napr. pri vznesení dôvodnej námietky premlčania až po uplynutí dlhej doby od začiatku\nsúdneho sporu či oneskorenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie alebo v prípade nedbanlivého\nprístupu k odstraňovaniu vád podania), zohľadňovaná môže byť aj nedostatočná aktivita strany riešiť\nspor mimosúdne, ak by takúto nečinnosť bolo možné posúdiť ako obzvlášť nevhodnú vzhľadom k príčine\nvzniku sporu. Je pravdou, že v súvislosti so špecifickými druhmi konaní, vrátane konania o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je zrejmé aj uplatňovanie ust. § 257 CSP súdmi, avšak súdy\naj v tomto type konaní primárne vychádzajú z princípu procesného úspechu (§ 255 CSP).\n39. Z obsahu spisu odvolací súd dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP nezistil a týmto dôvodom\nnie je podľa jeho názoru samotný druh konania (iudicium duplex). Žalobkyne v konaní od počiatku\n(v podanej žalobe) navrhovali prikázanie bytu do ich podielového spoluvlastníctva s tým, že v rámci\npredžalobných návrhov navrhovali aj iné spôsoby vyporiadania, vrátane predaja podielov žalobkýň\nžalovanej alebo predaja bytu a rozdelenia výťažku, na ktoré žalovaná relevantne nereagovala (síce\ndeklarovala záujem na mimosúdnom vysporiadaní, ale nesúhlasila s predajom bytu a uviedla, že platí\npredkupné právo). V rámci mimosúdneho riešenia veci žalovaná síce uzavrela zmluvu o budúcej\nzmluve na predaj svojho bytu a disponovala k 30.09.2021 finančnými prostriedkami (vo vzťahu k\nnáhrade z hodnoty bytu 180.000 eur), tieto zložila do notárskej úschovy, avšak bez finálnej dohody so\nžalobkyňami na obsahu listín a dokumentov, ktoré mali byť pri vyporiadaní vyhotovené a podpísané\noboma stranami, čo žalobkyne nepovažovali z dôvodu právnej istoty za deklarovanie disponovania\ns finančnými prostriedkami. Argumenty žalovanej jej vyšším vekom (aj s ohľadom obdobný na vek\nžalobkýň) a samotná skutočnosť, že žalovaná je osobou ŤZP (ktorou je aj žalobkyňa 1/) a tým, že má\npred bytovým domom vyhradené parkovacie státie (predsa z dôvodu, že vlastní susedný byt č. XX)\nnevyhodnotil odvolací súd ako relevantné pre aplikáciu ust. § 257 CSP.\n40. Z uvedeného dôvodu, vyhodnotiac plný úspech žalobkýň v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, patrí\núspešným žalobkyniam voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe\nuvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku V. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že\nžalobkyne 1/ až 3/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s\nust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a zohľadnil skutočnosť, že odvolaniu žalovanej nebol priznaný\núspech a odvolaniu žalobkýň (v časti trov konania) bol priznaný úspech, teda úspešnými v odvolacom\nkonaní boli žalobkyne, ktorým voči neúspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60\n\ndní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/22/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ad3b74b-811e-49e3-9517-e2c1dd0e9689", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:3e745661-dae3-4379-9e30-ca61cecdc07e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2019.1"}, {"guid": "ussr:69724364-58fd-4443-86cf-232f2f1fa88b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.158.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 158/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 158/2015 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.158.2015.1"}, {"guid": "ussr:d83260a1-cc61-4c10-8266-29717efe2541", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d83260a1-cc61-4c10-8266-29717efe2541"}, {"guid": "0ca3c51d-d89b-49d8-83a8-ba1070345f0c:8c571fb4-f2d8-4da5-851f-9d84158497e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "43Cob/82/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/82/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ca3c51d-d89b-49d8-83a8-ba1070345f0c:8c571fb4-f2d8-4da5-851f-9d84158497e6"}], "citovane_v": []}