{"guid": "bd0154b0-1ae1-49e6-8b67-1a6b74cb4cb0:08e94037-404e-48f5-9fb2-fa14ad85efe1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1219206567.1", "spisova_znacka": "10Co/39/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/39/2025 z 24. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2025, sp. zn. 10Co/39/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1219206567.1", "identifikacne_cislo": "1219206567", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2025-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "nazov": "§ 822 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-822"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-822", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08e94037-404e-48f5-9fb2-fa14ad85efe1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1219206567.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219206567.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219206567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/39/2025\n1219206567\n24. 07. 2025\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1219206567.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Q. D., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom R. X, O. Š., zast.: JUDr. Peter Harakály, Mlynská 28, Košice, proti žalovanému:\nKOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17,\nBratislava, zast.: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 56\n711 832, o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 04.12.2024, č.k. B1-3C/28/2020-132, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (vo výrokoch I, II, III, IV) a\nv súvisiacom výroku o trovách konania (výrok VI) potvrdzuje.\nŽalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť za žalobcu H.. X. Q., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Q. D. XX, O. O., sumu 10.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 06.05.2020\ndo zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), zaplatiť za žalobcu J. Q., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Q. D. XX, O. O., sumu 10.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 06.05.2020\ndo zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. Výrok), zaplatiť za žalobcu J. Q., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Q. D. XX, O. O., sumu 10.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 06.05.2020\ndo zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok), zaplatiť za žalobcu H.. X.\nQ., nar. XX.XX.XXXX, J. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. Q., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom Q. D. XX, O. O.,\nspoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 6.628,34 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne\nod 10.11.2020 do zaplatenia, a to k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Milana Szöllössyho, advokáta,\nMlynská 28, Košice, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok), vo zvyšku žalobu\nzamietol (V. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,\no výške ktorej rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku\n(VI. výrok).\n2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby\nv znení jej rozšírenia zo dňa 28.09.2020, ktoré žalobca vymedzil tak, že sa voči žalovanému domáha,\naby zaplatil za žalobcu H.. X. Q., J. Q. a J. Q., každému sumu po 10.000,- eur s 5 % úrokom z\nomeškania ročne od 19.11.2019 do zaplatenia, ako aj toho, aby žalovaný za žalobcu zaplatil pozostalým\nspoločne sumu 6.628,34 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.09.2020 do zaplatenia na podklade\nuznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10C/67/2009-576 zo dňa 27.01.2020. Dôvodil, že\ndňa 30.01.2008 žalobca spôsobil v Banskej Bystrici dopravnú nehodu, keď zachytil H.. U.. J. Q.,\nktorý v dôsledku nárazu utrpel značné zranenia, a ktorým dňa XX.XX.XXXX podľahol. Za toto konanie\nbol trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4T/56/2008 zo dňa 16.05.2008\nuznaný vinným z trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\n\nNásledne sa pozostalí H.. X. Q., J. Q.Ý. a J. Q. domáhali žalobou zo dňa 12.05.2009 voči žalobcovi\nv pozícii žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.\n10C/67/2009 na tom skutkovom základe, že žalobca zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel manžel\na otec žalobcov. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom, č. k. 10C/67/2009-519 zo dňa 15.11.2016,\nprávoplatným 21.12.2016, zaviazal žalobcu zaplatiť každému z pozostalých sumu 10.000,- eur. Ďalej\nžalobca tvrdil, že v čase vzniku dopravnej nehody bol poistený pre prípad vzniku zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného poistnou zmluvou č. 6804522426 v\nzmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nPoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS pod č.\nR 61/2018, v zmysle ktorého sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla vzťahuje aj na zodpovednosť škodcu za vznik a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a\nnasl. Občianskeho zákonníka. Právo žalobcu na poistné plnenie ako poisteného voči žalovanému ako\npoisťovateľovi je založené na ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o PZP, podľa ktorého má poistený právo, aby\nzaňho poisťovateľ nahradil poškodenému náhradu nemajetkovej ujmy, za ktorú zodpovedá žalobca.\nZároveň sa domáhal aj úroku z omeškania od 19.11.2019 do zaplatenia.\n3/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že medzi sporovými\nstranami nebolo sporné, že žalobca dňa 30.01.2008 spôsobil smrteľnú dopravnú nehodu, keď viedol\nmotorové vozidlo, ku ktorému sa v danom čase viazalo platné povinné zmluvné poistenie zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona o PZP, pričom poistnú zmluvu\nžalobca uzavrel so žalovaným. Tiež nebolo sporné, že pozostalí po obeti tejto nehody, zažalovali\nnajprv žalobcu aj žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy, ale počas konania zobrali žalobu voči\nžalovanému späť; vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, právoplatným\ndňa 21.12.2016, podľa ktorého mal žalobca každému z troch pozostalých zaplatiť sumu 10.000,- eur.\nNesporným bolo aj to, že Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie o výške náhrady trov konania,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2020, a podľa ktorého mal žalobca nahradiť pozostalým\nnáhradu trov konania v sume 6.628,34 eur. Napokon nebolo sporné, že žalovaný ako poisťovateľ žalobcu\npozostalým neposkytol v tomto smere žiadne peňažné plnenie. Ďalej prvoinštančný súd ustálil, že medzi\nsporovými stranami bolo sporné len to, či žalobca neuhradil pozostalým sumy, na ktoré ho zaviazal\nOkresný súd Banská Bystrica v predmetnom rozsudku a uznesení o výške náhrady trov konania.\nVyhodnotil ale, že sa jedná o negatívnu skutočnosť trvajúcu neurčitý čas, a preto mal za preukázané,\nže žalobca pozostalým napriek právoplatným rozhodnutiam Okresného súdu Banská Bystrica nevyplatil\nnič.\n4/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 4 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o\npovinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\núčinného od 01.04.2007 do 31.07.2024, § 13 ods. 1, 2, 3, § 101, § 104 a § 822 Obč. Zák., súd\nprvej inštancie skonštatoval, že sa v prejednávanom prípade jedná o nárok škodcu - poisteného voči\nsvojmu poisťovateľovi, aby namiesto neho nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá v zmysle §\n822 Obč. Zák., konkrétne upravený v § 4 ods. 2 a 4 zákona o PZP, ako lex specialis. Vysvetlil, že\npre úspešné uplatnenie predmetného nároku musia byť kumulatívne splnené zákonné podmienky, a\nsíce a/ existencia poistného zmluvného vzťahu medzi škodcom a poisťovateľom, b/ spôsobenie škody\nškodcom pri prevádzke motorového vozidla, za ktorú zodpovedá, ako aj to, že c/ zo strany poisteného\nako škodcu nedošlo ešte k nahradeniu škody. V tomto kontexte potom ustálil, že prvá aj druhá podmienka\nsú splnené, nakoľko medzi stranami nebola sporná existencia poistného zmluvného vzťahu, ani to,\nže žalobca ako škodca zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu osoby. Pozostalí po tejto\nosobe dosiahli voči žalobcovi vydanie právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, na\nzáklade ktorého má žalobca povinnosť pozostalým zaplatiť každému po 10.000,- eur, teda spolu 30.000,eur, ako aj právoplatného uznesenia o výške náhrady trov konania, na základe ktorého má žalobca\nnahradiť pozostalým trovy konania v sume 6.628,34 eur. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva náhradu nemajetkovej\nujmy, ale len náhradu vecnej škody, súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie zo dňa 24.10.2013 sp. zn. C-22/12 - Haasová, podľa ktorého má povinné zmluvné poistenie\npokrývať náhradu tých istých plnení, na ktoré je povinný škodca voči poškodeným. Zhrnul teda, že\nprevádzkovateľ motorového vozidla, ak spôsobí dopravnú nehodu a usmrtí pri nej niekoho, môže mať\nvo vzťahu k blízkym osobám tejto osoby povinnosť nahradiť im nemajetkovú ujmu v peniazoch, a teda\npovinné zmluvné poistenie žalobcu u žalovaného pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy blízkych osôb\npo obetiach dopravných nehôd. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R\n\n61/2018, v zmysle ktorého je žalovaný vo vzťahu k povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu pozostalým\npo obeti dopravnej nehody spôsobenej žalobcom, toho času poisteným u žalovaného, pasívne vecne\nlegitimovaný. Ustálil, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný aj vo vzťahu k povinnosti nahradiť\npozostalým trovy konania v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP, nakoľko žalovaný ako poisťovateľ\nneoprávnene odmietol poskytnúť pozostalým poistné plnenie spočívajúce v náhrade nemajetkovej ujmy.\nAk by uvedené neodmietol poskytnúť, nemali by pozostalí dôvod iniciovať voči žalobcovi a žalovanému\nsúdne konanie a nevznikli by im trovy konania, pričom žalovaný o vzniku poistnej udalosti a o tom,\nže sa pozostalí domáhali náhrady nemajetkovej ujmy, musel vedieť, keďže sám potvrdil, že pôvodne\nbol pred Okresným súdom Banská Bystrica v pozícii žalovaného aj on sám. Vo vzťahu k procesnej\nobrane žalovaného súd prvej inštancie síce prisvedčil, že rozhodnutie sp. zn. 6MCdo/1/2016 je z roku\n2017, pričom k dopravnej nehode došlo v roku 2008, avšak na druhej strane uvedené rozhodnutie\nvychádza z totožného právneho stavu a v systéme tzv. kontinentálneho práva súdy právo nevytvárajú\nale ho nachádzajú. Poukázal na uznesenie NS SR z 19.03.2018, sp. zn. 3Cdo/198/2017, podľa ktorého\nnový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti\n(retrospektívne), keďže sa vychádza z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí ale iba nachádza.\nPokiaľ dôjde k zmene judikatúry, bez zmeny právnej úpravy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú\nistú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah.\n5/ Napokon ustálil, že aj tretia podmienka je splnená, pretože žalobca pozostalým náhradu nemajetkovej\nujmy, resp. náhradu trov konania neuhradil. Skonštatoval ešte, že ak by k splneniu tretej podmienky\nnedošlo a žalobca by pozostalým náhradu nemajetkovej ujmy a/alebo náhradu trov konania uhradil,\nžalovaný by ako poisťovateľ už nemohol mať povinnosť za žalobcu takúto povinnosť splniť, keďže daná\npovinnosť by zanikla jej splnením priamo zo strany žalobcu, pričom by v danom prípade mohla vzniknúť\npovinnosť žalovaného nahradiť priamo žalobcovi to, čo nahradil pozostalým v zmysle § 15 ods. 2 zákona\no PZP v znení účinnom od 01.08.2024, ako aj uznesenia NS SR, sp. zn. 4Obdo/2/2021, uverejneného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 37/2022.\n6/ Pokiaľ išlo o žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd prvej inštancie ozrejmil, že v zmysle\n§ 104 Obč. Zák. začína pri právach na plnenie z poistenia premlčacia doba plynúť rok po poistnej\nudalosti. S poukazom na § 2 písm. i) zákona o PZP vysvetlil, že poistnou udalosťou nemôže byť samotná\ndopravná nehoda, pretože poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť vzniknutú škodu.\nVznik povinnosti poisťovateľa nahradiť vzniknutú ujmu vznikol v tomto prípade tým, že si pozostalí\nako poškodení voči žalobcovi ako škodcovi uplatnili a preukázali svoj nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy, pričom v prípade rozhodnutia súdu o výške náhrady nemajetkovej ujmy nemá toto rozhodnutie\ndeklaratórny charakter, ale konštitutívny charakter, čo vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.\nIV ÚS 72/2019 zo dňa 02.10.2019, uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 22/2019. Nárok pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol až\nmomentom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica dňa 21.12.2016, a\npreto premlčacia doba začala plynúť od 21.12.2017 a skončila 21.12.2020. Keď potom doručil žalobca\nžalobu súdu dňa 19.11.2019, tento nárok nie je premlčaný. Súd prvej inštancie tiež skonštatoval,\nže rovnako tak nie je premlčaný ani nárok vo vzťahu k povinnosti žalovaného nahradiť za žalobcu\npozostalým trovy konania, keďže aj uznesenie súdu o výške náhrady trov konania je konštitutívnym\nrozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2020. Keďže k rozšíreniu žaloby o túto časť\nnároku došlo dňa 28.09.2020, premlčacia doba v zmysle § 104 Obč. Zák. ešte ani nezačala plynúť.\n7/ Súd prvej inštancie potom uzavrel, že nakoľko žalobca preukázal, že v čase dopravnej nehody mal\nuzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti u žalovaného, že bol právoplatne zaviazaný nahradiť\npozostalým/poškodeným náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu trov konania, a že náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu trov konania pozostalým/poškodeným neuhradil, má v zmysle\n§ 4 ods. 2 zákona o PZP právo, aby zaňho pozostalým/poškodeným tieto plnenia hradil žalovaný ako\npoisťovateľ. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného uhradiť za\nžalobcu poškodeným z dopravnej nehody každému sumu po 10.000 eur.\n8/ Ohľadom uplatneného príslušenstva k istine súd prvej inštancie uviedol, že poškodeným priznal aj\núroky z omeškania, právne odkazujúc na § 517 a § 563 Obč. Zákonníka a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.\nBližšie ozrejmil, že žalobca v konaní netvrdil, že by žalovaného na úhradu poistného plnenia vo vzťahu\nk pozostalým vyzýval, avšak sám uviedol, že sa domáha, aby žalovaný hradil úrok z omeškania odo dňa\ndoručenia žaloby, resp. návrhu na zmenu žaloby. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 05.05.2020 a\nnávrh na zmenu žaloby dňa 09.11.2020, a teda odo dňa 06.05.2020 a 10.11.2020 sa žalovaný dostal\nso svojou povinnosťou nahradiť pozostalým za žalobcu poistné plnenie do omeškania. Poukázal na\nto, že žalobca síce v žalobe a v návrhu na jej zmenu uvádza, že žiada, aby žalovaný zaplatil úrok z\nomeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, resp. návrhu na zmenu žaloby, avšak v žalobe pri\n\nnavrhovanom rozsudočnom petite explicitne uviedol, že sa domáha, aby žalovaný zaplatil poškodeným\núrok z omeškania odo dňa 19.11.2019 do zaplatenia, pokiaľ išlo o rozšírenú časť nároku (zmenu žaloby)\nod 28.09.2020. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania až od preukázaného\nmomentu, keď sa dostal do omeškania, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a návrhu na\njej zmenu, teda od 06.05.2020 a 10.11.2020, v prevyšujúcej časti, t.j. úroky uplatnené od 19.11.2019 do\n05.05.2020 a od 28.09.2020 do 09.11.2020 ako nedôvodné zamietol.\n9/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a takmer\nplne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nVyvodil, že žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti uplatnených úrokov z omeškania, ktorá nemá\ndopad na celkový úspech žalobcu v konaní.\n10/ Proti tomuto rozsudku v rozsahu I., II., III., IV. A VI. výroku podal odvolanie žalovaný. Dôvodil, že\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.\nd/ CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§\n365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol\na priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podotkol, že v konaní, ktoré viedlo k\nrozsudku Okresného súdu Banská Bystrica bol pôvodne v procesnom postavení žalovaného v druhom\nrade aj on (ako poisťovateľ povinného zmluvného poistenia), pričom po konštatovaní absencie jeho\npasívnej vecnej legitimácie v konaní, zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici, poškodení proti nemu\nvzali žalobu späť. Žalovaný ďalej konkrétne argumentoval tým, že pri právach na plnenie z poistenia\nzačína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti (§ 104 Obč. Zák.) a nakoľko poistnou udalosťou,\ns ktorou je spojená teoretická povinnosť žalovaného plniť, je výlučne dopravná nehoda, ku ktorej došlo\n30.01.2008, uplatnený nárok je premlčaný. Podľa žalovaného tak mohol žalobca podať žalobu do\n31.01.2012. Keďže primárnu zodpovednosť za vzniknutú škodu má ten, kto za škodu zodpovedá a len\ntento bol povinný ju nahradiť, keďže voči žalovanému takýto priamy nárok zo strany poškodených bol\nvzatý späť, a až následne si môže uplatniť nárok na poistné plnenie voči poisťovateľovi (žalovanému).\nVzhľadom na § 100 a § 104 Obč. Zák. však k uplatneniu nároku musí dôjsť v rámci objektívne\nplynúcej premlčacej dobe. Žalovaný trval na tom, že žalobca mohol uplynutiu premlčacej doby zabrániť\ndobrovoľným plnením tretej osobe, ktorej vznikla škoda (v prípade, ak mal za to, že návrh je dôvodný)\na následne, pred uplynutím premlčacej doby, si uplatniť nárok voči žalovanému súdnou cestou, alebo\nmohol podať žalobu na súd pred uplynutím premlčacej doby s tým, že v konaní by bolo potrebné vyčkať\nna právoplatné skončenie konania, v ktorom poškodení uplatnili svoj nárok na náhradu škody voči\nžalobcovi. Žalovaný podotkol, že žalobca vedel už v roku 2009, že je voči nemu uplatňovaný nárok a\nv akej výške a nič mu nebránilo postupovať v zmysle vyššie uvedeného. Žalovaný dôvodil tiež tým, že\nprimárnu zodpovednosť za vzniknutú škodu má ten, kto za škodu zodpovedá a len tento bol povinný\nju nahradiť, keďže voči žalovanému pôvodne uplatnený priamy nárok zo strany poškodených bol vzatý\nspäť. Žalovaný ďalej namietal aplikáciu rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6MCdo/1/2016, ktorú považuje za\nretroaktívnu, popierajúcu zásadu proporcionality ako aj právnu istotu, pričom by zároveň smerovala k\nvýsledku, ktorý či už poškodený alebo samotný žalobca legitímne v rozhodnom čase očakávať nemohli a\nani neočakávali. Keďže od roku 2001 nedošlo k žiadnej zmene relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy,\npričom ani nie je legitímny dôvod na zmenu výkladu príslušných zákonných ustanovení a rozširovanie\núčelu zákona o PZP a jeho cieľov oproti tým, ktoré boli celkom jednoznačne a nesporne zamýšľané\na stanovené samotným zákonodarcom. Navyše, v čase dopravnej nehody (rok 2008) neexistovali v\npraxi žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých voči poisťovateľom. Snahu žalobcu dodatočne\naplikovať na súkromnoprávny zmluvný vzťah so žalovaným z roku 2007 právny stav z roku 2017,\nresp. z roku 2018, žalovaný považuje za účelové a je výrazom zjavného zneužitia práva podľa čl. 6\nCSP, čo mestský súd žiadnym spôsobom nezohľadnil a vo výsledku tak vec posúdil právne nesprávne\na najmä nespravodlivo. Právne nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj otázku premlčania, kde za\nzačiatok premlčacej doby stanovil moment právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica\n- 21.12.2016, resp. 21.12.2017, ktorý považuje za konštitutívny vo vzťahu k nároku, resp. povinnosti\nžalobcu plniť pôvodným žalobcom. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil\naj vo vzťahu k posúdeniu charakteru nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý sa v aktuálnej\nrozhodovacej praxi mení z konštitutívnej na deklaratórny. Na podporu svojho tvrdenia citoval z rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, č.k. 7Co/13/2023-370 zo dňa 30.10.2024. Súdu prvej inštancie vytkol, že\ntúto zmenu ignoroval a neaplikoval na daný skutkový stav. Záver prezentovaný v citovanom rozhodnutí\nkrajského súdu odôvodňuje prijať záver o správnosti tvrdení žalovaného o potrebe posudzovania otázky\npremlčania nárokov od momentu dopravnej nehody a nie od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu\nBanská Bystrica. Nárok žalobcu sa premlčal rovnako, ako by sa proti žalovanému premlčal nárok\npôvodných žalobcov (žalobou sa žalobca domáha de facto totožného nároku za žalobcov, ktorí sa\n\nho vo vzťahu k žalovanému dobrovoľne späťvzatím žaloby vzdali), t.j. ku dňu 31.12.2012. V tomto\nkontexte je potom nesprávne aj zaviazane žalovaného na náhradu trov konania pôvodných žalobcov,\nktorí žalobou vo vzťahu k žalovanému disponovali a zobrali späť, pričom tomu tak bolo zásadne z dôvodu\nprejudikovania neexistencie pasívnej legitimácie žalovaného. Preto sa žalovaný vo vzťahu k pôvodným\nžalobcom nemohol dopustiť porušenia povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP a títo potom\nnemajú nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko vo vzťahu k žalovanému sami od svojich\nnárokov upustili.\n11/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje\nv odvolaním napadnutých častiach za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. K odvolacej argumentácii\nžalovaného podotkol, že pre posúdenie vznesenej námietky premlčania v zmysle § 104 Obč. Zák. je\npodstatné posúdenie, čo sa v danom prípade rozumie poistnou udalosťou. Poukázal na § 797 ods. 2\nObč. Zák., podľa ktorého je poistnou udalosťou skutočnosť, s ktorou je bezprostredne priamo spojený\nvznik povinnosti poisťovateľa plniť, pričom obdobne, v zmysle § 2 písm. i) zákona o PZP, je poistnou\nudalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu. Akcentoval, že\nzákon o PZP rozlišuje medzi škodovou udalosťou a poistnou udalosťou, keď škodovou udalosťou je\nskutočnosť, ktorá potencionálne znamená možnosť, že v budúcnosti poisťovateľovi vznikne povinnosť\nplniť, kým poistnou udalosťou je skutočnosť, ktorá priamo bezprostredne znamená vznik povinnosti\npoisťovateľa plniť. Dospel potom k záveru, že dopravná nehoda zo dňa 30.01.2008 nie je v prípade\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy poistnou udalosťou, ale škodovou udalosťou, nakoľko dopravná\nnehoda sama osebe nie je skutočnosťou, na základe ktorej priamo a bezprostredne vzniká povinnosť\npoisťovateľa plniť za škodcu a pôvodcu zásahu, ale jedná sa len o skutočnosť, ktorá potencionálne môže\nv budúcnosti znamenať vznik povinnosti plniť za škodcu a pôvodcu zásahu náhradu nemajetkovej ujmy.\nVyjadril preto názor, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 a 3 Obč. Zák. vzniká\naž konštitutívnym rozhodnutím súdu, nie samotnou dopravnou nehodou. Až okamihom právoplatnosti\nkonštitutívneho rozhodnutia súdu vzniká povinnosť poisťovateľa, a preto až tento okamih je možné\npovažovať za vznik poistnej udalosti v zmysle § 2 písm. i) zákona o PZP. Nárok žalobcu preto nemožno\npovažovať za premlčaný. Žalobca ďalej vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného namietal, že\nsvoj nárok neargumentoval možným retroaktívnym uplatnením právnych predpisov, nakoľko tieto sú v\nzásade nezmenené. Plnenia sa domáha na základe ich od počiatku platného znenia. Žalobca taktiež\nnesúhlasí s tým, že v prejednávanom prípade dochádza k rozširovaniu účelu a cieľa zákona o PZP.\nPoukázal na čl. 2 ods. 1 a 2 základných zásad CSP; na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo\ndňa 06.03.2017 a sp. zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31.10.2017 (definuje pojem „ustálená rozhodovacia\nprax najvyššieho súdu). Dodal, že predmetného plnenia sa domáha len v rámci účelu, ktorý mal zákon\no PZP od počiatku, pričom na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31.07.2017, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 61/2018, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III.\nÚS 666/2016-36 zo dňa 11.10.2016 a na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-22/12. V\nsúvislosti s odôvodnením rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 ešte skonštatoval, že slovenská\nverzia prekladu tohto rozhodnutia nie je, vzhľadom na obsah samotného rozhodnutia, úplne presná. Kým\nslovenská verzia znenia tohto rozhodnutia podmieňuje poistné krytie úpravou náhrady nemajetkovej\nujmy na základe zodpovednosti poisteného za škodu, tak česká verzia znenia uvedeného rozhodnutia\npodmieňuje poistné krytie úpravou náhrady nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti\npoisteného, čo je širší pojem, ako zodpovednosť za škodu, nakoľko zahŕňa aj inú možnú právnu\nzodpovednosť, napr. zodpovednosť za nemajetkovú ujmu. Obdobné znenie taktiež obsahuje aj anglická\na nemecká verzia predmetného rozhodnutia. Uzavrel, že tieto tri rozhodnutia najvyšších súdnych autorít\nmožno považovať za ustálenú súdnu prax, kde sa jednotlivé súdne inštitúcie rozsiahlo vysporiadali s\nnámietkami žalovaného.\n12/ Žalovaný už ďalšie vyjadrenie nepodal.\n13/ Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods.\n1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nOdvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku, ktorý považuje za zrozumiteľne\na komplexne odôvodnený a konštatuje jeho vecnú správnosť (§ 387 ods. 1 CSP).\n14/ Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobkyňou, odvolací súd upozorňuje,\nže rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa\nktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i\n\nkvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.\n15/ Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania\n(§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať iba tými odvolacími dôvodmi\na ich obsahovým vymedzením, ktoré odvolateľ výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri\nviazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na uznesenie ÚS SR\nz 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS/90/2019, podľa ktorého: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v\nodvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len\nvšeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie\nje splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie\ndôvody. Právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti\nodvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane\nsporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie\nodvolania.“ (obdobne aj uznesenie NS SR z 31.05.2021 sp. zn. 2 Cdo/64/2019).\n16/ Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, tento dopadá na akékoľvek\npochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody,\navšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide napríklad o\nnesprávne realizovanú manudukčnú povinnosť súdu prvej inštancie (a to v prípade, keď bola poskytnutá\nv užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu pozri aj § 169 CSP a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.\nvykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v čl. 16 ods. 2 CSP,\nalebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti\nsúdnym rozhodnutím (pozri § 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim\nrozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2 CSP). Z obsahu odvolania žalovaného nie je možné\ndovodiť konkrétne naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.\n17/ K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto kontexte potom žalovaný argumentoval nesprávnym\nprávnym posúdením súdu prvej inštancie v otázke pasívnej vecnej legitimácie poisťovne a v otázke\npremlčania uplatneného nároku.\n18/ Podľa § 822 Obč. Zák., z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej\nudalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.\nPričom z procesného hľadiska, vzhľadom na uvedenú hmotnoprávnu úpravu, škodca, ktorý uzavrel\nplatne poistnú zmluvu, sa môže žalobou na súde domáhať voči poisťovateľovi, za podmienky, že sú\ninak splnené predpoklady jeho zodpovednosti za škodu a predpoklady vyžadované poistnou zmluvou,\nuloženia povinnosti aby poisťovateľ plnil za neho a nahradil poškodenému škodu.\n19/ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa\nvzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného\nv poistnej zmluve. Podľa ods. 2, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho\nnahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu:\na) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,\nb) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,\nc) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa\npísmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)\nalebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté\npoistné plnenie,\n\nd) ušlého zisku.\n20/ Podľa § 6 ods. 1 zákona o PZP, poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného\npredpisu, obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa\nosobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách,\nktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze. Podľa § 6 ods. 2 súčasťou poistnej\nzmluvy sú všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky musia obsahovať najmenej\npodmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a 15 zákona.\n21/ Podľa § 10 ods. 3 zákona poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne\noznámiť, že\na) bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške,\nb) v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť,\naby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je\npovinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno a sídlo,\nc) právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takomto prípade je poistený povinný postupovať\npodľa pokynov poisťovateľa.\n22/ Podľa § 11 ods. 5 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie\npotrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa\noznámenia poškodeného o škodovej udalosti:\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a\noznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,\nb) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom\nna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené\ndňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n23/ Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní\npo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n24/ Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť\npoškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n25/ Poistenie zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za\nškodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (ďalej\nlen „poistenie zodpovednosti“), ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy vznikla\na za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia. Poistený má z poistenia zodpovednosti\nprávo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnenú a preukázanú škodu (za\nktorú zodpovedá poškodenému, resp. subjektu, ktorý poškodenému uhradil príslušné zákonné dávky\na pod.). Jedná sa jednak o škodu vzniknutú na zdraví, usmrtením, škodu vzniknutú poškodením,\nzničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením\npri uplatňovaní zákonných nárokov, ak poisťovateľ nesplnil svoje povinnosti poskytnúť plnenie alebo\nak poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté\npoistné plnenie, ušlý zisk). Poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovne nahradiť poškodenému\nškodu za podmienok uvedených v zákone o PZP a v poistných podmienkach (pritom platí, že zákon\npredstavuje pre poisteného tzv. z hľadiska jeho práv a rozsahu krytia tzv. minimálny štandard). V\nprejednávanej veci teda poistnou udalosťou nebola dopravná nehoda (ako nesprávne v odvolaní\nargumentuje žalovaný), pretože len táto okolnosť sama o sebe vznik právnej povinnosti poisťovne plniť\nza poisteného poškodenému nezaložila. Pokiaľ ide o otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\nv spore o postmortálnu náhradu pozostalým, odvolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru Súdneho\ndvora, podľa ktorej musia vnútroštátne súdy svoje právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle\nznenia a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (viď rozsudok\nSD z 25. apríla 2013, C-81/12, ods. 71). Súdny dvor EÚ v rozsudku z 24.10.2013, vec C-22/12 (prípad\nHaasová) uviedol, že čl. 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972, čl. 1 ods. 1 a 2 smernice\nRady 84/5EHS z 30. 12. 1983 a Rady 2005/14/ES z 11. 5. 2005 a čl. 1 prvý odsek smernice č.\n90/232/EHS zo 14. 5. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto\nzodpovednosti sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej blízkym osobám\n\nobetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za\nškodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. V tomto smere odvolací súd\nakcentuje jednak potrebu eurokonformného výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z.\n(v znení účinnom aj v čase vzniku dopravnej nehody 30.01.2008), v zmysle ktorého je v spore o\nnáhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej dopravnou nehodou pozostalým obete poisťovňa pasívne vecne\nlegitimovaná, ustálenú súdnu prax pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu poisťovne v tomto type sporov. Na\nzdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.\nzn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016, ktorým odmietol sťažnosť poisťovne namietajúcej porušenie\njej základných práv a slobôd, najmä práva vlastniť majetok a práva na súdnu ochranu. Ústavný súd\nkonštatoval, že pri výklade významu slova „škoda“ je potrebné skúmať nielen úmysel slovenského\nzákonodarcu, ale aj úmysel úniového zákonodarcu. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí akcentoval\npovinnosť súdov uplatňovať v rozhodovacej praxi eurokonformný výklad zákonov a jednoznačne sa\npriklonil k extenzívnemu výkladu pojmu „škoda“ tým, že do tohto pojmu subsumoval aj nemajetkovú\nujmu za zásah do osobnostných práv pri dopravnej nehode. Nestotožnil sa s názorom poisťovne, že\ntakýto extenzívny výklad pojmu „škoda“ je aplikáciou práva contra legem. Ako už uviedol aj súd prvej\ninštancie, eurokonformnému výkladu práva pri posudzovaní pasívnej legitimácie poisťovne prisvedčil\naj Najvyšší súd SR v rozhodnutí publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 8/2018\nako judikát č. R 61/2018, v ktorom konštatoval, že „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je aj\nnemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody\nspôsobnej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne\nlegitimovaná“. Ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z. je teda potrebné vyložiť tak, že poistenie\nzodpovednosti kryje (za splnenia ostatných podmienok v ods. 4) aj nároky pozostalých na náhradu\nnemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. a pozostalí ako poškodení môžu tieto nároky v\nzmysle § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatniť priamo proti poisťovni (pozri aj\nuznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/177/2018 zo dňa 29.11.2018). Z uvedeného dôvodu potom neobstojí\nodvolacia argumentácia žalovaného o retroaktívnej aplikácii judikátu NS SR, prípadne o porušení\nzásady proporcionality a právnej istoty. Už v čase konania primárneho sporu na Okresnom súde v\nBanskej Bystrici bolo všeobecným súdom a odbornej verejnosti známe rozhodnutie Súdneho dvora EÚ,\nkonkrétne rozsudok z 24.10.2013, vec C-22/12 (prípad Haasová), ktorý následne všeobecné súdy v\nrozhodovacej praxi začali postupne uplatňovať. Vzhľadom na značný časový odstup od spomínaného\nrozhodnutia Súdneho dvora EÚ preto záver Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v zrušujúcom\nuznesení č.k. 15Co/193/2015-483 dňa 23.06.2016 o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poisťovne,\nnemohol byť plne súladný s nastávajúcou súdnou praxou všeobecných súdov v sporoch o zaplatenie\nnemajetkovej ujmy pozostalým po obetiach dopravných nehôd (ktorá práve prípad Haasová vzala v\núvahu). Súd prvej inštancie správne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.03.2018 sp. zn.\n3Cdo/198/2017, podľa ktorého „nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa\naplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí\nale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho\npravidla, ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Účinky zmeny judikatúry nemožno\nobmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať\nnesprávny, judikatúrou prekonaný právny názor. Nový právny názor je, vzhľadom na to, potrebné\naplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny\njudikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.“ Odvolací súd dodáva, že\nobdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 8 MCdo 4/2014, 3Cdo 233/2015, 3Cdo\n223/2016 a 3Cdo 57/2017. Treba tiež uviesť, že sa nejedná o ojedinelý prípad a zmena judikatúry\nbez zmeny právnej úpravy (judikatúrny posun) nastala napr. aj pri priznávaní úrokov z omeškania\nz náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pri priznávaní rokov z omeškania pri\nnáhrade nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní\nplatnosti predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru bankou atď.\n26/ Podľa § 101 Obč. Zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je\ntrojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n27/ Podľa § 104 Obč. Zák., pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok\npo poistnej udalosti.\n28/ Poistnú udalosť v zmysle § 104 Obč. Zák. nemožno bez ďalšieho stotožňovať so škodovou\nudalosťou. Pre stanovenie, čo je v konkrétnom poistení poistnou udalosťou, je nutné vychádzať z\npoistných podmienok, príp. poistnej zmluvy alebo z osobitného právneho predpisu (25Cdo 877/2013,\nNS ČR).\n\n29/ Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania, ani tu súd prvej\ninštancie vecne nepochybil. Odvolací súd poukazuje na § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z v znení\naktuálnom ku dňu vzniku škodovej udalosti, z ktorého vyplýva, že v prípade ak o nároku poškodeného\nrozhodol súd, poisťovňa je povinná plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady\nškody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia\n(bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného). Treba akcentovať, že poistnou\nudalosťou pri poistení zodpovednosti za škodu je vznik povinnosti poisťovne nahradiť poškodenému\nškodu za podmienok uvedených v zákone o PZP a v poistných podmienkach, pričom v prejednávanej\nveci táto okolnosť nemohla nastať skôr ako nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Banská\nBystrica č.k. 10C/67/2009-519 zo dňa 15.11.2016, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť poškodeným\nnemajetkovú ujmu každému vo výške po 10.000 eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa\n21.12.2016 (vo výrokoch I. až IV.) a dňa 26.03.2019 (vo výroku V., v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/83/2017-538). Preto dátum 21.12.2016 možno považovať za moment,\nkedy vznikla poisťovni právna povinnosť poskytnúť za poisteného z povinného zmluvného poistenia\npodľa zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody poškodeným (nastal vznik povinnosti poisťovne poskytnúť\nplnenie). Preto tento deň (21.12.2016) je rozhodným pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby podľa\n§ 104 Obč. Zák. (pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 252/2021 zo dňa 31.03.2022, publikované v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/22 pod č. 3). Keďže žalobca podal voči poisťovni žalobu\n19.11.2019, uplatnený nárok nemôže byť premlčaný (a to ani v prípade, ak by sa na danú vec aplikovala\nnázorová línia o trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. Zák.).\n30/ Nakoľko odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť\nrozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho v jeho napadnutej časti, podľa § 387 ods. 1 CSP, ako\nvecne správny potvrdil.\n31/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP\nv spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n32/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.\n2 CSP).\n33/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/28/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecff40b0-07d1-4586-9235-12c821701736", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.72.2019.3", "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.72.2019.3"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "aa12850e-9e8f-4121-9c16-dd2e053d7682:15985dcc-0edf-44a8-8bc2-5465e266a17a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1", "spisova_znacka": "4Obdo/2/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/2021 z 29. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-29", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1"}, {"guid": "3f922194-bf8c-4e1c-a83c-90211adb191c:938ca8d0-44a1-4cd7-b03b-8dde3502c4ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1", "spisova_znacka": "7Cdo/252/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1"}, {"guid": "f1bac427-a681-4aa9-9b8e-31705f3d7619:bc3863cd-12d2-45e9-a859-bdeb2308c59e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3817214237.1", "spisova_znacka": "8Cdo/177/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/177/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3817214237.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "b55bde8e-9c4f-4b5c-bd7c-c7b3b095f366:87291d6e-cc1b-4407-bc6f-94c7a37000d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/13/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/13/2023 z 10. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-01-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b55bde8e-9c4f-4b5c-bd7c-c7b3b095f366:87291d6e-cc1b-4407-bc6f-94c7a37000d9"}, {"guid": "f48ec3f2-1f82-4e0a-869b-fe584d1c4760:5fcfd12d-b7ad-4768-9f6a-15a41c332f4d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3115213596.1", "spisova_znacka": "17Co/83/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/83/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3115213596.1"}, {"guid": "3046be52-6b02-4d7f-a43d-788e4ab9cbcb:ece6a8e6-2b9d-43b8-a479-1c6bd4a08ad6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6109208194.4", "spisova_znacka": "15Co/193/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/193/2015 z 22. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6109208194.4"}], "citovane_v": []}