{"guid": "2be581f4-cd8d-4838-b173-dcac189125a0:70f52003-91e3-430f-ab36-43e55dc9a906", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1219201381.1", "spisova_znacka": "6Cob/141/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/141/2023 z 19. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2025, sp. zn. 6Cob/141/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1219201381.1", "identifikacne_cislo": "1219201381", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70f52003-91e3-430f-ab36-43e55dc9a906", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1219201381.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219201381.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1219201381.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/141/2023\n1219201381\n19. 06. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:1219201381.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: S. C. -. XXX XX J., X.: XX XXX\nXXX proti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 31 690 360, právne zastúpený: Máčai legal, s.r.o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava\n- mestská časť Ružinov, IČO: 47 255 269, o zaplatenie 8 577,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/47/2019-220 zo dňa 04.04.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/47/2019-220 zo dňa\n04.04.2023 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.\n25Cb/47/2019-220 zo dňa 04.04.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: S. C. -. S., I. (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,predávajúci“)\nproti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 31 690 360 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,kupujúci“), o zaplatenie 8 577,22 eura\ns príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 577,22 eura spolu s 8,05 %\nročným úrokom z omeškania od 19.03.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s\nuplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).\nVo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu (výrok III.).\n2. Súd rozhodol s poukazom na § 365, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1, § 409, § 448 ods. 1 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 12.03.2019 domáhal zaplatenia sumy 8 577,22 eura s príslušenstvom titulom neuhradenia\nkúpnej ceny dodaného tovaru vyúčtovaného faktúrou č. 2015011 zo dňa 16.03.2015. Žalobca dôvodil,\nže žalovanému dodal motorovú naftu a zimné zmesy do ostrekovačov na prevádzke čerpacej stanice\nDISKONT PHM, Pod Kmennou baňou č. 33, 080 01 Prešov do jeho vozidiel nákladnej a osobnej dopravy.\nNásledne na základe odberov bola vystavená faktúra č. 2015011 v sume 8 577,22 eura s dátumom\nsplatnosti 18.03.2015, ktorú žalovaný neuhradil. Faktúra bola riadne zaevidovaná v kontrolnom výkaze\nDPH finančnej správy.\n\nSúd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že medzi sporovými stranami bola dňa 10.10.2008\nuzavretá kúpna zmluva č. 2008/04, ktorej premetom bola kúpa pohonných hmôt, a to motorová nafta\nkód kombinovanej nomenklatúry colný sadzobník číslo: 27101941, motorový benzín super natural\n95N kód kombinovanej nomenklatúry colný sadzobník číslo: 27101145, motorový benzín normal\n91N kód kombinovanej nomenklatúry colný sadzobník číslo: 27101141, autopríslušenstvo, mazivá a\nposkytovanie pneuservisných prác z odberného miesta Prešov - DISKONT PHM - Pod Kamennou\nbaňou č. 33 (ďalej aj ako ,,kúpna zmluva“ alebo aj ako ,,KZ“). Cenu dodaného tovaru, ktorého prevzatie\nžalovaný potvrdil podpísaním dodacích listov, žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2015011 zo dňa 16.03.2015\nv sume 8 577,22 eura s dátumom splatnosti dňa 18.03.2015 (ďalej aj ako ,,faktúra č. 2015011“ alebo aj\nako ,,faktúra“), ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil.\nŽalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal nesúlad faktúrovanej sumy ako aj\nfaktúrovaného tovaru so skutočnosťou a uzavretými dohodami medzi sporovými stranami. Tvrdil, že\nžalobca nepreukázal riadne dodanie faktúrovaného tovaru dodacími listami ním podpísanými a teda\nriadne nepreukázal svoj nárok. Zároveň vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku.\nŽalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný sa k vystavenej faktúre č. 2015011 nikdy pred\npodaním návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyjadril v zmysle dôvodov, ktoré uviedol v podanom\nodpore. Dovtedy dodanie tovaru nespochybňoval, a ani nereklamoval. Poukázal, že jeho prevádzka má\nna viditeľnom mieste umiestnený reklamačný poriadok, na základe ktorého žalovaný nikdy nepostupoval\na ani nijako inak do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vec neriešil. Súčasne vzniesol\nnámietku premlčania na uplatnenie akejkoľvek formy reklamácie faktúrovaného a dodaného tovaru.\nTvrdil, že žalovanému boli zakaždým ihneď s faktúrou odovzdané aj podpísané dodacie listy s\npríslušnými údajmi (dátum, tovar, evidenčné číslo vozidla, preberajúca osoba a jej podpis a číslo dokladu\ntotožnosti). Argumentoval, že námietka premlčania žalovaného nároku je neopodstatnená, pretože ide\no pohľadávku z obchodného styku so štvorročnou premlčacou dobou, ktorá podaním návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu nebola prekročená.\nŽalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v odpore\na nárok v celom rozsahu neuznáva. Namietal, že dodacími listami nedisponuje a ani mu dovtedy neboli\ndoručené. Mal za to, že žalobca nedostatočne preukázal uplatnený nárok, keďže nepredložil žiadne\ndôkazy o tom, že by medzi stranami došlo k zmluvnému vzťahu, na základe ktorého by si u žalobcu\nobjednal tovar, z ktorého by bolo možné vyvodiť cenu a platobné podmienky údajne dodaného tovaru,\nani nepreukázal dodanie tovaru.\nSúd prvej inštancie vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi a dospel k\nzáveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu dôvodný. Súd mal za to, že medzi sporovými\nstranami došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. ObZ, ktorú skutočnosť mal\npreukázanú listinnými dôkazmi (písomne uzavretá kúpna zmluva, potvrdené dodacie listy, vystavená\na žalovaným prevzatá faktúra). Žalovaný predmetnú faktúru prevzal dňa 23.03.2015 a zároveň na nej\npotvrdil, že prevzal aj dodacie listy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalovaného zaviazal na\nzaplatenie istiny 8 577,22 eura ako neuhradenej ceny dodaného tovaru.\nĎalej súd prvej inštancie uviedol, že je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v\nomeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Súd konštatoval, že žalobcom\npožadovaná a súdom priznaná výška úroku z omeškania je plne v súlade s príslušnými zákonnými\nustanoveniami, keďže úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v rozhodnom období 0,05 %\nročne. Mal za to, že nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy je\ndôvodný, avšak až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry do zaplatenia s tým,\nže žalovaný otázku výšky úroku z omeškania, začiatku a doby trvania omeškania nespochybňoval.\nŽalobu v časti úroku z omeškania za deň 18.03.2015 zamietol ako nedôvodnú, nakoľko uvedený deň bol\nposledným dňom lehoty na zaplatenie a žalovaný ešte nebol v omeškaní. Súd uviedol s poukazom na\nomeškanie žalovaného, že žalobcovi popri úroku z omeškania vznikol nárok aj na zaplatenie paušálnej\nnáhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.\nSúd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný v konaní síce spochybňoval žalobcom uplatnený nárok v\notázke vzniku nároku na zaplatenie kúpnej ceny, avšak svoje tvrdenia nepreukázal. Popretie skutkových\ntvrdení žalobcu v tejto časti zo strany žalovaného súd vyhodnotil ako neúčinné, nakoľko žalovaný\n\nneuviedol vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach a len samotné spochybnenie žalobcom\ntvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za postačujúce. Okrem toho súd poukázal aj\nna správanie žalovaného, ktorý predmetnú faktúru zaevidoval vo svojom účtovníctve a zahrnul ju do\ndane z pridanej hodnoty v mesiaci máj 2015. Zároveň žalobcovi predložil návrh dohody o urovnaní, v\nktorej je žalovaná pohľadávka predmetom úpravy. Súd prvej inštancie zastával názor, že nie je možné\nlogicky dôvodiť, že by žalovaný zaradil faktúru do účtovníctva a uplatnil z nej DPH, ak by tovar nebol\ndodaný. Zároveň argumentoval, že pokiaľ by mu tovar nebol dodaný, je nanajvýš pravdepodobné, že\nžalovaný ako objednávateľ by dodacie listy ani prevzatie faktúry podpisom nepotvrdil. Na žalovaným\nvznesenú námietku premlčania súd neprihliadol s odôvodnením, že žaloba bola podaná pred uplynutím\nštvorročnej premlčacej doby, nakoľko splatnosť faktúry bola dňa 18.03.2015 a žaloba bola podaná na\nsúd dňa 12.03.2019.\nSúd prvej inštancie poukázal na dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť\ndôkazy na svoje tvrdenia, teda, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch\nkonania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé\ndôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného\nna základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol\ndôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,\nže dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno\nako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného\ndokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho\nnepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal\nbez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Súd zdôraznil, že aby účastník mohol splniť\nsvoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.\nPredpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.\nMedzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní\nsvoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani\nnemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,\nmá za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,\nspravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom\nneunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre\nneho nepriaznivé rozhodnutie.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dňa 31.05.2023 v zákonnej lehote voči výroku I. a III.\nodvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný namietal, že medzi zmluvnými\nstranami nebola dohodnutá kúpna cena, ktorú následne po dodaní predmetného tovaru žalobca\nfaktúroval. Namietal, že súd sa s otázkou spôsobu určenia kúpnej ceny vôbec nevysporiadal a bez\nďalšieho skúmania plne prevzal neúplnú argumentáciu žalobcu, ktorý stanovil cenu tovaru svojvoľne\nbez predošlej dohody. Žalovaný mal za to, že nie on, ale žalobca bol povinný uniesť bremeno tvrdenia\na dôkazné bremeno ohľadne uplatneného nároku, pričom žalobca nepreukázal podstatné náležitosti\nkúpnej zmluvy, ktoré podmieňujú jej platné uzavretie, a to najmä, akým spôsobom si strany dohodli\nkúpnu cenu za dodávaný tovar.\nNamietal, že kúpna zmluva, na ktorú sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva, nesúvisí so\nžalovaným nárokom a ani sa na ňu žalobca v žalobe neodvoláva. Taktiež namietal, že kúpna zmluva je\nv otázke platobných podmienok v rozpore s uplatneným nárokom a faktúrou žalobcu a že je zjavné, že\nsa žalobca nemal v úmysle v roku 2015 riadiť zmluvou spred siedmych rokov. Uviedol, že je potrebné sa\nzaoberať otázkou výšky žalobcom uplatneného nároku a primeranosti faktúrovanej kúpnej ceny, ktorú\nnepreukázal. Z uvedených dôvodov mal za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, keď kvalifikoval právny vzťah medzi stranami sporu ako záväzkový vzťah na základe platne\nuzatvorenej písomnej kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ObZ.\nTaktiež žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia\nveci aj v otázke premlčania uplatneného nároku. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením súdu\nohľadne začiatku plynutia premlčacej doby. Dôvodil, že z predložených dodacích listov vyplýva, že mu\nžalobca dodával naftu a iný tovar v rôznych termínoch v mesiaci marec 2015, pričom faktúroval len\njedenkrát v danom mesiaci a na faktúre č. 2015011 uviedol ako dátum dodania tovaru deň 16.03.2015.\nArgumentoval, že ak by aj pripustil, že došlo k dodaniu tovaru, za dátumy dodania je potrebné v\n\ntakom prípade považovať dátumy uvedené v predložených dodacích listoch, a nie dátum dodania\ntovaru uvedený vo faktúre č. 2015011. Za účelom stanovenia začiatku premlčacej doby je podľa názoru\nžalovaného potrebné považovať za deň, kedy sa právo mohlo po prvýkrát uplatniť na súde v zmysle\n§ 391 ods. 1 ObZ, deň uvedený ako deň dodania tovaru v predložených dodacích listoch. Dôvodil, že\nnedošlo k osobitnej dohode medzi stranami sporu ohľadne zaplatenia kúpnej ceny, a preto je potrebné\nohľadne splatnosti aplikovať § 450 ods. 1 ObZ. Ak teda v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci\nzaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti, právo\nna zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou a ObZ\numožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.\nPoukázal, že z dodacích listov vyplýva, že tovar bol dodávaný v dňoch 02.03.2015 až 16.03.2015.\nDátum podania žaloby bol 12.03.2019. Tvrdil, že hodnota tovaru dodaného pred dátumom 12.03.2015,\nt.j. tovaru, pri ktorom uplynula premlčacia doba, by predstavovala sumu vo výške 4 778,69 eura bez\nDPH, t.j. 5 734,43 eura s DPH. Hodnota tovaru dodaného po 12.03.2015 (vrátane) predstavuje sumu\nvo výške 1 430,55 eura bez DPH, t.j. 1 716,66 eura s DPH.\nNa základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom\nrozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 31.08.2023, doplneným podaním zo dňa\n11.09.2023 s tým, že sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že\nžalobu podal na základe faktúry s dátumom splatnosti, ktorý je rozhodujúci, a že ak do dátumu splatnosti\nodberateľ neuhradí svoj záväzok dodávateľovi, je v omeškaní. Zdôraznil, že do podania návrhu na\nvydanie platobného rozkazu žalovaný dodanie tovaru vôbec nespochybňoval a ani nereklamoval. Tvrdil,\nže jeho obchodná prevádzka má na viditeľnom mieste umiestnený reklamačný poriadok, na základe\nktorého žalovaný nikdy nepostupoval a ani nijako inak do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu\nvec neriešil. Zároveň žalobca vzniesol námietku premlčania na uplatnenie akejkoľvek formy reklamácie\nfakturovaného a dodaného tovaru, ktorý je obsahom faktúry č. 2015011. Poukázal, že žalovaný potvrdil\nriadne zaevidovanie faktúry č. 2015011 a jej prevzatie spolu s dodacími listami, a že v prílohe vyjadrenia\nzo dňa 23.02.2023 doručil súdu ďalšie faktúry z obchodného styku so žalovaným vrátane dodacích listov\na dokladov o ich úhrade s poukazom, že žalovaný s ich formou zakaždým súhlasil.\n6. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.08.2023 a dňa 11.09.2023 bolo žalovanému doručené na vyjadrenie\ndňa 19.10.2023. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.\n7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po\noboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v\nmedziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n8. Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,\nkeď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.\n9. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.\n10. Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec\n(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci\na kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.\n11. Podľa § 409 ods. 2 ObZ, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň\nurčený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia\nkúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.\n12. Podľa § 448 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.\n13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením\nžalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie a v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého\nrozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia\n§ 220 ods. 2 CSP a rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení\nrozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z\nodôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom\nustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil\na zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v\nsúlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného\ncharakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.\n16. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).\n17. Predmetom sporu bol nárok žalobcu/predávajúceho voči žalovanému/kupujúcemu na zaplatenie\nkúpnej ceny dodanej motorovej nafty a zimnej zmesy do ostrekovačov v sume 8 577,22 eura s\npríslušenstvom a náhrada trov konania voči žalovanému/kupujúcemu, ktorý kúpnu cenu za dodaný tovar\nneuhradil. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku,\nako aj jeho premlčanie. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8\n577,22 eura spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 19.03.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).\n18. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní\npodanom žalovaným voči napadnutému výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného je nedôvodné.\n19. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo\nveci.\n20. K odvolacej námietke žalovaného, že kúpna zmluva č. 2008/04 nesúvisí so žalovaným nárokom,\nže je v otázke platobných podmienok v rozpore so žalovaným nárokom a faktúrou žalobcu, že medzi\nzmluvnými stranami nebola dohodnutá kúpna cena, že žalobca nepreukázal primeranosť faktúrovanej\nkúpnej ceny a podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktoré podmieňujú jej platné uzatvorenie, najmä akým\nspôsobom si strany dohodli kúpnu cenu za dodávaný tovar, a že sa súd prvej inštancie s otázkou spôsobu\nurčenia kúpnej ceny vôbec nevysporiadal odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej\ninštancie, že medzi sporovými stranami došlo dňa 10.10.2008 k platnému uzatvoreniu písomnej kúpnej\nzmluvy na dobu neurčitú v zmysle § 409 a nasl. ObZ, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú nespornými\ntvrdeniami žalobcu a predloženými listinnými dôkazmi, pričom zánik tohto zmluvného vzťahu nebol\nv konaní tvrdený, ani preukázaný. Kúpna zmluva obsahovala dohodu strán ohľadom jej podstatných\nnáležitostí s tým, že predmet plnenia bol špecifikovaný v čl. I. KZ a spôsob určenia kúpnej ceny v\nčl. II. KZ (viď č.l. 161 s. sp.). Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci obchodno-záväzkového vzťahu\nmedzi stranami sporu s poukazom na dohodnutý spôsob určenia kúpnej ceny, bola táto vyúčtovaná a\nuhrádzaná na základe vystavených preddavkových faktúr, resp. faktúr s tým, že v zmysle kúpnej zmluvy\nboli súčasťou faktúry s uvedeným dátumom splatnosti aj dodacie listy s označením odobratého tovaru,\ndňa dodania tovaru, evidenčného čísla motorového vozidla, mena a čísla občianskeho preukazu vodiča s\njeho podpisom (viď č.l. 156, 162, 183 až 195 s. sp.). V danom prípade dňa 23.03.2015 žalovaný podpísal\nprevzatie predmetnej faktúry č. 2015011, splatnej dňa 18.03.2015, za dodanú motorovú naftu v objeme\n5 534 l a 2 ks zimnej zmesy do ostrekovačov v sume 8 577,22 eura spolu s dodacími listami, pričom voči\n\njej obsahu až do podanie žaloby nevzniesol žiadne námietky, nevrátil ju žalobcovi, ani ju iným spôsobom\nnereklamoval, a ani nereklamoval množstvo a cenu dodaného tovaru (viď č. l. 160, 178 až 180 s. sp.).\nNásledne žalovaný predmetnú faktúru zaevidoval vo svojom účtovníctve a zahrnul ju do dane z pridanej\nhodnoty v mesiaci máj 2015 (viď č.l. 210 s. sp.). Vzhľadom k uvedenému žalovanému vznikla povinnosť\nzaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru v lehote splatnosti podľa predloženej faktúry do 18.03.2015, a\npreto odvolací súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žalobou\nuplatneného nároku.\nOdvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 23. napadnutého\nrozhodnutia, ktorý popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného vyhodnotil ako neúčinné,\nnakoľko žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach s tým, že len samotné\nspochybnenie žalobcom tvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za postačujúce.\nZároveň žalovaný v konaní spochybňoval žalobcom uplatnený nárok, avšak svoje tvrdenia nijako\nnepreukázal. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu relevantne nepoprel,\nani neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a preto sa považujú skutkové\ntvrdenia žalobcu za nesporné. Žalovaný sa len obmedzil na konštatovanie, že žalobca nepreukázal\nsúvis kúpnej zmluvy s uplatneným nárokom, dohodu o kúpnej cene a primeranosť faktúrovanej kúpnej\nceny. S poukazom na žalovaným prevzaté dodacie listy a podpísanú faktúru však neuviedol, na základe\nakého právneho titulu teda predmetný dodaný tovar prevzal a za akých dohodnutých podmienok, ani\naká mala byť medzi stranami sporu dohodnutá, resp. faktúrou vyúčtovaná kúpna cena. Žalovaný na\npreukázanie svojich skutkových tvrdení ohľadom neprimeranosti faktúrovanej kúpnej ceny dodaného\ntovaru a nesúvisu kúpnej zmluvy s uplatneným nárokom v otázke platobných podmienok, neprodukoval\nžiadne vlastné skutkové tvrdenia, a ani dôkazy. Možno teda zhrnúť, že kým žalobca v konaní poskytol\nskutkové tvrdenia ohľadom vzniku a priebehu obchodno-záväzkového vzťahu strán sporu a produkoval\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení a opodstatnenosti žalovanej sumy (viď napr. vyjadrenie žalobcu\nzo dňa 01.09.2022 na č.l. 156 s. sp., kúpna zmluva na č.l. 161 s. sp., dodacie listy na č.l. 178 až 180 s.\nsp., predmetná žalovaným neuhradená faktúra č. 2015011 zo dňa 16.03.2015 a žalovaným uhradená\nfaktúra č. 2015005 zo dňa 31.01.2015 za dodanie rovnakého tovaru za rovnakú kúpnu cenu na č.l. 160,\n189 až 191 s. sp.), žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval skutočnosti tvrdené\na dôkazy predložené žalobcom. Žalovaný netvrdil žiadne právne skutočnosti, ktoré by spôsobovali\nneexistenciu alebo zánik jeho právnej povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok, a ani takéto tvrdenia\nnijako nepreukázal. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný v predmetnom právnom spore neuniesol\nbremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok jeho neúspech v konaní. Procesnej\npovinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť\ntvrdené skutočnosti. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti ,,relevantne tvrdiť“, má\npre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe neúspechu v spore, ako tomu je v danej právnej\nveci. Ak dôjde k popretiu skutkových tvrdení protistrany, musí ísť o podstatné a rozhodujúce tvrdenia, t.j.\nrelevantné z hľadiska hmotného práva. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Ak\nsú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov. Ak strana sporu\nneunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie\ndomnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V danom prípade žalovaný účinne nepoprel\nskutkové tvrdenia žalobcu.\nĎalej odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že\nv ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie\nnáležitým spôsobom napadnutý rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými\nskutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a\nprávnym záverom. Súd prvej inštancie v bode 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku stručne, ale jasne\nuviedol skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním s poukazom na listinné dôkazy, pričom v\nbodoch 19., 21., 22. a 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd dostatočne podrobne a zrozumiteľne\nuviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou\nuplatnený nárok je dôvodný a žalobca tak preukázal nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar\na z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa\ntak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách\nprocesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného dostatočným spôsobom.\n\nOdvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva\nstrany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá\nvšetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne\nargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok\nrozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v\nodôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé\n(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa\n30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby\nbola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami\n(sp. zn. I. ÚS 50/04).\nOdvolací súd preto považuje túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n21. K odvolacej námietke žalovaného, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, odvolací súd uvádza,\nže sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná pred uplynutím štvorročnej\npremlčacej lehoty, a to s poukazom na splatnosť faktúry dňa 18.03.2015 a doručenie žaloby na súd\ndňa 12.03.2019. V danom prípade bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu do 18.03.2015 a dňom\nnasledujúcim mu začala plynúť lehota na uplatnenie práva na súde v zmysle § 391 ods. 1 ObZ, ktorá\nuplynula dňa 18.03.2019. Žaloba bola doručená na súd dňa 12.03.2019, teda pred uplynutím štvorročnej\npremlčacej doby. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.\n22. K odvolacej námietke žalovaného, že za účelom stanovenia začiatku premlčacej doby je potrebné\npovažovať za deň, kedy sa právo mohlo po prvýkrát uplatniť na súde podľa § 391 ods. 1 ObZ, deň\nuvedený ako deň dodania tovaru v predložených dodacích listoch odvolací súd uvádza, že uvedenú\nskutočnosť žalovaný nenamietal v prvoinštančnom konaní, ale túto procesnú obranu uplatnil až v\nodvolacom konaní a teda jeho skutkové tvrdenie je tak novotou v odvolacom konaní, ktorej prípustnosť\nv zmysle § 366 CSP žalovaný v konaní však nepreukázal, a preto na ňu odvolací súd neprihliadal.\nV nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami\nprocesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na\nvykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky,\npričom strany sú povinné uplatniť ich včas (nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už\nskôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania), najneskôr však do\nvyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384\nods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný\nprostriedok s právom novôt povoľuje strane sporu prednášať nové skutočnosti a dôkazy len vtedy,\nak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nalebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré\nstrana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní uplatniť.\nOdvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.\n23. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok\nžalobcu bol preukázaný, teda dôvodný s tým, že obranu žalovaného vyhodnotil ako nepreukázanú.\nŽalovaný v predmetnom konaní neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval\nním tvrdené skutočnosti, pričom dôsledkom bolo neunesenie dôkazného bremena a vydanie pre\nstranu nepriaznivého rozhodnutia. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní (povinnosť označiť dôkazy na\nsvoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.\nStrana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky\n\nv podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe\nvykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok\nkonania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých\nskutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé\nprávne dôsledky. Procesná pasivita sporovej strany má za následok, že neuniesla dôkazné bremeno.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní platí zásada kontradiktórnosti konania, podľa ktorej\nmajú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem\nna efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej\nprocesnej obrany. Preto bolo povinnosťou žalovaného ako strany, tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti\na procesne navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n24. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil\nani nevyvrátil podstatné závery súdu premietnuté v napadnutom výroku I. a III. rozsudku súdu prvej\ninštancie, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §\n387 ods. 1 a ods. 2 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.\n26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v\nodvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/47/2019", "guid": "4f1cf803-2e92-4ee1-8f6a-42cb1ff66755:bd67eafb-e27d-47cf-8505-2e2f7537154a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "2cab1cba-ac75-4cdd-9bc3-528c5c255df4:e3cef97e-d203-4042-89a4-62848522d105", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1", "spisova_znacka": "4Obdo/87/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/87/2021 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1"}, {"guid": "4f1cf803-2e92-4ee1-8f6a-42cb1ff66755:bd67eafb-e27d-47cf-8505-2e2f7537154a", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/47/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/47/2019 z 9. 9. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4f1cf803-2e92-4ee1-8f6a-42cb1ff66755:bd67eafb-e27d-47cf-8505-2e2f7537154a"}], "citovane_v": []}