Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/83/2023 z 27. 2. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 3Co/83/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8 Krajský súd Bratislava | 3Co/83/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8 | 2025-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), § 21 zákona č. 308/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a639be9-4856-4982-aaa1-2bb9cc0f994c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3Co/83/2023 1209203990 27. 02. 2025 JUDr. Roman Bolebruch ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: G. T., X., XXXA E. N., T., D. XSA X., V.. Č.. XXXXXXXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Pred poľom 1652, Trenčín, proti žalovanému: U..D..J.. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, H. XX, G., zast. Mgr. Tomášom Szabom, advokátom, Blumentálska 20, Bratislava, o odvysielanie opravy, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.06.2010, č. k. 18C/74/2009-97, v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.12.2020, č. k. 18C/74/2009-194, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e. II. V napadnutom výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 1/3. III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvysielať vo vysielaní televízie TA3 vo vysielacom čase od 14.00 hod. do 20.00 hod. opravu v nasledovnom znení: „Opravujeme príspevok, ktorý bol odvysielaný dňa 08.02.2009 pod názvom „Personálna agentúra nezabezpečila prácu takto: Nie je pravdou, že spoločnosť BOHEMIA WORLD Ltd. je sesterskou spoločnosťou s agentúrou WORLD, ktorá mala zabezpečiť pánovi S. prácu vo I. G..“ Vo zvyšku žalobu zamietol konštatujúc, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 120 ods. 1, § 132 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, § 21 zák. č. 308/2000 Zb. o vysielaní a retransmisii v znení účinnom v rozhodnom čase a vykonané dokazovanie odôvodnil čiastočnou opodstatnenosťou žalobnej požiadavky. Uviedol, že dňa 08.02.2009 televízia TA3 (žalovaný je vysielateľom a držiteľom licencie na jej vysielanie) opakovane od 14.00 hod. odvysielala príspevok s názvom „Personálna agentúra nezabezpečila prácu“, prepis ktorého je súčasťou súdneho spisu. Žalobca označil viaceré informácie, ktoré v reportáži odzneli, a ktoré podľa neho neboli pravdivé a poškodili jeho dobré meno. Príspevok sa týkal životného príbehu pána S., ktorý prejavil záujem pracovať v M.. Okrem jeho osoby a reportéra TA3 K. H. v príspevku vystupovala aj ďalšia poškodená osoba E. Ž., advokátka M. U., hovorkyňa KR PZ v Bratislave - Y. H. a hovorkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - O. X.. Príspevok mal za cieľ poukázať na neseriózne konanie agentúry World, ktorej majiteľom bol p. H., resp. jeho konanie údajne hraničiace až s podvodom. V príspevku reportér uviedol, že po príchode do M. sa S. ujal majiteľ sesterskej agentúry s názvom Bohemia World, a to český štátny príslušník, p. H.. Pán S. v príspevku uviedol, že za ubytovanie od neho chceli 300 libier na týždeň, preto podľa jeho názoru bola zmluva porušená. Podľa S. bolo ubytovanie neadekvátne, bez obliečok a poriadnej postele. V závere príspevku reportér okrem iného uviedol, že všetky telefónne čísla na agentúru World, pána H. a jeho českého kolegu - pána H. boli, ako už v takýchto prípadoch býva pravidlom, vypnuté a nefunkčné. Pre rozhodnutie vyhodnotil za podstatné svedecké výpovede. Svedok F.. H. vo výpovedi pritom uviedol, že okrem agentúry World, ktorá poskytovala len konzultačnú a poradenskú činnosť, mal v období rokov 2003 - 2007 Agentúru Práca za účelom zabezpečovania práce pre občanov SR do zahraničia. Po zrušení povolenia, ktoré sa týkalo Agentúry Práca, mal občasné telefonické kontakty s agentúrami v zahraničí, ktoré hľadali zamestnancov na určitú prácu, on bol schopný poskytnúť konzultáciu, vybaviť poistenie, letenku, ubytovanie však nezabezpečoval. Potvrdil, že mal telefonické kontakty so žalobcom, aj p. H., ale s touto agentúrou nebol žiadnym spôsobom personálne alebo majetkovo prepojený, mali len určite obchodné kontakty. Potvrdil, že vo veci p. S. telefonoval so žalobcom v čase, keď mal povolenie na sprostredkovanie práce v zahraničí za úplatu už zrušené a pokiaľ mu p. Martin zaplatil, tak to bolo len za konzultácie. Potvrdil, že s p. S. mal uzatvorenú tzv. poverovaciu zmluvu, kde bola uvedená ako kontaktná osoba p. S. z Agentúry Bohemia World ltd. Prvoinštančný súd v rámci hodnotenia svedeckej výpovede uviedol, že svedok vystupoval pred súdom veľmi nervózne a potvrdil, že nemal povolenie na činnosť, ktorú v súvislosti s prípadom p. S. vykonal, nemal ju pokrytú ani v živnostenskom liste a peniaze od p. S. prevzal zrejme neoprávnene, čo však nebolo predmetom sporu. Svedok S. G. vypovedal, že s p. H. sa kontaktoval prostredníctvom internetu cez inzerciu Agentúry World. Osobne sa s ním stretol a mal záujem o sprostredkovanie práce pomocného čašníka v M.. Pred ním p. H. volal niekomu do M., svedok mu zaplatil 5.000 Sk a po niekoľkých dňoch mu volal nejaký pán priamo z M. s tým, že ho bude čakať na letisku, čo sa aj uskutočnilo a svedok bol prevezený do Agentúry BOHEMIA WORLD Ltd., ktorá mu vybavila len ubytovanie. Rokoval priamo s p. H.X., ktorý p. H. nepoznal. Ďalej uviedol, že za ubytovanie zaplatil 300 libier za týždeň, a to na základe ústnej dohody s p. H., keďže podľa obsahu zmluvy medzi žalobcom (obstarávateľom) a svedkom (nájomcom) boli písomne dohodnuté iné podmienky. Svedok ďalej uviedol, že po niekoľkých dňoch po príchode do M. oslovil, resp. požiadal žalobcu o pomoc pri získaní zamestnania. Bol ním poslaný do inej agentúry, ktorá ho poslala do konkrétneho hotela, kde konštatovali, že nemá adekvátne oblečenie, preto si ho musel v zmysle požiadavky hotela kúpiť a nakoniec ho aj tak nezamestnali, a to pre jeho nedostatočné jazykové znalosti. Svedok K. H. vo výpovedi potvrdil, že predmetný príspevok pripravoval, postupoval pritom štandardne, osobne sa stretol s p. G., oboznámil sa s dokladmi, ktoré mu poskytol, viackrát telefonoval na telefónne čísla (žalobcu v M.), ktoré mu dal p. G.. So žalobcom sa mu však nepodarilo spojiť, navštívil aj ich pobočku v Bratislave za účasti kameramana K., kde tiež nikto nebol, čo bolo zdokumentované na kazete. Pri príprave reportáže tak čerpal zo zistení p. G. a z dokladov. Vyslovil názor, že v príspevku nebolo uvedené, že navrhovateľ je nejako personálne alebo majetkovo prepojený s p. H., konštatovala sa len spolupráca medzi nimi. Svedok G. K., kameraman žalovaného, si na konkrétny prípad síce nepamätal, len všeobecne uviedol, že bolo povinnosťou redaktora spojiť sa s respondentami, čo sa natáčalo na kameru. Spočiatku sa tieto zábery ukladali na kazety, neskôr na hard disky, ktoré sa potom premazávali a neskôr zanikli aj kazety. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal za to, že v príspevku redaktora TA3 Pavla H. bolo konštatované, že Agentúra BOHEMIA WORLD bola sesterskou agentúrou World p. H.. Táto skutočnosť však nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, keď v konaní vyšla najavo len obchodná spolupráca. Žiadne personálne alebo majetkové prepojenie v príspevku konštatované nebolo. Tvrdenia ohľadne výšky platieb za ubytovanie jednoznačne potvrdil v konaní svedok G., ktorý uviedol, že ceny za ubytovanie boli stanovené ústnou dohodou, mimo dohodnutej zmluvy. Snaha redaktora spojiť sa s navrhovateľom pred odvysielaním reportáže bola rovnako preukázaná svedkami H. M. K.. Nakoľko kazety s kamerovými záznamami zanikli, túto okolnosť nebolo možné ďalej skúmať. Záverom vzhľadom na uvedené konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané, že Agentúra World bola sesterskou agentúrou navrhovateľa a v tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože obe strany sporu mali vo veci úspech len čiastočný. 3. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote žalobca i žalovaný. 4. Žalobca odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a súvisiaci výrok o trovách konania namietajúc nesprávne skutkové zistenia, pre ktoré žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Prvoinštančnému súdu vytkol, že sa dôsledne neriadil ust. § 125 a § 132 OSP, keď vôbec neprihliadol a nevyhodnotil ďalšie dôkazy, ktoré vyšli v konaní najavo. Konkrétne poukázal na listinu označenú ako Podmienky poskytnutia ubytovania spoločnosťou BOHEMIA WORLD LTD podpísanú svedkom G., ktorý na pojednávaní potvrdil svoj podpis na tejto listine, ako aj oboznámenie a súhlas s jej obsahom. Rovnako prvoinštančný súd neprihliadol na vyjadrenie K. H. obsiahnuté v mailovej komunikácii medzi ním a právnym zástupcom žalobcu. Vyslovil názor, že žalovaný neuniesol v spore dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že odplata za ubytovanie, ktorú bol povinný platiť žalobcovi poškodený S. G., bola vo výške 300 libier za týždeň. Uvedené tvrdil výlučne svedok G., ktorý uviedol, že to bola ústna dohoda s K. H.. Vo svedeckej výpovedi tohto svedka však boli značné rozpory, keď najprv tvrdil, že za ubytovanie zaplatil 300 libier, čo malo zodpovedať 55 libier za týždeň a neskôr uvádzal ústnu dohodu s K. H., že za týždeň ubytovania to bolo 300 libier. Toto tvrdenie popiera vyjadrenie K. H. a je v rozpore s podpísanou listinou o ubytovaní. Za nelogické označil, že by poškodený S. G. podpísal listinu o ubytovaní, v ktorej bola jasne dohodnutá cena za ubytovanie 55 libier za týždeň a zároveň by akceptoval ústnu dohodu o platbe 300 libier za týždeň. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie oprel výlučne o svedeckú výpoveď S. G. a vôbec neprihliadol na vyjadrenie K. H. a listinu o ubytovaní podpísanú menovaným svedkom. Žalovaný v predmetnom príspevku odvysielal údaj o tom, že poškodeného S. G. sa po príchode do M. ujal majiteľ sesterskej agentúry s názvom Bohemia World, ktorým bol pán H., a že všetky telefónne čísla na agentúru World, pána H. a jeho českého kolegu pána H. boli, ako už v takýchto prípadoch býva pravidlom, vypnuté alebo nefunkčné. Odvysielanie týchto nepravdivých údajov žalovaným bolo podľa žalobcu spôsobilé u diváka vyvolať záver o tom, že agentúra World je personálne a majetkovo prepojená so žalobcom a tiež s jeho predstaviteľom pánom K. H.. Uvedené bol dôvod, aby sa žalobca domáhal uverejnenia opravy aj v tom smere, aby žalovaný odvysielal tiež opravu týchto nepravdivých údajov tak, že v oprave uvedie aj informáciu, že žalobca nie je so subjektom Agentúra World a s jej predstaviteľom F.. Z. H. žiadnym spôsobom personálne ani majetkovo prepojený. Žalovaný tiež podľa neho neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k odvysielaným nepravdivým údajom o nefunkčnosti a nemožnosti telefonického spojenia sa žalovaného so žalobcom. V ďalšom uviedol, že svedok S. G. potvrdil, že redaktorovi žalovaného poskytol listinu o ubytovaní, ktorú si prefotil a v tejto boli telefónne kontakty a dal mu aj číslo na pána H.. V predmetnej listine o ubytovaní je nielen telefonický, ale aj mailový kontakt na žalobcu, avšak žalovaný žalobcu nekontaktoval ani telefonicky, ani mailom a ani písomne poštou a dokonca nehľadal ani kontakt na žalobcu cez internet. Za nepravdivé označil, že svedok K. potvrdil snahu redaktora žalovaného skontaktovať sa so žalobcom v danom prípade. Tento si pre odstup času nepamätal na konkrétny prípad a iba vo všeobecnosti uviedol, ako by mal redaktor postupovať. Jeho svedeckú výpoveď žalobca vyhodnotil ako účelovú, pretože je logické predpokladať, že by si nepriznal pochybenie, že nijakým spôsobom nekontaktoval žalobcu a uspokojil sa s tvrdením poškodeného. Nič to nemení na skutočnosti, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o snahe skontaktovať sa o žalobcom pred odvysielaním reportáže a toho nekontaktoval ani písomne, ani mailom či telefonicky. Neprípustne tak žalobcovi odňal možnosť vyjadriť sa k odvysielaným nepravdivým údajom zo strany žalovaného. 5. Žalovaný napadol výrok o uložení povinnosti odvysielať opravu a výrok o náhrade trov konania a z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP žiadal prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie vo výške 511,51 eura. Za nesprávny označil postup prvoinštančného súdu, kedy vzhľadom na výsledky dokazovania časť žiadosti o opravu zmenil a takto uložil povinnosť odvysielať ju, čo nemá oporu v zákone, keďže podľa § 21 ods. 10 zák. č. 308/2000 Z. z. súd rozhoduje o uložení povinnosti odvysielať opravu a nie o tom, ako by mala táto oprava znieť. Za správnosť žiadosti o opravu je zodpovedný žiadateľ (žalobca), nakoľko takáto žiadosť nemá zo zákona prezumpciu správnosti a oprávnenosti. Aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žiadosť o opravu v požadovanom znení bola evidentne neopodstatnená a žalovaný nemal povinnosť ju odvysielať, a preto jeho postup spočívajúci v neodvysielaní opravy bol legálny a správny. Zmenou časti žiadosti súd naviac potvrdil, že pôvodná formulácia nebola správna. Zdôraznil, že žalovanému nikdy nebola doručená žiadosť s takým znením, ako bolo uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Súd mal preto podľa neho celú žalobu zamietnuť. Poukázal tiež na rozpor skutkového záveru prvoinštančného súdu, keď v odôvodnení uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že Agentúra World bola sesterskou agentúrou žalobcu. Za nesprávnu a nejednoznačnú označil interpretáciu spojenia „sesterská agentúra“, čo nie je ani právny pojem, a preto jeho výklad nemožno chápať len v zmysle subjektov s totožným vlastníkom či spoločníkom, alebo ako personálne a majetkovo prepojené subjekty, ale širšie- ako pojem zahŕňajúci aj obchodnú spoluprácu pri realizácii určitej činnosti (tu zabezpečenie ubytovania). Táto bola v konaní potvrdená výpoveďami svedkov H., G. M. H.. Z rozsudku absolútne naviac nevyplýva, prečo súd spojenie „sesterskou agentúrou“ zmenil na spojenie sesterskou spoločnosťou. V konaní pred prvoinštančným súdom nebol preukázaný ani časový údaj odvysielania príspevku pod názvom „Personálna agentúra nezabezpečila prácu“. Za nedôvodnú preto označil aj tú časť rozsudku, v ktorej ukladá povinnosť odvysielať opravu v čase medzi 14.00 a 20.00 hod. Časový údaj sa pritom neuvádza ani v samotnej žiadosti o odvysielanie opravy, a preto rozhodnutie nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Súd mal preto podľa žalovaného žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Za vecne a právne nesprávny označil aj výrok o náhrade trov konania, keď žalobca mal neúspech v podstatnej časti svojej žaloby, a to tak z hľadiska rozsahu textu, ktorý mal byť odvysielaný ako oprava, a rovnako aj z hľadiska obsahu informácií v ňom obsiahnutých. Uvedené zvýrazňuje aj fakt, že uloženie opravy v zostávajúcej časti bolo súdom výrazne pozmenené oproti formulácii v žalobnom petite. Konajúci súd mal preto postupovať podľa § 142 ods. 3 OSP a žalovanému priznať náhradu trov konania. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, podľa ktorého sesterská agentúra v tom duchu ako žalovaný odvysielal predmetný príspevok zahŕňa obchodnú spoluprácu. V odvysielanom príspevku žalovaný jasne a zrozumiteľne odvysielal nepravdivé informácie o žalobcovi a odvysielaný príspevok musel nepochybne u každého diváka zanechať dojem v tom smere, že žalobca je prepojený s Agentúrou World a pánom H., ktorý mal zabezpečiť prácu v zahraničí pre poškodeného S. G.. Akékoľvek prepojenie medzi nimi však vyvrátili svedkovia G. M. H., ktorí zhodne vyvrátili aj to, že by mal žalobca záväzok zabezpečiť prácu pre poškodeného. Vo zvyšku odkázal na jeho odvolaciu argumentáciu. 7. Žalovaný vo vyjadrení označil odvolanie žalobcu ako neopodstatnené. Pravdivosť informácie o odplate vo výške 300 libier, ktoré mal svedok G. zaplatiť žalobcovi za týždeň, bola potvrdená výsluchom svedka G.. Vo svojej výpovedi svedok nielenže opakovane potvrdil pravdivosť tejto informácie, ale aj jednoznačne vysvetlil, že ústne dohodnutú cenu za ubytovanie (aj napriek písomnej dohode) akceptoval, a to aj napriek tomu, že bola vyššia ako v zmluve o ubytovaní. Súd preto pri posudzovaní tejto informácie zohľadnil všetky dôkazy a dôvodne prihliadol na svedeckú výpoveď G.. Ozrejmenie rozdielu eventuálnych rozporov medzi písomnou zmluvou o ubytovaní a tvrdením p. G. o ústnej dohode bolo pritom predmetom viacerých otázok položených svedkovi, ktorý opakovane potvrdil skutočnosti uvedené v príspevku. Pokiaľ sa žalobca odvolával na mailovú komunikáciu medzi ním a jeho právnym zástupcom, takúto listinu nemožno považovať ani za dôkaz, keďže nejde o dôkaz o určitej skutočnosti, ale len o následnú reakciu p. H. na svedeckú výpoveď svedka G. (nielen obsahovo, ale aj chronologicky). Správne súd prvej inštancie konštatoval, že informácia o majetkovom a personálnom prepojení v príspevku nebola konštatovaná. Uloženie povinnosti odvysielať opravu aj vo vzťahu k tejto informácii by založilo neprípustný a nezákonný stav, kedy by sa odvysielala informácia o personálnom prepojení prvýkrát až v rámci opravy a súčasne by hneď bola označená ako nepravdivá. Vo vzťahu k námietke nepreukázania pravdivosti informácie o nefunkčnosti a nemožnosti telefonického spojenia sa žalovaného so žalobcom poukázal na to, že v príspevku odznela len informácia o nemožnosti spojiť sa s agentúrou World (subjekt odlišný od žalobcu), s pánom H. a p. H.. O kontaktovaní žalobcu v príspevku nič neodznelo. Zamietnutie žaloby aj v tejto časti bolo preto vecne správne. Tvrdenie uvádzané v tejto súvislosti v petite žaloby odvysielané nebolo a bolo by v rozpore s § 21 zák. č. 308/2000 Z. z. Výsluch svedka H. pritom potvrdil, že sa snažil spojiť nielen so subjektami označenými v príspevku, ale dokonca aj so žalobcom (a to návštevou jeho pobočky v G.). Doslovne uviedol, že opakovane volal na telefónne čísla poskytnuté poškodeným. Zaužívanosť a pravidelnosť takéhoto postupu potvrdil aj svedok K.. Výpoveďami svedkov tak bolo preukázané, že redaktor sa snažil osloviť vo veci zainteresovaných. 8. O podaných odvolaniach odvolací súd prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 06.06.2012, č. k. 4Co/168/2011-135 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.02.2021, č. k. 4Co/168/2011-198, ktorým po doplnení dokazovania výsluchom svedka K. H. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z doplnenej výpovede svedka K. H. zistil, že svedok sa pokúšal skontaktovať so žalobcom, pričom použil kontakty, ktoré mu dal respondent S. G., ale telefón mu nikto nedvíhal a na emaily mu takisto nikto neodpovedal. Svedok zdôraznil, že zmyslom reportáže bolo pomôcť poškodenému a zároveň snaha predísť podobným prípadom. Pojem sesterská spoločnosť použil respondent a on do jeho vyjadrenia nezasahoval a ani ho nekomentoval. Vo vzťahu k prvoinštančným súdom uloženej povinnosti na odvysielanie opravy odvolací súd uviedol, že sa stotožnil s jeho skutkovými závermi v tomto smere, že medzi oboma subjektami bola preukázaná určitá obchodná spolupráca, ale nie personálne a majetkové prepojenie, avšak nesúhlasil s právnym posúdením tohto skutkového stavu. Uviedol, že v súvislosti so šírením informácií a názorov je potrebné rešpektovať určité špecifiká masovokomunikačných prostriedkov, určených pre informovanie čo najširšieho okruhu verejnosti (na rozdiel od odborných publikácií), ktoré sa môžu v konkrétnych prípadoch, najmä s ohľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a divácky záujem, uchyľovať k určitým zjednodušeniam. V prípade predmetného príspevku, ktorého účelom bolo poukázať na zlú skúsenosť respondenta s hľadaním práce a ubytovania v zahraničí, nemožno dospieť k záveru, že by takéto zjednodušenie hodnotenia charakteru spolupráce navrhovateľa a agentúry World pána H. bolo možné považovať za nesprávny údaj. Pojem „sesterská spoločnosť“ nie je jednoznačne právne definovaný, a preto pri prípustnosti istého zjednodušenia, resp. skreslenia podanej informácie, nemožno hovoriť o tom, že by išlo o nepravdivý údaj. V takomto prípade nie je možné zotrvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tým vo svojich dôsledkoch na novinárov nesplniteľné nároky. Za významné zhodnotil, aby celkové vyznenie podávanej informácie zodpovedalo pravde. V danom prípade pritom účelom príspevku nebolo presne právne hodnotiť vzťah medzi týmito dvoma agentúrami a striktne právne hodnotiť podstatu ich spolupráce, ale len poukázať na to, že spolupracujú, čo bolo vykonaným dokazovaním aj preukázané. Vzhľadom na to odvolací súd nepovažoval tvrdenie, že spoločnosť BOHEMIA WORLD Ltd. je sesterskou spoločnosťou s Agentúrou World, za nepravdivé a napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Vo zvyšnej časti sa plne stotožnil s prvoinštančnými závermi. Prvoinštančný súd správne zameral dokazovanie na všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v tejto časti, a to otázku pravdivosti tvrdení, že pán S. G. v M. zaplatil za ubytovanie 300 eur a to, či sa reportérovi podarilo so žalobcom skontaktovať a dospel k správnemu záveru, že nebola preukázaná nepravdivosť týchto tvrdení. K otázke ceny ubytovania dodal, že bolo preukázané výpoveďou svedka G., že takúto sumu zaplatil, a to aj napriek obsahu zmluvy predloženej v konaní, keď vysvetlil, že išlo o nájomné, ktoré muselo byť zaplatené na 4 týždne a depozit. Poukázal pritom na to, že cieľom reportáže nebolo preukazovať cenu ubytovania poskytnutého žalobcom, ale to, že bola v rozpore s tým, čo svedkovi G. na N. sľúbil pán H. a pri hodnotení tejto skutočnosti bolo potrebné prihliadnuť na to, ako táto skutočnosť v príspevku odznela, teda, že svedok G. poukazoval na to, že táto dohoda bola v rozpore s dohodou, ktorú uzavrel na N. s pánom H.. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom, že nebola preukázaná nepravdivosť tvrdenia o výške ceny ubytovania, aj keď bola v rozpore so zmluvou predloženou žalobcom, nakoľko tento rozpor bol vysvetlený výpoveďou svedka G., ktorý poukázal na to, že zaplatil cenu ubytovania dohodnutú ústne, hoci bola iná dohoda v písomnej zmluve. Rovnako aj podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by sa redaktor nepokúsil skontaktovať so žalobcom v čase prípravy danej reportáže. Z odvysielaného dotknutého výroku sa žalobcu čiastočne dotýkalo iba to, že bol nezastihnutý pán H. ako zástupca žalobcu. Skutočnosť, že redaktor H. sa s ním pokúsil skontaktovať na základe údajov poskytnutých svedkom G. potvrdil svedok H. aj na odvolacom pojednávaní. Hodnovernosť jeho výpovede nespochybnila ani námietka žalobcu, že jeho pobočky pracujú 7 dní v týždni, a preto nemal byť problém sa s ním skontaktovať. Naviac žalobca žiadal uverejniť aj opravu údaja, ktorý v príspevku vôbec neodznel, a to, že sa redaktor snažil osobne navštíviť spoločnosť žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti, v ktorej žalobu zamietol tak vyhodnotil ako vecne správne a v tejto časti ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku a pre potrebu zachovania dvojinštančnosti súdneho konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil rozhodnutie v časti trov konania. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 7Cdo/90/2021 zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 06.06.2012, sp. zn. 4Co/168/2011 v spojení s opravným uznesením z 26.02.2021, sp. zn. 4Co/168/2011 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že na jednej strane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 21 zák. č. 308/2000 Zb. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák. č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu predmetného príspevku odvysielaného v televízii TA3 a následne v rozpore s týmto ustanovením (v súvislosti s použitým pojmom „sesterská spoločnosť“) pri „prípustnosti istého zjednodušenia, resp. skreslenia podanej informácie...“ tvrdil, že nemožno zotrvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť vo svojich dôsledkoch na novinárov nesplniteľné nároky. Nakoľko nezrozumiteľným a nejednoznačným až mätúcim spôsobom odvolací súd uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatému rozhodnutiu, postup odvolacieho súdu vyhodnotil ako zjavne neodôvodnený a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi stranami podaných odvolaní (§ 379, § 380 CSP), opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolania sporových strán bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu a žalovaného čo do veci samej nemožno priznať úspech. Dôvodným uznal odvolanie žalovaného čo do súvisiaceho výroku o trovách konania. 11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu odvysielania napadnutého príspevku (ďalej len „zák. č. 308/2000 Z. z.“) ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť. 13. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z. z. žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká. 14. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy. 15. Podľa § 21 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný odvysielať opravu v rovnakom programe, ako bol uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase, a to takým spôsobom, aby oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov. 16. Podľa § 21 ods. 6, 7 zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný odvysielať opravu bezplatne, s výslovným označením „oprava" a s uvedením mena a priezviska fyzickej osoby alebo názvu právnickej osoby, ktorá o odvysielanie opravy požiadala. Vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy. 17. Podľa § 21 ods. 9 zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu, ak a/ by sa odvysielaním navrhnutého textu spáchal trestný čin, b/ by bolo odvysielanie navrhnutého textu v rozpore s dobrými mravmi, c/ žiadosť o odvysielanie opravy smeruje proti textu odvysielanému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorá žiadosť podala, d/ predtým, ako mu bola doručená žiadosť o odvysielanie opravy, odvysielal opravu z vlastného podnetu pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona, e/ môže preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje. Ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky zákona, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala. 18. Predmetom práva na opravu v zmysle citovaného ust. § 21 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z. je nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, a to bez ohľadu na to, či sa dotýka cti konkrétnej fyzickej osoby alebo dobrého mena právnickej osoby. Spod režimu opravy sú vylúčené kritické hodnotiace úsudky, ktoré vzhľadom k tomu, že sú vyjadrením subjektívneho názoru (hodnotenia), nepodliehajú dokazovaniu. Nepravdivým je údaj nezodpovedajúci objektívnej pravde a skresľujúcim možno označiť údaj, ktorý sám o sebe síce nie je nepravdivý, ale je podaný takou formou a v takých súvislostiach, že môže viesť ku skresleniu verejne podávanej informácie. Inštitút opravy neslúži ani na prezentovanie vlastných názorov založených na subjektívnom hodnotení dotknutej osoby, komentovanie a hodnotenie vzniknutej situácie a rovnako ani na poskytnutie morálnej satisfakcie (napr. vo forme ospravedlnenia). Znenie opravy musí byť objektívne, založené na preukázateľných faktoch a obmedzujúce sa na vyvrátenie zverejnených nepravdivých informácií, ktoré musia byť poškodeným riadne identifikované (nestačí všeobecné konštatovanie o nepravdivosti či skreslenosti odvysielaných informácií o dotknutej právnickej či fyzickej osobe). Presná identifikácia nepravdivých/ pravdu skresľujúcich údajov je dôležitá aj pre následné vymedzenie predmetu konania pred súdom, v ktorom sa možno domáhať povinnosti uverejniť bezplatnú opravu iba ohľadne tých odvysielaných údajov, ktorých opravy sa žiadateľ domáhal v samotnej žiadosti o jej odvysielanie adresovanej vysielateľovi a táto musí byť doplnená aj o odôvodnenie nepravdivosti či neúplnosti uvedením presných údajov. Bez doplnenia o opravovaný text, resp. porovnanie nepravdivého a pravdivého textu by sa oprava minula sledovaným účinkom. Znenie textu opravy musí tiež zodpovedať doslovnému zneniu textu odvysielaného príspevku, pretože nemožno žiadať o opravu informácie, ktorá v príspevku vôbec neodznela, resp. bola odvysielaná, ale v zásadne inom znení, ako vyplýva z textu opravy. Zákonodarcom sledovaným účelom opravy je tak nahradiť nepravdivé informácie pravdivými a informácie pravdu skresľujúce úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe, ako aj vo vzťahu k právu verejnosti na pravdivé informácie. Nárok na uverejnenie opravy za splnenia zákonných podmienok vzniká bez zreteľa na to, či súčasne s uverejnením nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií boli aj ohrozené alebo porušené osobnostné práva fyzickej osoby či dobrá povesť právnickej osoby. 19. V prejednávanej veci sa vo vzťahu k súdom prvej inštancie uloženej povinnosti na odvysielanie opravy odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná pravdivosť skutkového tvrdenia spočívajúceho v informácii o tom, že spoločnosť BOHEMIA WORLD Ltd. (žalobca) je sesterskou Agentúrou World p. H.. 20. Úvodom je potrebné uviesť, že pojem sesterská spoločnosť nie je zákonodarcom a ani právnickou obcou terminologicky vymedzený. V praxi sa ním však často označujú spoločnosti, medzi ktorými je majetkové alebo personálne prepojenie. Stretnúť sa možno s použitím uvedeného pojmu aj v prípade spoločností patriacich do istého reťazca podnikov v rámci skupiny aj bez priamej alebo nepriamej majetkovej účasti. Zo samotného pojmu sesterská, vyjadrujúceho medzi fyzickými osobami pokrvný príbuzenský vzťah, možno vyvodiť, že aj keď sa jedná o navonok nezávislé spoločnosti, musí medzi nimi existovať vzájomné prepojenie, a to či už prostredníctvom majetkovej účasti, personálnej účasti alebo v dôsledku spoločných podnikateľských záujmov a obchodných aktivít vykonávaných v rámci určitej pravidelne spolupracujúcej skupiny. Odhliadnuc od absencie legálnej definície spojenia sesterská spoločnosť (agentúra) a možných polemík o jeho pojmovom vymedzení žalovaný v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu iného vzťahu medzi označenými spoločnosťami ako vzťahu založenom na bežnej obchodnej spolupráci. Naopak svedok H. vo výpovedi pred súdom vyslovene poprel existenciu akéhokoľvek majetkového či personálneho prepojenia medzi žalobcom a jeho agentúrou World, svedok S. G. rovnako vypovedal, že p. H. a p. H. (konateľ žalobcu) sa ani nepoznali. Nepochybne sa tak jedná o údaj o žalobcovi ako právnickej osobe, ktorý nemá pôvod v pravdivom skutkovom základe a v kontexte celej reportáže akékoľvek prepojenie žalobcu s agentúrou WORLD, ktorá mala stáť za nepríjemnou situáciou, v ktorej sa ocitol poškodený S. G., vrhá na neho zlé svetlo. Ani odvolací súd sa nestotožnil s extenzívnym výkladom pojmu sesterská spoločnosť účelovo prezentovaným žalovaným, ktorý pod tento pojem subsumoval aj akúkoľvek obyčajnú obchodnú spoluprácu pri realizácii určitej činnosti. Uvedené by však ad absurdum muselo viesť k záveru o sesterskom vzťahu medzi množstvom obchodných spoločností, čo na prvý pohľad nezodpovedá ani pôvodu slova sesterský označujúci bližší ako bežný vzťah medzi spriaznenými osobami. Ako už odvolací súd uviedol, najčastejšie je pod uvedený pojem podraditeľné personálne či majetkové prepojenie medzi obchodnými spoločnosťami, ktoré v danom prípade nebolo preukázané. Bezpredmetným vo vzťahu k posudzovaniu pojmu sesterská spoločnosť z hľadiska nároku na odvysielanie opravy v tejto časti je subjektívne vnímanie svedkov G. a H. o tom, čo by mohol tento pojem zahŕňať, ktorým dôvodil žalovaný. Možno preto uzavrieť, že v prípade kvalifikovania vzťahu medzi žalobcom a agentúrou World ako sesterského reportérom TA3 sa nepochybne jedná o adresné skutkové tvrdenie týkajúce sa charakteru vzťahu medzi označenými spoločnosťami, ktorého pravdivosť žalovaný v konaní nepreukázal, a preto súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak uzavrel, že v tejto časti napadnutého výroku sú splnené zákonné podmienky pre jeho verejnú opravu podľa § 21 zák. č. 308/2000 Z. z. 21. Pokiaľ žalovaný namietal čiastočnú neidentickosť pojmu použitého v oprave a odvysielaného v reportáži TA3 odvolací súd je toho názoru, že nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, že vo formulácii znenia opravy použil výrazovo správnejší termín „sesterská spoločnosť“ oproti žalovaným použitému pojmu „sesterská agentúra“, pri zachovaní myšlienkovej podstaty a základu namietaného nepravdivého údaja, ktorým bol prívlastok „sesterská“. Neprípustnou a nezákonnou by bola len požiadavka na odvysielanie informácie, ktorá v príspevku neodznela. Prvoinštančným súdom bolo zistené a uvedené vyplýva aj z doslovného prepisu odvysielanej reportáže, že reportér TA3 sprostredkoval údaj o tom, že poškodeného sa po príchode do M. ujal majiteľ „sesterskej agentúry“ s názvom Bohemia World. Nakoniec uvedená skutočnosť nebola ani medzi stranami sporná. Pravdivosť tejto informácie v kontexte vykonaného dokazovania potom posudzoval súd prvej inštancie a pri správnom závere o jej nepravdivosti samotná skutočnosť, že znenie opravy pracovalo so slovným spojením „sesterská spoločnosť“, nezakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia v časti žalovanému uloženej povinnosti odvysielať opravu. Vyslovenie opačného záveru vychádzajúceho zo striktne formalistického prístupu by podľa názoru odvolacieho súdu bolo v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu odvysielania opravy a neviedlo by k spravodlivému a rozumnému usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami za situácie, kedy vykonaným dokazovaním bolo bezpečne a nepochybne preukázané, že medzi agentúrou F.. H. World a žalobcom nebolo žiadne personálne a majetkové prepojenie, nespájal ich ani rovnaký predmet podnikania, kedy z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sprostredkuvával len ubytovanie, nie prácu, zatiaľ čo agentúra World bola zameraná na sprostredkovania práce v zahraničí. Snaha žalovaného obhájiť reportérom použitý pojem sesterská spoločnosť preto vyznieva účelovo a neopodstatnene a na uvedenom nič nemení ani absencia legálnej definície tohto výrazového prostriedku. Na druhej strane je celkom pochopiteľná snaha žalobcu o uverejnenie opravy tejto informácie, keď v kontexte celej reportáže by akýkoľvek blízky vzťah s agentúrou World vrhal zlé svetlo na podnikateľskú činnosť žalobcu, čo však nepredstavuje zákonnú podmienku pre odvysielanie opravy. 22. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, v ktorej namietal neprípustný zásah zo strany prvoinštančného súdu do žalobného petitu, keď neprípustne upravil text požadovanej opravy. Z komparácie znenia opravy uvedeného v žalobnom petite a znenia obsiahnutého vo vyhovujúcom výroku napadnutého súdneho rozhodnutia je nepochybné, že súd prvej inštancie vyhodnotil požadovanú opravu ako sčasti dôvodnú a odvysielanie opravy nariadil výlučne vo vzťahu k jedinému skutkovému tvrdeniu, ktoré sa po vykonanom dokazovaní preukázalo ako nepravdivé a týkajúce sa žalobcu. Neúspech vo vzťahu k zvyšným zverejneným informáciám, ktoré mali byť predmetom žalobcom požadovanej opravy, nemôže sám o sebe viesť k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu. Vymedzenie nepravdivých či pravdu skresľujúcich informácií, ktoré majú byť predmetom opravy, je povinnosťou žalobcu. Je výlučne v jeho dispozícií, ktoré skutkové tvrdenia prostredníctvom tohto inštitútu napadne a pokiaľ žalovaný, ktorého v konaní podľa § 21 ods. 9 zák. č. 308/2000 Z. z. zaťažuje dôkazné bremeno, preukáže existenciu niektorého z liberačných dôvodov čo i len voči niektorému z napadnutých výrokov, takýto výrok nemôže súd poňať do textu opravy a rovnako uvedená situácia nemôže byť dôvodom na zamietnutie celej žaloby. Jedná sa o analogickú situáciu ako v prípade niekoľkých samostatných nárokov uplatnených jednou žalobou. Ako nesprávne a neprípustné nevyhodnotil odvolací súd ani vypustenie mena K. H. z dotknutej opravovanej vety, keď žalobca je aktívne vecne legitimovaný výlučne vo vzťahu k nepravdivej či pravdu skresľujúcej informácii týkajúcej sa jeho, t. j. právnickej osoby, ktorú je potrebné odlíšiť od fyzickej osoby K. H., bez ohľadu na to, že menovaný mal súčasne vystupovať v pozícii konateľa žalobcu. Znenie opravy tak, ako bolo uložené súdom prvej inštancie, zodpovedá záverom vykonaného dokazovania, zákonným požiadavkám ust. § 21 zák. č. 308/2000 Z. z. a neobsahuje žiadne údaje, ktoré by neboli súčasťou žalobnej požiadavky. Celkom nedôvodne a oneskorene žalovaný v odvolaní namietal aj nepreukázanie času odvysielania napadnutého príspevku. Uvedená skutočnosť nebola predmetom dokazovania, keď žalovaný ju v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, a preto ju súd považoval za nespornú. 23. Ako relevantnú nevyhodnotil odvolací súd ani žalovaným v odvolaní načrtnutú zmätočnosť rozhodnutia, keď prvoinštančný súd v odôvodnení na str. 6 uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že Agentúra World bola sesterskou agentúrou žalobcu a na strane druhej z dôvodu nepravdivosti tohto tvrdenia žalobe v tejto časti vyhovel. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je totiž celkom nepochybné a súd prvej inštancie aj výslovne uviedol, že skutočnosť, že by žalobca bol sesterskou agentúrou World, nebola dokazovaním preukázaná. Takémuto skutkovému zisteniu zodpovedá aj záver súdu o čiastočnej dôvodnosti žaloby a vyhovujúci výrok rozsudku. Z uvedeného preto nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že sa jednalo len o zrejmú nesprávnosť, resp. pisársku chybu v konštatačnom závere súdu (namiesto slovesa nebola bolo nesprávne uvedené bola), ktorá sama o sebe bez ďalšieho nemohla založiť záver o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia a nemožnosť odvolacieho prieskumu. Čitateľnosť úvah prvoinštančného súdu vo vzťahu k tomuto záveru potvrdzuje aj samotná odvolacia argumentácia žalovaného, v ktorej sa zameral na nesprávnosť interpretácie spojenia „sesterská agentúra“ prvoinštančným súdom. 24. Ako dôvodné odvolací súd nevyhodnotil ani odvolanie žalobkyne podané voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 25. Žalobkyňou namietaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (pôvodne § 132 OSP), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Vnútorné presvedčenie súdu ako výsledok hodnotenia dôkazov by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Možno preto zhrnúť, že hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, nemôže byť v rozpore s prírodnými zákonmi a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Rovnako je však potrebné zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). 26. V prejednávanej veci odvolací nezistil žiadnu vadu v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré vychádzalo výlučne zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, a ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil racionálne a logicky, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP). Žalobca sa podanou žalobou domáhal opravy údaja, ktorý odznel v reportáži vo vzťahu k cene ním zabezpečeného ubytovania a to tak, že cena ubytovania na týždeň nebola 300 libier, ale 140 libier za 4 týždne. Prvoinštančný súd opravu tohto výroku nepovažoval za dôvodnú majúc za to, že tvrdenia v príspevku ohľadne výšky platieb za ubytovanie jednoznačne potvrdil svedok S. G. vo svojej výpovedi, keď uviedol, že ceny boli stanovené ústnou dohodou, mimo dohodnutej zmluvy. Tento záver celkom nepochybne vyplynul zo svedeckej výpovede označeného svedka a na jeho správnosti nič nemení žalobkyňou zdôrazňovaný obsah listiny označenej ako „Podmienky poskytnutia ubytovania spoločnosťou BOHEMEIA WORLD LTD“, z ktorej vyplynula iná cena ubytovania. Ako poukázal súd prvej inštancie tvrdenia S. G., ktoré vo vzťahu k cene ubytovania uviedol v reportáži, mali pôvod v ústnej dohode medzi ním a konateľom žalobcu, p. H., a nie v písomne uzavretej zmluve. Svedok vo výpovedi vysvetlil, že predmetná písomná zmluva mu bola predložená, bol oboznámený s jej obsahom, avšak písomne dohodnutá cena nekorešpondovala s tou, ktorú od neho požadoval p. H.. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť znenie dotknutej časti príspevku, ktorej nepravdivosť žalobca v konaní namietal a žiadal verejne opraviť, keď S. G. uviedol, že „chceli odo mňa 300 libier na týždeň za ubytovanie“. Uvedené vyjadrenie nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že v písomnej zmluve bola dohodnutá suma 140 eur na 4 týždne, avšak vyjadrenia S. G. v reportáži sa netýkali zmluvne dojednanej ceny, ale požiadavky na úhradu ceny, ktorá bola voči nemu prednesená ústne, a na ktorú mal pristúpiť. Pokiaľ žalobca v konaní spochybňoval tieto skutočnosti, zaťažovalo ho dôkazné bremeno preukázania opaku, t. j. nepravdivosti tvrdení svedka G. o tom, že konateľ žalobcu od neho za ubytovanie na základe ústnej dohody požadoval 300 eur na týždeň. Žalobca však v konaní v tomto smere neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by minimálne spochybnil hodnovernosť skutočností, o ktorých vypovedal svedok G. (napr. výsluch žalobcu, prípadná konfrontácia konateľa žalobcu a svedka G., doklad o prijatí platby za ubytovanie od S. G. a iné). Ako správne poukázal vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný, za takýto dôkaz nemožno považovať vyjadrenie konateľa žalobcu vo vzájomnej komunikácii s jeho právnym zástupcom spochybňujúce tvrdenia uvádzané vo svedeckej výpovedi svedkom S. G.. Vyjadrenie žalobcu nie je dôkazom o ním tvrdených skutočnostiach. Žalobca síce na pojednávaní dňa 14.10.2009 navrhol vykonanie výsluchu žalobcu (jeho konateľa), avšak vzápätí na pojednávaní konanom dňa 30.11.2009 súdu uviedol, že tento dôkaz už nežiada vykonať. Relevantným spôsobom tak v konaní nepreukázal skutočnosti, na ktoré poukazoval konateľ žalobcu v komunikácii s právnym zástupcom a nevyvrátil skutočnosti uvádzané vo svedeckej výpovedi svedkom G.. Pokiaľ preto žalobca v odvolaní prvoinštančnému súdu vytýkal, že oprel svoje rozhodnutie vo vzťahu k výške odplaty za ubytovanie len o výpoveď svedka, tak odvolací súd uvádza, že žiadne iné dôkazy v tomto smere, o ktoré by sa mohol súd oprieť, neboli súdu predložené a samotné písomné znenie zmluvy o poskytnutí ubytovania, ako už odvolací súd uviedol, nespochybňuje svedeckú výpoveď S. G., keď svedok riadne vysvetlil aj zdanlivý rozpor vo svojej výpovedi, že sa jednalo o cenu, ktorá bola od neho požadovaná ústne konateľom žalobcu a v napadnutej reportáži odznelo len to, koľko od neho bolo požadované za ubytovanie na týždeň ubytovania. Žalovaný tak svedeckou výpoveďou svedka S. G. preukázal, že tvrdenia o požadovanej cene ubytovania zodpovedali skutočnosti a žalobca v konaní nesprávnosť tohto skutkového tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázal. Hypotetické dohady žalobcu o výhodnosti prijatia takejto ponuky samy o sebe bez dôkazov nevyvracajú tvrdenia svedka G. a vzhľadom na skutočnosť, že sa malo jednať o ponuku prednesenú ústne pri kontakte žalobcu a svedka S. G., nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať na preukázanie týchto skutočností predloženie akýchkoľvek ďalších dôkazov. 27. Ako správny vyhodnotil odvolací súd aj skutkový záver prvoinštančného súdu o tom, že redaktor žalovaného sa pokúsil kontaktovať žalobcu pred odvysielaním príspevku. Žalobca neopodstatnene vo vzťahu k predmetu konania namieta, že žalovaný ho mal možnosť kontaktovať aj mailom či inak písomne, nakoľko v napadnutom reportážnom príspevku odznela len informácia o tom, že telefónne čísla na Agentúru World, pána H. a jeho českého kolegu - pána H. boli vypnuté alebo nefunkčné. Žalovaný tak v reportáži neinformoval divákov o tom, že žalobcu kontaktoval aj písomne a uskutočnenie opakovaného telefonického kontaktu bolo potvrdené výpoveďou svedka K. H.. Svedok K. si na predmetnú reportáž síce nepamätal, ale potvrdil obvyklosť a povinnosť takéhoto postupu zo strany reportéra pred odvysielaním reportáže. Skutočnosť, že pobočky žalobcu mali v rozhodnom čase pracovať 7 dní v týždni je vo vzťahu k zverejnenej informácii o tom, že sa redaktorovi nepodarilo telefonicky skontaktovať s konateľom žalobcu, irelevantná. 28. Nakoniec pokiaľ sa týka informácií o absencii personálneho a majetkového prepojenia medzi spoločnosťou žalobcu a Agentúrou World, ktoré žalobca žiadal v rámci navrhovanej opravy odvysielať, tieto neboli žalovaným odvysielané, a preto ich náprava nemohla byť predmetom opravy. 29. Vo vzťahu k žalovaným namietanému rozhodnutiu o náhrade trov konania odvolací súd súhlasí s odvolacou argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nereflektuje na to, že neúspech žalobcu nebol porovnateľný s neúspechom žalovaného, čo je základom pre nepriznanie práva na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Súd prvej inštancie správne o trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP), avšak s nesprávnym záverom, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zo žalobnej požiadavky žalobcu je nepochybné, že oprava sa vo svojom obsahu mala týkať troch podľa neho nepravdivo odvysielaných informácií, a to vo vzťahu k tvrdeniu o tom, že žalobca a Agentúra World sú sesterské spoločnosti, vo vzťahu k cene ubytovania a vo vzťahu k údaju o nemožnosti skontaktovať sa so žalobcom. Jedná sa o samostatné skutkové tvrdenia, ktorých opravy sa žalobca podanou žalobou domáhal. Komparujúc takto vymedzenú žalobnú požiadavku a výrok súdneho rozhodnutia, žalobca bol úspešný len vo vzťahu k oprave údaja o „sesterskom“ vzťahu medzi spoločnosťami, a preto nebolo dôvodné a spravodlivé, pokiaľ súd prvej inštancie nezohľadnil výraznejší neúspech žalobcu v spore. Vzhľadom na uvedené, keď žalobcov úspech v konaní zodpovedal 1/3 žalobnej požiadavky, úspech žalovaného 2/3-ám, t. j. čistý úspech žalovaného predstavoval 1/3, odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorého znenie plne korešponduje v čase rozhodovania prvoinštančného súdu platnému ust. § 142 ods. 2 OSP, napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že v konaní úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 1/3, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodovať vyšší súdny úradník samostatným uznesením. 30. Zhrnúc uvedené odvolací súd má za to, že závery prvoinštančného súdu vyslovené tak vo vzťahu k výroku, ktorým žalobe vyhovel, ako aj vo vzťahu k zamietajúcemu výroku majú oporu vo vykonanom dokazovaní, prvoinštančný súd postupoval pri hodnotení vykonaného dokazovania správne a v súlade s § 191 CSP (§ 132 OSP) a zo správnych skutkových zistení limitovaných dôkaznou aktivitou sporových strán bol prvoinštančným súdom vyvodený aj správny právny záver o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby. Za sčasti dôvodné vyhodnotil súd len odvolanie žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania. Napadnutý rozsudok tak v merite veci ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v napadnutom súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 33. Podľa § 453 ods. 3 CSP ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania. 34. S odkazom na citované ustanovenia o nároku na náhradu trov (odvolacieho a dovolacieho) konania rozhodol odvolací súd v súlade so zásadou pomeru úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, § 396 a § 453 ods. 3 CSP. Nakoľko v odvolacom konaní nebol čo do veci samej so svojim odvolaním úspešný ani žalobca ani žalovaný, odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Čiastočný úspech žalovaného v odvolacom konaní týkajúci sa výlučne súvisiaceho výroku o trovách konania odvolací súd nevyhodnotil ako markantný pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Okrajovo odvolací súd poukazuje na to, že v prípade zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie je odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, povinný opäť rozhodnúť o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konaniam, čo expressis verbis vyplýva z ust. § 453 ods. 3 CSP. Tento nárok tvorí jeden celok, a preto odvolací súd v takomto prípade rozhoduje jedným výrokom (obdobne viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2022, str. 1641). 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).