{"guid": "0d4e24d2-f4ad-49d9-af73-cf80d3c24c53:9a639be9-4856-4982-aaa1-2bb9cc0f994c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8", "spisova_znacka": "3Co/83/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/83/2023 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 3Co/83/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8", "identifikacne_cislo": "1209203990", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a639be9-4856-4982-aaa1-2bb9cc0f994c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/83/2023\n1209203990\n27. 02. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:1209203990.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.\nPatricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: G. T., X., XXXA E. N., T., D. XSA X., V..\nČ.. XXXXXXXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Pred poľom 1652,\nTrenčín, proti žalovanému: U..D..J.. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, H. XX, G., zast. Mgr. Tomášom Szabom,\nadvokátom, Blumentálska 20, Bratislava, o odvysielanie opravy, na odvolanie žalobcu a žalovaného\nproti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.06.2010, č. k. 18C/74/2009-97, v spojení s\nopravným uznesením zo dňa 07.12.2020, č. k. 18C/74/2009-194, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a zamietajúcom výroku\np o t v r d z u j e.\nII. V napadnutom výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému\npriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 1/3.\nIII. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku odvysielať vo vysielaní televízie TA3 vo vysielacom čase od 14.00 hod. do 20.00\nhod. opravu v nasledovnom znení: „Opravujeme príspevok, ktorý bol odvysielaný dňa 08.02.2009 pod\nnázvom „Personálna agentúra nezabezpečila prácu takto: Nie je pravdou, že spoločnosť BOHEMIA\nWORLD Ltd. je sesterskou spoločnosťou s agentúrou WORLD, ktorá mala zabezpečiť pánovi S. prácu\nvo I. G..“ Vo zvyšku žalobu zamietol konštatujúc, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania.\n2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 120 ods. 1, § 132 zák. č. 99/1963\nZb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov, § 21 zák. č. 308/2000 Zb. o vysielaní a retransmisii v znení\núčinnom v rozhodnom čase a vykonané dokazovanie odôvodnil čiastočnou opodstatnenosťou žalobnej\npožiadavky. Uviedol, že dňa 08.02.2009 televízia TA3 (žalovaný je vysielateľom a držiteľom licencie\nna jej vysielanie) opakovane od 14.00 hod. odvysielala príspevok s názvom „Personálna agentúra\nnezabezpečila prácu“, prepis ktorého je súčasťou súdneho spisu. Žalobca označil viaceré informácie,\nktoré v reportáži odzneli, a ktoré podľa neho neboli pravdivé a poškodili jeho dobré meno. Príspevok\nsa týkal životného príbehu pána S., ktorý prejavil záujem pracovať v M.. Okrem jeho osoby a reportéra\nTA3 K. H. v príspevku vystupovala aj ďalšia poškodená osoba E. Ž., advokátka M. U., hovorkyňa KR\nPZ v Bratislave - Y. H. a hovorkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - O. X.. Príspevok mal za\ncieľ poukázať na neseriózne konanie agentúry World, ktorej majiteľom bol p. H., resp. jeho konanie\núdajne hraničiace až s podvodom. V príspevku reportér uviedol, že po príchode do M. sa S. ujal\n\nmajiteľ sesterskej agentúry s názvom Bohemia World, a to český štátny príslušník, p. H.. Pán S. v\npríspevku uviedol, že za ubytovanie od neho chceli 300 libier na týždeň, preto podľa jeho názoru bola\nzmluva porušená. Podľa S. bolo ubytovanie neadekvátne, bez obliečok a poriadnej postele. V závere\npríspevku reportér okrem iného uviedol, že všetky telefónne čísla na agentúru World, pána H. a jeho\nčeského kolegu - pána H. boli, ako už v takýchto prípadoch býva pravidlom, vypnuté a nefunkčné. Pre\nrozhodnutie vyhodnotil za podstatné svedecké výpovede. Svedok F.. H. vo výpovedi pritom uviedol, že\nokrem agentúry World, ktorá poskytovala len konzultačnú a poradenskú činnosť, mal v období rokov\n2003 - 2007 Agentúru Práca za účelom zabezpečovania práce pre občanov SR do zahraničia. Po zrušení\npovolenia, ktoré sa týkalo Agentúry Práca, mal občasné telefonické kontakty s agentúrami v zahraničí,\nktoré hľadali zamestnancov na určitú prácu, on bol schopný poskytnúť konzultáciu, vybaviť poistenie,\nletenku, ubytovanie však nezabezpečoval. Potvrdil, že mal telefonické kontakty so žalobcom, aj p. H.,\nale s touto agentúrou nebol žiadnym spôsobom personálne alebo majetkovo prepojený, mali len určite\nobchodné kontakty. Potvrdil, že vo veci p. S. telefonoval so žalobcom v čase, keď mal povolenie na\nsprostredkovanie práce v zahraničí za úplatu už zrušené a pokiaľ mu p. Martin zaplatil, tak to bolo len za\nkonzultácie. Potvrdil, že s p. S. mal uzatvorenú tzv. poverovaciu zmluvu, kde bola uvedená ako kontaktná\nosoba p. S. z Agentúry Bohemia World ltd. Prvoinštančný súd v rámci hodnotenia svedeckej výpovede\nuviedol, že svedok vystupoval pred súdom veľmi nervózne a potvrdil, že nemal povolenie na činnosť,\nktorú v súvislosti s prípadom p. S. vykonal, nemal ju pokrytú ani v živnostenskom liste a peniaze od\np. S. prevzal zrejme neoprávnene, čo však nebolo predmetom sporu. Svedok S. G. vypovedal, že s\np. H. sa kontaktoval prostredníctvom internetu cez inzerciu Agentúry World. Osobne sa s ním stretol\na mal záujem o sprostredkovanie práce pomocného čašníka v M.. Pred ním p. H. volal niekomu do\nM., svedok mu zaplatil 5.000 Sk a po niekoľkých dňoch mu volal nejaký pán priamo z M. s tým, že ho\nbude čakať na letisku, čo sa aj uskutočnilo a svedok bol prevezený do Agentúry BOHEMIA WORLD\nLtd., ktorá mu vybavila len ubytovanie. Rokoval priamo s\np. H.X., ktorý p. H. nepoznal.\nĎalej uviedol, že za ubytovanie zaplatil 300 libier za týždeň, a to na základe ústnej dohody s p. H.,\nkeďže podľa obsahu zmluvy medzi žalobcom (obstarávateľom) a svedkom (nájomcom) boli písomne\ndohodnuté iné podmienky. Svedok ďalej uviedol, že po niekoľkých dňoch po príchode do M. oslovil, resp.\npožiadal žalobcu o pomoc pri získaní zamestnania. Bol ním poslaný do inej agentúry, ktorá ho poslala\ndo konkrétneho hotela, kde konštatovali, že nemá adekvátne oblečenie, preto si ho musel v zmysle\npožiadavky hotela kúpiť a nakoniec ho aj tak nezamestnali, a to pre jeho nedostatočné jazykové znalosti.\nSvedok K. H. vo výpovedi potvrdil, že predmetný príspevok pripravoval, postupoval pritom štandardne,\nosobne sa stretol s p. G., oboznámil sa s dokladmi, ktoré mu poskytol, viackrát telefonoval na telefónne\nčísla (žalobcu v M.), ktoré mu dal p. G.. So žalobcom sa mu však nepodarilo spojiť, navštívil aj ich\npobočku v Bratislave za účasti kameramana K., kde tiež nikto nebol, čo bolo zdokumentované na kazete.\nPri príprave reportáže tak čerpal zo zistení p. G. a z dokladov. Vyslovil názor, že v príspevku nebolo\nuvedené, že navrhovateľ je nejako personálne alebo majetkovo prepojený s p. H., konštatovala sa len\nspolupráca medzi nimi. Svedok G. K., kameraman žalovaného, si na konkrétny prípad síce nepamätal,\nlen všeobecne uviedol, že bolo povinnosťou redaktora spojiť sa s respondentami, čo sa natáčalo na\nkameru. Spočiatku sa tieto zábery ukladali na kazety, neskôr na hard disky, ktoré sa potom premazávali\na neskôr zanikli aj kazety. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal za to, že v príspevku redaktora\nTA3 Pavla H. bolo konštatované, že Agentúra BOHEMIA WORLD bola sesterskou agentúrou World\np. H.. Táto skutočnosť však nebola vykonaným dokazovaním preukázaná, keď v konaní vyšla najavo\nlen obchodná spolupráca. Žiadne personálne alebo majetkové prepojenie v príspevku konštatované\nnebolo. Tvrdenia ohľadne výšky platieb za ubytovanie jednoznačne potvrdil v konaní svedok G., ktorý\nuviedol, že ceny za ubytovanie boli stanovené ústnou dohodou, mimo dohodnutej zmluvy. Snaha\nredaktora spojiť sa s navrhovateľom pred odvysielaním reportáže bola rovnako preukázaná svedkami\nH. M. K.. Nakoľko kazety s kamerovými záznamami zanikli, túto okolnosť nebolo možné ďalej skúmať.\nZáverom vzhľadom na uvedené konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané, že Agentúra World bola\nsesterskou agentúrou navrhovateľa a v tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania, pretože obe strany sporu mali vo veci úspech len čiastočný.\n3. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote žalobca i žalovaný.\n4. Žalobca odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a súvisiaci výrok o\ntrovách konania namietajúc nesprávne skutkové zistenia, pre ktoré žiadal rozsudok v napadnutej časti\nzmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Prvoinštančnému súdu vytkol, že sa dôsledne\nneriadil ust. § 125 a § 132 OSP, keď vôbec neprihliadol a nevyhodnotil ďalšie dôkazy, ktoré vyšli v konaní\n\nnajavo. Konkrétne poukázal na listinu označenú ako Podmienky poskytnutia ubytovania spoločnosťou\nBOHEMIA WORLD LTD podpísanú svedkom G., ktorý na pojednávaní potvrdil svoj podpis na tejto listine,\nako aj oboznámenie a súhlas s jej obsahom. Rovnako prvoinštančný súd neprihliadol na vyjadrenie\nK. H. obsiahnuté v mailovej komunikácii medzi ním a právnym zástupcom žalobcu. Vyslovil názor, že\nžalovaný neuniesol v spore dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že odplata za ubytovanie, ktorú bol\npovinný platiť žalobcovi poškodený S. G., bola vo výške 300 libier za týždeň. Uvedené tvrdil výlučne\nsvedok G., ktorý uviedol, že to bola ústna dohoda s K. H.. Vo svedeckej výpovedi tohto svedka však boli\nznačné rozpory, keď najprv tvrdil, že za ubytovanie zaplatil 300 libier, čo malo zodpovedať\n55\nlibier za týždeň a neskôr uvádzal ústnu dohodu s K. H., že za týždeň ubytovania to bolo 300 libier. Toto\ntvrdenie popiera vyjadrenie K. H. a je v rozpore s podpísanou listinou o ubytovaní. Za nelogické označil,\nže by poškodený S. G. podpísal listinu o ubytovaní, v ktorej bola jasne dohodnutá cena za ubytovanie\n55 libier za týždeň a zároveň by akceptoval ústnu dohodu o platbe 300 libier za týždeň. Prvoinštančný\nsúd svoje rozhodnutie oprel výlučne o svedeckú výpoveď S. G. a vôbec neprihliadol na vyjadrenie K.\nH. a listinu o ubytovaní podpísanú menovaným svedkom. Žalovaný v predmetnom príspevku odvysielal\núdaj o tom, že poškodeného S. G. sa po príchode do M. ujal majiteľ sesterskej agentúry s názvom\nBohemia World, ktorým bol pán H., a že všetky telefónne čísla na agentúru World, pána H. a jeho českého\nkolegu pána H. boli, ako už v takýchto prípadoch býva pravidlom, vypnuté alebo nefunkčné. Odvysielanie\ntýchto nepravdivých údajov žalovaným bolo podľa žalobcu spôsobilé u diváka vyvolať záver o tom, že\nagentúra World je personálne a majetkovo prepojená so žalobcom a tiež s jeho predstaviteľom pánom\nK. H.. Uvedené bol dôvod, aby sa žalobca domáhal uverejnenia opravy aj v tom smere, aby žalovaný\nodvysielal tiež opravu týchto nepravdivých údajov tak, že v oprave uvedie aj informáciu, že žalobca\nnie je so subjektom Agentúra World a s jej predstaviteľom F.. Z. H. žiadnym spôsobom personálne ani\nmajetkovo prepojený. Žalovaný tiež podľa neho neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k odvysielaným\nnepravdivým údajom o nefunkčnosti a nemožnosti telefonického spojenia sa žalovaného so žalobcom.\nV ďalšom uviedol, že svedok S. G. potvrdil, že redaktorovi žalovaného poskytol listinu o ubytovaní,\nktorú si prefotil a v tejto boli telefónne kontakty a dal mu aj číslo na pána H.. V predmetnej listine o\nubytovaní je nielen telefonický, ale aj mailový kontakt na žalobcu, avšak žalovaný žalobcu nekontaktoval\nani telefonicky, ani mailom a ani písomne poštou a dokonca nehľadal ani kontakt na žalobcu cez internet.\nZa nepravdivé označil, že svedok K. potvrdil snahu redaktora žalovaného skontaktovať sa so žalobcom v\ndanom prípade. Tento si pre odstup času nepamätal na konkrétny prípad a iba vo všeobecnosti uviedol,\nako by mal redaktor postupovať. Jeho svedeckú výpoveď žalobca vyhodnotil ako účelovú, pretože je\nlogické predpokladať, že by si nepriznal pochybenie, že nijakým spôsobom nekontaktoval žalobcu a\nuspokojil sa s tvrdením poškodeného. Nič to nemení na skutočnosti, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz\no snahe skontaktovať sa o žalobcom pred odvysielaním reportáže a toho nekontaktoval ani písomne, ani\nmailom či telefonicky. Neprípustne tak žalobcovi odňal možnosť vyjadriť sa k odvysielaným nepravdivým\núdajom zo strany žalovaného.\n5. Žalovaný napadol výrok o uložení povinnosti odvysielať opravu a výrok o náhrade trov konania a\nz odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP žiadal prvoinštančný rozsudok v\nnapadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému\ntrovy konania pred súdom prvej inštancie vo výške 511,51 eura. Za nesprávny označil postup\nprvoinštančného súdu, kedy vzhľadom na výsledky dokazovania časť žiadosti o opravu zmenil a takto\nuložil povinnosť odvysielať ju, čo nemá oporu v zákone, keďže podľa § 21 ods. 10 zák. č. 308/2000 Z.\nz. súd rozhoduje o uložení povinnosti odvysielať opravu a nie o tom, ako by mala táto oprava znieť.\nZa správnosť žiadosti o opravu je zodpovedný žiadateľ (žalobca), nakoľko takáto žiadosť nemá zo\nzákona prezumpciu správnosti a oprávnenosti. Aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že\nžiadosť o opravu v požadovanom znení bola evidentne neopodstatnená a žalovaný nemal povinnosť ju\nodvysielať, a preto jeho postup spočívajúci v neodvysielaní opravy bol legálny a správny. Zmenou časti\nžiadosti súd naviac potvrdil, že pôvodná formulácia nebola správna. Zdôraznil, že žalovanému nikdy\nnebola doručená žiadosť s takým znením, ako bolo uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Súd mal\npreto podľa neho celú žalobu zamietnuť. Poukázal tiež na rozpor skutkového záveru prvoinštančného\nsúdu, keď v odôvodnení uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že Agentúra World bola sesterskou\nagentúrou žalobcu. Za nesprávnu a nejednoznačnú označil interpretáciu spojenia „sesterská agentúra“,\nčo nie je ani právny pojem, a preto jeho výklad nemožno chápať len v zmysle subjektov s totožným\nvlastníkom či spoločníkom, alebo ako personálne a majetkovo prepojené subjekty, ale širšie- ako pojem\nzahŕňajúci aj obchodnú spoluprácu pri realizácii určitej činnosti (tu zabezpečenie ubytovania). Táto\nbola v konaní potvrdená výpoveďami svedkov H., G. M. H.. Z rozsudku absolútne naviac nevyplýva,\nprečo súd spojenie „sesterskou agentúrou“ zmenil na spojenie sesterskou spoločnosťou. V konaní\n\npred prvoinštančným súdom nebol preukázaný ani časový údaj odvysielania príspevku pod názvom\n„Personálna agentúra nezabezpečila prácu“. Za nedôvodnú preto označil aj tú časť rozsudku, v ktorej\nukladá povinnosť odvysielať opravu v čase medzi 14.00 a 20.00 hod. Časový údaj sa pritom neuvádza\nani v samotnej žiadosti o odvysielanie opravy, a preto rozhodnutie nemá oporu v zistenom skutkovom\nstave. Súd mal preto podľa žalovaného žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Za vecne a právne nesprávny\noznačil aj výrok o náhrade trov konania, keď žalobca mal neúspech v podstatnej časti svojej žaloby, a\nto tak z hľadiska rozsahu textu, ktorý mal byť odvysielaný ako oprava, a rovnako aj z hľadiska obsahu\ninformácií v ňom obsiahnutých. Uvedené zvýrazňuje aj fakt, že uloženie opravy v zostávajúcej časti\nbolo súdom výrazne pozmenené oproti formulácii v žalobnom petite. Konajúci súd mal preto postupovať\npodľa § 142 ods. 3 OSP a žalovanému priznať náhradu trov konania.\n6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, podľa ktorého\nsesterská agentúra v tom duchu ako žalovaný odvysielal predmetný príspevok zahŕňa obchodnú\nspoluprácu. V odvysielanom príspevku žalovaný jasne a zrozumiteľne odvysielal nepravdivé informácie\no žalobcovi a odvysielaný príspevok musel nepochybne u každého diváka zanechať dojem v tom smere,\nže žalobca je prepojený s Agentúrou World a pánom H., ktorý mal zabezpečiť prácu v zahraničí pre\npoškodeného S. G.. Akékoľvek prepojenie medzi nimi však vyvrátili svedkovia G. M. H., ktorí zhodne\nvyvrátili aj to, že by mal žalobca záväzok zabezpečiť prácu pre poškodeného. Vo zvyšku odkázal na\njeho odvolaciu argumentáciu.\n7. Žalovaný vo vyjadrení označil odvolanie žalobcu ako neopodstatnené. Pravdivosť informácie o odplate\nvo výške 300 libier, ktoré mal svedok G. zaplatiť žalobcovi za týždeň, bola potvrdená výsluchom\nsvedka G.. Vo svojej výpovedi svedok nielenže opakovane potvrdil pravdivosť tejto informácie, ale aj\njednoznačne vysvetlil, že ústne dohodnutú cenu za ubytovanie (aj napriek písomnej dohode) akceptoval,\na to aj napriek tomu, že bola vyššia ako v zmluve o ubytovaní. Súd preto pri posudzovaní tejto\ninformácie zohľadnil všetky dôkazy a dôvodne prihliadol na svedeckú výpoveď G.. Ozrejmenie rozdielu\neventuálnych rozporov medzi písomnou zmluvou o ubytovaní a tvrdením p. G. o ústnej dohode bolo\npritom predmetom viacerých otázok položených svedkovi, ktorý opakovane potvrdil skutočnosti uvedené\nv príspevku. Pokiaľ sa žalobca odvolával na mailovú komunikáciu medzi ním a jeho právnym zástupcom,\ntakúto listinu nemožno považovať ani za dôkaz, keďže nejde o dôkaz o určitej skutočnosti, ale len o\nnáslednú reakciu p. H. na svedeckú výpoveď svedka G. (nielen obsahovo, ale aj chronologicky). Správne\nsúd prvej inštancie konštatoval, že informácia o majetkovom a personálnom prepojení v príspevku\nnebola konštatovaná. Uloženie povinnosti odvysielať opravu aj vo vzťahu k tejto informácii by založilo\nneprípustný a nezákonný stav, kedy by sa odvysielala informácia o personálnom prepojení prvýkrát až v\nrámci opravy a súčasne by hneď bola označená ako nepravdivá. Vo vzťahu k námietke nepreukázania\npravdivosti informácie o nefunkčnosti a nemožnosti telefonického spojenia sa žalovaného so žalobcom\npoukázal na to, že v príspevku odznela len informácia o nemožnosti spojiť sa s agentúrou World (subjekt\nodlišný od žalobcu), s pánom H. a p. H.. O kontaktovaní žalobcu v príspevku nič neodznelo. Zamietnutie\nžaloby aj v tejto časti bolo preto vecne správne. Tvrdenie uvádzané v tejto súvislosti v petite žaloby\nodvysielané nebolo a bolo by v rozpore s § 21 zák. č. 308/2000 Z. z. Výsluch svedka H. pritom potvrdil,\nže sa snažil spojiť nielen so subjektami označenými v príspevku, ale dokonca aj so žalobcom (a to\nnávštevou jeho pobočky v G.). Doslovne uviedol, že opakovane volal na telefónne čísla poskytnuté\npoškodeným. Zaužívanosť a pravidelnosť takéhoto postupu potvrdil aj svedok K.. Výpoveďami svedkov\ntak bolo preukázané, že redaktor sa snažil osloviť vo veci zainteresovaných.\n8. O podaných odvolaniach odvolací súd prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 06.06.2012, č. k.\n4Co/168/2011-135 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.02.2021, č. k. 4Co/168/2011-198, ktorým\npo doplnení dokazovania výsluchom svedka K. H. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho\nvyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Z doplnenej výpovede svedka K. H. zistil, že svedok sa pokúšal skontaktovať so žalobcom,\npričom použil kontakty, ktoré mu dal respondent S. G., ale telefón mu nikto nedvíhal a na emaily\nmu takisto nikto neodpovedal. Svedok zdôraznil, že zmyslom reportáže bolo pomôcť poškodenému\na zároveň snaha predísť podobným prípadom. Pojem sesterská spoločnosť použil respondent a on\ndo jeho vyjadrenia nezasahoval a ani ho nekomentoval. Vo vzťahu k prvoinštančným súdom uloženej\npovinnosti na odvysielanie opravy odvolací súd uviedol, že sa stotožnil s jeho skutkovými závermi\nv tomto smere, že medzi oboma subjektami bola preukázaná určitá obchodná spolupráca, ale nie\npersonálne a majetkové prepojenie, avšak nesúhlasil s právnym posúdením tohto skutkového stavu.\n\nUviedol, že v súvislosti so šírením informácií a názorov je potrebné rešpektovať určité špecifiká\nmasovokomunikačných prostriedkov, určených pre informovanie čo najširšieho okruhu verejnosti (na\nrozdiel od odborných publikácií), ktoré sa môžu v konkrétnych prípadoch, najmä s ohľadom na rozsah\njednotlivých príspevkov a divácky záujem, uchyľovať k určitým zjednodušeniam. V prípade predmetného\npríspevku, ktorého účelom bolo poukázať na zlú skúsenosť respondenta s hľadaním práce a ubytovania\nv zahraničí, nemožno dospieť k záveru, že by takéto zjednodušenie hodnotenia charakteru spolupráce\nnavrhovateľa a agentúry World pána H. bolo možné považovať za nesprávny údaj. Pojem „sesterská\nspoločnosť“ nie je jednoznačne právne definovaný, a preto pri prípustnosti istého zjednodušenia, resp.\nskreslenia podanej informácie, nemožno hovoriť o tom, že by išlo o nepravdivý údaj. V takomto prípade\nnie je možné zotrvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tým vo svojich dôsledkoch na\nnovinárov nesplniteľné nároky. Za významné zhodnotil, aby celkové vyznenie podávanej informácie\nzodpovedalo pravde. V danom prípade pritom účelom príspevku nebolo presne právne hodnotiť vzťah\nmedzi týmito dvoma agentúrami a striktne právne hodnotiť podstatu ich spolupráce, ale len poukázať\nna to, že spolupracujú, čo bolo vykonaným dokazovaním aj preukázané. Vzhľadom na to odvolací súd\nnepovažoval tvrdenie, že spoločnosť BOHEMIA WORLD Ltd. je sesterskou spoločnosťou s Agentúrou\nWorld, za nepravdivé a napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti podľa § 220 OSP zmenil tak, že\nžalobu v tejto časti zamietol. Vo zvyšnej časti sa plne stotožnil s prvoinštančnými závermi. Prvoinštančný\nsúd správne zameral dokazovanie na všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v tejto časti, a to\notázku pravdivosti tvrdení, že pán S. G. v M. zaplatil za ubytovanie 300 eur a to, či sa reportérovi\npodarilo so žalobcom skontaktovať a dospel k správnemu záveru, že nebola preukázaná nepravdivosť\ntýchto tvrdení. K otázke ceny ubytovania dodal, že bolo preukázané výpoveďou svedka G., že takúto\nsumu zaplatil, a to aj napriek obsahu zmluvy predloženej v konaní, keď vysvetlil, že išlo o nájomné,\nktoré muselo byť zaplatené na 4 týždne a depozit. Poukázal pritom na to, že cieľom reportáže nebolo\npreukazovať cenu ubytovania poskytnutého žalobcom, ale to, že bola v rozpore s tým, čo svedkovi G.\nna N. sľúbil pán H. a pri hodnotení tejto skutočnosti bolo potrebné prihliadnuť na to, ako táto skutočnosť\nv príspevku odznela, teda, že svedok G. poukazoval na to, že táto dohoda bola v rozpore s dohodou,\nktorú uzavrel na N. s pánom H.. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom, že nebola preukázaná\nnepravdivosť tvrdenia o výške ceny ubytovania, aj keď bola v rozpore so zmluvou predloženou žalobcom,\nnakoľko tento rozpor bol vysvetlený výpoveďou svedka G., ktorý poukázal na to, že zaplatil cenu\nubytovania dohodnutú ústne, hoci bola iná dohoda v písomnej zmluve. Rovnako aj podľa odvolacieho\nsúdu nebolo preukázané, že by sa redaktor nepokúsil skontaktovať so žalobcom v čase prípravy danej\nreportáže. Z odvysielaného dotknutého výroku sa žalobcu čiastočne dotýkalo iba to, že bol nezastihnutý\npán H. ako zástupca žalobcu. Skutočnosť, že redaktor H. sa s ním pokúsil skontaktovať na základe\núdajov poskytnutých svedkom G. potvrdil svedok H. aj na odvolacom pojednávaní. Hodnovernosť jeho\nvýpovede nespochybnila ani námietka žalobcu, že jeho pobočky pracujú 7 dní v týždni, a preto nemal\nbyť problém sa s ním skontaktovať. Naviac žalobca žiadal uverejniť aj opravu údaja, ktorý v príspevku\nvôbec neodznel, a to, že sa redaktor snažil osobne navštíviť spoločnosť žalobcu. Rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, v časti, v ktorej žalobu zamietol tak vyhodnotil ako vecne správne a v tejto časti ho\npodľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku a pre potrebu zachovania\ndvojinštančnosti súdneho konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil rozhodnutie v časti trov\nkonania.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu uznesením zo dňa 30.03.2023, sp. zn.\n7Cdo/90/2021 zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 06.06.2012, sp. zn. 4Co/168/2011 v spojení\ns opravným uznesením z 26.02.2021, sp. zn. 4Co/168/2011 a vec vrátil odvolaciemu súdu na\nďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že na jednej strane v odôvodnení rozhodnutia poukázal\nna § 21 zák. č. 308/2000 Zb. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák. č. 195/2000 Z. z. o\ntelekomunikáciách v znení účinnom ku dňu predmetného príspevku odvysielaného v televízii TA3 a\nnásledne v rozpore s týmto ustanovením (v súvislosti s použitým pojmom „sesterská spoločnosť“) pri\n„prípustnosti istého zjednodušenia, resp. skreslenia podanej informácie...“ tvrdil, že nemožno zotrvať\nna úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť vo svojich dôsledkoch na novinárov nesplniteľné nároky.\nNakoľko nezrozumiteľným a nejednoznačným až mätúcim spôsobom odvolací súd uviedol dôvody, ktoré\nho viedli k prijatému rozhodnutiu, postup odvolacieho súdu vyhodnotil ako zjavne neodôvodnený a\nzakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP.\n10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi stranami podaných odvolaní (§ 379,\n§ 380 CSP),\nopätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolania\nsporových strán bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s §\n\n219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel\nk záveru, že odvolaniam žalobcu a žalovaného čo do veci samej nemožno priznať úspech. Dôvodným\nuznal odvolanie žalovaného čo do súvisiaceho výroku o trovách konania.\n11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000\nZ. z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu odvysielania napadnutého príspevku (ďalej len\n„zák. č. 308/2000 Z. z.“) ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o\nprávnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická\nosoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo\ndlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť\ntejto osoby opravu uverejniť.\n13. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z. z. žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a\nmusí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo\nna odvysielanie opravy zaniká.\n14. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom\nspočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.\n15. Podľa § 21 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný odvysielať opravu v rovnakom\nprograme, ako bol uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase, a to takým\nspôsobom, aby oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov.\n16. Podľa § 21 ods. 6, 7 zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný odvysielať opravu bezplatne, s\nvýslovným označením „oprava\" a s uvedením mena a priezviska fyzickej osoby alebo názvu právnickej\nosoby, ktorá o odvysielanie opravy požiadala. Vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní odo\ndňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.\n17. Podľa § 21 ods. 9 zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu, ak a/ by sa\nodvysielaním navrhnutého textu spáchal trestný čin, b/ by bolo odvysielanie navrhnutého textu v rozpore\ns dobrými mravmi, c/ žiadosť o odvysielanie opravy smeruje proti textu odvysielanému na základe\npreukázateľného predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorá žiadosť podala, d/ predtým, ako mu bola\ndoručená žiadosť o odvysielanie opravy, odvysielal opravu z vlastného podnetu pri dodržaní podmienok\npodľa tohto zákona, e/ môže preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje. Ak vysielateľ\nneodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky zákona, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne\nsúd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.\n18. Predmetom práva na opravu v zmysle citovaného ust. § 21 ods. 1 zák. č. 308/2000\nZ. z. je\nnepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, a to bez ohľadu na to, či sa dotýka cti konkrétnej fyzickej osoby\nalebo dobrého mena právnickej osoby. Spod režimu opravy sú vylúčené kritické hodnotiace úsudky,\nktoré vzhľadom k tomu, že sú vyjadrením subjektívneho názoru (hodnotenia), nepodliehajú dokazovaniu.\nNepravdivým je údaj nezodpovedajúci objektívnej pravde a skresľujúcim možno označiť údaj, ktorý sám\no sebe síce nie je nepravdivý, ale je podaný takou formou a v takých súvislostiach, že môže viesť ku\nskresleniu verejne podávanej informácie. Inštitút opravy neslúži ani na prezentovanie vlastných názorov\nzaložených na subjektívnom hodnotení dotknutej osoby, komentovanie a hodnotenie vzniknutej situácie\na rovnako ani na poskytnutie morálnej satisfakcie (napr. vo forme ospravedlnenia). Znenie opravy musí\nbyť objektívne, založené na preukázateľných faktoch a obmedzujúce sa na vyvrátenie zverejnených\nnepravdivých informácií, ktoré musia byť poškodeným riadne identifikované (nestačí všeobecné\nkonštatovanie o nepravdivosti či skreslenosti odvysielaných informácií o dotknutej právnickej či fyzickej\nosobe). Presná identifikácia nepravdivých/ pravdu skresľujúcich údajov je dôležitá aj pre následné\nvymedzenie predmetu konania pred súdom, v ktorom sa možno domáhať povinnosti uverejniť bezplatnú\nopravu iba ohľadne tých odvysielaných údajov, ktorých opravy sa žiadateľ domáhal v samotnej žiadosti\no jej odvysielanie adresovanej vysielateľovi a táto musí byť doplnená aj o odôvodnenie nepravdivosti či\nneúplnosti uvedením presných údajov. Bez doplnenia o opravovaný text, resp. porovnanie nepravdivého\na pravdivého textu by sa oprava minula sledovaným účinkom. Znenie textu opravy musí tiež zodpovedať\n\ndoslovnému zneniu textu odvysielaného príspevku, pretože nemožno žiadať o opravu informácie,\nktorá v príspevku vôbec neodznela, resp. bola odvysielaná, ale v zásadne inom znení, ako vyplýva\nz textu opravy. Zákonodarcom sledovaným účelom opravy je tak nahradiť nepravdivé informácie\npravdivými a informácie pravdu skresľujúce úplnými, ktoré pravde zodpovedajú a zabezpečiť tak rýchlu\na účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe, ako aj vo vzťahu k právu verejnosti na pravdivé\ninformácie. Nárok na uverejnenie opravy za splnenia zákonných podmienok vzniká bez zreteľa na to, či\nsúčasne s uverejnením nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií boli aj ohrozené alebo porušené\nosobnostné práva fyzickej osoby či dobrá povesť právnickej osoby.\n19. V prejednávanej veci sa vo vzťahu k súdom prvej inštancie uloženej povinnosti na odvysielanie\nopravy odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že vykonaným dokazovaním nebola\npreukázaná pravdivosť skutkového tvrdenia spočívajúceho v informácii o tom, že spoločnosť BOHEMIA\nWORLD Ltd. (žalobca) je sesterskou Agentúrou World\np. H..\n20. Úvodom je potrebné uviesť, že pojem sesterská spoločnosť nie je zákonodarcom a ani právnickou\nobcou terminologicky vymedzený. V praxi sa ním však často označujú spoločnosti, medzi ktorými je\nmajetkové alebo personálne prepojenie. Stretnúť sa možno s použitím uvedeného pojmu aj v prípade\nspoločností patriacich do istého reťazca podnikov v rámci skupiny aj bez priamej alebo nepriamej\nmajetkovej účasti. Zo samotného pojmu sesterská, vyjadrujúceho medzi fyzickými osobami pokrvný\npríbuzenský vzťah, možno vyvodiť, že aj keď sa jedná o navonok nezávislé spoločnosti, musí medzi\nnimi existovať vzájomné prepojenie, a to či už prostredníctvom majetkovej účasti, personálnej účasti\nalebo v dôsledku spoločných podnikateľských záujmov a obchodných aktivít vykonávaných v rámci\nurčitej pravidelne spolupracujúcej skupiny. Odhliadnuc od absencie legálnej definície spojenia sesterská\nspoločnosť (agentúra) a možných polemík o jeho pojmovom vymedzení žalovaný v konaní nepreukázal\nžiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu iného vzťahu medzi označenými\nspoločnosťami ako vzťahu založenom na bežnej obchodnej spolupráci. Naopak svedok H. vo výpovedi\npred súdom vyslovene poprel existenciu akéhokoľvek majetkového či personálneho prepojenia medzi\nžalobcom a jeho agentúrou World, svedok S. G. rovnako vypovedal, že p. H. a p. H. (konateľ žalobcu)\nsa ani nepoznali. Nepochybne sa tak jedná o údaj o žalobcovi ako právnickej osobe, ktorý nemá\npôvod v pravdivom skutkovom základe a v kontexte celej reportáže akékoľvek prepojenie žalobcu s\nagentúrou WORLD, ktorá mala stáť za nepríjemnou situáciou, v ktorej sa ocitol poškodený S. G., vrhá\nna neho zlé svetlo. Ani odvolací súd sa nestotožnil s extenzívnym výkladom pojmu sesterská spoločnosť\núčelovo prezentovaným žalovaným, ktorý pod tento pojem subsumoval aj akúkoľvek obyčajnú obchodnú\nspoluprácu pri realizácii určitej činnosti. Uvedené by však ad absurdum muselo viesť k záveru o\nsesterskom vzťahu medzi množstvom obchodných spoločností, čo na prvý pohľad nezodpovedá ani\npôvodu slova sesterský označujúci bližší ako bežný vzťah medzi spriaznenými osobami. Ako už odvolací\nsúd uviedol, najčastejšie je pod uvedený pojem podraditeľné personálne či majetkové prepojenie medzi\nobchodnými spoločnosťami, ktoré v danom prípade nebolo preukázané. Bezpredmetným vo vzťahu k\nposudzovaniu pojmu sesterská spoločnosť z hľadiska nároku na odvysielanie opravy v tejto časti je\nsubjektívne vnímanie svedkov G. a H. o tom, čo by mohol tento pojem zahŕňať, ktorým dôvodil žalovaný.\nMožno preto uzavrieť, že v prípade kvalifikovania vzťahu medzi žalobcom a agentúrou World ako\nsesterského reportérom TA3 sa nepochybne jedná o adresné skutkové tvrdenie týkajúce sa charakteru\nvzťahu medzi označenými spoločnosťami, ktorého pravdivosť žalovaný v konaní nepreukázal, a preto\nsúd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak uzavrel, že v tejto časti napadnutého výroku sú\nsplnené zákonné podmienky pre jeho verejnú opravu podľa § 21 zák. č. 308/2000 Z. z.\n21. Pokiaľ žalovaný namietal čiastočnú neidentickosť pojmu použitého v oprave a odvysielaného v\nreportáži TA3 odvolací súd je toho názoru, že nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, že vo formulácii znenia\nopravy použil výrazovo správnejší termín „sesterská spoločnosť“ oproti žalovaným použitému pojmu\n„sesterská agentúra“, pri zachovaní myšlienkovej podstaty a základu namietaného nepravdivého údaja,\nktorým bol prívlastok „sesterská“. Neprípustnou a nezákonnou by bola len požiadavka na odvysielanie\ninformácie, ktorá v príspevku neodznela. Prvoinštančným súdom bolo zistené a uvedené vyplýva aj z\ndoslovného prepisu odvysielanej reportáže, že reportér TA3 sprostredkoval údaj o tom, že poškodeného\nsa po príchode do M. ujal majiteľ „sesterskej agentúry“ s názvom Bohemia World. Nakoniec uvedená\nskutočnosť nebola ani medzi stranami sporná. Pravdivosť tejto informácie v kontexte vykonaného\ndokazovania potom posudzoval súd prvej inštancie a pri správnom závere o jej nepravdivosti samotná\nskutočnosť, že znenie opravy pracovalo so slovným spojením „sesterská spoločnosť“, nezakladá\nvecnú nesprávnosť rozhodnutia v časti žalovanému uloženej povinnosti odvysielať opravu. Vyslovenie\n\nopačného záveru vychádzajúceho zo striktne formalistického prístupu by podľa názoru odvolacieho súdu\nbolo v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu odvysielania opravy a neviedlo by k spravodlivému a\nrozumnému usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami za situácie, kedy vykonaným dokazovaním\nbolo bezpečne a nepochybne preukázané, že medzi agentúrou F.. H. World a žalobcom nebolo žiadne\npersonálne a majetkové prepojenie, nespájal ich ani rovnaký predmet podnikania, kedy z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že žalobca sprostredkuvával len ubytovanie, nie prácu, zatiaľ čo agentúra World\nbola zameraná na sprostredkovania práce v zahraničí. Snaha žalovaného obhájiť reportérom použitý\npojem sesterská spoločnosť preto vyznieva účelovo a neopodstatnene a na uvedenom nič nemení ani\nabsencia legálnej definície tohto výrazového prostriedku. Na druhej strane je celkom pochopiteľná snaha\nžalobcu o uverejnenie opravy tejto informácie, keď v kontexte celej reportáže by akýkoľvek blízky vzťah\ns agentúrou World vrhal zlé svetlo na podnikateľskú činnosť žalobcu, čo však nepredstavuje zákonnú\npodmienku pre odvysielanie opravy.\n22. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, v ktorej namietal neprípustný zásah zo\nstrany prvoinštančného súdu do žalobného petitu, keď neprípustne upravil text požadovanej opravy.\nZ komparácie znenia opravy uvedeného v žalobnom petite a znenia obsiahnutého vo vyhovujúcom\nvýroku napadnutého súdneho rozhodnutia je nepochybné, že súd prvej inštancie vyhodnotil požadovanú\nopravu ako sčasti dôvodnú a odvysielanie opravy nariadil výlučne vo vzťahu k jedinému skutkovému\ntvrdeniu, ktoré sa po vykonanom dokazovaní preukázalo ako nepravdivé a týkajúce sa žalobcu.\nNeúspech vo vzťahu k zvyšným zverejneným informáciám, ktoré mali byť predmetom žalobcom\npožadovanej opravy, nemôže sám o sebe viesť k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu. Vymedzenie\nnepravdivých či pravdu skresľujúcich informácií, ktoré majú byť predmetom opravy, je povinnosťou\nžalobcu. Je výlučne v jeho dispozícií, ktoré skutkové tvrdenia prostredníctvom tohto inštitútu napadne a\npokiaľ žalovaný, ktorého v konaní podľa § 21 ods. 9 zák. č. 308/2000 Z. z. zaťažuje dôkazné bremeno,\npreukáže existenciu niektorého z liberačných dôvodov čo i len voči niektorému z napadnutých výrokov,\ntakýto výrok nemôže súd poňať do textu opravy a rovnako uvedená situácia nemôže byť dôvodom na\nzamietnutie celej žaloby. Jedná sa o analogickú situáciu ako v prípade niekoľkých samostatných nárokov\nuplatnených jednou žalobou. Ako nesprávne a neprípustné nevyhodnotil odvolací súd ani vypustenie\nmena K. H. z dotknutej opravovanej vety, keď žalobca je aktívne vecne legitimovaný výlučne vo vzťahu\nk nepravdivej či pravdu skresľujúcej informácii týkajúcej sa jeho, t. j. právnickej osoby, ktorú je potrebné\nodlíšiť od fyzickej osoby K. H., bez ohľadu na to, že menovaný mal súčasne vystupovať v pozícii konateľa\nžalobcu. Znenie opravy tak, ako bolo uložené súdom prvej inštancie, zodpovedá záverom vykonaného\ndokazovania, zákonným požiadavkám ust. § 21 zák. č. 308/2000 Z. z. a neobsahuje žiadne údaje, ktoré\nby neboli súčasťou žalobnej požiadavky. Celkom nedôvodne a oneskorene žalovaný v odvolaní namietal\naj nepreukázanie času odvysielania napadnutého príspevku. Uvedená skutočnosť nebola predmetom\ndokazovania, keď žalovaný ju v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal, a preto ju súd považoval\nza nespornú.\n23. Ako relevantnú nevyhodnotil odvolací súd ani žalovaným v odvolaní načrtnutú zmätočnosť\nrozhodnutia, keď prvoinštančný súd v odôvodnení na str. 6 uviedol, že bolo jednoznačne preukázané,\nže Agentúra World bola sesterskou agentúrou žalobcu a na strane druhej z dôvodu nepravdivosti tohto\ntvrdenia žalobe v tejto časti vyhovel. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je totiž celkom nepochybné\na súd prvej inštancie aj výslovne uviedol, že skutočnosť, že by žalobca bol sesterskou agentúrou\nWorld, nebola dokazovaním preukázaná. Takémuto skutkovému zisteniu zodpovedá aj záver súdu\no čiastočnej dôvodnosti žaloby a vyhovujúci výrok rozsudku. Z uvedeného preto nemožno vyvodiť\niný záver ako ten, že sa jednalo len o zrejmú nesprávnosť, resp. pisársku chybu v konštatačnom\nzávere súdu (namiesto slovesa nebola bolo nesprávne uvedené bola), ktorá sama o sebe bez ďalšieho\nnemohla založiť záver o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia a nemožnosť odvolacieho prieskumu.\nČitateľnosť úvah prvoinštančného súdu vo vzťahu k tomuto záveru potvrdzuje aj samotná odvolacia\nargumentácia žalovaného, v ktorej sa zameral na nesprávnosť interpretácie spojenia „sesterská\nagentúra“ prvoinštančným súdom.\n24. Ako dôvodné odvolací súd nevyhodnotil ani odvolanie žalobkyne podané voči výroku, ktorým súd\nprvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n\n25. Žalobkyňou namietaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach (§ 205\nods. 2 písm. d) OSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (pôvodne § 132 OSP), a to\nvzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán\nsporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové\nzistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde\nje logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,\nalebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej\nvierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom\nvyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Vnútorné presvedčenie súdu ako\nvýsledok hodnotenia dôkazov by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia\njednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.\nMožno preto zhrnúť, že hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí\nvychádzať zo zisteného skutkového stavu, nemôže byť v rozpore s prírodnými zákonmi a musí byť\npreskúmateľná v inštančnom postupe. Rovnako je však potrebné zdôrazniť, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).\n26. V prejednávanej veci odvolací nezistil žiadnu vadu v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie,\nktoré vychádzalo výlučne zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, a ktoré súd prvej inštancie\nvyhodnotil racionálne a logicky, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\n(§\n191 CSP). Žalobca sa podanou žalobou domáhal opravy údaja, ktorý odznel v reportáži vo vzťahu k\ncene ním zabezpečeného ubytovania a to tak, že cena ubytovania na týždeň nebola 300 libier, ale\n140 libier za 4 týždne. Prvoinštančný súd opravu tohto výroku nepovažoval za dôvodnú majúc za to,\nže tvrdenia v príspevku ohľadne výšky platieb za ubytovanie jednoznačne potvrdil svedok S. G. vo\nsvojej výpovedi, keď uviedol, že ceny boli stanovené ústnou dohodou, mimo dohodnutej zmluvy. Tento\nzáver celkom nepochybne vyplynul zo svedeckej výpovede označeného svedka a na jeho správnosti\nnič nemení žalobkyňou zdôrazňovaný obsah listiny označenej ako „Podmienky poskytnutia ubytovania\nspoločnosťou BOHEMEIA WORLD LTD“, z ktorej vyplynula iná cena ubytovania. Ako poukázal súd\nprvej inštancie tvrdenia S. G., ktoré vo vzťahu k cene ubytovania uviedol v reportáži, mali pôvod v\nústnej dohode medzi ním a konateľom žalobcu, p. H., a nie v písomne uzavretej zmluve. Svedok vo\nvýpovedi vysvetlil, že predmetná písomná zmluva mu bola predložená, bol oboznámený s jej obsahom,\navšak písomne dohodnutá cena nekorešpondovala s tou, ktorú od neho požadoval\np. H..\nOdvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť znenie dotknutej časti príspevku, ktorej\nnepravdivosť žalobca v konaní namietal a žiadal verejne opraviť, keď S. G. uviedol, že „chceli odo mňa\n300 libier na týždeň za ubytovanie“. Uvedené vyjadrenie nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že v písomnej\nzmluve bola dohodnutá suma 140 eur na 4 týždne, avšak vyjadrenia S. G. v reportáži sa netýkali\nzmluvne dojednanej ceny, ale požiadavky na úhradu ceny, ktorá bola voči nemu prednesená ústne, a\nna ktorú mal pristúpiť. Pokiaľ žalobca v konaní spochybňoval tieto skutočnosti, zaťažovalo ho dôkazné\nbremeno preukázania opaku, t. j. nepravdivosti tvrdení svedka G. o tom, že konateľ žalobcu od neho za\nubytovanie na základe ústnej dohody požadoval 300 eur na týždeň. Žalobca však v konaní v tomto smere\nneoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by minimálne spochybnil hodnovernosť skutočností, o\nktorých vypovedal svedok G. (napr. výsluch žalobcu, prípadná konfrontácia konateľa žalobcu a svedka\nG., doklad o prijatí platby za ubytovanie od S. G. a iné). Ako správne poukázal vo vyjadrení k odvolaniu\nžalovaný, za takýto dôkaz nemožno považovať vyjadrenie konateľa žalobcu vo vzájomnej komunikácii\ns jeho právnym zástupcom spochybňujúce tvrdenia uvádzané vo svedeckej výpovedi svedkom S. G..\nVyjadrenie žalobcu nie je dôkazom o ním tvrdených skutočnostiach. Žalobca síce na pojednávaní dňa\n14.10.2009 navrhol vykonanie výsluchu žalobcu (jeho konateľa), avšak vzápätí na pojednávaní konanom\ndňa 30.11.2009 súdu uviedol, že tento dôkaz už nežiada vykonať. Relevantným spôsobom tak v konaní\nnepreukázal skutočnosti, na ktoré poukazoval konateľ žalobcu v komunikácii s právnym zástupcom a\nnevyvrátil skutočnosti uvádzané vo svedeckej výpovedi svedkom G.. Pokiaľ preto žalobca v odvolaní\nprvoinštančnému súdu vytýkal, že oprel svoje rozhodnutie vo vzťahu k výške odplaty za ubytovanie len\no výpoveď svedka, tak odvolací súd uvádza, že žiadne iné dôkazy v tomto smere, o ktoré by sa mohol\n\nsúd oprieť, neboli súdu predložené a samotné písomné znenie zmluvy o poskytnutí ubytovania, ako už\nodvolací súd uviedol, nespochybňuje svedeckú výpoveď S. G., keď svedok riadne vysvetlil aj zdanlivý\nrozpor vo svojej výpovedi, že sa jednalo o cenu, ktorá bola od neho požadovaná ústne konateľom\nžalobcu a v napadnutej reportáži odznelo len to, koľko od neho bolo požadované za ubytovanie na týždeň\nubytovania. Žalovaný tak svedeckou výpoveďou svedka S. G. preukázal, že tvrdenia o požadovanej\ncene ubytovania zodpovedali skutočnosti a žalobca v konaní nesprávnosť tohto skutkového tvrdenia\nrelevantným spôsobom nepreukázal. Hypotetické dohady žalobcu o výhodnosti prijatia takejto ponuky\nsamy o sebe bez dôkazov nevyvracajú tvrdenia svedka G. a vzhľadom na skutočnosť, že sa malo\njednať o ponuku prednesenú ústne pri kontakte žalobcu a svedka S. G., nebolo možné od žalovaného\nspravodlivo požadovať na preukázanie týchto skutočností predloženie akýchkoľvek ďalších dôkazov.\n27. Ako správny vyhodnotil odvolací súd aj skutkový záver prvoinštančného súdu o tom, že redaktor\nžalovaného sa pokúsil kontaktovať žalobcu pred odvysielaním príspevku. Žalobca neopodstatnene vo\nvzťahu k predmetu konania namieta, že žalovaný ho mal možnosť kontaktovať aj mailom či inak písomne,\nnakoľko v napadnutom reportážnom príspevku odznela len informácia o tom, že telefónne čísla na\nAgentúru World, pána H. a jeho českého kolegu - pána H. boli vypnuté alebo nefunkčné. Žalovaný tak v\nreportáži neinformoval divákov o tom, že žalobcu kontaktoval aj písomne a uskutočnenie opakovaného\ntelefonického kontaktu bolo potvrdené výpoveďou svedka K. H.. Svedok K. si na predmetnú reportáž síce\nnepamätal, ale potvrdil obvyklosť a povinnosť takéhoto postupu zo strany reportéra pred odvysielaním\nreportáže. Skutočnosť, že pobočky žalobcu mali v rozhodnom čase pracovať 7 dní v týždni je vo vzťahu k\nzverejnenej informácii o tom, že sa redaktorovi nepodarilo telefonicky skontaktovať s konateľom žalobcu,\nirelevantná.\n28. Nakoniec pokiaľ sa týka informácií o absencii personálneho a majetkového prepojenia medzi\nspoločnosťou žalobcu a Agentúrou World, ktoré žalobca žiadal v rámci navrhovanej opravy odvysielať,\ntieto neboli žalovaným odvysielané, a preto ich náprava nemohla byť predmetom opravy.\n29. Vo vzťahu k žalovaným namietanému rozhodnutiu o náhrade trov konania odvolací súd súhlasí s\nodvolacou argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď nereflektuje na to, že neúspech žalobcu nebol porovnateľný s\nneúspechom žalovaného, čo je základom pre nepriznanie práva na náhradu trov konania žiadnej zo\nsporových strán. Súd prvej inštancie správne o trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 2 OSP\n(v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP), avšak s nesprávnym záverom, že žiadnemu z účastníkov nepriznal\nprávo na náhradu trov konania. Zo žalobnej požiadavky žalobcu je nepochybné, že oprava sa vo svojom\nobsahu mala týkať troch podľa neho nepravdivo odvysielaných informácií, a to vo vzťahu k tvrdeniu o\ntom, že žalobca a Agentúra World sú sesterské spoločnosti, vo vzťahu k cene ubytovania a vo vzťahu\nk údaju o nemožnosti skontaktovať sa so žalobcom. Jedná sa o samostatné skutkové tvrdenia, ktorých\nopravy sa žalobca podanou žalobou domáhal. Komparujúc takto vymedzenú žalobnú požiadavku a výrok\nsúdneho rozhodnutia, žalobca bol úspešný len vo vzťahu k oprave údaja o „sesterskom“ vzťahu medzi\nspoločnosťami, a preto nebolo dôvodné a spravodlivé, pokiaľ súd prvej inštancie nezohľadnil výraznejší\nneúspech žalobcu v spore. Vzhľadom na uvedené, keď žalobcov úspech v konaní zodpovedal 1/3\nžalobnej požiadavky, úspech žalovaného 2/3-ám, t. j. čistý úspech žalovaného predstavoval 1/3, odvolací\nsúd podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorého znenie plne korešponduje v čase rozhodovania prvoinštančného\nsúdu platnému ust. § 142 ods. 2 OSP, napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že v konaní\núspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 1/3, o\nvýške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodovať vyšší súdny\núradník samostatným uznesením.\n30. Zhrnúc uvedené odvolací súd má za to, že závery prvoinštančného súdu vyslovené tak vo vzťahu\nk výroku, ktorým žalobe vyhovel, ako aj vo vzťahu k zamietajúcemu výroku majú oporu vo vykonanom\ndokazovaní, prvoinštančný súd postupoval pri hodnotení vykonaného dokazovania správne a v súlade\ns § 191 CSP (§ 132 OSP) a zo správnych skutkových zistení limitovaných dôkaznou aktivitou sporových\nstrán bol prvoinštančným súdom vyvodený aj správny právny záver o čiastočnej dôvodnosti podanej\nžaloby. Za sčasti dôvodné vyhodnotil súd len odvolanie žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách\nkonania. Napadnutý rozsudok tak v merite veci ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a\nv napadnutom súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku.\n\n31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n33. Podľa § 453 ods. 3 CSP ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania.\n34. S odkazom na citované ustanovenia o nároku na náhradu trov (odvolacieho a dovolacieho) konania\nrozhodol odvolací súd v súlade so zásadou pomeru úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení\ns § 262 ods. 1, § 396 a § 453 ods. 3 CSP. Nakoľko v odvolacom konaní nebol čo do veci samej so\nsvojim odvolaním úspešný ani žalobca ani žalovaný, odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal právo na\nnáhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Čiastočný úspech žalovaného v odvolacom konaní\ntýkajúci sa výlučne súvisiaceho výroku o trovách konania odvolací súd nevyhodnotil ako markantný\npre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Okrajovo odvolací súd poukazuje na to, že v prípade\nzrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie\nje odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, povinný opäť rozhodnúť o nároku na\nnáhradu trov odvolacieho konania, vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konaniam, čo expressis\nverbis vyplýva z ust. § 453 ods. 3 CSP. Tento nárok tvorí jeden celok, a preto odvolací súd v takomto\nprípade rozhoduje jedným výrokom (obdobne viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2022,\nstr. 1641).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/74/2009", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "f854d40a-f779-4a60-af88-a3cbb258b8e3:11800244-700a-4702-9315-da9a051e2f60", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3708207877.3", "spisova_znacka": "4Co/168/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/168/2011 z 5. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3708207877.3"}], "citovane_v": [{"guid": "d5c7a0fb-5111-4aef-86f1-c39d1455953c:f18cb4d2-0d97-4861-ba02-c9ded3699569", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7219202056.2", "spisova_znacka": "3Co/142/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/142/2024 z 13. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7219202056.2"}, {"guid": "416fc411-99dc-47ad-8c24-86360951eae6:20b6ab9e-5899-4a64-8641-dba2827297a7", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7219202056.12", "spisova_znacka": "K2-13C/13/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-13C/13/2019 z 1. 7. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7219202056.12"}]}