{"guid": "c3bb12d7-59bb-4fe3-bc7e-9b65ccf64172:c99ca11e-415b-4043-b52a-e13571084dbc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1206217762.1", "spisova_znacka": "3Co/30/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/30/2025 z 28. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 3Co/30/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1206217762.1", "identifikacne_cislo": "1206217762", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215", "nazov": "§ 215 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-215"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-215", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c99ca11e-415b-4043-b52a-e13571084dbc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1206217762.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1206217762.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1206217762.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/30/2025\n1206217762\n28. 05. 2025\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2025:1206217762.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: S. E., E.Y. F., O. XXX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, proti žalovaným: X. Slovenská\nX. I., T. I. X, W., X. A. T. X.A., Y..X.., G.: XX XXX XXX, T.W. I. XX, W., zastúpeného GARAJ & Partners\ns.r.o., IČO: 35 951 125, Na Hrebienku 2A, Bratislava, X. Slovenská H., Q. P. O. O. P. T. X. H., A. X. X,\nW., o náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 30.05.2017, č. k. 10C/152/2006-777, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o náhrade trov konania vo vzťahu\nk žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade a vo vzťahu k štátu\np o t v r d z u j e.\nŽalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade a štátu nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.05.2017, č. k. 10C/152/2006-777, nepriznal žalovanému\nv 1. rade náhradu trov konania; žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade, každému, priznal\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %; štátu priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu\n100 %; žalovanému v 2. rade vrátil preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 150,04 eura, v\nsúvislosti s ktorým upravil učtáreň konajúceho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vrátila žalovanému\nv 2. rade nespotrebovaný preddavok v sume 150,04 eura zo zálohy zloženej žalovaným v 2. rade na\núčet Okresného súdu Bratislava II dňa 29.05.2015, pod VS: XXXXXXXXXX; žalovanému v 3. rade\nvrátil preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 150,04 eura, v súvislosti s ktorým upravil\nučtáreň konajúceho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vrátila žalovanému v 3. rade nespotrebovaný\npreddavok v sume 150,04 eura zo zálohy zloženej žalovaným v 3. rade, na účet Okresného súdu\nBratislava II dňa 29.05.2015, pod VS: XXXXXXXXXX.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudkom zo dňa 21.06.2016, č. k. 10C/152/2006-736, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2017, zamietol v celom rozsahu žalobu voči žalovaným v 1., v 2.\na v 3. rade, s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Následne, aplikujúc\nustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1,\n§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaní v 1., v 2. a v 3. rade\nmali vo veci úspech v celom rozsahu. Pokiaľ išlo o žalovaného v 1. rade z obsahu spisu konajúci súd\nzistil, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli, preto žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal.\nŽalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že uznesením zo dňa 19.04.2012, č. k. 10C/152/2006-477, a č. k.\n10C/152/2006-478, ako i uznesením zo dňa 27.12.2012, č. k. 10C/152/2006-529, priznal prekladateľovi\nodmenu za preklad; táto bola vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov. Na základe uznesenia\n\nzo dňa 30.09.2013, č. k. 10C/152/2006-602, a uznesenia zo dňa 29.04.2014, č. k. 10C/152/2006-619,\npriznal znalcovi znalečné, ktoré bolo z časti hradené z preddavkov zložených žalovanými v 2. a v 3. rade\na z časti zo štátnych finančných prostriedkov. O trovách konania štátu potom rozhodol podľa § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s článkom 4 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. Vzhľadom na to, že žalobca bol\nvo veci v celom rozsahu neúspešný, priznal štátu náhradu trov vynaložených zo štátnych finančných\nprostriedkov voči žalobcovi v rozsahu 100 %; o ich výške, rovnako ako o výške trov žalovaného v 2. rade\na žalovaného v 3. rade rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením\npo právoplatnosti uznesenia.\n4. Konajúci súd poznamenal, že žalovaný v 2. rade zaplatil dňa 29.06.2015 preddavok na trovy spojené\ns podaním znaleckého posudku v sume 400 eur, pričom rovnaký preddavok zložil dňa 24.06.2015 i\nžalovaný v 3. rade. Keďže súdnemu znalcovi priznal znalečné v celkovej sume 489,92 eura, ktoré mu\nvyplatil z preddavku zloženého žalovaným v 2. rade v sume 249,86 eura a žalovaným v 3. rade v\nsume rovnako 249,86 eura, rozhodol o vrátení nespotrebovaného preddavku žalovanému v 2. rade\na žalovanému v 3. rade, každému v sume á 150,04 eura, spôsobom uvedeným vo výrokovej časti\nuznesenia.\n5. Proti výrokom uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade,\nžalovanému v 3. rade a štátu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa\n§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Žalobca s poukazom na právnu úpravu náhrady trov konania v zmysle\n§ 255 a nasl. C.s.p. dôvodil, že rozhodovanie o náhrade trov konania nemôže byť mechanické, bez\nzohľadnenia predmetu konania, druhu uplatneného nároku a okolností prípadu, nakoľko by inak mohlo\ndôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom stojí sporové konanie a je vyjadrený i v článku 2\nC.s.p. Podľa neho má byť ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov\nspravodlivá a účinná. Za účelom naplnenia atribútu súdnej ochrany spočívajúceho v spravodlivosti a\núčinnosti je potom potrebné nazerať i na jednotlivé prípady konaní individuálne, nakoľko tieto sa môžu\nlíšiť svojou povahou, charakterom, i konkrétnosťou právnej úpravy a osobitnými okolnosťami.\n6. Žalobca ďalej uviedol, že v danej veci rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania podľa § 256\nods. 1 C.s.p. (správne má byť § 255 ods. 1 C.s.p. - pozn. odvolacieho súdu), ktorý postup však podľa\nžalobcu nebol správny, ale v rozpore so základnými princípmi procesného kódexu najmä so zásadou\nspravodlivosti ochrany ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov. Podľa jeho názoru\ntotiž existovali výnimočné okolnosti, na ktoré mal konajúci súd prihliadnuť, a preto zvoliť postup podľa\n§ 257 C.s.p. Podľa ustálenej súdnej praxe pritom treba pri skúmaní existencie okolností v zmysle §\n257 C.s.p. prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán a vziať do úvahy nielen\npomery toho, kto by mal zaplatiť náhradu trov konania, ale aj dosah súdneho rozhodnutia na majetkové\npomery oprávneného; významnými sú i okolnosti vedúce k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v\npriebehu konania a podobne. Pokiaľ išlo o pomery na strane žalobcu, konajúci súd mal vziať zreteľ na\nto, že v dôsledku ťažkého ublíženia na zdraví utrpel ujmu v majetkovej oblasti, stratil schopnosť chodiť\ndo práce, a tým i postavenie živiteľa rodiny. Vzhľadom na neschopnosť pracovať a zabezpečiť inak\nnáklady bežných výdavkov, žalobca vnímal splnenie povinnosti zaplatiť žalovaným trovy konania ako\nnepriaznivo zasahujúce do jeho majetkovej sféry, na rozdiel od žalovaných, ktorí majú na krytie nákladov\nspojených so súdnymi konaniami potrebné zdroje, čo ich značne zvýhodňuje; žalobca totiž nedokáže bez\nťažkostí a vplyvu na jeho finančnú situáciu trovy konania bez problémov znášať. Žalobca podotkol, že\nnapriek konečnému zamietavému rozhodnutiu súdov, konajúci súd jeho žalobe prvý krát vyhovel, pričom\nzodpovednosť žalovaných nepriamo vyjadril v zrušujúcom rozhodnutí i odvolací súd. Na uvedenom\nzáklade, prihliadajúc na okolnosti danej veci, ktoré majú podľa žalobcu výnimočný charakter, žalobca\nuzavrel, že konajúci súd mal uplatniť postup podľa § 257 C.s.p. a žalovanému v 2. rade, žalovanému v\n3. rade a štátu náhradu trov konania nepriznať.\n7. Žalovaní v 2. a v 3. rade, ani štát sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.\n8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal\nnapadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n11. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď\nstrany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,\ndostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá tvorí predmet sporu, je\nteda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Rozhodovanie o tomto nároku spočíva primárne\nna zásade zodpovednosti za výsledok sporu, premietnutej do ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., a odvíja\nsa od úspechu čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku, ak je uplatnená. V takom\nprípade je neúspešná strana sporu povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej\nv konaní vznikli.\n12. Civilný sporový poriadok však počíta i s takou situáciou, že nie vždy musí byť vzhľadom na všetky\nokolnosti prípadu spravodlivé, aby neúspešná strana sporu uhrádzala druhej strane sporu náklady,\nktoré jej v súvislosti s vedením konania vznikli. Výrazom takejto výnimky je ustanovenie § 257 C.s.p.,\nktoré súdu vo výnimočných prípadoch umožňuje zvážiť všetky okolnosti jednotlivého prípadu, zobrať\ndo úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho\nkonania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných\nzákonných ustanovení právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku\nzo zásady zodpovednosti za výsledok. Napokon, i z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR je\nzrejmé, že aplikácia § 257 C.s.p. je možná len výnimočne v prípade, ak všeobecný súd dospeje\nk záveru, že v okolnostiach danej veci existujú konkrétne dôvody osobitného zreteľa; vymedzenie\nobsahu tohto právneho pojmu je pritom úlohou všeobecných súdov, a to vždy so zreteľom na kontext\nv konkrétne posudzovanej veci, keďže ani Civilný sporový poriadok dôvody použitia ustanovenia §\n257 C.s.p. neuvádza ani exemplifikatívne. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa\ntreba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery procesných strán, ich procesný postoj,\nokolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov; hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej\núpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému subjektu pripúšťa len ako výnimku zo\nvšeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (k tomu rozhodnutie\nÚstavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 118/2017, sp. zn. I. ÚS 269/2018).\n13. Odvolací súd zdôrazňuje, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciami\ncivilného sporového konania, preto by mal súd vždy zodpovedne pristupovať k možnej interpretácii\na aplikácii § 257 C.s.p, ktorý túto zásadu umožňuje v konkrétnom výnimočnom prípade prelomiť.\nUstanovenie § 257 C.s.p. pritom neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu,\nale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo\nohrozené práva alebo právom chránené záujmy (či už na strane žalobcu alebo žalovaného), dostal\nnáhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Rozhodnutie, podľa ktorého si ten, kto\nv konaní uspel, ponesie svoje náklady, sa bude javiť spravodlivým práve tam, kde existujú určité\nvýnimočné okolnosti súvisiace s predprocesným štádiom sporu, s chovaním strán sporu, s okolnosťami,\nktoré žalobcu viedli k uplatneniu nároku a podobne.\n14. V skúmanej veci žalobca konajúcemu súdu v prvom rade vytýkal, že pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania nezohľadnil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich najmä v jeho\nmajetkových a sociálnych pomeroch, keď v dôsledku ublíženia na zdraví utrpel ujmu najmä v majetkovej\noblasti, keďže stratil schopnosť chodiť do práce, a tak zabezpečiť pokrytie svojich bežných výdavkov;\npovinnosť nahradiť trovy konania žalovaným v 2. a v 3. rade, ako i štátu vnímal ako nepriaznivý zásah\ndo jeho majetkovej sféry.\n15. I keď možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že konajúci súd sa pri svojom rozhodovaní o náhrade\ntrov konania nezmienil o možnosti použitia ustanovenia § 257 C.s.p., žalobcovi ostalo zachované\noprávnenie podať proti výroku súdneho rozhodnutia opravný prostriedok a v jeho rámci namietať\nexistenciu dôvodov vedúcich z jeho pohľadu k aplikácii\n§ 257 C.s.p. Podľa stabilnej judikatúry je\nsúd povinný vytvoriť stranám procesný priestor vyjadriť sa k možnému použitiu ustanovenia § 257 C.s.p.;\ntoto právo nebolo porušené, keďže žalobca sa v odvolaní dovolával použitia predmetného ustanovenia a\nžalovaní mali následne možnosť vyjadriť svoj názor v reakcii na im doručený opravný prostriedok žalobcu\n(k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 345/2022). Preto ani prípadné pochybenie\nkonajúceho súdu založené na opomenutí skúmania predpokladov podľa § 257 C.s.p. pri rozhodovaní\n\no náhrade trov konania by za tejto situácie v zásade nemohlo viesť k automatickému porušeniu práva\nžalobcu na spravodlivý proces.\n16. Odvolací súd nemohol priznať úspech ani nadväzujúcej odvolacej argumentácii žalobcu. Tvrdiac, že\nrozhodnutie konajúceho súdu o náhrade trov konania bude mať nepriaznivý dopad do jeho majetkovej\nsféry je zrejmé, že žalobca svojou argumentáciou zdôrazňoval primárne nevyhovujúce majetkové\npomery, okrajovo i sociálnu situáciu; svoje majetkové a sociálne pomery však bližšie nijako neopísal,\nkeď len tvrdil, že v dôsledku ublíženia na zdraví nemôže chodiť do práce a tak zabezpečiť pokrytie\nbežných nákladov. Odhliadnuc od toho, že vážne ochorenie samo osebe obvykle nebýva dôvodom pre\nnepriznanie náhrady trov konania druhej strane sporu, pokiaľ sa žalobca odvolával na nevyhovujúcu\nmajetkovú situáciu nijako neozrejmil, aké sú jeho majetkové pomery, t. j. akým majetkom disponuje, či\nje naďalej invalidný, a ak áno, či a v akej výške poberá (štátnu, resp. inú) podporu, či sú na jeho výživu\nodkázané nejaké osoby, a napokon neozrejmil ani, čo predstavujú jeho príjmy. V tomto smere, najmä pre\ndlhší časový odstup, nemožno pritom vychádzať z jeho tvrdení pri výsluchu dňa 12.06.2007 (č. l. 150),\na napokon ani z majetkových pomerov deklarovaných v tlačive pre dokladovanie pomerov z roku 2012.\nPokiaľ bol žalobca presvedčený o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa majúcich základ v jeho\nmajetkových a sociálnych pomeroch bol povinný tieto tvrdiť a súčasne i primerane preukázať. Strana,\nktorá sa domáha aplikovania výnimky zo všeobecných pravidiel pri rozhodovaní o trovách konania,\nv zásade musí nielen tvrdiť, ale aj preukazovať, že na jej strane nastali okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, o to viac, pokiaľ tými majú byť majetkové alebo sociálne pomery, ktoré sú pre súd, ako i druhú\nsporovú stranu mimo možnosti jej poznania a okamžitej reakcie. Tento deficit je v prejednávanej veci\nzvýraznený o to viac, že ani prvoinštačný, ani odvolací súd nemajú možnosť tieto pomery zistiť, ani\npreveriť, keďže žalobca je cudzí štátny občan (štátny občan Poľskej republiky) bez evidencie vo verejne\ndostupných registroch (napr. Sociálnej poisťovne). I z tohto dôvodu bol žalobca povinný špecifikovať a\nzároveň preukázať nepriaznivé sociálne, ale najmä majetkové pomery, na ktoré sa odvolával. Napokon,\nsúd ani nemá povinnosť sám iniciatívne zisťovať skutkové okolnosti, t. j. ex offo vykonávať dôkazy, ktoré\nby prípadne mohli viesť k aplikácii ustanovenia\n§ 257 C.s.p. (k tomu aj uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 9Cdo 84/2024).\n17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť i to, že ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži k zmierňovaniu\nmajetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby\nten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal\nnáhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v\nkonaní uspel, znáša svoje trovy konania sám, sa preto javí spravodlivým vo výnimočných situáciách, a\nto vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán\nv priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani\nfakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila,\nje lepšia ako u jej protistrany\n(k tomu uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 100/2020).\nToto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie\nspravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.\n18. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalovaný v 2. rade, ani žalovaný v\n3.\nrade nezapríčinili vedenie sporu, ktorý inicioval žalobca, naviac, i bez predchádzajúceho pokusu o\nmimosúdne vyriešenie, resp. predžalobnej výzvy adresovanej žalovaným; tí sa od počiatku bránili tým,\nže nedisponujú pasívnou vecnou legitimáciou, pre ktorú súd prvej inštancie napokon i žalobu voči\nžalovanému v 3. rade (ako i žalovanému v 1. rade) zamietol. Pokiaľ išlo o žalovaného v 2. rade konajúci\nsúd na jeho strane nezistil také konanie, z ktorého by vyplývala zodpovednosť za škodu na zdraví\nžalobcu tak podľa ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon),\nako ani ustanovení Občianskeho zákonníka; na absencii takej zodpovednosti pritom žalovaný v 2. rade\nzotrval v priebehu celého konania, poukazujúc pritom i na rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných\nveciach, okrem iného i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 17/2007, na ktorého závery\nsa odvolal tak súd prvej inštancie, ako i odvolací súd v rozhodnutí, ktorým žalobu žalobcu v celom\nrozsahu zamietol. Žalobca si musel byť vedomý možného rizika neúspechu v konaní a s tým spojenej\npovinnosti uhradiť protistrane náhradu trov, pokiaľ žalobu smeroval proti všetkým žalovaným a žiadal\nich zaviazať na náhradu škody solidárne; žalovaní sa pritom v konaní len dôvodne a s úspechom bránili.\nNemožno sa pritom stotožniť s argumentáciou žalobcu, že zodpovednosť žalovaných za náhradu škody\nnepriamo vyjadril odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 31.01.2011, sp. zn. 3Co/5/2009; z jeho\nobsahu totiž vyplýva, že odvolací súd vytkol konajúcemu súdu pochybenie pri neustálení účastníkov\n\nzodpovednostného hmotnoprávneho vzťahu, resp. otázky, ktorý zo žalovaných má byť zodpovedný za\nškodu a v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, a to bez toho, aby v rámci odvolacieho prieskumu\nna túto otázku sám akokoľvek odpovedal. A napokon, bez existencie ďalších rozhodujúcich skutočností,\nnezakladá dôvod na aplikáciu § 257 C.s.p. ani určitý druh nároku (tu náhrada škody na zdraví),\nnakoľko predmetné ustanovenie nepredstavuje automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu\nk určitému typu konania (k tomu nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 292/2007, sp. zn. I. ÚS\n303/2012).\n19. Hodno pritom dodať, že dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. na rozhodnutie o náhrade\ntrov konania nevzhliadol ani Najvyšší súd SR, pri prejednaní dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 19.04.2017, sp. zn. 6Co/18/2017, ktoré odmietol, pričom úspešným žalovaným\nv 1., 2. a v 3. rade priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou odvolací súd udáva, že žalobca v podanom\nodvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutých výrokov\nuznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, žalovanému v\n3. rade, ako i štátu. Štátu pritom patrí náhrada trov, ktoré vynaložil v súlade s v danom čase platnou\nprocesnou normou (§ 148 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), podľa ktorej mu ex\nlege vznikol nárok na ich náhradu, a to i napriek tomu, že nová procesná úprava C.s.p. analogické\nustanovenie neobsahuje. Podľa ustálenej súdnej praxe aplikáciou princípu v článku 4 ods. 2 C.s.p. s\npoužitím i § 253 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. (§ 470 C.s.p.) je možné štátu náhradu trov konania voči\nneúspešnej strane sporu priznať (k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/3/2018).\nSo zreteľom na uvedené odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o\nnáhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade a vo vzťahu k štátu ako\nvecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade a\nštátu, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal,\nkeďže z obsahu súdneho spisu vyplýva, že im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\n\niné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/152/2006", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2f38c01-206f-42e6-83ab-f0d7cdb908b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.345.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 345/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 345/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.345.2022.1"}, {"guid": "ussr:30a37f6f-d46d-40e6-86f1-0fddc4d5da1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.100.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.100.2020.1"}, {"guid": "ussr:25cc8446-8ff2-4a64-bdea-336f944d4934", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.269.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 269/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.269.2018.1"}, {"guid": "ussr:56b1a6ac-c292-494d-923f-e83e1e3e7bfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.118.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.118.2017.1"}, {"guid": "ussr:2051550c-57f3-4f26-a4d4-26746bb446ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2012 z 20. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2051550c-57f3-4f26-a4d4-26746bb446ea"}, {"guid": "44032267-2e2b-4ff8-a2ea-5467c950fdf9:f48c55a4-8832-467c-8ecf-c615d66f649f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8118216443.2", "spisova_znacka": "9Cdo/84/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/84/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8118216443.2"}, {"guid": "c5939359-fa72-40b6-9b65-0119d0fc3662:ffbaf87d-d56a-4a5d-9a92-5bebb2a4e279", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8616202826.1", "spisova_znacka": "6Co/18/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/18/2017 z 29. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8616202826.1"}], "citovane_v": []}