{"guid": "0b056571-aec6-486a-a94e-237442d34f1f:ab3a0573-7784-45ae-a3dc-f1ab0c083492", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1123200402.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoCsp/1/2025 z 18. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. februára 2025, sp. zn. 8CoCsp/1/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1123200402.1", "identifikacne_cislo": "1123200402", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2025-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab3a0573-7784-45ae-a3dc-f1ab0c083492", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1123200402.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1123200402.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1123200402.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoCsp/1/2025\n1123200402\n18. 02. 2025\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2025:1123200402.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: Y. Y., W. XX.XX.XXXX, F. N. Z. XXXX,\nXXX XX W. F., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,\n040 01 Košice, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO :\n35807598, zastúpenej: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05\nBratislava, o náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v sume 450 eur, na odvolanie žalovaného\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23.septembra 2024, č.k. B1-10Csp/2/2023-160,\ntakto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n450 eur, žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100%). Skutkový\nstav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa ustanovenia § 3 ods.5 zákona\nč. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na základe\nvykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, konkrétne oboznámením\nsa s obsahom rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom vydaného dňa 13.04.2021, ktorý bol\npotvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/39/2021-252 vydaného dňa 23.3.\n2022 mal preukázané, že Okresný súd Žiar nad Hronom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu\n936,04 eur spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Predmetný rozsudok\nbol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici. Súdy jednoznačne skonštatovali, že\nkonaním žalovanej, ako veriteľa, došlo k poškodeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa. Z uvedeného\ndôvodu žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť v prospech žalobkyni sumu 450 eur titulom\nnáhrady primeraného finančného zadosťučinenia, keďže táto suma sa súdu javila ako primeraná\na bola ustálená vo vzťahu k sume na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 936,04 eur na\nvydanie, ktorého žalovaná v prospech žalobkyne bola zaviazaná právoplatným rozsudkom vydaným\nOkresným súdom Žiar nad Hronom. Výšku uplatneného nároku žalobkyňou titulom náhrady primeraného\nfinančného zadosťučinenia vyhodnotil ako primeranú vzhľadom na konštatované porušenia povinností\nžalovaným, ako veriteľom a táto suma priznaná v prospech žalobkyne je primeraná aj vo vzťahu\nk psychickým útrapám, ktoré žalobkyňa prežívala výhradne v priamej príčinnej súvislosti s nekalým\nkonaním žalovaného opísanom žalobkyňou v žalobe a replike a právnym zástupcom žalobkyne na\npojednávaní. Pri priznaní uplatneného nároku vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II.ÚS 229/2017-15, ktorý v obdobnej veci konštatoval dôvodnosť uplatneného nároku\nspotrebiteľom, do práv ktorého bolo zasiahnuté konaním veriteľa pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy.\n\nÚstavný súd zamietol sťažnosť obchodnej spoločnosti, ktorá bola zaviazaná na náhradu finančného\nzadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. a v plnom rozsahu\nodkázal na rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj druhostupňového súdu, v zmysle ktorých vznikol\nspotrebiteľovi nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v dôsledku porušenia\npráv spotrebiteľa. Ústavný súd s odkazom na správnosť záverov prijatých súdmi v napadnutých\nrozhodnutiach sťažovateľom konštatoval, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. či\nuž v pôvodnom, alebo terajšom znení je potrebné považovať za ustanovenie s takzvanou relatívne\nneurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané\nfinančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Ústavný súd s odkazom na citované rozhodnutia\nzároveň uviedol, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky\nposkytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez\ntoho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa,\nalebo osobitným predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Nárok žalobkyne tak považoval\nza opodstatnený o to viac, že aj keď v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR, podľa aktuálnej\nprávnej úpravy nie je podmienkou úspešného uplatnenia práva na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia porušenie práva spotrebiteľa zo strany veriteľa, no vo vzťahu k žalobkyni rozsudkom\nOkresného súdu Žiar nad Hronom, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, v\nprejednávanej veci boli prejudiciálne konštatované jednotlivé porušenia povinnosti žalovanej, ako\nveriteľa, vo vzťahu k žalobkyni, ako spotrebiteľovi, konaním žalovanej a teda je jednoznačne daný nárok\nžalobkyne na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia priznaného súdom vo výške 450 eur.\nPokiaľ išlo o samotnú výšku priznaného nároku, skúmanie primeranosti alebo neprimeranosti nároku\nna primerané finančné zadosťučinenie je dané výlučne do kompetencie súdu, kde vyjadrenia strán\nmajú už len podporný charakter. Je tomu tak preto, lebo k samotnej výške primeraného finančného\nzadosťučinenia zákon nestanovuje žiadne osobitné kritériá, teda jediným kritériom pre jej posúdenie\nje primeranosť. Vzhľadom na to, že iné kritériá zákonodarca v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa nestanovil, k výške primeraného finančného zadosťučinenia nie je možné pristúpiť\nosobitným špecifickým výpočtom. Novšie znenie zákona č. 250/20007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\nzmiernilo podmienky poskytovania primeraného finančného zadosťučinenia a toto sa v súčasnosti\nposkytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.\nPoukázal na to, že otázku podmienok pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľa podľa § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aktuálne riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí z 30.6.2022, sp. zn. 7Cdo 92/2021, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 48, ročník 2022. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne podľa\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vychádzal z toho, že zákon pre priznanie\nfinančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje a jediným kritériom priznania\nfinančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Nárok žalobkyne je o to viac daný a preukázaný\nz dôvodu, že v prípade žalobkyne, aj keď to zákon a ani rozhodovacia prax súdov nevyžaduje,\nboli jednotlivé porušenia práv žalobkyne, ako spotrebiteľa, žalovanou, ako veriteľom, prejudiciálne\nkonštatované Okresným súdom Žiar nad Hronom, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici. Pri posudzovaní primeranosti výšky finančného zadosťučinenia následne súd\nvychádzal z toho, že v dôsledku konštatovaných porušení práv žalobkyne ako spotrebiteľa, Okresný súd\nŽiar nad Hronom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu\n936,04 eur s príslušenstvom. V nadväznosti na uvedené zistenia za primerané považoval priznané\nfinančné zadosťučinenie v sume 450 eur. Úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu sto percent v zmysle zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal\njeho zrušenia vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že žalobca nijakým relevantným\nspôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalobcovi finančné zadosťučinenie\nneprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by\nodôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovi nevznikla. Poukázal na to, ako môže\nbyť poskytnutá dlžníkovi právna ochrana, keď sám je ten, kto ako prvý porušil svoje povinnosti,\nnakoľko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné\nzadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj\niné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať\nako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných\n\nfinančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné\nuž napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Konajúci súd je povinný na skutkový prípad\naplikovať ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s\nprihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Odmietol\nvyjadrenia žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že spôsobil svojím konaním žalobcovi nemajetkovú\nujmu, a preto pri posudzovaní svojho konania žiadal dôslednú aplikáciu relevantných vnútroštátnych,\neurópskych predpisov. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu je za účelom zabezpečenia spravodlivosti\npotrebné prihliadať na osobitné okolnosti prípadu, a to konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a\nžalovaného, keď žalobca sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v\nrámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy\no úvere, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru; nemá k\nnim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca svojim podpisom na Zmluve ďalej prehlásil,\nže si Zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných\npodmienok. Žalobca svoju vôľu uzavrieť každú jednotlivú potvrdil svojim podpisom na Zmluvách.\nSkutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že zmluvy sú pre neho subjektívne nevýhodné ešte nezakladá\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Uzavretie\nZmlúv nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Žalobca\nsi bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv a preto dobrovoľne uhrádzal všetky splátky.\nVážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že žalobca\nje priemerným spotrebiteľom. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako \"v\nrozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej\nmienky spotrebiteľov\" (z Rozsudku SDEÚ zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH,\nRudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva\nEurópskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005,\nkde v bode 18. preambuly je stanovené, že \"v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia\núčinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa,\nktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych\na jazykových faktorov\". V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle\nna strane Žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní Zmluvy dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému\nkonaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu priznaním finančného zadosťučinenia. V zmysle judikatúry\nSDEÚ bola táto \"definícia\" prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do smernice\no nekalých obchodných praktikách , kde v bode 18 preambuly je stanovené, že V súlade so zásadou\nproporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica\nza kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a\nobozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov, ako ho vykladal ESD...\" Súčasná\nlínia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho považovania za naivného\na nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená\nistá povinnosť aktivity, keď ESD uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby\nzistil, aký tovar vlastne kupuje.\" Nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Žalobca neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo-právneho\nvzťahu medzi ním a žalovaným. Žalobca ani nijakým spôsobom netvrdil a nepreukázal, že si žalovaný\nnesplnil svoju poučovaciu povinnosť voči žalobcovi. Žalovaný svojim podpisom prejavil svoj súhlas\ns tým, že bol osobitne poučený o jednotlivých náležitostiach Zmluvy. Žalobca v konaní nepreukázal\nani nevysvetlil, v čom má primeranosť finančného zadosťučinenia spočívať. Musia byť zohľadnené\nvšetky okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad, teda, či v tomto prípade žalobca utrpel\nnejakú morálnu ujmu, prípadne v akom rozsahu. Skutočnosť, že spotrebiteľ (žalobca) neprejavuje\nabsolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah nemôže\nbyť automaticky na ujmu dodávateľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na\nduplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné zadosťučinenie\nako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry nesleduje\nreparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne\nspôsobená ujma sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do\npredošlého stavu. Žalobca považuje finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi (vo výške 450EUR) za\nposkytujúce ochranu a ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobcu. Takto priznané finančné zadosťučinenie\nnie je možné považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, Určenie konkrétnej výšky je\n\nsíce vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý\nprípad s ohľadom na kritériá stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného\nzadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vo\nvnútroštátnom prostredí môže byť teda vytvorený a aplikovaný vlastný model sankcionovania tak, aby\nbola možná náprava súladná s právnym poriadkom.\n3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa stotožňuje s právnymi\nzávermi súdu prvého stupňa v napádanom rozhodnutí a považuje ich za správne. Odvolanie žalovaného\nje v celom rozsahu nedôvodné, pričom to je dané nasledujúcim. Poukázala na to, v rozhodnutí\nOkresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 9C/125/2014-137 zo dňa 13.04.2021 súd konštatoval\nviacerých porušení práv spotrebiteľa a povinností veriteľa, ide o porušenie ustanovení § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, ako aj príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch.\nŽalovaný do všeobecných podmienok zmluvy o úvere inkorporoval rozhodcovskú doložku, ktorá bola\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou (viď bod 8 rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.\nzn. 9C/125/2014-137 zo dňa 13.04.2021). Okrem uvedeného zmluva o úvere naopak neobsahovala\nzákonom vyžadované obligatórne náležitosti (viď bod 10 rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom,\nsp. zn. 9C/125/2014-137 zo dňa 13.04.2021). Preukázala vznik uplatneného a prvostupňovým súdom\npriznaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie, prvostupňový súd v rozhodnutí vzal do\núvahy všetky podstatné skutočnosti predmetného právneho vzťahu, a to najmä výšku bezdôvodného\nobohatenia na strane žalovaného, mieru zisteného porušenia práva žalovaným, dobu jeho trvania,\nzávažnosť a rozsah následkov, aktivitu žalobcu, dĺžku pôvodného konania atď. Poukázala na to,\nže Zmluva o úvere, ktorú jej dal žalovaný na podpis, bola medzi stranami konania uzatvorená dňa\n18.07.2007. Žalovaný sa porušení dopustil už v rámci kontraktačného procesu, keď dal žalobcovi na\npodpis zmluvu, ktorá neobsahovala všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti a bola v nej\ninkorporovaná neprijateľná zmluvná podmienka v podobe rozhodcovskej doložky. Ako spotrebiteľ bola v\ntakomto právnom vzťahu takmer 15 rokov - do právoplatnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní\n- 08.04.2022. Pôvodné súdne konanie, v ktorom boli konštatované násobné porušenia práv spotrebiteľa\na povinností veriteľa, trvalo dlhých 8 rokov, od roku 2014 do roku 2022, kedy bolo právoplatne skončené,\npričom musela byť v konaní aktívna, musela toto konanie započať a následne hájiť svoje práva, aby\nbola v tomto spore úspešná a uniesla dôkazné bremeno, pričom odvolacie konanie prebehlo až dvakrát\na raz bolo odvolacím súdom zrušené rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátená na ďalšie konanie.\nZ uvedeného je preto zrejmé, že musela byť aktívnym spotrebiteľom domáhajúcim sa ochrany svojich\npráv a úspech v konaní pre stranu nikdy nie je istý. V rámci pôvodného konania, v ktorom súd konštatoval\nporušenia práv spotrebiteľa a povinností veriteľa, je tiež potrebné vziať do úvahy aj rozsah porušení\npráv spotrebiteľa a povinností veriteľa, ku ktorým došlo zo strany veriteľa. V Zmluve o úvere absentovali\nobligatórne náležitosti, dôsledkom čoho bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný okrem\nuvedeného inkorporoval rozhodcovskú doložku do všeobecných obchodných podmienok zmluvy o\núvere. Žalovaný sa dopustil viacnásobných porušení príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch, a aj napriek týmto porušeniam, s ktorými je spojená sankcia bezúročnosti\na bezpoplatkovosti, žalovaný sa bezdôvodne obohacoval na jej úkor. V pôvodnom konaní bol žalovaný\nzaviazaný k vydaniu bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi vo výške 936,04 EUR s príslušenstvom.\nUplatnené finančné zadosťučinenie predstavuje len zlomok z toho, o čo sa obohatil žalovaný. Žalovaný,\naj napriek právoplatným a vykonateľným rozhodnutiam súdov vydaných v pôvodnom konaní, odmietal\nvydať žalobcovi to, čo mu právom patrilo, a ten bol nútený sa opäť obrátiť súd, a to na exekučný\nsúd s vymáhaním svojho priznaného nároku. Uplatnená a prvostupňovým súdom priznaná suma je\nprimeraná, a to vzhľadom na zásahy žalovaného do ekonomickej a majetkovej stability žalobkyne\nako spotrebiteľa a jej rodiny. Utrpela ujmu aj v psychickej rovine, a to najmä z dôvodu dĺžky trvania\nprotiprávneho konania zo strany žalovaného, ako aj množstva súdnych konaní. Je osobou vyššieho\nveku, dôchodcom a rovnako tomu tak bolo v čase, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, čo\nvyžaduje vyšší stupeň obozretnosti zo strany veriteľa. Bola vystavená v dôsledku nekalého konania zo\nstrany žalovaného viacerým konaniam, a to konkrétne - rozhodcovskému, exekučnému, súdnemu a\nnásledne opäť exekučnému. Toľko konaní predstavuje nekončiaci stres pre spotrebiteľa a prihliadnuc\naj na vek žalobcu je potrebné túto skutočnosť zohľadniť o to výraznejšie. Výška žalovanej sumy\nje podporená aj rozhodovacou praxou v otázke primeranosti finančného zadosťučinenia. Odvolanie\nžalovaného považovala za nedôvodné a navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávne a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu zo strany žalovaného.\n\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobkyne, ktorým sa domáhala\nzaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie jej spotrebiteľských práv žalovaným, z hľadiska\nvšetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť\nsvojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku.\nNa jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a\nsprávne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného\ndokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že žalobkyňa si na súde\núspešne uplatnila porušenie povinností žalovaným ustanovenej mu predpismi na ochranu spotrebiteľa.\nVec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie\nako i výkladu právnych predpisov a nie sú ani v rozpore s judikatúrou či súdno-aplikačnou praxou.\n6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade vznikol žalobkyni nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje.\nŽalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom\nprvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom\nprvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.\n7. V posudzovanej veci bolo preukázané, že právoplatnými súdnymi rozhodnutiami boli konštatované\nporušenia viacerých práv žalobkyne ako spotrebiteľa, keď žalovaný do všeobecných podmienok\nZmluvy o úvere inkorporoval rozhodcovskú doložku, ktorá bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a\nZmluva o úvere neobsahovala zákonom vyžadované obligatórne náležitosti, dôsledkom čoho bola\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a povinnosť žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie\nv sume 936,04 eur. Žalovaný tak dal žalobkyni na podpis zmluvu, ktorá neobsahovala všetky zákonom\nvyžadované obligatórne náležitosti a bola v nej inkorporovaná neprijateľná zmluvná podmienka v\npodobe rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa bola v takomto právnom vzťahu takmer 15 rokov, súdne\nkonanie, v ktorom boli konštatované porušenia práv spotrebiteľa a povinností dodávateľa, trvalo 8 rokov,\nžalobkyňa musela byť v konaní aktívna, aby bola v spore úspešná. V dôsledku nekalého konania zo\nstrany žalovaného bola žalobkyňa vystavená viacerým konaniam, a to rozhodcovskému, exekučnému,\nsúdnemu, bola nútená obrátiť sa na exekučný súd s vymáhaním svojho priznaného nároku, čo pre\nžalobkyňu predstavovalo neustály stres a bola dlhodobo vystavená pocitu neistoty.\n8. Pri ustálení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba prihliadnuť predovšetkým na\nzávažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného ako dodávateľa a na jeho trvanie, na výšku\núveru a priznanú výšku bezdôvodného obohatenia, ako i na určitý diskomfort pri uplatňovaní práv na\nsúde. Nárok na primerané zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým na iných finančných\nnárokoch a jeho výška má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa. Treba\nvziať na zreteľ, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú - je určitou\nsatisfakciou za stav, ktorý musel spotrebiteľ v dôsledku konania žalovaného trpieť, a zároveň funkciu\nsankčnú - je to určitá sankcia za to, že žalovaný pri dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal\nv súlade so zákonom. Primerané finančné zadosťučinenie má byť nástrojom na odradenie dodávateľa,\nresp. veriteľa, od nekalých praktík, avšak na druhej strane nemá byť nástrojom obohatenia sa pre druhú\nstranu sporu.\n9. Za vyššie uvedených skutkových okolností (bod 7) bolo domáhanie sa ochrany porušených práv podľa\nnázoru odvolacieho súdu spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu v súkromnom živote vo forme psychického\nnapätia a stresu a zasiahnuť do jej ekonomickej a majetkovej stability. Výška primeraného finančného\nzadosťučinenia je adekvátna povahe, intenzite a spôsobu zásahu a plní základný účel predmetného\ninštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od\nporušovania práv spotrebiteľov. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je\nokrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy\nporušenia spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia 450 eur je plne opodstatnená. Takto\npriznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyni, ktorá jej vznikla konaním žalovaného,\n\nje akousi satisfakciou za stav, ktorý žalobkyňa musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj\nsankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.\n10. Po zohľadnení individuálnych okolností v prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že suma\n450 eur je primeranou satisfakciu pre to, že žalobkyňa sa musela opakovane vystaviť súdnemu konaniu\nproti žalovanému, ktorý dobrovoľne bezdôvodné obohatenie nevydal, a to ani po tom, ako bol na jeho\nvydanie zaviazaný právoplatným rozsudkom. Je len logickým záverom, že bola nevyhnutne vystavená\npsychickému stresu, nakoľko ako bežný občan by sa pravdepodobne do kontaktu so súdom v priebehu\nsvojho života nikdy nedostala, avšak preto že žalovaný nerešpektoval právnu úpravu, pre bránenie\nsvojich majetkových práv konanie podstúpiť musela. Ďalším logickým záverom je, že skutočne bola\nzasiahnutá i jej majetková situácia. Žalobkyňa uhrádzala na zmluvu plnenia, na ktoré žalovaný nemal\nžiadny nárok a je zrejmé, že tieto sa premietli v jej finančnom obmedzení, pričom priznaná suma titulom\nbezdôvodného obohatenia nepochybne v jej domácom rozpočte chýbala.\n11. K námietke žalovaného týkajúcej sa zohľadnenia ľahostajnosti spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje\nna to, že nie nedôsledný prístup zo strany žalobkyne bol rozhodujúcou príčinou uzavretia Zmluvy,\nale bolo ňou zneužitie slabšieho postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa žalovaným. Z hľadiska\nvedomostí a skúseností dodávateľa a spotrebiteľa s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv ide o dva\nnerovnocenné subjekty. Vo väčšine prípadov spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky, ktoré sú\nvopred určené dodávateľom, ovplyvniť. V súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je možné konštatovať,\nže v spotrebiteľskom vzťahu má dodávateľ v prevažnej väčšine prípadov výhodnejšie, niekedy priam\naž dominantné postavenie. Spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nie je schopný v danom momente\npochopiť a zvážiť všetky dôsledky dodávateľom predložených dokumentov a vzhľadom na ich charakter\nnemožno dospieť k záveru, že by v danom prípade žalobkyňa mala možnosť do obsahu predložených\nzmlúv akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo\nzásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného\npostavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva\nzo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej\ndodávateľom. Žalobkyňa ako spotrebiteľ dobromyseľne uzavierala zmluvu a právom očakávala, že\nžalovaný dodávateľ ako odborník, \"profesionálne znalý podnikateľ\" bude zárukou kvality.\n12. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie\ndôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\n13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Csp/2/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd68a357-089a-4db0-811a-eaed82c3eaaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.229.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.229.2017.1"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "56fa8fa2-532c-47dd-ae1c-82df2f51d334:ab59c29a-3d0f-4fc5-b113-00efd0d956f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/39/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/39/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/56fa8fa2-532c-47dd-ae1c-82df2f51d334:ab59c29a-3d0f-4fc5-b113-00efd0d956f3"}], "citovane_v": []}