Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoKR/29/2025 z 16. 9. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2025, sp. zn. 8CoKR/29/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1123200208.1 Krajský súd Bratislava | 8CoKR/29/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1123200208.1 | 2025-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ZKR, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00ae9d7a-c609-4b11-8672-ed8a01f9497f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1123200208.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 8CoKR/29/2025 1123200208 16. 09. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:1123200208.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: RYG Investments s.r.o., so sídlom Trstínska 11, 841 06 Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 50 408 003, právne zast.: JUDr. Rastislav Posluch, advokát, so sídlom Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, právne zast.: AG LEGAL s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cbi/1/2023-112 zo dňa 10.12.2024, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cbi/1/2023-112 zo dňa 10.12.2024 potvrdzuje. II. Žalovanému súd 100 %. priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom žalobu zamietol. Druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 60, § 78 ods. 1 a 2, § 129 ods. 1, § 161 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze (ďalej len „úpadca“), so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 756 288, vo výške 117.191,62 eur, zapísanou do zoznamu pohľadávok pod číslom 17 ako pohľadávka nezabezpečená, nepodmienená, v poradí iná pohľadávka. Pôvodný veriteľ a spoločnosť RYG lnvestments s.r.o., so sídlom Trstínska 11, 841 06 Bratislava, IČO: 50 408 003 (ďalej len „veriteľ“), uzatvorili dňa 22.03.2021 Zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej aj len „zmluva“), na základe ktorej pôvodný veriteľ ako postupca postúpil pohľadávku vrátane jej príslušenstva na veriteľa ako postupníka. Listom zo dňa 22.03.2021, doručeným úpadcovi dňa 24.03.2021, pôvodný veriteľ a veriteľ oznámili úpadcovi postúpenie pohľadávky na veriteľa a zároveň tým istým listom veriteľ písomne vyzval úpadcu na zaplatenie pohľadávky vo výške 106.575,- eur s príslušenstvom, a to najneskôr do 3 dní odo dňa doručenia oznámenia, t.j. do 27.03.2021. Pohľadávka nebola zo strany úpadcu uhradená, a to ani sčasti. Žalobca ako veriteľ si uplatňuje aj úroky z omeškania so zaplatením pohľadávky vo výške 9 % p.a. zo sumy 106.575,- eur, za obdobie omeškania trvajúce od 9.10.2020 do 16.11.2021, t.j. úroky z omeškania vo výške 10.616,62 eur. S ohľadom na vyššie uvedené, celková výška uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvom predstavuje sumu vo výške 117.191,62 eur. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 22.06.2023, v ktorom argumentoval nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, keď žalobca ako žalovaného označil žalovaného, ktorý nie je veriteľom, ktorý poprel pohľadávku. Veriteľom, ktorý poprel pohľadávku, je obchodná spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856. Žaloba zároveň nespĺňa náležitosti podľa ust. § 32 ods. 9 ZKR, keďže nesmeruje voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku (resp. v prípade žaloby táto nesmeruje voči nikomu z tých, ktorí popreli pohľadávku), nakoľko aj správca konkurznej podstaty úpadcu poprel pohľadávku, a teda bolo právne správne označiť aj správcu za žalovaného (nútené spoločenstvo). Z uvedených dôvodov by žaloba mala byť v súlade s ust. § 78 ods. 2 CSP bez ďalšieho zamietnutá pre rozpor s ust. § 32 ods. 9 ZKR. Ak by aj žaloba spĺňala podmienky podľa ust. § 32 ods. 9 ZKR (čo nespĺňa), trval na tom, že popretie pohľadávky spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s. a rovnako popretie pohľadávky správcom, sú správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Žalobca nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky a žalovaný má za to, že pohľadávka je v celom rozsahu fiktívna a neexistentná. Súd vo veci samej nariadil na deň 10.12.2024 pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že došlo k mylnému označeniu žalovaného s tým, že nakoľko v tomto označení nebolo uvedené ani IČO žalovaného, mal za to, že súd mal postupovať v zmysle § 129 CSP, a nie konať s označeným subjektom (žalovaný). Mal za to, že predmetná žaloba dostatočne preukazuje nárok žalobcu. Vo zvyšku sa pridŕžal argumentácie uvedenej v žalobe. Právny zástupca žalovaného taktiež zotrval na svojej procesnej obrane uvedenej v písomnom podaní. Medzi stranami nebola sporná otázka včasnosti podania žaloby a nebolo sporným ani postavenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky úpadcu prihlásenej do konkurzu úpadcu obchodnej spoločnosti LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 756 288, vo výške 117.191,62 eur, zapísanou do zoznamu pohľadávok pod číslom 17 ako pohľadávka nezabezpečená, nepodmienená, v poradí iná pohľadávka. Naopak sporným bolo v prvom rade označenie žalovaných, t.j. pasívna vecná legitimácia a nútené spoločenstvo podľa § 32 ods. 9 ZKR v spojitosti s § 78 ods. 1 a 2 CSP. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žalobu je potrebné zamietnuť v prvom rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Uznesením súdu sp. zn. 40Cbi/1/2023 zo dňa 10.02.2023, súd vyzval žalobcu na doplnenie identifikačného čísla žalovaného. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.04.2023 (č.l. 46) doplnil nasledujúce identifikačné číslo žalovaného: 35 975 041. Uvedené identifikačné číslo sa zhoduje s identifikačným číslom obchodnej spoločnosti uvedenej pod obchodným názvom Arca Investments, a.s. (žalovaný), a teda súd nemal žiadne pochybnosti o označení žalovaného. Navyše rovnaké označenie žalovaného žalobca použil i v nasledujúcom podaní (č.l. 82). Na základe uvedeného bolo potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Subjektom, ktorý mal vystupovať na strane žalovaného je obchodná spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856, čo vyplynulo z listiny označenej ako Popretie pohľadávky veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu LOCUS PLUS, s.r.o., IČO: 36 756 288, vedenom pod č.k. 31R/3/2021, ktorá poprela pohľadávku žalobcu č. 17 čo do právneho dôvodu a sumy, dňa 12.12.2022. Uvedená skutočnosť sama o sebe postačuje na zamietnutie žaloby. Nad rámec uvedeného súd doplnil, že aj správca konkurznej podstaty úpadcu poprel pohľadávku žalobcu. Veriteľ tak mal právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou. Žaloba tak mala byť podaná voči všetkým, ktorí pohľadávku žalobcu popreli. Žalobca však nepreukázal, že by podal žalobu voči všetkým, ktorí pohľadávku žalobcu popreli, z dôvodu ktorého súd žalobu zamietol v nadväznosti na § 78 ods. ods. 1 a 2 CSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, kedy súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, sa súd ďalej vecnou stránkou sporu nezaoberal. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a ustanovenia § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne právne posúdil aj vo vzťahu k otázke prípustnosti uplatnenia práva žalobcu na určenie popretej pohľadávky voči všetkým, ktorí jeho pohľadávky popreli, samostatnými žalobami. Žalovaný namietal vo svojom vyjadrení k žalobe nemožnosť uplatnenia práva na určenie popretej pohľadávky samostatnou žalobou voči veriteľovi a samostatnou žalobou voči správcovi, ktorí popreli pohľadávky žalobcu. Za účelom potvrdenia správnosti svojich tvrdení citoval žalovaný v bode 4.13. svojho vyjadrenia z odbornej právnickej literatúry. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii žalovaného poukázal žalobca na skutočnosť, že žalovaný celkom zjavne zámerne a účelovo vyselektoval z komentára Doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. k § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii len časť podporujúcu jeho tvrdenia o nemožnosti uplatňovať nárok na určenie popretej pohľadávky samostatnými žalobami. ZKR explicitne pripúšťa možnosť podať voči popierajúcemu veriteľovi a správcovi samostatné žaloby o určenie popretej pohľadávky, pričom tieto konania je následne nevyhnutné spojiť na spoločné konanie. Žalobca podaním zo dňa 22.03.2024 požiadal súd prvej inštancie, aby v zmysle ust. § 166 ods. 1 CSP, konania ktoré pred ním začali a skutkovo spolu súvisia (konania prebiehajúce na Mestskom súde Bratislava III pod. sp. zn. 1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1-30Cbi/1/2023), spojil na spoločné konanie. Podľa neho, súdom formulovaný skutkový záver opätovne nenachádza oporu vo vykonanom dokazovaní, čím spôsobuje nielen nesprávnosť a nezákonnosť napádaného rozhodnutia, ale významným spôsobom zasahuje do práva žalobcu na spravodlivý proces. Keďže lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky plynie veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, samostatne pre každé popretie, mohla by nastať situácia, kedy by lehota na podanie žaloby o určenie pohľadávky voči veriteľovi, ktorý poprel pohľadávku na začiatku lehoty na popieranie, už uplynula, zatiaľ čo správcovi by ešte stále plynula predĺžená lehota na popieranie pohľadávok. Ak by sme pripustili rýdzo formalistický výklad, že žaloba o určenie popretej pohľadávky musí byť vždy podaná súčasne (týmto jedným podaním) proti všetkým, ktorí pohľadávku veriteľa popreli, minimálne vo vyššie načrtnutom prípade by bol veriteľ fakticky vylúčený z možnosti domáhať sa určenia popretej pohľadávky v súdnom konaní. Vylúčením možnosti podať samostatné žaloby proti správcovi a veriteľovi, ktorý poprel pohľadávky žalobcu, by došlo k neodôvodnenému odňatiu možnosti konať pred súdom, a teda k zásahu do práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru žalobcu rozsudok Mestského súdu Bratislava III, zo dňa 10.12.2024, sp. zn. B1-40Cbi/1/2023, nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, nakoľko zjavne vychádza z nedostatočne zisteného a nedostatočne posúdeného skutkového i právneho stavu veci. Žalobca preto odvolaciemu súdu navrhol, aby o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 10.12.2024, sp. zn. B1-40Cbi/1/2023, rozhodol, že rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že má za to, že nebol daný žiaden z odvolacích dôvodov, a teda odvolanie je nedôvodné v celom rozsahu. Mal za to, že rozsudok je vecne správny, ako aj že je riadne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, a že vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd postupoval procesne správne a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca opomenul, že pohľadávka bola popretá tak spoločnosťou Arca Capital Slovakia, ako aj popierajúcim správcom, a teda že žaloba mala v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR smerovať voči popierajúcemu veriteľovi (v tomto prípade voči spoločnosti Arca Capital Slovakia) a zároveň voči správcovi Úpadcu. Žaloba však nesmeruje ani voči veriteľovi, ktorý poprel pohľadávku (t.j. spoločnosti Arca Capital Slovakia), ani voči popierajúcemu správcovi (ani aktuálnemu správcovi úpadcu) a ani voči žiadnemu inému, ďalšiemu subjektu popri žalovanom. Platí preto, že ani podanie samostatnej žaloby (popri žalobe) žalobcu voči popierajúcemu správcovi, resp. aktuálnemu správcovi úpadcu, a následné uskutočnenie úkonu smerujúceho k spojeniu konania vedeného voči popierajúcemu správcovi, resp. aktuálnemu správcovi úpadcu, do spoločného konania, nemôže zhojiť nesprávnosť podania žaloby zo strany žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd vec správne právne posúdil, keď rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Zo strany žalobcu nebol v konaní podaný žiaden návrh na spojenie vecí zo dňa 22.03.2024, o ktorom by súd vôbec mohol rozhodovať. Súd preto nemohol žalobcom namietaným spôsobom zasiahnuť do jeho práva na spravodlivý súdny proces a súčasne nemohol spôsobiť ani nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku. Nad rámec uvedeného platí, že v prípade viacnásobného popretia pohľadávky tvoria všetky popierajúce subjekty nerozlučné a nútené spoločenstvo, a to s poukazom na ust. § 32 ods. 9 ZKR v nadväznosti na ust. § 77 ods. 13 CSP a ust. § 78 ods. 14. Tieto závery potvrdzuje aj odborná literatúra, na ktorú poukázal. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu uvedenými v bode 18. odôvodnenia rozsudku. V predmetnom bode odôvodnenia súd správne poukázal na to, že aj správca úpadcu poprel pohľadávku žalobcu a že žaloba tak mala byť podaná voči všetkým, ktorí pohľadávku žalobcu popreli. Keďže žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by podal žalobu voči všetkým, ktorí pohľadávku žalobcu popreli, súd správne identifikoval, že je daná existencia dôvodu na zamietnutie žaloby v nadväznosti na ust. § 78 ods. 1 a ust. § 78 ods. 2 CSP. Žalovaný na podporu vyššie uvedenej právnej argumentácie poukázal na názor Mestského súdu Bratislava III vyjadrený v právoplatnom rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 10.12.2024, č.k. B1-1Cbi/1/2023-138 (ďalej len „rozsudok B1-1Cbi/1/2023-138“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2025, č.k. 4CoKR/89/2024-222. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR, po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 CSP), vyjadrením k odvolaniu, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, obsahom súdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 6. Predmetom odvolacieho prieskumu je najmä posúdenie záverov súdu prvej inštancie, ktorý žalobe nevyhovel z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý v odvolaní najmä namietal, že žalobu riadne podal, pričom súd nerozhodol o návrhu na spojenie veci, a teda mal vec meritórne prejednať a rozhodnúť. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a jeho rozpor so zákonom a právnou teóriou. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je odôvodnené zrozumiteľne, určito, správne a potrebnom rozsahu. Nie je nepreskúmateľné, závery súdu vychádzajú z vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu, pričom podrobne odôvodnené. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné: 9. Podľa ustanovenia § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný. 10. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. 11. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na vydanie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 12. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 13. Podľa § 166 CSP: (1) V záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. (2) Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. 14. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR (účinného v čase podania žaloby), veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 15. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 16. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave 3CoKR/33/2024-181 zo dňa 31.03.2025 a konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil s tým, že odvolacie dôvody uvádzané odvolateľnom neboli naplnené a rozsudok nie je v rozpore s právnou teóriou ani súdnou praxou. 17. Žalobca nepodal žalobu proti všetkým, ktorí popreli jeho pohľadávku (č. 17 v zozname pohľadávok), keďže pohľadávku poprel správca a aj veriteľ Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856. Uvedené vyplýva z popretia pohľadávky veriteľom a správcom, zoznamu pohľadávok, ako aj vyjadrenia žalobcu (č.l. 52, 53, 69, 75, 77). Podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s názorom súdu prvej inštancie, žaloba mala byť podaná proti obom (jednou žalobou alebo samostatnými riadnymi a včasnými žalobami, viď uznesenie KS BA č.k. 3CoKR/33/2024-181 zo dňa 31.03.2025). Predmetom tohto konania je však žaloba proti tretej osobe, ktorá pohľadávku nepoprela. 18. Odvolateľ nesprávne podal žalobu proti Arca Investments, a.s., ktorá nie je popierajúcim veriteľom, ani správcom. Arca Investments, a.s. teda nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto incidenčnom spore, nemala byť stranou sporu, a preto bolo potrebné žalobu proti nej zamietnuť. 19. Vzhľadom na uvedené je bez právnej relevancie, či bola súčasne podaná žaloba proti Arca Capital Slovakia, a.s. (popierajúcemu veriteľovi) a proti popierajúcemu správcovi. Uvedené nemá vplyv na nedôvodnosť žaloby proti Arca Investments, a.s. 20. Odvolací súd nezistil pochybenia na strane súdu prvej inštancie ohľadom odstraňovania prípadných nedostatkov žaloby. Žalobca doplnil IČO žalovaného Arca Investments, a.s. tak, že identifikoval ako žalovaného opäť Arca Investments, a.s., preto nebolo dôvodné, aby súd pochyboval o tom, že Arca Investments, a.s. je žalovaným (Doplnenie návrhu na začatie konania z 06.04.2023 na č.l. 46). Zo žaloby, ani procesného postupu žalobcu, nebolo možné dôvodne dospieť k záveru, že žalovaným je Arca Capital Slovakia, a.s. Žalobca počas konania naďalej ako žalovaného označoval Arca Investments, a.s. (aj v odvolaní). Z označenia žalovaného obchodným menom, sídlom a IČOm teda nebolo môže dospieť k inému záveru, ako tomu, že žalovaným je Arca Investments, a.s. 21. Odvolateľ nepreukázal, že podal návrh na spojenie vecí (§ 166 CSP), ktorý by mu mal privodiť úspech v spore, resp. zhojiť nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore. Súd preto nepochybil v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na spojenie veci, nakoľko absentuje návrh na spojenie konania vedeného pod sp. zn. B1-40Cbi/1/2023 s iným konaním, ktorým by mal byť nedostatok odstránený. 22. Odvolací súd nezistil nedostatky procesného postupu súdu prvej inštancie, ktoré by bolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o žalobe. Žalobu bolo potrebné súdom prvej inštancie s odkazom na § 32 ods. 9 ZKR zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 25. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).