{"guid": "4a199c3a-03ad-4f19-ae27-a2a20be59a62:fac74617-216a-4f8a-b6db-d629f7e5c02e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122212241.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/10/2025 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 7CoCsp/10/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1122212241.1", "identifikacne_cislo": "1122212241", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fac74617-216a-4f8a-b6db-d629f7e5c02e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122212241.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122212241.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122212241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/10/2025\n1122212241\n28. 05. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1122212241.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom B. XXX, C., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom\nKuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova\n25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.010,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28.10.2024, č.k. B1-18Csp/65/2022-89, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.010,21 eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.010,21 eur od 17.12.2022 do zaplatenia, a to\nvšetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 9 ods. 2 písm. i) a j), § 11\nods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),\nust. § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“) a vecne tým, že podľa Zmluvy o úvere zo dňa 24.02.2012, uzavretej medzi žalobcom\na žalovaným, poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť\nžalovanému zvýšený o poplatok vo výške 334 eur, t.j. celkovo čiastku 834 eur, a to v 6 splátkach\npo 139 eur, počnúc dňom 26.03.2012 (ďalej len „Zmluva“), pričom žalobca v pozícií dlžníka bol v\nZmluve identifikovaný menom, priezviskom, trvalým a prechodným pobytom, rodným číslom a číslom\nobčianskeho preukazu a dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel, než na\nvýkon zamestnania, povolania alebo podnikania; v Zmluve nebol vyplnený údaj o RPMN a Zmluva\nneobsahovala žiadny údaj o úrokovej sadzbe. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil\nžalovanému titulom úveru 1.510,21 eur a že žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného\nobohatenia vo výške 1.010,21 eur najneskôr v lehote do 16.12.2022. Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu\nako platne uzatvorenú zmluvu o úvere a ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalovaný vystupoval ako\ndodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie sa\nnestotožnil s názorom žalovaného, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú\nspravovať Obchodným zákonníkom, ktorá dohoda zo Zmluvy neplynie, žalovaný ani nekonkretizoval,\nv ktorej časti Zmluvy sa táto dohoda nachádza a túto dohodu nepreukázal. Naviac doplnil, že ak\nby aj táto dohoda bola žalovaným preukázaná, súd prvej inštancie by dospel k potrebe aplikácie\n\nnoriem chrániacich spotrebiteľa (žalobca vystupoval v pozícií spotrebiteľa-vyhlásil, že úver mu nie je\nposkytovaný na účel podnikania, zamestnania alebo povolania, opak žalovaný nepreukázal), keďže\npredmetom Zmluvy bolo dočasné poskytnutie finančných prostriedkov žalovaným žalobcovi na základe\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd prvej inštancie\nprioritne skúmal, či Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o\nspotrebiteľských úveroch, ktorých absencia totiž vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru\npodľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že Zmluva\nneobsahuje údaj o RPMN a údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktoré v Zmluve celkom\nabsentujú, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak nemal právo na žiadne plnenie, ktoré\nby presahovalo istinu úveru a plnenie nad rámec istiny predstavuje bezdôvodné obohatenie (§ 451\nObčianskeho zákonníka). Vzhľadom na to, že istina úveru bola 500 eur a žalobca uhradil žalovanému\n1.510,21 eur, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu je vo výške 1.010,21 eur,\nktoré obohatenie musí žalovaný žalobcovi vydať podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto\nsúd prvej inštancie žalovaného zaviazal na splnenie tejto povinnosti a súčasne žalobcovi priznal aj\nuplatnený úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.011,21 eur od 17.12.2022 do zaplatenia\npodľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na dobrovoľné\nvydanie bezdôvodného obohatenia). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v\nsúlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“) tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške\nnáhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že žalobca so\nžalovaným uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 500 eur, ktorú\nvôľu žalobca potvrdil podpisom a vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa.\nPoukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) zadefinoval priemerného spotrebiteľa\nako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu\nverejnej mienky spotrebiteľov“ (rozsudok SDEÚ zo dňa 16.07.1998, Gut Springenheide GmbH, D. E.\nv. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt – Amt fur Lebensmitteluberwachung). Poukázal na definíciu\npodľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.05.2005 (bode 18. preambuly) a\nrozsudok SD EÚ zo dňa 12.01.2006, C-361/04, Claude Ruiz – Picasso a ďalší v. OHIM a na to,\nže nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní Zmluvy\ndobre informovaný, avšak ľahostajný, ktorému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením\nneplatnosti Zmluvy, pričom ani nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu. Žalovaný uviedol, že Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a žalobca žiadnym\nspôsobom nebol k podpisu Zmluvy donútený (naviac mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia\ndôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia Zmluvy, čo nevyužil) a odkázal na rozsudok SD\nEÚ z 09.11.2016, C – 42/15. Podľa žalovaného sa zmluvné strany môžu dohodnúť na základe akého\nzákona sa ich zmluvné vzťahy budú spravovať, k čomu došlo v prípade Zmluvy, keď v zmysle VPPÚ sa\nzmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka\n(„Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy\nsa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka ako nepomenovaná zmluva.“), teda iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.\nŽalovaný mal za to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy, žalobca\nplnil na základe platne uzavretej Zmluvy, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny\ndôvod na plnenie z tejto Zmluvy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.)\na majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalobca od začiatku neplatil riadne splátky v\nzmysle Zmluvy (žalobca svoju povinnosť v zmysle Zmluvy viacnásobne porušil, čím sa dostal s plnením\nsvojho peňažného záväzku do omeškania) a naviac nárok titulu z bezdôvodného obohatenia nie je\nspotrebiteľským vzťahom, preto prístup zohľadňujúci záujem slabšej strany je nežiadúci a je potrebné\nzachovávať rovnosť strán. Žalovaný požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme\núrokov za poskytnutý úver, keďže išlo o činnosť v predmete podnikania žalovaného, čo ale nedokazuje\númysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia Zmluvy nemohol mať\nvedomosť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr môže byť Zmluva posúdená ako zmluva o\n\nspotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.\nNaviac, žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume rovnajúcej sa peňažnej\nčiastke, ktorú žalovanému uhradil nad sumu poskytnutého úveru, ale do sumy uplatneného nároku (z\ntitulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru) nemožno zahrnúť zákonný úrok z omeškania\n(žalobca bol v omeškaní s úhradou istiny, vzhľadom na čo žalovanému patrí okrem istiny poskytnutého\núveru nárok na zákonný úrok z omeškania), ktorý nemožno považovať za odplatné plnenie alebo iné\nnáklady. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že požadovaný nárok žalobcu zo Zmluvy sa stal premlčaný\nv subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 08.11.2015 (po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá\nzačala plynúť dňa 08.11.2013, kedy žalobca poukázal na účet žalovaného poslednú splátku nad rámec\nsumy istiny) a v 3-ročnej objektívnej lehote dňa 08.11.2026; žalobca žalobu uplatnil na súde až dňa\n21.12.2022, pričom nešlo podľa žalovaného o úmyselné obohatenie. Žalovaný tak bol toho názoru, že zo\nZmluvy nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného a žalobca plnil na základe platne uzavretej Zmluvy.\n4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 15.01.2025 a uviedol, že považuje\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny, riadne odôvodnený, pričom z neho jasným\nspôsobom vyplývajú právne a skutkové závery prejednávanej veci, súd prvej inštancie sa vysporiadal\ns argumentáciou strán sporu, ako aj s predloženými dôkazmi a navrhol, aby odvolací súd potvrdil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne a priznal žalobcovi plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah založený\nZmluvou ako vzťah spotrebiteľský a samotný poskytnutý úver ako bezúročný a bezpoplatkový v dôsledku\nabsencie zákonom vyžadovaných obligatórnych náležitostí. Žalobca poukázal na nekonzistentnosť a\nvzájomnú rozporuplnosť odvolania, keď žalovaný sa snaží vyvrátiť neplatnosť právneho úkonu, ale\nsúd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval platnosť Zmluvy, preto je táto argumentácia\nžalovaného nedôvodná a s vecou nesúvisiaca. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, ktorými sa\nsnaží o prenesenie zodpovednosti za porušenia konštatované súdom prvej inštancie na žalobcu ako\nspotrebiteľa, spotrebiteľ nebol ľahostajný a bol to práve žalovaný ako veriteľ, ktorý dal žalobcovi ako\nspotrebiteľovi na podpis Zmluvu, ktorá neobsahovala zákonom vyžadované obligatórne náležitosti\n(žalobca ako priemerný spotrebiteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy nemá a ani nemôže mať vedomosť\no tom aké právne následky preňho môže mať podpísanie žalovaným predformulovaného vyhlásenia\ntýkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov). Poukázal na závery súdu prvej inštancie\no absencii obligatórnych údajov v Zmluve podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (údaj o RPMN\na o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru). Pokiaľ žalovaný uvádza, že zmluvné strany sa dohodli\nna aplikácií Obchodného zákonníka na daný právny vzťah, uvedené tvrdenia žalobca odmietol, k\nspotrebiteľskému charakteru Zmluvy o úvere sa vyjadril v priebehu konania (podanie zo dňa 05.04.2023)\na stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v tomto rozsahu. Poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré\npri posudzovaní obdobných zmlúv s totožným veriteľom konštatovali spotrebiteľský charakter zmlúv,\na to aj vzhľadom na „zaškrtnuté“ políčka (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.06.2015, sp.\nzn. 25Co/507/2014, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.07.2013, sp. zn. 21CoE/465/2012),\nbežnú prax žalovaného označovať dlžníka ako podnikateľský subjekt, a ak to nebolo možné (v prípade,\nak dlžník nemal žiadne podnikateľské oprávnenie), účelovo zaškrtával políčko určujúce účel použitia\nfinančných prostriedkov ako „iný účel“. Žalovaný v odvolaní odmietol, že na jeho strane došlo k\nbezdôvodnému obohateniu, s čím nemožno podľa žalobcu súhlasiť práve z dôvodu, že prvoinštančný\nsúd posúdil Zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú, pričom táto sankcia nastupuje ex lege v dôsledku\nporušenia ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere - žalobca ako spotrebiteľ plnil veriteľovi viac\nako mal, čím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenia, ktoré musí vydať (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 09.06.2020, sp. zn. I. ÚS 51/2020, uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 28.09.2021, sp. zn. 5Cdo/29/2021).\nS odkazom na ust. § 149, § 154 a § 366 CSP považoval tvrdenia, že žalobca mal byť údajne v omeškaní\ns plnením a výška bezdôvodného obohatenia zahŕňa aj sumu predstavujúcu úroky z omeškania, za\nnovoty v konaní, pričom v zmysle ust. § 366 CSP nenapĺňajú ani jednu zo zákonných podmienok, pre\nktoré by mohli byť použité. Žalovaný bol z vlastnej viny v konaní pred súdom prvej inštancie pasívny,\npreto na tieto tvrdenia žalovaného nemožno prihliadať. Námietku premlčania uplatnenú v odvolaní\nžalovaný mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, k čomu nedošlo. Žalobca tak trvala\nna tom že žalovaný túto procesnú obranu nevyužil včas (do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie\nkončí) a tieto námietky už žalovaný nemôže uplatniť v tomto štádiu konania. Z uvedeného dôvodu\nnemožno podľa žalobcu prihliadať ani na tvrdenia žalovaného týkajúce sa údajného premlčania nároku.\nNaviac, žalovaný na daný prípad aplikuje subjektívnu premlčaciu dobu, ale neuvádza kedy mala začať\nplynúť a kedy a z akých dôvodov mala podľa neho uplynúť najneskôr dňa 08.11.2013, preto považuje\n\nnámietku za nekvalifikovanú a neúčinnú (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len\n„NS ČR“) sp. zn. 25Cdo/1960/1999), uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/564/2016\nzo dňa 27.09.2017). Nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný, a to jednak vzhľadom\nna skutkové okolnosti, na právnu úpravu ako aj s prihliadnutím na súčasnú rozhodovaciu prax.\nPodľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe sa pre moment začatia plynutia subjektívnej premlčacej\ndoby vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia\na osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Túto vedomosť žalobca nadobudol až po\nprvej porade so svojim právnym zástupcom, pričom v rovnaký deň došlo k udeleniu plnomocenstva\nna zastupovanie (29.11.2022), žiaden skorší dátum nadobudnutia tejto vedomosti nebol zo strany\nžalovaného preukázaný. Až dňa 29.11.2022, resp. nasledujúci deň začala vo vzťahu k nadobudnutému\nbezdôvodnému obohateniu plynúť subjektívna premlčacia doba a keďže k podaniu žaloby došlo dňa\n21.12.2022, stalo sa tak ešte pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby, a preto nárok žalobcu nie\nje premlčaný (NS SR sp. zn. 8Cdo/189/2020 zo dňa 27.04.2022, NS SR sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa\n28.09.2021, NS SR sp. zn. 7Cdo/79/2021 zo dňa 31.01.2022, ÚS SR sp. zn. III. ÚS 43/2020-48 zo dňa\n12.05.2020, sp. zn. I. ÚS 51/2020-50 zo dňa 09.06.2020, sp. zn. II. ÚS 502/2020-59 zo dňa 11.02.2021,\nNS SR sp. zn. 7Cdo/96/2020 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 7Cdo/6/2020 zo dňa 30.06.2022).\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané\ndôvodne.\n7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd, nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že\nsúd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku,\na jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v\nzáujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n8. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere\nokrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú\nsadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú\núrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové\nobdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky\na spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby\nspotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách\nspotrebiteľského úveru.\n9. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnú percentuálnu mieru nákladov\na celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase\nuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto\nročnej percentuálnej miery nákladov.\n\n10. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver\nsa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu\npodľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.\n11. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\n12. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n13. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že\nsúd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať\nna uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na\nspravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo\nich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS\n252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí\nani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.\ntoho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.\n14. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli\nza konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho\nhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. V posudzovanej veci s odvolaním sa na\nobsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,\nkeď vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Podľa ust. § 52 ods. 1\na 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy je spotrebiteľskou zmluvou\nkaždá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že pokiaľ by v Zmluve bolo medzi\n\ndodávateľom a spotrebiteľom dojednané, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným\nzákonníkom, uvedené zmluvné dojednanie obchádza ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého\ndôvodu je neplatné. V ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v znení účinnom od 01.04.2015\n(novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z.) normatívne zakotvilo, že sa ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné a na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa\n21.04.2015, podľa ktorého ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by\nsa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho\núčinnosťou.\n17. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný svoje tvrdenia o dohode\nzmluvných strán o použití Obchodného zákonníka nepreukázal, nakoľko VPPÚ, ktoré dohodu mali\npreukázať, súdu prvej inštancie (a nakoniec ani v rámci odvolania) nepredložil, nepreukázal ani to, že\ndohoda strán o tom, že ich zmluvné vzťahy zo Zmluvy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom,\nbola so žalobcom individuálne dojednaná, preto aj z tohto dôvodu by bolo potrebné považovať ju za\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka\nako spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa. Odvolací súd tak má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že na právny vzťah založený\nZmluvou je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva (o.i. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,\nzákon o spotrebiteľských úveroch). V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že zmluvné\nstrany uzavreli Zmluvu (zmluvu o úvere) podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je\nzároveň spotrebiteľskou zmluvou (uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom). V spore nebolo\nsporné, že žalovaný ako poskytovateľ úveru má v predmete svojej podnikateľskej činnosti oprávnenie\nposkytovať úver a žalobca ako dlžník je fyzickou osobou, pričom pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že v Zmluve bol žalobca\nako dlžník identifikovaný menom, priezviskom, trvalým a prechodným pobytom, rodným číslom a\nčíslom občianskeho preukazu. S poukazom na uvedené označenie žalobcu ako dlžníka odvolací súd\nkonštatuje, že žalobca (fyzická osoba) pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej Zmluvy nekonal v rámci\npredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný nepreukázal svoje\ntvrdenie, že v prípade žalobcu nejde o spotrebiteľa a odvolaciemu súdu ani nie je zrejmé, na základe\nakých skutočností žalovaný k tomuto záveru dospel, keďže žiadny z identifikačných údajov žalobcu\nnenasvedčuje, že by mal Zmluvu uzatvárať v rámci výkonu svojej podnikateľskej alebo obchodnej\nčinnosti. V prípade pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, spočíva dôkazné bremeno\npreukázania skutočného účelu použitia poskytnutého úveru práve na veriteľovi (uznesenie Krajského\nsúdu v Trnave z 23.2.2010, sp. zn. 10CoE/5/2010). Súd prvej inštancie preto správne považoval žalobcu\nza spotrebiteľa, žalovaného za dodávateľa, vzťah medzi nimi za vzťah spotrebiteľský a poskytnutý úver\npodľa Zmluvy za spotrebiteľský úver v režime zákona o spotrebiteľských úveroch.\n18. Žalovaný v odvolaní uviedol, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných právnych\npredpisov, účinných v čase jej uzatvorenia. Odvolateľ túto svoju argumentáciu bližšie nijak neodôvodnil\na ku konkrétnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu identifikoval súd prvej\ninštancie v Zmluve, žiadnu relevantnú argumentáciu neuviedol; uvedené bráni prieskumu napadnutého\nrozsudku odvolacím súdom a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti záverov súdu\nprvej inštancie vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí Zmluvy (zmluvy o spotrebiteľskom\núvere) a vyvodenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o\nspotrebiteľských úveroch.\n19. Nedôvodnou je námietka žalovaného, že zo Zmluvy nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného\nobohatenia, ktorú stanovuje zákon a že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.\nAko uviedol ÚS SR v náleze sp. zn. I. ÚS 51/2020: „Nemožno pochybovať o tom, že bezúročnosť\núveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľských\núveroch má v prípade spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane\nprijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Ide o špecifický predpoklad vzniku bezdôvodného\n\nobohatenia. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto\nporušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej.“\n20. Z uvedeného vyplýva, že plnenie spotrebiteľa (dlžníka) poskytnuté dodávateľovi (veriteľovi)\nnad rámec istiny dohodnutého spotrebiteľského úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na\nstrane dodávateľa z neplatného právneho úkonu. Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nspotrebiteľského úveru je totiž z hľadiska Občianskym zákonníkom pevne daných skutkových\npodstát bezdôvodného obohatenia akousi modifikáciou neplatnosti právneho úkonu vyvolanou (danou)\nšpeciálnym charakterom aplikovaného hmotnoprávneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských\núveroch. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa\nna úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet\nbezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie\nnie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia,\nku ktorému ku ktorému došlo právny poriadok neaprobovaným spôsobom.\n21. Tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že žalobca bol v omeškaní s plnením a výška\nbezdôvodného obohatenia zahŕňa nesprávne aj sumu predstavujúcu úroky z omeškania a žalovaným\nvznesenú námietku premlčania žalovaného nároku posúdil odvolací súd ako novoty, na ktoré nemôže\nv odvolacom konaní prihliadať, nakoľko predpoklady ustanovené v ust. § 366 CSP za daných okolností\nsplnené neboli.\n22. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy (t.j.\nprostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie) iba za podmienok ust. § 366 CSP. Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní\n(§ 383 CSP). Doplniť dokazovanie však môže odvolací súd (ako už bolo uvedené) iba za podmienok\nuvedených v ust. § 366 (§ 384 ods. 2 CSP). Odvolací súd teda môže doplniť dokazovanie vykonaním\nďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako\naj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v ust. § 366 CSP, keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom\nkonaní. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na\nprostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak (i) sa\ntýkajú procesných podmienok, (ii) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, (iii) má\nbyť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, alebo (iv) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nPrávo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná\nvýnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku\nalebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.\n23. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 366 CSP v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v\nodvolacom konaní zahŕňa prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, vrátane skutkových tvrdení,\npopretia skutkových tvrdení protistrany a návrhov na vykonanie dôkazov. S poukazom na ust. § 366\npísm. d) CSP nové skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov v odvolacom konaní možno\nuplatniť iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP. NS SR vo veci pripustenia\nmožnosti vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní judikoval, že CSP upravuje podmienky, za\nsplnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným a prísnejším\nspôsobom ako Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Podľa ust. § 366 v spojení s ust. § 149 a\n§ 152 CSP novoty v odvolacom konaní zahŕňajú aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj\nnámietka premlčania. NS SR poukázal na to, že od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom\nkonaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej\nobrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ust. § 366 CSP, ktoré nie\nje prevzatím úpravy ust. § 205a ods. 1 OSP. Je zrejmé, že v ust. § 366 CSP bola úprava novôt v\nodvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej koncepcii nového procesného\nkódexu (uznesenie NS SR, sp. zn. 1Odo/65/2017 zo dňa 28.06.2018).\n24. Žalovaný ním predložené skutkové tvrdenia (že žalobca bol v omeškaní s plnením a\nvýška bezdôvodného obohatenia zahŕňa nesprávne aj sumu predstavujúcu úroky z omeškania a\nhmotnoprávne námietky - námietku premlčania) v rámci odvolania, ktoré majú rozporovať dôvodnosť\na výšku nároku žalobcu, neprodukoval pred súdom prvej inštancie (prihliadajúc na vyššie uvedené a\nobsah spisu) v súlade s koncentračnou zásadou (zákonnou koncentráciou konania - § 154, § 182 CSP),\n\nale ako nový prostriedok procesnej obrany až v odvolacom konaním na ktoré, ako neprípustné novoty,\nsa nemôže v odvolacom konaní prihliadať.\n25. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, avšak v odvolaní neuviedol žiadne\nkonkrétne odvolacie námietky, ktorými by rozporoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách\nkonania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto časti a\nkonštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti výroku o nároku na náhradu trov konania.\n26. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n27. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení\ns ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal\nproti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške\nnáhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Csp/65/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bc3859a-dbc7-4b15-a661-2da246ffae04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.502.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 502/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 502/2020 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.502.2020.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:1a3a4d2c-ca5b-42c2-a13a-4cdc846e3157", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "b23dd150-a055-4202-a0bc-0fc94adc7f12:6dade05a-77b5-4d5e-bdfc-7b5e3e6568ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5716203042.1", "spisova_znacka": "7Cdo/79/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/79/2021 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5716203042.1"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "d2fe24d8-7ad6-49d4-8c00-a7bcac280136:be644136-28db-4526-9c7c-971a471e4c99", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3814205174.2", "spisova_znacka": "6Co/564/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/564/2016 z 26. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3814205174.2"}, {"guid": "5a858e46-cce3-4d61-bd2e-6a2798fa9bdd:f7bb5724-efb9-4c47-9c8a-6dedf9c65bd4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113219668.1", "spisova_znacka": "25Co/507/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/507/2014 z 23. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113219668.1"}, {"guid": "c71af036-9281-436f-86f8-e9f583e25827:5c00d0e9-0ede-49c3-a976-8f3beed4d766", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2212203536.1", "spisova_znacka": "21CoE/465/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoE/465/2012 z 29. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-07-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2212203536.1"}], "citovane_v": []}