{"guid": "10442f69-3424-4708-98d7-40b19136f671:1bf4be76-0f4c-434a-8172-c5b7e1901a0b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122205164.1", "spisova_znacka": "7Co/103/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/103/2024 z 17. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2025, sp. zn. 7Co/103/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1122205164.1", "identifikacne_cislo": "1122205164", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2025-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bf4be76-0f4c-434a-8172-c5b7e1901a0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122205164.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122205164.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122205164.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/103/2024\n1122205164\n17. 12. 2025\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2025:1122205164.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská\nrepublika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika,\nIČO: 24 785 199, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv.\nEgídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: LEGALINK s.r.o., so sídlom Mlynské\nnivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, zast. Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské\nnivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 1.763,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.05.2024, č.k. B1-3C/33/2022-112, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II.\nna náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n\nm e n í tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok\n\nIII. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 1.763,33 eur s\npríslušenstvom zamietol (výrok I.), žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že\no výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti\nrozsudku (výrok II.).\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 451, § 456, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1, § 263 ods. 1, § 238 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne zamietajúce rozhodnutie\nsúd prvej inštancie odôvodnil tým, že na strane žalovaného absentuje pasívna legitimácia v konaní.\nPoukázal na to, že suma 1.763,33 eur, ktorú uhradil žalobca na účet žalovaného nebola určená\nžalovanému ale jeho klientovi. Mal tak za to, že pasívne vecne legitimovaným na vrátenie bezdôvodného\nobohatenia bol adresát plnenia, t.j. strana konania, nie právny zástupca strany sporu ( žalovaný). Dovodil\ntak, že žalovaný mal len postavenie platobného miesta ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n2Cdo/205/2009, 5 M Cdo/9/2008, 6 M Cdo 12/2010). Vzhliadnuc k uvedenému súd prvej inštancie\nustálil, že plnenie 1.763,33 eur nebolo zo strany žalobcu adresované žalovanému, ale jeho klientovi, a\nto bez ohľadu na to, že bolo plnené v prospech bankového účtu žalovaného, a bez ohľadu na to, čo sa\ns uvedenou sumou následne stalo, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nakoľko bol žalovaný vo veci v celom rozsahu úspešný,\nsúd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, z dôvodov podľa ust. § 365 ods.\n1 písm. e) a h) CSP. Namietal nesprávne právne závery súdu prvej inštancie a poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 23.11.2010, sp. zn. 5MCdo 17/2009 : „ Inštitút bezdôvodného obohatenia\nvyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ\nk tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.” Mal za to, že prvoinštančný súd z neznámeho\ndôvodu uprednostnil teoretické právne konštrukcie pred povinnosťou adresne aplikovať právne predpisy\nv konkrétnom prípade. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu popiera elementárne princípy spravodlivosti\na je v rozpore s dikciou § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bezdôvodným obohatením\nmajetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (...). Tvrdil, že funkcia žalovaného ako\nplatobného miesta zanikla splnením (časovo predchádzajúcej) povinnosti vyplývajúcej z uznesenia\nzo dňa 10.07.2019 č.k. 16Csp/45/2018-187 (ďalej len „Uznesenie č. 1“) vo výške 1.844,50 eur a nič\nna tom nezmenilo ani neskoršie uznesenie zo dňa 30.04.2020 č.k. 16Csp/45/2018-204 ( ďalej len\n„Uznesenie č. 2“), ktoré nestanovilo žalobcovi žiadne ďalšie povinnosti, podľa ktorých by mal byť terajší\nžalovaný platobným miestom. Mal za to, že v čase zaplatenia sumy 1.763,33 eur žalovaný nebol\nv pozícii platobného miesta, neprijal plnenie v mene nikoho iného ale vo svojom mene a na svoju\nzodpovednosť ( podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,\nmusí obohatenie vydať“), preto je žalovaný pasívne vecne legitimovaný a má povinnosť nárok vrátiť.\nNamietal, že súd prvej inštancie pochybil aj nedostatočným preskúmaním dôkazov a tvrdení v rozsahu\npotrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a teda nesprávne posúdil právny stav, keď na základe\npredložených a nedostatočne preskúmaných dôkazov žalobu zamietol v celom rozsahu. Nerozporoval\nrozhodnutia NSSR na ktoré poukázal súd vo svojom rozhodnutí (bod 4.7 rozhodnutia) a rešpektoval\nich závery v tom zmysle, že pokiaľ ide o sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 81,17 eur (teda\ntie ktoré žalovaný prijal ešte v pozícii advokáta, t.j. platobného miesta), tak v prípade žaloby o vydanie\nsumy bezdôvodného obohatenia vo výške 81,17 eur by žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný. Z\nuvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v súlade\nso žalobným petitom a priznal mu nárok na náhradu trov konania.\n4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 29.07.2024. Vo vzťahu k\nžalobcom uvedenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP uviedol, že tento\nodvolací dôvod neodôvodnil. Žalobca v konaní nenavrhol vykonať čo i len jeden dôkaz okrem dôkazov\npredložených v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.06.2022. Mal za to, že súd\nsa riadne zaoberal všetkými dôkazmi predloženými sporovými stranami. Žalobca žiadnym spôsobom\nnevyvrátil argumentáciu súdu, svoje tvrdenia ničím nepodložil, a to ani žiadnym relevantným výkladom,\nkomentármi alebo judikatúrou súdnych autorít. Preto mal za to, že zo strany žalobcu došlo k zneužitiu\npráva na súdnu ochranu v zmysle čl. 5 CSP (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n15.03.2006, sp. zn.: II. ÚS 58/06). Uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2020, na ktoré poukazoval žalobca\nsa vzťahovalo na odlišnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia a sám sa rozporoval svojim\ntvrdením keď uznal, že došlo k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu a nie na základe\nprávneho dôvodu, ktorý odpadol. Dokazovaním bolo preukázané, že sporná úhrada bola uhradená\nna základe právoplatného a účinného neskoršieho rozhodnutia (čo svedčí aj z popisu žalobcom\npredloženého dokladu o zaplatení trov vo výške 1763,33 eur, v rámci ktorého, žalobca ako variabilný\nsymbol uvádza: „VS:16452018“, t.j. spisovú značku vtedajšieho konania: „16Csp/45/2018“). Poukázal na\n§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“ Jednotlivé skutkové\npodstaty bezdôvodného obohatenia nemožno vzájomne zamieňať, pričom žalobca v rámci konania\nani raz nešpecifikoval o akú podstatu bezdôvodného obohatenia malo ísť. Z uvedeného vyplýva, že\nsám žalobca má pochybnosti o svojom nároku. Poukázal na nález ÚSSR z 02.03.2016, sp. zn.: II\nÚS 620/2015-94: „V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť\nk meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska\nujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide.“ Vo vzťahu k\npasívnej vecnej legitimácii osoby povinnej na vydanie bezdôvodného obohatenia poukázal na rozsudok\nNS SR z 30.06.2010, sp. zn.: 4 Cdo 46/2009. V prípade zaplatenia náhrady trov konania advokátovi (do\njeho rúk alebo na jeho účet) bez právneho dôvodu vzniká bezdôvodné obohatenie tomu, v mene koho\nadvokát náhradu prijal, t.j. strane konania, resp. účastníkovi, ktorého v konaní zastupoval a ktorému\nbola ich náhrada pôvodne prisúdená. Mal za to, že bez ohľadu na to, že bolo plnené v prospech\njeho bankového účtu, a čo sa s uvedenou sumou následne stalo, je zrejmé, že trovy vtedajšieho\nkonania (sporná úhrada) boli prisúdené jeho klientovi ako úspešnej strane sporu a za týmto účelom\n\nžalobca spornú úhradu poukázal v prospech jeho účtu, čo žalobca nepopiera (§ 263 ods. 1 CSP). Je\nnepochybné, že žalobca adresoval spornú úhradu jeho klientovi v prospech jeho bankového účtu v\npostavení platobného miesta titulom neskoršieho uznesenia v úmysle uhradiť trovy konania. V danom\nkonaní zastupoval stranu sporu na základe plnomocenstva (Uznesenie NSSR zo dňa 26.01.2010, sp.\nzn.: 5 M Cdo/9/2008) a plnil funkciu platobného miesta. Ustanovenie § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 263 CSP), upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom\ndôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet (rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/320/2016 zo dňa 26.04.2017). Podporne poukázal na\nďalšie rozhodnutia ( rozsudok (Rc) NSSR - senát zo dňa 01.05.2012 sp. zn. 4 Cdo 12/2006, uznesenie\n(Rc) NSSR zo dňa 26.01.2010, sp. zn.: 5 M Cdo/9/2008, rozsudok NSSR z 28. apríla 2004 sp. zn. 4\nCdo 122/2003, rozhodnutie NSSR z 25. októbra 1993 sp. zn. 2 Obdo 3/1993, rozsudok NSSR zo dňa\n24.04.2004, sp. zn.: 4 Cdo 122/2003 a R 104/1994). Na záver uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie\nspĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia požadované platnou právnou úpravou, preto žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.\n5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 19.08.2024. Odmietol\nargumentáciu žalovaného a považoval ju za účelovú v snahe vyhnúť sa povinnosti vrátenia predmetných\nfinančných prostriedkov. Bol toho názoru, že svoj nárok si uplatnil včas a žalovaný nárok nie je\npremlčaný, čo skonštatoval aj prvoinštančný súd. V súvislosti s argumentáciou žalovaného poukázal\nna Radbruchovu formulu (\"Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že\npozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé\na neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak\nneznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležité právo\" spravodlivosti ustúpiť“), podľa ktorej býva\nspravidla favorizované pozitívne právo avšak okrem prípadov, keď je platné právo v príkrom rozpore so\nelementárnymi princípmi spravodlivosti (A., B., C. proti redukcionizmu, s. 43, ISBN: 978-80-8101-244-0).\nMal za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že nedisponuje, resp. v rozhodnom, čase\nnedisponoval predmetnými finančnými prostriedkami.\n6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 05.09.2024. Vo vzťahu k potrebe aplikácie\nRadbruchovej formuly zo strany žalobcu uviedol, že je v rozpore s logickým právnym uvažovaním,\nkeďže v prípade ak by sa bol ako právny zástupca vo vtedajšom súdnom spore obohatil o žalovanú\nsumu, tak by sa mal de lege lata obohatiť voči svojmu vtedajšiemu klientovi, ktorému boli priznané\ntrovy právneho zastúpenia a nie voči žalobcovi. Ak by žalobca postupoval v súlade so zákonom a\nsprávne by označil strany sporu, žalovaným by bol jeho vtedajší klient, ktorý by ho následne mohol\nžalovať o vydanie predmetných finančných prostriedkov poukázaných titulom trov právneho zastúpenia.\nV zmysle uvedeného sa javí žalobcova argumentácia o dosiahnutí určitej „odmeny“ nezmyselne a\nprávne neudržateľne. V konečnom dôsledku nikdy nemohol nadobudnúť túto „odmenu“ keďže by bol\npovinný po vydaní právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia ju vrátiť jeho vtedajšiemu\nklientovi a nie žalobcovi v tomto konaní. Žalobcovi neprináleží žiadne právo súdnou cestou od neho\nvymáhať predmetné finančné prostriedky pretože nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore.\nRozhodnutie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nevychádza len z aplikácie pozitívneho práva, ako\nto prezumuje žalobca, ale vychádza aj zo zaužívanej rozhodovacej praxe NSSR, v dôsledku čoho sa o\nto viac javí vyjadrenie absurdne, keďže nepriamo poukazuje, že aj NSSR v skutkovo a právne obdobnej\nveci rozhoduje v rozpore s princípom spravodlivosti pre svoj zamietavý postoj pre zaujatie postavenia\nprávneho zástupcu plniaceho funkciu platobného miesta ako účastníka konania. Z ustálenej judikatúry\nNSSR je zrejmé, že advokát pri výkone funkcie platobného miesta je oprávnený trovy konania v jeho\nmene držať, prípadne ich aj nadobudnúť vo svoj prospech od svojho klienta ak sa tak so svojím klientom\ndohodili, preto je irelevantné, či tieto finančné prostriedky držal alebo nie.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 CSP a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.\n8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\n\n9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n11. Podľa § 263 ods. 1 CSP Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v\nuznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.\n12. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu\nprvej inštancie dňa 14.06.2022 domáha voči žalovanému zaplatenia 1.763,22 eur titulom bezdôvodného\nobohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.763,33 eur od 15.06.2022 do\nzaplatenia a náhrady trov konania. Nárok skutkovo odôvodnil tým, že na Okresnom súde Spišská Nová\nVes bolo vedené konanie sp. zn. 16Csp/45/2018, v ktorom vystupoval ako žalobca a žalovaný ako\nprávny zástupca žalovaného. Okresný súd Spišská Nová Ves Uznesením č.1 rozhodol, že žalobca je\npovinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1.844,50 eur do 15 dní od doručenia uznesenia.\nProti Uzneseniu č.1 podal žalobca dňa 02.08.2019 sťažnosť a zároveň trovy konania dňa 09.08.2019\nuhradil na účet právneho zástupcu (žalovaného z tohto konania). O sťažnosti rozhodol Okresný súd\nSpišská Nová Ves Uznesením č. 2, na základe ktorého zmenil výrok Uznesenia č.1 tak, že žalobca\nje povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu (žalovaného z tohto konania) trovy\nkonania vo výške 1.763,33 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobca dňa 19.06.2020 na\núčet žalovaného zaplatil sumu 1.763,33 eur. Pričom podľa názoru žalobcu na základe právoplatného\nUznesenia č. 2 došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.763,33 eur, ktoré\nje povinný žalovaný žalobcovi vydať.\n13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).\n14. V podanom odvolaní odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP). Právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15. Bezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu\n(porovnaj ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka). Na jeho vznik zákon vyžaduje kumulatívne\nsplnenie viacerých predpokladov. Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že „záväzkový právny vzťah\nz bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú\nzískanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania\nbezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná\nsúvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou\ninej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech\nbezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,\nže na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané“ (k tomu viď aj 2Cdo/92/2010).\n16. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456)\nje ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné\nobohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; je ním\nten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku,\nhoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n28Cdo/2457/2013). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na\nstrane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou\nsúčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009),\npričom v prípade skúmania legitimácie súd nie je viazaný tým, že prípadne žalovaný určité skutkové\n\ntvrdenia nepoprie (ako namietal žalobca v odvolaní), keďže preukázanie legitimácie je vecou žalobcu,\nktorú súd skúma ex offo.\n17. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď\nstrany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,\ndostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je\nteda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť\nnahradiť trovy konania víťaznej strane. Pričom nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči\nprotistrane. Nárok na náhradu trov konania je procesným nárokom. Až na základe rozhodnutia súdu o\nvýške náhrady trov konania vzniká jednej strane voči druhej právo na plnenie (pohľadávka). Keďže ide\nvždy o uznesenie, lehota na plnenie začína plynúť od jeho doručenia. Uplynutím lehoty na plnenie je\nuznesenie vykonateľné (§ 238 ods. 3 CSP). To platí bez ohľadu na skutočnosť, či bola proti uzneseniu\no výške náhrady trov konania podaná sťažnosť.\n18. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod\nsp.zn. 16Csp/45/2018 bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný (strana, ktorú v danom konaní žalovaný\nzastupoval ako právny zástupca), preto mu súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP priznal\nnárok na náhradu trov konania v celom (plnom) rozsahu. O výške náhrady trov konania Okresný súd\nSpišská Nová Ves následne rozhodol Uznesením č. 1 a podľa § 263 ods. 1 CSP ako prijímateľa náhrady\ntrov konania uviedol žalovaného (v postavení právneho zástupcu žalovanej strany v danom konaní),\nnie v postavení strany sporu. Žalovaný bol len prijímateľom prisúdených trov, a to v plnom rozsahu, t.\nj. aj výdavkov, ktoré platila strana v spore sama a uplatnila ich ako preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené výdavky, ktoré jej vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n19. Dôsledkom podania sťažnosti žalobcom v zákonnej lehote proti Uzneseniu č. 1 bola skutočnosť, že\nUznesenie č. 1 nenadobudlo právoplatnosť (§ 247 Civilného sporového poriadku). Nakoľko súd v danom\nkonaní posúdil sťažnosť žalobcu proti Uzneseniu č. 1 ako čiastočne dôvodnú, vydaním Uznesenia č. 2\nv rozsahu jeho zmeňujúceho výroku bolo pôvodné Uznesenie č. 1 nahradené Uznesením č. 2. Vydaním\nUznesenia č. 2 nedošlo k zmene postavenia žalovaného (postavenia právneho zástupcu žalovanej\nstrany v danom konaní), žalovaný naďalej zostal v postavení platobného miesta pre splnenie uloženej\npovinnosti oprávneného účastníka. Z obsahu argumentácie žalobcu tak pred súdom prvej inštancie ako\ni v podanom odvolaní je zrejmé, že v čase úhrady trov konania ( tak na základe Uznesenia č. 1 ako i\nUznesenia č. 2) nemal pochybnosti o správnosti svojho postupu, keďže obe platby vykonal pod rovnakým\nvariabilným symbolom VS : 16452018, ktorý zodpovedá sp.zn. 16Csp/45/2018 konania vedeného na\nOkresnom súde Spišská Nová Ves. Pričom samotný žalobca dôvodil len tým, že k úhrade sumy 1763,33\neur došlo z jeho strany v dôsledku „individuálneho pochybenia“ a nespochybňoval skutočnosť, že trovy\nkonania uhradil žalovanému v danom konaní na účet jeho právneho zástupcu ( v tomto konaní žalovaný),\nt.z. na určené platobné miesto. I keď Uznesenie č. 1 uplynutím lehoty na plnenie (15 dní od doručenia)\nnadobudlo vykonateľnosť, a táto vlastnosť vykonateľnosti ipso facto podaním sťažnosti suspendovaná\nnebola, za stavu, že žalobca mal za to, že Uznesenie č. 1 nie je správne (čo do výšky priznaných\ntrov konania), proti prípadnej exekúcii sa mohol brániť podaním návrhu na odklad exekúcie, a to až do\nprávoplatného skončenia konania o sťažnosti.\n20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 5MCdo/9/2008 zo dňa 26.01.2010 vyslovil: „Účastníkmi\nprocesnoprávnych vzťahov v občianskom súdnom sporovom konaní sú žalobca a žalovaný; uvedené\nplatí aj na vzťahy vznikajúce pri náhrade trov konania (§ 142 a nasl. O.s.p.). Právnemu zástupcovi v\nsporovom konaní pred súdom občiansky súdny poriadok nepriznáva postavenie účastníka konania, jeho\nstatus v konaní (ako splnomocniteľa) vyplýva len zo vzťahu s tým účastníkom, ktorého v konaní zastupuje\nna základe plnomocenstva (resp. zmluvy o právnej pomoci). Ak je účastník zastúpený advokátom a\nbola mu prisúdená náhrada trov konania, účastník ktorý bol zaviazaný, je povinný ju zaplatiť na účet\nadvokáta, a to bez zreteľa na to, či trovy vynaložil priamo účastník alebo ich za neho hradil advokát;\nprípadné vzájomné nároky sú samostatným vzťahom advokáta a klienta (účastníka). V takomto prípade\nje advokát len platobným miestom na zaplatenie náhrady trov konania priznaných účastníkovi konania;\nustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. nemá žiaden dopad na procesné ani hmotné práva a povinnosti tretích\nosôb. Určenie platobného miesta má za cieľ povinnému účastníkovi uľahčiť úhradu trov konania na\nktorú bol zaviazaný a zjednodušiť vyúčtovanie nákladov vzniknutých medzi účastníkom konania a jeho\nprávnym zástupcom na základe zmluvy o právnej pomoci. Rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť trovy\n\nkonania je právnym titulom, ktoré vymedzuje oprávnený a povinný subjekt, obsah uloženej povinnosti\na prípadne i miesto plnenia.\n21. Možno tak prijať záver, že zaplatením náhrady trov konania na účet žalovaného (v danom konaní\nv postavení právneho zástupcu žalovanej strany) došlo k splneniu povinnosti zo strany žalobcu (v\npostavení povinného ) voči žalovanej strane v danom konaní (v postavení oprávneného) na zákonom\n(i rozhodnutiami súdov) stanovenom mieste (mieste plnenia), preto súd prvej inštancie postupoval\nsprávne, keď po zistení, že na strane žalovaného absentuje pasívna vecná legitimácia v konaní, žalobu\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla\n2004 sp. zn. 4 Cdo 122/2003).\n22. V podanom odvolaní odvolateľ ďalej uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP\n(súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), uvedený odvolací\ndôvod však odvolateľ ničím neodôvodnil. Vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd\nuvádza, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním,\npodľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako\ni kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Odvolací súd preskúmaním\nnapadnutého rozhodnutia naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu nekonštatoval.\n23. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n24. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku\nI., ktorými bola žaloba žalobcu zamietnutá a v závislom výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387\nods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil, pričom k zmene výroku II. o trovách konania pristúpil\nvýhradne formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP\n(rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Výroku o nároku\nna náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia\nvýroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania\ns tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len\ntakouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie\nsúdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné,\nteda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.“\n25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 2 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, odvolací súd rozhodol,\nže žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\n\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/33/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:5608e374-ca9d-420b-9ed7-937fc021e7d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 58/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5608e374-ca9d-420b-9ed7-937fc021e7d4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "56a5beb7-95ea-430a-83eb-dd84d0457cef:b8851a24-a8fd-495b-985f-f666cb03cdaf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1", "spisova_znacka": "7Cdo/134/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/134/2017 z 26. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1"}, {"guid": "66f131d5-46ca-43bb-9445-b92e7f6f8ca1:77ce886a-553c-4149-8036-e82e5f5d8a1d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6615213287.1", "spisova_znacka": "14Co/320/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/320/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6615213287.1"}, {"guid": "fd3fb8aa-f97b-4c75-8945-8862fbddc7db:6fcc40bc-04d1-4021-b7d2-2e98f3ed4484", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/45/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/45/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fd3fb8aa-f97b-4c75-8945-8862fbddc7db:6fcc40bc-04d1-4021-b7d2-2e98f3ed4484"}], "citovane_v": []}