{"guid": "83f5dc26-aaa7-4048-832c-50edc6aae7b1:cb9d86e3-c365-4af1-b6f8-5f7e848be06f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1122204369.2", "spisova_znacka": "8Co/66/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/66/2025 z 21. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2025, sp. zn. 8Co/66/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1122204369.2", "identifikacne_cislo": "1122204369", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "nazov": "§ 427 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-2", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-16", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb9d86e3-c365-4af1-b6f8-5f7e848be06f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1122204369.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122204369.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1122204369.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/66/2025\n1122204369\n21. 10. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:1122204369.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., so sídlom\nSabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa,\na.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie\n210 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo 19.\ndecembra 2024, č.k. B1-36Cb/42/2022-97, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi peňažnú sumu vo výške 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n210 eur od 06.10.2020 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudok zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, ako právny nástupca\npo pôvodnom poškodenom domáhal proti žalovanému ako poisťovni škodcu zaplatenia sumy 210\neur s príslušenstvom, titulom nároku na úhradu doplatku zvyšnej časti poistného plnenia vo výške\nzodpovedajúce nevyplatenej náhrady škody vzniknutej prenajatím náhradného vozidla. Žalovanému\nnárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že medzi stranami neboli sporné spornými skutkové okolnosti\nvedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného - právneho predchodcu žalobcu, t.j.\nvlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom\npoisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nespornou je tiež skutočnosť, že došlo k postúpeniu\npohľadávky medzi poškodeným a žalobcom a toto bolo oznámené žalovanému. Sporným je posúdenie\nskutočnosti, či žalobcom uplatnený nárok je nárokom, ktorý vznikol v príčinnej súvislosti s predmetnou\nškodovou udalosťou a či ide o náklady nevyhnutne a účelne vynaložené.\n3. Po právnej stránke súd prvej inštancie spor posúdil podľa ust. § 2 písm. g), § 4 ods. 2 písm. b/ a\nd/, § 4 ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho\nzákonníka, pričom dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že\nv zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo\n(ušlý zisk). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne\nvyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového\nplnenia. Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie\n\nči iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá\npredstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (obdobne\naj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4MCdo/23/2008). Medzi poškodeným a\npoisťovateľom v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona\no PZP, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi\npoškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa ani\nnestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom\ntohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok\nvoči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného\nvoči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o\nPZP je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu\npoškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú\nzmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia\nzodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému (viď bod 38 uznesenia NS SR\nsp.zn. 4Obdo/2/2021 zo dňa 29.04.2022 a uznesenie, sp. zn. 5Obdo/32/2021 zo dňa 16.08.2022).\nV tomto konkrétnom prípade je pôvodný nárok poškodeného voči škodcovi nárokom vyplývajúcim zo\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 a nasl. OZ), ktorý je možné\nuplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ udalosť vyvolaná osobitnou\npovahou dopravného prostriedku (resp. dopravy), b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ príčinná\nsúvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú\npovinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej\nnormy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah\ndôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného\nbremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.\nPokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.\nSpomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v spore\núspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv.\npresúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi\núčastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) sporu a na tom, ako právna norma\nvymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Skutočnou škodou, spočívajúcou\nv nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného\nvozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne\na účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania\nktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že\nrozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto\npri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé\nceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná\nčiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky\núčelne vynaloženej (v tomto smere viď uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/3/2015 a R 7/1992).\nPoukázal na to, že dôkazné bremeno preukázania nároku uplatňovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona\no PZP je na žalobcovi, ktorý svoj nárok musí riadne preukázať. Pre vyhovenie žalobe je nevyhnutné,\naby žalobca preukázal, že náklady, ktoré si uplatňuje z povinného zmluvného poistenia škodcu sú v\npríčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a že sú zároveň nevyhnutne a účelne vynaložené. Odmietol\nargumentáciu žalobcu, že ním fakturovaná prirážka uvedená vo faktúre č. 200803, ktorá bola v rámci\nlikvidácie predmetnej poistnej udalosti predložená žalovanému a z ktorej žalovaný vychádzal pri jej\nlikvidácii, v skutočnosti nepredstavuje prirážku a že ide len o informatívnu poznámku vo faktúre, ktorá má\nz marketingového hľadiska uľahčiť orientáciu v rozdielnostiach produktov ponúkaných prenajímateľom\npod označením ponuky č. 1 a ponuky č. 2. Ak by predmetné tvrdenie žalobcu malo byť pravdivé, bolo\nby priamo v texte ním predloženej nájomnej zmluvy zo 07.08.2020 uvedené, aká ním poskytovaná\nslužba, t. j. či služba označená ako ponuka č. 1 alebo ponuka č. 2, bola poškodenému v skutočnosti\nposkytnutá. Vo vzťahu k fakturovaniu prirážky zo strany žalobcu súd prvej inštancie odkázal na rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zo 16. augusta 2022, sp. zn. 2Cob/71/2020, ako aj sp. zn. 3Cob/118/2023\nz 24.04.2024, v ktorom odvolací súd jednoznačne uviedol, že prirážku nemožno stotožniť so škodou.\nPríplatok za nezabezpečenie predmetu nájmu nemôže predstavovať skutočnú škodu, keďže nahrádza\ninštitút zloženia depozitu, ktorý sa v zásade vracia nájomcovi po ukončení nájomnej zmluvy. Jedná\nsa o službu navyše, nadštandard, ktorý nespĺňa požiadavku nutnosti a účelnosti, nedôvodne navyšuje\n\nnáklady poškodeného v súvislosti s užívaním náhradného vozidla a preto nemožno tento nárok uplatniť\nako nárok na náhradu škody z PZP poistenia v zmysle § 4 zákona o PZP (viď bod 22 rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/118/2023 z 24.04.2024). Tvrdenia žalobcu o tom, že je fakturovaná\ndenná výška 66,- eur bez akejkoľvek prirážky je podľa prvoinštančného súdu účelovým tvrdením žalobcu\nv snahe obísť aktuálnu judikatúru vzhľadom na neprípustnosť fakturácie prirážky ako súčasti nároku\nna náhradu škody. Z predmetnej faktúry vyplýva, že celková cena za 1 deň nájmu činí 66 eur, pričom\nzákladná cena je 45 eur za deň a prirážka (za dobu nájmu s dobou neurčitou, nájom bez zloženia celého\nnájomného a finančnej zábezpeky za vozidlo na začiatku doby nájmu a predĺžená splatnosť faktúry)\nje vo výške 21 eur. V prípade prirážky, aj s poukazom na uvedené judikatórne závery, mal za to, že\nv prejednávanom prípade ide o individuálne dohodnuté neštandardné podmienky nájmu náhradného\nmotorového vozidla, ktoré však nepredstavujú skutočnú škodu poškodeného, ale predstavujú iba akési\nzvýhodnenie poškodenie, pre ktoré sa slobodne a dobrovoľne rozhodol. Takýto nadštandardný výdavok\nvšak podľa súdu prvej inštancie nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a preto na jeho úhradu\nnemôže byť zaviazaný žalovaný z povinného zmluvného poistenia škodcu. S poukazom na uvedené\npotom nie je splnený jeden z predpokladov nevyhnutných pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorý\nnárok má poškodený voči škodcovi a z ktorého je odvodený priamy nárok poškodeného voči žalovanému\nv zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. Vo vzťahu k žalobcom predloženej opravnej faktúre O200803\nuviedol, že túto žalobca predložil súdu až spolu s podaním zo dňa 29.04.2024 a mala byť vystavená dňa\n15.01.2024. Vystavením opravnej faktúry žalobca účelovo reaguje na skutočnosti uvedené žalovaným\nv tomto konaní, ako aj na už zmienené judikatórne závery a snaží sa tak účelovo zastrieť \"prirážku\"\npod cenu nájmu za 1 deň, pričom žalovaný predložil aj ďalšie faktúry vystavené žalobcom, v rámci\nktorých stále figuruje rozdelenie celkovej ceny nájmu na základnú cenu za 1 deň nájmu a prirážku.\nNa tento dôkaz preto neprihliadol. Nad rámec uvedeného ešte dodal, že opravná faktúra nebola\npodkladom nároku uplatňovaného žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom pri likvidácii poistnej\nudalosti žalovaným. Žalovaný teda v rámci likvidácie poistnej udalosti zisťoval rozsah skutočnej škody\nz listín predložených samotným poškodeným, resp. žalobcom a na základe predložených podkladov\nnásledne aj odôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní práve sumy 210 eur, ako prirážky za nezloženie\nfinančnej zábezpeky z dôvodu, že táto suma nie je súčasťou skutočnej škody, za ktorú zodpovedá\njeho poistený. Pokiaľ teda samotný žalobca tvrdí, že je nevyhnutné, aby žalovaný pri likvidácii poistnej\nudalosti zdôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní konkrétnej sumy a následne svoje zdôvodnenie už\nnemôže meniť, uvedené musí rovnako tak platiť aj vo vzťahu k žalobcovi a ním predkladaným listinám\nv rámci šetrenia vykonávaného žalovaným, ktoré majú zásadný význam pre likvidáciu poistnej udalosti\nžalovaným. V prípade pripustenia toho, že žalobca je oprávnený v rámci súdneho konania predkladať\nsúdu nové listinné dôkazy, z ktorých vyvodzuje svoj nárok, avšak ktoré neboli žalovanému predložené pri\nšetrení predmetnej poistnej udalosti a z ktorých teda nemohol vychádzať pri vyhodnocovaní žalobcovho\nnároku a toho, či tento nárok zodpovedá v konkrétnom prípade skutočnej škode, za ktorú zodpovedá\njeho poistený, by došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu postavenia žalobcu na úkor žalovaného. V\ntakejto situácii by v prípade vydania rozhodnutia súdu, ktorým by podanej žalobe vyhovel na základe\ntakejto opravnej faktúry, bol žalovaný v nevýhodnejšej pozícii oproti žalobcovi, teda strany sporu by\nnemali rovnaké postavenie v tomto spore. Napokon by žalovaný bol de facto aj potrestaný za takéto\núčelové správanie žalobcu tým, že by bol súdom zaviazaný na úhradu úrokov z omeškania, hoci\nv danom čase odôvodnene a správne zlikvidoval predmetnú poistnú udalosť na podklade dokladov,\nktoré mu predložil samotný žalobca. Uvedené podľa názoru súdu nie je možné pripustiť, keďže takéto\nsprávanie žalobcu by vo vzťahu k žalovanému spôsobilo výrazne nespravodlivé následky. Z uvedených\ndôvodov podanú žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak nakoľko\nžalovanému žiadne trovy konania nevznikli, náhradu trov konania mu nepriznal, a to v súlade s článkom\n17 základných princípov CSP (obdobne viď R 72/2018).\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý\nrozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsah vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nOdvolanie odôvodnil tým, že pre nevykonanie dôkazu ako aj absenciu objektívne uspokojivého\nzdôvodnenia a arbitrárnosť rozhodnutia súdom prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na\nspravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom\nrade namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávnych\nprávnych záverov, ktoré sú argumentačne neudržateľné a preto aj odôvodnenie rozsudku je v zjavnom\nrozpore s právnymi predpismi SR, je arbitrárne, povrchné a nekonzistentné a teda nespĺňa kritérium\nriadneho odôvodnenia. Odôvodnenie rozsudku podľa neho vôbec bližšie nevysvetľuje všeobecné\n\nkonštatovania súdu napr. o neúčelnosti, pretože rozvinutie odôvodnenia logickým a ekonomicko-právne\nudržateľným zdôvodnením by zákonite vyústilo do iného záveru. Vysvetľujúce odpovede na kľúčové\nprvky sporu v odôvodnení úplne absentujú a použité všeobecné konštatovania jednoducho ostali bez\nakéhokoľvek ďalšieho zmysluplného vysvetlenia a to práve preto, že takéto závery súdu sú arbitrárne a\nargumentačne neudržateľné. Závery súdu sú teda nielen v rozpore s právnymi predpismi SR, ale nie sú\nani riadne odôvodnené, ani z hľadiska práva, ani z hľadiska elementárnych ekonomických zákonitostí.\nSúd prvej inštancie bližšie nevysvetlil, prečo konkrétne by malo ísť v prípade ním uplatneného nároku o\nneprípustný nadštandard, ktorý nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou ani to, prečo by to, že\nniekto nechce platiť vopred atď. malo byť považované za nejaký nadštandard či dokonca že to nie je v\npriamej príčinnej súvislosti. Čo sa týka priamej príčinnej súvislosti, tak v právnej teórii sa vzťah príčinnej\nsúvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden\njav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o\nskutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach a vyriešenie tejto otázky preto\nnemožno uložiť znalcovi. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a\nakou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku\nzodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková\nujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ\nvznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní\npríčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.\nPritom nie je rozhodujúce časové či cenové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová\nsúvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V súvislosti s priamou príčinnou súvislosťou\nkonštatoval, že je bezpečne preukázané, že protiprávne konanie poisteného bezprostredne vplývalo\na vyvolalo nielen opravu poškodeného vozidla, ale aj na požičanie náhradného vozidla. O priamej\npríčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a požičaním náhradného vozidla nie sú z hľadiska\npráva ako aj ustálenej judikatúry žiadne pochybnosti a práve preto sa v zmysle dlhodobo ustálenej\njudikatúry nielen náklady na opravu poškodeného vozidla ale aj náklady na požičanie náhradného\nvozidla považujú za ujmu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorá vznikla\nako následok protiprávneho konania škodcu. Výšku nákladov na požičanie náhradného vozidla nie je\nmožné spochybniť neexistenciou priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, tak ako to urobil\nsúd prvej inštancie, pretože cenové hľadisko nie je rozhodujúce a táto súvislosť je bezprostredne daná\na bezpečne preukázaná. Poškodený má bez akýchkoľvek pochybností nárok na nájom náhradného\nvozidla a judikatúrou bolo ustálené, že povinnosťou škodcu, resp. jeho poisťovne je uhradiť náklady s tým\nspojené v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. V súvislosti s priamou príčinnou súvislosťou\npoukázal na rozsudky Krajského súdu Bratislava, a to rozsudky sp. zn. 7Co/163/2015 zo dňa 9.9.2015,\nsp. zn. 2Cob/145/2016 z 7.3.2017 a sp. zn. 2Cob/328/2015 zo dňa 8.11.2016. Poukázal na to, že\nnakoľko príčinná súvislosť je v tomto prípade, napriek záveru súdu, jednoznačne daná, otázkou ostáva či\nvynaložené náklady boli nutné a účelné. Nutnosť požičania náhradného vozidla v tomto prípade sporná\nnebola, keďže oprava poškodeného auta je tou objektívne relevantnou okolnosťou, ktorá zakladá nárok\nna nutnosť požičania náhradného vozidla. Čo sa týka účelnosti, tak v rámci účelnosti sa posudzuje\nokrem iného aj účelnosť cenová. K cenovej účelnosti, z dôvodu údajného nadštandardu, zaujal súd\nprvej inštancie v odôvodnení rozsudku extrémne nelogické, všeobecné, a nič nevysvetľujúce závery\no tom, že nejde o účelný náklad, pretože podmienky nájmu sú údajne nadštandardné a cena nájmu\npreto nie je (cenovo) účelná, resp. že cena nájmu obsahuje nedôvodnú prirážku za nadštandard, ktorý\nnebol nutný a účelný a teda že ide o zvýhodnenie, ktoré nemôže byť skutočnou škodou. Nič viac o\ntom, prečo by tomu tak malo byť sa z rozsudku ďalej nedozvedel. Poškodený pritom nemá právnu\npovinnosť, na základe ktorej by mal hľadať najlacnejšiu autopožičovňu. Toto je už notoricky známe\nkonštatovanie súdov. Poškodený však nemá ani právnu povinnosť, na základe ktorej by mal povinnosť\nvyužiť výlučne také služby autopožičovní, pri ktorých je nájom na dobu určitú, vopred treba zaplatiť celé\nnájomné za celú dohodnutú dobu nájmu a zároveň na začiatku nájmu zložiť ešte aj finančný depozit za\npožičané vozidlo pre prípad jeho poškodenia. Inými slovami, neexistuje žiadny právny ani iný rozumne\nakceptovateľný dôvod, prečo by poškodený nemohol využiť aj iný typ služby, ak sa iný typ služby na\ntrhu nachádza. Nie je nič nadštandardné na tom ak sa poškodený rozhodne využiť taký typ služby pri\nktorom i) nájom je na dobu neurčitú, ktorý mu umožňuje požičané vozidlo kedykoľvek vrátiť, ii) nájomné\nsa neplatí vopred, ale až na faktúru s niekoľkomesačnou splatnosťou a iii) neskladá sa finančný depozit\nza požičané auto pre prípad jeho poškodenia. Súd absolútne nijako nevysvetlil, prečo považuje takéto\npodmienky nájmu za niečo nadštandardné a v čom konkrétne táto nadštandardnosť spočíva a teda\nprečo poškodený nemá mať napr. možnosť platiť až po vyčerpaní služby (skončení nájmu), ale musí\nzaplatiť celé nájomné vopred. Teda prečo je takýto typ služby pre poškodeného pre cenovú neúčelnosť\n\nneprípustný. Poškodený dopravnú nehodu vôbec neočakáva a nie je na potrebu prenájmu náhradného\nauto vopred vôbec nijako mentálne ani finančne pripravený, nevie presnú dobu počas ktorej bude\npožičané auto potrebovať a skrátka z rôznych dôvodov mu vôbec nevyhovuje požičiavať si vozidlo v\nrežime doby určitej s celým nájomným a depozitom splatným na začiatku doby nájmu. Poškodený nie\nje v zmysle zákona povinný využívať výlučne také služby, pri ktorých treba platiť celé nájomné vopred,\nalebo skladať vopred finančné zábezpeky (depozity, kaucie), alebo súhlasiť s takými podmienkami\nkontraktu, ktoré poškodenému nevyhovujú. To však automaticky nespôsobuje žiadnu cenovú neúčelnosť\nči nadštandardnosť. Cenovo neúčelný a nadštandardný by bol napr. prenájom vozidla so šoférom,\npretože takýto luxus poškodený v danom prípade predtým nevyužíval. Nič však nie je nadštandardné na\ntom, ak poškodený chce službu najprv využiť a až potom za ňu zaplatiť. Všeobecné konštatovanie súdu\no nedôvodnej prirážke či príplatku, ktorý je uvedený len a výlučne vo formálne nesprávnej faktúre a ktorý\ndokonca nijako nezmenil konečnú fakturovanú cenu, nemá absolútne žiadnu logiku, ani ekonomickú,\nani vnútornú, ani nijakú. Čo je však hlavné, tak nemá absolútne žiadnu oporu ani v právnych predpisoch\nSR, práve naopak, právne predpisy SR nespochybniteľne určujú nadradenosť nájomnej zmluvy pred\nfaktúrou. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie ohľadne vystavenej formálne nesprávnej faktúry\nkonštatoval, že sú nielen popretím platných a účinných právnych predpisov SR a arbitrárnym stanovením\nsi vlastných zákonov či pravidiel, ale aj popretím elementárnych ekonomických zákonitostí, pretože\nznenie faktúry nemá žiadny dopad na cenu dohodnutú v nájomnej zmluve. Prenajímateľ v zmysle jeho\ncenníka poskytuje dve možnosti nájmu. Rozdiel medzi ponukou č. 1 a ponukou č. 2 nespočíva iba v\ndepozite, ktorý sa na konci vracia (ak na požičanom aute nevznikne škoda). Je tu ešte aj rozdiel pri\nplatbe nájomného kde pri ponuke č. 1 je povinnosť úhrady celého nájomného vopred a pri ponuke č.\n2 je možnosť úhrady nájomného až 2 mesiace po skončení doby nájmu. Ďalej je rozdiel v tom, že pri\nponuke č. 1, keďže ide o dobu určitú sa vopred zaplatené nájomné nevracia v prípade ak nájomca nájom\npredčasne ukončí pričom pri ponuke č. 2 (doba neurčitá) takéto zásadné obmedzenie vôbec neexistuje.\nJe preto nedôvodné konštatovať, a nedáva to ani žiadnu logiku či iný rozumne akceptovateľný dôvod, že\nponuka č. 1 je štandard a ponuka č. 2 je nadštandard, pretože depozit sa na konci aj tak vracia. Rozdielne\nceny ponuky č. 1 a ponuky č. 2 sú vzhľadom na diametrálne odlišné podmienky nájmu dôvodné a\nneexistuje žiadny rozumný, či zákonný, či iný zmysluplný dôvod, pre ktorý by poškodený ponuku č.\n2 nemal mať možnosť využiť a to z dôvodu údajnej nadštandardnosti podmienok nájmu, či cenovej\nneúčelnosti. Zabezpečovacie prvky (platby vopred, kaucie, depozity atď.) majú v rámci poskytovania\nslužieb významné a nezastupiteľné miesto a zásadným spôsobom vplývajú na cenu služby. Vyššia\nrizikovosť služby dvíha cenu služby. To je jednoducho ekonomická zákonitosť, ktorá je nespochybniteľná.\nNielen pri nájmoch motorových vozidiel, ale napr. aj pri hypotekárnych úveroch, kde v prípade uzavretia\npoistenia schopnosti splácať je bankou poskytnutá výhodnejšia úroková sadzba, ďalej napr. pri nájmoch\nnehnuteľností, kde prípadné nezloženie depozitu (kaucie) za prenajatý byt je spôsobilé, takisto ako\npri nájme motorových vozidiel, až znemožniť uzavretie nájomnej zmluvy či napr. pri objednávkach\nurčitých tovarov, kedy sa vyžaduje záloha vopred pričom v prípade zrušenia objednávky sa zložená\nzáloha jednoducho nevracia. To však neznamená, že v jednom prípade ide o štandard a v druhom\nprípade ide o nadštandard. Ak nejaká autopožičovňa umožňuje využiť aj takú službu pri ktorej požičia\nauto na dobu neurčitú, bez platby celého nájomného vopred, bez zloženého finančného depozitu pre\nprípad poškodenia požičaného vozidla a s platbou nájomného niekoľko mesiacov po skončení nájmu,\ntak z ekonomických dôvodov to nebude za rovnakú cenu ako keď sa celé nájomné platí vopred, keď\nsa na začiatku nájmu skladá vratný depozit pre prípad vzniku poškodenia požičaného auta a keď je\nnájom na dobu určitú ktorý neumožňuje dohodnutú dobu nájmu bez sankcie predčasne skončiť - viď\nparalela s demonštratívne uvedenými inými službami v odseku vyššie. Pretože žalobca sa stretol už aj\ns nenáležitými poznámkami o údajnom parazitovaní na systéme PZP, tak v súvislosti s rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu či Ústavného súdu uvádza, že predmetom daných sporov bola cena neznačkového\ntovaru (náhradných dielov) a nie cena služby (nájmu náhradného vozidla) pričom je pochopiteľné že\nnie je dôvodné aby neznačkový náhradný diel autoservis fakturoval v cene značkového náhradného\ndielu, čo dané súdy označili za neprípustné. V predmetnom spore však súd vôbec nijako nevysvetlil,\nčo je nadštandardné a cenovo neúčelné na tom, ak je nájom na dobu neurčitú, s možnosťou auto\nkedykoľvek a bez sankcie vrátiť, bez platby celého nájomného vopred, bez zloženia depozitu pre prípad\npoškodenia požičaného vozidla na začiatku doby nájmu a s platbou nájomného niekoľko mesiacov po\nskončení doby nájmu. Poukázalo tiež na to, že hoci v nájomnej zmluve nie je explicitne napísané, že\nide o ponuku č. 2, neznamená to, že zmluva je v tomto smere nejasná, či neurčitá či iným spôsobom\npochybná a preto nie je jasné akú ponuku nájomca využil. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá\ndňa 29.7.2020, kedy sa vyplnením údajov do formuláru prenajímateľa uzavrel kontrakt. Z nájomnej\nzmluvy ďalej jasne vyplýva, že bola uzavretá na dobu neurčitú, podľa bodu č. 15, kde je vyslovene\n\nnapísané, že \"Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú...\". Už len z tohto preto jasne vyplýva, že išlo o\nnájom v režime ponuky č. 2 pričom zdôraznil, že akákoľvek zmluva sa hodnotí podľa obsahu a nie podľa\nnadpisu. Z predloženej nájomnej zmluvy ďalej takisto nevyplýva povinnosť nájomcu platiť vopred celé\nnájomné + povinnosť skladať na začiatku nájmu finančnú zábezpeku (kauciu) pre prípad poškodenia\npožičaného vozidla a teda opäť je úplne zrejmé, že ide o Ponuku č. 2. Čo je však najhlavnejšie, tak\nv nájomnej zmluve je jasne uvedená dohodnutá cena nájmu 66,- eur. Po posúdení obsahu nájomnej\nzmluvy, ako aj predloženého cenníka prenajímateľa teda nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, aká\nslužba bola poškodenému poskytnutá a akú službu poškodený využil. Explicitné uvedenie toho (do\nnájomnej zmluvy), či poškodený využil ponuku č. 1 alebo ponuku č. 2 je úplne bez právneho významu\npretože všetky podmienky dohodnutého nájomného vzťahu boli v zmluve definované, t.j. aká cena sa\ndohodla, že ide o nájom na dobu neurčitú, že nebola dohodnutá povinnosť nájomcu uhradiť vopred celú\ncenu nájmu ani skladať na začiatku nájmu finančný depozit pre prípad poškodenia požičaného vozidla\natď. Súd však nelogicky a v rozpore s pravidlom, že predložené dôkazy sa posudzujú vo vzájomných\nsúvislostiach nič z vyššie uvedeného podľa všetkého nezohľadňoval. Súd vôbec nezobral do úvahy to,\nže Ponuka č. 1 a Ponuka č. 2 sú rovnocenné typy služby, ktoré sa líšia svojimi podmienkami a preto je\nv tomto smere nenáležité hovoriť o akomsi nadštandarde, ktorý nie je v príčinnej súvislosti a je cenovo\nneúčelný a preto ho nie je prípustné využiť, prípadne direktívne rozhodnúť, že takéto podstatné a kľúčové\npodmienky nájmu nemôžu mať žiadny vplyv na cenu nájmu. V zmysle cenníka prenajímateľ ponúka\ndve rovnocenné možnosti nájmu náhradného vozidla. Jedna možnosť je nájom vozidla na dobu určitú\na druhá možnosť je nájom na dobu neurčitú pričom tieto dve možnosti nájmu nie sú akési podskupiny\njedna druhej a podobne, ale ide o dva samostatné a rovnocenné režimy nájmu. Nájom vozidla s\ndobou neurčitou (keď nájomca môže vozidlo bez sankcie kedykoľvek vrátiť), bez povinnosti platby\ncelého nájomného vopred, bez povinnosti zloženia zábezpeky (depozitu, kaucie) pre prípad poškodenia\npožičaného vozidla na začiatku doby nájmu a s dlhšou splatnosťou faktúry za nájom je pre nájomcu ľahší,\ndostupnejší aj flexibilnejší a nie je náležité ho spochybňovať cez prizmu jeho ekonomickej efektivity.\nPovinné poistenie nebolo vytvorené za účelom produkcie zisku pre poisťovne, ale za účelom existencie\nrýchlej a dostupnej náhrady škody pre poškodeného. Prirodzenou úlohou a povinnosťou poisťovne preto\nje vytvárať pre poškodeného také podmienky, ktoré mu umožnia ekonomicky efektívnym a dostupným\nspôsobom sanovať vzniknutú škodu a teda čo sa týka ekonomickej efektivity nájmu náhradného vozidla,\nje namieste skúmať, ak poisťovňa spochybňuje službu ktorú poškodený využil, či poisťovňa pri hlásení\npoistnej udalosti poškodenému ponúkla, alebo aspoň odporučila nejakú konkrétnu autopožičovňu s\nakceptovateľnou výškou nájmu, či poškodenému poskytla preddavok na likvidáciu vzniknutej škodovej\nudalosti, aby poškodený mohol na začiatku nájomného vzťahu zaplatiť požadované nájomné či zložiť\ndepozit pre prípad poškodenia požičaného vozidla a tak znížiť náklady na prenájom, resp. aké iné\nopatrenia uskutočnil žalovaný dovolávajúci sa čo najväčšej ekonomickej efektivity nájmu náhradného\nvozidla. Poškodený využil primerané a porovnateľné náhradné vozidlo a akceptovateľnejšie podmienky\nnájmu nie je možné zneužiť na vytvorenie dojmu akejsi cenovej neúčelnosti či nedôvodnosti alebo\nnadštandardnosti služby. Zároveň poukázal na to, že ak existuje písomná zmluva, je nadradená iným\ndokumentom ako je faktúra, pretože zmluva zakladá záväzkový vzťah medzi stranami a určuje práva\naj povinnosti (t.j. aj cenu) a slúži ako hlavný rámec na ktorom sa zmluvný vzťah zakladá. Faktúra je\nlen účtovným dokumentom, ktorý potvrdzuje splnenie alebo požiadavku na splnenie určitého záväzku\npodľa zmluvy. Faktúra práva zmluvných strán potvrdzuje, no nemôže ich meniť pričom ak vo faktúre\nje rozpor so zmluvou, na riešenie sporov sa použijú ustanovenia zo zmluvy. Inými slovami zmluva\nstanovuje čo a za akú cenu bolo dohodnuté a to aj bez toho či je alebo nie je v zmluve uvedené či ide\no ponuku č. 1 alebo ponuku č. 2. Faktúra obsahuje len sumu, ktorú treba zaplatiť a platobné údaje. Ak\npotom nájomná zmluva stanovuje cenu nájmu na 66,- Eur denne, bez nejakých príplatkov či prirážok,\ntak formálne nie celkom správne vystavenú faktúru, nemožno zneužiť k tomu, že poisťovňa alebo súd\nskonštatuje, že dohodnutá cena je zrazu nižšia. Obzvlášť keď v tejto formálne nesprávne vystavenej\nfaktúre je tiež uvedená konečná cena 66,- Eur denne. Poisťovňa, ktorá je podľa § 70 ods. 1 písm. a)\nzákona o poisťovníctve č. 39/2015 Z.z. povinná vykonávať svoju činnosť (teda aj likvidáciu uplatnených\nnárokov) s odbornou starostlivosťou voči svojim klientom, sa nemôže svojej povinnosti plniť zbaviť tak, že\nfaktúru za nájom, ktorá v niektorých formálnych prvkoch nezodpovedá zneniu nájomnej zmluvy nadradí\nnad nájomnú zmluvu a bude sa tváriť že však poškodený si neuplatnil čiastku 66,- eur denne, pretože\npoisťovňa mala k dispozícii aj nájomnú zmluvu, ktorá je kľúčovým dokumentom upravujúcim zmluvný\nvzťah a teda primárnym dokumentom uplatneného nároku. A súd by takéto niečo spraviť tiež rozhodne\nnemal, pretože to je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, pričom závery súdu o tom, že žalovaný\nby bol z tohto dôvodu v súdnom spore znevýhodnený nie sú vôbec namieste. Nie on, ale žalovaný, sa\nsnaží obísť platnú zákonnú úpravu pretože jeho prirodzený záujem je plniť čo najmenej a v prípade ak\n\nby v nájomnej zmluve bola nižšia čiastka ako vo faktúre, tak by určite podľa faktúry neplnil. V nájomnej\nzmluve je jasne uvedená cena 66 eur, a to bez nejakých príplatkov či prirážok. Faktúra síce musí byť\nv súlade s nájomnou zmluvou, avšak ani prípadný nesúlad nezbavuje nájomcu ani poisťovňu škodcu\npovinnosti plniť čiastku dohodnutú v nájomnej zmluve. A súd takéto niečo by tiež nemal aprobovať,\nobzvlášť ak prenajímateľ na tieto skutočnosti súd upozorňuje (napr. v jeho písomnom vyjadrení zo dňa\n29.4.2024) pričom v súdnom konaní za účelom zosúladenia formálnych prvkov zmluvy a faktúry predloží\nopravnú faktúru, ktorú je v zásade povinný, podľa právnych predpisov vystaviť. Záver súdu že vystavenie\ntakejto opravnej faktúry je účelové preto neobstojí. Žalovaným predložené iné faktúry s \"prirážkou\" sú\núplne irelevantné, pretože je pochopiteľné, že ak opravné faktúry začal vystavovať až dňa 15.1.2024,\ntak formálny nedostatok na faktúrach vystavený so skorším dátumom sa môže nachádzať. To však\nnezakladá nič v tom smere, že cena nájmu sa v dôsledku formálne nesprávnej faktúry zmenila na inú\nsumu ako je v nájomnej zmluve, pretože aj v týchto formálne nesprávnych faktúrach je fakturovaná cena\n66 eur denne a nie cena 45 eur denne. To že súd na opravnú faktúru neprihliadol v zásade nič nemení\nna povinnosti nájomcu plniť 66 eur pretože aj pôvodná formálne nesprávna faktúra bola vystavená na\nsumu 66 eur. Právne závery a skutkové zistenia súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia sú\narbitrárne, v rozpore s právnymi predpismi, v zásade nijako nezdôvodnené a nepreskúmateľné, čím\nprišlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o\npreukázanie uplatneného nároku, tieto boli poisťovni preukázané presne podľa zákona. Podľa § 15\nods. 1 zákona o PZP je poškodený povinný poisťovni preukázať uplatnený nárok za náhradné vozidlo,\nčo poškodený učinil predpísaným postupom a to tým, že podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka\npoisťovateľovi predložil potrebné doklady ktoré si poisťovateľ vyžiadal, konkrétne nájomnú zmluvu a\nk nej prislúchajúcu dokumentáciu za uskutočnený a uplatňovaný nájom náhradného vozidla. Treba\nzdôrazniť, že poškodený je povinný poisťovateľovi podľa zákona predložiť iba potrebnú dokumentáciu\na nie hocičo, resp. všetko čo si poisťovateľ vyžiada. Takýto postup zákon predpisuje v súvislosti s\npreukázaním uplatneného nároku a presne toto poškodený za účelom preukázania uplatneného nároku\naj vykonal. Poškodený však nie je podľa zákona povinný poisťovateľovi preukazovať obvyklosť cien v\nním predložených dokladoch. Práve naopak, obvyklosť cien má podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP skúmať\nv rámci vykonávaného šetrenia poisťovateľ a v prípade zníženia či odmietnutia poistného plnenia za\nuplatnený nárok je poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP povinný poškodenému písomne\nvysvetliť dôvody zníženia či odmietnutia uplatneného nároku. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP,\nv rámci písomného oznámenia o poistnom plnení (resp. oznámenia o ukončení šetrenia), mal v danom\nprípade poisťovateľ teda v tomto písomnom oznámení poškodenému uviesť plnohodnotné vysvetlenie/\nobjasnenie/ozrejmenie, pre čo konkrétne a z akých konkrétnych dôvodov platí menej ako si poškodený\nuplatnil, aby sa poškodený vedel informovane rozhodnúť o tom, ako bude ďalej postupovať. Zákon o\nPZP, čo sa týka povinnosti písomného vysvetlenia dôvodov zníženia poistného plnenia za uplatnený\nnárok, v tomto prípade teda preukázania neobvyklosti ceny uplatňovaného nájmu, preniesol dôkaznú\npovinnosť na poisťovateľa. Toto je poisťovateľ povinný podľa zákona poškodenému po ukončení šetrenia\nv prípade zníženia poistného plnenia preukázať a to v písomnom vysvetlení dôvodov (napr. v oznámení o\nukončení šetrenia a výške poistného plnenia) a nie až v rámci vyjadrení poisťovateľa pri súdnom spore. V\nprípade ak si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP a po skončení\nšetrenia a zlikvidovaní uplatneného nároku neposkytne poškodenému zákonom predpísané písomné\nvysvetlenie, tak nie je oprávnený, podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, uvedené dôvody následne\npoužiť v súdnom konaní. Inými slovami, ak poisťovateľ po ukončení šetrenia za uplatnený nárok plnil\nlen čiastočne, tak je na ňom, aby poškodenému v rámci písomného vysvetlenia preukázal neobvyklosť\nuplatňovanej ceny nájmu. Poisťovňa je viazaná poskytnutým písomným vysvetlením a dôvodmi zníženia\npožadovaného plnenia, uvedenými v oznámení, napr. v oznámení o ukončení šetrenia a výške poistného\nplnenia, ktoré nie je podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka oprávnená dodatočne meniť. Ak\nteda poisťovateľ v rámci písomného vysvetlenia neobvyklosť ceny nájmu poškodenému nepreukázal\nkonkrétnymi dokumentami, tak takéto dokumenty nemôže použiť ako prípustný dôkaz v súdnom konaní.\nPretože poisťovňa v Oznámení o poistnom plnení, ktoré je zároveň písomným vysvetlením dôvodov\nodmietnutia/zníženia časti požadovaného poistného plnenia, neuviedla k neobvyklosti ceny nájmu de\nfacto nič konkrétne, tak akékoľvek rozširujúce dôvodenie žalovaného nad rámec vysvetlenia v tomto\noznámení a produkcia nových dôkazov je v súdnom spore podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka\nneprípustná a bez právneho významu. Čo sa týka preukázania uplatneného nároku teda splnil do bodky\nsvoju povinnosť a predložil poisťovni všetky doklady ktoré si poisťovňa vyžiadala a súd preto nemal\nďalšími dôkazmi \"vo vlastnej réžii\" skúmať (ne)obvyklosť cien nájmu, ale (ne)dôvodnosť žaloby mal\nposudzovať výlučne z obsahu Oznámenia poisťovne o skončení šetrenia a výške poistného plnenia.\n\nTeda posudzovať výlučne tie informácie a dôkazy, na základe ktorých sa žalobca musel rozhodnúť či\nžalobu podá alebo nepodá. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nUviedol, že na rozdiel od žalobcu rešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a má za to, že súd\nprvej inštancie správne posúdil prejednávanú právnu vec a vo veci dospel k správnemu právnemu\nrozhodnutiu. Žalovaný sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 31.\nodvolaním napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie konštatuje, že tvrdenia žalobcu o tom,\nže je fakturovaná denná výška 66 eur bez akejkoľvek prirážky je účelovým tvrdením žalobcu v snahe\nobísť aktuálnu judikatúru vzhľadom na neprípustnosť fakturácie prirážky ako súčasti nároku na náhradu\nškody. Z predmetnej faktúry vyplýva, že celková cena za 1 deň nájmu činí 66 eur, pričom základná cena\nje 45 eur za deň a prirážka (za dobu nájmu s dobou neurčitou, nájom bez zloženia celého nájomného\na finančnej zábezpeky za vozidlo na začiatku doby nájmu a predĺžená splatnosť faktúry) je vo výške 21\neur. V prípade prirážky aj s poukazom na judikatórne závery, má súd za to, že sa jedná o individuálne\ndohodnuté neštandardné podmienky nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré však nepredstavujú\nskutočnú škodu poškodeného, ale predstavujú akési zvýhodnenie poškodenie, pre ktoré sa slobodne\na dobrovoľne rozhodol. Takýto nadštandardný výdavok však nie je v príčinnej súvislosti so škodovou\nudalosťou a preto na jeho úhradu nemôže byť zaviazaný žalovaný z povinného zmluvného poistenia\nškodcu. S poukazom na uvedené nie je splnený jeden z predpokladov nevyhnutných pre priznanie\nnároku na náhradu škody, ktorý nárok má poškodený voči škodcovi a z ktorého je odvodený priamy nárok\npoškodeného voči žalovanému v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia\n§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod\nneplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť, pričom poukázal na list zo\ndňa 18.09.2020 adresovaný žalobcovi, ktorý ako prílohu žaloby v konaní predložil samotný žalobca a z\nktorého vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie škody vo výške 210 eur, ktorá je predmetom tohto konania,\nbola prirážka. Už počas likvidácie predmetnej škodovej udalosti teda uviedol ako dôvod pre nepriznanie\nsumy vo výške 210 eur prirážku, ktorá podlá jeho názoru nie je súčasťou skutočnej škody za ktorú\nzodpovedá poistený žalovaného. Na tejto svojej argumentácii následne zotrval počas celého súdneho\nkonania. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu, že poisťovňa (t.j. žalovaný) neuviedla k neobvyklosti ceny nájmu\nde facto nič konkrétne, tak akékoľvek rozširujúce dôvodenie žalovaného nad rámec vysvetlenia v tomto\noznámení (list zo dňa 18.09.2020 - pozn. žalovaného) a produkcia nových dôkazov je v súdnom spore\npodlá § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprípustná a bez právneho významu. Uviedol tiež, že\nnezdieľa názor žalobcu, že by ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka spôsobovalo zúženie\nprocesnej obrany poisťovateľa podľa Civilného sporového poriadku v sporoch o plnenie z poistenia,\npretože poisťovateľ má procesné právo reagovať na žalobné tvrdenia a dôkazy žalobcu (ktoré ani\nnemusia byť totožné s tými, ktoré boli uplatnené voči nemu pred sporom) resp. právo reagovať na\nvývoj sporu, a spor nie je procesom likvidácie nároku (na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 797 ods.\n4 Občianskeho zákonníka). Povinnosť v zmysle ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka\nneznamená, že poisťovňa má okrem dôvodu zníženia plnenia vymenovať všetky podklady z ktorých\nvychádzala a iba tieto môže predkladať v súdnom spore. V danom prípade naviac nejde o výpočet\nplnenia z havarijného poistenia ale poškodený si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody (plnenia/\nnáhrady z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla v tom čase pre tento prípad poisteného u žalovaného), a teda predmetom likvidácie bolo\nposudzovanie uplatneného nároku poškodeným nie výpočet poistného plnenia. V danom prípade je\npotrebné vychádzať predovšetkým zo zákona o PZP (zákon č. 381/2001 Z.z.) ako lex specialis voči\nObčianskemu zákonníku, pričom úprava, ktorú upravuje ustanovenie § 797 Občianskeho zákonníka nie\nje súčasťou zákona o PZP. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP je poisťovateľ\npovinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti\nposkytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti\nposkytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom\nna náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti\npoisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za\ndoručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako\nnedoručené. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenie zákona o PZP si splnil svoju povinnosť a v\nliste zo dňa 18.09.2020 poskytol žalobcovi vysvetlenie dôvodu, pre ktorý nepriznal náhradu škody vo\nvýške 210 eur. Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že súd nemal ďalšími dôkazmi vo vlastnej réžii skúmať\n(ne)obvyklosť cien nájmu, ale (ne)dôvodnosť žaloby mal posudzovať výlučne z obsahu Oznámenia\n\npoisťovne o skončení šetrenia (list zo dňa 18.09.2020 - pozn. žalovaného) a výške poistného plnenia.\nTeda posudzovať výlučne tie informácie a dôkazy, na základe ktorých sa žalobca musel rozhodnúť či\nžalobu podá alebo nepodá. Nie je totiž jasné, na aké dôkazy, ktoré vykonával/skúmal súd \"vo vlastnej\nréžii\", žalobca poukazuje. Práve naopak, pokiaľ žalobca uvádza, že sa majú posudzovať výlučne tie\ninformácie a dôkazy, na základe ktorých sa žalobca musel rozhodnúť či žalobu podá alebo nepodá,\nje potrebné podľa jeho názoru upriamiť pozornosť na bod 33. odvolaním napadnutého rozhodnutia,\nv ktorom súd prvej inštancie dodáva, že opravná faktúra nebola podkladom nároku uplatňovaného\nžalobcom, resp. jeho právnym predchodcom pri likvidácii poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný teda\nv rámci likvidácie poistnej udalosti zisťoval rozsah skutočnej škody z listín predložených samotným\npoškodeným, resp. žalobcom a na základe predložených podkladov následne aj odôvodnil svoje\nrozhodnutie o nepriznaní práve sumy 210 eur, ako prirážky za nezloženie finančnej zábezpeky z dôvodu,\nže táto suma nie je súčasťou skutočnej škody, za ktorú zodpovedá jeho poistený. Pokiaľ teda samotný\nžalobca tvrdí, že je nevyhnutné, aby žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti zdôvodnil svoje rozhodnutie o\nnepriznaní konkrétnej sumy a následne svoje zdôvodnenie už nemôže meniť, uvedené musí rovnako tak\nplatiť aj vo vzťahu k žalobcovi a ním predkladaným listinám v rámci šetrenia, ktoré majú zásadný význam\npre likvidáciu poistnej udalosti. Záverom na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie\nKrajského súdu Bratislava zo dňa 24.04.2024, sp. zn. 7Cob/97/2023 a závery z neho vyplývajúce.\n6. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu nesúhlasil s jeho argumentáciou a zotrval\nna podanom odvolaní, ktorému žiadal vyhovieť.\n7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §\n378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné\nzmeniť.\n8. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie v\npreskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie, vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností opísaných\nv podanej žalobe a v ďalšom priebehu konania, dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby. Následne po správnom\nvyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom ohľadne\nokolností súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla poškodeným od žalobcu. Správne tak okrem\nokolností súvisiacich so vznikom danej škodovej udalosti a odmietnutia výplaty poistného plnenia nad\nrámec sumy 45 eur za každý deň nájmu žalovaným, ustálil, že poškodený si od žalobcu prenajal\nnáhradné motorové vozidlo, pričom za týmto účelom s ním uzavrel na dobu neurčitú nájomnú zmluvu,\nktorá napokon trvala počas opravy jeho vozidla 10 dní. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom\nnájmu bolo porovnateľné vozidlo a nebolo sporné ani to, že doba prenájmu vozidla zodpovedala\nvykonaniu opravy poškodeného vozidla. Je tiež potrebné poukázať na nespornú skutočnosť, že žalobca\nnájomcovi nájomné za celkovo 10 dní nájmu vyfakturoval v celkovej sume vo výške 66 eur za každý deň\nprenájmu, ktorú vo faktúre č. 200803 na sumu 660 eur podrobnejšie špecifikoval tak, že z tejto sumy\n45 eur predstavuje základnú sumu nájomného a suma 21 eur predstavuje prirážku\" k základnej dennej\ncene nájmu. Na tom nič nemení ani obsah žalobcom dodatočne predloženej \"opravenej\" faktúry, keď\nžalobca nepoprel, že pôvodnú faktúru vystavil. Napokon treba poukázať na to, že nájomné v sume 45\neur za 1 deň doby nájmu, teda spolu vo výške 450 eur žalovaný v plnom rozsahu akceptoval, žalobcovi\nuhradil a ani nie je predmetnom tohto sporu.\n9. Súd prvej inštancie však vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru,\nže na zaplatenie sumy 210 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi výškou celkovej odplaty za vypožičanie\nnáhradného vozidla (660 eur) a výškou nájomného bez príplatku (450 eur) nárok nevznikol. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na to, že Ústavný súd SR v skutkovo a právne obdobných\nprípadoch konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok\nspôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď\nmôže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje\niba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom\neliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025). So zreteľom na\nuvedené je potom podľa odvolacieho súdu dôvodná námietka žalobcu, že poškodený nemá povinnosť\nhľadať najlacnejšiu autopožičovňu ani povinnosť využiť iba také služby autopožičovní, pri ktorých je\nnájom na dobu určitú, vopred treba zaplatiť celé nájomné za celú dohodnutú dobu nájmu a zároveň\n\nna začiatku nájmu zložiť ešte aj finančný depozit za požičané vozidlo pre prípad jeho poškodenia,\nteda neexistuje rozumný dôvod, prečo by poškodený nemohol využiť aj iný typ služby, a to aj taký, pri\nktorom nájom je na dobu neurčitú, ktorý mu umožňuje požičané vozidlo kedykoľvek vrátiť, nájomné\nsa neplatí vopred, ale až na faktúru s niekoľkomesačnou splatnosťou a neskladá sa finančný depozit\nza požičané auto pre prípad jeho poškodenia. Kľúčové z hľadiska účelnosti vynaložených nákladov je\npodľa odvolacieho súdu to, aby prenajaté vozidlo v zásade zodpovedalo vozidlu poškodenému (to v\ndanej veci nebolo sporné), aby dĺžka trvania nájmu zodpovedala dĺžke opravy poškodeného vozidla\n(ani to nebolo sporné) a tiež, aby konečná odplata za prenájom náhradného vozidla zásadne (a bez\nakceptovateľného dôvodu) neprekračovala obvyklú cenu nájmu za obdobné vozidlo. Medzi stranami\npritom nie je sporné, že v danom čase nájomné v sume 66 eur za deň prenájmu obdobného motorového\nvozidla obvyklú výšku nájomného neprevyšuje a tejto zodpovedá. K záveru o primeranosti nájomného\nvo výške 66 eur denne v prípadoch, ako je predmetom tejto veci, naviac možno dospieť okrem mnohých\niných rozhodnutí aj so zreteľom na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, konkrétne vo veciach sp.\nzn. 3Cob/174/2018, 3Cob/174/2018, 4Cob/17/2017, 3Cob/206/2019, 4Cob/127/2021, 1Cob/4/2020, ako\naj sp. zn. 14Co/68/2020 zo dňa 23. mája 2023.\n10. Odvolací súd preto na základe vyššie uvedeného na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k\nzáveru, že nákladmi nutne vynaloženými v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil poistený\nžalovaného, sú náklady v celkovej výške 660 eur, ktoré predstavujú náklady za prenájom náhradného\nmotorového vozidla v trvaní 10 dní, a pri sume 66 eur denne sú aj primerané a boli teda vynaložené\núčelne. Odvolací súd v tejto súvislosti s otázkou výšky nájomného poukazuje na to, že za obvyklú\ncenu nemožno považovať cenu najlacnejšej ani najdrahšej autopožičovne, avšak ani výlučne iba cenu\nbez zvýšenia nájomného spojeného s výhodnejším postavením, ktoré poškodenému ako nájomcovi\nzabezpečí, aby nebol nútený znášať ďalšie náklady. Ako už bolo uvedené, poškodený v takejto situácii,\nak cena prenájmu neprevyšuje cenu obvyklého nájomného, nemá právnu povinnosť hľadať najlacnejšiu\nautopožičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov a takéto\nkonanie od neho nemožno spravodlivo požadovať.\n11. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že prirážka k základnej cene za 1 deň doby nájmu motorového\nvozidla za nezloženie depozitu, odklad nájomného, či neurčitú dobu nájmu navyše, nie je súčasťou\nskutočnej škody, za ktorú zodpovedá poistený, keď v prípade prirážky ide o individuálne dohodnuté\nneštandardné podmienky nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré však nepredstavujú skutočnú\nškodu poškodeného, ale predstavujú akési zvýhodnenie poškodeného, pre ktoré sa slobodne a\ndobrovoľne rozhodol a takýto nadštandardný výdavok nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou\na nemôže byť na ťarchu žalovaného, odvolací súd považuje jeho argumentáciu za neopodstatnenú.\nPredmetná \"prirážka\" totiž nepredstavuje samostatný náklad poškodeného, ktorý by nemal vecnú\nsúvislosť s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho vozidla, avšak je súčasťou celkového\nnájomného za používanie náhradného vozidla, a preto niet pochýb o tom, že ako súčasť nájomného má\ni tento náklad priamu príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou.\n12. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že nakoľko medzi stranami nebola\nsporná potreba prenájmu náhradného vozidla na dobu 10 dní a v danej veci výška nájomného za\nobdobné vozidlo v zodpovedá obvyklému nájomného v sume 66 eur denne, čo predstavuje spolu\nsumu 660 eur, žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť poškodenému, teda v súčasnosti žalobcovi,\nna ktorého nárok poškodeného prešiel postúpením pohľadávky, plnenie vo výške 660 eur. Keďže však\nžalovaný toto plnenie zatiaľ poskytol len vo výške 450 eur, boli splnené všetky predpoklady pre vyhovenie\npodanej žalobe a uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi aj zvyšok tohto plnenia v sume 210\neur, a to spolu s príslušenstvom, tvoreným zákonnými úrokmi omeškania, ktoré žalovaný v konaní ani\nnenamietal.\n13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil a podanej\nžalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n14. O náhrade trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255\nods. 2 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.\n15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/42/2022", "guid": "fb6f4713-7c2c-4937-aaba-c55dc206e85f:617f1be1-407d-4b73-af7f-6ae851083613", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:926e31e3-fbc0-4fe6-82c2-83bd34ec88c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 257, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "04f33314-9979-4450-aa18-ece3629d793d:b1ab2513-e9cc-4169-8a1a-21fda76cf84f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1115229702.2", "spisova_znacka": "5Obdo/32/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2021 z 16. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1115229702.2"}, {"guid": "aa12850e-9e8f-4121-9c16-dd2e053d7682:15985dcc-0edf-44a8-8bc2-5465e266a17a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1", "spisova_znacka": "4Obdo/2/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/2021 z 29. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-29", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1"}, {"guid": "6748bd35-5c59-4104-8262-cd4a2dc155a0:17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1"}, {"guid": "c7e5bf72-6422-4d38-84aa-7bea6ee7bdd0:e5117911-6261-4d53-8afd-35adef286182", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cob/97/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/97/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c7e5bf72-6422-4d38-84aa-7bea6ee7bdd0:e5117911-6261-4d53-8afd-35adef286182"}, {"guid": "6266c86a-9806-401d-a508-00f834f1bd5f:0244da81-eda7-429b-9b48-e04d6d03e161", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/118/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/118/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6266c86a-9806-401d-a508-00f834f1bd5f:0244da81-eda7-429b-9b48-e04d6d03e161"}, {"guid": "93d7b43c-7355-4a8c-9748-a4318526aa9c:85e6af69-001e-47d3-b119-34158f55cf55", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/127/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/127/2021 z 15. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/93d7b43c-7355-4a8c-9748-a4318526aa9c:85e6af69-001e-47d3-b119-34158f55cf55"}, {"guid": "ddf02393-1211-4e4e-b6b4-73657c994f4d:dc4575de-63ad-40bc-8911-a2b388490024", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/71/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/71/2020 z 16. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-08-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ddf02393-1211-4e4e-b6b4-73657c994f4d:dc4575de-63ad-40bc-8911-a2b388490024"}, {"guid": "212c94f2-775d-4b9f-ba19-59e346e25c3b:75a014db-ecc5-4e68-8606-1e1dadfe56a5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1118207612.1", "spisova_znacka": "1Cob/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/4/2020 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1118207612.1"}, {"guid": "56f60c99-431f-4d7c-a8c7-2cb3583a412b:8a4e79d3-619b-4437-afa7-a7a0dd1812b8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1112229957.2", "spisova_znacka": "3Cob/206/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/206/2019 z 7. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1112229957.2"}, {"guid": "4e301acf-4972-4916-b373-b45c2736b61d:8adb9abc-61b2-4325-9239-4695f206bb93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1115217068.1", "spisova_znacka": "3Cob/174/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/174/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1115217068.1"}, {"guid": "357674ea-c663-4456-aee4-4147d08c1ebf:87d0a127-4222-4758-8a16-40709015a7aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1112229956.2", "spisova_znacka": "4Cob/17/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/17/2017 z 9. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-09", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112229956.2"}, {"guid": "edb652a8-ed5a-4b54-b3e0-a0185cb72005:5772e833-1cc1-4d96-bae0-a58a772a9858", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1111224844.2", "spisova_znacka": "2Cob/145/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/145/2016 z 6. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111224844.2"}, {"guid": "269cb44c-2b7a-4395-b371-6d19bb541b02:846f9dfc-d2ac-425c-a888-0d86a4cd588b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1113208239.1", "spisova_znacka": "2Cob/328/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/328/2015 z 7. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-11-07", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1113208239.1"}, {"guid": "b2c0b32e-d12c-41cc-93a0-b74a3e5b680b:9da3b714-7762-484c-9ca2-d939c229eba1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8614202385.1", "spisova_znacka": "7Co/163/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/163/2015 z 28. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8614202385.1"}, {"guid": "fb6f4713-7c2c-4937-aaba-c55dc206e85f:617f1be1-407d-4b73-af7f-6ae851083613", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cb/42/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cb/42/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fb6f4713-7c2c-4937-aaba-c55dc206e85f:617f1be1-407d-4b73-af7f-6ae851083613"}], "citovane_v": []}