{"guid": "5044ff65-e91f-4760-8974-6ffdf9cc1d9b:8050827e-06d8-4eeb-bb4d-90e4a7a5557c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121209411.1", "spisova_znacka": "15Co/19/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/19/2025 z 17. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2025, sp. zn. 15Co/19/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1121209411.1", "identifikacne_cislo": "1121209411", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2025-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8050827e-06d8-4eeb-bb4d-90e4a7a5557c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121209411.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121209411.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121209411.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/19/2025\n1121209411\n17. 12. 2025\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2025:1121209411.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Bratislava, Pribinova č. 2, proti žalovanému: KOMUNÁLNA\npoisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Bratislava, Štefánikova č. 17, zastúpený\nspoločnosťou: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 56 711 832, Bratislava, Šoltésovej č.\n7325/14, za ktorú koná Mgr. JUDr. Felix Neupauer, o zaplatenie sumy 91.231,32 € s príslušenstvom, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. novembra 2024, č.k. B1-23\nC 61/2021-176, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. novembra 2024, č.k.\nC 61/2021-176, p o t v r d z u j e .\n\nB1-23\n\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 13.11.2024, č.k. B1-23 C 61/2021-176, I. žalobu\nzamietol; II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že\no výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným\nvyšším súdnym úradníkom. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 19.11.2021, ktorou sa žalobca\ndomáhal od žalovaného zaplatenia sumy 91.231,32 € titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vyplatením\ndávok úrazového zabezpečenia pozostalým po nebohých policajtoch podľa zákona č. 328/2002 Z.z.\nŽalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.8.2017 došlo k dopravnej nehode na ceste č. 11/509 medzi\nobcami Q. a U. medzi služobným motorovým vozidlom zn. Kia Ceed, EČ: M. a osobným motorovým\nvozidlom zn. Suzuki Swift, EČ: S.. Pri výkone štátnej služby viedol služobné vozidlo por. Bc. L. F. a\nčlenom posádky bol aj kpt. PaeDr. B. P.. Dopravnú nehodu zavinila vodička Ing. F. E. (XXXX), S., B. č.\nXX, ktorá viedla motorové vozidlo po vedľajšej ceste č. III/470 v smere od W. na obec T. a pri vchádzaní\ndo križovatky porušila dôležitú povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. tým, že nerešpektovala\nzvislú dopravnú značku č. PI „Daj prednosť vjazde!“, v dôsledku čoho došlo\nk zrážke, pri\nktorej služobné motorové vozidlo narazilo do ľavej zadnej časti motorového vozidla zn. Suzuki, následne\ndostalo rotáciu a presunulo sa do protismerného jazdného pruhu, kde pravou bočnou stranou narazilo do\nčelnej strany tam sa pohybujúceho nákladného vozidla zn. Peugeot Boxer, EČ: M.. Poškodení policajti\nzraneniam spôsobeným dopravnou nehodou na mieste podľahli. Na základe konania vodičky Ing. E.\nbol policajtom spôsobený služobný úraz, titulom ktorého vyplatil pozostalým tieto dávky úrazového\nzabezpečenia: náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom pozostalej manželke Bc. T. F.\nv sume 1.059,62 €, priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre zo dňa 23.11.2017, č. KRPZ-NRV-02-146-002/2017-PR, podľa § 25 ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3\nv súlade s § 81 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. a v sume 2.050,70 €r priznanej rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Nitre zo\n\ndňa 20.11.2018, č. KRPZ-NR-V-O2-88-012/2018-PR, podľa § 25 ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3 písm.\nc/, ods. 4 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z.; zvýšené jednorazové odškodnenie\npozostalých pozostalej manželke Bc. T. F., dcére V. F. a synovi L. F. v sume 50.704,20 € priznanej\nrozhodnutím prezidenta PZ zo dňa 22.1.2018, č. PPZ-KA1-5-002/2018-ŠK, podľa § 84 ods. 1 zákona\nč. 328/2002 Z.z.; náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom pozostalej manželke Mgr. L.\nP. v sume 605,28 €, priznanej rozhodnutím riaditeľa\nKR PZ v Nitre zo dňa 23.11.2017,\nč. KRPZ-NR-V-02-145-002/2017-PR, podľa § 25 ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3 v súlade s § 81 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. a v sume\n1.994,80 € priznanej rozhodnutím riaditeľa KR\nPZ v Nitre zo dňa 18.7.2018,\nč. KRPZ-NR-V-02-87-011/2018PR, podľa § 25 ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3 písm. c/, ods. 4 v súlade s § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n328/2002 Z.z.; zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých pozostalej manželke Mgr. L. P. v sume\n40.092,50 € priznanej rozhodnutím prezidenta PZ zo dňa 22.1.2018, č. PPZ-KA1-4-002/2018-ŠK, podľa\n§ 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Spolu vyplatil dávky úrazového zabezpečenia pozostalým v úhrnnej\nvýške 96.507,10 €, ktorú je oprávnený vymáhať od vinníka dopravnej nehody podľa § 114\nods. 5\nzákona č. 382/2002 Z.z. a všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka.\nVodička Ing. F. E., ktorá predmetnú dopravnú nehodu zavinila, bola odsúdená rozsudkom Okresného\nsúdu Komárno zo dňa 8.12.2020, č.k. 3 T 91/2018-3011\nv spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Nitre zo dňa 29.6.2021, č.k. l To 30/2021-3284, na nepodmienečný trest odňatia slobody a\nsúčasne bola zaviazaná mu uhradiť vzniknutú škodu vo výške 92.461,60 €. Povinné zmluvné poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená,\nmala vodička uzatvorené u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Vyzval preto žalovaného\nlistom zo dňa 8.10.2021 na úhradu vzniknutej škody za poistenú vodičku na základe povinnosti, ktorá\njej bola uložená právoplatným rozhodnutím. Žalovaný uhradil na základe ním uplatneného nároku\nškodu\nv súhrnnej výške 5.275,78 € predstavujúcej časť priznanú poškodeným ako náhrada\nprimeraných nákladov spojených s pohrebom. V liste zo dňa 20.10.2021 žalovaný uviedol, že uplatnený\nnárok vysporiada až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu\nv súlade\ns právnymi predpismi, ktorými je viazaný (zákon č. 381/2001 Z.z.). Domnienka žalovaného spočívala\nv tom, že uplatnenú nemajetkovú ujmu je povinný hodnotiť súd, ktorý bude podľa jeho názoru skúmať\nči vôbec došlo k zásahu do psychickej a morálnej integrity osobnosti s odvolaním sa na § 13 ods. 3\nObčianskeho zákonníka. Nesúhlasil s týmto právnym názorom majúc za to, že vymáhanú sumu vyplatil\npozostalým po policajtoch ako dávky úrazového zabezpečenia podľa § 20 a nasl. zákona č. 328/2002\nZ.z., nie ako nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako uvádzal žalovaný. S\nodkazom na citované ustanovenia § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 25 ods. 1 zákona č.\n328/2002 Z.z. označil žalovaný nárok predstavujúci rozdiel medzi uplatneným nárokom a čiastočnou\núhradou vykonanou žalovaným za dôvodný.\n2. Vo veci nariadil prvoinštančný súd pojednávanie, vykonal dokazovanie vyjadreniami zástupcu\nžalobcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho\nzistil nasledovný skutkový stav. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 8.12.2020, č.k. 3 T\n91/2018-3011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.6.2021, č.k. l To 30/2021-3284,\nbola obžalovaná Ing. F. E. v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 3.8.2017 a pri ktorej\nzahynuli por. L. F. a kpt. B. P., uznaná za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm.\na/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví\npodľa § 158 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní štyri roky so zaradením\nna výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nakéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní šesť rokov. Predmetným rozhodnutím jej súčasne podľa\n§ 287 ods. 1 Trestného poriadku bola uložená povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť okrem iných aj\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky škodu vo výške 92.461,60 €. Rozhodnutím riaditeľa Krajského\nriaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 18.7.2017, č. KRPZ-NR-VO2-87- 012/2018-PR, bola pozostalej manželke\nMgr. L. P. podľa § 25 ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3 písm. c/ a ods. 4 zákona\nč. 328/2002\nZ.z. priznaná náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom - náklady na zriadenie pomníka vo\nvýške 1.994,80 €; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2018, v ktorého odôvodnení je poukaz\nna to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička Ing. F. E.. Rozhodnutím prezidenta PZ zo dňa 22.1.2018,\nč. PPZ-KA1-5-002/2018-ŠK, bolo\nv rámci prieskumu mimo odvolacieho konania zmenené\nrozhodnutie riaditeľa KR PZ v Nitre zo dňa 23.11.2017, č. KRPZ-NR-VO2-146-003/2017-PR, ktorým\nbolo priznané jednorazové odškodnenie pozostalým Bc. T. F., V. F. a L. F. v celkovej výške 9.443,52\n€ tak, že každému z menovaných pozostalých bolo podľa § 84 ods. 1 zákona\nč. 328/2002\nZ.z. priznané zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške\n16.901,40 €;\n\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2018 a z jeho odôvodnenia vyplýva, že dopravnú nehodu\nmala zaviniť vodička Ing. F. E.. Rozhodnutím prezidenta PZ zo dňa 22.1.2018, č. PPZ-KA1-4-002/2018ŠK, bolo v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania zmenené rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Nitre zo\ndňa 23.11.2017,\nč. KRPZ-NR-V02-145-003/2017PR, ktorým bolo priznané jednorazové odškodnenie pozostalej manželke L. P. v celkovej výške 8.018,50\n€ tak, že menovanej bolo podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. priznané zvýšené jednorazové\nodškodnenie pozostalých vo výške 40.092,50 €; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2018,\npričom v jeho odôvodnení je uvedené, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička Ing. F. E.. Rozhodnutím\nriaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 20.11.2018,\nč. KRPZNR-VO2-88-012/2018-PR, bola pozostalej manželke Bc. T. F. podľa § 25 ods. 1 písm. b/, ods. 2\nzákona č. 328/2002 Z.z. priznaná náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom - náklady\nna zriadenie pomníka vo výške 2.050,70 €; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2018\na v jeho odôvodnení je poukaz na to, že dopravnú nehodu mala zaviniť vodička Ing. F. E.. Podľa\npotvrdenia Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného\núradu žalobcu zo dňa 12.1.2018, bola pozostalej L. P. dňa 12.1.2018 vyplatená náhrada primeraných\nnákladov spojených s pohrebom vo výške 605,28 € na základe rozhodnutia zo dňa 23.11.2017, č.\nKRPZ-NR-V-02-145-002/2017-PR, právoplatného dňa 15.12.2017 a dňa 26.3.2018 jej bolo vyplatené\nzvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške 40.092,50 € na základe rozhodnutia č. PPZKA1-4-002/2018-ŠK, zo dňa 22.1.2018, právoplatného dňa 14.2.2018. Z potvrdenia Odboru sociálneho\nzabezpečenia sekcie personálnych asociálnych činností a osobného úradu žalobcu zo dňa 29.3.2018\nzistil, že pozostalej Bc. T. F. bola dňa 12.1.2018 vyplatená náhrada primeraných nákladov spojených\ns pohrebom vo výške 1.059,62 € na základe rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Nitre zo dňa 23.11.2017, č.\nKRPZ-NR-V-02-146-002/2017-PR, právoplatného dňa 15.12.2017 a dňa 26.3.2018 jej bolo vyplatené\nzvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške\n3 x 16.901,40 € na základe\nrozhodnutia PZ zo dňa 22.1.2018, č. PPZ-KA1-5-002/2018-ŠK, právoplatného dňa 15.2.2018. Podľa\npotvrdenia Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného\núradu žalobcu zo dňa 17.9.2018, bola pozostalej L. P. dňa 13.9.2018 vyplatená náhrada primeraných\nnákladov spojených\ns pohrebom vo výške 1.994,80 € na základe rozhodnutia č. KRPZ-NRVO2-87-011/2018-PR, zo dňa 18.7.2018, právoplatného dňa 16.8.2018. Z potvrdenia Odboru sociálneho\nzabezpečenia sekcie personálnych asociálnych činností a osobného úradu žalobcu zo dňa 15.1.2019\nzistil, že pozostalej Bc. T. F. bola dňa 14.1.2019 vyplatená náhrada primeraných nákladov spojených s\npohrebom vo výške 2.050,70 € na základe rozhodnutia zo dňa 20.11.2018,\nč. KRPZNR-VO2-88-012/2018-PR , právoplatného dňa 11.12.2018. Listom zo dňa 8.10.2021 si žalobca voči\nžalovanému uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 96.507,10 € s odkazom na ustanovenie\n§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. a všeobecné ustanovenia o náhrade škody podľa Občianskeho\nzákonníka. K úhrade čiastkových nárokov uviedol aj označenie variabilných symbolov (suma 51.763,82\n€ mala byť uhradená\nk VS: XXXXXXXXX, suma 40.697,78 € k VS: XXXXXXXXX, suma\n1.997,80 € k VS: XXXXXXXXXX\na suma 2.050,70 € k VS: XXXXXXXXX). Žalovaný v odpovedi\nzo dňa 20.10.2021 s poukazom na § 13 Občianskeho zákonníka uviedol, že ak žalobca je toho názoru,\nže mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu, je potrebné zvážiť iniciovanie úkonov v súdnom konaní a\npríslušný súd nezávisle a nestranne posúdi jednotlivé okolnosti prípadu, ale najmä vyhodnotí, či vôbec\ndošlo k zásahu do psychickej a morálnej integrity osobnosti, či bol zásah objektívne spôsobilý fyzickej\nosobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti a ak áno, do akej miery, pričom poisťovňa sa\nv tomto súdnom konaní bude vyjadrovať k opodstatnenosti a primeranosti výšky nemajetkovej ujmy vo\nvzťahu k všetkým relevantným okolnostiam, na ktoré je súd povinný prihliadať. Poisťovňa vysporiada\nnárok až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu v súlade s právnymi predpismi,\nktorými je viazaná (najmä zákon\nč. 381/2001 Z.z.). Poverený zástupca\nžalobcu sa na pojednávaní plne pridržal žalobnej argumentácie. Poukázal na riadne uplatnenie nároku\nv trestnom konaní voči vinníčke dopravnej nehody Ing. F. E. a súčasne dňa 28.5.2018 i u žalovaného,\nktorý však od neho požadoval predloženie právoplatného rozhodnutia súdu alebo policajného orgánu\npreukazujúce zavinenie vodičky. Následne si preto nárok voči žalovanému uplatnil až po právoplatnom\nskončení trestného konania, kedy ho žalovaný s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy odkázal na\nuplatnenie nároku v civilnom konaní. S uvedeným sa nestotožnil, nakoľko v danej veci sa jedná o\nvyplatené dávky úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Namietol rozpor vznesenej\nnámietky premlčania s dobrými mravmi, pre ktorý žiadal na námietku premlčania neprihliadať. Vyslovil\npresvedčenie o tom, že žalovaný mu je povinný vyplatiť žalovaný nárok a zároveň konal v rozpore s §\n11 ods. 6, ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, kedy mal povinnosť v lehote troch mesiacov\n\nprešetriť nárok žalobcu\na následne do 15 dní ho aj riadne vysporiadať. V rozpore s\ndobrými mravmi konal minimálne, keď inštruoval žalobcu na učinenie úkonov, ktoré žalobca v dobrej\nviere vykonal a následne\nv rozpore so zásadami slušnosti vzniesol námietku premlčania.\nVyplatené dávky úrazového zabezpečenia spadajú do rámca škody na zdraví, nakoľko následkom\npoistnej udalosti došlo\nk úmrtiu policajtov, preto sa na náhradu škody nevzťahuje všeobecná\npremlčacia lehota, t. j. uplatňuje sa iba subjektívna lehota, ktorá začína plynúť potom, čo sa ozrejmí\nvinník dopravnej nehody. Uplatnil si tak riadne v rámci subjektívnej premlčacej lehoty nárok ihneď potom,\nako bola vinníčka dopravnej nehody Ing. E. uznaná vinnou. Žalovaný implicitne uznal nárok žalobcu,\nčoho dôkazom sú čiastočne vyplatené dávky úrazového zabezpečenia vo výške 5.275,78 €. Právny\nzástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajšej obrane spočívajúcej v uplatnenej námietke\npremlčania žalovaného nároku. Ohľadom namietaného rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi\nuviedol, že nároky, ktoré žalovaný považoval za riadne preukázané a uplatnené, žalobcovi plnila a v\nďalšom ho odkázal na uplatnenie súdnou cestou, z čoho bez ďalšieho vyplýva, že žalovaný tieto nároky\nneuznával. Čiastkové dobrovoľné plnenie pre žalovaného nesporných nárokov nemožno považovať za\nuznanie akýchkoľvek alebo všetkých ďalších nárokov vzniknutých z dopravnej nehody, resp. hradených\nžalobcom. Nestotožnil sa ani s právnou kvalifikáciou nároku prezentovanou žalobcom, že\nv\ndanom prípade sa jedná o nároky na náhradu škody na zdraví, nakoľko takéto nároky patria len priamym\npoškodeným pri dopravnej nehode a predmetom tohto konania je nárok spadajúci pod ustanovenie § 4\nods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení ako nárok vyplácaný na základe osobitných predpisov.\n3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2\nods. 1,\nods. 2, § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 25 ods.\n1, ods. 9, § 81 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase,\n§ 4 ods. 3, ods. 4, § 15 ods. 1, ods. 2 zákona\nč. 381/2001 Z.z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, dôvodiac premlčaním\nžalovaného nároku. Poukázal na to, že súdna prax\ni právna teória pod premlčaním\nrozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone pre vykonanie práva, v dôsledku ktorého\nnárok možno úspešne odvrátiť námietkou premlčania. Znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva\núčastníka právneho vzťahu, keď oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik súdnej\nvymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi autoritatívne priznať.\nPremlčaním právo samo\no sebe nezaniká (na rozdiel od inštitútu preklúzie), len\nsa oslabuje práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok (actio nata). Právo naďalej existuje, avšak iba\nvo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Účelom tohto právneho\ninštitútu\nv občianskoprávnych vzťahoch je v súlade s\nprincípom právnej istoty zabezpečiť, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania a oslabenia\nsúdnej vymáhateľnosti nároku si svoje právo uplatnil v zákonom stanovenej dobe, a teda aby dlžník v\nzáväzkovoprávnych vzťahoch nebol bez zreteľa na čas a po neúmerne dlhej dobe vystavený úspešnej\nžalobe zo strany veriteľa. Inštitút premlčania je tiež výrazom rímskoprávnej zásady vigilantibus iura\nscripta sunt (právo patrí bdelým). Premlčanie v konečnom dôsledku okrem uvedenej donucovacej\nfunkcie predchádza aj prípadnej dôkaznej núdzi a prispieva k právnej istote. Ak na základe vznesenej\nnámietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už neskúma\nsamotné meritum veci. Premlčanie práva na náhradu škody sa v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka\nriadi tzv. kombinovanou premlčacou lehotou, a to dvojročnou subjektívnou, ktorej začiatok je stanovený\ndňom, kedy sa poškodený dozvedel\no škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a trojročnou\nobjektívnou premlčacou lehotou, ktorá\nv súlade s princípom právnej istoty stanovuje\nmaximálnu premlčaciu lehotu pre uplatnenie tohto majetkového práva a pre plynutie ktorej je jediným\nrozhodujúcim okamihom deň, kedy došlo ku škodovej udalosti. Objektívna premlčacia lehota neplatí\npri škodách na zdraví, kedy je rozhodujúcou len subjektívna premlčacia lehota. Citované ustanovenie\nzákona sa aplikuje aj v prípade, keď je zodpovednosť za škodu ustanovená v osobitnom zákone, ktorý\nnemá samostatnú úpravu premlčania práva na náhradu škody. V prípade úmyselne spôsobenej škody\nje premlčacia lehota desaťročná. V zmysle všeobecných právnoteoretických východísk obidve lehoty\nzačínajú plynúť a plynú nezávisle od seba, subjektívna lehota nepredlžuje dĺžku objektívnej premlčacej\nlehoty a ich vzájomný vzťah je taký, že právo sa považuje za premlčané uplynutím ktorejkoľvek z nich.\nPre konštatovanie vedomosti o osobe škodcu je potrebné, aby poškodený disponoval informáciami\no okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých si môže utvoriť dostatočne pravdepodobný úsudok\no tom, kto za škodu zodpovedá (R 16/2014).\nV prípade prebiehajúceho\n\ntrestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných pre plynutie premlčacej doby až\npo právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom, kedy sa tieto okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až\nprávoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine obžalovaného, neplatí automaticky,\nže až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, kto za škodu zodpovedá. Pri posudzovaní vedomosti\no osobe škodcu je irelevantné to, či sa škodca dopustil konania napĺňajúceho skutkovú podstatu\nniektorého trestného činu, ale rozhodujúcim je to, či svojim (zavineným) konaním spôsobil majetkovú\nstratu poškodenému (viď napríklad Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký\nkomentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017, rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2010, sp.zn. l Cdo 82/2009). Obdobne Najvyšší súd Českej\nrepubliky v rozhodnutiach zo dňa 30.9.2003, sp.zn.\n25 Cdo 871/2002, zo dňa\n29.9.2009, sp.zn. 25 Cdo 2891/2007, zo dňa 13.11.2008, sp.zn.\n2l Cdo 2958/2007, zo dňa\n27.2.2013, sp.zn. 25 Cdo 2272/2011 konštatoval, že pre vedomosť o osobe zodpovednej za škodu stačí,\nak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného\nsubjektu a že deň právoplatnosti trestného rozhodnutia priamo nesúvisí s vedomosťou poškodeného\no škode a škodcovi. Vedomosť\no škode súdna prax už stabilne vysvetľuje nielen\nako vedomosť o škodovej udalosti (deň úrazu, dopravnej nehody), ale aj vedomosť o tom, že vznikla\nškoda určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby mohol byť škodový nárok riadne\nuplatnený na súde (obdobne viď napríklad R 38/1975, R 3/1984, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 16.9.2015, sp.zn. I. ÚS 384/2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 30.3.2011, sp.zn. 3 Cdo 231/2009, ŠVESTKA, J.- SPÁČIL, J.- ŠKÁROVÁ, M.- HULMÁK, M. a\nkol. 2008. Občiansky zákonník 1. § 1 až 459. Komentár. Praha: C.H.Beck, s. 548). Aplikujúc uvedené\nprávnoteoretické východiská a citované zákonné ustanovenia na vykonaným dokazovaním zistený\nskutkový stav veci dospel k záveru o dôvodnosti žalovanou legitímne vznesenej námietky premlčania\nžalovaného nároku v celom rozsahu. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu\nškody vo výške 91.231,32 €, ktorá mu bola spôsobená vyplatením dávok úrazového zabezpečenia\npozostalým po policajtoch usmrtených počas výkonu služby pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa\n3.8.2017 (manželke kpt. PaedDr. B., manželke a deťom Bc. L.). Ide o osobitný nárok na náhradu škody\nvyplývajúci z ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. a podľa § 4\nods. 3\nzákona č. 381/2001 Z.z. spadajúci pod vecný rozsah povinného zmluvného poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedené nakoniec priamo vyplýva i z poznámky\nzákonodarcu č. 6b k uvedenému ustanoveniu, ktorá odkazuje na ustanovenia § 80 a § 81 zákona č.\n328/2002 Z.z. upravujúce výplatu dávok nemocenského\na úrazového poistenia policajtov.\nVýplatou dávok úrazového zabezpečenia (náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom a\nzvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých) došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu, čo v právnej\nteórii zodpovedá definícii skutočnej škody. Náhradu tejto škody si je žalobca podľa § 114 ods. 5 zákona\nč. 328/2002 Z.z. oprávnený uplatňovať voči osobám, ktoré ju spôsobili svojim zavineným protiprávnym\nkonaním. Predpokladom tejto zodpovednosti je zavinené protiprávne konanie škodcu, vznik škody\na príčinná súvislosť medzi škodou a týmto zavineným protiprávnym konaním škodcu. Vo vzťahu k právnej\nkvalifikácii žalovaného nároku sa tak s argumentáciou žalobcu možno stotožniť iba pokiaľ namietal, že\nsa nejedná o nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ustanovenie ktorého\npoukazoval žalovaný v liste zo dňa 20.10.2021. Žalovaný nárok však žalobca nesprávne kvalifikoval ako\nškodu na zdraví, nakoľko u žalobcu (na rozdiel od dopravnou nehodou priamo poškodených policajtov)\nnevznikla škoda na zdraví, ale na majetku, čo má ten následok, že v konaní sporné premlčanie sa\nspravuje subjektívnou aj objektívnou premlčacou lehotou podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 3.8.2017 došlo k dopravnej\nnehode, pri ktorej boli usmrtení policajti Bc. F. a PaedDr. P., ani zodpovednosť Ing. F. E., ktorá bola v\nsúvislosti s predmetnou dopravnou nehodou odsúdená rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa\n8.12.2020, č.k. 3 T 91/2018-3011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.6.2021, č.k.\nl To/30/2021-3284 pre spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s\npoukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného\nzákona. Strany\nv konaní nesporovali taktiež skutočnosť, že motorové\nvozidlo Suzuki Swifit, EC: S., ktoré viedla Ing. E. a v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky ktorého\ndošlo\nk usmrteniu policajtov, bolo v čase dopravnej nehody podľa zákona č.\n381/2001 Z.z. poistené u žalovaného. Žalovaný v konaní nesporoval, že žalobca si nárok na náhradu\nškody spôsobenej výplatou dávok úrazového zabezpečenia policajtov riadne uplatnil v trestnom konaní,\nako vyplýva aj z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku, ktorým bola odsúdená Ing. F. E. zaviazaná aj na\nnáhradu škody žalobcovi; ďalej žalobcom označené okamihy vyplatenia jednotlivých dávok pozostalým\npríbuzným, rovnako že časť nároku zodpovedajúceho žalobcom vyplateným primeraným nákladom\n\nspojených s pohrebom žalovaná uspokojila dobrovoľne pred začatím súdneho konania a že žalovaný\nnesporoval skutočnosť, že žalobca si prvýkrát náhradu škody voči nemu uplatnil dňa 28.5.2018 a\nže po uplatnení nároku na náhradu škody ho žalovaný vyzval na doloženie právoplatného súdneho\nrozhodnutia, čo je zrejmé\nz obsahu jeho odpovede zo dňa 20.10.2021.\nSpornou bola v konaní výlučne otázka premlčania žalovaného nároku vzhľadom na žalovanou riadne\na včas vznesenú námietku premlčania. Ako už uviedol (bod 37. odôvodnenia rozsudku), premlčanie\nposudzoval v intenciách § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka subsumujúc žalovaný nárok\npod nárok na náhradu skutočnej škody. Beh dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty determinovala\nvedomosť žalobcu\no osobe zodpovednej za škodu a vedomosť o konkrétnej\nškode (jej rozsahu). K škode na majetku žalobcu došlo výplatou dávok úrazového zabezpečenia.\nVychádzajúc z obsahu žalobnej argumentácie a nesporných skutkových okolností, časť žalovaného\nnároku vo výške 50.704,20 € spočívajúca vo zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých po\nBc. F. a vo výške 40.092,50 € spočívajúca vo zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých po\nPaedDr. P., bola žalobcom vyplatená dňa 26.3.2018 a časť žalovaného nároku vo výške 434,62 €\nzodpovedajúcej nerefundovanej náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom, bola pozostalej\nmanželke po PaedDr. P. vyplatená dňa 13.9.2018. Okamihom výplaty dávok vo výške priznanej\nžalobcom predloženými rozhodnutiami sa žalobca dozvedel o výške škody, ktorá mu bola spôsobená.\nPokiaľ sa týka vedomosti žalobcu o osobe škodcu (osobe v dôsledku zavineného protiprávneho\nkonania ktorej došlo k úmrtiu policajtov a potrebe vyplatenia dávok úrazového zabezpečenia) dal do\npozornosti, že už\nv poradí prvom rozhodnutí, ktorým boli priznané dávky\núrazového zabezpečenia (rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa\n18.7.2017,\nč. KRPZ-NR-VO2-87-012/2018-PR), tak ako aj vo\nvšetkých nasledujúcich rozhodnutiach, žalobca poukazoval na to, že dopravnú nehodu zavinila vodička\nIng. F. E.. Nespochybniteľnej vedomosti žalobcu o osobe zodpovednej za dopravnú nehode nasvedčuje\ni prvé uplatnenie nároku voči žalovanému s odkazom na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vedeného Ing. E. zo dňa 28.5.2018, tiež odôvodnenie\nprvoinštančného odsudzujúceho rozsudku, z ktorého vyplýva, že nárok bol žalobcom (v trestnom konaní\nvystupujúci ako poškodený) uplatnený riadne a včas do skončenia vyšetrovania, teda do podania\nobžaloby v roku 2018. A contrario z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca musel mať vedomosť\no tom, že za dopravnú nehodu zodpovedá Ing. E. ešte pred vyplatením jednotlivých dávok úrazového\nzabezpečenia\na uvedený záver platí aj vo vzťahu k jeho vedomosti o poisťovateľovi\nmotorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z, ktorým bola škoda spôsobená, keďže tento údaj je\nverejne dostupný a žalobca žalovanou tvrdenú vedomosť o poistnom vzťahu k uvedenému motorovému\nvozidlu nesporoval. Subjektívna lehota začala v danej veci plynúť okamihom výplaty dávok úrazového\nzabezpečenia, ktorý je okamihom neskorším, ako sa žalobca dozvedel o osobe škodcu. Dávky, ktorých\nrefundácia je predmetom konania, boli žalobcom vyplatené dňa 26.3.2018 a dňa 13.9.2018, t. j. viac\nako dva roky pred podaním žaloby (19.11.2021), čo značí o dôvodnosti žalovanou vznesenej námietky\npremlčania. Dodal, že pokiaľ by aj boli predmetom konania všetky dávky úrazového zabezpečenia\nvyplatené poškodeným pozostalým, tzn. tiež tie ktoré žalovaný dobrovoľne uhradil, zohľadniac okamih\nposlednej úhrady dňa 14.1.2019, bolo by možné bezpečne konštatovať premlčanie všetkých škodových\nnárokov žalobcu titulom vyplatenia dávok úrazového zabezpečenia pozostalým. Ako márne uplynutú\nvyhodnotil prvoinštančný súd aj trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu podľa § 106 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Z obsahu žaloby, v ktorej žalobca pre účely platobného styku označil variabilné symboly, pod\nktorými žiadal jednotlivé škodové nároky uhradiť a ktoré zodpovedali variabilným symbolom uvedeným\nv uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 8.10.2021 zistil, že žalovaná suma predstavuje zvýšené\njednorazové odškodnenie vo výške 50.704,20 € vyplatené Bc. F. a jej deťom dňa 26.3.2018, ďalej\nzvýšené jednorazové odškodnenie vo výške 40.092,50 € vyplatené Mgr. P. dňa 26.3.2018 a časť náhrady\nprimeraných nákladov spojených s pohrebom vyplatenej Mgr. P. dňa 13.9.2018. Škoda žalobcovi vznikla\nv priamej príčinnej súvislosti s usmrtením policajtov pri dopravnej nehode dňom výplaty jednotlivých\ndávok. Vzhľadom na nesporný okamih výplaty označených dávok (26.3.2018 a 13.9.2018) a okamih\ndoručenia žaloby súdu (19.11.2021) je zrejmé, že žaloba bola bez akýchkoľvek pochybností podaná\npo uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Beh premlčacej lehoty nemal žiaden vplyv na\nriadne uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcom voči Ing. E. v trestnom konaní. Nárok uplatnený\npoškodeným voči poisťovateľovi predstavuje samostatný nárok, ktorého právnym základom je poistenie\npodľa zákona\nč. 381/2001 Z.z. a skutočnosť, že podľa § 15 tohto zákona sa\nna premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na\npremlčanie nároku voči škodcovi neznamená, že voči obom subjektom plynie premlčacia doba rovnako;\nspoločnou je len dĺžka premlčacej doby. Uvedené podľa jeho názoru súvisí aj s povahou týchto nárokov\n\nvyplývajúcou z nepravej solidarity, pri ktorej platí, že na základe žaloby podanej voči jednému z dlžníkov\nnedochádza k spočívaniu plynutia premlčacej doby voči ostatným dlžníkom. Identický právny záver\nbol vyslovený tiež v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.8.2014, sp.zn. 2 M\nCdo 9/2013. V tomto smere sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na posúdenie plynutia\npremlčacej lehoty v danom prípade sú aplikovateľné\ni právne závery vyslovené v\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 35/2020 bez ohľadu na to, že predmetom konania\npred najvyšším súdom bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, v zmysle ktorých uplatnenie nároku na\nnemajetkovú ujmu poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v\nsúvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila, nemá\nza následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i voči poisťovateľovi\nmotorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Opomenúť nemožno a uvedené vyplýva taktiež z\nodôvodnenia rozhodnutí R 3/2020, R 8/2018, že škodou pre účely zákona\nč. 381/2001\nZ.z. sa rozumie aj náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných po obeti dopravnej nehody.\nĎalej súd prvej inštancie k tvrdeniu žalobcu ohľadom kolízie vznesenej námietky premlčania s dobrými\nmravmi, nakoľko ho žalovaný najprv sám inštruoval na iniciovanie súdnych konaní, resp. na predloženie\nprávoplatného súdneho rozhodnutia preukazujúceho zodpovednosť vodičky Ing. E. a následne v konaní\nvzhľadom na uplynutie času vzniesol námietku premlčania dôvodil, že opodstatnene vznesená námietka\npremlčania voči žalovanej pohľadávke v zásade nepredstavuje výkon práva v rozpore s dobrými\nmravmi, pretože prispieva k istote v právnych vzťahoch. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného\nnároku by však za celkom výnimočných okolností mohlo byť vyhodnotené ako konanie umožňujúce\npoškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči\nktorému by bol zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia času neprimerane tvrdým postihom v\nporovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil\nvčas. Odopretie právnej ochrany dlžníkovi, ktorý namieta premlčanie práva, má preto miesto len vo\nvýnimočných situáciách, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či\nznevýhodniť veriteľa. Aplikácia korektívu dobrých mravov by podľa názorov súdnej praxe zdôrazňujúc\nzásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), nemala reparovať neznalosť zákona. Pri\nposudzovaní namietaného rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi treba skúmať, či strana\nsporu, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti\na opatrnosti a v súlade so zásadou bdelým patrí právo, ktorá vo svojom obsahu predpokladá, že\nkaždý zodpovedá za náležitú mieru predvídateľnosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu,\nale aj pri uplatňovaní svojich práv a pri výkone práv a povinností z neho vyplývajúcich (viď uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.2.2011, sp.zn. 5Cdo/265/2009 a zo dňa 28.4.2015,\nsp.zn.\n7 Cdo 507/2014; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.7.2010,\nsp.zn.\n33 Cdo l26/2009). V prejednávanej veci žiadna zo žalobcom uvádzaných skutočností\nnevypovedá o potrebe uplatnenia korektívu dobrých mravov a rozpore vznesenej námietky premlčania\nako legitímneho prostriedku procesnej obrany podľa § 152 C.s.p. s dobrými mravmi práve vzhľadom na\nnezodpovedný prístup žalobcu priečiaci sa zásade bdelým patrí právo, ako aj všeobecnej preventívnej\npovinnosti. Žalobca je ústredným orgánom štátnej správy, ktorému pri výkone verejnej moci prináleží\nnadradené postavenie. V pozícii účastníka súkromnoprávnych, občianskoprávnych vzťahov však zdieľa\nso žalovaným rovné postavenie. Je mu z úradnej činnosti známe, že do jeho organizačnej štruktúry,\ntak ako u iných ministerstiev, patrí aj sekcia právnych služieb. Na strane žalobcu sa tak nejedná o\nprávne neznalú fyzickú osobu, ale naopak o právnickú osobu zamestnávajúcu osoby s vysokoškolským\nprávnickým vzdelaním. Na strane žalovaného sa jedná o súkromný podnikateľský subjekt. Za danej\nsituácie sa mu javí ako nezodpovedný, až naivný prístup žalobcu, ktorý sa bez ďalšieho počas plynutia\npremlčacej doby spoliehal na dôvodnosť požiadaviek žalovaného (súkromného podnikajúceho subjektu)\npri likvidácii poistného plnenia, v ktorých ho odkazovala na predloženie právoplatného trestného\nrozsudku. Konanie žalobcu za opísanej situácie a jeho absolútnu dôveru žalovaného nemožno vnímať\nako konanie s dostatočnou mierou starostlivosti\na opatrnosti, ktoré by si vyžadovalo\npo vznesení námietky premlčania poskytnutie súdnej ochrany. Odhliadnuc od uvedeného mal za to, že\naj v prípade akýchkoľvek pochybností mal žalobca práve v záujme neoslabenia jeho nároku v podobe\nnegatívnych hmotnoprávnych následkov spojených s plynutím času, možnosť obrátiť sa so svojim\nnárokom na súd a nechať na jeho zváženie, či je alebo nie je predpokladom úspešnosti jeho nároku\nprávoplatné trestné rozhodnutie. Pokiaľ by tomu tak bolo, nič by mu nebránilo navrhnúť prerušenie\ncivilného konania, ku ktorému by súd nakoniec mohol pristúpiť aj bez návrhu. Žalobca neidentifikoval\nžiadne konanie žalovaného, ktoré by vytváralo objektívnu ospravedlniteľnú prekážku pre riadne a\nvčasné uplatnenie žalovaného nároku a pokiaľ hlavným dôvodom prečo žalobu podal až po uplynutí\npremlčacej doby majú byť informácie, ktoré mu poskytol žalovaný, takémuto konaniu nemožno priznať\n\nprávnu ochranu v podobe neprihliadnutia na námietku premlčania. Uplatnenie námietky premlčania,\nako inštitútu prispievajúcemu k právnej istote pred časovo neobmedzeným výkonom práva, môže podľa\njeho názoru založiť konflikt s dobrými mravmi len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým vtedy, ak\nje dôsledkom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil\na voči ktorému by zánik nároku na plnenie pre uplynutie premlčacej doby bol neprimerane tvrdou\nsankciou v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatneného práva a dôvodmi, pre ktoré si svoj\nnárok (actio nata) neuplatnil včas. Uvedené však v danom prípade naplnené nebolo. Absolútne sa\nnestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, keď tento z čiastočnej úhrady uplatneného nároku na náhradu\nškody vyvodil uznanie nároku žalovaným. Žalobcovi vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou škoda\nvyplatením viacerých dávok úrazového zabezpečenia (zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých,\nnáhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom), preto uspokojenie niektorých z nich nezakladá\na logicky ani nemôže zakladať bez ďalšieho uznanie ostatných. Uvedené platí o to viac, že aj z odpovede\nžalovaného zo dňa 20.10.2021 adresovanej žalobcovi vyplýva, že žalovaný nárok v neuspokojenom\nrozsahu a priori neuznal a žalobcu odkázal na jeho uplatnenie súdnou cestou, na čo poukazoval\nprávny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní. Nakoniec v zmysle rozhodovacej\npraxe súdov (napríklad R 13/1988) ani samotné uznanie dlhu nebráni vzneseniu námietky. Záverom\nprvoinštančný súd uviedol, že vo veci nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom\nna pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 v jednom vyhotovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. l Tdo 36/2022, zápisnica o výsluchu svedka zamestnanca žalobcu pred OČTK dňa\n24.4.2018, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 28.5.2018, výzva žalovaného zo dňa 15.6.2018,\nuplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 8.10.2021, odpoveď žalovaného zo dňa 20.10.2021,\noznámenie o poistnom plnení zo dňa 2.9.2021 a dňa 21.10.2021, list p. Urdovej doručený žalobcovi dňa\n6.10.2021), z dôvodu ich oneskoreného predloženia, ku ktorému zo strany žalobcu nedošlo k uvedeniu\nžiadnej prekážky, ktorá by mu objektívne bránila v ich skoršom predložení a že uvedenými dôkazmi\nchcel preukázať, že nárok bol riadne uplatnený voči vinníčke dopravnej nehody Ing. E. v trestnom\nkonaní. Skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil a že po uplatnení nároku na náhradu škody z povinného\nzmluvného poistenia ho vyzval na doloženie právoplatného súdneho rozhodnutia o spôsobení škody\npoisteným a vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na iniciovanie súdneho konania, tieto\nskutočnosti neboli v konaní medzi sporovými stranami sporné, čo na výslovný dotaz súdu potvrdil na\npredmetnom pojednávaní aj právny zástupca žalovaného. Z uvedených dôvodov nevykonal navrhované\ndokazovanie z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, ako aj pre ich nadbytočnosť a nehospodárnosť.\n3.2. O nároku na náhradu trov konania právne súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262\nods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) a úspešnému žalovanému priznal náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365\nods. 1\npísm. b/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol súdu prvej inštancie, že\nnereflektoval na skutočnosť, že žalovaný nárok vychádza z prípadu, ktorý je potrebné jednoznačne\npovažovať za prípad hodný osobitného zreteľa, keďže vychádza z dopravnej nehody, pri ktorej došlo\nk úmrtiu troch ľudí ppor. Bc. L. F., kpt. PaedDr. B. P. i L. F., ktorý bol vodičom nákladného motorového\nvozidla zn. Peugeot Boxer, EČ: M.. Napriek určeniu zodpovednosti Ing. F. E. za vznik dopravnej nehody\nv prípravnom konaní v rámci prebiehajúceho trestného konania, si táto počas tohto konania odmietala\nuznať vinu za vznik dopravnej nehody, čoho dôkazom sú početné námietky, ktorými odmietala svoju\nzodpovednosť, ako aj rozsiahle dokazovanie vykonané v rámci trestného konania. V neposlednom rade\nIng. F. E. podala, okrem iného, aj dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením zo dňa 21.6.2012, sp.zn. l Tdo 36/2022. Vzhľadom k tomu bolo potrebné\ns\nopatrnosťou vystupovať a realizovať úkony vo vzťahu k Ing. F. E. a najmä jej zodpovednosti za zavinenie\ndopravnej nehody. To isté platí aj vo vzťahu k žalovanému,\nu ktorého mala Ing.\nF. E. povinne zmluvne poistené svoje vozidlo. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvej inštancie\nnesprávne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že on (žalobca) už vo svojich rozhodnutiach,\nktorými priznával dávky úrazového zabezpečenia označoval za vinníčku dopravnej nehody Ing. F. E.,\nkeďže vo všetkých týchto rozhodnutiach uvádzal, že „dopravnú nehodu mala zaviniť Ing. F. E.,“ takže v\ntejto otázke pristupoval s plnou zodpovednosťou a s rešpektom k označeniu vinníka dopravnej nehody i\ns poukazom na vyššie uvedené rešpektujúc prezumpciu neviny Ing. F. E.. To znamená, že jeho úkony aj\n\nvo vzťahu k žalovanému boli plne súvzťažné s týmito skutočnosťami. Nesúhlasil ani s tým, že súd prvej\ninštancie sa nestotožnil s jeho námietkou týkajúcej sa kolízie vznesenej námietky premlčania s dobrými\nmravmi. Mal za to, že sa prvoinštančný súd bezdôvodne priklonil na stranu žalovaného, neprihliadajúc\nna osobitosti tohto prípadu a najmä komunikáciu medzi ním a žalovaným ohľadom uplatneného nároku\ni inštrukcie žalovaného adresované mu pre účel likvidácie uplatneného nároku. Navyše ho súd prvej\ninštancie v súvislosti s plynutím premlčacej lehoty označil za nezodpovedného pri uplatňovaní svojho\nnároku, pričom nevidel dôvod na poskytnutie súdnej ochrany po vznesení námietky premlčania. Súd\nprvej inštancie vôbec neprihliadol na zákonnú povinnosť žalovaného poskytnúť mu poistné plnenie podľa\nzákona č. 381/2001 Z.z.; v tomto prípade sa jedná\no refundáciu uplatnených\ndávok úrazového zabezpečenia, ktoré vyplatil pozostalým po zomrelých policajtoch s poukazom na\nustanovenie § 11 ods. 6 písm. a/, b/) a ods. 7 citovaného zákona, ktoré žalovaný nerešpektoval. Prvýkrát\nsi uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody pod č. KRPZ-NR-VO2-88-008/2018-PR, dňa 28.5.2018,\npričom ho žalovaný listom zo dňa 15.6.2018, č. XXXXXXXXXX, vyzval na predloženie konečného\nprávoplatného rozhodnutia príslušných orgánov (rozsudku súdu, rozhodnutie policajných orgánov) o\nspôsobení škody poisteným, keďže v uvedenej veci o zavinení, resp. spoluzavinení nebolo doposiaľ\nprávoplatne rozhodnuté s tým, že bez týchto dokladov nie je možné ukončiť likvidáciu poistnej udalosti.\nZ toho je zrejmé, že žalovaný pre účel ukončenia likvidácie poistnej udalosti nevyhnutne potreboval mať\nza preukázané zavinenie poistnej udalosti, a to predložením právoplatného rozhodnutia orgánov činných\nv trestnom konaní, pretože bez toho nebolo možné likvidáciu poistnej udalosti ukončiť. Žalovaný s\nurčitosťou vychádzal pri prešetrovaní poistnej udalosti\nz osobitného charakteru vzniknutej poistnej\nudalosti, teda z prípadu hodného osobitného zreteľa, čomu zodpovedala aj výška uplatnenej sumy\nna refundáciu, ktorá zahrňovala nároky uplatnené v tomto konaní. Ihneď po právoplatnom skončení\ntrestného konania, t. j. právoplatnom uznaní viny Ing. F. E. za zavinenie dopravnej nehody, opätovne\nuplatnil svoj nárok u žalovaného pod č. KRPZ-NR-VO2-43-019/2021-PR,\nKRPZNR-VO2-44-028/2021-PR, zo dňa 8.10.2021, ale žalovaný v odpovedi zo dňa 20.10.2021, vychádzajúc\nz § 13 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že niektoré jeho nároky (náhrady primeraných nákladov\nspojených s pohrebom) už skoršie plnil, oznámil, že by mal zvážiť iniciovanie úkonov v súdnom konaní.\nNásledne si podľa tejto inštruktáže žalovaného uplatnil svoj nárok na súde s absolútnym nesúhlasom,\nže by sa malo jednať o uplatnenie nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka, ako uznal\ni súd prvej inštancie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k nemu konal v rozpore s\ndobrými mravmi, keďže ho zavádzal a konal účelovo, aby sa zbavil povinnosti plniť žalovaný nárok.\nTýmto žalovaný neprimerane zasiahol do jeho práv a účelovo ho pri likvidácii poistnej udalosti poškodil,\npričom poistnú udalosť napriek jeho povinnosti riadne neprešetril a neposkytol mu žiadny dôvod, pre\nktorý nebude, resp. odmieta plniť. Konanie žalovaného odporuje pravidlám slušného správania pri\nriadne uplatnenom nároku vyplývajúceho z poistnej udalosti, nakoľko on, rešpektujúc slušnú úradnú\nkomunikáciu a požiadavky žalovaného, tento účelovo\na zavádzajúc zneužil\ndobromyseľnú komunikáciu vedenú za účelom likvidácie uplatneného nároku. Dodal, že si prvýkrát svoj\nnárok uplatnil u žalobcu (správne u žalovaného, poznámka odvolacieho súdu) už dňa 28.5.2018, nie\naž po skončení trestného konania, v ktorom bola Ing. F. E. uznaná vinnou za vznik poistnej udalosti.\nĎalej konštatoval, že žalovaný je povinný mu plniť uplatnený nárok za poistenú Ing. F. E., ktorá mala\nriadne zaplatené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou svojho\nosobného motorového vozidla. Jedná sa o jeho zákonnú povinnosť. Žalovaný však v tomto prípade\npostupoval vo vzťahu k nemu protiprávne, uvádzajúc ho do omylu a poškodzujúc jeho práva, keďže\nv rámci šetrenia poistnej udalosti namiesto zákonného korektného postupu volil postup zavádzajúci\nho smerujúci k zbaveniu sa zodpovednosti za plnenie uplatneného nároku. Týmto sa žalovaný podľa\njeho názoru neoprávnene obohatil na úkor poistenej Ing. F. E., ktorej pravdepodobne tiež adresoval\nobdobný podnet ako jemu zo dňa 20.10.2021 (t. j. aby si uplatnil nemajetkovú ujmu na súde, pričom\nnárok vysporiada na základe právoplatného\na vykonateľného rozhodnutia súdu),\npričom Ing. F. E. ho následne už listom zo dňa 6.10.2021 urgovala z Ústavu na výkon trestu odňatia\nslobody L. - P., kde vykonávala trest za zavinenie dopravnej nehody, aby si tento nárok, ku ktorému\nje ona zaviazaná, uplatnil voči žalovanému na súde, čo aj urobil. Súd prvej inštancie priznal postupu\nžalovaného zákonný základ jeho možného postupu v obdobných veciach aj do budúcna a vytvoril tak\npríklad aj pre iných poisťovateľov, teda oprávnenosť viesť nekorektnú komunikáciu s poškodeným za\núčelom zbavenia sa zodpovednosti za plnenie pre možné kvalifikované uplynutie času. Ďalej uviedol,\nže aj napriek inému názoru súdu prvej inštancie, žalovaný jeho uplatnený nárok implicitne uznal, o\nčom svedčia viaceré žalovaným riadne plnené nároky, ktoré si uplatnil, vyplývajúce z jednej a tej istej\npoistnej udalosti, ktorú žalovaný prešetroval, ako je zrejmé\nz jeho viacerých\noznámení o poskytnutí poistných plnení i požiadavky žalovaného\no\n\npredloženie právoplatného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktorým je uznaná vina za\nzavinenie poistnej udalosti. Jedinou prekážkou pre prešetrenie a uspokojenie jeho nároku žalovaným\nbolo predloženie žiadaného právoplatného rozhodnutia orgánu činného\nv trestnom\nkonaní, čo v čase požiadavky žalovaného nebolo možné splniť, nakoľko trestné konanie ešte nebolo v\ntom čase skončené. Vzhľadom k tomu, že žalovaný skôr uplatnené vyššie uvedené žalobcove nároky\nriadne plnil, podľa jeho názoru bola jediným problémom výška uplatneného nároku (91.231,32 €) a\nvtedy začal žalovaný voliť postup za účelom zbavenia sa zodpovednosti za refundáciu týchto nákladov,\nale predtým takýto postup nevolil. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žalovaný už\nsamotnou výzvou na predloženie právoplatného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní jeho\nnárok neodmietol, nemal voči nemu žiadne výhrady a s poukazom aj na predchádzajúce prešetrenia\npoistnej udalosti tým implicitne uznal žalovaný nárok, pričom iné stanovisko mu neposkytol. Dodal,\nže žalovaný je podnikateľský subjekt a tým, že poskytol čiastočné plnenia na základe uplatnených\nnárokov\nz jednej a tej istej poistnej udalosti, potrebné je dôsledne prihliadnuť aj na\ntúto skutočnosť tak, ako to platí v obchodných vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že žalovaný implicitne\nuznal žalovaný nárok, nemožno prihliadnuť na žalovaným vznesenú námietku premlčania, pretože jeho\nuplatnený nárok tým premlčaný nie je. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nárok\npredstavuje vo vzťahu k nemu škodu na majetku. V tomto prípade sa jedná\no vyplatené\ndávky úrazového zabezpečenia, ktoré boli vyplatené pozostalým po zomrelých policajtoch v podobe\npriznaného zvýšeného jednorazového odškodnenia pozostalých s odkazom na § 25 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 328/2002 Z.z. Táto úrazová dávka predstavuje ekvivalent dávky úrazového zabezpečenia,\nktorá by v prípade, ak by nedošlo k úmrtiu policajta, patrila priamo poškodenému policajtovi v podobe\nbolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia alebo jednorazového mimoriadneho odškodnenia a\npodobne. V prípade úmrtia policajta na následky služobného úrazu sa takto nárokovateľnými dávkami\núrazového zabezpečenia odškodňujú pozostalí po zomrelých policajtoch. Má za to, že priznané a\nvyplatené zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých spadá do rámca škody na zdraví a on si\ntúto škodu uplatňuje ako regres s tým, že nedochádza jej vyplatením, resp. ďalším uplatnením jej\nrefundácie k transformácii vo vzťahu k nemu na škodu majetkovú. Vzhľadom k tomu, že uplatnený\nnárok predstavuje škodu na zdraví, kde subjektívna premlčacia lehota neplynie, nemožno z toho dôvodu\npovažovať uplatnený nárok za premlčaný. Nestotožnil sa ani\ns procesným postupom\nsúdu prvej inštancie, ktorým nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil na pojednávaní\nkonanom dňa 13.11.2024 za účelom náležitého preukázania skutkového stavu veci, kedy dokazovanie\nnebolo súdom vyhlásené za skončené. Nevykonanie týchto dôkazov a automatické stotožnenie sa súdu\nprvej inštancie s vznesenou námietkou premlčania prispelo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu\nveci, čím mu bola zároveň odňatá možnosť konania pred súdom prvej inštancie. Odvolaciemu súdu\nnavrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, eventuálne napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\n5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\npodľa\n§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať\núspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. decembra 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku\nboli strany sporu a právny zástupca žalovaného upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1,\n§ 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil\npodľa § 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p. a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi,\nrozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho\nrozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo\n\nani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220\nC.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380\nods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na\nktorú by musel odvolací súd prihliadať.\n9. Odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru\nuvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej\nsumy, ktorý záver aj náležite odôvodnil. V danej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vyplatil\ndňa 26.3.2018 zvýšené jednorazové odškodnenia pozostalým po usmrtených policajtoch (vo výške\n50.704,20 € po por. Bc. Michalovi Šulkovi a vo výške 40.092,50 € po kpt. PadDr. B. P.) a dňa\n13.9.2018 nerefundovanú náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom (vo výške 434,62 €\npo kpt. PaedDr. B. P.), ktorí zahynuli pri výkone svojej služby pri dopravnej nehode, ktorú dňa 3.8.2017\nzavinila Ing. F. E.. Od uvedených dní mal potom žalobca vedomosť o výške škody, ktorá mu vznikla\nvyplatením uvedených dávok. Odvolací súd súhlasí s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v bode\n39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúce sa vedomosti žalobcu o osobe škodcu, z dôvodu\nktorého neobstojí jeho tvrdenie v odvolaní, že vo svojich rozhodnutiach uvádzal, že dopravnú nehodu\nmala zaviniť Ing. F. E.. Odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník viaže premlčanie práva\nz dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby na\nvedomosť poškodeného o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. V danej veci dospel prvoinštančný súd\nk správnemu právnemu záveru o tom, že subjektívna lehota začala plynúť okamihom výplaty dávok\núrazového zabezpečenia, t. j. dňa 26.3.2018 a dňa 13.9.2018 a uplynula dňa 26.3.2020 a dňa 13.9.2020,\npričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 19.11.2021, teda jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy\nje premlčaný. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žaloba bola podaná aj po\nuplynutí trojročnej objektívnej lehoty z dôvodov uvedených v bodoch 40. a 41. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje.\n10. K argumentácii žalobcu v odvolaní, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je v\nrozpore s dobrými mravmi odvolací súd uvádza, že neprihliadnutie na vznesenú námietku premlčania,\nprípadne odopretie tohto práva, hoci aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka),\nje v rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že\nsúd musí prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú osobou, proti ktorej sa právo v konaní vymáha.\nDobrým mravom neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného proti nemu. Základným\núčelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných\ndobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo\nneprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému\ntrvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba\na oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká\npovinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že oprávnená osoba\nsa nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v\nobčianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok)\npriznať. Rovnako aj zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne\nposúdil vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup\nvedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. V danej\nveci prvoinštančný súd v bodoch 42. a 43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne a jasne\nvysvetlil dôvody, pre ktoré nepovažoval žalovaným vznesenú námietku premlčania v rozpore s dobrými\nmravmi za dôvodnú, s ktorým vysvetlením i s poukazom na vyššie uvedené dôvody, sa odvolací súd v\nplnom rozsahu stotožnil, preto predmetnú argumentáciu žalobcu považuje za nedôvodnú.\n11. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní o tom, že predmetnú vec treba\npovažovať za prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko sa stáva, že pri dopravných nehodách (nielen na\nSlovensku) dochádza aj k ujmám na zdraví i úmrtiu osôb (vodič, spolujazdec). Skutočnosť, že v danom\nprípade sa jednalo o usmrtenie policajtov pri výkone ich služobnej činnosti pri dopravnej nehode, ktorú\nzavinila vodička Ing. F. E. dňa 3.8.2017 ešte neznamená, že by malo ísť o prípad hodný osobitného\nzreteľa.\n12. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu o tom, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že\nžalovaný nárok predstavuje vo vzťahu k nemu škodu na majetku, keďže priznané a vyplatené zvýšené\njednorazové odškodnenie pozostalých spadá do rámca škody na zdraví a uplatnil si ju ako regres,\n\nvyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a má zhodne s prvoinštančným súdom za to, že u žalobcu\nvznikla škoda na majetku, ako konštatoval\nv bode 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd k uvedenému dodáva, že žalobca v danom prípade vystupuje ako poškodený, pretože\nvyplatením jednotlivých dávok v zmysle zákona č. 328/200 Z.z. pozostalým po usmrtených policajtoch,\ndošlo na strane žalobcu k vzniku majetkovej škody.\n13. Odvolací súd považuje aj argumentáciu žalobcu v odvolaní o tom, že žalovaný uznal jeho nárok,\nnakoľko už uznal časť ním uplatneného nároku za nedôvodnú a v plnom rozsahu súhlasí s dôvodmi\nuvedenými v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že\nlikvidácia poistnej udalosti je komplexný proces, ktorého cieľom je určiť, či a v akej výške má poisťovňa\nvyplatiť poistné plnenie po vzniku poistnej udalosti. Likvidátor alebo špecialista poisťovne posúdi veľkosť\nškody. Na základe overených údajov a zmluvných podmienok poisťovňa určí presnú sumu, ktorú vyplatí.\nV praxi môže proces likvidácie trvať od niekoľkých dní až po niekoľko týždňov, v závislosti od typu\npoistenia, zložitosti udalosti a dostupnosti podkladov.\n14. Nebolo možné sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalobcu, že sa nestotožnil s procesným\npostupom súdu prvej inštancie, ktorým nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil na\npojednávaní konanom dňa 13.11.2024. Odvolací súd súhlasí\ns dôvodmi uvedenými\nv bode 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd náležite vysvetlil prečo\nnevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom až na pojednávaní konanom dňa\n13.11.2024 a na doplnenie dodáva nasledovné. Civilné sporové konanie upravuje v ustanovení § 153\nC.s.p. sudcovskú koncentráciu konania a v ustanovení § 154 C.s.p. zákonnú koncentráciu konania.\nZákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. To znamená,\nže\nv prejednávanej veci tieto prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany mohol žalobca uplatniť na súde prvej inštancie najneskôr dňa 13.11.204, kedy súd\nprvej inštancie vo veci vykonal pojednávanie a na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené.\nTáto zákonná koncentrácia konania však neznamená, že strany sporu môžu prostriedky procesnej\nobrany a prostriedky procesného útoku uplatňovať až do skončenia zákonnej koncentrácie konania,\npretože sudcovská koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku\na\nprostriedky procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nsporu mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť\na hospodárnosť\nkonania. Využívanie prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť\nk prieťahom v súdnom konaní, pretože práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia\nkonania má prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu.\nÚčelom sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p., o ktorej prvoinštančný súd poučil žalobcu\nv uznesení zo dňa 26.4.2022 (č.l. 102 spisu), ktoré si prevzal 28.4.2022 (č.l. 104 spisu), je zabrániť\ntomu, aby strany zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov\nprocesného útoku žalobcu súd prvej inštancie mal vyhodnotiť podľa okolnosti konkrétneho prípadu tak,\nako to správne súd prvej inštancie aj vyhodnotil, keď vyhodnocovanie včasnosti uplatňovania týchto\nprostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je na úvahe súdu. Súd musí starostlivo zvažovať\npráva a povinnosti jednej aj druhej strany sporu, teda právo žalobcu na spravodlivý proces a na včasné\nrozhodnutie o žalobe a právo žalovaného, aby mal možnosť včas uplatniť všetko, čo namieta proti\nžalobcom uplatnenému právu. Žalobca takúto možnosť mal, ale ju nevyužil, z dôvodu ktorého nedošlo k\nporušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ako namietal v odvolaní (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.),\nnakoľko na predloženie listinných dôkazov mal dostatočný časový priestor.\n15. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne prihliadol na námietku žalovaného týkajúcu sa\npremlčania nárokov žalobcu na náhradu škody, nemusel sa za ďalej zaoberať meritom veci, teda či boli\nsplnené predpoklady na náhradu škody. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní zotrval na\nvšetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré ale nie sú spôsobilé privodiť iné\nprávne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé\nspochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v\nňom uvedených. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže\nviesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť\nsprávne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými iba preto, že nezodpovedajú predstavám\nžalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej inštancie neodchýlil od príslušných\nustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona o sociálnom zabezpečení\n\npolicajtov a vojakov i zákona o povinnom zmluvnom poistení a ani nepoprel ich účel a význam, keď\ndospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.\n16. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365\nods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia\ndôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov\njednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia §\n191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo\nuviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,\nako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia\ndôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov\n(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa\nuskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods.\n2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä\nzákladnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový\nstav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil;\nz odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti\nas\nhodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález\nsúdu o zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu\nk spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá\nby nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto\nsúvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo\nna to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej\npožiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n17. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie prvoinštančným súdom za správne.\n18. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t. j. aj do výroku II. o náhrade\ntrov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, z dôvodu ktorého odvolací súd\nosobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku,\nkeď žalovaný odvolanie nepodal. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný\nžalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).\n19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol po právnej stráne podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný\núspech, by patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ale vzhľadom k tomu,\nže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (nevyjadril sa k odvolaniu žalobcu), odvolací súd mu\nnárok na náhradu trov konania nepriznal.\n20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\n\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/61/2021", "guid": "38ee4652-5334-497c-ab54-b506d2571933:6a3d1afe-15c0-4ce9-8078-c50ca7facc83", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f36fcade-e8fb-4c78-b11f-b26d28b24994", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 384/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1"}], "citovane_v": []}