Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoKR/47/2025 z 14. 8. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. augusta 2025, sp. zn. 8CoKR/47/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1121206249.1
Krajský súd Bratislava | 8CoKR/47/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1121206249.1 | 2025-08-14 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, ZKR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88d14a50-2c60-4d3f-982a-f2a60a165d79
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121206249.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
8CoKR/47/2025
1121206249
14. 08. 2025
JUDr. Lea Gubová
ECLI:SK:KSBA:2025:1121206249.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom
kancelárie Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XX/XX, XXX XX I., t.č. M. A. R. C., proti žalovanému 1/: A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
A. I. XXX a žalovanému 2/: Servis maťo s.r.o., so sídlom Mlynárska 37/27, 926 01 Sereď, IČO: 47 666
463, obaja právne zast.: Samec & partners, s.r.o., so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, IČO: 54 518
563, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti výroku II. uznesenia
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/24/2021-213 zo dňa 28.05.2025, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cbi/24/2021-213 zo dňa
28.05.2025 vo výroku II. potvrdzuje.
II. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zastavil
konanie. Druhým výrokom nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 161 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 27K/13/2020
zo dňa 25.09.2020 vyhlásil na majetok úpadcu K. N. konkurz. Uznesením Mestského súdu
Bratislava III zo 06.03.2025, sp. zn.B1-27K/13/2020, bol zrušený konkurz na majetok úpadcu pre
nedostatok predpokladov na konkurz. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2025.
Právoplatnosťou uznesenia tak došlo de iure k zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu.
3. K zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX,
XXX XX I., došlo predtým, ako súd rozhodol o žalobe žalobcu o určenie neúčinnosti právnych úkonov
podanej proti žalovaným 1/ a 2/ ako subjektom, v prospech ktorých úpadca uskutočnil napadnuté právne
úkony s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávok prihlásených konkurzných veriteľov, v dôsledku čoho
v aktuálnom štádiu konania (pre absenciu konkurzu ako nevyhnutného predpokladu pre rozhodovanie
súdu), neboli splnené procesné podmienky, za ktorých mohol súd o žalobe rozhodnúť, pričom išlo podľa
názoru súdu o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v
súlade s ustanovením § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP konanie zastavil (výrok I.).
4. Na účely rozhodovania o náhrade trov súd vychádzal zo znenia ustanovenia § 257 CSP, keďže podľa
názoru súdu boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žiadnej zo strán
sporu. Žalobca a ani žalovaní 1/ a 2/ procesne nezavinili zastavenie konania, keďže k zastaveniu konania
došlo v dôsledku skutočnosti, ktorá je objektívne mimo rámca strán sporu, a to v podobe zrušenia

konkurzu rozhodnutím súdu, ktorý zrušil konkurz na podklade právoplatného zrušenia trestu prepadnutia
majetku úpadcu. Preto súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
5. Proti výroku II. uznesenia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, ktoré odôvodnili najmä nasledovne: Nesprávne právne
posúdenie veci žalovaní namietali vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 257 CSP na skutkový stav v
súdenej veci. Použitie tohto ustanovenia, podľa nich negatívne dopadá na žalovaných, ktorí by inak
mali právo na náhradu trov konania. Tvrdili, že z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter (R 34/1982),
čo v súdenej veci nemalo. Poukázali na ust. § 257 CSP a kumulatívne splnenie dôvodov hodných
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Poukázali na to, že sa jednalo o tzv. incidenčný spor, pri
ktorom bolo plne na posúdení a zodpovednosti správcu konkurznej podstaty, či žalobu podá, alebo nie.
Správca má síce pri výkone funkcie povinnosť konať s odbornou starostlivosťou (zákon č. 7/2005 Z.z,
a č. 8/2005 Z.z.), avšak žiadne ustanovenie zákona mu neukladá priamu povinnosť incidenčné žaloby
podávať, ani mu nebol udelený k takémuto postupu záväzný pokyn zástupcom veriteľov alebo súdom.
Vo vzťahu k postoju žalovaných v konaní, poukázali na to, že žalovaní uplatnený nárok ako nedôvodný
neuznávali, plnili svoje procesné povinnosti, keď uviedli rozhodujúce skutočnosti a dôkazy už pri svojom
prvom úkone a žiadali žalobu zamietnuť. Nemožno preto konštatovať, že by žalobca nemal procesný
úspech v spore iba z dôvodu vyslovenia neústavnosti samotného konkurzu ústavným súdom, zrušenia
konkurzu a následného zastavenia konania, ale jeho procesný úspech by závisel od konkrétnych
výsledkov dokazovania a v súdenej veci bol značne neistý a podľa žalovaných nedôvodný. Tvrdili, že
súd je v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám
sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP
Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR, Pl. ÚS 46/13
a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii
§ 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko, čo sa však v súdenej veci nestalo. S poukazom na uvedené
navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 28.05.2025 sp.
zn. B1-36Cbi/24/2021-213 vo výroku II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ prizná voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň prizná žalovaným 1/ a 2/ voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. In eventum navrhli, aby odvolací
súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa
28.05.2025 sp. zn. B1-36Cbi/24/2021-213 vo výroku II. zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že Mestský súd Bratislava III,
uznesením č.k. B1-27K/13/2020-317 zo dňa 06.03.2025 zrušil konkurz na majetok úpadcu z dôvodu
nedostatku predpokladov na konkurz. Takýmto zákonným nedostatkom bola skutočnosť, že rozhodnutím
Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 2Nt/6/2023 zo dňa 25.06.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 25.06.2024 súd rozhodol (I.) o povolení obnovy konania v trestnej veci Úpadcu a (II.)
zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 06.02.2020, sp. zn. BB-4T/1/2020
v časti výroku o treste prepadnutia majetku, na základe ktorého bol vyhlásený konkurz. Konkurz, ako
základ pre vedenie konaní vyvolaných konkurzom, teda aj pre dané konanie, odpadol - bol zrušený
mimo vôle a vplyvu tak žalobcu ako aj žalovaných. Súd uznesením zo dňa 15.04.2025 správcu odvolal
z funkcie správcu úpadcu. Žiadnej strane sporu nemožno pričítať zodpovednosť za zastavenie konania
rovnako ani zastavenie konania nemožno považovať za úspech v konaní z dôvodu jej postupu v konaní.
Takúto situáciu právna norma (CSP) explicitne neupravuje a ani právo nedokáže pokryť všetky životné
situácie, ku ktorým môže dôjsť. Preto CSP nemá explicitnú úpravu pre rozhodnutie súdu o trovách
konania vyvolaného konkurzom v prípade zrušenia konkurzu. Preto práve pre takéto osobitné prípady
existuje inštitút dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorým nepochybne je zastavenie odporovacieho
konania vyvolaného konkurzom z dôvodu zrušenia konkurzu na vykonanie trestu prepadnutia majetku, a
to pre neústavnosť uloženého trestu prepadnutia majetku. Z uvedeného dôvodu, tak nemožno aplikovať
žalovanou citované súdne rozhodnutia, ktoré takýto skutkový prípad nepojednávali a tak nemožno
zovšeobecňovať ich právne vety. Súdne rozhodnutia z ČR nie sú záväzné a navyše vychádzajú z
rozdielneho právneho stavu. Trovy odporovacieho (incidenčného) konania vyvolaného konkurzom sú
explicitne vylúčené z uspokojenia v konkurze, t.j. neexistuje právo ani na ich uspokojenie a ani povinnosť
ich zaplatiť počas konkurzu a z konkurznej podstaty. Poukázal na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Navyše
konkurz bol už aj zrušený a správca odvolaný z funkcie správcu úpadcu a tak otázka trov konania je
bezpredmetná. Pri takejto kombinácii právneho a skutkového stavu, je domáhanie sa priznania trov

celkom zjavne neúspešné a nehospodárne a iba bezdôvodne zaťažuje súdy. Napriek tomu a s týmto
vedomým, žalovaní podali odvolanie, s ktorým im vznikli ďalšie nehospodárne trovy, pričom na jednej
strane naznačujú sociálne pomery ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Podané odvolanie je celkom
zjavné bezúspešné uplatňovanie práva s následkom jeho odmietnutia aj podľa čl. 5 CSP. Zo žaloby
vyplýva, že úpadca žalovaným vrátil pôžičku 20.000 eur. Žalovaní porušujú procesnú povinnosť uvádzať
veci úplne a pravdivo. Navrhol pripojiť spis tamojšieho súdu vedený pod sp. zn. B1-36Cbi/4/2021, kde
predmetom žaloby je odporovanie bezodplatného prevodu rodinného domu z úpadcu na jeho matku
tesne pred jeho kolaudáciou, ktorá následne bezodplatne previedla dom na žalovaného 1/ - družku
úpadcu, s ktorou má úpadcu maloletú dcéru. Úpadca previedol na žalovaného 1/ obchodný podiel
v žalovaného 2/, a to za cenu zriaďovacích nákladov na založenie s.r.o. vo výške 5.000 eur, aj keď
spoločnosť evidovala majetok v hodnote 42.653 eur a dosiahla výnosy 43.284 eur, vlastné imanie bolo
výške 37.985 eur a podiel na zisku vo výške 1.957 eur. Prevod obchodného podielu je predmetom
odporovacej žaloby pod sp. zn. B1-37Cbi/5/2021. Zrušenie konkurzu a zastavenie daného konania sú
nespravodlivé pre veriteľov úpadcu, ktorí dôvodne očakávali príjem do konkurznej podstaty 20.000 eur
a tým aj vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok, k čomu však nedôjde z dôvodu zrušenia konkurzu mimo
vôle žalobcu a veriteľov a tak im vznikla reálna škoda a je to pre nich tvrdé. Správca konajúc s odbornou
starostlivosťou plnil svoju povinnosť vymáhať aj sporné nároky (s čím mu vznikla strata času v rozsahu
cca 40 hodín právnej služby, ktorá už nebude krytá odmenou z úspešného odporovania a ani ničím
iným), k čomu nie je potrebný žiaden pokyn ani súdu ani zástupcu veriteľov, ako to nesprávne podsúva
žalovaná v bode 12. odvolania, aj keď v danom prípade podľa jeho názoru išlo o nesporný nárok.
Preto aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa je skôr na mieste v prospech konkurzu a jeho
účastníkov. Žalovaní sa zapojením do napadaného úkonu podieľali na vzniku sporu, dali príčinu sporu, čo
spolu s vyššie uvedeným teraz vylučuje aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v ich prospech.
Všetky podmienky, na ktoré žalovaní poukázali v bode 15. odvolania, sú paradoxne naplnené iba v
prospech konkurzu a nie ako ich žalované nesprávne vykladajú vo svoj prospech. Konkurz bol vyhlásený
z dôvodu konania dlžníka a jeho súhlasu s dohodou o vine a treste prepadnutia majetku, čo bolo
následne dôvodom vyhlásenia konkurzu a vzniku súdneho sporu. Dlžník následne využil svoje právo
podať návrh na obnovu trestného konania, následkom čoho bolo zastavenie konkurzu a tohto konania.
Preto pokiaľ žalované majú akékoľvek nároky, môžu si ich uplatňovať výlučne a priamo voči dlžníkovi svojmu druhovi. Zrušenie konkurzu a jeho dôvody, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa, boli mimo vôle
strán sporu, strany sporu o týchto dôvodoch mali vedomosť (zásada publicity uznesení zverejnených
v Obchodnom vestníku, Rozhodnutia ÚS SR v Zbierke zákonov, blízky vzťah žalovanej s úpadcom,
blízky vzťah žalovanej 1/ s úpadcom a vedomosť o jeho postupe smerom k zrušenie trestu prepadnutia
majetku a konkurzu a zastavenia tohto incidenčného konania) a tak tu logicky nebol žiaden dôvod pre
súd vyzývať strany na vyjadrenie sa k postupu podľa § 257 CSP, čo nesprávne a bez právneho základu
žalovaná vyčíta súdu. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne a zákonné s následkom potvrdenia.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, preskúmal obsah spisu, odvolanie žalovaných, vyjadrenie správcu konkurznej podstaty
k odvolaniu a napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP: Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
9. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd prizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
10. Odvolací súd potvrdil výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. V prejednávanej veci incidenčné konanie bolo zastavené z dôvodu zrušenia konkurzu na majetok
úpadcu z dôvodu nedostatku predpokladov na konkurz, nakoľko incidenčné konanie po zrušení konkurzu
nemôže ďalej prebiehať a musí byť zastavené. Opodstatnenosť incidenčnej žaloby je spojená s trvaním
konkurzu.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že v danom prípade procesne zastavenie
konania nezavinila žiadna zo sporových strán, keďže incidenčné konanie bolo zastavené v dôsledku
zrušenia konkurzu z dôvodu zániku predpokladov pre vedenie konkurzného konania (zrušenie trestu
prepadnutia majetku). Nie je možné tak pričítať procesné zavinenie zastavenia konania ani jednej zo
strán sporu.
13. V tomto smere je potom bez právneho významu argumentácia žalovaných, týkajúca sa dôvodov
začatia a vedenia incidenčného konania, keď k zastaveniu konania došlo mimo vôle sporových strán a
nie je možné vyhodnotiť úspech strany ani účelnosť obrany v predmetnom spore.
14. Odvolací súd rovnako za nedôvodnú považuje odvolaciu námietku žalovaných o nesprávnom
procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý pri aplikácii § 257 CSP, mal podľa názoru žalovaných,
dať stranám sporu priestor na vyjadrenie sa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že strany sporu
mali vedomosť o obligatórnom zrušení konkurzu pre nedostatok predpokladov pre konkurz v dôsledku
zrušenia trestu prepadnutia majetku úpadcu, s priamym procesným dopadom na incidenčné konanie a
pri logickej aplikácii § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách incidenčného konania, k zastaveniu ktorého
došlo bez procesného zavinenia niektorej zo strán sporu. Z týchto dôvodov by ani prípadne vyjadrenie sa
strán sporu k aplikácii § 257 CSP, nezmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil
existenciu okolností hodných osobitného zreteľa v danom prípade v podobe zrušenia konkurzu z dôvodu
zrušenia trestu prepadnutia majetku.
15. Výzva súdu na ďalšie vyjadrenie sa k nároku na náhradu trov konania by bola v rozpore s čl. 17 CSP a
mohla by zaviniť nadbytočne vznik ďalších trov konania. Na daný prípad nemožno aplikovať žalovanými
citované súdne rozhodnutia, ktoré takýto skutkový prípad nepojednávali a tak nemožno zovšeobecňovať
ich právne vety a preto nemožno vychádzať ani z českých súdnych rozhodnutí.
16. V súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, súd rozhoduje, ak strana zavinila zastavenie konania, avšak v
tomto prípade nemožno pričítať zavinenie niektorej zo strán sporu. Nejedná sa ani o trovy zavinené v
zmysle § 256 ods. 2 CSP. Vylúčené je podľa názoru odvolacieho súdu aj rozhodovanie podľa § 255
CSP, nakoľko nemožno posudzovať úspech niektorej zo strán sporu, keďže došlo k zastaveniu konania
bez zavinenia stranou sporu. V zmysle CSP na prejednávaný skutkový stav zastavenia konania je preto
právne udržateľná a akceptovateľná aplikácia ustanovenia § 257 CSP, keďže sa jedná o výnimočnú
situáciu, prípad hodný osobitného zreteľa, a to zrušenie trestu prepadnutia majetku s následkom
zrušenia konkurzu a zastavenia incidenčného konania (výrok I.).
17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/2005). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/2007).
18. Odvolací súd potvrdil výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako správny v súlade
s § 387 ods. 1 CSP, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľmi.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v rozsahu žalovanými
podaného odvolania úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu odvolací súd z dôvodu
hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).