{"guid": "9ee1a993-d434-478e-a0b6-2f6864c00e24:698cf36d-6aee-4e0e-af14-8df04ad95ecc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121201157.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/15/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/15/2025 z 3. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. decembra 2025, sp. zn. 2CoCsp/15/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1121201157.1", "identifikacne_cislo": "1121201157", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2025-12-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/698cf36d-6aee-4e0e-af14-8df04ad95ecc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121201157.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121201157.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121201157.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoCsp/15/2025\n1121201157\n03. 12. 2025\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1121201157.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: S. C., H. XX.XX.XXXX,\nC.: F. K. XXX/X, C. Š., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom:\nKuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom: Pribinova\n25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom:\nMajerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.200,eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06. februára\n2025, č. k. B1-11Csp/18/2021 - 167, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06. februára 2025, č. k.\nB1-11Csp/18/2021 - 167, p o t v r d z u j e .\nII. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 06. februára 2025, č.k. B1-11Csp/18/2021-167, uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 756,- eur do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Tretím\nvýrokom súd prvej inštancie žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n2. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.200,- eur titulom vydania primeraného\nfinančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.\") a náhrady trov konania.\n3. Žalobu odôvodnil odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., Rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/127/2017, zo dňa 30.01.2019 a tým, že medzi žalobcom ako\nspotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa\n03.06.2010, ktorá z dôvodu chýbajúcich obligatórnych náležitostí bola postihnutá sankciou bezúročnosti\na bezpoplatkovosti, ktorá skutočnosť mala za následok to, že žalobca ako spotrebiteľ bol povinný\nveriteľovi uhradiť iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky na podklade tejto zmluvy (t. j. istinu\nposkytnutého úveru). Vzhľadom na to, že žalobca na predmetnú zmluvu veriteľovi uhradil finančné\nprostriedky značne prevyšujúce poskytnuté plnenie zo strany veriteľa, na ktoré veriteľ nemal právny\nnárok, na strane veriteľa došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydania sa žalobca domáhal v\nkonaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 18C/125/2016. Rozsudkom Okresného\nsúdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/125/2016-122, zo dňa 15.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n\n03.07.2019, a ktorým došlo zo strany súdu k právoplatnému uloženiu povinnosti žalovaného vydať\nžalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.780,50 eur spolu s príslušenstvom, a to z dôvodu, že\nzo strany žalovaného došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, ktorého integrálnou súčasťou\nje ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, právo na\npravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie s odbornou starostlivosťou zo strany\nveriteľa garantovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bližšie špecifikovaných v\npredmetnom rozhodnutí. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj Rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 17Co/159/2018-197, zo dňa 19.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2019.\nVzhľadom na tieto skutočnosti a na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vznikol žalobcovi ako\nspotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa podanou žalobou domáha. Sumu\nžalobou uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.200, - eur, predstavujúcu 32%\nz priznanej sumy bezdôvodného obohatenia (3.780,50 eur), považoval žalobca za nanajvýš primeranú\nvzhľadom na to, že zo strany žalovaného došlo k neprijateľnému konaniu už na počiatku ich zmluvného\nvzťahu a toto vyústilo do náročného konania pred všeobecným súdom, kde spotrebiteľ obhajoval svoje\nporušené práva, a na ktorom bol žalobca úspešný.\n4. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 veta druhá zákona č.\n250/2007 Z. z. síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia,\navšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Tvrdil tiež, že pri rozhodovaní o tom, či sa prizná\nprimerané finančné zadosťučinenie a v akej výške, je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť tohto ktorého\núčastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Pri tom priznanie požadovaných\nfinančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné\nuž napraviť inak. Žalovaný mal za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádzal žalobca, malo\ndostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie a prípadne priznanú\nnáhradu finančného zadosťučinenia považuje za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a\narbitrárnom výklade práva, pričom poukázal na dôležitosť gramatického výkladu slova „primerane\". Ďalej\ndôvodil, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v\nprípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany nie len jeho deklaráciu. Mal za to, že jeho opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom\nna predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Podľa jeho názoru žalobcovi žiadna ujma, ktorá by\nodôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a preto jeho priznanie by\nmalo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa,\na to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Konštatoval, že žalobca bol vo svojich konaniach úspešný, a\npreto už raz došlo k náprave porušeného práva a podotkol, že sám žalobca konal v rámci kontraktačného\nprocesu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený so\nvšeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.\nSvojím podpisom na zmluve ďalej prehlásil, že si zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne,\nnie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Za spornú považoval aj výšku požadovanej náhrady\nfinančného zadosťučinenia dôvodiac jej relevantným neodôvodnením (odhadom určené). Záverom\nuviedol, že konanie žalobcu formou podania žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia nebolo\nadekvátne okolnostiam, nakoľko žalobca mal možnosť brániť sa už v počiatkoch kontraktačného postupu\na napriek tomu bol absolútne ľahostajný. Žalobca sa teda mohol brániť primerane aj iným spôsobom,\nnež zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania.\n5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou advokáta žalobcu a listinami tvoriacimi\nobsah súdneho spisu, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav. Rozsudkom Okresného\nsúdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/125/2016-122, zo dňa 15.01.2018, právoplatným dňa 03.07.2019\n(jeho druhým výrokom) v spojení s potvrdzujúcim Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.k. 17Co/159/2018-197, zo dňa 19.06.2019, právoplatným dňa 03.07.2019 (jeho I. výrokom), bola\nžalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.780,50 eur s\npríslušenstvom z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa,\nktorého integrálnou súčasťou je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými\nobchodnými praktikami, právo na pravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie\ns odbornou starostlivosťou zo strany veriteľa garantovaných ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa, bližšie špecifikovaných v predmetných rozsudkoch, t. j. nesporným skutkovým tvrdením\nmedzi stranami sporu je tvrdenie, že žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva\n\nalebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a osobitnými\npredpismi.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bolo, či žalobca\nako spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.200,- eur (predstavujúce 32%\nz priznanej sumy bezdôvodného obohatenia 3.780,50 eur) od žalovaného ako toho, kto za porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi zodpovedá,\npričom žalobca tvrdí, že má, a žalovaný toto tvrdenie popiera tvrdením, že nemá, a v prípade, ak by mal,\nnamieta výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia. Následne súd prvej inštancie poukázal na\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/127/2017, zo dňa 30.01.2019, v ktorom\nsa zaoberal (aj) právnou otázkou, či možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a\nvýška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo svojich\nnosných záveroch Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uviedol: „Aplikujúc režim zákona\nč. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými zákonmi zodpovedá... Jediným predpokladom, ktorý citované\nustanovenie zákona vyžaduje, je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením práva alebo\npovinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny\nnárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného\nobohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky\npoužívanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami\nsporu spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.\nZákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od\nnároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa\noveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti\nalebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo\nspravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia... Vo vzťahu k tejto otázke možno\nuzavrieť, že v prípade žaloby spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z., zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy\na aby spotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy.\" Súd prvej inštancie\nuviedol aj, že na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/389/2015 a sp.zn.\n6Cdo/127/2017, nadviazalo temporálne neskoršie Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 7Cdo/92/2021, zo dňa 30.06.2022, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2022 pod č. 48 a ktorého práva veta znie: „Pre priznanie\npráva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti\nv zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim\nkritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so\nzreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.\"\n7. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené konštatoval, že citované rozhodnutia možno jednoznačne\npovažovať za ustálenú súdnu prax. Podľa tejto ustálenej súdnej praxe je jedinou podmienkou pre\npriznanie finančného zadosťučinenia úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi. Táto podmienka je splnená, ak súd judikuje v\nprospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (v danom prípade nárok z\nbezdôvodného obohatenia z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX,\nzo dňa 03.06.2010). Žiadna iná podmienka nemusí existovať. V kontexte citovaných rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky preto nemohla obstáť obrana žalovaného, prezentovaná v\nodpore proti platobnému rozkazu, na ktorej zotrval žalovaný aj vo vyjadrení (duplike) a súd prvej\ninštancie v zhode s názorom žalobcu, obsiahnutým vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného (replike)\npokladal argumentáciu žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu za zavádzajúcu a\n\nnezohľadňujúcu ustálenú súdnu prax v sporoch o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\npodľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z.\n8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že interpretáciou § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007\nZ. z. v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/389/2015,\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/127/2017, zo dňa 30.01.2019 a\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/92/2021, zo dňa 30.06.2022, ktoré bolo\nuverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2022\npod č. 48, súd prvej inštancie dospel k záveru, že úspešným uplatnením práva na súde je nutné\nrozumieť právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo určenie\nneprijateľnej zmluvnej podmienky, či zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak vychádza z neprijateľnej\nrozhodcovskej doložky a pod. Podmienka úspešného uplatnenia práva na súde bola v danom prípade\nsplnená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/125/2016-122, zo dňa\n15.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2019 a vykonateľnosť dňa 09.07.2019 v prvom a\ndruhom výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/159/2018-197 zo dňa\n19.06.2019, právoplatným dňa 03.07.2019, ktorým odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok\nOkresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/125/2016-122, zo dňa 15.01.2018 v prvom výroku, ktorým\nžalobu žalobcu zamietol, a v druhom výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému\nsumu 3.780,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.03.2017 do zaplatenia v lehote\n3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ktorým súd prvej inštancie rozhodol o vzájomnej žalobe\nžalovaného proti žalobcovi tak, že priznal žalovanému ako spotrebiteľovi (v predmetnom spore, vedenom\nna Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B1-11Csp/18/2021, v procesnom postavení žalobcu)\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.780,50 eur s príslušenstvom. Vznik ujmy v\nsporoch o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je potrebné skúmať a zo strany žalobcu\npreukazovať, nakoľko na vznik tohto práva postačuje samotné porušenie práva alebo povinnosti, čo bolo\nv danom prípade naplnené a potvrdené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.\n18C/125/2016-122, zo dňa 15.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2019 a vykonateľnosť\ndňa 09.07.2019 v prvom a druhom výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.k. 17Co/159/2018-197, zo dňa 19.06.2019, právoplatným dňa 03.07.2019. Pre priznanie práva na\nzadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle\n§ 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z., je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného\nzadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého\nprípadu. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci bolo z obsahu spisu zrejmé, a nebolo\nto ani medzi stranami sporné, že žalobca, ako spotrebiteľ, na súde úspešne uplatnil porušenie svojich\npráv ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi, keď jeho vzájomnej žalobe v\nspore vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 18C/125/2016, tento súd vo vzťahu k\ntomuto nároku vyhovel. Žalobca tak splnil predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods.\n5 veta tretia vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie\ntohto nároku zákon nevyžaduje, aby žalobca preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy.\n9. Na margo primeranosti požadovaného finančného zadosťučinenia, ako rozhodujúceho kritéria pre\npriznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo\npovinnosti v zmysle § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z., pričom jeho konkrétnu výšku určuje\nsúd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu, súd prvej inštancie konštatoval, že\nžaloba je dôvodná v jej základe, t. j. že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Avšak čo sa týka sumy\nžalobcom požadovanej ako primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.200,- eur, súd prvej inštancie\npovažoval za primerané finančné zadosťučinenie výšku 756,- eur [predstavujúce 20% z priznanej sumy\nbezdôvodného obohatenia 3.780,50 eur, namiesto žalobou uplatnených 32% (1.200,- eur) z priznanej\nsumy bezdôvodného obohatenia 3.780,50,- eur] podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobu súd\nprvej inštancie teda považoval za nedôvodnú v primeranom finančnom zadosťučinení vo výške 444,eur, ako rozdielu medzi žalobcom uplatneným primeraných zadosťučinením vo výške 1.200,- eur a\nfinančným zadosťučinením vo výške 756,- eur, súdom považovaným za primerané. Sumu 756,- eur súd\nprvej inštancie považoval za zodpovedajúcu stavu, kedy zo strany žalovaného došlo k neprijateľnému\nkonaniu už pri vzniku zmluvného vzťahu založeného medzi žalovaným ako veriteľom (dodávateľom) a\nžalobcom ako dlžníkom (spotrebiteľom) Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 03.06.2010, ktoré\nvyústilo do súdnych konaní na Okresnom súde Žiar nad Hronom ako súde prvej inštancie a následne\nna Krajskom súde v Banskej Bystrici ako odvolacom súde, počas ktorých (až do ich právoplatného\nskončenia dňa 03.07.2019) žalobca ako spotrebiteľ obhajoval svoje porušené práva vzájomnou žalobou\n\na bol v ich obhajovaní úspešný. Tiež mal za to, že finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi v\nsume 756,- eur, spravodlivo a postačujúco vyrovná ujmu žalobcu ako spotrebiteľa, zároveň adekvátne\nsankcionuje žalovaného ako dodávateľa, a poskytne žalobcovi ako spotrebiteľovi náležitú satisfakciu,\nčím naplní všetky atribúty finančného zadosťučinenia tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 3 ods. 5\nveta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. Súd prvej inštancie vysvetlil, že uvedené finančné zadosťučinenie\nje potrebné vnímať ako poskytnutú satisfakciu ako spotrebiteľovi, a tiež ako odmenu pre žalobcu, nie\nako kompenzáciu. Zároveň má odradiť žalovaného ako dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.\nSúd prvej inštancie považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 756,- eur aj s\nohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorá nemusí byť v rovnakej,\nnumericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila. Za primerané ho pokladal aj vzhľadom na dĺžku\ntrvania nezákonného stavu od 03.06.2010, t. j. od uzavretia Zmluvy o úvere č. 608100284 medzi\nžalobcom a žalovaným, do 03.07.2019, t. j. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom\nsúde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 18C/128/2016 a tiež vzhľadom na existenciu objektívnej spôsobilosti\nvyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobcu, napr. znížením životnej úrovne žalobcu po\ndobu trvania nezákonného stavu, alebo nemajetkovou ujmou žalobcu v peniazoch, ku ktorej došlo vo\nsfére psychiky žalobcu v dôsledku porušovania povinností zo strany žalovaného ako dodávateľa. Súd\nprvej inštancie vzal zreteľ aj na skutočnosť, že žalobca bol Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom\nsp. zn. 3T/136/2013, zo dňa 19.08.2013, právoplatným dňa 23.10.2013, uznaný za vinného zo spáchania\nprečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, z dôvodu, že žalobca v žiadosti o\núver (v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 608100284, zo dňa 03.06.2010 uzatvorenou medzi žalobcom a\nžalovaným) uviedol nepravdivé údaje v položke mesačné príjmy a výdavky a úver nesplácal. Napokon\nsúd prvej inštancie zohľadnil aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri\nporušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej\nstrane nemá byť ani nástrojom obohacovania sa pre druhú stranu sporu.\n10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému\nv rozsahu 100 %.\n11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie proti výrokom uvedeným pod bodom I. a II. podal v zákonom\nstanovenej lehote žalobca odvolanie, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h)\nC.s.p. Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne, avšak len v časti, ktorou sa\nstotožnil s argumentáciou žalobcu o existencii nároku na primerané finančné zadosťučinenie, pričom\nžalobca podaným odvolaním namietal tú časť rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie zamietol značnú\nčasť uplatňovaného finančného zadosťučinenia, a to bez bližšieho a presvedčivého odôvodnenia. V\ntejto časti považoval napádané rozhodnutie za nepreskúmateľné. Podané odvolanie odôvodňoval najmä\ntým, že súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou primeranosti výšky uplatneného nároku, pričom ako\nurčité kritérium, pomocou ktorého posudzoval primeranosť tohto nároku si celkom bez vysvetlenia\nurčil, že primeraná výška finančného zadosťučinenia je vo výške 20 % z bezdôvodného obohatenia.\nTakéto posúdenie veci žalobca s ohľadom na aktuálnu právnu úpravu inštitútu primeraného finančného\nzadosťučinenia, ako aj s ohľadom na aktuálnu rozhodovacia prax všeobecných súdov Slovenskej\nrepubliky nepovažoval za správne. V súvislosti s právnym posúdením veci považoval za potrebné\nuviesť, že jediným kritériom posúdenia výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť k porušeniu\npráv spotrebiteľa. Aj keď zákonodarca neustanovil žiadne osobitné kritériá pre jej posúdenie, žalobca\nvychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019, vydaného v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/127/2017, ako aj z rozhodovacej praxe iných všeobecných súdov\nSlovenskej republiky, ktorá musí byť súdu prvej inštancie z jeho činnosti známa (kde súdy priznávali\naž 100 % priznanej sumy bezdôvodného obohatenia alebo sumy o ktorú sa veriteľ snažil bezdôvodne\nobohatiť na úkor spotrebiteľa), žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia iba vo výške, ktorá predstavovala zhruba iba 47 % celkového plnenia, o\nktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu\nprax Krajského súdu Prešov, prezentovanú rozhodnutiami vydanými v konaniach vedených pod sp.zn.\n3Co/53/2016, 6Co/104/2017, 7Co/23/2017, 19Co/30/2018, 7Co/49/2018, 21Co/31/2018, v rámci ktorých\nkonajúce súdy konštatovali primeranosť takej výšky finančného zadosťučinenia, ktorá zodpovedá 100\n% súm bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa dodávateľ obohatil na úkor spotrebiteľa. Vychádzajúc\nz uvedeného mal žalobca za to, že výška žalovanej sumy bola v prejednávanom prípade podporená\nustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky v otázke primeranosti\nfinančného zadosťučinenia. Vzhľadom na uvedené záver súdu prvej inštancie, ktorý striktne a bez\n\nďalšieho odôvodnenia považoval za primeranú finančné zadosťučinenie vo výške 20 % označil\nza nesprávny. Poznamenal pri tom, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, akým\nspôsobom dospel k záveru, že suma zodpovedajúca 20% je primeraná s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prejednávaného prípadu. Ďalej vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie s\npoukazom na spáchanie trestného činu úverového podvodu žalobca uviedol, že k spôsobeniu škody\nveriteľovi (žalovanému) nedošlo, a to vzhľadom na to, že žalovaný mal nárok len na ním skutočne\nposkytnuté finančné prostriedky. Žalobca uvedené žalovanému vrátil, dokonca uhradil sumu prevyšujúcu\nposkytnuté plnenie. Mal za to, že z uvedeného dôvodu záver súdu prvej inštancie nemohol obstáť.\nNamietal, že na jednej strane vo veci súd prvej inštancie zohľadnil vyššie uvedené, ale porušenia práv\nspotrebiteľa veriteľom len minimálne. Následne poukázal na ďalšie významné okolnosti prejednávaného\nprípadu, ktoré podľa jeho názoru súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, keď určil sumu\nprimeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 % z bezdôvodného obohatenia ako primeranú.\nV prvom rade poukázal na dlhodobý stav právnej neistoty žalobcu, ktorý ako spotrebiteľ bol v tomto\nprávnom vzťahu od roku 2010 do roku 2019, čo predstavovalo dlhú dobu 9 rokov, pričom počas\ntejto doby bol spotrebiteľ vystavený tlaku súdneho konania ako aj trestného konania. S ohľadom\nna tieto skutočnosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 28.03.2024, vydané v\nkonaní vedenom pod sp.zn. 3CoCsp/15/2023, rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 24.06.2024,\nvydaného v konaní vedenom pod sp.zn. 3CoCsp/5/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave vydaný\npod sp.zn. 3CoCsp/9/2024, zo dňa 27.06.2024, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.04.2024\nsp.zn. 21CoCsp/11/2023. Ďalej poukázal na účel primeraného finančného zadosťučinenia. Uviedol, že\nrozhodnutia vydané v pôvodných konaniach, ktoré deklarovali porušenie žalobcovho práva žalovaným a\nv merite veci súdy rozhodli o jeho ochrane nepredstavovali sankciu ako to žalovaný nesprávne uviedol.\nBoli nájdením práva - uvedením (spotrebiteľského) vzťahu do právneho súladu. Za dôležité potom\npovažoval poskytnúť istú formu satisfakcie spotrebiteľovi za jeho aktívne uplatnenie a súčasne hájenie\npráv v konaní na súde, pri čom namietal, že uvedené vo vzťahu ku spotrebiteľovi vo veci súd prvej\ninštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vydaný pod sp.zn. 9Cdo/324/2020, zo dňa 13.12.2022, rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 12.05.2022, sp.zn. 3CoCsp/67/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave vydaný\npod sp.zn. 5CoCsp/16/2023-176, zo dňa 30.05.2023. Poznamenal, že priznaná suma uplatneného\nnároku tak nekorešpondovala nielen s príslušnou právnou úpravou, ale aj s ustálenou rozhodovacou\npraxou všeobecných súdov Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukázal. Namietal tiež, že súd\nprvej inštancie vyššie uvádzané skutočnosti vôbec nezohľadnil a svoje rozhodnutie v otázke výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia riadne neodôvodnil, na základe čoho tak bolo jeho rozhodnutie\nv tejto otázke arbitrárne. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia bolo podľa názoru žalobcu evidentné,\nže vo veci súd prvej inštancie v otázke zamietnutia časti žalovanej sumy postupoval v rozpore s\ncitovaným ustanovením § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a svoje rozhodnutie\nv tejto časti žalovanej presvedčivo neodôvodnil, pričom len zovšeobecnene odkázal na iné konania, v\nktorých rozhodol úplne totožným spôsobom. Výšku priznaného finančného zadosťučinenia považoval\nza neprimeranú vo vzťahu k rozsahu, v ktorom došlo k porušeniu práv spotrebiteľa a ktorých nápravy\nsa musel žalobca domáhať, a preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napádané rozhodnutie tak, aby\nokrem súdom prvej inštancie priznaného nároku na zaplatenie sumy 756,- eur priznal žalobcovi nárok\naj na zaplatenie sumy 444,- eur. Záverom žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí\ndostatočne a výstižne neodôvodnil základné dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, ale len\nnekriticky vyslovil záver o primeranosti finančného zadosťučinenia len v rozsahu sumy 756,- eur, a teda\nnapadnuté rozhodnutie vykazovalo znaky arbitrárnosti a svojvôle a odôvodnenie rozhodnutia nespĺňalo\nparametre zákonného odôvodnenia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2) CSP, na základe čoho označil\npredmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný,\na to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že neuznáva žalobcom\nvznesený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Zdôraznil, že žalobca\nnijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Podotkol,\nže primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu\nvyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy\nlen v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Tiež považoval vzhľadom\nna okolnosti prejednávaného prípadu priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane\nprísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. Mal za to, že súd prvej inštancie bol\npovinný na skutkový prípad aplikovať ustanovenie § 13 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého výšku náhrady súd\n\nurčí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\nŽalovaný odmietol vyjadrenia žalobcu, ktoré mali evokovať stav, že spôsobil svojím konaním žalobcovi\nnemajetkovú ujmu, a preto pri posudzovaní svojho konania žiadal dôslednú aplikáciu relevantných\nvnútroštátnych, európskych predpisov. Rovnako žiadal, aby pri posudzovaní žalobcom uplatneného\npráva boli posudzované konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní\nbolo do úvahy vzaté aj konanie žalobcu, ktorý sa domáhal vydania finančného zadosťučinenia napriek\ntomu, že sám konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne. Dodal, že žalovaný svojím podpisom\nprejavil svoj súhlas s tým, že bol osobitne poučený o jednotlivých náležitostiach zmluvy a tiež v konaní\nnepreukázal ani nevysvetlil, v čom mala primeranosť finančného zadosťučinenia spočívať. Záverom\npoznamenal, že v prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva\nkompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. Priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom\nprípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup v aplikačnej\npraxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane\nsúdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok.\n13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že v celom\nrozsahu trvá na svojich predošlých podaniach.\n14. Žalobca predložil súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. V prvom rade poukázal na to, že\nodvolanie žalovaného nebolo podané včas. Uviedol, že zo súdneho spisu vyplývalo, že odvolanie\nžalovaného bolo podané až dňa 02.05.2025, čo bolo po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Ďalej\npoukázal na to, že odvolanie žalovaného nemalo náležitosti podľa § 363 CSP, nakoľko z podaného\nodvolania nevyplývalo, v akom rozsahu napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie, a teda nebol zrejmý\nrozsah odvolacieho prieskumu pre odvolací súd. V prípade, ak by aj napriek uvedeným skutočnostiam\nodvolací súd na podané odvolanie žalovaného prihliadal, žalobca z dôvodu právnej istoty uviedol\nnasledujúcu právnu argumentáciu. Žalovaným v podanom odvolaní uvedené, že žalobcovi neprislúcha\nfinančné zadosťučinenie, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie bolo podľa\nnázoru žalobcu v príkrom rozpore so zákonnou úpravou tohto inštitútu, ako aj so závermi súdu prvej\ninštancie, v napádanom rozhodnutí. Žalobca trval na tom, že preukázal naplnenie všetkých podmienok\nkoncipovaných v § 3 ods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Splnenie podmienok\nzo strany žalobcu bolo v danom konaní preukázané a žalovaného procesná obrana bola v otázke\nvzniku nároku a naplnenia predpokladov v celom rozsahu irelevantná. Žalobca zotrval aj na tom, že\nžiadaná suma vo výške 1.200,- eur bola primeraná vo vzťahu k postupu žalovaného, ktorého sa vo\nvzťahu k žalobcovi dopustil. Následne sa vyjadril k žalovaným avizovanému zneužitiu práva podanou\nžalobou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré považoval za absolútne mylné a\nničím nepodložné. Namietal, že žalovaný akoby chcel navodiť dojem, že domáhaním sa zo strany\nžalobcu vydania primeraného finančného zadosťučinenia ide automaticky o zneužitie práva, ignorujúc\npritom zákon, ako aj rozhodovaciu prax, v tejto otázke, pri čom poukázal na rozhodnutia, ktoré bližšie\nkonkretizovali, čo možno považovať za zneužitie práva a na kom leží dôkazné bremeno jeho preukázania\na ktoré jednoznačne vyvracajú akúkoľvek námietku žalovaného smerujúcu k tomu, že zo strany žalobcu\nide o zneužitie práva.\n15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie ako žalobcu, tak aj\nžalovaného nie je dôvodné.\n16. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalovaný podal odvolanie včas. Zo spisu vyplýva, že rozsudok\nbol žalovanému doručený dňa 15.04.2025 (doručenka na č.l. 179 spisu). Odvolanie bolo súdu doručené\ndňa 30.04.2025, ako vyplýva z doručenky na č.l. 214 spisu. Záznam napísaný zo strany súdu na odvolaní\nžalovaného na č.l. 206, a to eŽaloba prijatá dňa 01.05.2025, nezodpovedá údaju na riadnej doručenke\nna č.l. 214, z ktorej jasne vyplýva, že odvolanie bolo súdu doručené dňa 30.04.2025 a rovnako doručenie\nodvolania súdu dňa 30.04.2025, vyplýva to aj z potvrdenia o odoslaní podania na č.l. 215 spisu. Odvolací\nsúd preto musí konštatovať, že odvolanie žalovaný podal včas, keď posledným dňom 15-dňovej lehoty\nna podanie odvolania bol deň 30.04.2025, keď rozsudok bol žalovanému doručený dňa 15.04.2025.\n\n17. Odvolací súd po preštudovaní spisu, rozsudku súdu prvej inštancie a odvolaní, dospel k záveru, že\nsa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie\nz vykonaného dokazovania riadne a správne ustálil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil\na dospel k správnemu záveru o dôvodnosti návrhu pokiaľ ide o nárok na finančné zadosťučinenie\na rovnako správne dospel aj k primeranej výške tohto finančného zadosťučinenia. Na zdôraznenie\nsprávnosti rozhodnutia a v reakcii na argumenty uvedené v odvolaniach odvolací súd uvádza, že\nžalobca si uplatňuje nárok v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého\nproti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa\nspotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti\nporušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a\nto aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým\nsúhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o\nkonanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov\").\nSpotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa poslednej\nvety daného ustanovenia podmienkou na uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je, že\nspotrebiteľ úspešne na súde uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a\nosobitnými predpismi. V danom prípade nastala táto skutočnosť, ako uviedol aj súd prvej inštancie, keď\nprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/125/2016-122, zo dňa 15.01.2018,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2019 a vykonateľnosť dňa 09.07.2019, v prvom a druhom\nvýroku v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/159/2018-197, zo dňa\n19.06.2019, právoplatným dňa 03.07.2019, ktorým odvolací súd potvrdil ako vecne správny Rozsudok\nOkresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/125/2016-122, zo dňa 15.01.2018, v prvom výroku, ktorým\nžalobu žalobcu zamietol a v druhom výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému\nsumu 3.780,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.03.2017 do zaplatenia v lehote\n3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, t. j. ktorým súd prvej inštancie rozhodol o vzájomnej žalobe\nžalovaného proti žalobcovi tak, že priznal žalovanému ako spotrebiteľovi (v predmetnom spore, vedenom\nna Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B1-11Csp/18/2021, v procesnom postavení žalobcu) nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.780,50 eur s príslušenstvom. Tento nárok bol priznaný\nžalobcovi z dôvodu, že došlo zo strany žalovaného k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, ktorého\nsúčasťou je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami,\nprávo na pravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie s odbornou starostlivosťou\nzo strany veriteľa garantovaných v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zákone\nč. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.\nOdvolací súd aj s ohľadom na súdom prvej inštancie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, musí konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď ustálil, že predpokladom\nvzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\nje iba úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej uvedeným zákonom alebo\nosobitnými predpismi a nevyžaduje sa aj preukázanie ujmy. Odvolací súd teda odvolaciu námietku\nžalovaného, že neboli splnené podmienky na uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľov, vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil\nprečo v danej veci došlo k naplneniu týchto podmienok a odvolací súd sa stotožnil s jeho odôvodnením\nv celom rozsahu.\n18. Žalovaný ďalej namietal, že suma, ktorú si žalobca uplatňuje, je neprimeraná. Žalobca\nnaopak namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie priznal neprimerane nízku sumu. Odvolací\nsúd opäť konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožnil s posúdením a odôvodnením priznanej\nvýšky zadosťučinenia súdom prvej inštancie. Odvolací súd dopĺňa a opakuje, že závažnosť ujmy\nnie je podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov, ktorého aplikácia ako lex specialis\nsa uplatňuje na daný prípad, podmienkou k úspešnému uplatneniu primeraného zadosťučinenia.\nNajvyšší súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/92/2021, ustálil, že pre priznanie\npráva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo\npovinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. <https://app.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga3v6mrvga&refSource=text> o ochrane spotrebiteľa\na o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://app.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzheyf6mzxgi&refSource=text> o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia;\n\njeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého\nprípadu. V odôvodnení daného rozhodnutia sa uvádza: \"Najvyšší súd v uznesení z\n30. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgaytoxzwmnsg6xzrgi3q&refSource=text> (napadnuté odvolacie rozhodnutie je z\n15. júla 2020, pozn.) sa v rámci podaného dovolania zaoberal (aj) právnou otázkou, či možno priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mrqga3v6mrvgaxhaylsmftxeylgfuzq&refSource=text> ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z.z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a\nbez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo svojich nosných záveroch\nv tejto súvislosti uviedol: „Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. <https://app.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=pj5f6mrqga3v6mrvga&refSource=text> je potom nutné použiť jeho\n§ 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné\nzadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a\njednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania\nvoči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov\ndomáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva\nhrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva\nspotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie\nzákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva\nalebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa\nkonkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z\nbezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp.zn. 6Cdo/389/2015 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=njzwwxzsgaytkxzwl5rwi327gm4ds&refSource=text>). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani\npodmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená\nkonkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú\nsituáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno\nna strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody,\nujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky\nutrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje\nžiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom\nje primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky\nokolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia... Pre úspešné\nuplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani\nto, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby\nsprávne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného\nzadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje ... Vo vzťahu k tejto otázke možno uzavrieť, že v\nprípade žaloby spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 <https://app.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga3v6mrvgaxhaylsmftxeylgfuzq&refSource=text> ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z.z., zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy\na aby spotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy.\" Odvolací súd\ns poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že\nči je uplatnená suma zadosťučinenia primeraná, je na úvahe súdu. Konkrétnu výšku určuje súd\núvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu. Odvolací súd má za to, že súd prvej\ninštancie odôvodnil a uviedol úvahy, prečo považoval ním priznanú výšku 756,- eur za primeranú\na odôvodnil ju okolnosťami prípadu. Poukázal na dlhšie časové obdobie niekoľkých rokov, počas\nktorého dochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľa, poukázal aj na výšku sumy, ktorú neoprávnene\nžalovaný požadoval uhradiť od žalobcu a na druhej strane zohľadnil aj správanie žalobcu pri uzatváraní\nzmluvy, kde uviedol nepravdivé údaje. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie zohľadnil možné\nhľadiská pre posúdenie primeranosti finančného zadosťučinenia a priznal sumu zodpovedajúcu týmto\nhľadiskám. To, že aj v iných prípadoch priznal súd prvej inštancie (ten istý sudca) tiež sumy finančného\nzadosťučinenia vo výške zodpovedajúcej 20 % sume bezdôvodného obohatenia neznamená, že\nnedošlo ku zohľadneniu konkrétnosti prípadu. Totižto všetky súdom prvej inštancie prejednávané\n\nprípady mohli vykazovať rovnaké konkrétnosti. Nie je potom pochybením súdu, ak v obdobných\nprípadoch, s porovnateľnými konkrétnosťami, prizná obdobnú sumu, ktorú vyjadrí rovnakým percentom\nz výšky bezdôvodného obohatenia. Žalobca poukazuje na rozhodnutia krajských súdov, ktoré priznali\naž 100 % sumy bezdôvodného obohatenia ako primerané finančné zadosťučinenie, avšak na druhej\nstrane žalobca poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach (napr.\nsp.zn. 3CoCsp/5/2021, 3CoCsp/9/2024, 3CoCsp/15/2023, 5CoCsp/16/2023), z ktorých rozhodnutí\nzase vyplýva, že priznali za primerané finančné zadosťučinenie práve sumy zodpovedajúce 20 % zo\nsumy bezdôvodného obohatenia. Rovnako vyplýva z odôvodnení týchto rozsudkov Krajského súdu v\nBratislave, že išlo o obdobné prípady ako je daný prípad, aj čo sa týka dĺžky súdneho konania, v ktorom\nspotrebiteľ úspešne uplatnil svoje právo. Daný prípad je v podstate odôvodnený v žalobe rovnako, ako\nsú vyššie uvedené prípady v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd má za to, že súd\nprvej inštancie priznal primeranú výšku finančného zadosťučinenia a odvolací súd nevzhliadol žiaden\ndôvod, žiadnu takú okolnosť v danom konkrétnom prípade, ktorá by mohla opodstatnene znamenať\npriznanie vyššieho finančného zadosťučinenia oproti priznanému súdom prvej inštancie. Úvaha súdu\nprvej inštancie o primeranosti finančného zadosťučinenia v danom prípade je odôvodnená jasne,\nzrozumiteľne, nevybočuje ani z rozhodovacej praxe súdov a nie je dôvod zo strany odvolacieho súdu\ndo danej úvahy zasahovať.\n19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (ust. § 387 ods. 1CSP).\n20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd nevyhovel ani odvolaniu žalobcu ani žalovaného, má\nza to, že je namieste o trovách konania rozhodnúť podľa úspechu tak, že žiadna zo strán nemá právo\nna náhradu trov odvolacieho konania.\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Csp/18/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "9b71de6c-d40a-42a2-9ecf-202865cd907b:c05ab0ee-ddfe-4b2b-82d1-7615b00c47ae", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7120203433.2", "spisova_znacka": "3CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/9/2024 z 20. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7120203433.2"}, {"guid": "d9b22b3d-aa95-4ba2-b983-82982f16ada0:5629aeb1-4a54-4fb1-bd69-38e9d6c7f8eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "21CoCsp/11/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/11/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d9b22b3d-aa95-4ba2-b983-82982f16ada0:5629aeb1-4a54-4fb1-bd69-38e9d6c7f8eb"}, {"guid": "648e5222-a0e9-4767-b96a-373965cbe6d5:cfd1c2d8-60e3-45ed-bf11-c5297ce73a7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/15/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/15/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/648e5222-a0e9-4767-b96a-373965cbe6d5:cfd1c2d8-60e3-45ed-bf11-c5297ce73a7c"}, {"guid": "9a446e0d-1739-4202-ac4e-a7fff0f8ff24:77d4346b-a726-49ee-9876-f550dd52191e", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/16/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/16/2023 z 18. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9a446e0d-1739-4202-ac4e-a7fff0f8ff24:77d4346b-a726-49ee-9876-f550dd52191e"}, {"guid": "bc107298-14e3-43a3-b76c-a37a4154dec3:c724e15f-ebf0-474a-afc9-d0657e1194c8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7818202985.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/5/2021 z 8. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-08", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7818202985.1"}, {"guid": "a3b8497a-bd92-40ca-9a3d-2f6f47a988ac:f510a1ae-9b56-490f-942e-dec90957f28c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8716207138.2", "spisova_znacka": "17Co/159/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/159/2018 z 25. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8716207138.2"}, {"guid": "522824b7-1142-4ba9-9818-fe009b2d9379:db5f0615-4a72-444e-9cb0-794f13261aac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1", "spisova_znacka": "19Co/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/30/2018 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1"}, {"guid": "73b2f0a3-ff39-4fe6-a287-a8adac030b29:1099f402-514e-4442-97d2-46b0cf657105", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1", "spisova_znacka": "3Co/53/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1"}, {"guid": "decb7544-cefd-45a5-95ee-e04ae9d5e4d8:636a8d8f-71aa-4442-9b93-f1aa1f3a3b00", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1", "spisova_znacka": "6Co/104/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/104/2017 z 17. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-17", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1"}, {"guid": "671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/23/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/23/2017 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e"}], "citovane_v": [{"guid": "45208a52-86f8-4704-a7a1-cba00ad693e2:7daabe38-2c72-462c-bb54-afa627b2da1e", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2026:7121209456.16", "spisova_znacka": "35Csp/248/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 35Csp/248/2021 z 23. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2026:7121209456.16"}, {"guid": "d4708da7-93b3-4f19-9fed-c69c33fa6801:cedfefc6-c995-490b-aa32-b194e8cb115f", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8125200642.3", "spisova_znacka": "20Csp/9/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/9/2025 z 17. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8125200642.3"}]}