{"guid": "9fcb38d9-b8b0-4728-b790-ca385e22997f:6639f242-c7ed-467f-b417-59027f2edd3b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121200524.1", "spisova_znacka": "7Co/86/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/86/2024 z 31. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2025, sp. zn. 7Co/86/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1121200524.1", "identifikacne_cislo": "1121200524", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Cdo/116/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "6011e7bf-d5e7-486c-be97-93eb90b40dab:f131695d-2b35-40ff-8c98-9df3e4d0c574", "datum": "2026-06-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6639f242-c7ed-467f-b417-59027f2edd3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121200524.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121200524.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121200524.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/86/2024\n1121200524\n31. 03. 2025\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1121200524.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. a 2/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, G. C., zastúpených: Advokátska\nkancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava proti\nžalovanej: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom C. XX, F. o náhradu\nnemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n20.2.2024, č.k. B1-14C/4/2021-87, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nŽalovanej sa proti žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 1/ titulom náhrady\nnemajetkovej ujmy sumu 8 000 eur to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), uložil žalovanej\nzaplatiť žalobkyni 2/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 8 000 eur to do 15 dní od právoplatnosti\nrozsudku (výrok II.), žalobkyni 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%\n(výrok III.), žalobkyni 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% (výrok\nIV.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok V.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a vecne tým, že na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkýň 1/ a 2/ je v časti dôvodná. Konštatoval, že v konaní\nmedzi stranami sporu nebolo sporné, že motorové vozidlo značky Opel Astra, ktorého vodičom bol vinník\ndopravnej nehody dňa 12.12.2019, bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej.\nV konaní bolo tiež nesporné, že vinník dopravnej nehody - vodič H. I., ktorý porušením povinnosti\nvodiča dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom\nho nesmie ohroziť, zavinil dopravnú nehodu. Vodič bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo\ndňa 30.4.2021, sp.zn. 3T/33/2021 právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody za prečin usmrtenia.\nUviedol, že tieto skutočnosti vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.3.2022,\nsp.zn. 22C/41/2020-113 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.5.2023, sp.zn.\n15Co/66/2022. Súd prvej inštancie uviedol, že z uvedeného jednoznačne vyplýva zodpovednosť vodiča\nza vzniknutú dopravnú nehodu ako aj za usmrtenie nebohého I. I., ktorý v čase dopravnej nehody mal\n68 rokov. Žalobkyne 1/ a 2/ sa v konaní domáhali priznania náhrady nemajetkovej ujmy v súvislostí s\númrtím ich otca, ktorý zomrel na následky uvedenej dopravnej nehody dňa 12.12.2019 a svoj nárok si\n\nuplatnili u žalovanej podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z.\nPrvoinštančný súd konštatoval, že úmrtie otca ako blízkeho rodinného príslušníka zavineným konaním\nvodiča J. E. je neoprávneným zásahom do práva pozostalých na súkromný a rodinný život. V konaní\nbolo jednoznačne preukázané, aký vrelý vzťah s otcom mali žalobkyne 1/ a 2/, hoci nebol ich biologický\notec, ale odkedy sa ich matka za neho vydala (žalobkyňa 1/ mala 7 rokov), vytvorili rodinu a po celý\nživot sa o nich staral. Z výpovede žalobkýň tiež vyplynulo, akú prirodzenú autoritu otec požíval, ako ich\nrodinne viedol, pomáhal a bol veľkou oporou ako aj inšpiráciou pre ich rodinný, pracovný a súkromný\nživot. Uviedli, že bolo radosťou tráviť s otcom čas a byť v prítomnosti ich otca, ktorý bol veselý a pracovitý.\nŽalobkyne tiež preukázali, aký intenzívny vzťah mali s otcom, ako ich viedol v živote k úcte aj medzi\nsúrodencami tým, že nikdy medzi nimi nerobil rozdiely, ako radi s otcom trávili čas spolu so svojimi\nrodinami a jeho vnúčatami, pričom všetci sa na neho tešili, aj keď už mali svoje rodiny. Žalobkyne uviedli,\nže smrť otca veľmi bolí aj po rokoch a so stratou sa veľmi ťažko vyrovnávali, nemajú komu zavolať, keď\nniečo potrebujú, smrťou otca zostalo prázdne miesto a museli sa s tým vyrovnávať každá po svojom.\nPrvoinštančný súd uviedol, že smrťou otca došlo u žalobkýň 1/ a 2/ k pretrhnutiu vzájomných citových\nväzieb s otcom, ktoré si počas spoločného života v rodine vybudovali a ktoré pestovali vzájomne v\npriebehu celého života aj potom, čo odišli zo spoločnej domácnosti a naďalej sa stretávali a trávili čas\nspolu s rodinou. Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal žalobkyniam náhradu nemajetkovej\nujmy každej vo výške 8 000 eur. Pri ustálení výšky náhrady vychádzal jednak z predložených dôkazov\nv konaní ako aj osobných výpovedí žalobkýň a prihliadol na závažnosť ujmy ako aj intenzity zásahu a\nokolností, za ktorých k nemu došlo. Zároveň prihliadol aj na výsledok konania pred Okresným súdom\nBratislava I zo dňa 11.3.2022, sp. zn. 22C/41/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava\nzo dňa 31.5.2023, sp. zn. 15Co/66/2022-158, z ktorého vyplýva, že bratovi žalobkýň bola priznaná\nsuma 8 000 eur a manželke otca bola priznaná suma 10 000 eur. Na základe uvedeného súd prvej\ninštancie žalobu vo zvyšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy zamietol ako nedôvodnú. O náhrade\ntrov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „C.s.p.“) a priznal žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu\n100% .\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu v rozsahu výroku V. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne\n1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko jeho\nodôvodnenie nespĺňa zákonné, ústavné a ani medzinárodné požiadavky na riadne a presvedčivé\nodôvodnenie rozsudku. Mali za to, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s otázkou výšky peňažnej\nsatisfakcie, pričom jeho povinnosťou bolo dostatočným spôsobom sa vysporiadať s argumentáciou\nžalobkýň, aby dôvody pre nepriznanie relutárnej náhrady v nimi požadovanom rozsahu boli jasné,\nzrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Žalobkyniam nebolo zrejmé, prečo jedinečnosť prejednávanej\nveci neumožňovala priznať každej zo žalobkýň peňažnú satisfakciu vo výške 30 000 eur, aby sa\nnásledne rozhodovacej činnosti vytvoril priestor pre priznávanie vyšších odškodnení pri iných (ešte)\nzávažnejších prípadoch a prečo považoval súd túto sumu za vysokú. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku podľa názoru žalobkýň nie je zrejmé ako sa prvoinštančný súd vysporiadal s rozhodovacou\npraxou všeobecných súdov v obdobných veciach, na ktorú poukazovali žalobkyne v priebehu konania\na prečo tieto rozhodnutia nemohli byť podkladom pre posúdenie adekvátnej výšky peňažnej satisfakcie\nv predmetnej veci. Žalobkyne ďalej namietali, že z napadnutého rozsudku nevyplýva ako súd prvej\ninštancie použil pri rozhodovaní princíp proporcionality, keď porovnával čiastky náhrady nemajetkovej\nujmy v iných prípadoch, nielen v obdobných, ale aj ďalších, kde došlo k zásahu do osobnostných\npráv. Rovnako podľa ich názoru nie je zrejmé, aké ďalšie právne významné kritériá vzal prvoinštančný\nsúd do úvahy pri stanovení výšky náhrady za duševné útrapy spôsobené žalobkyniam za deštrukciu\nich emocionálneho vzťahu s nebohým otcom a za nezvratný zásah do ich súkromného a rodinného\nživota a ako zohľadnil náhradu priznávanú sekundárnym obetiam na základe iných hmotnoprávnych\npredpisov upravujúcich odškodňovanie. O protirečivosti a vnútornej rozporuplnosti napadnutého\nrozhodnutia podľa názoru žalobkýň svedčí fakt, že hoci súd prvej inštancie konštatoval, že dokazovaním\nvykonaným v predmetnej veci mal súd jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňami a zosnulým\notcom existoval vrelý intenzívny vzťah, súčasne uviedol, že na spravodlivom základe priznal každej zo\nžalobkýň nemajetkovú ujmu vo výške 8 000 eur, ktorú zjavne považoval za primeranú. S poukazom\nna predložené súdne rozhodnutia priznávajúce náhradu rádovo v desiatkach tisíc eur podľa žalobkýň\nnemožno akceptovať záver, podľa ktorého výška náhrady bola žalobkyniam priznaná na spravodlivom\n\nzáklade. Žalobkyne neakceptovali záver súdu o priznanej výške náhrady, ktorý formuloval prvoinštančný\nsúd na základe arbitrárneho a strohého odkazu na právoplatne skončený spor vedený na Okresnom\nsúde Bratislava I sp.zn. 22C/41/2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n15Co/66/2022, v ktorom bola bratovi žalobkýň priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 8 000\neur. Namietali, že v napadnutom rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o tom, akými úvahami\nsa prvoinštančný súd spravoval pri kreovaní záveru o spravodlivosti takto priznanej satisfakcie.\nZdôraznili, že favorizácia inej právoplatne skončenej veci nemá v podmienkach Slovenskej republiky\nvšeobecnú záväznosť a nemá v nepublikovanej podobe v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky ani faktickú záväznosť pre iné podobné prípady. Žalobkyne mali za to, že spory\no ochranu osobnosti s požadovanou náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavujú vysoko\nindividualizovanú problematiku, kedy výška samotného nároku je determinovaná neuzavretým výpočtom\nkritérií, ktoré je konajúci súd povinný zohľadniť (napr. stupeň príbuzenského pomeru sekundárnej a\nprimárnej obete, druh a intenzita emocionálnych vzťahov, rozsah spôsobenej citovej ujmy, emocionálna\nči existenčná závislosť sekundárnej obete na zosnulej osobe, morálne zadosťučinenie, zásah do fyzickej\nči psychickej integrity sekundárnej obete). Uviedli, že diferentné posúdenie otázky primeranosti výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy je odôvodnené práve individuálnymi okolnosťami prejednávanej veci, rôznou\nmierou závažnosti vzniknutej citovej a emocionálnej ujmy, či intenzitou zásahu do duševnej sféry\nsekundárnych obetí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Cdo/83/2020). Otázka výšky priznanej\nnáhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových\nokolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných\nveciach (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/131/2020). Žalobkyne tvrdili, že vykonaným\ndokazovaním bolo preukázané, že mali so zosnulým otcom mimoriadne intenzívny a hlboký rodinný\nvzťah; rovnako bolo preukázané, že náhle a neočakávané pretrhnutie väzieb so zosnulým otcom\npoznačilo žalobkyne aj v duševnej sfére, keďže obe užívajú/užívali lieky na upokojenie. Poukázali aj na\nskutočnosť, že boli od zosnulého otca opakovane existenčne závislé a podstatne náročnejším spôsobom\nsa vyrovnávali so spôsobenou tragédiou. Mali za to, že v priebehu konania substancovane osvedčili\nintenzitu a rozsah citovej a emocionálnej ujmy spôsobom odôvodňujúcim priznanie vyššej satisfakcie.\nS poukazom na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na § 220 ods. 2 C.s.p. nepovažovali odôvodnenie napadnutého rozsudku za dostatočne presvedčivé.\nPodľa ich názoru bolo žiadúce, aby súd prvej inštancie precízne sformuloval svoje úvahy v spojitosti so\nšpecifikami konkrétneho skutkového stavu, ale súhrne aj s inými prípadmi, aby priznaná kompenzácia\nnebola vnímaná ako svojvoľná. Podľa názoru žalobkýň im bola priznaná zjavne neadekvátne nízka\nsuma peňažnej satisfakcie a bola porušená zásada primeranosti. Uviedli, že požadovaná výška\nnáhrady vyplýva zo skutočnosti, že úmrtie otca spôsobilo žalobkyniam doživotnú a v zásade ničím\nnereparovateľnú ujmu. Žalobkyne sa nikdy nezmieria s úmrtím zosnulého otca a z ich života sa vytratila\nosoba poskytujúca im pomocnú ruku, podporu a oporu v každodenných situáciách. Pocity šťastia,\nharmónie a nadšenia zo spoločne strávených chvíľ a nezabudnuteľných zážitkov nahradili už iba\nspomienky na blízku osobu. Mali za to, že výška nároku je plne primeraná spôsobenej tragédii. Medzi\nžalobkyňami a zosnulým otcom boli vzájomné emocionálne vzťahy na mimoriadne vysokej úrovni, otec\nbol pre žalobkyne celoživotným vzorom, učiteľom, jedinečným empatickým a ústretovým človekom, ktorý\nim nesmierne chýba. V dôsledku tragickej smrti došlo u žalobkýň tiež k výraznému zásahu aj do ich\npsychickej integrity, čo ovplyvnilo ich zdravotný stav ako aj pracovný život. Práve adekvátna finančná\nkompenzácia by aspoň čiastočne prispela k zmierneniu následkov traumatizujúcej udalosti. Priznané\nodškodnenie musí podľa názoru odvolateliek taktiež „vyvážiť“ hodnotu zmareného ľudského života i v\nbudúcnosti prítomné duševné útrapy žalobkýň pri spomienkach na dopravnú nehodu, pri ktorej umrel ich\notec. Domnievali sa že súdom priznaná náhrada ne(s)plní svoj účel a nekompenzuje stratu rodinného\npríslušníka, nedokáže zmierniť súčasné i budúce psychické trápenie žalobkýň. Zámerom náhrady nie\nje pritom zneužitie právneho inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy, ale záujem na takom zadosťučinení,\nktoré by oprávnene považovali za spravodlivé a zodpovedajúce strate najbližšej osoby. Nejde iba o\nhmotnú satisfakciu, ale predovšetkým gesto slušnosti a spravodlivosti. Podľa názoru žalobkýň súd prvej\ninštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže priznaná výška nemajetkovej ujmy nie je\nprimeraná okolnostiam prípadu a tiež nie je založená na objektívnych a rozumných dôvodoch. Namietali,\nže pri aplikácii rozhodujúcej právnej úpravy súd prvej inštancie nedostatočne reflektoval mimoriadne\nintenzívne citové vzťahy medzi nimi a nebohým otcom ako aj emocionálnu závislosť žalobkýň na\nnebohom otcovi a výšku náhrady po právnej stránke komplexne neposudzoval v súvislosti s ďalšími\nrelevantnými okolnosťami. Podľa ich názoru mal súd prvej inštancie dôsledne posudzovať primeranosť\nvýšky nemajetkovej ujmy aj v kontexte s ďalšími predpismi upravujúcimi obdobnú problematiku a s\nrozhodovacou praxou všeobecných súdov vo vybraných prípadoch sekundárnych obetí, pri ktorých\n\núhradu realizuje štátny orgán určený zákonom, a to smrť v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby\nz povolania (manželka 46 485,40 eur a nezaopatrené dieťa 23 242,70 eur), pričom uvedené sumy\nvyjadrujú len základný rámec, prostredníctvom ktorého si plní Slovenská republika svoj pozitívny\nzáväzok voči občanovi. Nepovažovali za správne, aby sa v súkromnoprávnom vzťahu nepribližovala\nnáhrada nemajetkovej ujmy ani ku hranici súm, ktoré uhrádza štát pozostalým osobám. Rovnako je\ntomu v prípadoch, pri ktorých úhradu realizujú komerčné poisťovne či zodpovedná súkromná osoba pri\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti non lege artis (od 30 000 eur do 100 000 eur) a pri dopravných\nnehodách (od 20 000 eur do 50 000 eur). Žalobkyne vyjadrili názor, že judikatúra by prioritne mala\nnastaviť definičné pravidlá pre odškodňovanie nemajetkových ujem komplexne, aby bola predovšetkým\nzdravým rozumom uchopiteľná hierarchia hodnôt a primeranosť medzi jej všetkými variantmi, a to\nod odškodňovania najtragickejších nemajetkových ujem po satisfakcie priznávané v iných, menej\nzávažných konaniach. Mali za to, že suma odškodnenia pri úmrtí blízkej osoby má odzrkadľovať aj\nto, akú hodnotu prisudzuje spoločnosť znehodnoteniu citových vzťahov. Pokiaľ sú vydávané excesívne\nrozhodnutia pri zásahoch do cti, povesti a dobrého mena, avšak pri náhrade nemajetkovej ujmy pri strate\nnajbližšej osoby (otca) je žalobkyniam priznaná suma 8 000 eur, vnímali túto peňažnú satisfakciu ako\nneprimeranú a nespravodlivú, navyše za situácie, kedy podľa ich názoru nie je ani náležite odôvodnená\n(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.12.2020, sp.zn. 25 Cdo 27/2020). Podľa názoru žalobkýň\nje nevyhnutné pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadať aj na právne závery kreované\nÚstavným súdom SR v náleze zo dňa 5.12.2017, sp.zn. III. ÚS 288/2017, publikovanom v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 46/2017, kde sa uvádza: „Pri určovaní sumy nemajetkovej\nujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s\nprincípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať\nvzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“ Osobitne dali do\npozornosti prípad vedený tunajším súdom pod sp.zn. 5Co/105/2018, v ktorom odvolací súd rozsudkom\nzo dňa 22.11.2018 priznal žalobcovi za vzniknuté prieťahy v konaní náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n16 000 eur. Síce sa nejednalo o totožný skutkový stav, avšak vzhľadom na zjavný nepomer priznaných\nsúm je podľa názoru žalobkýň legitímna otázka, v čom je (doživotná) trauma spôsobená žalobkyniam\nmenej závažná, že si vyžadovala priznanie nižšej náhrady. Poukázali aj na rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci framipek s.r.o. a AGRORACIO Senica a.s. c/a Slovenská republika, ktorý\npriznal sťažovateľom (obchodným spoločnostiam) za vzniknuté prieťahy v konaní náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške 7 300 eur a 6 400 eur, t.j. obdobnú s prípadom žalobkýň. Žalobkyne ďalej uviedli, že je\núlohou súdu poznať svoju vlastnú judikatúru, a túto zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany\nsporu poukazujú (nález Ústavného súdu SR zo dňa 21.11.2017, sp. zn. III. ÚS 289/2017, publikovaný\nv Zbierke pod č. 43/2017 a ZORIČÁKOVÁ, V. Kritériá pre určenie výšky náhrady za nemajetkovú\nujmu sekundárnych obetí v slovenskej súdnej rozhodovacej praxi. In NOVOTNÁ, M., ZORIČÁKOVÁ,\nV. (eds.) Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých a osobitosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v\nmedicínskom práve v podmienkach slovenského a českého práva. Bratislava: TINCT, 2021,56 s.). V tejto\nsúvislosti žalobkyne zároveň poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.12.2020,\nč. k. 6Co/126/2020-361, v ktorom bol „bežný“ rodinný vzťah ohodnotený na 20 000 eur pre každého zo\nžalobcov (rodičia a brat zosnulého) napriek tomu, že „v konaní neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré\nby odôvodňovali použitie sprísňujúcich kritérií pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy, teda na\nzáklade ktorých by bolo namieste priznať vyššiu sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.“ Ak teda\nsúd prvej inštancie explicitne konštatoval, že žalobkyne mali s nebohým otcom intenzívny, vrelý vzťah,\nt.j. mimoriadne silné citové väzby, s poukazom na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu, ktorá pri „iba\nbežných“ rodinných vzťahoch považovala za primeranú satisfakciu vo výške 20 000 eur, mal nesporne\npriznať žalobkyniam vyššiu náhradu, a to s ohľadom na preukázateľnú existenciu osobitných okolností\npodmieňujúcich zvýšenie náhrady nemajetkovej ujmy. Možno preto zhrnúť, že súd prvej inštancie danú\nvec nesprávne právne posúdil, keď súdnu prax ako „živé právo“ náležite neaplikoval na prejednávanú\nkauzu, pričom žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo napriek preukázaniu existencie intenzívneho a\nvrelého vzťahu žalobkýň so zosnulým otcom, existenčnej závislosti žalobkýň na zosnulom otcovi a\nnegatívne následky tragickej udalosti na ich pracovný život či psychické zdravie, priznaná náhrada\nnedosahovala v konečnom dôsledku (a to ani zďaleka) výšku, aká je v rozhodovacej praxi (tunajšieho\nsúdu) priznávaná zničeniu tzv. „bežných“ rodinných vzťahov. V tomto kontexte apelovali na odvolací\nsúd, aby pri meritórnom prejednaní predmetného odvolania dôsledne zohľadnil svoju rozhodovaciu\nprax, a to i v iných „nezávažných“ prípadoch, pričom z pohľadu hierarchie hodnôt nemôže obstáť\npriznanie sumy 8 000 eur a nižšej, keďže neadekvátna výška náhrady degraduje hodnotu nerušeného\nrodinného života a dôveru žalobkýň v spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. V tomto kontexte poukázali\nžalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, Rc 60/2023, v ktorom bol kreovaný nasledovný právny\n\nnázor: „Pri stanovení vyše peněžité náhrady je nutno vycházet z těch případů, které se v podstatných\nznacích shodují s projednávanou věcí. Nelze-li nalézt takový případ, je třeba provést srovnání s jinými\npřípady náhrad nemajetkové ujmy. Přitom je nutno použít princíp proporcionality též tím způsobem, že\nsoud v mezích úvah o srovnatelnosti s jinými případy peněžité náhrady nemajetkové újmy vezme v\npotaz hierarchii chránéných práv a vezme v úvahu též ekonomický vývoj, v jehož dúsledku se náhrady\npostupem času zvyšují nebo máji zvyšovat (valorizují nebo máji valorizovat).“ Pri úvahách o odškodnení\nje podľa názoru žalobkýň dôvodné subsidiárne prihliadať aj na čiastky priznávané za telesné (duševné)\nzranenia. Podľa sadzieb bodového ohodnotenia uvedených v zákone č. 437/2004 Z.z. v rozmedzí\nod 260 až 1300 bodov za položku č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných\nzážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným\npsychiatrickým pracoviskom) by vznikol poškodenému pri hodnote 1 bodu vo výške 20,26 eur (za rok\n2018) nárok na náhradu škody na zdraví v sume od 5 268 eur do 26 338 eur. Mali za to, že neočakávaným\númrtím otca žalobkýň došlo k širšiemu zásahu, nielen k poškodeniu ich „zdravotnej sféry“. Tvrdili, že\npeňažné plnenie na úrovni 8 000 eur (a nižšej) nepokrýva poškodenie duševného zdravia a zároveň\ndefinitívnu deštrukciu morálneho, citového, sociálneho puta žalobkýň s nebohým otcom, ako aj ich\ntraumy sprevádzajúce ich po celý zvyšok života. S poukazom na právnu vetu Najvyššieho súdu\nČR zo dňa 19.9.2018, sp. zn. 25Cdo/894/2018, Rc 85/2019 je zrejmé, že 20 násobok priemernej\nhrubej mesačnej nominálnej mzdy (čo by v podmienkach prejednávanej veci predstavovalo sumu 20\n260 eur) má byť dolnou hranicou, od ktorej má súdna prax odvíjať výšku náhrady a nie byť limitom,\nkde by sa mala jej úvaha o výške satisfakcie skončiť. Taktiež Najvyšší súd ČR skonštatoval, že sa\njedná o základnú čiastku. Súdy by preto podľa názoru žalobkýň nemali rezignovať, ale na základe\nvykonaného dokazovania hľadať dôvody pre navýšenie nemajetkovej ujmy (napr. existencia silných\ncitových väzieb tak, ako to mal za preukázané súd prvej inštancie v danej veci). Poukázali aj na nález\nÚstavného súdu ČR zo dňa 22.12.2015, sp.zn. I. ÚS 2844/14, podľa ktorého: „Ztráta blízké osoby\nzejména dítěte, je pro většinu lidí tou největší ztrátou, s níž se mohou ve svém živote setkat, a je\npro ně těžko pochopitelné, že v některých případech (z jejich hlediska méně závažných), dosahují\nčástky peněžní satisfakce srovnatelné úrovne s náhradami za nemajetkovou újmu způsobenou úmrtím\nblízkého. Takovou nemajetkovou újmu pociťují pozústalí velmi úkorně, a o to více naléhavě se jeví\npotřeba, aby výše náhrady byla z pohledu žalobcu spravedlivě stanovená.“ Žalobkyne uviedli, že suma 8\n000 eur nezohľadňuje trvalú, nezvratnú a mimoriadne závažnú ujmu, ktorú utrpeli, nedokáže reparovať\nstratu rodiča, pričom vyznieva dehonestujúco a necitlivo (per analogiam uznesenie Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 27.8.2019, sp.zn. 4Cdo/125/2019). Ďalším aspektom odôvodňujúcim primeranosť uplatnenej\nrelutárnej náhrady nemajetkovej ujmy je podľa názoru žalobkýň limit poistného krytia, ktorý sú podľa §\n7 ods. 2 písm. a) ZoPZP komerčné poisťovne povinné vytvoriť pre nároky z jednej poistnej udalosti, a to\naktuálne vo výške 5 240 000 eur. S ohľadom na uvedené predstavuje žalovaná výška nemajetkovej ujmy\n(t.j. pre žalobkyne spolu vo výške 60 000 eur) len 1,15 % z celkového limitu poistného krytia. Na základe\nuvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a\nžalobkyniam priznal voči žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkýň vyjadrila podaním zo dňa 13.5.2024, v ktorom uviedla, že\nargumentácia žalobkýň je vo svojej podstate obsahovo zhodná s ich vyjadreniami pred súdom prvej\ninštancie, pričom mala za to, že súd prvej inštancie sa s každým podstatným a právne relevantným\nargumentom dostatočným spôsobom v rámci odôvodnenia rozsudku vysporiadal. S tvrdeniami žalobkýň\nobsiahnutými v odvolaní sa nestotožnila a rešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom mala za\nto, že súd prvej inštancie správne posúdil prejednávanú právnu vec a vo veci tak dospel k prijateľnému\nprávnemu rozhodnutiu. Žalovaná bola toho názoru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie\nje z právneho hľadiska správne a súladné s rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch,\nprvoinštančný súd náležite zistil skutkový a právny stav veci a na jeho základe posúdil dôvodnosť\nuplatneného nároku žalobkýň, pričom vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu primerane rozhodol\no výške náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa názoru žalovanej konajúci súd neopomenul zohľadniť žiadnu\nskutkovo významnú okolnosť daného prípadu a jeho rozhodnutie čo do výšky priznanej sumy nie je ani\nexcesom v porovnaní s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov v skutkovo obdobných prípadoch.\nUviedla, že skutočnosť, že priznaná náhrada nie je podľa predstáv žalobkýň, nemá za následok nesúlad\nnapadnutého rozhodnutia s ustálenou rozhodovacou praxou alebo neprimeranosť priznanej sumy\nokolnostiam, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania. Žalovaná v nadväznosti na argumentáciu\nžalobkýň uviedla, že nie napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky „protirečivosti a\nvnútornej rozporuplnosti\", ale práve odvolanie žalobkýň možno považovať za takéto podanie, keď na\njednej strane podľa názoru žalobkýň „s poukazom na žalobkyňami v priebehu konania predložené súdne\nrozhodnutia (priznávajúce relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy rádovo v desiatkach tisíc eur) nemožno\n\nakceptovať záver súdu prvej inštancie (poskytnutý navyše bez náležitého odôvodnenia), podľa ktorého\nvýška náhrady nemajetkovej ujmy bola žalobkyniam údajne priznaná na spravodlivom základe\" a na\nstrane druhej žalobkyne osobitne zdôrazňujú, že „favorizácia inej právoplatne skončenej veci nemá\nv podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú (precedenčnú) záväznosť..\". Žalobkyne nepovažujú\nza správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri určovaní primeranosti výšky finančnej satisfakcie\npovažoval v ich prípade sumu vo výške 8 000 eur za spravodlivú, pričom uvedený záver formuloval\nna základe arbitrárneho a strohého odkazu na právoplatne skončený spor vedený na Okresnom súde\nBratislava I. sp. zn. 22C/41/2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.5.2023,\nsp. zn. 15Co/66/2022, v ktorom bola bratovi žalobkýň priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 8\n000 eur. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne,\nvydané plne v intenciách vykonaného dokazovania, v ktorom žalobkyne v rámci svojich výsluchov\nniekoľkokrát prízvukovali, že ich nebohý otec počas svojho života nikdy nerobil medzi nimi (deťmi,\ndve vlastné dve nevlastné) žiadne rozdiely, nikdy im nedal pocítiť, že nie sú jeho deti (žalobkyňa 1/\nje pritom nevlastná dcéra nebohého). Žalovaná tiež poukázala na to, že z vykonaného dokazovania,\nkonkrétne z výsluchu žalobkyne 1/ zo dňa 6.2.2024 vyplynula skutočnosť, že ako žalobkyne v tomto\nkonaní, tak ich brat v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 22C/41/2020 si chceli\nv konaní uplatniť rovnakú sumu. V kontexte uvedeného tak vyvstáva otázka prečo ak si chceli všetci\nsúrodenci, medzi ktorými počas svojho života nebohý nerobil žiadne rozdiely, uplatniť rovnakú výšku\nžalovanej istiny, sa už neuspokoja s rovnakou výškou priznanej náhrady, ale žalobkyne v tomto konaní\npožadujú priznať viac. Žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 5.12.2017, sp.zn.\nIII. ÚS 288/2017, publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 46/2017, v\nktorom sa uvádza: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať\nsvoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných\nveciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou\nujmy a výškou priznanej náhrady.\" S poukazom na vyššie uvedené ako aj s poukazom na vykonané\ndokazovanie mala žalovaná za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o\nvýške nemajetkovej ujmy v prípade žalobkýň bral do úvahy a prihliadal aj na právoplatne skončený\nspor vedený na Okresnom súde Bratislava I. sp.zn. 22C/41/2020 v spojení s rozhodnutím Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 31.5.2023, sp.zn. 15Co/66/2022, keď v predmetnom konaní sa riešila výška\nnáhrady nemajetkovej ujmy nie nejakej inej, cudzej rodiny, ale riešila sa výška náhrady nemajetkovej\nujmy pre ich brata (nevlastného v prípade žalobkyne 1/ a vlastného v prípade žalobkyne 2/) a ich vlastnú\nmamu. Žalovaná bola toho názoru, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by v prípade žalobkýň\nboli preukázané tak odlišné okolnosti vzájomných vzťahov s nebohým, ktoré by odôvodňovali priznanie\nvyššej náhrady. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadala, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu\nprvej inštancie ako vecne správne potvrdil.\n5. Žalobkyne reagovali podaním zo dňa 29.5.2024, v ktorom uviedli, že žalovaná vo svojom vyjadrení\nneuviedla také relevantné skutkové tvrdenia či signifikantné právne argumenty, ktoré by odôvodňovali\nzamietnutie odvolacieho návrhu. Zopakovali, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je nepochybne i (nesprávny) postup civilného súdu zasahujúci do\nprocesných práv strany sporu vydaním nepreskúmateľného meritórneho rozhodnutia nespĺňajúceho\nbazálne požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku. V tomto kontexte naďalej zotrvali\nna názore, že esenciálnou povinnosťou súdu prvej inštancie bolo predovšetkým dostatočným spôsobom\nsa vysporiadať s argumentáciou žalobkýň prezentovanou počas konania, aby dôvody pre priznanie\nkonkrétnej výšky relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy, resp. dôvody pre zamietnutie prevyšujúcej\nčasti žalobného návrhu boli formulované jasne, zrozumiteľne a dostatočne konkrétne (nález Ústavného\nsúdu zo dňa 5.12.2017, sp. zn. I. ÚS 736/2016), čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia celkom\nzjavne absentuje. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, ktorá považuje napadnuté rozhodnutie za vecne\nsprávne a vydané v intenciách vykonaného dokazovania poukazujúc pritom na rovnaké zaobchádzanie\nso všetkými súrodencami zo strany ich otca, ktorý medzi deťmi nerobil nikdy žiadne rozdiely, resp.\nna nekorektnú interpretáciu kontextuálneho vyjadrenia žalobkyne 1/, že všetci žalobcovia si chceli\nv sporovom konaní uplatniť rovnakú sumu uviedli, že tieto skutočnosti a priori nepredstavujú akýsi\nstrop/pomyselnú maximálnu hranicu, ktorú by súd prvej inštancie v predmetnej veci nemohol v merite\nveci presiahnuť, ak to odôvodňujú individuálne okolnosti danej kauzy. Žalobkyne ďalej zopakovali\nsvoju argumentáciu vo vzťahu k potrebe zohľadňovania individuálnych skutkových okolností každej\nprejednávanej veci. Mali za to, že v priebehu konania substancovane osvedčili (uniesli dôkazné\nbremeno) intenzitu a rozsah citovej a emocionálnej ujmy spôsobom odôvodňujúcim priznanie vyššej\nsatisfakcie, než v právoplatne skončenej veci ich brata I. I., pričom konajúci súd na danú podstatnú/\n\nťažiskovú argumentáciu majúcu pre vec kľúčový význam žiadnym spôsobom nereagoval a nijako sa\ns ňou v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Žalobkyne upriamili pozornosť na doposiaľ\nv konaní prezentovaný názor, podľa ktorého imateriálna satisfakcia priznávaná sekundárnym obetiam\nmá okrem iného odzrkadľovať aj tzv. racionálne uchopiteľnú hierarchiu hodnôt (t.j. reflektovať akúsi\nprimeranosť odškodnenia v prípade pretrhnutia najužších citových väzieb v porovnaní s ostatnými\nvariantmi nemajetkových ujem v prípade iných zásahov). Žalobkyne pritom nespochybnili potencialitu\nzávažného zásahu do cti, povesti či dobrého mena ako i následnú legitímnosť nároku na primeranú\npeňažnú kompenzáciu, avšak nutnosť zodpovedania žalobkyňami nastolených zásadných právnych\notázok ešte väčšmi rezonuje v kontexte vybraných rozhodnutí všeobecných súdov (napr. rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 7.6.2018, sp.zn. 9C/16/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 28.6.2023, sp.zn. 9Co/95/2021, v ktorom konajúce súdy priznali peňažnú náhradu\nza difamačný zásah do povesti/dobrého mena vo výške 200 000 eur, resp. 70 000 eur). S ohľadom\nna uvedené vyvstáva legitímna otázka či je súladné so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov\n(osobitne v kontexte relevantných rozhodnutí citovaných žalobkyňami v priebehu konania), ak za stratu\nrodiča priznal súd prvej inštancie žalobkyniam náhradu iba vo výške 8 000 eur. V kontexte s konštantnou\nrozhodovacou praxou Ústavného súdu SR opakovane pertraktovaného ponímania spravodlivosti, podľa\nktorého: „Spravodlivosť sa nesmie iba javiť ako spravodlivosť, ale spravodlivosťou aj musí byť.“ (nález\nÚstavného súdu SR zo dňa 12.12.2017, sp.zn. I. ÚS 131/2017, publikovaný v Zbierke nálezov a\nuznesení Ústavného súdu SR pod č. 48/2017), vyjadrili žalobkyne presvedčenie, že výšku žalobkyniam\npriznanej relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy je nutné korigovať iniciovaním odvolacieho prieskumu.\nNa podporu svojej argumentácie, podľa ktorej pri kreovaní úvahy o spravodlivej relutárnej náhrade\nnemajetkovej ujmy má konajúci súd prihliadnuť aj na uchopiteľnú hierarchiu hodnôt naprieč jednotlivými\njej variantmi subsidiárne poukázali na zbierkové rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.6.2022,\nsp.zn. 29Cdo 2654/2020, Rc 60/2023, podľa ktorého „je třeba provést srovnání s jinými případy náhrad\nnemajetkové újmy. Přitom je nutno použít princíp proporcionality též tím zpúsobem, že soud v mezích\núvah o srovnatelnosti s jinými případy peněžité náhrady nemajetkové újmy vezme v potaz hierarchii\nchránených práv a vezme v úvahu též ekonomický vývoj, v jehož dúsledku se náhrady postupem času\nzvyšují nebo mají zvyšovat (valorizují nebo mají valorizovat)“. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyniam priznal voči žalovanej náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100%, eventuálne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej\ninštancie a vec mu vrátil na opätovné prejednanie/posúdenie so záväzným pokynom na zodpovedanie\notázok relevantných pre spravodlivé a zákonné meritórne posúdenie predmetnej kauzy, predovšetkým\nz dôvodu ustálenia primeranosti výšky imateriálnej satisfakcie (okrem iného aj v intenciách hierarchie\nhodnôt).\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378\nods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ nie je dôvodné.\n7. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví\na nákladov pri usmrtení.\n8. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života\na zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\n10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n\n12. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím\nna závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n13. V konaní bolo nesporné, že žalobkyne 1/ a 2/ sa domáhali nemajetkovej ujmy od žalovanej titulom\nneoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti, ktorý im bol spôsobený protiprávnym konaním\nvodiča motorového vozidla (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola\npoistená u žalovanej) v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 12.12.2019, a v dôsledku\nktorej došlo k usmrteniu I. I., otca (a nevlastného otca) žalobkýň 1/ a 2/ (náhrada uplatnená žalobkyňou\n1/ vo výške 30 000 eur, žalobkyňou 2/ vo výške 30 000 eur). Predmetom odvolacieho prieskumu bol\nzamietajúci výrok V. rozsudku prvoinštančného súdu.\n14. Odvolací súd na úvod konštatuje, že je potrebné pojem škody vykladať extenzívne tak, že tento\npojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do\nosobnostných práv pozostalých. Žalobkyne si tak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy mohli uplatniť\nv zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. aj priamo voči žalovanej ako poisťovateľovi vozidla,\nktorým bola spôsobená škoda.\n15. Odvolací súd vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy konštatuje, že\nprávo na rešpektovanie súkromného a rodinného života je základným právom podľa článku 19 ods. 2\nústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), podľa článku\n8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov (ďalej len ako\n„Dohovor“), ako aj podľa článku 10 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina\nzákladných práv a slobôd (ďalej len ako „Listina“). Súčasťou osobnostných práv fyzickej osoby je aj právo\nna súkromný a rodinný život, ktoré zahŕňa taktiež právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi\nosobami. Pod právnu úpravu ochrany osobnosti fyzickej osoby, ktorá je v slovenskom právnom poriadku\nobsiahnutá v Občianskom zákonníku, spadá aj právo na ochranu súkromia, ktoré sa v najširšom zmysle\ntýka aj života v rodine, manželských, partnerských alebo priateľských či iných obdobných vzťahov.\nSúčasťou súkromného života jednotlivca je nepochybne aj rodinný život, zahŕňajúci právo fyzickej osoby\nna spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä s deťmi, rodičmi, prarodičmi, či súrodencami. Rešpektovanie\nsúkromného života musí preto zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov medzi\nnajbližšími rodinnými príslušníkmi, aby tak bolo možné okrem iného rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť\njednotlivca. Protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva\nna súkromný a rodinný život fyzickej osoby (viď. obdobne uznesenie NS SR z 18.02.2010, sp. zn. 3Cdo\n137/2008 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2844/14 zo dňa 22.12.2015).\n16. Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti a sankcií podľa Občianskeho\nzákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby podľa ust. § 13 Občianskeho\nzákonníka je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu\nv príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Zásah do emocionálnej sféry\nfyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby,\nzakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ust. Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by\nsa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v ust. § 13 ods. 2\npriznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu\npeňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Základom\npre priznanie a určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú zákonom ustanovené dve\nkritéria, z ktorých musia súdy vychádzať, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti,\nza ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby došlo. Špecifiká\nkaždého jednotlivého prípadu nepovedú k zneužívaniu tohto právneho prostriedku na neprípustné\nobohacovanie, a súčasne nebude na pôvodcu neoprávneného zásahu pôsobiť likvidačne, zohľadňujúc\npritom verejný záujem. Maximálna čiastka, ktorú môže súd priznať je pritom ohraničená len výškou\nžalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu\n(rozsudok NS SR, sp. zn. 4Cdo/139/2011).\n17. Na podklade vykonaného dokazovania možno jednoznačne vyvodiť, že smrťou otca žalobkýň\npri dopravnej nehode bolo zasiahnuté do práv na ochranu osobnosti žalobkýň (práva na súkromie a\nrodinný život) ako blízkych rodinných príslušníkov, v dôsledku čoho bola narušená celistvosť ich rodiny.\nŽalobkyne stratili možnosť viesť s ním súkromný a rodinný život a sú od jeho smrti ochudobnené o\ntúto sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov, o stratu radostí s ním\n\nprežívaných; protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody tak prišlo k nezvratnej deštrukcii týchto\nmedziľudských (rodinných) väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobkýň, a tým k\nzásahu do ich osobnostných práv. Takto vzniknutá trauma je zo životov žalobkýň za daných okolností\nprakticky neodstrániteľná. Smrť ako absolútna a nenahraditeľná strata predstavuje sama o sebe závažný\nzásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie a v prípade\nfungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka\nnapriek plynutiu času. Je preto nepochybné, že morálne zadosťučinenie za daných okolností nie je\npostačujúce, a je teda prípustné priznať žalobkyniam náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa v\nust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n18. K výške peňažnej náhrady odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že táto je predmetom voľnej\núvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy.\nVodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je\nrozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie. Na druhej\nstrane pri zachovaní proporcionality, výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného\nobohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto zvažovanie individuálnych okolností\nprípadu. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné brať do úvahy hlavne\nzávažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal zo správne\nzisteného skutkového stavu. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný blízky vzťah žalobkýň voči\nzosnulému otcovi a že jeho smrť predstavovala citeľný zásah do sféry ich súkromného a citového\nživota. Prvoinštančný súd pri určení výšky náhrady správne zohľadnil vzájomné citové väzby, vzájomný\nkontakt a vyrovnávanie sa so stratou blízkej osoby medzi žalobkyňami a zomrelým. Odvolací súd\nkonštatuje, že i keď v danom prípade ide nepochybne o závažnú ujmu, ktorá žalobkyniam vznikla v\nsúvislosti s úmrtím ich otca, priznaná náhrada musí odzrkadľovať konkrétne preukázané okolnosti, za\nktorých k porušeniu práva došlo a závažnosť spôsobenej ujmy, medzi ktoré možno zaradiť aj intenzitu\nkontaktu so zomrelým, finančnú odkázanosť pozostalých na príjme zosnulého, riadne preukázané\ntvrdené následky ujmy, vek zosnulého, vek pozostalých a pod. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo\nsvojej rozhodovacej činnosti pri posudzovaní výšky náhrady zohľadňuje všetky relevantné kritéria a\nkonkrétnosti prejednávanej veci. Opakovanú ekonomickú závislosť žalobkýň odvolací súd nepovažoval\nza takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala v danom prípade zvýšenie náhrady nemajetkovej ujmy nad\nrozsah priznanej sumy, a to predovšetkým s ohľadom na vek žalobkýň ako aj ich zomrelého otca,\nza súčasného nepreukázania zdravotného alebo iného znevýhodnenia žalobkýň, ktoré by na finančnú\npodporu svojho otca boli odkázané. Vyšší vek žalobkýň je podľa názoru odvolacieho súdu podstatným\naj pre posúdenie psychickej ujmy, kedy sa vo vyššom veku predpokladá väčšia odolnosť pri zvládaní\ntraumy spočívajúcej v strate rodiča, čím odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje individuálne\nprežívanie traumy a vo všeobecnosti dané psychické strádanie v dôsledku straty blízkej osoby, avšak\nuvedené nemusí byť nevyhnutne tou skutočnosťou, pre ktorú je dôvodné náhradu zvýšiť, zvlášť za\nsituácie, kedy následky vo sfére psychickej ujmy v podobe medikamentóznej liečby ako aj v pracovnej\nsfére neboli žalobkyňami v konaní preukázané za súčasného rozporovania týchto tvrdení žalovanou.\nV danom prípade preto považoval odvolací súd priznanú výšku náhrady za primeranú preukázaným\nkonkrétnym okolnostiam.\n20. Odvolací súd na základe správne zisteného skutkového stavu prvoinštančným súdom v rámci\nvlastnej voľnej úvahy ako aj zohľadnením rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (a vlastnej\nrozhodovacej činnosti) dospel k záveru o primeranosti výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.\nS prihliadnutím na požiadavku spravodlivosti a komparácie náhrad prisúdených v iných prípadoch,\nodvolací súd uvádza príkladmo, že:\n- rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 14.12.2017, sp.zn. 5C/19/2017 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 23.5.2018, sp.zn. 7Co/61/2018 súd priznal (dospelým) deťom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške každému po 7 000 eur v súvislosti so smrťou otca pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.1.2016, sp.zn. 8C/21/2014 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 28.11.2016, sp.zn. 23Co/337/2016 súd priznal (dospelým) deťom\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške každému po 7 500 eur v súvislosti so smrťou otca pri dopravnej\nnehode,\n\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.4.2015, sp.zn. 7C/58/2014 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2017, sp.zn. 9Co/341/2015 súd priznal (plnoletému) dieťaťu\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7 500 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.4.2018, sp.zn. 17C/19/2017 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 5.9.2018, sp.zn. 5Co/124/2018 súd priznal (plnoletému) dieťaťu\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 9.3.2016, sp.zn. 14C/287/2013 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre zo dňa 11.5.2017, sp.zn. 9Co/267/2016 súd priznal (plnoletému) dieťaťu náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur v súvislosti so smrťou otca a starého otca pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 29.3.2016, sp.zn. 5C/296/2014 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 26.1.2017, sp.zn. 7Co/121/2016 súd priznal (plnoletému) dieťaťu\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6 000 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 7.9.2016, sp.zn. 9C/174/2015 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.4.2018, sp.zn. 14Co/19/2017 súd priznal (plnoletým) deťom\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17 000 eur a 20 000 eur,\n- rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 22.11.2016, sp.zn. 9C/45/2011 v spojení s rozhodnutím\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 12.6.2018, sp.zn. 21Co/137/2017 súd priznal (plnoletým) deťom\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur v súvislosti so smrťou otca pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 10.10.2019, sp.zn. 14C/55/2018 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 30.6.2020, sp.zn. 5Co/16/2020 súd priznal (plnoletým) deťom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 3 000 eur a 5 000 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 10.3.2020, sp.zn. 16C/22/2019 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 31.5.2021, sp.zn. 23Co/29/2020 súd priznal (plnoletým) deťom\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12 000 eur a 3 x 10 000 eur v súvislosti so smrťou matky a starej\nmatky pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.05.2019, č.k. 15C 126/2015-171 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2021, sp.zn. 7Co/240/2019 súd priznal (plnoletým)\ndeťom (32 r., 31 r., 28 r. a 25 r.) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur (každému) v súvislosti\nso smrťou otca (55 r.) pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.10.2020, č.k. 6C/22/2018-282 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2022, sp.zn. 7Co/25/2021 súd priznal (plnoletým) deťom (52\nr. a 41 r.) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7 000 eur a 5 000 eur v súvislosti so smrťou matky (76\nr.) pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.02.2023 č.k. 9Csp/81/2019 -176 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.9.2024, sp.zn. 7CoCsp/15/2024 súd priznal\n(plnoletým) deťom (51 r., 47 r. a 57 r.) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur (každému) v\nsúvislosti so smrťou matky (81 r.) pri dopravnej nehode, zohľadňujúc častý kontakt so zosnulou,\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.3.2021, č.k. 9Csp/12/2017-193 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2024, sp.zn. 7CoCsp/22/2022 súd priznal\n(plnoletým) deťom (48 r. a 41 r.) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8 000 eur (každému) v súvislosti\nso smrťou matky (77 r.),\n- rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 45C/25/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave sp.zn. 7Co/35/2023 súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy manželovi vo výške 12 000 eur\na (plnoletým) deťom (36r. a 40r.) každému vo výške 7 000 eur v súvislosti so smrťou manželky a matky\n(70r.),\n\n- rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 5C/456/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave sp.zn. 7Co/18/2023, 7Co/144/2023 súd priznal (plnoletému) dieťaťu náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške 15 000 eur v súvislosti so smrťou matky (88r.), so zohľadnením každodenného kontaktu\nso zosnulou a absencie prejavenej ľútosti zo strany vinníka dopravnej nehody,\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 12C/47/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave sp.zn. 7Co/52/2022 súd priznal (plnoletým) deťom (29r. a 32r., z toho jedno dieťa mentálne\npostihnuté) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur a 10 000 eur v súvislosti so smrťou matky\n(63r.) a otca (66r.)\n21. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia\nvšeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom\nrovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah\npriamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“ Z vyššie uvedeného prehľadu\npriznaných náhrad možno vyvodiť, že tieto sa pohybujú pri pozostalých plnoletých deťoch v rozmedzí\n3 000 – 20 000 eur. Odvolací súd tak má za to, že v danom prípade je so zreteľom na preukázané\nokolnosti a zohľadnenie najaktuálnejšej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a predovšetkým vec\nprejednávajúceho senátu v obdobných prípadoch primeraná výška nemajetkovej ujmy pre žalobkyne\nkaždej v sume 8 000 eur. Priznanou výškou náhrady dôjde k naplneniu požiadavky primeranosti a\nproporcionálnej náhrady strádania žalobkýň. Odvolací súd má za to, že priznaná náhrada nemajetkovej\nujmy v takto určenej výške zohľadňuje osobitosti daného prípadu (vychádzajúc z jednotlivých vyššie\nuvedených kritérií) a nevybočuje z rámca priznaných náhrad v porovnateľných prípadoch, ale naopak,\nje v medziach priznaných náhrad v obdobných prípadoch. Prisúdená náhrada pritom nie je zjavne\nneprimeraná okolnostiam prípadu, zohľadňujúc životnú úroveň v krajine a nepredstavuje ani prostriedok\nneprípustného obohacovania, prípadne likvidácie. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je\nspôsobilá kompenzovať vzniknutú ujmu v zmysle jej zmiernenia na spravodlivom a slušnom základe\n(zdôvodnená konkrétnymi východiskami a závermi).\n22. V súvislosti s požiadavkou žalobkýň porovnať finančné náhrady priznávané na základe iných\nprávnych predpisov, odvolací súd konštatuje, že odškodnenie pozostalých pri úmrtí v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania alebo pozostalých osôb poškodených násilnými trestnými\nčinmi vychádza z posudzovania odlišných kritérií ako je tomu v prejednávanej veci a naviac ide o\ntzv. pozitívny záväzok štátu voči občanovi. Vonkoncom nemožno vychádzať z výšky odškodnenia\npodľa zákona č. 514/2003 Z.z., keďže ide o prípady škody spôsobenej činnosťou (alebo nečinnosťou)\norgánov verejnej moci. Odvolací súd bral zreteľ predovšetkým na aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov\nv obdobných veciach náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s úmrtím pri dopravnej nehode, pričom\nvychádzal z kritérií, ktoré bolo pre daný prípad potrebné aplikovať - závažnosť vzniknutej ujmy a\nokolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).\n23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku V. podľa § 387\nods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., v odvolacom konaní úspešnej žalovanej však náhradu trov odvolacieho\nkonania proti žalobkyniam nepriznal zohľadňujúc skutočnosť, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy\nnevznikli.\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\n\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "5Cdo/116/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "6011e7bf-d5e7-486c-be97-93eb90b40dab:f131695d-2b35-40ff-8c98-9df3e4d0c574", "datum": "2026-06-30", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/4/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93d8b1b9-3f0e-4422-a316-97a62edd9ade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 131/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.131.2017.1"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}, {"guid": "ussr:d051049b-fd62-47f6-97d2-fba35c1eb2bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.736.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 736/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.736.2016.1"}, {"guid": "d3252ad1-d46a-4a94-acad-415b00373e8b:c2e7adff-fd77-4144-81c1-73606355035b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2116227745.1", "spisova_znacka": "7Cdo/131/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/131/2020 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2116227745.1"}, {"guid": "69675739-4659-4472-b715-dcf7a116591e:0cc6337a-83b9-4c4d-b12e-4da50cdc4e32", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4223202058.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/15/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoCsp/15/2024 z 14. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4223202058.1"}, {"guid": "16ae724a-56c5-4dfc-873b-43ea170165ea:b26bdb38-d062-488f-8f73-cd99e999e88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/18/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/18/2023 z 29. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16ae724a-56c5-4dfc-873b-43ea170165ea:b26bdb38-d062-488f-8f73-cd99e999e88b"}, {"guid": "e7349d23-5666-4b84-b6aa-1b02f902a210:60cc101d-1bdd-437d-b9b6-064ece49b3b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/35/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/35/2023 z 19. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-02-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e7349d23-5666-4b84-b6aa-1b02f902a210:60cc101d-1bdd-437d-b9b6-064ece49b3b7"}, {"guid": "40a3b0ea-f7ad-4a02-82b0-1bd347f1fb9b:88ae7c07-abf1-424f-b9ca-b1fc77b6239b", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/144/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/144/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/40a3b0ea-f7ad-4a02-82b0-1bd347f1fb9b:88ae7c07-abf1-424f-b9ca-b1fc77b6239b"}, {"guid": "53dd73d2-809c-405a-a7e9-b62442e25574:25b58cc5-b0d5-4bbb-8e43-1432560725a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/66/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/66/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/53dd73d2-809c-405a-a7e9-b62442e25574:25b58cc5-b0d5-4bbb-8e43-1432560725a5"}, {"guid": "aea9e1a1-9bb9-49d1-9f5c-1c422f10d73e:3978892b-498e-4d73-8c93-434759939287", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/52/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/52/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aea9e1a1-9bb9-49d1-9f5c-1c422f10d73e:3978892b-498e-4d73-8c93-434759939287"}, {"guid": "36823a98-41cf-4007-98df-f269e06d424a:2b7d0eb3-c0ee-4d10-9aea-db87e0d61575", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/22/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/22/2022 z 25. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/36823a98-41cf-4007-98df-f269e06d424a:2b7d0eb3-c0ee-4d10-9aea-db87e0d61575"}, {"guid": "ddb5e455-8841-42fb-a36f-e216d37682f1:a1a34d52-4582-4d7b-965c-f1a21be6e4ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/95/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/95/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ddb5e455-8841-42fb-a36f-e216d37682f1:a1a34d52-4582-4d7b-965c-f1a21be6e4ce"}, {"guid": "e481167a-e344-4d93-b7b8-4a73d7320c31:33b69790-c8d9-4385-b70d-fc35ac84c907", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/240/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/240/2019 z 31. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e481167a-e344-4d93-b7b8-4a73d7320c31:33b69790-c8d9-4385-b70d-fc35ac84c907"}, {"guid": "d9edb9f1-8b1c-4d90-9f5b-fe0c3b54844f:26eaa9c9-f02e-4b4b-bca9-c6e8f9a894cb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5818200574.1", "spisova_znacka": "7Co/25/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/25/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5818200574.1"}, {"guid": "3cec931b-3952-4c2a-9580-27c53fdcae05:0a24c43d-39a0-46be-b145-26c9176b700d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2118201332.2", "spisova_znacka": "23Co/29/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/29/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2118201332.2"}, {"guid": "33668c93-9de1-4cc6-b3e1-6a7fd56b9bd2:a21e0b12-4583-4c2c-b1dc-7758128b3411", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7615202803.2", "spisova_znacka": "6Co/126/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/126/2020 z 7. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-12-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7615202803.2"}, {"guid": "0ba1fe5e-fadb-4062-abc3-8e4d13a01359:9f7cfa2f-3eb5-47d7-9e42-8c8996f6af84", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5118215440.1", "spisova_znacka": "5Co/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/16/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118215440.1"}, {"guid": "299c9b1d-e47d-4676-8d1d-65c13da259d6:f8322f16-7e09-4b20-8afd-07ca91beca66", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7817201143.1", "spisova_znacka": "5Co/124/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/124/2018 z 16. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817201143.1"}, {"guid": "b2a2aa1b-b388-45cc-811b-0bb044d2586b:1d791a5c-9356-4159-97fb-886fe2ee624e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8711203529.3", "spisova_znacka": "21Co/137/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/137/2017 z 11. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-11", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8711203529.3"}, {"guid": "1facf290-cbf8-4c2e-81f8-b2fc0e30e5b4:48432d21-b226-41c6-ac24-6ea43949f4e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6715211760.1", "spisova_znacka": "14Co/19/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/19/2017 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6715211760.1"}, {"guid": "f3bb9d8b-95a9-4aaa-9b5a-ac71ca2e0f96:11d4bd8c-c9e2-456a-8ecc-c4e6f29aa099", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3", "spisova_znacka": "7Co/61/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/61/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3"}, {"guid": "f5a8a6dd-ce48-456b-b35f-a5b71cf92bde:cf73d1e8-d46d-4daf-9569-03b1b8256fe7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203771.3", "spisova_znacka": "9Co/267/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/267/2016 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203771.3"}, {"guid": "c3d151ac-dfaf-45ae-87fe-e7044f1359ee:67a5d8b3-18eb-4d7a-8c4b-58400b94ace5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114202009.1", "spisova_znacka": "23Co/337/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/337/2016 z 27. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-11-27", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114202009.1"}, {"guid": "229d6b80-117d-4a0e-8370-884330772ae2:acc24400-6369-4758-b191-c3ef6afd1095", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7714217006.1", "spisova_znacka": "9Co/341/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/341/2015 z 5. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-06-05", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7714217006.1"}, {"guid": "2391b430-a89f-40fd-8e0f-5c061f79fdf0:11335eea-8a19-4aae-b570-cce065e332ff", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4115213116.1", "spisova_znacka": "7Co/121/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/121/2016 z 30. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115213116.1"}, {"guid": "dfdc5408-5fd2-4778-a04e-cc94cc6746ae:24e0794f-a3d6-4578-8417-8abdfa6a2c5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/81/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/81/2019 z 17. 6. 2019", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dfdc5408-5fd2-4778-a04e-cc94cc6746ae:24e0794f-a3d6-4578-8417-8abdfa6a2c5f"}, {"guid": "6093576a-39ea-425f-ac30-5cc0b0099acf:3b89abcf-1828-4fce-8063-cda822735d3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/12/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Brezno sp. zn. 9Csp/12/2017 z 6. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Brezno", "datum_vydania": "2017-02-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6093576a-39ea-425f-ac30-5cc0b0099acf:3b89abcf-1828-4fce-8063-cda822735d3b"}], "citovane_v": [{"guid": "caedb550-d50b-437f-8d7f-7030b6dba02d:273c1ca6-aeab-44f0-b9f4-87fb69f487a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5121200046.1", "spisova_znacka": "6Cdo/73/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/73/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5121200046.1"}]}