{"guid": "146bf88c-7475-4606-a990-6769f2867e70:238eeb71-a80a-4c56-b1d3-10f05b261d1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1120211826.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/10/2025 z 26. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2025, sp. zn. 10CoCsp/10/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1120211826.1", "identifikacne_cislo": "1120211826", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/238eeb71-a80a-4c56-b1d3-10f05b261d1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1120211826.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1120211826.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1120211826.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10CoCsp/10/2025\n1120211826\n26. 06. 2025\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2025:1120211826.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: G. N.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX Ž. Q. F., zast. advokátom Mgr. Richardom Bebjakom,\nLermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 31 025 544, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.\nAndrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 661\neur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22. januára 2025,\nč.k. B1-14Csp/56/2020-110, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 661 eur a\nžalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V celom rozsahu\ntak vyhovel žalobe žalobkyne, ktorá sa od žalovaného domáhala priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr podrobne uviedol argumentáciu oboch sporových strán.\nVykonaným dokazovaním ustálil za nesporné, že v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia uložil\nOkresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 22Csp/85/2017-113 zo dňa 13.06.2018 žalovanému\nPROFI CREDIT Slovakia s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.646,84 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.646,84 eur od 19.08.2017 do zaplatenia a žalobkyni\npriznal náhradu trov konania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom\nč.k. 12Co/303/2018-175 zo dňa 28.08.2019 rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobkyni priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania. Z odôvodnenia rozsudku zistil, že predmetom konania bolo vydanie\nbezdôvodného obohatenia z navyše zaplatenej sumy žalobkyňou žalovanému, a to na základe zmlúv o\nrevolvingovom úvere č. 8200046044, č. 8200049659, č. 8500042947, č. 8500071260, č. 8500072520,\nč. 8500072522 a č. 8500110519. Z bodu č. 30 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný sa na úkor\nžalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 2.646,84 eur. Z odôvodnenia rozsudku tiež zistil, že žalovaný\nporušil ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tým, že neuviedol RPMN a bol\ndojednaný neprimerane vysoký zmluvný úrok, a preto sa úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov,\nčo potvrdil aj odvolací súd.\n3. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2\npísm. a) a b), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. d) a § 9 ods. 1 zák. č.\n129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 52 ods.\n1 až 4 Obč. zák.. Vysvetlil, že zákon pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3\n\nods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. účinného od 10.06.2013 nevyžaduje aby žalobkyni vznikla nejaká ujma.\nCieľom finančného zadosťučinenia je ochrana porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Jedinou podmienkou úspešného uplatnenia nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie podľa uvedeného ust. § 3 ods. 5 je porušenie práva alebo povinností žalovaného\npodľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Splnenie tejto podmienky mal súd za preukázané\nrozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22Csp/85/2017-113 zo dňa 13.06.2018 v spojení s\npotvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co/303/2018-175 zo dňa 28.08.2019,\nktorými súdy zaviazali žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.646,84 eur s príslušenstvom titulom\nbezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy\n(ako namietal žalovaný), keďže stačí možnosť jej vzniku. Bezdôvodné obohatenie, na vrátenie ktorého\nbol žalovaný zaviazaný vyššie uvedenými rozsudkami, nepredstavuje finančné zadosťučinenie, ale len\nvrátenie toho, čo žalovaný získal bez právneho dôvodu. Posúdil, že až nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. predstavuje skutočnú sankciu pre žalovaného z\ndôvodu porušenia práva alebo povinností podľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa, pretože\naž tento nárok predstavuje plnenie z jeho majetku. S poukazom na to, že výška priznaného primeraného\nfinančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, uviedol, že v prejednávanej veci vychádzal pri\nrozhodovaní o jej výške z uplatnenej výšky 661 eur, ktorú žalobkyňa odôvodnila vzhľadom na skutkové\nokolnosti a porušenie práva spotrebiteľa na začiatku zmluvného vzťahu, a túto považoval za primeranú.\n4. Žalobkyňou uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia posúdil za primeranú povahe a rozsahu\nporušenia práv žalobkyne ako aj skutkovým okolnostiam prípadu a za zodpovedajúcu svojmu účelu,\nteda poskytnutiu satisfakcie. Vyjadril názor, že ide o primerané finančné zadosťučinenie vzhľadom na\nujmu žalobkyne, ktorá jej vznikla tým, že sa musela domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia (ktoré\nvzniklo porušením povinnosti žalovaným) súdnou cestou, čo bezpochyby predstavuje pre každého,\nhlavne pre človeka bez právneho vzdelania, psychickú záťaž. K námietke žalovaného, že žalobkyňa\nnepreukázala existenciu ujmy a ani neuviedla akú konkrétnu ujmu utrpela, a preto nie je možné\nurčiť konkrétne primerané finančné zadosťučinenie, ktoré by slúžilo k reparácii, k zhojeniu, odčineniu\nvzniknutej ujmy na strane žalobkyne, uviedol, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia\nspotrebiteľovi žiadne osobitné podmienky nestanovuje a pre úspešné uplatnenie nároku na primerané\nzadosťučinenie nevyžaduje, aby žalobkyňa preukázala existenciu konkrétnej ujmy. Na podporu tohto\nzáveru citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 právny\nnázor, že „podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak\nfunkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči\nspotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať\nsa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom\nporušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že\nspotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva\nalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby\nbol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,\nnevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď\nna rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane\nspotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej\nsúvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by\nbolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia.“\n5. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného na zaplatenie finančného zadosťučinenia žalobkyni v žalovanej\nvýške. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči\nneúspešnému žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.\n\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie\nz dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal absenciu skutkových zistení, právneho\nposúdenia a nepreskúmateľnosť dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie priznal žalobkyni 661\neur. Odôvodnenie rozsudku považoval za všeobecné a univerzálne použiteľné na akýkoľvek prípad.\nCitoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 91/2020, že „preto (aj) odpoveď na otázku\nžalobcu aká má byť správna výška primeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy\nzávislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej\nveci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení\nvýchodísk pre určenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.\n(ktorých výpočet nie je právnou normou určený, pozn.) musia súdy postupovať vždy diferencovane v\nkaždom konkrétnom prípade a preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia,\nči v určitých striktných hraniciach.“ Mal za to, že táto požiadavka nebola v danom prípade splnená\na odôvodnenie napadnutého rozsudku je všeobecné. Uviedol, že počas konania poukazoval na to,\nže žalobou uplatnený nárok nie je zdôvodnený žiadnymi konkrétnymi a individuálnymi skutočnosťami,\na preto si žalobkyňa podľa jeho názoru nesplnila povinnosť tvrdenia. Vyjadril názor, že súd prvej\ninštancie preskúmateľným spôsobom neodôvodnil ako dospel k záveru o primeranosti sumy 661 eur\nako primeraného finančného zadosťučinenia, čím porušil § 220 ods. 2 C.s.p..\n7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho\npojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.\nverejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n8. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac\nv postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, keď žiadne takéto vady ani\nžalovaný v odvolaní nenamietal, po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa\nodvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel\na zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa\nust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sumu 661 eur. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné\ndokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku, keď vykonal všetky ňou predložené listinné\ndôkazy, ktorými preukazovala dôvodnosť žalovaného nároku, oboznámil sa s argumentami strán a\nzhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym\nskutkovým záverom, jednoznačne vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov. Na skutkové\nzistenia aplikoval správny právny predpis, ktorý aj správne vyložil, keď zohľadnil aj ustálenú súdnu prax\na právne názory najvyšších súdnych autorít. Prijal tiež správny právny záver o dôvodnosti žaloby, svoje\nrozhodnutie primerane a v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil a vysporiadal sa aj s argumentami\nprednesenými žalovaným, ktoré vyhodnotil za nedôvodné.\n9. Napadnutý rozsudok je správny a odvolací súd prijal po preskúmaní súdneho spisu, napadnutého\nrozhodnutia a odvolania žalovaného rovnaký záver ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa preukázala,\nže ako spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie jej práva a porušenie povinnosti žalovaného\nustanovenej zákonom o spotrebiteľských úveroch, keďže z právoplatného rozsudku Okresného súdu\nŽiar nad Hronom č.k. 22Csp/85/2017-113 zo dňa 13.06.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom\nKrajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co/303/2018-175 zo dňa 28.08.2019 je nepochybné, že\nžalobkyňa bola v súdnom spore proti žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške\n2.646,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.646,84 eur od 19.08.2017\ndo zaplatenia úspešná, pričom súdy dospeli v predmetnom konaní k záveru o bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti všetkých siedmych stranami uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere, a to pre\nv neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa nesprávne uvedenú výšku RPMN (keď žalovaný reálne\nneposkytol žalobkyni sumu úveru uvedenú v zmluvách, ale zrazil poplatok za poskytnutie úveru a uplatnil\nsi aj ďalšiu odplatu na základe Dohody o poskytovaní služby) a pre neprimerane vysoký zmluvný úrok.\nV prejednávanom prípade došlo zo strany žalovaného k takému opakovanému (ide o sedem zmlúv)\nporušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľke\nujmu spočívajúcu v nezákonnom preplatení siedmych zmlúv o revolvingovom úvere, a teda k strate\nfinančných prostriedkov, pričom k uvedenej finančnej ujme i reálne došlo, a to v rozsahu priznaného\nbezdôvodného obohatenia v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.\n22Csp/85/2017-113 zo dňa 13.06.2018. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.,\nktoré upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, že na súde\núspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá, je zrejmé\n\na nepochybné, že predpoklad pre priznanie práva žalobkyni na primerané finančné zadosťučinenie,\nspočívajúci v úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom, bol naplnený. Niet\ntiež žiadnych pochýb o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľka a v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako\ndodávateľom slabšia strana, musela na ochranu svojich práv a pre porušenie povinností žalovaným\nvystúpiť zo svojej komfortnej zóny a proti žalovanému iniciovať súdne konanie o vydanie bezdôvodného\nobohatenia, v ktorom mala úspech. Preto odvolací súd už len opakuje, že podľa ust. § 3 ods. 5 zák.\nč. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa má žalobkyňa právo na primerané finančné zadosťučinenie od\nžalovaného, ktorý za porušenie jej práva a jeho povinnosti zodpovedá. Ak potom súd prvej inštancie\nžalobe žalobkyne vyhovel a priznal jej proti žalovanému primerané finančné zadosťučinenie v žalovanej\nvýške 661 eur, ktoré po preskúmaní vyhodnotil za primerané, rozhodol správne a odvolací súd s jeho\nrozhodnutím súhlasí.\n10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné doplniť\naj ďalšie dôvody a uviesť, že účel, funkciu, podmienky primeraného finančného zadosťučinenia\na aj správny výklad ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. už ustálila rozhodovacia prax súdov\nvšetkých inštancií a najmä rozhodnutia najvyšších súdnych autorít (napr. NS SR v rozhodnutí sp.\nzn. 4Cdo/298/2020 zo dňa 30.11.2022, ktorého právne závery odvolací súd preberá). Najvyšší súd\nuž judikoval, že cit. „Tretia veta § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa upravuje\nprávo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní\nporušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Uvedené ustanovenie\nmá plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jedinou podmienkou\npriznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez\nohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo\npovinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny\nnárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného\nobohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky\npoužívanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani\npodmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená\nkonkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú\nsituáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno\nna strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody,\nujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Pokiaľ ide o rozsah finančného\nzadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia\nzohľadniť. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017, ktorý prešiel aj testom ústavnosti (sp.\nzn. III. ÚS 124/2020), stanovil za jediné kritérium primeranosť finančného zadosťučinenia, pričom vec\nprejednávajúci senát sa s takýmto výkladom predmetného ustanovenia stotožňuje. Vychádzajúc z\nuvedeného, v konkrétnom prípade bude vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia, ktorý napokon bude adekvátny\nskutočnostiam prejednávaného prípadu a bude sledovať základný účel predmetného inštitútu, ktorým\nje poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa.\nZároveň platí, že v danom prípade nemôže ísť o nepreskúmateľnú ľubovôľu a z rozhodnutia v tomto\nsmere musí byť zrejmé, o aké skutkové zistenia sa súd pri stanovení konkrétneho rozsahu finančného\nzadosťučinenia opieral. Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou\nnemôže totiž znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by bola\nv rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť\nrozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty (II. ÚS 117/2011).“\n11. Ako už bolo uvedené vyššie, v posudzovanej veci prijal súd prvej inštancie právny názor, že zákonné\npodmienky na vznik nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z.z. boli splnené, pretože žalobkyňa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad\nHronom pod sp. zn. 22Csp/85/2017 úspešne uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nz dôvodu, že revolvingové úvery, poskytnuté žalovaným, sú bezúročné a bez poplatkov na základe\nporušenia zákonných povinností žalovanej, a s týmto právnym záverom sa odvolací súd stotožňuje.\nKonštatuje, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez\nďalšieho spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu spočívajúcu v nezákonnom preplatení revolvingových\n\núverov, a teda k strate finančných prostriedkov. S ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne\nzo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je potom priznanie\nfinančného zadosťučinenia dôvodné. Za nedodržanie predpisov určených na ochranu spotrebiteľa je\npritom zodpovedný práve žalovaný ako dodávateľ - poskytovateľ revolvingových úverov, a osoba, ktorá\nmá pri ich poskytovaní (ktoré je predmetom jeho podnikania) postupovať s odbornou starostlivosťou.\nŽalovaný pritom počas dlhšieho obdobia prijímal od žalobkyne peňažné prostriedky na základe zmlúv\no revolvingových úveroch, ktoré boli v rozpore so zákonom.\n12. Žalovaný v odvolaní rozporoval primeranosť priznanej výšky finančného zadosťučinenia 661 eur.\nOdvolací súd nesúhlasí a rovnako ako súd prvej inštancie považuje prisúdenú výšku finančného\nzadosťučinenia určenú sumou 661 eur za primeranú. V posudzovanej veci musela predsa žalobkyňa\nako spotrebiteľ aktívne uplatňovať svoje práva na súde podaním žaloby a žalovaný ju vystavil neistote\npočas celého priebehu konania. Je potrebné prihliadnuť aj na výšku ujmy spôsobenej žalobkyni\nvychádzajúc z výšky jej súdom prisúdeného bezdôvodného obohatenia v sume 2.646,84 eur, na\ndĺžku trvania závadného stavu (od uzavretia prvej zmluvy o revolvingovom úvere do právoplatného\nrozhodnutia súdu cca 7 rokov), ako i na to, že konanie žalovaného bolo objektívne spôsobilé vyvolať\nnegatívne dôsledky v súkromnom živote žalobkyne. I keď u žalobkyne nebol tvrdený, ani preukázaný\nfatálny dopad na jej sociálnu situáciu z dôvodu preplatenia revolvingových úverov, ako ani zásadný\nvplyv porušenia povinností žalovaného na jej emočné prežívanie (okrem neistoty v súdnom konaní),\nprípadne aj so vznikom dôsledkov (vznik psychických problémov, či ochorení), pričom tieto aspekty by\nodôvodňovali priznanie vyššej sumy finančného zadosťučinenia, je nepochybné, že konanie žalovaného\nbolo objektívne spôsobilé také negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobkyne vyvolať. Žalovanú\nsumu finančného zadosťučinenia vyhodnotil aj odvolací súd za primeranú a nespôsobujúcu neprimerané\nobohatenie sa žalobkyne v porovnaní s percentuálnym vyjadrením obohatenia sa žalovaného v prípade,\nak by žalobkyňa plnila v zmysle zmlúv. Suma 661 eur predstavuje 25 % priznaného bezdôvodného\nobohatenia, pričom odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe prípady priznaného\nfinančného zadosťučinenia v spotrebiteľských veciach od 10 % až do 30 %, a preto 25 % nevybočuje\nz rámca obvyklých občianskoprávnych sankcií v obdobných veciach. V aktuálnej praxi súdov sa totiž\nvýška primeraného finančného zadosťučinenia pohybuje v obdobných prípadoch na úrovni od 10 %\ndo 30 %, v odôvodnených prípadoch aj do 90 % z bezdôvodného obohatenia, a preto priznaných 25\n% nevybočuje z rámca priznávaných finančných zadosťučinení v obdobných veciach. Pre porovnanie\nvýšky priznaného finančného zadosťučinenia odkazuje odvolací súd na príklady zo súdnej praxe podľa\njednotlivých rozhodnutí rôznych odvolacích súdov (Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoCsp/6/2021\nzo dňa 27.04.2021, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/27/2021 zo dňa 31.08.2021, Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/57/2020 zo dňa 30.06.2021, sp. zn. 15CoCsp/17/2021\nzo dňa 05.05.2021, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9CoCsp/26/2021 zo dňa 27.01.2022, sp.\nzn. 8CoCsp/22/2022 zo dňa 26.07.2022, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoCsp/6/2021 zo dňa\n27.04.2021, sp. zn. 11CoCsp/29/2020 zo dňa 23.02.2021, sp. zn. 23CoCsp/39/2021 zo dňa 18.05.2022,\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/25/2021 zo dňa 31.08.2021, Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7Co/350/2015 zo dňa 31.03.2016). Prisúdená výška finančného zadosťučinenia bude dostatočne plniť\nsankčnú a odradzovaciu funkciu, ako aj dodatočnú odmeňovaciu funkciu spotrebiteľovi, keď satisfakcia\nbola žalobkyni z veľkej časti poskytnutá už predchádzajúcim rozhodnutím, ktorým došlo aj k reparácii jej\nmajetkovej ujmy. Podľa názoru odvolacieho súdu je žalobkyňou požadovaná suma 661 eur oproti ujme,\nktorá jej reálne vznikla, a ktorá spočívala v bezdôvodnom obohatení žalovaného vo výške 2.646,84 eur\nminimálna, priam symbolická. Pri svojich úvahách vychádzal odvolací súd aj zo skutočnosti, že žalovaný\nplnil žalobkyni až na základe právoplatného rozsudku súdu. Zohľadnil tiež, že žalovaný ako profesionál\na kvalifikovane právne zastúpený, si pri množstve súdnych sporov, ktoré vedie, musel byť vedomý\nnedostatkov uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere, pretože rovnaký nedostatok je žalovanému\nvšeobecnými súdmi pravidelne vytýkaný a ním uplatňované nároky sú pravidelne (minimálne sčasti)\nzamietané, čo bolo súdu prvej inštancie ako aj odvolaciemu súdu známe i z jeho vlastnej rozhodovacej\nčinnosti.\n13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie prisúdil primerané finančné zadosťučinenie\nžalobkyni v sume 661 eur správne, a že toto splní svoju satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalobkyni a\nsúčasne sankčnú funkciu vo vzťahu k žalovanému.\n14. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, dospel odvolací súd k záveru,\nže napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak totiž podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v konaní plne\núspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie a jeho\n\nrozhodnutiu nie je čo vytknúť. Napokon, žalovaný v odvolaní žiadne konkrétne námietky proti rozhodnutiu\no trovách konania neuviedol, preto sa odvolací súd s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku\nobmedzí len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti.\n15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa\nust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.\n1 C.s.p.. Žalobkyni, plne úspešnej v odvolacom konaní, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok\nna ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).\n17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Csp/56/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "f20f1a68-fa3d-4a58-89ba-a41faf26dca6:9dfc1910-acbd-46a6-848d-491c4f8ec06c", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/22/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/22/2022 z 26. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f20f1a68-fa3d-4a58-89ba-a41faf26dca6:9dfc1910-acbd-46a6-848d-491c4f8ec06c"}, {"guid": "edc3ab5e-40b3-4d2d-be5a-b7b6828693ee:12e3e40f-c61f-48a8-959a-9e438517a604", "ecli": null, "spisova_znacka": "23CoCsp/39/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/39/2021 z 18. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-05-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edc3ab5e-40b3-4d2d-be5a-b7b6828693ee:12e3e40f-c61f-48a8-959a-9e438517a604"}, {"guid": "03a891ed-f881-47fb-b1c3-58ad7733b38e:53f13b87-1005-4456-be4b-cb94ef158fd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/17/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/17/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/03a891ed-f881-47fb-b1c3-58ad7733b38e:53f13b87-1005-4456-be4b-cb94ef158fd5"}, {"guid": "5faf4467-b34a-4805-98ac-30faf04cfceb:2d4f4208-e51d-4749-9436-455562521389", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/27/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/27/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5faf4467-b34a-4805-98ac-30faf04cfceb:2d4f4208-e51d-4749-9436-455562521389"}, {"guid": "443d0152-d714-4b40-8e66-92d0674eb7df:d150ad35-d0d2-4707-be0a-c5c90def77f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/26/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoCsp/26/2021 z 2. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-09-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/443d0152-d714-4b40-8e66-92d0674eb7df:d150ad35-d0d2-4707-be0a-c5c90def77f6"}, {"guid": "98b78bde-b024-4856-8752-46ab6e866c2e:2409bfdf-84d3-4d9e-8aee-5ff3a483e61b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/25/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoCsp/25/2021 z 29. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-07-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98b78bde-b024-4856-8752-46ab6e866c2e:2409bfdf-84d3-4d9e-8aee-5ff3a483e61b"}, {"guid": "24b889ad-2186-4ac4-9392-4a03c27c84bb:17f3ab30-2389-4cb3-b4e7-22e53f973e48", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoCsp/57/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/57/2020 z 27. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/24b889ad-2186-4ac4-9392-4a03c27c84bb:17f3ab30-2389-4cb3-b4e7-22e53f973e48"}, {"guid": "da1a2b16-c3ec-4be4-8d8d-9e6e30195ee9:46da4f6f-0e29-4899-ab46-a068d1568158", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2220201511.1", "spisova_znacka": "25CoCsp/6/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoCsp/6/2021 z 26. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2220201511.1"}, {"guid": "8603dbb8-fa83-43ee-8cb2-8bb91262f5c8:99274bdf-537e-4bba-ab18-343e738ad1ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/29/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/29/2020 z 8. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-07-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8603dbb8-fa83-43ee-8cb2-8bb91262f5c8:99274bdf-537e-4bba-ab18-343e738ad1ca"}, {"guid": "54d5bba6-5c2b-4442-9dd1-01d76f34566e:50a23a2e-7487-462b-b95e-ec8557a20081", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6417207538.1", "spisova_znacka": "12Co/303/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/303/2018 z 27. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6417207538.1"}, {"guid": "aef55848-f487-4c88-9253-655ee814f7cc:bddb0031-eb98-4ebf-9f5d-65283dbda767", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614203724.1", "spisova_znacka": "7Co/350/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/350/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614203724.1"}, {"guid": "a6385781-8c02-4538-876d-d99f802a4537:17f3f4fc-25c5-4070-b3e7-3d5786e7afb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Csp/85/2017", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 22Csp/85/2017 z 25. 9. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a6385781-8c02-4538-876d-d99f802a4537:17f3f4fc-25c5-4070-b3e7-3d5786e7afb7"}], "citovane_v": [{"guid": "28d12661-3d95-4c58-ab71-b5911ab04883:9806893a-dca0-47d6-bdb1-e7aa596909e5", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8126202435.4", "spisova_znacka": "20Csp/41/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/41/2026 z 14. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8126202435.4"}, {"guid": "d85d88f5-b197-4b92-bfc8-d1abb540e4c2:03f6e2d1-b0d9-413b-b0b8-c1419841be73", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4", "spisova_znacka": "3Csp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/5/2025 z 13. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4"}, {"guid": "f6c31aa0-7265-4e6e-a97d-7ed1b5094cad:c4bebda6-baa1-43b2-92de-006aa44d3744", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200945.4", "spisova_znacka": "3Csp/20/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/20/2025 z 13. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200945.4"}]}