{"guid": "4c35e71e-dcf2-459a-b1c7-f4cad7eb86b3:5bf3e0e6-97ad-441c-b1d0-3c8c6c180c49", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1120210558.2", "spisova_znacka": "10CoCsp/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/13/2024 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 10CoCsp/13/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1120210558.2", "identifikacne_cislo": "1120210558", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bf3e0e6-97ad-441c-b1d0-3c8c6c180c49", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1120210558.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1120210558.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1120210558.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10CoCsp/13/2024\n1120210558\n27. 02. 2025\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1120210558.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Niny Dubovskej v právnej veci žalobcu: W. U., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom M. I. W. XXX, zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,\nso sídlom Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom\nDvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r.\no., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 1.234 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B1 15Csp/43/2020-245 zo dňa 22.05.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie č.k.\nB1\n- 15Csp/43/2020-245 zo dňa 22.05.2024 v rozsahu prevyšujúcom priznanú sumu finančného\nzadosťučinenia 200 eur mení tak, že žalobu v tejto časti (v časti prevyšujúcej sumu 200 eur) zamieta.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.234 eur do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Pokiaľ ide o stručné odôvodnenie napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca\nsa predmetnou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.6.2020 domáhal od žalovaného (do\n20.07.2021 Poštová banka a.s.) zaplatenia priemerného finančného zadosťučinenia vo výške 734 eur\nskutkovo dôvodiac, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.000 eur,\nktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 28,90 eur. Po uzatvorení uvedenej\nspotrebiteľskej zmluvy zistil, že obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s ust. zákona č.\n129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je potrebné predmetnú zmluvu považovať\nza bezúročnú a bez poplatkov. Bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru bola založená\nna absencii obligatórnych náležitosti vyplývajúcich z § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Vyzval preto\nžalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak bezúspešne. Dňa 27.02.2020 Okresný súd\nBratislava I vydal platobný rozkaz sp. zn. 14Csp/52/2017, ktorým vyhovel jeho spotrebiteľskej žalobe\na zaviazal žalovaného na úhradu sumy 10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne\ntitulom vydania bezdôvodného obohatenia. Právnym základom úspešnej žaloby bola bezúročnosť\na bezpoplatkovosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a\nvykonateľnosť dňa 06.05.2020. Súd vydaním platobného rozkazu sp. zn. 14Csp/52/2017 deklaroval\nhmotnoprávne tvrdenie žalobcu ohľadom absencie obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom\núvere (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver stal bezúročný a\nbez poplatkov. Na základe § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov mu vzniklo\nprávo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Citovaná právna úprava (§ 3 ods. 5\nzákona č. 129/2010 Z.z.) ako jedinú podmienku na priznanie tohto nároku vyžaduje úspech v súdnom\n\nkonaní týkajúcom sa porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 129/2010 Z. z. alebo\nosobitnými predpismi. Žalobca si od žalovaného požičal sumu 1.000 eur, v zmysle zmluvy bol povinný\nvrátiť sumu 1.551,27 eur. Jednoduchým výpočtom však bolo zistené, že konečná suma, ktorú by\nžalobca zaplatil žalovanému v dohodnutých mesačných splátkach by činila 1.734 eur a nie 1.551,27\neur. Táto skutočnosť mala vplyv na psychický stav žalobcu, pričom jeho neistota, ktorá vychádzala\nz tohto spotrebiteľského vzťahu, trvala až do právoplatného rozhodnutia OS Bratislava I vo veci\nsamej. Pokiaľ by žalobca zostal nečinný a podrobil by sa vôli žalovaného, prišiel by v konečnom\ndôsledku o sumu 734 eur, čo je neprimerane vysoká suma vzhľadom k výške úveru 1.000 eur.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia môže motivovať žalovaného k zákonnému postupu\npri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch pro futuro; pričom je spravodlivé požadovať od neho\nrovnakú výšku sumy, o ktorú by bol žalobca ukrátený, t.j. sumu 734 eur. Ďalej súd prvej inštancie\nzhrnul procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej poukázal na to, že zmluva o úvere č. 1580596033,\nktorú so žalobcom dňa 30.04.2015 uzavrel, nebola prvou zmluvou, ktorú strany uzavreli. Žalobca si\nžalovaného opakovane a dobrovoľne vybral za zmluvného partnera pre získanie úverových zdrojov;\nprvý úver si vzal už v roku 2014, potom v apríli 2015 a v júni 2015. Akceptoval pritom podmienky,\nspôsoby a správanie žalovaného, aby ich následne účelovo napadol s cieľom sa obohatiť na úkor\nžalovaného. Dodal, že odpor voči platobnému rozkazu sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.02.2020\nnepodal z pragmatických a logických dôvodov, keďže úverový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere\nč. 1580596033 bol v tom čase ukončený, splatený a podanie odporu, vzhľadom na výšku sporu 10\neur, považoval za nehospodárne. Nikdy však neuznal tvrdenie žalobcu uvádzané v návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu. Uviedol, že povinnosť uloženú mu platobným rozkazom sp. zn. 14Csp/52/2017\nsplnil po jeho právoplatnosti dňa 18.03.2020. S poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\nmal za to, že žalobca predložením právoplatného platobného rozkazu nepreukázal, že úspešne uplatnil\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo inými osobitnými predpismi zo strany\nžalovaného, preto žalobcom žiadané primerané finančné zadosťučinenie v sume 734 eur označil\nza neprimerané a špekulatívne. Dodal, že inštitút bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere\nmá aj sankčný rozmer, nakoľko jeho uplatnením veriteľ stráca odmenu za poskytnutie peňažných\nprostriedkov, čo má pre veriteľa, vrátane žalovaného, nezanedbateľný ekonomický dosah. Už samotné\nnútené zaplatenie bezdôvodného obohatenia predstavuje zákonom predpokladanú sankciu a priznanie\nďalšieho peňažného plnenia titulom primeraného finančného zadosťučinenia bez toho, aby boli zo strany\nžalobcu preukázané závažné okolnosti predovšetkým nemajetkovej povahy (preukázanie významného\npsychického stresu a pod.) by neprimerane zvýhodňovalo spotrebiteľa a žalovaného postihovalo\nniekoľkonásobnou sankciou za rovnaké minoritné porušenie právneho predpisu.\n3. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že žalobca podaním doručeným dňa 09.02.2023 rozšíril žalobu o 500\neur titulom finančnej kompenzácie za emocionálnu ujmu za spôsobené útrapy. Žiadal od žalovaného\nspolu sumu 1.234 eur dôvodiac, že od momentu doručenia žaloby na súd sa mu zhoršilo životné obdobie\na začali dni plné stresu a nepokoja, nevediac sa vyrovnať so skutočnosťou prebiehajúceho súdneho\nsporu. Miera neistoty a psychickej záťaže žalobcu bola subjektívne vyvolaná výhradne žalovaným a\njeho nekalými praktikami, pričom žalobca bol konaním žalovaného nútený riešiť daný spor súdnou\ncestou a znášať aj ďalšie finančné náklady. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaného vo vzťahu k\nzmenenej žalobe, súd prvej inštancie zhrnul, že žalovaný ďalšie navýšenie primeraného finančného\nzadosťučinenia zo strany žalobcu považoval za špekulatívne a bezprecedentné zneužívanie práva a\nza postup v príkrom rozpore s čl. 5 CSP a zásadou „nemo turpitudinem suam allegare potest“, keďže\nopakovane a dobrovoľne vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným. Zdôraznil, že suma, ktorej\npriznania sa žalobca v tomto spore domáha, evidentne nespĺňa ani podmienku primeranosti a jej výška\nnie je ničím relevantným odôvodnená. Uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal psychickú\nzáťaž a neistotu, ktoré údajne utrpel. V základnom konaní súd rozhodol platobným rozkazom, teda\nnebolo ani nariaďované pojednávania vo veci, čo spochybňuje tiež to, aký diskomfort s daným konaním\nvlastne mal žalobca pociťovať. Skutočnosti uvádzané žalobcom týkajúce sa jeho neistoty a psychickej\nzáťaže, ako aj emocionálna ujma, ktorú mal údajne utrpieť, na podklade čoho si nárokuje zmenenou\nžalobou navýšenú sumu, tak ostávajú len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení. Pokiaľ by súd\nprvej inštancie mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, bolo by\nmožné uvažovať len o určitej „symbolickej“ sume (max. vo výške 200 eur). Sumu 1.234 eur označil za\nneadekvátnu.\n4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa\n02.06.2017 domáhal na Okresnom súde Bratislava I od žalovaného zaplatenia sumy 10 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10 eur od 19.06.2015 (vrátane) do zaplatenia na\ntom skutkovom základe, že dňa 30.04.2015 ako spotrebiteľ, uzavrel so žalovaným ako podnikateľom,\n\nformulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorú nemohol pripomienkovať. Išlo o zmluvu o spotrebiteľskom\núvere Dobrá pôžička č. 1580596033. Uvedenou zmluvou žalovaný poskytol žalobcovi spotrebný úver\nvo výške 1.000 eur, ktorý mal žalobca splatiť v 60 splátkach po 28,90 eur (pričom táto suma zahŕňala\nmesačnú anuitnú splátku vo výške 27 eur a mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať\núver vo výške 1,90 eur), čím mal uhradiť spolu 1.551,27 eur. Celkovými nákladmi žalobcu, spojenými\nso spotrebiteľským úverom podľa zmluvy je suma 1.551,27 eur, pričom RPMN bola určená v zmluve\nna 21,90 %, úroková sadzba na 19,90 % a priemerná hodnota RPMN bola podľa zmluvy 13,95 %.\nŽalobca na základe tejto zmluvy čerpal spotrebný úver vo výške 1.000 eur a splácal ho tým spôsobom,\nže dňa 20.05.2015 uhradil 1. mesačnú splátku vo výške 28,90 eur a následne uhradil na základe\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. 2102839684 dňa 19.6.2015 (teda cez iný spotrebný\núver od žalovaného) jednorazovo vo forme predčasného splatenia úveru sumu 983 eur. Žalobca tak\nuhradil žalovanému spolu 1.011,90 eur (28,90 eur + 983 eur) a namietal, že zmluva o spotrebiteľskom\núvere je podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 9 ods. 2 písm. c), l)\nk) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, nakoľko v zmluve nie je stanovená konkrétna\nvýška istiny a ani konkrétna výška úroku platených žalobcom podľa zmluvy, je nesprávne stanovená\ncelková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť, RPMN je určená nesprávne v neprospech žalobcu ako\nspotrebiteľa, v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, v zmluve nie\nje uvedená adresa veriteľa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Poukázal\nna to, že na základe žiadosti o úver Lepšia splátka zo dňa 18.6.2015 uzavrel so žalovaným ďalšiu\nzmluvu o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. 2102839684, na základe ktorej mu žalovaný poskytol\nnový úver, ktorý bol určený na refinancovanie záväzkov žalobcu. Jedným zo záväzkov, ktorý mal byť\nprostredníctvom predmetného refinancovania uhradený bol aj spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. 1580596033 zo dňa 30.04.2015, teda\nzmluvy na základe ktorej si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 10 eur. Načerpaním splátky\nnového úveru došlo de iure a de facto medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu dohody o úhrade úveru\nposkytnutého žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. 1580596033 zo\ndňa 30.04.2015 formou mimoriadnej splátky a k uzatvoreniu dodatku k tejto zmluve. V dôsledku dohody\nzmluvných strán o úhrade úveru formou mimoriadnej splátky došlo v podstate k predčasnému splateniu\núveru, čím sa zmenili aj obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré v tomto prípade neboli nikde zadefinované.\nVadou spočívajúcou v absencií obligatórnych ustanovení v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. trpí aj\ndodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. 1580596033 zo dňa 30.04.2015, nakoľko\nnemal dodržanú písomnú formu a nebolo v nej uvedených 5 obligatórnych náležitostí podľa zákona č.\n129/2010 Z.z., ktoré nie je možné prevziať z pôvodnej zmluvy a to: výška RPMN po zapracovaní zmien\nv dodatku, celkové náklady spotrebiteľa v dodatku po zohľadnení výšky mimoriadnej splátky v dodatku,\npriemerná hodnota RPMN v čase uzatvorenia dodatku, nakoľko priemerná hodnota RPMN v čase\nuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola iná než priemerná hodnota RPMN v čase uzatvorenia\ndodatku, identifikácia/rozlíšenie sumy mimoriadnej splátky na konkrétnu výšku istiny, úrokov a poplatkov,\ndoba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré sa v dôsledku splatenia\nspotrebiteľského úveru formou mimoriadnej splátky zmenili. Nakoľko je zmluva v znení dodatku k\nzmluve podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), k), l), z) zákona č. 129/2010 Z.z.\nbezúročná a bez poplatkov, mal žalobca uhradiť v prospech žalovaného iba dlžnú sumu podľa zmluvy,\nteda sumu 1.000 eur. Keďže žalobca uhradil žalovanému spolu 1.011,90 eur, suma 10 eur predstavuje\nbezdôvodné obohatenie žalovaného. Žalovaný nevyhovel predžalobnej výzve žalobcu na úhradu 10 eur\ns príslušenstvom, preto podal žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 10 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10 eur od 10.06.2015 do zaplatenia. Okresný\nsúd Bratislava I platobným rozkazom sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.02.2020, právoplatným dňa\n06.05.2020, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu\nistinu 10 eur spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05% ročne zo sumy 10 eur od 19.06.2015 do\nzaplatenia, náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 61,08 eur. Na\npodklade právoplatného platobného rozkazu si žalobca ako spotrebiteľ v predmetnom konaní uplatňuje\nnárok na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Z výpisu z účtu žalovaného\nzo dňa 18.3.2020 súd prvej inštancie napokon skutkovo zistil aj to, že žalovaný dňa 18.03.2020 uhradil\nna účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 73,48 eur.\n5. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 3 ods. 5, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007\nZ.z., § 2 písm. d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy\no spotrebiteľskom úvere (30.4.2015), § 52 ods. 1, 3, 4 Obč. zákonníka, súd prvej inštancie zhrnul,\nže v konaní nebolo sporné, že strany dňa 30.04.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľom úvere, ktorej\npredmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v mesačných\n\nsplátkach po 28,90 eur. Žalobca po uzatvorení zmluvy zistil, že obsahuje zmluvné dojednania rozporné\ns ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je potrebné\npredmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vyzval preto\nžalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a keďže si žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne\nnesplnil, rozhodol sa uplatniť si predmetný nárok podaním žaloby. Okresný súd Bratislava I rozhodol\nvo veci platobným rozkazom sp. zn. 14Csp/52/2017 zo dňa 27.02.2020, právoplatným dňa 6.5.2020,\nktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu istinu\n10 eur spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10 eur od 19.06.2015\ndo zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 61,08 eur. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že takéto\nprávoplatné rozhodnutie zakladá právny nárok žalobcu na uplatnenie nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dodal, že citované\nzákonné ustanovenie v znení účinnom od 10.06.2013, nevyžaduje na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia vznik ujmy, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o jej existencii, stačí preukázať\nmožnosť jej vzniku. Podľa súdu prvej inštancie bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný na základe\nprávoplatného platobného rozkazu uhradil, nepredstavuje finančné zadosťučinenie, ale len vrátenie\ntoho, čo získal bez právneho dôvodu. Až nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z.z. predstavuje skutočnú sankciu žalovaného z dôvodu porušenia jeho povinnosti\npodľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa, pretože až tento nárok predstavuje plnenie z jeho\nmajetku. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a hlavným kritériom pre jej\npriznanie je primeranosť. Žalobca si v danom prípade ako primerané finančné zadosťučinenie uplatnil\nsumu 734 eur, o ktorú by zaplatil za poskytnutý spotrebiteľský úver viac, plus 500 eur za psychickú\nzáťaž a za mieru neistoty do právoplatného rozhodnutia vo veci. Súd prvej inštancie výšku uplatneného\nnároku s poukazom na súdnu prax uvedenú v súdnych rozhodnutiach predložených žalobcom (tieto\nvšak v odôvodnení napadnutého rozsudku ani náznakom nerozviedol, poznámka odvolacieho súdu),\npovažoval za primeranú a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR\nzo dňa 4.4.2017 sp. zn. II. ÚS 229/2017, ktorým ústavný súd vyslovil, že aj bez stanovenia kritérií výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie\nmá plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od\nnekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil,\nže ním priznané finančné zadosťučinenie predstavuje sumu 734 eur, ako rozdiel medzi poskytnutým\núverom 1.000 eur a sumou, ktorú mal žalobca uhradiť na základe zmluvy o spotrebiteľom úvere\nč. 1580596033 zo dňa 30.04.2015 (60 splátok po 28,90 eur = 1.734 eur) v prípade, že by sa v\nkonaní pred Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 14Csp/52/2017 úspešne nedomáhal od žalovaného\nvydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo preplatením poskytnutého spotrebiteľského úveru\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1580596033 zo dňa 30.04.2015 a jej dodatku - zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. 2102839484 zo dňa 19.06.2015, ktorá bola súdom v uvedenom\nkonaní vyhodnotená ako zmluva bez úrokov a poplatkov podľa § 11 ods. 1, písm. b), d) v spojení s §\n9 ods. 2 písm. c), f), k), l), z) zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa názoru súdu prvej inštancie je priznanie\ntakého finančného zadosťučinenia spravodlivé za účelom splnenia jeho satisfakčnej a sankčnej funkcie\nza porušenie povinností žalovaným vyplývajúcich mu z § 9 ods. 2 písm. c),f), k), l), z) zákona č.\n129/2010 Z.z. už na začiatku zmluvného vzťahu, kedy zneužil svoje postavenie silnejšej strany. Pokiaľ\nide o priznanú sumu 500 eur, podľa súdu prvej inštancie ide o finančnú kompenzáciu za emocionálnu\nujmu a útrapy spôsobné žalobcovi ako spotrebiteľovi tým, že podanie žaloby voči žalovanému ako\nbankovej inštitúcii o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bolo deklarované porušenie jeho\nspotrebiteľského práva, pre neho ako osoby bez skúseností so súdnym konaním, vyžadovalo úsilie na\nzabezpečenie si právneho zastúpenia a bezpochyby predstavovalo psychickú záťaž spojenú s obavami\no jej výsledok a možných finančných následkov v prípade jej neúspechu.\n6. Súd prvej inštancie záverom dodal, že nevykonal dokazovanie lustráciou všetkých konaní vedených\nvoči žalovanému o primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa v\nzmysle návrhu žalobcu realizovaného na pojednávaní dňa 22.5.2024 z dôvodu, že na pojednávaní dňa\n29.9.2023 skoncentroval konanie podľa § 153 CSP a strany poučil, že na neskoršie návrhy procesného\nútoku a obrany nebude prihliadať.\n7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu vo\nveci a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške\nnáhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré\nvydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n8. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu prevyšujúcom výšku priznaného finančného zadosťučinenia 200\neur, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie\n\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby ho\nzmenil tak, že ho zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku\na vo zvyšnej časti žalobu zamietne. Dôvodil, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nuskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny\nproces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a že vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/\nCSP). Primárne žalovaný namietal výšku súdom prvej inštancie priznaného nároku, ktorý považuje za\nneprimeraný. Žiadal odvolací súd, aby pri posúdení primeranosti uplatneného nároku vzal do úvahy\nvšetky skutočnosti, ktoré z konania vyplynuli. Ani finančné zadosťučinenie totiž nemôže predstavovať\nneprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Žalovaný sa nestotožnil s dôvodmi, ktorými žalobca odôvodnil\nvýšku požadovaného finančného zadosťučinenia, a s ktorými sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu\nstotožnil. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená\njeho ľubovôľu. Pre svoju úvahu by mal mať súd k dispozícii dostatok tvrdení a preukázaných skutočností,\nz ktorých pri svojich úvahách bude vychádzať. Súd by mal o výške finančného zadosťučinenia\nuvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.\nVýšku priznaného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, keď v odseku\n18 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa len stotožnil so žalobcom a poukázal na ním predloženú\nrozhodovaciu prax. Vo vzťahu k tomu súd prvej inštancie len skonštatoval, že žalobcom vyčíslenú výšku\nnároku považuje za primeranú. Ako k tejto primeranosti dospel, na základe akých kvalifikačných kritérií,\nzistiteľné nie je. Vo vzťahu k argumentu, že ide o rozhodnutie vydané v súlade s rozhodovacou praxou,\nžalovaný doplnil, že rozhodovacia prax, na ktorú poukazoval žalobca sa týkala právneho základu nároku,\navšak v prípade výšky a primeranosti finančného zadosťučinenia má za to, že žalobca doposiaľ žiadnym\nspôsobom nepreukázal ako pociťoval porušenie svojich práv a aké to malo pre neho dôsledky, a v\nčom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky finančného zadosťučinenia až v hodnote 1.254 eur. Súd\nprvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu výšky uplatneného nároku akoby opomenul, že to bol práve\nžalobca, ktorý o poskytnutie úveru žiadal, s výškou poskytnutého úveru a výslednou sumou, ktorú má\nna základe úverovej zmluvy z poskytnutého úveru uhradiť, s výškou mesačnej splátky, ako aj s dobou\ntrvania zmluvného vzťahu bol oboznámený; taktiež si bol vedomý, že si berie spotrebiteľský úver, a\nsám sa rozhodol, že bude využívať finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru od žalovaného\na napokon, že to bol aj sám žalobca, ktorý sa rozhodol úver predčasne splatiť. Inštitút primeraného\nfinančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzácie\njeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni alebo vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku\nochrany, ktorú zavinil žalovaný považuje za splnenú už ukrátiť veriteľa o úroky a poplatky a vrátenia\nbezdôvodného obohatenia vo výške 10 eur, vrátane trov konania. Obdobnému záveru smeruje aj\nnajnovšia judikatúra tak okresných, ako aj krajských súdov, ktorá sa svojím obsahom snaží eliminovať\nzneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia pri prípadoch kedy bola náprava zjednaná\nuž vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov a rozsah\npriznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v rozmedzí menšieho ako 1 násobok\nvzniknutej ujmy. Na podporu tohto argumentu žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v\nTrnave sp. zn. 21 CoCsp/11/2023 z 24. mája 2024, kde po zhodnotení všetkých okolností dospel\nodvolací súd k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie pre žalobkyňu je vo výške 500 eur,\nčo je cca 1/4 žalovaným získaného bezdôvodného obohatenia. Krajský súd v Trnave v konaní sp.\nzn. 10 CoCsp/15/2021 dokonca zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že namiesto nároku\n300 eur priznal žalobcovi nárok vo výške 190 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia,\npričom k výške nároku sa vyjadril v bode 18 a nasl. svojho rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že za\nprimerané finančné zadosťučinenie pre žalobcu považoval sumu 190 eur, čo je takmer 1/4 so žalovaným\nzískaného bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd mal za to, že táto suma plne zohľadňuje ujmu\nna strane žalobcu a predstavuje spolu s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou dostatočnú sankciu pre\nžalovaného, ktorá by mala pri ďalšom poskytovaní úverov odradiť od porušovania príslušných noriem\nna ochranu spotrebiteľa. Žalovaný s poukazom na niektoré rozhodnutia nepopiera účel či dôvodnosť\nnároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie, ale chce dať do pozornosti odvolacieho\nsúdu, že rozhodovacia prax vo vzťahu k otázke výšky, a teda primeranosti rozsahu nároku jednoznačne\nnie je ustálená, čo do rozsahu do 120 násobku vzniknutej ujmy. V uvedenom prípade je súdom priznaný\nnárok prevyšujúci 120 násobok skutočnej ujmy neprimeraný, neštandardný, a žalovaný má zato, že\nje úlohou súdu limitovať a interpretovať jednotlivé normy zákona tak, aby nedošlo k ich zneužívaniu\na pretaveniu inštitútu ochrany do nástroja šikany veriteľa. Predmetné rozhodnutie svojím rozsahom\nnenapĺňa účel odrádzajúci veriteľov, ale naopak nabáda spotrebiteľov k špekulatívnemu konaniu a\nnásobeniu sporov, keďže v konaniach o primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa nie je\nnutné preukazovať vznik skutočnej škody. Za predpokladu opomenutia osobitných okolností prípadu\n\na bezmyšlienkovitého priznávania nároku speje spoločnosť do poháňania nedôvodných, zbytočných a\nneúčelných sporov v domnienke nadobudnutia prospechu z pomerne jednoduchého sporu. Žalovaný\ndodal, že v prvoinštnačnom konaní napokon vyjadril vôľu ukončiť spor zmierom a považoval za\nadekvátne zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, čo\npredstavuje 20 násobok skutočnej ujmy a viac ako 1 z domnelej ujmy žalobcu, ktorú v návrhu vyčíslil\nv rozsahu 754 eur. Súd prvej inštancie ohľadne výšky finančného zadosťučinenia neuviedol žiadne\nkonkrétne dôvody a vlastné myšlienkové pochody, či vlastnú úvahu, ktoré ho viedli k stanoveniu tejto\nvýšky nároku. V tomto zmysle je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Vydaním nepreskúmateľného\nrozhodnutia strany sporu strácajú možnosť uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. V sporovom\nkonaní musí byť pritom súdom poskytnutá materiálna ochrana zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore\nso zásadou spravodlivého súdneho procesu.\n9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny\na navrhuje ho potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalovaného poznamenal, že súd prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku správne konštatoval, že „zákon na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia nevyžaduje, aby žalobcovi vznikla nejaká ujma súdu nemusia byť predložené dôkazy\no existencii ujmy, stačí možnosť jej vzniku. Bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný na základe\nprávoplatného platobného rozkazu uhradil, nepredstaví jej finančné zadosťučinenie, ale vrátenie toho,\nčo získal bez právneho dôvodu až nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5\nzákona na ochranu spotrebiteľa predstavuje skutočnú už sankciu žalovaného z dôvodu porušenia jeho\npovinností podľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa ....“. Súd prvej inštancie ďalej správne\nkonštatoval, že zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi je len vrátením toho, na čo\nžalovaný nemal od žalobcu žiadny právny nárok a vydanie bezdôvodného obohatenia nie je súčasťou\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Preto akékoľvek tvrdenie žalovaného v odvolaní, ktorým sa\nsnaží vzbudiť dojem, že funkcia a účinky tohto prostriedku ochrany sú splnené už ukrátením veriteľa\no úroky a poplatky a vrátením bezdôvodného obohatenia, či dokonca zaplatením trov konania, sú\nnesprávne. Skutočnosť, že zmluva o úvere bola vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov je osobitným\ntypom sankcie pre žalovaného ako dodávateľského subjektu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,\nnakoľko zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti, ktoré pre takýto typ zmluvy zákon vyžaduje.\nNárok na primerané finančné zadosťučinenie zakotvené v § 3 ods. 5 zákona na ochranu spotrebiteľa\nje osobitným nárokom žalobcu - spotrebiteľa, oddelený od vyslovenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nako osobitnej sankcie žalovaného za porušenie dôležitých povinností na úseku poskytovania úverov,\noddelený od právnej povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ako aj od\nprocesnoprávnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vnímanú ako následok\nneúspechu žalovaného v civilnom konaní. Žalobca si v danom prípade uplatnil sumu 734 eur, o ktorú by\nzaplatil za spotrebiteľský úver viac, a zároveň sumu 500 eur ako emocionálnu ujmu za psychickú záťaž\na mieru neistoty do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie výšku uplatneného\nnároku, s poukazom na súdnu prax, považoval za primeranú a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel\na zároveň zhrnul, že žalobca si cez zmluvu o spotrebiteľskom úvere od žalovaného požičal sumu\n1.000 eur, vrátiť bol v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný sumu 1551,27 eur. Ako sa však\njednoduchým výpočtom ukázalo, skutočná konečná suma, ktorú by žalobca zaplatil žalovanému na\ndohodnutých mesačných splátkach, by činila sumu 1.734 eur (nie 1.551,27 eur). Z tohto dôvodu bol\nspotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ by žalobca zostal nečinný a podrobil sa vôli\nžalovaného, prišiel by v konečnom dôsledku o sumu 734 eur. Uvedená suma je neprimerane vysoká,\nvzhľadom k výške sumy 1.000 eur, ktorá bola predmetom spotrebiteľského úveru. Naviac, časť z tejto\nsumy sa žalovaný snažil pred žalobcom zatajiť. Na základe daného konania žalovaného je možné\nkonštatovať značnú nemorálnosť a snahu žalovaného parazitovať na postavení slabšej strany, ktorá\nsa dočasne ocitla v nepríjemnej životnej a finančnej situácii, na základe čoho bola nútená požiadať o\nfinančnú pôžičku. Dodal, že rozhodnutia okresných a krajských súdov, na ktoré poukázal žalovaný v\nodvolaní, nie je možné aplikovať na tento prípad, pretože zo strany žalovaného sa jedná o ich účelový\nvýber. Pri každom jednom súdnom rozhodnutí, na ktoré poukazuje, sú dané odlišné skutkové okolnosti\nprípadu, pretože tieto rozhodnutia vychádzajú z úplne inej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,\ninej výšky ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila, z iného protiprávneho konania dodávateľského subjektu a\núplne iného rozsahu a intenzity protiprávnosti a následkov spôsobených spotrebiteľovi dodávateľským\nsubjektom, pričom účastníkmi konania nebola uplatnená emocionálna ujma. V našom prípade si však\nžalobca uplatnil aj náhradu emocionálnej ujmy v sume 500 eur. Záverom vyjadrenia žalobca akcentoval,\nže ak by odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného, respektíve určil by výšku zadosťučinenia v sume\nnižšej než je 1.234 eur, nielenže by tým nemotivoval žalovaného od ďalšieho budúceho protiprávneho\n\nkonania ale naopak. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n3Co/101/2017, v zmysle ktorého odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca 50 % sumy,\no ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel\nbezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť. Dodal, že suma, ktorú žalovaný je ochotný akceptovať (t.j.\nsuma 200 eur, avšak aj akákoľvek iná suma, nižšia než 1.234 eur), by neprešla testom proporcionality,\nv dôsledku čoho by takéto rozhodnutie bolo nezákonné a arbitrárne.\n10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal\nrozsudok v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3\nC.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n11. Nakoľko odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je\nnapadnuté rozhodnutie založené, pričom dôvodnosť odvolania odvolací súd videl len v nesprávnom\nprávnom posúdení veci súdom prvej inštancie pokiaľ išlo o výšku priznaného odškodnenia, t.j. išlo o\nprejednanie výlučne právnej otázky (nie otázky skutkovej), nebol daný zákonný dôvod na doplnenie\nalebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP a teda ani na nariadenie pojednávania\nodvolacím súdom. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani verejný záujem, ktorého existencia nebola\nv danom prípade ani daná. Podľa judikatúry ESĽP (Valera Assalino vs. Portugalsko z 20. apríla 2002), v\nprípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou,\nneuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach, a to najmä vtedy, ak pojednávanie na súde prvej inštancie bolo verejné a vyšší súd prejednáva\nvýlučne otázky právne.\n12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania žalovaného (suma\nprevyšujúca súdom prvej inštancie priznanú istinu 200 eur), uplatnené odvolacie dôvody a na\nodôvodnenie napadnutého rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak\nžalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.234 eur ako primerané finančné zadosťučinenie, vrátane\nzávislého výroku o trovách konania. Nebolo sporným, že predmetný záväzkový vzťah, na ktorého\nzáklade spočíva tento súdny spor, je vzťahom spotrebiteľským, založeným zmluvou o spotrebiteľskom\núvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Nesporným bolo aj to, že žalobca bol v základnom konaní\nvedenom bývalým Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 14Csp/52/2017 vo vzťahu k žalovanému\núspešný. Platobným rozkazom zo dňa 27.2.2020 sp. zn. 14Csp/52/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 6.5.2020, bolo žalovanému uložené zaplatiť mu sumu 10 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 19.6.2015 do zaplatenia, titulom vydania\nbezdôvodného obohatenia, a to na podklade bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom\núvere Dobrá pôžička zo dňa 30.4.2015.\n13. Len pre ozrejmenie, v preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným\ndňa 30.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička č. 1580596033, predmetom ktorej bol\núver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 28,90\neur po dobu 60 mesiacov. Žalobca mal, podľa údajov uvedených v úverovej zmluve, žalovanému zaplatiť\ncelkom čiastku 1.551,27 eur (v 60- tich mesačných splátkach po 28,90 eur), v skutočnosti to však činilo\nsumu 1.734 eur. Najmä uvedenie nesprávnej celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ (žalobca) zaplatiť,\na s tým súvisiace nesprávne uvedenie RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.) spôsobilo\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť tejto zmluvy (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalobca uhradil prvú\nmesačnú anuitnú splátku 28,90 eur (27 eur po odrátaní poistného 1,90 eur) a následne z úveru mu\nposkytnutého Poštovou bankou, a.s. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere „Lepšia splátka“ č.\n2102839684 dňa 19.6.2015, teda cez iný spotrebný úver vzatý žalobcom od Poštovej banky, jednorázovo\nvo forme predčasného splatenia úveru, sumu 983 eur, čím žalobca uhradil Poštovej banke spolu čiastku\n1.011,90 eur. Suma 10 eur činila plnenie poskytnuté žalovanému žalobcom bez právneho titulu, t.j.\nnad rámec výšky poskytnutého úveru 1.000 eur. Žalobca sa rozhodol iniciovať voči žalovanému dňa\n02.06.2017 súdny spor o zaplatenie 10 eur s prísl. (t.j. sumu, o ktorú ním zaplatená čiastka prevyšovala\nvýšku poskytnutého úveru 1.000 eur), vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14Csp/52/2017,\nv ktorom bol plne úspešný (vydaný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť). Žalovaný následne túto\nsumu, ako aj trovy konania žalobcovi dobrovoľne dňa 18.3.2020 uhradil, teda ešte predtým ako vydaný\nplatobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.\n14. Žalovaný v odvolaní namietal primeranosť súdom prvej inštancie priznanej výšky finančného\nzadosťučinenia 1.234 eur a v tomto kontexte aj nedostatočné (nepreskúmateľné) odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku, ktoré odkazuje na dôvody uvádzané žalobcom bez toho, aby sa aspoň stručne\nzaoberal procesnou obranou žalovaného a na jej podporu predloženým rozhodnutiami vyšších súdnych\nautorít. Namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadril vôľu ukončiť spor zmierom a považoval\n\nza adekvátne zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, čo\npredstavuje 20 násobok skutočnej ujmy a viac ako 1 z domnelej ujmy žalobcu, ktorú v návrhu vyčíslil\nv rozsahu 754 eur.\n15. Podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od tohto, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n16. Súd prvej inštancie v odseku 18/ napadnutého rozsudku svoj záver o dôvodnosti priznanej sumy\nfinančného zadosťučinenia vo výške 734 eur (ako rozdielu medzi poskytnutým úverom 1.000 eur\na sumou, ktorú mal žalobca uhradiť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1580596033 zo\ndňa 30.4.2015, ak by sa pred Okresným súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 14Csp/52/2017 na\npodklade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/, v spojení s\n§ 9 ods. 2 písm. c/, f/, k/, l/, z/ zákona č. 129/2010 Z.z., úspešne nedomohol vydania bezdôvodného\nobohatenia, ktoré mu vzniklo preplatením spotrebiteľského úveru poskytnutého zmluvou č. 1580596033\nzo dňa 30.04.2015 a jej dodatku „ Lepšia splátka“ č. 2102839484 zo dňa 19.06.2015), založil po\nprávnej stránke na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Vecne potom na strohej konštatácii, že\npriznanie takéhoto finančného zadosťučinenia je spravodlivé za účelom splnenia jeho satisfakčnej a\nsankčnej funkcie za porušenie vyššie citovaných povinností žalovaným už na začiatku zmluvného\nvzťahu, kedy zneužil svoje postavenie silnejšej strany. Pokiaľ išlo o zvyšok priznaného finančného\nzadosťučinenia vo výške 500 eur ako finančnú kompenzáciu za emocionálnu ujmu a útrapy spôsobené\nžalobcovi ako spotrebiteľovi tým, že podanie žaloby voči žalovanému ako bankovej inštitúcii o zaplatenie\nbezdôvodného obohatenia, v ktorom bolo deklarované porušenie jeho spotrebiteľských práv pre neho\nako osobu bez skúseností so súdnym konaním vyžadoval o úsilie na zabezpečenie si právneho\nzastúpenia a bezpochyby predstavovalo pre neho psychickú záťaž spojenú s obavami o jeho výsledok\na o možných finančných následkoch v prípade jeho neúspechu.\n17. Zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z.z. je predovšetkým\nodradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako\nprostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v\nprípadoch, keď dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia\nje dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách\nspôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (viď napr.\nuznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 173/2022, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 298/2020, uznesenie NS SR\nsp. zn. 4Cdo 193/2022). Jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie\nje úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Pod\núspešným uplatnením práva alebo povinnosti v zmysle tohto zákonného ustanovenia treba rozumieť,\nže súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (nárok zo\nzodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo sa vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne\nvymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve). Žiadnu inú podmienku, t.j ani\npodmienku vzniku privodenia konkrétnej ujmy spotrebiteľovi, zákon nevyžaduje. Dôkazná situácia\nje tak pre spotrebiteľov výrazne uľahčená, nakoľko odpadá náročné preukazovanie výšky škody,\nujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Pokiaľ ide o rozsah finančného\nzadosťučinenia, zákon neurčuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné zohľadniť. Najvyšší súd SR v\nrozhodnutí sp. zn. 6Cdo 127/2017, ktorý prešiel aj testom ústavnosti (sp. zn. III ÚS 124/2020) stanovil\nkritérium primeranosti finančného zadosťučinenia. Bude teda vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na\nvšetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia, ktorý musí\nbyť adekvátny skutočnostiam prejednávaného prípadu a bude sledovať základný účel predmetného\ninštitútu, ktorým je poskytnutie spravodlivej satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od\nporušenia a práv spotrebiteľa. Zároveň platí, že nemôže ísť o nepreskúmateľnú ľubovôľu a z rozhodnutia\nmusí byť jasné, o aké skutkové zistenia sa súd pri stanovení konkrétneho rozsahu finančného\nzadosťučinenia opieral. Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou\nnemôže totiž znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by bola\nv rozpore s princípmi právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť\nrozhodovania štátneho orgánu a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty (II. ÚS 117/2011, 4Cdo\n298/2020).\n18. S poukazom na vyššie uvedené (ods. 17/) odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie úlohu\nvyhodnotiť výšku priznaného finančného zadosťučinenia racionálne a správne (t.j. primerane), so\nzreteľom na všetky podstatné okolnosti tohto konkrétneho prípadu, nezrealizoval v intenciách zákona a\naktuálnej súdnej praxe vyšších súdnych autorít. Nevykonal totiž žiadne relevantné porovnanie úspechu\n\nžalobcu v ním dobrovoľne iniciovanom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10 eur (!)\ns výškou jeho nemajetkovej ujmy a s dôsledkami, ktoré zaplatenie neoprávnenej sumy 10 eur reálne\nmohli žalobcu postihnúť, ako aj intenzitu zásahu do práv žalobcu konaním žalovaného.\n19. Žalobca sa voči žalovanému v základnom konaní sp. zn. 14Csp 52/2017 domohol vydania\nbezdôvodného obohatenia vo výške 10 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy\n10 eur od 19.6.2015 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 61,08 eur. Žalobcovi\nbol pritom poskytnutý úver 1.000 eur, ktorý preplatil o 10 eur. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že\nžalobca už v čase riešenia refinancovania úveru a jeho následného predčasného splatenia zjavne vedel\no právnej skutočnosti, že úver bude pre závažné pochybenie žalovaného (spočívajúce v nesprávne\nuvedenej výške konečnej sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) sankcionovaný bezúročnosťou a\nbezpoplatkovosťou, z ktorého dôvodu je oprávnený splatiť úver len do výšky poskytnutej istiny. Následne\nsám, pri náležitom právnom zastúpení, inicioval voči žalovanému spor o zaplatenie 10 eur, pričom\nkonanie bolo skončené v skrátenom konaní (teda bez nariadenia súdneho pojednávania) vydaním\nplatobného rozkazu, voči ktorému žalovaný nepodal odpor. Ešte pred nadobudnutím právoplatnosti\na vykonateľnosti tohto platobného rozkazu (dňa 18.03.2020) žalovaný dlh žalobcovi (spolu s trovami\nkonania išlo o sumu 73,48 eur) dobrovoľne uhradil. Žalovaný síce, a to vonkoncom nie zanedbateľne,\nporušil svoje povinnosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tým, že ním\npripravená zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti - osobitne nesprávnu výšku konečnej\nsumy, ktorú mal dlžník splatiť (v neprospech spotrebiteľa), z ktorého dôvodu je sankcionovaný už tým, že\nposkytnutý spotrebiteľský úver sa v dôsledku tejto skutočnosti stal bezúročným a bez poplatkov. Žalobca\nsi teda požičal peniaze od podnikateľského subjektu bezodplatne. Je nepochybné, že iniciovanie\nsúdneho sporu je pre žalobcu stresujúce, najmä ak nemá právnické vzdelanie, resp. finančné prostriedky\nna kvalifikované právne zastúpenia, ak ide o vyššiu čiastku a výsledok sporu je neistý, čo však nie je\nprejednávaný prípad. Len ťažko sa totiž možno stotožniť s tým, že podanie žaloby o zaplatenie 10 eur\na súdne konanie ukončené vydaním platobného rozkazu, mohli byť takými okolnosťami, ktoré by boli\nspôsobilé privodiť kvalifikovane právne zastúpenému žalobcovi psychickú ujmu osobitne ohodnotenú\nna sumu 500 eur. Tvrdenie žalobcu obhajujúce takto rozšírenú žalobu, že „od momentu doručenia\nžaloby na súd sa mu zhoršilo životné obdobie a začali dni plné stresu a nepokoja, nevediac sa vyrovnať\nso skutočnosťou prebiehajúceho súdneho sporu“, nemôže za daných skutkových okolností objektívne\nobstáť. Rovnako sa nemožno stotožniť s tým, že primeraným je odškodnenie 734 eur, keď skutočná\nvýška bezdôvodného obohatenia žalobcu činila cca 1,36 % z tejto sumy. Suma 10 eur totiž nemohla\nmať citeľný dopad na finančnú situáciu žalobcu a obstarávanie jeho životných potrieb. Po zhodnotení\nvšetkých týchto okolností sa odvolací súd stotožnil so žalovaným, že primeranou výškou finančného\nzadosťučinenia pre žalobcu je suma 200 eur, čo je 20 násobok skutočnej ujmy žalobcu.\n20. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa § 388 CSP v I. výroku napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie č.k. B1 - 15Csp/43/2020-245 zo dňa 22.05.2024 v rozsahu prevyšujúcom priznanú\nsumu finančného zadosťučinenia 200 eur zmenil tak, že žalobu v tejto časti (v časti prevyšujúcej sumu\n200 eur) zamietol.\n21. Pokiaľ ide o primeranosť sumy odškodnenia stanovenej odvolacím súdom na 200 eur, hodno pre\nporovnanie spomenúť aktuálnu súdnu prax, a to napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 193/2022\nzo dňa 14.12.2023. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyni ako spotrebiteľke bolo priznané primerané\nfinančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vo výške 1.094 eur na tom\nskutkovom základe, že sa neoprávnene inkasovaného bezdôvodného obohatenia od veriteľa, vrátane\ntrov nezákonnej exekúcie, ktorej bola podrobená (exekúcia prebehla ešte pred povolením obnovy\nkonania, poznámka odvolacieho súdu), domohla až v novom (obnovenom) konaní, v ktorom bola\n(ako žalovaná) voči veriteľovi (nebankovej spoločnosti) plne úspešná. Odvolací súd tiež poukazuje na\nrozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 298/2020 zo dňa 30.11.2022, z ktorého dôvodov vyplýva, že žalobkyni\nbolo zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu priznané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, keď\nv základnom konaní si ako spotrebiteľka voči žalovanému (Všeobecná úverová banka, a.s.) platobným\nrozkazom úspešne uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.587,48 eur.\n22. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 , § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP.\nZohľadniac, že predmetom konania bolo zaplatenie nemajetkovej satisfakcie založenej výlučne na\núvahe súdu, keďže právny základ nároku bol nesporný, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % (avšak z prisúdenej sumy 200 eur).\n23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n24. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol čo do rozsahu 200 eur odvolaním napadnutý, a preto v tejto\nčasti nadobudol právoplatnosť.\n\n25. Podľa konštantnej judikatúry národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú\njednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované\nna podstatné a relevantné argumenty strán (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu\nargumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť poúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Csp/43/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "ussr:cd68a357-089a-4db0-811a-eaed82c3eaaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.229.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.229.2017.1"}, {"guid": "ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "648bf1c1-445e-4f15-b011-9bd7a92b3ede:0d4353c0-6855-4a60-851b-e1b936d825dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118208957.1", "spisova_znacka": "4Cdo/193/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/193/2022 z 14. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118208957.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "d9b22b3d-aa95-4ba2-b983-82982f16ada0:5629aeb1-4a54-4fb1-bd69-38e9d6c7f8eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "21CoCsp/11/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/11/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d9b22b3d-aa95-4ba2-b983-82982f16ada0:5629aeb1-4a54-4fb1-bd69-38e9d6c7f8eb"}, {"guid": "2661a575-b5c9-4f89-b5ba-f217d804f339:2a2d0968-e08b-44de-aa49-4c20521e96cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/15/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/15/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2661a575-b5c9-4f89-b5ba-f217d804f339:2a2d0968-e08b-44de-aa49-4c20521e96cc"}, {"guid": "6b669087-b20a-47b6-99b1-103a395d5bf8:1327746a-94ad-42c2-9c18-e509a380739f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2", "spisova_znacka": "3Co/101/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/101/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2"}, {"guid": "9455fdc6-19b7-42c9-808e-2fed072e6f2e:2d565b7c-c603-4fbb-b1f6-4b1c8b5ff619", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Csp/52/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Csp/52/2017 z 27. 3. 2017", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2017-03-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9455fdc6-19b7-42c9-808e-2fed072e6f2e:2d565b7c-c603-4fbb-b1f6-4b1c8b5ff619"}], "citovane_v": []}