{"guid": "6cdfee92-0040-4775-9bbd-50bd14723b1c:41026eef-c87e-4100-89b2-332cbbd25313", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1119218572.2", "spisova_znacka": "4Co/127/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/127/2023 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 4Co/127/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1119218572.2", "identifikacne_cislo": "1119218572", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41026eef-c87e-4100-89b2-332cbbd25313", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1119218572.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1119218572.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1119218572.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/127/2023\n1119218572\n30. 04. 2025\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2025:1119218572.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: T.. T. Š., narodený\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX, G., právne zastúpený: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova\n57, Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená: Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom orgánu verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava\nI zo dňa 22. septembra 2022 č. k. 19C/59/2019-128 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 19. júna 2023 č. k. B1-19C/59/2019-156 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa\n19.06.2023 č. k. B1-19C/59/2019-156 p o t v r d z u j e .\nŽalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu\nžalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 860,20 € s príslušenstvom titulom majetkovej\nškody a 88.711,62 € s príslušenstvom titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej mu v dôsledku prieťahov\nv konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 23Cb/32/2012 v období od 16.5.2014 do\n1.7.2016.\n2. Žalobca tvrdil, že dňa 24.2.2012 bola Okresnému súdu Galanta doručená žaloba o zaplatenie\n54.355,82 € s príslušenstvom. Žalobu podal právny predchodca žalobcu spoločnosť EKOL - TKD, s.r.o.\nDňa 13.3.2012 bol vo veci vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 27Rob/59/2012, proti ktorému bol dňa\n4.4.2012 podaný odpor. Prvý termín pojednávania bol vytýčený na 9.10.2012, avšak pojednávanie sa\nneuskutočnilo pre neprítomnosť žalovaného. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 31.1.2013.\nPred otvorením pojednávania došlo medzi stranami sporu k mimosúdnym rokovaniam, pri ktorých\nžalovaný pohľadávku uznal čo do základu, neuznal ho však čo do výšky. Pojednávanie bolo odročené\nna 18.4.2013 za účelom mimosúdnych rokovaní. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 17.9.2013,\navšak toto sa neuskutočnilo z dôvodu znaleckého dokazovania nariadeného uznesením zo dňa\n28.6.2013. Uznesením zo dňa 21.8.2013 súd vyhovel návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu,\nčím do konania vstúpil žalobca ako fyzická osoba z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky. Dňa\n6.5.2014 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený znalecký posudok Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského\nč. 23/2014 zo dňa 21.3.2014, ku ktorému sa vyjadril dňa 16.5.2014. V nadväznosti na žiadosť žalobcu\nzo dňa 1.8.2014 bol vytýčený termín pojednávania na 22.1.2015, ktorý bol z dôvodu čerpania dovolenky\nzákonným sudcom odročený na 23.4.2015. Dňa 10.4.2015 bolo žalobcovi oznámené odročenie\npojednávania vytýčeného na deň 23.4.2015 z dôvodu preloženia zákonného sudcu na Krajský súd v\n\nTrnave. Oznámením zo dňa 1.7.2015 bola žalobcovi oznámená zmena zákonného sudcu a predvolaním\nzo dňa 1.7.2015 bol žalobcovi oznámený termín pojednávania vytýčený na 20.10.2015. Uznesením zo\ndňa 18.5.2015 súd zamietol návrh žalovaného zo dňa 4.5.2015 na prerušenie konania. Pojednávanie\nvytýčené na 25.10.2015 sa neuskutočnilo a bolo odročené na neurčito z dôvodu preloženia zákonnej\nsudkyne na Okresný súd Nitra. Dňa 24.3.2016 sa žalobca obrátil so sťažnosťou podľa § 62 zákona\nč. 757/20144 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov na predsedu Okresného súdu\nGalanta. Predseda Okresného súdu Galanta v oznámení zo dňa 5.4.2016 uviedol, že tvrdenia uvedené v\nsťažnosti sa zakladajú na pravde, avšak sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú. Podaním zo dňa 5.5.2016\nsa žalobca obrátil na predsedu Krajského súdu v Trnave so žiadosťou o prešetrenie vybavenia sťažnosti\nna postup súdu predsedom Okresného súdu Galanta. Predseda Krajského súdu v Trnave sa listom\ndoručeným žalobcovi dňa 26.5.2016 stotožnil s tvrdeniami žalobcu a sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú.\n3. Žiadosťou zo dňa 20.5.2019 žalobca požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody.\n4. Žalobca mal za to, že Okresný súd Galanta v konaní 23Cb/32/2012 bol nečinný od 16.5.2014, kedy\nbolo súdu doručené vyjadrenie k znaleckému posudku až do dňa 1.7.2016, kedy sa vo veci uskutočnilo\npojednávanie.\n5. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobca tvrdil, že dňa 25.5.2013 uzatvoril úverovú zmluvu so\nSlovenskou sporiteľnou a.s., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 11.000 €, ktorý sa\nzaviazal splácať v splátkach po 165,23 € mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvú splátku\nrealizoval dňa 20.7.2013. Následne dňa 26.6.2014 za účelom refinancovania úveru zo dňa 25.5.2013\nuzavrel žalobca ako dlžník so Slovenskou sporiteľnou a.s. zmluvu o splátkovom úvere vo výške 12.000\n€ s výškou splátok 151,62 € splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvú splátku realizoval dňa\n20.8.2014. Za obdobie od 16.5.2014 do 1.7.2016 si tak žalobca uplatňuje majetkovú škodu vo výške\n860,20 €, ktorá predstavuje zaplatené úroky a poplatky z predmetných úverov. Tvrdil, že uvedené\núverové zmluvy musel žalobca uzatvoriť za účelom potreby úhrady jeho záväzkov, ktoré nemohol uhradiť\nz prostriedkov získaných v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/32/2012 vplyvom neprimeranej\ndĺžky konania.\n6. Sumu požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil ako násobok priemernej mzdy sudcu\nza obdobie od 16.5.2014 do 1.7.2016.\n7. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu prvej inštancie predložil:\n- sťažnosť na postup súdu zo dňa 24.3.2016,\n- žiadosť o prešetrenie vybavenie sťažnosti zo dňa 5.5.2016,\n- odpoveď Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.5.2016,\n- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.5.2019,\n- dokumentácia k úverovým zmluvám zo dňa 25.5.2013 a 26.6.2014,\n- článok z portálu aktiality.sk „Najlepšie zarábajúci sudca prekonal platom prezidenta“ zo dňa 9.8.2017.\n8. Žalovaná nároky žalobcu poprela a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Majetkovú škodu\ntvrdenú žalobcom považovala za nepreskúmateľnú a nedôvodnú pre absenciu jej príčinnej súvislosti\ns konaním vedeným Okresným súdom Galanta. Uviedla, že žalobca uzatvoril úverovú zmluvu dňa\n25.5.2013, keď ešte nebol účastníkom konania na Okresnom súd Galanta. O zmene účastníka konania\nna strane navrhovateľa na základe návrhu zo dňa 15.8.2013 rozhodol súd uznesením zo dňa 21.8.2013.\nŽalobca v čase čerpania úveru nebol veriteľom vymáhanej pohľadávky a tak ani nemohol očakávať, že\nby v tom čase jeho existujúce záväzky uhradil a uspokojil z tejto pohľadávky. Žalovaná poukázala na\nto, že v čase vstupu žalobcu do konania bolo nariadené vo veci znalecké dokazovanie, preto nemohol\nobjektívne očakávať skoré uspokojenie sa z tejto pohľadávky, ktorá bola už v tom čase sporná a\nvýsledok konania neistý. Z uvedeného vyvodila, že nutnosť čerpať úver zo strany žalobcu a znášať\nnáklady úveru neboli v príčinnej súvislosti s prieťahmi v uvedenom konaní. Poukázala na to, že nárok\nna náhradu nejatkovej ujmy v peniazoch žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalobca neuviedol\nžiadne konkrétne okolnosti vzťahujúce sa na tvrdenú ujmu, keď samotná existencia zásahu verejnej moci\nnezakladá automaticky nárok na náhradu nejatkovej ujmy. Žalobca podľa žalovanej neuniesol základnú\npovinnosť tvrdenia a preukázania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Pre absenciu akýchkoľvek\ntvrdení nie je podľa nej možné identifikovať intenzitu, povahu ani závažnosť ujmy žalobcu. Výšku\n\npožadovanej náhrady žalovaná považovala za zrejme premrštenú, neprimeranú a presahujúcu zákonné\nlimity. Za nedôvodný považovala aj nárok na úroky z omeškania zo sumy požadovanej nemajetkovej\nujmy.\n9. Na prejednanie veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámim sa\ns predloženými listinami, ktorých obsah medzi stranami sporný podľa súdu prvej inštancie nebol. Strany\npôvodne navrhovali vykonať dokazovanie pripojením a oboznámením sa so spisom konania vedeného\nOkresným súdom Galanta pod sp. zn. 23Cb/32/2012, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, keďže priebeh\ntohto konania nemal medzi stranami za sporný, s čím sa stotožnili aj strany konania.\n10. Žalobca zotrval na podanej žalobe, mal za to, že nebyť prieťahov v konaní nemusel by svoju finančnú\nsituáciu riešiť úverom a z toho plynúcimi dodatočnými nákladmi. Mal za zrejmé, že ujmu v dôsledku\nprieťahov utrpel, intenzita tejto ujmy nemohla byť z povahy veci ani väčšia ani menšia a preto nemal\nza potrebné takýto zásah preukazovať. Pripustil možnosť, že ujma môže byť zo strany súdu priznaná v\ninej, ako v uplatnenej výške, avšak mal to, že uplatnený nárok je dôvodný.\n11. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii a žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť.\n12. Po skutkovej stránke vyhodnotil súd prvej inštancie priebeh konania Okresného súdu Galanta\nsp. zn. 23Cb/32/2012 ako nesporný, taktiež za nespornú mal skutočnosť, že v predmetnej veci boli\nkonštatované prieťahy v konaní. Za sporný označil len nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy.\n13. Ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 9 ods.\n1, 2 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003\nZ. z. a § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z..\n14. V prejednávanej veci mal za nesporné, že v konaní Okresného súdu Galanta došlo k nesprávnemu\núradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Na tomto základe si žalobca uplatnil nárok na\nnáhradu škody, ktorý súd prvej inštancie posudzoval podľa zákona č. 513/2003 Z.z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Za predpoklad úspešného\nuplatnenia nároku na náhradu škody označil kumulatívne splnenie podmienok predpokladaných\nzákonom č. 514/2003 Z. z., ktorými sú existencia titulu (§ 3 ods. 1), vznik škody a príčinná súvislosť\nmedzi nimi. V konaní mal za nespornú existenciu titulu v podobe konštatovania prieťahov predsedom\nKrajského súdu v Trnave a teda základnú podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 1 a 9 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z.z. za naplnenú.\n15. V súvislosti s nárokom na náhradu škody vo výške 860,20 €, ktorý spočíva v zaplatených úrokoch\na poplatkoch z úverových zmlúv uzatvorených žalobcom, sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou\nžalovanej, že medzi touto tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom absentuje vzťah príčinnej\nsúvislosti. Žalobca tvrdil, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu bol nútený za účelom vyrovnania\nsvojich záväzkov čerpať bankový úver a nemohol teda svoje záväzky uspokojiť z pohľadávky, ktorá\nbola predmetom konania pred Okresným súdom Galanta. Z tvrdení žalobcu však vyvodil, že prvú\núverovú zmluvu uzatvoril už dňa 25.5.2013, teda predtým ako sa stal veriteľom z pohľadávky, ktorá\nbola predmetom konania pred Okresným súdom Galanta. Účastníkom sporného konania sa žalobca\nstal až na základe návrhu zo dňa 15.8.2013, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 21.8.2013. Z\ntvrdení žalobcu nevyvodil vzťah príčinnej súvislosti medzi okolnosťami súdneho konania 23Cb/23/2012\na potrebou uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 25.5.2013. Inými slovami z tvrdení žalobcu podľa súdu\nprvej inštancie nevyplýva, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu v konaní 23Cb/32/2012 musel\nčerpať úver, v dôsledku ktorého mu mala vzniknúť tvrdená škoda. Skutočnosť, že žalobca následne\ntento úver refinancoval, je sama o sebe podľa súdu prvej inštancie bez osobitného významu, keďže\nokolnosti čerpania prvého úveru sú bez príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.\n16. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu samotnej existencie prieťahov\nv konaní súd prvej inštancie považoval za nedôvodný. Mal za to, že samotná existencia nesprávneho\núradného postupu neodôvodňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uvedené vyvodil\nuž zo samotného znenia ustanovení § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Mal za to, že rozhodovanie\n\nsúdu o priznaní konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí vychádzať zo skutkového stavu na\nzáklade dokazovania zameraného najmä na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach\nspoločenského života dotknutej osoby, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu.\nSúdom stanovená výška náhrady nemajetkovej ujmy by mala byť podľa súdu prvej inštancie primeraná\nspôsobenej ujme, z čoho plynie, že nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno podľa neho\nvyvodiť len zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez ohľadu na následky dopadu\nvzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života poškodeného, bez ohľadu na závažnosť utrpenej ujmy a\nokolnosti, za akých k ujme došlo. Vyhodnotil, že žalobca v konaní neposkytol žiadne konkrétne tvrdenia\na dôkazy, ktorými by preukázal vznik konkrétnych nepriaznivých následkov tvrdeného nesprávneho\núradného postupu. (porovnaj aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 285/2018 z\n15.8.2018). Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď nezistil príčinnú\nsúvislosť medzi tvrdenou majetkovou škodou a nesprávnym úradným postupom a zároveň žalobca v\nkonaní nepreukázal ani skutočnosti odvodňujúce priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch.\n17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods.\n1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovanej v konaní, ktorej však žiadne trovy konania nevznikli, preto\njej nárok na ich náhradu nepriznal.\n18. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho prvého výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol,\npodal riadne a včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h)\nCSP. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutými\núrokmi z úveru a poplatkami za vedenie účtu a preukázanými prieťahmi v konaní považoval za vyvodenie\nnesprávnych skutkových záverov z vykonaného dokazovania z dôvodu, že podľa neho súdu prvej\ninštancie jednoznačne preukázal, že mu tieto náklady vznikli, teda že mu vznikla škoda, a zároveň\npodľa neho preukázal, že táto škoda vznikla počas trvania prieťahov v súdnom konaní. Ak by súd prvej\ninštancie neporušil svoju právnu povinnosť a postupoval by v súdnom konaní bez prieťahov, mal za to, že\nbol by mu nárok v súdnom konaní priznaný a po jeho úhrade žalovaným plánoval uskutočniť predčasné\nsplatenie predmetného úveru, v dôsledku čoho by mu nevznikala ďalšia povinnosť hradiť náklady. V\ntejto súvislosti poukázal aj na judikatúru, v zmysle ktorej: „O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)\nide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola\npríčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie\nje otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri\nzisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina\nju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo\ndňa 28.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010). Existencia príčinnej súvislosti je pritom podľa neho negatívnou\nskutočnosťou, teda podľa jeho názoru jeho úlohou bolo preukázať, že nebyť rozhodujúcej okolnosti (v\ntomto prípade prieťahov v tomto súdnom konaní), nebola by mu škoda vznikla. Mal za zrejmé, že v\nprípade, ak by došlo k vydaniu rozhodnutia vo veci bez zbytočných prieťahov a k následnej úhrade dlžnej\nsumy (kde vzhľadom na povahu žalovaného v spore - Obce Diakovce ako subjektu verejnej správy\nnemožno predpokladať, že by riadne nesplnil súdom uloženú povinnosť), disponoval by dostatočnými\nfinančnými prostriedkami na predčasné splatenie dlhu, čím by mu zanikla povinnosť ďalej platiť úroky\na poplatky. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru: „Protiprávny úkon nemusí byť jedinou\npríčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý\nmá byť odškodnený, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani škodlivý následok nemusí\nvzniknúť len z jednej príčiny. Za rozhodujúce mal, či - nebyť tejto skutočnosti - by ku škode nedošlo\nalebo naopak, či škodlivý následok by nastal aj bez tejto skutočnosti.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR,\nsp. zn.: 25Cdo 2142/2007). Súdu prvej inštancie vytkol, že v napadnutom rozsudku nepreukázal, že\nby existovala iná skutočnosť, než existencia prieťahov v súdnom konaní, ktorá by odôvodňovala vznik\nškody a naopak, mal za preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a súdnymi\nprieťahmi. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil ním prezentovanú argumentáciu v tom,\nže skúmal, či si predmetný úver vzal v dôsledku prieťahov v súdnom konaní. Od počiatku totiž tvrdil,\nže vzniknutá škoda spočíva v tom, že nemohol úver predčasne splatiť z prostriedkov, ktoré by získal\nv dôsledku riadneho prejednania veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\npovažoval záver súdu prvej inštancie v tejto otázke za vyvodenie nesprávnych skutkových záverov z\nvykonaného dokazovania, čo predstavuje odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP.\n19. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca v odvolaní zopakoval, že súd prvej inštancie v\nplnom rozsahu zamietol aj tento ním uplatnený nárok, a to z dôvodu, že podľa neho žiadnu nemajetkovú\n\nujmu nepreukázal. V súdnom konaní mal pritom žalobca za jednoznačne preukázané, po akú dobu\ntrvali protizákonné prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta a aký vplyv mali\ntieto prieťahy na postavenie jeho osoby ako žalobcu. Mal za to, že súdu prvej inštancie preukázal,\nže práve v dôsledku vzniku týchto prieťahov sa musel domáhať napravenia tohto protiprávneho stavu\nurgenciami na súd, ako aj sťažnosťou na prieťahy predsedovi Okresného súdu Galanta, pričom až na\nzáklade týchto krokov došlo ku konštatovaniu existencie prieťahov a k nariadeniu zákonnému sudcovi,\naby postupoval pri prejednaní veci bez prieťahov. Tieto skutočnosti mal za zrejmé z podanej žaloby\na súdu prvej inštancie vyplývali aj z obsahu súdneho spisu. Konajúcemu sudcovi vytkol, že zjavne\nnebol schopný vyhodnotiť nemajetkovú ujmu vzniknutú z takéhoto protiprávneho konania iného súdu,\npretože sám nebol schopný prejednať jeho nároky v tomto súdnom konaní bez prieťahov a k nariadeniu\npojednávania pristúpil až na základe jeho sťažnosti predsedovi súdu a na základe uloženia povinnosti\nprejednať vec bez prieťahov. Ako teda možno predpokladať, že konajúci sudca bude schopný vyhodnotiť\nexistenciu a rozsah preukázanej nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v súdnom konaní, ak tento\nsamotný sudca spôsobuje ďalšie prieťahy a svojím konaním spôsobuje vznik ďalšej ujmy? Súdu prvej\ninštancie vytkol, že v napadnutom rozsudku bagatelizuje ním popísané skutkové okolnosti a tvrdí,\nže konštatovaný protiprávny stav, ktorý trval viac ako dva roky, sa nijako neprejavil na jeho právach\na neviedol k ujme na nich. Vzhľadom na to, že ujma vznikala na jeho základnom ľudskom práve,\nresp. justičnom práve na spravodlivý súdny proces, nemožno očakávať, že túto ujmu bude schopný\npreukázať hmatateľne, čo vyvodil už z jej podstaty ako nemajetkovej ujmy. Súdu prvej inštancie podľa\nneho dostatočne popísal, akým spôsobom sa prieťahy v súdnom konaní prejavili na jeho živote a na\njeho legitímnych očakávaniach, že súdny spor bude prejednaný a rozhodnutý v primeranej lehote. Nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil v rozsahu, v akom ju subjektívne vnímal ako vzniknutú, avšak\nsúdu prvej inštancie vytkol, že namiesto toho, aby objektívne preskúmal jej rozsah a skutočne vyhodnotil,\nv akom rozsahu je neprimeraná a v akom menšom rozsahu je podľa súdu prvej inštancie možné ju\npriznať, odmietol ju čo i len podrobne preskúmať a posúdiť a vyjadriť v napadnutom rozsudku, aký rozsah\nnáhrady nemajetkovej ujmy by, vzhľadom na jej vzniknutý rozsah, považoval za primeraný. Je teda podľa\nneho zrejmé, že napadnutý rozsudok v časti rozhodnutia o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch je nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nevyplýva ako, na základe akých kritérií\na s akým záverom súd prvej inštancie posúdil primeranosť uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, preto namietal, že v tejto časti nemá ani možnosť podrobiť napadnutý rozsudok skutočnému\nprieskumu argumentácie uvedenej súdom prvej inštancie, pretože táto argumentácia v napadnutom\nrozsudku absolútne absentuje, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv v takom rozsahu, že to\npredstavuje zásah do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Namietal, že vyššie uvedené skutočnosti\nsúd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil, čo predstavuje podľa neho nesprávne\nprávne posúdenie veci, a zároveň v napadnutom rozsudku absentuje zdôvodnenie rozhodnutia o\nzamietnutí nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako celku, čo podľa neho zakladá odvolací\ndôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2022, sp. zn.: 19C/59/2019 podľa § 388 CSP\nzmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu jeho trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n20. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepodali.\n21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385\nods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie\nsprávnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného\ndokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite\na dostatočne odôvodnil (220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o nedôvodnosti\nžalobou uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na náhradu škody titulom úrokov zo vzniknutej\npôžičky žalobcu a na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. stotožňuje a\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú\nspôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti jeho žaloby,\nkeď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v\nrámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho\ndôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu\n\naplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli\nzopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.\nJe postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím\ndôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho\nsúdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle\nktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok\n(II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho\nkonania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní\ndôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal\nzrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo\nna spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobcu a že súd prvej\ninštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán\nsporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam\nžalobcu.\n22. Predmetom preskúmavaného konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci, a to titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, konkrétne prieťahmi\nvšeobecného súdu kompetentnými subjektmi deklarovanými a konštatovanými v súdnom konaní,\nktorého bol účastníkom.\n23. Súdne konanie o nároku podľa uvedeného zákona je na rozdiel od konania pred Ústavným súdom\nSR a pred ESĽP civilným sporovým konaním ovládaným zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom,\nže tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri\nzhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu\ntvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom\ntvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu\ndôkazného bremena určuje práve hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné\nbremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, keď dôkaznú povinnosť\nmá síce i žalovaný, pokiaľ ide o tvrdenia opačného obsahu a významu, avšak jeho dôkazná povinnosť\nsa odvíja len od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom.\n24. Súd prvej inštancie zaujal správny právny názor, že v zmysle hmotnoprávnej normy aplikovateľnej\nna právne posúdenie žalobou uplatneného nároku je potrebné preukázanie rozhodnutia kompetentného\norgánu, a to predsedu súdu alebo ústavného súdu o existencii týchto prieťahov, ktorú zákonnú\npodmienku determinujúcu základ nároku žalobcu na náhradu škody a prípadne nemajetkovej ujmy\nžalobca splnil. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení,\nže mu v tomto konaní vznikli prieťahy, nakoľko uvedená skutočnosť bola deklarovaná v odpovedi\nPredsedu Krajského súdu Trnava zo dňa 23.5.2016 na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom\nna Okresnom súde Galanta sp. zn. 23Cb/32/2012. Pre účely úspechu v preskúmavanej veci bol však\npovinný uniesť dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že práve v dôsledku týchto vzniknutých prieťahov\nv danom súdnom konaní konštatovaných a deklarovaných v čase od podania žaloby v tomto konaní\n(24.02.2012) do odpovede na sťažnosť žalobcu (23.5.2016) mu vznikla majetková škoda spočívajúca\npodľa jeho tvrdení v úrokoch z úveru a poplatkoch za úver, ktorý zmluvný vzťah podľa jeho tvrdenia musel\nuzavrieť pre prieťahy v danom konaní za účelom uspokojenia svojich veriteľov namiesto ich uspokojenia\nz úspechu v relevantnom konaní, ako aj nemajetková ujma, ktorú je potrebné odškodniť finančne v\nžalovanej výške a ktorej nárok zodpovedá dikcii hmotnoprávnej normy na vec sa vzťahujúcej, a to ust.\n§ 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z..\n25. Žalobca si teda v preskúmavanom spore uplatnil dva nároky. Prvým nárokom je nárok na náhradu\nmajetkovej škody vo výške 860,20 eur spočívajúcej v zaplatených úrokoch a poplatkoch z úverových\nzmlúv uzatvorených žalobcom. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zákonným predpokladom\nvzniku nároku na náhradu majetkovej škody z tejto objektívnej zodpovednosti štátu za konanie orgánu\nverejnej moci je kumulatívne splnenie troch predpokladov pre tento nárok, a to nesprávny úradný\n\npostup orgánu verejnej moci, ktorého existenciu žalobca preukázal, vznik škody ako zmenšenie majetku\nžalobcu, ktorý nebol sporný, a zároveň aj existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným\npostupom orgánu verejnej moci a vzniknutou škodu, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu\nprávnemu záveru, že žalobca existenciu tejto príčinnej súvislosti v danej veci nepreukázal. Logickým a\nustanoveniu § 191 ods. 1 CSP v spojení s čl. 15 Základných zásad tvoriacich neoddeliteľnú súčasť CSP\nzodpovedajúcim hodnotením vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému záveru a jeho\nprávnym posúdením k správnemu právnemu záveru o tom, že z časových súvislostí čerpania bankového\núveru žalobcom nevyplýva vzťah príčinnej súvislosti úrokov a poplatkov z neho s konaním vedeným\nna Okresnom súde Galanta sp. zn. 23Cb/32/2012, k čomu odvolací súd zároveň dopĺňa, že žalobca v\nžalobe tvrdil, že táto škoda mu vznikla v dôsledku prieťahov počas tohto konania a práve týmito prieťahmi\nv tomto čase, t. j. v štádiu tohto konania a v čase, keď výsledok sporu sp. zn. 23Cb/32/2012 Okresného\nsúdu Galanta bol neznámy, pričom žalobca v rámci svojho procesného útoku ani skutkovo netvrdil, že\nv danom spore bol úspešný, čo len podčiarkuje a podporuje správnosť skutkových a právnych záverov\nsúdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom o existencii príčinnej súvislosti medzi\nnesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta v čase tvrdených a preukázaných prieťahov\na vznikom škody žalobcu v zaplatených úrokoch a poplatkoch z bankového úveru.\n26. Druhý žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie správne\nsubsumoval pod ust. § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa dikcie ktorých nárok na peňažnú\nnáhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť len zo samotnej existencie nesprávneho úradného\npostupu, bez ohľadu na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života poškodeného,\nt. j. bez ohľadu na závažnosť utrpenej ujmy. Ust. § 17 ods. 2 a 3 uvedeného zákona totiž nárok\nna peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy upravuje len pri ujme kvalifikovanej, keď práve vzhľadom\nna jej kvalitu nepostačuje iné zadosťučinenie, čo je pre účely v spore povinný preukázať žalobca\nako subjekt v sporovom konaní nesúci dôkazné bremeno, keď potom výška peňažnej náhrady je\npotom determinovaná okolnosťami uvedenými v odseku 3 tohto ustanovenia. Žalobca však svojimi\nprostriedkami procesného útoku nepreukázal ani základ nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy\nvzniknutej mu podľa jeho tvrdenia v príčinnej súvislosti s prieťahmi v spore Okresného súdu Galanta\nsp. zn. 23Cb/32/2012, keďže netvrdil žiadne kvalifikované dôvody odôvodňujúce záver, že odpoveď\npredsedu Krajského súdu Trnava na jeho sťažnosť na prieťahy ako iná forma uspokojenia nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy, t. j. vyhodnotenie tejto sťažnosti za dôvodnú a prísľub pravidelného\ndohľadu nad vecou v dvojmesačných intervaloch, t. j. samotné konštatovanie porušenia jeho práva na\nprejednanie sporu bez zbytočných prieťahov a iná forma zadosťučinenia, všetko v zmysle relevantnej\nprávnej úpravy podľa dikcie ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , nie sú dostatočným\nzadosťučinením pre neho.\n27. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\nPodľa ust. § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje\ns prihliadnutím najmä na\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n28. Z dikcie vyššie citovaných ustanovení zákona č. 514/203 Z. z. vyplýva, že primárne sa poškodeným\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci uhrádza\nskutočná škoda a ušlý zisk, avšak zákonodarca umožnil poškodeným nezákonnými rozhodnutiami alebo\nnesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci nahradiť im aj vzniknutú nemajetkovú ujmu,\nkeď z dikcie odsekov 2 a 3 ust. § 17 tohto zákona vyplýva zákonom stanovená postupnosť krokov, ktoré\nje potrebné naplniť pre účely preukázania nároku v prípadnom súdnom konaní o peňažnú náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri\nvýkone verejnej moci. Ako už bolo spomenuté vyššie, uvedené konanie je civilným sporovým konaním\novládaným prejednacou zásadou, v rámci ktorého je žalobca povinný uniesť dôkazné bremeno v rovine\n\ntvrdení a následne v rovine unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach, preto povinnosťou\nžalobcu pre účely úspechu v spore v danom prípade bolo uniesť dôkazné bremeno najskôr o základe\nnároku, t. j. skutočnosť, že mu prieťahmi v súdnom konaní pred Okresným súdom Galanta vznikla\nnemajetková ujma. Žalobca vznik prieťahov v súdnom konaní preukázal, avšak tvrdenia, prečo mu\nvznikla nemajetková ujma, neuvádzal, majúc za to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy má\nautomaticky na základe konštatovania prieťahov v konaní v odpovedi na jeho sťažnosť. Z ust. §\n17 ods. 2 uvedeného zákona pritom vyplýva, že pre prípad preukázania vzniku nemajetkovej ujmy\nprimárnym zadosťučinením za takúto ujmu je samotné konštatovanie porušenia práva, a až ak sa toto\nzadosťučinenie nejaví ako postačujúce, následným v poradí druhým možným stupňom zadosťučinenia\nposkytnutým v rámci súdneho sporu je uspokojenie ujmy inak ako finančne (napr. ospravedlnením, resp.\nako v danom prípade zaviazaním sa k dohľadu nad vecou v pravidelných dvojmesačných intervaloch)\na až následne, ak nemožno nemajetkovú ujmu uspokojiť inak, patrí poškodenému náhrada peňažná.\nOds. 3 ust. § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. potom upravuje už skutočnosti ovplyvňujúce výšku žiadanej\npeňažnej náhrady nemajetkovej ujmy.\n29. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa teda uhrádza skutočná škoda, ušlý zisk a aj nemajetková ujma,\navšak len vtedy, ak nie je možné uspokojiť ju inak, a ak samotné konštatovanie porušenia práva nie\nje dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, o ktorý prípad ide najmä pri kompenzácii ujmy\nspôsobenej poškodením dobrej povesti, občianskej cti, obmedzením osobnej slobody a pod.\n30. Odvolací súd preskúmaním vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie dospel k záveru, že\ntoto dokazovanie súd prvej inštancie správne vyhodnotil, keď ustálil, že žalobca netvrdil a teda ani\nnepreukázal žiadne skutkové okolnosti týkajúce sa vzniku nemajetkovej ujmy, navyše netvrdil žiadne\nskutočnosti, pre ktoré by bolo možné dospieť k záveru, že k ich zadosťučineniu nepostačuje samotné\nkonštatovane porušenia práva, čo aj bolo zrealizované predsedom Krajského súdu v Trnave v odpovedi\nna jeho sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a bola zabezpečená následná sledovanosť veci., resp.\nnetvrdil a tak ani nepreukázal, prečo nemožno jeho nemajetkovú ujmu uspokojiť inak než peňažnou\nformou. Prípadná judikatúra Ústavného súdu SR a ESĽP v danej veci nie je použiteľná, nakoľko sa\nnetýka civilných sporov prejednávaných všeobecnými súdmi SR podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale\nkonaní pred Ústavným súdom SR a pred ESĽP. Správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie v\nnapadnutom rozsudku podporuje a odobruje aj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.08.2018 sp. zn.\nI. ÚS 285/2018-18, v ktorom sa Ústavný súd SR stotožnil s odôvodnením rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave vydaným vo veci sp. zn. 2Co240/2016, podľa ktorého zákon č. 514/2003 Z. z. priznáva\npoškodeným aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy, a to za súčasného splnenia dvoch podmienok:\n1./ že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na\nspôsobenú ujmu a 2./ že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak. Krajský súd uviedol,\nže nečinnosť orgánu verejnej moci, či zbytočné prieťahy v konaní nepochybne znamenajú samé\no sebe pre poškodeného určitú imateriálnu ujmu, to však ale poškodeného nezbavuje povinnosti\npreukázať, v prípade uplatňovania peňažnej náhrady, vznik tejto ujmy v jednotlivých oblastiach života\na intenzitu zásahu, ako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinný\na efektívny prostriedok na vyváženie či zmiernenie vzniknutej ujmy. Hoci aj v dôsledku neprimerane\ndlhotrvajúceho konania možno ujmu spočívajúcu v neistote ohľadne výsledku konania predpokladať, je\nale už predmetom ďalšieho dokazovania posudzovanie, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú, kedy je\nna poškodenom, aby svoje tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré umocňujú hĺbku\nzásahu alebo významne ovplyvňujú jeho životnú situáciu, hodnoverne v konaní preukázal....Krajský súd\npovažoval za správny názor súdu prvej inštancie, že nesprávny úradný postup nemožno bez ďalšieho\npovažovať za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú\nnáhradu nemajetkovej ujmy. Nestotožnil sa s názorom strany sporu s poukazom na judikatúru ústavného\nsúdu a ESĽP, že v spore o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konania\nneprináleží skúmať existenciu konkrétnych následkov takéhoto nesprávneho postupu orgánov štátu a\nvyžadovať v tomto smere od žalobcu unesenie dôkazného bremena. Takáto argumentácia je totiž podľa\nkrajského súdu v rozpore s ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý nepochybne vznik nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch okrem existencie samotného nesprávneho úradného postupu\npodmieňuje i tým, že na poskytnutie primeraného zadosťučinenia nepostačuje konštatovanie porušenia\npráva a vzniknutú nemajetkovú ujmu nemožno reparovať inak. Podľa krajského súdu konanie v zmysle\nzákona č. 514/2003 Z. z. pokiaľ ide o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, nemožno stotožňovať\nčo do jeho účelu a cieľa s konaním pred Ústavným súdom SR a priznávaním odškodnenia v tomto\nkonaní. Krajský súd uviedol, že morálna ujma, ktorá bola priznaná rozsudkom Veľkého senátu ESĽP\n\nCase of Apicella v. Taliansko zo dňa 29.03.2006 pod st. č. 64890/01 za prieťahy v konaní, je morálnou\nujmou, ktorú môže bez realizácie dokazovania priznať buď vnútroštátny ústavný súd alebo ESĽP,\nktoré súdy sa vôbec nemusia zaoberať predpokladmi pre vznik nesprávneho úradného postupu a\npre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď na požadovanie a priznanie morálnej ujmy v\nkonaniach pred týmito súdmi stačí vo všeobecnosti konštatovanie prieťahov v súdnom konaní, pričom\nvýšku morálnej ujmy nie je potrebné preukazovať. Uviedol, že v takýchto prípadoch sa ohľadom výšky\nmorálnej ujmy dokazovanie nevykonáva, nakoľko táto sa priznáva automaticky v závislosti od prieťahov\nv konaní, a takúto kompetenciu má v SR ÚS SR a v rámci EÚ iba ESĽP ako súdy postupujúce\npodľa noriem verejného práva. Ústavný súd SR v citovanom uznesení nezistil možnosť porušenia\nsťažovateľom označených práv rozsudkom krajského súdu a sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n31. Obdobný názor o nutnosti unesenia dôkazného bremena o existencii kvalifikovaných dôvodov pre\núčely priznania peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy poškodeným podľa ust. § 17 ods. 2, 3 zákona č.\n514/2003 Z. z. vyjadril Ústavný súd SR aj v uznesení zo dňa 19.04.2018 sp. zn. IV. ÚS 271/2018.\n32. Neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nrozsudku, nakoľko zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a jeho\nzávery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,\nprimeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporovej veci, výsledky vykonaného\ndokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a z ktorých vyvodil svoje\nprávne závery, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo\núčastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol pred všeobecným súdom\núspešný a aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/2004). Súd prvej inštancie veľmi\nprehľadne uviedol, na základe akých právnych titulov žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej\nujmy a aj ujmy nemajetkovej a zrozumiteľne vysvetlil svoje právne úvahy vedúce ho k záveru, že vo\nvzťahu k týmto jednotlivým titulom žalobca dôkazné bremeno o splnení zákonných predpokladov pre\npriznanie tejto náhrady nesplnil. Jeho závery sú konzistentné a dostatočne preskúmateľné pre obe strany\nsporu, pre laickú i odbornú právnickú verejnosť a taktiež i pre odvolací súd, ktorý sa so závermi súdu\nprvej inštancie stotožňuje. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, avšak považuje za potrebné to zopakovať,\nsporové konanie je konaním ovládaným prejednacou zásadou, ktorá znamená povinnosť žalobcu uniesť\nv spore dôkazné bremeno, teda preukázať nárok v rovine tvrdení a potom v rovine unesenia dôkazného\nbremena o svojich tvrdeniach, čo žalobca nesplnil.\n33. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti\nv konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech\nžalovaného v odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní\nžiadne trovy nevznikli.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/59/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1ce71f3-292c-47ed-bfa9-46814508b5ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.285.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.285.2018.1"}, {"guid": "ussr:66973689-f950-4c37-9063-7b4329e3c4a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.271.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 271/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 271/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.271.2018.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "82a75370-b9a5-46ac-836c-1bc4bd1948bb:6d61da37-d7c2-453f-b253-1aa763233194", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1315206573.3", "spisova_znacka": "2Co/240/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/240/2016 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315206573.3"}, {"guid": "84221458-e180-49f7-a655-262b5ab15b12:aeaadbac-d8ac-4277-8339-1e3db9a1bc50", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Rob/59/2012", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 27Rob/59/2012 z 21. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2013-01-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/84221458-e180-49f7-a655-262b5ab15b12:aeaadbac-d8ac-4277-8339-1e3db9a1bc50"}, {"guid": "e246d24d-f64e-4be5-9d58-620756959e0a:991ca9fa-1773-48ed-bd15-c316e39093e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/32/2012", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cb/32/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e246d24d-f64e-4be5-9d58-620756959e0a:991ca9fa-1773-48ed-bd15-c316e39093e5"}], "citovane_v": []}