Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/141/2022 z 20. 5. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2025, sp. zn. 2Cob/141/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6 Krajský súd Bratislava | 2Cob/141/2022 | ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6 | 2025-05-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné spoločnosti Citované ustanovenia: § 122 ods. 1 ObZ, § 122 ods. 2 ObZ, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a48aa8c8-bc17-4a4f-87e2-422b486e9967 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2Cob/141/2022 1119213126 20. 05. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: F.. M. F., F., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: ADS PROPERTY, s. r. o., so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 679 212, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o splnenie povinnosti poskytnúť informácie a o práve nahliadať do obchodných dokladov spoločnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa 5.5.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa 5.5.2022 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa 5.5.2022 rozhodol vo výroku I. tak, že uložil žalovanému povinnosť žalobcovi umožniť nahliadnuť a robiť si kópie z obchodných dokumentov a poskytnúť informácie v nasledovnom rozsahu: všetky zápisnice z valných zhromaždení spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. konaných od 14. júla 2017 spolu s prílohami a všetkými podkladovými materiálmi; účtovné podklady k všetkým platbám a odmenám, resp. iných súm vyplatených pánom Ing. Marošovi Grundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným osobám, vrátane predloženia príslušných faktúr a zmluvných podkladov; všetky podstatné dokumenty z účtovníctva spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. za obdobie od roku 2017, t. j. hlavnú knihu, obratovku, inventarizáciu účtov, knihu majetku, pokladničnú knihu, výpisy z bankových účtov, knihu pohľadávok a záväzkov, vrátane účtovných a iných dokladov, ktoré spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. predkladá každoročne audítorovi, na základe ktorých audítor overuje úplnosť a správnosť účtovnej závierky; kompletná zmluvná dokumentácia medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492; kompletná zmluvná dokumentácia medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a pánom D.. F. F., nar. XX. L. XXXX, bytom E. XX, XXX XX B., vrátane všetkých oznámení a komunikácie medzi uvedenými osobami; písomné informácie o stave spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vyhotovené konateľmi spoločnosti v zmysle bodu 10.9 písm. d/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. po 14. júli 2017; obchodné plány spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. na nasledujúce kalendárne roky vyhotovené konateľmi spoločnosti v zmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. po 14. júli 2017; zoznam spoločníkov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vedený od 14. júla 2017 s informáciou, aké zmeny spoločníkov a k akým dátumom v ňom boli evidované; akékoľvek dokumenty a informácie týkajúce sa spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., vrátane zmlúv o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci, zmlúv o poskytnutí právnych služieb, a zmlúv o poskytnutí iných služieb, najmä účtovných a daňových, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu 10.000,- Eur, a ktoré žalovaný uzatvoril od 14. júla 2017 a to v deviaty a desiaty pracovný deň po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. v priestoroch sídla obchodnej spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., nachádzajúcom sa na adrese Laurinská 2, 811 01 Bratislava mestská časť Staré Mesto. Výrokom II. vo zvyšku (teda kde sa žalobca domáhal predloženia všetkých podkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. vystupuje ako strana konania alebo účastník konania; všetkých aktuálne platných plnomocenstiev, ktoré udelila spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. a všetky výpovede plnomocenstiev od 21. júna 2017 a informácie k nim prináležiace; všetkých zmlúv o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci a zmlúv o poskytnutých právnych službách, vrátane faktúr za všetky tieto právne služby vystavené poskytovateľmi právnych služieb spolu s rozpisom vykonaných služieb; všetkých zmlúv o poskytnutí iných služieb, najmä účtovných a daňových, vrátane faktúr za tieto služby vystavené poskytovateľmi týchto služieb spolu s rozpisom vykonaných služieb; kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., týkajúcej sa poskytnutých úverov zo strany banky, zriadených záložných práv a pod.; informácií o plánovaných valných zhromaždeniach spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vrátane termínov, pozvánok, programu, prezenčných listín, príloh, atď.) žalobu zamietol a vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je spoločníkom spoločnosti žalovaného. Dňa 11.8.2017 došlo zo strany pánov Grunda a Hrubého k nezákonnému zvýšeniu základného imania v spoločnosti žalovaného, nakoľko v tento deň bez pozvania a účasti žalobcu realizovali valné zhromaždenie, na ktorom zvýšili základné imanie spoločnosti zo 6.000,- Eur na 76.000,- Eur a na ktorom prevzali záväzky na nové vklady každý vo výške 35.000,Eur. Predmetné rozhodnutie valného zhromaždenia bolo prijaté nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorá vyžadovala, aby akékoľvek zvýšenie základného imania bolo schválené 100% hlasmi všetkých spoločníkov spoločnosti. Zároveň žalobca poukázal na to, že v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny za obchodné podiely v spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. zo strany pánov Grunda a Hrubého odstúpil dňa 21.6.2017 od obidvoch zmlúv o prevode obchodného podielu a stal sa jediným spoločníkom spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. Žalobca ďalej uviedol, že žalobca žiadosťou z 15.7.2019 požiadal konateľov o umožnenie nahliadnutia do obchodných dokladov žalovaného, pričom dňa 23.7.2019 žalobca obdržal odpoveď, že na zasadnutí konateľov spoločnosti konatelia prijali rozhodnutie, ktorým žalobcovi odmietli sprístupniť požadované informácie, nakoľko ich považujú za obchodné tajomstvo spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. Následne zaslal žalobca konateľom spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. opakovanú žiadosť podľa ustanovenia § 122 ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), dňa 7.8.2019. Dôvodnosť podanej žaloby odôvodňoval žalobca tým, že na výkon svojho vlastníckeho práva a na možnosť nakladať so svojim obchodným podielom potrebuje informácie o stave spoločnosti žalovaného a o jeho činnosti. Keďže právo na informácie je materiálne neobmedziteľné, je zrejmé, že žalobca ako spoločník spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. má právo od konateľov spoločnosti požadovať akékoľvek informácie ohľadom spoločnosti. Právo na informácie ako kľúčové nemajetkové právo spoločníka nie je možné obmedzovať svojvoľným a ničím nepodloženým vyhlásením, že ide o obchodné tajomstvo spoločnosti. Konatelia žalovaného, páni Grund a Hrubý, zneužívajú svoje postavenie a žalobcovi ako minimálne rovnocennému spoločníkovi odopierajú jeho práva len preto, že účelovo označili požadované doklady za obchodné tajomstvo. Okrem už uvedeného žalobca poukázal na to, že požadované informácie nie sú a ani neboli obchodným tajomstvom a zároveň žalobca nie je žiadnou treťou osobou stojacou mimo spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., ale jej významným - minimálne 33% - spoločníkom. Konatelia žalovaného tak porušujú svoju povinnosť stanovenú im ustanovením § 135 ObZ. Žalobca chce nahliadať do obchodných dokladov žalovaného, aby mohol kontrolovať obchodné vedenie spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. a hospodárenie s jej finančnými prostriedkami. Naopak, žalobca žiada informácie a obchodné doklady preto, aby mal prehľad o činnosti žalovaného a tým aj o činnosti v obchodnom registri zapísaných konateľov, nakoľko o činnosti žalovaného nie je od konateľov žiadnym spôsobom už viac ako dva roky informovaný a nie je ako spoločník pozývaný na valné zhromaždenia. Možnosť nahliadnutia do dokumentov spoločnosti v administratívnych priestoroch dcérskej spoločnosti Carlton Property žalobca navrhoval z dôvodu, že budova, v ktorej sa nachádza sídlo žalovaného, prechádza komplexnou rekonštrukciou. Zároveň podľa žalobcu je možné nahliadanie aj v iných priestoroch, a to na základe predchádzajúceho písomného oznámenia zo strany žalovaného. 3. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany vyjadril k žalobe, keď uviedol, že žaloba je nedôvodná, je neprimeraná, šikanózna a nevykonateľná. Žalovaný nepoprel, že žalobca je spoločníkom žalovaného, avšak nie je jediným spoločníkom, ako to sám uvádza, keďže odstúpenia žalobcu od zmlúv o prevode obchodných podielov sú neplatné. V zmysle judikátu NS SR č. R 44/2019 sa spoločník nemôže domáhať poskytnutia akýchkoľvek informácií a dokumentov, ale iba takých, ktoré sa týkajú hospodárenia s významnejším majetkom spoločnosti a taktiež nemá právo dožadovať sa informácií ohľadom bežného každodenného chodu spoločnosti. K jednotlivým požadovaným informáciám a dokladom spoločnosti žalovaný uviedol, že ak ide o predloženie zápisníc z valných zhromaždení spolu s ich prílohami a všetkými podkladovými materiálmi, žalobca informácie o valných zhromaždeniach spoločnosti má a na ich osobitné sprístupnenie preto nie je podľa žalovaného žiadny právny dôvod. Vo vzťahu k predloženiu všetkým platných plnomocenstiev, ktoré spoločnosť udelila, ako aj k zoznamu všetkých plnomocenstiev, ktoré spoločnosť vypovedala od 21.6.2017 žalovaný uviedol, že udeľovanie plnomocenstiev tretím osobám predstavuje bežné činnosti spoločnosti, pričom spoločník nemá právo na poskytnutie informácií a dokumentov, týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti. Navyše žalovaný uviedol, že nevedie žiadny zoznam plnomocenstiev, ktoré udelil a ani zoznam plnomocenstiev, ktoré vypovedal od 21.6.2017. Pokiaľ ide o predloženie zoznamu všetkých advokátskych kancelárií, spolu so zoznamom faktúr a vyplatených odmien, ako aj predloženie zmlúv o poskytovaní služieb a rozpisov vykonaných prác a faktúr žalovaný uviedol, že žalobcom požadované zoznamy nevedie, navyše informácie a dokumenty, týkajúce sa poskytovania právnych služieb advokátskymi kanceláriami patria medzi informácie, týkajúce sa bežnej činnosti spoločnosti. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu predložiť zoznam všetkých subjektov, s ktorými má žalovaný uzatvorené zmluvy o poskytovaní služieb a o predloženie týchto zmlúv žalovaný uviedol, že sa jedná o informáciu, ktorá sa týka bežného chodu spoločnosti, pričom zároveň platí, že žalovaný si nevedie žiadny osobitný zoznam poskytovateľov služieb. K predloženiu zoznamu všetkých platieb alebo odmien za poskytnuté služby, resp. akýchkoľvek zmlúv vyplatených pánom Grundovi a Hrubému a im spriazneným osobám žalovaný uviedol, že táto informácia sa ani vzdialene netýka hospodárenia spoločnosti s jej významným majetkom, a preto žalobca nemá na poskytnutie týchto informácií právo. K požiadavke žalobcu predložiť účtovníctvo spoločnosti ide, podľa žalovaného o požiadavku nad rozsah informácii, ktoré je spoločnosť povinná poskytnúť spoločníkovi. Právo na predloženie účtovných dokladov spoločnosti majú iba členovia dozornej rady a nie aj jej spoločníci. K predloženiu kompletnej aktuálnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. žalovaný uviedol, že s predmetnou zmluvnou dokumentáciou je žalobca oboznámený, pretože ju ako jeden z konateľov spoločnosti sám podpisoval. K predloženiu kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca má právo na poskytnutie iba tých informácií a dokumentov, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti s jej najvýznamnejším majetkom. Navyše žalobca nekonkretizuje, aké konkrétne zmluvy žiada predložiť, a ani neuvádza, prečo by mali spadať pod rozsah povinne poskytovaných informácií, a preto jeho návrhu nie je možné vyhovieť. K predloženiu kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a pánom D.. F. F., vrátane ich vzájomnej komunikácie má žalovaný za to, že žalobca nemá právo na predloženie týchto zmlúv, keďže sa môže domáhať iba predloženia konkrétnych zmlúv, ktoré sa týkajú hospodárenia s najvýznamnejším majetkom spoločnosti. K predloženiu písomných informácií o stave spoločnosti podľa bodu 10.9 písm. d/ spoločenskej zmluvy žalovaného žalovaný uviedol, že v zmysle spoločenskej zmluvy postačuje, ak konatelia túto povinnosť splnia raz ročne, žalobca sa však domáha jej splnenia opakovane každý mesiac. Zo žaloby pritom nie je zrejmé, prečo mu nepostačuje, aby si ju konatelia splnili iba raz (najmä na valnom zhromaždení). Žaloba žalobcu je preto celkom zjavne neprimeraná a presahuje nevyhnutný informačný rozsah stanovený judikatúrou. K predloženiu obchodných plánov na nasledujúce kalendárne roky v zmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy žalovaný uviedol, že žalobca opomenul tú skutočnosť, že konatelia spoločnosti majú túto povinnosť voči valnému zhromaždeniu a nie voči jednotlivým spoločníkom. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o predloženie zoznamu spoločníkov vedeného od 21.6.2017 žalovaný uviedol, že nejde o súčasť práva spoločníka na informácie. Žalobca nemá právo domáhať sa predloženia historického zoznamu spoločníkov so všetkými zmenami v osobách spoločníkov, ale podľa § 118 ods. 1 ObZ má právo iba na nahliadnutie do aktuálneho zoznamu spoločníkov spoločnosti a na predloženie aktuálneho výpisu z tohto zoznamu. K predloženiu informácie o plánovaných valných zhromaždeniach spoločnosti žalovaný uviedol, že povinnosť zaslať spoločníkovi spoločnosti pozvánku na valné zhromaždenia a náležitosti tejto pozvánky sú upravené v ustanovení § 129 ObZ a v prípade spoločnosti žalovaného aj v bode 9.8 spoločenskej zmluvy. Táto povinnosť nemá nič spoločné s právom spoločníka na informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ. K žiadosti poskytnutia všetkých ďalších dokumentov žalovaný uviedol, že táto požiadavka je neprimeraná a zároveň nevykonateľná. Žalobca chce podľa žalovaného vykonávať svoje právo šikanózne, keďže sa domáha poskytnutia informácií v neprimeranom rozsahu, vrátane dokumentov a informácií, ktoré už má k dispozícii a žalobcom požadovaný spôsob predkladania dokumentov je neprimeraný. O veľkom množstve požadovaných informácií a obsahu dokumentov žalobca vie, keďže ich pripravoval alebo podpisoval ako spoločník, prípadne ako bývalý konateľ, alebo preto, že sú založené ako dôkazy v súdnych konaniach, v ktorých je stranou. Žalovaný nemôže byť nútený poskytnúť žalobcovi informácie o tom, o čom už vie, a ani mu znova predkladať dokumenty, ktorých obsah už pozná. Žalovaný je toho názoru, že mu nie je možné uložiť generálnu budúcu povinnosť predkladať žalobcovi všetky budúce interné dokumenty. Žalovaný vo svojom vyjadrení taktiež namietal, že petit je nevykonateľný, keďže žalobca sa domáha predloženia komunikácie medzi spoločnosťou žalovaného a F. F., pričom predloženie tejto komunikácie bez súhlasu pána F. nie je možné. Záverom žalovaný uviedol, že požadované informácie nie je možné sprístupniť, pretože tvoria obchodné tajomstvo. Preto žalovaný nekonal protiprávne, keď v odpovedi odmietol žalobcovi informácie sprístupniť poukazujúc na svoje obchodné tajomstvo. Podľa žalovaného má žalobca v úmysle tieto informácie získať za účelom ich zneužitia v množstve súdnych sporov, ktoré vedie so žalovaným, prípadne so spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. a pánmi Grundom a Hrubým pri jeho snahe zmocniť sa hotela Carlton. 4. Na uvedené vyjadrenie žalovaného žalobca v replike uviedol, že dňa 21.6.2017 odstúpil od zmlúv o prevode obchodného podielu z dôvodu, že páni Grund a Hrubý nezaplatili dohodnutú cenu za obchodný podiel, pričom platnosť a účinnosť predmetných odstúpení nebola doposiaľ spochybnená a neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, určujúce ich neplatnosť. Žalovaný doposiaľ nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci opak. K odkazu žalovaného na súdne rozhodnutia žalobca uviedol, že ich závery potvrdzujú nárok žalobcu v predmetnom spore a ani s využitím najvyššej možnej miery kreativity nie je možné z daných rozhodnutí vyvodiť, že žalovaný nemá povinnosť sprístupniť žalobcovi žiadané informácie. Právo žalobcu na prístup k informáciám je dané tým, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže otázka spoločníkov a konateľov spoločnosti je predmetom viacerých súdnych konaní. Vzhľadom na túto osobitnú situáciu a komplikované vzťahy, je potrebné umožniť žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného rovnaké možnosti ako ostatným spoločníkom, pričom poukázal na dobré mravy a zásadu poctivého obchodného styku. Rovnako tak v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť šikanózne správanie žalobcu, keďže tento sa domáha zákonného nároku, šikanózne je naopak to, že žalovaný odmieta sprístupniť žalobcovi nielen informácie, ale aj prístup do spoločnosti. 5. Žalovaný v duplike zo 16.12.2020 uviedol, že spoločník spoločnosti nemá právo na poskytnutie akýchkoľvek informácií a dokladov a k jednotlivým informáciám a dokumentom uviedol, že žalobca má právo na informácie o valných zhromaždeniach žalovaného, pričom pokiaľ ide o dokumenty vyhotovené od roku 2017, týmito žalobca disponuje, keďže boli predložené najmä v súdnych konaniach, v ktorých je žalobca stranou, prípadne intervenientom, a preto ich požadovanie označil žalovaný za šikanózny výkon práva, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Vyhotovovanie takýchto dokumentov by žalovaného obmedzovalo v bežnej činnosti a spôsobovalo by mu neprimerané a najmä zbytočné náklady. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 122 ods. 1 až ods. 3 ObZ v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.2019, sp. zn. 3Obdo/21/2019, ktoré bolo zverejnené ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R 44/2019 a ustálil, že žalobca je spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorej konateľmi sú Ing. Maroš Grund a Rudolf Hrubý. Listom z 15.7.2019 žalobca požiadal konateľov spoločnosti žalovaného o predloženie dokladov, týkajúcich sa spoločnosti, ktoré špecifikoval vo svojom liste. Listom z 22.7.2019 konatelia spoločnosti žalovaného v zastúpení advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o. oznámili žalobcovi, že jeho žiadosti nemôžu vyhovieť, keďže ním požadované informácie a doklady je potrebné považovať za tajomstvo spoločnosti žalovaného. Listom zo 7.8.2019 žalobca opätovne požiadal konateľov spoločnosti žalovaného a aj samotného žalovaného o sprístupnenie požadovaných informácii, keď uviedol, že jeho právo na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti ako spoločníka spoločnosti je materiálne neobmedziteľné. Na predmetnú žiadosť konatelia obchodnej spoločnosti žalovaného a ani samotný žalovaný nereagovali. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca je spoločníkom v spoločnosti žalovaného, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v spore, keďže právo podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ patrí iba spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným s tým, že práva na informácie sa nemôže domáhať osoba, ktorej účasť v spoločnosti zanikla (t. j. bývalý spoločník). Rovnako tak je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Čiastočne sporná je len otázka, či je žalobca jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného alebo jedným z viacerých spoločníkov, táto otázka však nemá vplyv na rozhodnutie o podanej žalobe a na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že základným argumentom, pre ktorý žalovaný odmietol sprístupniť žalobcovi ním požadované informácie, je tvrdenie, že sa jedná o obchodné tajomstvo spoločnosti. Predmetné tvrdenie považuje súd prvej inštancie za nesprávne, ktoré nemá oporu v zákone a predstavuje ničím neodôvodnené popretie práv žalobcu garantovaných mu právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 122 ods. 2 ObZ, ktoré mu z titulu jeho postavenia ako spoločníka v spoločnosti žalovaného priznáva zákon. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca ako spoločník spoločnosti nie je tretia osoba stojaca mimo spoločnosti, ale jedná sa o súčasť spoločnosti, a preto tvrdenie o potrebe chrániť obchodné tajomstvo spoločnosti nemôže obstáť. Súd prvej inštancie tak považuje konanie žalovaného, ktorý odmietol žalobcovi sprístupniť akékoľvek informácie, týkajúce sa spoločnosti s tvrdením, že sa jedná o obchodné tajomstvo spoločnosti ako svojvoľné konanie, ktoré nemá oporu v jednotlivých ustanoveniach Obchodného zákonníka, a ktorému nie je možné priznať právnu ochranu. Vo vzťahu k odkazu žalovaného na prebiehajúce súdne konania medzi žalobcom a žalovaným, resp. jeho konateľmi Ing. Marošom Grundom a Rudolfom Hrubým - ktorým podporne odôvodňoval neposkytnutie požadovaných informácií žalobcovi - súd prvej inštancie uvádza, že ani predmetné tvrdenie nemôže obstáť, keďže účelom práva na informácie a práva nahliadať do dokladov spoločnosti je okrem iného aj vnútorná kontrola konateľov spoločnosti zo strany minoritného spoločníka. Súd prvej inštancie je názoru, že ak žalovaný vyslovil obavu z možného zneužitia získaných informácii a údajov žalobcom v súdnych konaniach, k tejto obave uvádza, že ak žalovaný nemá čo skrývať a ak jeho konatelia vykonávajú svoju pôsobnosť v súlade s ustanovením § 135 ObZ, je táto obava absolútne nedôvodná, keďže zneužitie získaných informácií v súdnom konaní nie je objektívne možné. Ak by konatelia žalovaného pri výkone svojej funkcie nepostupovali s odbornou starostlivosťou a žalobca by na základe zistených informácií inicioval súdne konanie v mene spoločnosti voči ním, nemôže sa jednať o zneužitie práva zo strany žalobcu a o zneužitie získaných informácií v súdnom konaní, ale predstavovalo by to výlučne výkon práva spoločníka, ktoré mu priznáva zákon v ustanovení § 122 ods. 3 ObZ. Taktiež súd prvej inštancie konštatuje, že dôvodom pre zamietnutie žaloby podanej spoločníkom spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ v celom rozsahu nemôže byť, ak žalobcom požadovaný rozsah informácií a dokladov spoločnosti je neprimeraný, prípadne sa môže javiť ako šikanózny. V takom prípade je súd prvej inštancie povinný posúdiť, v akom rozsahu je podaná žaloba dôvodná a zamietnuť žalobu môže len v časti, v ktorej je zjavne neprimeraná. 8. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že niektoré požiadavky žalobcu v žalobnom návrhu sú už na prvý pohľad neprimerané, prípadne ich možno hodnotiť ako šikanózne. V prípade povinnosti umožniť nahliadnuť do vymedzených dokladov spoločnosti jemu a ním povereným zástupcom súd prvej inštancie uvádza, že je možné výkon práva na informácie a práva nahliadať do dokladov spoločnosti priznať súdnym rozhodnutím výlučne žalobcovi ako spoločníkovi v obchodnej spoločnosti žalovaného, keďže ide o právo, ktoré je neoddeliteľne spojené s vlastníctvom obchodného podielu a zároveň ide o právo spoločníka, pri výkone ktorého je spoločník nezastupiteľný. Zároveň súd prvej inštancie poukazuje na povinnosť lojality spoločníka voči spoločnosti, ktorá zaťažuje výlučne spoločníka spoločnosti a nie aj ním poverenú osobu. V tejto časti je potrebné pri vyvážení práv spoločníka spoločnosti a práv (a povinností) spoločnosti uprednostniť záujem spoločnosti, a to aby jednak do priestorov spoločnosti vstupoval len spoločník spoločnosti a nie aj tretie osoby, ktoré nie sú v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou, a aby zároveň k dokladom spoločnosti mali garantovaný prístup výlučne oprávnené osoby (t. j. spoločníci spoločnosti, konatelia spoločnosti a členovia dozornej rady, ak má spoločnosť dozornú radu zriadenú). Z tohto dôvodu má súd prvej inštancie za to, že nemôže žalovanému uložiť povinnosť sprístupniť určité doklady, týkajúce sa spoločnosti aj inej osobe, ako je spoločník spoločnosti (žalobca), a to aj v prípade, ak by žalobca ako spoločník túto tretiu osobu na nahliadnutie do dokladov spoločnosti písomne splnomocnil. Predmetný záver súdu platí aj v situácii, ak by bolo možné pričítanie konania splnomocnenca žalobcu samotnému žalobcovi, pri vyvažovaní záujmov spoločníka a spoločnosti. Súd prvej inštancie zotrváva na tom, že v danom rozsahu je potrebné uprednostniť záujmy spoločnosti, aby sa s jej dokladmi - ktoré môžu obsahovať citlivé informácie neoboznamovali osoby, ktoré stoja mimo spoločnosti, pred záujmami spoločníka a jeho právom na informácie o záležitostiach spoločnosti. Súd prvej inštancie je toho názoru, že uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti nahliadať do dokladov spoločnosti súdnym rozhodnutím nie je prípustné opakovane a do budúcna, ako to žiadal žalobca v žalobnom návrhu. Takto naformulovaný žalobný návrh je možné hodnotiť ako šikanózny, keďže jeho vyhovením v znení, ako to žiadal žalobca, by bol žalovaný povinný poskytnúť každý jeden mesiac dookola tie isté doklady spoločnosti. Žalobný návrh v takomto rozsahu nemá, podľa názoru súdu prvej inštancie, nič spoločné s výkonom oprávneného práva žalobcu ako spoločníka, ktoré mu garantuje zákon v ustanovení § 122 ods. 2 ObZ, ale je možné ho vnímať len ako prostriedok šikany žalovaného, resp. jeho konateľov. Navyše je možné konštatovať, že nahliadnutím do súdnym rozhodnutím vymedzených dokladov spoločnosti zo strany spoločníka dôjde k úplnej realizácii práva garantovaného ustanovením § 122 ods. 2 ObZ, čo znamená, že prípadné neskoršie opätovné nahliadanie do tých istých dokladov spoločnosti je vylúčené, keďže v tomto rozsahu už predmetné právo spoločníka zaniklo „uspokojením“ práva žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného je súd prvej inštancie toho názoru, že súdnym rozhodnutím je možné priznať žalobcovi nahliadanie do jednotlivých dokladov spoločnosti jednorazovo, t. j. v súdom určenom rozsahu. 9. V prípade ďalších nárokov žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že spoločník v rámci výkonu práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ nemôže požadovať od spoločnosti sprístupnenie tých dokladov, ktoré už má objektívne k dispozícii, keďže takýto prístup spoločníka by bolo možné považovať za šikanózny výkon práva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by mala byť žalovanému uložená povinnosť predložiť doklady spoločnosti za obdobie, kedy bol žalobca jediným spoločníkom spoločnosti, prípadne jej konateľom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako spoločník môže žalobou požadovať právo nahliadať do dokladov spoločnosti od 14. júla 2017, t. j. odo dňa, kedy bol žalobca rozhodnutím valného zhromaždenia odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje na to, že žalobca v žalobnom návrhu žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť doklady spoločnosti v administratívnych priestoroch spoločnosti Carlton Property, s.r.o. alebo na inom vhodnom mieste písomne oznámenom žalobcovi najmenej tri pracovné dni vopred. Vo vzťahu k takto formulovanému žalobnému návrhu sa súd prvej inštancie stotožňuje s tvrdením žalovaného, že spoločnosť Carlton Property, s.r.o ako tretia osoba nemôže byť zaviazaná na poskytnutie svojich administratívnych priestorov na realizáciu práva spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti. Rovnako tak súd považuje za správne tvrdenie žalovaného, že nemôže byť súdnym rozhodnutím zaviazaný na to, aby svoje priestory vyniesol do externých priestorov patriacich tretej osobe, hoci treťou osobou je spoločnosť, v ktorej je žalovaný spoločníkom. Súd prvej inštancie konštatuje, že jediným vhodným priestorom, v ktorom je možné uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi doklady spoločnosti na základe súdneho rozhodnutia, sú priestory sídla žalovaného, ktoré má žalovaný zapísané v obchodnom registri. K jednotlivým žalobcom požadovaným dokladom spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie konštatuje, že predmetné právo spoločníka nie je materiálne neobmedziteľné, ako to prezentoval v spore žalobca. Platí, že oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ je koncipované užšie v porovnaní s právom členov dozornej rady. Predmetné konštatovanie platí aj v situácii, ak spoločnosť nemá dozornú radu zriadenú, ako je to v prípade spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie rovnako tak konštatuje, že na spoločníkov spoločnosti, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti, resp. jej jednotlivým členom. Súd prvej inštancie zároveň uvádza, že žalobca sa v rámci uplatnenia práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ nemôže s úspechom domáhať od žalovaného poskytnutia informácií, ktoré pod tento režim nespadajú, ale spadajú pod iný právny režim. 10. Za dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal predloženia: - všetkých zápisníc z valných zhromaždení spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. spolu s prílohami a všetkými podkladovými materiálmi; - účtovných podkladov k všetkým platbám a odmenám, resp. iných súm vyplatených pánom Ing. Marošovi Grundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným osobám, vrátane predloženia príslušných faktúr a zmluvných podkladov; - všetkých podstatných dokumentov z účtovníctva spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., t. j. hlavnú knihu, obratovku, inventarizáciu účtov, knihu majetku, pokladničnú knihu, výpisy z bankových účtov, knihu pohľadávok a záväzkov, vrátane účtovných a iných dokladov, ktoré spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. predkladá každoročne audítorovi, na základe ktorých audítor overuje úplnosť a správnosť účtovnej závierky; kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o.; - kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a pánom Ing. Milanom Masarykom, vrátane všetkých oznámení a komunikácie medzi uvedenými osobami; - písomných informácií o stave spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vyhotovených konateľmi spoločnosti v zmysle bodu 10.9 písm. d/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o.; - obchodných plánov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. na nasledujúce kalendárne roky vyhotovených konateľmi spoločnosti v zmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o.; - zoznamu spoločníkov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vedeným od 21. júna 2017 s informáciou, aké zmeny spoločníkov a k akým dátumom v ňom boli evidované; - akýchkoľvek dokumentov a informácií, týkajúcich sa spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vrátane zmlúv o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci, zmlúv o poskytnutých právnych službách, a zmlúv o poskytnutí iných služieb, najmä účtovných a daňových, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu 10.000,- Eur. 11. Vo vzťahu k predloženiu zápisníc z valných zhromaždení žalovaného spolu s prílohami a všetkými podkladovými materiálmi súd prvej inštancie konštatuje, že predmetná požiadavka sa mu javí ako primeraná za obdobie od 14.7.2017 do nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku. Za obdobie do 13.7.2017 má súd prvej inštancie za to, že predmetnými dokumentmi musel žalobca objektívne disponovať, keď v danom období bol konateľom spoločnosti žalovaného. Žalobca bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného až k 14.7.2017 a k tomuto dátumu žalobca stratil objektívne možnosť oboznamovať sa s dokumentmi žalovaného, vrátane zápisníc z valného zhromaždenia. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca týmito dokladmi disponuje, keďže mu boli predložené v súdnych konaniach, v ktorých žalobca vystupuje ako strana sporu, účastník konania alebo intervenient, súd konštatuje, že z predmetného tvrdenia žalovaného nie je zrejmé, či žalobcovi boli v predmetnom období doručené v iných súdnych konaniach všetky zápisnice z valných zhromaždení za obdobie od 14.7.2017. Navyše súd prvej inštancie poukazuje na to, že požiadavka žalobcu je širšia, a nepožaduje len predloženie zápisníc z valného zhromaždenia, ale aj ich príloh, ako aj všetkých podkladových materiálov, ktoré mali k dispozícii ostatní spoločníci na valnom zhromaždení a na podklade ktorých hlasovali pri prijímaní jednotlivých uznesení na valných zhromaždeniach žalovaného. 12. Za dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj požiadavku žalobcu na predloženie účtovných podkladov k všetkým platbám a odmenám, resp. iných súm vyplatených žalovaným pánom Ing. Marošovi Grundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným osobám, vrátane predloženia príslušných faktúr a zmluvných podkladov. Súd prvej inštancie uvádza, že prípadné uskutočňovanie platieb žalovaným jeho konateľom, prípadne im spriazneným osobám sa týka hospodárenia s majetkom spoločnosti. Odmeňovanie konateľov patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia (v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 písm. f/ ObZ) a preto má žalobca právo na predloženie dokladov, týkajúcich sa vyplácania odmien konateľom žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na predloženie úplného účtovníctva spoločnosti za obdobie od roku 2017 do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci ako dôvodný a plne opodstatnený, keďže účtovníctvo spoločnosti predstavuje doklady spoločnosti, do ktorých má spoločník právo nahliadať pri výkone práva podľa § 122 ods. 2 ObZ a žalovaný je tak jednoznačne povinný predložiť žalobcovi účtovníctvo spoločnosti za obdobie od roku 2017. 13. Predloženie zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. žalobcovi, podľa názoru súdu, môže slúžiť jednak na oboznámenie sa, akým spôsobom žalovaný nakladá so svojim majetkom (najmä v podobe obchodného podielu), ale nepriamo môže slúžiť aj na kontrolu konateľov žalovaného, ktorí sú zároveň konateľmi obchodnej spoločnosti Carlton Property, či vykonávajú svoju pôsobnosť v súlade s odbornou starostlivosťou, ako to predpokladá zákon (§ 135 ObZ) osobitne, či nedochádza k uzatváraniu nevýhodných zmlúv medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. v neprospech žalovaného. Preto požiadavku žalobcu na predloženie kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvodnú. 14. Ako dôvodnú považuje súd prvej inštancie aj požiadavku žalobcu na predloženie kompletnej zmluvnej dokumentácie uzatvorenej medzi žalovaným a pánom D.. F. F., vrátane všetkých oznámení a obchodnej komunikácie. Súd poukazuje na to, že žalobca tento nárok odôvodňoval tým, že D.. F. F. predstavuje osobu, ktorá má pohľadávku voči žalovanému a voči spoločnosti Carlton Property, s.r.o., čo považuje za zásadnú skutočnosť. Žalovaný predmetné tvrdenie žalobcu nerozporoval, iba prezentoval názor, že sa nejedná o zmluvu, ktorá by sa týkala hospodárenia s najvýznamnejším majetkom spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že tu sa nejedná o požiadavku na sprístupnenie súkromnej komunikácie žalovaného s D.. F. F., ale jedná sa o predloženie obchodnej komunikácie medzi žalovaným a D.. F. F., týkajúcej sa ich zmluvného vzťahu a záväzku žalovaného voči D.. F. F., a teda nejedná sa o prejavy D.. F. F. osobnej povahy, ktoré by mali byť chránené právnym režimom podľa ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navyše, ak je takáto obchodná komunikácia žalovaného s D.. F. F. súčasťou zmluvnej dokumentácie, ktorú uschováva žalovaný, majú k nej prístup oprávnené osoby, medzi ktoré sa pri výkone práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ zaraďuje aj minoritný spoločník (t. j. žalobca). 15. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca má právo, aby mu žalovaný predložil informácie o stave spoločnosti vypracované po 14.7.2017, ktoré vypracovali konatelia spoločnosti v súlade s bodom 10.9 písm. d/ spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalovaný nespochybňoval, že by žalobca nemal právo na predloženie predmetných informácii o stave spoločnosti, rozporoval len opakované splnenie predmetnej povinnosti, na čo však žalobca nemá nárok, keďže predmetné právo patrí žalobcovi len jednorazovo. Ak sa žalovaný bránil tým, že je postačujúce, ak si konatelia spoločnosti túto splnia raz ročne, predovšetkým na valnom zhromaždení, súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením stotožňuje, avšak opakovane poukazuje na to, že v zmysle skutkových tvrdení žalobcu o jeho nepozývaní na valné zhromaždenia žalovaného je viac než otázne, či mal žalobca objektívne možnosť oboznámiť sa na valnom zhromaždení s informáciami o stave spoločnosti za predchádzajúce roky. Súd prvej inštancie zvýrazňuje, že vypracovanie predmetných dokumentov konateľmi spoločnosti výslovne predpokladá spoločenská zmluva žalovaného, a preto súd vychádza z prezumpcie, že tieto dokumenty existujú. Preto súd požiadavke žalobcu na predloženie informácii o stave spoločnosti žalovaného vypracované po 14.7.2017 vyhovel. Totožné právne závery - ako závery, týkajúce sa predloženia informácií o stave spoločnosti - podľa názoru súdu prvej inštancie platia aj na požiadavku žalobcu, týkajúcu sa predloženia obchodných plánov spoločnosti žalovaného za nasledujúce kalendárne roky, ktoré boli vypracované po 14.7.2017. 16. Pokiaľ ide o predloženie zoznamu spoločníkov žalovaného vedeného od 21.6.2017, vrátane evidencii zmien v predmetnom zozname, súd prvej inštancie konštatuje, že každý spoločník má právo nahliadať do celého zoznamu a spoločnosť je povinná umožniť spoločníkovi realizovať toto oprávnenie, a to bez ohľadu na to, v akej podobe sa zoznam spoločníkov vedie. Spoločník má ďalej právo žiadať výpis zo zoznamu spoločníkov. Pojem celý zoznam spoločníkov je potrebné vykladať ako úplný, resp. kompletný zoznam spoločníkov, to znamená zoznam, v ktorom sú vyznačené historické zmeny od 14.7.2017. Preto sa súd prvej inštancie nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca má iba právo na nahliadnutie do aktuálneho zoznamu spoločníkov a na predloženie aktuálneho výpisu z tohto (aktuálneho) zoznamu. 17. Žalobca v žalobe žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť poskytnúť mu na nahliadnutie všetky zmluvy o právnom poradenstve, zmluvy o právnej pomoci, zmluvy o poskytnutí iných služieb (najmä účtovných a daňových), vrátane všetkých faktúr za tieto služby a rozpis vykonaných služieb, ako aj všetky ďalšie dokumenty a informácie, týkajúce sa spoločnosti, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala 10.000,- Eur. Predmetnú požiadavku vyhodnotil súd prvej inštancie ako čiastočne dôvodnú, keď má za to, že žalobca nie je oprávnený nahliadať do všetkých zmlúv o poskytovaní služieb, keďže v takom prípade by bol žalovaný povinný predložiť každú jednu zmluvu, ktorú žalovaný uzatvoril s ktorýmkoľvek poskytovateľom služieb. Predmetná požiadavka by podľa názoru súdu prvej inštancie neprimerane zaťažovala žalovaného a obmedzovala by ho v jeho činnosti, čo by mohlo viesť až k výkonu šikanózneho práva zo strany žalobcu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzatvára, že žalobca pri realizácii práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ má právo nahliadať do zmlúv (vrátane zmlúv o poskytovaní právnych, účtovných a daňových služieb) a dokumentov s nimi súvisiacich, ktoré uzatvoril žalovaný od 14.7.2017, a pri ktorých hodnota poskytnutého plnenia prevyšuje sumu 10.000,Eur. V prípade zmlúv o poskytovaní (akýchkoľvek) služieb, vrátane právnych, účtovných alebo daňových služieb, pri ktorých hodnota poskytnutého plnenia neprevyšuje sumu 10.000,- Eur, má súd prvej inštancie za to, že sa jedná o zmluvy, ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti žalovaného, a preto nie je daný právny dôvod, aby žalobca bol oprávnený do nich nahliadať. 18. Naopak, ako nedôvodnú považuje súd prvej inštancie žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal predloženia: - všetkých podkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. vystupuje ako strana konania alebo účastník konania; - všetkých aktuálne platných plnomocenstiev, ktoré udelila spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. a všetky výpovede plnomocenstiev od 21. júna 2017 a informácie k nim prináležiace; - všetkých zmlúv o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci a zmlúv o poskytnutých právnych službách, vrátane faktúr za všetky tieto právne služby vystavené poskytovateľmi právnych služieb spolu s rozpisom vykonaných služieb (okrem právnych služieb, pri ktorých hodnota plnenia prevyšuje sumu 10.000,- Eur - pozn. súdu); - všetkých zmlúv o poskytnutí iných služieb, najmä účtovných a daňových, vrátane faktúr za tieto služby vystavené poskytovateľmi týchto služieb spolu s rozpisom vykonaných služieb (okrem služieb, pri ktorých hodnota plnenia prevyšuje sumu 10.000,- Eur pozn. súdu); - kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., týkajúcej sa poskytnutých úverov zo strany banky, zriadených záložných práv a pod.; - informácií o plánovaných valných zhromaždeniach spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. (vrátane termínov, pozvánok, programu, prezenčných listín, príloh, atď.). 19. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na predloženie podkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. vystupuje ako strana konania alebo účastník konania, súd prvej inštancie konštatuje, že z obsahu podanej žaloby a z vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, aký má byť účel predloženia týchto dokladov a ako má predmetná požiadavka súvisieť s výkonom práv žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná požiadavka pôsobí šikanózne, keďže žalovaný by bol v prípade vyhovenia tejto požiadavke povinný neúčelne predložiť žalobcovi všetky podklady, týkajúce sa všetkých súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalovaný. Osobitne súd prvej inštancie poukazuje na to, že tak, ako je žalobný návrh formulovaný, by bol žalovaný povinný predložiť žalobcovi aj podklady, týkajúce sa rozhodovaného sporu, čo rovnako podporuje názor, že sa jedná o šikanóznu požiadavku zo strany žalobcu. 20. K predloženiu všetkých plnomocenstiev udelených a vypovedaných žalovaným v období od 21.6.2021, vrátane informácií prináležiacich k predmetným plnomocenstvám súd prvej inštancie poukazuje na judikatórne závery, v zmysle ktorých do práva spoločníka na informácie nepatrí právo požadovať informácie a nahliadať do dokladov, týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti, keď pod bežným chodom spoločnosti treba rozumieť tak nielen obstarávanie bežného spotrebného materiálu, resp. bežné, každodenné úkony, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vôbec vykonávať činnosť (t.j. uzatváranie pracovných zmlúv so zamestnancami spoločnosti, prípadne udeľovanie splnomocnení splnomocnencom, na podklade ktorých sú oprávnení konať v mene spoločnosti). Požadovanie informácií, týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti žalovaného vrátane predloženia plnomocenstiev udelených a odvolaných žalovaným v období od 21.6.2021 - nespadá pod právo spoločníka na informácie podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ a z tohto dôvodu nie je možné v predmetnej časti žalobnému návrhu vyhovieť. 21. Ako nedôvodnú takisto vyhodnotil súd prvej inštancie požiadavku žalobcu na predloženie kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. Pokiaľ ide o nedôvodnosť žalobného návrhu v tejto časti, súd prvej inštancie uvádza, že nedôvodnosť predmetného nároku žalobcu spočíva v žalovaným namietanej skutočnosti, že sa jedná o dokumentáciu, ktorú samotný žalobca podpisoval a ktorá je žalobcovi známa. Žalobca predmetnú skutočnosť v replike z 23.10.2020 výslovne potvrdil a uviedol, že ide dokumentáciu jemu známu. Zo samotného všeobecného tvrdenia žalobcu, že zmluvná dokumentácia žalovaného so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. slúži pre potreby spoločnosti, kde má byť predmetná dokumentácia uchovaná, nie je možné dospieť k záveru, že by mal žalobca osobitné právo nahliadať do predmetnej dokumentácie. Aby bolo možné v predmetnej časti vyhovieť nároku žalobcu - bolo povinnosťou žalobcu osobitnou argumentáciou v spore, ktorá by sa týkala nevyhnutnosti predloženia požadovanej dokumentácie, snažiť sa presvedčiť súd prvej inštancie o opodstatnenosti (prípadne naliehavosti) jeho požiadavky predložiť zmluvnú dokumentáciu žalovaného s tretím subjektom, ktorú samotný žalobca ako štatutár žalovaného uzatváral. Takáto osobitná argumentácia však zo strany žalobcu v spore predložená nebola, a preto zo všeobecných tvrdení žalobcu v spore súd prvej inštancie nedospel k záveru o opodstatnenosti predloženia tých dokumentov, ktorých obsah je žalobcovi známy, keďže na ich uzatvorení sám aktívne participoval. 22. Vo vzťahu k predloženiu informácie o plánovaných valných zhromaždeniach žalovaného súd prvej inštancie konštatuje, že predmetná požiadavka nespadá pod právny režim práva spoločníka na informácie podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ, ale spadá pod režim ustanovenia § 129 ObZ, čo vylučuje, aby súd prvej inštancie žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel. Navyše, v tejto časti by bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonateľné, ak by v období, keď nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, nebolo naplánované konanie valného zhromaždenia žalovaného, pretože žalovaný by objektívne nemal možnosť poskytnúť žalobcovi predmetnú informáciu. 23. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nedisponuje potrebným technickým vybavením na to, aby žalobcovi umožnil vyhotoviť si fotokópie sprístupnených dokumentov, prípadne že povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si fotokópie predložených dokladov je možné uložiť spoločnosti iba za úhradu vecných nákladov, resp. jeho námietku, že z judikatúry nevyplýva právo spoločníka vyniesť poskytnuté dokumenty z priestorov spoločnosti a vyhotoviť si svojpomocne ich kópie v externom prostredí, súd prvej inštancie konštatuje, že sa jedná o nedôvodné námietky, keďže žalovaný sa snaží neprípustne zužovať právo spoločníka robiť si kópie z jednotlivých dokladov. Súd prvej inštancie uvádza, že žalobca si vo vyhovujúcej časti môže robiť jednak vlastné poznámky z predložených dokumentov a jednak pod právom robiť si kópie z predložených dokumentov nie je možné rozumieť len vyhotovenie si fotokópií na kopírovacom zariadení žalovanej spoločnosti. Súd prvej inštancie je toho názoru, že vyhotovovanie fotokópie jednotlivých dokumentov na kopírovacom zariadení žalovaného je len jedným z viacerých možných spôsobov, ako si môže žalobca vyhotovovať fotokópie z predložených dokumentov. V tomto prípade by bol prípustný spôsob vyhotovovania fotokópii dokumentov - ak by žalovaný disponoval potrebným zariadením - výlučne za náhradu vecných nákladov. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné právo vyhotoviť si fotokópie sprístupnených dokumentov vnímať v rámci aktuálnych technických možnosti aj tak, že žalobca si môže vyhotovovať fotokópie predložených dokumentov napr. vlastným fotoaparátom, mobilným telefónom, prípadne tabletom, a žalovaný je povinný vytvoriť žalobcovi priestor, aby si mohol fotokópie predmetným spôsobom vyhotoviť. Ak ide o námietku žalovaného, že žalobca nemôže vyniesť sprístupnené dokumenty do externých priestorov, súd uvádza, že sa jedná o neopodstatnenú obavu, keďže vo výrokovej časti rozsudku je jednoznačne špecifikované, v ktorých priestoroch má žalobca právo nahliadať do určených dokladov spoločnosti a v ktorých priestoroch je žalovaný špecifikované doklady spoločnosti povinný žalobcovi predložiť na nahliadnutie. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). 24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca a aj žalovaný mali v spore len čiastočný úspech. 25. Proti vyššie uvedenému rozsudku, proti výroku III. podal žalobca dňa 25.5.2022 odvolanie, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani čiastočnú náhradu trov konania, pričom žalobca sa nestotožňuje s uvedeným rozhodnutím a má za to, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že bol v konaní prevažne úspešný a trovy sú priznávané zásadou pomeru úspechu, čo však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezobral v úvahu a vôbec neuviedol a nezaoberal sa pomerom úspechu a neúspechu žalobcu. Podľa žalobcu je nepochybné, že žalobca bol v prevažnej miere úspešný a v konaní mal len nepatrný neúspech a preto mal jednoznačne žalobca prevažný úspech v spore a nepatrný neúspech oproti žalovanému, pričom poukázal na § 255 ods. 3 CSP. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. zrušil a rozsudok zmenil tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% a v prípade úspechu mu priznal náhradu trov odvolacieho konania. 26. Proti napadnutému rozsudku, proti výroku I. podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a teda z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda pre existenciu inej vady, ktorá má za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda z dôvodu, že napadnutý rozsudok (čiastočne) vychádza zo záveru, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný považuje uloženie povinnosti poskytnúť informácie a predložiť dokumenty v takto vymedzenom rozsahu za nesprávne a vyjadril sa k jednotlivým v napadnutom rozsudku uloženým povinnostiam. K uloženiu povinnosti predložiť všetky zápisnice z valných zhromaždení žalovaného konaných od 14.7.2017 uviedol, že súd prvej inštancie musí mať vedomosť aj o tom, že žalobca o valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 11.8.2017 vie a disponuje aj zápisnicou z tohto valného zhromaždenia, inak by ho nemohol napadnúť žalobou. Odhliadnuc od toho, že žalobca zápisnicu z valného zhromaždenia má k dispozícii, jej predloženie nemá ani žiaden význam z materiálneho hľadiska zachovania práva spoločníka na informácie. Platí to preto, že uznesenie prijaté na tomto valnom zhromaždení bolo súdom právoplatne určené za neplatné s účinkami ex tunc. Neexistuje preto žiaden dôvod na to, aby žalovaný predkladal žalobcovi zápisnicu s rozhodnutím, na ktoré sa hľadí ako keby nikdy neexistovalo. Predloženie takejto zápisnice už pre žalobcu nemôže mať žiaden praktický význam. V prípade povinnosti predložiť podklady, týkajúce sa platieb a odmien vyplatených žalovaným pánom Grundovi a Hrubému alebo im spriazneným osobám uviedol, že v vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by sa páni Grund a Hrubý čo i len snažili vyplatiť si akékoľvek nezákonné odmeny a platby od žalovaného. Právne úvahy prezentované v bode 25.2 odôvodnenia napadnutého rozsudku sú síce z teoretického hľadiska absolútne správne, avšak na skutkovú situáciu sú neaplikovateľné. Žalovaný netvrdil, že platby konateľom a spoločníkom spoločnosti sa netýkajú hospodárenia s majetkom spoločnosti, ale tvrdil, že tieto platby sa netýkajú hospodárenia s jej významným majetkom. Ak by si totiž aj páni Grund a Hrubý (ako konatelia spoločnosti) nezákonne vrátili svoj vklad vo výške 2.000,- Eur, určite nemožno hovoriť o tom, že takáto suma (spolu 4.000,- Eur) predstavuje významný majetok spoločnosti. Uloženie tejto povinnosti preto považuje žalovaný za nesprávne. Aj v tejto časti si preto výrok napadnutého rozsudku odporuje s jeho odôvodnením, čo zakladá tzv. inú vadu napadnutého rozsudku. K uloženiu povinnosti predložiť účtovné doklady žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie urobil tak napriek tomu, že § 138 ods. 2 ObZ právo nahliadať do všetkých účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti priznáva členom dozornej rady nie spoločníkom a Najvyšší súd SR v judikáte R 44/2019 výslovne uviedol, že právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ nie je koncipované rovnako široko ako je tomu pri členoch dozornej rady. Pre zachovanie tohto práva spoločníka bohato postačuje, ak súd prvej inštancie uloží spoločnosti povinnosť predložiť spoločníkovi zmluvy, týkajúce sa hospodárenia s jej významným majetkom spolu s príslušnými účtovnými dokladmi, týkajúcimi sa iba týchto významných transakcií. Žalovaný nevidí žiaden dôvod na to, aby pre zachovanie práva spoločníka kontrolovať hospodárenie s najvýznamnejším majetkom spoločnosti bolo potrebné tomuto spoločníkovi predkladať kompletné účtovníctvo spoločnosti za obdobie 5 rokov. Takáto povinnosť je podľa názoru žalovaného šikanózna a ide celkom zjavne nad rámec vymedzený judikátom R 44/2019. K uloženiu povinnosti predložiť kompletnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton žalovaný uviedol, že je pravdou, že do majetku žalovaného patrí aj obchodný podiel v spoločnosti Carlton a obchodný podiel žalovaného na základnom imaní spoločnosti Carlton však predstavuje približne 0,82%. Súd prvej inštancie sa k tejto skutočnosti nijako nevyjadril a v napadnutom rozsudku nevysvetlil prečo považuje nakladanie s 0,82% obchodným podielom v inej spoločnosti za hospodárenie s významným majetkom žalovaného. Súd prvej inštancie si preto (znova) vo výroku napadnutého rozsudku odporuje s odôvodnením, čím výrok napadnutého rozsudku v tejto časti zaťažil tzv. inou vadou konania. K uloženiu povinnosti predložiť kompletnú dokumentáciu medzi žalovaným a pánom D.. F. uviedol, že samotná existencia vzťahu dlžník/veriteľ automaticky neindikuje, že ide o významný vzťah. Žalobca v priebehu sporu neuviedol jedno jediné skutkové tvrdenie (a už vôbec nepredložil žiaden dôkaz) o tom, prečo má byť vzťah medzi D.. F. a žalovaným významný. Záver súdu prvej inštancie, že informácie a dokumenty, týkajúce sa vzťahu medzi D.. F. a žalovaným predstavujú zásadnú dokumentáciu, týkajúcu sa žalovaného, preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žiadne dokazovanie k tejto otázke ani len neprebehlo a nebolo žalobcom navrhnuté. Dôkazné bremeno o tom, že určitá informácia sa týka hospodárenia s významným majetkom spoločnosti a spadá pod rozsah povinne sprístupňovaných informácií pritom zaťažuje spoločníka, ktorý žalobu podľa § 122 ods. 2 ObZ podáva. K uloženiu povinnosti predložiť písomné informácie o stave žalovaného žalovaný uviedol, že je pravdou, že konatelia žalovaného majú podľa bodu 10.9 písm. d) spoločenskej zmluvy povinnosť informovať spoločníkov písomne aspoň raz ročne o stave žalovaného a preto zotrváva na názore, ktorý prezentoval už v žalobnej odpovedi, že konatelia žalovaného si túto povinnosť splnia na valnom zhromaždení. Žalobca má možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia žalovaného a na ňom predloženie tejto správy požadovať. Na osobitné sprístupňovanie správy mimo valného zhromaždenia prostredníctvom žaloby voči spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ preto nevidí žalovaný žiaden právne relevantný dôvod a žalobu žalobcu považuje za predčasnú. K uloženiu povinnosti predložiť obchodné plány žalovaného uviedol, že má tiež za to, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť predložiť F. dokumenty, ktorých sa vôbec nedomáhal. Zo znenia petitu nevyplýva, že žalobca žiada predložiť obchodné plány, ktoré mali byť vypracované v minulosti, ale obchodné plány na nasledujúce kalendárne roky, teda obchodné plány do budúcnosti. Žalobca sa podľa názoru žalovaného môže žalobou domáhať predloženia obchodných plánov až v prípade, ak by mu ich konatelia žalovaného odmietli predložiť na valnom zhromaždení. Uložením povinnosti, ktorú žalobca v žalobe nenavrhoval, súd prvej inštancie navyše zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. V prípade uloženia povinnosti predložiť zoznam spoločníkov žalovaného žalovaný uviedol, že nerozumie tomu, prečo potom súd prvej inštancie uložil žalovanému predložiť žalobcovi zoznam spoločníkov vrátane historických zmien, keďže toto právo spadá pod režim § 118 ods. 1 ObZ. Súd prvej inštancie si preto opakovane v tejto časti výroku napadnutého rozsudku odporuje s jeho odôvodnením. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že spoločnosť má povinnosť poskytnúť spoločníkovi aj historický zoznam spoločníkov so všetkými zmenami v osobách spoločníkov, ktoré počas existencie spoločnosti nastali. Takáto povinnosť spoločnosti z ustanovenia § 118 ods. 1 ObZ nevyplýva. A napokon k uloženiu povinnosti predložiť iné dokumenty a informácie, týkajúce sa žalovaného, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu 10.000,Eur žalovaný uviedol, že z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný bude musieť žalobcovi predložiť aj všetky zmluvy na opakované plnenie bežných služieb, pri ktorých fakturovaná suma za 5 rokov ich poskytovania presiahla sumu 10.000,- Eur. Uloženie takejto povinnosti však celkom zjavne nie je primerané a nezodpovedá rozsahu informácií, ktoré sa týkajú hospodárenia s významným majetkom spoločnosti a ktoré je spoločnosť povinná spoločníkovi sprístupniť. Ak teda, podľa žalovaného, súd prvej inštancie chcel stanoviť výšku peňažného plnenia, ktoré má podliehať informačnej povinnosti, mal dôsledne rozlíšiť, či ide o zmluvy na opakované plnenie alebo jednorazové zmluvy a stanoviť pre každú z týchto zmlúv odlišnú výšku plnenia, ktoré už podlieha informačnej povinnosti. Na základe uvedeného preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti výroku I. zmenil tak, že žalobu v tejto napadnutej časti zamietne a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 27. K tomuto odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý svojim podaním zo dňa 30.6.2022 uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný na odôvodnenie svojho nároku sú zjavne nedôvodné a žalovaný sa opätovne pokúša ohýbať právo vo svoj prospech. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a má zato, že súd sa vecou dostatočne zaoberal a dospel k správnemu právnemu záveru. Žalovaný tvrdí, že nie je dôvod na predloženie zápisníc z valných zhromaždení, nakoľko žalobca ich má k dispozícii. Žalobca uvádza, že nevie aká verzia zápisníc je uložená v spoločnosti žalovaného a má právo do týchto zápisníc nahliadnuť a jemu ako spoločníkovi žalovaného takýto rovnopis zápisníc nikdy nebol poskytnutý. Z uvedeného je zrejmé, že nárok je dôvodný. Žalovaný ďalej tvrdí, že nie je dôvod na predloženie zoznamu platieb za služby vyplatených pánom Grundovi a Hrubému, a že uvedená požiadavka sa netýka hospodárenia spoločnosti. Žalobca dodal, že akákoľvek platba vo vzťahu k spoločnosti alebo od nej sa týka hospodárenia spoločnosti. A vzhľadom na to, že žalovaný vo svojom odvolaní ani v konaní nijako nepreukázal, že by táto skutočnosť nemala byť významná, má žalobca za to, že tento nárok je taktiež dôvodný. Práve na zistenie, či platby konateľom a spoločníkom sú významné, je možné zistiť iba nahliadnutím do týchto podkladov, pričom z obsahu odvolania žalovaného jednoznačne vyplýva, že takéto platby existujú, čo je jednoznačným dôvodom pre uplatnenie práva získať tieto informácie žalobcom. Žalovaný nedisponuje žiadnym oprávnením určovať čo je a nie je významným hospodárením s majetkom a čo sa môže žalovanému subjektívne alebo účelovo javiť ako nevýznamné, môže byť z hľadiska výkladu pojmov veľmi významné, pričom poukázal na § 122 ods. 2 a § 135 ObZ a dodal, že je nepochybné, že účtovníctvo spoločnosti je veľmi podstatnou informáciou o záležitostiach spoločnosti, vyplýva z nej hospodárenie spoločnosti a najmä skutočnosti, ktoré majú komplexný charakter o hospodárení. V súvislosti so zmluvnou dokumentáciou medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property uviedol, že žalobca jednoznačne považuje obchodný podiel žalovaného na imaní spoločnosti Carlton Property, s.r.o. za významný a to z dôvodu, že táto hodnota 0,82% na základnom imaní Carlton Property, s.r.o. presahuje hodnotu základného imania spoločnosti, čo automaticky určuje pomer významnosti tohto hospodárenia. V prípade ďalších uložených povinností súdom prvej inštancie žalovanému žalobca uviedol, že jeho požiadavky na predloženie správ a iných dokumentov sú plne legitímne a je na ne ako spoločník oprávnený, pričom nerozumie argumentácii žalovaného. Na základe uvedeného žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdiť a odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť a pre prípad úspechu priznať žalobcovi náhradu trov konania prvo i druho inštančného konania. 28. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný svojim podaním zo dňa 1.8.2022, v ktorom uviedol, že argumentácia žalobcu neobsahuje nič, čo by mohlo vyvrátiť alebo oslabiť odvolacie argumenty. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní žiada, aby odvolací súd potvrdil výroky I. a II. napadnutého rozsudku ako vecne správne napriek tomu, že žalovaný odvolaním napadol iba výrok I. prvoinštančného rozsudku. Výrok II. napadnutého rozsudku nebol odvolaním vôbec dotknutý a už nadobudol právoplatnosť. Žalovaný uviedol, že pre odvolací prieskum napadnutého rozsudku nemá absolútne žiaden význam tvrdenie žalobcu, že je jediným spoločníkom žalovaného, pričom toto nemá absolútne žiaden význam pre toto konanie a súd prvej inštancie sa ním ani nezaoberal. Pre konanie je významné iba to, že medzi stranami nie je sporné, že žalobcovi patrí (aspoň) tretinový podiel v žalovanej spoločnosti. Jeho aktívna vecná legitimácia je preto daná. V prípade jednotlivých argumentov žalobcu žalovaný uviedol, že v súvislosti so zápisnicami z valných zhromaždení žalovaného sa žalobca vo svojom vyjadrení obmedzil iba na špekulácie o tom, že nevie, aká verzia zápisnice má byť uložená v spoločnosti (v konaní pritom nebolo ani len tvrdené, že by malo existovať niekoľko verzií). K podstate odvolacej argumentácie žalovaného k tejto časti napadnutého rozsudku sa však vôbec nevyjadril. V prípade platieb a odmien, ktoré mal žalovaný vyplatiť pánom Grundovi a Hrubému, z odvolacej argumentácie žalovaného nemožno vyvodiť, že by žalovaný vyplatil akékoľvek odmeny alebo platby. Žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie v rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku predmetnú informačnú povinnosť časovo neohraničil iba na tie platby, ktoré boli vykonané po 14.7.2017. V prípade účtovných dokladov žalovaného, žalovaný dodal, že žalobcove tvrdenia uvedené vo vyjadrení sa tejto ich argumentácie vôbec netýkajú. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovanému nepatrí 0,82% podiel v spoločnosti Carlton (resp. že má ísť iba o zápisový, nie skutočný stav), nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že zápis o veľkosti obchodného podielu spoločnosti ADS v spoločnosti Carlton v obchodnom registri nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný taktiež zotrváva na námietkach uvedených v odvolaní a ktoré sa týkajú písomných informácií a obchodných plánov žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že „v blízkej minulosti“ sa mali konať valné zhromaždenia žalovaného, na ktoré nebol pozvaný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti opakovane uvádza, že žalobca ako spoločník žalovaného má možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia spoločnosti a poskytnutie týchto informácii na ňom požadovať. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu v súvislosti so zoznamom spoločníkov žalovaného je vo vzťahu k argumentom žalovaného bezpredmetná. Skutočnosť, že konatelia majú povinnosť viesť zoznam spoločníkov nič nemení na závere, že žalobca sa žalobou podľa § 122 ods. 2 ObZ nemôže domáhať jeho predloženia a už vôbec nie predloženia historického zoznamu, obsahujúceho údaje, ktoré zoznam spoločníkov ani nemusí obsahovať. A napokon, v prípade ostatných dokumentov a informácií s hodnotou plnenia prevyšujúcou sumu 10.000,- Eur uviedol, že žalobca vo vyjadrení prevzal názor súdu prvej inštancie, že táto suma presahuje výšku základného imania žalovaného a preto transakcie v tejto sume podliehajú informačnej povinnosti. Z argumentov uvedených v tomto vyjadrení vyplýva, že argumentácia žalobcu žiadnym spôsobom neoslabuje relevanciu odvolacích argumentov žalovaného. 29. Žalobca doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 8.9.2022, ktorým reagoval na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného, keď uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného a považuje ich za účelové. V predmetnom podaní žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti a tiež sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že žalobca nevyvracia vo svojich podaniach argumentáciu žalovaného. Žalobca v tomto podaní opakoval svoje tvrdenia uvedené už skôr a ktoré sa týkajú rozsahu jeho spoločníctva v štruktúre žalovaného, ďalej ktoré sa týkajú zápisníc valných zhromaždení, zoznamu platieb za služby, rozsahu obchodného podielu žalovaného na imaní spoločnosti Carlton Property, s.r.o. a opakovane poukázal na § 122 ods. 2 a § 135 ObZ a dodal, že jeho požiadavky na predloženie dokumentov sú aj naďalej legitímne. 30. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené. 31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom oboch odvolaní bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 12.5.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaniami žalobcu a žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 33. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného odvolací súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania žalovaného a zaoberal sa teda odvolaním v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a v ktorej prvostupňový súd uložil žalovanému konkrétne povinnosti. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a v celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje, konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, dôsledne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie a vyvodil správny právny záver premietnutý do jeho výrokovej časti. Odvolací súd preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. 35. Prvoinštančný súd v časti vyhovel žalobcovi, ako jednému zo spoločníkov žalovaného, domáhajúcemu sa uloženia konkrétnych povinností žalovanému z dôvodov, že na výkon svojho vlastníckeho práva a na možnosť nakladať so svojim obchodným podielom potrebuje informácie o stave spoločnosti žalovaného a o jeho činnosti. Žalobca svoje právo odvodzoval od práva spoločníka spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., teda práva od konateľov spoločnosti požadovať informácie ohľadom spoločnosti s poukazom na to, že konatelia žalovaného zneužívajú svoje postavenie a žalobcovi ako minimálne rovnocennému spoločníkovi odopierajú jeho práva len preto, že účelovo označili požadované doklady za obchodné tajomstvo. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi spoločníkmi sú narušené a panuje medzi nimi stupeň vzájomnej nedôvery, pričom základným argumentom žalovaného, pre ktorý odmietol sprístupniť požadované informácie je, že sa jedná o obchodné tajomstvo. Žalovaný v odvolaní považoval uloženie povinností poskytnúť informácie a predložiť dokumenty vo vymedzenom rozsahu za nesprávne a svoje odvolacie dôvody vymedzil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda pre existenciu inej vady, ktorá má za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda z dôvodu, že napadnutý rozsudok (čiastočne) vychádza zo záveru, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že postoj žalovaného nemá oporu v zákone a predstavuje ničím neodôvodnené popretie práv žalobcu garantovaných mu právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré mu z titulu jeho postavenia ako spoločníka v spoločnosti žalovaného priznáva zákon. Žalobca ako spoločník spoločnosti nie je tretia osoba stojaca mimo spoločnosti, ale jedná sa o súčasť spoločnosti, a preto tvrdenie o potrebe chrániť obchodné tajomstvo spoločnosti nemôže obstáť. Spoločník spoločnosti, nielen jej konateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach o spoločnosti, ktoré sa dozvedel pri výkone svojich oprávnení, a ktorých prezradenie tretím osobám (t. j. osobám stojacim mimo spoločnosti) by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu, alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jednotlivých spoločníkov. Správne teda vyhodnotil súd konanie žalovaného (resp. jeho konateľov), ktorý odmietol žalobcovi sprístupniť informácie, týkajúce sa spoločnosti s tvrdením, že sa jedná o obchodné tajomstvo spoločnosti ako svojvoľné konanie, ktoré nemá oporu v jednotlivých ustanoveniach Obchodného zákonníka, a ktorému nie je možné priznať právnu ochranu i keď niektoré požiadavky žalobcu sa aj odvolaciemu súdu javili neprimerané, prípadne až šikanózne a v takýchto požiadavkách žalobcovi vyhovené nebolo. 37. Právo na kontrolu spoločnosti a jej činnosti sa realizuje primárne prostredníctvom práva spoločníkov na informácie. Na rozdiel od práva riadiť spoločnosť je právo vykonávať kontrolu možné uplatňovať aj mimo valného zhromaždenia. Možnosť včas a riadne získavať informácie o záležitostiach je predpokladom pre výkon ostatných práv, a to tak riadneho výkonu práva na riadenie spoločnosti (rozhodovanie na valnom zhromaždení), ako aj procesných oprávnení spoločníka vo forme actio pro socio (uplatnenie nárokov spoločníkov). Uplatnenie nárokov spoločníkov voči spoločnosti a štatutárnemu orgánu, ktorý porušuje široko koncipované informačné práva spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným má zásadný význam aj preto, že celkové právne nastavenie spoločnosti s ručením obmedzeným vníma rolu spoločníkov ako aktívnu. Informačné práva vykonávajú spoločníci osobne alebo prostredníctvom dozornej rady spoločnosti, ak bola zriadená. V rámci výkonu kontroly, ako aj informovaného rozhodovania pri podieľaní sa na riadení spoločnosti je spoločník oprávnený od spoločnosti požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do podkladov spoločnosti. Základný limit práva na informácie však je, že informácie a doklady sa musia týkať záležitostí spoločnosti, na ktorej má spoločník účasť. Do vydania Uznesenia Najvyššieho súdu SR publikované pod č. 44/2019 judikatúra vrátane zbierkového rozsudku R 10/2000, aj prevládajúca aplikačná prax v zásade zhodne vychádzali z toho, že nie je osobitný rozdiel medzi rozsahom a obsahom práva na informácie. Rozhodnutie R 44/2019 nad rámec znenia zákonnej úpravy ako výsledok sudcovskej tvorby práva zužuje rozsah a obsah informačného práva jednotlivých spoločníkov, pričom spoločníkom priznáva toto právo ohľadom najdôležitejších záležitostí spoločnosti. Spoločník nemá právo dožadovať sa informácií, ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti, pod ktorým treba rozumieť obstarávanie bežného spotrebného materiálu, bežné každodenné úkony, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie spoločnosti. Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí rozvíja všeobecne akceptovaný limit, že spoločník nesmie vykonávať svoje právo na informácie šikanózne. Teda právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti je tak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Právo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti nie je celkom neobmedzené, ale zahŕňa tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti ako sú informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Pritom právo na sprístupnenie dokladov spoločnosti nesmie spoločník - rovnako ako ktorékoľvek iné právo - vykonávať šikanóznym spôsobom, t. j. takým spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval v činnosti, prípadne jej spôsoboval neprimerané náklady. 38. Žalovaný napáda v odvolaní správnosť uloženia jednotlivých povinností. Konkrétne povinnosť predložiť všetky zápisnice z valných zhromaždení žalovaného konaných od 14.7.2017 z dôvodu, že žalobca disponuje zápisnicou a jej predloženie nemá žiaden význam z materiálneho hľadiska zachovania práva spoločníka na informácie. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že žalobca bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného k 14. júlu 2017, k tomuto dátumu žalobca stratil objektívne možnosť oboznamovať sa s dokumentami žalovaného a dôvodnosť predmetnej požiadavky žalobcu opodstatňuje aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný ho v minimálne posledných troch rokoch nepozýva na valné zhromaždenia spoločnosti, čo žalovaný v spore relevantným spôsobom nespochybnil. Zároveň k dôvodom, že uvedenú zápisnicu má mať žalobca k dispozícii, odvolací súd poukazuje, že povinnosť bola uložená v rozsahu predloženia zápisníc spolu s prílohami a podkladovými materiálmi a v takomto rozsahu žalovaný v odvolaní povinnosť nespochybnil. Pri povinnosti predložiť podklady, týkajúce sa platieb a odmien vyplatených žalovaným pánom Grundovi a Hrubému alebo im spriazneným osobám žalovaný v odvolaní predovšetkým poukazuje na to, že platby sa netýkajú hospodárenia s jej významným majetkom, ako i na skutočnosť, že sa má povinnosť týkať všetkých platieb, nie len platieb po 14.7.2017. Odvolací súd má za to, že akékoľvek platby (bez rozdielu času) žalovaného jeho konateľom, prípadne im spriazneným osobám sa týkajú hospodárenia s majetkom spoločnosti a v plnom rozsahu tu odkazuje na dôvody uvedené v odseku 25.1, 25.2 napadnutého rozsudku. Platby majú predsa dosah na majetok spoločnosti a priamo súvisia s majetkom a hospodárením s majetkom spoločnosti. Nie je zrejmý pojem žalovaného „významný majetok“ a nebolo preukázané, o akú výšku platieb a odmien sa jedná, preto takáto kategorizácia majetku nie je na mieste a javí sa veľmi subjektívna. Odvolateľ na viacerých miestach odvolania kategorizuje úkony, skutočnosti na významné a nevýznamné, pričom však takéto odlišovanie môže mať viacero významov v závislosti od kontextu a preto nie je možné všeobecne používať pojem významný, bez bližšieho určovania, čo spadá do kategórie významných a čo už nie, nehovoriac o tom, že ide o subjektívne vyhodnotenie skutočností jednej strany. Nejde tu totiž o bežný chod spoločnosti, ako to má na mysli NS SR v citovanom judikáte, teda bežné úkony každodenného charakteru, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti. K uloženiu povinnosti predložiť účtovné doklady žalovaného má žalovaný za to, že pre zachovanie tohto práva spoločníka bohato postačuje, ak súd prvej inštancie uloží spoločnosti povinnosť predložiť spoločníkovi zmluvy, týkajúce sa hospodárenia s jej významným majetkom spolu s príslušnými účtovnými dokladmi, týkajúcimi sa iba týchto významných transakcií a nevidí dôvod na to, aby pre zachovanie práva spoločníka kontrolovať hospodárenie s najvýznamnejším majetkom spoločnosti bolo potrebné tomuto spoločníkovi predkladať kompletné účtovníctvo spoločnosti za obdobie 5 rokov. K uvedenému žalovaný poukazuje na judikát NS SR č. R 44/2019. Tu však aj odvolací súd priamo na uvedený judikát poukazuje, keď z neho jasne vyplýva, že aby mohol spoločník uplatniť v mene spoločnosti nároky uvedené v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, je nevyhnutné, aby mal preukázané, či zo strany konateľa (konateľov) spoločnosti došlo k porušeniu povinnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Na to je nevyhnutné, aby sa spoločník oboznámil s účtovnými dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavne nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú sumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť neprebrala na seba neprimerané majetkové riziká. Pokiaľ ide o právo spoločníka uplatňovať v mene spoločnosti nároky spoločnosti voči spoločníkom, taktiež platí, že na realizáciu predmetného práva je nevyhnutné, aby mu bolo umožnené nahliadnuť do účtovných dokladov spoločnosti na overenie, či spoločník si splnil svoju povinnosť riadne a včas splatiť vklad, na ktorý sa zaviazal, prípadne či niektorému zo spoločníkov spoločnosť nevyplatila plnenie v rozpore so zákonom, ktoré by bola povinná spätne od tohto spoločníka vymáhať. Odvolací súd preto tento nárok žalobcu považuje za dôvodný, keď účtovníctvo spoločnosti predstavuje doklady spoločnosti, do ktorých má spoločník právo nahliadať pri výkone práva podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. K uloženiu povinnosti predložiť kompletnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysvetlil, prečo považuje nakladanie s 0,82% obchodným podielom v inej spoločnosti za hospodárenie s významným majetkom žalovaného a zároveň má za to, že súd prvej inštancie si odporuje s odôvodnením, čím výrok napadnutého rozsudku v tejto časti zaťažil tzv. inou vadou konania, nekonkretizoval v čom si odporuje. Odvolací súd nezdieľa názor žalovaného, že by si súd prvej inštancie odporoval, správne odôvodnil uloženie povinnosti, uvedená požiadavka sa týka opäť hospodárenia spoločnosti a nakladania spoločnosti s majetkom a je dostatočne konkretizovaná a vymedzená. Žalovaný sa snaží opätovne navodiť dojem „nevýznamnosti“ podielu a tým nevýznamnosti nakladania s takýmto podielom, kde však odvolací súd pripomína, že ide o majetkovú účasť a preto spoločník má právo na informácie, bez ohľadu na žalovaným subjektívne vnímanej nevýznamnosti. K uloženiu povinnosti predložiť kompletnú dokumentáciu medzi žalovaným a pánom D.. F. žalovaný uviedol, že samotná existencia vzťahu dlžník/veriteľ automaticky neindikuje, že ide o významný vzťah. Opätovne žalovaný využíva hodnotenie významný - nevýznamný vzťah, k čomu sa už odvolací súd vyjadril vyššie. D.. F. F. je osoba, ktorá má pohľadávku voči žalovanému a voči spoločnosti Carlton Property, s.r.o., čo je skutočnosť, ktorú žalovaný nerozporoval, je teda veriteľom žalovaného ako i spoločnosti, v ktorej je žalovaný spoločníkom a preto oboznámenie sa žalobcu ako spoločníka s ním požadovanou zmluvnou dokumentáciou žalovaného s jeho veriteľom - D.. F. F. - spadá pod právo žalobcu podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluvná dokumentácia sa týka hospodárenia spoločnosti, ktorej obsah môže mať vplyv na likviditu spoločnosti žalovaného a na majetkovú účasť žalobcu v nej. K uloženiu povinnosti predložiť písomné informácie o stave žalovaného v odvolaní žalovaný poukázal na to, že na osobitné sprístupňovanie správy mimo valného zhromaždenia prostredníctvom žaloby voči spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ nevidí žiaden právne relevantný dôvod a žalobu žalobcu považuje za predčasnú, k čomu odvolací súd poukazuje, že v konaní nebolo preukázané zo strany žalovaného, že by si uvedenú povinnosť, tak ako bola uložená, teda po 14.7.2017 splnil a preto sa stotožnil s dôvodmi prvoinštančného súdu. K uloženiu povinnosti predložiť obchodné plány žalovaného, uloženiu povinnosti predložiť zoznam spoločníkov žalovaného a uloženiu povinnosti predložiť iné dokumenty a informácie, týkajúce sa žalovaného, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu 10.000,- Eur, odkazuje odvolací súd na dôvody prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje v celom rozsahu. 39. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu voči výroku III. napadnutého rozsudku o trovách konania, keď mal žalobca za to, že napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu iba v nepatrnej časti, inak bol žalobca v konaní úspešný, napriek tomu súd nepriznal žalobcovi ani čiastočnú náhradu trov konania priznávanú zásadou pomeru úspechu, čo však súd vôbec nezobral v úvahu. Žalobca poukázal na § 255 ods. 3 CSP, navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu I. inštancie v časti výroku III. zmeniť tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100% a v prípade úspechu mu prizná náhradu trov odvolacieho konania. 40. K odvolaniu žalobcu voči výroku III. o trovách konania odvolací súd uvádza, že pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania a ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa mu celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, a teda každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. V takomto prípade sa náhrada trov pomerne rozdelí, ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o náhrade trov konania mal teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. V posudzovanej veci má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe svojej úvahy a so zreteľom na okolnosti prípadu rozhodol, že na náhradu trov konania nemá nárok žiadna zo strán. Úspech oboch strán bol v konaní približne rovnaký, žalobca mal úspech pri uložení deviatich konkrétnych povinností, zatiaľ čo žalovaný bol úspešný pri uložení šiestich konkrétnych povinností, nakoľko v uvedenej časti bol nárok žalobcu zamietnutý. Po vyhodnotení vecnej úspešnosti strán dospel odvolací súd k záveru, že úspech medzi stranami bol pomerne vyrovnaný, nebolo možné rozhodnúť o prevahe jednej zo strán v spore. S prihliadnutím na uvedené v súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiĺ, keďže mal za to, že miera úspechu oboch strán bola približne vyrovnaná a takéto rozhodnutie považuje s prihliadnutím na všetky okolnosti veci za spravodlivé. V danom spore nebolo možné určiť perccentuálnu mieru úspechu tej-ktorej strany, nakoľko nárok nebol vyčíslený a pokiaľ ide o jednotlivé povinnosti, tieto boli rôzne svojim rozsahom a obsahom, nie je možné konštatovať, že každá jedna povinnosť má rovnaký rozsah. 41. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam, a žalovaný v odvolaní v merite ani žalobca v odvolaní voči trovám konania žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnili správnosť záveru súdu prvej inštancie premietnutého do výrokovej časti napadnutého rozsudku, rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP v časti výroku I. ako vecne správny potvrdil. 42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní čo do merita veci úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).