{"guid": "adc44685-faee-4b42-97a9-73ace318a7ad:a48aa8c8-bc17-4a4f-87e2-422b486e9967", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6", "spisova_znacka": "2Cob/141/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/141/2022 z 20. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2025, sp. zn. 2Cob/141/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6", "identifikacne_cislo": "1119213126", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-122.odsek-2", "nazov": "§ 122 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-122.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-122", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a48aa8c8-bc17-4a4f-87e2-422b486e9967", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/141/2022\n1119213126\n20. 05. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: F.. M. F., F., nar. XX.X.XXXX,\nbytom I. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava,\nproti žalovanému: ADS PROPERTY, s. r. o., so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 679\n212, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02\nBratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o splnenie povinnosti poskytnúť informácie a o práve nahliadať\ndo obchodných dokladov spoločnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa 5.5.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa\n5.5.2022 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa\n5.5.2022 rozhodol vo výroku I. tak, že uložil žalovanému povinnosť žalobcovi umožniť nahliadnuť\na robiť si kópie z obchodných dokumentov a poskytnúť informácie v nasledovnom rozsahu: všetky\nzápisnice z valných zhromaždení spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. konaných od 14. júla 2017 spolu\ns prílohami a všetkými podkladovými materiálmi; účtovné podklady k všetkým platbám a odmenám,\nresp. iných súm vyplatených pánom Ing. Marošovi Grundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným\nosobám, vrátane predloženia príslušných faktúr a zmluvných podkladov; všetky podstatné dokumenty z\núčtovníctva spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. za obdobie od roku 2017, t. j. hlavnú knihu, obratovku,\ninventarizáciu účtov, knihu majetku, pokladničnú knihu, výpisy z bankových účtov, knihu pohľadávok\na záväzkov, vrátane účtovných a iných dokladov, ktoré spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. predkladá\nkaždoročne audítorovi, na základe ktorých audítor overuje úplnosť a správnosť účtovnej závierky;\nkompletná zmluvná dokumentácia medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou Carlton\nProperty, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492; kompletná\nzmluvná dokumentácia medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a pánom D.. F. F., nar. XX. L.\nXXXX, bytom E. XX, XXX XX B., vrátane všetkých oznámení a komunikácie medzi uvedenými osobami;\npísomné informácie o stave spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vyhotovené konateľmi spoločnosti\nv zmysle bodu 10.9 písm. d/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. po 14. júli\n2017; obchodné plány spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. na nasledujúce kalendárne roky vyhotovené\nkonateľmi spoločnosti v zmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY,\ns.r.o. po 14. júli 2017; zoznam spoločníkov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vedený od 14. júla\n2017 s informáciou, aké zmeny spoločníkov a k akým dátumom v ňom boli evidované; akékoľvek\ndokumenty a informácie týkajúce sa spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., vrátane zmlúv o právnom\n\nporadenstve, zmlúv o právnej pomoci, zmlúv o poskytnutí právnych služieb, a zmlúv o poskytnutí iných\nslužieb, najmä účtovných a daňových, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu 10.000,- Eur,\na ktoré žalovaný uzatvoril od 14. júla 2017 a to v deviaty a desiaty pracovný deň po nadobudnutí\nprávoplatnosti tohto rozsudku v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. v priestoroch sídla obchodnej\nspoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., nachádzajúcom sa na adrese Laurinská 2, 811 01 Bratislava mestská časť Staré Mesto. Výrokom II. vo zvyšku (teda kde sa žalobca domáhal predloženia všetkých\npodkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. vystupuje\nako strana konania alebo účastník konania; všetkých aktuálne platných plnomocenstiev, ktoré udelila\nspoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. a všetky výpovede plnomocenstiev od 21. júna 2017 a informácie\nk nim prináležiace; všetkých zmlúv o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci a zmlúv o\nposkytnutých právnych službách, vrátane faktúr za všetky tieto právne služby vystavené poskytovateľmi\nprávnych služieb spolu s rozpisom vykonaných služieb; všetkých zmlúv o poskytnutí iných služieb,\nnajmä účtovných a daňových, vrátane faktúr za tieto služby vystavené poskytovateľmi týchto služieb\nspolu s rozpisom vykonaných služieb; kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS\nPROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., týkajúcej sa poskytnutých úverov\nzo strany banky, zriadených záložných práv a pod.; informácií o plánovaných valných zhromaždeniach\nspoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vrátane termínov, pozvánok, programu, prezenčných listín, príloh,\natď.) žalobu zamietol a vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil\ntým, že je spoločníkom spoločnosti žalovaného. Dňa 11.8.2017 došlo zo strany pánov Grunda a Hrubého\nk nezákonnému zvýšeniu základného imania v spoločnosti žalovaného, nakoľko v tento deň bez\npozvania a účasti žalobcu realizovali valné zhromaždenie, na ktorom zvýšili základné imanie spoločnosti\nzo 6.000,- Eur na 76.000,- Eur a na ktorom prevzali záväzky na nové vklady každý vo výške 35.000,Eur. Predmetné rozhodnutie valného zhromaždenia bolo prijaté nielen v rozpore so zákonom, ale aj v\nrozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorá vyžadovala, aby akékoľvek zvýšenie základného\nimania bolo schválené 100% hlasmi všetkých spoločníkov spoločnosti. Zároveň žalobca poukázal na to,\nže v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny za obchodné podiely v spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.\nzo strany pánov Grunda a Hrubého odstúpil dňa 21.6.2017 od obidvoch zmlúv o prevode obchodného\npodielu a stal sa jediným spoločníkom spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. Žalobca ďalej uviedol, že\nžalobca žiadosťou z 15.7.2019 požiadal konateľov o umožnenie nahliadnutia do obchodných dokladov\nžalovaného, pričom dňa 23.7.2019 žalobca obdržal odpoveď, že na zasadnutí konateľov spoločnosti\nkonatelia prijali rozhodnutie, ktorým žalobcovi odmietli sprístupniť požadované informácie, nakoľko\nich považujú za obchodné tajomstvo spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. Následne zaslal žalobca\nkonateľom spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. opakovanú žiadosť podľa ustanovenia § 122 ods. 2\nz. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), dňa 7.8.2019. Dôvodnosť podanej žaloby\nodôvodňoval žalobca tým, že na výkon svojho vlastníckeho práva a na možnosť nakladať so svojim\nobchodným podielom potrebuje informácie o stave spoločnosti žalovaného a o jeho činnosti. Keďže\nprávo na informácie je materiálne neobmedziteľné, je zrejmé, že žalobca ako spoločník spoločnosti\nADS PROPERTY, s. r. o. má právo od konateľov spoločnosti požadovať akékoľvek informácie ohľadom\nspoločnosti. Právo na informácie ako kľúčové nemajetkové právo spoločníka nie je možné obmedzovať\nsvojvoľným a ničím nepodloženým vyhlásením, že ide o obchodné tajomstvo spoločnosti. Konatelia\nžalovaného, páni Grund a Hrubý, zneužívajú svoje postavenie a žalobcovi ako minimálne rovnocennému\nspoločníkovi odopierajú jeho práva len preto, že účelovo označili požadované doklady za obchodné\ntajomstvo. Okrem už uvedeného žalobca poukázal na to, že požadované informácie nie sú a ani neboli\nobchodným tajomstvom a zároveň žalobca nie je žiadnou treťou osobou stojacou mimo spoločnosti\nADS PROPERTY, s. r. o., ale jej významným - minimálne 33% - spoločníkom. Konatelia žalovaného tak\nporušujú svoju povinnosť stanovenú im ustanovením § 135 ObZ. Žalobca chce nahliadať do obchodných\ndokladov žalovaného, aby mohol kontrolovať obchodné vedenie spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.\na hospodárenie s jej finančnými prostriedkami. Naopak, žalobca žiada informácie a obchodné doklady\npreto, aby mal prehľad o činnosti žalovaného a tým aj o činnosti v obchodnom registri zapísaných\nkonateľov, nakoľko o činnosti žalovaného nie je od konateľov žiadnym spôsobom už viac ako dva\nroky informovaný a nie je ako spoločník pozývaný na valné zhromaždenia. Možnosť nahliadnutia do\ndokumentov spoločnosti v administratívnych priestoroch dcérskej spoločnosti Carlton Property žalobca\nnavrhoval z dôvodu, že budova, v ktorej sa nachádza sídlo žalovaného, prechádza komplexnou\nrekonštrukciou. Zároveň podľa žalobcu je možné nahliadanie aj v iných priestoroch, a to na základe\npredchádzajúceho písomného oznámenia zo strany žalovaného.\n\n3. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany vyjadril k žalobe, keď uviedol, že žaloba je nedôvodná, je\nneprimeraná, šikanózna a nevykonateľná. Žalovaný nepoprel, že žalobca je spoločníkom žalovaného,\navšak nie je jediným spoločníkom, ako to sám uvádza, keďže odstúpenia žalobcu od zmlúv o prevode\nobchodných podielov sú neplatné. V zmysle judikátu NS SR č. R 44/2019 sa spoločník nemôže\ndomáhať poskytnutia akýchkoľvek informácií a dokumentov, ale iba takých, ktoré sa týkajú hospodárenia\ns významnejším majetkom spoločnosti a taktiež nemá právo dožadovať sa informácií ohľadom bežného\nkaždodenného chodu spoločnosti. K jednotlivým požadovaným informáciám a dokladom spoločnosti\nžalovaný uviedol, že ak ide o predloženie zápisníc z valných zhromaždení spolu s ich prílohami a\nvšetkými podkladovými materiálmi, žalobca informácie o valných zhromaždeniach spoločnosti má a na\nich osobitné sprístupnenie preto nie je podľa žalovaného žiadny právny dôvod. Vo vzťahu k predloženiu\nvšetkým platných plnomocenstiev, ktoré spoločnosť udelila, ako aj k zoznamu všetkých plnomocenstiev,\nktoré spoločnosť vypovedala od 21.6.2017 žalovaný uviedol, že udeľovanie plnomocenstiev tretím\nosobám predstavuje bežné činnosti spoločnosti, pričom spoločník nemá právo na poskytnutie informácií\na dokumentov, týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti. Navyše žalovaný uviedol, že nevedie žiadny\nzoznam plnomocenstiev, ktoré udelil a ani zoznam plnomocenstiev, ktoré vypovedal od 21.6.2017. Pokiaľ\nide o predloženie zoznamu všetkých advokátskych kancelárií, spolu so zoznamom faktúr a vyplatených\nodmien, ako aj predloženie zmlúv o poskytovaní služieb a rozpisov vykonaných prác a faktúr žalovaný\nuviedol, že žalobcom požadované zoznamy nevedie, navyše informácie a dokumenty, týkajúce sa\nposkytovania právnych služieb advokátskymi kanceláriami patria medzi informácie, týkajúce sa bežnej\nčinnosti spoločnosti. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu predložiť zoznam všetkých subjektov, s ktorými\nmá žalovaný uzatvorené zmluvy o poskytovaní služieb a o predloženie týchto zmlúv žalovaný uviedol,\nže sa jedná o informáciu, ktorá sa týka bežného chodu spoločnosti, pričom zároveň platí, že žalovaný\nsi nevedie žiadny osobitný zoznam poskytovateľov služieb. K predloženiu zoznamu všetkých platieb\nalebo odmien za poskytnuté služby, resp. akýchkoľvek zmlúv vyplatených pánom Grundovi a Hrubému\na im spriazneným osobám žalovaný uviedol, že táto informácia sa ani vzdialene netýka hospodárenia\nspoločnosti s jej významným majetkom, a preto žalobca nemá na poskytnutie týchto informácií právo.\nK požiadavke žalobcu predložiť účtovníctvo spoločnosti ide, podľa žalovaného o požiadavku nad\nrozsah informácii, ktoré je spoločnosť povinná poskytnúť spoločníkovi. Právo na predloženie účtovných\ndokladov spoločnosti majú iba členovia dozornej rady a nie aj jej spoločníci. K predloženiu kompletnej\naktuálnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. žalovaný\nuviedol, že s predmetnou zmluvnou dokumentáciou je žalobca oboznámený, pretože ju ako jeden\nz konateľov spoločnosti sám podpisoval. K predloženiu kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi\nžalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca má právo na poskytnutie\niba tých informácií a dokumentov, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti s jej najvýznamnejším\nmajetkom. Navyše žalobca nekonkretizuje, aké konkrétne zmluvy žiada predložiť, a ani neuvádza, prečo\nby mali spadať pod rozsah povinne poskytovaných informácií, a preto jeho návrhu nie je možné vyhovieť.\nK predloženiu kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a pánom D.. F. F., vrátane ich\nvzájomnej komunikácie má žalovaný za to, že žalobca nemá právo na predloženie týchto zmlúv, keďže\nsa môže domáhať iba predloženia konkrétnych zmlúv, ktoré sa týkajú hospodárenia s najvýznamnejším\nmajetkom spoločnosti. K predloženiu písomných informácií o stave spoločnosti podľa bodu 10.9 písm.\nd/ spoločenskej zmluvy žalovaného žalovaný uviedol, že v zmysle spoločenskej zmluvy postačuje, ak\nkonatelia túto povinnosť splnia raz ročne, žalobca sa však domáha jej splnenia opakovane každý mesiac.\nZo žaloby pritom nie je zrejmé, prečo mu nepostačuje, aby si ju konatelia splnili iba raz (najmä na valnom\nzhromaždení). Žaloba žalobcu je preto celkom zjavne neprimeraná a presahuje nevyhnutný informačný\nrozsah stanovený judikatúrou. K predloženiu obchodných plánov na nasledujúce kalendárne roky v\nzmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy žalovaný uviedol, že žalobca opomenul tú skutočnosť,\nže konatelia spoločnosti majú túto povinnosť voči valnému zhromaždeniu a nie voči jednotlivým\nspoločníkom. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o predloženie zoznamu spoločníkov vedeného od 21.6.2017\nžalovaný uviedol, že nejde o súčasť práva spoločníka na informácie. Žalobca nemá právo domáhať\nsa predloženia historického zoznamu spoločníkov so všetkými zmenami v osobách spoločníkov, ale\npodľa § 118 ods. 1 ObZ má právo iba na nahliadnutie do aktuálneho zoznamu spoločníkov spoločnosti\na na predloženie aktuálneho výpisu z tohto zoznamu. K predloženiu informácie o plánovaných valných\nzhromaždeniach spoločnosti žalovaný uviedol, že povinnosť zaslať spoločníkovi spoločnosti pozvánku\nna valné zhromaždenia a náležitosti tejto pozvánky sú upravené v ustanovení § 129 ObZ a v prípade\nspoločnosti žalovaného aj v bode 9.8 spoločenskej zmluvy. Táto povinnosť nemá nič spoločné s právom\nspoločníka na informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ. K žiadosti poskytnutia všetkých ďalších dokumentov\nžalovaný uviedol, že táto požiadavka je neprimeraná a zároveň nevykonateľná. Žalobca chce podľa\nžalovaného vykonávať svoje právo šikanózne, keďže sa domáha poskytnutia informácií v neprimeranom\n\nrozsahu, vrátane dokumentov a informácií, ktoré už má k dispozícii a žalobcom požadovaný spôsob\npredkladania dokumentov je neprimeraný. O veľkom množstve požadovaných informácií a obsahu\ndokumentov žalobca vie, keďže ich pripravoval alebo podpisoval ako spoločník, prípadne ako bývalý\nkonateľ, alebo preto, že sú založené ako dôkazy v súdnych konaniach, v ktorých je stranou. Žalovaný\nnemôže byť nútený poskytnúť žalobcovi informácie o tom, o čom už vie, a ani mu znova predkladať\ndokumenty, ktorých obsah už pozná. Žalovaný je toho názoru, že mu nie je možné uložiť generálnu\nbudúcu povinnosť predkladať žalobcovi všetky budúce interné dokumenty. Žalovaný vo svojom vyjadrení\ntaktiež namietal, že petit je nevykonateľný, keďže žalobca sa domáha predloženia komunikácie medzi\nspoločnosťou žalovaného a F. F., pričom predloženie tejto komunikácie bez súhlasu pána F. nie je možné.\nZáverom žalovaný uviedol, že požadované informácie nie je možné sprístupniť, pretože tvoria obchodné\ntajomstvo. Preto žalovaný nekonal protiprávne, keď v odpovedi odmietol žalobcovi informácie sprístupniť\npoukazujúc na svoje obchodné tajomstvo. Podľa žalovaného má žalobca v úmysle tieto informácie\nzískať za účelom ich zneužitia v množstve súdnych sporov, ktoré vedie so žalovaným, prípadne so\nspoločnosťou Carlton Property, s.r.o. a pánmi Grundom a Hrubým pri jeho snahe zmocniť sa hotela\nCarlton.\n4. Na uvedené vyjadrenie žalovaného žalobca v replike uviedol, že dňa 21.6.2017 odstúpil od zmlúv\no prevode obchodného podielu z dôvodu, že páni Grund a Hrubý nezaplatili dohodnutú cenu za\nobchodný podiel, pričom platnosť a účinnosť predmetných odstúpení nebola doposiaľ spochybnená a\nneexistuje žiadne súdne rozhodnutie, určujúce ich neplatnosť. Žalovaný doposiaľ nepredložil žiadny\ndôkaz preukazujúci opak. K odkazu žalovaného na súdne rozhodnutia žalobca uviedol, že ich závery\npotvrdzujú nárok žalobcu v predmetnom spore a ani s využitím najvyššej možnej miery kreativity nie\nje možné z daných rozhodnutí vyvodiť, že žalovaný nemá povinnosť sprístupniť žalobcovi žiadané\ninformácie. Právo žalobcu na prístup k informáciám je dané tým, že ide o prípad hodný osobitného\nzreteľa, keďže otázka spoločníkov a konateľov spoločnosti je predmetom viacerých súdnych konaní.\nVzhľadom na túto osobitnú situáciu a komplikované vzťahy, je potrebné umožniť žalobcovi ako\nspoločníkovi žalovaného rovnaké možnosti ako ostatným spoločníkom, pričom poukázal na dobré mravy\na zásadu poctivého obchodného styku. Rovnako tak v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť šikanózne\nsprávanie žalobcu, keďže tento sa domáha zákonného nároku, šikanózne je naopak to, že žalovaný\nodmieta sprístupniť žalobcovi nielen informácie, ale aj prístup do spoločnosti.\n5. Žalovaný v duplike zo 16.12.2020 uviedol, že spoločník spoločnosti nemá právo na poskytnutie\nakýchkoľvek informácií a dokladov a k jednotlivým informáciám a dokumentom uviedol, že žalobca má\nprávo na informácie o valných zhromaždeniach žalovaného, pričom pokiaľ ide o dokumenty vyhotovené\nod roku 2017, týmito žalobca disponuje, keďže boli predložené najmä v súdnych konaniach, v ktorých je\nžalobca stranou, prípadne intervenientom, a preto ich požadovanie označil žalovaný za šikanózny výkon\npráva, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Vyhotovovanie takýchto dokumentov by žalovaného\nobmedzovalo v bežnej činnosti a spôsobovalo by mu neprimerané a najmä zbytočné náklady.\n6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 122 ods. 1 až ods. 3 ObZ v spojení s rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.2019, sp. zn. 3Obdo/21/2019, ktoré bolo zverejnené ako judikát\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R\n44/2019 a ustálil, že žalobca je spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorej konateľmi\nsú Ing. Maroš Grund a Rudolf Hrubý. Listom z 15.7.2019 žalobca požiadal konateľov spoločnosti\nžalovaného o predloženie dokladov, týkajúcich sa spoločnosti, ktoré špecifikoval vo svojom liste. Listom\nz 22.7.2019 konatelia spoločnosti žalovaného v zastúpení advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o.\noznámili žalobcovi, že jeho žiadosti nemôžu vyhovieť, keďže ním požadované informácie a doklady\nje potrebné považovať za tajomstvo spoločnosti žalovaného. Listom zo 7.8.2019 žalobca opätovne\npožiadal konateľov spoločnosti žalovaného a aj samotného žalovaného o sprístupnenie požadovaných\ninformácii, keď uviedol, že jeho právo na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti ako\nspoločníka spoločnosti je materiálne neobmedziteľné. Na predmetnú žiadosť konatelia obchodnej\nspoločnosti žalovaného a ani samotný žalovaný nereagovali. Súd prvej inštancie poukazuje na to,\nže žalobca je spoločníkom v spoločnosti žalovaného, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v\nspore, keďže právo podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ patrí iba spoločníkovi spoločnosti s ručením\nobmedzeným s tým, že práva na informácie sa nemôže domáhať osoba, ktorej účasť v spoločnosti\nzanikla (t. j. bývalý spoločník). Rovnako tak je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Čiastočne\nsporná je len otázka, či je žalobca jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného alebo jedným z\n\nviacerých spoločníkov, táto otázka však nemá vplyv na rozhodnutie o podanej žalobe a na posúdenie\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že základným argumentom, pre\nktorý žalovaný odmietol sprístupniť žalobcovi ním požadované informácie, je tvrdenie, že sa jedná o\nobchodné tajomstvo spoločnosti. Predmetné tvrdenie považuje súd prvej inštancie za nesprávne, ktoré\nnemá oporu v zákone a predstavuje ničím neodôvodnené popretie práv žalobcu garantovaných mu\nprávnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 122 ods. 2 ObZ, ktoré mu z titulu jeho postavenia ako\nspoločníka v spoločnosti žalovaného priznáva zákon. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca\nako spoločník spoločnosti nie je tretia osoba stojaca mimo spoločnosti, ale jedná sa o súčasť spoločnosti,\na preto tvrdenie o potrebe chrániť obchodné tajomstvo spoločnosti nemôže obstáť. Súd prvej inštancie\ntak považuje konanie žalovaného, ktorý odmietol žalobcovi sprístupniť akékoľvek informácie, týkajúce\nsa spoločnosti s tvrdením, že sa jedná o obchodné tajomstvo spoločnosti ako svojvoľné konanie, ktoré\nnemá oporu v jednotlivých ustanoveniach Obchodného zákonníka, a ktorému nie je možné priznať\nprávnu ochranu. Vo vzťahu k odkazu žalovaného na prebiehajúce súdne konania medzi žalobcom\na žalovaným, resp. jeho konateľmi Ing. Marošom Grundom a Rudolfom Hrubým - ktorým podporne\nodôvodňoval neposkytnutie požadovaných informácií žalobcovi - súd prvej inštancie uvádza, že ani\npredmetné tvrdenie nemôže obstáť, keďže účelom práva na informácie a práva nahliadať do dokladov\nspoločnosti je okrem iného aj vnútorná kontrola konateľov spoločnosti zo strany minoritného spoločníka.\nSúd prvej inštancie je názoru, že ak žalovaný vyslovil obavu z možného zneužitia získaných informácii\na údajov žalobcom v súdnych konaniach, k tejto obave uvádza, že ak žalovaný nemá čo skrývať a ak\njeho konatelia vykonávajú svoju pôsobnosť v súlade s ustanovením § 135 ObZ, je táto obava absolútne\nnedôvodná, keďže zneužitie získaných informácií v súdnom konaní nie je objektívne možné. Ak by\nkonatelia žalovaného pri výkone svojej funkcie nepostupovali s odbornou starostlivosťou a žalobca\nby na základe zistených informácií inicioval súdne konanie v mene spoločnosti voči ním, nemôže sa\njednať o zneužitie práva zo strany žalobcu a o zneužitie získaných informácií v súdnom konaní, ale\npredstavovalo by to výlučne výkon práva spoločníka, ktoré mu priznáva zákon v ustanovení § 122 ods.\n3 ObZ. Taktiež súd prvej inštancie konštatuje, že dôvodom pre zamietnutie žaloby podanej spoločníkom\nspoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ v celom rozsahu nemôže byť, ak žalobcom požadovaný\nrozsah informácií a dokladov spoločnosti je neprimeraný, prípadne sa môže javiť ako šikanózny. V takom\nprípade je súd prvej inštancie povinný posúdiť, v akom rozsahu je podaná žaloba dôvodná a zamietnuť\nžalobu môže len v časti, v ktorej je zjavne neprimeraná.\n8. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že niektoré požiadavky žalobcu v žalobnom\nnávrhu sú už na prvý pohľad neprimerané, prípadne ich možno hodnotiť ako šikanózne. V prípade\npovinnosti umožniť nahliadnuť do vymedzených dokladov spoločnosti jemu a ním povereným zástupcom\nsúd prvej inštancie uvádza, že je možné výkon práva na informácie a práva nahliadať do dokladov\nspoločnosti priznať súdnym rozhodnutím výlučne žalobcovi ako spoločníkovi v obchodnej spoločnosti\nžalovaného, keďže ide o právo, ktoré je neoddeliteľne spojené s vlastníctvom obchodného podielu a\nzároveň ide o právo spoločníka, pri výkone ktorého je spoločník nezastupiteľný. Zároveň súd prvej\ninštancie poukazuje na povinnosť lojality spoločníka voči spoločnosti, ktorá zaťažuje výlučne spoločníka\nspoločnosti a nie aj ním poverenú osobu. V tejto časti je potrebné pri vyvážení práv spoločníka\nspoločnosti a práv (a povinností) spoločnosti uprednostniť záujem spoločnosti, a to aby jednak do\npriestorov spoločnosti vstupoval len spoločník spoločnosti a nie aj tretie osoby, ktoré nie sú v žiadnom\nprávnom vzťahu so spoločnosťou, a aby zároveň k dokladom spoločnosti mali garantovaný prístup\nvýlučne oprávnené osoby (t. j. spoločníci spoločnosti, konatelia spoločnosti a členovia dozornej rady,\nak má spoločnosť dozornú radu zriadenú). Z tohto dôvodu má súd prvej inštancie za to, že nemôže\nžalovanému uložiť povinnosť sprístupniť určité doklady, týkajúce sa spoločnosti aj inej osobe, ako je\nspoločník spoločnosti (žalobca), a to aj v prípade, ak by žalobca ako spoločník túto tretiu osobu na\nnahliadnutie do dokladov spoločnosti písomne splnomocnil. Predmetný záver súdu platí aj v situácii,\nak by bolo možné pričítanie konania splnomocnenca žalobcu samotnému žalobcovi, pri vyvažovaní\nzáujmov spoločníka a spoločnosti. Súd prvej inštancie zotrváva na tom, že v danom rozsahu je potrebné\nuprednostniť záujmy spoločnosti, aby sa s jej dokladmi - ktoré môžu obsahovať citlivé informácie neoboznamovali osoby, ktoré stoja mimo spoločnosti, pred záujmami spoločníka a jeho právom na\ninformácie o záležitostiach spoločnosti. Súd prvej inštancie je toho názoru, že uloženie povinnosti\nžalovanému umožniť žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti nahliadať do dokladov spoločnosti súdnym\nrozhodnutím nie je prípustné opakovane a do budúcna, ako to žiadal žalobca v žalobnom návrhu.\nTakto naformulovaný žalobný návrh je možné hodnotiť ako šikanózny, keďže jeho vyhovením v znení,\n\nako to žiadal žalobca, by bol žalovaný povinný poskytnúť každý jeden mesiac dookola tie isté doklady\nspoločnosti. Žalobný návrh v takomto rozsahu nemá, podľa názoru súdu prvej inštancie, nič spoločné s\nvýkonom oprávneného práva žalobcu ako spoločníka, ktoré mu garantuje zákon v ustanovení § 122 ods.\n2 ObZ, ale je možné ho vnímať len ako prostriedok šikany žalovaného, resp. jeho konateľov. Navyše\nje možné konštatovať, že nahliadnutím do súdnym rozhodnutím vymedzených dokladov spoločnosti\nzo strany spoločníka dôjde k úplnej realizácii práva garantovaného ustanovením § 122 ods. 2 ObZ,\nčo znamená, že prípadné neskoršie opätovné nahliadanie do tých istých dokladov spoločnosti je\nvylúčené, keďže v tomto rozsahu už predmetné právo spoločníka zaniklo „uspokojením“ práva žalobcu.\nVychádzajúc z uvedeného je súd prvej inštancie toho názoru, že súdnym rozhodnutím je možné priznať\nžalobcovi nahliadanie do jednotlivých dokladov spoločnosti jednorazovo, t. j. v súdom určenom rozsahu.\n9. V prípade ďalších nárokov žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že spoločník v rámci výkonu práva\npodľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ nemôže požadovať od spoločnosti sprístupnenie tých dokladov,\nktoré už má objektívne k dispozícii, keďže takýto prístup spoločníka by bolo možné považovať za\nšikanózny výkon práva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že neexistuje žiadny právny\ndôvod, pre ktorý by mala byť žalovanému uložená povinnosť predložiť doklady spoločnosti za obdobie,\nkedy bol žalobca jediným spoločníkom spoločnosti, prípadne jej konateľom. Z uvedeného vyplýva,\nže žalobca ako spoločník môže žalobou požadovať právo nahliadať do dokladov spoločnosti od 14.\njúla 2017, t. j. odo dňa, kedy bol žalobca rozhodnutím valného zhromaždenia odvolaný z funkcie\nkonateľa spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje na to, že žalobca v žalobnom\nnávrhu žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť doklady spoločnosti v administratívnych\npriestoroch spoločnosti Carlton Property, s.r.o. alebo na inom vhodnom mieste písomne oznámenom\nžalobcovi najmenej tri pracovné dni vopred. Vo vzťahu k takto formulovanému žalobnému návrhu\nsa súd prvej inštancie stotožňuje s tvrdením žalovaného, že spoločnosť Carlton Property, s.r.o ako\ntretia osoba nemôže byť zaviazaná na poskytnutie svojich administratívnych priestorov na realizáciu\npráva spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti. Rovnako tak súd považuje za správne tvrdenie\nžalovaného, že nemôže byť súdnym rozhodnutím zaviazaný na to, aby svoje priestory vyniesol do\nexterných priestorov patriacich tretej osobe, hoci treťou osobou je spoločnosť, v ktorej je žalovaný\nspoločníkom. Súd prvej inštancie konštatuje, že jediným vhodným priestorom, v ktorom je možné uložiť\nžalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi doklady spoločnosti na základe súdneho rozhodnutia, sú\npriestory sídla žalovaného, ktoré má žalovaný zapísané v obchodnom registri. K jednotlivým žalobcom\npožadovaným dokladom spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie konštatuje, že predmetné právo\nspoločníka nie je materiálne neobmedziteľné, ako to prezentoval v spore žalobca. Platí, že oprávnenie\nspoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ je koncipované užšie\nv porovnaní s právom členov dozornej rady. Predmetné konštatovanie platí aj v situácii, ak spoločnosť\nnemá dozornú radu zriadenú, ako je to v prípade spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie rovnako\ntak konštatuje, že na spoločníkov spoločnosti, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú\noprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti, resp. jej jednotlivým\nčlenom. Súd prvej inštancie zároveň uvádza, že žalobca sa v rámci uplatnenia práva podľa ustanovenia\n§ 122 ods. 2 ObZ nemôže s úspechom domáhať od žalovaného poskytnutia informácií, ktoré pod tento\nrežim nespadajú, ale spadajú pod iný právny režim.\n10. Za dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal\npredloženia:\n- všetkých zápisníc z valných zhromaždení spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. spolu s prílohami a\nvšetkými podkladovými materiálmi;\n- účtovných podkladov k všetkým platbám a odmenám, resp. iných súm vyplatených pánom\nIng. Marošovi Grundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným osobám, vrátane predloženia\npríslušných faktúr a zmluvných podkladov;\n- všetkých podstatných dokumentov z účtovníctva spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., t. j. hlavnú\nknihu, obratovku, inventarizáciu účtov, knihu majetku, pokladničnú knihu, výpisy z bankových účtov,\nknihu pohľadávok a záväzkov, vrátane účtovných a iných dokladov, ktoré spoločnosť ADS PROPERTY,\ns.r.o. predkladá každoročne audítorovi, na základe ktorých audítor overuje úplnosť a správnosť\núčtovnej závierky; kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a\nspoločnosťou Carlton Property, s.r.o.;\n- kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a pánom Ing. Milanom\nMasarykom, vrátane všetkých oznámení a komunikácie medzi uvedenými osobami;\n\n- písomných informácií o stave spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vyhotovených konateľmi spoločnosti\nv zmysle bodu 10.9 písm. d/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o.;\n- obchodných plánov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. na nasledujúce kalendárne roky vyhotovených\nkonateľmi spoločnosti v zmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY,\ns.r.o.;\n- zoznamu spoločníkov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vedeným od 21. júna 2017 s informáciou,\naké zmeny spoločníkov a k akým dátumom v ňom boli evidované;\n- akýchkoľvek dokumentov a informácií, týkajúcich sa spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vrátane zmlúv\no právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci, zmlúv o poskytnutých právnych službách, a zmlúv o\nposkytnutí iných služieb, najmä účtovných a daňových, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu\n10.000,- Eur.\n11. Vo vzťahu k predloženiu zápisníc z valných zhromaždení žalovaného spolu s prílohami a všetkými\npodkladovými materiálmi súd prvej inštancie konštatuje, že predmetná požiadavka sa mu javí ako\nprimeraná za obdobie od 14.7.2017 do nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku. Za obdobie\ndo 13.7.2017 má súd prvej inštancie za to, že predmetnými dokumentmi musel žalobca objektívne\ndisponovať, keď v danom období bol konateľom spoločnosti žalovaného. Žalobca bol odvolaný z\nfunkcie konateľa spoločnosti žalovaného až k 14.7.2017 a k tomuto dátumu žalobca stratil objektívne\nmožnosť oboznamovať sa s dokumentmi žalovaného, vrátane zápisníc z valného zhromaždenia. Ak\nžalovaný tvrdil, že žalobca týmito dokladmi disponuje, keďže mu boli predložené v súdnych konaniach,\nv ktorých žalobca vystupuje ako strana sporu, účastník konania alebo intervenient, súd konštatuje, že\nz predmetného tvrdenia žalovaného nie je zrejmé, či žalobcovi boli v predmetnom období doručené v\niných súdnych konaniach všetky zápisnice z valných zhromaždení za obdobie od 14.7.2017. Navyše súd\nprvej inštancie poukazuje na to, že požiadavka žalobcu je širšia, a nepožaduje len predloženie zápisníc z\nvalného zhromaždenia, ale aj ich príloh, ako aj všetkých podkladových materiálov, ktoré mali k dispozícii\nostatní spoločníci na valnom zhromaždení a na podklade ktorých hlasovali pri prijímaní jednotlivých\nuznesení na valných zhromaždeniach žalovaného.\n12. Za dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj požiadavku žalobcu na predloženie účtovných\npodkladov k všetkým platbám a odmenám, resp. iných súm vyplatených žalovaným pánom Ing. Marošovi\nGrundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným osobám, vrátane predloženia príslušných faktúr\na zmluvných podkladov. Súd prvej inštancie uvádza, že prípadné uskutočňovanie platieb žalovaným\njeho konateľom, prípadne im spriazneným osobám sa týka hospodárenia s majetkom spoločnosti.\nOdmeňovanie konateľov patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia (v zmysle ustanovenia §\n125 ods. 1 písm. f/ ObZ) a preto má žalobca právo na predloženie dokladov, týkajúcich sa vyplácania\nodmien konateľom žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie posúdil nárok\nžalobcu na predloženie úplného účtovníctva spoločnosti za obdobie od roku 2017 do právoplatnosti\nrozhodnutia súdu vo veci ako dôvodný a plne opodstatnený, keďže účtovníctvo spoločnosti predstavuje\ndoklady spoločnosti, do ktorých má spoločník právo nahliadať pri výkone práva podľa § 122 ods. 2 ObZ\na žalovaný je tak jednoznačne povinný predložiť žalobcovi účtovníctvo spoločnosti za obdobie od roku\n2017.\n13. Predloženie zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o.\nžalobcovi, podľa názoru súdu, môže slúžiť jednak na oboznámenie sa, akým spôsobom žalovaný\nnakladá so svojim majetkom (najmä v podobe obchodného podielu), ale nepriamo môže slúžiť aj na\nkontrolu konateľov žalovaného, ktorí sú zároveň konateľmi obchodnej spoločnosti Carlton Property, či\nvykonávajú svoju pôsobnosť v súlade s odbornou starostlivosťou, ako to predpokladá zákon (§ 135 ObZ)\nosobitne, či nedochádza k uzatváraniu nevýhodných zmlúv medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton\nProperty, s.r.o. v neprospech žalovaného. Preto požiadavku žalobcu na predloženie kompletnej zmluvnej\ndokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. vyhodnotil súd prvej inštancie\nako dôvodnú.\n14. Ako dôvodnú považuje súd prvej inštancie aj požiadavku žalobcu na predloženie kompletnej\nzmluvnej dokumentácie uzatvorenej medzi žalovaným a pánom D.. F. F., vrátane všetkých oznámení\na obchodnej komunikácie. Súd poukazuje na to, že žalobca tento nárok odôvodňoval tým, že D.. F. F.\npredstavuje osobu, ktorá má pohľadávku voči žalovanému a voči spoločnosti Carlton Property, s.r.o., čo\npovažuje za zásadnú skutočnosť. Žalovaný predmetné tvrdenie žalobcu nerozporoval, iba prezentoval\nnázor, že sa nejedná o zmluvu, ktorá by sa týkala hospodárenia s najvýznamnejším majetkom\n\nspoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že tu sa nejedná o požiadavku na\nsprístupnenie súkromnej komunikácie žalovaného s D.. F. F., ale jedná sa o predloženie obchodnej\nkomunikácie medzi žalovaným a D.. F. F., týkajúcej sa ich zmluvného vzťahu a záväzku žalovaného voči\nD.. F. F., a teda nejedná sa o prejavy D.. F. F. osobnej povahy, ktoré by mali byť chránené právnym\nrežimom podľa ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navyše, ak je takáto obchodná\nkomunikácia žalovaného s D.. F. F. súčasťou zmluvnej dokumentácie, ktorú uschováva žalovaný, majú\nk nej prístup oprávnené osoby, medzi ktoré sa pri výkone práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ\nzaraďuje aj minoritný spoločník (t. j. žalobca).\n15. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca má právo, aby mu žalovaný predložil informácie o stave\nspoločnosti vypracované po 14.7.2017, ktoré vypracovali konatelia spoločnosti v súlade s bodom 10.9\npísm. d/ spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalovaný nespochybňoval, že by žalobca nemal právo na\npredloženie predmetných informácii o stave spoločnosti, rozporoval len opakované splnenie predmetnej\npovinnosti, na čo však žalobca nemá nárok, keďže predmetné právo patrí žalobcovi len jednorazovo.\nAk sa žalovaný bránil tým, že je postačujúce, ak si konatelia spoločnosti túto splnia raz ročne,\npredovšetkým na valnom zhromaždení, súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením stotožňuje, avšak\nopakovane poukazuje na to, že v zmysle skutkových tvrdení žalobcu o jeho nepozývaní na valné\nzhromaždenia žalovaného je viac než otázne, či mal žalobca objektívne možnosť oboznámiť sa na\nvalnom zhromaždení s informáciami o stave spoločnosti za predchádzajúce roky. Súd prvej inštancie\nzvýrazňuje, že vypracovanie predmetných dokumentov konateľmi spoločnosti výslovne predpokladá\nspoločenská zmluva žalovaného, a preto súd vychádza z prezumpcie, že tieto dokumenty existujú.\nPreto súd požiadavke žalobcu na predloženie informácii o stave spoločnosti žalovaného vypracované\npo 14.7.2017 vyhovel. Totožné právne závery - ako závery, týkajúce sa predloženia informácií o stave\nspoločnosti - podľa názoru súdu prvej inštancie platia aj na požiadavku žalobcu, týkajúcu sa predloženia\nobchodných plánov spoločnosti žalovaného za nasledujúce kalendárne roky, ktoré boli vypracované po\n14.7.2017.\n16. Pokiaľ ide o predloženie zoznamu spoločníkov žalovaného vedeného od 21.6.2017, vrátane\nevidencii zmien v predmetnom zozname, súd prvej inštancie konštatuje, že každý spoločník má právo\nnahliadať do celého zoznamu a spoločnosť je povinná umožniť spoločníkovi realizovať toto oprávnenie,\na to bez ohľadu na to, v akej podobe sa zoznam spoločníkov vedie. Spoločník má ďalej právo žiadať\nvýpis zo zoznamu spoločníkov. Pojem celý zoznam spoločníkov je potrebné vykladať ako úplný, resp.\nkompletný zoznam spoločníkov, to znamená zoznam, v ktorom sú vyznačené historické zmeny od\n14.7.2017. Preto sa súd prvej inštancie nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca má iba právo\nna nahliadnutie do aktuálneho zoznamu spoločníkov a na predloženie aktuálneho výpisu z tohto\n(aktuálneho) zoznamu.\n17. Žalobca v žalobe žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť poskytnúť mu na nahliadnutie\nvšetky zmluvy o právnom poradenstve, zmluvy o právnej pomoci, zmluvy o poskytnutí iných služieb\n(najmä účtovných a daňových), vrátane všetkých faktúr za tieto služby a rozpis vykonaných služieb,\nako aj všetky ďalšie dokumenty a informácie, týkajúce sa spoločnosti, pri ktorých hodnota plnenia\nprevyšovala 10.000,- Eur. Predmetnú požiadavku vyhodnotil súd prvej inštancie ako čiastočne dôvodnú,\nkeď má za to, že žalobca nie je oprávnený nahliadať do všetkých zmlúv o poskytovaní služieb, keďže\nv takom prípade by bol žalovaný povinný predložiť každú jednu zmluvu, ktorú žalovaný uzatvoril s\nktorýmkoľvek poskytovateľom služieb. Predmetná požiadavka by podľa názoru súdu prvej inštancie\nneprimerane zaťažovala žalovaného a obmedzovala by ho v jeho činnosti, čo by mohlo viesť až k\nvýkonu šikanózneho práva zo strany žalobcu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzatvára, že\nžalobca pri realizácii práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ má právo nahliadať do zmlúv (vrátane\nzmlúv o poskytovaní právnych, účtovných a daňových služieb) a dokumentov s nimi súvisiacich, ktoré\nuzatvoril žalovaný od 14.7.2017, a pri ktorých hodnota poskytnutého plnenia prevyšuje sumu 10.000,Eur. V prípade zmlúv o poskytovaní (akýchkoľvek) služieb, vrátane právnych, účtovných alebo daňových\nslužieb, pri ktorých hodnota poskytnutého plnenia neprevyšuje sumu 10.000,- Eur, má súd prvej inštancie\nza to, že sa jedná o zmluvy, ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti žalovaného, a preto nie je daný\nprávny dôvod, aby žalobca bol oprávnený do nich nahliadať.\n18. Naopak, ako nedôvodnú považuje súd prvej inštancie žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal\npredloženia:\n\n- všetkých podkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o.\nvystupuje ako strana konania alebo účastník konania;\n- všetkých aktuálne platných plnomocenstiev, ktoré udelila spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. a všetky\nvýpovede plnomocenstiev od 21. júna 2017 a informácie k nim prináležiace;\n- všetkých zmlúv o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci a zmlúv o poskytnutých právnych\nslužbách, vrátane faktúr za všetky tieto právne služby vystavené poskytovateľmi právnych služieb spolu\ns rozpisom vykonaných služieb (okrem právnych služieb, pri ktorých hodnota plnenia prevyšuje sumu\n10.000,- Eur - pozn. súdu);\n- všetkých zmlúv o poskytnutí iných služieb, najmä účtovných a daňových, vrátane faktúr za tieto služby\nvystavené poskytovateľmi týchto služieb spolu s rozpisom vykonaných služieb (okrem služieb, pri ktorých\nhodnota plnenia prevyšuje sumu 10.000,- Eur pozn. súdu);\n- kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou\nVšeobecná úverová banka, a.s., týkajúcej sa poskytnutých úverov zo strany banky, zriadených\nzáložných práv a pod.;\n- informácií o plánovaných valných zhromaždeniach spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. (vrátane\ntermínov, pozvánok, programu, prezenčných listín, príloh, atď.).\n19. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na predloženie podkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých\nspoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. vystupuje ako strana konania alebo účastník konania, súd prvej\ninštancie konštatuje, že z obsahu podanej žaloby a z vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, aký má byť účel\npredloženia týchto dokladov a ako má predmetná požiadavka súvisieť s výkonom práv žalobcu ako\nspoločníka v spoločnosti žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná požiadavka pôsobí\nšikanózne, keďže žalovaný by bol v prípade vyhovenia tejto požiadavke povinný neúčelne predložiť\nžalobcovi všetky podklady, týkajúce sa všetkých súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalovaný. Osobitne\nsúd prvej inštancie poukazuje na to, že tak, ako je žalobný návrh formulovaný, by bol žalovaný povinný\npredložiť žalobcovi aj podklady, týkajúce sa rozhodovaného sporu, čo rovnako podporuje názor, že sa\njedná o šikanóznu požiadavku zo strany žalobcu.\n20. K predloženiu všetkých plnomocenstiev udelených a vypovedaných žalovaným v období od\n21.6.2021, vrátane informácií prináležiacich k predmetným plnomocenstvám súd prvej inštancie\npoukazuje na judikatórne závery, v zmysle ktorých do práva spoločníka na informácie nepatrí právo\npožadovať informácie a nahliadať do dokladov, týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti, keď pod\nbežným chodom spoločnosti treba rozumieť tak nielen obstarávanie bežného spotrebného materiálu,\nresp. bežné, každodenné úkony, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne\nzabezpečenie spoločnosti, aby mohla vôbec vykonávať činnosť (t.j. uzatváranie pracovných zmlúv\nso zamestnancami spoločnosti, prípadne udeľovanie splnomocnení splnomocnencom, na podklade\nktorých sú oprávnení konať v mene spoločnosti). Požadovanie informácií, týkajúcich sa bežného chodu\nspoločnosti žalovaného vrátane predloženia plnomocenstiev udelených a odvolaných žalovaným v\nobdobí od 21.6.2021 - nespadá pod právo spoločníka na informácie podľa ustanovenia § 122 ods. 2\nObZ a z tohto dôvodu nie je možné v predmetnej časti žalobnému návrhu vyhovieť.\n21. Ako nedôvodnú takisto vyhodnotil súd prvej inštancie požiadavku žalobcu na predloženie kompletnej\nzmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. Pokiaľ ide o\nnedôvodnosť žalobného návrhu v tejto časti, súd prvej inštancie uvádza, že nedôvodnosť predmetného\nnároku žalobcu spočíva v žalovaným namietanej skutočnosti, že sa jedná o dokumentáciu, ktorú\nsamotný žalobca podpisoval a ktorá je žalobcovi známa. Žalobca predmetnú skutočnosť v replike z\n23.10.2020 výslovne potvrdil a uviedol, že ide dokumentáciu jemu známu. Zo samotného všeobecného\ntvrdenia žalobcu, že zmluvná dokumentácia žalovaného so spoločnosťou Všeobecná úverová banka,\na.s. slúži pre potreby spoločnosti, kde má byť predmetná dokumentácia uchovaná, nie je možné dospieť\nk záveru, že by mal žalobca osobitné právo nahliadať do predmetnej dokumentácie. Aby bolo možné v\npredmetnej časti vyhovieť nároku žalobcu - bolo povinnosťou žalobcu osobitnou argumentáciou v spore,\nktorá by sa týkala nevyhnutnosti predloženia požadovanej dokumentácie, snažiť sa presvedčiť súd prvej\ninštancie o opodstatnenosti (prípadne naliehavosti) jeho požiadavky predložiť zmluvnú dokumentáciu\nžalovaného s tretím subjektom, ktorú samotný žalobca ako štatutár žalovaného uzatváral. Takáto\nosobitná argumentácia však zo strany žalobcu v spore predložená nebola, a preto zo všeobecných\ntvrdení žalobcu v spore súd prvej inštancie nedospel k záveru o opodstatnenosti predloženia tých\ndokumentov, ktorých obsah je žalobcovi známy, keďže na ich uzatvorení sám aktívne participoval.\n\n22. Vo vzťahu k predloženiu informácie o plánovaných valných zhromaždeniach žalovaného súd\nprvej inštancie konštatuje, že predmetná požiadavka nespadá pod právny režim práva spoločníka na\ninformácie podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ, ale spadá pod režim ustanovenia § 129 ObZ, čo\nvylučuje, aby súd prvej inštancie žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel. Navyše, v tejto časti by bolo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonateľné, ak by v období, keď nadobudne rozhodnutie súdu\nvykonateľnosť, nebolo naplánované konanie valného zhromaždenia žalovaného, pretože žalovaný by\nobjektívne nemal možnosť poskytnúť žalobcovi predmetnú informáciu.\n23. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nedisponuje potrebným\ntechnickým vybavením na to, aby žalobcovi umožnil vyhotoviť si fotokópie sprístupnených dokumentov,\nprípadne že povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si fotokópie predložených dokladov je možné\nuložiť spoločnosti iba za úhradu vecných nákladov, resp. jeho námietku, že z judikatúry nevyplýva\nprávo spoločníka vyniesť poskytnuté dokumenty z priestorov spoločnosti a vyhotoviť si svojpomocne\nich kópie v externom prostredí, súd prvej inštancie konštatuje, že sa jedná o nedôvodné námietky,\nkeďže žalovaný sa snaží neprípustne zužovať právo spoločníka robiť si kópie z jednotlivých dokladov.\nSúd prvej inštancie uvádza, že žalobca si vo vyhovujúcej časti môže robiť jednak vlastné poznámky\nz predložených dokumentov a jednak pod právom robiť si kópie z predložených dokumentov nie je\nmožné rozumieť len vyhotovenie si fotokópií na kopírovacom zariadení žalovanej spoločnosti. Súd\nprvej inštancie je toho názoru, že vyhotovovanie fotokópie jednotlivých dokumentov na kopírovacom\nzariadení žalovaného je len jedným z viacerých možných spôsobov, ako si môže žalobca vyhotovovať\nfotokópie z predložených dokumentov. V tomto prípade by bol prípustný spôsob vyhotovovania fotokópii\ndokumentov - ak by žalovaný disponoval potrebným zariadením - výlučne za náhradu vecných nákladov.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné právo vyhotoviť si fotokópie sprístupnených dokumentov\nvnímať v rámci aktuálnych technických možnosti aj tak, že žalobca si môže vyhotovovať fotokópie\npredložených dokumentov napr. vlastným fotoaparátom, mobilným telefónom, prípadne tabletom, a\nžalovaný je povinný vytvoriť žalobcovi priestor, aby si mohol fotokópie predmetným spôsobom vyhotoviť.\nAk ide o námietku žalovaného, že žalobca nemôže vyniesť sprístupnené dokumenty do externých\npriestorov, súd uvádza, že sa jedná o neopodstatnenú obavu, keďže vo výrokovej časti rozsudku je\njednoznačne špecifikované, v ktorých priestoroch má žalobca právo nahliadať do určených dokladov\nspoločnosti a v ktorých priestoroch je žalovaný špecifikované doklady spoločnosti povinný žalobcovi\npredložiť na nahliadnutie. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).\n24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,\nkeďže žalobca a aj žalovaný mali v spore len čiastočný úspech.\n25. Proti vyššie uvedenému rozsudku, proti výroku III. podal žalobca dňa 25.5.2022 odvolanie, v ktorom\nuviedol, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani čiastočnú náhradu trov konania, pričom žalobca\nsa nestotožňuje s uvedeným rozhodnutím a má za to, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne\nnezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu\nzáveru. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že bol v konaní prevažne úspešný a trovy sú priznávané\nzásadou pomeru úspechu, čo však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezobral v\núvahu a vôbec neuviedol a nezaoberal sa pomerom úspechu a neúspechu žalobcu. Podľa žalobcu je\nnepochybné, že žalobca bol v prevažnej miere úspešný a v konaní mal len nepatrný neúspech a preto\nmal jednoznačne žalobca prevažný úspech v spore a nepatrný neúspech oproti žalovanému, pričom\npoukázal na § 255 ods. 3 CSP. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. zrušil a rozsudok zmenil tak, že žalobcovi priznáva\nnáhradu trov konania v rozsahu 100% a v prípade úspechu mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n26. Proti napadnutému rozsudku, proti výroku I. podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. h) CSP a teda z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda pre existenciu inej vady, ktorá má za\nnásledok nesprávnosť napadnutého rozsudku a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda z dôvodu, že\nnapadnutý rozsudok (čiastočne) vychádza zo záveru, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nŽalovaný považuje uloženie povinnosti poskytnúť informácie a predložiť dokumenty v takto vymedzenom\nrozsahu za nesprávne a vyjadril sa k jednotlivým v napadnutom rozsudku uloženým povinnostiam.\nK uloženiu povinnosti predložiť všetky zápisnice z valných zhromaždení žalovaného konaných od\n14.7.2017 uviedol, že súd prvej inštancie musí mať vedomosť aj o tom, že žalobca o valnom zhromaždení\n\nžalovaného konanom dňa 11.8.2017 vie a disponuje aj zápisnicou z tohto valného zhromaždenia, inak\nby ho nemohol napadnúť žalobou. Odhliadnuc od toho, že žalobca zápisnicu z valného zhromaždenia\nmá k dispozícii, jej predloženie nemá ani žiaden význam z materiálneho hľadiska zachovania práva\nspoločníka na informácie. Platí to preto, že uznesenie prijaté na tomto valnom zhromaždení bolo\nsúdom právoplatne určené za neplatné s účinkami ex tunc. Neexistuje preto žiaden dôvod na to, aby\nžalovaný predkladal žalobcovi zápisnicu s rozhodnutím, na ktoré sa hľadí ako keby nikdy neexistovalo.\nPredloženie takejto zápisnice už pre žalobcu nemôže mať žiaden praktický význam. V prípade povinnosti\npredložiť podklady, týkajúce sa platieb a odmien vyplatených žalovaným pánom Grundovi a Hrubému\nalebo im spriazneným osobám uviedol, že v vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by sa\npáni Grund a Hrubý čo i len snažili vyplatiť si akékoľvek nezákonné odmeny a platby od žalovaného.\nPrávne úvahy prezentované v bode 25.2 odôvodnenia napadnutého rozsudku sú síce z teoretického\nhľadiska absolútne správne, avšak na skutkovú situáciu sú neaplikovateľné. Žalovaný netvrdil, že platby\nkonateľom a spoločníkom spoločnosti sa netýkajú hospodárenia s majetkom spoločnosti, ale tvrdil, že\ntieto platby sa netýkajú hospodárenia s jej významným majetkom. Ak by si totiž aj páni Grund a Hrubý\n(ako konatelia spoločnosti) nezákonne vrátili svoj vklad vo výške 2.000,- Eur, určite nemožno hovoriť\no tom, že takáto suma (spolu 4.000,- Eur) predstavuje významný majetok spoločnosti. Uloženie tejto\npovinnosti preto považuje žalovaný za nesprávne. Aj v tejto časti si preto výrok napadnutého rozsudku\nodporuje s jeho odôvodnením, čo zakladá tzv. inú vadu napadnutého rozsudku. K uloženiu povinnosti\npredložiť účtovné doklady žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie urobil tak napriek tomu, že § 138\nods. 2 ObZ právo nahliadať do všetkých účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti priznáva členom\ndozornej rady nie spoločníkom a Najvyšší súd SR v judikáte R 44/2019 výslovne uviedol, že právo\nspoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ nie je koncipované rovnako široko\nako je tomu pri členoch dozornej rady. Pre zachovanie tohto práva spoločníka bohato postačuje, ak súd\nprvej inštancie uloží spoločnosti povinnosť predložiť spoločníkovi zmluvy, týkajúce sa hospodárenia s\njej významným majetkom spolu s príslušnými účtovnými dokladmi, týkajúcimi sa iba týchto významných\ntransakcií. Žalovaný nevidí žiaden dôvod na to, aby pre zachovanie práva spoločníka kontrolovať\nhospodárenie s najvýznamnejším majetkom spoločnosti bolo potrebné tomuto spoločníkovi predkladať\nkompletné účtovníctvo spoločnosti za obdobie 5 rokov. Takáto povinnosť je podľa názoru žalovaného\nšikanózna a ide celkom zjavne nad rámec vymedzený judikátom R 44/2019. K uloženiu povinnosti\npredložiť kompletnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton žalovaný uviedol,\nže je pravdou, že do majetku žalovaného patrí aj obchodný podiel v spoločnosti Carlton a obchodný\npodiel žalovaného na základnom imaní spoločnosti Carlton však predstavuje približne 0,82%. Súd\nprvej inštancie sa k tejto skutočnosti nijako nevyjadril a v napadnutom rozsudku nevysvetlil prečo\npovažuje nakladanie s 0,82% obchodným podielom v inej spoločnosti za hospodárenie s významným\nmajetkom žalovaného. Súd prvej inštancie si preto (znova) vo výroku napadnutého rozsudku odporuje\ns odôvodnením, čím výrok napadnutého rozsudku v tejto časti zaťažil tzv. inou vadou konania. K\nuloženiu povinnosti predložiť kompletnú dokumentáciu medzi žalovaným a pánom D.. F. uviedol, že\nsamotná existencia vzťahu dlžník/veriteľ automaticky neindikuje, že ide o významný vzťah. Žalobca v\npriebehu sporu neuviedol jedno jediné skutkové tvrdenie (a už vôbec nepredložil žiaden dôkaz) o tom,\nprečo má byť vzťah medzi D.. F. a žalovaným významný. Záver súdu prvej inštancie, že informácie a\ndokumenty, týkajúce sa vzťahu medzi D.. F. a žalovaným predstavujú zásadnú dokumentáciu, týkajúcu\nsa žalovaného, preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žiadne dokazovanie k tejto otázke ani\nlen neprebehlo a nebolo žalobcom navrhnuté. Dôkazné bremeno o tom, že určitá informácia sa týka\nhospodárenia s významným majetkom spoločnosti a spadá pod rozsah povinne sprístupňovaných\ninformácií pritom zaťažuje spoločníka, ktorý žalobu podľa § 122 ods. 2 ObZ podáva. K uloženiu\npovinnosti predložiť písomné informácie o stave žalovaného žalovaný uviedol, že je pravdou, že\nkonatelia žalovaného majú podľa bodu 10.9 písm. d) spoločenskej zmluvy povinnosť informovať\nspoločníkov písomne aspoň raz ročne o stave žalovaného a preto zotrváva na názore, ktorý prezentoval\nuž v žalobnej odpovedi, že konatelia žalovaného si túto povinnosť splnia na valnom zhromaždení.\nŽalobca má možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia žalovaného a na ňom predloženie tejto správy\npožadovať. Na osobitné sprístupňovanie správy mimo valného zhromaždenia prostredníctvom žaloby\nvoči spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ preto nevidí žalovaný žiaden právne relevantný dôvod a žalobu\nžalobcu považuje za predčasnú. K uloženiu povinnosti predložiť obchodné plány žalovaného uviedol,\nže má tiež za to, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť predložiť F. dokumenty, ktorých sa\nvôbec nedomáhal. Zo znenia petitu nevyplýva, že žalobca žiada predložiť obchodné plány, ktoré mali\nbyť vypracované v minulosti, ale obchodné plány na nasledujúce kalendárne roky, teda obchodné plány\ndo budúcnosti. Žalobca sa podľa názoru žalovaného môže žalobou domáhať predloženia obchodných\nplánov až v prípade, ak by mu ich konatelia žalovaného odmietli predložiť na valnom zhromaždení.\n\nUložením povinnosti, ktorú žalobca v žalobe nenavrhoval, súd prvej inštancie navyše zaťažil konanie\ninou vadou, ktorá mala vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. V prípade uloženia povinnosti\npredložiť zoznam spoločníkov žalovaného žalovaný uviedol, že nerozumie tomu, prečo potom súd prvej\ninštancie uložil žalovanému predložiť žalobcovi zoznam spoločníkov vrátane historických zmien, keďže\ntoto právo spadá pod režim § 118 ods. 1 ObZ. Súd prvej inštancie si preto opakovane v tejto časti\nvýroku napadnutého rozsudku odporuje s jeho odôvodnením. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej\ninštancie, že spoločnosť má povinnosť poskytnúť spoločníkovi aj historický zoznam spoločníkov so\nvšetkými zmenami v osobách spoločníkov, ktoré počas existencie spoločnosti nastali. Takáto povinnosť\nspoločnosti z ustanovenia § 118 ods. 1 ObZ nevyplýva. A napokon k uloženiu povinnosti predložiť iné\ndokumenty a informácie, týkajúce sa žalovaného, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu 10.000,Eur žalovaný uviedol, že z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný bude musieť žalobcovi\npredložiť aj všetky zmluvy na opakované plnenie bežných služieb, pri ktorých fakturovaná suma za 5\nrokov ich poskytovania presiahla sumu 10.000,- Eur. Uloženie takejto povinnosti však celkom zjavne nie\nje primerané a nezodpovedá rozsahu informácií, ktoré sa týkajú hospodárenia s významným majetkom\nspoločnosti a ktoré je spoločnosť povinná spoločníkovi sprístupniť. Ak teda, podľa žalovaného, súd\nprvej inštancie chcel stanoviť výšku peňažného plnenia, ktoré má podliehať informačnej povinnosti, mal\ndôsledne rozlíšiť, či ide o zmluvy na opakované plnenie alebo jednorazové zmluvy a stanoviť pre každú\nz týchto zmlúv odlišnú výšku plnenia, ktoré už podlieha informačnej povinnosti. Na základe uvedeného\npreto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti výroku I. zmenil tak,\nže žalobu v tejto napadnutej časti zamietne a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n27. K tomuto odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý svojim podaním zo dňa 30.6.2022 uviedol,\nže skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný na odôvodnenie svojho nároku sú zjavne nedôvodné a žalovaný\nsa opätovne pokúša ohýbať právo vo svoj prospech. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie a má zato, že súd sa vecou dostatočne zaoberal a dospel k správnemu právnemu záveru.\nŽalovaný tvrdí, že nie je dôvod na predloženie zápisníc z valných zhromaždení, nakoľko žalobca ich\nmá k dispozícii. Žalobca uvádza, že nevie aká verzia zápisníc je uložená v spoločnosti žalovaného a\nmá právo do týchto zápisníc nahliadnuť a jemu ako spoločníkovi žalovaného takýto rovnopis zápisníc\nnikdy nebol poskytnutý. Z uvedeného je zrejmé, že nárok je dôvodný. Žalovaný ďalej tvrdí, že nie\nje dôvod na predloženie zoznamu platieb za služby vyplatených pánom Grundovi a Hrubému, a že\nuvedená požiadavka sa netýka hospodárenia spoločnosti. Žalobca dodal, že akákoľvek platba vo vzťahu\nk spoločnosti alebo od nej sa týka hospodárenia spoločnosti. A vzhľadom na to, že žalovaný vo svojom\nodvolaní ani v konaní nijako nepreukázal, že by táto skutočnosť nemala byť významná, má žalobca\nza to, že tento nárok je taktiež dôvodný. Práve na zistenie, či platby konateľom a spoločníkom sú\nvýznamné, je možné zistiť iba nahliadnutím do týchto podkladov, pričom z obsahu odvolania žalovaného\njednoznačne vyplýva, že takéto platby existujú, čo je jednoznačným dôvodom pre uplatnenie práva\nzískať tieto informácie žalobcom. Žalovaný nedisponuje žiadnym oprávnením určovať čo je a nie je\nvýznamným hospodárením s majetkom a čo sa môže žalovanému subjektívne alebo účelovo javiť ako\nnevýznamné, môže byť z hľadiska výkladu pojmov veľmi významné, pričom poukázal na § 122 ods. 2\na § 135 ObZ a dodal, že je nepochybné, že účtovníctvo spoločnosti je veľmi podstatnou informáciou\no záležitostiach spoločnosti, vyplýva z nej hospodárenie spoločnosti a najmä skutočnosti, ktoré majú\nkomplexný charakter o hospodárení. V súvislosti so zmluvnou dokumentáciou medzi žalovaným a\nspoločnosťou Carlton Property uviedol, že žalobca jednoznačne považuje obchodný podiel žalovaného\nna imaní spoločnosti Carlton Property, s.r.o. za významný a to z dôvodu, že táto hodnota 0,82%\nna základnom imaní Carlton Property, s.r.o. presahuje hodnotu základného imania spoločnosti, čo\nautomaticky určuje pomer významnosti tohto hospodárenia. V prípade ďalších uložených povinností\nsúdom prvej inštancie žalovanému žalobca uviedol, že jeho požiadavky na predloženie správ a iných\ndokumentov sú plne legitímne a je na ne ako spoločník oprávnený, pričom nerozumie argumentácii\nžalovaného. Na základe uvedeného žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ako\nvecne správne potvrdiť a odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť a pre prípad úspechu priznať\nžalobcovi náhradu trov konania prvo i druho inštančného konania.\n28. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný svojim podaním zo dňa 1.8.2022, v\nktorom uviedol, že argumentácia žalobcu neobsahuje nič, čo by mohlo vyvrátiť alebo oslabiť odvolacie\nargumenty. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní žiada, aby odvolací súd potvrdil výroky\nI. a II. napadnutého rozsudku ako vecne správne napriek tomu, že žalovaný odvolaním napadol iba\nvýrok I. prvoinštančného rozsudku. Výrok II. napadnutého rozsudku nebol odvolaním vôbec dotknutý\n\na už nadobudol právoplatnosť. Žalovaný uviedol, že pre odvolací prieskum napadnutého rozsudku\nnemá absolútne žiaden význam tvrdenie žalobcu, že je jediným spoločníkom žalovaného, pričom toto\nnemá absolútne žiaden význam pre toto konanie a súd prvej inštancie sa ním ani nezaoberal. Pre\nkonanie je významné iba to, že medzi stranami nie je sporné, že žalobcovi patrí (aspoň) tretinový\npodiel v žalovanej spoločnosti. Jeho aktívna vecná legitimácia je preto daná. V prípade jednotlivých\nargumentov žalobcu žalovaný uviedol, že v súvislosti so zápisnicami z valných zhromaždení žalovaného\nsa žalobca vo svojom vyjadrení obmedzil iba na špekulácie o tom, že nevie, aká verzia zápisnice\nmá byť uložená v spoločnosti (v konaní pritom nebolo ani len tvrdené, že by malo existovať niekoľko\nverzií). K podstate odvolacej argumentácie žalovaného k tejto časti napadnutého rozsudku sa však\nvôbec nevyjadril. V prípade platieb a odmien, ktoré mal žalovaný vyplatiť pánom Grundovi a Hrubému,\nz odvolacej argumentácie žalovaného nemožno vyvodiť, že by žalovaný vyplatil akékoľvek odmeny\nalebo platby. Žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie v\nrozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku predmetnú informačnú povinnosť časovo neohraničil\niba na tie platby, ktoré boli vykonané po 14.7.2017. V prípade účtovných dokladov žalovaného, žalovaný\ndodal, že žalobcove tvrdenia uvedené vo vyjadrení sa tejto ich argumentácie vôbec netýkajú. Žalovaný\nďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovanému nepatrí 0,82% podiel v spoločnosti Carlton (resp. že\nmá ísť iba o zápisový, nie skutočný stav), nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca v konaní\nnepredložil žiaden dôkaz o tom, že zápis o veľkosti obchodného podielu spoločnosti ADS v spoločnosti\nCarlton v obchodnom registri nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný taktiež zotrváva na námietkach\nuvedených v odvolaní a ktoré sa týkajú písomných informácií a obchodných plánov žalovaného.\nTvrdenie žalobcu, že „v blízkej minulosti“ sa mali konať valné zhromaždenia žalovaného, na ktoré nebol\npozvaný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti opakovane uvádza, že žalobca\nako spoločník žalovaného má možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia spoločnosti a poskytnutie\ntýchto informácii na ňom požadovať. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že argumentácia\nžalobcu v súvislosti so zoznamom spoločníkov žalovaného je vo vzťahu k argumentom žalovaného\nbezpredmetná. Skutočnosť, že konatelia majú povinnosť viesť zoznam spoločníkov nič nemení na\nzávere, že žalobca sa žalobou podľa § 122 ods. 2 ObZ nemôže domáhať jeho predloženia a už vôbec\nnie predloženia historického zoznamu, obsahujúceho údaje, ktoré zoznam spoločníkov ani nemusí\nobsahovať. A napokon, v prípade ostatných dokumentov a informácií s hodnotou plnenia prevyšujúcou\nsumu 10.000,- Eur uviedol, že žalobca vo vyjadrení prevzal názor súdu prvej inštancie, že táto suma\npresahuje výšku základného imania žalovaného a preto transakcie v tejto sume podliehajú informačnej\npovinnosti. Z argumentov uvedených v tomto vyjadrení vyplýva, že argumentácia žalobcu žiadnym\nspôsobom neoslabuje relevanciu odvolacích argumentov žalovaného.\n29. Žalobca doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 8.9.2022, ktorým reagoval na vyššie uvedené\nvyjadrenie žalovaného, keď uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného a považuje ich za\núčelové. V predmetnom podaní žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti a tiež sa nestotožňuje s\ntvrdeniami žalovaného, že žalobca nevyvracia vo svojich podaniach argumentáciu žalovaného. Žalobca\nv tomto podaní opakoval svoje tvrdenia uvedené už skôr a ktoré sa týkajú rozsahu jeho spoločníctva v\nštruktúre žalovaného, ďalej ktoré sa týkajú zápisníc valných zhromaždení, zoznamu platieb za služby,\nrozsahu obchodného podielu žalovaného na imaní spoločnosti Carlton Property, s.r.o. a opakovane\npoukázal na § 122 ods. 2 a § 135 ObZ a dodal, že jeho požiadavky na predloženie dokumentov sú\naj naďalej legitímne.\n30. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.\n31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP\nv medziach daných rozsahom a dôvodom oboch odvolaní bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej\nstránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa\n12.5.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaniami žalobcu a žalovaného\ndospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.\n32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n33. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n34. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného odvolací súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npodaného odvolania žalovaného a zaoberal sa teda odvolaním v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a\nv ktorej prvostupňový súd uložil žalovanému konkrétne povinnosti. Odvolací súd po oboznámení sa s\nobsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného a\nvyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a v\ncelom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a\nv podrobnostiach na neho poukazuje, konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko na\nzáklade vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých\ndôkazov vychádzal, dôsledne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný význam\npre rozhodnutie a vyvodil správny právny záver premietnutý do jeho výrokovej časti. Odvolací súd preto\nv súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.\n35. Prvoinštančný súd v časti vyhovel žalobcovi, ako jednému zo spoločníkov žalovaného,\ndomáhajúcemu sa uloženia konkrétnych povinností žalovanému z dôvodov, že na výkon svojho\nvlastníckeho práva a na možnosť nakladať so svojim obchodným podielom potrebuje informácie o\nstave spoločnosti žalovaného a o jeho činnosti. Žalobca svoje právo odvodzoval od práva spoločníka\nspoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., teda práva od konateľov spoločnosti požadovať informácie\nohľadom spoločnosti s poukazom na to, že konatelia žalovaného zneužívajú svoje postavenie a\nžalobcovi ako minimálne rovnocennému spoločníkovi odopierajú jeho práva len preto, že účelovo\noznačili požadované doklady za obchodné tajomstvo. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi\nspoločníkmi sú narušené a panuje medzi nimi stupeň vzájomnej nedôvery, pričom základným\nargumentom žalovaného, pre ktorý odmietol sprístupniť požadované informácie je, že sa jedná o\nobchodné tajomstvo. Žalovaný v odvolaní považoval uloženie povinností poskytnúť informácie a\npredložiť dokumenty vo vymedzenom rozsahu za nesprávne a svoje odvolacie dôvody vymedzil v zmysle\n§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda pre existenciu inej vady, ktorá má za\nnásledok nesprávnosť napadnutého rozsudku a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda z dôvodu, že\nnapadnutý rozsudok (čiastočne) vychádza zo záveru, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\n36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že postoj žalovaného\nnemá oporu v zákone a predstavuje ničím neodôvodnené popretie práv žalobcu garantovaných mu\nprávnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré mu z titulu jeho\npostavenia ako spoločníka v spoločnosti žalovaného priznáva zákon. Žalobca ako spoločník spoločnosti\nnie je tretia osoba stojaca mimo spoločnosti, ale jedná sa o súčasť spoločnosti, a preto tvrdenie\no potrebe chrániť obchodné tajomstvo spoločnosti nemôže obstáť. Spoločník spoločnosti, nielen jej\nkonateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach o spoločnosti,\nktoré sa dozvedel pri výkone svojich oprávnení, a ktorých prezradenie tretím osobám (t. j. osobám\nstojacim mimo spoločnosti) by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu, alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy\njednotlivých spoločníkov. Správne teda vyhodnotil súd konanie žalovaného (resp. jeho konateľov),\nktorý odmietol žalobcovi sprístupniť informácie, týkajúce sa spoločnosti s tvrdením, že sa jedná o\nobchodné tajomstvo spoločnosti ako svojvoľné konanie, ktoré nemá oporu v jednotlivých ustanoveniach\nObchodného zákonníka, a ktorému nie je možné priznať právnu ochranu i keď niektoré požiadavky\nžalobcu sa aj odvolaciemu súdu javili neprimerané, prípadne až šikanózne a v takýchto požiadavkách\nžalobcovi vyhovené nebolo.\n37. Právo na kontrolu spoločnosti a jej činnosti sa realizuje primárne prostredníctvom práva spoločníkov\nna informácie. Na rozdiel od práva riadiť spoločnosť je právo vykonávať kontrolu možné uplatňovať\naj mimo valného zhromaždenia. Možnosť včas a riadne získavať informácie o záležitostiach je\npredpokladom pre výkon ostatných práv, a to tak riadneho výkonu práva na riadenie spoločnosti\n(rozhodovanie na valnom zhromaždení), ako aj procesných oprávnení spoločníka vo forme actio\npro socio (uplatnenie nárokov spoločníkov). Uplatnenie nárokov spoločníkov voči spoločnosti a\nštatutárnemu orgánu, ktorý porušuje široko koncipované informačné práva spoločníka v spoločnosti\ns ručením obmedzeným má zásadný význam aj preto, že celkové právne nastavenie spoločnosti s\nručením obmedzeným vníma rolu spoločníkov ako aktívnu. Informačné práva vykonávajú spoločníci\n\nosobne alebo prostredníctvom dozornej rady spoločnosti, ak bola zriadená. V rámci výkonu kontroly,\nako aj informovaného rozhodovania pri podieľaní sa na riadení spoločnosti je spoločník oprávnený od\nspoločnosti požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do podkladov spoločnosti.\nZákladný limit práva na informácie však je, že informácie a doklady sa musia týkať záležitostí spoločnosti,\nna ktorej má spoločník účasť. Do vydania Uznesenia Najvyššieho súdu SR publikované pod č.\n44/2019 judikatúra vrátane zbierkového rozsudku R 10/2000, aj prevládajúca aplikačná prax v zásade\nzhodne vychádzali z toho, že nie je osobitný rozdiel medzi rozsahom a obsahom práva na informácie.\nRozhodnutie R 44/2019 nad rámec znenia zákonnej úpravy ako výsledok sudcovskej tvorby práva zužuje\nrozsah a obsah informačného práva jednotlivých spoločníkov, pričom spoločníkom priznáva toto právo\nohľadom najdôležitejších záležitostí spoločnosti. Spoločník nemá právo dožadovať sa informácií, ktoré\nsa týkajú bežného chodu spoločnosti, pod ktorým treba rozumieť obstarávanie bežného spotrebného\nmateriálu, bežné každodenné úkony, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne\nzabezpečenie spoločnosti. Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí rozvíja všeobecne akceptovaný\nlimit, že spoločník nesmie vykonávať svoje právo na informácie šikanózne. Teda právo spoločníka\nna informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti je\ntak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a\nzáležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj\nna hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.\nPrávo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti nie je celkom\nneobmedzené, ale zahŕňa tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal\nrozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti ako sú informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku\nspoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Pritom právo na\nsprístupnenie dokladov spoločnosti nesmie spoločník - rovnako ako ktorékoľvek iné právo - vykonávať\nšikanóznym spôsobom, t. j. takým spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval v činnosti, prípadne jej\nspôsoboval neprimerané náklady.\n38. Žalovaný napáda v odvolaní správnosť uloženia jednotlivých povinností. Konkrétne povinnosť\npredložiť všetky zápisnice z valných zhromaždení žalovaného konaných od 14.7.2017 z dôvodu,\nže žalobca disponuje zápisnicou a jej predloženie nemá žiaden význam z materiálneho hľadiska\nzachovania práva spoločníka na informácie. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že žalobca\nbol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného k 14. júlu 2017, k tomuto dátumu žalobca\nstratil objektívne možnosť oboznamovať sa s dokumentami žalovaného a dôvodnosť predmetnej\npožiadavky žalobcu opodstatňuje aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný ho v minimálne posledných troch\nrokoch nepozýva na valné zhromaždenia spoločnosti, čo žalovaný v spore relevantným spôsobom\nnespochybnil. Zároveň k dôvodom, že uvedenú zápisnicu má mať žalobca k dispozícii, odvolací súd\npoukazuje, že povinnosť bola uložená v rozsahu predloženia zápisníc spolu s prílohami a podkladovými\nmateriálmi a v takomto rozsahu žalovaný v odvolaní povinnosť nespochybnil. Pri povinnosti predložiť\npodklady, týkajúce sa platieb a odmien vyplatených žalovaným pánom Grundovi a Hrubému alebo\nim spriazneným osobám žalovaný v odvolaní predovšetkým poukazuje na to, že platby sa netýkajú\nhospodárenia s jej významným majetkom, ako i na skutočnosť, že sa má povinnosť týkať všetkých\nplatieb, nie len platieb po 14.7.2017. Odvolací súd má za to, že akékoľvek platby (bez rozdielu\nčasu) žalovaného jeho konateľom, prípadne im spriazneným osobám sa týkajú hospodárenia s\nmajetkom spoločnosti a v plnom rozsahu tu odkazuje na dôvody uvedené v odseku 25.1, 25.2\nnapadnutého rozsudku. Platby majú predsa dosah na majetok spoločnosti a priamo súvisia s majetkom\na hospodárením s majetkom spoločnosti. Nie je zrejmý pojem žalovaného „významný majetok“ a\nnebolo preukázané, o akú výšku platieb a odmien sa jedná, preto takáto kategorizácia majetku nie\nje na mieste a javí sa veľmi subjektívna. Odvolateľ na viacerých miestach odvolania kategorizuje\núkony, skutočnosti na významné a nevýznamné, pričom však takéto odlišovanie môže mať viacero\nvýznamov v závislosti od kontextu a preto nie je možné všeobecne používať pojem významný, bez\nbližšieho určovania, čo spadá do kategórie významných a čo už nie, nehovoriac o tom, že ide o\nsubjektívne vyhodnotenie skutočností jednej strany. Nejde tu totiž o bežný chod spoločnosti, ako to\nmá na mysli NS SR v citovanom judikáte, teda bežné úkony každodenného charakteru, ku ktorým\ndochádza v rámci činnosti spoločnosti. K uloženiu povinnosti predložiť účtovné doklady žalovaného má\nžalovaný za to, že pre zachovanie tohto práva spoločníka bohato postačuje, ak súd prvej inštancie\nuloží spoločnosti povinnosť predložiť spoločníkovi zmluvy, týkajúce sa hospodárenia s jej významným\nmajetkom spolu s príslušnými účtovnými dokladmi, týkajúcimi sa iba týchto významných transakcií a\nnevidí dôvod na to, aby pre zachovanie práva spoločníka kontrolovať hospodárenie s najvýznamnejším\nmajetkom spoločnosti bolo potrebné tomuto spoločníkovi predkladať kompletné účtovníctvo spoločnosti\n\nza obdobie 5 rokov. K uvedenému žalovaný poukazuje na judikát NS SR č. R 44/2019. Tu však aj\nodvolací súd priamo na uvedený judikát poukazuje, keď z neho jasne vyplýva, že aby mohol spoločník\nuplatniť v mene spoločnosti nároky uvedené v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, je\nnevyhnutné, aby mal preukázané, či zo strany konateľa (konateľov) spoločnosti došlo k porušeniu\npovinnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Na to je nevyhnutné, aby sa spoločník oboznámil\ns účtovnými dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti, z ktorých je zrejmé,\nakým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavne\nnevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú\nsumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť neprebrala\nna seba neprimerané majetkové riziká. Pokiaľ ide o právo spoločníka uplatňovať v mene spoločnosti\nnároky spoločnosti voči spoločníkom, taktiež platí, že na realizáciu predmetného práva je nevyhnutné,\naby mu bolo umožnené nahliadnuť do účtovných dokladov spoločnosti na overenie, či spoločník si\nsplnil svoju povinnosť riadne a včas splatiť vklad, na ktorý sa zaviazal, prípadne či niektorému zo\nspoločníkov spoločnosť nevyplatila plnenie v rozpore so zákonom, ktoré by bola povinná spätne od tohto\nspoločníka vymáhať. Odvolací súd preto tento nárok žalobcu považuje za dôvodný, keď účtovníctvo\nspoločnosti predstavuje doklady spoločnosti, do ktorých má spoločník právo nahliadať pri výkone práva\npodľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. K uloženiu povinnosti predložiť kompletnú zmluvnú\ndokumentáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v\nnapadnutom rozsudku nevysvetlil, prečo považuje nakladanie s 0,82% obchodným podielom v inej\nspoločnosti za hospodárenie s významným majetkom žalovaného a zároveň má za to, že súd prvej\ninštancie si odporuje s odôvodnením, čím výrok napadnutého rozsudku v tejto časti zaťažil tzv. inou\nvadou konania, nekonkretizoval v čom si odporuje. Odvolací súd nezdieľa názor žalovaného, že by\nsi súd prvej inštancie odporoval, správne odôvodnil uloženie povinnosti, uvedená požiadavka sa týka\nopäť hospodárenia spoločnosti a nakladania spoločnosti s majetkom a je dostatočne konkretizovaná a\nvymedzená. Žalovaný sa snaží opätovne navodiť dojem „nevýznamnosti“ podielu a tým nevýznamnosti\nnakladania s takýmto podielom, kde však odvolací súd pripomína, že ide o majetkovú účasť a preto\nspoločník má právo na informácie, bez ohľadu na žalovaným subjektívne vnímanej nevýznamnosti.\nK uloženiu povinnosti predložiť kompletnú dokumentáciu medzi žalovaným a pánom D.. F. žalovaný\nuviedol, že samotná existencia vzťahu dlžník/veriteľ automaticky neindikuje, že ide o významný vzťah.\nOpätovne žalovaný využíva hodnotenie významný - nevýznamný vzťah, k čomu sa už odvolací súd\nvyjadril vyššie. D.. F. F. je osoba, ktorá má pohľadávku voči žalovanému a voči spoločnosti Carlton\nProperty, s.r.o., čo je skutočnosť, ktorú žalovaný nerozporoval, je teda veriteľom žalovaného ako\ni spoločnosti, v ktorej je žalovaný spoločníkom a preto oboznámenie sa žalobcu ako spoločníka\ns ním požadovanou zmluvnou dokumentáciou žalovaného s jeho veriteľom - D.. F. F. - spadá pod\nprávo žalobcu podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluvná dokumentácia sa týka\nhospodárenia spoločnosti, ktorej obsah môže mať vplyv na likviditu spoločnosti žalovaného a na\nmajetkovú účasť žalobcu v nej. K uloženiu povinnosti predložiť písomné informácie o stave žalovaného v\nodvolaní žalovaný poukázal na to, že na osobitné sprístupňovanie správy mimo valného zhromaždenia\nprostredníctvom žaloby voči spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ nevidí žiaden právne relevantný\ndôvod a žalobu žalobcu považuje za predčasnú, k čomu odvolací súd poukazuje, že v konaní nebolo\npreukázané zo strany žalovaného, že by si uvedenú povinnosť, tak ako bola uložená, teda po 14.7.2017\nsplnil a preto sa stotožnil s dôvodmi prvoinštančného súdu. K uloženiu povinnosti predložiť obchodné\nplány žalovaného, uloženiu povinnosti predložiť zoznam spoločníkov žalovaného a uloženiu povinnosti\npredložiť iné dokumenty a informácie, týkajúce sa žalovaného, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala\nsumu 10.000,- Eur, odkazuje odvolací súd na dôvody prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje v\ncelom rozsahu.\n39. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu voči výroku III. napadnutého rozsudku o trovách\nkonania, keď mal žalobca za to, že napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu\niba v nepatrnej časti, inak bol žalobca v konaní úspešný, napriek tomu súd nepriznal žalobcovi ani\nčiastočnú náhradu trov konania priznávanú zásadou pomeru úspechu, čo však súd vôbec nezobral v\núvahu. Žalobca poukázal na § 255 ods. 3 CSP, navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu\nI. inštancie v časti výroku III. zmeniť tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100% a v\nprípade úspechu mu prizná náhradu trov odvolacieho konania.\n40. K odvolaniu žalobcu voči výroku III. o trovách konania odvolací súd uvádza, že pomer úspechu je\nzákladným meradlom pre nárok na náhradu trov konania a ak mala strana plný úspech v spore, prizná\nsa mu celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich\n\núspech čiastočný, a teda každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. V takomto prípade\nsa náhrada trov pomerne rozdelí, ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa\nspravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o náhrade trov konania mal teda zásadný\nvplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. V posudzovanej veci má odvolací súd\nza to, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe svojej úvahy a so zreteľom\nna okolnosti prípadu rozhodol, že na náhradu trov konania nemá nárok žiadna zo strán. Úspech oboch\nstrán bol v konaní približne rovnaký, žalobca mal úspech pri uložení deviatich konkrétnych povinností,\nzatiaľ čo žalovaný bol úspešný pri uložení šiestich konkrétnych povinností, nakoľko v uvedenej časti bol\nnárok žalobcu zamietnutý. Po vyhodnotení vecnej úspešnosti strán dospel odvolací súd k záveru, že\núspech medzi stranami bol pomerne vyrovnaný, nebolo možné rozhodnúť o prevahe jednej zo strán v\nspore. S prihliadnutím na uvedené v súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie potvrdiĺ, keďže mal za to, že miera úspechu oboch strán bola približne vyrovnaná\na takéto rozhodnutie považuje s prihliadnutím na všetky okolnosti veci za spravodlivé. V danom spore\nnebolo možné určiť perccentuálnu mieru úspechu tej-ktorej strany, nakoľko nárok nebol vyčíslený a\npokiaľ ide o jednotlivé povinnosti, tieto boli rôzne svojim rozsahom a obsahom, nie je možné konštatovať,\nže každá jedna povinnosť má rovnaký rozsah.\n41. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie\nv rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam, a žalovaný\nv odvolaní v merite ani žalobca v odvolaní voči trovám konania žiadnou relevantnou odvolacou\nargumentáciou nespochybnili správnosť záveru súdu prvej inštancie premietnutého do výrokovej časti\nnapadnutého rozsudku, rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda vecne správne a z toho dôvodu odvolací\nsúd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle\n§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP v časti výroku I. ako vecne správny potvrdil.\n42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní čo do merita veci úspešný,\nodvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto\nodvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Cb/125/2019", "guid": "ce9b3c66-1a7b-44f2-bda1-0ed67483f315:65ad4db3-9273-4b7d-b8ef-aa0e42e9f2bc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "79cdd6a5-bd6b-4bee-a29b-5c60e639a5b4:8033420f-fc41-4e47-92b0-c7ab9451f170", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7111223294.2", "spisova_znacka": "3Obdo/21/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 z 28. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7111223294.2"}], "citovane_v": []}