{"guid": "928472f4-1fb2-4be9-85af-b221755ae5a6:a7536b98-9367-4570-91bb-4e664c9ceb0e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1119209211.1", "spisova_znacka": "5Co/89/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/89/2024 z 17. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júna 2025, sp. zn. 5Co/89/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1119209211.1", "identifikacne_cislo": "1119209211", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2025-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7536b98-9367-4570-91bb-4e664c9ceb0e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1119209211.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1119209211.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1119209211.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/89/2024\n1119209211\n17. 06. 2025\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2025:1119209211.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: D.. G. V., Z.. XX.XX.XXXX, B.\nĽ. H. XX, B. B., právne zastúpeného: JUDr. Ida Cabanová, advokátka so sídlom Mičinská cesta 35,\nBanská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B1-7C/15/2019-346 zo dňa 21.\nmája 2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči\nžalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 230 336,73 € a náhrady škody vo forme ušlého zisku\nvo výške 38,55 € denne od 2.1.2017 do zaplatenia, ako aj úrokov z omeškania.\n2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1 § 5 ods. 1 a ods.\n2, § 6 ods. 1 a ods. 2, § 9 ods. 1 a ods. 4, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č.\n514/2003 Z. z.“). Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že Okresný súd\nDolný Kubín rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 2.11.2010 č. k. 2Cb/19/2010-68 v právnej veci žalobcu\nREKOSTAVEX, s.r.o., proti žalovanému X. A., D.: XX XXX XXX, rozhodol tak, že zaviazal žalovaného\nX. A. zaplatiť žalobou uplatnený nárok vo výške 72 469,25 € s príslušenstvom, ako aj náhradu trov\nkonania. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 153b ods. 2 písm. b) OSP, pretože žalovaný sa k žalobe\nnevyjadril v stanovenej lehote, riadne predvolaný na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť\nneospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Okresný súd Dolný Kubín poveril dňa 28.1.2011 súdneho\nexekútora Mgr. Marcelu Zummerovú, Kpt. Nálepku 22, Michalovce, vykonaním exekúcie na základe\nvykonateľného rozhodnutia zo dňa 2.11.2010 č. k. 2Cb/19/2010-68, oprávneného REKOSTAVEX s.r.o.,\nso sídlom Zákamenné 709, IČO: 36 376 469 proti povinnému Pavol Kotúľ, IČO: 32 727 551, so sídlom\nNemocničná 1947/37, Dolný Kubín. Dňa 25.2.2011 uzatvoril postupca REKOSTAVEX, s.r.o. a postupník\nD.. G. V. zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vedenej\nproti dlžníkovi X. A. vo výške 72 469,65 € s príslušenstvom. Odplata za postúpenú pohľadávku bola\ndohodnutá vo výške 50 000,- € pri podpise zmluvy. Zmluvu za postupcu podpísal konateľ spoločnosti\nIng. František Vajči. Z príjmového pokladničného dokladu mal súd prvej inštancie za preukázané že\npostupca prijal od postupníka odplatu za postúpenú pohľadávku v hotovosti vo výške 50 000,- €. Súdny\nexekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 4.5.2011, Ex 150/11, na vymoženie pohľadávky\n\nvo výške 72 469,65 € s príslušenstvom zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky\nv banke a predajom hnuteľných vecí.\nKrajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.8.2012, sp. zn.\n6CoE/50/2012, vo veci oprávneného REKOSTAVEX, s.r.o. proti povinnému Pavol Kotúľ o vymoženie\nsumy 78 992,30 € s príslušenstvom o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín\nzo dňa 8.6.2011, č. k. 5Er/17/2011-37 rozhodol tak, že označené uznesenie Okresného súdu Dolný\nKubín potvrdil. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o vstupe D.. G. V. do konania namiesto\ndoterajšieho oprávneného REKOSTAVEX, s.r.o. Dňa 13.8.2014 podal generálny prokurátor mimoriadne\ndovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 31.10.2013, č. k. 5Er/17/2011-398 v časti\nvýroku, ktorým súd povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o určenie, že právo\nna plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010, sp. zn. 2Cb/19/2010,\nneexistuje, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/151/2013 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 28.01.2014 č. k. 20CoE/127/2013-429 v časti výroku, ktorým vyššie\ncitovaný výrok súdu prvého stupňa potvrdil.\n3. Uznesením zo dňa 30.12.2015 č. k. 2Cb/19/2010-176, Okresný súd Dolný Kubín návrh žalovaného\nX. A. na zrušenie rozsudku zo dňa 2.11.2010 č. k. 2Cb/19/2010-68 zamietol. Žalobca podaním zo\ndňa 20.5.2015 adresovaným Krajskému súdu v Žiline k sp. zn. 13Cob/166/2015, ktorým navrhol\nodvolanie žalovaného Pavla Kotúľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010,\n2Cb/19/2010 zamietnuť, nakoľko predmetné odvolanie bolo podané až dňa 15.3.2015, t. j. po cca\ntroch rokoch a desiatich mesiacoch odvtedy, čo mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie,\nčo zakladá dôvodné podozrenie účelovosti jeho postupu a snahu minimálne oddialiť výkon exekúcie.\nSvoj návrh ďalej odôvodnil tým, že formálnu právoplatnosť skúmal Okresný súd Žilina i Krajský súd\nv Žiline v konaní o určovacej žalobe, v exekučnom konaní formálnu právoplatnosť exekučného titulu\npreskúmali exekučné súdy v Dolnom Kubíne, aj v Žiline, Generálna prokuratúra SR, aj Najvyšší súd\nSR a pre všetky súdy rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010 č. k. 2Cb/19/2010-68\nje právoplatný a vykonateľný tak, ako je právoplatnosť a vykonateľnosť na ňom vyznačená. Uviedol,\nže dňa 3.7.2013 podal žalovaný na Okresný súd Žilina určovaciu žalobu, že právo na plnenie priznané\nrozsudkom okresného súdu neexistuje. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konanie v\nprejednávanej veci uznesením zo dňa 13.5.2014 č. k. 10Cb/64/2014-96 zastavil z dôvodu existencie\nprekážky právoplatne rozhodnutej veci. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 12.4.2016 sp. zn.\n13Cob/40/2016 uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 30.12.2015 č. k. 2Cb/19/2010-176,\nzmenil tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení krajský súd konštatoval, že neboli splnené všetky zákonné predpoklady k tomu,\naby nastali účinky fikcie doručenia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 OSP pri doručovaní súdnych\nzásielok žalovanému, a to ani pri doručovaní rozsudku okresného súdu, z ktorého dôvodu potom tento\nrozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a tým návrh žalovaného na zrušenie rozsudku bol podaný\ndo nadobudnutia jeho právoplatnosti. Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo dňa 26.5.2016 č. k.\n7Er/60/2015-1120, rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že exekúciu zastavil.\nSvoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.4.2016 sp. zn.\n13Cob/40/2016 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010 2Cb/19/2010-68,\nktorý je exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia voči povinnému. V zmysle § 57 ods.\n1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo\npo začatí exekúcie zrušené, súd exekúciu zastavil. Žalobca ako postupník listom zo dňa 8.6.2016 s\noznačením „Námietka doručovania“ adresovaným Okresnému súdu Dolný Kubín k sp. zn. 2Cb/19/2010\nnamietol doručovanie súdnych zásielok postupníkovi - oprávnenému v exekučnom konaní 7Er/60/2015.\nUviedol, že po nazretí do spisu dňa 6.6.2016 zistil, že súdne zásielky v konaní 2Cb/19/2010 súd\nzasielal na adresu postupcu. Poukázal na uznesenie zo dňa 8.6.2011 č. k. 5Er/17/201-37, v spojení s\nuznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.8.2012 č. k. 6CoE/50/2012-262, ktorým súd pripustil, aby\ndo konania namiesto pôvodného oprávneného - žalobcu REKOSTAVEX, s.r.o., vstúpil oprávnený D.. G.\nV. na základe zmluvy o postúpení zo dňa 25.2.2011. Zdôraznil, že z uvedeného vyplýva povinnosť súdu\nzasielať súdne zásielky postupníkovi. Okresný súd Dolný Kubín nedoručil postupníkovi v exekučnom\nkonaní ani uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.4.2016 sp. zn. 13Cob/40/2016, ktorým došlo\nk zmene uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 30.12.2015 č. k. 2Cb/19/2010-176 tak, že\nrozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010 č. k. 2Cb/19/2010-68 bol po viac ako piatich\nrokoch protizákonne zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie.\nZ uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že uznesenie krajského súdu nenadobudlo právoplatnosť a\nvykonateľnosť dňa 2.5.2016. Navrhol tak, aby súd doručil súdne zásielky postupníkovi - oprávnenému\nv exekučnom konaní, a až po zákonnom doručení vyznačil správne právoplatnosť a vykonateľnosť\n\nna uznesení krajského súdu, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu. Žalobca podaním zo dňa\n13.12.2016 podal odvolanie voči vyznačeniu právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v dňa 12.4.2016\nč. k. 13Cob/40/2016, dôvodiac tým, že Okresný súd Dolný Kubín a následne Krajský súd v Žiline\nnedoručoval zásielky novému oprávnenému (žalobcovi), ale pôvodnému oprávnenému (REKOSTAVEX,\ns.r.o.). Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo dňa 15.12.2016 konanie vedené pod sp. zn. 2Cb/19/2010\nzastavil z dôvodu, že žalobca (spoločnosť REKOSTAVEX, s.r.o.) v priebehu konania zanikol bez\nprávneho nástupcu. Okresný súd Dolný Kubín vyzval žalobcu dňa 7.3.2017, aby oznámil súdu v\nstanovenej lehote, či súvislosti s podaním zo dňa 13.12.2016, označené ako „Odvolanie voči vyznačeniu\nprávoplatnosti rozsudku Krajského súdu zo dňa 12.4.2016 č. k. 13Cob/40/2016“ v zmysle jeho obsahu\nuplatňuje návrh na zrušenie vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného uznesenia alebo\npodanie zo dňa 13.12.2016 je odvolaním voči označenému uzneseniu Krajského súdu. Žalobca podaním\nzo dňa 5.4.2017 reagoval na výzvu súdu, pričom uviedol, že súdy v konaní o návrhu žalovaného na\nzrušenie rozsudku sa zo zmenou účastníka konania na strane žalobcu nevysporiadali a konanie neviedli\ns aktívne vecne legitimovanou osobou, ale s pôvodným žalobcom. Napriek skutočnosti, že opakovane\nžalobca namietal a doložil do konania rozhodnutie o pripustení zmeny účastníka konania na strane\nžalobcu v rámci exekučného konania. Mal za to, že právne úkony sa posudzujú podľa obsahu a nie podľa\noznačenia a preto mal súd predmetné podanie vyhodnotiť ako oznámenie o jeho vstupe do konania\nna strane žalobcu v zmysle právoplatného uznesenia o zmene účastníka konania na strane žalobcu. V\nzávere k výzve súdu uviedol, keďže právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zákon\npriznáva účastníkovi konania a vedľajšiemu účastníkovi a žalobca takéto procesné postavenie v konaní\nnemal, je osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 6.3.2018 č. k. IV. ÚS 139/2018-23 odmietol\nsťažnosť D.. G. V. ako neprípustnú. Ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ namieta primárne porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu, ku ktorému malo dôjsť v súdnom konaní, ktoré ešte\nnie je právoplatne skončené. Sťažnosť bola podaná v procesnej situácii, keď krajský súd ako súd\nodvolací zmenil sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že zrušil rozsudok pre zmeškanie\n(pôvodný exekučný titul) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie v merite, t. j. o povinnosti\nžalovaného zaplatiť pohľadávku, ktorá bola predmetom zmluvného prevodu. Okresný súd bude teda\npokračovať v konaní o povinnosti žalovaného zaplatiť uplatňovanú pohľadávku, ku ktorej nadobudol\nsťažovateľ vlastníctvo z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky. Za nepochybné považoval ústavný\nsúd, že v takejto procesnej situácii má sťažovateľ k dispozícii všetky procesné oprávnenia účastníka\nkonania (po účinnom pripustení jeho vstupu do konania vo veci samej na základe jeho návrhu\nna takéto rozhodnutie po preukázaní postúpenia pohľadávky) pred okresným súdom, ktoré bude\nmôcť podľa svojho presvedčenia uplatňovať v pokračujúcom konaní, vrátane možnosti uplatňovať\nsvoju opozičnú argumentáciu v opravnom prostriedku proti konečnému rozhodnutiu okresného súdu.\nNad rámec uvedeného ústavný súd v závere svojho rozhodnutia k argumentácii sťažovateľa, že\nexekučný súd už pripustil jeho vstup do konania, považoval za vhodné poznamenať, že sťažovateľom\noznačené rozhodnutie súdu sa vzťahuje na jeho vstup do exekučného konania vedené okresným\nsúdom pod sp. zn. 5Er/17/2011, od ktorého nemožno automaticky bez ďalšieho odvodzovať, že ním bol\npripustený jeho vstup aj do iných súvisiacich konaní, t. j. aj vstup sťažovateľa do základného konania\no pohľadávke voči žalovanému vedené okresným súdom pod sp. zn. 2Cb/19/2010 musí iniciovať\nprocesnými prostriedkami k tomu určenými so všetkými náležitosťami a preukázať nástupníctvo vo\nvzťahu k predmetnej pohľadávke právne relevantným spôsobom.\n5. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalobca podaním zo dňa 23.7.2018 adresovaným\nOkresnému súdu Dolný Kubín žiadal o doručovanie všetkých rozhodnutí v konaní sp. zn. 2Cb/19/2010 a\nsprístupnenie nahliadnuť do predmetného spisu účastníkovi konania. V žiadosti uviedol, že na základe\nzmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.2.2011 došlo uznesením Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa\n8.6.2011 č. k. 5Er/17/2011-37, potvrdeným odvolacím súdom v Žiline uznesením zo dňa 31.8.2012 sp.\nzn. 6CoE/50/2012, právoplatným dňa 2.11.2012, k zmene účastníka konania na strane žalobcu na osobu\nžalobcu. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že súd v konaní so žalobcom ako účastníkom konania nekoná, čo\nmá vyplývať z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 6.3.2018, sp. zn. IV. ÚS 139/2018 (keď preukázal\nnástupníctvo vo vzťahu k predmetnej pohľadávke opakovane, prvýkrát dňa 20.5.2015, doručené súdu\ndňa 27.5.2015, oznámenie o zmene účastníka konania na strane žalobcu a predloženie uznesenia o\nzmene účastníka konania v konaní vedenom pod spisovou značkou 5Er/17/2011). Okresný súd Dolný\nKubín reagoval prípisom zo dňa 14.8.2018, v ktorom uviedol, že pripustenie vstupu do konania, na\nktoré sa žalobca v žiadosti odvoláva, sa týkalo výlučne exekučného konania v predmetnej veci a od\n\nuvedeného automaticky nemožno odvodzovať, že bol zároveň pripustený vstup aj do iných (súvisiacich)\nkonaní, t. j. vstup žalobcu do základného konania vedeného pod sp. zn. 2Cb/19/2010. Keďže žalobca\nriadne procesnými prostriedkami neinicioval návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane\nžalobcu, resp. nepodal kvalifikovaný návrh na pripustenie tejto zmeny, spolu s preukázaním nástupníctva\nvo vzťahu k žalovanej pohľadávke, nebolo o tejto zmene rozhodnuté. Oznámenie o tom, že v exekučnom\nkonaní bola pripustená zmena na strane oprávneného, nie je návrhom na pripustenie zmeny účastníka\nkonania. S poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 OSP a § 80 ods. 1 až 3 CSP súd uviedol, že\nv prípade prevodu práva, o ktorom sa koná, v danom prípade v zmysle zmluvy o postúpení žalovanej\npohľadávky, súd na procesné nástupníctvo neprihliada ex offo, ale len na návrh žalobcu. K procesnému\nnástupníctvu môže dôjsť až vtedy, ak je podaný riadny návrh na pripustenie vstupu do konania namiesto\npôvodného účastníka. Pretože v predmetnom konaní nebol návrh na pripustenie zmeny účastníka zo\nstrany žalobcu kvalifikovane podaný, súd uznesením zo dňa 15.12.2016 konanie vo veci zastavil s\npoukazom na § 62 CSP, t. j. strata procesnej subjektivity žalobcu. Súd nevyhovel žiadosti žalobcu na\nsprístupnenie nazeranie do spisu, pretože nie je účastníkom konania.\n6. Ústavný súd SR nálezom zo dňa 9.6.2020 č. k. III. ÚS 47/2020-44 rozhodol o porušení základného\npráva sťažovateľa (žalobcu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prikázal Okresnému súdu\nDolný Kubín konať vo veci sp. zn. 2Cb/19/2010 bez zbytočných prieťahov. V odôvodnení ústavný súd,\nokrem iného, konštatoval s poukazom na svoje skoršie rozhodnutie vo veci sp. zn. IV. ÚS 139/2018, že\nsťažovateľ mal vytvorenú procesnú možnosť uplatňovať si svoje práva v konzekvencii s podaním, ktorým\nsa domáhal vstupu do konania vrátane možnosti uplatňovať svoju opozičnú argumentáciu v opravnom\nprostriedku. Ústavný súd vyhodnotil postup okresného súdu, ktorý nepovažoval podania žalobcu za\nkvalifikované, ako prílišný formalizmus. Mal za to, že pokiaľ okresný súd mal pochybnosti o obsahu\npodaní žalobcu, mal ho vyzvať na opravu alebo doplnenie, respektíve upresnenie svojho podania a\nprimerane ho poučiť (bod 42. uznesenia). Podľa názoru ústavného súdu žalobca minimálne osvedčil\nnadobudnutie pohľadávky, a napriek tomu, že podania sťažovateľa neboli riadne posúdené a nebolo\no nich riadne rozhodnuté, došlo k zastaveniu konania. Ústavný súd pripomenul, že žiadnym spôsobom\nneprejudikuje legalitu a legitimitu nadobudnutia pohľadávky sťažovateľom pre prípad ďalšieho vývoja\nprocesu na všeobecnom súde. Má byť vecou všeobecného súdnictva adekvátne posúdiť postúpenie\npohľadávky so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a zabezpečiť proces tak, aby nedošlo k porušeniu\nprincípu zákazu „denegatio iustitiae“ (bod 43 uznesenia). Nakoľko žalobca nedostal zo strany súdu\nodpoveď na svoje podania, ústavný súd rozhodol, že okresný súd je povinný konať a o jeho podaniach\na rozhodnúť. V tomto smere podľa jeho názoru rozhodnutie o zastavení konania netvorí prekážku v\nďalšom procese. Ak by bol okresný súd rozhodol o podaní sťažovateľa, nemuselo k zastaveniu konania\nvôbec dôjsť. Podľa názoru ústavného súdu má byť takto vytvorený efektívny priestor pre žalobcu, aby\nvedel realizovať svoje práva na prípadnú účinnú ochranu (bod 45. uznesenia).\n7. Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo dňa 16.9.2020 sp. zn. 2Cb/19/2010 rozhodol o pokračovaní\nv konaní s právnym nástupcom žalobcu D.. G. V.. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.1.2021\nsp. zn. 1ObdoG/1/2020 v spore žalobcu proti žalovanému X. A. o dovolaní generálneho prokurátora\nproti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 16.9.2020, č. k. 2Cb/19/2010-380, rozhodol o\nzmene citovaného uznesenia tak, že návrh D.. G. V. na pripustenie zmeny strany sporu na strane\nžalobcu zamietol. O ústavnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 28.1.2021, sp. zn. 1ObdoG/1/2020, rozhodol ústavný súd nálezom zo dňa 20.12.2021, č. k.\nIV. ÚS 471/2021-46, tak, že konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, s poukazom na neprijateľnosť rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní\ngenerálneho prokurátora) bez toho, aby najvyšší súd umožnil sťažovateľovi uviesť protiargumentáciu,\nčím mu bola odňatá reálnu možnosť ovplyvniť výsledok rozhodnutia najvyššieho súdu o mimoriadnom\nopravnom prostriedku. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.3.2022, sp. zn. 1ObdoG/1/2022, rozhodol\no dovolaní generálneho prokurátora SR proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 16.9.2020,\nč. k. 2Cb/19/2010-380 tak, že napadnuté uznesenie zmenil a návrh Ing. Františka Vajčiho (v tomto\nkonaní žalobcu - pozn. odvolacieho súdu) na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu zamietol.\nNajvyšší súd zaujal názor, že proces, ktorý bolo raz právoplatne skončený, môže byť „otvorený“ len na\nzáklade zákonom predpokladaného mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania),\no prípad ktorý nejde v prejednávanej právnej veci. „Otvorenie“ skončeného sporu inak ako cestou\nzákonom predpísaného opravného prostriedku a v súlade s princípmi práva na spravodlivý proces\ntreba považovať za závažnú fundamentálnu procesnú vadu konania. Dňa 28.2.2019 žalobca požiadal\n\nžalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\nVýsledok predbežného prerokovania nároku oznámil žalovaný žalobcovi listom zo dňa 27.8.2019, keď\nkonštatoval nedôvodnosť žiadosti.\n8. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom odôvodnení uviedol, že základnou podmienkou zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je okolnosť, že toto rozhodnutie bolo príslušným\norgánom zrušené pre nezákonnosť. Za nezákonné rozhodnutie žalobca označil rozsudok pre zmeškanie\nOkresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2010 č. k. 2Cb/19/2010-68. Krajský súd v Žiline uznesením\nzo dňa 12.4.2016 sp. zn. 13Cob/40/2016 zmenil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa\n30.12.2015 č. k. 2Cb/19/2010-176 tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa\n2.11.2010 č. k. 2Cb/19/2010-68. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na skutočnosť,\nže okresnému súdu tak v čase nariadenia termínu pojednávania, ako aj v rámci pojednávania a\ndoručovania rozsudku bola okrem miesta podnikania žalovaného Nemocničná 1947/37, 036 01 Dolný\nKubín známa aj iná adresa, a to adresa prevádzkarne 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 6 a 026\n01 Dolný Kubín, M.R. Štefánika 27, Areál Elektrovodu Stupava, na ktorú ani jednej zo známych\nadries okresnému súdu nebola doručovaná súdna zásielka, a to nariadeného termínu pojednávania a\nnapadnutého rozsudku okresného súdu, preto krajský súd konštatoval, že zákonné podmienky pre fikciu\ndoručenia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 OSP pri doručovaní súdnych zásielok žalovanému neboli\nsplnené, a preto nemohli nastať ani jej účinky, t. j. kvalifikovaného doručenia predvolania žalovaného na\ntermín pojednávania 2.11.2010, následného doručovania rozsudku, a tým je zrejmé, že žalovaný tak z\nospravedlniteľného dôvodu pri neúčinnom doručení termínu pojednávania sa tohto nemohol zúčastniť\na rovnako ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k. 2Cb/19/2010-68 zo\ndňa 2.11.2010. Pretože nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu týchto súdnych zásielok, bol tu daný\ndôvod na zrušenie rozsudku okresného súdu. Základný predpoklad na zrušenie rozsudku okresného\nsúdu v zmysle ustanovenia § 153c ods. 1 OSP bol splnený, keďže napadnutý rozsudok okresného\nsúdu nemohol nadobudnúť právoplatnosť pre nekvalifikované doručenie, a tým bol návrh žalovaného\nna zrušenie rozsudku okresného súdu podaný do nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom z titulu\nnekvalifikovaného doručenia aj termínu pojednávania žalovanému uvedené vyústilo do konštatovania\nospravedlniteľnosti dôvodu neprítomnosti žalovaného na tomto nariadenom pojednávaní. Krajský súd\nmal za to, že boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 220 OSP na zmenu uznesenia okresného\nsúdu s tým, že sa návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku okresného súdu vyhovelo a tento bol\nzrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z toho súd prvej inštancie vyvodil, že\npreto, že súd vyššej inštancie zrušil rozsudok pre zmeškanie okresného súdu pre jeho pochybenie pri\ndoručovaní zásielok žalovanému, je možné vyvodiť záver, že rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo\ndňa 2.11.2010, č. k. 2Cb/19/2010-68, vydaný v rozpore s ustanoveniami § 48 ods. 3 OSP, je nezákonným\nrozhodnutím pre účely rozhodovania o nároku na náhradu škody voči štátu.\n9. Za nesprávny úradný postup žalobca označil porušenie povinnosti Okresného súdu Dolný Kubín urobiť\núkon alebo vydať rozhodnutie, ktorým by rozhodol o podaniach žalobcu na pripustenie zmeny účastníka\nkonania na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu (spoločnosti\nREKOSTAVEX, s.r.o.) ako postupcu na žalobcu ako postupníka. V danom prípade nesprávny úradný\npostup bol konštatovaný Ústavným súdom SR nálezom zo dňa 9.6.2020 č. k. III. ÚS 47/2020-44, ktorým\nústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa (žalobcu) na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a prikázal Okresnému súdu Dolný Kubín konať vo veci sp. zn. 2Cb/19/2010\nbez zbytočných prieťahov. Ústavný súd vyhodnotil postup okresného súdu, ktorý nepovažoval podania\nžalobcu za kvalifikované, ako prílišný formalizmus. Mal za to, že pokiaľ okresný súd mal pochybnosti\no obsahu podaní žalobcu, mal ho vyzvať na opravu alebo doplnenie, resp. upresnenie svojho podania\na primerane ho poučiť. Podľa názoru ústavného súdu žalobca minimálne osvedčil nadobudnutie\npohľadávky, a napriek tomu, že podania sťažovateľa neboli riadne posúdené a nebolo o nich riadne\nrozhodnuté, došlo k zastaveniu konania. Nakoľko žalobca nedostal zo strany súdu odpoveď na svoje\npodania, ústavný súd rozhodol, že okresný súd je povinný konať a o jeho podaniach aj rozhodnúť. V\ntomto smere podľa jeho názoru rozhodnutie o zastavení konania netvorí prekážku v ďalšom procese.\nAk by bol okresný súd rozhodol o podaní sťažovateľa, nemuselo k zastaveniu konania vôbec dôjsť.\nPodľa názoru ústavného súdu má byť takto vytvorený efektívny priestor pre žalobcu, aby vedel realizovať\nsvoje práva na prípadnú účinnú ochranu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že\nv základnom konaní došlo zo strany súdu k nesprávnemu úradnému postupu, keď o návrhoch na\nzmenu účastníka konania vôbec nerozhodol, tieto považoval za nekvalifikované, napriek tomu žalobcu\nnevyzval na ich doplnenie alebo opravu. V rozhodnom čase o týchto návrhoch nebolo rozhodnuté.\n\nOkresný súd Dolný Kubín rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu až v intenciách vyššie\ncitovaného nálezu Ústavného súdu SR. Rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín bolo zmenené\nuznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2022, sp. zn. 1ObdoG/1/2022, ktorým rozhodol o dovolaní\ngenerálneho prokurátora SR proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 16.9.2020, č. k.\n2Cb/19/2010-380 tak, že napadnuté uznesenie zmenil a návrh D.. G. V. (v tomto konaní žalobcu pozn. odvolacieho súdu) na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu zamietol. Najvyšší\nsúd zaujal názor, že proces, ktorý bol raz právoplatne skončený, môže byť „otvorený“ len na základe\nzákonom predpokladaného mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania), o prípad\nktorý nejde v prejednávanej právnej veci. „Otvorenie“ skončeného sporu inak ako cestou zákonom\npredpísaného opravného prostriedku a v súlade s princípmi práva na spravodlivý proces treba považovať\nza závažnú fundamentálnu procesnú vadu konania. Splnenie prvého zo základných predpokladov na\npriznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čiže existenciu tak nezákonného\nrozhodnutia, ako aj nesprávneho úradného postupu, mal súd prvej inštancie za preukázané.\n10. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku\nna náhradu škody voči štátu, ktorou je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Žalobca za škodu\noznačil pohľadávku pôvodne priznanú v rámci základného konania právnemu predchodcovi žalobcu a\npostúpenú na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.2.2011, upravenú o vymoženú časť\nv rámci exekučného konania. Škoda mala spočívať v istine vo výške 230 336,73 € (205 019,73 € a\n25 317,- €); úroku vo výške 10,50 % ročne zo sumy 22 333,44 € od 3.1.2017 do zaplatenia; úroku vo\nvýške 9,50 % ročne zo sumy 25 454,21 € od 3.1.2021 do zaplatenia; úroku vo výške 0,05 % denne\nzo sumy 47 786,65 € od 3.1.2017 do zaplatenia; úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy\n230 336,73 € od 3.1.2017 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil majetkovú škodu, ktorá mu mala vzniknúť\ntým, že bola zmarená možnosť vymoženia pohľadávky pôvodne priznanej na základe rozsudku pre\nzmeškanie Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2011, č. k. 2Cb/19/2010-68, postúpená mu na\nzáklade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.2.2011. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal\nna skutočnosť, že predmetný rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Žiline z dôvodu nesprávneho\ndoručovania všetkých písomností žalovanému v rámci základného konania, čiže okrem predmetného\nrozsudku, zároveň aj žaloby spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a predvolania na pojednávanie.\nTakýmto postupom Okresného súdu Dolný Kubín došlo k navodeniu procesnej situácie, kedy mal súd\nžalobcom tvrdené skutočnosti za nesporné (žalovaný ich nespozoroval), preto žalobe v celom rozsahu\nvyhovel a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Súd v tomto konaní nie je oprávnený judikovať\nvýsledok základného konania pred iným všeobecným súdom, avšak musí pripustiť, že existuje aj taká\nmožnosť, že žalovaný predloží súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku budú mať za\nnásledok zamietnutie žaloby. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, žalobcom tvrdená škoda je len\ndomnelá, nejudikovaná, pričom aj ústavný súd konštatoval, že bude úlohou všeobecných súdov posúdiť\n„postúpenie pohľadávky so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a zabezpečiť proces tak, aby nedošlo\nk porušeniu princípu zákazu „denegatio iustitiae“. Pretože prvoinštančný súd existenciu škody, ako aj\njej výšku, v čase rozhodovania nemal za preukázanú, nie je možné konštatovať splnenie ani tretieho zo\nzákladných predpokladov, a to príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody. Nesplnenie čo i len jedného zo základných predpokladov na\npriznanie nároku na náhradu škody má za následok, že žalobou uplatnený nárok nie je možné žalobcovi\npriznať. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu.\n11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému,\nktorý vo veci mal plný úspech, súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal\nz dôvodu, že žalovanému trovy konania v súvislosti s vedením konania nevznikli.\n12. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.\nŽiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nalebo ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Uviedol, že súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bola preukázaná\nexistencia nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, avšak nesúhlasil s tým, že v\nkonaní nebola preukázaná existencia vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom\nškody a nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Žalobca bol tohto názoru, že v\n\nkonaní preukázal vznik škody vo výške vo výške 230 336,73 € a nárok na náhradu škody vo forme\npriznaných úrokov z omeškania a zmluvných pokút vo výške 38,55 € denne od 2.1.2017 do zaplatenia,\npričom táto škoda pozostáva: A) z výšky istiny a jej príslušenstva z dôvodu: 1/ Okresný súd Dolný\nKubín v súdnom konaní číslo 2Cb/19/2010 nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, t.j. došlo\nk vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti nezákonného rozhodnutia, na základe čoho pôvodný\nžalobca (REKOSTAVEX, s.r.o) podal návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekučného konania\nvedeného Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7Er/60/2015 (pôvodne 5Er/17/2011), kde vedením\nexekúcie pol poverený JUDr. Peter Kohút, súdny exekútor, Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, ktorý\nviedol exekúciu pod číslom EX178/2014, bol v rámci exekúcie zabezpečený majetok povinného X. A.,\nB. XXXX/XX, Q., D.: XX XXX XXX spolu v hodnote 385 300,- €. Následne po zrušení exekučného\ntitulu - nezákonného rozhodnutia, došlo k zastaveniu exekúcie a tým zrušeniu exekučných záložných\npráv viaznucich na nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinného, ktorý ich následne aj previedol na tretie\nosoby a tým sa zmarilo uspokojenie žalobcu čo do výšky postúpenej pohľadávky od pôvodného žalobcu\n(REKOSTAVEX, s.r.o.) vyplývajúcej zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod\nsp. zn. 2Cb/19/2010. 2/ Ak by došlo k rozhodnutiu o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu z\npôvodného žalobcu (REKOSTAVEX, s.r.o.) na žalobcu a tým by nedošlo k vydaniu uznesenia Okresného\nsúdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/19/2010 z 15. decembra 2016, ktorým konanie vedené na Okresnom\nsúde Dolný Kubín pod sp. zn. 2Cb/19/2010 súd zastavil, keďže považoval z výpisu z Okresného súdu\nŽilina, oddielu Sro, vložky č. 10779/L za preukázané, že pôvodný žalobca (REKOSTAVEX, s.r.o) bol k\n5.10.2016 vymazaný z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn.\n26CbR/192/2015 z 3.8.2016, ktorým bola obchodná spoločnosť REKOSTAVEX, s. r. o., zrušená bez\nlikvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, teda že žalobca (REKOSTAVEX, s.r.o) v priebehu\nkonania zanikol bez právneho nástupcu. V prípade, že by súdne konanie na Okresnom súde Dolný Kubín\nsp. zn. 2Cb/19/2010 pokračovalo, tak by došlo k vydaniu nového rozhodnutia v konaní 2Cb/19/2010,\nna základe čoho by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému X. A., pričom majetok\nvtedy povinného X. A. bol súdnym exekútorom riadne zabezpečený spolu vo výške úradného odhadu\n385 300,- €. B) Z výšky istiny a jej príslušenstva, o ktorú sa priamo zmenšil majetok žalobcu z dôvodu:\n1/ ak by zo strany Okresného súdu Dolný Kubín nedošlo k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti\nnezákonného rozhodnutia, na základe čoho pôvodný žalobca (REKOSTAVEX, s.r.o) podal návrh na\nvykonanie exekúcie, tak by žalobca nikdy nekúpil pohľadávku bývalého žalobcu (REKOSTAVEX, s.r.o.)\nvoči žalovanému X. A., ktorá vyplývala z právoplatného nezákonného rozhodnutia, pričom pohľadávku\nžalobca kúpil za 50 000,- € a v rámci exekučného konania mu bola uhradené suma spolu vo výške\n24 863,- € (úhrady dňa 16.3.2015 suma 432,27 €, dňa 18.3.2015 suma 23 898,38 €, dňa 7.7.2015\nsuma 205,74 € a dňa 13.8.2015 suma 146,61 €), t.j. ostáva suma 25 317,- €. 2/ Zároveň postúpením\nvšetkých práv a povinnosti z rozsudku 2Cb/19/2010-68 pôvodne REKOSTAVEX, s.r.o musel uhradiť\nvšetky náklady, ktoré mu vznikli pri výkone prác, ktoré prevádzal, a to nákup materiálu, úhrada miezd\npracovníkom, odvedenie daní a režijne náklady. Nakoľko nedošlo k úhrade faktúr, o všetky tieto položky\nbol ponížený majetok žalobcu. Vznik škody spočíval na hmotnoprávnom základe. 3/ Majetok ktorý\nžalobca kúpil (pohľadávka s príslušenstvom z 2Cb/19/2010-68) nie je možné zapríčinením súdov ďalej\nvymôcť.\n13. Žalobca mal ďalej za to, že je tu daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a\nzároveň nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín a vznikom škody, pretože ak by\nOkresný súd Dolný Kubín doručoval písomnosti žalovanému X. A. v rámci súdneho konania v zmysle\nplatných právnych predpisov, tak by nedošlo k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti nezákonného\nrozhodnutia a zároveň ak by Okresný súd Dolný Kubín rozhodol o pristúpení, resp. zámene žalobcu, do\nsúdneho konania sp. značka 2Cb/19/2010, tak by súdne konanie na Okresnom súde Dolný Kubín sp.\nzn. 2Cb/19/2010 pokračovalo, pričom rozhodnutie o zrušení nezákonného rozhodnutia nemuselo nikdy\nnadobudnúť právoplatnosť, prípadne by došlo k vydaniu nového rozhodnutia v konaní 2Cb/19/2010,\nna základe čoho by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému X. A., pričom týmto\nkonaním bola porušená právna istota žalobcu, právo na spravodlivý proces a možnosť domôcť sa\nsvojej pohľadávky voči žalovanému X. A. v súdnom konaní. Konanie 2Cb/19/2010 je zastavené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR nie je možné v konaní pokračovať. Žalovaný nikdy nepredloží žiadne\ndoklady preukazujúce tvrdenie súdu prvej inštancie o možnom zamietnutí žaloby. Žalobca nikdy nemôže\nvstúpiť do konania, súdy mu odopreli spravodlivosť. Náprava nie je možná, všetky konania o vymoženie\npohľadávky z rozsudku 2Cb/19/2010-68 sú zastavené a ukončené. Obnova konania nie je možná všetky\ndoklady sú premlčané. Rozsudok č. k. 2Cb/19/2010-68 bol zrušený z dôvodu nesprávneho doručovania,\nnie z dôvodu výroku súdu o povinnosti zaplatiť žalobcovi rozsudkom určenú istinu, úrok, zmluvnú\n\npokutu a trovy konania. Žalobca mal za to, že zrušením právoplatného rozsudku po viac ako 5 rokoch,\ni keď bol označený za nezákonný, bol porušený čl. 6 Dohovoru, princíp právnej istoty a aj princíp\nprávneho štátu. ESĽP tvrdí že pomyselný Damoklov meč nemôže nad právoplatným rozhodnutím visieť\nnavždy. ESĽP akceptoval jednoročnú lehotu na začatie konania o zrušení právoplatného rozhodnutia.\nŽalobca kupoval pohľadávku vymedzenú v rozsudku č. k. 2Cb/19/2010-68 v čase, keď na rozsudku\nbola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, v tom čase štát ručil, že pohľadávka existuje, je v\ndeklarovanej výške a ručil za správnosť a vykonateľnosť svojho rozhodnutia. V prípade že štát po\n5 rokoch tvrdí že, pohľadávka, za ktorú v čase kúpy ručil, neexistuje, pretože nie je judikovaná,\nsa dopustil voči kupcovi podvodu. Pohľadávka bez vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti na\nrozsudku 2Cb/19/2010-68 nemala žiadnu hodnotu - nejudikovanú hodnotu. Hodnotu pohľadávke z\n2Cb/19/2010-68 dalo až vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti. Z tohto dôvodu bola kúpená.\nĎalším dôvodom zodpovednosti štátu za celú pohľadávku s príslušenstvom je, že svojím konanímnekonaním, spôsobil znemožnenie vstupu majiteľa pohľadávky do konania, aby si mohol hájiť svoj\nmajetok deklarovaný z rozsudku č. k. 2Cb/19/2010-68. De facto možno povedať, že majetok ktorý\nžalobca kúpil, za ktorý ručil štát, po piatich rokoch ten istý štát tvrdí, že majetok neexistuje - nie je\njudikovaný.\n14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n15. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v\nzmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím\nsúdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie zistil\nskutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie\ni náležitým spôsobom odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.\n16. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na\nktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným\nrozhodnutím škoda vznikla.\n17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým\nbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý\nrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť\núkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených\nzáujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo\nvýsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a\nd) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone\njej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.\n19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n20. Štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho\núradného postupu orgánu verejnej moci. Zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie vzniká, keď štát\nsvojím právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo neskôr zrušené pre jeho nezákonnosť, spôsobil určitému\nsubjektu škodu. Podmienkami vzniku objektívnej zodpovednosti štátu sú, že nezákonnosť rozhodnutia\nbola formálne potvrdená jeho zrušením alebo zmenou v opravnom konaní, a že v príčinnej súvislosti\ns nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. Nesprávny úradný postup je konanie alebo opomenutie\norgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore so zákonom, iným právnym predpisom, interným predpisom\nalebo zásadami dobrej správy. Môže ísť napríklad o neodôvodnené prieťahy v konaní, nevydanie\nrozhodnutia v zákonnej lehote, nekomunikáciu s účastníkom konania alebo o iný vadný postup orgánu\nverejnej moci. Na rozdiel od nezákonného rozhodnutia nesprávny úradný postup sa týka priebehu\nkonania alebo správania úradu pred alebo mimo rozhodnutia (rozhodovacej činnosti). Predpokladmi\n\nvzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup sú existencia nesprávneho úradného postupu,\na tiež vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\nVšetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne - ak čo i len jeden\nchýba, zodpovednosť štátu nevzniká. Poškodený má voči štátu nárok na náhradu majetkovej škody a\nprípadne aj na primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie\nporušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.\n21. Súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie prvého predpokladu vzniku zodpovednosti štátu\nza škodu, ten mal byť v tomto konaní naplnený kumuláciou tak nezákonného rozhodnutia, ako aj\nnesprávneho úradného postupu. Nezákonný rozhodnutím tak podľa žalobcu, ako aj podľa súdu prvej\ninštancie, bol rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa\n2. novembra 2010, vydaný vo veci žalobcu REKOSTAVEX, s.r.o. proti žalovanému X. A. v konaní o\nzaplatenie 72 469,65 € s príslušenstvom, ktorý bol vydaný v rozpore s vtedy účinným ustanovením\n§ 48 ods. 3 OSP. Tento rozsudok pre zmeškanie bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp.\nzn. 13Cob/40/2016 zo dňa 12.4.2016 z dôvodu, ktorý je možné zhrnúť tak, že Okresný súd Dolný\nKubín nepostupoval správne, keď sa žalovanému, ktorý si v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/19/2010\nnepreberal zásielky a bol v ňom nečinný, nepokúsil doručovať zásielky na iné súdu známe adresy a za\ntohto stavu rozhodol kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného Pavla Kotúľa.\n22. Nesprávny úradný postup súd prvej inštancie identifikoval v porušení povinnosti Okresného súdu\nDolný Kubín urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie, ktorým by rozhodol o podaniach žalobcu na\npripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodného\nžalobcu spoločnosti REKOSTAVEX, s.r.o. na žalobcu. Nesprávnosť tohto postupu mal súd prvej\ninštancie za preukázanú nálezom Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 47/2020-44 zo dňa 9. júna 2020,\nktorým bol označený za porušujúci základné právo sťažovateľa (žalobcu) na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov.\n23. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, bolo nepreukázanie vzniku škody u žalobcu,\nako jedného z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, čo malo podľa súdu\nprvej inštancie nevyhnutne tiež za následok nepreukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi vyššie\noznačeným nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\n24. Pokiaľ v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu súdu dôjde k\nzmareniu možnosti vymoženia pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia, čo má za následok zníženie\nalebo stratu hodnoty tejto pohľadávky, vzniknutá strata na hodnote pohľadávky predstavuje škodu, za\nktorú zodpovedá štát (za splnenia všetkých zákonných predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti).\nObdobný záver vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/134/03 zo dňa 27. novembra 2003.\nMožno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/105/2004 zo dňa 7. októbra 2004,\nz ktorého záverov vyplýva, že skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke\nveriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny\núradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky,\nresp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky\nnevymáhateľným.\n25. Na dosiahnutie úspechu v tomto spore žalobcovi teda nepostačovalo preukázať, že bol postihnutý\nnezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, ale musel tiež preukázať, že v\npríčinnej súvislosti s tým došlo k určitému zníženiu alebo k úplnej strate hodnoty pohľadávky,\nktorú vlastní. Prvým krokom k tomu je preukázanie hodnoty pohľadávky. Tá nie je determinovaná\njej nominálnou výškou, ale celým súborom okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú\npohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia pohľadávky z jeho\nmajetku (opäť rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/134/03 zo dňa 27. novembra 2003).\nOdvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade pohľadávka vlastnená žalobcom bola sporná - bola\npredmetom súdneho konania, v ktorom však nedošlo k jej meritórnemu posúdeniu, preto žalobcu v\nrámci preukázania hodnoty jeho pohľadávky zaťažuje dôkazné bremeno nielen smerom k preukázaniu\nmožnosti uspokojenia pohľadávky, ale v prvom rade k preukázaniu jej existencie a výšky. Súd nemôže\nprezumovať, že pohľadávka mala žalobcom tvrdený dôvod a výšku, tieto otázky musí súd vyriešiť ako\nprejudiciálne, ak by mal žalobe vyhovieť.\n\n26. S preukázaním existencie škody v tomto prípade úzko súvisí aj otázka príčinnej súvislosti, keďže\njej skúmanie si v zásade vyžaduje zodpovedať otázku, ako by skončilo konanie vedené na Okresnom\nsúde Dolný Kubín č. k. 2Cb/19/2010, nebyť nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu.\nTento záver možno primerane vyvodiť aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/103/2011\nzo dňa 30. apríla 2013, hoci predmetom konania bol v danom prípade iný ako majetkový nárok.\nPodľa najvyššieho súdu príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len\ntaké nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test\nconditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by to tak\nbolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Ďalej z predmetného rozhodnutia možno vyvodiť, že otázka\nexistencie príčinnej súvislosti medzi zrušenými nezákonnými rozhodnutiami a nárokom na náhradu\nnemajetkovej ujmy (to isté platí aj pre majetkovú škodu - pozn. odvolacieho súdu) vyžaduje porovnať\nvýsledok vyplývajúci pre žalobcu zo zrušených nezákonných rozhodnutí s výsledkom, ktorým by skončilo\nkonanie, ak by v ňom bolo pokračované. V podmienkach posudzovanej veci to znamená, že žalobca\nby musel v konaní preukázať, že ak by bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín č.\nk. 2Cb/19/2010 riadne pokračované, skončilo by vydaním rozsudku, ktorého výrok by bol totožný so\nzrušeným nezákonným rozsudkom pre zmeškanie č. k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010, teda\nžalovaný by bol zaviazaný na plnenie v žalobcom tvrdenom rozsahu.\n27. Žalobca vo vyššie označenom smere žiadne dokazovanie nenavrhol, hoci žalovaný existenciu jeho\npohľadávky sporoval. Zameral sa iba na preukázanie toho, že ním tvrdená pohľadávka by mohla byť v\nkonaní o výkon rozhodnutia uspokojená, pretože súdnym exekútorom zabezpečený majetok povinného\nna to postačoval. To je, ako už odvolací súd uviedol, nepochybne podstatná okolnosť majúca vplyv na\nhodnotu žalobcovej pohľadávky, ale nepreukazuje existenciu a výšku samotnej pohľadávky. Je potrebné\nsúhlasiť so súdom prvej inštancie, že vzhľadom na okolnosti tohto prípadu pri skúmaní existencie\nškody nemožno vychádzať z výsledkov konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.\n2Cb/19/2010, keďže jeho výsledkom nebol právoplatný rozsudok zaväzujúci určitý subjekt na plnenie.\nAj (neskôr zrušený) rozsudok č. k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010 predstavoval iba skrátené\nkontumačné rozhodnutie, ktoré nebolo vydané na základe súdom zisteného skutkového stavu, ale len\nv dôsledku (súdom nesprávne posúdenej) procesnej pasivity žalovaného.\n28. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani to, že žalobca nie je originálny veriteľ predmetnej\npohľadávky, ale stal sa ním ako postupník na základe jej postúpenia spoločnosťou REKOSTAVEX, s.r.o.\n(postupcom) zmluvou zo dňa 25.2.2011. Nebyť nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného\npostupu, žalobca by v dôsledku postúpenia pohľadávky mohol iba vstúpiť na miesto pôvodného žalobcu\ndo konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2Cb/19/2010. Z toho ale nie je možné\nvyvodiť, aký výsledok by dané konanie pri jeho riadnom priebehu (kedy by nebol vydaný nezákonný\nrozsudok pre zmeškania č. k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 2. novembra 2010 a súd by pripustil zmenu\nžalobcu) napokon malo, teda či by žalobca pokračujúc v konaní dosiahol v ňom úspech, resp. ak áno,\nv akom rozsahu.\n29. V súvislosti s názorom žalobcu, že štát vyznačením právoplatnosti na rozsudku „ručí“ za judikovanú\npohľadávku, pričom bez právoplatného rozsudku by žalobca predmetnú pohľadávku nekúpil, odvolací\nsúd predovšetkým opakuje, že štát zodpovedá iba za zníženie hodnoty pohľadávky, ku ktorej došlo v\ndôsledku jeho nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho postupu. Jeho zodpovednosť je rovnaká,\nbez ohľadu na to, či došlo k ďalšiemu nakladaniu s pohľadávkou. Hodnota pohľadávky nie je určená\nvýškou odplaty, ktorú postupník za jej postúpenie zaplatil, táto závisí od objektívnych skutočností\n(ako výška pohľadávky, možnosti jej vymoženia a pod.). Možno tiež dodať, že právoplatnosť súdneho\nrozhodnutia znamená jeho záväznosť pre strany sporu a vyjadruje jeho nezmeniteľnosť riadnymi\nopravnými prostriedkami, aj právoplatné rozhodnutie ale môže byť napadnuté mimoriadnymi opravnými\nprostriedkami. Z rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol v tomto prípade vydaný, navyše nevyplýva, že\nžalovaná pohľadávka v hmotnoprávnej rovine skutočne existuje, tento rozsudok je iba procesná sankcia\nza pasivitu strany, v neprospech ktorej bol vydaný. Tieto skutočnosti musia byť obozretne konajúcemu\npostupníkovi známe a musí ich zvážiť pri odplatnom nadobúdaní spornej pohľadávky.\n30. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil ním zistený skutkový stav tak, že žalobca nepreukázal vznik\nškody a existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a tvrdeným nezákonným rozhodnutím\na nesprávnym úradným postupom, jeho skutkové zistenia a právne posúdenie veci boli správne a\nrešpektujúce aj vyššie citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Keďže v konaní nebolo preukázané\n\nkumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, jeho zodpovednosť nemožno\nmať za založenú. V súvislosti so žalobcom označeným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP odvolací súd uvádza, že žalobca tento dôvod síce formálne označil, ale z jeho odvolania nie\nje možné vyvodiť, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup, ktorým by mal súd prvej inštancie\nznemožniť žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n31. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výrokovej\nčasti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.\n32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V konaní úspešnému žalovanému však\npodľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný nemá\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na článok 4 ods. 2 CSP a\nzásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v článku 17 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd o výške\nnáhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/15/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6c526b6-5f2b-4714-b3aa-af4ceefaffe5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.471.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.471.2021.1"}, {"guid": "ussr:b84a1e60-6cf1-44a1-8f76-aeaa14751e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.47.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.47.2020.2"}, {"guid": "ussr:251110e3-7f4e-4308-8050-61e5d8adf722", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.139.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.139.2018.1"}, {"guid": "91625987-0575-4314-a93a-64946e871fe0:83fd2d25-0902-47cc-a338-8dfbfc43079e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:9020200041.1", "spisova_znacka": "1ObdoG/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoG/1/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:9020200041.1"}, {"guid": "040ee5bf-bd0e-4786-8df4-90e60bdb6808:4db56607-2d56-4fa3-9432-c6c8e4847d44", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cob/40/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/40/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/040ee5bf-bd0e-4786-8df4-90e60bdb6808:4db56607-2d56-4fa3-9432-c6c8e4847d44"}, {"guid": "9a48a542-3c61-4826-b292-f564c86f7dd0:76934894-5b77-4af8-abb7-61eca40877b4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4607204025.4", "spisova_znacka": "6CoE/50/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/50/2012 z 26. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-06-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4607204025.4"}, {"guid": "49d59a07-e168-4f3d-9c58-be6b800924e4:39d8a35e-4d24-48b1-81f3-1af79da5f34e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/60/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Er/60/2015 z 3. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49d59a07-e168-4f3d-9c58-be6b800924e4:39d8a35e-4d24-48b1-81f3-1af79da5f34e"}, {"guid": "38ecff81-8f2e-4c1a-acc5-f812c5950400:33603a78-aba1-4c7a-89ea-5d6190a73aec", "ecli": null, "spisova_znacka": "26CbR/192/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/192/2015 z 3. 8. 2016", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2016-08-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/38ecff81-8f2e-4c1a-acc5-f812c5950400:33603a78-aba1-4c7a-89ea-5d6190a73aec"}, {"guid": "96fad89f-7f64-4665-a31b-d3a6ae9a6e84:8667a44a-306b-4a66-a512-1b255ce9cd52", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/151/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/151/2013 z 2. 3. 2015", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2015-03-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/96fad89f-7f64-4665-a31b-d3a6ae9a6e84:8667a44a-306b-4a66-a512-1b255ce9cd52"}, {"guid": "e6e416ab-1726-49b5-a8aa-73dc31f7844b:1d958b06-661f-4d46-b03c-a4c9382f9023", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/17/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Er/17/2011 z 19. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e6e416ab-1726-49b5-a8aa-73dc31f7844b:1d958b06-661f-4d46-b03c-a4c9382f9023"}, {"guid": "c5f8cc44-690d-47e2-bbdd-a5bfd0980685:e535ea6d-b643-4272-8cc8-3e0720661b64", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cb/19/2010", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/19/2010 z 2. 11. 2010", "sud": "Okresný súd Dolný Kubín", "datum_vydania": "2010-11-02", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5f8cc44-690d-47e2-bbdd-a5bfd0980685:e535ea6d-b643-4272-8cc8-3e0720661b64"}], "citovane_v": []}