Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/88/2024 z 13. 2. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2025, sp. zn. 4CoKR/88/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1119203677.1
Krajský súd Bratislava | 4CoKR/88/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:1119203677.1 | 2025-02-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz
Citované ustanovenia: § 102 ods. 2 ZKR, § 102 ods. 4 ZKR, § 102 ods. 5 ZKR, § 23 zákona č. 665/2005 Z. z., § 13 ods. 1 zákona č. 665/2005 Z. z., § 389 ods. 1 písm. b) CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0269ffc9-1dd4-416a-a655-1b9b3eb49b3c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1119203677.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
4CoKR/88/2024
1119203677
13. 02. 2025
JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI:SK:KSBA:2025:1119203677.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu
JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu: L. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. G. A. XXXX/., XXX XX K., správcom ktorého je: JUDr. Marek
Glemba, so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava, zn. správcu: S 1666, o odvolaniach správcov
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-8K/14/2019-781 zo dňa 09.10.2024 v časti II.
výroku, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III
č.k. B1-8K/14/2019-781 zo dňa 09.10.2024 v odvolaniami napadnutej časti II. výroku zrušuje a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaniami napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „konkurzný súd“) I. výrokom zrušil
konkurz na majetok úpadcu: L. K., G.. XX.XX.XXXX, K. G.M.. A. XX, XXX XX K. (ďalej len „úpadca“)
pre nedostatok predpokladov na konkurz, II. výrokom nepriznal správcovi JUDr. Marekovi Glembovi,
so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava, zn. správcu: S 1666, odmenu z výťažku a III.
výrokom priznal správcovi náhradu výdavkov vo výške 1.802,00 eur. Svoje rozhodnutie právne posúdil
s poukazom na ust. § 43 ods. 1 a 2, 107a ods. 1, § 102 ods. 2, 4 a 5, § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 13 ods. 1, § 23, § 24b písm. d) vyhlášky č. 665/2005,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR (ďalej len „vyhláška“), § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej lej „CSP“).
2. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 13.05.2019, č.k. 8K/14/2019-17,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2019, vyhlásil na majetok úpadcu konkurz s poukazom na
§ 107a ods. 1 ZKR, na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/3/2019 zo dňa
14.03.2019. Uznesením č.k. B1-8K/14/2019-623 zo dňa 05.06.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14.06.2023, konkurzný súd do funkcie správcu ustanovil JUDr. Mareka Glembu, so sídlom kancelárie
Mýtna 50, 811 07 Bratislava, zn. správcu: S 1666 (ďalej len „správca“).
3. Dňa 20.09.2024 bolo konkurznému súdu doručené (i) právoplatné rozhodnutie Mestského súdu
Bratislava I, sp. zn. 54Nt/10/2023 zo dňa 13.12.2023, ktorým súd rozhodol o povolení obnovy konania v
trestnej veci úpadcu a ktorým zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/3/2019
zo dňa 14.03.2019 vo výroku o treste prepadnutia majetku a (ii) právoplatné uznesenie krajského súdu,
sp. zn. 1Tos/14/2024, ktorým rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. por.
4. Konkurzný súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz na
podklade právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/3/2019 zo dňa 14.03.2019,
ktorým bol úpadcovi uložený (okrem iného) trest prepadnutia majetku. V priebehu konkurzného konania

nastala situácia, kedy po vyhlásení konkurzu bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 2To/3/2019 zo dňa 14.03.2019 vo výroku o treste prepadnutia majetku, jediný podklad na vedenie
konkurzného konania voči úpadcovi, čím zanikol predpoklad pre vedenie konkurzného konania a
pokračovanie konkurzu na majetok úpadcu. Konkurzný súd mal vzhľadom na to preukázanú danosť
dôvodov na zrušenie konkurzu pre nedostatok predpokladov na vedenie konkurzu, ktorým je chýbajúci
právny titul, rozhodnutie o prepadnutí majetku úpadcu. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že je
dôvodné zrušiť konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, aplikujúc § 102 ods. 2 ZKR.
5. Správca dňa 07.10.2024 doručil súdu reštančnú správu, z ktorej vyplýva, že od jeho ustanovenia do
funkcie nespeňažil žiaden ďalší majetok úpadcu. Priemerné mesačné náklady na správu a speňažovanie
majetku boli podľa správcu od jeho ustanovenia do funkcie vo výške 100 eur. Správca si v podaní
doručenom súdu dňa 07.10.2024 uplatnil nárok na náhradu výdavkov. Súd mu priznal náhradu výdavkov
vo výške 1.802,00 eur (1.800 eur za vedenie kancelárie a personálne zabezpečenie vedenia podľa § 24b
písm. d) vyhlášky od ustanovenia správcu do funkcie po zrušenie konkurzu na majetok úpadcu a 2,00
eur za preukázane vynaložené výdavky - poštovné). Vo zvyšku súd uplatnený nárok správcu (100 eur za
školenie SKP konané dňa 15.12.2023) považoval za nedôvodný, nakoľko v zmysle § 17 zákona č. 8/2005
o správcoch, je správca povinný si priebežne prehlbovať a rozširovať odborné vedomosti a schopnosti
potrebné na riadny výkon správcovskej činnosti, najmä s ohľadom na zmeny a rozvoj v oblastiach
dotýkajúcich sa výkonu správcovskej činnosti, preto súd túto časť nákladov správcovi nepriznal.
6. Proti tomuto uzneseniu v časti II. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie správca JUDr.
Marek Glemba z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP namietal, že súd v uznesení
a v predchádzajúcom konkurze porušil čiastkové právo správcu na (i) vysporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, (ii) právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
ako aj (iii) právo na preskúmanie rozhodnutia, pričom porušenie týchto parciálnych práv správcu ako
účastníka konania bude mať za následok (ak sa nevyriešia v odvolacom konaní) ďalšie spory, resp.
môžu viesť k ďalším pochybeniam.
Poukázal na to, že v konkurze si uplatnili odmenu zo speňažovania traja správcovia, a to JUDr. Lenka
Ivanová, ktorá si uplatnila odmenu zo speňažovania v sume 2.393.03 eur (nie je platca DPH), JUDr.
Martin Sečanský, ktorý si titulom speňažovania uplatnil nárok na odmenu v sume 146.079,00 eur
(vrátane DPH) a terajší správca JUDr. Marek Glemba, ktorý si uplatnil odmenu titulom speňažovania v
sume 19.199,58 eur (vrátane DPH).
Kým JUDr. Ivanová a JUDr. Sečanský si uplatnili odmenu zo speňažovania z dôvodu predaja majetku
zapísaného v konkurznej podstate úpadcu, či už jednotlivo alebo ako súboru, tak JUDr. Marek Glemba
si uplatnil odmenu podľa § 20 ods. 2 vyhlášky. Uviedol, že je pravdou, že počas jeho funkcie nedošlo
k „speňaženiu” v gramatickom zmysle slova, teda k premene majetku na peniaze, avšak poukázal na
fakt, že pod speňažením vyhláška v § 20 ods. 2, ale aj v § 13 ods. 3, priznáva nárok na odmenu nie len
tomu správcovi, ktorý prijal plnenie, ale aj tomu správcovi, ktorý zabezpečil plnenie.
V tomto prípade je jednoznačne preukázané, že dňa 20.06.2023 o 15:09 hod. naplnil predpoklady, aby
mu bola priznaná odmena podľa § 20 ods. 2 vyhlášky, pretože zaistil účet úpadcu v A. A., Q..A.. číslo
účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
7. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že dňa 19.04.2024 správca na základe komunikácie s príslušným
orgánom (Okresný úrad Bratislava) podal na súd žiadosť o vydanie uznesenia ako postupovať v konaní
podľa § 84 ods. 2 ZKR, keď jeho predmetom okrem iného bola aj otázka, ako postupovať v otázke
odmien predchádzajúcich správcov (v danom podaní sa jednalo hlavne o odmenu JUDr. Sečanského),
kde na túto žiadosť súd nereagoval. Zastával názor, že konkurzný súd sa vôbec nevysporiadal s nárokmi
správcov JUDr. Ivanovej a JUDr. Sečanského na odmenu, hoci tieto boli riadne uvedené v doručenom
zozname pohľadávok proti podstate, ako prílohe správy súdu zo dňa 04.10.2024 spolu s prílohami,
preukazujúcimi dôvodnosť uplatnených nárokov správcov.
8. V bode 18. odôvodnenia uznesenia konkurzný súd uviedol, prečo mu priznal náhradu výdavkov v
sume 1.802,00 eur. Považoval za zrejmé, že súd pod pojmom „uplatnil“ vychádzal z faktu, že tieto
náklady boli uvedené v zozname pohľadávok proti podstate zo dňa 04.10.2024. Nakoľko aj odmenu zo
speňažovania, ako aj nárok na náhradu výdavkov uplatnil rovnakým spôsobom v zozname pohľadávok
proti podstate zo dňa 04.10.2024, považoval za nutné konštatovať, že súd sa odmenou, ako ju správca
uplatnil, nezaoberal.

Naviac ZKR v znení § 102 uvádza, že súd rozhodne o odmene a výdavkoch správcu. V tomto konkurze
boli správcovia traja, preto bol toho názoru, že súd nemal v tomto prípade rozhodovať len o odmene
posledného správcu, ale o odmene všetkých správcov alebo aspoň mal otázku, prečo nerozhoduje o
odmene predchádzajúcich správcov v uznesení jasne odôvodniť, najmä, keď sa na túto otázku už v
minulosti správca dopytoval a súd sa k tejto otázke nevyjadril. Uvedeným postupom podľa jeho názoru
konkurzný súd naplnil obsah odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
9. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP zastával názor, že konkurzný
súd jednak (i) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval a jednak aj (ii) správne zvolenú
a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Konkurzný súd obsah správnej právnej
normy nesprávne interpretoval vo vzťahu ku skutočnosti, že síce rozhodoval o odmene správcu podľa
§ 102 ods. 2 ZKR - veta za bodkočiarkou, ale rozhodoval len o odmene posledného správcu a nie
o odmene všetkých troch správcov. Konkurzný súd správne zvolenú a správne interpretovanú právnu
normu nesprávne aplikoval, keď rozhodoval o odmene podľa § 102 ods. 2 ZKR, veta za bodkočiarkou,
ale nepriznal mu ju, pretože ju aplikoval len na „speňaženie“, nie na „zabezpečenie“, ako je uvedené v
§ 20 ods. 2 vyhlášky, čím nesprávne rozhodol o odmene, keď túto mu nepriznal.
10. Záverom navrhol, aby súd rozhodol tak, že:
„Súd správcovi JUDr. Marek Glemba, správca, so sídlom kancelárie Mýtna 50,811 07 Bratislava, zn.
správcu S 1666, priznáva odmenu 19.199.58 eur.
Súd správcovi JUDr. Martin Sečanský, správca, so sídlom kancelárie Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava,
zn. správcu S 1206, priznáva odmenu 146.079,00 eur.
Súd priznáva správkyni JUDr. Lenke Ivanovej, správca so sídlom kancelárie Zelená 2, 811 01 Bratislava,
zn. správcu S 1811, odmenu 2.393,03 eur.“
11. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj správca JUDr. Martin
Sečanský z dôvodu, že konkurzný súd v napadnutom uznesení nerozhodol o jeho odmene napriek
tomu, že v konkurznom konaní reálne speňažil majetok úpadcu. Uviedol, že uznesením Okresného súdu
Bratislava I č.k. 8K/14/2019 zo dňa 28.8.2020 ho súd ustanovil do funkcie správcu. Toto uznesenie bolo
zverejnené dňa 4.9.2019 v Obchodnom vestníku č. 171/2020. Uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. B1-8K/14/2019 zo dňa 5.6.2023 ho súd odvolal z funkcie správcu.
Poukázal na dokument datovaný dňa 20.9.2023, označený „Uplatnenie odmeny správcu“, ktorým si
uplatnil odmenu správcu za speňaženie majetku úpadcu na dražbe, ktorá sa konala dňa 10.3.2022. Išlo o
súbor nehnuteľností, ktoré boli zapísané v súpise majetku všeobecnej podstaty úpadcu (zverejnený dňa
25.7.2019 v Obchodnom vestníku č. 142/2019 v spojení s oznámením o opätovnom stanovení hodnoty
majetku zverejnené v Obchodnom vestníku č. 20/2020 dňa 30.1.2020). Dosiahnutý výťažok predstavuje
1.578.000 eur a jeho odmena sumu v celkovej výške 146.079 eur. Doplnil, že jeho odmena, spôsob jej
uplatnenia, ani jej výška neboli nikdy, nikým a nijako rozporované.
Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že mu prizná odmenu
146.079 eur.
12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že pre konanie a vydanie napadnutého rozhodnutia konkurzným
súdom vo výroku II. neboli splnené procesné podmienky, ktoré možno zhojiť úkonmi odvolacieho súdu.
Po oboznámení sa s obsahom konkurzného spisu, s dôvodmi odvolaní správcov, odvolací súd dospel
k záveru, že odvolaniam je potrebné vyhovieť.
13. Podľa § 102 ods. 2 ZKR, súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie
sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre
nedostatok majetku.
14. Podľa § 102 ods. 4 ZKR, uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu je oprávnený
podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.
15. Podľa § 102 ods. 5 ZKR, právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom
vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53

až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas
konkurzu tým nie je dotknutá.
16. Podľa § 107a ZKR, ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení
trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na
majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je
prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona.
17. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
18. Podľa § 23 vyhlášky, ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku (§ 102 ods. 1 ZKR) po konaní
prvej schôdze veriteľov, správcovi patrí paušálna odmena podľa § 12 a odmena z výťažku podľa § 13
až 22; iná odmena správcovi nepatrí.
19. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky, za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov v konkurze podľa
prvej hlavy druhej časti zákona patrí správcovi odmena určená ako percento z výťažku, ktoré ustanovuje
táto vyhláška (ďalej len „odmena z výťažku“). Odmena z výťažku patrí aj správcovi v konkurze podľa
prvého oddielu desiatej hlavy druhej časti zákona a štvrtej časti zákona.
20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
21. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
22. Odvolací súd považuje za preukázané, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 13.05.2019,
č.k. 8K/14/2019-17, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2019, vyhlásil na majetok úpadcu: L.
K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. G. A. Č.. XX, XXX XX K. konkurz s poukazom na § 107a ods. 1 ZKR,
na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/3/2019 zo dňa 14.03.2019. Konkurzný
súd dospel k záveru, že predpoklad na vedenie konkurzu na majetok úpadcu odpadol z dôvodu, že
právoplatným rozhodnutím Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 54Nt/10/2023 zo dňa 13.12.2023, súd
rozhodol o povolení obnovy konania v trestnej veci úpadcu a zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 2To/3/2019 zo dňa 14.03.2019 vo výroku o treste prepadnutia majetku a Krajský
súd právoplatným uznesením sp. zn. 1Tos/14/2024 rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
23. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov konkurzného súdu, ktorý
výrokom II. nepriznal správcovi JUDr. Marekovi Glembovi, značka správcu S 1666, ako aj nepriznanie
odmeny z výťažku správcom JUDr. Martinovi Sečanskému, značka správcu S 1206 a JUDr. Lenke
Ivanovej, značka správcu S 1811. Správca JUDr. Marek Glemba v odvolaní namietal, že považuje
rozhodnutie o nepriznaní odmeny z výťažku za nesprávne, pretože súd nemal v tomto prípade
rozhodovať len o odmene posledného správcu, ale o odmene všetkých správcov, alebo aspoň mal
otázku, prečo nerozhoduje o odmene predchádzajúcich správcov v uznesení jasne odôvodniť, najmä,
keď sa na túto otázku správca dopytoval už v minulosti, a súd sa k tejto otázke nevyjadril. Správca JUDr.
Martin Sečanský v odvolaní namietal, že konkurzný súd nerozhodol o jeho odmene napriek tomu, že v
konkurznom konaní reálne speňažil majetok úpadcu.
24. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že súd rozhodne o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku
vtedy, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu pohľadávok proti podstate. O zrušení konkurzu
pre nedostatok majetku rozhodne iba v prípade, že pohľadávky proti podstate presahujú hodnotu
majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu. Na tomto mieste je potrebné poukázať na skutočnosť, že kým
pri zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku súd vychádza z hranice hodnoty majetku
dlžníka uvedenej v § 9 vyhlášky, pri zrušovaní konkurzu pre nedostatok majetku už táto hranica majetku

úpadcu nie je právne významná, a preto sa nedá na zrušenie konkurzu aplikovať. Súd v uznesení o
zrušení konkurzu pre nedostatok majetku je vždy povinný rozhodnúť o odmene a výdavkoch správcu.
Uvedené neznamená, že súd je za každých okolností povinný odmenu alebo výdavky správcovi priznať.
To, ako súd o odmene a výdavkoch správcu rozhodne, závisí jednak od štádia konkurzu, ktorý sa
predmetným uznesením ruší, a jednak od rozsahu vykonaných úkonov, porušených povinností alebo
vzniknutých výdavkov správcu. Odmenu a výdavky priznané súdom si správca vyplatí buď z majetku
úpadcu, alebo z preddavkov zložených v danom konkurznom konaní, prípadne z oboch týchto zdrojov.
V praxi môže nastať aj situácia, že rozhodnutie súdu o priznaní odmeny alebo náhrade vynaložených
výdavkov správcu nebude vykonateľné pre nedostatok prostriedkov v danom konkurznom konaní.
25. Aplikujúc uvedené na posudzovanú právnu vec, odvolací súd zastáva právny názor, že konkurzný
súd mal pri rozhodovaní o (ne)priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov správcovi prihliadnuť aj na
špecifický charakter konkrétneho konkurzu, ktorý začal na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2To/3/2019 zo dňa 14.03.2019. Odvolací súd preto hodnotí rozhodnutie konkurzného súdu, že
nepriznáva odmenu z výťažku v poukazom na ust. § 102 ZKR, pretože počas funkcie JUDr. Mareka
Glembu ako správcu úpadcu nedošlo k speňaženiu ďalšieho majetku úpadcu, za predčasné a neúplné.
26. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú argumentáciu správcu, ktorý vytkol konkurznému súdu, že v bode
18. odôvodnenia uznesenia konkurzný súd uviedol, prečo mu priznal náhradu výdavkov v sume 1.802,00
eur, keď vychádzal z faktu, že tieto náklady boli uvedené v zozname pohľadávok proti podstate zo dňa
04.10.2024, ale následne sa nezaoberal odmenou zo speňažovania, ktorú si správca uplatnil rovnakým
spôsobom, ako aj nárok na náhradu výdavkov v zozname pohľadávok proti podstate zo dňa 04.10.2024.
Ak konkurzný súd argumentoval tou skutočnosťou, že počas jeho funkcie nedošlo k speňaženiu majetku,
mal konkurzný súd reflektovať aj ust. § 20 ods. 2 vyhlášky v spojení s ust. § 13 ods. 3 vyhlášky a
následne riadne zdôvodniť, prečo nie je možné priznať nárok na odmenu, keďže správca preukázateľne
síce nespeňažil žiadny majetok, avšak zaistil účet úpadcu dňa 20.06.2023 o 15:09 hod., čo vyplýva aj
zo spisového materiálu. Z uvedeného je preto možné konštatovať, že rozhodnutie konkurzného súdu je
v tejto časti nepreskúmateľné, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Podľa názoru odvolacieho súdu, konkurzný súd mal pri rozhodovaní o odmene z výťažku pre aktuálneho
správcu JUDr. Mareka Glembu posúdiť jeho nárok na odmenu, ktorú si uplatnil v súlade s ust. § 20 ods.
2 vyhlášky.
27. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 19.04.2024 správca JUDr. Marek Glemba podal
žiadosť o vydanie uznesenia, ako postupovať v konaní podľa § 84 ods. 2 ZKR, ktorej predmetom bola
- okrem iného, aj otázka, ako postupovať pri posúdení nároku na odmeny predchádzajúcich správcov hlavne JUDr. Martina Sečanského. Odvolací súd vytýka konkurznému súdu, že na túto otázku správcu
nereagoval a rovnako tak sa s ňou nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací
súd dáva za pravdu správcovi, že konkurzný súd sa vôbec nevysporiadal ani s nárokmi správcov JUDr.
Martina Sečanského, ani JUDr. Lenky Ivanovej na odmenu, hoci zo spisového materiálu je zrejmé, že
nároky na odmenu boli riadne uvedené v doručenom zozname pohľadávok proti podstate ako prílohe
Správy súdu zo dňa 04.10.2024 spolu s prílohami, preukazujúcimi dôvodnosť uplatnených nárokov
správcov.
Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu správcu JUDr. Mareka Glembu, že podľa § 102 ZKR má súd rozhodnúť
o odmene a výdavkoch správcu a nakoľko v tomto konkurze boli správcovia traja, konkurzný súd v
tomto prípade nemal rozhodovať len o odmene posledného správcu, ale mal určiť nárok na odmenu
aj predošlých správcov, resp. uviesť, prečo nerozhoduje o odmene predchádzajúcich správcov v tomto
uznesení.
Odvolací súd dáva za pravdu aj odvolateľovi JUDr. Martinovi Sečanskému, že súd nerozhodol v
napadnutom uznesení o jeho odmene napriek tomu, že si podaním zo dňa 20.9.2023, označeným
„Uplatnenie odmeny správcu“, uplatnil odmenu správcu za speňaženie majetku úpadcu na dražbe, ktorá
sa konala dňa 10.3.2022 v celkovej výške 146.079 eur, ani žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého
dôvodu nerozhoduje o jeho odmene.
Odvolací súd rovnako tak považuje za nesprávny postup konkurzného súdu, keď sa dostatočne
nezaoberal činnosťami správcov, ktorá vyplývala zo Správy o speňažovaní majetku úpadcu a Správy
o vykonaných úkonoch a priebehu konkurzu zo dňa 04.10.2024, doručených konkurznému súdu dňa
07.10.2024, z ktorých je zrejmá činnosť správcov.

28. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie súdu neobsahuje úvahy konkurzného súdu, ktoré by
bolo možné preskúmať v odvolacom konaní, a preto rozhodnutiu chýba dostatočná presvedčivosť s
ohľadom na predmet posudzovanej veci a výsledok konania. S poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP, odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pretože v konaní bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces správcov úpadcu, v
dôsledku nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia a tento nedostatok nie je možné odstrániť
činnosťou odvolacieho súdu.
S poukazom na skutočnosť, že odvolací súd bez ďalšieho nevie dôkladne preskúmať položky nákladov
súvisiacich s vedením konkurzu, úlohou konkurzného súdu v ďalšom konaní bude riadne zistiť
opodstatnenosť uplatnených nárokov správcov v tomto konkurznom konaní, s ohľadom na špecifiká
posudzovanej veci a rozsah činnosti správcu v konkurznej veci. Úlohou súdu prvej inštancie bude
v novom rozhodnutí postupovať striktne podľa kvalitatívnych požiadaviek pre súdne rozhodnutie s
poukazom na ust. § 220 CSP a zároveň dostatočne vyčerpávajúco sa vyjadriť ku všetkým podstatným
skutočnostiam v tejto posudzovanej právnej veci, za dodržania práva strán na spravodlivý súdny
proces, čím bude umožnené, v prípade podania opravného prostriedku, riadne preskúmať postup
konkurzného súdu pri jeho činnosti, odvolacím súdom. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať
sa v rozhodnutí aj s argumentáciou uvedenou v odvolaniach správcov JUDr. Mareka Glembu a JUDr.
Martina Sečanského, to všetko za striktného dodržania procesných noriem, predovšetkým stanovených
v ZKR a subsidiárne v CSP.
29. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP).
30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.