{"guid": "37e40e4a-55cb-470f-af5c-7817301a0599:3a1ffce3-7292-4e04-87e3-000107cdcea5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118207296.2", "spisova_znacka": "5Cob/123/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/123/2023 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 5Cob/123/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1118207296.2", "identifikacne_cislo": "1118207296", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a1ffce3-7292-4e04-87e3-000107cdcea5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118207296.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118207296.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118207296.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/123/2023\n1118207296\n27. 11. 2025\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2025:1118207296.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Beňo,\nPhD., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 42 029 236, správca konkurznej podstaty úpadcu\nIE group, a.s. v konkurze, so sídlom Hlavná 50, Prešov, IČO: 36 518 531, zastúpeného: IKRÉNYI\n& REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanej: SYNECTA\na.s., so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 36 525 693, zastúpenej: JUDr. Jiří Voršilka, zapísaný v\nČeskej advokátskej komore pod č. 2488 so sídlom Opletalova 1535/4, 110 00 Praha 1, Česká republika,\nhosťujúci euroadvokát podľa ust. § 31 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, o\nzaplatenie 2.503.634,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava III, č.k. B1-27Cb/138/2018 zo dňa 28. júla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-27Cb/138/2018 zo dňa 28.\njúla 2023 v časti napadnutého I. a III. výroku\np o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi súd proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 2.503.634,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 %\nročne zo sumy 807.623,97 eur od 06.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 403.811,99 eur od 26.12.2015\ndo zaplatenia, zo sumy 403.811,99 eura od 01.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 888.386,37 eur od\n02.05.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške\n40,- eur, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok II.) a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy\nkonania v rozsahu 100 % (výrok III.).\n2. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 369 ods. 2, § 369c ods. 1,\nzákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 488,\n§ 489, § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“),\nust. § 1 ods. 1, 3, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, ust. § 137 písm. a/, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n3. Za nesporné súd v konaní považoval uzatvorenie modifikovanej zmluvy o konzorciu zo dňa 21.11.2011\nmedzi úpadcom a žalovanou, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu nepomenovanú, z obsahu\nktorej nebolo možné dospieť k záveru, že medzi zmluvnými stranami došlo k vytvoreniu združenia v\nzmysle ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. záujmového združenia právnických osôb podľa\nust. § 20f a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z bodu 2.1 Dohody o konzorciu, v\n\nktorom sa úpadca a žalovaná dohodli, že konzorcium nie je právnym subjektom a v bode 2.3 účastníci\ndohody deklarovali, že žiadna jej časť nesmie byť vykladaná ako vytvorenie spoločnosti, partnerstva,\nzdruženia alebo akéhokoľvek subjektu za účelom obchodnej transakcie alebo vo všeobecnosti. V\nDohode o konzorciu sa zmluvné strany tiež dohodli, že žalovaná zodpovedá za riadenie obchodnej\nstránky, financovanie projektu a za dodávky zariadení uvedených v prílohe č. 1 k dohode a že súčasne\nje vedúcim členom konzorcia. Úpadca je podľa Dohody o konzorciu členom konzorcia, zodpovedá za\nriadenie technickej stránky a nesie zodpovednosť za dodávky zariadení uvedených v prílohe č. 1. V\nbode 1 Dohody o konzorciu sa jej účastníci dohodli, že po schválení Dodatkovej dohody č. 1, členovia\nkonzorcia uzavrú a podpíšu Dodatkovú dohodu k tejto Dohode, v ktorej budú definovať deľbu práv a\nzáväzkov strán, spôsob rozhodovania v spoločných záležitostiach konzorcia, atď.\n4. Vychádzajúc z úpravy nepomenovaných zmlúv súd prvej inštancie konštatoval, že podstatné časti\nzmluvy nie sú podmienkou jej platnosti, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ\na zmluvné strany majú možnosť uzatvárať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne\nupravené; pôjde o zmluvy inominátne. Aby inominátna zmluva bola uzavretá musí byť dostatočne určený\npredmet záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa na vznik zmluvy, ktoré vyplýva zo všeobecných\npožiadaviek na určitosť právnych úkonov. Z uvedeného vyplýva, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie\nje rozhodujúci, vždy je rozhodujúci obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny\nzákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto\ntypu, ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu\ninominátnu za predpokladu, že je dostatočne určený predmet záväzku. Význam má aj aplikácia ust. § 491\nods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených,\ntreba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje\ninak. Napokon je potrebné zdôrazniť, že ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú\nzmluvu (či už pomenovanú alebo nepomenovanú) platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy,\nak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 5Cdo/39/2003).\n5. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe bodu 1 Dohody o konzorciu, v ktorom sa jej účastníci\ndohodli, že po schválení Dodatkovej dohody č. 1 členovia konzorcia uzavrú a podpíšu k tejto Dohode\nDodatkovú dohodu, v ktorej budú definovať deľbu práv a záväzkov strán, spôsob rozhodovania v\nspoločných záležitostiach konzorcia atď., bola dňa 27.06.2012 uzatvorená Dohoda o rozdelení prác,\nslužieb, odmeny a zisku v rámci projektu modernizácie taškentskej TES, výstavba PGU s kapacitou 370\nMW, pod číslom IEG/1349/2012. Podľa bodu 5.1 Dohody cena za služby spojené s riadením projektu,\nkontrolou, inžinieringom a projektom, inžinierskymi prácami na prvej etape bola odsúhlasená pre úpadcu\nv rámci fixovanej paušálnej sumy 6.130.000 USD. V bode 5.2 Dohody si jej účastníci dohodli, že úpadca\nmá nárok na odmenu vo výške 2 % z dohodnutej ceny energobloku (po odpočítaní ceny kotla na\nodpadové teplo) a vo výške 2,75 % z ceny každej ďalšej súpravy, ktorú kúpi dodávateľ (žalovaná).\nPodľa bodu 6.2. Dohody, sa úpadca a žalovaná dohodli, že táto Dohoda a budúce dohody o rozdelení\nprác druhej etapy tvoria dohodu medzi členmi konzorcia, vytvoreného za účelom realizácie projektu,\no rozdelení prác, odmien a zisku v rámci projektu a o výške odmeny a zisku, ktoré na základe danej\nDohody prináležia úpadcovi, zároveň aj ako členovi konzorcia. V bode 6.2. Dohody je ďalej uvedené,\nže žiadne iné požiadavky okrem uvedených, v danej Dohode a budúcej dohode o rozdelení prác\ndruhej etapy nebudú požadované, predkladané a zo strany úpadcu uplatňované vo vzťahu k žalovanej,\nkonzorciu alebo jeho členom, ak nebude uvedené iné v akejkoľvek inej dohode, ktorá bude uzavretá\nmedzi žalovanou a úpadcom. Z tohto znenia záverečnej dohody obsiahnutej v Dohode jednoznačne\nvyplýva, že samotní členovia konzorcia v čase podpisu Dohody dňa 27.06.2012 predvídali potenciálny\nvznik ďalších nadväzujúcich dohôd uzatváraných medzi úpadcom a žalovanou, na základe ktorých by\nsi mohli nárokovať ďalšie dodatočné požiadavky zo strany úpadcu voči žalovanej. Takouto ďalšou\ndohodou je Protokol k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku zo dňa 27.06.2012, datovaný\ndňa 04.11.2015, z ktorého obsahu vyplýva, že daným Protokolom sa zmluvné strany dohodli na spôsobe\nvyrovnania v súlade s Dohodou o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku, pričom súčasne podpisom\ndaného Protokolu zmluvné strany potvrdili poskytnutie služieb zo strany úpadcu pod bodom 1 až 4\nProtokolu.\n6. Úpadca a žalovaná v protokole potvrdili, že úpadca podľa bodu 5.1 Dohody poskytol služby v oblasti\nprojektového manažmentu, kontroly, inžinieringu a projektovania, ako aj inžinierske práce vo výške\n5.848.934,97 USD, pričom sumu 5.548.934,97 USD už žalovaná uhradila. Táto suma je konečná a\n\nzmluvné strany ju nemôžu ďalej upravovať. Strany Protokolu sa dohodli, že úpadcovi má byť poukázaná\nešte platba v sume 300.000 USD, t. j. rozdiel vyššie uvedených súm. Okrem toho sa zmluvné strany\nv bode 2, 3 a 4 Protokolu dohodli, že úpadca má nárok na odmenu za služby poskytnuté na nákup\npohonnej jednotky, za služby poskytnuté na nákup kotla a za služby poskytnuté na nákup pomocného\nzariadenia v celkovej výške 4.800.000 USD (2.000.000 USD + 2.000.000 USD + 800.000 USD), pričom\nžalovaná už zaplatila 2.000.000 USD. Celková suma, ktorá má byť ešte uhradená je vo výške 2.800.000\nUSD (1.000.000 USD + 1.000.000 USD + 800.000 USD). Uvedené ceny sú konečné a nemôžu byť ďalej\nupravené. Žalovaná a úpadca sa v bode 5 Protokolu dohodli, že celková suma, ktorú žalovaná musí\núpadcovi zaplatiť je vo výške 3.100.000 USD podľa harmonogramu splátok uvedeného v prílohe č. 1.\n7. Podpisom uvedeného Protokolu zmluvné strany zároveň potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne výhrady\nohľadom rozsahu a ceny poskytnutých služieb, aj poukázaných platieb. Protokol sa podľa bodu 9\nstal neoddeliteľnou súčasťou Dohody s tým, že Dohoda je platná v časti, v ktorej nie je v rozpore s\nProtokolom. Uzatvorením Protokolu preto došlo k modifikácii Dohody a k jasnej a zrozumiteľnej úprave\nodmeny úpadcu, ako aj povinnosti žalovanej túto odmenu úpadcovi uhradiť. K Protokolu bola dňa\n04.11.2015 totožnými osobami podpísaná príloha č. 1, špecifikujúca konkrétny splátkový harmonogram.\nProtokol a aj jeho prílohu č. 1 za úpadcu podpísal B. K. a N. J. (namiesto N. J.Á. prílohu č. 1 podpísal\nB. K.) a za žalovanú ju podpísal B. Y. a B. C..\n8. K tvrdeniu žalovanej, že vychádzajúc z povahy konzorcia ako združenia nemôže žalobca od žalovanej\nv zmysle Dohody o konzorciu zo dňa 21.11.2011 požadovať úhrady za úpadcom poskytnuté služby,\nsúd uviedol. Dohoda o konzorciu sa v súlade s bodom 5 a bodom 7.2 vykladá v súlade s legislatívou\nSlovenskej republiky. Dohoda o konzorciu nie je zmluvou, ktorá by bola upravená ako zmluvný typ v\nObchodnom ani v Občianskom zákonníku, a teda ide o inominátnu/nepomenovanú zmluvu uzatvorenú\npodľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom jedinou podmienkou na jej platné uzavretie\nje dostatočné určenie predmetu zmluvy. Z dôvodu, že ide o inominátnu zmluvu, ktorej iné podmienky\nna platné uzavretie stanovené nie sú, nemožno podľa súdu akceptovať námietku žalovanej, že v\nnadväznosti na Dohodu o konzorciu, svojou povahou dohodu o spolupráci, nemožno upraviť vzájomné\nvzťahy členov konzorcia aj spôsobom, kedy by jeden člen konzorcia mal nárok na platby od druhého\nčlena konzorcia. Súčasne v Dohode o konzorciu nie je v žiadnej jej časti obsiahnutá úprava nárokov na\nprotiplnenie za služby poskytnuté členmi konzorcia na projekte modernizácie taškentskej TES, výstavba\nPGU s kapacitou 370 MW. Samotná Dohoda o konzorciu predpokladá ďalší právny úkon, v ktorom bude\ndefinovaná deľba práv a záväzkov strán, spôsob rozhodovania v spoločných záležitostiach konzorcia\natď. Vzhľadom kuvedenému súd dospel k záveru, že Dohoda o konzorciu nevylučuje také usporiadanie\nvzájomných vzťahov medzi úpadcom a žalovanou, kedy by nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na úhradu\nním poskytnutých služieb pri realizácii projektu zo strany žalovanej tak, ako to vyplýva z Protokolu a\nprílohy č. 1 k Protokolu.\n9. V priebehu súdneho konania žalovaná namietala, že k podpísaniu Protokolu a prílohy č. 1 k Protokolu\ndošlo v tiesni, na základe čoho sú neplatné. Tieto tvrdenia ale neboli ničím preukázané. Osoby\npodpisujúce Protokol za úpadcu, T.. K. a T.. J. vylúčili podpísanie Protokolu v tiesni a rovnako vylúčili\njeho podpísanie pod tlakom zotrvania úpadcu na stavenisku. Súd prvej inštancie opäť upriamil pozornosť\nna bod 7 Protokolu, v ktorom zmluvné strany uznali a potvrdili, že voči sebe nemajú žiadne výhrady\nohľadom rozsahu a ceny poskytnutých služieb. Okrem toho Občiansky zákonník síce v ust. § 49 upravuje\nprávo účastníka na odstúpenie od zmluvy, ktorú uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,\navšak ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikáciu tohto ustanovenia v obchodných vzťahoch\nvýslovne vylučuje. Účastník obchodnoprávnych vzťahov v záujme stability obchodných vzťahov teda\nnemôže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa preukáže, že ju uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných\npodmienok. Takéto riešenie vychádza zo skutočnosti, že podnikateľ vie dôslednejšie uvážiť, do akého\nvzťahu a za akých podmienok vstupuje, navyše musí tiež ako súčasť podnikania znášať podnikateľské\nriziko. Vyjadruje to aj definícia podnikania (§ 2 ods. 1 OBZ) v tom zmysle, že ide o činnosť, ktorú\npodnikateľ uskutočňuje na vlastný účet, riziko a zodpovednosť. Je potrebné rozlišovať situáciu, keď\npodnikateľ uzatvára zmluvu pod tlakom napríklad svojej zlej hospodárskej situácie, kedy je vylúčené,\naby od takejto zmluvy odstúpil, a situáciu, keď zmluvu uzavrel z donútenia druhej strany za absencie\nslobodnej vôle. V druhom prípade by išlo o neplatný právny úkon, pretože chýba danosť slobodnej vôle.\nV danom spore však nemožno z ničoho vyvodiť, že žalovaná bola Protokol a jeho prílohu č. 1 podpísať\ndonútením zo strany úpadcu. Táto jej námietka je preto nedôvodná.\n\n10. Žalovaná ďalej namietala, že žalobou uplatnená suma predstavuje platby za služby, ktoré mal úpadca\nv rámci realizácie Projektu vykonať, ktoré však nevykonal a teda mu odmena za ne neprináleží, na\nzáklade čoho sú Protokol a príloha č. 1 k nemu v rozpore so zákonom. Konkrétne žalovaná namietala\nposkytnutie služieb úpadcom pri nákupe kotla, energobloku a pomocného zariadenia. Túto jej námietku\nvšak súd považoval za účelovú, vzhľadom k tomu, že žalovaná podpisom Protokolu v jednotlivých\njeho bodoch priamo potvrdila, že úpadca služby bližšie definované v Dohode o rozdelení prác, služieb,\nodmeny a zisku uzatvorenej dňa 27.06.2012 a týkajúcej sa projektu modernizácie taškentskej TES,\nvýstavba PGU s kapacitou 370 MW, pod číslom IEG/1349/2012 poskytol.\n11. K tvrdeniu žalovanej, že príloha č. 1 k Protokolu nie je platnou dohodou o úhrade záväzku ani\njeho uznaním, keďže neobsahuje dôvod záväzku ku ktorému sa žalovaná mala zaviazať, súd prvej\ninštancie poukázal na to, že Protokol, príloha č. 1 k Protokolu a Dohoda tvoria neoddeliteľnú jednotu,\npretože Protokol odkazuje na prílohu č. 1 a zároveň v bode 9 uvádza, že je neoddeliteľnou súčasťou\nDohody. Nakoľko teda príloha č. 1 k Protokolu z logiky veci nadväzuje na Protokol, ktorý obsahuje\nzáväzok žalovanej v totožne vyčíslených výškach a tento priamo odkazuje na Dohodu o rozdelení prác,\nslužieb, odmeny a zisku uzatvorenú dňa 27.06.2012, obsahujúcu definovanie činností poskytovaných\núpadcom ako členom konzorcia, je potom dôvod záväzku žalovanej voči žalobcovi preukázaný. Na\nzáklade uvedeného teda absencia priameho vyjadrenia dôvodu záväzku v prílohe č. 1 k Protokolu\nrovnako nespôsobuje jej neplatnosť.\n12. Žalovaná z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania, ktorú súd takisto posúdil ako nedôvodnú. V\nzmysle ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba\nodo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Splatnosť\njednotlivých splátok definovaných v harmonograme prílohy č. 1 k Protokolu nastala k dňom 05.12.2015,\n25.12.2015, 29.02.2016 a 01.05.2016. Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 20.04.2018, a podľa\nust. § 397 Obchodného zákonníka premlčacia doba je štyri roky, k premlčaniu jednotlivých záväzkov\nžalovanej nedošlo.\n13. Súd prvej inštancie konštatoval, že predložené listiny posudzoval aj s prihliadnutím na základné\nzásady súkromného práva, a to zásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a zásadu\n„actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil,\nako by neplatil) a poznamenal, že vôľu prezentovanú kontrahentmi v právnych úkonoch (tzv. princíp\npriorizácie vôle) treba v danom prípade dôsledne rešpektovať a konkrétne ustanovenia interpretovať\n„in favor contractus“. Kontrahenti toho - ktorého zmluvného typu sú preto viazaní svojimi zmluvnými\nprejavmi, a teda musia sa riadiť starou rímskou zásadou „pacta sunt servanda“ a ak sa výslovne v\nDohode, Protokole a prílohe č. 1 k Protokolu dohodli, že žalovaná zaplatí úpadcovi sumu 3.100.000 USD\nje potrebné tento záväzok rešpektovať. Námietky žalovanej sú preto účelovými námietkami ako sa zbaviť\nzáväzku, na splnenie ktorého sa riadne zaviazala. Jej tvrdenia ohľadom neplatnosti Protokolu a prílohy\nč. 1 k Protokolu neboli preukázané a keďže súd vzhľadom k uvedenému posúdil jednotlivé námietky\nžalovanej, ktorými rozporovala nároky žalobcu ako nedôvodné, je nárok žalobcu na uhradenie celkovej\nsumy vo výške 3.100.000 USD, po prepočte 2.503.634,31 eur dôvodný, a preto súd zaviazal žalovanú\nna úhradu uvedenej dlžnej sumy vo výške 2.503,634,31 eur. Aj keď k určeniu dňa, ku ktorému došlo\nk prepočtu 3.100.000 USD na euro, keďže dlžník nemôže mať horšie postavenie než by mal, keby sa\nrozhodol dlh splniť dobrovoľne možno mať isté výhrady, pri zohľadnení prepočtových kurzov k posledným\ndňom podľa harmonogramu splátok, t. j. dňa 05.12.2015, 25.12.2015, 29.02.2016 a 01.05.2016, by ale\npožadovaná suma bola vyššia, a preto súd akceptoval prepočet žalobcu, ktorý je v konečnom dôsledku\npre žalovanú výhodnejší.\n14. Návrh na vykonanie výsluchu zástupcu žalovanej v Taškente - pána F. K. A. súd zamietol, nakoľko ho\nvyhodnotil ako nadbytočný, pretože prejavy vôle žalovanej boli riadne vyjadrené v Dohode, Protokole,\nako aj v Prílohe č. 1 k Protokolu. Výsluch spomenutej osoby by bol nehospodárny a neúčelný a nijako\nby neodstránil spornosť v danej veci, keďže v tomto prípade je potrebné dôsledne rešpektovať zásadu\n„pacta sunt servanda.“ Ak osoby konajúce za žalovanú urobili vyhlásenia v rozpore so skutočnosťou\na aj napriek tomu ju zaviazali uhradiť úpadcovi sumu 3.100.000,- USD, je potrebné uplatniť si nároky\nvoči nim. Táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu úpadcu. Pre iné návrhy na doplnenie dokazovania platí,\nže ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, tak v zmysle rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 3Obdo/59/2020 zo dňa 19.10.2020\na sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo dňa 14.12.2020, je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na\n\ndoplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, konečným prejavom strany o disponovaní s\nprávom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie\ndokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná\nstrana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno\npovažovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie\nkonkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí\nnajvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania už\npodané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú na nich.\n15. Žalobca si žalobou súčasne uplatnil a súd mu ako veriteľovi vo veci uhradenia záväzku vyplývajúceho\nz Protokolu k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku a prílohy č. 1 k Protokolu uzatvorených\ndňa 04.11.2015 proti žalovanej ako dlžníkovi, priznal v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v\nspojení s § 1 ods. 1 a ods. 3 nariadenia, nárok na uhradenie úrokov z omeškania z nezaplatených súm,\nkonkrétne úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 807.623,97 eur od 06.12.2015 do zaplatenia,\nzo sumy 403.811,99 eur od 26.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 403.811,99 eur od 01.03.2016 do\nzaplatenia a zo sumy 888.386,37 eur od 02.05.2016 do zaplatenia. Súčasne súd žalobcovi v súlade s ust.\n§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia, priznal nárok na zaplatenie paušálnej\nnáhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, pretože žalovaná sa s úhradou\ndlžnej sumy dostala do omeškania. Splátkový harmonogram vyplývajúci z prílohy č. 1 k Protokolu\nk Dohode o rozdelení prác, služieb, odmien a zisku žalovaná nenamietala, a preto súd žalobcovi\npriznal úroky z omeškania v nadväznosti na termíny splatnosti jednotlivých splátok, uvádzané v danom\nharmonograme. Splátka č. 4 vo výške 1.100.000,- USD (888.386,37 eur) ale podľa harmonogramu mala\nbyť uhradená do 01.05.2016, a preto sa žalovaná dostala do omeškania s jej úhradou až od 02.05.2016.\nSúd teda priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 888.386,37 eur až od\n02.05.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 888.386,37 eur\npočítaného skôr než od 02.05.2016, žalobu zamietol.\n16. Na základe uvedených skutočností uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu vo výške 2.503.634,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 807.623,97\neur od 06.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 403.811,99 eur od 26.12.2015 do zaplatenia, zo sumy\n403.811,99 eur od 01.03.2016 do zaplatenia a zo sumy 888.386,37 eur od 02.05.2016 do zaplatenia\na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku.\n17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech (z hľadiska žalovanej\nistiny), pretože súd žalobe žalobcu v celom rozsahu (istina) vyhovel. Žalobcovi preto priznal nárok na\nnáhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady súd prvej inštancie\nrozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n18. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá s poukazom na odvolacie\ndôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov, ďalej aj „OSP“ (t. j. nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie\nveci), vynesený rozsudok namietala v časti jeho I. a III. výroku. Súdu prvej inštancie vyčítala najmä\nnezohľadnenie skutočnosti, že právne vzťahy medzi stranami sporu upravovala Dohoda o konzorciu,\nktorú je nutné považovať za zmluvu o združení podľa ust. § ust. 829 a nasl. Občianskeho zákonníka,\na v zmysle ktorej účastníkom zmluvného vzťahu prináleží nárok na podiel na zisku, nie však nárok na\nodmenu za služby podľa Protokolu. Dohoda o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku zo dňa 27.06.2012\na na ňu nadväzujúci Protokol sú neplatné pre rozpor so základnými princípmi zmluvy o združení,\nstanovenými zákonom. S poukazom na ust. § 829 a § 830 Občianskeho zákonníka namietala, že\nzmluva o združení vylučuje uzatvorenie takej dohody, podľa ktorej by jeden účastník združenia vyplácal\ndruhému účastníkovi združenia finančnú čiastku vo forme odmeny za poskytnuté služby alebo odmeny\nza sprostredkovanie tak, ako to učinili strany sporu v predmetnej Dohode a obsahovo nadväzujúcom\nProtokole.\n19. Žalovaná ďalej zdôraznila, že Protokol je iba rekapituláciou už existujúcich záväzkov založených\nDohodou, ktorá zmluvnej strane umožňuje namietať neexistenciu predmetných záväzkov z dôvodu,\nže služby poskytnuté neboli, a preto ani záväzok stanovený Protokolom nevznikol. V danej súvislosti\n\nzotrvala na tom, že záväzky upravené v čl. 2, 3 a 4 Protokolu nikdy nevznikli, keďže žalobca žiadne služby\npri nákupe zariadení žalovanému neposkytol. Poukázala na svedeckú výpoveď pánov K. a J., ktorí\nsíce veľmi neurčito uviedli, že žalobca poskytoval plnenie žalovanému podľa zmluvy, no bližšie nevedeli\nšpecifikovať o aké činnosti malo pri nákupe technických zariadení ísť. Žalovaná v tomto smere navrhla\nvýsluch p. A., ktorý ako riaditeľ výstavby elektrárne mohol jednoznačne potvrdiť, že žalobca žiadnu\nčinnosť pri nákupe zariadení nevykonával, ako aj skutočnosť, že svoju ďalšiu účasť na stavbe žalobca\npodmienil podpisom Protokolu, ktorý tak žalovaná podpísala v tiesni. Súd však tento dôkazný prostriedok\nzamietol. Podľa názoru žalovanej však na jeho zamietnutie neexistoval pádny dôvod, a to aj s ohľadom\nna skutočnosť, že prejavila ochotu znášať náklady spojené so zabezpečením a výsluchom tohto svedka.\nPôvod svedka (pozn. bydlisko v F.) nie je dostatočným dôvodom na nevykonanie navrhovaného dôkazu,\nnakoľko bez neho nemožno dostatočne a úplne zistiť skutkový stav. S názorom súdu prvej inštancie,\nže tu je potrebné vychádzať z obsahu samotnej dohody sa nestotožnila opätovne tvrdiac, že Protokol\nnie je listinou zakladajúcou nové záväzky, ani uznaním už existujúceho záväzku, ale len rekapituláciou\nzáväzkov založených Dohodou, ktorá žalovanej ako zmluvnej strane povinnej plniť, umožňuje preukázať\nneexistenciu záväzku tým, že žalobca činnosti upravené v čl. 2, 3 a 4 Protokolu nevykonával, a preto\nmu nárok na žiadne plnenie nevznikol. Nevykonaním navrhovaného dôkazu tak súd prvej inštancie\nnedostatočne zistil skutkový stav, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci a naviac, takýmto postupom súdu došlo tiež k porušeniu zásady rovnosti, keď boli vypočutí len\nzamestnanci žalobcu, nie však zamestnanci žalovanej.\n20. Z uvedených dôvodov žalovaná požadovala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozhodnutie v napadnutej\nčasti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.\n21. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 31.08.2023, jej odvolaciu argumentáciu\nv celom rozsahu poprel z dôvodu jej účelovosti, sledujúcej oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a obsahujúce\npodrobné odôvodnenie na všetky argumenty uvádzané žalovanou, ktorá v podanom odvolaní len\nreprodukovala predchádzajúce skutkové tvrdenia, ktorými sa snaží navodiť dojem, že žalobcovi\nnevznikol nárok na zaplatenie žalovanej odmeny.\n22. Aj napriek skutočnosti, že žalovaná podala odvolanie podľa iného právneho predpisu, s ohľadom na\nzhodnosť odvolacích dôvodov žalobca žiadal aby odvolací súd o odvolaní riadne rozhodol, a to v súlade s\nrozhodovacou praxou príslušných súdov o nevyhnutnosti posudzovania úkonov podľa ich obsahu (napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/10/2020 zo dňa 25. marca 2021).\n23. K námietke žalovanej, podľa ktorej boli právne vzťahy medzi stranami sporu založené na zmluve o\nkonzorciu, ktorá má podľa nej predstavovať zmluvu o združení v zmysle ust. § 829 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, žalobca odkázal na bod 24 a 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Dodal, že účelom\nDohody o konzorciu zo dňa 19.05.2009 je len dočasná spolupráca subjektov (bod 2.1. Dohody) a\nnie založenie obchodnej spoločnosti, partnerstva, asociácie, ani iného subjektu pre toto obchodné\npodnikanie alebo vo všeobecnosti (bod 2.3. Dohody). S ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o\nnepomenovanú zmluvu, zmluvné strany mohli v jej obsahu vymeniť vzájomné práva a povinnosti, pričom\ntýmto rozsahom práv a povinností boli zmluvné strany viazané. Účelové menenie povahy vzťahu alebo\npráv a povinností zmluvných strán nie je možné podľa toho, ako to jednej zmluvnej strane vyhovuje,\nv predmetnom prípade žalovanej, ktorá tendenčne odmieta uznať existenciu svojich záväzkov voči\núpadcovi.\n24. Za rovnako nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalovanej súvisiacu s tvrdením, že rekapitulácia\nzáväzkov zmluvných strán nie je uznaním záväzku, ani vznikom nového záväzku a súčasne, že\nzo strany úpadcu nedošlo k výkonu plnenia. V tomto smere odkázal na bod 31 a 32 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku s dovetkom, že v predmetnom prípade je navyše nevyhnutné posudzovať\npredloženú dokumentáciu v jej logickej následnosti. S ohľadom na závery súdu prvej inštancie nemožno\nmať pochybnosti o neplatnosti, resp. neexistencii uznania záväzku zo strany žalovanej. Napokon aj\ndokumentácia, na ktorú žalovaná poukazuje (Protokol k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmien\na zisku č. IEG/1349/2012 zo dňa 27. júna 2012), je dôkazom, že medzi sporovými stranami reálne\nexistovala spolupráca na uvedenom projekte, ktorej predmetom sú aj úpadcom vykonané plnenia.\nProtokolom tak medzi zmluvnými stranami došlo k dohode na spôsobe vyrovnania v súlade s pôvodnou\n\ndohodou, pričom podpisom tohto protokolu súčasne došlo aj k potvrdeniu (uznaniu) vykonaných prác\nzmluvnými stranami. V samotnom bode 7 Protokolu strany uznali a potvrdili, že „nemajú voči sebe žiadne\nvýhrady ohľadom rozsahu a ceny poskytnutých služieb, ako aj poukázaných platieb v súlade s dohodou.“\nŽalobca zdôraznil, že tieto skutočnosti boli potvrdené aj vykonanými výsluchmi svedkov T.. K. a T.. J., a\nto na návrh žalovanej (Doplnenie vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 28.11.2019).\n25. Stotožnil sa aj so záverom súdu, prezentovaným v bode 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nže vypočutie navrhovaného svedka sa s ohľadom na predložené listinné dôkazy javilo ako neúčelné\na nehospodárne. Žalovaná navyše navrhovala výsluch troch svedkov (Vyjadrenie k žalobe zo dňa\n28.11.2019), a to T.. K.E., T.. J. a O.. A.. Súd prvej inštancie vyhovel dvom z troch návrhov na výsluch,\npričom ani jedným zo žalovanou navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal (T.. K. a T.. J.) neboli ani len\nčiastočne potvrdené jej tvrdenia, priečiace sa obsahu predložených písomných listinných dôkazov, ba\nnaopak, tvrdenia žalovanej boli vyvrátené jej vlastnými návrhmi na výsluchov svedkov.\n26. S ohľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nv celom rozsahu potvrdil.\n27.\nNa vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná podaním zo dňa 18.09.2023, v ktorom zotrvala na\ndôvodoch podaného odvolania a naďalej žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozhodnutie v napadnutej\nčasti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.\n28. Začiatkom odvolacej repliky žalovaná opravila odvolacie dôvody podaného odvolania v súlade s\nust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci). Nástojila na tvrdení, že medzi ňou a úpadcom bola uzatvorená zmluva o konzorciu,\nktorá je svojou povahou zmluvou o združení. Pravdou síce je, že práva a povinnosti založené touto\nzmluvou môžu zmluvné strany meniť, nie je však možné, aby povaha spolupráce bola zmenená do\ntakej miery, ktorá odporuje podstate zmluvy o združení, a ktorej pojmovou náležitosťou je spolupráca\núčastníkov združenia na určitom projekte a deľba spoločného zisku. Účastníci združenia sa preto\nnemohli dohodnúť na tom, že jeden účastník združenia bude poskytovať služby druhému účastníkovi\nzdruženia za odmenu, nakoľko uzatvorenie takejto dohody by odporovalo samotnej podstate zmluvy\no združení. Žalovaná rovnako zotrvala na tom, že Protokol nepredstavuje uznanie záväzku, ale iba\nrekapituláciu už existujúceho záväzku, pričom záväzky uvedené v čl. 2, 3 a 4 Protokolu nikdy nevznikli,\nkeďže úpadca žiadne služby pri nákupe technických zariadení neposkytol. Nesúhlasila s tvrdením,\nže výpovede svedkov p. K. a J. potvrdili, že predmetné služby boli zo strany úpadcu poskytnuté. Ich\nvýpovede považovala aj naďalej za natoľko neurčité, že k uvedeným záverom, prezentovaným súdom,\nnie je možné bez výsluchu navrhovaného svedka dospieť. Opätovne zdôraznila, že bola pripravená\nznášať náklady spojené s výsluchom daného svedka, pochádzajúceho z F..\n29. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca odvolacou duplikou zo dňa 18.10.2023, v ktorej zhrnul už\nskôr uvádzané skutočnosti a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne\nsprávny potvrdil a žalovanú zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázal\nna ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania. Preto pokiaľ žalobca pozmenil a doplnil odvolacie dôvody až v\nodvolacej replike, nie je možné na ne, resp. na opravu podaného odvolania prihliadať. V ostatnom už\nlen reprodukoval argumentáciu z predošlého vyjadrenia k odvolaniu žalovanej.\n30. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné\n(§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),\npo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach\nrozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. §\n387 ods. 1, 2 ho potvrdil.\n\n32. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n33. Oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd\ndospel k jednoznačnému záveru, že žalovanou tvrdené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené, nakoľko\nsúd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne skutkové a\nprávne závery, premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. V jeho odôvodnení jasne a\nzrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti\npovažoval za nesporné a akými úvahami sa pri vyhodnotení vykonaných dôkazov riadil. Z odôvodnenia\nrozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vysporiadal so zásadnými skutkovými tvrdeniami a procesnou\nobranou strán sporu. Odvolací súd tak nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej\ninštancie odchýliť, keďže ten sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre vydanie\nmeritórneho rozhodnutia precízne vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere\nstotožnil. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej vychádzal zo zákonných ustanovení a\nzo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim\npre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania boli\nskutočnosti, ktoré vyšli najavo súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním, a ktoré nepochybne\nexistovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania. Odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do veci samej v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP,\npreto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na doplnenie a\nzdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam žalovanej uvádza\nnasledovné.\n34. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho\nsúdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t. j. aby išlo o\nniektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,\nprečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a\nnesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa.\n35. Odvolacie námietky žalovaná najprv založila na dôvodoch zakotvených v ust. § 205 ods. 2 písm.\nc/, d/ a f/ OSP, teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadrením zo dňa 18.09.2023 žalovaná následne opravila\nznenie uplatnených odvolacích dôvodov v súlade s platným procesným poriadkom, a to tak, že odvolanie\npodáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci). Opravou odvolacích dôvodov nedošlo k ich rozšíreniu, resp.\nk zmene, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako zmenu alebo doplnenie odvolacích dôvodov po uplynutí\nlehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP), na ktoré odvolací súd neprihliada, ale iba k vykonaniu\nkorekcie, spočívajúcej v nesprávnom označení príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku,\nako základného predpisu procesného práva.\n36. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania v posudzovanej sporovej\nveci bol nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej odmeny za poskytnuté služby podľa bodu 5 Protokolu\nk Dohode o rozdelení prác, služieb, odmien a zisku č. IEG/1349/2012 zo dňa 27.06.2012, uzatvorením\nktorej sa zmluvné strany dohodli na spolupráci pri realizácii projektu - modernizácie tepelnej elektrárne\nv Taškente, výstavba paroplynového cyklu s výkonom 370 MW.\n37. Odvolací súd úvodom poznamenáva, že odvolacie námietky žalovanej boli len reprodukciou\npredošlých skutkových tvrdení a procesnej obrany uplatnenej v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd\nprvej inštancie náležite a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v jednotlivých bodoch odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku.\n\n38. K nosnej námietke žalovanej, v ktorej súdu prvej inštancie vyčítala nesprávne právne posúdenie\nDohody o konzorciu, majúc za to, že jej uzatvorením došlo medzi zmluvnými stranami k vytvoreniu\nzdruženia podľa ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá svojou povahou pripúšťala iba\nvyplatenie podielu na zisku, nie odmeny za vykonané služby, odvolací súd uvádza, že z vykonaného\ndokazovania nevyplýva iný záver ako ten, ktorý súd judikoval v bode 24 a 25 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. V bode 2.1 Dohody je priamo uvedené, že právny status konzorcia spočíva v dočasnej\nspolupráci jeho členov, a že konzorcium nie je právnym subjektom. Obdobne v bode 2.3 sa zmluvné\nstrany dohodli, že žiadna časť dohody nesmie byť vykladaná ako vytvorenie spoločnosti, partnerstva,\nzdruženia alebo akéhokoľvek subjektu za účelom obchodnej transakcie alebo vo všeobecnosti. Na\nbudúcom rozdelení práv a povinností sa členovia konzorcia dohodli v bode 1 Dohody a to tak, že po\nschválení Dodatkovej dohody č. 1 ku kontraktu, uzavrú a podpíšu Dodatkovú dohodu, ktorá okrem iného\ndefinuje deľbu práv a záväzkov strán a spôsob rozhodovania v spoločných záležitostiach konzorcia.\nNa cene za služby spojené s riadením projektu, jeho kontrolou, inžinierskymi prácami a nákupom sa\nzmluvné strany dohodli v čl. 5 bod 5.1 a 5.2 Dohody o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku zo\ndňa 27.06.2012 (bod 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Bod 6.2. Dohody určuje, že žiadne iné\npožiadavky, okrem uvedených v predmetnej Dohode a budúcej dohode o rozdelení prác druhej etapy\nnebudú zo strany úpadcu vo vzťahu k žalovanej, konzorciu alebo jeho členom požadované, predkladané,\nuplatňované, ak nebude uvedené iné v akejkoľvek inej dohode, ktorá bude uzavretá medzi žalovanou\na úpadcom. Ďalšou takouto dohodou je práve Protokol k Dohode o rozdelení prác, služieb, odmeny a\nzisku, datovaný dňa 04.11.2015, z ktorého obsahu vyplýva, že daným Protokolom sa zmluvné strany\ndohodli na spôsobe vyrovnania v súlade s Dohodou o rozdelení prác, služieb, odmeny a zisku a takisto\npotvrdili poskytnutie služieb zo strany úpadcu (bod 1 až 4 Protokolu) a rovnako v bode 7 Protokolu\nzmluvné strany potvrdili, že nemajú voči sebe žiadne výhrady ohľadom rozsahu, ceny poskytnutých\nslužieb a poukázaných platieb v súlade s Dohodou (bližšie bod 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku).\nKeďže Dohoda o konzorciu nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v Občianskom ani Obchodnom\nzákonníku, je inominátnou/nepomenovanou zmluvou podľa ust. § 269 ods. 2 OBZ, ktorej platnosť je\npodmienená len určením predmetu plnenia. Povaha nepomenovanej zmluvy tak nevylučuje nárok na\nposkytnutie protiplnenia/odmeny za poskytnuté služby na projekte medzi členmi konzorcia, o to viac,\nak samotná Dohoda vnútorné vzťahy neupravuje a v ďalšom odkazuje na budúcu zmluvu, ktorá má\nvzájomné práva a povinnosti členov konzorcia upravovať, čo súd prvej inštancie podrobne odôvodnil\nv bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n39. Civilné sporové konanie je podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“)\nsp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 20/2020, ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou\na im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej\nzásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná\ndokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa\ndomáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non\nliquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.\n40. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania\nneboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho\nneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\nalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie NS SR z 24.06.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).\n41. K námietke žalovanej, že Protokol je neplatný pre rozpor so zákonom, nakoľko zakladá povinnosť\nplnenia jedného účastníka voči druhému za činnosti, ktoré neboli vykonané, odvolací súd odhliadnuc\nod vyššieho uvedeného znenia Protokolu, v ktorom zmluvné strany nielen formuláciou jednotlivých\nustanovení, ale aj svojim podpisom výslovne potvrdili poskytnutie predmetných služieb zo strany úpadcu\n\nuvádza, že tvrdenie o nesplnení povinnosti úpadcu nebolo ničím preukázané, zostalo len v rovine\ntvrdenia a žalovaná dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti neuniesla.\n42. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovanej, v ktorej súdu vyčítala nedostatočné\nzistenie skutkového stavu nevykonaním navrhovaného výsluchu svedka, ktorým mienila preukázať\nuzatvorenie zmluvy v tiesni. Odvolací súd poukazuje na ust. § 49 Občianskeho zákonníka o odstúpení od\nzmluvy z dôvodu tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré pre oblasť obchodno-záväzkových\nvzťahov nie je vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré\nmá kogentnú povahu možné aplikovať, a teda aj v prípade nerovnovážneho postavenia subjektov\nobchodnoprávnych vzťahov aplikáciu ust. § 267 ods. 2 OBZ nie je možné stranami zmluvne ani\ninak vylúčiť. Vykonanie navrhovaného dôkazu v tomto smere preto odvolací súd považuje za právne\nbezvýznamné, a to aj s ohľadom na obsah samotnej dohody, ktorej znenie súd prvej inštancie\npodrobne reprodukoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neobstojí preto ani námietka žalovanej\no nedostatočnom zistení skutkového stavu.\n43. K tvrdeniu žalovanej, že príloha č. 1 Protokolu nie je platnou dohodou o úhrade záväzku ani uznaním\nzáväzku, keďže neobsahuje dôvod záväzku, ku ktorému sa žalovaná mala zaviazať, odvolací súd v\nzhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že Protokol, jeho príloha, ako aj Dohoda tvoria neoddeliteľnú\njednotu, nakoľko Protokol odkazuje na prílohu č. 1 a zároveň v bode 9 zakotvuje, že je neoddeliteľnou\nsúčasťou Dohody. Rovnako aj Príloha č. 1 nadväzuje na Protokol, ktorý obsahuje záväzok žalovanej v\ntotožne vyčíslených výškach a tento priamo odkazuje na Dohodu o rozdelení prác, služieb, odmeny a\nzisku uzatvorenú dňa 27.06.2012, obsahujúcu definíciu činností poskytovaných úpadcom ako členom\nkonzorcia. Absencia priameho vyjadrenia dôvodu záväzku žalovanej v prílohe č. 1 k Protokolu preto\nnespôsobuje jej neplatnosť.\n44. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa ktorého každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky a na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na to,\naby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces však nespočíva len v tom, že\nosobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto\npráva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý\nsúdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004). Právo na spravodlivý súdny\nproces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04 zo dňa 03.03.2004).\nDo obsahu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany sporu\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a II. ÚS 251/2003 zo dňa\n17.12.2003).\n45. Do pozornosti dáva odvolací súd aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré\nzaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, no neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov\nalebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky,\nktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými\nslovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a\naké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho\nvykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú\nv rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 OSP), a nie účastníkov konania.\nNevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne\nk vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).\n46. Zhrnúc uvedené a konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalovanej, odvolací súd napadnutý\nrozsudok tak vo výroku I, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej istiny, ako\naj v závislom výroku III o nároku na náhradu trov konania žalobcu, podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 ako vecne\nsprávny potvrdil.\n\n47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\na § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust.\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Cb/138/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "5e400701-3f4e-46b5-9ffc-1a51614787da:de06e63f-3336-4e60-b666-3f62506ef938", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2", "spisova_znacka": "4Cdo/10/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/10/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2"}, {"guid": "0725d535-8c87-4837-84e8-978386bfa8ec:1ec86071-3748-44d0-aeb2-4cbd358082a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8118206452.1", "spisova_znacka": "3Obdo/68/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/68/2020 z 13. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8118206452.1"}], "citovane_v": []}