Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/24/2023 z 26. 3. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2025, sp. zn. 4CoCsp/24/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1 Krajský súd Bratislava | 4CoCsp/24/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1 | 2025-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30bd2096-010e-43b8-8e80-ed9e7338ab8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 4CoCsp/24/2023 1118205965 26. 03. 2025 Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v sporovej veci žalobcu: H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX/XX, XXX XX P., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F.O. XXX/XX, XXX XX P., zastúpená JUDr. Pavlom Labáthom, advokátom so sídlom Holíčska 13, 851 05 Bratislava, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o náhradu škody na zdraví na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. februára 2023 č. k. 4Csp/29/2018-648 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06. júla 2023 č. k. B1-4Csp/29/2018-685 takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. v rozsahu týkajúcom sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 52.356,- eur, avšak len v napadnutom rozsahu 38.066,- eur, potvrdzuje. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady bolestného v sume 24.539 eur, v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 80.811 eur a v časti o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 16.162,20 eur, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 71.450 eur a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 52.356 eur, všetko do 7 dní od jeho právoplatnosti, vo zvyšnej časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu žalobcu zamietol, taktiež zamietol žalobu o zaplatenie bolestného, žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o zaplatenie bolestného v rozsahu 18,38 % a taktiež žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 %. 2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu titulom bolestného sumu 41.457 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 215.806 eur a titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 107.903 eur a povinnosti nahradiť trovy konania, to všetko v sedemdňovej paričnej lehote, titulom škody na zdraví utrpenej pri dopravnej nehode dňa 19. 12. 2014, odôvodnenej na tom skutkovom základe, že dňa 19. 12. 2014 v čase o 15:40 hod. viedol I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D.. Q. XXXX/X, P. svoje osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: P. XXX C. v obci Chotín po ulici Hlavnej, pričom pri odbočovaní doľava na ul. Školskú nedal prednosť v jazde žalobcovi jazdiacemu v protismere na motocykli zn. Honda CRB 900 RR, EČV: P. XXX I., čím konal v rozpore s § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. V dôsledku náhle vytvorenej prekážky došlo k zrážke a žalobca utrpel polytraumu s krvácavým šokom, poškodenie ľavej chrbticovej tepny s krvácaním do hrudnej dutiny, obojstranné pomliaždenie pľúc, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu oboch kľúčnych kostí, zlomeninu I. až III. rebra vľavo, zlomeninu I. až VI. rebra vpravo, zlomeninu pravej lopatky, zlomeninu oboch kostí predlaktia, zlomeninu priečneho výbežku VII. až XII. hrudného stavca, poúrazové poškodenie mozgu, pomliaždenie a nedokrvenosť v čelovej temennej oblasti, v oblasti oboch záhlavových lalokov, v oblasti mozočku vľavo s následnou kôrovou slepotou oboch očí, ľavostrannú hemiparézu s poruchou funkcie mozočka a poškodenie ramenného nervu, poranenia ktoré u neho zanechali trvalé následky. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 07. 2017, sp. zn. 2T/78/2015 bol I. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. O odvolaní prokurátorky čo do výroku o treste bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre. V ďalšom uviedol, že osobné motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví, malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Žalobca utrpel v dôsledku ťažkých zranení trvalé poškodenie zdravia tak fyziologického, ako aj duševného charakteru. V dôsledku ischemického poškodenia zrakového centra mozgu má stratu zraku oboch očí, ďalej výrazné obmedzenie pohyblivosti ľavej končatiny a ľahšie obmedzenie hybnosti pravej hornej končatiny, zdokumentovanú redukciu dychovej kapacity pľúc v dôsledku redukcie objemu pľúcneho tkaniva po ľavostrannej torakotómii, obmedzenie pohyblivosti hrudníkovej steny ako následok sériovej dislokovanej zlomeniny šiestich rebier vpravo, zhojených vo výraznej poúrazovej deformite. Okrem toho žalobca má obmedzenú hybnosť krčnej a hrudnej chrbtice ako následok zlomenín výbežkov krčných a hrudných stavcov, trvalé porušenie krčného sympatiku- Hornerov syndróm (ptoza viečka, myóza zreničky, anhydróza polovice tváre, porucha konvergencie bulbov). Pokiaľ sa týka trvalých následkov psychického charakteru žalobca ambulantne navštevuje psychiatra, je medikovaný, nakoľko veľmi ťažko nesie trvalé následky havárie, ktoré mu vznikli v mladom veku (33 rokov), má depresie, pocity bezcennosti, odkázanosti na pomoc inej osoby, stráni sa spoločnosti iných ľudí, prestal chodiť do spoločnosti a má problémy aj s pamäťou. V dôsledku imobilnosti si stav žalobcu vyžaduje 24- hodinovú starostlivosť, keďže nie je schopný vykonávať ani mnohé jednoduché činnosti. Závažné poranenie mozgu zanechalo aj vážne mozgové a duševné poruchy charakteru organickej poruchy mozgu. Opísané následky poškodenia zdravia u žalobcu nie sú odstrániteľné žiadnym operačným výkonom, majú trvalý a nezvratný charakter, čo viedlo aj k jeho plnej invalidizácii, keď rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol žalobcovi priznaný pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení 75 %. Pred dopravnou nehodou bol žalobca fyzicky a duševne zdravý človek pracujúci v Rakúsku ako vodič kamióna. Na slovenské pomery zarábal nadštandardne a jeho zárobok bol hlavným zdrojom rodinných príjmov. Rovnako pred dopravnou nehodou mal aj množstvo mimopracovných aktivít a koníčkov- šport, turistika, cestovanie a bol aj vášnivým motorkárom. Po dopravnej nehode nie je schopný vykonávať nielen pôvodné povolanie, ale vzhľadom k charakteru trvalých následkov nie je schopný vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, nie je schopný realizovať svoje záľuby, nemôže riadiť motorové vozidlá, čítať, pozerať televíziu, navštevovať kino, divadlo. Vyradenie z pracovného procesu výrazne obmedzilo aj finančnú situáciu v rodine a osobný a pracovný život žalobcovej manželky. Z uvedeného vyvodil, že vzhľadom na závažnosť opísaného poškodenia zdravia je uňho absolútne znemožnená akákoľvek možnosť spoločenského uplatnenia a sebarealizácie poškodeného. Trvalé následky poškodenia zdravia majú výrazne nepriaznivý vplyv na základné životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Dôvodnosť žalovaného nároku odvodzoval od ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z., § 442, § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. zák. č. 437/2004 Z.z. Pri stanovení výšky náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Michalom Božikom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, ktorý bolestné ohodnotil počtom bodov 2.347,5, za ktoré si žalobca uplatňuje pri hodnote jedného bodu 17,66 eur sumu 41.457 eur, ďalej sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 9.100 predstavujúcich pri hodnote jedného bodu 17,66 eur spolu sumu 160.706 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia za psychické následky bolo ohodnotené ošetrujúcim lekárom E.. S. R. počtom bodov 3.120, čomu pri hodnote bodu 17,66 eur zodpovedá suma 55.100 eur. Okrem toho v texte žaloby uviedol, že si uplatňuje aj poplatok za vypracovanie znaleckého posudku ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Zároveň s odkazom na ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. si uplatnil aj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % zo sumy 215.806 eur, t. j. v sume 107.903 eur. Záverom dodal, že návrh dohody o vyrovnaní v časti požadovaného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, bol žalovanej doručený dňa 13. 12. 2017, avšak k uzatvoreniu dohody nedošlo. 3. Žalovaná v replike navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Poprela všetky skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajného vzniku žalovaného peňažného nároku. Za nesporné označila skutkové tvrdenia o priebehu dopravnej nehody, jej účastníkoch, poistných vzťahoch a zodpovednosti za spôsobenú škodu. Ako spornú vnímala danosť, existenciu a výšku žalobcom uplatnených nárokov na náhradu škody na zdraví. Žalovaná po vykonanom šetrení poistnej udalosti odškodnila náhradu za bolesť sumou 24.539 eur (1.430 bodov x 17,16 eur), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 80.811 eur (4.575,9 bodov x 17,66 eur) a vzhľadom na poškodenie zdravia akceptovala aj nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 % a týmto titulom žalobcovi uhradila sumu 16.162,20 eur. Pri výpočte poistného plnenia vychádzala zo znaleckých posudkov č. 22/2018 z 31. 01. 2018 a č. 40/2018 z 28. 02. 2018 vypracovaných MUDr. Petrom Labašom, CSc. a znaleckého posudku č. 25/2018 z 21. 05. 2018 vypracovaného spoločnosťou FORENZA- znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. V neuspokojenej výške označila nárok za nedôvodný a pravdepodobne podľa § 106 ods. 1 OZ v celom rozsahu aj za premlčaný. K otázke premlčania poukázala na rozsudky NS ČR zo dňa 29. 09. 2009, sp. zn. 25Cdo/2891/2007, zo dňa 13. 11. 2008, sp. zn. 21Cdo/2958/2007, v zmysle ktorých pre vedomosť o osobe zodpovednej za škodu stačí, ak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu, ďalej na uznesenie NS ČR zo dňa 23. 09. 2008, sp. zn. 25Cdo/1256/2006, podľa ktorého o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, kedy možno objektívne určiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 11. 2007, sp. zn. 5Co/509/2006 pre správne posúdenie nároku na bolesť je rozhodujúce zistenie, kedy bola bolesť spôsobená. Z uvedeného vyvodila, že zavinenie na strane vodiča motorového vozidla bolo zrejmé najneskôr v čase podania obžaloby voči jeho osobe v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 2T/78/2015, t. j. dňa 25. 06. 2015, o celkovom rozsahu škody mal žalobca zrejeme vedomosť už na základe záverov znaleckého posudku MUDr. Gustáva Škodáčka vypracovanom pre účely trestného konania, t. j. v roku 2015. Nakoľko nemožno vylúčiť, že nárok žalobcu sa premlčal v roku 2017 a k podaniu žaloby došlo až dňa 03. 04. 2018, z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Vo vzťahu k odškodneniu bolestného žalobcovi tiež vytkla, že tento nárok si uplatnil v rozpore s § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., keď za rozhodujúci rok označil 2016, avšak v danej veci bol rozhodujúcim obdobím pre určenie výšky nároku náhrady za bolesť rok 2015, kedy bola stanovená náhrada za jeden bod vo výške 17,16 eur, a to opatrením MZ SR č. J.-Z.-XXXX z 13. 05. 2015. Za nadhodnotené považovala zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % znalcom MUDr. Božíkom. Nepopierala, že v dôsledku dopravnej nehody vznikli žalobcovi poškodenia, ktoré obmedzujú jeho život v takmer každej sfére, avšak pri zvýšení bodového hodnotenia je nevyhnutné zohľadniť aj pomer priemerného aktívneho pracovného veku muža (20- 70 rokov) a vek žalobcu v rozhodnom období (33 rokov). Uvedený postup bol zohľadnený v ňou predloženom znaleckom posudku č. 25/2018 a percentil oprávneného zvýšenia bol určený na 74 %, v rozsahu ktorom už žalovaná plnila. K otázke nároku žalobcu na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhla vykonanie znaleckého dokazovania. Vyslovila tiež názor, že u žalobcu neexistuje dôvod na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v maximálnom rozsahu 50 %. V tejto súvislosti poukázala na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne určená vo výške 75 %, na základe čoho žalovaná pristúpila k poskytnutiu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 % zo sumy 80.811 eur, čo považovala za primerané a postačujúce. Zohľadnila pritom aj percentil z obdobných prípadov, ktoré v rámci poistných udalostí likvidovala. Záverom namietala aj nárok na náhradu nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý podľa nej nemožno substancovať pod žiaden z nárokov podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., t. j. pod prípady poistného krytia. Naviac žalobca tento v texte žaloby vymedzený nárok ani nepojal do žalobného petitu. 4. V replike žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR publikované pod R 68/2003, ktorý za rozhodujúci deň zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť určil okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Uviedol, že stanovenie okamihu ustálenia zdravotného stavu závisí od vyjadrenia lekára, a nie od voľnej úvahy súdu, nakoľko na toto posúdenie sú nevyhnutné odborné znalosti. Zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení na zdraví treba chápať ako jeden celok a zdravotný stav možno považovať za ustálený až po skončení kontinuálne prebiehajúcej liečby predpokladaného vývoja následkov zdravotného poškodenia. V súvislosti s hodnotením námietky premlčania poukázal tiež na to, že žalobca absolvoval v čase od 07. 09. 2016 do 12. 10. 2016 rehabilitačnú liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, pričom v prepúšťacej správe zo dňa 12. 10. 2016 bolo konštatované zlepšenie hybnosti do úplného rozsahu a posilnenie svalovej sily. Z uvedeného za nespochybniteľné označil, že po absolvovaní rehabilitačnej liečby v NRC Kováčová došlo k zlepšeniu, t. j. zmene zdravotného stavu žalobcu, a preto minimálne do skončenia uvedeného rehabilitačného pobytu nemožno hovoriť o ustálení zdravotného stavu. Žalobca sa pritom liečil aj po skončení tohto pobytu, a preto podľa jeho názoru k ustáleniu zdravotného stavu došlo až začiatkom roka 2017. Ak by sa však vychádzalo aj z dňa ukončenia rehabilitačného pobytu, t. j. z 12. 10. 2016, tak nárok by premlčaný nebol. Žiadal preto, aby súd prvej inštancie na námietku premlčania ako na nedôvodnú neprihliadal. K hodnote jedného bodu bolestného a SSU uviedol, že nakoľko k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2016, jeho hodnota bola určená správne v sume 17,66 eur. 5. Žalobca následne na základe plnenia žalovanej zobral žalobu späť v časti bolestného v sume 24.539 eur, v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 80.811 eur a v časti požadovaného zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 16.162,20 eur, t. j. spolu v sume 121.512,20 eur. V ďalšom priebehu konania si tak voči žalovanej uplatňoval titulom bolestného sumu 16.918 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 134.995 eur a z titulu dohody o vyrovnaní v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 91.740,80 eur. K žalovanou predloženým znaleckým posudkom uviedol, že ich považuje za nesprávne, neobjektívne a tendenčné tak z hľadiska obsahového, ako aj formálneho. K znaleckému posudku Prof. MUDr. Labaša, CSc. uviedol, že tento len v jednej položke bolestného navýšil bodové hodnotenie, hoci z hľadiska medicínskeho je dôvodné navýšenie mnohých položiek. Pri bodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia nenavýšil ani jedinú položku, a to aj napriek preukázanosti medicínskych aj zákonných dôvodov. Znalec podľa neho absurdne argumentuje tým, že náhradu za SSU môže podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. zvýšiť iba súd a vôbec nereflektuje ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. umožňujúce znalcovi primerane zvýšiť počet bodov až na dvojnásobok. Žalobca v danom prípade utrpel závažné zranenia, v dôsledku ktorých mu bola priznaná plná invalidita a je vulgárne povedané „jednoruký slepec“, pričom zranenia utrpel vo veku 33 rokov, nie je schopný zamestnať sa či vykonávať inú zárobkovú činnosť a je v mnohých oblastiach odkázaný na doživotnú starostlivosť inej osoby. V takomto prípade je dôvod na zvýšenie spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom absolútne zrejmý a dôvodný. Znalcovi so zreteľom na uvedené tak vytkol nejasnosť základných princípov znaleckej činnosti v odbore zdravotníctva farmácia. Namietal tiež hodnotenie menovaným znalcom aj v jednotlivých položkách, napr. pol. 385 obrna celej ramennej pletene znalcom hodnotená počtom bodov 800, a to aj napriek tomu, že podľa prílohy zák. č. 437/2004 Z.z. je táto položka hodnotená najnižším počtom bodov 1000. Znalcovi MUDr. Dócimi, ktorý za znaleckú organizáciu vypracovával bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia za psychické následky vytkol nesprávnosť zvolenej metodiky za súčasného poukázania na skutočnosť, že E.. R. je od samého začiatku ošetrujúcim lekárom žalobcu, a preto vie najlepšie posúdiť rozsah, intenzitu a dopad trvalých následkov psychického charakteru. Za neadekvátne označil žalobca aj priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalovanou v rozsahu 20 %, keď u žalobcu sa jedná o kumuláciu viacerých veľmi závažných faktorov, ktoré jeho súčasné spoločenské uplatnenie eliminujú na absolútne minimum, konkrétne následky poškodenia zdravia v jeho prípade sú operačnými výkonmi neodstrániteľné, majú trvalý a nezvratný charakter, a to tak následky fyziologického, ako aj duševného, žalobca nie je schopný vykonávať ani pôvodné povolanie, ale celkovo žiadnu zárobkovú činnosť, nemôže vôbec realizovať svoje záľuby (jazda automobilom, motorkou, lyžovanie, turistika, cykloturistika), v mnohých oblastiach života a sebaobslužných a hygienických úkonoch je odkázaný na pomoc inej osoby, nie je schopný sa samostatne pohybovať mimo priestoroch bytu, nakupovať a vybavovať veci na úradoch a pod. V prípade žalobcu tak možno hovoriť o „zbytkovej kvalite života“. Pre komparáciu predložil dve dohody o vyrovnaní uzatvorené poisťovňami, ktorými bolo priznané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 45 a 50 % za menej závažné následky poškodenia zdravia s oveľa menšími trvalými následkami, t. j. žalobcom požadované zvýšenie v rozsahu 50 % v kontexte uvedeného hodnotil ako plne dôvodné. 6. Žalovaná v duplike zotrvala na dovtedajšej argumentácii a vzhľadom na závislosť merita veci od posúdenia odborných otázok zotrvala aj na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, a to aj k otázke momentu ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre posúdenie eventuálneho premlčania žalovaného nároku alebo jeho časti. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, od čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, ako aj stranami predloženými znaleckými posudkami a tiež znaleckým posudkom súdom prvej inštancie ustanovenej znaleckej organizácie, ako aj výsluchom žalobcu, a z vykonaného dokazovania zistil, že Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 07. 2017, sp. zn. 2T/78/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. 01. 2018, sp. zn. 2To/87/790 bol obžalovaný I. C. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 19. 12. 2014 v čase o 15.40 hod. v obci Chotín po Hlavnej ulici viedol osobné motorové vozidlo značky škoda Octavia, EČV: P.- XXXDA, pričom pri odbočovaní doľava na Školskú ulicu, v dôsledku toho, že riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedal prednosť v jazde oproti jazdiacemu motocyklistovi Petrovi Prokopcovi, nar. 20. 02. 1981, jazdiacemu na motocykli zn. Honda CRB 900RR, EČV: P.-XXXAI, čím konal v rozpore s ust. § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., čo malo za následok vytvorenie náhlej prekážky, v dôsledku čoho došlo ku zrážke, pri ktorej motocyklista utrpel polytraumu s úrazovým a krvácavým šokom, poškodenie ľavej chrbticovej tepny s krvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny, obojstranné pomliaždenie pľúc, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu oboch kľúčnych kostí, zlomeninu 1. a 3. rebra vľavo, zlomeninu 1.- 6. rebra vpravo, zlomeninu lopatky vpravo, zlomeninu oboch kostí predlaktia, zlomeninu priečneho výbežku siedmeho krčného stavca vľavo a tŕňového výbežku siedmeho až dvanásteho hrudného stavca vľavo, poúrazové poškodenie mozgu s ložiskami, pomliaždenie a nedokrvenosť v čelovo temennej oblasti vpravo, v oblasti oboch záhlavových lalokov, v oblasti mozočka vľavo s následnou kôrovou slepotou oboch očí, ľavostrannú hemiparézu a poruchu funkcie mozočka a poškodenie ramenného nervu, z uvedených zranení sa poškodený bude liečiť po dobu jedného roka, pričom uvedené zranenia u neho zanechajú doživotné trvalé následky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní tri roky a šesť mesiacov. Podľa žalobcom predložených výplatných pások zamestnávateľa KRALOWETZ, Raiffeisenstrasse, Blindenmarkt príjem žalobcu netto v roku 2014 predstavoval v januári sumu 1.400,81 eur, vo februári sumu 2.108,12 eur, v marci sumu 2.303,20 eur, v apríli sumu 2.048,55 eur, v máji sumu 3.356,50 eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 09. 2016 bol žalobcovi od 02. 02. 2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 187,10 eur mesačne, na základe stanovenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od 01. 01. 2020 mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28. 11. 2019, č. 810 220 6607 0 zvýšený na sumu 204,60 eur. 8. Žalobcom oslovený znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia- v znaleckom posudku č. 8/2017 MUDr. Michal Božík, PhD. v rámci hodnotenia trvalých následkov úrazu označil za okamih ustálenia zdravotného stavu bez perspektívy ďalšieho zlepšenia 12. 10. 2016 predstavujúci dátum prepustenia žalobcu z druhého pobytu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Bolestné spolu ohodnotil v súhrne celkovým počtom bodov 2347,5 (pol. 73, 80b, 81a, 82b, 83, 86b, 86e, 86f, 103a, 103b, 106b, 106c, 113a, 113b, 133b, 134c145d, 225, 232, 243b, 246c, 248). Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec v základnom bodovom hodnotení určil počtom bodov 4550 nasledovne: - pol. 253 vážne mozgové poruchy po ťažkom zranení hlavy 500 bodov - pol. 258 traumatické postihnutie trojklanného nervu 150 bodov (pol. hodnotená per analogiam, trvalé poškodenie krčného sympatiku s opakovane dokumentovanými neurologickými následkami v zmysle Hornerovho syndrómu- ptóza viečka, mióza zreničky, anhidróza polovice tváre, porucha konvergencie bulbov) - pol. 269 strata zraku...................................................................................................... 1800 b (v dôsledku ischemického poškodenia zrakového centra mozgu, kedy posudzovaný rozoznáva len farby a obrysy a je prakticky slepý) - pol. 298a zúženie hrtanu ľahkého stupňa ako následok tracheostomie 150 b - pol. 300b obmedzenie hybnosti hrudníka a zrasty pľúc 200 b (následkom poranenia pľúc a hrudnej steny stredne ťažké ako následok sériovej dislokovanej zlomeniny 1.- 6. rebra vpravo zahojených v poúrazovej deformite a ako následok ľavostrannej torakotomie v dôsledku pooperačnej jazvy) - pol. 301a iné jednostranné následky poranenia pľúc 200 b (dokumentovaná redukcia dychovej kapacity pľúc v dôsledku redukcie objemu pľúcneho tkaniva po ľavostrannej torakotomii pre laceráciu pľúc s nutnosťou ich chirurgického ošetrenia) - pol. 304a poúrazové obmedzenie hybnosti hrudníkovej chrbtice ľahké ako následok zlomenín výbežkov krčných a hrudníkových stavcov..........................................................150 b - pol. 325d obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu stredného stupňa vľavo.................. 100 b (dokumentované stredne ťažké obmedzenie rozsahu hybnosti ramenného kĺbu vľavo ako následok dlhodobej imobilizácie v dôsledku neurologického deficitu a zlomeniny kľúčnej kosti), - pol. 325e obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu stredného stupňa vpravo...................50 b (ako následok zlomeniny kľúčnej kosti vpravo a vnútrokĺbovej zlomeniny lopatky vpravo 50 bodov) - pol. 385 obrna celej ramennej pletene vľavo................................................................... 1100 b (opakovane neurologickým vyšetrením aj EMG dokumentovaná chronická lézia plexus brachialis vľavo s dominantným deficitom najmä akrálne a výrazným postihnutím úchopovej funkcie ruky ľavej hornej končatiny) - pol. 432b za plošné jazvy po poraneniach a operačných zákrokoch....................................50b. Celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia znalec vzhľadom na výrazné obmedzenie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti navýšil podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o 100 %, na 9100 bodov. 9. Ošetrujúci psychiater žalobcu E.. S. R. v lekárskom posudku zo dňa 23. 08. 2017 ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 253 (iná jednotlivá afektívna porucha, iná organická porucha osobnosti a správania zapríčinená chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu, posttraumatická stresová porucha) v počte 1560 bodov, ktoré s odkazom na ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. navýšil o 100 %, t. j. na 3120 bodov dôvodiac plnou invaliditou v mladom veku, praktickou nemožnosťou vykonávania zárobkovej činnosti, potrebou doživotnej starostlivosti inej fyzickej osoby a praktickým znemožnením sociálneho života. 10. Listami doručenými žalovanej dňa 13.12.2017 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví pozostávajúci z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia spolu v sume 257.263 eur a súčasne žalovanej navrhol uzatvorenie dohody o vyrovnaní vo vzťahu k nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, t. j. v sume 107.903 eur. Podľa oznámenia o výsledku likvidácie zo dňa 27. 03. 2018 žalovaná na účet žalobcu titulom bolestného poukázala sumu 24.539 eur prislúchajúcu spolu 1430 bodom, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 56.689 eur za 3210 bodov s odvolaním sa na znalecké posudky Prof. MUDr. Labaša, CSc. Súčasne za účelom ohodnotenia psychických následkov požiadala žalobcu o poskytnutie súčinnosti znalcovi z odboru psychiatrie a k navrhovanej dohode o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si vyžiadala rozhodnutie Sociálnej poisťovne o uznaní poškodeného za invalidného. V oznámení uvedenú sumu spolu vo výške 81.228 eur uhradila podľa potvrdenia peňažného ústavu o zrealizovaní transakcie dňa 29.03. 2018. Listom zo dňa 22.05.2018 žalovaná žalobcovi oznámila, že mu za sťaženie spoločenského uplatnenia dopláca sumu 24.122 eur zodpovedajúcu počtom bodov 1365,9 za položku č. 253 na základe bodového hodnotenia FORENZA- znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. Podľa potvrdenia peňažného ústavu o zrealizovaní transakcie bola uvedená suma žalovanou uhradená dňa 01.06.2018. V reakcii na návrh žalobcu na uzatvorenie dohody o vyrovnaní zo dňa 05.06.2018 žalovaná uviedla, že vzhľadom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % a zohľadnenie obdobných prípadov akceptovala zvýšenie o 20 % v sume 16.162,20 eur, na ktorej sa je ochotná dohodnúť. Nakoľko k uzatvoreniu dohody o vyrovnaní so žalobcom nedošlo, žalovaná listom zo dňa 20. 08. 2018 žalobcovi oznámila, že mu priznala mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004Z.z. v sume 16.162,20 eur, t. j. o 20 % z ňou uznanej sumy. 11. FORENZA- znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria , v súkromnom znaleckom posudku č. 25/2015 vypracovanom na žiadosť žalovanej vo vzťahu k psychickým následkom poškodenia zdravia žalobcu stanovila okamih ustálenia jeho zdravotného stavu na 11.04.2016, kedy žalobca podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie prvýkrát od dopravnej nehody vyhľadal odbornú pomoc psychiatra. Žalobca bol a je liečený v ambulantnej liečbe psychiatra E.. S. R.. Znalecká organizácia zhodnotila, že z viacerých trvalých telesných následkov úrazu najzávažnejšie na psychiku žalobcu vplýva kôrová slepota a obmedzenie pohyblivosti ruky. Znalec uvedenej organizácie vyšetrením stanovil diagnostický záver: recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká (MKCH-10), ktorá vznikla ako dôsledok kôrovej slepoty a ľahkého organického poškodenia mozgu poúrazového. Zistená depresia sa začala u žalobcu rozvíjať približne pol roka po dopravnej nehode a pretrváva doposiaľ, a má za následok apatiu, zníženú energiu k činnosti, zníženie motivácie k aktivite, ku komunikácii s inými ľuďmi, zvýšenú intrapsychickú tenziu- „nervozitu“, ktorá sa prejavuje poruchami správania, poruchy príjmu jedla, poruchy spánku, zníženie libida, sebaobviňovanie a je liečbou len ťažko ovplyvniteľná. Je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opísané má následky najmä v sociálnom živote, v komunikácii s inými ľuďmi, ale aj v pracovnom živote (úplne znemožňuje vykonávať aj takú prácu, ktorú by s kôrovou slepotou vykonávať mohol- napr. telefónny operátor), narušuje rodinný a sexuálny život znížením libida. Žalobca spĺňa kritériá pre bodovanie podľa položky 253- vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, nakoľko sa jednalo o vážny úraz hlavy a depresívnu poruchu stredne ťažkú možno považovať v prípade poškodeného z psychiatrického hľadiska za poruchu vážnu, a to najmä vzhľadom na to, že je liečbou takmer neovplyvniteľná, pretože telesné poškodenie, ktoré ju spôsobuje, je trvalé (kôrová slepota). Pri rozdelení bodového rozpätia danej položky (2601560 bodov) na štyri štádia depresie, žalobcovi prislúcha podľa organizácie bodové hodnotenie v rozsahu 785 bodov predstavujúce stred pre depresiu stredne ťažkú. Za dôvodné uznala aj zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o 74 %, t. j. o 580,9 bodov. Bodové hodnotenie za položku 253 tak stanovila v celkovej výške 1365,9 bodov. Záverom dodala, že žalobca nespĺňa diagnostické kritériá pre posttraumatickú stresovú poruchu a nemožno u neho očakávať zlepšenie duševného stavu, a to vzhľadom na jeho hendikep, ktorý je príčinou depresie. 12. Prof. MUDr. Peter Labaš, CSc., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, v súkromnom znaleckom posudku č. 40/2018 vypracovanom na objednávku žalovanej ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu počtom bodov 3210. Pokiaľ sa týka okamihu ustálenia zdravotného stavu vychádzal z toho, že zdravotný stav žalobcu sa rehabilitačným úsilím a pobytom v kúpeľoch zlepšoval až do dňa vypracovania znaleckého posudku (28.02.2018), kedy možno považovať zdravotný stav za trvalý a nemenný, bez možnosti očakávať jeho zlepšenie. Za stabilizovaný možno zdravotný stav žalobcu považovať od 02. 02. 2018, kedy bol vyšetrený na I. chirurgickej klinike. Žalobca bude podľa znalca do konca života potrebovať starostlivosť inej osoby vzhľadom na kompaktnú stratu zraku. Konštatoval aj priamu príčinnú súvislosť zdravotného stavu žalobcu s dopravnou nehodou a neexistenciu žiadnych iných s tým nesúvisiacich faktorov, ktoré by ovplyvňovali jeho zdravotný stav. Na otázku či sú u žalobcu splnené predpoklady pre zvýšenie základnej sadzby náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. uviedol, že podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. môže iba súd navýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity najviac o 50 %. Bodové hodnotenie stanovil nasledovne: - pol. 269 strata zraku v dôsledku ischemického poškodenia zrakového centra mozgu, pričom rozoznáva tiene, farby a obrysy ........................................................................ 1800 b - pol. 432/b rozsiahle plošné jazvy 30 cm2 povrchu tela 50b - pol. 385 obrna ramennej pletene vľavo...................................................................800b - pol. 253vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy..................260b - pol. 258per analogiam poškodenie krčného synpatiku ............................................100b - pol. 298a zúženie hrtana ľahkého stupňa..................................................................100b - pol. 300a ľahké obmedzenie hybnosti hrudníka 50b - pol. 325d obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu stredného stupňa .50 b. 13. V znaleckom posudku č. 22/2018 ohodnotil Prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. bolestné počtom bodov 1430 a okamih ustálenia zdravotného stavu pre účely hodnotenia bolestného určil dátumom 12.10.2016 po pobyte v rehabilitačnom zariadení Kováčová bez možnosti ďalšieho zlepšenia. 14. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že jeho najväčším obmedzením je to, že nevidí. Nakoľko má aj nepoužiteľnú ľavú ruku, nič nedokáže robiť, ani základné veci ako napr. krájanie chleba. Už vôbec nemôže robiť veci, ktoré vedel robiť predtým. Nevie pracovať na počítači, pričom predtým v rokoch 20022005 pracoval aj ak správca siete v banke, bez zraku nemôže ani šoférovať, športovať, venovať sa motorizmu, oblieka sa len s pomocou, na toaletu chodí sám. Dopravnou nehodou sa mu úplne zmenil život. Pred nehodou pracoval v Rakúsku ako kamionista s dobrým príjmom 2.- 2.500 eur mesačne a v súčasnosti je jeho jediným príjmom len invalidný dôchodok v sume 200 eur, pracuje iba manželka. Má problémy s krkom, bolí ho aj chrbtica, viac sa zadýchava, kým vyjde na 3. poschodie, kde bývajú, nadmerne sa potí, keďže má zlú termoreguláciu, nevydrží dlho stáť, nechodí rád do spoločnosti, nakoľko je mu nepríjemné, keď nevidí druhých. Je odkázaný na pomoc manželky alebo opatrovateľa. Všetky úradné veci vybavuje manželka, on nie je schopný pohybovať sa mimo domu sám. Trvalé následky má aj na psychike, je nervóznejší, podráždenejší, nevie spať a pokiaľ sa týka jeho intímneho života, ten je nulový. Rozmýšľal aj nad možnou prácou, no vylúčil aj možnosť vykonávania maséra, pre problémy s rukou. Na doplňujúcu otázku uviedol, že zhruba rok až rok a pol pred jeho výsluchom prestal navštevovať svojho psychiatra E.. R. a neberie už ani žiadne lieky. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu doplnila, že po rannej hygiene ho odvezie k mame, ktorá mu varí a nakrája jedlo. Celý deň, aj keď je doma, spočíva v tom, že počúva televízor. Potvrdila, že po dopravnej nehode zostal nervózny, veľmi podráždený, čo je dôvodom aj ich hádok. K zadýchavaniu uviedla, že podľa poslednej spirometrie má funkciu pľúc 73 % a oni bývajú v bytovom dome bez výťahu na treťom poschodí. Po dopravnej nehode stroskotali aj ich plány mať dieťa, a to jednak pre zdravotný stav, ako aj finančnú stránku. Nakoľko kvôli práci nevie žalobcovi zabezpečiť 24- hodinovú starostlivosť, musela mu vybaviť aj opatrovníka. 15. Právna zástupkyňa žalovanej nárok žalobcu spochybnila aj s poukazom na skutočnosť, že psychické následky E.. R. ohodnotil lekárskym posudkom, ktorý nemá takú váhu ako znalecký posudok. 16. Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k argumentácii protistrany o ustálení zdravotného stavu okamihom vypracovania znaleckého posudku MUDr. Škodáčkom pre účely trestného konania namietal, že pre účely trestného konania sa znalecké posudky vypracovávajú aj v čase, kedy zdravotný stav nie je ustálený, a to z dôvodu, aby orgán činný v trestnom konaní mohol skutok právne kvalifikovať, čo je celkom bežná prax, a preto poukaz žalovanej na tento znalecký posudok je právne irelevantný. Vo vzťahu k námietke predloženia „len“ lekárskeho posudku poukázal na zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý takýto postup priamo predpokladá a predpokladá ho ako hodnoverný doklad a znalecký posudok sa využíva pri posudzovaní závažnejších poškodení zdravia alebo polytraumy. Pre ozrejmenie z dôvodu zmätočnosti v žalobnej argumentácii a jej kolízii so žalobným petitom doplnil, že podanou žalobou si neuplatňuje úroky z omeškania a ani nárok na zaplatenie nákladov za vypracovanie znaleckého posudku. 17. V konaní ustanovená znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia- forensic.sk v znaleckom posudku č. 143/2022 vo veci posúdenia zdravotného stavu a určenia výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu počtom bodov 8.621,75. Žalobca počas psychiatrického vyšetrenia znalcovi uviedol, že pred nehodou mal lepší život, všetko ho bavilo, chodieval von s kamarátmi, na motokáry, majstroval v garáži, veľmi ho bavilo šoférovanie, autá, motorky, výpočtová technika, mal veľkú chuť do života a nemal žiadne problémy. Po dopravnej nehode nerobí v podstate nič, všetko sa zmenilo, nevie už byť ani veselý, má problémy so spánkom. Intímny život nemá žiadny a má strach, či si jeho žena nenájde niekoho iného. Znalcovi opísal aj každomesačné stavy zúfalstva, že radšej nemal prežiť a mal umrieť. Ničí ho to, že vo všetkom musí žiadať o pomoc, či už maminu alebo manželku, keď naviac vie, že všetci majú svoju robotu a on ich otravuje, ale nevie si urobiť ani základné veci, čo ho hnevá. Znalec na základe vyšetrenia a dostupnej dokumentácie ohodnotil osobnosť žalobcu predúrazovo ako priemerne diferencovanú, extrovertnú, sociabilnú, nekonfliktnú, vitálnu s dobrou záťažovou a frustračnou toleranciou, adjustovanú vo všetkých sférach fungovania s tým, že následkom úrazu nastal u neho zlom v životnej línii s neschopnosťou samostatnej existencie a trvalou odkázanosťou na dozor a pomoc zo strany druhých osôb s vynúteným obmedzením životnej aktivity, sociability a s vynútenou stratou záujmov. Identifikoval poúrazové organické zmeny osobnosti, introverzia, vyhýbanie societe, zvýšená dráždivosť, pokles záťažovej a frustračnej tolerancie, unaviteľnosť, narušenie adaptačných schopností. U žalobcu diagnostikoval poúrazovú organickú depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa, poúrazovú organickú poruchu osobnosti. Znalec- psychiater zhrnul, že žalobca vplyvom vážnych trvalých telesných následkov zostal plne invalidný, neschopný samostatnej existencie a odkázaný na dozor a starostlivosť druhých. Vyšetreniami mu bolo potvrdené rozsiahle poškodenie mozgu na kombinovanom podklade. V sledovaní a liečbe psychiatra bol od apríla 2016 do októbra 2017 s diagnózami afektívna porucha, postkomočný syndróm a organická porucha osobnosti, bola mu ordinovaná antidepresívna a nootropná terapia. Psychológa navštevoval od decembra 2015 do augusta 2016 a následne už psychologicky alebo psychiatricky vyšetrovaný a liečený nebol. Vlastným vyšetrením žalobcu boli zistené príznaky pretrvávajúcej poúrazovej organickej depresívnej poruchy (poúrazová porucha nálady) a organickej poruchy osobnosti (poúrazová nepriaznivá zmena osobnosti a poúrazový úbytok rozumových schopností) s nepriaznivým dosahom na jeho spoločenské uplatnenie vo všetkých zložkách (osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život). Sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúce z duševných porúch, ktoré sú v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia z 19. 12. 2014 navrhla znalecká organizácia odškodniť položkou 253- vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy na úrovni % rozsahu položky počtom bodov 1235 a vzhľadom na vek v čase poškodenia zdravia a možnosti spoločenského uplatnenia bodové hodnotenie navrhla zvýšiť o 55 % na celkový počet bodov 1914,25. Za okamih ustálenia zdravotného stavu určila jeden rok od zahájenia psychiatrickej liečby, t. j. ku dňu 12. 04. 2017. Pre účely hodnotenia bolestného znalecká organizácia určila okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu dňom posledného invazívneho zákroku, t. j. 06. 08. 2015 (extrakcia osteosyntetického materiálu z pravého lakťa) a bolestné ohodnotila počtom bodov 2187,50. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia je možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený jeden rok od ukončenia hospitalizácie (Národné rehabilitačné centrum Kováčová od 07. 09. 2016 do 12. 10. 2016), t. j. k 12. 10. 2017. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila nasledovnými položkami a počtom bodov: - pol. 253 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 1235 b + zvýšenie o 55% ............................................................................................................1914,25 b - pol. 258 traumatické postihnutie trojklanného nervu 150 b + zvýšenie o 55 % ..232,5 b - pol. 269 strata zraku 1800 b + zvýšenie o 100 % .................................................3600 b - pol. 301b iné následky poranenia pľúc obojstranné podľa stupňa porušenia funkcie 400 b + zvýšenie o 55 %.....................................................................620 b - pol. 304a poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice o 200 % ľahké 100 b + zvýšenie o 55 %...................................................................................................................155 b - pol. 325c poškodenie ramena obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa (vzpažením, predpažením do 90°) 300 b + zvýšenie o 55 % 465 b - pol. 385 obrna všetkých troch nervov alebo celej ramennej pletene ľavá horná končatina) 1000 + zvýšenie o 55 %...................................................................................1550 b - pol. 432d rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 101- 150 cm2 povrchu tela 85 b. Znalecká organizácia zvýšenie všetkých okrem jednej položky podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. odôvodnila vekom poškodeného v čase dopravnej nehody, charakterom následkov a možnosťami jeho spoločenského uplatnenia v danom čase. Po preskúmaní znaleckých záverov Prof. MUDr. Labaša, CSc. vo vzťahu k bolestnému konštatovala, že menovaný znalec vôbec nepoužil dikciu § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a rovnako aj nehodnotenie viacerých položiek poškodenia zdravia. V súvislosti s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia Prof. MUDr. Labašom, CSc. potvrdila uplatnenie položiek 269, 385, 258, 298a, 325d. Nesprávne však znalec uviedol položku 385 počtom bodov 800 vzhľadom na trvalý následok na nedominantnej končatine by táto položka mala byť hodnotená počtom bodov 1000. Nesúhlasila s uplatnením položky 300a (ľahké obmedzenie hybnosti hrudníka). Nesprávne bola hodnotená aj pol. 432b, nakoľko na tele žalobcu sú jazvy o ploche 112 cm2, čo predstavuje dôvod na uplatnenie pol. 432d. Prof. MUDr. Labašovi, CSc. rovnako aj v časti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vytkla neuplatnenie dikcie § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vzhľadom na vek poškodeného v čase dopravnej nehody. Menovaný znalec podhodnotil aj pol. 253 oproti zistenému stavu. V porovnaní so znaleckým posudkom FORENZY- znaleckej organizácie psychiatrickej spol. s.r.o. zistila aj organickú poruchu osobnosti, a preto pol. 253 hodnotila vyšším počtom bodov a nestotožnila sa s posúdením stabilizácie stavu žalobcu, nakoľko k dátumu prvého psychiatrického vyšetrenia bola liečba len zahájená a nebol známy jej výsledok a ani ho nebolo možné predpokladať. V súvislosti s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Božíkom nemala znalecká organizácia výhrady k pol. 258, 269, 301a, 304a, 325e a 385. Vzhľadom na zdokumentovanú plégiu ľavej hornej končatiny nemožno potvrdiť súbežné uplatnenie pol. 325d pre ľavý ramenný kĺb, nakoľko trvalý následok plégie ľavej hornej končatiny je odškodnený pol. 385. Táto pol. 385 nemá uvedený správny počet bodov (1100), nakoľko pre trvalý následok na nedominantnej končatine by mala byť hodnotená počtom bodov 1000. Znalecká organizácia nemohla potvrdiť ani uplatnenie pol. 298a vzhľadom na to, že táto porucha zdravia nebola objektivizovaná odborným vyšetrením, pol. 300b pri súbežnej pol. 301a a pol. 304a pre obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice. Pol. 432b nehodnotí správny rozsah jaziev na tele poškodeného, a mala byť bodovaná ako pol. 432d. Finálne nemohla znalecká organizácia potvrdiť zvýšenie všetkých položiek sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.. Znalec správne použil aj pol. 253, avšak jej bodové hodnotenie podhodnotil. Predmetnú položku správne použil aj E.. S. R., avšak výsledný počet bodov nadhodnotil. Maximálna hodnota tejto položky a jej maximálne zvýšenie je vyhradená pre najťažšie poúrazové duševné poruchy s maximálnym nepriaznivým dosahom na spoločenské uplatnenie, pričom u žalobcu nejde o takúto poruchu. Záverom konštatovala, že u žalobcu existujú dôvody pre navýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., vzhľadom na vek v čase dopravnej nehody (33 rokov), v ktorom žalobca utrpel poruchu zdravia ťažkého charakteru s trvalými následkami na viacerých orgánových systémoch, hendikep v podobe straty zraku, kedy žalobca je pri pobyte mimo bydliska odkázaný na pomoc inej osoby, ľavú hornú končatinu má ochrnutú. Nakoľko strata zraku predstavuje najvýznamnejší trvalý následok pre spoločenské uplatnenie menovaného (vodič z povolania) pri pol. 269 uplatnila stopercentné navýšenie. Ostatné položky okrem jaziev boli hodnotené 55 %- ným zvýšením vzhľadom na vek poškodeného v čase dopravnej nehody a možnosti jeho spoločenského uplatnenia. Stav žalobcu aj do budúcna označila za stabilizovaný. 18. Žalobca akceptoval znalecký posudok v plnej miere. 19. Žalovaná s ohľadom na závery súdom prvej inštancie ustanovenej znaleckej organizácie mala za to, že v konaní dôvodne uplatnila námietku premlčania vo vzťahu k bolestnému. Uviedla, že vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci možno konštatovať, že žalobca o osobe škodcu vedel už pri dopravnej nehode dňa 19. 12. 2014, keď účastníci dopravnej nehody neboli sporní, žalobca nebol po nehode v bezvedomí, škodca privolal rýchlu zdravotnú pomoc, políciu a poskytol aj prvú pomoc. Nakoniec vedomosť o osobe škodcu svedčí aj zo skutočnosti, že dňa 09. 01. 2015 sa uskutočnila obhliadka poškodeného motocykla vrátane prislúchajúcich dokladov (osvedčenie o evidencii, technickej kontrole), a to za prítomnosti poškodeného, resp. jeho zástupcu. Na podporu premlčania bolestného poukázala na to, že obžaloba bola v danej trestnej veci podaná dňa 25. 06. 2015 (čo vyplýva z trestného rozsudku), pričom o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia policajt oboznámil aj žalobcu ako poškodeného, t. j. žalobca mal o osobe škodcu vedomosť pred 25. 06. 2015. O celkovom rozsahu škody na zdraví mal vedomosť už na základe záverov znaleckého posudku MUDr. Škodáčka, vypracovanom pre účely trestného konania, čo potvrdzujú aj závery znaleckého ústavu, podľa ktorého zdravotný stav vo vzťahu k bolestnému bol ustálený 06. 08. 2015. Prezentované skutočnosti jednoznačne potvrdzujú skoršiu argumentáciu žalovanej, že premlčacia lehota začala plynúť najneskôr v roku 2015 a nárok sa premlčal v roku 2017 a v čase podania žaloby bol v celom rozsahu premlčaný. V ďalšom odhliadnuc od premlčania tejto časti žalovaného nároku stručne vyjadrila aj námietky voči hodnoteniu bolestného znaleckou organizáciou. Vo vzťahu k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia poukázala na ust. § 9 ods. 7 a 8, § 10 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z. v spojení so závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 08. 2014, sp. zn. 1Sžo/52/2013. Na podporu svojej argumentácie predložila aj posudkové stanovisko E.. W., posudkovej lekárky namietajúc dôvodnosť a hodnotenie nasledovných položiek, pri ktorých znalecký ústav postupoval v rozpore s § 10 ods. 8 v spojení s § 9 ods. 7, 8 zák. č. 437/2004 Z.z.: - pol. č. 269 strata zraku (3600 bodov)- strata videnia je z mozgových príčin (kôrová slepota), nie z poškodenia zrakových štruktúr oka a zvýšenie je v rozpore s § 10 ods. 8 zák. pričom zvýšenie bodového hodnotenia o 50 % prináleží podľa § 5 ods. 5 zák. len súdu, - pol. 385 obrna všetkých nervov alebo celej ramennej pletene- ľavá horná končatina (spolu 1550 bodov)zvýšene nad rámec § 10 ods. 8, - strata hornej končatiny na úrovni ramena amputačná je podľa pol. 324 pre nedominantnú končatinu 750 b a strata funkcie končatiny z poškodenia nervov má o 250 bodov viac, - 325c poškodenie ramena, pohyblivosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa vzpažením, predpažením do 90 stupňov- spolu 465 bodov- značná diskrepancia medzi forensic.sk a objektívnym nálezom špecializovaného pracoviska Kováčová, kde bol údaj o obmedzení pohybu v pravom ramennom kĺbe len v terminálnych polohách, takže v súlade s medicínou založenou na dôkazoch zaradenie poruchy funkcie pravého horného ramena do písm. c) predmetnej položky a zvýšenie o 55% je nedôvodné. Záverom poukázala na to, že žalobcom uplatnené náklady na vypracovanie ZP nemožno subsumovať pod náklady spojené s právnym zastupovaním. 20. Podľa posudkového stanoviska E.. W. nebol postup pri bodovaní pol. 269 znaleckou organizáciou v súlade s § 10 ods. 4 a 8 zák. č.437/2004 Z.z., nakoľko ust. § 10 ods. 7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie SSU, čo znamená, že bodové hodnotenie následkov po úrazoch nesmie prekročiť bodové hodnotenie za amputačnú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V danom prípade sa jedná o kôrovú slepotu, kedy došlo k poškodeniu centier zraku uložených v záhlavových lalokoch mozgu, nie z poškodenia zrakových štruktúr oka a má hodnotu 1800 b. Z postupu podľa § 10 ods. 8 uvedeného zákona neexistuje výnimka a zvýšenie podľa § 5 ods. 5 môže urobiť len súd . Rovnaké pochybenie vytkla aj pri hodnotení pol. 385 za súčasného poukázania na diskrepanciu v zákone, keď amputačná strata hornej končatiny na úrovni ramena má hodnotu podľa pol. 324 pre nedominantnú končatinu 750 bodov a strata funkcie končatiny z poškodenia nervov má o 250 bodov vyššiu hodnotu. Pochybenie identifikovala aj v bodovom hodnotení pol. 325c za ťažký stupeň obmedzenia pohybu v pravom ramennom kĺbe, kde je značná diskrepancia medzi forensic.sk a objektívnym nálezom špecializovaného pracoviska NRC Kováčová, kde bol údaj o obmedzení pohybu v pravom ramennom kĺbe len v terminálnych polohách, takže v súlade s medicínou zloženou na dôkazoch zaradenie poruchy funkcie pravého ramena pod písm. c) tejto položky a navýšenie bodov o 55 % nie je dôvodné. V ďalšom poukázala na značnú nejednotnosť hodnotenia posudzujúcich lekárov v danom prípade. Uviedla, že v prípade, ak bude doložené odborné usmernenie a vyjadrenie MZ SR, že je možné postup nad hornú hranicu bodového hodnotenia zvýšenú na dvojnásobok za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu či končatiny, tak takýto právny nárok na odškodnenie bude z hľadiska posudkového lekára rešpektovaný. Dodala, že sa nejedná o medicínsky, ale právny problém. 21. Právny zástupca žalobcu v reakcii na predložené stanovisko posudkovej lekárky poukázal na § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. a rozhodnutie NS SR z roku 2012, z ktorého vyvodil, že posudkový lekár nie je oprávnený vykonávať zmeny preložených lekárskych posudkov a žalovaná tak mohla urobiť len postupom podľa § 7. Súd prvej inštancie podľa neho správne vzhľadom na nezrovnalosti v predložených znaleckých posudkoch nariadil znalecké dokazovanie a podľa neho je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku znaleckej organizácie. Namietal tiež, že podobne aj posudková lekárka nerozlišuje medzi zvýšením podľa § 10 ods. 4 zák. až na dvojnásobok, ktoré je v kompetencii posudkového lekára a mimoriadnym zvýšením SSU podľa § 5 ods. 5 zákona, ktoré prináleží súdu. 22. Podľa právnej zástupkyne žalovanej nie je možné prihliadať na predložené rozhodnutie NS SR, nakoľko vychádza zo zákona o sociálnom poistení a rieši kompetenciu posudkového lekára na krátenie bodového hodnotenia v lekárskom posudku. V danom prípade však zo strany E.. W. nedošlo ku kráteniu bodového hodnotenia. Vo vzťahu k navrhovanému mimoriadnemu zvýšeniu SSU poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/209/2017 z 21. 06. 2018 a skutočnosť, že 50 %- né navýšenie je v súdnej praxi priznávané len vo výnimočných prípadoch akými sú bdelá kóma alebo ochrnutie takmer celého človeka, ktorý je odkázaný na pomoc iných. V záverečnej reči poukázala aj na to, že nie všetky položky ohodnotené znaleckou organizáciou sú predmetom konania, konkrétne žalobca sa žalobou nedomáhal odškodnenia za pol. 300a, 325c, 432d. 23. O čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1, 2 CSP. S poukazom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý v priebehu konania zobral žalobu späť v presne vymedzenej časti bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil, pričom súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nezisťoval, nakoľko by bol v zmysle ust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP neúčinný a súčasne sa v danom spore nejedná o prípad prezumovaný v ust. § 146 ods. 2 CSP. 24. Predmetom konania, ktorým sa súd prvej inštancie v ďalšom zaoberal, zostal rozdiel medzi výškou nárokov na náhradu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnených v pôvodnej žalobe a žalovanou v priebehu konania uspokojených nárokov, t. j. titulom bolestného 16.918 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 134.995 eur a titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 91.740,80 eur. 25. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa 100 ods. 1, 2 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“), § 106 ods. 1 OZ, § 122 ods. 2 veta prvá OZ, § 427 OZ, § 428 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 444 OZ, § 3 ods. 1 veta prvá zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 5, 6 zák. č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z., § 2 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z., § 4 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z., § 5 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 437/2004 Z.z., § 6 ods. 1, 3 zák. č. 437/2004 Z.z., § 7 ods. 1 veta prvá, ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z., § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., § 9 ods. 7, 8 zák. č. 437/2004 Z.z., § 10 ods. 1, 4, 5, 8 zák. č. 437/2004 Z.z. 26. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe starostlivého zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania a v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žalovaná sa námietkou premlčania dôvodne ubránila len voči nároku na náhradu bolestného. Ako čiastočne dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia. 27. Argumentoval, že pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) poškodeného, ako nároky nemajetkovej povahy výlučne viazané na osobu poškodeného a plniace satisfakčnú (nie reparačnú) funkciu. Bolestným sa odškodňuje bolesť spôsobená poškodením telesného alebo duševného zdravia a jeho liečenia vrátane rehabilitácie. SSU sa nahrádza, ak poškodenie na zdraví malo preukázateľne nepriaznivé následky na život poškodeného, uspokojovanie jeho potrieb a plnenie úloh vyplývajúcich zo spoločenského postavenia poškodeného. Spoločným cieľom týchto náhrad je v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti možnosť, aby si poškodený za peňažnú náhradu mohol obstarať požitky, ktorými si nahradí prežité alebo prežívané utrpenie, strasť, či obmedzenie v živote v dôsledku utrpeného poškodenia zdravia. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/192/2015 uviedol, že SSU má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pre správne určenie výšky odškodnenia za SSU je potrebné zistenie, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a spoločnosti pred a po poškodení zdravia a ich komparácia. Aj v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví sa uplatňuje ústavný princíp proporcionality, ktorý je premietnutý v ust. § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., a z ktorého vyplýva, že výška priznanej náhrady musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia a odstraňovania jeho následkov (bolestné) a utrpeným trvalým následkom poškodenia zdravia a ich predpokladanému budúcemu výboju (SSU). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa pritom môže poskytnúť iba za následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, príp. ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Výška týchto náhrad je priamo závislá od ich bodového hodnotenia na základe lekárskeho posudku vypracovaného ošetrujúcim lekárom, resp. v prípade dôvodných pochybností o správnosti hodnotenia v lekárskom posudku, na základe revízie bodového hodnotenia vykonanej znalcom z príslušného odboru. Pri bodovom hodnotení lekár musí vychádzať zo zásad hodnotenia vymedzených zákonodarcom v § 9 a 10 zák. č. 437/2004 Z.z. a rozsahu sadzieb tohoktorého poškodenia na zdraví uvedených v prílohe zákona. Rozhodujúcim okamihom pre vypracovanie bodového hodnotenia u oboch týchto náhrad je okamih ustálenia zdravotného stavu. Zákonodarca v ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. umožňuje okrem základného bodového hodnotenia SSU aj mimoriadne zvýšenie SSU, a to až do výšky 50 %- ného navýšenia. Mimoriadne zvýšenie SSU má pritom akcesorickú povahu vo vzťahu k základnému SSU podľa § 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Jedinou zákonnou podmienkou pre jeho priznanie je existencia okolností hodných osobitného zreteľa. Ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. tak predstavuje normu s tzv. relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t. j. hypotéza nie je konkrétne určená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Táto nie je svojvoľná, nakoľko zák. č. 437/2004 Z.z. rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať pritom na zreteli. Súd priznanie tohto nároku vždy starostlivo posudzuje so zreteľom na individuálneho poškodeného, a to bez ohľadu na to, či spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania sa v oblastiach umenia, vedy, športu, či politiky alebo či viedol bežný život. V otázke splnenia predpokladov pre mimoriadne zvýšenie SSU dospela súdna prax vo svojom vývoji k stabilným záverom, v zmysle ktorých priznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za SSU a rovnako uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zameraním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale aj pre porušenie zásady rovnosti (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 29. 11. 2011, sp. zn. 5Cdo/212/2010, uznesenie NS SR zo dňa 29. 10. 2009, sp. zn. 2Cdo/170/2008). Rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa potom nevyhnutne prejavia v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU súd zohľadňuje stránky spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, starostlivosť o osobnú hygienu, obliekanie, stravovanie, realizácia v partnerskom vzťahu atď.), ako aj stránky špecifické u každého jedinca zvlášť vzhľadom na jeho doterajšie pôsobenie v spoločnosti (t. j. stupeň angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života- kultúra, umenie, politika, šport, veda...). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za SSU je vzájomná jednota vyjadrenia týchto stránok, ktorej bude zodpovedať náhrada primeraná následkom trvalého poškodenia zdravia. 28. Medzi stranami nemal v danej veci za sporné skutkové tvrdenia o priebehu dopravnej nehody, jej účastníkoch, o existencii poistného vzťahu škodcu z povinného zmluvného poistenia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou a jeho výlučnej zodpovednosti za zistené poškodenie zdravia žalobcu. Rovnako žalovaná uznala aj nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a tento akceptovala v rozsahu 20 % zo sumy ňou refundovanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na pokles žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % a na to nadväzujúce priznanie invalidity. Za spornú vzhľadom na obranu žalovanej označil otázku premlčania žalovaného nároku odvodenú od okamihu ustálenia zdravotného stavu, výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a rozsah jej zvýšenia vzhľadom k rozdielnemu bodovému hodnoteniu bolestného a SSU v predložených súkromných znaleckých posudkoch. 29. K otázke premlčania uviedol, že premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci. Nárok na náhradu škody na zdraví sa podľa § 106 ods. 1 OZ premlčuje len v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe plynúcej od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Plynutie subjektívnej premlčacej lehoty je tak podmienené subjektívnymi okolnosťami, a to vedomosťou poškodeného o osobe škodcu, t. j. osoby zodpovednej za spôsobenú škodu a o škode. Pre konštatovanie vedomosti o osobe škodcu je potrebné, aby poškodený disponoval informáciami o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých si môže utvoriť dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, kto za škodu zodpovedá. Vedomosť o škode súdna prax už stabilne vysvetľuje nielen ako vedomosť o škodovej udalosti (deň úrazu, dopravnej nehody), ale aj preukázanú (pozn. súdu nie predpokladanú) vedomosť o tom, že vznikla škoda určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby mohol byť škodový nárok riadne uplatnený na súde (obdobne viď napr. R 38/1975, R 3/1984, uznesenie ÚS SR zo dňa 16. 09. 2015, sp. zn. I. ÚS 384/2015, ŠVESTKA, J.- SPÁČIL, J.- ŠKÁROVÁ,M.- HULMÁK, M. a kol. 2008. Občiansky zákonník 1. § 1 až 459. Komentár. Praha: C.H.Beck, s. 548.). Vedomosť o vzniknutej škode na zdraví sa vo väčšine prípadov nezhoduje s okamihom škodovej udalosti. V prípade nároku na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je vedomosť o škode viazaná na deň (okamih) ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy je objektívne prvýkrát možné vykonať bodové hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (viď napr. Cz 23/83, uznesenie NS SR zo dňa 05. 08. 2010, sp. zn. 3Cdo/295/2009, ďalej MCdo 37/2000). Ustálenie zdravotného stavu je pritom otázkou skutkovou, o ktorej súdu vzhľadom na nedostatok odborných medicínskych znalostí neprináleží rozhodovať. Dátum vyhotovenia lekárskeho posudku, prípadne znaleckého posudku, ktorým je bolestné a SSU ohodnotené, a ktorý môže byť vypracovaný aj so značným časovým odstupom od ustálenia zdravotného stavu, je z pohľadu premlčania irelevantný, čo potvrdil aj NS SR v rozsudku zo dňa 28. 02. 2011, sp. zn. 4Cdo/152/2010. Zdôraznil, že nárok na náhradu bolestného a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú samostatné parciálne nároky v rámci celkového nároku na náhradu škody na zdraví, ktoré samostatne vznikajú a rovnako samostatne je potrebné posudzovať aj ich premlčanie (R 28/1970). Právna teória vo všeobecnosti za okamih ustálenia zdravotného stavu pri bolestnom považuje ukončenie liečebného procesu poškodeného a pri sťažení spoločenského uplatnenia deň, kedy možno určiť preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a možno ich bodovo ohodnotiť. 30. Vychádzal z toho, že žaloba v danej veci bola súdu prvej inštancie doručená dňa 03. 04. 2018. Zo žalobcom nesporovaných skutkových tvrdení vyvodil, že žalobca ako poškodený mal o osobe škodcu vedomosť už v deň dopravnej nehody, kedy do času príchodu záchranných a policajných zložiek komunikoval so škodcom (I. C.), ktorého protiprávne konanie bolo trestnoprávne kvalifikované a sankcionované. Vedomosť o škode nepochybne nadobudol neskôr a táto je v zmysle už vyššie uvedeného viazaná na okamih ustálenia zdravotného stavu, ktorý je ako neskorší v danom prípade rozhodným pre posúdenie otázky premlčania. Žalovaná namietala premlčanie nároku aj napriek skutočnosti, že okamih ustálenia zdravotného stavu ňou oslovený znalec Prof. MUDr. Labaš vo vzťahu k bolestnému určil dňom 12. 10. 2016 (ukončením druhého kúpeľného pobytu v NRC Kováčová), vo vzťahu k SSU dňom 28. 02. 2018 (dňom vypracovania znaleckého posudku) a vo vzťahu k psychickým následkom dňom 11. 04. 2016 predstavujúcim prvú návštevu psychiatra, t. j. zohľadniac dátumy ustálenia zdravotného stavu určené žalovanou oslovenými znalcami nekonštatoval premlčanie nároku na odškodnenie bolestného a ani SSU. Rovnako záver o premlčaní žiadneho zo žalovaných nárokov neodvodil ani od znaleckých záverov MUDr. Božíka, t. j. žalobcom osloveného znalca. Právny následok plynutia času žalovaná odvodzovala od hypotetickej možnosti nadobudnutia vedomosti žalobcu o celkovom rozsahu škody na základe záverov znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania MUDr. Škodáčkom. Za týmto účelom preto navrhla oboznámenie znaleckého posudku MUDr. Škodáčka z trestného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/87/2015, čo súd prvej inštancie neakceptoval pre dôvodnú potrebu nariadenia znaleckého dokazovania za účelom verifikácie bodového hodnotenia bolestného a SSU v súkromných znaleckých posudkoch, ktorým mal súčasne za možné bezpečne stanoviť aj okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu tak vo vzťahu k bolestnému, ako aj SSU. Takýto postup súd prvej inštancie považoval za súladný so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko vychádzajúc z ust. § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia možno zdravotný stav považovať za ustálený spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia, čo rozhodne, ako súd prvej inštancie ďalej odôvodnil, nebola doba, ktorá by uplynula už v čase vypracovania znaleckého posudku MUDr. Škodáčkom, a teda bolo podľa neho zrejmé, že minimálne v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je okamih vypracovania znaleckého posudku pre účely trestného konania relevantný. Okrajovo uviedol, že znalecké posudky sú v trestnom konaní celkom bežne vypracovávané ešte pred okamihom ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Odborné posúdenie znalcom je v trestnom konaní potrebné pre substancovanie skutkových okolností, ako aj následkov poškodenia zdravia a doby liečenia pod skutkovú podstatu toho- ktorého trestného činu a okamih ustálenia zdravotného stavu je podľa súdu prvej inštancie z pohľadu trestného práva irelevantný. Naviac z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11.07.2017, sp. zn. 2T/78/2015 mal za zrejmé, že obžaloba bola podaná dňa 25.06.2015 a znalecký posudok MUDr. Škodáčka bol vypracovaný v prípravnom konaní, t. j. ešte pred 25. 06.2015, čo pri zohľadnení dátumu dopravnej nehody 19.12.2014, závažných a rozsiahlych následkoch poškodenia zdravia (charakteru polytraumy) žalobcu s MUDr. Škodáčkom predpokladanou dobou liečenia 1 rok, ako aj ust. § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vo vzťahu k SSU samo o sebe bez ďalšieho neindikovalo podľa súdu prvej inštancie premlčanie nároku. Uviedol, že toto nakoniec potvrdil aj okamih ustálenia zdravotného stavu určený v konaní ustanovenou znaleckou organizáciou, ktorý aj vo vzťahu k bolestnému predstavuje okamih neskorší, ako bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Škodáčkom pre účely trestného konania. 31. Súd prvej inštancie konštatoval, že stranami oslovení znalci, MUDr. Božík aj MUDr. Labaš, ako okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely hodnotenia bolestného stanovili zhodne 12.10.2016 predstavujúci okamih ukončenia druhého kúpeľného pobytu žalobcu. Znalecká organizácia forensic.sk však zdravotný stav žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu bolestného považovala za ustálený už dňom 06.08.2015, kedy žalobca absolvoval posledný invazívny zákrok (extrakcia osteosyntetického materiálu z pravého lakťa), čo strany ďalej nenamietali, a preto aj súd prvej inštancie vychádzal z uvedeného dátumu pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti bolestného bol uplatnený oneskorene, keď dvojročná subjektívna lehota v súlade s pravidlami počítania času podľa § 122 ods. 2 OZ uplynula dňa 06.08.2017 a žaloba bola na súd doručená dňa 03.04.2018. Pokiaľ sa týka nároku na odškodnenie SSU, znalecká organizácia zdravotný stav žalobcu považovala za ustálený až v roku 2017 (psychické následky 12.04.2017, somatické následky 12.10.2017), čo vzhľadom na okamih doručenia žaloby (03.04.2018), podľa súdu prvej inštancie vylučuje premlčanie nároku v dvojročnej subjektívnej lehote a uplynutie premlčacej lehoty tohto nároku neodvodil ani od okamihov ustálenia zdravotného stavu stanovených MUDr. Božíkom (12.10.2016) a Prof. MUDr. Labašom (28.02.2018). 32. Pre účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sporové strany predložili súdu prvej inštancie znalecké posudky majúce povahu súkromných znaleckých posudkov v zmysle § 209 CSP. Vo vzťahu k hodnoteniu týchto, ako aj iných dôkazov súd prvej inštancie zdôraznil, že dokazovanie a hodnotenie dôkazov je v civilnom sporovom konaní ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov a ich rovnakej dôkaznej sily. Pokiaľ sa jedná o znalecké posudky uviedol, že súd pre nedostatok odborných znalostí nie je oprávnený hodnotiť ich vecnú správnosť, čo neznamená, že nekriticky bez ďalšieho musí prebrať znalecké závery, ktoré sa v prípade viacerých znaleckých posudkov s rovnakým predmetom znaleckého skúmania zvyčajne líšia. Hodnotenie však súd vykonáva z hľadiska formálnych náležitostí, dostatku vstupných podkladov, vierohodnosti teoretických východísk, presvedčivosti a logickosti odôvodnenia znaleckého nálezu a jeho súladu s vykonanými dôkazmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia znalcami oslovenými žalobcom a žalovanou sa celkom výrazne odlišovalo, keď za žalobcu boli psychické následky ohodnotené počtom bodov 3120 a za žalovanú 1.365,9 a somatické za žalobcu počtom bodov 9100 a za žalovanú 3210, čo samo o sebe odôvodňovalo potrebu verifikácie správnosti znaleckých záverov. Súd prvej inštancie za dôvodnú vyhodnotil požiadavku žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania aj vzhľadom na viaceré na prvý pohľad identifikované nedostatky ňou predloženého znaleckého posudku vypracovaného Prof. MUDr. Labašom znižujúce jeho celkovú presvedčivosť a vierohodnosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na odpoveď znalca na otázku objednávateľa č. 9, či sú u poškodeného splnené predpoklady pre zvýšenie základnej náhrady za jednotlivé sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., na čo znalec reagoval odpoveďou, že iba a len súd môže zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a to najviac o 50 %, a ktorá je v zjavnom rozpore s ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., vo vzťahu ku ktorému smerovala položená otázka a nasvedčuje o nerozlišovaní medzi oprávnením znalca a oprávnením súdu zvýšiť bodové hodnotenie SSU. Vzal do úvahy, že skutočnosť, že žalovanou oslovený znalec nedôvodne nevyužil možnosť navýšenia bodového hodnotenia v žiadnej položke, bola nakoniec vytknutá aj v konaní ustanovenou znaleckou organizáciou. Pozornosti súdu prvej inštancie tiež neuniklo ani nerešpektovanie sadzieb pre bodové hodnotenie pol. č. 385 menovaným znalcom, ktorý pri minimálnej sadzbe bodov za danú položku v počte 100 stanovil počet bodov 800. Súd prvej inštancie tiež poukázal na odpoveď znalca k okamihu ustálenia zdravotného stavu, ktorý uviedol, že zdravotný stav žalobcu sa zlepšoval až do vypracovania znaleckého posudku (28.02.2018), kedy považuje zdravotný stav za ustálený, keď už len z logického hľadiska je vysoko pravdepodobný záver, že okamih ustálenia zdravotného stavu bude predchádzať dňu vypracovania znaleckého posudku, nakoľko znalec nemôže predvídať, že po spracovaní znaleckého posudku sa zdravotný stav už nezmení, čo je rozhodné pre objektívnu možnosť hodnotenia SSU. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie za dôvodné považoval bez ďalšieho žalovanou navrhované nariadenie znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou forensic.sk, z okruhu otázok pre ktorú vypustil otázku žalovanej, či u žalobcu existujú dôvody pre mimoriadne zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a stanovenie rozsahu zvýšenia, nakoľko zodpovedanie uvedenej právnej otázky prináleží výlučne súdu, ktorý ako jediný má právo rozhodnúť podľa predmetného ustanovenia o zvýšení náhrady najviac o 50 % (na rozdiel od zvýšenia bodového hodnotenia SSU posudzujúcim lekárom podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. v maxime na dvojnásobok bodov). Súd prvej inštancie vyhodnotil, že ním ustanovená znalecká organizácia forensic.sk pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzala z dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobcu, ako aj vlastného vyšetrenia, svoje znalecké závery riadne a presvedčilo odôvodnila a vysporiadala sa aj s rozdielmi v bodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v skromných znaleckých posudkoch strán. Nakoľko žalobca odborné závery a vierohodnosť tohto znaleckého posudku nenamietal a námietky žalovanej vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku vyhodnotil súd prvej inštancie ako irelevantné, pre účely rozhodnutia o uplatnenej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk, ktorá psychické následky na zdraví žalobcu ohodnotila počtom bodov 1914,25 a somatické následky počtom bodov 6.707,5. Zohľadnil, že vo vzťahu k hodnoteniu psychických následkov sťaženia spoločenského uplatnenia sporové strany nevzniesli žiadne konkrétne námietky. Znalecká organizácia konštatovala u žalobcu vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy podľa pol. 253 (pozn. súdu hodnotená aj v oboch znaleckých posudkoch sporových strán), ktoré ohodnotila počtom bodov v základnom hodnotení 1235 a po navýšení podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vzhľadom na vek poškodeného v čase dopravnej nehody a možnosti jeho spoločenského uplatnenia o 55 % v celkovom počte bodov 1914,25. Voči bodovému hodnotenie somatických následkov sťažujúcich spoločenské uplatnenie žalobcu žalovaná namietala 3 položky, a to 269, 385 a 325c, pri ktorých podľa nej znalecký ústav postupoval v rozpore s § 10 ods. 8 v spojení s § 9 ods. 7, 8 zák. č. 437/2004 Z.z., a čo malo vyplývať aj z predloženého posudkového stanoviska E.. W.. Súd prvej inštancie bol však toho názoru, že žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila odborné závery znaleckej organizácie, ktorej znalci závery stanovili na základe preštudovania spisového materiálu, dostupnej zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia žalobcu (pozn. súdu prvej inštancie na rozdiel od E.. W.). Uviedol, že námietky prezentované v zhode s názorom žalovanej v posudkovom stanovisku E.. W. sa naviac týkali právneho posúdenia možnosti zvýšiť základné bodové hodnotenie nad limit stanovený v § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý sa podľa § 10 ods. 8 uvedeného zákona aplikuje aj pri hodnotení SSU, resp. výkladu tohto ustanovenia (skutočnosť, že sa jedná o právnu, nie medicínsku otázku, reflektovala aj samotná E.. W.). Znalecká organizácia, podobne ako znalec MUDr. Božík, pri uvedených položkách využila možnosť zvýšenia bodového hodnotenia SSU posudzujúcim lekárom podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., v rozsahu o 55 % argumentujúc vekom žalobcu v čase dopravnej nehody, charakterom trvalých následkov a možnosti jeho spoločenského uplatnenia v danom veku. Výsledné bodové hodnotenie týchto položiek, t. j. po navýšení podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. prevyšuje bodové hodnotenie za anatomické alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Súd prvej inštancie však v tejto súvislosti nezdieľal právny názor žalovanej majúc za to, že ani subsidiárne aplikovanie ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. nevylučuje zákonodarcom predpokladanú možnosť zvýšenia bodového hodnotenia SSU podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. sa podľa názoru súdu prvej inštancie vzťahuje výlučne na základné bodové hodnotenie poškodenia zdravia vzťahujúceho sa na tú istú končatinu alebo orgán, účelom čoho sa zákonodarca snažil zamedziť tomu, aby viaceré poškodenia zdravia hodnotené na tej istej končatine, resp. toho istého orgánu neboli hodnotené výhodnejšie, ako pri fatálnom následku v podobe straty. Účelom ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vzťahujúcom sa výlučne na hodnotenie následkov SSU (nie bolestného) bolo podľa súdu prvej inštancie možnosť diferencovať osobitné okolnosti každého prípadu a zohľadniť napr. následky SSU pri strate zraku osoby v produktívnom veku oproti osobe neproduktívneho veku a možnosti jej spoločenského uplatnenia. Jediným limitujúcim faktorom pre zvýšenie SSU (jeho základného bodového hodnotenia) podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. je podľa názoru súdu prvej inštancie dvojnásobok základného bodového hodnotenia, a to bez vzťahu k § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., ktoré vychádzajúc z gramatického, systematického a teologického výkladu sa vzťahuje výlučne a len na úpravu základného bodového hodnotenia SSU pred následnou jeho úpravou podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 437/2004 Z.z. súd prvej inštancie nevyvodil záver prezentovaný žalovanou a E.. W., ktorý by bez opory v platnej právnej úprave neprípustne a diskriminačne vylučoval možnosť zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípade poškodených, ktorým bola amputovaná končatina, bez možnosti zohľadnenia osobitných okolností prípadu posudzujúcim lekárom. Rozsudok NS SR zo dňa 12. 08. 2014, sp. zn. 1Sžo/52/2013, na ktorý poukazovala v tejto súvislosti žalovaná, podľa súdu prvej inštancie nedopadá na problematiku nastolenú v tomto konaní a nerieši otázku zvýšenia bodového hodnotenia SSU podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. nad horný limit sadzby stanovenej pre anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V predmetnom prípade bolo hodnotené len bolestné a právna otázka, ktorá bola v konaní riešená, sa týkala možnosti použitia sadzieb stanovených pri hodnotení SSU aj pri bodovom hodnotení bolestného, resp. pri posudzovaní limitu podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., a preto vzhľadom na rozdielnosť okolností prípadu nemajú podľa súdu prvej inštancie závery vyslovené v tomto rozhodnutí žiaden vplyv pre jeho rozhodnutie v danej veci. Súd prvej inštancie však poukázal na to, že závery, ktoré prijal k maximálnemu limitu bodového hodnotenia SSU pri zohľadnení ust. § 10 ods. 4 a § 9 ods. 7 v spojení s § 10 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z. korešpondujú aj so závermi rozhodovacej činnosti správnych súdov v otázke posudzujúcej vzťah limitu podľa § 9 ods. 6, 7 a možnosti zvýšenia bodového hodnotenia bolestného posudzujúcim lekárom podľa § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., kedy správne súdy zhodne konštatujú, že zvýšenie je možné vykonať až na dvojnásobok bodového hodnotenia za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny alebo orgánu, t. j. limit podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. sa vzťahuje len na základné bodové hodnotenie, resp. stanovenie horného limitu základnej sadzby pred navýšením podľa § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. (viď napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 09. 2019, sp. zn. 30Sa/1/2019). Rovnako za irelevantné mal aj úvahy E.. W. k diskrepancii bodového hodnotenia pri amputačnej strate hornej končatiny na úrovni ramena a strate funkcie končatiny z poškodenia nervov, ktorých relevancia by mohla mať význam len z pohľadu de lege ferenda, a teda možnosti zmeny platného právneho stavu, nie pre odklon súdu od platnej právnej úpravy. 33. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie bol toho názoru, že znalecká organizácia dostatočne presvedčivo vysvetlila a odôvodnila postup pri bodovom hodnotení SSU podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. pri zohľadnení zákonom stanovených predpokladov, a ktorý v danom prípade vyplynul zo skutočnosti, že u žalobcu došlo k poruche zdravia ťažkého charakteru na viacerých orgánových systémoch, ktorú utrpel v mladom produktívnom veku 33 rokov, a kedy pre hendikep spojený so stratou zraku je žalobca pri pobyte mimo bydliska odkázaný na sprievod inej osoby. Bodové hodnotenie za najzávažnejšie poškodenie zdravia majúce najvýznamnejší trvalý následok na spoločenské uplatnenie žalobcu vykonávajúceho pred dopravnou nehodou povolanie vodiča, a to stratu zraku podľa pol. 269, navýšila na o 100 % a ostatné položky s výnimkou bodového hodnotenia za jazvy navýšila o 55 % na rozdiel od znalca Prof. MUDr. Labaša, ktorý vôbec nevyužil možnosť navýšenia základného bodového hodnotenia podľa § 10 ods.4 zák. č. 437/2004 Z.z. zrejme vychádzajúc z nesprávneho výkladu ust. zák. č. 437/2004 Z.z., z ktorých vyvodil nemožnosť znalca navýšiť bodového hodnotenie, ako aj bodového hodnotenia MUDr. Božíka, ktorý za nedostatočného odôvodnenia navýšil bodové hodnotenie všetkých položiek SSU na zákonné maximum, t. j. o 100 %. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietku prezentovanú v posudkovom stanovisku E.. W. (u ktorej súd prvej inštancie okrem iného nedisponoval informáciami o odbornom zaradení menovanej lekárky či vstupných materiálov, z ktorých vychádzala pri revidovaní odborných záverov znaleckej organizácie) vo vzťahu k bodovému hodnoteniu pol. 325c (poškodenie ramena obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa vzpažením, predpažením do 90°), nakoľko znalecká organizácia okrem zdravotnej dokumentácie vykonala na rozdiel od E.. W. aj vlastné vyšetrenie žalobcu a rovnako pokiaľ menovaná lekárka poukazovala na údaj o obmedzení pohybu len v terminálnych polohách v lekárskej správe NRC Kováčová z 12. 10. 2016 súd prvej inštancie uviedol, že podľa znaleckej organizácie k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu následkov poškodenia zdravia na SSU došlo až 12. 10. 2017, t. j. rok po prepustení žalobcu z druhého kúpeľného pobytu, a preto z pohľadu súdu prvej inštancie nie je markantný údaj zo zdravotnej dokumentácie z času, kedy nebol zdravotný stav žalobcu ustálený (a teda mohlo dôjsť nielen k jeho zlepšeniu, ale aj zhoršeniu). 34. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na až v záverečnej reči prednesenú obranu žalovanej v časti, v ktorej namietala aj to, že žalobca sa podanou žalobou nedomáhal odškodnenia za položky 301b, 325c a 432d hodnotené v znaleckom posudku forensic.sk. Z podanej žaloby, ktorá vychádzala z bodového hodnotenia SSU MUDr. Božíkom v znaleckom posudku č. 8/2017, mal za zrejmé, že predmetom konania bolo odškodnenie SSU aj za iné jednostranné následky poranenia pľúc, ktoré hodnotil podľa pol. 301a, ďalej aj za obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu podľa pol. 325e a rozsiahle plošné jazvy podľa pol. 432b. Znalecká organizácia forensic.sk hodnotila predmetné poškodenie zdravia, avšak tieto subsumovala pod iné položky podľa prílohy č. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., konkrétne iné následky poranenia pľúc klasifikovala namiesto pol. 301a pod pol. 301b, obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu hodnotila v intenciách nie pol. 325e ako MUDr. Božík, ale pol. 325c a plošné jazvy vzhľadom na zistený rozsah hodnotila nie pod pol. 432b, ale pod pol. 432d. Za neopodstatnený mal preto záver žalovanej, že sa jedná o iný ako žalobou uplatnený predmet konania. Vychádzajúc z komparácie znaleckého posudku MUDr. Božíka a forensic.sk, znalecká organizácia nehodnotila žiadne poškodenia a následky na zdraví žalobcu, ktoré by neposudzoval aj MUDr. Božík a rozdiely v subsumovaní niektorých následkov pod inú položku Sadzobníka bodového hodnotenia SSU sú podľa súdu prvej inštancie odôvodnené výlučne rozdielnou aplikáciou odborných znalostí na konštatované poškodenie zdravia, a nie novo zisteným a doposiaľ nehodnoteným poškodením zdravia žalobcu. Konštatoval, že závery spočívajúce v subsumovaní následkov poškodenia zdravia pod inú položku pritom znalecká organizácia aj riadne odôvodnila. 35. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že znaleckým dokazovaním bolo bodové hodnotenie SSU žalobcu ustálené počtom bodov 8.621,75 stanoveným znaleckou organizáciou forensic.sk. Žalobca si za jeden bod uplatňoval sumu 17,66 eur, ktorou je súd prvej inštancie viazaný, a ktorá neprevyšuje hodnotu jedného bodu, ktorá by mu vychádzajúc z okamihu ustálenia zdravotného stavu stanoveného forensic.sk prináležala podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. v spojení s opatrením MZ SR č. 12/2017 Z.z. (18,24 eur). Vychádzajúc zo žalobnej požiadavky za dôvodný posúdil nárok žalobcu na odškodnenie SSU v peňažnom vyjadrení súčinu znaleckou organizáciou stanoveného počtu bodov 8.621,75 a uplatnenej hodnoty jedného bodu 17,66 eur, t. j. v celkovej výške 152.260,11 eur a po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. vo výslednej sume 152.261 eur. Žalobcovi zohľadniac výšku žalovanou dobrovoľne hradeného odškodnenia za SSU (80. 811 eur) preto priznal odškodnenie SSU v sume 71.450 eur. 36. Konštatoval, že medzi stranami bola sporná aj hodnota jedného bodu, ktorá v časti bolestného, vo vzťahu ku ktorému mal byť zdravotný stav žalobcu podľa znalcov MUDr. Božíka aj Prof. MUDr. Labaša ustálený v roku 2016, nenašla medzi stranami zhodu, keď žalobca hodnotu jedného bodu určil sumou 17,66 eur a žalovaná sumou 17,16 eur. Súd prvej inštancie sa stručne vyjadril aj k tejto otázke, a to napriek konštatovanému premlčaniu náhrady za bolestné, nakoľko stanovenie hodnoty jedného bodu ovplyvňuje aj jeho závery o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ sporové strany vychádzali z ustálenia zdravotného stavu (v časti bolestného) v roku 2016, vyhodnotil, že žalobca správne a v súlade s § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. v spojení s opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. 17/2016 Z.z. zo dňa 18. 05. 2016 vychádzal z hodnoty jedného bodu 17,66 eur. Predmetné opatrenie totiž pri výpočte hodnoty jedného bodu vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2015 (885 eur) a výška jedného bodu určená týmto opatrením sa použije v prípadoch, kedy k ustáleniu zdravotného stavu, a teda vzniku nároku na odškodnenie bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zák. č. 437/2004 Z.z. došlo v roku 2016. Podporne v tejto súvislosti poukázal aj na zhodné právne názory vyslovené v rozhodnutiach NS SR zo dňa 25. 10.2012, sp. zn. 4MCdo/19/2011, zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 9Sžo/63/2014, zo dňa 21.03.2019, sp. zn. 3Cdo/66/2018. Rovnako vo vzťahu k uplatnenej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal na to, že žalobca, ktorého žalobnou požiadavkou je súd viazaný a nemôže rozhodnúť nad jej rámec, tzv. ultra petitum partium (§ 216 ods. 1 CSP), si voči žalovanej uplatnil peňažný nárok odvodený od súčinu počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia a hodnoty jedného bodu 17,66 eur vychádzajúc z okamihu ustálenia zdravotného stavu 2016. Nakoľko nereagoval na znaleckou organizáciou neskoršie stanovený okamih ustálenia zdravotného stavu (rok 2017), čo by zakladalo nárok na ohodnotenie jedného bodu sumou 18,24 eur stanovenou opatrením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 17.05.2017 č. 12/2017 Z.z., súd prvej inštancie vychádzal z finančného vyjadrenia nároku odvodeného od hodnoty jedného bodu 17,66 eur v súlade so žalobnou požiadavkou. Na uvedenom podľa názoru súdu prvej inštancie nič nemení skutočnosť, že vzhľadom na nižší celkový počet bodov by v konečnom výsledku aj pri vyššej hodnote bodu bola výsledná suma nižšia, nakoľko je vo výlučnej dispozícii bdelého žalobcu ako dominus litis (pána sporu) uplatniť si odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v hodnote jedného bodu aj nižšej ako stanovuje objektívne právo a súd vstupuje do výpočtu len v prípade, ak by uplatnená hodnota jedného bodu prevyšovala nárok podľa objektívneho práva. 37. Pokiaľ sa týka zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal zhodne so stranami sporu za to, že v prípade poškodenia zdravia žalobcu sú nepochybne dané okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie tejto náhrady nad rámec znaleckého bodového hodnotenia. Nestotožnil sa však so žalovanou uznaným 20 %- ným navýšením, ktoré súd prvej inštancie považoval za neproporcionálne a nezodpovedajúce veku žalobcu v čase poškodenia zdravia (33 rokov), závažnosti zisteného poškodenia zdravia, ktorého ho trvale a takmer úplne vyradilo z akýchkoľvek možností ďalšieho spoločenského uplatnenia v komparácii s predpokladmi spoločenského uplatnenia a uspokojovania životných potrieb pred dopravnou nehodou. 38. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že žalobca bol pred dopravnou nehodou zdravý, mladý, vitálny, vykonávajúci povolanie vodiča s dosahovaným priemerným príjmom 2.000 až 2.500 eur netto mesačne. Z výsluchu žalobcu a z psychiatrického vyšetrenia forensic.sk ďalej vyvodil, že žalobca sa pred dopravnou nehodou venoval športu, turistike, k jeho koníčkom patrilo šoférovanie, jazdenie na motorke a motokárach, ktorým sa vo voľnom čase venoval. Znalecká organizácia forensic.sk ho predúrazovo ohodnotila ako extrovertnú, sociabilnú, nekonfliktnú vitálnu osobnosť s dobrou záťažovou a frustračnou toleranciou, adjustovanú vo všetkých sférach fungovania. Po dopravnej nehode, najzávažnejším následkom ktorej tak z pohľadu medicínskeho, ako aj subjektívneho vnímania žalobcu bola trvalá strata zraku, ako aj ochrnutie ľavej hornej končatiny, došlo k fatálnej zmene súkromného aj spoločenského života žalobcu, ktorý v pomerne mladom a produktívnom veku (33 rokov) náhle zostal nesebestačný a odkázaný na každodennú pomoc a starostlivosť inej osoby, a to aj pri zabezpečovaní základných životných potrieb (napr. prípravy aj bežného jedla) a ťažké zdravotné následky somatického charakteru viedli aj k jeho vylúčeniu z možnosti vykonávať akékoľvek činnosti, ktorým sa či už v profesijnom ako aj súkromnom živote venoval pred dopravnou nehodou. Vyhodnotil, že žalobca nie je schopný vykonávať nielen povolanie, ktorému sa s obľubou venoval pred dopravnou nehodou, a ktoré zároveň predstavovalo aj jeho voľnočasovú záľubu, a to šoférovanie, ale aj voľnočasové aktivity, ktorým sa venoval pred dopravnou nehodou. Fakticky je vylúčený z vykonávania akejkoľvek zárobkovej činnosti, čo sa premietlo aj do priznania plnej invalidity sociálnou poisťovňou, a v dôsledku čoho sa mesačný príjem žalobcu obmedzil na sumu invalidného dôchodku (z cca 2.000- 2.500 eur mesačne na cca 200 eur). Jeho život, ako sám uviedol, sa obmedzil na počúvanie televízora a prechádzky realizované len za pomoci inej osoby. Fatálne poškodenie zdravia si u žalobcu aj podľa posudzujúceho psychiatra objektívne vynútilo výrazné obmedzenie životnej aktivity, sociability a stratu záujmov, poruchy spánku. U žalobcu sa to prejavilo najmä zmenou jeho osobnostného charakteru, keď z extrovertnej a život milujúcej osoby sa stal introvertný človek vyhýbajúci sa societe, so zvýšenou dráždivosťou a poklesom záťažovej a frustračnej tolerancie, zvýšenou unaviteľnosťou a narušenými adaptačnými schopnosťami. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a pri nej utrpených vážnych trvalých následkoch sa u žalobcu rozvinula depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, ktorá si vyžiadala odbornú aj medikamentóznu intervenciu, a aj v súčasnosti má nepriaznivý dosah na jeho spoločenské uplatnenie tak v rodinnom, intímnom, osobnom, pracovnom, spoločenskom živote. Súd prvej inštancie tiež prihliadol na to, že následky poškodenia zdravia sú trvalého a medicínsky neodvrátiteľného charakteru a neexistuje predpoklad zlepšenia zdravotného stavu žalobcu. Okrajovo súd prvej inštancie poukázal aj na to, že závažnosť poškodenia zdravia žalobcu v mladom veku a jeho takmer trvalé vyradenie z možností spoločenského uplatnenia bolo zohľadnené aj znaleckou organizáciou pri postupe podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. a rovnako pri posúdení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sociálnou poisťovňou, aj keď uvedené samo o sebe nie je dôvodom pre konštatovanie splnenia podmienok podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. 39. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v dôsledku fatálneho a medicínsky nezvratného poškodenia zdravia žalobcu, ktorý po dopravnej nehode z hľadiska najzávažnejších následkov zostal slepý a ochrnutý na ľavú hornú končatinu, došlo u neho k výraznému obmedzeniu jeho uplatnenia v spoločenskom, súkromnom, rodinnom, profesijnom, kultúrnom živote, vo vzťahu ku ktorému nemožno ako proporcionálne považovať žalovanou uznané zvýšenie SSU v rozsahu 20 %, ktoré aj v rozhodovacej praxi súdov zodpovedá menej závažným následkom poškodenia zdravia v tak mladom veku (viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 23. 02. 2017, sp. zn. 3Cdo/192/2015, ktorý akceptoval 20 %né navýšenie SSU za trvalé následky spôsobené v dôsledku natrhnutého predného skríženého kolenného väzu s nutnosťou chirurgického výkonu vo veku poškodeného 28 rokov obmedzujúce, nie vyraďujúce, z možnosti uplatnenia v spoločenskom a súkromnom živote). Vyjadril názor, že zákonom prípustný rozsah zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť diferencovaný a náležite vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu hodnotené objektívne, t. j. nie na základe subjektívneho vnímania poškodeného, so zohľadnením stránok spoločných pre život všetkých osôb (možnosť vykonávať bežné životné úkony, starostlivosť o hygienu, stravovanie, obliekanie a iné), ako aj osobitných stránok každého jednotlivca vzhľadom na jeho doterajšie spoločenské pôsobenie (profesný život, realizácia voľnočasových aktivít a iné). V prípadoch najťažších stavov, kedy poškodený je trvalo odkázaný vo všetkých alebo väčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo vyradený z akýchkoľvek pracovných, spoločenských, voľnočasových aktivít, prípadne vyradený aj v menšom rozsahu avšak v útlom detskom veku súdy priznávajú zvýšenie v rozsahu 40- 50 % v závislosti od individuálnych okolností prípadu. Súhlasil so žalovanou, že zvýšenie v rozsahu 50 %, t. j. na zákonné maximum je v zmysle súdnej praxe ponechané prípadom absolútneho vyradenia zo spoločenského a súkromného života poškodeného zodpovedajúceho uznaniu invalidity v rozsahu 80-90 %, prípady ležiaceho pacienta odkázaného na podávanie umelej výživy, polohovanie, ďalej stavom bdelej kómy, kedy je znemožnená akákoľvek sociálna interakcia a uplatnenie poškodeného vo všetkých sférach spoločenského, súkromného a profesijného života, čo nie je posudzovaný prípad, kedy žalobca má za oproti najťažším stavom tzv. bdelej kómy a trvalého pripútania na lôžko za pomoci najbližších aspoň čiastočne zachovanú možnosť sociálnej interakcie, niektorých obslužných činností a rozvíjania vzťahov s blízkym okolím. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie za proporcionálne spôsobenej ujme v danom prípade vyhodnotil zvýšenie SSU v rozsahu 45 % zo znaleckou organizáciou stanoveného základného bodového hodnotenia, t. j. 45 % zo sumy 152.261 eur (8621,75 x 17,66 eur so zaokrúhlením výsledku na celé euro nahor), čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 68.518 eur, od ktorej súd prvej inštancie odpočítal žalovanou už uhradené zvýšenie v sume 16.162,20 eur a po zaokrúhlení smerom nahor žalobcovi priznal nárok na doplatenie sumy 52.356 eur. Pokiaľ žalovaná poukazovala na podobnosť skutkového stavu s prípadom, ktorého posúdenie bolo predmetom dovolacieho konania vedeného na NS SR pod sp. zn. 3Cdo/209/2017, súd prvej inštancie poukázal na to, že každý prípad je jedinečný a ani z opisu skutkového stavu nedospel k záveru o nadhodnotení žalobcovi priznaného zvýšenia SSU. Súd prvej inštancie vo vzťahu ku komparovanému prípadu poukázal na to, že vo veci sp. zn. 3Cdo/209/2017 boli zistené iné následky poškodenia zdravia, kedy poškodený nebol úplne ochrnutý na končatinách bez možnosti akéhokoľvek pohybu, aj v dôsledku poškodenia zdravia vedel sám a bez pomoci jesť, piť, poškodenie neviedlo k jeho vylúčeniu zo sexuálneho života, nebola u neho zistená žiadna duševná porucha, pred dopravnou nehodou bol nezamestnaný, t. j. menované okolnosti zjavne odôvodňujú iný rozsah zvýšenia SSU. Rovnako ako irelevantné pre rozhodnutie v danej veci posúdil žalobcom predložené dohody o urovnaní v časti zvýšenia SSU uzatvorené inými poisťovateľmi, ktorými súd nie je viazaný, a vo vzťahu ku ktorým nemal ani dostatok informácií o individuálnych následkoch poškodenia zdravia na SSU. 40. Záverom uviedol, že sa nezaoberal obranou žalovanej namierenej čo do nákladov žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku a príslušenstva, nakoľko vychádzajúc zo žalobného petitu tieto neboli predmetom konania, a rozpor vyplývajúci z ich odôvodnenia v texte žaloby žalobca odstránil, keď na pojednávaní dňa 10. 11. 2020 potvrdil, že si ich v konaní voči žalovanej neuplatňuje. 41. S poukazom na vyššie uvedené po pripustení čiastočného späťvzatia z dôvodu premlčania zamietol v celom rozsahu žalobu o zaplatenie náhrady bolestného a v časti požadovaného odškodnenia SSU a jeho zvýšenia žalobe čiastočne vyhovel. Rešpektujúc samotnú žalobnú požiadavku súd prvej inštancie na plnenie žalovanej určil sedemdňovú paričnú lehotu. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení so zásadou zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Zohľadnil skutočnosť, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody na zdraví (v danom prípade právo na náhradu bolestného a náhradu za SSU) sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky, čo vedie k potrebe samostatného rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu ku každému z nich. Úspech žalobcu v spore len vo vzťahu k niektorému z uplatnených nárokov nemôže subsumovať, resp. založiť úspech aj v časti druhého žalobou uplatneného nároku, v ktorom by nebol úspešný. Vo vzťahu k uplatnenému bolestnému súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa oboch vyššie uvedených procesných zásad, t. j. tak podľa zásady zavinenia na zastavení konania, ako aj zásady úspechu v konaní. Zavinenie súd posudzuje výlučne z procesného hľadiska (bez ohľadu na meritórny výsledok sporu), a to na základe skutočností, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Zavinenie v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP pritom nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. V danom prípade dospel k záveru, že zastavenie konania v časti o zaplatenie bolestného v sume 24.539 eur (oproti pôvodne žalovanej sume 41.457 eur) zavinila žalovaná, keď predmetný nárok žalobcom preukázateľne uplatnený žiadosťou, ktorá jej bola doručená dňa 13. 12.2017, žalovaná ani čiastočne nielenže neuspokojila v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote plynúcej podľa § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z. od oznámenia o škode, ale v stanovenej lehote žalobcu nevyrozumela o výsledku šetrenia poistnej udalosti. V konaní mal za preukázané, že na základe oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 27.03.2018 žalovaná čiastočne uznala ako dôvodný nárok žalobcu na bolestné, ktorý v uznanej časti bol na účet právneho zástupcu žalobcu poukázaný dňa 29.03.2018. Pri zohľadnení už uvedeného márneho uplynutia zákonnej lehoty pre prešetrenie poistnej udalosti a okamihu podania žaloby na pošte (29. 03. 2018) za situácie, kedy žalovaná nepreukázala, že by žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi výsledok šetrenia poistnej udalosti doručila pred uvedeným dátumom, konštatoval, že žaloba nebola podaná predčasne a zavinenie na zastavení konania z procesného hľadiska možno dôvodne pričítať na vrub konania žalovanej. Vo zvyšnej časti, v ktorej súd prvej inštancie nárok meritórne posudzoval a pre premlčanie zamietol, bol žalobca čo do základu neúspešný. Vychádzajúc zo žalobou uplatnenej sumy bolestného 41.457 eur tak v percentuálnom vyjadrení konštatoval zavinenie žalovanej na zastavení konania v rozsahu 59,19 % a neúspech žalobcu vo zvyšnej časti zodpovedajúcej rozsahu 40,81 %. Vzhľadom na uvedené žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie bolestného v rozsahu 18,38 % (59,19 - 40,81). Okrajovo poukázal na to, že pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je celkom irelevantná skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania dobrovoľne na základe záverov ňou vykonaného šetrenia plnila časť premlčaného nároku, čo je v jej dispozičnej sfére a čo výlučne z procesného hľadiska malo vplyv na jej zodpovednosť za trovy konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v časti o zaplatenie náhrady za SSU a zvýšenia tejto náhrady sa súd prvej inštancie tiež riadil oboma uvedenými zásadami, keď v zastavenej časti bolo dôvodom správanie žalovanej, ktorá čiastočne nárok uspokojila až po podaní žaloby a prevzatí právneho zastúpenia žalobcu. Vo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom meritórneho rozhodovania, súd prvej inštancie v súlade so závermi ustálenej súdnej praxe vychádzal z plného úspechu žalobcu, ktorý v spore o odškodnenie SSU, ktorého výška plne závisí od znaleckých poznatkov, a v spore o priznanie zvýšenia SSU, ktoré je na voľnej úvahe súdu, preukázal základ žalovaného nároku tak vo vzťahu k doplateniu SSU, ako aj k splneniu podmienok pre zvýšenie SSU nad žalovanou uznaný rozsah. Uvedené podľa súdu prvej inštancie odôvodňuje nárok na plnú náhradu trov konania z výšky ním prisúdenej sumy a zodpovedá nemožnosti strán sporu objektívne určiť výšku požadovaného plnenia (viď napr. nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019). Vo vzťahu k nárokom na náhradu SSU a jej zvýšenie tak žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 43. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho advokáta odvolanie v rozsahu II. výroku (v rozsahu povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 38.066,- EUR) a v časti VI. (závislého) výroku o trovách konania, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP]. Domáhala sa, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v napadnutej časti zamietne, prizná žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Skutkový stav zostručnil tak, že žalobca si v konaní uplatnil inter alia nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoBSSU“). Domáhal sa priznania tejto náhrady v maximálnom možnom rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie považoval daný nárok za dôvodný v sume 68.518,- EUR, predstavujúcej mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 45 % zo sumy 152.261,- EUR (zo sumy oprávneného a preukázaného nároku žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 1 a 2 ZoBSSU). Keďže žalovaná v priebehu konania tento nárok čiastočne plnila vo výške 16.162,20 EUR, súd prvej inštancie II. výrokom uložil žalovanej povinnosť nahradiť zvyšnú časť nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, t. j. zaokrúhlené na sumu 52.356,- EUR (súdom prvej inštancie ustálený nárok vo výške 68.518,- EUR - čiastočné plnenie po začatí konania vo výške 16.162,20 EUR). Žalovaná považuje za primerané mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.452,20 EUR, t. j. v rozsahu 20 % zo sumy 152.261,- EUR. Keďže v priebehu konania plnila žalovaná tento nárok v rozsahu 16.162,20 EUR, z uvedeného dôvodu nenamieta zvyšnú časť ním akceptovanej výšky mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ujmy, t. j. sumu vo výške 14.290,- EUR (žalovaným akceptovaný nárok vo výške 30.452,20 EUR - čiastočné plnenie po začatí konania vo výške 16.162,20 EUR). S poukazom na uvedené žalovaná napadla rozsudok v časti II. výroku vo zvyšnom rozsahu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda čo do povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 38.066,- EUR (súdom priznaný nárok vo výške 52.356,- EUR - žalovaným akceptovaná zvyšná časť mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14.290,- EUR). Pre úplnosť uviedla, že II. výrok rozsudku nenapáda v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 71.450,- EUR. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Napriek tomu, že dôvodnosť a výška nároku v zmysle § 5 ods. 5 ZoBSSU je výlučne v kompetencii súdu, jeho úvaha podľa neho nemôže byť svojvoľná. Súd musí dbať na to, aby priznaná výška náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch, a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na mimoriadne zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality (m.m. 3 Cdo 464/2015; 3 Cdo 192/2015). Žalovaná uviedla, že za žiadnych okolností nebagatelizuje zranenia, ktoré žalobca utrpel v dôsledku škodovej udalosti, rovnako ani následky, ktoré žalobca v dôsledku týchto zranení znáša a budú ho sprevádzať aj v budúcnosti. Považoval však za nevyhnutné zohľadniť, že mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže byť nástrojom na paušálne znásobovanie bodového hodnotenia priznaného lekárskym posudkom, keďže priznané bodové hodnotenie samo o sebe zohľadňuje všetky nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti. Už samotné sťaženie spoločenského uplatnenia (v základnom bodovom ohodnotení, ktoré navyše môže byť zvýšené lekárom až na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 ZoBSSU) sa odškodňuje vtedy, ak ujma na zdraví preukázateľne trvalo a výraznejšie vplýva na životné úkony poškodeného. Účelom inštitútu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je odškodniť prípady, v ktorých následky škody na zdraví zasiahnu do života poškodeného v takej miere, že nestačí odškodnenie podľa základnej sadzby sťaženia spoločenského uplatnenia. Namietala, že súd prvej inštancie priznanie nároku v danej výške neodôvodnil žiadnymi objektívnymi skutočnosťami, výpočtom, či rozhodnutiami v iných obdobných veciach. Poukázala na jediné rozhodnutie, ktorým však iba odôvodňuje údajnú neprimeranosť žalovaným akceptovaného 20 %-ného rozsahu mimoriadneho zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Okrem toho sa obmedzil iba na výpočet zranení žalobcu a následkov dopravnej nehody, ktoré však boli riadne zohľadnené a odškodnené v rámci priznaného nároku na náhradu bolestného a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná sa preto v tejto súvislosti domnieva, že u žalobcu je odôvodnené mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 %. Tento záver nie je podľa nej svojvoľný, keďže pri určení primeranosti rozsahu mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza žalovaná z rozhodovacej praxe nielen jednej z najvyšších súdnych autorít, ale aj z aktuálnych rozhodnutí odvolacích súdov v obdobných veciach: - rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.6.2018 sp. zn. 3 Cdo 209/2017: „Odvolací súd (bez akéhokoľvek bagatelizovania vysokého stupňa poškodenia zdravia žalobcu 1/) nespochybnil závažnosť dokazovaním preukázaných obmedzení žalobcu 1/ vo všetkých oblastiach jeho života, preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v jeho prípade sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Pri úvahe o primeranosti zvýšenia tejto náhrady o 25 % mal na zreteli, že v prípade žalobcu 1/ nejde o úplné ochrnutie jeho končatín, ktoré by znamenalo úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nejde ani o prípad ležiaceho pacienta vyžadujúceho podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie (kedy, by - podľa názoru odvolacieho súdu - bolo primerané zvýšenie až o 50 %). Napriek stupňu poškodenia zdravia žalobcu 1/ nejde v jeho prípade o najzávažnejšie možné sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Odvolací súd v napadnutom rozsudku poukázal na závery znalcov, ktorí uviedli, že u žalobcu 1/ nie je prítomný obraz kvadruplégie (úplného ochrnutia všetkých štyroch končatín), ale ťažká kvadruparéza s výraznou prevahou na dolných končatinách (v určitých segmentoch je možný istý aktívny pohyb). V svalových segmentoch horných končatín je sčasti (v rozmedzí 10 % až 50 %) redukovaná svalová sila; najvýraznejší postih je z hľadiska úchopovej funkcie ruky a jemnej motoriky ruky a prstov, ktorá je prakticky nemožná. Postih na dolných končatinách s hodnotením sily vo všetkých segmentoch je značný, nie však absolútny. Žalobca 1/ má tiež zachovaný určitý stupeň schopnosti regulácie ritných zvieračov, ktoré nie sú poškodené, vie prejsť z invalidného vozíka na WC. Naučil sa hornými končatinami jesť, piť, resp. posúvať počítačovú myš. Ani jeho sexuálny život nie je úplne vylúčený. Nebola u neho zistená duševná porucha, ale psychické symptómy. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd pri stanovení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 % zachoval zásadu primeranosti a svoje právne úvahy podložené výsledkami vykonaného dokazovania náležite odôvodnil.“. Najvyšší súd SR akceptoval mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia maximálne o 25 %. Poškodený v danom prípade mal závažné zranenia a trvalé následky, pričom išlo o 22 ročného poškodeného, (ukončené základné vzdelanie, nezamestnaný, hral futbal v miestnom klube a bol dobrovoľný hasič), ktorý nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej, alebo športovej oblasti. Mal však výrazne ochrnuté všetky štyri končatiny a používal invalidný vozík, ktorý nedokázal ovládať bez pomoci iného. Poškodený bol výrazne obmedzený aj v pohybe neochrnutej časti tela. Jeho stav po opakovaných operáciách chrbtice sa ustálil s trvalými následkami, ako unikanie moču, nedomykavosť ritných zvieračov, neschopnosť žiť normálnym pohlavným životom, kŕče končatín a poruchy spánku. - rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.7.2013 sp. zn. 9Co/513/2012: V súdnom konaní bolo žalobcovi priznané mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 30 %. Išlo pritom o žalobcu, ktorý utrpel v dôsledku autonehody vážne zranenia vo veku 28 rokov. Došlo u neho k trieštivej zlomenine tela stavca C5 s posunom (piateho krčného stavca), s posunom kostných úlomkov do miechového kanála s poranením miechy, ochrnutím všetkých štyroch končatín (Kvadruplégia), čo malo za následok trvalú invaliditu. Počas liečenia sa podrobil infúznej a transfúznej liečbe, štyrom operačným zákrokom, umelej pľúcnej ventilácii, bol dlhodobo imobilizovaný pre potrebu opakovaných a náročných operácii krčnej chrbtice, trpel vznikom preležanín na pravej nohe, infekciami močových ciest, inkontinenciou, narušenou termoreguláciou, psychickými útrapami. Úraz zanechal u žalobcu trvalé následky, ostal imobilný, plne odkázaný na invalidný vozík, na pomoc druhých aj pri vykonávaní základných hygienických potrieb, nevedel udržať moč a stolicu, v rukách nemal úchop a mal značné obmedzenie v sexuálnom živote. Miera funkčnej poruchy u žalobcu bola podľa posudku Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny určená na 80 % a bol považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri rozhodovaní boli súdom zohľadnené najmä mimoriadne ťažké a trvalé následky úrazu žalobcu, trvalá invalidita spôsobená úrazom, prakticky úplné vylúčenie žalobcu zo spoločenského a pracovného života, predovšetkým s poukazom na jeho odkázanosť na invalidný vozík, inkontinenciu a stratu úchopu, pomoc druhých, bez prognózy zlepšenia. Taktiež bol zohľadnený vek žalobcu, v ktorom sa mu tento úraz stal, ako aj to, že k úrazu došlo tri roky po uzatvorení manželstva žalobcu, ktoré bolo v tom čase bezdetné, pričom schopnosť navrhovateľa následkom úrazu splodiť a reálne aj uživiť deti boli do budúcna výrazne obmedzené. - rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.6.2019 sp. zn. 9Co/151/2018: Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 35 %. U žalobcu došlo inter alia k strate dolnej končatiny (od stehna) a k obmedzeniu sexuálneho života. Miera funkčnej poruchy u žalobcu bola podľa posudku Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny určená na 80 %. Súdy nepovažovali za dôvodné zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia o žalobcom navrhovaných 50 %, prihliadajúc ku všetkým okolnostiam prípadu, najmä ku skutočnosti, že znalec už priamo pri bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia znásobil bodové ohodnotenie (§ 10 ods. 4 ZoBSSU). Súd tiež prihliadol k tomu, že 50 %-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje maximálne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré prichádza do úvahy pri najťažších stavoch poškodeného, keď je poškodený trvalo pripútaný na lôžko, trvalo odkázaný vo všetkých alebo väčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo vyradený z akýchkoľvek pracovných, spoločenských, voľnočasových aktivít. Výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2005 sp. zn. 3 Cdo 74/2005). Mimoriadne zvýšenie ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy výnimočne, a to vtedy, keď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.11.2005 sp. zn. 3 Cdo 90/2004, uverejnený v ZSP pod č. 74/2005). Žalovaná namietla súdom prvej inštancie priznaný, takmer maximálny, rozsah mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 ZoBSSU, keďže je podľa nej v rozpore s princípom proporcionality. Žiadal zohľadniť, že žalobca má vo veku 42 rokov trvalé následky najmä v podobe straty zraku a ochrnutia ľavej hornej končatiny a bola u neho určená miera funkčnej poruchy na 75 %. Žalovaná nespochybňuje, že v dôsledku týchto poškodení zdravia došlo u žalobcu k zmenám v jeho živote, avšak sa domnieva, že toto poškodenie zdravia ho obmedzilo, nie však vyradilo / vylúčilo zo spoločenského, pracovného, či sexuálneho života. Žalobca je totiž objektívne sebestačný, pohybuje sa bez bariel, či inej pomôcky a nevyžaduje si 24 hodinovú starostlivosť. Žalobca nie je osobou bez schopnosti akéhokoľvek pohybu, nejde o ležiaceho pacienta, vyžadujúceho si podávanie umelej výživy, polohovanie, ani o osobu, pri ktorej by bola vylúčená akákoľvek komunikácia. Žalobca je naďalej s určitými obmedzeniami (ktoré boli zohľadnené v rámci základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pri aplikácii § 10 ods. 4 ZoBSSU a v žalovaným akceptovanom mimoriadnom zvýšení v rozsahu 20 %) spôsobilý vykonávať bežné životné úkony a predpoklady pre jeho ďalšie uplatnenie v spoločnosti nie sú vylúčené (pre osoby so zrakovým a telesným obmedzením existujú možnosti vykonávania určitých druhov prác, pomoc prostredníctvom vodiaceho psa a podobne). Z vykonaného dokazovania zároveň nevyvodil, že by bol žalobca pred poškodením zdravia nadpriemerne angažovaný v spoločenskej, kultúrnej, politickej alebo inej oblasti. Žalovaná sa preto domáha, aby odvolací súd prihliadol nielen na konkrétne okolnosti prejednávanej veci (tak, ako to izolovane urobil súd prvej inštancie), ale proporcionalitu tohto nároku posúdil aj vo vzťahu k rozhodnutiam v iných obdobných veciach, na ktoré poukázala. 44. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP] . Súdu prvej inštancie vytkla, že priznal žalobcovi nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 45 %, pričom na podporu správnosti svojich záverov, najmä vo vzťahu k primeranosti a dôvodnosti výšky priznanej sumy, nepoukázal na žiadne rozhodnutie v obdobnej veci. Iba vo všeobecnej rovine konštatoval, že každý prípad je individuálny, neporovnateľný a vzhľadom na zistený skutkový stav, ide o taký prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 45 %. Výšku priznaného nároku mala preto za nepreskúmateľnú a postup súdu prvej inštancie pri jej určení za arbitrárny. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich imanentnú súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Riadne odôvodnenie vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými okolnosťami a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nálezy ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, I. ÚS 236/2006 a mnohé ďalšie). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je podľa nej možné abstrahovať myšlienkový postup súdu, ktorým určil práve 45 % za primeraný rozsah mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. 45. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali. 46. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v napadnutom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti jeho žaloby aj v napadnutom rouzsahu, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam žalovaného. 47. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania predmetom odvolacieho prieskumu je mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nad žalovaným uznaný 20 %-ný rozsah tohto mimoriadneho zvýšenia. V konaní nebol medzi stranami sporu skutkovo sporný priebeh dopravnej nehody, jej zavinenie a ani jej zdravotné následky u poškodeného žalobcu, vzhľadom na rozsah odvolania a jeho dôvody nezostal medzi stranami sporu sporný a žalovaným namietaný ani počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu a hodnota týchto bodov, t. j. základná náhrada za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, rovnako nebola medzi stranami sporu sporná ani existencia nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie tejto náhrady súdom a ani otázka premlčania vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu, sporný medzi stanmi sporu bol len násobok mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu súdom, keď žalobca žalobou titulom mimoriadneho zvýšenia tejto náhrady súdom požadoval maximálny 50 %-ný násobok tejto náhrady, súd prvej inštancie mu napadnutým rozsudkom priznal 45 %-ný násobok a žalovaný odvolaním napadol sumu mimoriadneho zvýšenia tejto náhrady nad 20 %, keď mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu 20 % nenamietal a súhlasil s ním. Úlohou odvolacieho súdu bolo teda skutkovo a najmä právne posúdiť opodstatnenosť mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nad 20 %, t. j. v súdom prvej inštancie priznanej výške, a teda posúdiť, aký násobok tejto náhrady je pri zdravotných následkoch dopravnej nehody u žalobcu titulom jej mimoriadneho zvýšenia adekvátny, primeraný a pre obe procesné strany spravodlivý. 48. Súd prvej inštancie považoval za neproporcionálny a nezodpovedajúci veku žalobcu v čase poškodenia zdravia (33 rokov), závažnosti zisteného poškodenia zdravia, ktorého ho trvale a takmer úplne vyradilo z akýchkoľvek možností ďalšieho spoločenského uplatnenia v komparácii s predpokladmi spoločenského uplatnenia a uspokojovania životných potrieb pred dopravnou nehodou, najmä ho vyradilo trvalo aj zo základných činností každodenného osobného a hlavne rodinného života, žalovaným uznaný rozsah mimoriadneho zvýšenia náhrady súdom o 20 %. S týmto právnym posúdením a dôvodmi takéhoto právneho posúdenia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. 49. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca bol pred dopravnou nehodou zdravý, mladý, vitálny, vykonávajúci povolanie vodiča s dosahovaným priemerným príjmom 2.000 až 2.500 eur netto mesačne. Z výsluchu žalobcu a z psychiatrického vyšetrenia forensic.sk ďalej správne vyvodil, že žalobca sa pred dopravnou nehodou venoval športu, turistike, k jeho koníčkom patrilo šoférovanie, jazdenie na motorke a motokárach, ktorým sa vo voľnom čase venoval. Znalecká organizácia forensic.sk ho predúrazovo ohodnotila ako extrovertnú, sociabilnú, nekonfliktnú vitálnu osobnosť s dobrou záťažovou a frustračnou toleranciou, adjustovanú vo všetkých sférach fungovania. Po dopravnej nehode, najzávažnejším následkom ktorej tak z pohľadu medicínskeho, ako aj subjektívneho vnímania žalobcu bola trvalá strata zraku, ako aj ochrnutie ľavej hornej končatiny, došlo k fatálnej zmene súkromného aj spoločenského života žalobcu, ktorý v mladom a produktívnom veku (33 rokov) náhle zostal absolútne nesebestačný a odkázaný na každodennú pomoc a starostlivosť inej osoby, a to aj pri zabezpečovaní základných životných potrieb (napr. prípravy aj bežného jedla) a ťažké zdravotné následky somatického charakteru viedli aj k jeho vylúčeniu z možnosti vykonávať akékoľvek činnosti, ktorým sa či už v profesijnom ako aj súkromnom živote venoval pred dopravnou nehodou. Správne vyhodnotil, a najmä správne aj zohľadnil, že žalobca nie je schopný vykonávať nielen povolanie, ktorému sa s obľubou venoval pred dopravnou nehodou, a ktoré zároveň predstavovalo aj jeho voľnočasovú záľubu a životný štýl, a to šoférovanie, ale aj voľnočasové aktivity, ktorým sa venoval pred dopravnou nehodou. Správne vzal zreteľ na to, že fakticky je vylúčený z vykonávania akejkoľvek zárobkovej činnosti, čo sa premietlo aj do priznania plnej invalidity sociálnou poisťovňou, a v dôsledku čoho sa mesačný príjem žalobcu obmedzil na sumu invalidného dôchodku (z cca 2.0002.500 eur mesačne na cca 200 eur). Jeho život, ako sám uviedol, sa obmedzil na počúvanie televízora a prechádzky realizované len za pomoci inej osoby. Fatálne poškodenie zdravia si u žalobcu aj podľa posudzujúceho psychiatra objektívne vynútilo výrazné obmedzenie životnej aktivity, sociability a stratu záujmov, poruchy spánku. U žalobcu sa to prejavilo najmä zmenou jeho osobnostného charakteru, keď z extrovertnej a život milujúcej osoby sa stal introvertný človek vyhýbajúci sa societe, so zvýšenou dráždivosťou a poklesom záťažovej a frustračnej tolerancie, zvýšenou unaviteľnosťou a narušenými adaptačnými schopnosťami. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a pri nej utrpených vážnych trvalých následkoch sa u žalobcu rozvinula depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, ktorá si vyžiadala odbornú aj medikamentóznu intervenciu, a aj v súčasnosti má nepriaznivý dosah na jeho spoločenské uplatnenie tak v rodinnom, intímnom, osobnom, pracovnom, spoločenskom živote. Súd prvej inštancie tiež správne prihliadol na to, že následky poškodenia zdravia sú trvalého a medicínsky neodvrátiteľného charakteru a neexistuje predpoklad zlepšenia zdravotného stavu žalobcu. Odvolací súd stotožniac sa s vyššie uvedeným dopĺňa, že pri posudzovaní adekvátnosti percentuálneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu súdom považoval za potrebné vziať do úvahy i tú skutočnosť, že trvalé zdravotné následky žalobcu zisteného charakteru mu boli spôsobené pred založením si rodiny v plnohodnotnom význame , s tým, že jej založenie v plnohodnotnom rozsahu (s deťmi) nie je síce medicínsky preukázané, je však pochopiteľné a samozrejmé. Tento stav vyhodnotil odvolací súd ako pre samotného žalobcu, tak aj pre jeho neúplnú rodinu za frustrujúci, a to nielen v súčasnosti, ale aj do budúcna so zreteľom na odkázanosť žalobcu na starostlivosť v neskoršom veku. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne nezohľadnil pre účely rozhodnutia v preskúmavanej veci napr. rozsudok NS SR zo dňa 23.02.2017 sp. zn. 3Cdo/192/2015, resp. tento správne skutkovo porovnal k preskúmavanej veci, keď tento rozsudok NS SR akceptoval 20 %-né navýšenie SSU za trvalé následky spôsobené v dôsledku natrhnutého predného skríženého kolenného väzu s nutnosťou chirurgického výkonu vo veku poškodeného 28 rokov obmedzujúce, nie vyraďujúce, z možnosti uplatnenia v spoločenskom a súkromnom živote. Správne zohľadnil všetky stránky spoločné pre život všetkých osôb (možnosť vykonávať bežné životné úkony, starostlivosť o hygienu, stravovanie, obliekanie a iné), ako aj osobitné stránky každého jednotlivca vzhľadom na jeho doterajšie spoločenské pôsobenie (profesný život, realizácia voľnočasových aktivít a iné). Dospel k správnemu záveru, že v prípade žalobcu ide fakticky o najťažší stav, kedy poškodený je trvalo odkázaný vo všetkých alebo väčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo vyradený z akýchkoľvek pracovných, spoločenských, voľnočasových aktivít. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd súhlasí so žalovanou, že zvýšenie v rozsahu 50 %, t. j. na zákonné maximum je v zmysle súdnej praxe ponechané prípadom absolútneho vyradenia zo spoločenského a súkromného života poškodeného zodpovedajúceho uznaniu invalidity v rozsahu 80-90 %, t. j. prípady ležiaceho pacienta odkázaného na podávanie umelej výživy, polohovanie, ďalej stavom bdelej kómy, kedy je znemožnená akákoľvek sociálna interakcia a uplatnenie poškodeného vo všetkých sférach spoločenského, súkromného a profesijného života, čo nie je posudzovaný prípad, kedy žalobca má oproti najťažším stavom tzv. bdelej kómy a trvalého pripútania na lôžko za pomoci najbližších aspoň čiastočne zachovanú možnosť sociálnej interakcie, niektorých obslužných činností a rozvíjania vzťahov s blízkym okolím, viac však žiaľ nie. Vzhľadom na uvedené v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie aj odvolací súd za proporcionálne spôsobenej ujme v danom prípade vyhodnotil zvýšenie SSU v rozsahu 45 % v súlade so znaleckou organizáciou stanoveného základného bodového hodnotenia, t. j. 45 % zo sumy 152.261 eur (8621,75 x 17,66 eur so zaokrúhlením výsledku na celé euro nahor), čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 68.518 eur, od ktorej súd prvej inštancie správne odpočítal žalovanou už uhradené zvýšenie v sume 16.162,20 eur a po zaokrúhlení smerom nahor žalobcovi priznal nárok na doplatenie sumy 52.356 eur. Pokiaľ žalovaná poukazovala na podobnosť skutkového stavu s prípadom, ktorého posúdenie bolo predmetom dovolacieho konania vedeného na NS SR pod sp. zn. 3Cdo/209/2017, súd prvej inštancie správne vo vzťahu ku komparovanému prípadu poukázal na to, že vo veci sp. zn. 3Cdo/209/2017 boli zistené iné následky poškodenia zdravia, kedy poškodený nebol úplne ochrnutý na končatinách bez možnosti akéhokoľvek pohybu, aj v dôsledku poškodenia zdravia vedel sám a bez pomoci jesť, piť, poškodenie neviedlo na rozdiel od žalobcu k jeho vylúčeniu zo sexuálneho života, nebola u neho zistená žiadna duševná porucha, pred dopravnou nehodou bol nezamestnaný, t. j. správne vyhodnotil a právne posúdil, že menované okolnosti zjavne odôvodňujú iný rozsah zvýšenia SSU. Rovnako správne ako irelevantné pre rozhodnutie v danej veci posúdil žalobcom predložené dohody o urovnaní v časti zvýšenia SSU uzatvorené inými poisťovateľmi, ktorými jednak súd nie je viazaný, a samozrejme že vo vzťahu ku ktorým nemal ani dostatok informácií o individuálnych následkoch poškodenia zdravia na SSU. Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že súdom prvej inštancie priznaný rozsah mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nie je pre neho nepoctivým majetkovým prospechom a taktiež nie je pre žalovaného likvidačný, zodpovedá teda zásade proporcionality. Nepredstavuje tiež ani bezdôvodný exces z rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR, teda priznaná výška nie je svojvoľná, a to ani porovnaním výsledkov sporov doložených žalovaným v rámci odvolacieho konania, keďže v žiadnom z ním uvádzaných sporov nešlo o prípad trvalej a úplnej straty zraku poškodeného v mladom veku, keď je potrebné zohľadniť dovtedajší spôsob života žalobcu, ktorý ako osoba bez zrakového postihnutia neovláda špeciálne písmo pre zrakovo postihnutých, nemá od detstva viac vyvinuté ostatné zmysly proporcionálne a adekvátne k zrakovému postihnutiu a naopak, je ešte v mladom veku, čiže obmedzenia tohto druhu bude musieť znášať dlhodobo, napriek právu človeka mladého veku na život inej kvality a iného obsahu. 50. Úplne neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporovej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol pred všeobecným súdom úspešný a aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/2004). Súd prvej inštancie veľmi prehľadne uviedol, na základe akých právnych titulov žalobca uplatňuje jednotlivé nároky a zrozumiteľne vysvetlil svoje právne úvahy vedúce ho k záveru, že vo vzťahu k týmto jednotlivým titulom žalobca dôkazné bremeno o splnení zákonných predpokladov pre priznanie náhrady a mimoriadneho zvýšenia náhrady v priznanom rozsahu splnil. Jeho závery sú konzistentné a dostatočne preskúmateľné pre obe strany sporu, pre laickú i odbornú právnickú verejnosť a taktiež i pre odvolací súd, ktorý sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. 51. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).