{"guid": "eb07ca11-4cd1-4992-8723-1d8bea5ce422:30bd2096-010e-43b8-8e80-ed9e7338ab8c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1", "spisova_znacka": "4CoCsp/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/24/2023 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2025, sp. zn. 4CoCsp/24/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1", "identifikacne_cislo": "1118205965", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30bd2096-010e-43b8-8e80-ed9e7338ab8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoCsp/24/2023\n1118205965\n26. 03. 2025\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2025:1118205965.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v sporovej veci žalobcu: H. H., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX/XX, XXX XX P., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou L. H., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. F.O. XXX/XX, XXX XX P., zastúpená JUDr. Pavlom Labáthom, advokátom\nso sídlom Holíčska 13, 851 05 Bratislava, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408,\nDigital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO:\n36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o náhradu škody na zdraví na odvolanie žalovanej proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. februára 2023 č. k. 4Csp/29/2018-648 v spojení s\nopravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06. júla 2023 č. k. B1-4Csp/29/2018-685\ntakto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. v rozsahu týkajúcom sa\npovinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo\nvýške 52.356,- eur, avšak len v napadnutom rozsahu 38.066,- eur,\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady bolestného\nv sume 24.539 eur, v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume\n80.811 eur a v časti o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 16.162,20 eur,\nžalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume\n71.450 eur a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 52.356 eur, všetko\ndo 7 dní od jeho právoplatnosti, vo zvyšnej časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a\nzvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu žalobcu zamietol, taktiež zamietol\nžalobu o zaplatenie bolestného, žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o\nzaplatenie bolestného v rozsahu 18,38 % a taktiež žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov\nkonania o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia v rozsahu 100 %.\n2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu\ntitulom bolestného sumu 41.457 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 215.806 eur a\ntitulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 107.903 eur a povinnosti nahradiť\ntrovy konania, to všetko v sedemdňovej paričnej lehote, titulom škody na zdraví utrpenej pri dopravnej\nnehode dňa 19. 12. 2014, odôvodnenej na tom skutkovom základe, že dňa 19. 12. 2014 v čase o 15:40\nhod. viedol I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D.. Q. XXXX/X, P. svoje osobné motorové vozidlo\nzn. Škoda Octavia, EČV: P. XXX C. v obci Chotín po ulici Hlavnej, pričom pri odbočovaní doľava na\n\nul. Školskú nedal prednosť v jazde žalobcovi jazdiacemu v protismere na motocykli zn. Honda CRB\n900 RR, EČV: P. XXX I., čím konal v rozpore s § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. V dôsledku náhle\nvytvorenej prekážky došlo k zrážke a žalobca utrpel polytraumu s krvácavým šokom, poškodenie ľavej\nchrbticovej tepny s krvácaním do hrudnej dutiny, obojstranné pomliaždenie pľúc, zlomeninu hrudnej\nkosti, zlomeninu oboch kľúčnych kostí, zlomeninu I. až III. rebra vľavo, zlomeninu I. až VI. rebra vpravo,\nzlomeninu pravej lopatky, zlomeninu oboch kostí predlaktia, zlomeninu priečneho výbežku VII. až XII.\nhrudného stavca, poúrazové poškodenie mozgu, pomliaždenie a nedokrvenosť v čelovej temennej\noblasti, v oblasti oboch záhlavových lalokov, v oblasti mozočku vľavo s následnou kôrovou slepotou\noboch očí, ľavostrannú hemiparézu s poruchou funkcie mozočka a poškodenie ramenného nervu,\nporanenia ktoré u neho zanechali trvalé následky. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 11.\n07. 2017, sp. zn. 2T/78/2015 bol I. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví\npodľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. O odvolaní prokurátorky čo do výroku o treste\nbolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre. V ďalšom uviedol, že osobné motorové vozidlo,\nktorého prevádzkou bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví, malo uzatvorené povinné zmluvné\npoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Žalobca\nutrpel v dôsledku ťažkých zranení trvalé poškodenie zdravia tak fyziologického, ako aj duševného\ncharakteru. V dôsledku ischemického poškodenia zrakového centra mozgu má stratu zraku oboch očí,\nďalej výrazné obmedzenie pohyblivosti ľavej končatiny a ľahšie obmedzenie hybnosti pravej hornej\nkončatiny, zdokumentovanú redukciu dychovej kapacity pľúc v dôsledku redukcie objemu pľúcneho\ntkaniva po ľavostrannej torakotómii, obmedzenie pohyblivosti hrudníkovej steny ako následok sériovej\ndislokovanej zlomeniny šiestich rebier vpravo, zhojených vo výraznej poúrazovej deformite. Okrem\ntoho žalobca má obmedzenú hybnosť krčnej a hrudnej chrbtice ako následok zlomenín výbežkov\nkrčných a hrudných stavcov, trvalé porušenie krčného sympatiku- Hornerov syndróm (ptoza viečka,\nmyóza zreničky, anhydróza polovice tváre, porucha konvergencie bulbov). Pokiaľ sa týka trvalých\nnásledkov psychického charakteru žalobca ambulantne navštevuje psychiatra, je medikovaný, nakoľko\nveľmi ťažko nesie trvalé následky havárie, ktoré mu vznikli v mladom veku (33 rokov), má depresie,\npocity bezcennosti, odkázanosti na pomoc inej osoby, stráni sa spoločnosti iných ľudí, prestal chodiť do\nspoločnosti a má problémy aj s pamäťou. V dôsledku imobilnosti si stav žalobcu vyžaduje 24- hodinovú\nstarostlivosť, keďže nie je schopný vykonávať ani mnohé jednoduché činnosti. Závažné poranenie\nmozgu zanechalo aj vážne mozgové a duševné poruchy charakteru organickej poruchy mozgu. Opísané\nnásledky poškodenia zdravia u žalobcu nie sú odstrániteľné žiadnym operačným výkonom, majú trvalý\na nezvratný charakter, čo viedlo aj k jeho plnej invalidizácii, keď rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nbol žalobcovi priznaný pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení 75 %.\nPred dopravnou nehodou bol žalobca fyzicky a duševne zdravý človek pracujúci v Rakúsku ako vodič\nkamióna. Na slovenské pomery zarábal nadštandardne a jeho zárobok bol hlavným zdrojom rodinných\npríjmov. Rovnako pred dopravnou nehodou mal aj množstvo mimopracovných aktivít a koníčkov- šport,\nturistika, cestovanie a bol aj vášnivým motorkárom. Po dopravnej nehode nie je schopný vykonávať\nnielen pôvodné povolanie, ale vzhľadom k charakteru trvalých následkov nie je schopný vykonávať\nžiadnu zárobkovú činnosť, nie je schopný realizovať svoje záľuby, nemôže riadiť motorové vozidlá,\nčítať, pozerať televíziu, navštevovať kino, divadlo. Vyradenie z pracovného procesu výrazne obmedzilo\naj finančnú situáciu v rodine a osobný a pracovný život žalobcovej manželky. Z uvedeného vyvodil,\nže vzhľadom na závažnosť opísaného poškodenia zdravia je uňho absolútne znemožnená akákoľvek\nmožnosť spoločenského uplatnenia a sebarealizácie poškodeného. Trvalé následky poškodenia zdravia\nmajú výrazne nepriaznivý vplyv na základné životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho\nživotných a spoločenských potrieb a úloh. Dôvodnosť žalovaného nároku odvodzoval od ust. § 15 zák.\nč. 381/2001 Z.z., § 442, § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. zák. č. 437/2004 Z.z. Pri\nstanovení výšky náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo\nznaleckého posudku vypracovaného MUDr. Michalom Božikom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo,\nodvetvie traumatológia, ktorý bolestné ohodnotil počtom bodov 2.347,5, za ktoré si žalobca uplatňuje\npri hodnote jedného bodu 17,66 eur sumu 41.457 eur, ďalej sťaženie spoločenského uplatnenia počtom\nbodov 9.100 predstavujúcich pri hodnote jedného bodu 17,66 eur spolu sumu 160.706 eur a sťaženie\nspoločenského uplatnenia za psychické následky bolo ohodnotené ošetrujúcim lekárom E.. S. R. počtom\nbodov 3.120, čomu pri hodnote bodu 17,66 eur zodpovedá suma 55.100 eur. Okrem toho v texte\nžaloby uviedol, že si uplatňuje aj poplatok za vypracovanie znaleckého posudku ako účelne vynaložené\nnáklady spojené s liečením. Zároveň s odkazom na ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. si uplatnil\naj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % zo sumy 215.806 eur, t. j. v sume\n107.903 eur. Záverom dodal, že návrh dohody o vyrovnaní v časti požadovaného zvýšenia náhrady\n\nza sťaženie spoločenského uplatnenia, bol žalovanej doručený dňa 13. 12. 2017, avšak k uzatvoreniu\ndohody nedošlo.\n3. Žalovaná v replike navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Poprela všetky\nskutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajného vzniku žalovaného peňažného nároku. Za nesporné\noznačila skutkové tvrdenia o priebehu dopravnej nehody, jej účastníkoch, poistných vzťahoch a\nzodpovednosti za spôsobenú škodu. Ako spornú vnímala danosť, existenciu a výšku žalobcom\nuplatnených nárokov na náhradu škody na zdraví. Žalovaná po vykonanom šetrení poistnej udalosti\nodškodnila náhradu za bolesť sumou 24.539 eur (1.430 bodov x 17,16 eur), náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sumou 80.811 eur (4.575,9 bodov x 17,66 eur) a vzhľadom na poškodenie\nzdravia akceptovala aj nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\nv rozsahu 20 % a týmto titulom žalobcovi uhradila sumu 16.162,20 eur. Pri výpočte poistného\nplnenia vychádzala zo znaleckých posudkov č. 22/2018 z 31. 01. 2018 a č. 40/2018 z 28. 02.\n2018 vypracovaných MUDr. Petrom Labašom, CSc. a znaleckého posudku č. 25/2018 z 21. 05.\n2018 vypracovaného spoločnosťou FORENZA- znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. V\nneuspokojenej výške označila nárok za nedôvodný a pravdepodobne podľa § 106 ods. 1 OZ v celom\nrozsahu aj za premlčaný. K otázke premlčania poukázala na rozsudky NS ČR zo dňa 29. 09. 2009, sp.\nzn. 25Cdo/2891/2007, zo dňa 13. 11. 2008, sp. zn. 21Cdo/2958/2007, v zmysle ktorých pre vedomosť\no osobe zodpovednej za škodu stačí, ak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť\nk záveru o vymedzení zodpovedného subjektu, ďalej na uznesenie NS ČR zo dňa 23. 09. 2008, sp.\nzn. 25Cdo/1256/2006, podľa ktorého o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa\npoškodený dozvie v čase, kedy možno objektívne určiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia a podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 11. 2007, sp. zn. 5Co/509/2006\npre správne posúdenie nároku na bolesť je rozhodujúce zistenie, kedy bola bolesť spôsobená. Z\nuvedeného vyvodila, že zavinenie na strane vodiča motorového vozidla bolo zrejmé najneskôr v čase\npodania obžaloby voči jeho osobe v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp.\nzn. 2T/78/2015, t. j. dňa 25. 06. 2015, o celkovom rozsahu škody mal žalobca zrejeme vedomosť už\nna základe záverov znaleckého posudku MUDr. Gustáva Škodáčka vypracovanom pre účely trestného\nkonania, t. j. v roku 2015. Nakoľko nemožno vylúčiť, že nárok žalobcu sa premlčal v roku 2017 a k podaniu\nžaloby došlo až dňa 03. 04. 2018, z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Vo vzťahu k odškodneniu\nbolestného žalobcovi tiež vytkla, že tento nárok si uplatnil v rozpore s § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.,\nkeď za rozhodujúci rok označil 2016, avšak v danej veci bol rozhodujúcim obdobím pre určenie výšky\nnároku náhrady za bolesť rok 2015, kedy bola stanovená náhrada za jeden bod vo výške 17,16 eur,\na to opatrením MZ SR č. J.-Z.-XXXX z 13. 05. 2015. Za nadhodnotené považovala zvýšenie náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % znalcom MUDr. Božíkom. Nepopierala, že v dôsledku\ndopravnej nehody vznikli žalobcovi poškodenia, ktoré obmedzujú jeho život v takmer každej sfére, avšak\npri zvýšení bodového hodnotenia je nevyhnutné zohľadniť aj pomer priemerného aktívneho pracovného\nveku muža (20- 70 rokov) a vek žalobcu v rozhodnom období (33 rokov). Uvedený postup bol zohľadnený\nv ňou predloženom znaleckom posudku č. 25/2018 a percentil oprávneného zvýšenia bol určený na 74\n%, v rozsahu ktorom už žalovaná plnila. K otázke nároku žalobcu na náhradu bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia navrhla vykonanie znaleckého dokazovania. Vyslovila tiež názor, že u žalobcu\nneexistuje dôvod na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v maximálnom rozsahu\n50 %. V tejto súvislosti poukázala na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nbola rozhodnutím Sociálnej poisťovne určená vo výške 75 %, na základe čoho žalovaná pristúpila\nk poskytnutiu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 % zo sumy\n80.811 eur, čo považovala za primerané a postačujúce. Zohľadnila pritom aj percentil z obdobných\nprípadov, ktoré v rámci poistných udalostí likvidovala. Záverom namietala aj nárok na náhradu nákladov\nna vypracovanie znaleckého posudku, ktorý podľa nej nemožno substancovať pod žiaden z nárokov\npodľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., t. j. pod prípady poistného krytia. Naviac žalobca tento v texte\nžaloby vymedzený nárok ani nepojal do žalobného petitu.\n4. V replike žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR publikované pod R 68/2003, ktorý za rozhodujúci\ndeň zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť určil okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu\npoškodeného. Uviedol, že stanovenie okamihu ustálenia zdravotného stavu závisí od vyjadrenia lekára,\na nie od voľnej úvahy súdu, nakoľko na toto posúdenie sú nevyhnutné odborné znalosti. Zdravotný\nstav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení na zdraví treba chápať ako\njeden celok a zdravotný stav možno považovať za ustálený až po skončení kontinuálne prebiehajúcej\nliečby predpokladaného vývoja následkov zdravotného poškodenia. V súvislosti s hodnotením námietky\n\npremlčania poukázal tiež na to, že žalobca absolvoval v čase od 07. 09. 2016 do 12. 10. 2016\nrehabilitačnú liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, pričom v prepúšťacej správe zo dňa\n12. 10. 2016 bolo konštatované zlepšenie hybnosti do úplného rozsahu a posilnenie svalovej sily.\nZ uvedeného za nespochybniteľné označil, že po absolvovaní rehabilitačnej liečby v NRC Kováčová\ndošlo k zlepšeniu, t. j. zmene zdravotného stavu žalobcu, a preto minimálne do skončenia uvedeného\nrehabilitačného pobytu nemožno hovoriť o ustálení zdravotného stavu. Žalobca sa pritom liečil aj po\nskončení tohto pobytu, a preto podľa jeho názoru k ustáleniu zdravotného stavu došlo až začiatkom roka\n2017. Ak by sa však vychádzalo aj z dňa ukončenia rehabilitačného pobytu, t. j. z 12. 10. 2016, tak nárok\nby premlčaný nebol. Žiadal preto, aby súd prvej inštancie na námietku premlčania ako na nedôvodnú\nneprihliadal. K hodnote jedného bodu bolestného a SSU uviedol, že nakoľko k ustáleniu zdravotného\nstavu došlo v roku 2016, jeho hodnota bola určená správne v sume 17,66 eur.\n5. Žalobca následne na základe plnenia žalovanej zobral žalobu späť v časti bolestného v sume 24.539\neur, v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 80.811 eur a v časti požadovaného\nzvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 16.162,20 eur, t. j. spolu v sume\n121.512,20 eur. V ďalšom priebehu konania si tak voči žalovanej uplatňoval titulom bolestného sumu\n16.918 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 134.995 eur a z titulu dohody o vyrovnaní\nv časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 91.740,80 eur. K žalovanou\npredloženým znaleckým posudkom uviedol, že ich považuje za nesprávne, neobjektívne a tendenčné tak\nz hľadiska obsahového, ako aj formálneho. K znaleckému posudku Prof. MUDr. Labaša, CSc. uviedol,\nže tento len v jednej položke bolestného navýšil bodové hodnotenie, hoci z hľadiska medicínskeho je\ndôvodné navýšenie mnohých položiek. Pri bodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia nenavýšil ani\njedinú položku, a to aj napriek preukázanosti medicínskych aj zákonných dôvodov. Znalec podľa neho\nabsurdne argumentuje tým, že náhradu za SSU môže podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. zvýšiť\niba súd a vôbec nereflektuje ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. umožňujúce znalcovi primerane\nzvýšiť počet bodov až na dvojnásobok. Žalobca v danom prípade utrpel závažné zranenia, v dôsledku\nktorých mu bola priznaná plná invalidita a je vulgárne povedané „jednoruký slepec“, pričom zranenia\nutrpel vo veku 33 rokov, nie je schopný zamestnať sa či vykonávať inú zárobkovú činnosť a je v mnohých\noblastiach odkázaný na doživotnú starostlivosť inej osoby. V takomto prípade je dôvod na zvýšenie\nspoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom absolútne zrejmý a dôvodný. Znalcovi so zreteľom na\nuvedené tak vytkol nejasnosť základných princípov znaleckej činnosti v odbore zdravotníctva farmácia.\nNamietal tiež hodnotenie menovaným znalcom aj v jednotlivých položkách, napr. pol. 385 obrna celej\nramennej pletene znalcom hodnotená počtom bodov 800, a to aj napriek tomu, že podľa prílohy zák.\nč. 437/2004 Z.z. je táto položka hodnotená najnižším počtom bodov 1000. Znalcovi MUDr. Dócimi,\nktorý za znaleckú organizáciu vypracovával bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia za\npsychické následky vytkol nesprávnosť zvolenej metodiky za súčasného poukázania na skutočnosť, že\nE.. R. je od samého začiatku ošetrujúcim lekárom žalobcu, a preto vie najlepšie posúdiť rozsah, intenzitu\na dopad trvalých následkov psychického charakteru. Za neadekvátne označil žalobca aj priznanie\nmimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalovanou v rozsahu 20 %, keď u žalobcu\nsa jedná o kumuláciu viacerých veľmi závažných faktorov, ktoré jeho súčasné spoločenské uplatnenie\neliminujú na absolútne minimum, konkrétne následky poškodenia zdravia v jeho prípade sú operačnými\nvýkonmi neodstrániteľné, majú trvalý a nezvratný charakter, a to tak následky fyziologického, ako aj\nduševného, žalobca nie je schopný vykonávať ani pôvodné povolanie, ale celkovo žiadnu zárobkovú\nčinnosť, nemôže vôbec realizovať svoje záľuby (jazda automobilom, motorkou, lyžovanie, turistika,\ncykloturistika), v mnohých oblastiach života a sebaobslužných a hygienických úkonoch je odkázaný\nna pomoc inej osoby, nie je schopný sa samostatne pohybovať mimo priestoroch bytu, nakupovať a\nvybavovať veci na úradoch a pod. V prípade žalobcu tak možno hovoriť o „zbytkovej kvalite života“. Pre\nkomparáciu predložil dve dohody o vyrovnaní uzatvorené poisťovňami, ktorými bolo priznané zvýšenie\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 45 a 50 % za menej závažné následky poškodenia\nzdravia s oveľa menšími trvalými následkami, t. j. žalobcom požadované zvýšenie v rozsahu 50 % v\nkontexte uvedeného hodnotil ako plne dôvodné.\n6. Žalovaná v duplike zotrvala na dovtedajšej argumentácii a vzhľadom na závislosť merita veci\nod posúdenia odborných otázok zotrvala aj na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, a to\naj k otázke momentu ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre posúdenie eventuálneho premlčania\nžalovaného nároku alebo jeho časti.\n\n7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými\nstranami sporu, od čítania ktorých, resp. oznámenia ich obsahu na pojednávaní v súlade s § 204 CSP\nupustil, ako aj stranami predloženými znaleckými posudkami a tiež znaleckým posudkom súdom prvej\ninštancie ustanovenej znaleckej organizácie, ako aj výsluchom žalobcu, a z vykonaného dokazovania\nzistil, že Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 07. 2017, sp. zn. 2T/78/2015 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. 01. 2018, sp. zn. 2To/87/790 bol obžalovaný I. C. uznaný\nza vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona na tom\nskutkovom základe, že dňa 19. 12. 2014 v čase o 15.40 hod. v obci Chotín po Hlavnej ulici viedol\nosobné motorové vozidlo značky škoda Octavia, EČV: P.- XXXDA, pričom pri odbočovaní doľava na\nŠkolskú ulicu, v dôsledku toho, že riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedal prednosť v\njazde oproti jazdiacemu motocyklistovi Petrovi Prokopcovi, nar. 20. 02. 1981, jazdiacemu na motocykli\nzn. Honda CRB 900RR, EČV: P.-XXXAI, čím konal v rozpore s ust. § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., čo\nmalo za následok vytvorenie náhlej prekážky, v dôsledku čoho došlo ku zrážke, pri ktorej motocyklista\nutrpel polytraumu s úrazovým a krvácavým šokom, poškodenie ľavej chrbticovej tepny s krvácaním do\nľavej pohrudnicovej dutiny, obojstranné pomliaždenie pľúc, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu oboch\nkľúčnych kostí, zlomeninu 1. a 3. rebra vľavo, zlomeninu 1.- 6. rebra vpravo, zlomeninu lopatky vpravo,\nzlomeninu oboch kostí predlaktia, zlomeninu priečneho výbežku siedmeho krčného stavca vľavo a\ntŕňového výbežku siedmeho až dvanásteho hrudného stavca vľavo, poúrazové poškodenie mozgu s\nložiskami, pomliaždenie a nedokrvenosť v čelovo temennej oblasti vpravo, v oblasti oboch záhlavových\nlalokov, v oblasti mozočka vľavo s následnou kôrovou slepotou oboch očí, ľavostrannú hemiparézu a\nporuchu funkcie mozočka a poškodenie ramenného nervu, z uvedených zranení sa poškodený bude\nliečiť po dobu jedného roka, pričom uvedené zranenia u neho zanechajú doživotné trvalé následky, za\nčo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú\ndobu v trvaní 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní tri\nroky a šesť mesiacov. Podľa žalobcom predložených výplatných pások zamestnávateľa KRALOWETZ,\nRaiffeisenstrasse, Blindenmarkt príjem žalobcu netto v roku 2014 predstavoval v januári sumu 1.400,81\neur, vo februári sumu 2.108,12 eur, v marci sumu 2.303,20 eur, v apríli sumu 2.048,55 eur, v máji sumu\n3.356,50 eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 09. 2016\nbol žalobcovi od 02. 02. 2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 187,10 eur mesačne, na základe\nstanovenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou. Od 01. 01. 2020 mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28. 11. 2019, č. 810\n220 6607 0 zvýšený na sumu 204,60 eur.\n8. Žalobcom oslovený znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia- v znaleckom\nposudku č. 8/2017 MUDr. Michal Božík, PhD. v rámci hodnotenia trvalých následkov úrazu označil za\nokamih ustálenia zdravotného stavu bez perspektívy ďalšieho zlepšenia 12. 10. 2016 predstavujúci\ndátum prepustenia žalobcu z druhého pobytu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Bolestné\nspolu ohodnotil v súhrne celkovým počtom bodov 2347,5 (pol. 73, 80b, 81a, 82b, 83, 86b, 86e, 86f, 103a,\n103b, 106b, 106c, 113a, 113b, 133b, 134c145d, 225, 232, 243b, 246c, 248). Sťaženie spoločenského\nuplatnenia znalec v základnom bodovom hodnotení určil počtom bodov 4550 nasledovne:\n- pol. 253 vážne mozgové poruchy po ťažkom zranení hlavy 500 bodov\n- pol. 258 traumatické postihnutie trojklanného nervu 150 bodov\n(pol. hodnotená per analogiam, trvalé poškodenie krčného sympatiku s opakovane dokumentovanými\nneurologickými následkami v zmysle Hornerovho syndrómu- ptóza viečka, mióza zreničky, anhidróza\npolovice tváre, porucha konvergencie bulbov)\n- pol. 269 strata zraku...................................................................................................... 1800 b\n(v dôsledku ischemického poškodenia zrakového centra mozgu, kedy posudzovaný rozoznáva len farby\na obrysy a je prakticky slepý)\n- pol. 298a zúženie hrtanu ľahkého stupňa ako následok tracheostomie 150 b\n- pol. 300b obmedzenie hybnosti hrudníka a zrasty pľúc 200 b\n(následkom poranenia pľúc a hrudnej steny stredne ťažké ako následok sériovej dislokovanej zlomeniny\n1.- 6. rebra vpravo zahojených v poúrazovej deformite a ako následok ľavostrannej torakotomie v\ndôsledku pooperačnej jazvy)\n- pol. 301a iné jednostranné následky poranenia pľúc 200 b\n(dokumentovaná redukcia dychovej kapacity pľúc v dôsledku redukcie objemu pľúcneho tkaniva po\nľavostrannej torakotomii pre laceráciu pľúc s nutnosťou ich chirurgického ošetrenia)\n- pol. 304a poúrazové obmedzenie hybnosti hrudníkovej chrbtice ľahké ako následok\nzlomenín výbežkov krčných a hrudníkových stavcov..........................................................150 b\n\n- pol. 325d obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu stredného stupňa vľavo.................. 100 b\n(dokumentované stredne ťažké obmedzenie rozsahu hybnosti ramenného kĺbu vľavo ako následok\ndlhodobej imobilizácie v dôsledku neurologického deficitu a zlomeniny kľúčnej kosti),\n- pol. 325e obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu stredného stupňa vpravo...................50 b\n(ako následok zlomeniny kľúčnej kosti vpravo a vnútrokĺbovej zlomeniny lopatky vpravo 50 bodov)\n- pol. 385 obrna celej ramennej pletene vľavo................................................................... 1100 b\n(opakovane neurologickým vyšetrením aj EMG dokumentovaná chronická lézia plexus brachialis vľavo\ns dominantným deficitom najmä akrálne a výrazným postihnutím úchopovej funkcie ruky ľavej hornej\nkončatiny)\n- pol. 432b za plošné jazvy po poraneniach a operačných zákrokoch....................................50b.\nCelkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia znalec vzhľadom na výrazné obmedzenie\nmožnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti navýšil podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.\no 100 %, na 9100 bodov.\n9. Ošetrujúci psychiater žalobcu E.. S. R. v lekárskom posudku zo dňa 23. 08. 2017 ohodnotil sťaženie\nspoločenského uplatnenia za položku 253 (iná jednotlivá afektívna porucha, iná organická porucha\nosobnosti a správania zapríčinená chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu, posttraumatická\nstresová porucha) v počte 1560 bodov, ktoré s odkazom na ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.\nnavýšil o 100 %, t. j. na 3120 bodov dôvodiac plnou invaliditou v mladom veku, praktickou nemožnosťou\nvykonávania zárobkovej činnosti, potrebou doživotnej starostlivosti inej fyzickej osoby a praktickým\nznemožnením sociálneho života.\n10. Listami doručenými žalovanej dňa 13.12.2017 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na\nzdraví pozostávajúci z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia spolu v sume 257.263 eur a\nsúčasne žalovanej navrhol uzatvorenie dohody o vyrovnaní vo vzťahu k nároku na zvýšenie náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, t. j. v sume 107.903 eur. Podľa oznámenia o výsledku\nlikvidácie zo dňa 27. 03. 2018 žalovaná na účet žalobcu titulom bolestného poukázala sumu 24.539 eur\nprislúchajúcu spolu 1430 bodom, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 56.689 eur za 3210\nbodov s odvolaním sa na znalecké posudky Prof. MUDr. Labaša, CSc. Súčasne za účelom ohodnotenia\npsychických následkov požiadala žalobcu o poskytnutie súčinnosti znalcovi z odboru psychiatrie a k\nnavrhovanej dohode o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si vyžiadala rozhodnutie\nSociálnej poisťovne o uznaní poškodeného za invalidného. V oznámení uvedenú sumu spolu vo výške\n81.228 eur uhradila podľa potvrdenia peňažného ústavu o zrealizovaní transakcie dňa 29.03. 2018.\nListom zo dňa 22.05.2018 žalovaná žalobcovi oznámila, že mu za sťaženie spoločenského uplatnenia\ndopláca sumu 24.122 eur zodpovedajúcu počtom bodov 1365,9 za položku č. 253 na základe bodového\nhodnotenia FORENZA- znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. Podľa potvrdenia peňažného\nústavu o zrealizovaní transakcie bola uvedená suma žalovanou uhradená dňa 01.06.2018. V reakcii na\nnávrh žalobcu na uzatvorenie dohody o vyrovnaní zo dňa 05.06.2018 žalovaná uviedla, že vzhľadom na\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % a zohľadnenie obdobných prípadov akceptovala\nzvýšenie o 20 % v sume 16.162,20 eur, na ktorej sa je ochotná dohodnúť. Nakoľko k uzatvoreniu dohody\no vyrovnaní so žalobcom nedošlo, žalovaná listom zo dňa 20. 08. 2018 žalobcovi oznámila, že mu\npriznala mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č.\n437/2004Z.z. v sume 16.162,20 eur, t. j. o 20 % z ňou uznanej sumy.\n11. FORENZA- znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia,\nodvetvie psychiatria , v súkromnom znaleckom posudku č. 25/2015 vypracovanom na žiadosť žalovanej\nvo vzťahu k psychickým následkom poškodenia zdravia žalobcu stanovila okamih ustálenia jeho\nzdravotného stavu na 11.04.2016, kedy žalobca podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie prvýkrát od\ndopravnej nehody vyhľadal odbornú pomoc psychiatra. Žalobca bol a je liečený v ambulantnej liečbe\npsychiatra E.. S. R.. Znalecká organizácia zhodnotila, že z viacerých trvalých telesných následkov\núrazu najzávažnejšie na psychiku žalobcu vplýva kôrová slepota a obmedzenie pohyblivosti ruky. Znalec\nuvedenej organizácie vyšetrením stanovil diagnostický záver: recidivujúca depresívna porucha stredne\nťažká (MKCH-10), ktorá vznikla ako dôsledok kôrovej slepoty a ľahkého organického poškodenia mozgu\npoúrazového. Zistená depresia sa začala u žalobcu rozvíjať približne pol roka po dopravnej nehode a\npretrváva doposiaľ, a má za následok apatiu, zníženú energiu k činnosti, zníženie motivácie k aktivite,\nku komunikácii s inými ľuďmi, zvýšenú intrapsychickú tenziu- „nervozitu“, ktorá sa prejavuje poruchami\nsprávania, poruchy príjmu jedla, poruchy spánku, zníženie libida, sebaobviňovanie a je liečbou len ťažko\novplyvniteľná. Je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opísané má následky najmä v\n\nsociálnom živote, v komunikácii s inými ľuďmi, ale aj v pracovnom živote (úplne znemožňuje vykonávať aj\ntakú prácu, ktorú by s kôrovou slepotou vykonávať mohol- napr. telefónny operátor), narušuje rodinný a\nsexuálny život znížením libida. Žalobca spĺňa kritériá pre bodovanie podľa položky 253- vážne mozgové\na duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, nakoľko sa jednalo o vážny úraz hlavy a depresívnu\nporuchu stredne ťažkú možno považovať v prípade poškodeného z psychiatrického hľadiska za poruchu\nvážnu, a to najmä vzhľadom na to, že je liečbou takmer neovplyvniteľná, pretože telesné poškodenie,\nktoré ju spôsobuje, je trvalé (kôrová slepota). Pri rozdelení bodového rozpätia danej položky (2601560\nbodov) na štyri štádia depresie, žalobcovi prislúcha podľa organizácie bodové hodnotenie v rozsahu\n785 bodov predstavujúce stred pre depresiu stredne ťažkú. Za dôvodné uznala aj zvýšenie podľa §\n10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o 74 %, t. j. o 580,9 bodov. Bodové hodnotenie za položku 253 tak\nstanovila v celkovej výške 1365,9 bodov. Záverom dodala, že žalobca nespĺňa diagnostické kritériá\npre posttraumatickú stresovú poruchu a nemožno u neho očakávať zlepšenie duševného stavu, a to\nvzhľadom na jeho hendikep, ktorý je príčinou depresie.\n12. Prof. MUDr. Peter Labaš, CSc., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,\ntraumatológia, v súkromnom znaleckom posudku č. 40/2018 vypracovanom na objednávku žalovanej\nohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu počtom bodov 3210. Pokiaľ sa týka okamihu\nustálenia zdravotného stavu vychádzal z toho, že zdravotný stav žalobcu sa rehabilitačným úsilím a\npobytom v kúpeľoch zlepšoval až do dňa vypracovania znaleckého posudku (28.02.2018), kedy možno\npovažovať zdravotný stav za trvalý a nemenný, bez možnosti očakávať jeho zlepšenie. Za stabilizovaný\nmožno zdravotný stav žalobcu považovať od 02. 02. 2018, kedy bol vyšetrený na I. chirurgickej klinike.\nŽalobca bude podľa znalca do konca života potrebovať starostlivosť inej osoby vzhľadom na kompaktnú\nstratu zraku. Konštatoval aj priamu príčinnú súvislosť zdravotného stavu žalobcu s dopravnou nehodou\na neexistenciu žiadnych iných s tým nesúvisiacich faktorov, ktoré by ovplyvňovali jeho zdravotný stav.\nNa otázku či sú u žalobcu splnené predpoklady pre zvýšenie základnej sadzby náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia o 100 % podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. uviedol, že podľa § 5 ods. 5\nzák. č. 437/2004 Z.z. môže iba súd navýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch\nhodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity najviac o 50 %. Bodové hodnotenie stanovil\nnasledovne:\n- pol. 269 strata zraku v dôsledku ischemického poškodenia zrakového centra mozgu,\npričom rozoznáva tiene, farby a obrysy ........................................................................ 1800 b\n- pol. 432/b rozsiahle plošné jazvy 30 cm2 povrchu tela 50b\n- pol. 385 obrna ramennej pletene vľavo...................................................................800b\n- pol. 253vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy..................260b\n- pol. 258per analogiam poškodenie krčného synpatiku ............................................100b\n- pol. 298a zúženie hrtana ľahkého stupňa..................................................................100b\n- pol. 300a ľahké obmedzenie hybnosti hrudníka 50b\n- pol. 325d obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu stredného stupňa .50 b.\n13. V znaleckom posudku č. 22/2018 ohodnotil Prof. MUDr. Peter Labaš, CSc. bolestné počtom bodov\n1430 a okamih ustálenia zdravotného stavu pre účely hodnotenia bolestného určil dátumom 12.10.2016\npo pobyte v rehabilitačnom zariadení Kováčová bez možnosti ďalšieho zlepšenia.\n14. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že jeho najväčším obmedzením je to, že nevidí. Nakoľko\nmá aj nepoužiteľnú ľavú ruku, nič nedokáže robiť, ani základné veci ako napr. krájanie chleba. Už vôbec\nnemôže robiť veci, ktoré vedel robiť predtým. Nevie pracovať na počítači, pričom predtým v rokoch 20022005 pracoval aj ak správca siete v banke, bez zraku nemôže ani šoférovať, športovať, venovať sa\nmotorizmu, oblieka sa len s pomocou, na toaletu chodí sám. Dopravnou nehodou sa mu úplne zmenil\nživot. Pred nehodou pracoval v Rakúsku ako kamionista s dobrým príjmom 2.- 2.500 eur mesačne a\nv súčasnosti je jeho jediným príjmom len invalidný dôchodok v sume 200 eur, pracuje iba manželka.\nMá problémy s krkom, bolí ho aj chrbtica, viac sa zadýchava, kým vyjde na 3. poschodie, kde bývajú,\nnadmerne sa potí, keďže má zlú termoreguláciu, nevydrží dlho stáť, nechodí rád do spoločnosti, nakoľko\nje mu nepríjemné, keď nevidí druhých. Je odkázaný na pomoc manželky alebo opatrovateľa. Všetky\n\núradné veci vybavuje manželka, on nie je schopný pohybovať sa mimo domu sám. Trvalé následky má\naj na psychike, je nervóznejší, podráždenejší, nevie spať a pokiaľ sa týka jeho intímneho života, ten je\nnulový. Rozmýšľal aj nad možnou prácou, no vylúčil aj možnosť vykonávania maséra, pre problémy s\nrukou. Na doplňujúcu otázku uviedol, že zhruba rok až rok a pol pred jeho výsluchom prestal navštevovať\nsvojho psychiatra E.. R. a neberie už ani žiadne lieky. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu doplnila, že\npo rannej hygiene ho odvezie k mame, ktorá mu varí a nakrája jedlo. Celý deň, aj keď je doma, spočíva\nv tom, že počúva televízor. Potvrdila, že po dopravnej nehode zostal nervózny, veľmi podráždený, čo\nje dôvodom aj ich hádok. K zadýchavaniu uviedla, že podľa poslednej spirometrie má funkciu pľúc 73\n% a oni bývajú v bytovom dome bez výťahu na treťom poschodí. Po dopravnej nehode stroskotali aj\nich plány mať dieťa, a to jednak pre zdravotný stav, ako aj finančnú stránku. Nakoľko kvôli práci nevie\nžalobcovi zabezpečiť 24- hodinovú starostlivosť, musela mu vybaviť aj opatrovníka.\n15. Právna zástupkyňa žalovanej nárok žalobcu spochybnila aj s poukazom na skutočnosť, že psychické\nnásledky E.. R. ohodnotil lekárskym posudkom, ktorý nemá takú váhu ako znalecký posudok.\n16. Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k argumentácii protistrany o ustálení zdravotného stavu\nokamihom vypracovania znaleckého posudku MUDr. Škodáčkom pre účely trestného konania namietal,\nže pre účely trestného konania sa znalecké posudky vypracovávajú aj v čase, kedy zdravotný stav nie\nje ustálený, a to z dôvodu, aby orgán činný v trestnom konaní mohol skutok právne kvalifikovať, čo\nje celkom bežná prax, a preto poukaz žalovanej na tento znalecký posudok je právne irelevantný. Vo\nvzťahu k námietke predloženia „len“ lekárskeho posudku poukázal na zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý takýto\npostup priamo predpokladá a predpokladá ho ako hodnoverný doklad a znalecký posudok sa využíva pri\nposudzovaní závažnejších poškodení zdravia alebo polytraumy. Pre ozrejmenie z dôvodu zmätočnosti v\nžalobnej argumentácii a jej kolízii so žalobným petitom doplnil, že podanou žalobou si neuplatňuje úroky\nz omeškania a ani nárok na zaplatenie nákladov za vypracovanie znaleckého posudku.\n17. V konaní ustanovená znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia- forensic.sk v\nznaleckom posudku č. 143/2022 vo veci posúdenia zdravotného stavu a určenia výšky bolestného a\nsťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu počtom\nbodov 8.621,75. Žalobca počas psychiatrického vyšetrenia znalcovi uviedol, že pred nehodou mal\nlepší život, všetko ho bavilo, chodieval von s kamarátmi, na motokáry, majstroval v garáži, veľmi\nho bavilo šoférovanie, autá, motorky, výpočtová technika, mal veľkú chuť do života a nemal žiadne\nproblémy. Po dopravnej nehode nerobí v podstate nič, všetko sa zmenilo, nevie už byť ani veselý,\nmá problémy so spánkom. Intímny život nemá žiadny a má strach, či si jeho žena nenájde niekoho\niného. Znalcovi opísal aj každomesačné stavy zúfalstva, že radšej nemal prežiť a mal umrieť. Ničí\nho to, že vo všetkom musí žiadať o pomoc, či už maminu alebo manželku, keď naviac vie, že\nvšetci majú svoju robotu a on ich otravuje, ale nevie si urobiť ani základné veci, čo ho hnevá.\nZnalec na základe vyšetrenia a dostupnej dokumentácie ohodnotil osobnosť žalobcu predúrazovo ako\npriemerne diferencovanú, extrovertnú, sociabilnú, nekonfliktnú, vitálnu s dobrou záťažovou a frustračnou\ntoleranciou, adjustovanú vo všetkých sférach fungovania s tým, že následkom úrazu nastal u neho\nzlom v životnej línii s neschopnosťou samostatnej existencie a trvalou odkázanosťou na dozor a\npomoc zo strany druhých osôb s vynúteným obmedzením životnej aktivity, sociability a s vynútenou\nstratou záujmov. Identifikoval poúrazové organické zmeny osobnosti, introverzia, vyhýbanie societe,\nzvýšená dráždivosť, pokles záťažovej a frustračnej tolerancie, unaviteľnosť, narušenie adaptačných\nschopností. U žalobcu diagnostikoval poúrazovú organickú depresívnu poruchu stredne ťažkého\nstupňa, poúrazovú organickú poruchu osobnosti. Znalec- psychiater zhrnul, že žalobca vplyvom\nvážnych trvalých telesných následkov zostal plne invalidný, neschopný samostatnej existencie a\nodkázaný na dozor a starostlivosť druhých. Vyšetreniami mu bolo potvrdené rozsiahle poškodenie\nmozgu na kombinovanom podklade. V sledovaní a liečbe psychiatra bol od apríla 2016 do októbra\n2017 s diagnózami afektívna porucha, postkomočný syndróm a organická porucha osobnosti, bola\nmu ordinovaná antidepresívna a nootropná terapia. Psychológa navštevoval od decembra 2015 do\naugusta 2016 a následne už psychologicky alebo psychiatricky vyšetrovaný a liečený nebol. Vlastným\nvyšetrením žalobcu boli zistené príznaky pretrvávajúcej poúrazovej organickej depresívnej poruchy\n(poúrazová porucha nálady) a organickej poruchy osobnosti (poúrazová nepriaznivá zmena osobnosti a\npoúrazový úbytok rozumových schopností) s nepriaznivým dosahom na jeho spoločenské uplatnenie vo\nvšetkých zložkách (osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život). Sťaženie spoločenského uplatnenia\nvyplývajúce z duševných porúch, ktoré sú v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia z 19. 12. 2014\nnavrhla znalecká organizácia odškodniť položkou 253- vážne mozgové alebo duševné poruchy po\n\nťažkom poranení hlavy na úrovni % rozsahu položky počtom bodov 1235 a vzhľadom na vek v čase\npoškodenia zdravia a možnosti spoločenského uplatnenia bodové hodnotenie navrhla zvýšiť o 55 %\nna celkový počet bodov 1914,25. Za okamih ustálenia zdravotného stavu určila jeden rok od zahájenia\npsychiatrickej liečby, t. j. ku dňu 12. 04. 2017. Pre účely hodnotenia bolestného znalecká organizácia\nurčila okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu dňom posledného invazívneho zákroku, t. j. 06.\n08. 2015 (extrakcia osteosyntetického materiálu z pravého lakťa) a bolestné ohodnotila počtom bodov\n2187,50. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia je možné považovať zdravotný stav žalobcu\nza ustálený jeden rok od ukončenia hospitalizácie (Národné rehabilitačné centrum Kováčová od 07. 09.\n2016 do 12. 10. 2016), t. j. k 12. 10. 2017. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila nasledovnými\npoložkami a počtom bodov:\n- pol. 253 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 1235 b +\nzvýšenie o 55% ............................................................................................................1914,25 b\n- pol. 258 traumatické postihnutie trojklanného nervu 150 b + zvýšenie o 55 % ..232,5 b\n- pol. 269 strata zraku 1800 b + zvýšenie o 100 % .................................................3600 b\n- pol. 301b iné následky poranenia pľúc obojstranné podľa stupňa porušenia\nfunkcie 400 b + zvýšenie o 55 %.....................................................................620 b\n- pol. 304a poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice o 200 % ľahké 100 b +\nzvýšenie o 55 %...................................................................................................................155 b\n- pol. 325c poškodenie ramena obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu\nťažkého stupňa (vzpažením, predpažením do 90°) 300 b + zvýšenie o 55 % 465 b\n- pol. 385 obrna všetkých troch nervov alebo celej ramennej pletene ľavá horná\nkončatina) 1000 + zvýšenie o 55 %...................................................................................1550 b\n- pol. 432d rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a po operačných zákrokoch podľa\nlokalizácie 101- 150 cm2 povrchu tela 85 b.\nZnalecká organizácia zvýšenie všetkých okrem jednej položky podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.\nodôvodnila vekom poškodeného v čase dopravnej nehody, charakterom následkov a možnosťami jeho\nspoločenského uplatnenia v danom čase. Po preskúmaní znaleckých záverov Prof. MUDr. Labaša,\nCSc. vo vzťahu k bolestnému konštatovala, že menovaný znalec vôbec nepoužil dikciu § 9 ods. 5\nzák. č. 437/2004 Z.z. a rovnako aj nehodnotenie viacerých položiek poškodenia zdravia. V súvislosti\ns hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia Prof. MUDr. Labašom, CSc. potvrdila uplatnenie\npoložiek 269, 385, 258, 298a, 325d. Nesprávne však znalec uviedol položku 385 počtom bodov 800\nvzhľadom na trvalý následok na nedominantnej končatine by táto položka mala byť hodnotená počtom\nbodov 1000. Nesúhlasila s uplatnením položky 300a (ľahké obmedzenie hybnosti hrudníka). Nesprávne\nbola hodnotená aj pol. 432b, nakoľko na tele žalobcu sú jazvy o ploche 112 cm2, čo predstavuje dôvod na\nuplatnenie pol. 432d. Prof. MUDr. Labašovi, CSc. rovnako aj v časti hodnotenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia vytkla neuplatnenie dikcie § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vzhľadom na vek poškodeného v\nčase dopravnej nehody. Menovaný znalec podhodnotil aj pol. 253 oproti zistenému stavu. V porovnaní\nso znaleckým posudkom FORENZY- znaleckej organizácie psychiatrickej spol. s.r.o. zistila aj organickú\nporuchu osobnosti, a preto pol. 253 hodnotila vyšším počtom bodov a nestotožnila sa s posúdením\nstabilizácie stavu žalobcu, nakoľko k dátumu prvého psychiatrického vyšetrenia bola liečba len zahájená\na nebol známy jej výsledok a ani ho nebolo možné predpokladať. V súvislosti s bodovým hodnotením\nsťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Božíkom nemala znalecká organizácia výhrady k pol. 258,\n269, 301a, 304a, 325e a 385. Vzhľadom na zdokumentovanú plégiu ľavej hornej končatiny nemožno\npotvrdiť súbežné uplatnenie pol. 325d pre ľavý ramenný kĺb, nakoľko trvalý následok plégie ľavej hornej\nkončatiny je odškodnený pol. 385. Táto pol. 385 nemá uvedený správny počet bodov (1100), nakoľko\npre trvalý následok na nedominantnej končatine by mala byť hodnotená počtom bodov 1000. Znalecká\norganizácia nemohla potvrdiť ani uplatnenie pol. 298a vzhľadom na to, že táto porucha zdravia nebola\nobjektivizovaná odborným vyšetrením, pol. 300b pri súbežnej pol. 301a a pol. 304a pre obmedzenie\nhybnosti hrudnej chrbtice. Pol. 432b nehodnotí správny rozsah jaziev na tele poškodeného, a mala byť\nbodovaná ako pol. 432d. Finálne nemohla znalecká organizácia potvrdiť zvýšenie všetkých položiek\nsťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.. Znalec správne použil\naj pol. 253, avšak jej bodové hodnotenie podhodnotil. Predmetnú položku správne použil aj E.. S. R.,\navšak výsledný počet bodov nadhodnotil. Maximálna hodnota tejto položky a jej maximálne zvýšenie\nje vyhradená pre najťažšie poúrazové duševné poruchy s maximálnym nepriaznivým dosahom na\nspoločenské uplatnenie, pričom u žalobcu nejde o takúto poruchu. Záverom konštatovala, že u žalobcu\nexistujú dôvody pre navýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10\nods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., vzhľadom na vek v čase dopravnej nehody (33 rokov), v ktorom žalobca\n\nutrpel poruchu zdravia ťažkého charakteru s trvalými následkami na viacerých orgánových systémoch,\nhendikep v podobe straty zraku, kedy žalobca je pri pobyte mimo bydliska odkázaný na pomoc inej osoby,\nľavú hornú končatinu má ochrnutú. Nakoľko strata zraku predstavuje najvýznamnejší trvalý následok pre\nspoločenské uplatnenie menovaného (vodič z povolania) pri pol. 269 uplatnila stopercentné navýšenie.\nOstatné položky okrem jaziev boli hodnotené 55 %- ným zvýšením vzhľadom na vek poškodeného v\nčase dopravnej nehody a možnosti jeho spoločenského uplatnenia. Stav žalobcu aj do budúcna označila\nza stabilizovaný.\n18. Žalobca akceptoval znalecký posudok v plnej miere.\n19. Žalovaná s ohľadom na závery súdom prvej inštancie ustanovenej znaleckej organizácie mala za\nto, že v konaní dôvodne uplatnila námietku premlčania vo vzťahu k bolestnému. Uviedla, že vzhľadom\nna skutkové okolnosti prejednávanej veci možno konštatovať, že žalobca o osobe škodcu vedel už\npri dopravnej nehode dňa 19. 12. 2014, keď účastníci dopravnej nehody neboli sporní, žalobca nebol\npo nehode v bezvedomí, škodca privolal rýchlu zdravotnú pomoc, políciu a poskytol aj prvú pomoc.\nNakoniec vedomosť o osobe škodcu svedčí aj zo skutočnosti, že dňa 09. 01. 2015 sa uskutočnila\nobhliadka poškodeného motocykla vrátane prislúchajúcich dokladov (osvedčenie o evidencii, technickej\nkontrole), a to za prítomnosti poškodeného, resp. jeho zástupcu. Na podporu premlčania bolestného\npoukázala na to, že obžaloba bola v danej trestnej veci podaná dňa 25. 06. 2015 (čo vyplýva z trestného\nrozsudku), pričom o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia policajt oboznámil aj žalobcu ako\npoškodeného, t. j. žalobca mal o osobe škodcu vedomosť pred 25. 06. 2015. O celkovom rozsahu škody\nna zdraví mal vedomosť už na základe záverov znaleckého posudku MUDr. Škodáčka, vypracovanom\npre účely trestného konania, čo potvrdzujú aj závery znaleckého ústavu, podľa ktorého zdravotný stav\nvo vzťahu k bolestnému bol ustálený 06. 08. 2015. Prezentované skutočnosti jednoznačne potvrdzujú\nskoršiu argumentáciu žalovanej, že premlčacia lehota začala plynúť najneskôr v roku 2015 a nárok sa\npremlčal v roku 2017 a v čase podania žaloby bol v celom rozsahu premlčaný. V ďalšom odhliadnuc\nod premlčania tejto časti žalovaného nároku stručne vyjadrila aj námietky voči hodnoteniu bolestného\nznaleckou organizáciou. Vo vzťahu k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia poukázala na ust.\n§ 9 ods. 7 a 8, § 10 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z. v spojení so závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 12. 08. 2014, sp. zn. 1Sžo/52/2013. Na podporu svojej argumentácie predložila aj posudkové\nstanovisko E.. W., posudkovej lekárky namietajúc dôvodnosť a hodnotenie nasledovných položiek, pri\nktorých znalecký ústav postupoval v rozpore s § 10 ods. 8 v spojení s § 9 ods. 7, 8 zák. č. 437/2004 Z.z.:\n- pol. č. 269 strata zraku (3600 bodov)- strata videnia je z mozgových príčin (kôrová slepota), nie z\npoškodenia zrakových štruktúr oka a zvýšenie je v rozpore s § 10 ods. 8 zák. pričom zvýšenie bodového\nhodnotenia o 50 % prináleží podľa § 5 ods. 5 zák. len súdu,\n- pol. 385 obrna všetkých nervov alebo celej ramennej pletene- ľavá horná končatina (spolu 1550 bodov)zvýšene nad rámec § 10 ods. 8,\n- strata hornej končatiny na úrovni ramena amputačná je podľa pol. 324 pre nedominantnú končatinu\n750 b a strata funkcie končatiny z poškodenia nervov má o 250 bodov viac,\n- 325c poškodenie ramena, pohyblivosti pravého ramenného kĺbu ťažkého stupňa vzpažením,\npredpažením do 90 stupňov- spolu 465 bodov- značná diskrepancia medzi forensic.sk a objektívnym\nnálezom špecializovaného pracoviska Kováčová, kde bol údaj o obmedzení pohybu v pravom ramennom\nkĺbe len v terminálnych polohách, takže v súlade s medicínou založenou na dôkazoch zaradenie poruchy\nfunkcie pravého horného ramena do písm. c) predmetnej položky a zvýšenie o 55% je nedôvodné.\nZáverom poukázala na to, že žalobcom uplatnené náklady na vypracovanie ZP nemožno subsumovať\npod náklady spojené s právnym zastupovaním.\n20. Podľa posudkového stanoviska E.. W. nebol postup pri bodovaní pol. 269 znaleckou organizáciou v\nsúlade s § 10 ods. 4 a 8 zák. č.437/2004 Z.z., nakoľko ust. § 10 ods. 7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie\nSSU, čo znamená, že bodové hodnotenie následkov po úrazoch nesmie prekročiť bodové hodnotenie\nza amputačnú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V danom prípade sa jedná o kôrovú slepotu,\nkedy došlo k poškodeniu centier zraku uložených v záhlavových lalokoch mozgu, nie z poškodenia\nzrakových štruktúr oka a má hodnotu 1800 b. Z postupu podľa § 10 ods. 8 uvedeného zákona neexistuje\nvýnimka a zvýšenie podľa § 5 ods. 5 môže urobiť len súd . Rovnaké pochybenie vytkla aj pri hodnotení\npol. 385 za súčasného poukázania na diskrepanciu v zákone, keď amputačná strata hornej končatiny\nna úrovni ramena má hodnotu podľa pol. 324 pre nedominantnú končatinu 750 bodov a strata funkcie\nkončatiny z poškodenia nervov má o 250 bodov vyššiu hodnotu. Pochybenie identifikovala aj v bodovom\nhodnotení pol. 325c za ťažký stupeň obmedzenia pohybu v pravom ramennom kĺbe, kde je značná\n\ndiskrepancia medzi forensic.sk a objektívnym nálezom špecializovaného pracoviska NRC Kováčová,\nkde bol údaj o obmedzení pohybu v pravom ramennom kĺbe len v terminálnych polohách, takže v\nsúlade s medicínou zloženou na dôkazoch zaradenie poruchy funkcie pravého ramena pod písm. c)\ntejto položky a navýšenie bodov o 55 % nie je dôvodné. V ďalšom poukázala na značnú nejednotnosť\nhodnotenia posudzujúcich lekárov v danom prípade. Uviedla, že v prípade, ak bude doložené odborné\nusmernenie a vyjadrenie MZ SR, že je možné postup nad hornú hranicu bodového hodnotenia zvýšenú\nna dvojnásobok za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu či končatiny, tak takýto právny nárok na\nodškodnenie bude z hľadiska posudkového lekára rešpektovaný. Dodala, že sa nejedná o medicínsky,\nale právny problém.\n21. Právny zástupca žalobcu v reakcii na predložené stanovisko posudkovej lekárky poukázal na §\n7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. a rozhodnutie NS SR z roku 2012, z ktorého vyvodil, že posudkový\nlekár nie je oprávnený vykonávať zmeny preložených lekárskych posudkov a žalovaná tak mohla\nurobiť len postupom podľa § 7. Súd prvej inštancie podľa neho správne vzhľadom na nezrovnalosti\nv predložených znaleckých posudkoch nariadil znalecké dokazovanie a podľa neho je potrebné\nvychádzať zo znaleckého posudku znaleckej organizácie. Namietal tiež, že podobne aj posudková\nlekárka nerozlišuje medzi zvýšením podľa § 10 ods. 4 zák. až na dvojnásobok, ktoré je v kompetencii\nposudkového lekára a mimoriadnym zvýšením SSU podľa § 5 ods. 5 zákona, ktoré prináleží súdu.\n22. Podľa právnej zástupkyne žalovanej nie je možné prihliadať na predložené rozhodnutie NS SR,\nnakoľko vychádza zo zákona o sociálnom poistení a rieši kompetenciu posudkového lekára na krátenie\nbodového hodnotenia v lekárskom posudku. V danom prípade však zo strany E.. W. nedošlo ku\nkráteniu bodového hodnotenia. Vo vzťahu k navrhovanému mimoriadnemu zvýšeniu SSU poukázala na\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/209/2017 z 21. 06. 2018 a skutočnosť, že 50 %- né navýšenie je v\nsúdnej praxi priznávané len vo výnimočných prípadoch akými sú bdelá kóma alebo ochrnutie takmer\ncelého človeka, ktorý je odkázaný na pomoc iných. V záverečnej reči poukázala aj na to, že nie všetky\npoložky ohodnotené znaleckou organizáciou sú predmetom konania, konkrétne žalobca sa žalobou\nnedomáhal odškodnenia za pol. 300a, 325c, 432d.\n23. O čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení\ns § 146 ods. 1, 2 CSP. S poukazom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý v priebehu konania zobral\nžalobu späť v presne vymedzenej časti bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a\nmimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie konanie v\ntejto časti zastavil, pričom súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nezisťoval, nakoľko by bol v zmysle\nust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP neúčinný a súčasne sa v danom spore nejedná o prípad prezumovaný\nv ust. § 146 ods. 2 CSP.\n24. Predmetom konania, ktorým sa súd prvej inštancie v ďalšom zaoberal, zostal rozdiel medzi výškou\nnárokov na náhradu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia uplatnených v pôvodnej žalobe a žalovanou v priebehu konania uspokojených\nnárokov, t. j. titulom bolestného 16.918 eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 134.995 eur a\ntitulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 91.740,80 eur.\n25. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa 100 ods. 1, 2 veta prvá zák. č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“), § 106 ods. 1 OZ, § 122 ods.\n2 veta prvá OZ, § 427 OZ, § 428 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 444 OZ, § 3 ods. 1 veta prvá zák. č. 381/2001 Z.z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 381/2001\nZ. z., § 4 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 5, 6 zák. č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1, 2\nzák. č. 381/2001 Z.z., § 2 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z., § 4 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004\nZ.z., § 5 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 437/2004 Z.z., § 6 ods. 1, 3 zák. č. 437/2004 Z.z., § 7 ods. 1 veta\nprvá, ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z., § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., § 9 ods. 7, 8 zák. č. 437/2004 Z.z.,\n§ 10 ods. 1, 4, 5, 8 zák. č. 437/2004 Z.z.\n26. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe starostlivého zhodnotenia výsledkov\nvykonaného dokazovania a v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru,\n\nže žalovaná sa námietkou premlčania dôvodne ubránila len voči nároku na náhradu bolestného.\nAko čiastočne dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia.\n27. Argumentoval, že pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) poškodeného, ako nároky nemajetkovej povahy výlučne\nviazané na osobu poškodeného a plniace satisfakčnú (nie reparačnú) funkciu. Bolestným sa odškodňuje\nbolesť spôsobená poškodením telesného alebo duševného zdravia a jeho liečenia vrátane rehabilitácie.\nSSU sa nahrádza, ak poškodenie na zdraví malo preukázateľne nepriaznivé následky na život\npoškodeného, uspokojovanie jeho potrieb a plnenie úloh vyplývajúcich zo spoločenského postavenia\npoškodeného. Spoločným cieľom týchto náhrad je v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti možnosť,\naby si poškodený za peňažnú náhradu mohol obstarať požitky, ktorými si nahradí prežité alebo prežívané\nutrpenie, strasť, či obmedzenie v živote v dôsledku utrpeného poškodenia zdravia. Najvyšší súd SR\nv rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/192/2015 uviedol, že SSU má vo svojej podstate predstavovať náhradu za\npreukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho\nživotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pre správne určenie\nvýšky odškodnenia za SSU je potrebné zistenie, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie\nv živote a spoločnosti pred a po poškodení zdravia a ich komparácia. Aj v prípade zodpovednosti za\nškodu spôsobenú na zdraví sa uplatňuje ústavný princíp proporcionality, ktorý je premietnutý v ust. §\n3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., a z ktorého vyplýva, že výška priznanej náhrady musí\nbyť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia a odstraňovania jeho následkov\n(bolestné) a utrpeným trvalým následkom poškodenia zdravia a ich predpokladanému budúcemu výboju\n(SSU). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa pritom môže poskytnúť iba za následky, ktoré\nvznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, príp. ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu\npredchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Výška týchto náhrad je priamo závislá od ich bodového\nhodnotenia na základe lekárskeho posudku vypracovaného ošetrujúcim lekárom, resp. v prípade\ndôvodných pochybností o správnosti hodnotenia v lekárskom posudku, na základe revízie bodového\nhodnotenia vykonanej znalcom z príslušného odboru. Pri bodovom hodnotení lekár musí vychádzať zo\nzásad hodnotenia vymedzených zákonodarcom v § 9 a 10 zák. č. 437/2004 Z.z. a rozsahu sadzieb tohoktorého poškodenia na zdraví uvedených v prílohe zákona. Rozhodujúcim okamihom pre vypracovanie\nbodového hodnotenia u oboch týchto náhrad je okamih ustálenia zdravotného stavu. Zákonodarca\nv ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. umožňuje okrem základného bodového hodnotenia SSU aj\nmimoriadne zvýšenie SSU, a to až do výšky 50 %- ného navýšenia. Mimoriadne zvýšenie SSU má\npritom akcesorickú povahu vo vzťahu k základnému SSU podľa § 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Jedinou\nzákonnou podmienkou pre jeho priznanie je existencia okolností hodných osobitného zreteľa. Ust. § 5\nods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. tak predstavuje normu s tzv. relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.\nj. hypotéza nie je konkrétne určená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Táto nie je svojvoľná,\nnakoľko zák. č. 437/2004 Z.z. rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru\nodškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať pritom na zreteli. Súd priznanie tohto nároku vždy starostlivo\nposudzuje so zreteľom na individuálneho poškodeného, a to bez ohľadu na to, či spôsob života pred\npoškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania sa v oblastiach umenia, vedy,\nšportu, či politiky alebo či viedol bežný život. V otázke splnenia predpokladov pre mimoriadne zvýšenie\nSSU dospela súdna prax vo svojom vývoji k stabilným záverom, v zmysle ktorých priznanie invalidity je\njedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za SSU a rovnako\nuprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako\nvysoko kultúrne pred iným zameraním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska\netiky, ale aj pre porušenie zásady rovnosti (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 29. 11. 2011, sp. zn.\n5Cdo/212/2010, uznesenie NS SR zo dňa 29. 10. 2009, sp. zn. 2Cdo/170/2008). Rozdiely v osobnosti\nčloveka, v jeho individuálnych potrebách, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a\nintenzite obmedzenia poškodeného sa potom nevyhnutne prejavia v diferencovanom prístupe k zvýšeniu\ntejto náhrady. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU súd zohľadňuje stránky spoločné pre život\nvšetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, starostlivosť o osobnú hygienu, obliekanie,\nstravovanie, realizácia v partnerskom vzťahu atď.), ako aj stránky špecifické u každého jedinca zvlášť\nvzhľadom na jeho doterajšie pôsobenie v spoločnosti (t. j. stupeň angažovanosti v najrozmanitejších\nsférach spoločenského života- kultúra, umenie, politika, šport, veda...). Jednotiacim hľadiskom pri\nurčovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za SSU je vzájomná jednota vyjadrenia týchto stránok, ktorej\nbude zodpovedať náhrada primeraná následkom trvalého poškodenia zdravia.\n\n28. Medzi stranami nemal v danej veci za sporné skutkové tvrdenia o priebehu dopravnej nehody, jej\núčastníkoch, o existencii poistného vzťahu škodcu z povinného zmluvného poistenia zo zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou a jeho výlučnej zodpovednosti za\nzistené poškodenie zdravia žalobcu. Rovnako žalovaná uznala aj nárok žalobcu na zvýšenie náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a tento akceptovala v\nrozsahu 20 % zo sumy ňou refundovanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom\nna pokles žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % a na to nadväzujúce priznanie invalidity. Za\nspornú vzhľadom na obranu žalovanej označil otázku premlčania žalovaného nároku odvodenú od\nokamihu ustálenia zdravotného stavu, výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a rozsah jej\nzvýšenia vzhľadom k rozdielnemu bodovému hodnoteniu bolestného a SSU v predložených súkromných\nznaleckých posudkoch.\n29. K otázke premlčania uviedol, že premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku\nktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má\nza následok zánik nároku, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo\nnemožno veriteľovi súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje a to\npráve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Právo naďalej existuje, avšak iba vo forme naturálnej\nobligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Ak na základe vznesenej námietky premlčania\nsúd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum\nveci. Nárok na náhradu škody na zdraví sa podľa § 106 ods. 1 OZ premlčuje len v dvojročnej subjektívnej\npremlčacej dobe plynúcej od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\nPlynutie subjektívnej premlčacej lehoty je tak podmienené subjektívnymi okolnosťami, a to vedomosťou\npoškodeného o osobe škodcu, t. j. osoby zodpovednej za spôsobenú škodu a o škode. Pre konštatovanie\nvedomosti o osobe škodcu je potrebné, aby poškodený disponoval informáciami o okolnostiach vzniku\nškody, na základe ktorých si môže utvoriť dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, kto za škodu\nzodpovedá. Vedomosť o škode súdna prax už stabilne vysvetľuje nielen ako vedomosť o škodovej\nudalosti (deň úrazu, dopravnej nehody), ale aj preukázanú (pozn. súdu nie predpokladanú) vedomosť o\ntom, že vznikla škoda určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť, aby mohol byť škodový\nnárok riadne uplatnený na súde (obdobne viď napr. R 38/1975, R 3/1984, uznesenie ÚS SR zo dňa\n16. 09. 2015, sp. zn. I. ÚS 384/2015, ŠVESTKA, J.- SPÁČIL, J.- ŠKÁROVÁ,M.- HULMÁK, M. a kol.\n2008. Občiansky zákonník 1. § 1 až 459. Komentár. Praha: C.H.Beck, s. 548.). Vedomosť o vzniknutej\nškode na zdraví sa vo väčšine prípadov nezhoduje s okamihom škodovej udalosti. V prípade nároku\nna odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je vedomosť o škode viazaná na\ndeň (okamih) ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy je objektívne prvýkrát možné vykonať\nbodové hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (viď napr. Cz 23/83, uznesenie NS\nSR zo dňa 05. 08. 2010, sp. zn. 3Cdo/295/2009, ďalej MCdo 37/2000). Ustálenie zdravotného stavu\nje pritom otázkou skutkovou, o ktorej súdu vzhľadom na nedostatok odborných medicínskych znalostí\nneprináleží rozhodovať. Dátum vyhotovenia lekárskeho posudku, prípadne znaleckého posudku, ktorým\nje bolestné a SSU ohodnotené, a ktorý môže byť vypracovaný aj so značným časovým odstupom od\nustálenia zdravotného stavu, je z pohľadu premlčania irelevantný, čo potvrdil aj NS SR v rozsudku zo dňa\n28. 02. 2011, sp. zn. 4Cdo/152/2010. Zdôraznil, že nárok na náhradu bolestného a nárok na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú samostatné parciálne nároky v rámci celkového nároku\nna náhradu škody na zdraví, ktoré samostatne vznikajú a rovnako samostatne je potrebné posudzovať\naj ich premlčanie (R 28/1970). Právna teória vo všeobecnosti za okamih ustálenia zdravotného stavu\npri bolestnom považuje ukončenie liečebného procesu poškodeného a pri sťažení spoločenského\nuplatnenia deň, kedy možno určiť preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného\na pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a možno ich bodovo ohodnotiť.\n30. Vychádzal z toho, že žaloba v danej veci bola súdu prvej inštancie doručená dňa 03. 04. 2018.\nZo žalobcom nesporovaných skutkových tvrdení vyvodil, že žalobca ako poškodený mal o osobe\nškodcu vedomosť už v deň dopravnej nehody, kedy do času príchodu záchranných a policajných\nzložiek komunikoval so škodcom (I. C.), ktorého protiprávne konanie bolo trestnoprávne kvalifikované\na sankcionované. Vedomosť o škode nepochybne nadobudol neskôr a táto je v zmysle už vyššie\nuvedeného viazaná na okamih ustálenia zdravotného stavu, ktorý je ako neskorší v danom prípade\nrozhodným pre posúdenie otázky premlčania. Žalovaná namietala premlčanie nároku aj napriek\nskutočnosti, že okamih ustálenia zdravotného stavu ňou oslovený znalec Prof. MUDr. Labaš vo vzťahu\nk bolestnému určil dňom 12. 10. 2016 (ukončením druhého kúpeľného pobytu v NRC Kováčová), vo\nvzťahu k SSU dňom 28. 02. 2018 (dňom vypracovania znaleckého posudku) a vo vzťahu k psychickým\n\nnásledkom dňom 11. 04. 2016 predstavujúcim prvú návštevu psychiatra, t. j. zohľadniac dátumy\nustálenia zdravotného stavu určené žalovanou oslovenými znalcami nekonštatoval premlčanie nároku\nna odškodnenie bolestného a ani SSU. Rovnako záver o premlčaní žiadneho zo žalovaných nárokov\nneodvodil ani od znaleckých záverov MUDr. Božíka, t. j. žalobcom osloveného znalca. Právny následok\nplynutia času žalovaná odvodzovala od hypotetickej možnosti nadobudnutia vedomosti žalobcu o\ncelkovom rozsahu škody na základe záverov znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného\nkonania MUDr. Škodáčkom. Za týmto účelom preto navrhla oboznámenie znaleckého posudku MUDr.\nŠkodáčka z trestného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/87/2015, čo súd prvej inštancie\nneakceptoval pre dôvodnú potrebu nariadenia znaleckého dokazovania za účelom verifikácie bodového\nhodnotenia bolestného a SSU v súkromných znaleckých posudkoch, ktorým mal súčasne za možné\nbezpečne stanoviť aj okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu tak vo vzťahu k bolestnému, ako\naj SSU. Takýto postup súd prvej inštancie považoval za súladný so zásadou hospodárnosti konania,\nnakoľko vychádzajúc z ust. § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého ak ide o sťaženie\nspoločenského uplatnenia možno zdravotný stav považovať za ustálený spravidla až po uplynutí\njedného roka od poškodenia zdravia, čo rozhodne, ako súd prvej inštancie ďalej odôvodnil, nebola\ndoba, ktorá by uplynula už v čase vypracovania znaleckého posudku MUDr. Škodáčkom, a teda bolo\npodľa neho zrejmé, že minimálne v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\nnie je okamih vypracovania znaleckého posudku pre účely trestného konania relevantný. Okrajovo\nuviedol, že znalecké posudky sú v trestnom konaní celkom bežne vypracovávané ešte pred okamihom\nustálenia zdravotného stavu poškodeného. Odborné posúdenie znalcom je v trestnom konaní potrebné\npre substancovanie skutkových okolností, ako aj následkov poškodenia zdravia a doby liečenia pod\nskutkovú podstatu toho- ktorého trestného činu a okamih ustálenia zdravotného stavu je podľa súdu\nprvej inštancie z pohľadu trestného práva irelevantný. Naviac z odôvodnenia rozsudku Okresného\nsúdu Komárno zo dňa 11.07.2017, sp. zn. 2T/78/2015 mal za zrejmé, že obžaloba bola podaná dňa\n25.06.2015 a znalecký posudok MUDr. Škodáčka bol vypracovaný v prípravnom konaní, t. j. ešte\npred 25. 06.2015, čo pri zohľadnení dátumu dopravnej nehody 19.12.2014, závažných a rozsiahlych\nnásledkoch poškodenia zdravia (charakteru polytraumy) žalobcu s MUDr. Škodáčkom predpokladanou\ndobou liečenia 1 rok, ako aj ust. § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vo vzťahu k SSU samo o sebe bez\nďalšieho neindikovalo podľa súdu prvej inštancie premlčanie nároku. Uviedol, že toto nakoniec potvrdil\naj okamih ustálenia zdravotného stavu určený v konaní ustanovenou znaleckou organizáciou, ktorý aj\nvo vzťahu k bolestnému predstavuje okamih neskorší, ako bol vypracovaný znalecký posudok MUDr.\nŠkodáčkom pre účely trestného konania.\n31. Súd prvej inštancie konštatoval, že stranami oslovení znalci, MUDr. Božík aj MUDr. Labaš,\nako okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely hodnotenia bolestného stanovili zhodne\n12.10.2016 predstavujúci okamih ukončenia druhého kúpeľného pobytu žalobcu. Znalecká organizácia\nforensic.sk však zdravotný stav žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu bolestného považovala za ustálený\nuž dňom 06.08.2015, kedy žalobca absolvoval posledný invazívny zákrok (extrakcia osteosyntetického\nmateriálu z pravého lakťa), čo strany ďalej nenamietali, a preto aj súd prvej inštancie vychádzal z\nuvedeného dátumu pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu\nv časti bolestného bol uplatnený oneskorene, keď dvojročná subjektívna lehota v súlade s pravidlami\npočítania času podľa § 122 ods. 2 OZ uplynula dňa 06.08.2017 a žaloba bola na súd doručená\ndňa 03.04.2018. Pokiaľ sa týka nároku na odškodnenie SSU, znalecká organizácia zdravotný stav\nžalobcu považovala za ustálený až v roku 2017 (psychické následky 12.04.2017, somatické následky\n12.10.2017), čo vzhľadom na okamih doručenia žaloby (03.04.2018), podľa súdu prvej inštancie vylučuje\npremlčanie nároku v dvojročnej subjektívnej lehote a uplynutie premlčacej lehoty tohto nároku neodvodil\nani od okamihov ustálenia zdravotného stavu stanovených MUDr. Božíkom (12.10.2016) a Prof. MUDr.\nLabašom (28.02.2018).\n32. Pre účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sporové strany predložili\nsúdu prvej inštancie znalecké posudky majúce povahu súkromných znaleckých posudkov v zmysle\n§ 209 CSP. Vo vzťahu k hodnoteniu týchto, ako aj iných dôkazov súd prvej inštancie zdôraznil,\nže dokazovanie a hodnotenie dôkazov je v civilnom sporovom konaní ovládané zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov a ich rovnakej dôkaznej sily. Pokiaľ sa jedná o znalecké posudky uviedol, že súd\npre nedostatok odborných znalostí nie je oprávnený hodnotiť ich vecnú správnosť, čo neznamená,\nže nekriticky bez ďalšieho musí prebrať znalecké závery, ktoré sa v prípade viacerých znaleckých\nposudkov s rovnakým predmetom znaleckého skúmania zvyčajne líšia. Hodnotenie však súd vykonáva\nz hľadiska formálnych náležitostí, dostatku vstupných podkladov, vierohodnosti teoretických východísk,\n\npresvedčivosti a logickosti odôvodnenia znaleckého nálezu a jeho súladu s vykonanými dôkazmi. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že v danom prípade bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia\nznalcami oslovenými žalobcom a žalovanou sa celkom výrazne odlišovalo, keď za žalobcu boli psychické\nnásledky ohodnotené počtom bodov 3120 a za žalovanú 1.365,9 a somatické za žalobcu počtom bodov\n9100 a za žalovanú 3210, čo samo o sebe odôvodňovalo potrebu verifikácie správnosti znaleckých\nzáverov. Súd prvej inštancie za dôvodnú vyhodnotil požiadavku žalovanej na nariadenie znaleckého\ndokazovania aj vzhľadom na viaceré na prvý pohľad identifikované nedostatky ňou predloženého\nznaleckého posudku vypracovaného Prof. MUDr. Labašom znižujúce jeho celkovú presvedčivosť a\nvierohodnosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na odpoveď znalca na otázku\nobjednávateľa č. 9, či sú u poškodeného splnené predpoklady pre zvýšenie základnej náhrady za\njednotlivé sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., na\nčo znalec reagoval odpoveďou, že iba a len súd môže zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a to najviac o 50 %, a ktorá je v zjavnom rozpore s ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.,\nvo vzťahu ku ktorému smerovala položená otázka a nasvedčuje o nerozlišovaní medzi oprávnením\nznalca a oprávnením súdu zvýšiť bodové hodnotenie SSU. Vzal do úvahy, že skutočnosť, že žalovanou\noslovený znalec nedôvodne nevyužil možnosť navýšenia bodového hodnotenia v žiadnej položke, bola\nnakoniec vytknutá aj v konaní ustanovenou znaleckou organizáciou. Pozornosti súdu prvej inštancie\ntiež neuniklo ani nerešpektovanie sadzieb pre bodové hodnotenie pol. č. 385 menovaným znalcom,\nktorý pri minimálnej sadzbe bodov za danú položku v počte 100 stanovil počet bodov 800. Súd prvej\ninštancie tiež poukázal na odpoveď znalca k okamihu ustálenia zdravotného stavu, ktorý uviedol,\nže zdravotný stav žalobcu sa zlepšoval až do vypracovania znaleckého posudku (28.02.2018), kedy\npovažuje zdravotný stav za ustálený, keď už len z logického hľadiska je vysoko pravdepodobný záver, že\nokamih ustálenia zdravotného stavu bude predchádzať dňu vypracovania znaleckého posudku, nakoľko\nznalec nemôže predvídať, že po spracovaní znaleckého posudku sa zdravotný stav už nezmení, čo\nje rozhodné pre objektívnu možnosť hodnotenia SSU. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie za\ndôvodné považoval bez ďalšieho žalovanou navrhované nariadenie znaleckého dokazovania znaleckou\norganizáciou forensic.sk, z okruhu otázok pre ktorú vypustil otázku žalovanej, či u žalobcu existujú\ndôvody pre mimoriadne zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a stanovenie rozsahu\nzvýšenia, nakoľko zodpovedanie uvedenej právnej otázky prináleží výlučne súdu, ktorý ako jediný\nmá právo rozhodnúť podľa predmetného ustanovenia o zvýšení náhrady najviac o 50 % (na rozdiel\nod zvýšenia bodového hodnotenia SSU posudzujúcim lekárom podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004\nZ.z. v maxime na dvojnásobok bodov). Súd prvej inštancie vyhodnotil, že ním ustanovená znalecká\norganizácia forensic.sk pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzala z dostupnej zdravotnej\ndokumentácie žalobcu, ako aj vlastného vyšetrenia, svoje znalecké závery riadne a presvedčilo\nodôvodnila a vysporiadala sa aj s rozdielmi v bodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu\nv skromných znaleckých posudkoch strán. Nakoľko žalobca odborné závery a vierohodnosť tohto\nznaleckého posudku nenamietal a námietky žalovanej vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku\nvyhodnotil súd prvej inštancie ako irelevantné, pre účely rozhodnutia o uplatnenej náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk, ktorá\npsychické následky na zdraví žalobcu ohodnotila počtom bodov 1914,25 a somatické následky počtom\nbodov 6.707,5. Zohľadnil, že vo vzťahu k hodnoteniu psychických následkov sťaženia spoločenského\nuplatnenia sporové strany nevzniesli žiadne konkrétne námietky. Znalecká organizácia konštatovala\nu žalobcu vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy podľa pol. 253 (pozn.\nsúdu hodnotená aj v oboch znaleckých posudkoch sporových strán), ktoré ohodnotila počtom bodov v\nzákladnom hodnotení 1235 a po navýšení podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vzhľadom na vek\npoškodeného v čase dopravnej nehody a možnosti jeho spoločenského uplatnenia o 55 % v celkovom\npočte bodov 1914,25. Voči bodovému hodnotenie somatických následkov sťažujúcich spoločenské\nuplatnenie žalobcu žalovaná namietala 3 položky, a to 269, 385 a 325c, pri ktorých podľa nej znalecký\nústav postupoval v rozpore s § 10 ods. 8 v spojení s § 9 ods. 7, 8 zák. č. 437/2004 Z.z., a čo malo\nvyplývať aj z predloženého posudkového stanoviska E.. W.. Súd prvej inštancie bol však toho názoru,\nže žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila odborné závery znaleckej organizácie, ktorej znalci\nzávery stanovili na základe preštudovania spisového materiálu, dostupnej zdravotnej dokumentácie a\nvlastného vyšetrenia žalobcu (pozn. súdu prvej inštancie na rozdiel od E.. W.). Uviedol, že námietky\nprezentované v zhode s názorom žalovanej v posudkovom stanovisku E.. W. sa naviac týkali právneho\nposúdenia možnosti zvýšiť základné bodové hodnotenie nad limit stanovený v § 9 ods. 7 zák. č.\n437/2004 Z.z., ktorý sa podľa § 10 ods. 8 uvedeného zákona aplikuje aj pri hodnotení SSU, resp. výkladu\ntohto ustanovenia (skutočnosť, že sa jedná o právnu, nie medicínsku otázku, reflektovala aj samotná\nE.. W.). Znalecká organizácia, podobne ako znalec MUDr. Božík, pri uvedených položkách využila\n\nmožnosť zvýšenia bodového hodnotenia SSU posudzujúcim lekárom podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004\nZ.z., v rozsahu o 55 % argumentujúc vekom žalobcu v čase dopravnej nehody, charakterom trvalých\nnásledkov a možnosti jeho spoločenského uplatnenia v danom veku. Výsledné bodové hodnotenie\ntýchto položiek, t. j. po navýšení podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. prevyšuje bodové hodnotenie\nza anatomické alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Súd prvej inštancie však v tejto súvislosti\nnezdieľal právny názor žalovanej majúc za to, že ani subsidiárne aplikovanie ust. § 9 ods. 7 zák. č.\n437/2004 Z.z. nevylučuje zákonodarcom predpokladanú možnosť zvýšenia bodového hodnotenia SSU\npodľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Ust. § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. sa podľa názoru súdu prvej\ninštancie vzťahuje výlučne na základné bodové hodnotenie poškodenia zdravia vzťahujúceho sa na tú\nistú končatinu alebo orgán, účelom čoho sa zákonodarca snažil zamedziť tomu, aby viaceré poškodenia\nzdravia hodnotené na tej istej končatine, resp. toho istého orgánu neboli hodnotené výhodnejšie, ako\npri fatálnom následku v podobe straty. Účelom ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vzťahujúcom\nsa výlučne na hodnotenie následkov SSU (nie bolestného) bolo podľa súdu prvej inštancie možnosť\ndiferencovať osobitné okolnosti každého prípadu a zohľadniť napr. následky SSU pri strate zraku osoby\nv produktívnom veku oproti osobe neproduktívneho veku a možnosti jej spoločenského uplatnenia.\nJediným limitujúcim faktorom pre zvýšenie SSU (jeho základného bodového hodnotenia) podľa § 10\nods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. je podľa názoru súdu prvej inštancie dvojnásobok základného bodového\nhodnotenia, a to bez vzťahu k § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., ktoré vychádzajúc z gramatického,\nsystematického a teologického výkladu sa vzťahuje výlučne a len na úpravu základného bodového\nhodnotenia SSU pred následnou jeho úpravou podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Zo žiadneho\nustanovenia zák. č. 437/2004 Z.z. súd prvej inštancie nevyvodil záver prezentovaný žalovanou a E.. W.,\nktorý by bez opory v platnej právnej úprave neprípustne a diskriminačne vylučoval možnosť zvýšenia\nbodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípade poškodených, ktorým bola\namputovaná končatina, bez možnosti zohľadnenia osobitných okolností prípadu posudzujúcim lekárom.\nRozsudok NS SR zo dňa 12. 08. 2014, sp. zn. 1Sžo/52/2013, na ktorý poukazovala v tejto súvislosti\nžalovaná, podľa súdu prvej inštancie nedopadá na problematiku nastolenú v tomto konaní a nerieši\notázku zvýšenia bodového hodnotenia SSU podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. nad horný limit\nsadzby stanovenej pre anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V predmetnom prípade\nbolo hodnotené len bolestné a právna otázka, ktorá bola v konaní riešená, sa týkala možnosti použitia\nsadzieb stanovených pri hodnotení SSU aj pri bodovom hodnotení bolestného, resp. pri posudzovaní\nlimitu podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., a preto vzhľadom na rozdielnosť okolností prípadu nemajú\npodľa súdu prvej inštancie závery vyslovené v tomto rozhodnutí žiaden vplyv pre jeho rozhodnutie\nv danej veci. Súd prvej inštancie však poukázal na to, že závery, ktoré prijal k maximálnemu limitu\nbodového hodnotenia SSU pri zohľadnení ust. § 10 ods. 4 a § 9 ods. 7 v spojení s § 10 ods. 8 zák. č.\n437/2004 Z.z. korešpondujú aj so závermi rozhodovacej činnosti správnych súdov v otázke posudzujúcej\nvzťah limitu podľa § 9 ods. 6, 7 a možnosti zvýšenia bodového hodnotenia bolestného posudzujúcim\nlekárom podľa § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., kedy správne súdy zhodne konštatujú, že zvýšenie je\nmožné vykonať až na dvojnásobok bodového hodnotenia za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny\nalebo orgánu, t. j. limit podľa § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. sa vzťahuje len na základné bodové\nhodnotenie, resp. stanovenie horného limitu základnej sadzby pred navýšením podľa § 9 ods. 5 zák.\nč. 437/2004 Z.z. (viď napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 09. 2019, sp. zn.\n30Sa/1/2019). Rovnako za irelevantné mal aj úvahy E.. W. k diskrepancii bodového hodnotenia pri\namputačnej strate hornej končatiny na úrovni ramena a strate funkcie končatiny z poškodenia nervov,\nktorých relevancia by mohla mať význam len z pohľadu de lege ferenda, a teda možnosti zmeny platného\nprávneho stavu, nie pre odklon súdu od platnej právnej úpravy.\n33. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie bol toho názoru, že znalecká organizácia dostatočne\npresvedčivo vysvetlila a odôvodnila postup pri bodovom hodnotení SSU podľa § 10 ods. 4 zák. č.\n437/2004 Z.z. pri zohľadnení zákonom stanovených predpokladov, a ktorý v danom prípade vyplynul\nzo skutočnosti, že u žalobcu došlo k poruche zdravia ťažkého charakteru na viacerých orgánových\nsystémoch, ktorú utrpel v mladom produktívnom veku 33 rokov, a kedy pre hendikep spojený so stratou\nzraku je žalobca pri pobyte mimo bydliska odkázaný na sprievod inej osoby. Bodové hodnotenie za\nnajzávažnejšie poškodenie zdravia majúce najvýznamnejší trvalý následok na spoločenské uplatnenie\nžalobcu vykonávajúceho pred dopravnou nehodou povolanie vodiča, a to stratu zraku podľa pol. 269,\nnavýšila na o 100 % a ostatné položky s výnimkou bodového hodnotenia za jazvy navýšila o 55\n% na rozdiel od znalca Prof. MUDr. Labaša, ktorý vôbec nevyužil možnosť navýšenia základného\nbodového hodnotenia podľa § 10 ods.4 zák. č. 437/2004 Z.z. zrejme vychádzajúc z nesprávneho\nvýkladu ust. zák. č. 437/2004 Z.z., z ktorých vyvodil nemožnosť znalca navýšiť bodového hodnotenie,\n\nako aj bodového hodnotenia MUDr. Božíka, ktorý za nedostatočného odôvodnenia navýšil bodové\nhodnotenie všetkých položiek SSU na zákonné maximum, t. j. o 100 %. Ako nedôvodnú vyhodnotil\nsúd prvej inštancie aj námietku prezentovanú v posudkovom stanovisku E.. W. (u ktorej súd prvej\ninštancie okrem iného nedisponoval informáciami o odbornom zaradení menovanej lekárky či vstupných\nmateriálov, z ktorých vychádzala pri revidovaní odborných záverov znaleckej organizácie) vo vzťahu\nk bodovému hodnoteniu pol. 325c (poškodenie ramena obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného\nkĺbu ťažkého stupňa vzpažením, predpažením do 90°), nakoľko znalecká organizácia okrem zdravotnej\ndokumentácie vykonala na rozdiel od E.. W. aj vlastné vyšetrenie žalobcu a rovnako pokiaľ menovaná\nlekárka poukazovala na údaj o obmedzení pohybu len v terminálnych polohách v lekárskej správe\nNRC Kováčová z 12. 10. 2016 súd prvej inštancie uviedol, že podľa znaleckej organizácie k ustáleniu\nzdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu následkov poškodenia zdravia na SSU došlo až 12.\n10. 2017, t. j. rok po prepustení žalobcu z druhého kúpeľného pobytu, a preto z pohľadu súdu prvej\ninštancie nie je markantný údaj zo zdravotnej dokumentácie z času, kedy nebol zdravotný stav žalobcu\nustálený (a teda mohlo dôjsť nielen k jeho zlepšeniu, ale aj zhoršeniu).\n34. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na až v záverečnej reči prednesenú obranu žalovanej v časti, v\nktorej namietala aj to, že žalobca sa podanou žalobou nedomáhal odškodnenia za položky 301b, 325c\na 432d hodnotené v znaleckom posudku forensic.sk. Z podanej žaloby, ktorá vychádzala z bodového\nhodnotenia SSU MUDr. Božíkom v znaleckom posudku č. 8/2017, mal za zrejmé, že predmetom konania\nbolo odškodnenie SSU aj za iné jednostranné následky poranenia pľúc, ktoré hodnotil podľa pol. 301a,\nďalej aj za obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu podľa pol. 325e a rozsiahle plošné jazvy\npodľa pol. 432b. Znalecká organizácia forensic.sk hodnotila predmetné poškodenie zdravia, avšak tieto\nsubsumovala pod iné položky podľa prílohy č. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., konkrétne iné následky poranenia\npľúc klasifikovala namiesto pol. 301a pod pol. 301b, obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu\nhodnotila v intenciách nie pol. 325e ako MUDr. Božík, ale pol. 325c a plošné jazvy vzhľadom na zistený\nrozsah hodnotila nie pod pol. 432b, ale pod pol. 432d. Za neopodstatnený mal preto záver žalovanej,\nže sa jedná o iný ako žalobou uplatnený predmet konania. Vychádzajúc z komparácie znaleckého\nposudku MUDr. Božíka a forensic.sk, znalecká organizácia nehodnotila žiadne poškodenia a následky\nna zdraví žalobcu, ktoré by neposudzoval aj MUDr. Božík a rozdiely v subsumovaní niektorých následkov\npod inú položku Sadzobníka bodového hodnotenia SSU sú podľa súdu prvej inštancie odôvodnené\nvýlučne rozdielnou aplikáciou odborných znalostí na konštatované poškodenie zdravia, a nie novo\nzisteným a doposiaľ nehodnoteným poškodením zdravia žalobcu. Konštatoval, že závery spočívajúce\nv subsumovaní následkov poškodenia zdravia pod inú položku pritom znalecká organizácia aj riadne\nodôvodnila.\n35. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že znaleckým dokazovaním bolo bodové\nhodnotenie SSU žalobcu ustálené počtom bodov 8.621,75 stanoveným znaleckou organizáciou\nforensic.sk. Žalobca si za jeden bod uplatňoval sumu 17,66 eur, ktorou je súd prvej inštancie viazaný,\na ktorá neprevyšuje hodnotu jedného bodu, ktorá by mu vychádzajúc z okamihu ustálenia zdravotného\nstavu stanoveného forensic.sk prináležala podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. v spojení s opatrením\nMZ SR č. 12/2017 Z.z. (18,24 eur). Vychádzajúc zo žalobnej požiadavky za dôvodný posúdil nárok\nžalobcu na odškodnenie SSU v peňažnom vyjadrení súčinu znaleckou organizáciou stanoveného počtu\nbodov 8.621,75 a uplatnenej hodnoty jedného bodu 17,66 eur, t. j. v celkovej výške 152.260,11 eur a po\nzaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. vo výslednej\nsume 152.261 eur. Žalobcovi zohľadniac výšku žalovanou dobrovoľne hradeného odškodnenia za SSU\n(80. 811 eur) preto priznal odškodnenie SSU v sume 71.450 eur.\n36. Konštatoval, že medzi stranami bola sporná aj hodnota jedného bodu, ktorá v časti bolestného,\nvo vzťahu ku ktorému mal byť zdravotný stav žalobcu podľa znalcov MUDr. Božíka aj Prof. MUDr.\nLabaša ustálený v roku 2016, nenašla medzi stranami zhodu, keď žalobca hodnotu jedného bodu určil\nsumou 17,66 eur a žalovaná sumou 17,16 eur. Súd prvej inštancie sa stručne vyjadril aj k tejto otázke,\na to napriek konštatovanému premlčaniu náhrady za bolestné, nakoľko stanovenie hodnoty jedného\nbodu ovplyvňuje aj jeho závery o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ sporové strany\nvychádzali z ustálenia zdravotného stavu (v časti bolestného) v roku 2016, vyhodnotil, že žalobca\nsprávne a v súlade s § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. v spojení s opatrením Ministerstva zdravotníctva SR\nč. 17/2016 Z.z. zo dňa 18. 05. 2016 vychádzal z hodnoty jedného bodu 17,66 eur. Predmetné opatrenie\ntotiž pri výpočte hodnoty jedného bodu vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok\n2015 (885 eur) a výška jedného bodu určená týmto opatrením sa použije v prípadoch, kedy k ustáleniu\n\nzdravotného stavu, a teda vzniku nároku na odškodnenie bolestného, ako aj sťaženia spoločenského\nuplatnenia podľa zák. č. 437/2004 Z.z. došlo v roku 2016. Podporne v tejto súvislosti poukázal aj na\nzhodné právne názory vyslovené v rozhodnutiach NS SR zo dňa 25. 10.2012, sp. zn. 4MCdo/19/2011,\nzo dňa 25.05.2016, sp. zn. 9Sžo/63/2014, zo dňa 21.03.2019, sp. zn. 3Cdo/66/2018. Rovnako vo\nvzťahu k uplatnenej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal na to, že žalobca, ktorého\nžalobnou požiadavkou je súd viazaný a nemôže rozhodnúť nad jej rámec, tzv. ultra petitum partium\n(§ 216 ods. 1 CSP), si voči žalovanej uplatnil peňažný nárok odvodený od súčinu počtu bodov za\nsťaženie spoločenského uplatnenia a hodnoty jedného bodu 17,66 eur vychádzajúc z okamihu ustálenia\nzdravotného stavu 2016. Nakoľko nereagoval na znaleckou organizáciou neskoršie stanovený okamih\nustálenia zdravotného stavu (rok 2017), čo by zakladalo nárok na ohodnotenie jedného bodu sumou\n18,24 eur stanovenou opatrením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 17.05.2017 č. 12/2017 Z.z., súd\nprvej inštancie vychádzal z finančného vyjadrenia nároku odvodeného od hodnoty jedného bodu 17,66\neur v súlade so žalobnou požiadavkou. Na uvedenom podľa názoru súdu prvej inštancie nič nemení\nskutočnosť, že vzhľadom na nižší celkový počet bodov by v konečnom výsledku aj pri vyššej hodnote\nbodu bola výsledná suma nižšia, nakoľko je vo výlučnej dispozícii bdelého žalobcu ako dominus litis\n(pána sporu) uplatniť si odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v hodnote jedného bodu aj\nnižšej ako stanovuje objektívne právo a súd vstupuje do výpočtu len v prípade, ak by uplatnená hodnota\njedného bodu prevyšovala nárok podľa objektívneho práva.\n37. Pokiaľ sa týka zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č.\n437/2004 Z.z. súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal zhodne so stranami sporu za to,\nže v prípade poškodenia zdravia žalobcu sú nepochybne dané okolnosti hodné osobitného zreteľa\nodôvodňujúce zvýšenie tejto náhrady nad rámec znaleckého bodového hodnotenia. Nestotožnil sa však\nso žalovanou uznaným 20 %- ným navýšením, ktoré súd prvej inštancie považoval za neproporcionálne\na nezodpovedajúce veku žalobcu v čase poškodenia zdravia (33 rokov), závažnosti zisteného\npoškodenia zdravia, ktorého ho trvale a takmer úplne vyradilo z akýchkoľvek možností ďalšieho\nspoločenského uplatnenia v komparácii s predpokladmi spoločenského uplatnenia a uspokojovania\nživotných potrieb pred dopravnou nehodou.\n38. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že žalobca bol pred dopravnou nehodou zdravý, mladý,\nvitálny, vykonávajúci povolanie vodiča s dosahovaným priemerným príjmom 2.000 až 2.500 eur netto\nmesačne. Z výsluchu žalobcu a z psychiatrického vyšetrenia forensic.sk ďalej vyvodil, že žalobca sa pred\ndopravnou nehodou venoval športu, turistike, k jeho koníčkom patrilo šoférovanie, jazdenie na motorke\na motokárach, ktorým sa vo voľnom čase venoval. Znalecká organizácia forensic.sk ho predúrazovo\nohodnotila ako extrovertnú, sociabilnú, nekonfliktnú vitálnu osobnosť s dobrou záťažovou a frustračnou\ntoleranciou, adjustovanú vo všetkých sférach fungovania. Po dopravnej nehode, najzávažnejším\nnásledkom ktorej tak z pohľadu medicínskeho, ako aj subjektívneho vnímania žalobcu bola trvalá strata\nzraku, ako aj ochrnutie ľavej hornej končatiny, došlo k fatálnej zmene súkromného aj spoločenského\nživota žalobcu, ktorý v pomerne mladom a produktívnom veku (33 rokov) náhle zostal nesebestačný\na odkázaný na každodennú pomoc a starostlivosť inej osoby, a to aj pri zabezpečovaní základných\nživotných potrieb (napr. prípravy aj bežného jedla) a ťažké zdravotné následky somatického charakteru\nviedli aj k jeho vylúčeniu z možnosti vykonávať akékoľvek činnosti, ktorým sa či už v profesijnom ako aj\nsúkromnom živote venoval pred dopravnou nehodou. Vyhodnotil, že žalobca nie je schopný vykonávať\nnielen povolanie, ktorému sa s obľubou venoval pred dopravnou nehodou, a ktoré zároveň predstavovalo\naj jeho voľnočasovú záľubu, a to šoférovanie, ale aj voľnočasové aktivity, ktorým sa venoval pred\ndopravnou nehodou. Fakticky je vylúčený z vykonávania akejkoľvek zárobkovej činnosti, čo sa premietlo\naj do priznania plnej invalidity sociálnou poisťovňou, a v dôsledku čoho sa mesačný príjem žalobcu\nobmedzil na sumu invalidného dôchodku (z cca 2.000- 2.500 eur mesačne na cca 200 eur). Jeho život,\nako sám uviedol, sa obmedzil na počúvanie televízora a prechádzky realizované len za pomoci inej\nosoby. Fatálne poškodenie zdravia si u žalobcu aj podľa posudzujúceho psychiatra objektívne vynútilo\nvýrazné obmedzenie životnej aktivity, sociability a stratu záujmov, poruchy spánku. U žalobcu sa to\nprejavilo najmä zmenou jeho osobnostného charakteru, keď z extrovertnej a život milujúcej osoby sa stal\nintrovertný človek vyhýbajúci sa societe, so zvýšenou dráždivosťou a poklesom záťažovej a frustračnej\ntolerancie, zvýšenou unaviteľnosťou a narušenými adaptačnými schopnosťami. V priamej príčinnej\nsúvislosti s dopravnou nehodou a pri nej utrpených vážnych trvalých následkoch sa u žalobcu rozvinula\ndepresívna porucha stredne ťažkého stupňa, ktorá si vyžiadala odbornú aj medikamentóznu intervenciu,\na aj v súčasnosti má nepriaznivý dosah na jeho spoločenské uplatnenie tak v rodinnom, intímnom,\nosobnom, pracovnom, spoločenskom živote. Súd prvej inštancie tiež prihliadol na to, že následky\n\npoškodenia zdravia sú trvalého a medicínsky neodvrátiteľného charakteru a neexistuje predpoklad\nzlepšenia zdravotného stavu žalobcu. Okrajovo súd prvej inštancie poukázal aj na to, že závažnosť\npoškodenia zdravia žalobcu v mladom veku a jeho takmer trvalé vyradenie z možností spoločenského\nuplatnenia bolo zohľadnené aj znaleckou organizáciou pri postupe podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004\nZ.z. a rovnako pri posúdení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sociálnou poisťovňou, aj\nkeď uvedené samo o sebe nie je dôvodom pre konštatovanie splnenia podmienok podľa § 5 ods. 5 zák.\nč. 437/2004 Z.z.\n39. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v dôsledku fatálneho a medicínsky nezvratného poškodenia\nzdravia žalobcu, ktorý po dopravnej nehode z hľadiska najzávažnejších následkov zostal slepý\na ochrnutý na ľavú hornú končatinu, došlo u neho k výraznému obmedzeniu jeho uplatnenia v\nspoločenskom, súkromnom, rodinnom, profesijnom, kultúrnom živote, vo vzťahu ku ktorému nemožno\nako proporcionálne považovať žalovanou uznané zvýšenie SSU v rozsahu 20 %, ktoré aj v rozhodovacej\npraxi súdov zodpovedá menej závažným následkom poškodenia zdravia v tak mladom veku (viď\nnapr. rozsudok NS SR zo dňa 23. 02. 2017, sp. zn. 3Cdo/192/2015, ktorý akceptoval 20 %né navýšenie SSU za trvalé následky spôsobené v dôsledku natrhnutého predného skríženého\nkolenného väzu s nutnosťou chirurgického výkonu vo veku poškodeného 28 rokov obmedzujúce, nie\nvyraďujúce, z možnosti uplatnenia v spoločenskom a súkromnom živote). Vyjadril názor, že zákonom\nprípustný rozsah zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť diferencovaný a\nnáležite vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu hodnotené objektívne, t. j. nie na základe\nsubjektívneho vnímania poškodeného, so zohľadnením stránok spoločných pre život všetkých osôb\n(možnosť vykonávať bežné životné úkony, starostlivosť o hygienu, stravovanie, obliekanie a iné), ako aj\nosobitných stránok každého jednotlivca vzhľadom na jeho doterajšie spoločenské pôsobenie (profesný\nživot, realizácia voľnočasových aktivít a iné). V prípadoch najťažších stavov, kedy poškodený je trvalo\nodkázaný vo všetkých alebo väčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo vyradený\nz akýchkoľvek pracovných, spoločenských, voľnočasových aktivít, prípadne vyradený aj v menšom\nrozsahu avšak v útlom detskom veku súdy priznávajú zvýšenie v rozsahu 40- 50 % v závislosti od\nindividuálnych okolností prípadu. Súhlasil so žalovanou, že zvýšenie v rozsahu 50 %, t. j. na zákonné\nmaximum je v zmysle súdnej praxe ponechané prípadom absolútneho vyradenia zo spoločenského\na súkromného života poškodeného zodpovedajúceho uznaniu invalidity v rozsahu 80-90 %, prípady\nležiaceho pacienta odkázaného na podávanie umelej výživy, polohovanie, ďalej stavom bdelej kómy,\nkedy je znemožnená akákoľvek sociálna interakcia a uplatnenie poškodeného vo všetkých sférach\nspoločenského, súkromného a profesijného života, čo nie je posudzovaný prípad, kedy žalobca má za\noproti najťažším stavom tzv. bdelej kómy a trvalého pripútania na lôžko za pomoci najbližších aspoň\nčiastočne zachovanú možnosť sociálnej interakcie, niektorých obslužných činností a rozvíjania vzťahov s\nblízkym okolím. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie za proporcionálne spôsobenej ujme v danom\nprípade vyhodnotil zvýšenie SSU v rozsahu 45 % zo znaleckou organizáciou stanoveného základného\nbodového hodnotenia, t. j. 45 % zo sumy 152.261 eur (8621,75 x 17,66 eur so zaokrúhlením výsledku na\ncelé euro nahor), čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 68.518 eur, od ktorej súd prvej inštancie\nodpočítal žalovanou už uhradené zvýšenie v sume 16.162,20 eur a po zaokrúhlení smerom nahor\nžalobcovi priznal nárok na doplatenie sumy 52.356 eur. Pokiaľ žalovaná poukazovala na podobnosť\nskutkového stavu s prípadom, ktorého posúdenie bolo predmetom dovolacieho konania vedeného na\nNS SR pod sp. zn. 3Cdo/209/2017, súd prvej inštancie poukázal na to, že každý prípad je jedinečný\na ani z opisu skutkového stavu nedospel k záveru o nadhodnotení žalobcovi priznaného zvýšenia\nSSU. Súd prvej inštancie vo vzťahu ku komparovanému prípadu poukázal na to, že vo veci sp. zn.\n3Cdo/209/2017 boli zistené iné následky poškodenia zdravia, kedy poškodený nebol úplne ochrnutý\nna končatinách bez možnosti akéhokoľvek pohybu, aj v dôsledku poškodenia zdravia vedel sám a bez\npomoci jesť, piť, poškodenie neviedlo k jeho vylúčeniu zo sexuálneho života, nebola u neho zistená\nžiadna duševná porucha, pred dopravnou nehodou bol nezamestnaný, t. j. menované okolnosti zjavne\nodôvodňujú iný rozsah zvýšenia SSU. Rovnako ako irelevantné pre rozhodnutie v danej veci posúdil\nžalobcom predložené dohody o urovnaní v časti zvýšenia SSU uzatvorené inými poisťovateľmi, ktorými\nsúd nie je viazaný, a vo vzťahu ku ktorým nemal ani dostatok informácií o individuálnych následkoch\npoškodenia zdravia na SSU.\n40. Záverom uviedol, že sa nezaoberal obranou žalovanej namierenej čo do nákladov žalobcu na\nvypracovanie znaleckého posudku a príslušenstva, nakoľko vychádzajúc zo žalobného petitu tieto neboli\npredmetom konania, a rozpor vyplývajúci z ich odôvodnenia v texte žaloby žalobca odstránil, keď na\npojednávaní dňa 10. 11. 2020 potvrdil, že si ich v konaní voči žalovanej neuplatňuje.\n\n41. S poukazom na vyššie uvedené po pripustení čiastočného späťvzatia z dôvodu premlčania zamietol\nv celom rozsahu žalobu o zaplatenie náhrady bolestného a v časti požadovaného odškodnenia SSU a\njeho zvýšenia žalobe čiastočne vyhovel. Rešpektujúc samotnú žalobnú požiadavku súd prvej inštancie\nna plnenie žalovanej určil sedemdňovú paričnú lehotu.\n42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní\npodľa § 255 ods. 1 CSP v spojení so zásadou zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP.\nZohľadnil skutočnosť, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody na zdraví (v danom prípade právo\nna náhradu bolestného a náhradu za SSU) sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky, čo vedie k\npotrebe samostatného rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu ku každému z nich.\nÚspech žalobcu v spore len vo vzťahu k niektorému z uplatnených nárokov nemôže subsumovať,\nresp. založiť úspech aj v časti druhého žalobou uplatneného nároku, v ktorom by nebol úspešný. Vo\nvzťahu k uplatnenému bolestnému súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodoval\npodľa oboch vyššie uvedených procesných zásad, t. j. tak podľa zásady zavinenia na zastavení\nkonania, ako aj zásady úspechu v konaní. Zavinenie súd posudzuje výlučne z procesného hľadiska\n(bez ohľadu na meritórny výsledok sporu), a to na základe skutočností, ktoré vznikli po začatí súdneho\nkonania. Zavinenie v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP pritom nie je možné interpretovať v doslovnom\njazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. V\ndanom prípade dospel k záveru, že zastavenie konania v časti o zaplatenie bolestného v sume 24.539\neur (oproti pôvodne žalovanej sume 41.457 eur) zavinila žalovaná, keď predmetný nárok žalobcom\npreukázateľne uplatnený žiadosťou, ktorá jej bola doručená dňa 13. 12.2017, žalovaná ani čiastočne\nnielenže neuspokojila v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote plynúcej podľa § 11 ods. 5 zák. č.\n381/2001 Z.z. od oznámenia o škode, ale v stanovenej lehote žalobcu nevyrozumela o výsledku šetrenia\npoistnej udalosti. V konaní mal za preukázané, že na základe oznámenia o poskytnutí poistného plnenia\nzo dňa 27.03.2018 žalovaná čiastočne uznala ako dôvodný nárok žalobcu na bolestné, ktorý v uznanej\nčasti bol na účet právneho zástupcu žalobcu poukázaný dňa 29.03.2018. Pri zohľadnení už uvedeného\nmárneho uplynutia zákonnej lehoty pre prešetrenie poistnej udalosti a okamihu podania žaloby na pošte\n(29. 03. 2018) za situácie, kedy žalovaná nepreukázala, že by žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi\nvýsledok šetrenia poistnej udalosti doručila pred uvedeným dátumom, konštatoval, že žaloba nebola\npodaná predčasne a zavinenie na zastavení konania z procesného hľadiska možno dôvodne pričítať na\nvrub konania žalovanej. Vo zvyšnej časti, v ktorej súd prvej inštancie nárok meritórne posudzoval a pre\npremlčanie zamietol, bol žalobca čo do základu neúspešný. Vychádzajúc zo žalobou uplatnenej sumy\nbolestného 41.457 eur tak v percentuálnom vyjadrení konštatoval zavinenie žalovanej na zastavení\nkonania v rozsahu 59,19 % a neúspech žalobcu vo zvyšnej časti zodpovedajúcej rozsahu 40,81 %.\nVzhľadom na uvedené žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie bolestného\nv rozsahu 18,38 % (59,19 - 40,81). Okrajovo poukázal na to, že pre rozhodnutie o nároku na náhradu\ntrov konania je celkom irelevantná skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania dobrovoľne na základe\nzáverov ňou vykonaného šetrenia plnila časť premlčaného nároku, čo je v jej dispozičnej sfére a čo\nvýlučne z procesného hľadiska malo vplyv na jej zodpovednosť za trovy konania. Pri rozhodovaní o\nnároku na náhradu trov konania v časti o zaplatenie náhrady za SSU a zvýšenia tejto náhrady sa súd\nprvej inštancie tiež riadil oboma uvedenými zásadami, keď v zastavenej časti bolo dôvodom správanie\nžalovanej, ktorá čiastočne nárok uspokojila až po podaní žaloby a prevzatí právneho zastúpenia žalobcu.\nVo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom meritórneho rozhodovania, súd prvej inštancie v súlade so\nzávermi ustálenej súdnej praxe vychádzal z plného úspechu žalobcu, ktorý v spore o odškodnenie\nSSU, ktorého výška plne závisí od znaleckých poznatkov, a v spore o priznanie zvýšenia SSU, ktoré\nje na voľnej úvahe súdu, preukázal základ žalovaného nároku tak vo vzťahu k doplateniu SSU, ako\naj k splneniu podmienok pre zvýšenie SSU nad žalovanou uznaný rozsah. Uvedené podľa súdu prvej\ninštancie odôvodňuje nárok na plnú náhradu trov konania z výšky ním prisúdenej sumy a zodpovedá\nnemožnosti strán sporu objektívne určiť výšku požadovaného plnenia (viď napr. nález Ústavného súdu\nSR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019). Vo vzťahu k nárokom na náhradu SSU a jej zvýšenie tak\nžalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.\n43. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho advokáta\nodvolanie v rozsahu II. výroku (v rozsahu povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 38.066,- EUR) a v časti VI. (závislého) výroku o trovách\nkonania, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP]. Domáhala sa, aby Krajský súd\nv Bratislave rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v napadnutej časti zamietne, prizná\n\nžalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. Skutkový stav zostručnil tak, že žalobca si v konaní uplatnil\ninter alia nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle\n§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o\nzdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZoBSSU“). Domáhal sa priznania tejto náhrady v maximálnom\nmožnom rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie považoval daný nárok za dôvodný v sume 68.518,- EUR,\npredstavujúcej mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 45 %\nzo sumy 152.261,- EUR (zo sumy oprávneného a preukázaného nároku žalobcu na náhradu sťaženia\nspoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 1 a 2 ZoBSSU). Keďže žalovaná v priebehu konania\ntento nárok čiastočne plnila vo výške 16.162,20 EUR, súd prvej inštancie II. výrokom uložil žalovanej\npovinnosť nahradiť zvyšnú časť nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia, t. j. zaokrúhlené na sumu 52.356,- EUR (súdom prvej inštancie ustálený nárok vo výške\n68.518,- EUR - čiastočné plnenie po začatí konania vo výške 16.162,20 EUR). Žalovaná považuje za\nprimerané mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.452,20\nEUR, t. j. v rozsahu 20 % zo sumy 152.261,- EUR. Keďže v priebehu konania plnila žalovaná tento\nnárok v rozsahu 16.162,20 EUR, z uvedeného dôvodu nenamieta zvyšnú časť ním akceptovanej výšky\nmimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ujmy, t. j. sumu vo výške\n14.290,- EUR (žalovaným akceptovaný nárok vo výške 30.452,20 EUR - čiastočné plnenie po začatí\nkonania vo výške 16.162,20 EUR). S poukazom na uvedené žalovaná napadla rozsudok v časti II.\nvýroku vo zvyšnom rozsahu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,\na teda čo do povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 38.066,- EUR (súdom priznaný nárok vo\nvýške 52.356,- EUR - žalovaným akceptovaná zvyšná časť mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vo výške 14.290,- EUR). Pre úplnosť uviedla, že II. výrok rozsudku nenapáda\nv časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 71.450,- EUR. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].\nNapriek tomu, že dôvodnosť a výška nároku v zmysle § 5 ods. 5 ZoBSSU je výlučne v kompetencii súdu,\njeho úvaha podľa neho nemôže byť svojvoľná. Súd musí dbať na to, aby priznaná výška náhrady bola\nzaložená na objektívnych a rozumných dôvodoch, a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou\nškodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na mimoriadne zvýšenie\nza sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp\nproporcionality (m.m. 3 Cdo 464/2015; 3 Cdo 192/2015). Žalovaná uviedla, že za žiadnych okolností\nnebagatelizuje zranenia, ktoré žalobca utrpel v dôsledku škodovej udalosti, rovnako ani následky, ktoré\nžalobca v dôsledku týchto zranení znáša a budú ho sprevádzať aj v budúcnosti. Považoval však za\nnevyhnutné zohľadniť, že mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže\nbyť nástrojom na paušálne znásobovanie bodového hodnotenia priznaného lekárskym posudkom,\nkeďže priznané bodové hodnotenie samo o sebe zohľadňuje všetky nepriaznivé následky pre životné\núkony poškodeného, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti. Už samotné sťaženie spoločenského\nuplatnenia (v základnom bodovom ohodnotení, ktoré navyše môže byť zvýšené lekárom až na\ndvojnásobok podľa § 10 ods. 4 ZoBSSU) sa odškodňuje vtedy, ak ujma na zdraví preukázateľne trvalo\na výraznejšie vplýva na životné úkony poškodeného. Účelom inštitútu mimoriadneho zvýšenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia je odškodniť prípady, v ktorých následky škody na zdraví zasiahnu do života\npoškodeného v takej miere, že nestačí odškodnenie podľa základnej sadzby sťaženia spoločenského\nuplatnenia. Namietala, že súd prvej inštancie priznanie nároku v danej výške neodôvodnil žiadnymi\nobjektívnymi skutočnosťami, výpočtom, či rozhodnutiami v iných obdobných veciach. Poukázala na\njediné rozhodnutie, ktorým však iba odôvodňuje údajnú neprimeranosť žalovaným akceptovaného 20\n%-ného rozsahu mimoriadneho zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Okrem toho\nsa obmedzil iba na výpočet zranení žalobcu a následkov dopravnej nehody, ktoré však boli riadne\nzohľadnené a odškodnené v rámci priznaného nároku na náhradu bolestného a nároku na náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná sa preto v tejto súvislosti domnieva, že u žalobcu je\nodôvodnené mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 %. Tento záver\nnie je podľa nej svojvoľný, keďže pri určení primeranosti rozsahu mimoriadneho zvýšenia za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vychádza žalovaná z rozhodovacej praxe nielen jednej z najvyšších súdnych\nautorít, ale aj z aktuálnych rozhodnutí odvolacích súdov v obdobných veciach:\n- rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.6.2018 sp. zn. 3 Cdo 209/2017:\n\n„Odvolací súd (bez akéhokoľvek bagatelizovania vysokého stupňa poškodenia zdravia žalobcu 1/)\nnespochybnil závažnosť dokazovaním preukázaných obmedzení žalobcu 1/ vo všetkých oblastiach jeho\nživota, preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v jeho prípade sú dané okolnosti\nhodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\nv zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Pri úvahe o primeranosti zvýšenia tejto náhrady o 25 %\nmal na zreteli, že v prípade žalobcu 1/ nejde o úplné ochrnutie jeho končatín, ktoré by znamenalo úplnú\nstratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nejde ani o prípad ležiaceho pacienta vyžadujúceho podávanie\numelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie (kedy, by - podľa názoru odvolacieho súdu\n- bolo primerané zvýšenie až o 50 %). Napriek stupňu poškodenia zdravia žalobcu 1/ nejde v jeho\nprípade o najzávažnejšie možné sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného\nzvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.\nOdvolací súd v napadnutom rozsudku poukázal na závery znalcov, ktorí uviedli, že u žalobcu 1/ nie\nje prítomný obraz kvadruplégie (úplného ochrnutia všetkých štyroch končatín), ale ťažká kvadruparéza\ns výraznou prevahou na dolných končatinách (v určitých segmentoch je možný istý aktívny pohyb).\nV svalových segmentoch horných končatín je sčasti (v rozmedzí 10 % až 50 %) redukovaná svalová\nsila; najvýraznejší postih je z hľadiska úchopovej funkcie ruky a jemnej motoriky ruky a prstov, ktorá je\nprakticky nemožná. Postih na dolných končatinách s hodnotením sily vo všetkých segmentoch je značný,\nnie však absolútny. Žalobca 1/ má tiež zachovaný určitý stupeň schopnosti regulácie ritných zvieračov,\nktoré nie sú poškodené, vie prejsť z invalidného vozíka na WC. Naučil sa hornými končatinami jesť, piť,\nresp. posúvať počítačovú myš. Ani jeho sexuálny život nie je úplne vylúčený. Nebola u neho zistená\nduševná porucha, ale psychické symptómy. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací\nsúd pri stanovení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 % zachoval zásadu\nprimeranosti a svoje právne úvahy podložené výsledkami vykonaného dokazovania náležite odôvodnil.“.\nNajvyšší súd SR akceptoval mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\nmaximálne o 25 %. Poškodený v danom prípade mal závažné zranenia a trvalé následky, pričom išlo o\n22 ročného poškodeného, (ukončené základné vzdelanie, nezamestnaný, hral futbal v miestnom klube\na bol dobrovoľný hasič), ktorý nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej,\nalebo športovej oblasti. Mal však výrazne ochrnuté všetky štyri končatiny a používal invalidný vozík,\nktorý nedokázal ovládať bez pomoci iného. Poškodený bol výrazne obmedzený aj v pohybe neochrnutej\nčasti tela. Jeho stav po opakovaných operáciách chrbtice sa ustálil s trvalými následkami, ako unikanie\nmoču, nedomykavosť ritných zvieračov, neschopnosť žiť normálnym pohlavným životom, kŕče končatín\na poruchy spánku.\n- rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.7.2013 sp. zn. 9Co/513/2012:\nV súdnom konaní bolo žalobcovi priznané mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského\nuplatnenia v rozsahu 30 %. Išlo pritom o žalobcu, ktorý utrpel v dôsledku autonehody vážne zranenia vo\nveku 28 rokov. Došlo u neho k trieštivej zlomenine tela stavca C5 s posunom (piateho krčného stavca),\ns posunom kostných úlomkov do miechového kanála s poranením miechy, ochrnutím všetkých štyroch\nkončatín (Kvadruplégia), čo malo za následok trvalú invaliditu. Počas liečenia sa podrobil infúznej a\ntransfúznej liečbe, štyrom operačným zákrokom, umelej pľúcnej ventilácii, bol dlhodobo imobilizovaný\npre potrebu opakovaných a náročných operácii krčnej chrbtice, trpel vznikom preležanín na pravej nohe,\ninfekciami močových ciest, inkontinenciou, narušenou termoreguláciou, psychickými útrapami. Úraz\nzanechal u žalobcu trvalé následky, ostal imobilný, plne odkázaný na invalidný vozík, na pomoc druhých\naj pri vykonávaní základných hygienických potrieb, nevedel udržať moč a stolicu, v rukách nemal úchop\na mal značné obmedzenie v sexuálnom živote. Miera funkčnej poruchy u žalobcu bola podľa posudku\nÚrade práce, sociálnych vecí a rodiny určená na 80 % a bol považovaný za občana s ťažkým zdravotným\npostihnutím.\nPri rozhodovaní boli súdom zohľadnené najmä mimoriadne ťažké a trvalé následky úrazu žalobcu, trvalá\ninvalidita spôsobená úrazom, prakticky úplné vylúčenie žalobcu zo spoločenského a pracovného života,\npredovšetkým s poukazom na jeho odkázanosť na invalidný vozík, inkontinenciu a stratu úchopu, pomoc\ndruhých, bez prognózy zlepšenia. Taktiež bol zohľadnený vek žalobcu, v ktorom sa mu tento úraz stal,\nako aj to, že k úrazu došlo tri roky po uzatvorení manželstva žalobcu, ktoré bolo v tom čase bezdetné,\npričom schopnosť navrhovateľa následkom úrazu splodiť a reálne aj uživiť deti boli do budúcna výrazne\nobmedzené.\n- rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.6.2019 sp. zn. 9Co/151/2018:\nOdvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie\nnáhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 35 %. U žalobcu došlo inter alia k strate\ndolnej končatiny (od stehna) a k obmedzeniu sexuálneho života. Miera funkčnej poruchy u žalobcu\nbola podľa posudku Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny určená na 80 %. Súdy nepovažovali za\n\ndôvodné zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia o žalobcom navrhovaných 50 %, prihliadajúc ku\nvšetkým okolnostiam prípadu, najmä ku skutočnosti, že znalec už priamo pri bodovom ohodnotení\nsťaženia spoločenského uplatnenia znásobil bodové ohodnotenie (§ 10 ods. 4 ZoBSSU). Súd tiež\nprihliadol k tomu, že 50 %-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje maximálne\nzvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré prichádza do úvahy pri najťažších stavoch\npoškodeného, keď je poškodený trvalo pripútaný na lôžko, trvalo odkázaný vo všetkých alebo\nväčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo vyradený z akýchkoľvek pracovných,\nspoločenských, voľnočasových aktivít.\nVýrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyhradené výlučne prípadom,\nkedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre\nuplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2005 sp. zn.\n3 Cdo 74/2005). Mimoriadne zvýšenie ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do\núvahy výnimočne, a to vtedy, keď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na\nvysokej úrovni a mimoriadne (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.11.2005 sp. zn. 3 Cdo 90/2004,\nuverejnený v ZSP pod č. 74/2005).\nŽalovaná namietla súdom prvej inštancie priznaný, takmer maximálny, rozsah mimoriadneho zvýšenia\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 ZoBSSU, keďže je podľa nej v rozpore\ns princípom proporcionality. Žiadal zohľadniť, že žalobca má vo veku 42 rokov trvalé následky najmä v\npodobe straty zraku a ochrnutia ľavej hornej končatiny a bola u neho určená miera funkčnej poruchy na\n75 %. Žalovaná nespochybňuje, že v dôsledku týchto poškodení zdravia došlo u žalobcu k zmenám v\njeho živote, avšak sa domnieva, že toto poškodenie zdravia ho obmedzilo, nie však vyradilo / vylúčilo\nzo spoločenského, pracovného, či sexuálneho života. Žalobca je totiž objektívne sebestačný, pohybuje\nsa bez bariel, či inej pomôcky a nevyžaduje si 24 hodinovú starostlivosť. Žalobca nie je osobou bez\nschopnosti akéhokoľvek pohybu, nejde o ležiaceho pacienta, vyžadujúceho si podávanie umelej výživy,\npolohovanie, ani o osobu, pri ktorej by bola vylúčená akákoľvek komunikácia. Žalobca je naďalej s\nurčitými obmedzeniami (ktoré boli zohľadnené v rámci základného bodového ohodnotenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia, pri aplikácii § 10 ods. 4 ZoBSSU a v žalovaným akceptovanom mimoriadnom\nzvýšení v rozsahu 20 %) spôsobilý vykonávať bežné životné úkony a predpoklady pre jeho ďalšie\nuplatnenie v spoločnosti nie sú vylúčené (pre osoby so zrakovým a telesným obmedzením existujú\nmožnosti vykonávania určitých druhov prác, pomoc prostredníctvom vodiaceho psa a podobne). Z\nvykonaného dokazovania zároveň nevyvodil, že by bol žalobca pred poškodením zdravia nadpriemerne\nangažovaný v spoločenskej, kultúrnej, politickej alebo inej oblasti. Žalovaná sa preto domáha, aby\nodvolací súd prihliadol nielen na konkrétne okolnosti prejednávanej veci (tak, ako to izolovane urobil súd\nprvej inštancie), ale proporcionalitu tohto nároku posúdil aj vo vzťahu k rozhodnutiam v iných obdobných\nveciach, na ktoré poukázala.\n44. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP] . Súdu prvej inštancie vytkla, že priznal\nžalobcovi nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu\n45 %, pričom na podporu správnosti svojich záverov, najmä vo vzťahu k primeranosti a dôvodnosti\nvýšky priznanej sumy, nepoukázal na žiadne rozhodnutie v obdobnej veci. Iba vo všeobecnej rovine\nkonštatoval, že každý prípad je individuálny, neporovnateľný a vzhľadom na zistený skutkový stav, ide o\ntaký prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia\no 45 %. Výšku priznaného nároku mala preto za nepreskúmateľnú a postup súdu prvej inštancie pri\njej určení za arbitrárny. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť je jedným z princípov\npredstavujúcich imanentnú súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nRiadne odôvodnenie vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom\nvyrovnal so všetkými skutkovými okolnosťami a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie\nvo veci podstatné a právne významné (nálezy ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, I. ÚS 236/2006 a mnohé\nďalšie). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je podľa nej možné abstrahovať myšlienkový postup\nsúdu, ktorým určil práve 45 % za primeraný rozsah mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského\nuplatnenia.\n45. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n46. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a\ndôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385\n\nods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal\ndokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a\nvýsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom\nrozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym\nzáverom o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na mimoriadne zvýšenie\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v napadnutom rozsahu stotožňuje a konštatuje\nsprávnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť\niný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti jeho žaloby aj v napadnutom\nrouzsahu, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie\nv rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho\ndôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu\naplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli\nzopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.\nJe postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím\ndôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho\nsúdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle\nktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok\n(II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho\nkonania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní\ndôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal\nzrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo\nna spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej\ninštancie nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená porušenie jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite. V záujme zachovania práva strán\nsporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n47. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania predmetom odvolacieho prieskumu\nje mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nad žalovaným uznaný\n20 %-ný rozsah tohto mimoriadneho zvýšenia. V konaní nebol medzi stranami sporu skutkovo sporný\npriebeh dopravnej nehody, jej zavinenie a ani jej zdravotné následky u poškodeného žalobcu, vzhľadom\nna rozsah odvolania a jeho dôvody nezostal medzi stranami sporu sporný a žalovaným namietaný\nani počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu a hodnota týchto bodov, t. j. základná\nnáhrada za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, rovnako nebola medzi stranami sporu sporná\nani existencia nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie tejto náhrady súdom a ani otázka premlčania\nvo vzťahu k tomuto nároku žalobcu, sporný medzi stanmi sporu bol len násobok mimoriadneho\nzvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu súdom, keď žalobca žalobou titulom\nmimoriadneho zvýšenia tejto náhrady súdom požadoval maximálny 50 %-ný násobok tejto náhrady, súd\nprvej inštancie mu napadnutým rozsudkom priznal 45 %-ný násobok a žalovaný odvolaním napadol\nsumu mimoriadneho zvýšenia tejto náhrady nad 20 %, keď mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu 20 % nenamietal a súhlasil s ním. Úlohou odvolacieho\nsúdu bolo teda skutkovo a najmä právne posúdiť opodstatnenosť mimoriadneho zvýšenia náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nad 20 %, t. j. v súdom prvej inštancie priznanej výške,\na teda posúdiť, aký násobok tejto náhrady je pri zdravotných následkoch dopravnej nehody u žalobcu\ntitulom jej mimoriadneho zvýšenia adekvátny, primeraný a pre obe procesné strany spravodlivý.\n48. Súd prvej inštancie považoval za neproporcionálny a nezodpovedajúci veku žalobcu v čase\npoškodenia zdravia (33 rokov), závažnosti zisteného poškodenia zdravia, ktorého ho trvale a takmer\núplne vyradilo z akýchkoľvek možností ďalšieho spoločenského uplatnenia v komparácii s predpokladmi\nspoločenského uplatnenia a uspokojovania životných potrieb pred dopravnou nehodou, najmä ho\nvyradilo trvalo aj zo základných činností každodenného osobného a hlavne rodinného života, žalovaným\nuznaný rozsah mimoriadneho zvýšenia náhrady súdom o 20 %. S týmto právnym posúdením a dôvodmi\ntakéhoto právneho posúdenia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.\n\n49. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca bol pred dopravnou\nnehodou zdravý, mladý, vitálny, vykonávajúci povolanie vodiča s dosahovaným priemerným príjmom\n2.000 až 2.500 eur netto mesačne. Z výsluchu žalobcu a z psychiatrického vyšetrenia forensic.sk\nďalej správne vyvodil, že žalobca sa pred dopravnou nehodou venoval športu, turistike, k jeho\nkoníčkom patrilo šoférovanie, jazdenie na motorke a motokárach, ktorým sa vo voľnom čase venoval.\nZnalecká organizácia forensic.sk ho predúrazovo ohodnotila ako extrovertnú, sociabilnú, nekonfliktnú\nvitálnu osobnosť s dobrou záťažovou a frustračnou toleranciou, adjustovanú vo všetkých sférach\nfungovania. Po dopravnej nehode, najzávažnejším následkom ktorej tak z pohľadu medicínskeho, ako\naj subjektívneho vnímania žalobcu bola trvalá strata zraku, ako aj ochrnutie ľavej hornej končatiny,\ndošlo k fatálnej zmene súkromného aj spoločenského života žalobcu, ktorý v mladom a produktívnom\nveku (33 rokov) náhle zostal absolútne nesebestačný a odkázaný na každodennú pomoc a starostlivosť\ninej osoby, a to aj pri zabezpečovaní základných životných potrieb (napr. prípravy aj bežného jedla)\na ťažké zdravotné následky somatického charakteru viedli aj k jeho vylúčeniu z možnosti vykonávať\nakékoľvek činnosti, ktorým sa či už v profesijnom ako aj súkromnom živote venoval pred dopravnou\nnehodou. Správne vyhodnotil, a najmä správne aj zohľadnil, že žalobca nie je schopný vykonávať nielen\npovolanie, ktorému sa s obľubou venoval pred dopravnou nehodou, a ktoré zároveň predstavovalo\naj jeho voľnočasovú záľubu a životný štýl, a to šoférovanie, ale aj voľnočasové aktivity, ktorým sa\nvenoval pred dopravnou nehodou. Správne vzal zreteľ na to, že fakticky je vylúčený z vykonávania\nakejkoľvek zárobkovej činnosti, čo sa premietlo aj do priznania plnej invalidity sociálnou poisťovňou, a\nv dôsledku čoho sa mesačný príjem žalobcu obmedzil na sumu invalidného dôchodku (z cca 2.0002.500 eur mesačne na cca 200 eur). Jeho život, ako sám uviedol, sa obmedzil na počúvanie televízora\na prechádzky realizované len za pomoci inej osoby. Fatálne poškodenie zdravia si u žalobcu aj podľa\nposudzujúceho psychiatra objektívne vynútilo výrazné obmedzenie životnej aktivity, sociability a stratu\nzáujmov, poruchy spánku. U žalobcu sa to prejavilo najmä zmenou jeho osobnostného charakteru, keď\nz extrovertnej a život milujúcej osoby sa stal introvertný človek vyhýbajúci sa societe, so zvýšenou\ndráždivosťou a poklesom záťažovej a frustračnej tolerancie, zvýšenou unaviteľnosťou a narušenými\nadaptačnými schopnosťami. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a pri nej utrpených\nvážnych trvalých následkoch sa u žalobcu rozvinula depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, ktorá\nsi vyžiadala odbornú aj medikamentóznu intervenciu, a aj v súčasnosti má nepriaznivý dosah na jeho\nspoločenské uplatnenie tak v rodinnom, intímnom, osobnom, pracovnom, spoločenskom živote. Súd\nprvej inštancie tiež správne prihliadol na to, že následky poškodenia zdravia sú trvalého a medicínsky\nneodvrátiteľného charakteru a neexistuje predpoklad zlepšenia zdravotného stavu žalobcu. Odvolací\nsúd stotožniac sa s vyššie uvedeným dopĺňa, že pri posudzovaní adekvátnosti percentuálneho zvýšenia\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu súdom považoval za potrebné vziať do úvahy\ni tú skutočnosť, že trvalé zdravotné následky žalobcu zisteného charakteru mu boli spôsobené pred\nzaložením si rodiny v plnohodnotnom význame , s tým, že jej založenie v plnohodnotnom rozsahu (s\ndeťmi) nie je síce medicínsky preukázané, je však pochopiteľné a samozrejmé. Tento stav vyhodnotil\nodvolací súd ako pre samotného žalobcu, tak aj pre jeho neúplnú rodinu za frustrujúci, a to nielen\nv súčasnosti, ale aj do budúcna so zreteľom na odkázanosť žalobcu na starostlivosť v neskoršom\nveku. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne nezohľadnil pre účely rozhodnutia\nv preskúmavanej veci napr. rozsudok NS SR zo dňa 23.02.2017 sp. zn. 3Cdo/192/2015, resp. tento\nsprávne skutkovo porovnal k preskúmavanej veci, keď tento rozsudok NS SR akceptoval 20 %-né\nnavýšenie SSU za trvalé následky spôsobené v dôsledku natrhnutého predného skríženého kolenného\nväzu s nutnosťou chirurgického výkonu vo veku poškodeného 28 rokov obmedzujúce, nie vyraďujúce, z\nmožnosti uplatnenia v spoločenskom a súkromnom živote. Správne zohľadnil všetky stránky spoločné\npre život všetkých osôb (možnosť vykonávať bežné životné úkony, starostlivosť o hygienu, stravovanie,\nobliekanie a iné), ako aj osobitné stránky každého jednotlivca vzhľadom na jeho doterajšie spoločenské\npôsobenie (profesný život, realizácia voľnočasových aktivít a iné). Dospel k správnemu záveru, že v\nprípade žalobcu ide fakticky o najťažší stav, kedy poškodený je trvalo odkázaný vo všetkých alebo\nväčšine samoobslužných činností na pomoc tretích osôb, trvalo vyradený z akýchkoľvek pracovných,\nspoločenských, voľnočasových aktivít. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd súhlasí\nso žalovanou, že zvýšenie v rozsahu 50 %, t. j. na zákonné maximum je v zmysle súdnej praxe\nponechané prípadom absolútneho vyradenia zo spoločenského a súkromného života poškodeného\nzodpovedajúceho uznaniu invalidity v rozsahu 80-90 %, t. j. prípady ležiaceho pacienta odkázaného\nna podávanie umelej výživy, polohovanie, ďalej stavom bdelej kómy, kedy je znemožnená akákoľvek\nsociálna interakcia a uplatnenie poškodeného vo všetkých sférach spoločenského, súkromného a\nprofesijného života, čo nie je posudzovaný prípad, kedy žalobca má oproti najťažším stavom tzv.\n\nbdelej kómy a trvalého pripútania na lôžko za pomoci najbližších aspoň čiastočne zachovanú možnosť\nsociálnej interakcie, niektorých obslužných činností a rozvíjania vzťahov s blízkym okolím, viac však\nžiaľ nie. Vzhľadom na uvedené v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie aj odvolací súd\nza proporcionálne spôsobenej ujme v danom prípade vyhodnotil zvýšenie SSU v rozsahu 45 % v\nsúlade so znaleckou organizáciou stanoveného základného bodového hodnotenia, t. j. 45 % zo sumy\n152.261 eur (8621,75 x 17,66 eur so zaokrúhlením výsledku na celé euro nahor), čo v peňažnom\nvyjadrení predstavuje sumu 68.518 eur, od ktorej súd prvej inštancie správne odpočítal žalovanou už\nuhradené zvýšenie v sume 16.162,20 eur a po zaokrúhlení smerom nahor žalobcovi priznal nárok\nna doplatenie sumy 52.356 eur. Pokiaľ žalovaná poukazovala na podobnosť skutkového stavu s\nprípadom, ktorého posúdenie bolo predmetom dovolacieho konania vedeného na NS SR pod sp.\nzn. 3Cdo/209/2017, súd prvej inštancie správne vo vzťahu ku komparovanému prípadu poukázal na\nto, že vo veci sp. zn. 3Cdo/209/2017 boli zistené iné následky poškodenia zdravia, kedy poškodený\nnebol úplne ochrnutý na končatinách bez možnosti akéhokoľvek pohybu, aj v dôsledku poškodenia\nzdravia vedel sám a bez pomoci jesť, piť, poškodenie neviedlo na rozdiel od žalobcu k jeho vylúčeniu\nzo sexuálneho života, nebola u neho zistená žiadna duševná porucha, pred dopravnou nehodou bol\nnezamestnaný, t. j. správne vyhodnotil a právne posúdil, že menované okolnosti zjavne odôvodňujú\niný rozsah zvýšenia SSU. Rovnako správne ako irelevantné pre rozhodnutie v danej veci posúdil\nžalobcom predložené dohody o urovnaní v časti zvýšenia SSU uzatvorené inými poisťovateľmi, ktorými\njednak súd nie je viazaný, a samozrejme že vo vzťahu ku ktorým nemal ani dostatok informácií o\nindividuálnych následkoch poškodenia zdravia na SSU. Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že súdom\nprvej inštancie priznaný rozsah mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia\nžalobcu nie je pre neho nepoctivým majetkovým prospechom a taktiež nie je pre žalovaného likvidačný,\nzodpovedá teda zásade proporcionality. Nepredstavuje tiež ani bezdôvodný exces z rozhodovacej\npraxe všeobecných súdov SR, teda priznaná výška nie je svojvoľná, a to ani porovnaním výsledkov\nsporov doložených žalovaným v rámci odvolacieho konania, keďže v žiadnom z ním uvádzaných sporov\nnešlo o prípad trvalej a úplnej straty zraku poškodeného v mladom veku, keď je potrebné zohľadniť\ndovtedajší spôsob života žalobcu, ktorý ako osoba bez zrakového postihnutia neovláda špeciálne písmo\npre zrakovo postihnutých, nemá od detstva viac vyvinuté ostatné zmysly proporcionálne a adekvátne\nk zrakovému postihnutiu a naopak, je ešte v mladom veku, čiže obmedzenia tohto druhu bude musieť\nznášať dlhodobo, napriek právu človeka mladého veku na život inej kvality a iného obsahu.\n50. Úplne neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalovaného o nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, nakoľko zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporovej\nveci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav\naplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý\nsúdny proces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004), ani právo na to, aby\nbol pred všeobecným súdom úspešný a aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/2004).\nSúd prvej inštancie veľmi prehľadne uviedol, na základe akých právnych titulov žalobca uplatňuje\njednotlivé nároky a zrozumiteľne vysvetlil svoje právne úvahy vedúce ho k záveru, že vo vzťahu k týmto\njednotlivým titulom žalobca dôkazné bremeno o splnení zákonných predpokladov pre priznanie náhrady\na mimoriadneho zvýšenia náhrady v priznanom rozsahu splnil. Jeho závery sú konzistentné a dostatočne\npreskúmateľné pre obe strany sporu, pre laickú i odbornú právnickú verejnosť a taktiež i pre odvolací\nsúd, ktorý sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje.\n51. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387\nods. 1 CSP potvrdil.\n52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v\nkonaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu\nv odvolacom konaní, ktorému však tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy\nnevznikli.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/29/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:f36fcade-e8fb-4c78-b11f-b26d28b24994", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 384/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.384.2015.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "154abc09-0af2-44a3-8a3c-427c1f422ed3:59dc985d-790b-4e6a-adb8-73947a880660", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2610207282.1", "spisova_znacka": "3Cdo/66/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/66/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2610207282.1"}, {"guid": "042784ca-4c33-4e9a-8e0d-09b9cbe7aad9:271609d1-2ad6-483a-91ef-b936a672002c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6709201098.1", "spisova_znacka": "4MCdo/19/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/19/2011 z 24. 10. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-10-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6709201098.1"}, {"guid": "dccb385e-157a-4a9c-ae39-d876b069fb5c:30caf871-00e5-4826-9760-6620ae26a7fb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200137.3", "spisova_znacka": "30Sa/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/1/2019 z 18. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200137.3"}, {"guid": "c1e38030-cd3e-43a2-8a91-1493fe40a1c0:b8db37d7-0a4f-4a8e-9b17-a6cc1c81556f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5714217084.1", "spisova_znacka": "9Co/151/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/151/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5714217084.1"}, {"guid": "4036177e-b655-4343-9d73-18883b418541:2c8a9586-7dee-4be9-bb3e-b5b6925ff5a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1106222774.1", "spisova_znacka": "9Co/513/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/513/2012 z 24. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1106222774.1"}, {"guid": "7237800c-e95d-43ef-b4ad-d642e5aabe4a:e1f694bd-24da-4eb8-8716-f3e22177831b", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Csp/29/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4Csp/29/2018 z 22. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7237800c-e95d-43ef-b4ad-d642e5aabe4a:e1f694bd-24da-4eb8-8716-f3e22177831b"}], "citovane_v": []}